<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T-702/16 P</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62016TJ0702</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:557">EU:T:2018:557</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>17</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>17</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20180918">18. 9. 2018</DATE> – Vec T‑702/16 P</HT></P><P><HT TYPE="SC">Barroso Truta a i./Súdny dvor európskej únie</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Všeobecného Súdu</HT> (odvolacia komora)</P><P>z <DATE ISO="20180918">18. septembra 2018</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: francúzština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Odvolanie</KEYWORD><KEYWORD>Verejná služba</KEYWORD><KEYWORD>Zmluvní zamestnanci</KEYWORD><KEYWORD>Dôchodky</KEYWORD><KEYWORD>Prevod skôr nadobudnutých práv na dôchodok podľa vnútroštátnych systémov do systému dôchodkového zabezpečenia Únie</KEYWORD><KEYWORD>Ujma vyplývajúca z údajne nedostatočných informácií poskytnutých zo strany OOUPZ odvolateľom pri predkladaní návrhov na započítanie ich odpracovaných rokov</KEYWORD><KEYWORD>Zamietnutie žaloby o náhradu škody v prvostupňovom konaní</KEYWORD><KEYWORD>Článok 77 štvrtý odsek služobného poriadku</KEYWORD><KEYWORD>Majetková ujma</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci T‑702/16 P,</P><P>ktorej predmetom je odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160720">20. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Barroso Truta a i./Súdny dvor Európskej únie</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑126/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2016:159">EU:F:2016:159</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a smerujúce k zrušeniu uvedeného rozsudku,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">José Barroso Truta</HT>, zmluvný zamestnanec Súdneho dvora Európskej únie, bydliskom v Bofferdange (Luxembursko),</P><P><HT TYPE="BOLD">Marc Forli</HT>, zmluvný zamestnanec Súdneho dvora Európskej únie, bydliskom v Lexy (Francúzsko),</P><P><HT TYPE="BOLD">Calogero Galante</HT>, zmluvný zamestnanec Súdneho dvora Európskej únie, bydliskom v Aix‑sur‑Cloie (Belgicko),</P><P><HT TYPE="BOLD">Bernard Gradel</HT>, zmluvný zamestnanec Súdneho dvora Európskej únie, bydliskom v Konacker (Francúzsko),</P><P>v zastúpení: S. Orlandi a T. Martin, advokáti,</P><PARTY.STATUS>odvolatelia,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><P>proti</P><AGAINST><IE/></AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Súdnemu dvoru Európskej únie</HT>, v zastúpení: J. Inghelram a Á. Almendros Manzano, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>žalovaný v prvostupňovom konaní,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (odvolacia komora),</P><P>v zložení: predseda komory M. Van der Woude, sudcovia, H. Kanninen a D. Gratsias (spravodajca),</P><P>tajomník: G. Predonzani, referentka,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20180209">9. februára 2018</DATE>,</VISA></GR.VISA><?PAGE NO="2"?><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Svojím odvolaním sa odvolatelia páni José Barroso Truta, Marc Forli, Calogero Galante a Bernard Gradel, zmluvní zamestnanci funkčnej skupiny I, zamestnaní na dobu neurčitú a zaradení na Generálne riaditeľstvo (GR) pre administratívne záležitosti Súdneho dvora Európskej únie, pôvodne pod názvom GR <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>pre infraštruktúru<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>, domáhajú zrušenia rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z <DATE ISO="20160720">20. júla 2016</DATE>, Barroso Truta a i./Súdny dvor Európskej únie (F‑126/15, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>napadnutý rozsudok<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2016:159">EU:F:2016:159</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Týmto rozsudkom Súd pre verejnú službu zamietol ich žaloby, ktorými sa domáhali, aby im Súdny dvor Európskej únie nahradil stratu ich práv na dôchodok nadobudnutých pred ich nástupom do služby v uvedenej inštitúcii v rámci vnútroštátnych systémov dôchodkového zabezpečenia a prevedených do systému dôchodkového zabezpečenia Európskej únie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec a skutkové okolnosti sporu vo veci samej</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právny rámec</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Kapitola 3 hlavy V Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>služobný poriadok<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>) vo svojom znení uplatniteľnom od <DATE ISO="20140101">1. januára 2014</DATE> má názov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Dôchodky a podpora v invalidite<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>. Jeho článok 77 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Úradník, ktorý ukončil aspoň 10‑ročnú službu, má nárok na starobný dôchodok…</ALINEA><ALINEA>Maximálny starobný dôchodok je 70 % z posledného základného platu vyplateného v rámci poslednej platovej triedy, v ktorej bol úradník zaradený aspoň jeden rok. 1,80 % z tohto posledného základného platu prináleží úradníkovi za každý rok služby uznaný podľa článku 3 prílohy VIII.</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA><ALINEA>Starobný dôchodok nesmie byť nižší ako 4 % výšky životného minima za rok služby.</ALINEA><ALINEA>Vek odchodu do dôchodku je 66 rokov.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Podľa článku 6 prílohy VIII služobného poriadku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>životné minimum na účely výpočtu dôchodkových dávok zodpovedá základnému platu úradníka v prvom platovom stupni platovej triedy AST 1<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Vo svojom skoršom znení, uplatniteľnom od <DATE ISO="20040501">1. mája 2004</DATE> do <DATE ISO="20131231">31. decembra 2013</DATE>, článok 77 služobného poriadku stanovoval, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>1,90 % [z] poslednej základnej mzdy [vyplatenej v rámci poslednej platovej triedy, v ktorej bol úradník zaradený aspoň jeden rok,] sa zaplatí úradníkovi za každý rok služby<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> a že dôchodkový vek je 63 rokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 2 prílohy VIII služobného poriadku stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Starobný dôchodok sa vypláca na základe celkového počtu rokov zamestnania, potrebných na odchod do dôchodku, odpracovaných úradníkom. Každý rok služby, vypočítaný spôsobom ustanoveným v článku 3, založí nárok úradníka na jeden rok zamestnania potrebného na odchod do dôchodku a každý celý mesiac nárok na jednu dvanástinu roka zamestnania potrebného na odchod do dôchodku.</ALINEA><?PAGE NO="3"?><ALINEA>Maximálny počet rokov zamestnania potrebných na odchod do dôchodku, ktorý sa môže vziať do úvahy pre výpočet práv na starobný dôchodok, je počet potrebný pre dosiahnutie maximálneho dôchodku v zmysle článku 77 druhého odseku služobného poriadku.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Podľa článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Úradník, ktorý vstúpi do služieb Únie po:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>odchode zo služieb štátnej správy alebo vnútroštátnej alebo medzinárodnej organizácie</P></ITEM></LIST><P>alebo</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>vykonávaní činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba,</P></ITEM></LIST><P>má po uvedení do funkcie ale pred získaním nároku na výplatu starobného dôchodku v zmysle článku 77 služobného poriadku právo voči Únii na kapitálovú hodnotu, aktualizovanú ku dňu skutočného prevodu, práv na dôchodok, ktoré získal na základe tejto služby alebo týchto činností.</P><P>V takom prípade menovací orgán inštitúcie, v ktorej je úradník zamestnaný, určí s ohľadom na základnú mzdu úradníka, jeho vek a kurz platný v deň žiadosti o prevod, pomocou všeobecných vykonávacích ustanovení, počet rokov zamestnania, potrebných pre odchod do dôchodku, ktoré sú mu započítané v rámci systému dôchodkového zabezpečenia Únie za predchádzajúce obdobie služby, na základe prevedeného kapitálu, po odpočítaní čiastky predstavujúcej zhodnotenie kapitálu medzi dňom žiadosti o prevod a skutočným dňom prevodu.</P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 109 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>PZOZ<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>) stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="109.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Po odchode zo služby má zmluvný zamestnanec nárok na starobný dôchodok, na prevod poistno‑matematického ekvivalentu alebo na výplatu odchodného podľa kapitoly 3 hlavy V a prílohy VIII služobného poriadku…</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="109.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Článok 11 ods. 2 a 3 prílohy VIII služobného poriadku sa uplatňuje obdobne na zmluvných zamestnancov.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Podľa článku 110 PZOZ:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Každé obdobie služby zmluvného zamestnanca Únie sa vezme do úvahy na účely výpočtu počtu rokov zamestnania, započítateľných pre odchod do dôchodku, stanoveného v prílohe VIII k služobnému poriadku.<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Nakoniec, podľa článku 7 ods. 6 rozhodnutia správneho výboru Súdneho dvora Európskej únie zo <DATE ISO="20111017">17. októbra 2011</DATE>, ktorým sa určujú všeobecné vykonávacie ustanovenia týkajúce sa článkov 11 a 12 prílohy VIII služobného poriadku, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>počet odpracovaných rokov, ktoré sa majú zohľadniť [na účely započítania po prevode] nesmie v žiadnom prípade prekročiť počet rokov, počas ktorých záujemca patril do dotknutých systémov<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>, a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>prípadný peňažný preplatok, ktorý by vznikol z dosiahnutia stropu započítaných rokov, sa dotknutému zamestnancovi vráti<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Skutkové okolnosti sporu vo veci samej</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Súd pre verejnú službu vysvetlil skutkové okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 8 až 48 napadnutého rozsudku. Tieto body sú v podstate uvedené nižšie.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O žiadostiach o prevod práv na dôchodok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Odvolatelia podali v období rokov 2006 až 2010 podľa článku 11 ods. 2 [prílohy VIII] služobného poriadku žiadosti o prevod práv na dôchodok, ktoré predtým nadobudli od rôznych luxemburských, francúzskych a belgických inštitúcií dôchodkového poistenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>OOUPZ<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>) Súdneho dvora Európskej únie zaslal odvolateľom návrhy na započítanie odpracovaných rokov do dôchodku a požiadal ich, aby dôkladne overili zohľadnené skutočnosti, a vyzval ich, aby <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>kontaktovali zodpovedné osoby poverené Riaditeľstvom ľudských zdrojov a personálnej správy GR pre personál a financie Súdneho dvora Európskej únie<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>, aby <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>im bol vysvetlený výpočet dôchodku a aby sa s nimi prejednalo, či je pre nich výhodné požiadať o prevod...<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>V tejto súvislosti OOUPZ upriamil pozornosť odvolateľov na skutočnosť, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>právne účinky započítania odpracovaných rokov, v súlade s [predmetnými návrhmi, spadajú] pod právny režim dôchodkového systému verejnej služby Európskej únie platný v čase vyplatenia nárokov na starobný dôchodok, pričom sa predpokladá, že počet odpracovaných rokov započítaných do dôchodku podľa systému prevodu by sa nezmenil<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>, a že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>oficiálny návrh na započítanie sa stane účinný až po tom, čo bude prevedená celá suma, ktorá sa má započítať na účely prevodu<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>, a že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>takto získané započítanie [nie je] zohľadnené pri výpočte minimálnej doby služby, ktorú treba dokončiť, a to desať rokov potrebných na nárok na dôchodok v európskej verejnej službe podľa článku 77 služobného poriadku<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> (napadnutý rozsudok, body 11, 12, 16, 21 a 27).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Odvolatelia vykonali kroky potrebné na to, aby zabezpečili prevod všetkých práv, pričom niektorí z nich previedli všetky dôchodkové práva a niektorí z odvolateľov len ich časť, ktoré nadobudli v rámci rôznych vnútroštátnych dôchodkových systémov, ktorým podliehali už pred ich nástupom do služieb Súdneho dvora Európskej únie (napadnutý rozsudok, body 13, 18, 23, 29 a 30). Ako sa v tejto súvislosti uvádza v napadnutom rozsudku, príslušné útvary Súdneho dvora Európskej únie prijali rozhodnutia o ukončení konania o prevode vnútroštátnych práv na dôchodok odvolateľov (ďalej spoločne len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>rozhodnutia o započítaní odpracovaných rokov<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Konkrétnejšie, v oznámení zo <DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE> vedúci <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>oddelenia pre služobné nároky<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> informoval pána Barrosa Trutu, že v nadväznosti na prevod kapitálovej hodnoty práv na dôchodok, ktoré predtým nadobudol, a to vo výške <FT TYPE="DECIMAL">61121,08</FT> eura, OOUPZ prepočítal počet odpracovaných rokov do dôchodku na účely prevodu týchto práv do systému dôchodkového zabezpečenia Únie, čo v uvedenom systéme viedlo k uznaniu doby prispievania v trvaní 8 rokov a 24 dní (bod 14 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Oznámeniami zo <DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE>, z <DATE ISO="20130408">8. apríla 2013</DATE> a z <DATE ISO="20140725">25. júla 2014</DATE>, vedúci <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>oddelenia pre služobné nároky<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> informoval pána Forliho, že v nadväznosti na prevod kapitálovej hodnoty práv na dôchodok, ktoré nadobudol od rôznych vnútroštátnych inštitúcií dôchodkového poistenia, OOUPZ prepočítal počet odpracovaných rokov do dôchodku na účely prevodu týchto práv do systému dôchodkového zabezpečenia Únie, čo v uvedenom systéme viedlo k uznaniu doby prispievania v trvaní 15 rokov a 18 dní, 6 dní a 1 roka a 23 dní (bod 19 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Oznámeniami z <DATE ISO="20091113">13. novembra 2009</DATE> a zo <DATE ISO="20101206">6. decembra 2010</DATE>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>oddelenie pre služobné nároky<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> informovalo pána Galanteho, že OOUPZ prepočítal počet odpracovaných rokov do dôchodku na účely prevodu týchto už skôr nadobudnutých práv od rôznych vnútroštátnych orgánov, do systému<?PAGE NO="5"?> dôchodkového zabezpečenia Únie, čo v uvedenom systéme viedlo k uznaniu doby prispievania v trvaní 4 rokov a 1 mesiaca spolu s vrátením pánovi Galantemu sumy vo výške <FT TYPE="DECIMAL">7626,50</FT> eura, a 10 rokov, 4 mesiacov a 5 dní (bod 25 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Podľa oznámení na jednej strane z <DATE ISO="20061220">20. decembra 2006</DATE>, ktoré bolo zrušené a nahradené oznámením z <DATE ISO="20091221">21. decembra 2009</DATE>, a na druhej strane z <DATE ISO="20111018">18. októbra 2011</DATE> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>oddelenie pre služobné nároky<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> informovalo pána Gradela, že v nadväznosti na prevod kapitálovej hodnoty práv na dôchodok, ktoré nadobudol od rôznych vnútroštátnych orgánov, OOUPZ prepočítal počet odpracovaných rokov do dôchodku na účely prevodu týchto práv do systému dôchodkového zabezpečenia Únie, čo v uvedenom systéme viedlo k uznaniu doby prispievania v trvaní 16 rokov spolu s vrátením pánovi Gradelovi sumy vo výške <FT TYPE="DECIMAL">14235,11</FT> eura, 3 rokov, 2 mesiacov a 20 dní a 2 rokov, 3 mesiacov a 5 dní (bod 31 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O stretnutí z <DATE ISO="20120412">12. apríla 2012</DATE> a o žiadostiach o informácie predložených odvolateľmi</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Po doručení e‑mailu z <DATE ISO="20120309">9. marca 2012</DATE> zaslaného Generálnym riaditeľstvom pre ľudské zdroje a personálnu správu Súdneho dvora Európskej únie všetkým zamestnancom, týkajúceho sa aktualizácie jeho simulačného nástroja práv na dôchodok úradníkov, tzv. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>simulátor výpočtu dôchodku<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>, odvolatelia použili uvedený simulátor a zistili, že ich jednotlivé dôchodky by sa prevodom práv na dôchodok, ktorý vykonali, nezvýšili. Inými slovami, podľa odvolateľov a podľa takto získaného odhadu by bola výška ich dôchodkov pri odchode do dôchodku v podstate rovnaká, bez ohľadu na prevody ich práv na dôchodok nadobudnutých skôr v rámci rôznych vnútroštátnych systémov (body 32 a 33 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>V priebehu apríla 2012 sa na žiadosť pánov Barrosa Trutu a Forliho uskutočnilo stretnutie s vedúcim <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>oddelenia pre služobné nároky<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>. Na tomto stretnutí im vedúci uvedeného oddelenia vysvetlil dopad uplatnenia pravidla, ktoré vyplýva najmä z článku 77 štvrtého odseku služobného poriadku na ich prípad (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>pravidlo o životnom minime<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Na uvedenom stretnutí boli odvolatelia informovaní o tom, že nie je v zásade možné spätne previesť do dotknutých vnútroštátnych orgánov práva na dôchodok, ktoré už boli prevedené do systému dôchodkového zabezpečenia Únie. Vedúci oddelenia sa s dvomi dotknutými zamestnancami dohodol, že sa obráti na útvary Európskej komisie, aby preskúmali, či už rozhodovali o podobných prípadoch a ako ich riešili (bod 34 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>V bode 35 napadnutého rozsudku sa uvádza, že z e‑mailu vedúceho <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>oddelenia pre služobné nároky<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>, dočasne povereného inými úlohami v rámci Súdneho dvora Európskej únie, z <DATE ISO="20150211">11. februára 2015</DATE> vyplýva, že na uvedenom stretnutí ho obidvaja odvolatelia uvedení v bode 20 vyššie informovali, že sa zúčastnili na stretnutí, ktoré organizovala odborová organizácia z podnetu pána Galanteho, ktorý ich v tom čase informoval o naliehavej potrebe prevodu ich práv na dôchodok, aby sa predišlo riziku straty uvedených práv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Listom z <DATE ISO="20120423">23. apríla 2012</DATE> páni Barroso Truta a Forli požiadali v súlade s článkom 25 služobného poriadku generálneho riaditeľa GR pre personál a financie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>generálny riaditeľ<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>), aby preskúmal možnosť vrátiť dotknutým vnútroštátnym orgánom sumy prevedené v ich mene do systému dôchodkového zabezpečenia Únie (bod 36 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20120426">26. apríla 2012</DATE> páni Barroso Truta a Forli požiadali jeden z orgánov dotknutých v prejednávanej veci, a to Štátnu pokladňu dôchodkového poistenia v Luxembursku (caisse nationale d’assurance pension du Luxembourg, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>CNAP<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>), aby zrušila ich žiadosti o prevod práv na dôchodok a aby obnovila práva, ktoré skôr nadobudli rozhodnutím tohto orgánu. Listom zo <DATE ISO="20120507">7. mája 2012</DATE> CNAP odmietla vyhovieť tejto žiadosti a zdôraznila, že prevody práv na dôchodok boli konečné (bod 37 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20120903">3. septembra 2012</DATE> pán Galante podľa článku 25 služobného poriadku požiadal generálneho riaditeľa o preskúmanie možnosti Súdneho dvora Európskej únie vrátiť sumu prevedenej kapitálovej hodnoty na základe práv, ktoré predtým nadobudol u CNAP. Odvolateľ kontaktoval v tejto veci tiež priamo CNAP. V memorande z <DATE ISO="20120927">27. septembra 2012</DATE> generálny riaditeľ informoval pána Galanteho, že jeho žiadosti nemôže vyhovieť (body 38 a 39 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20130205">5. februára 2013</DATE> generálny riaditeľ informoval pánov Barrosa Trutu a Forliho, že OOUPZ dvakrát kontaktoval CNAP na účely preskúmania ich situácie, ale že <DATE ISO="20120720">20. júla</DATE> a <DATE ISO="20120817">17. augusta 2012</DATE> mu tento vnútroštátny orgán oznámil, že odmietol akceptovať, aby Súdny dvor Európskej únie vrátil práva na dôchodok, ktoré títo dvaja odvolatelia nadobudli skôr, ktoré previedol do systému dôchodkového zabezpečenia Únie. Tieto zamietnutia znovu potvrdil CNAP <DATE ISO="20130107">7. januára 2013</DATE> (bod 40 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O konaní pred podaním žaloby</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Listami zo <DATE ISO="20140416">16. apríla 2014</DATE>, ktoré boli formulované podobne, odvolatelia v súlade s článkom 90 ods. 1 služobného poriadku predložili žiadosti, aby OOPUZ nahradil finančné straty, ktoré utrpeli v dôsledku prevodu ich príslušných práv na dôchodok do systému dôchodkového zabezpečenia Únie. Na podporu svojich žiadostí v podstate uviedli, že podľa článku 77 štvrtého odseku služobného poriadku a najmä pravidla o životnom minime, o ktorého existencii nevedeli, keď súhlasili s tým, že pri prevode ich skôr nadobudnutých práv na dôchodok sa pri výpočte ich dôchodku zohľadnia len roky služby na Súdnom dvore Európskej únie. Z toho vyplýva, že odpracované roky, ktoré získali v súvislosti s prevodom ich práv, by podľa nich nemali vplyv na výšku ich budúcich dôchodkov. Odvolatelia zdôrazňujú, že ak by boli náležite informovaní zo strany OOUPZ o existencii minimálnej výšky starobného dôchodku, ktorý zodpovedá aspoň 4 % životného minima za rok služby, vzdali by sa prevodu svojich skôr nadobudnutých práv na dôchodok, pričom by si navyše ponechali svoje vnútroštátne práva na dôchodok, ktoré by im umožnili domáhať sa vnútroštátnych dôchodkov (bod 41 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Odvolatelia sa domnievajú, že OOUPZ sa dopustil nesprávneho služobného postupu tým, že im neposkytol dostatočné informácie o neexistencii dopadu, v ich konkrétnych prípadoch, započítania odpracovaných rokov, ktoré by mohli získať podľa článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku, na výšku ich budúcich starobných dôchodkov. V dôsledku toho sa domáhali, aby OOUPZ nahradil majetkovú ujmu zodpovedajúcu výške kapitálových hodnôt vnútroštátnych práv na dôchodok prevedených, podľa nich stratovo, do systému dôchodkového zabezpečenia Únie. Požadované sumy spolu s úrokmi z omeškania predstavovali v prípade pána Barrosa Trutu <FT TYPE="DECIMAL">61121,08</FT> eura, pána Forliho v celkovej výške <FT TYPE="DECIMAL">129440,98</FT> eura; pána Galanteho v celkovej výške <FT TYPE="DECIMAL">76324,29</FT> eura a pána Gardela v celkovej výške <FT TYPE="DECIMAL">99565,13</FT> eura (bod 42 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Oznámením z <DATE ISO="20140903">3. septembra 2014</DATE> generálny riaditeľ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>vyjadril poľutovanie nad tým, že sa [odvolatelia] ocitli v takejto situácii<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>, pričom ale ako OOUPZ zamietol ich žiadosti zo <DATE ISO="20140416">16. apríla 2014</DATE>. Podľa tohto rozhodnutia o zamietnutí nedošlo zo strany OOUPZ k nesprávnemu služobnému postupu, pokiaľ ide o úroveň informácií poskytnutých odvolateľom, keď im predložil návrhy týkajúce sa započítania odpracovaných rokov, ktoré sa ich týkali (bod 43 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Generálny riaditeľ zdôraznil najmä, že neexistovala nijaká pochybnosť o tom, že ak by prijali výzvu, ktorá im bola sformulovaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>dosť zrozumiteľne<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> v memorandách pripojených k návrhom na započítanie odpracovaných rokov, aby kontaktovali príslušné <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>oddelenie pre služobné nároky<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>, dostali by odvolatelia vysvetlenie týkajúce sa fungovania mechanizmu súvisiaceho s pravidlom o životnom minime a, ako je to bežné v takýchto prípadoch, administratíva by uskutočnila simulácie výšky ich budúcich dôchodkov s prevodom alebo bez neho, čím by sa ozrejmil dopad pravidla o životnom minime v ich konkrétnych prípadoch (bod 44 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Generálny riaditeľ vysvetlil, že v každom prípade akékoľvek posúdenie výhodnosti prevodu práv na dôchodok nadobudnutých v rámci vnútroštátneho systému je spojené s neistotami, a to najmä preto, že je založené na podmienkach, vrátane podmienok stanovených v služobnom poriadku, ktoré by sa mohli časom zmeniť. Zdôraznil tiež, že nie je vylúčené, že odvolatelia budú mať počas svojej kariéry prístup k iným platovým zaradeniam, ako napríklad vyššie platové funkčné skupiny zmluvných zamestnancov alebo úradníkov a dočasných zamestnancov. Rovnako tak normotvorca Únie by mohol v budúcnosti uvažovať o zmene výšky životného minima, zatiaľ čo na vnútroštátnej úrovni by sa mohli zaviesť pravidlá na zamedzenie súbehu (bod 45 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Generálny riaditeľ dospel k záveru, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>v tejto súvislosti rozhodnutie o vykonaní voľby prevodu nároku na dôchodok [bolo založené] na delenej zodpovednosti, v rámci ktorej [poskytla] administratíva k dispozícii dotknutej osobe na jej žiadosť informácie, o ktorých [vedela] alebo ktoré [mohla] získať, v rámci ktorých sa príslušná osoba ako primárne dotknutá osoba [mala uistiť], že je úplne a riadne informovaná predtým ako sa rozhodne<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> (bod 46 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20141121">21. novembra 2014</DATE> podali odvolatelia formou listov, ktoré boli v podstate podobné, sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa z <DATE ISO="20140903">3. septembra 2014</DATE> o zamietnutí ich žiadostí zo <DATE ISO="20140416">16. apríla 2014</DATE> (bod 47 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Rozhodnutiami zo <DATE ISO="20150617">17. júna 2015</DATE> formulovanými v podobnom znení výbor pre sťažnosti Súdneho dvora Európskej únie zamietol vyššie uvedené sťažnosti (bod 48 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie na prvom stupni a napadnutý rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20150925">25. septembra 2015</DATE> podali odvolatelia žaloby na Súd pre verejnú službu, zapísané do registra pod číslom F‑126/15, v ktorých navrhovali zaviazať Súdny dvor Európskej únie, aby zaplatil príslušnému vnútroštátnemu dôchodkového fondu alebo poisťovni sumy vo výške <FT TYPE="DECIMAL">61121,08</FT> eura za pána Barrosa Trutu, <FT TYPE="DECIMAL">129440,98</FT> eura za pána Forliho, <FT TYPE="NUMBER">76324</FT>, 29 eura za pána Galanteho a <FT TYPE="DECIMAL">99565,13</FT> eura za pána Gradela. Subsidiárne odvolatelia žiadali, aby bol Súdny dvor zaviazaný zaplatiť im uvedené sumy. Žalobcovia ďalej žiadali, aby Súd pre verejnú službu konštatoval, že sa Súdny dvor Európskej únie dopustil nesprávneho služobného postupu v súvislosti s prevodom ich skôr nadobudnutých práv na dôchodok. Napokon žalobcovia navrhovali, aby bol Súdny dvor Európskej únie zaviazaný na náhradu trov konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>V napadnutom rozsudku Súd pre verejnú službu v podstate zamietol žalobu ako neprípustnú. Konštatoval najmä, že konanie vytýkané OOUPZ v prejednávanej veci, teda nedostatočné poskytnutie informácií odvolateľom pri predkladaní návrhov na započítanie odpracovaných rokov, ktoré sa ich týkali, nebolo možné oddeliť od postupu, ktorý viedol k prijatiu konečných rozhodnutí o uznaní započítania odpracovaných rokov, postupu, ktorý zahŕňal niekoľko etáp (bod 66 napadnutého rozsudku). Pokiaľ by konečné rozhodnutia OOUPZ o započítaní odpracovaných rokov v systéme dôchodkového zabezpečenia Únie v dôsledku prevodov práv na dôchodok, ktoré boli skôr nadobudnuté žalobcami, boli aktmi spôsobujúcimi ujmu, bolo by možné napadnúť ich sťažnosťou podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku a prípadne žalobou podľa článku 270 ZFEÚ a článku 91 ods. 2 služobného poriadku (bod 67 napadnutého rozsudku). Na podporu takýchto žalôb mohli pritom tvrdiť, že súhlas, ktorý dali s návrhmi na započítanie ich práv na dôchodok, nie je právne perfektný z dôvodu údajného nedostatku informácií zo strany OOUPZ. Podľa názoru Súdu pre verejnú službu sa toto správanie spájalo s prípravnými aktmi konečných rozhodnutí o započítaní odpracovaných rokov týkajúcich sa odvolateľov, a teda nemohlo byť predmetom samostatnej žaloby, takže má byť napadnuté v rámci možného odvolania proti vyššie uvedeným konečným rozhodnutiam (bod 68 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Na jednej strane, pripomínajúc judikatúru, podľa ktorej úradník alebo zamestnanec, ktorý opomenul napadnúť akty, ktoré mu spôsobujú ujmu, včasným podaním sťažnosti a neskôr žaloby o neplatnosť nemôže napraviť túto nečinnosť a získať tak nové lehoty na podanie žaloby prostredníctvom neskôr podanej žaloby o náhradu škody, ktorej cieľom je jasne získať rovnaký finančný výsledok ako ten, ktorý by vyplynul z včasne podanej žaloby o neplatnosť (pozri body 60 až 63 napadnutého rozsudku a citovanú judikatúru), a na druhej strane, konštatujúc, že odvolatelia opomenuli namietať proti platnosti konečných rozhodnutí uvedených v bode 36 vyššie, Súd pre verejnú službu dospel k záveru, že žaloby sú neprípustné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Okrem toho Súd pre verejnú službu preskúmal aj opodstatnenosť predloženého návrhu. V prvom rade po tom, čo pripomenul podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie (bod 72 napadnutého rozsudku), konštatoval, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>hoci by z hľadiska riadnej správy veci verejných bol vhodnejšie, keby OOUPZ formuloval svoje návrhy na započítanie odpracovaných rokov upriamením pozornosti dotknutých zmluvných zamestnancov na rozsah pôsobnosti článku 77 štvrtého odseku služobného poriadku, nebolo možné rozumne očakávať, že dôsledne postupujúca administratíva, ktorá tak, ako v tomto prípade, vybavila stovky žiadosti o prevod práv na dôchodok v rokoch 2008 až 2010, formuluje každý z týchto návrhov tak, že pri tom predvída dôsledky jednotlivých prevodov práv na dôchodok, v prípade každého z dotknutých úradníkov a zamestnancov<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> (bod 74 napadnutého rozsudku). Súd pre verejnú službu dospel teda k záveru, že OOUPZ si v prejednávanej veci splnil svoju povinnosť starostlivosti v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných (bod 75 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Súd pre verejnú službu na jednej strane zohľadnil tiež skutočnosť, že žalobcovia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>v krátkej lehote požiadali o prevod svojich príslušných vnútroštátnych práv na dôchodok do systému dôchodkového zabezpečenia Únie a potvrdili uvedené žiadosti<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>bez toho, aby považovali za vhodné vopred sa obrátiť na administratívu, aby im dala vysvetlenia potrebné na to, aby sa mohli rozhodnúť<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>, pričom OOUPZ ich vo svojich návrhoch vyzval, aby ho kontaktovali, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>s cieľom vysvetliť im výpočet a prejednať, či sú predmetné prevody pre nich výhodné<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> (body 75 a 76 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Na druhej strane Súd pre verejnú službu pripomenul, že podľa judikatúry by mal každý úradník poznať služobný poriadok a osobitne pravidlá upravujúce jeho odmenu alebo starobný dôchodok (pozri bod 77 napadnutého rozsudku a citovanú judikatúru). Vzhľadom na túto judikatúru a berúc do úvahy skutočnosť, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>žalobcovia, vzhľadom na svoje funkcie, [nemali] práve najlepšie informácie v tejto oblasti<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>, Súd pre verejnú službu konštatoval, že znenie príslušných ustanovení bolo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>dostatočne zrozumiteľné<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> a že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>malo prinajmenšom podnietiť žalobcov, aby sa u administratívy informovali v [danej veci]<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> (bod 78 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>V druhom rade Súd pre verejnú službu dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že uvádzaná škoda, ktorú kvalifikoval ako výlučne majetkovú, je skutočná a určitá. Na jednej strane konštatoval, že odvolatelia mohli <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>ešte pokračovať vo svojom služobnom postupe v rámci inštitúcie a teda nemožno vylúčiť, že sa neskôr dostanú na pracovné miesto dočasného zamestnanca alebo úradníka, čo je kategória pracovného miesta, ktorá by im umožnila… poberať budúci starobný dôchodok v maximálnej výške 70 % jej posledného základného platu, teda vo výške prekračujúcej sumu vyplývajúcu z uplatnenia článku 77 štvrtého odseku služobného poriadku<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/>. V takomto prípade <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>[nemohla] žalobcom vzniknúť žiadna ujma z dôvodu ich rozhodnutí previesť svoje práva na dôchodok<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> (bod 81 napadnutého rozsudku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Na druhej strane nie je isté, že v čase, keď odvolatelia dosiahnu zákonný vek odchodu do dôchodku, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>budú pôsobnosť a podmienky uplatňovania pravidla uvedeného v článku 77 štvrtom odseku služobného poriadku nevyhnutne rovnaké<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> ako v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>pretože normotvorca Únie môže kedykoľvek zmeniť práva a povinnosti úradníkov a zamestnancov Únie prostredníctvom nariadení prijatých podľa článku 336 ZFEÚ, ktorými sa mení a dopĺňa služobný<?PAGE NO="9"?> poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a ktoré sa, ak nie je stanovené inak, uplatňujú na budúce účinky situácií, ktoré vznikli počas pôsobnosti starého predpisu<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> (pozri bod 82 napadnutého rozsudku a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Nakoniec, Súd pre verejnú službu uplatnením článkov 101 a 102 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu vzhľadom na postup OOUPZ v prejednávanej veci, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v štádiu odpovede na sťažnosť neupriamil pozornosť žalobcov na neprípustnosť ich návrhov na náhradu škody, zaviazal Súdny dvor Európskej únie znášať vlastné trovy konania, ako aj na náhradu trov konania, ktoré vynaložili žalobcovia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie pred Všeobecným súdom a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20160930">30. septembra 2016</DATE> odvolatelia podali odvolanie, na základe ktorého sa začalo toto konanie. Dňa <DATE ISO="20161220">20. decembra 2016</DATE> Súdny dvor Európskej únie predložil vyjadrenie k odvolaniu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Písomná časť konania bola ukončená po podaní repliky <DATE ISO="20170222">22. februára 2017</DATE> a dupliky <DATE ISO="20170420">20. apríla 2017</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P><HT TYPE="SUP">46</HT></NO.P><TXT>Listom z <DATE ISO="20170515">15. mája 2017</DATE> odvolatelia vzniesli odôvodnenú žiadosť podľa článku 207 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného sudu, aby boli vypočutí v rámci ústnej časti konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd vyhovel návrhu odvolateľov a otvoril ústnu časť konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 ods. 3 rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatňuje v prejednávanej veci na základe článku 213 ods. 1 uvedeného poriadku, Všeobecný súd položil <DATE ISO="20171219">19. decembra 2017</DATE> účastníkom konania otázky na písomné vyjadrenie. Účastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovenej lehote.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní <DATE ISO="20180209">9. februára 2018</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Odvolatelia navrhujú, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zrušil napadnutý rozsudok,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Súdny dvor Európskej únie vyplatiť sumu <FT TYPE="DECIMAL">61121,08</FT> eura pre pána Barrosa Trutu, <FT TYPE="DECIMAL">129440,98</FT> eura pre pána Forliho, <FT TYPE="DECIMAL">76324,29</FT> eura pre pána Galanteho a <FT TYPE="DECIMAL">99565,13</FT> eura pre pána Gradela <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>príslušným finančným fondom alebo dôchodkovým poisťovniam v mene odvolateľov<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>,</P></ITEM><ITEM><P>subsidiárne uložil Súdnemu dvoru Európskej únie povinnosť zaplatiť vyššie uvedené sumy odvolateľom, zvýšené o úroky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>vo výške 3,1 % ročne odo dňa prevodu práv na dôchodok [do systému dôchodkového zabezpečenia Únie]<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Súdny dvor Európskej únie na náhradu trov konania na obidvoch stupňoch.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Súdny dvor Európskej únie navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zamietol odvolanie ako čiastočne neprípustné a čiastočne nedôvodné alebo subsidiárne ako nedôvodné v celom rozsahu,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal odvolateľov na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="10"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O odvolaní</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Na podporu odvolania proti napadnutému rozsudku odvolatelia uvádzajú dva odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, keďže Súd pre verejnú službu dospel k záveru, že ich žaloby sú neprípustné. Druhý odvolací dôvod sa týka veci samej, a konkrétnejšie, je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Súd pre verejnú službu tým, že na jednej strane usúdil, že OOUPZ sa v danom prípade nedopustil nesprávneho služobného postupu pri oznámení návrhov na započítanie odpracovaných rokov odvolateľom, a na druhej strane, že škoda uvádzaná odvolateľmi je len hypotetická.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prvom odvolacom dôvode</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Z písomností odvolateľov vyplýva, že svojím prvým odvolacím dôvodom vytýkajú Súdu pre verejnú službu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že žalobu podanú v prvostupňovom konaní vyhlásil za neprípustnú. Okrem toho tvrdia, že sa na Súde pre verejnú službu nedovolávali len majetkovej ujmy, ale tiež nemajetkovej ujmy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Súdny dvor Európskej únie tvrdí, že vzhľadom na to, že sa nemajetková ujma neuvádzala v prvostupňovom konaní, každé s tým súvisiace tvrdenie je potrebné zamietnuť ako neprípustné. Je preto potrebné najskôr preskúmať presnú povahu ujmy uvádzanej odvolateľmi v prvostupňovom konaní.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O povahe ujmy uvádzanej odvolateľmi v prvostupňovom konaní</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Ako správne uvádza Súdny dvor Európskej únie, podľa ustálenej judikatúry, ak by sa účastníkovi konania umožnilo uviesť po prvýkrát v konaní pred Všeobecným súdom žalobný dôvod a tvrdenia, ktoré neuviedol v konaní pred Súdom pre verejnú službu, umožnilo by sa mu tým predložiť Všeobecnému súdu, ktorý má obmedzené právomoci v odvolacom konaní, spor so širším rozsahom než ten, ktorý prejednával Súd pre verejnú službu. V rámci odvolania je právomoc Všeobecného súdu obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o žalobných dôvodoch a argumentoch prejednávaných pred prvostupňovým súdom (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160513">13. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>CX/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑496/15 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2016:305">EU:T:2016:305</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>V prejednávanej veci z preskúmania spisu v prvostupňovom konaní vyplýva, že odvolatelia sa vo svojich písomných vyjadreniach dovolávali len majetkovej ujmy a že sa na Súde pre verejnú službu nedovolávali nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpeli. Je potrebné poznamenať, že odvolatelia vo svojej žalobe podanej na Súd pre verejnú službu poukázali len na sumu zodpovedajúcu strate ich prevedených práv na dôchodok poukázaných Súdnemu dvoru.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Okrem toho v rozpore s tým, čo tvrdia odvolatelia v bode 27 repliky, Súd pre verejnú službu sa nedomnieval, že ujma, ktorú utrpeli, vznikla, hoci len čiastočne, zo stavu neistoty, v ktorom sa údajne nachádzali. Naopak, je potrebné konštatovať, podobne ako Súdny dvor Európskej únie, že v bode 80 napadnutého rozsudku sa výslovne uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>ujma uvádzaná žalobcami je majetková<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>Je pravda, že odvolatelia v prvostupňovom konaní tvrdili, že ich žaloba bola podaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>ako určovacia, keďže mala za cieľ, aby súd Únie konštatoval existenciu pochybenia Súdneho dvora s cieľom získať prípadnú náhradu škody<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>. V tejto súvislosti sa odvolávali na jednej strane na rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19790201">1. februára 1979</DATE>, <NAME.CASE>Deshormes/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>17/78</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1979:24">EU:C:1979:24</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150226">26. februára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Planet/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑564/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:124">EU:C:2015:124</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a na druhej strane na návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Planet/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑564/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2352">EU:C:2014:2352</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Z bodu 114 a nasl. žaloby podanej v prvostupňovom konaní však vyplýva, že určovacia žaloba odvolateľov nebola predložená na podporu tvrdení týkajúcich sa údajnej nemajetkovej ujmy, ale za predpokladu, že by <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>strata prevedených práv [nebola] v tejto fáze považovaná za <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>určitú<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="2018" ID="QE0052"/><QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/>. Táto žaloba sa netýkala povahy ujmy uvádzanej odvolateľmi, ale mala za cieľ skôr to, aby Súd pre verejnú službu určil, že došlo k pochybeniu. Nemožno ju teda považovať za zahrnujúcu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú odvolatelia údajne utrpeli.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Vzhľadom na toto konštatovanie je potrebné pripomenúť, že judikatúra uvádzaná odvolateľmi, ktorá podľa nich mohla preukázať možnosť podať určovaciu žalobu na súde Únie (pozri bod 58 vyššie), nie je v tomto prípade relevantná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>V súlade s judikatúrou citovanou v bode 55 vyššie je preto potrebné dospieť k záveru, že žalobu odvolateľov na náhradu škody treba považovať za neprípustnú v rozsahu, v akom sa po prvýkrát pred Všeobecným súdom týka náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpeli.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62</NO.P><TXT>Je teda potrebné dospieť k záveru, že z bodov 55 až 61 vyššie vyplýva, že tvrdenia odvolateľov v prvostupňovom konaní sa týkali výlučne náhrady majetkovej ujmy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63</NO.P><TXT>Ďalej je potrebné preskúmať tvrdenia odvolateľov, ktorými sa namieta neprípustnosť ich žaloby, o ktorej rozhodol Súd pre verejnú službu v napadnutom rozsudku.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prípustnosti návrhov odvolateľov v prvostupňovom konaní v rozsahu, v akom sa týkajú náhrady majetkovej ujmy</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64</NO.P><TXT>Na úvod je potrebné pripomenúť, že v rámci systému opravných prostriedkov stanoveného v článkoch 90 a 91 služobného poriadku žaloba o náhradu škody je prípustná iba vtedy, ak jej predchádzalo konanie pred podaním žaloby v súlade s ustanoveniami služobného poriadku (uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19980324">24. marca 1998</DATE>, <NAME.CASE>Meyer a i./Súdny dvor</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑181/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:1998:64">EU:T:1998:64</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65</NO.P><TXT>Konanie pred podaním žaloby v oblasti kompenzačných opravných prostriedkov sa líši podľa toho, či škoda, ktorej náhrada sa požaduje, vyplýva z aktu spôsobujúceho ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku, alebo z konania administratívy, ktoré nemá rozhodovací charakter. V prvom prípade je úlohou dotknutej osoby predložiť menovaciemu orgánu v stanovených lehotách sťažnosť proti predmetnému aktu. Naproti tomu v druhom prípade sa správne konanie musí začať podaním žiadosti v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku s cieľom získať náhradu škody a prípadne pokračovať podaním sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť zamietnutá (pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19971106">6. novembra 1997</DATE>, <NAME.CASE>Liao/Rada</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑15/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:1997:169">EU:T:1997:169</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66</NO.P><TXT>Okrem toho žaloba o neplatnosť a žaloba o náhradu škody predstavujú podľa judikatúry samostatné prostriedky nápravy. Keďže články 90 a 91 služobného poriadku nerozlišujú medzi žalobou o neplatnosť a žalobou o náhradu škody, pokiaľ ide o správne a súdne konanie, úradník si z dôvodu autonómie týchto rozdielnych právnych prostriedkov môže vybrať buď jednu, alebo druhú žalobu, alebo obidve spolu, pod podmienkou, že ich predloží na súd Únie v lehote troch mesiacov od zamietnutia jeho sťažnosti (pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19910124">24. januára 1991</DATE>, <NAME.CASE>Latham/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑27/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:1991:5">EU:T:1991:5</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru; zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070206">6. februára 2007</DATE>, <NAME.CASE>Wunenburger/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑246/04 a T‑71/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2007:34">EU:T:2007:34</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67</NO.P><TXT>Judikatúra však ustanovila výnimku z tejto zásady v prípade, že žaloba o náhradu škody úzko súvisí so žalobou o neplatnosť, ktorá je alebo by mala byť tiež vyhlásená za neprípustnú. To znamená, že návrhy na náhradu škody sú neprípustné, pokiaľ žaloba o náhradu škody smeruje výlučne k náprave dôsledkov aktu, ktorý bol predmetom žaloby o neplatnosť, ktorá mohla byť alebo bola vyhlásená za neprípustnú, najmä ak jediným cieľom žaloby o náhradu škody je kompenzácia straty pri odmene, ku ktorej by nedošlo, pokiaľ by sa mohlo vyhovieť alebo sa vyhovelo žalobe o neplatnosť (pozri v tomto zmysle<?PAGE NO="12"?> rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19910124">24. januára 1991</DATE>, <NAME.CASE>Latham/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑27/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:1991:5">EU:T:1991:5</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru; zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070206">6. februára 2007</DATE>, <NAME.CASE>Wunenburger/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑246/04 a T‑71/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2007:34">EU:T:2007:34</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Podľa tejto judikatúry úradník alebo zamestnanec, ktorý opomenul napadnúť akty, ktoré mu spôsobujú ujmu, včasným podaním sťažnosti a neskôr žaloby o neplatnosť, nemôže napraviť toto opomenutie a získať tak nové lehoty na podanie žaloby prostredníctvom neskôr podanej žiadosti o náhradu škody, ktorej jasným cieľom je získať rovnaký finančný výsledok ako ten, ktorý by vyplynul z včasnej žaloby o neplatnosť proti týmto aktom (pozri uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140320">20. marca 2014</DATE>, <NAME.CASE>Michel/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑44/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2014:40">EU:F:2014:40</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68</NO.P><TXT>V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že pokiaľ obidve žaloby, a síce žaloba o neplatnosť na jednej strane a žaloba o náhradu škody na druhej strane, vychádzajú z rozdielnych aktov alebo konaní administratívy, žalobu o náhradu škody nemožno prirovnať k žalobe o neplatnosť, aj keby obidve žaloby viedli k rovnakému finančnému výsledku pre žalobcu (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19910124">24. januára 1991</DATE>, <NAME.CASE>Latham/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑27/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:1991:5">EU:T:1991:5</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69</NO.P><TXT>Okrem toho vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151013">13. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Cocchi a Falcione</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑103/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2015:777">EU:T:2015:777</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), kde sa odvolatelia domáhali zrušenia návrhov na započítanie odpracovaných rokov, ako sú tie, ktoré boli adresované odvolateľom v prejednávanej veci, Všeobecný súd dospel k záveru, že takýto návrh nepredstavoval akt spôsobujúci ujmu v zmysle článku 91 ods. 1 služobného poriadku, ale správanie, ktoré nemá povahu rozhodnutia, voči ktorému môže dotknutá osoba podať žalobu o náhradu ujmy spôsobenej týmto konaním (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151013">13. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Cocchi a Falcione</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑103/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2015:777">EU:T:2015:777</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0073">73</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Okrem toho Všeobecný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že súhlas dotknutej osoby je nevyhnutný na to, aby jej skôr nadobudnuté práva na dôchodok v inom dôchodkovom systéme, ako je systém Únie, boli prevedené do systému dôchodkového zabezpečenia Únie, je potrebné domnievať sa, že ak by dotknutá osoba dala svoj súhlas s takýmto prevodom spoliehajúc sa na návrh na započítanie odpracovaných rokov, ktoré v dôsledku pochybenia, ktoré možno pripísať jeho inštitúcii, bolo nesprávne a zavádzajúce, takýto súhlas by mohol byť považovaný za právne chybný, čím by dotknutej osobe vznikol nárok domáhať sa zrušenia rozhodnutia prijatého po tomto prevode s cieľom zvrátiť jeho účinky (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151013">13. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Cocchi a Falcione</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑103/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2015:777">EU:T:2015:777</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0075">75</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70</NO.P><TXT>Z rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151013">13. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Cocchi a Falcione</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑103/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2015:777">EU:T:2015:777</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), však nemožno vyvodiť, že ak sa údajné protiprávne konanie inštitúcie vzťahuje na postup, akým je konanie o prevode práv, o ktorý ide v prejednávanej veci, a ktorý by pravdepodobne ovplyvnil súhlas dotknutej osoby, nemôže táto osoba v žiadnom prípade požadovať v rámci žaloby o náhradu škody náhradu ujmy, ktorú v dôsledku tohto správania údajne utrpela.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71</NO.P><TXT>Takýto výklad judikatúry citovanej v bode 70 vyššie by konkrétne viedol k prílišnému obmedzeniu práva odvolateľov podať žalobu o náhradu škody, ktorú údajne utrpeli. Rozsudok zrušujúci rozhodnutia o prevode vnútroštátnych práv na dôchodok odvolateľov by viedol k spätnému odstráneniu aktov, ktoré majú v zásade pre odvolateľov pozitívne účinky, keďže majú v nadväznosti na prevod za následok uznanie započítania odpracovaných rokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72</NO.P><TXT>V prejednávanej veci odvolatelia pritom nespochybňujú účinky vyššie uvedených rozhodnutí ako takých, teda prevod ich vnútroštátnych práv na dôchodok a uznanie započítaných odpracovaných rokov, ale konanie administratívy, ktorá im neoznámila, že predmetné prevody práv na dôchodok nebudú mať všetky účinky, ktoré očakávali. Odvolatelia sa teda žalobou podanou v prvostupňovom konaní nedomáhajú odstránenia účinkov dotknutých rozhodnutí o prevode, ale domáhajú sa náhrady škody, ktorú údajne utrpeli z dôvodu, že sporné prevody nemali všetky očakávané právne účinky na ich právne postavenie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73</NO.P><TXT>V dôsledku toho mal Súd pre verejnú službu preskúmať, či žaloby odvolateľov smerovali výlučne k náprave dôsledkov rozhodnutia o započítaní odpracovaných rokov, a najmä, či predmetom týchto žalôb bolo dosiahnuť rovnaký finančný výsledok ako ten, ktorý by vyplynul zo žaloby na zrušenie týchto rozhodnutí v primeranom čase.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74</NO.P><TXT>Je nutné konštatovať, že na rozdiel od toho, čo bolo uvedené v napadnutom rozsudku, v prejednávanej veci tomu tak nie je.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné najskôr uviesť, že predmetom rozhodnutí o započítaní odpracovaných rokov týkajúcich sa odvolateľov je uznanie určitého počtu odpracovaných rokov v súvislosti s uskutočnenými prevodmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76</NO.P><TXT>Samozrejme, nemožno vylúčiť, že počet odpracovaných rokov, ktoré boli uznané rozhodnutiami o započítaní, mohol byť nižší, ako to očakávali odvolatelia, a že dotknuté rozhodnutia im mohli v tomto ohľade spôsobiť ujmu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77</NO.P><TXT>V prejednávanej veci to však tak nebolo. Odvolatelia sa totiž vo svojich návrhoch na náhradu škody nedomáhali náhrady škody, ktorú mali údajne utrpieť v dôsledku uznania týchto odpracovaných rokov, ale ujmy údajne vyplývajúcej zo skutočnosti, že napriek tomuto uznaniu sa nemohli uchádzať o vyšší dôchodok a ani dúfať, že získajú späť kapitálovú hodnotu zodpovedajúcu ich vnútroštátnym právam na dôchodok prevedeným do systému dôchodkového zabezpečenia Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa bodu 9 repliky v prvostupňovom konaní <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>žalobcovia nemali žiadny záujem na zrušení rozhodnutí potvrdzujúcich prevod, keďže sa [nelíšili] od návrhov, s ktorými súhlasili<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/>, a že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>keďže získali presne to, čo žiadali, a prevedený kapitál bol správne započítaný, tieto rozhodnutia [boli] v súlade s právom<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79</NO.P><TXT>Nemožno sa preto domnievať, že žaloba podaná na prvom stupni smeruje len k náprave dôsledkov rozhodnutí o započítaní odpracovaných rokov v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 67 a 68 vyššie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80</NO.P><TXT>Je pravda, že v hlavnom žalobnom návrhu predloženom v prvostupňovom konaní sa odvolatelia domáhali, aby sumy zodpovedajúce ich právam na dôchodok v rámci vnútroštátneho dôchodkového systému prevedené do systému dôchodkového zabezpečenie Únie boli vrátené príslušným vnútroštátnym dôchodkovým alebo poistným fondom (pozri bod 35 vyššie).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81</NO.P><TXT>Je potrebné uviesť, že aj za predpokladu, že sa odvolatelia svojimi hlavnými žalobnými návrhmi snažili dosiahnuť rovnakú finančnú sumu, akú by dosiahli zrušením sporných rozhodnutí, nie je tomu tak, pokiaľ ide o návrh, ktorý predložili subsidiárne. Zrušenie sporných rozhodnutí nemôže v žiadnom prípade viesť k tomu, že sa odvolateľom vyplatia sumy, ktoré zodpovedajú ich vnútroštátnym právam na dôchodok, ale má za následok iba zánik <HT TYPE="ITALIC">ex tunc</HT> sporných rozhodnutí o prevode a ich účinkov, teda uznanie odpracovaných rokov do dôchodku, ktoré sú v zásade v prospech odvolateľov a sú neoddeliteľné od prevodu ich vnútroštátnych práv na dôchodok do systému dôchodkového zabezpečenia Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že Súd pre verejnú službu sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol žalobu odvolateľov ako neprípustnú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83</NO.P><TXT>V zmysle druhého odvolacieho dôvodu odvolateľov je potrebné pre úplnosť preskúmať závery, ku ktorým dospel Súdu pre verejnú službu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="14"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O druhom odvolacom dôvode</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84</NO.P><TXT>Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v oblasti verejnej služby vznik zodpovednosti Únie predpokladá splnenie súboru podmienok, ktorými sú nezákonnosť konania vytýkaného inštitúciám, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi uvádzaným konaním a údajnou škodou (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19871216">16. decembra 1987</DATE>, <NAME.CASE>Delauche/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>111/86</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:562">EU:C:1987:562</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120712">12. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Nanopoulos</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑308/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:370">EU:T:2012:370</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0102">102</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85</NO.P><TXT>Všetky tri podmienky uvedené v bode 84 vyššie sú kumulatívne, čo znamená, že pokiaľ nie je splnená jedna z nich, zodpovednosť Únie nemožno akceptovať (pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170517">17. mája 2017</DATE>, <NAME.CASE>PG/Frontex</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑583/16</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2017:344">EU:T:2017:344</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0097">97</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že aj keď je pochybenie inštitúcie, úradu alebo agentúry Únie preukázané, zodpovednosť Únie možno v skutočnosti vyvodiť iba vtedy, ak sa žalobcovi okrem iného podarí preukázať existenciu jeho ujmy (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050929">29. septembra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Napoli Buzzanca/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑218/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2005:343">EU:T:2005:343</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0098">98</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87</NO.P><TXT>V zmysle týchto úvah je potrebné preskúmať druhý odvolací dôvod odvolateľov, ktorý je rozdelený na dve časti. V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolatelia tvrdia, že Súd pre verejnú službu sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že konanie OOUPZ nemožno považovať za chybné. V druhej časti odvolacieho dôvodu odvolatelia tvrdia, že Súd pre verejnú službu sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že údajná ujma, ktorú utrpeli, nie je skutočná a určitá.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88</NO.P><TXT>Je potrebné vyjadriť sa najskôr k druhej časti tohto odvolacieho dôvodu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89</NO.P><TXT>Podľa odvolateľov samotná skutočnosť, že ešte nedosiahli zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku, a teda nevedia, či prevod ich práv na dôchodok bude pre nich prospešný, nie je relevantná na účely posúdenia konečnej povahy ujmy, ktorú uvádzajú na podporu svojej žaloby. V tejto súvislosti tvrdia, že už stratili svoje vnútroštátne práva a že ich situácia je v súčasnosti neistá. Podľa odvolateľov táto ujma vyplýva z neúplných a nesprávnych informácií, ktoré dostali počas konania o prevode ich vnútroštátnych práv, a má definitívny charakter.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90</NO.P><TXT>Okrem toho samotná možnosť prípadnej zmeny článku 77 štvrtého odseku služobného poriadku alebo dokonca jeho zrušenie nemá vplyv na posúdenie protiprávnosti konania vytýkaného OOUPZ, keďže toto ustanovenie bolo v platnosti v čase, keď sa odvolateľom oznámili návrhy na započítanie odpracovaných rokov, ktoré sa ich týkajú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91</NO.P><TXT>Odvolatelia tvrdia, že ich majetková ujmu je určitá, keďže pravidlo o životnom minime <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>sa neuplatňuje subsidiárne, ale predstavuje záruku uplatniteľnú na každý výpočet dôchodku zamestnanca<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/>. Z tohto dôvodu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>nie je možné stanoviť, že započítanie odpracovaných rokov... má prednosť pred týmto základným pravidlom sociálnej povahy<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/>. Podľa odvolateľov nie je možné preukázať, že ich vnútroštátne práva na dôchodok ovplyvnia výšku ich dôchodku. V tejto súvislosti sa odvolávajú na body 27 a 28 rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161006">6. októbra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Adrien a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑466/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:749">EU:C:2016:749</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), týkajúceho sa sociálneho zabezpečenia migrujúcich pracovníkov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92</NO.P><TXT>Súdny dvor Európskej únie spochybňuje argumentáciu odvolateľov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93</NO.P><TXT>Je potrebné na tomto mieste pripomenúť, že ujma, ktorej náhrada sa požaduje v rámci žaloby o náhradu škody, musí byť skutočná a určitá (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080221">21. februára 2008</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Girardot</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑348/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:107">EU:C:2008:107</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry však dotknutým osobám nič nebráni v tom, aby sa obrátili na súd Únie na účely konštatovania zodpovednosti Únie za bezprostredne hroziacu a s dostatočnou istotou predvídateľnú škodu, aj keď ešte nemožno škodu presne vyčísliť (pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19870114">14. januára 1987</DATE>, <NAME.CASE>Zuckerfabrik Bedburg a i./Rada a Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>281/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:3">EU:C:1987:3</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru). V takomto prípade, ak sa preukáže, že by sa dotknuté osoby nachádzali v lepšej situácii, ak by nedošlo k pochybeniu, ktoré vyčítajú žalovanému, je potrebné konštatovať, že existencia ujmy, na ktorú sa odvolávajú, nemôže byť považovaná za hypotetickú alebo len možnú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20061109">9. novembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Agraz a i./Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑243/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:708">EU:C:2006:708</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95</NO.P><TXT>V prejednávanej veci existujú skutočnosti týkajúce sa výpočtu práv na dôchodok odvolateľov, ktoré zostávajú k dnešnému dňu a až k vyplateniu uvedených práv neurčité. Tieto skutočnosti však budú mať rozhodujúci význam, najmä pre uplatnenie pravidla o životnom minime v ich prípade.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96</NO.P><TXT>Na jednej strane totiž výška posledného základného platu, ktorý odvolatelia dostanú pred odchodom do dôchodku, nie je v súčasnosti určitá. Ako uviedol Súd pre verejnú službu v bode 81 napadnutého rozsudku, nemožno vylúčiť, že odvolatelia sa neskôr dostanú na pracovné miesto dočasného zamestnanca alebo úradníka, čím budú vyňatí z uplatnenia pravidla o životnom minime.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97</NO.P><TXT>Okrem toho nie je vylúčené, že základné mesačné platy pre funkčnú skupinu, do ktorej patria odvolatelia, sa zvýšia, čo by mohlo mať rovnaké dôsledky pre dotknuté osoby, teda že budú vyňatí z uplatnenia pravidla o životnom minime. Navyše samotní odvolatelia vo svojich odpovediach zo <DATE ISO="20180117">17. januára 2018</DATE> na otázky, ktoré im Súd pre verejnú službu oznámil, zdôrazňujú, že na siedmom a poslednom stupni platovej triedy 3 je základný plat zmluvného zamestnanca triedy AC CG I, akými sú odvolatelia, vyšší ako základný plat zamestnanca triedy AST‑1/1, čo by vyňalo takého zamestnanca z uplatnenia pravidla o životnom minime. Z tohto konštatovania vyplýva, že aj keby sa základné mesačné platy pre funkčnú skupinu, do ktorej patria odvolatelia, nezvýšili, je vzhľadom na to, že odvolatelia nepredložili argumenty na vylúčenie tejto možnosti, možné, že sa v čase vyplatenia práv na dôchodok ocitnú v situácii, keď sú vyňatí z uplatnenia pravidla o životnom minime.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98</NO.P><TXT>Na druhej strane počet rokov odpracovaných odvolateľmi v inštitúciách Únie v čase ich odchodu do dôchodku je v tomto štádiu tiež neurčitý. Nemožno totiž vylúčiť, že dátum, keď sa odvolatelia rozhodnú odísť do dôchodku, má dôsledky aj na výpočet konečnej výšky ich dôchodku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99</NO.P><TXT>Tieto zistenia stačia na konštatovanie, že ujma, ktorú odvolatelia uvádzajú a ktorá je navyše výlučne majetkového charakteru (pozri body 55 až 63 vyššie), nie je určitá v zmysle judikatúry citovanej v bode 93 vyššie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100</NO.P><TXT>V každom prípade, ako to Súd pre verejnú službu uviedol v bode 82 napadnutého rozsudku, nie je isté, že v čase odchodu odvolateľov do dôchodku a vyplatenia ich práv na dôchodok budú rozsah a podmienky uplatňovania článku 77 služobného poriadku, a najmä jeho druhý a štvrtý odsek, rovnaké ako v čase vyhlásenia tohto rozsudku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101</NO.P><TXT>Je tiež potrebné dodať, že nemožno <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> vylúčiť, že Súdny dvor Európskej únie prijme ustanovenie podobné článku 7 ods. 6 rozhodnutia správneho výboru Súdneho dvora Európskej únie zo <DATE ISO="20111017">17. októbra 2011</DATE>, ktorým sa určujú všeobecné vykonávacie ustanovenia týkajúce sa článkov 11 a 12 prílohy VIII služobného poriadku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného vyplýva, že pred vyplatením ich práv na dôchodok a v ich prípade pred prípadným uplatnením pravidla o životnom minime samotná skutočnosť, že vykonaním výpočtu na základe hypotetických údajov (pozri bod 19 vyššie) sa odvolatelia domnievajú, že pri odchode do dôchodku v budúcnosti sa zistí, že svoje vnútroštátne práva na dôchodok previedli so stratou, nemôže stačiť na preukázanie skutočnej a určitej ujmy v zmysle judikatúry uvedenej v bode 93 vyššie ani ujmy, ktorá by bola s dostatočnou istotou predvídateľná v zmysle judikatúry citovanej v bode 94 vyššie. V súčasnosti je<?PAGE NO="16"?> jedinou skutočnosťou, ktorá sa dá s určitosťou stanoviť, len to, že vnútroštátne práva odvolateľov na dôchodok boli prevedené na započítané odpracované roky rozhodnutiami o započítaní odpracovaných rokov, ktoré sa ich týkajú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103</NO.P><TXT>Kapitálová hodnota zodpovedajúca vnútroštátnym právam na dôchodok odvolateľov nezanikla. V dôsledku jej prevodu bola len prevedená na odpracované roky, ktoré musia byť v zásade zohľadnené pri výpočte práv na dôchodok odvolateľov. V dôsledku toho, ako Súdny dvor Európskej únie správne uvádza v bode 41 svojej dupliky, nemožno v tomto štádiu považovať prevod práv za čistú stratu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104</NO.P><TXT>V tejto súvislosti aj za predpokladu, že v čase vyplatenia ich práv na dôchodok žiadne zákonné alebo regulačné ustanovenie neumožní odvolateľom vymáhať vrátenie aspoň časti prevedenej kapitálovej hodnoty zodpovedajúcej započítaným odpracovaným rokom, ktoré neboli zohľadnené na účely výpočtu ich starobného dôchodku, odvolatelia budú mať k dispozícii opravné prostriedky, prostredníctvom ktorých budú môcť uplatniť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>stratu<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/> kapitálovej hodnoty, a to bez protiplnenia. Prostredníctvom žaloby smerujúcej proti aktom týkajúcim sa vyplatenia ich práv a výpočtu ich dôchodkov a spôsobujúcim im ujmu tým, že nezohľadňujú odpracované roky vyplývajúce z uplatňovania pravidla o životnom minime, odvolatelia budú môcť v prípade potreby namietať voči uplatneniu pravidla o životnom minime vo svojich osobitných prípadoch v rozsahu, v akom by toto uplatnenie viedlo na účely výpočtu ich práv na dôchodok k nezohľadneniu započítania odpracovaných rokov po prevode ich vnútroštátnych práv na dôchodok do systému dôchodkového zabezpečenia Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105</NO.P><TXT>Napokon je potrebné pripomenúť, že možnosť podať žalobu založenú na bezdôvodnom obohatení Únie nemožno odmietnuť len preto, lebo Zmluva výslovne neupravuje druh žaloby určenej pre takéto konanie. Ako Súdny dvor už rozhodol, výklad článkov 268 a 340 ZFEÚ, ktorý vylučuje túto možnosť, by viedol k výsledku, ktorý by bol v rozpore so zásadou účinnej súdnej ochrany, ktorú priznáva judikatúra Súdneho dvora a potvrdzuje článok 47 Charty základných práv Európskej únie [pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Masdar (UK)/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑47/07 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:726">EU:C:2008:726</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106</NO.P><TXT>V tejto súvislosti nemožno vylúčiť, že odmietnutie inštitúcie vrátiť dotknutej osobe časť kapitálovej hodnoty jej vnútroštátnych práv na dôchodok prevedených do systému dôchodkového zabezpečenia Únie, ktoré nebudú zohľadnené pri priznaní jej práv na dôchodok, môže viesť k nedôvodnému privlastneniu si, zo strany tejto inštitúcie, časti vnútroštátnych práv na dôchodok vyplatených pri prevode, ktoré v skutočnosti patria dotknutému zamestnancovi v súlade s judikatúrou, a teda aj k bezdôvodnému obohateniu v prospech Únie (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030130">30. januára 2003</DATE>, <NAME.CASE>Caballero Montoya/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑303/00, T‑304/00 a T‑322/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2003:20">EU:T:2003:20</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0084">84</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré zostávajú v tejto fáze neisté, pokiaľ ide o výpočet výšky dôchodkov, ktoré sa priznávajú odvolateľom pri vyplatení ich práv na dôchodok, je potrebné konštatovať, že ujma, ktorú v tomto prípade uvádzajú, nepredstavuje skutočnú a určitú ujmu v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 93 a 94 vyššie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108</NO.P><TXT>V dôsledku toho je potrebné konštatovať, že Súd pre verejnú službu sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že ujma uvádzaná odvolateľmi nie je skutočná a určitá. Vzhľadom na toto konštatovanie je potrebné zamietnuť druhú časť tohto odvolacieho dôvodu, ako aj odvolanie v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 86 vyššie preskúmať prvú časť druhého odvolacieho dôvodu uvádzaného odvolateľmi.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109</NO.P><TXT>Podľa článku 211 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie nedôvodné alebo ak je odvolanie dôvodné a Všeobecný súd sám rozhodne o veci, rozhodne aj o trovách konania.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="17"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110</NO.P><TXT>Článok 211 ods. 4 rokovacieho poriadku stanovuje, že Všeobecný súd môže v prípade odvolaní podaných úradníkmi rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania, ak si to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111</NO.P><TXT>Z dôvodov uvedených v tomto rozsudku vyplýva, že odvolatelia nemali úspech vo svojich odvolaniach. Okrem toho Súdny dvor Európskej únie vo svojich návrhoch výslovne žiadal, aby odvolatelia boli povinní nahradiť trovy konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112</NO.P><TXT>Všeobecný súd sa však domnieva, že v zmysle spravodlivého posúdenia okolností prípadu, najmä vzhľadom na otázky vznesené v rámci tohto odvolania a na skutočnosť, že Súdny dvor Európskej únie nemal úspech vo svojich tvrdeniach týkajúcich sa prvého odvolacieho dôvodu odvolateľov, treba zaviazať odvolateľov, aby znášali štvrtinu ich vlastných trov konania, a Súdny dvor Európskej únie, aby znášal svoje vlastné trovy konania a nahradil tri štvrtiny trov konania vynaložených odvolateľmi.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (odvolacia komora)</P><P>rozhodol takto:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Odvolanie sa zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Odvolatelia znášajú štvrtinu svojich vlastných trov konania.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Súdny dvor Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť tri štvrtiny trov konania vynaložených odvolateľmi.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Van der Woude</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Kanninen</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Gratsias</P></SIGNATORY><P>Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu <DATE ISO="20180918">18. septembra 2018</DATE>.</P><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>