<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T-108/18</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62018TJ0108</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2021:104">EU:T:2021:104</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>12</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>12</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20210224">24. 2. 2021</DATE> – Vec T-108/18 [<HT TYPE="ITALIC">Výňatky</HT>]</HT></P><P><HT TYPE="SC">Universität Koblenz-Landau/EACEA</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Všeobecného Súdu</HT> (desiata rozšírená komora)</P><P>z <DATE ISO="20210224">24. februára 2021</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: nemčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Arbitrážna doložka</KEYWORD><KEYWORD>Programy Tempus IV</KEYWORD><KEYWORD>Dohody o grante</KEYWORD><KEYWORD>Zmluvná povaha sporu</KEYWORD><KEYWORD>Zmena kvalifikácie žaloby</KEYWORD><KEYWORD>Oprávnené náklady</KEYWORD><KEYWORD>Systémové a opakujúce sa nezrovnalosti</KEYWORD><KEYWORD>Úplné vymáhanie vyplatených súm</KEYWORD><KEYWORD>Proporcionalita</KEYWORD><KEYWORD>Právo byť vypočutý</KEYWORD><KEYWORD>Povinnosť odôvodnenia</KEYWORD><KEYWORD>Článok 41 Charty základných práv</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci T‑108/18,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Universität Koblenz‑Landau</HT>, so sídlom v Mainzi (Nemecko), v zastúpení: C. von der Lühe a I. Felder, advokáti,</P><PARTY.STATUS>žalobkyňa,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Výkonnej agentúre pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA)</HT>, v zastúpení: H. Monet, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci R. van der Hout a C. Wagner, advokáti,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><P>ktorej predmetom je v prvom rade návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie listov EACEA z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> a zo <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE> týkajúcich sa súm vyplatených žalobkyni v rámci dohôd o grante uzavretých na realizáciu troch projektov v oblasti vysokoškolského vzdelávania, a subsidiárne návrh založený na článku 272 ZFEÚ na určenie, že uplatňované právo na vymáhanie neexistuje,</P><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),</P><P>v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia A. Kornezov (spravodajca), E. Buttigieg, K. Kowalik‑Bańczyk a G. Hesse,</P><P>tajomník: L. Ramette, referent,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo <DATE ISO="20200916">16. septembra 2020</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><?PAGE NO="2"?><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0002"><P>Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.</P></NOTE></HT></P></TI></TITLE></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Žalobkyňa, Universität Koblenz‑Landau, je nemecká inštitúcia vysokoškolského vzdelávania založená podľa verejného práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>V rokoch 2008 a 2010 žalobkyňa podpísala v rámci programov Európskej únie pre spoluprácu s tretími krajinami s cieľom modernizovať systémy vysokoškolského vzdelávania v týchto krajinách, nazvaných Tempus IV, tieto tri dohody o grante:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>dohoda o grante z <DATE ISO="20081205">5. decembra 2008</DATE> s referenčným číslom 2008‑4744 na realizáciu projektu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>Educational Centers Network on Modern Technologies of Local Governing<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/> (Sieť vzdelávacích centier pre moderné techniky miestneho riadenia) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>dohoda Ecesis<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>), podpísaná medzi žalobkyňou ako jediným príjemcom a Európskou komisiou,</P></ITEM><ITEM><P>dohoda o grante z <DATE ISO="20101018">18. októbra 2010</DATE> s referenčným číslom 2010‑2844 na realizáciu projektu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>Development and Integration of University Self‑assessment Systems<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/> (Rozvoj a integrácia univerzitných systémov vlastného hodnotenia) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>dohoda Diusas<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>), podpísaná najmä medzi žalobkyňou ako koordinátorkou a spolupríjemkyňou, a Výkonnou agentúrou pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA),</P></ITEM><ITEM><P>dohoda o grante z <DATE ISO="20100930">30. septembra 2010</DATE> s referenčným číslom 2010-2862 týkajúca sa realizácie projektu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Development of Quality Assurance System in Turkmenistan on the base of Bologna Standards<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/> (Rozvoj systému poistenia kvality v Turkmenistane na základe kritérií Boloňského procesu) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Dohoda Deque<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>), podpísaná najmä medzi žalobkyňou ako koordinátorkou a spolupríjemkyňou, a EACEA.</P></ITEM></LIST></P><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Listom z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>list z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE><QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>) EACEA informovala žalobkyňu, že sa rozhodla vymáhať sumu <FT TYPE="DECIMAL">756381,89</FT> eura na základe dohody Ecesis. Pokiaľ ide o dohody Diusas a Deque, žalobkyňu informovala o svojom úmysle žiadať iba vrátenie súm, ktoré prijala v rámci týchto zmlúv ako konečná príjemkyňa, a teda vylúčila sumy, ktoré žalobkyňa previedla na spolupríjemcov, ktorých výšku jej ešte mala oznámiť. EACEA spresnila, že ak nedostane informácie o sumách vyplatených spolupríjemcom na základe týchto dvoch dohôd, požiada o vrátenie celej sumy alebo vrátenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>vyššej<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> sumy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Listom zo <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>list zo <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE><QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>) EACEA na jednej strane konštatovala, že žalobkyňa nepredložila informácie potrebné na určenie výšky súm, ktoré jej boli vyplatené na základe dohôd Diusas a Deque, a následne prevedené iným spolupríjemcom. Na druhej strane EACEA uviedla, že sa s nimi sama skontaktovala a že od niektorých z nich získala požadované informácie. Na základe takto získaných informácií EACEA stanovila sumu, ktorá sa má vrátiť, na <FT TYPE="DECIMAL">695919,31</FT> eura pre dohodu Diusas a na <FT TYPE="DECIMAL">343525,10</FT> eura pre dohodu Deque. EACEA žalobkyňu vyzvala, aby jej v prípade potreby predložila svoje pripomienky v lehote pätnástich kalendárnych dní, pričom spresnila, že v prípade nepredloženia týchto pripomienok pristúpi k vymáhaniu vyššie uvedených súm.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20180213">13. februára 2018</DATE> EACEA zaslala žalobkyni oznámenie o dlhu vo výške <FT TYPE="DECIMAL">756381,89</FT> eura na základe dohody Ecesis (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>oznámenie o dlhu<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Celková suma požadovaná na základe troch dohôd tak predstavovala <FT TYPE="DECIMAL">1795826,30</FT> eura.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="3"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20180222">22. februára 2018</DATE> podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Táto žaloba smerovala proti <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Komisii… zastúpenej EACEA<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>V súlade s rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z <DATE ISO="20180328">28. marca 2018</DATE> bola táto žaloba považovaná za žalobu smerujúcu proti EACEA, ako aj proti Komisii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Samostatným podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20180504">4. mája 2018</DATE> Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu v rozsahu, v akom žaloba smeruje proti nej. Žalobkyňa predložila svoje pripomienky k tejto námietke <DATE ISO="20180618">18. júna 2018</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20180615">15. júna 2018</DATE> predložila EACEA svoje vyjadrenie k žalobe.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE> podala žalobkyňa repliku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20180925">25. septembra 2018</DATE> predložila EACEA dupliku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Listom z <DATE ISO="20181008">8. októbra 2018</DATE> Všeobecný súd na základe článku 89 ods. 3 písm. d) rokovacieho poriadku vyzval Komisiu, aby predložila určité dokumenty. Komisia tejto výzve vyhovela v stanovenej lehote.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20181102">2. novembra 2018</DATE> žalobkyňa podala svoje pripomienky k dokumentom predloženým Komisiou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Na základe žiadostí žalobkyne bolo konanie dvakrát prerušené, a to rozhodnutiami z <DATE ISO="20190228">28. februára</DATE> a <DATE ISO="20190611">11. júna 2019</DATE> z dôvodu, že žalobkyňa a EACEA začali rokovania s cieľom dospieť k prípadnému urovnaniu sporu zmierom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Rozhodnutím z <DATE ISO="20190905">5. septembra 2019</DATE> bol tretí návrh na prerušenie konania zamietnutý.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Uznesením z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191023">23. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Universität Koblenz‑Landau/Komisia a EACEA</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑108/18</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2019:768">EU:T:2019:768</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú v rozsahu, v akom smerovala proti Komisii, a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace s týmto konaním.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Keďže sa rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z <DATE ISO="20191024">24. októbra 2019</DATE> zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, na základe článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bola táto vec pridelená desiatej komore.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>V súlade s článkom 106 ods. 2 rokovacieho poriadku EACEA podala <DATE ISO="20191106">6. novembra 2019</DATE> žiadosť o vypočutie na pojednávaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Rozhodnutím z <DATE ISO="20200311">11. marca 2020</DATE> Všeobecný súd podľa článku 28 rokovacieho poriadku rozhodol o postúpení veci desiatej komore zasadajúcej v rozšírenom päťčlennom zložení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania z <DATE ISO="20200312">12. marca</DATE> a <DATE ISO="20200527">27. mája 2020</DATE>, prijatých na základe článku 89 ods. 3 písm. a) a d) rokovacieho poriadku, Všeobecný súd položil otázky účastníkom konania, ktorí na ne odpovedali v stanovených lehotách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd rozhodol o začatí ústnej časti konania.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20200916">16. septembra 2020</DATE> boli prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky položené Všeobecným súdom vypočuté na pojednávaní, ktorým sa skončila ústna časť konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20210203">3. februára 2021</DATE> žalobkyňa podala žiadosť o opätovné začatie ústnej časti konania podľa článku 113 ods. 2 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu na základe uznesenia prokuratúry v Koblenzi z <DATE ISO="20201228">28. decembra 2020</DATE>, ktoré jej bolo doručené <DATE ISO="20210128">28. januára 2021</DATE>. Rozhodnutím zo <DATE ISO="20210204">4. februára 2021</DATE> predseda desiatej rozšírenej komory Všeobecného súdu zamietol túto žiadosť, o čom boli účastníci konania informovaní listami kancelárie z <DATE ISO="20210205">5. februára 2021</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Návrhy</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Žalobkyňa vo svojej žalobe navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zrušil list z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE>,</P></ITEM><ITEM><P>zrušil list zo <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE>,</P></ITEM><ITEM><P>zrušil nútený výkon listu z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> a listu zo <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE>, ako aj [oznámenia o dlhu], až kým sa s konečnou platnosťou nerozhodne o tejto žalobe o neplatnosť,</P></ITEM><ITEM><P>uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Žalobkyňa v replike subsidiárne navrhuje, aby Všeobecný súd prekvalifikoval túto žalobu na žalobu založenú na článku 272 ZFEÚ a určil, že pohľadávka vo výške <FT TYPE="DECIMAL">756381,89</FT> eura vyžadovaná na základe dohody Ecesis a pohľadávka vo výške <FT TYPE="DECIMAL">1039444,41</FT> eura vyžadovaná na základe dohôd o grante Diusas a Deque neexistujú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Okrem toho žalobkyňa uviedla, že už nie je potrebné rozhodnúť o treťom žalobnom návrhu uvedenom v žalobe, keďže EACEA sa rozhodla pozastaviť vymáhanie súm požadovaných v listoch z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> a <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE>, o čom bola žalobkyňa informovaná listom z <DATE ISO="20180409">9. apríla 2018</DATE>, predloženým v prílohe C.5 vyjadrenia k žalobe. Žalobkyňa na pojednávaní v odpovedi na otázku položenú v tejto súvislosti Všeobecným súdom potvrdila, že vzala späť svoj tretí žalobný návrh, čo sa zaznamenalo v zápisnici z pojednávania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>EACEA navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zamietol žalobu ako zjavne neprípustnú a subsidiárne ako nedôvodnú,</P></ITEM><ITEM><P>uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Na pojednávaní EACEA vyhlásila, že berie späť spochybnenie svojho postavenia žalovanej, a teda prípustnosti žaloby v rozsahu, v akom smerovala proti nej, čo sa zaznamenalo v zápisnici z pojednávania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny stav</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O právomoci Všeobecného súdu a o námietkach neprípustnosti vznesených EACEA</HT></HT></P></TI><STI><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></STI></TITLE><?PAGE NO="5"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prekvalifikovaní žaloby na žalobu založenú na článku 272 ZFEÚ</HT></P></TI><STI><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></STI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného vyplýva, že jednak túto žalobu pôvodne podanú na základe článku 263 ZFEÚ treba prekvalifikovať na žalobu podanú na základe článku 272 ZFEÚ, a jednak, že Všeobecný súd má právomoc rozhodnúť o tejto žalobe v súlade s článkom 272 ZFEÚ a arbitrážnymi doložkami obsiahnutými v článku I.8 dohody Ecesis a v článku I.9 dohôd Diusas a Deque.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O veci samej</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66</NO.P><TXT>Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody založené po prvé na porušení práva byť vypočutý, po druhé na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>nesprávnom uplatnení európskeho práva<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>, po tretie na nedostatku odôvodnenia a po štvrté na porušení zásady proporcionality.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67</NO.P><TXT>Najskôr treba preskúmať prvý a tretí dôvod, ďalej druhý dôvod, a nakoniec štvrtý dôvod.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prvom a treťom žalobnom dôvode, z ktorých prvý je založený na porušení práva byť vypočutý a tretí na nedostatku odôvodnenia</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O možnosti odvolávať sa na právo byť vypočutý a povinnosť odôvodnenia v rámci sporu zmluvnej povahy</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68</NO.P><TXT>EACEA tvrdí, že právo byť vypočutý a povinnosť odôvodnenia nemožno účinne uplatniť v rámci sporu zmluvnej povahy. Podľa EACEA teda nemala ani povinnosť vypočuť žalobkyňu predtým, ako jej zaslala listy z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> a <DATE ISO="20180208">8. februára 2018</DATE> a oznámenie o dlhu, ani povinnosť ich odôvodniť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69</NO.P><TXT>Túto námietku treba zamietnuť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že právo byť vypočutý a povinnosť odôvodnenia, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa v rámci svojho prvého a tretieho žalobného dôvodu, boli zakotvené v článku 41 ods. 2 písm. a) a c) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>), podľa ktorého sú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie povinné jednak rešpektovať právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať, a jednak odôvodniť svoje rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71</NO.P><TXT>Všeobecný súd už mal príležitosť rozhodnúť, že Charta, ktorá je súčasťou primárneho práva, vo svojom článku 51 ods. 1 bez výnimky stanovuje, že jej ustanovenia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> a že základné práva preto ako také majú upravovať výkon právomocí zverených inštitúciám Únie, a to aj v rámci zmlúv (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180503">3. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sigma Orionis/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑48/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:245">EU:T:2018:245</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0101">101</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0102">102</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180503">3. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sigma Orionis/REA</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑47/16</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:247">EU:T:2018:247</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; pozri tiež analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200513">13. mája 2020</DATE>, <NAME.CASE>Talanton/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑195/18</NO.CASE>, neuverejnený, napadnutý odvolaním, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2020:194">EU:T:2020:194</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0073">73</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72</NO.P><TXT>Rovnako podľa Súdneho dvora, ak inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie vykonávajú zmluvu, naďalej podliehajú povinnostiam, ktoré im vyplývajú z Charty a všeobecných zásad práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200716">16. júla 2020</DATE>, <NAME.CASE>ADR Center/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑584/17 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:576">EU:C:2020:576</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0086">86</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73</NO.P><TXT>Súdny dvor tiež zdôraznil, že ak sa zmluvné strany rozhodnú vo svojej zmluve prostredníctvom arbitrážnej doložky zveriť súdu Únie právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa tejto zmluvy, tento súd bude mať právomoc posúdiť prípadné porušenia Charty a všeobecných zásad práva Únie bez ohľadu na uplatniteľné právo zakotvené v uvedenej zmluve (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200716">16. júla 2020</DATE>, <NAME.CASE>Inclusion Alliance for Europe/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑378/16 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:575">EU:C:2020:575</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0081">81</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74</NO.P><TXT>Okrem toho treba zdôrazniť, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie nie sú úplne porovnateľné so súkromnými zmluvnými stranami, ak konajú v zmluvnom rámci. Na jednej strane sa tak granty, ktoré tieto subjekty poskytli, vyplácajú z verejných zdrojov Únie, takže keď inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie poskytujú takéto granty, naďalej podliehajú najmä rozpočtovým požiadavkám vyplývajúcim z článku 317 ZFEÚ a finančným pravidlám, ktoré v tejto súvislosti stanovuje uplatniteľné rozpočtové nariadenie. Na druhej strane v prípade zmluvy obsahujúcej, ako je to v prejednávanej veci, arbitrážnu doložku priznávajúcu právomoc súdu Únie, najmä Komisia disponuje mimoriadnymi právomocami podľa všeobecného práva, ktoré jej umožňujú formálne stanoviť zmluvnú pohľadávku tým, že jednostranne prijme na základe článku 72 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z <DATE ISO="20020625">25. júna 2002</DATE> o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="248" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 01/004, s. 74) alebo článku 79 ods. 2 nariadenia č. 966/2012 rozhodnutie predstavujúce exekučný titul podľa článku 299 ZFEÚ, ktorého účinky a vykonateľnosť vyplývajú z týchto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200716">16. júla 2020</DATE>, <NAME.CASE>ADR Center/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑584/17 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:576">EU:C:2020:576</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0073">73</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Navyše je nutné konštatovať, že podľa článku 108 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 1605/2002 a článku 121 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 966/2012 môže byť grant priznaný buď písomnou dohodou, alebo rozhodnutím Komisie oznámeným príjemcovi. Normotvorca Únie tak stanovil, že grant možno poskytnúť tak zmluvne, ako aj administratívnou cestou. Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie sa však nemôžu svojvoľne vyhnúť svojim povinnostiam vyplývajúcim z primárneho práva, vrátane Charty, v závislosti od ich rozhodnutia priznať granty skôr prostredníctvom dohody než rozhodnutím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75</NO.P><TXT>Preto je opodstatnené zamietnuť námietku EACEA týkajúcu sa možnosti odvolávať sa na právo byť vypočutý a povinnosť odôvodnenia v sporoch zmluvnej povahy.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O práve byť vypočutý</HT></TXT></NP></TI><STI><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></STI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78</NO.P><TXT>V prvom rade treba overiť, či EACEA žalobkyni zaručila možnosť oznámiť účinne a efektívne svoje stanovisko predtým, ako jej zaslala listy z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> a <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE> a oznámenie o dlhu z <DATE ISO="20180213">13. februára 2018</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79</NO.P><TXT>Súdny dvor už totiž mal príležitosť rozhodnúť, že inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie boli povinné najmä v súlade s požiadavkami zásady riadnej správy vecí verejných dodržiavať zásadu kontradiktórnosti v rámci postupu auditu, akým je postup upravený v článku II.19 sporných dohôd. Inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie musia získať všetky relevantné informácie, a najmä tie, ktoré im môže zmluvný partner poskytnúť, pred prijatím rozhodnutia o vymáhaní, vydaní oznámenia o dlhu, vypovedaní zmluvy alebo odmietnutí vykonať dodatočné platby zmluvnému partnerovi (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150611">11. júna 2015</DATE>, <NAME.CASE>EMA/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑100/14 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:382">EU:C:2015:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0123">123</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80</NO.P><TXT>V tejto súvislosti po prvé Všeobecný súd konštatuje, že návrh správy o audite bol oznámený žalobkyni a že EACEA ju vyzvala, aby uviedla svoje stanovisko k zisteniam audítorov, čo v skutočnosti podrobne uviedla vo svojich listoch z <DATE ISO="20160929">29. septembra</DATE> a <DATE ISO="20161111">11. novembra 2016</DATE> (pozri body 10 a 11 vyššie). Osobitne návrh správy o audite poukazoval na potenciálne systémovú a opakujúcu sa povahu zistených nezrovnalostí. Vo vyššie uvedených listoch žalobkyňa zaujala stanovisko ku všetkým zisteniam uvedeným v návrhu správy o audite.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81</NO.P><TXT>Po druhé listom z <DATE ISO="20170726">26. júla 2017</DATE> EACEA zaslala žalobkyni záverečnú správu o audite a záverečnú správu OLAF‑u. Prvá poukazovala na pripomienky a dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila vo svojich listoch z <DATE ISO="20160929">29. septembra</DATE> a <DATE ISO="20161111">11. novembra 2016</DATE> v súvislosti s každým z 35 finančných zistení (Financial Audit Findings) a zo 7 zistení týkajúcich sa riadenia (Management Audit Findings), pričom vždy vysvetlila posúdenia, ktoré v tejto súvislosti uskutočnili audítori.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82</NO.P><TXT>Po tretie v liste z <DATE ISO="20170726">26. júla 2017</DATE> EACEA uviedla, že z dôvodu závažnosti zistených nezrovnalostí, ako aj ich systémovej a opakujúcej sa povahy, zamýšľala vymáhať všetky sumy vyplatené žalobkyni na základe sporných dohôd. Žalobkyňa bola vyzvaná, aby predložila svoje pripomienky k plánovanému vymáhaniu v lehote 60 dní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83</NO.P><TXT>Žalobkyňa vyhovela tejto výzve listom z <DATE ISO="20170925">25. septembra 2017</DATE> a opätovne predložila dokumenty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84</NO.P><TXT>Za týchto okolností EACEA listom z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> najmä v súvislosti s dohodami Diusas a Deque oznámila svoj úmysel požadovať vrátenie sumy zodpovedajúcej sume, ktorú dostala žalobkyňa ako konečný príjemca, a že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa neposkytla potrebné informácie, ktoré by jej umožnili preukázať existenciu tejto sumy, nemala inú možnosť, než ju určiť na základe dostupných informácií. EACEA tiež informovala žalobkyňu o svojom rozhodnutí vymáhať celkovú sumu, ktorú vyplatila na základe dohody Ecesis, v rámci ktorej bola žalobkyňa jediným príjemcom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85</NO.P><TXT>Listom zo <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE> EACEA stanovila sumy, ktoré sa majú vymáhať na základe dohôd Diusas a Deque na základe informácií, ktoré sama mohla získať od niektorých spolupríjemcov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86</NO.P><TXT>Za týchto okolností treba konštatovať, že žalobkyňa mala možnosť účelne a efektívne a pri mnohých príležitostiach oznámiť svoje stanovisko predtým, ako jej boli oznámené listy z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> a <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE>, ako aj oznámenie o dlhu, a to tak pokiaľ ide o povahu a rozsah konštatovaných nezrovnalostí, ako aj pokiaľ ide o sumy, ktoré sa majú vymáhať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87</NO.P><TXT>V druhom rade však žalobkyňa tvrdí, že nemohla predložiť originály niektorých faktúr, ktoré požadovala EACEA vo svojom liste z <DATE ISO="20170726">26. júla 2017</DATE>, z dôvodu, že v tom čase ich už nemala k dispozícii, pretože tieto faktúry boli zaistené v rámci prebiehajúceho trestného konania vedeného prokuratúrou v Koblenzi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba uviesť, že v zásade objektívna a preukázaná nemožnosť predložiť určité dokumenty na žiadosť EACEA z dôvodov, ktoré nemožno pripísať dotknutej osobe, môže v určitých prípadoch zbaviť túto osobu akejkoľvek možnosti účinne a efektívne oznámiť svoje stanovisko, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré sú predmetom týchto dokumentov, ak ich nepredloženie malo vplyv na určenie súm, ktoré sú predmetom žiadostí o vrátenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89</NO.P><TXT>V tomto prípade to tak však nie je. Hoci je totiž nesporné, že žalobkyňa nemohla objektívne a preukázateľne z dôvodov, ktoré jej nemožno pripísať, predložiť originály faktúr, ktoré požadovala EACEA vo svojom liste z <DATE ISO="20170726">26. júla 2017</DATE>, nič to nemení na tom, že toto nepredloženie nemalo nijaký vplyv na určenie súm, ktoré sú predmetom žiadostí o vrátenie uvedených v listoch z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> a <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE> a v oznámení o dlhu z <DATE ISO="20180213">13. februára 2018</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90</NO.P><TXT>Na jednej strane totiž zo spisu vyplýva, že k zaisteniu dokumentov prokuratúrou v Koblenzi došlo <DATE ISO="20170622">22. júna 2017</DATE>, zatiaľ čo tak audit, ako aj vyšetrovanie OLAF‑u boli vykonané v období od roku 2014 do roku 2016, to znamená pred predmetným zaistením, takže tak audítori, ako aj OLAF sa mohli oboznámiť s obsahom dotknutých faktúr a vyvodiť z toho primerané závery, ako to navyše pripúšťa žalobkyňa vo svojich pripomienkach v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania prijaté Všeobecným súdom <DATE ISO="20200527">27. mája 2020</DATE>. K tomuto zaisteniu tiež došlo po tom, čo bol žalobkyni <DATE ISO="20160422">22. apríla 2016</DATE> oznámený návrh správy o audite, ktorý už obsahoval podstatu zistení týkajúcich sa správy sporných dohôd. Z uvedenej správy predovšetkým vyplýva, že závery audítorov sa zakladajú na preskúmaní takmer všetkých nákladov požadovaných v rámci sporných dohôd (pozri bod 7 vyššie).<?PAGE NO="8"?> Navyše listami z <DATE ISO="20160929">29. septembra</DATE> a <DATE ISO="20161111">11. novembra 2016</DATE>, teda stále dlho pred predmetným zaistením, žalobkyňa predložila svoje pripomienky k zisteniam uvedeným v návrhu správy o audite, takže sa v tom čase mohla oboznámiť so všetkými relevantnými dokumentmi, ktoré mala k dispozícii, vrátane faktúr, ktoré boli predmetom následného zaistenia, a vyjadriť tak svoje stanovisko s úplnou znalosťou veci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91</NO.P><TXT>Na druhej strane je pravda, že EACEA vo svojom liste z <DATE ISO="20170726">26. júla 2017</DATE> požiadala o predloženie určitých originálov faktúr. V liste z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> však EACEA vzala na vedomie skutočnosť, že žalobkyňa nemala k dispozícii požadované originály faktúr a že ich preto nemohla predložiť. Nevyvodila však z toho nijaký dôsledok. Zo žiadneho údaja tohto listu alebo listu zo <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE> totiž nevyplýva, že nepredloženie uvedených faktúr malo nejaký vplyv na určenie súm, ktoré sú predmetom žiadostí o vrátenie obsiahnutých v listoch z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> a <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE> a v oznámení o dlhu z <DATE ISO="20180213">13. februára 2018</DATE>. Ako vysvetľuje EACEA vo svojej odpovedi na otázku položenú v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania z <DATE ISO="20200312">12. marca 2020</DATE> a na pojednávaní, pričom žalobkyňa jej v tejto súvislosti neprotirečí, niektoré z mnohých nezrovnalostí zistených v záverečných správach o audite a OLAF‑u sa týkali najmä nezrovnalostí týkajúcich sa obsahu faktúr (pozri bod 15 vyššie), a nie skutočnosti, že neboli originálne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92</NO.P><TXT>Okrem toho ani skutočnosť, že žalobkyňa nemala k dispozícii požadované originály faktúr, nemohla brániť predloženiu informácií potrebných na rozdelenie, o ktoré žiadala EACEA, medzi sumy, ktoré žalobkyňa získala ako konečný príjemca dohôd Diusas a Deque, a sumy, ktoré žalobkyňa previedla na spolupríjemcov uvedených dohôd. Podľa listu EACEA z <DATE ISO="20170726">26. júla 2017</DATE> sa totiž toto rozdelenie malo vykonať na základe bankových prevodov alebo bankových výpisov, a nie na základe uvedených faktúr.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že nepredloženie originálov faktúr požadovaných EACEA v jej liste z <DATE ISO="20170726">26. júla 2017</DATE> nemalo nijaký vplyv na určenie súm, ktoré sú predmetom žiadostí o vrátenie uvedených v listoch z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> a <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE> a v oznámení o dlhu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94</NO.P><TXT>Prvý žalobný dôvod založený na porušení práva byť vypočutý musí byť preto zamietnutý ako nedôvodný.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O povinnosti odôvodnenia</HT></TXT></NP></TI><STI><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></STI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97</NO.P><TXT>Rozsah povinnosti odôvodnenia sa musí posúdiť v závislosti od konkrétnych okolností, najmä od obsahu aktu, povahy uvedených dôvodov a možného záujmu adresáta o poskytnutie vysvetlení, a na posúdenie dostatočnosti odôvodnenia je nutné situovať ho do skutkového a právneho kontextu, v ktorom bol dotknutý akt prijatý. Akt je teda dostatočne odôvodnený, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutému adresátovi známy a ktorý mu umožňuje pochopiť dosah opatrenia, ktoré bolo vo vzťahu k nemu prijaté (pozri analogicky rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121115">15. novembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Rada/Bamba</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑417/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:718">EU:C:2012:718</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111024">24. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>P/Parlament</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑213/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2011:617">EU:T:2011:617</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120927">27. septembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Applied Microengineering/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑387/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:501">EU:T:2012:501</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98</NO.P><TXT>V danom prípade po prvé Všeobecný súd konštatuje, že v listoch z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> a <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE> je jasne uvedený právny základ zamýšľaného vymáhania, konkrétne článok II.19 ods. 3 a 5 sporných dohôd a článok 135 ods. 4 nariadenia č. 966/2012 (pozri body 16 až 20 vyššie), a sumy, ktoré EACEA považovala za sumy, ktoré sa majú vymáhať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99</NO.P><TXT>Po druhé početná písomná korešpondencia medzi účastníkmi konania, ku ktorej došlo od oznámenia návrhu správy o audite žalobkyni listom z <DATE ISO="20160422">22. apríla 2016</DATE> a pripomenutá v bodoch 7 až 20 vyššie, obsahuje dostatočné a zhodujúce sa informácie umožňujúce žalobkyni pochopiť dôvody, pre ktoré sa<?PAGE NO="9"?> EACEA rozhodla požadovať predmetné vrátenie, a spôsob, akým boli určené sumy, ktoré sa majú vrátiť. Konkrétne ako bolo uvedené v bodoch 80 a 81 vyššie, záverečná správa o audite, o ktorej závery sa opiera EACEA na účely zamýšľaného vymáhania, zohľadnila všetky pripomienky žalobkyne a dôkazy, ktoré predložila, preskúmala ich a zamietla ich individuálne, pričom zakaždým vysvetlila dôvody, pre ktoré tieto pripomienky alebo dôkazy nespochybnili zistenia, ku ktorým dospeli audítori.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100</NO.P><TXT>Po tretie EACEA v liste z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> na jednej strane odpovedala na všetky tvrdenia uvedené žalobkyňou v jej listoch z <DATE ISO="20170809">9. augusta</DATE> a <DATE ISO="20170925">25. septembra 2017</DATE> a na druhej strane jasne vysvetlila, že sumy, ktoré sa majú vymáhať, neboli určené na základe nákladov považovaných za neoprávnené, ale na základe zistenia závažných, systémových a opakujúcich sa nezrovnalostí pri vykonávaní sporných dohôd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že listy z <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE> a <DATE ISO="20180207">7. februára 2018</DATE> obsahujú dostatočné odôvodnenie, ktoré žalobkyni umožňuje pochopiť dôvody, pre ktoré sa EACEA rozhodla požadovať vrátenie dotknutých súm a od súdu Únie vykonať svoje preskúmanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102</NO.P><TXT>Tretí žalobný dôvod založený na chýbajúcom alebo nedostatočnom odôvodnení sa preto musí zamietnuť ako nedôvodný.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O druhom žalobnom dôvode založenom na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>nesprávnom uplatnení európskeho práva<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></HT></P></TI><STI><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></STI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O prvej výhrade založenej na neexistencii právneho základu umožňujúceho úplné vymáhanie vyplatených súm</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104</NO.P><TXT>Žalobkyňa sa domnieva, že ani článok II.19 ods. 3 a 5 sporných dohôd, ani článok 135 ods. 4 nariadenia č. 966/2012 neumožňujú EACEA pristúpiť k úplnému vymáhaniu súm, ktoré jej boli vyplatené v rámci sporných dohôd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105</NO.P><TXT>EACEA tvrdenia žalobkyne spochybňuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106</NO.P><TXT>V prejednávanej veci Všeobecný súd konštatuje, že v súlade s článkom I.8 prvým odsekom dohody Ecesis sa poskytnutie grantu, ktorého sa týka, riadi ustanoveniami tejto dohody, pričom sa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>uplatnia pravidlá Spoločenstva<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>, a subsidiárne belgické právo týkajúce sa poskytovania grantov. Pokiaľ ide o dohody Diusas a Deque, podľa článku I.9 oboch týchto dohôd sa riadia uplatniteľnými zmluvnými ustanoveniami a pravidlami práva Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107</NO.P><TXT>V prvom rade, pokiaľ ide o relevantné zmluvné ustanovenia, treba uviesť, že v súlade s článkom II.19 ods. 3 oboch týchto dohôd má EACEA právo vykonávať kontroly týkajúce sa využívania grantov. Podľa tohto ustanovenia môžu výsledky kontrol viesť k rozhodnutiam o vymáhaní. Rovnako článok II.19 ods. 5 dohôd spresňuje, že OLAF má právo vykonávať kontroly, ktoré môžu tiež viesť k rozhodnutiam o vymáhaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108</NO.P><TXT>Tieto doložky, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že boli porušené, teda nevylučujú možnosť EACEA pristúpiť k úplnému vymáhaniu súm vyplatených na základe uvedených dohôd. Uvádzajú totiž, že EACEA môže pristúpiť k <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>vymáhaniu<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> grantov bez akéhokoľvek obmedzenia v tejto súvislosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109</NO.P><TXT>V druhom rade, pokiaľ ide o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>uplatniteľné pravidlá Únie<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> v zmysle článku I.8 prvého odseku dohody Ecesis a článku I.9 dohôd Diusas a Deque, Všeobecný súd uvádza, že v prejednávanej veci sú uplatniteľné <HT TYPE="ITALIC">rationae temporis</HT> najskôr nariadenie č. 1605/2002, zrušené s účinnosťou od <DATE ISO="20130101">1. januára 2013</DATE> (článok 212 nariadenia č. 966/2012), a ďalej nariadenie č. 966/2012, pričom toto posledné uvedené nariadenie bolo zrušené s účinnosťou od <DATE ISO="20180802">2. augusta 2018</DATE> nariadením Európskeho parlamentu<?PAGE NO="10"?> a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z <DATE ISO="20180718">18. júla 2018</DATE> o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="193" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2018">Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1</REF.DOC.OJ>). Podľa článku 187 druhého odseku nariadenia č. 1605/2002 a článku 212 nariadenia č. 966/2012 sa totiž nariadenie č. 1605/2002 vo všeobecnosti uplatňovalo od <DATE ISO="20030101">1. januára 2003</DATE> do <DATE ISO="20130101">1. januára 2013</DATE>, zatiaľ čo sporné dohody boli uzavreté v rokoch 2008 a 2010 (pozri bod 2 vyššie). Navyše obdobie plnenia dohôd a v dôsledku toho obdobie, ktoré bolo predmetom auditu, bolo obdobie od <DATE ISO="20090115">15. januára 2009</DATE> do <DATE ISO="20110114">14. januára 2011</DATE> pre dohodu Ecesis, od <DATE ISO="20101015">15. októbra 2010</DATE> do <DATE ISO="20121014">14. októbra 2012</DATE>, pokiaľ ide o dohodu Diusas, a od <DATE ISO="20101015">15. októbra 2010</DATE> do <DATE ISO="20131014">14. októbra 2013</DATE> pre dohodu Deque. Z toho jednak vyplýva, že nariadenie č. 1605/2002 bolo uplatniteľné <HT TYPE="ITALIC">rationae temporis</HT> na dohody Ecesis a Diusas, a jednak, že to isté nariadenie a nariadenie č. 966/2012 boli postupne uplatniteľné na dohodu Deque.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110</NO.P><TXT>Podľa článku 119 ods. 2 nariadenia č. 1605/2002 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>v prípade, že príjemca nedodrží svoje záväzky, vyplácanie grantu sa pozastaví a zníži alebo ukončí v prípadoch ustanovených vo vykonávacích predpisoch potom, ako príjemca dostal príležitosť predložiť svoje pripomienky<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>. Použitie výrazu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>ukončí<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> tak odkazuje na hypotézu vymáhania všetkých prijatých súm.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o článok 135 ods. 4 nariadenia č. 966/2012, tento je formulovaný takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>Ak je možné takéto chyby, nezrovnalosti alebo podvod pripísať príjemcovi alebo ak príjemca porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z dohody alebo rozhodnutia o grante, zodpovedný povoľujúci úradník môže okrem toho znížiť výšku grantu alebo vymôcť sumy vyplatené neoprávnene v rámci dohody alebo rozhodnutia o grante v pomere k závažnosti chýb, nezrovnalostí alebo podvodu alebo porušenia povinností, a to za predpokladu, že príjemca dostal príležitosť na vyjadrenie pripomienok.<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112</NO.P><TXT>Okrem toho článok 135 ods. 5 nariadenia č. 966/2012 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>Ak kontroly alebo audity preukážu systémové alebo opakujúce sa chyby, nezrovnalosti, podvod alebo porušenie povinností, ktoré možno pripísať príjemcovi a ktoré majú významný dosah na viaceré granty udelené uvedenému príjemcovi za podobných podmienok, zodpovedný povoľujúci úradník môže pozastaviť čerpanie všetkých príslušných grantov, alebo podľa potreby vypovedať príslušné dohody o grante s uvedeným príjemcom alebo zrušiť rozhodnutia o grante pre uvedeného príjemcu, a to v pomere k závažnosti chýb, nezrovnalostí, podvodu alebo porušenia povinností, za predpokladu, že príjemca dostal príležitosť na vyjadrenie pripomienok.</ALINEA><ALINEA>Zodpovedný povoľujúci úradník môže okrem toho po námietkovom konaní znížiť granty alebo vymôcť neoprávnene vyplatené sumy vo vzťahu k všetkým grantom dotknutým systémovými alebo opakujúcimi sa chybami, nezrovnalosťami, podvodom alebo porušením povinností uvedenými v prvom pododseku, ktorých audit možno uskutočniť v súlade s dohodami alebo rozhodnutiami o grante.<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113</NO.P><TXT>Ani článok 119 ods. 2 nariadenia č. 1605/2002, ani článok 135 ods. 4 nariadenia č. 966/2012 tak nebránia úplnému vymáhaniu grantu. Na jednej strane totiž stačí uviesť, že toto posledné uvedené ustanovenie výslovne vyžaduje zohľadniť závažnosť zistených chýb, nezrovnalostí, podvodov alebo porušení povinností. Skutočnosť, že tieto porušenia majú systémovú alebo opakujúcu sa povahu, je teda evidentne skutočnosťou, ktorú treba zohľadniť pri posúdení závažnosti uvedených nezrovnalostí. Preto ak je závažnosť zistených chýb, nezrovnalostí, podvodov alebo porušení povinností taká, že ohrozuje celý systém kontroly a riadenia dotknutých dohôd, a teda všetky požadované výdavky, potom úplné vymáhanie vyplatených súm nemožno považovať za neprimerané.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114</NO.P><TXT>Tento záver navyše potvrdzuje aj článok 135 ods. 5 druhý pododsek nariadenia č. 966/2012, podľa ktorého v prípade systémových a opakujúcich sa nezrovnalostí, ktoré možno pripísať príjemcovi a ktoré majú významný vplyv na viaceré granty, môže povoľujúci úradník <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>vymôcť neoprávnene<?PAGE NO="11"?> vyplatené sumy<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> na základe všetkých dohôd dotknutých týmito nezrovnalosťami. Toto ustanovenie teda nevylučuje možnosť pristúpiť k úplnému vymáhaniu daného grantu, ak závažnosť zistených nezrovnalostí je taká, že všetky predmetné sumy treba považovať za neoprávnene vyplatené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115</NO.P><TXT>Tento záver je tiež v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia s prostriedkami Únie stanovenou v článku 317 ZFEÚ. V prípade nedodržania podmienok stanovených dohodou o grante sú teda inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie povinné vymáhať vyplatený grant až do výšky súm, ktoré sa považujú za nespoľahlivé alebo neoveriteľné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0116"><NO.P>116</NO.P><TXT>Navyše súd Únie už mal príležitosť rozhodnúť, že v systéme poskytovania finančnej pomoci Únie podlieha použitie tejto pomoci pravidlám, ktoré môžu viesť k čiastočnému alebo úplnému vráteniu už poskytnutej pomoci (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100707">7. júla 2010</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Hellenic Ventures a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>T‑44/06</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2010:284">EU:T:2010:284</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0085">85</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101216">16. decembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Arci Nuova associazione comitato di Cagliari a Gessa</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑259/09</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2010:536">EU:T:2010:536</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0117"><NO.P>117</NO.P><TXT>Vzhľadom na už vyššie uvedené z toho vyplýva, že zmluvné ustanovenia a relevantné ustanovenia nariadení č. 1605/2002 a 966/2012, ako ich vykladá súd Únie, v zásade nebránia EACEA, aby pristúpila k vymáhaniu všetkých súm vyplatených žalobkyni na základe sporných dohôd. Otázka, či je takéto vymáhanie v prejednávanej veci v súlade so zásadou proporcionality, je predmetom štvrtého žalobného dôvodu, a teda bude preskúmaná nižšie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0118"><NO.P>118</NO.P><TXT>Preto treba zamietnuť prvú výhradu druhého žalobného dôvodu ako nedôvodnú.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O druhej výhrade založenej na neexistencii systémových a opakujúcich sa nezrovnalostí</HT></TXT></NP></TI><STI><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></STI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0139"><NO.P>139</NO.P><TXT>Nakoniec žalobkyňa nemôže vyvodzovať nijaké tvrdenie zo skutočnosti, že článok 135 ods. 4 nariadenia č. 966/2012 neodkazuje na systémové a opakujúce sa nezrovnalosti alebo že tieto pojmy nie sú v uvedenom nariadení definované. Stačí totiž na jednej strane uviesť, že toto ustanovenie výslovne vyžaduje, aby sa zohľadnila závažnosť zistených nezrovnalostí. Skutočnosť, že tieto nezrovnalosti majú systémovú alebo opakujúcu sa povahu, je zjavne skutočnosťou, ktorú treba zohľadniť pri posúdení závažnosti uvedených nezrovnalostí. Na druhej strane skutočnosť, že nariadenie č. 966/2012 používa tieto pojmy najmä vo svojom článku 135 ods. 5 bez toho, aby ich výslovne definoval, nemôže mať nijaký vplyv na zamýšľané vymáhanie, keďže obsah týchto pojmov nepochybne vyplýva z ich obvyklého významu, podľa ktorého sú systémové a opakujúce sa nezrovnalosti tie, ktoré sa vyznačujú ich opakovaním a skutočnosťou, že ovplyvňujú celý systém kontroly a riadenia, ako sú tie, ktoré sú uvedené v bodoch 124 až 131 vyššie.</TXT><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0165"><NO.P>165</NO.P><TXT>Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi EACEA.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora)</P><?PAGE NO="12"?><P>rozhodol takto:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Žaloba sa zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Universität Koblenz‑Landau je povinná nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Papasavvas</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Kornezov</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Buttigieg</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Kowalik‑Bańczyk</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Hesse</P></SIGNATORY><P>Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu <DATE ISO="20210224">24. februára 2021</DATE>.</P><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>