<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<!DOCTYPE C_Doc_Ref SYSTEM "CNC.dtd">
<C_Doc_Ref C_Langue="sk" C_Version_doc="4.0" C_Debut_ID="SK62014C0132">
   <Properties>
      <Property name="Juridiction">C</Property>
      <Property name="NumeroOrdre">0132</Property>
      <Property name="Annee">2014</Property>
      <Property name="Formation">GC</Property>
      <Property name="Langue">SK</Property>
      <Property name="MessInFileNumber">L_Cnc_Mess_En.xml</Property>
      <Property name="DtFilename">TRA-DT-EN-CONCL-C-0132-2014-201504464-01_00.xml</Property>
      <Property name="TypeDoc">CNC</Property>
      <Property name="NatureAff">RD</Property>
      <Property name="CreatedFrom">Litige</Property>
      <Property name="EP_Mode">0</Property>
      <Property name="EP_ModeText">DEF</Property>
      <Property name="EP_Titre1"/>
      <Property name="EP_Titre2">PROVISIONAL TEXT OF 17/03/2015</Property>
      <Property name="EP_Titre3">PROVISIONAL TEXT OF 20/05/2015</Property>
      <Property name="EP_Mention">0</Property>
      <Property name="EP_Mention_Texte">Text for publication</Property>
      <Property name="EP_IsMention_Texte">0</Property>
      <Property name="Version"/>
      <Property name="EP_Version">0</Property>
      <Property name="EP_FormJug_Footer"/>
      <Property name="EP_FormJug_ID">-</Property>
      <Property name="EP_FormJug_Texte"/>
      <Property name="NEW">0</Property>
      <Property name="FileDoc">Document2</Property>
      <Property name="TypeOrd"/>
      <Property name="TOC_Position_NotVademecum">0</Property>
      <Property name="NumProc">1</Property>
      <Property name="TypeProc">P</Property>
      <Property name="NumSuite">1</Property>
      <Property name="LitFilePath">C:\Users\wlp\AppData\Local\Temp\canevas\Litige.xml</Property>
      <Property name="Created">Canevas 3.8.8 J 17/03/2015 18:03:53</Property>
      <Property name="FootNotes">False</Property>
      <Property name="EP_Titre0"/>
      <Property name="EP_DocDeTravail">0</Property>
      <Property name="SectionType1">CNC</Property>
      <Property name="SectionData1">§159;pos=50842:lng=SK</Property>
      <Property name="Filename">^CONVERSION^dpe@TRA-DOC-SK-CONCL-C-0132-2014-201504464-06_90</Property>
      <Property name="serveur_nom">Doc2XML_2003_TRAD_SUIVI2</Property>
      <Property name="serveur_config_path">C:\Documents and Settings\gti_prod\Application Data\Doc2XML\PR_Doc2XML_2003_TRAD_SUIVI2.xml</Property>
      <Property name="watch">O:\GTiWebTools\Automates\Suivi_II\conversion\doc2xml_trad\In\</Property>
      <Property name="QuotationMark_Open">„</Property>
      <Property name="QuotationMark_Close">“</Property>
      <Property name="serveur_nom">Doc2XML_2003_PC_TRAD SV2_PUB</Property>
      <Property name="serveur_config_path">C:\Documents and Settings\gti_prod\Application Data\Doc2XML\PR_Doc2XML_2003_SV2_PUB.xml</Property>
      <Property name="watch">P:\GTiWebTools\Automates\Suivi_II\conversion\doc2xml_pub\In\</Property>
   </Properties>
   <C_Header_Gauche>
      <blockquote id="A010000000">
         <para style="header" id="A150000000">NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – N. WAHL – SPOJENÉ VECI C‑132/14, C‑133/14, C‑134/14, C‑135/14 A C‑136/14</para>
      </blockquote>
   </C_Header_Gauche>
   <C_Header_Droit>
      <blockquote id="A010000001">
         <para style="header" id="A150000001">PARLAMENT A KOMISIA/RADA</para>
      </blockquote>
   </C_Header_Droit>
   <C_Footer_Gauche>
      <blockquote id="A010000002">
         <para style="footer" id="A150000002">I - 22<emphasis role="tab" id="A400000000"/>
         </para>
      </blockquote>
   </C_Footer_Gauche>
   <C_Footer_Droit>
      <blockquote id="A010000003">
         <para style="footer" id="A150000003">
            <emphasis role="tab" id="A400000001"/>
            <emphasis role="tab" id="A400000002"/>I - 1</para>
      </blockquote>
   </C_Footer_Droit>
   <Affaire>
      <Introduction>
         <section id="A000000000">
            <para style="36Centre" id="A150000004">NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA</para>
            <para style="36Centre" id="A150000005">NILS WAHL</para>
            <para style="36Centre" id="A150000006">prednesené 25. júna 2015 <footnote role="fNote" id="A110000000">
                  <number>1</number>
                  <para style="40FootnoteLangue" id="A150000007"> –	Jazyk prednesu: angličtina.</para>
               </footnote>
            </para>
            <para style="38Centregrasgrandespacement" id="A150000008">
               <emphasis role="bold" id="A400000003">Spojené veci C‑132/14, C‑133/14, C‑134/14, C‑135/14 a C‑136/14</emphasis>
            </para>
            <para style="37Centregras" id="A150000009">
               <emphasis role="bold" id="A400000004">Európsky parlament </emphasis>(veci C‑132/14 a C‑136/14)</para>
            <para style="37Centregras" id="A150000010">
               <emphasis role="bold" id="A400000005">a</emphasis>
            </para>
            <para style="37Centregras" id="A150000011">
               <emphasis role="bold" id="A400000006">Európska komisia </emphasis>(veci C‑133/14 až C‑135/14)</para>
            <para style="37Centregras" id="A150000012">
               <emphasis role="bold" id="A400000007">proti</emphasis>
            </para>
            <para style="37Centregras" id="A150000013">
               <emphasis role="bold" id="A400000008">Rade Európskej únie</emphasis>
            </para>
            <para style="71Indicateur" id="A150000014">
               <phrase role="QuotationMark_Open" id="A410000000">„</phrase>
               <phrase role="motcle" id="A410000001">Žaloba o neplatnosť </phrase>
               <phrase role="Separator" id="A410000002">–</phrase>
               <phrase role="motcle" id="A410000003"> Nariadenie (EÚ) č. 1385/2013 </phrase>
               <phrase role="Separator" id="A410000004">–</phrase>
               <phrase role="motcle" id="A410000005"> Smernica 2013/62/EÚ </phrase>
               <phrase role="Separator" id="A410000006">–</phrase>
               <phrase role="motcle" id="A410000007"> Smernica 2013/64/EÚ </phrase>
               <phrase role="Separator" id="A410000008">–</phrase>
               <phrase role="motcle" id="A410000009"> Právny základ </phrase>
               <phrase role="Separator" id="A410000010">–</phrase>
               <phrase role="motcle" id="A410000011"> Článok 349 ZFEÚ </phrase>
               <phrase role="Separator" id="A410000012">–</phrase>
               <phrase role="motcle" id="A410000013"> Pôsobnosť </phrase>
               <phrase role="Separator" id="A410000014">–</phrase>
               <phrase role="motcle" id="A410000015"> Najvzdialenejší región </phrase>
               <phrase role="Separator" id="A410000016">–</phrase>
               <phrase role="motcle" id="A410000017"> Zmena štatútu Mayotte</phrase>
               <phrase role="QuotationMark_Close" id="A410000018">“</phrase>
            </para>
         </section>
      </Introduction>
      <C_Conclusions role="page break">
         <C_Conc_Txt>
            <section id="B000000000">
               <blockquote id="B010000000">
                  <title id="B210000000">
                     <number>1.</number>
                  </title>
                  <para style="01PointAltN" id="B150000000">V predmetných konaniach sa Parlament a Komisia domáhajú, aby Súdny dvor zrušil nariadenie č. 1385/2013<footnote role="fNote" id="B110000000">
                        <number>2</number>
                        <para style="footnotetext" id="B150000001"> –	Nariadenie Rady (EÚ) č. 1385/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 850/98 a (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, (EÚ) č. 1379/2013 a (EÚ) č. 1380/2013 z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 354, s. 86) (ďalej len „nariadenie“).</para>
                     </footnote> a smernicu 2013/64<footnote role="fNote" id="B110000001">
                        <number>3</number>
                        <para style="footnotetext" id="B150000002"> –	Smernica Rady 2013/64/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa menia smernice Rady 91/271/EHS a 1999/74/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2006/7/ES, 2006/25/ES a 2011/24/EÚ z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 353, s. 8) (ďalej len „horizontálna smernica“).</para>
                     </footnote>. Navyše Komisia tiež požaduje zrušenie smernice 2013/62<footnote role="fNote" id="B110000002">
                        <number>4</number>
                        <para style="footnotetext" id="B150000003"> –	Smernica Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa mení smernica 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 353, s. 7) (ďalej len „malá smernica“).</para>
                     </footnote> (ďalej spolu len „napadnuté opatrenia“). Otázkou v týchto konaniach je, či boli napadnuté opatrenia prijaté na správnom právnom základe.</para>
               </blockquote>
               <blockquote id="B010000001">
                  <title id="B210000001">
                     <number>2.</number>
                  </title>
                  <para style="01PointAltN" id="B150000004">Podstatou posudzovaných vecí je: aká je pôsobnosť článku 349 ZFEÚ? Táto otázka vznikla z dôvodu zmeny štatútu Mayotte podľa práva Únie. V súvislosti s miestnym referendom v roku 2009 ostrovy, ktoré tvoria súostrovie Mayotte, pokročili v postupe integrácie do Francúzskej republiky a 31. marca 2011 sa stali francúzskym zámorským departementom a regiónom. V nadväznosti na súvisiacu žiadosť Francúzskej republiky sa Európska rada rozhodla k 1. januáru 2014 zmeniť štatút Mayotte zo zámorskej krajiny alebo územia (ďalej len „ZKÚ“) na najvzdialenejší región (ďalej len „NR“).<footnote role="fNote" id="B110000003">
                        <number>5</number>
                        <para style="footnotetext" id="B150000005"> –	Rozhodnutie Európskej rady z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (2012/419/EÚ) (Ú. v. EÚ L 204, s. 131).</para>
                     </footnote>
                  </para>
               </blockquote>
               <blockquote id="B010000002">
                  <title id="B210000002">
                     <number>3.</number>
                  </title>
                  <para style="01PointAltN" id="B150000006">Medzi inštitúciami však došlo k sporu týkajúcemu sa napadnutých opatrení v súvislosti so spomínanou zmenou štatútu. Rada, ktorá nesúhlasila s navrhovanými sektorovými základmi napadnutých opatrení, sa rozhodla prijať ich podľa článku 349 ZFEÚ. Otázkou teraz je, či bola Rada oprávnená tak urobiť, čo, ako uvidíme, sa domnievam, že áno.</para>
               </blockquote>
               <section id="B000000001">
                  <title style="03Titre1" id="B200000000">
                     <number>I –</number>
                     <titlecontent id="B300000000">
                        <emphasis role="bold" id="B400000000">Právny rámec</emphasis>
                     </titlecontent>
                  </title>
                  <section id="B000000002">
                     <title style="04Titre2" id="B200000001">
                        <number>A –</number>
                        <titlecontent id="B300000001">
                           <emphasis role="italc" id="B400000001">Príslušné uplatniteľné a zrušené ustanovenia Zmluvy</emphasis>
                        </titlecontent>
                     </title>
                     <blockquote id="B010000003">
                        <title id="B210000003">
                           <number>4.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000007">Po nadobudnutí účinnosti Maastrichtskej dohody znel článok 227 ods. 2 [Zmluvy o ES] takto:</para>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000008">„Pokiaľ ide o francúzske zámorské departementy, všeobecné a špeciálne ustanovenia tejto zmluvy týkajúce sa</para>
                        <itemizedlist id="B030000000">
                           <listitem id="B060000000">
                              <blockquote id="B010000004">
                                 <title id="B210000004">
                                    <number>–</number>
                                 </title>
                                 <para style="10Tiretlong1" id="B150000009">voľného pohybu tovaru,</para>
                              </blockquote>
                           </listitem>
                           <listitem id="B060000001">
                              <blockquote id="B010000005">
                                 <title id="B210000005">
                                    <number>–</number>
                                 </title>
                                 <para style="10Tiretlong1" id="B150000010">poľnohospodárstva, okrem článku 40 ods. 4 [Zmluvy o ES],</para>
                              </blockquote>
                           </listitem>
                           <listitem id="B060000002">
                              <blockquote id="B010000006">
                                 <title id="B210000006">
                                    <number>–</number>
                                 </title>
                                 <para style="10Tiretlong1" id="B150000011">liberalizácie služieb,</para>
                              </blockquote>
                           </listitem>
                           <listitem id="B060000003">
                              <blockquote id="B010000007">
                                 <title id="B210000007">
                                    <number>–</number>
                                 </title>
                                 <para style="10Tiretlong1" id="B150000012">pravidiel hospodárskej súťaže,</para>
                              </blockquote>
                           </listitem>
                           <listitem id="B060000004">
                              <blockquote id="B010000008">
                                 <title id="B210000008">
                                    <number>–</number>
                                 </title>
                                 <para style="10Tiretlong1" id="B150000013">ochranných opatrení stanovených v článkoch 109h, 109i a 226 [Zmluvy o ES],</para>
                              </blockquote>
                           </listitem>
                           <listitem id="B060000005">
                              <blockquote id="B010000009">
                                 <title id="B210000009">
                                    <number>–</number>
                                 </title>
                                 <para style="10Tiretlong1" id="B150000014">inštitúcií,</para>
                              </blockquote>
                           </listitem>
                        </itemizedlist>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000015">sa uplatnia, len čo táto zmluva nadobudne účinnosť.</para>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000016">Podmienky, za ktorých sa majú uplatniť ostatné ustanovenia tejto zmluvy, sa určia do dvoch rokov odo dňa účinnosti tejto zmluvy rozhodnutiami Rady konajúcej jednomyseľne na návrh Komisie.</para>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000017">Inštitúcie Spoločenstva sa v rámci postupov stanovených v tejto zmluve, najmä podľa článku 226 [Zmluvy o ES] postarajú, aby sa umožnil hospodársky a sociálny rozvoj týchto území.“ [<emphasis role="italc" id="B400000002">neoficiálny preklad</emphasis>]</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000010">
                        <title id="B210000010">
                           <number>5.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000018">Po nadobudnutí účinnosti Amsterdamskej zmluvy sa článok 227 ods. 2 Zmluvy o ES nahradil článkom 299 ods. 2 ES, ktorý stanovoval:</para>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000019">„Ustanovenia tejto zmluvy sa vzťahujú na francúzske zámorské departementy, Azory, Madeiru a Kanárske ostrovy.</para>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000020">Vzhľadom na hospodársku a sociálnu štruktúru francúzskych zámorských departementov, Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov, ktorá je ovplyvnená ich odľahlosťou, ostrovnou polohou, malou rozlohou, obťažnými topografickými a klimatickými podmienkami, hospodárkou závislosťou na malom množstve výrobkov, čo spolu [čoho trvalá povaha a kombinácia – <emphasis role="italc" id="B400000003">neoficiálny preklad</emphasis>] negatívne pôsobí na rozvoj týchto území, Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom kvalifikovanou väčšinou prijme osobitné opatrenia [najmä – <emphasis role="italc" id="B400000004">neoficiálny preklad</emphasis>] na stanovenie podmienok na uplatnenie tejto zmluvy a spoločných politík na uvedených územiach.</para>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000021">Opatrenia uvedené v druhom pododseku tohto odseku Rada vydá s prihliadnutím na colnú a obchodnú politiku, daňovú politiku, voľné zóny, poľnohospodársku a politiku rybného hospodárstva, na podmienky zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom, štátnu pomoc a podmienky prístupu k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom Spoločenstva.</para>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000022">Rada prijme opatrenia uvedené v druhom pododseku tohto odseku s prihliadnutím na osobitné charakteristiky a obmedzenia týchto veľmi vzdialených [najvzdialenejších – <emphasis role="italc" id="B400000005">neoficiálny preklad</emphasis>] regiónov bez toho, aby narušila integritu a súdržnosť právneho poriadku Spoločenstva, vrátane vnútorného trhu a spoločných politík.“</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000011">
                        <title id="B210000011">
                           <number>6.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000023">Po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy sa článok 299 ES nahradil článkami 349 ZFEÚ a 355 ZFEÚ a v podstate článkom 52 ZEÚ. Článok 52 ZEÚ stanovuje:</para>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000024">„1.<emphasis role="tab" id="B400000006"/>Zmluvy sa vzťahujú na Belgické kráľovstvo, Bulharskú republiku, Českú republiku, Dánske kráľovstvo, Spolkovú republiku Nemecko, Estónsku republiku, Írsko, Helénsku republiku, Španielske kráľovstvo, Francúzsku republiku, Taliansku republiku, Cyperskú republiku, Lotyšskú republiku, Litovskú republiku, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarskú republiku, Maltskú republiku, Holandské kráľovstvo, Rakúsku republiku, Poľskú republiku, Portugalskú republiku, Rumunsko, Slovinskú republiku, Slovenskú republiku, Fínsku republiku, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.</para>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000025">2.<emphasis role="tab" id="B400000007"/>Územná pôsobnosť zmlúv je upresnená v článku 355 [ZFEÚ].“</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000012">
                        <title id="B210000012">
                           <number>7.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000026">Článok 349 ZFEÚ, zmenený a doplnený rozhodnutím Európskej rady 212/419/EÚ, znie:</para>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000027">„Vzhľadom na hospodársku a sociálnu štruktúru Guadeloupe, Francúzskej Guyany, Martiniku, Mayotte, Réunionu, Svätého Bartolomeja, Svätého Martina, Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov, ktorá je ovplyvnená ich odľahlosťou, ostrovnou polohou, malou rozlohou, obťažnými topografickými a klimatickými podmienkami, hospodárkou závislosťou na malom množstve výrobkov, čo spolu [čoho trvalá povaha a kombinácia – <emphasis role="italc" id="B400000008">neoficiálny preklad</emphasis>] negatívne pôsobí na rozvoj týchto území, Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijme osobitné opatrenia [najmä – <emphasis role="italc" id="B400000009">neoficiálny preklad</emphasis>] na stanovenie podmienok na uplatnenie zmlúv a spoločných politík na uvedených územiach. Ak Rada prijíma príslušné osobitné opatrenia v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom, tiež sa uznáša na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom.</para>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000028">Opatrenia uvedené v prvom odseku sa vzťahujú najmä na colnú a obchodnú politiku, daňovú politiku, voľné zóny, poľnohospodársku a politiku rybného hospodárstva, na podmienky zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom, štátnu pomoc a podmienky prístupu k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom Únie.</para>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000029">Rada prijme opatrenia uvedené v prvom odseku s prihliadnutím na osobitné charakteristiky a obmedzenia týchto veľmi vzdialených [najvzdialenejších – <emphasis role="italc" id="B400000010">neoficiálny preklad</emphasis>] regiónov bez toho, aby narušila integritu a súdržnosť právneho poriadku Únie, vrátane vnútorného trhu a spoločných politík.“</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000013">
                        <title id="B210000013">
                           <number>8.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000030">Článok 355 ods. 1 ZFEÚ, zmenený a doplnený rozhodnutím Európskej rady 2012/419/EÚ, znie takto:</para>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000031">„Okrem ustanovení článku 52 [ZEÚ] o územnej pôsobnosti zmlúv sa uplatňujú tieto ustanovenia:</para>
                        <para style="02AlineaAltA" id="B150000032">1.<emphasis role="tab" id="B400000011"/>Ustanovenia zmlúv sa v súlade s článkom 349 [ZFEÚ] vzťahujú na Guadeloupe, Francúzsku Guyanu, Martinik, Mayotte, Réunion, Svätého Bartolomeja, Svätého Martina, Azory, Madeiru a Kanárske ostrovy.“</para>
                     </blockquote>
                  </section>
                  <section id="B000000003">
                     <title style="04Titre2" id="B200000002">
                        <number>B –</number>
                        <titlecontent id="B300000002">
                           <emphasis role="italc" id="B400000012">Napadnuté opatrenia</emphasis>
                        </titlecontent>
                     </title>
                     <blockquote id="B010000014">
                        <title id="B210000014">
                           <number>9.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000033">Na účely tohto konania je postačujúce poznamenať nasledujúce.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000015">
                        <title id="B210000015">
                           <number>10.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000034">
                           <emphasis role="italc" id="B400000013">Nariadenie </emphasis>v podstate mení a dopĺňa päť rozdielnych nariadení. Zatiaľ čo jeho článok 1 ods. 1 dopĺňa Mayotte do zoznamu pobrežných vôd, ktoré môžu podliehať opatreniam Únie na ochranu zdrojov rybolovu, článok 1 ods. 2 zakazuje používať vakové siete na húfy tuniakov a rýb príbuzných tuniakom vo vodách, ktoré ho bezprostredne obklopujú. Článok 2 odkladá lehotu na vykonanie určitých pravidiel Únie o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (ďalej len „SOTVRA“) súvisiacich s označovaním výrobkov rybolovu do 31. decembra 2021. Článok 3 ods. 1 a 2 sa odchyľujú a odkladajú účinnosť určitých pravidiel spoločnej politiky rybolovu (ďalej len „SPR“) o rybolovnej kapacite a registrovanej flotile do 31. decembra 2025 a 31. decembra 2021, zatiaľ čo článok 3 ods. 3 vkladá určité údaje týkajúce sa Mayotte do zoznamu stanovujúceho stropy rybolovnej kapacity. Článok 4 odkladá uplatnenie určitých pravidiel pre Mayotte týkajúcich sa spracovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov do 1. januára 2021. Napokon, zatiaľ čo článok 5 odkladá účinnosť záväzku Francúzskej republiky uplatniť vo vzťahu k Mayotte viaceré pravidlá na zabezpečenie dodržiavania SPR do 31. decembra 2021, takisto tomuto členskému štátu ukladá, aby do 30. septembra 2014 zriadil dočasný systém kontrol.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000016">
                        <title id="B210000016">
                           <number>11.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000035">
                           <emphasis role="italc" id="B400000014">Horizontálna smernica</emphasis> vo vzťahu k Mayotte v podstate odkladá uplatnenie viacerých pravidiel obsiahnutých v šiestich rozdielnych smerniciach týkajúcich sa rôznych politík, akými sú vodné hospodárstvo; čistenie komunálnych odpadových vôd, vôd slúžiacich na kúpanie, ochrana nosníc, zdravie a bezpečnosť vo vzťahu k umelému optickému žiareniu a práva pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Povinnosti zakotvené v týchto smerniciach však majú nadobudnúť účinnosť až neskôr, v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2031.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000017">
                        <title id="B210000017">
                           <number>12.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000036">
                           <emphasis role="italc" id="B400000015">Malá smernica </emphasis>zase udeľuje Francúzskej republike vo vzťahu k Mayotte dodatočnú lehotu na dodržanie pravidiel Únie o rodičovskej dovolenke. Táto lehota uplynie 31. decembra 2018.</para>
                     </blockquote>
                  </section>
               </section>
               <section id="B000000004">
                  <title style="03Titre1" id="B200000003">
                     <number>II –</number>
                     <titlecontent id="B300000003">
                        <emphasis role="bold" id="B400000016">Okolnosti sporu</emphasis>
                     </titlecontent>
                  </title>
                  <blockquote id="B010000018">
                     <title id="B210000018">
                        <number>13.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000037">V nadväznosti na prijatie rozhodnutia Európskej rady 2012/419/EÚ, ktoré malo nadobudnúť účinnosť 1. januára 2014, Komisia 13. júna 2013 predložila normotvorcovi Únie tri návrhy, ktorých cieľom bolo zmeniť a doplniť niekoľko sekundárnych právnych predpisov.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000019">
                     <title id="B210000019">
                        <number>14.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000038">Návrh Komisie, ktorý sa neskôr stal nariadením, bol založený na článku 43 ods. 2 a článku 168 ods. 4 písm. b) ZFEÚ. Návrh, ktorý je základom horizontálnej smernice, bol založený na článku 43 ods. 2, článku 114, článku 153 ods. 2, článku 168 a článku 192 ods. 1 ZFEÚ. Napokon návrh, ktorý tvoril základ malej smernice, bol založený na článku 155 ods. 2 ZFEÚ.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000020">
                     <title id="B210000020">
                        <number>15.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000039">Všetky návrhy Komisie teda odkazovali na sektorové právne základy. S výnimkou článku 155 ods. 2 ZFEÚ tieto právne základy uvádzali riadny legislatívny postup a poradu s Hospodárskym a sociálnym výborom (a, pokiaľ ide o niektoré z navrhovaných právnych základov, aj s Výborom regiónov).</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000021">
                     <title id="B210000021">
                        <number>16.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000040">V priebehu legislatívneho procesu sa však Rada rozhodla zmeniť právny základ troch opatrení na článok 349 ZFEÚ.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000022">
                     <title id="B210000022">
                        <number>17.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000041">Pokiaľ ide o horizontálnu smernicu a nariadenie, Parlament navrhol pridať článok 349 ZFEÚ k pôvodne navrhovaným sektorovým základom. Čo sa týka týchto dvoch opatrení, tak Parlament vychádzal z toho, že nekoná v rámci poradnej, ale v rámci legislatívnej pôsobnosti.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000023">
                     <title id="B210000023">
                        <number>18.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000042">Dňa 17. decembra 2013 však Rada konštatujúc, že dostala požadovaný názor Parlamentu o návrhoch, napadnuté opatrenia prijala.</para>
                  </blockquote>
               </section>
               <section id="B000000005">
                  <title style="03Titre1" id="B200000004">
                     <number>III –</number>
                     <titlecontent id="B300000004">
                        <emphasis role="bold" id="B400000017">Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania</emphasis>
                     </titlecontent>
                  </title>
                  <blockquote id="B010000024">
                     <title id="B210000024">
                        <number>19.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000043">Žalobcovia začali tieto konania žalobami podanými 21. marca 2014. Vo veci C‑132/14 Parlament navrhuje, aby Súdny dvor:</para>
                     <itemizedlist id="B030000001">
                        <listitem id="B060000006">
                           <blockquote id="B010000025">
                              <title id="B210000025">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000044">zrušil nariadenie,</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                        <listitem id="B060000007">
                           <blockquote id="B010000026">
                              <title id="B210000026">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000045">zaviazal Radu na náhradu trov konania.</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                     </itemizedlist>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000027">
                     <title id="B210000027">
                        <number>20.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000046">Vo veci C‑133/14 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:</para>
                     <itemizedlist id="B030000002">
                        <listitem id="B060000008">
                           <blockquote id="B010000028">
                              <title id="B210000028">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000047">zrušil horizontálnu smernicu,</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                        <listitem id="B060000009">
                           <blockquote id="B010000029">
                              <title id="B210000029">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000048">zachoval účinky horizontálnej smernice, až pokým nadobudne účinnosť nová smernica založená na vhodných právnych základoch,</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                        <listitem id="B060000010">
                           <blockquote id="B010000030">
                              <title id="B210000030">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000049">zaviazal Radu na náhradu trov konania.</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                     </itemizedlist>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000031">
                     <title id="B210000031">
                        <number>21.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000050">Vo veci C‑134/14 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:</para>
                     <itemizedlist id="B030000003">
                        <listitem id="B060000011">
                           <blockquote id="B010000032">
                              <title id="B210000032">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000051">zrušil malú smernicu,</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                        <listitem id="B060000012">
                           <blockquote id="B010000033">
                              <title id="B210000033">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000052">zachoval účinky malej smernice, až pokým nadobudne účinnosť nová smernica založená na vhodných právnych základoch,</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                        <listitem id="B060000013">
                           <blockquote id="B010000034">
                              <title id="B210000034">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000053">zaviazal Radu na náhradu trov konania.</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                     </itemizedlist>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000035">
                     <title id="B210000035">
                        <number>22.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000054">Vo veci C‑135/14 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:</para>
                     <itemizedlist id="B030000004">
                        <listitem id="B060000014">
                           <blockquote id="B010000036">
                              <title id="B210000036">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000055">zrušil nariadenie,</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                        <listitem id="B060000015">
                           <blockquote id="B010000037">
                              <title id="B210000037">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000056">zachoval účinky malej smernice, až pokým nadobudne účinnosť nová smernica založená na vhodných právnych základoch,</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                        <listitem id="B060000016">
                           <blockquote id="B010000038">
                              <title id="B210000038">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000057">zaviazal Radu na náhradu trov konania.</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                     </itemizedlist>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000039">
                     <title id="B210000039">
                        <number>23.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000058">Vo veci C‑136/14 Parlament navrhuje, aby Súdny dvor:</para>
                     <itemizedlist id="B030000005">
                        <listitem id="B060000017">
                           <blockquote id="B010000040">
                              <title id="B210000040">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000059">zrušil horizontálnu smernicu,</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                        <listitem id="B060000018">
                           <blockquote id="B010000041">
                              <title id="B210000041">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000060">zaviazal Radu na náhradu trov konania.</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                     </itemizedlist>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000042">
                     <title id="B210000042">
                        <number>24.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000061">Uznesením predsedu Súdneho dvora z 28. apríla 2014 bolo týchto päť vecí spojených na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku. Vo svojej spoločnej odpovedi podanej 17. júna 2015 Rada navrhuje, aby Súdny dvor:</para>
                     <itemizedlist id="B030000006">
                        <listitem id="B060000019">
                           <blockquote id="B010000043">
                              <title id="B210000043">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000062">zamietol žaloby Parlamentu a Komisie v plnom rozsahu,</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                        <listitem id="B060000020">
                           <blockquote id="B010000044">
                              <title id="B210000044">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000063">zaviazal Parlament a Radu na náhradu trov konania,</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                        <listitem id="B060000021">
                           <blockquote id="B010000045">
                              <title id="B210000045">
                                 <number>–</number>
                              </title>
                              <para style="10Tiretlong1" id="B150000064">subsidiárne, v prípade, že by Súdny dvor zrušil napadnuté opatrenia, zachoval ich účinky, až pokým sa prijmú nové legislatívne akty, ktoré ich nahradia, založené na vhodných právnych základoch stanovených Súdnym dvorom.</para>
                           </blockquote>
                        </listitem>
                     </itemizedlist>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000046">
                     <title id="B210000046">
                        <number>25.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000065">Uznesením predsedu Súdneho dvora z 29. júla 2014 bol povolený vstup Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky a Portugalskej republiky do konania ako vedľajších účastníkov na podporu návrhov Rady.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000047">
                     <title id="B210000047">
                        <number>26.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000066">Na pojednávaní 21. apríla 2015 Parlament, Komisia a Rada, ako aj vedľajší účastníci predniesli ústne vyjadrenia.</para>
                  </blockquote>
               </section>
               <section id="B000000006">
                  <title style="03Titre1" id="B200000005">
                     <number>IV –</number>
                     <titlecontent id="B300000005">
                        <emphasis role="bold" id="B400000018">Tvrdenia účastníkov konania a vedľajších účastníkov konania</emphasis>
                     </titlecontent>
                  </title>
                  <blockquote id="B010000048">
                     <title id="B210000048">
                        <number>27.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000067">Na podporu svojich žalôb o zrušenie napadnutých opatrení Parlament a Komisia uvádzajú ten istý, jediný právny dôvod: nesprávna voľba právneho základu zo strany Rady. Názory Parlamentu a Komisie o rozsahu pôsobnosti článku 349 ZFEÚ sa však líšia.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000049">
                     <title id="B210000049">
                        <number>28.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000068">
                        <emphasis role="italc" id="B400000019">Parlament</emphasis> sa domnieva, že článok 349 ZFEÚ umožňuje len prijatie konkrétnych opatrení priamo zameraných na NR, ktoré sa snažia napraviť nedostatky spôsobené znakmi a konkrétnymi obmedzeniami dotknutého regiónu (alebo regiónov). Tieto opatrenia pritom musia byť spojené s hospodárskou alebo sociálnou situáciou dotknutého NR. Naopak článok 349 ZFEÚ nemôže tvoriť základ opatrení patriacich do pôsobnosti politiky Únie, ktoré nie sú určené na prispôsobenie právnych predpisov Únie týmto obmedzeniam. Opatrenie, ktoré sa týka NR, nepatrí automaticky iba z tohto dôvodu do pôsobnosti článku 349 ZFEÚ. Hoci konkrétne opatrenia môžu mať podľa názoru Parlamentu formu všeobecnú a formu <emphasis role="italc" id="B400000020">ad hoc</emphasis> zároveň, tieto opatrenia musia poskytovať výhodu NR spojenú s jeho osobitnou situáciou a nemôžu sa skladať len z odkladov uplatňovania určitých ustanovení práva Únie. Parlament totiž tvrdí, že odklad neprispôsobuje právne predpisy Únie osobitným podmienkam NR, ale naopak zaručuje ich plné uplatnenie v neskoršom čase.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000050">
                     <title id="B210000050">
                        <number>29.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000069">Konkrétne Parlament pripúšťa, že pokiaľ ide o článok 3 ods. 1 a 2 a článok 5 nariadenia, Rada mohla oprávnene použiť článok 349 ZFEÚ. Vo zvyšnej časti tvrdí po prvé, že účel a obsah článkov 1, 2 a článku 3 ods. 3 tohto nariadenia sa týka SPR podľa článku 43 ZFEÚ, a nie článku 349 ZFEÚ. Po druhé článok 4 nariadenia, ktorý iba odkladá uplatňovanie určitých pravidiel týkajúcich sa spracovania vedľajších živočíšnych produktov, nemohol podľa jeho názoru byť platne prijatý na základe článku 349 ZFEÚ namiesto článku 168 ods. 4 písm. b) ZFEÚ. Parlament preto tvrdí, že nariadenie sa malo prijať na základe článku 43 ods. 2, článku 168 ods. 4 a článku 349 ZFEÚ. Okrem toho Parlament tvrdí, že Rada nemohla prijať horizontálnu smernicu na základe článku 349 ZFEÚ, či už na základe neho samotného alebo spoločne s inými právnymi predpismi, pretože podľa jeho názoru ustanovenia tejto smernice v podstate odkladajú účinnosť niektorých záväzkov Francúzskej republiky v súvislosti s Mayotte. Podľa tvrdenia Parlamentu sa výnimky tohto druhu vzťahujú na akýkoľvek región, ktorý má splniť nové štandardy.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000051">
                     <title id="B210000051">
                        <number>30.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000070">
                        <emphasis role="italc" id="B400000021">Komisia</emphasis> tvrdí, že Rada nemohla použiť článok 349 ZFEÚ, pretože napadnuté opatrenia sa od Zmlúv neodchyľujú, ale len menia a dopĺňajú sekundárne právo Únie, čo toto ustanovenie neumožňuje. Napadnuté opatrenia sa teda mali prijať na pôvodne navrhovaných sektorových základoch. Komisia nachádza podporu pre tento názor v znení článku 349 ZFEÚ v spojení s článkom 355 ods. 1 ZFEÚ, v systéme právnych základov v ZFEÚ a v pôvode článku 349 ZFEÚ.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000052">
                     <title id="B210000052">
                        <number>31.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000071">Konkrétne <emphasis role="italc" id="B400000022">Komisia</emphasis> udáva, že použitie výrazu „[najmä]“ v znení článku 349 ZFEÚ znamená, že toto ustanovenie sa vzťahuje na konkrétne opatrenie, ktoré sa odchyľuje od Zmlúv, a to bez ohľadu na to, či toto opatrenie ustanovuje konkrétne „podmien[ky] na uplatnenie zmlúv“. Článok 349 ZFEÚ v spojitosti s článkom 355 ods. 1 ZFEÚ umožňujú Rade odchýliť sa od „ustanoven[í] zmlúv“. Komisia tvrdí, že akty inštitúcií sa uplatňujú výhradne v medziach článku 355 ZFEÚ. Ak nie je stanovené inak, takýto akt sa nevzťahuje na NR. Pokiaľ ide o systém právnych základov ZFEÚ, Komisia tvrdí, že štátnu pomoc poskytnutú NR na základe okolností uvedených v článku 349 ZFEÚ vždy dovoľoval článok 88 ES, a nie článok 299 ZES. Súčasné znenie článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, ktorý odkazuje na článok 349 ZFEÚ, to údajne zakotvuje. Názor Komisie je, že napadnuté opatrenia riešia prechodné problémy, a nie okolnosti „[trvalej povahy]“ uvedené v článku 349 ZFEÚ. Tvrdí, že sektorové základy už umožňujú prijať takéto opatrenia, a poznamenáva, že aj pristupujúcim členským štátom sa poskytlo prechodné obdobie na dosiahnutie súladu s <emphasis role="italc" id="B400000023">acquis</emphasis> Únie. Pokiaľ ide konkrétne o nariadenie, Komisia tvrdí, že článok 1 nariadenia upravuje oblasti podliehajúce ochrane v rámci SPR, z ktorých väčšina nemá žiadny vzťah k NR. Napokon historický vývoj článku 349 ZFEÚ údajne podporuje názor, že na rozdiel od článku 227 ods. 2 Zmluvy o ES, článok 299 ods. 2 ES a článok 349 ZFEÚ okrem pridania niektorých španielskych a portugalských území do zoznamu OR umožňujú Rade, aby sa odchýlila od primárneho práva v plnom rozsahu.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000053">
                     <title id="B210000053">
                        <number>32.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000072">
                        <emphasis role="italc" id="B400000024">Rada</emphasis> tvrdí, že článok 349 ZFEÚ predstavuje <emphasis role="italc" id="B400000025">lex specialis</emphasis> s obmedzeným geografickým uplatnením, ktorý má prednosť pred ostatnými právnymi základmi zakaždým, keď normotvorca Únie zamýšľa prijať osobitné opatrenia, ktorých skutočným cieľom je zohľadniť nepriaznivú situáciu NR, pokiaľ sú takéto opatrenia nevyhnutné, proporcionálne a presne vymedzené. Rada tvrdí, že znenie článku 349 ZFEÚ jej priznáva potrebnú flexibilitu, pokiaľ ide o povahu, obsah a formu osobitných opatrení – akými sú kratšie alebo dlhšie trvajúce dočasné výnimky – a že koncept „zmlúv“ zahŕňa akty inštitúcií. Podľa jej názoru to podporuje historický vývoj článku 349 ZFEÚ, ako aj jeho znenie, ktoré odkazuje na „voľné zóny“ a prístup k „horizontálnym programom Únie“. Rada sa domnieva, že neexistuje dôvod, aby sa vyžadovalo použitie sektorových právnych základov. Takáto požiadavka by ohrozila účinnosť článku 349 ZFEÚ a bola by v rozpore s judikatúrou.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000054">
                     <title id="B210000054">
                        <number>33.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000073">V reakcii na Parlament Rada nesúhlasí, že článok 349 ZFEÚ nemôže slúžiť ako právny základ pre prijatie odkladu účinnosti: rozlišovanie medzi dočasnými a trvalými výnimkami by bolo umelé a nepoužiteľné v praxi. Navyše Rada tvrdí, že cieľom nariadenia a horizontálnej smernice je poskytnúť Mayotte pomoc v súlade s požiadavkami článku 349 ZFEÚ. Nesúhlasí s myšlienkou, že by sa takéto významné odklady účinnosti mohli poskytnúť akémukoľvek regiónu členských štátov. Rada ďalej tvrdí, že výraz „vzhľadom na“, ako sa používa v článku 349 ZFEÚ, nevyžaduje, aby boli predmetné osobitné opatrenia určené na nápravu nepriaznivej situácie NR. Pripúšťajúc, že článok 1 ods. 1 a článok 3 ods. 3 tohto nariadenia dopĺňajú hlavné ustanovenia uvedené v článku 1 ods. 2 a článku 3 ods. 1 toho istého nariadenia, Rada ďalej tvrdí, že článok 349 ZFEÚ predstavuje „ťažisko“ oboch opatrení, ktoré Parlament napadol. Rada v žiadnom prípade nerozumie, ako by rôzne ustanovenia neoddeliteľne spojené v týchto opatreniach umožňovali vo výnimočných prípadoch použiť viaceré právne základy.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000055">
                     <title id="B210000055">
                        <number>34.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000074">Pokiaľ ide o niektoré argumenty Komisie, Rada udáva, že Komisia podceňuje význam historického vývoja článku 349 ZFEÚ. Pojem „osobitné opatrenia“ zahŕňa podľa názoru Rady opatrenia vyslovene určené pre NR úplne nového druhu. Hoci nespochybňuje názor, že Komisia v minulosti prijala rozhodnutia o štátnej pomoci týkajúce sa NR, Rada odpovedá, že tieto rozhodnutia predstavujú uplatnenie Zmluvy a neodôvodňujú podobný prístup, pokiaľ ide o iné oblasti, a navyše, že štátna pomoc je výslovne uvedená v druhom odseku článku 349 ZFEÚ. Konkrétne, pokiaľ ide o malú smernicu, Rada tvrdí, že patrí do pôsobnosti článku 349 ZFEÚ, a nie sektorových základov, ktoré navrhuje Komisia.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000056">
                     <title id="B210000056">
                        <number>35.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000075">
                        <emphasis role="italc" id="B400000026">Portugalská vláda</emphasis> uvádza, že výnimka je výnimkou bez ohľadu na svoje trvanie. Hoci podľa názoru tejto vlády z tretieho odseku článku 349 ZFEÚ vyplýva, že Rada nemôže prijať trvalé výnimky, znenie článku 349 ZFEÚ neposkytuje základ pre rozlišovanie medzi trvalými a dočasnými výnimkami. Táto vláda súhlasí s Radou, že článok 349 ZFEÚ spôsobuje, že použitie iných právnych základov je irelevantné – až do tej miery, že ich vylučuje.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000057">
                     <title id="B210000057">
                        <number>36.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000076">
                        <emphasis role="italc" id="B400000027">Španielska vláda</emphasis> zdôrazňuje okrem iného použitie výrazu „[najmä]“ v znení článku 349 ZFEÚ, a skutočnosť, že na základe Lisabonskej zmluvy sa článok 349 ZFEÚ oddelil od článku 355 ods. 1 ZFEÚ. Táto vláda ďalej dodáva, že odkaz v článku 349 ZFEÚ na mimoriadny legislatívny postup predpokladá, že sa môže použiť s cieľom prispôsobiť sekundárne právne predpisy. Navyše, ak možno vychádzať z článku 349 ZFEÚ pri prispôsobení uplatňovania primárneho práva na tieto regióny, <emphasis role="italc" id="B400000028">a fortiori</emphasis> by to podľa jej názoru zahŕňalo aj dočasné alebo prechodné opatrenia.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000058">
                     <title id="B210000058">
                        <number>37.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000077">V reakcii na Komisiu francúzska vláda po prvé uvádza, že územná pôsobnosť sekundárnych právnych predpisov Únie je zakotvená v článkoch 52 ZEÚ a 355 ZFEÚ. Po druhé tvrdí, že viacero ustanovení primárneho práva, akým je článok 19 ZEÚ, používa pojem „zmluvy“ v širšom zmysle. Po tretie s dôrazom na širší rozsah podmienok stanovených v článku 349 ZFEÚ, ako aj na historický vývoj tohto ustanovenia táto vláda uvádza, že článok 349 ZFEÚ by mal mať širšie uplatnenie. Podľa názoru tejto vlády by Rada mohla použiť článok 349 ZFEÚ ako <emphasis role="italc" id="B400000029">lex specialis</emphasis> zakaždým, keď uvažuje o prijatí opatrení špecifických pre NR. Po štvrté tvrdí, že zavedenie odloženej účinnosti môže mať skutočne za cieľ boj proti hospodárskym alebo sociálnym ťažkostiam, ktorým NR čelia, a že určité ustanovenia o odloženej účinnosti (akými sú napríklad články 3 až 5 nariadenia a články 1, 2 a článok 5 horizontálnej smernice) zavádzajú osobitné povinnosti alebo podmienky v prechodných obdobiach. Po piate francúzska vláda dodáva, že použitie článku 349 ZFEÚ môže byť odôvodnené nielen hospodárskymi alebo sociálnymi dôvodmi v užšom zmysle, ale aj ďalšími skutočnosťami, akými sú environmentálne okolnosti. Napokon táto vláda spochybňuje skutočnosť, že pokiaľ ide o nariadenie, Parlament si na jednej strane uvedomuje zaostalosť častí flotily Mayotte, napriek tomu na druhej strane odmieta tak urobiť, pokiaľ ide o uvádzanie produktov rybolovu na tamojší trh alebo o priemyselné kapacity na spracovanie vedľajších živočíšnych produktov.</para>
                  </blockquote>
               </section>
               <section id="B000000007">
                  <title style="03Titre1" id="B200000006">
                     <number>V –</number>
                     <titlecontent id="B300000006">
                        <emphasis role="bold" id="B400000030">Analýza</emphasis>
                     </titlecontent>
                  </title>
                  <section id="B000000008">
                     <title style="04Titre2" id="B200000007">
                        <number>A –</number>
                        <titlecontent id="B300000007">
                           <emphasis role="italc" id="B400000031">Predbežné pripomienky</emphasis>
                        </titlecontent>
                     </title>
                     <blockquote id="B010000059">
                        <title id="B210000059">
                           <number>38.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000078">Na úvod a ako sa všetci zhodujú musí byť voľba právneho základu aktu Únie založená na objektívnych prvkoch, ktoré môžu byť súdne preskúmané a medzi ktoré patria najmä cieľ a obsah aktu. Ak tento akt sleduje dvojaký účel alebo má dvojitú zložku, a pokiaľ jednu z nich možno označiť ako prevažujúcu, zatiaľ čo druhá je len doplňujúca, musí byť akt založený na jedinom právnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje prevažujúci účel alebo zložka. Ak sa výnimočne preukáže, že akt sleduje viacero cieľov zároveň, ktoré sú neoddeliteľne prepojené tak, že jeden vo vzťahu k druhému nie je druhoradý alebo nepriamy, takýto akt sa musí založiť na rôznych príslušných právnych základoch. Kumulácia dvoch právnych základov je však vylúčená, keď sú nezlučiteľné postupy stanovené jedným alebo druhým právnym základom.<footnote role="fNote" id="B110000004">
                              <number>6</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000079"> –	Pozri okrem iného rozsudok Komisia/Rada (C‑377/12, EU:C:2014:1903, bod 34 a citovanú judikatúru).</para>
                           </footnote> Pokiaľ v Zmluvách existuje špeciálne ustanovenie, ktoré môže predstavovať právny základ pre predmetný akt, potom musí byť tento akt založený na takomto ustanovení.<footnote role="fNote" id="B110000005">
                              <number>7</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000080"> –	Pozri okrem iného rozsudok Parlament/Rada (C‑48/14, EU:C:2015:91, bod 36 a citovanú judikatúru).</para>
                           </footnote>
                        </para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000060">
                        <title id="B210000060">
                           <number>39.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000081">Z tvrdení účastníkov konania vyplýva, že Komisia má v podstate reštriktívny názor na pôsobnosť článku 349 ZFEÚ, zatiaľ čo Rada ho, na druhej strane, vykladá široko. Zdá sa, že Parlament dáva prednosť zlatej strednej ceste, hoci jeho názor sa v podstate viac zhoduje s názorom Rady.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000061">
                        <title id="B210000061">
                           <number>40.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000082">Za týchto okolností považujem za ťažko vysvetliteľné, prečo sa opäť požaduje, aby Súdny dvor vyriešil pomerne zložitý legislatívny spor, zatiaľ čo sa od neho zároveň požaduje – pričom sa všetci zhodujú, že napadnuté opatrenia sú neškodné a nemali by byť hneď zrušené – aby zabezpečil, že jeho rozhodnutie nebude mať žiadne dôsledky. Toto nie je typická úloha súdneho orgánu.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000062">
                        <title id="B210000062">
                           <number>41.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000083">Okrem toho po prvé obe strany sporu uvádzajú do istej miery rozumné body. Po druhé hoci Parlament a Komisia odmietajú výklad presadzovaný Radou, nezhodujú sa na správnom právnom základe. Ako to ozrejmilo pojednávanie, zdá sa, že prístupy prijaté v týchto konaniach sú viac vecou preferencií ako právnej argumentácie. Je to škoda vzhľadom na skutočnosť, že ako bolo uvedené, voľba právneho základu by mala byť objektívna. Nech je to akokoľvek, zdá sa, že to možno pripísať zneniu článku 349 ZFEÚ, ktorý nie je práve vzorom prehľadnosti.<footnote role="fNote" id="B110000006">
                              <number>8</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000084"> –	Pozri, v tomto zmysle ZILLER, J.: <emphasis role="italc" id="B400000032">The European Union and the Territorial Scope of the European Territories</emphasis>. 38 Vict. U. Wellington L. Rev. 51, s. 62, ktorý spomína „príliš zložitú formuláciou“ článku 299 ods. 2 ES [ďalej len „ZILLER, J. (2007)“], a OMARJEE, I.: Specific Measures for the Outermost Regions after the Entry into Force of the Lisbon Treaty. In: KOCHENOV, D. (ed.): <emphasis role="italc" id="B400000033">EU Law of the Overseas: Outermost Regions, Associated Overseas Countries and Territories, Territories Sui Generis.</emphasis> Kluwer Law, 2011, Holandsko, s. 135, podľa ktorého je znenie článku 349 ZFEÚ „sklamaním“.</para>
                           </footnote>
                        </para>
                     </blockquote>
                  </section>
                  <section id="B000000009">
                     <title style="04Titre2" id="B200000008">
                        <number>B –</number>
                        <titlecontent id="B300000008">
                           <emphasis role="italc" id="B400000034">Zásady, ktorými sa spravuje vzťah NR s Úniou: integrácia a prispôsobenie</emphasis>
                        </titlecontent>
                     </title>
                     <blockquote id="B010000063">
                        <title id="B210000063">
                           <number>42.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000085">Dichotomický vzťah medzi NR a Úniou sa zakladá na dvoch zdanlivo protichodných zásadách. Ich spolupôsobenie sa ešte len ukáže a vysvetlí.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000064">
                        <title id="B210000064">
                           <number>43.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000086">Ako bolo v tom čase známe, od roku 1957 bolo právo Spoločenstva v zásade plne uplatniteľné na predchodcov NR, konkrétne na francúzske zámorské departementy. Ide o rozdiel oproti ZKÚ, vo vzťahu ku ktorým sa právo Únie uplatňuje len v rozsahu, v akom to je výslovne stanovené.<footnote role="fNote" id="B110000007">
                              <number>9</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000087"> –	Pozri, pokiaľ ide o článok 299 ods. 2 ES, rozsudok X a TBG (C‑24/12 a C‑27/12, EU:C:2014:1385, bod 45 a citovanú judikatúru).</para>
                           </footnote> Táto zásada, ktorá, ako uvidíme ďalej, teraz vyplýva zo spoločného výkladu článku 52 ods. 2 ZEÚ a článku 355 ods. 1 ZFEÚ, je známa ako <emphasis role="italc" id="B400000035">zásada integrácie</emphasis>, a predstavuje úplné prispôsobenie NR právnemu poriadku Únie.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000065">
                        <title id="B210000065">
                           <number>44.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000088">Na druhej strane len zriedkakedy vyhovuje jedno riešenie všetkým zúčastneným. Našťastie, ucelené uplatňovanie právnych predpisov Únie nevyžaduje použitie rovnakého súboru pravidiel, ale iba ich jednotné uplatňovanie. Najmä rôzne štrukturálne nevýhody, s ktorými bojujú NR, sťažujú zachovanie snahy, aby sa právne predpisy Únie uplatňovali bez akéhokoľvek prispôsobenia. Preto sa už od počiatku uznáva potreba samostatne sa vyrovnať s osobitosťami NR. Táto zásada, teraz zakotvená v článku 349 ZFEÚ, je známa ako <emphasis role="italc" id="B400000036">zásada prispôsobenia</emphasis>.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000066">
                        <title id="B210000066">
                           <number>45.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000089">Časom sa však tieto zásady vyvíjali rozdielne. Zatiaľ čo článok 227 Zmluvy o ES vo svojom pôvodnom znení v prvom odseku uvádzal, že Zmluva o EHS „sa vzťahuje na“ vtedajšie členské štáty, druhý odsek tejto Zmluvy vo svojej pôvodnej podobe stanovoval pravidlá o uplatnení tejto Zmluvy na niektoré francúzske zámorské územia. V roku 1970 Súdny dvor v kľúčovom rozsudku konštatoval, že zásada integrácie je pravidlom: po uplynutí počiatočnej lehoty dvoch rokov sa Zmluva o EHS ako taká uplatnila aj na tieto územia, hoci Rada bola stále oprávnená „prijať osobitné opatrenia s cieľom uspokojenia potrieb týchto území“.<footnote role="fNote" id="B110000008">
                              <number>10</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000090"> –	Pozri rozsudok Hansen/Hauptzollamt Flensburg (148/77, EU:C:1978:173, body 10 a 11). Pozri tiež rozsudok Coopérative agricole d’approvisionnement des Avirons/Receveur des douanes (58/86, EU:C:1987:164, body 13 a 14).</para>
                           </footnote> Na začiatku 90. rokov však niektoré rozsudky spochybnili túto právomoc prispôsobenia zverenú Rade.<footnote role="fNote" id="B110000009">
                              <number>11</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000091"> –	Pozri rozsudky Administration des douanes et droits indirects/Legros a i. (C‑163/90, EU:C:1992:326), Lancry a i./Direction générale des douanes a i. (C‑363/93 a C‑407/93 až C‑411/93, EU:C:1994:315). V poslednej uvedenej veci Súdny dvor konštatoval, že právomoc prispôsobenia, ktorú Rade zveruje článok 227 ods. 2 Zmluvy o ES, sa obmedzuje na záležitosti neuvedené v tomto ustanovení, ktoré sa bezprostredne uplatní na tam uvedené územia (pozri body 37 a 38 tohto rozsudku).</para>
                           </footnote>
                        </para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000067">
                        <title id="B210000067">
                           <number>46.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000092">Na opačnom konci spektra sa stále častejšie vyskytovali politické výzvy, ktoré požadovali dôslednejšie zohľadnenie osobitnej situácie NR.<footnote role="fNote" id="B110000010">
                              <number>12</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000093"> –	Pozri okrem iného Vyhlásenie o najvzdialenejších regiónoch spoločenstva [<emphasis role="italc" id="B400000037">neoficiálny preklad</emphasis>], pripojené k Maastrichtskej zmluve (Ú. v. ES C 191, 1992, s. 104), „Vyhlásenie Funchal“ zo strany prezidentov najvzdialenejších regiónov zo 14. marca 1996, uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 1997 o rozvojových ťažkostiach v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie [<emphasis role="italc" id="B400000038">neoficiálny preklad</emphasis>] (Ú. v. ES C 150, s. 62) a Vyhlásenie č. 30 o ostrovných regiónoch [<emphasis role="italc" id="B400000039">neoficiálny preklad</emphasis>], pripojené k Amsterdamskej zmluve (Ú. v. ES C 340, 1997, s. 136).</para>
                           </footnote> To nakoniec viedlo k prijatiu úplne revidovaného ustanovenia: článku 299 ods. 2 ES. Nové znenie tohto ustanovenia kládlo väčší dôraz na zásadu prispôsobenia, vysvetľujúc, že „hospodársk[a] a sociáln[a] štruktúr[a]“ NR „je ovplyvnená ich odľahlosťou, ostrovnou polohou, malou rozlohou, obťažnými topografickými a klimatickými podmienkami, hospodárskou závislosťou na malom množstve výrobkov, [čoho trvalá povaha a kombinácia] negatívne pôsobí na rozvoj týchto území“ (ďalej len „znaky NR“). Okrem toho vytvorila samostatný právny základ pre prijímanie „osobitných opatrení“ vo vzťahu k NR. Medzitým v rámci trochu prekvapujúceho paralelného kroku Súdny dvor na začiatku roka 1998 vyniesol rozsudok, ktorým, zdá sa, znovu uznal právomoc prispôsobenia zverenú Rade podľa článku 299 ods. 2 ES.<footnote role="fNote" id="B110000011">
                              <number>13</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000094"> –	Pozri rozsudok Chevassus‑Marche/Conseil régional de la Réunion (C‑212/96, EU:C:1998:68) [potvrdený rozsudkom Sodiprem a i. a Albert/Direction générale des douanes (C‑37/96 a C‑38/96, EU:C:1998:179)], v ktorom sa Súdny dvor, zdá sa, pokúšal odlíšiť okolnosti danej veci od veci Administration des douanes et droits indirects/Legros a i. (C‑163/90, EU:C:1992:326). Komentátori sa domnievajú, že Súdny dvor sa nechal inšpirovať novým článkom 299 ods. 2 ES, ktorého znenie bolo uverejnené v úradnom vestníku 10. novembra 1997; teda predtým, ako mal Súdny dvor vyniesť rozsudok v danej veci (čo urobil 19. februára 1998), pozri ZILLER, J. (2007), str. 62, a KOCHENOV, D.: <emphasis role="italc" id="B400000040">The application of EU Law in the EU’s overseas regions, countries, and territories after the entry into force of the Treaty of Lisbon</emphasis>. 20 Michigan. St. Int’l. L. Rev. 669, s. 708.</para>
                           </footnote>
                        </para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000068">
                        <title id="B210000068">
                           <number>47.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000095">Faktom však zostáva, že Súdny dvor nevyložil vecne ani článok 299 ods. 2 ES, ani článok 349 ZFEÚ.<footnote role="fNote" id="B110000012">
                              <number>14</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000096"> –	Pozri však uznesenie Região autónoma dos Açores/Rada (C‑444/08 P, EU:C:2009:733). Pozri tiež rozsudok Všeobecného súdu Sinaga/Komisia (T‑321/00, T‑222/01 a T‑217/99, EU:T:2006:251).</para>
                           </footnote> K analýze posledného uvedeného ustanovenia sa vrátim nižšie – v prípade potreby – pri posudzovaní argumentov prednesených účastníkmi konania. Na tomto mieste je však vhodné uviesť zopár pripomienok všeobecnej povahy týkajúcich sa pôsobnosti článku 349 ZEÚ.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000069">
                        <title id="B210000069">
                           <number>48.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000097">Po prvé je jasné, že spomenuté dve smerodajné zásady, zásada integrácie a zásada prispôsobenia, spolu veľmi nevychádzajú a zdá sa byť protichodné presadzovať ich obe ako základné ciele. V tomto kontexte by sa nemalo prehliadať, že ak by sa zásada prispôsobenia uprednostnila pred zásadou integrácie, znamenalo by to, že by NR na rozdiel od ZKÚ mohli do určitej miery takpovediac selektovať.<footnote role="fNote" id="B110000013">
                              <number>15</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000098"> –	Ide o vec, o ktorej sa tvrdí, že si jej bol Súdny dvor vedomý, keď rozhodoval vo veciach, ktoré viedli k rozsudkom Administration des douanes et droits indirects/Legros a i. (C‑163/90, EU:C:1992:326) a Leplat/Territoire de la Polynésie française (C‑260/90, EU:C:1992:66); pozri ZILLER, J. (2007), s. 60.</para>
                           </footnote> Táto otázka sa stáva čoraz závažnejšou, keď sa vezme do úvahy, že niektoré znevýhodnené regióny v rámci kontinentálneho územia Únie môžu osobitné zaobchádzanie potrebovať rovnako alebo v ešte väčšej miere, prinajmenšom po vlne rozširovania v roku 2004.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000070">
                        <title id="B210000070">
                           <number>49.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000099">Po druhé ako Rada pripúšťa, normotvorca nepostupoval vždy jednotne pri rozhodovaní, či použiť článok 349 ZFEÚ (alebo jeho predchádzajúce podoby) alebo sektorové právne základy, pokiaľ ide o osobitné opatrenia týkajúce sa NR.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000071">
                        <title id="B210000071">
                           <number>50.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000100">Po tretie, hoci článok 299 ES bol Lisabonskou zmluvou rozdelený do troch ustanovení, a to do článku 52 ZEÚ a článkov 349 ZFEÚ a 355 ZFEÚ, význam tohto rozdelenia je nejasný.<footnote role="fNote" id="B110000014">
                              <number>16</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000101"> –	Komentátori uvádzajú, že dôvodom tohto rozdelenia nebolo nič viac než len „usporiadať“ znenie článku 299 ES; pozri ZILLER, J.: Outermost Regions, Overseas Countries and Territories and Others after the Entry into Force of the Lisbon Treaty. In: KOCHENOV, D. (ed.): <emphasis role="italc" id="B400000041">EU Law of the Overseas: Outermost Regions, Associated Overseas Countries and Territories, Territories Sui Generis</emphasis>. Kluwer Law, 2011, Holandsko, s. 81 a 82 [ďalej len „ZILLER, J. (2011)“]; a MURRAY, F.: <emphasis role="italc" id="B400000042">The European Union and Member State Territories: A New Legal Framework Under the EU Treaties</emphasis>. TMC Asser Press, 2012, Holandsko, s. 89.</para>
                           </footnote> Podľa článku 52 ods. 1 ZEÚ sa „zmluvy“ vzťahujú na členské štáty – zjavne ako na adresátov, zatiaľ čo jeho druhý odsek, ktorý vymedzuje územnú pôsobnosť týchto „zmlúv“, odkazuje na článok 355 ZFEÚ. Na rozdiel od predošlého stavu, je preto zrejmé, že územná pôsobnosť Zmluvy o EÚ je rovnaká ako územná pôsobnosť Zmluvy o FEÚ. Pokiaľ ide o NR, článok 355 ods. 1 ZFEÚ následne uvádza, že „ustanovenia zmlúv“ sa na nich vzťahujú „v súlade s“ článkom 349 ZFEÚ. Posledné uvedené ustanovenie však popri zozname území vyslovene neuvádza v podrobnom geografickom zmysle, ako sa „zmluvy“ vzťahujú na NR. Umožňuje však Rade, aby prijala osobitné opatrenia, ktoré okrem iného upravujú „uplatnenie zmlúv“ na tieto regióny za určitých podmienok. Preto sa mi zdá, že článok 349 ZEÚ nielenže predstavuje právny základ pre prijatie „osobitných opatrení“, ale ďalej tiež vymedzuje územnú pôsobnosť „zmlúv“ vo vzťahu k NR, a to odkazom na tieto opatrenia.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000072">
                        <title id="B210000072">
                           <number>51.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000102">Po štvrté článok 349 ZFEÚ sa mierne vylepšil v porovnaní s predchádzajúcimi verziami. V prvom rade sa vo všeobecnej rovine odstránila zmienka o francúzskych zámorských departementoch, ktorá vyvolávala dojem, že postavenie NR závisí od kvalifikácie územia podľa vnútroštátneho práva. Ďalej na rozdiel od predošlého stavu druhý odsek článku 349 ZFEÚ neuvádza, že Rada má „prihliadať“ na niektoré oblasti politiky<footnote role="fNote" id="B110000015">
                              <number>17</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000103"> –	Tieto oblasti politiky zahŕňajú colnú a obchodnú politiku, daňovú politiku, voľné zóny, poľnohospodársku a politiku rybného hospodárstva, podmienky zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom, štátnu pomoc a podmienky prístupu k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom Únie (ďalej len „oblasti politiky NR“).</para>
                           </footnote>, ale že osobitné opatrenia „sa vzťahujú najmä“ na tieto oblasti politiky. Oblasti politiky NR sa tak stali predmetom osobitných opatrení, a nie ich príčinou – čo už napĺňa výpočet znakov NR.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000073">
                        <title id="B210000073">
                           <number>52.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000104">Napokon však jedna zmena, ktorú priniesla Lisabonská zmluva, bohužiaľ zamútila vody. Mám na mysli zdanlivo zdržanlivú zmienku v prvom odseku druhej vete článku 349 ZFEÚ o možnosti „Rady prijíma[ť]… osobitné opatrenia v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom“. V prvom rade sa mi zdá, že článok 349 ZFEÚ sám osebe predstavuje mimoriadny legislatívny postup podľa článku 289 ods. 2 ZFEÚ. Komentátori sa však nezhodujú o dôsledkoch tejto vety,<footnote role="fNote" id="B110000016">
                              <number>18</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000105"> –	PERROT D. v Les regións ultrapériphériques françaises selon le Traité de Lisbonne. R.T.D. Eur. 2009, s. 733, tvrdí, že táto „záhadná“ veta má za cieľ vyhnúť sa ďalším mimoriadnym legislatívnym postupom, ktoré stanovujú požiadavky na hlasovanie prísnejšie než tie, ktoré vyplývajú z článku 16 ods. 3 ZEÚ (kvalifikovaná väčšina). Zdá sa, že I. Omarjee má opačný názor; pozri OMARJEE, I.: c. d., s. 134. ZILLER, J. (2011), tvrdí, že táto veta by sa mala chápať v zmysle znenia článku III‑330 Ústavnej zmluvy, ktorá spomínala určité kategórie legislatívnych aktov v rámci novej hierarchie noriem, ktoré na základe Lisabonskej zmluvy údajne zodpovedali trojdeleniu na legislatívne, prenesené a výkonné akty.</para>
                           </footnote> rovnako ako sa nezhodli ani účastníci konania a vedľajší účastníci konania počas ústneho pojednávania.<footnote role="fNote" id="B110000017">
                              <number>19</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000106"> –	Ako som pochopil argumentáciu, <emphasis role="italc" id="B400000043">Rada</emphasis> a <emphasis role="italc" id="B400000044">Španielske kráľovstvo</emphasis> uviedli na základe historického výkladu článku 349 ZFEÚ, že cieľom tejto vety je dať Rade možnosť prijať osobitné opatrenia vo forme legislatívnych, ako aj nelegislatívnych aktov. Portugalská republika sa domnieva, že cieľom tejto vety je uprednostniť článok 349 ZFEÚ pred inými mimoriadnymi legislatívnymi postupmi, zatiaľ čo Francúzska republika naopak tvrdí, že predmetným cieľom je kumulovať požiadavky týchto postupov. Komisia nesúhlasila so žiadnym z týchto názorov a okrem iného tvrdila že rozdiel medzi legislatívnym a nelegislatívnym aktom sa nerovná dichotómii „primárneho/sekundárneho práva Únie“.</para>
                           </footnote> V prejednávaných veciach však nie je nevyhnutné, aby sa tento bod vyriešil záväzným spôsobom.</para>
                     </blockquote>
                  </section>
                  <section id="B000000010">
                     <title style="04Titre2" id="B200000009">
                        <number>C –</number>
                        <titlecontent id="B300000009">
                           <emphasis role="italc" id="B400000045">Obmedzuje sa článok 349 ZFEÚ na prispôsobenie primárneho práva (teória Komisie)?</emphasis>
                        </titlecontent>
                     </title>
                     <blockquote id="B010000074">
                        <title id="B210000074">
                           <number>53.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000107">Od prijatia Amsterdamskej zmluvy Komisia vytrvalo obhajovala zužujúci výklad článku 349 ZFEÚ.<footnote role="fNote" id="B110000018">
                              <number>20</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000108"> –	Pozri okrem iného odpoveď predsedu Komisie Prodiho zo 4. septembra 2001 na parlamentnú otázku P‑1691/2001 (Ú. v. ES C 81 E, s. 52), podľa ktorej „Komisia zotrváva na svojom názore, že článok 299 ods. 2 [ES] by sa mal použiť ako právny základ len v prípade výnimiek z ustanovení Zmluvy, pričom použitie osobitných právnych základov pre spoločné politiky tým nie je dotknuté“.</para>
                           </footnote> Zakladá sa v podstate na konkrétnom spoločnom výklade článku 349 s článkom 355 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorého sa vo východiskovej situácii na NR vzťahujú iba „ustanovenia zmlúv“<footnote role="fNote" id="B110000019">
                              <number>21</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000109"> –	Mal by som podotknúť, že niektoré jazykové verzie článku 355 ods. 1 ZFEÚ (napríklad dánska a nemecká verzia) nespomínajú „ustanovenia zmlúv“, ale len „zmluvy“.</para>
                           </footnote>, s vylúčením sekundárnych právnych predpisov. Keďže článok 349 ZFEÚ stanovuje, že Rada „prijme osobitné opatrenia… na stanovenie <emphasis role="italc" id="B400000046">podmienok na uplatnenie zmlúv</emphasis>… na uvedených územiach“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát), Komisia z toho vyvodzuje, že uvedené ustanovenie len oprávňuje Radu upraviť spôsob, akým sa primárne právo uplatňuje na NR.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000075">
                        <title id="B210000075">
                           <number>54.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000110">Výklad Komisie má tú výhodu, že je priamočiary. Vyvoláva však vo mne obavy na viacerých úrovniach.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000076">
                        <title id="B210000076">
                           <number>55.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000111">Po prvé v bode 50 vyššie som opísal, ako sa „zmluvy“ ako pojem používaný v článku 52 ZEÚ i v článku 349 a článku 355 ods. 1 ZFEÚ vzťahuje na NR. Tieto ustanovenia nepodporujú názor Komisie, čo som pripravený vysvetliť.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000077">
                        <title id="B210000077">
                           <number>56.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000112">V skutočnosti, pokiaľ nie je uvedené inak, sa pojem „zmluvy“ musí bežne chápať tak, že odkazuje na právny poriadok Únie ako celok (<emphasis role="italc" id="B400000047">acquis</emphasis>), a nie v užšom zmysle. Je to tak obzvlášť vtedy, keď sa toto slovo objaví v množnom čísle, ako to je v prípade vyššie uvedených ustanovení. Uznať právomoc prispôsobiť primárne, nie však sekundárne právo by nebolo intuitívne a bolo by v rozpore so zásadou, podľa ktorej väčšie zvyčajne zahŕňa menšie. Inde sa odkazy na „zmluvy“ zvyčajne chápu ako zahŕňajúce sekundárne právne predpisy, ako napríklad článok 19 ZEÚ a článok 258 ZFEÚ. Komisia má samozrejme pravdu, keď hovorí, že každé ustanovenie sa má chápať v jeho vlastnom zmysle. Možno uvediem to, čo je zrejmé, a síce, že ide o dôvod, prečo napríklad odkaz na „zmluvy“ v prvej vete článku 6 ods. 1 ZEÚ a druhej vete článku 1 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o ich postavenie v rámci všeobecnej hierarchie noriem, nezahŕňa sekundárne právne predpisy. Článok 52 ZEÚ a článok 349 ZFEÚ a článok 355 ods. 1 ZFEÚ sú ustanoveniami všeobecnej povahy (posledné dve uvedené ustanovenia sú zahrnuté v siedmej časti ZFEÚ pod nadpisom „Všeobecné a záverečné ustanovenia“). Okrem toho napriek tvrdeniam Komisie judikatúra vo vzťahu k ZKÚ jej názor nepodporuje.<footnote role="fNote" id="B110000020">
                              <number>22</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000113"> –<emphasis role="tab" id="B400000048"/>V rozsudku van der Kooy (C‑181/97, EU:C:1999:32) Súdny dvor konštatoval, že vzhľadom na to, že Zmluva o ES sa podľa článku 227 ods. 3 Zmluvy o ES (teraz článok 355 ods. 2 ZFEÚ) na Holandské Antily ako ZKÚ nevzťahovala, keďže neexistovalo ustanovenie, ktoré by stanovovalo inak, mala táto skutočnosť za následok aj vylúčenie uplatnenia sekundárnych právnych predpisov v danom prípade (pozri body 35 až 41).</para>
                           </footnote>
                        </para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000078">
                        <title id="B210000078">
                           <number>57.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000114">Po druhé myšlienka, ktorá bola predostretá v rámci odpovede na otázku položenú Súdnym dvorom, že teória Komisie by sa mohla vyvodzovať z článku 288 ZFEÚ, je neudržateľná: uvedené ustanovenie popri úprave právnych účinkov sekundárnych právnych predpisov vysvetľuje, <emphasis role="italc" id="B400000049">ktorým</emphasis> subjektom je určená (príjemcovia). Naproti tomu mlčí o tom, <emphasis role="italc" id="B400000050">kde</emphasis> tieto právne predpisy platia.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000079">
                        <title id="B210000079">
                           <number>58.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000115">Po tretie výklad článku 349 ZFEÚ zo strany Komisie sa zdá byť selektívny. Prvý odsek tohto ustanovenia umožňuje Rade, aby „prij[ala] osobitné opatrenia [najmä] na stanovenie podmienok na uplatnenie zmlúv <emphasis role="italc" id="B400000051">a spoločných politík</emphasis> na uvedených územiach“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Z tohto dôvodu hoci spomenuté osobitné opatrenia môžu zjavne zahŕňať rôznorodé podmienky uplatnenia Zmlúv, nie sú obmedzené len na toto jediné hľadisko.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000080">
                        <title id="B210000080">
                           <number>59.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000116">Po štvrté druhý odsek článku 349 ZFEÚ stanovuje, že osobitné opatrenia sa týkajú „najmä“ oblastí politiky NR. V rozsahu, v akom primárne právo neobsahuje vyčerpávajúcu úpravu mnohých z týchto oblastí politiky, by spravodlivý výklad článku 349 ZFEÚ mal zahŕňať právomoc Rady meniť sekundárne právne predpisy.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000081">
                        <title id="B210000081">
                           <number>60.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000117">Po piate samotná skutočnosť, že osobitné opatrenia by Rada mohla prípadne prijať „v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom“, podporuje myšlienku, že článok 349 ZFEÚ možno použiť na prispôsobenie sekundárnych právnych predpisov, a to bez ohľadu na presný účel tejto vety.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000082">
                        <title id="B210000082">
                           <number>61.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000118">Napokon Komisia uvádza, že jej výklad je v súlade s historickým vývojom ustanovenia, ktorým je teraz článok 349 ZFEÚ. V tejto súvislosti si nemyslím, že článok 349 ZFEÚ sa môže chápať s odkazom (najmä) na znenie článku 227 ods. 2 Zmluvy o ES, ktoré je zásadne odlišné. Naopak článok 349 ZFEÚ treba vykladať v rámci jeho vlastného zmyslu.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000083">
                        <title id="B210000083">
                           <number>62.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000119">Na základe vyššie uvedeného a bez ohľadu na ďalšie argumenty, ktoré predložila Komisia, som dospel k záveru, že článok 349 ZFEÚ sa neobmedzuje len na prispôsobenie primárneho práva. Žaloby vo veciach C‑133/14 až C‑135/14 by sa preto mali zamietnuť.</para>
                     </blockquote>
                  </section>
                  <section id="B000000011">
                     <title style="04Titre2" id="B200000010">
                        <number>D –</number>
                        <titlecontent id="B300000010">
                           <emphasis role="italc" id="B400000052">Bráni článok 349 ZFEÚ tomu, aby sa odložilo uplatňovanie právnych predpisov Únie (hlavný argument Parlamentu)?</emphasis>
                        </titlecontent>
                     </title>
                     <blockquote id="B010000084">
                        <title id="B210000084">
                           <number>63.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000120">Zdá sa, že Parlament si vybral strednú cestu medzi sporiacimi sa inštitúciami. Jeho hlavným tvrdením je, že odklad uplatňovania práva Únie nemožno priznať podľa článku 349 ZFEÚ, ale mal by sa prijať na sektorových právnych základoch. Podľa jeho názoru sektorové základy už umožňujú normotvorcovi Únie stanoviť rôzne lehoty na vykonanie. Naopak, žiadny zo znakov NR údajne sám osebe neodôvodňuje prijatie takých opatrení.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000085">
                        <title id="B210000085">
                           <number>64.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000121">Hoci sa do určitej miery prikláňam k vyváženým prístupom, tento sa nemôže presadiť. V prvom rade skutočnosť, že Parlament nepodal žalobu o neplatnosť malej smernice, svedčí o nedostatočnom presvedčení.<footnote role="fNote" id="B110000021">
                              <number>23</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000122"> –<emphasis role="tab" id="B400000053"/>V rámci odpovede na otázku na pojednávaní Parlament potvrdil, že malú smernicu nenapadol z politických dôvodov.</para>
                           </footnote> Ešte dôležitejšie však je, že článok 349 ZFEÚ iba odkazuje na „osobitné opatrenia“. Na prvý pohľad nevylučuje možnosť, aby Rada odložila dátum vykonania opatrenia Únie.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000086">
                        <title id="B210000086">
                           <number>65.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000123">Článok 349 ZFEÚ pre istotu objasňuje, čo sa myslí „osobitnými opatreniami“, ktoré môže prijať Rada: „Rada… prijme osobitné opatrenia [<emphasis role="italc" id="B400000054">najmä</emphasis>] na stanovenie podmienok na uplatnenie zmlúv <emphasis role="italc" id="B400000055">a</emphasis> spoločných politík na uvedených územiach. … [Osobitné opatrenia] sa vzťahujú <emphasis role="italc" id="B400000056">najmä</emphasis> na [oblasti politík NR]“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Ako je zrejmé, používajú sa výrazy, ktoré nie sú vyčerpávajúce. Takže aj za predpokladu, že odloženie dátumu vykonania napadnutých opatrení nemožno chápať ako patriace do kategórie takýchto situácií, znenie predmetného ustanovenia takúto možnosť nevylučuje.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000087">
                        <title id="B210000087">
                           <number>66.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000124">Ešte dôležitejšie však je, že ak by Rada v súlade s článkom 349 ZFEÚ rozhodla o odklade dátumu vykonania opatrenia Únie, určite by to predstavovalo „osobitné opatrenie“, ktoré sa odchyľuje od všeobecnej normy. Ako Rada a Portugalská republika správne poznamenávajú, umelé rozlišovanie, či sú osobitné opatrenia trvalé alebo dočasné, čo v skutočnosti tvorí súčasť výkladu Parlamentu, nemá v samotnom článku 349 ZFEÚ právny základ. Skutočnosť, že článok 349 ZFEÚ opisuje znaky NR ako trvalé, nemá žiadny význam pre dočasnú povahu osobitných opatrení, ktoré môže Rada prijať. Alebo skôr, k čomu sa vrátim nižšie – a ako tvrdí Portugalská republika – trvalá výnimka by bola určite spôsobilejšia byť v rozpore s tretím odsekom článku 349 ZFEÚ. Navyše, ak môže Rada prijať osobitné opatrenia na základe článku 349 ZFEÚ, ktorým úplne vyjme daný NR z pôsobnosti práva Únie – pod podmienkou neskoršieho pravidelného preskúmania – nevidím dôvod, prečo by nemohla rovnako odložiť dátum uplatňovania sekundárnych právnych predpisov v tomto regióne.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000088">
                        <title id="B210000088">
                           <number>67.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000125">Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odmietol argument Parlamentu, že článok 349 ZFEÚ bráni v tom, aby sa odložilo uplatňovanie právnych predpisov Únie. Z tohto dôvodu sa musí žaloba vo veci C‑136/14 a proti článku 4 nariadenia vo veci C‑132/14 zamietnuť. Zostáva ešte rozhodnúť o argumente Parlamentu, že Rada nemohla použiť článok 349 ZFEÚ na prijatie článkov 1, 2 a článku 3 ods. 3 nariadenia, čo podrobím analýze nižšie v bode 78 a nasl. Najprv však uvediem zopár doplňujúcich poznámok, keďže je vhodné tak urobiť.</para>
                     </blockquote>
                  </section>
                  <section id="B000000012">
                     <title style="04Titre2" id="B200000011">
                        <number>E –</number>
                        <titlecontent id="B300000011">
                           <emphasis role="italc" id="B400000057">Ďalšie úvahy o prístupe, ktorý prijala Rada</emphasis>
                        </titlecontent>
                     </title>
                     <blockquote id="B010000089">
                        <title id="B210000089">
                           <number>68.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000126">Z vyššie uvedeného vyplýva, že mi zostáva názor Rady, s ktorým môžem v zásade súhlasiť. Hoci to však nemusí byť nevyhnutné vzhľadom na diskusiu, ktorú vyvolal článok 349 ZFEÚ, s cieľom objasniť veci do budúcna, využijem túto príležitosť a uvediem, aký je v podstate môj názor a výhrady vo vzťahu k výkladu Rady.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000090">
                        <title id="B210000090">
                           <number>69.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000127">V prvom rade ma nepresvedčil názor Rady (a vedľajších účastníkov konania), že článok 349 ZFEÚ sa musí, ako <emphasis role="italc" id="B400000058">lex specialis</emphasis>, použiť vždy, keď sú predmetom legislatívneho návrhu NR. Po prvé jediné rozhodnutie, o ktoré sa Rada opiera v súvislosti s odôvodnením tohto názoru, riešilo značne odlišné okolnosti.<footnote role="fNote" id="B110000022">
                              <number>24</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000128"> –	Pozri rozsudok Komisia/Rada (C‑533/03, EU:C:2006:6). Tento rozsudok sa týkal právneho základu sekundárnych právnych predpisov o daňovej spolupráci. Bod 45, o ktorý sa Rada opiera, sa zaoberá povahou článku 93 ES (teraz článok 113 ZFEÚ) ako <emphasis role="italc" id="B400000059">lex specialis</emphasis> týkajúceho sa harmonizácie niektorých daní vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu o aproximácii právnych úprav zakotvenému v článku 95 ES (teraz článok 114 ZFEÚ). Posledné uvedené ustanovenie výslovne uvádza, že sa použije „pokiaľ táto zmluva neustanoví inak“, a navyše sa nevzťahuje na „fiškálne ustanovenia“. Na rozdiel od prejednávaných vecí sa preto tento príklad situácie <emphasis role="italc" id="B400000060">lex specialis</emphasis> zdá byť vcelku samozrejmým.</para>
                           </footnote> Po druhé hoci Rada zakladá svoj názor hlavne na geografickej špecifickosti článku 349 ZFEÚ, nevysvetľuje – s výnimkou článku 114 ZFEÚ – prečo je článok 349 ZFEÚ špecifickejší, pokiaľ ide o jeho normatívny obsah, než sektorové základy presadzované Komisiou. Po tretie hoci právny základ použitý pre prijatie ďalších opatrení Únie je irelevantný<footnote role="fNote" id="B110000023">
                              <number>25</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000129"> –	Pozri rozsudok Parlament/Rada (C‑48/14, EU:C:2015:91, bod 30 a citovanú judikatúru).</para>
                           </footnote>, považujem prístup Rady za nesúladný s jej vlastnou súčasnou praxou.<footnote role="fNote" id="B110000024">
                              <number>26</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000130"> –	Pozri napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 (Ú. v. EÚ L 78, s. 23), ktoré bolo prijaté na spoločnom základe článku 42 ods. 1, článku 43 ods. 2 a článku 349 ZFEÚ; a smernicu Rady 2013/61/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a 2008/118/ES, pokiaľ ide o najvzdialenejšie francúzske regióny, a najmä Mayotte (Ú. v. EÚ L 353, s. 5), prijatú na základe článku 113 ZFEÚ (vyžadujúceho jednomyseľnosť) v rovnaký deň, ako napadnuté opatrenia. Na otázku v tejto súvislosti Rada na pojednávaní odpovedala, že právny základ uvedenej smernice sa na článok 349 ZFEÚ nezmenil z „praktických dôvodov“.</para>
                           </footnote> Po štvrté sa zdá, že výklad článku 349 ZFEÚ uvádzaný Radou nereaguje na skutočnosť, že NR nemajú automatické právo podľa tohto ustanovenia na to, aby sa zohľadňovala ich špecifická situácia.<footnote role="fNote" id="B110000025">
                              <number>27</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000131"> –	Pozri v tomto zmysle uznesenie Região autónoma dos Açores/Rada (C‑444/08 P, EU:C:2009:733, body 38 a 39).</para>
                           </footnote>
                        </para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000091">
                        <title id="B210000091">
                           <number>70.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000132">Podľa môjho názoru preto nič v Zmluvách nenaznačuje, že článok 349 ZFEÚ má prednosť pred sektorovými základmi. Inak povedané, článok 349 ZFEÚ nie je „legislatívnou čiernou dierou“. Za predpokladu, že sú splnené podmienky tohto ustanovenia, má Rada na výber medzi použitím tohto ustanovenia alebo sektorových ustanovení, ale nemá povinnosť uprednostniť jedno pred druhým. Tým samozrejme nie je dotknuté uplatnenie iných všeobecných zásad uvedených v bode 38 vyššie.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000092">
                        <title id="B210000092">
                           <number>71.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000133">Pokiaľ ide o voľbu medzi sektorovými základmi a článkom 349 ZFEÚ, Rada (spolu s vedľajšími účastníkmi konania) z výrazu „s prihliadnutím“, ako sa používa v tomto ustanovení, vyvodzuje, že prijaté opatrenia ako také nemusia byť určené na nápravu štrukturálnych nevýhod, s ktorými bojujú NR. Okrem toho z použitia výrazov „[najmä]“ a „a“, ako aj z rozsiahlych výpočtov vyvodzuje, že článok 349 ZFEÚ by mal mať široké uplatnenie vrátane prípadných otázok týkajúcich sa životného prostredia. Uznáva však, že osobitné opatrenia musia byť „nevyhnutné, proporcionálne a presne vymedzené“.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000093">
                        <title id="B210000093">
                           <number>72.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000134">Súhlasím s Radou, že článok 349 ZFEÚ bol koncipovaný nezvyčajne široko. Táto skutočnosť jej názor značne podporuje. Zdá sa, že ak vzniká možnosť prijať „osobitné opatrenia“, legislatívne právomoci Rady sú takmer neobmedzené a zahŕňajú prispôsobenia primárneho práva.<footnote role="fNote" id="B110000026">
                              <number>28</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000135"> –	Bývalý sudca Puissochet v publikácii Aux confins de la Communauté européenne: Les régions ultrapériphériques. In: <emphasis role="small" id="B400000061">Rodríguez Iglesias</emphasis>, G. C. et al. (eds.), <emphasis role="italc" id="B400000062">Mélanges en hommage à Fernand Schockweiler.</emphasis> Nomos: Baden‑Baden, 1999, s. 506, poznámka pod čiarou 54, ktorú napísal mimo sudcovskej praxe, poukázal na možnosť, že nemuselo byť nevyhnutné založiť rozhodnutie o poplatkoch za používanie dokov, čo tvorilo podstatu rozsudku Chevassus‑Marche/Conseil régional de la Réunion (C‑212/96, EU:C:1998:68) na článku 235 Zmluvy o ES (teraz článok 352 ZFEÚ) <emphasis role="italc" id="B400000063">popri</emphasis> článku 227 ods. 2 Zmluvy o ES.</para>
                           </footnote>
                        </para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000094">
                        <title id="B210000094">
                           <number>73.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000136">Nie som však presvedčený o tom, že by sa Rada mohla znakmi NR zaoberať len naoko; musia sa skutočne zohľadňovať. Zabezpečenie toho je v prvom rade a predovšetkým povinnosťou normotvorcu.<footnote role="fNote" id="B110000027">
                              <number>29</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000137"> –	Porovnaj s PERROT, D.. c. d., poznámka pod čiarou 56. Pozri analogicky rozsudok Sodiprem a i. a Albert/Direction générale des douanes (C‑37/96 a C‑38/96, EU:C:1998:179, bod 33).</para>
                           </footnote> V dôsledku toho by malo byť súdne preskúmanie v tejto súvislosti minimálne, rovnako ako v iných prípadoch možností voľby legislatívnej politiky.<footnote role="fNote" id="B110000028">
                              <number>30</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000138"> –	Pokiaľ ide o článok 227 ods. 2 Zmluvy o ES, v tejto súvislosti pozri rozsudok Coopérative agricole d’approvisionnement des Avirons/Receveur des douanes (58/86, EU:C:1987:164, body 14 a 17).</para>
                           </footnote> V súlade s týmto prístupom nezaujmem postoj k otázke, či možno použitie článku 349 ZFEÚ odôvodniť environmentálnymi okolnosťami, pretože to nie je nevyhnutné na účely týchto konaní. Poznamenám však toto: v prípadoch, akými sú tieto, z článku 293 ZFEÚ vyplýva, že Rada musí pri zmene právneho základu legislatívneho návrhu konať jednomyseľne. Navyše v takejto situácii nie je možné vylúčiť, že Komisia vezme svoj návrh späť, pokiaľ nie sú splnené príslušné požiadavky.<footnote role="fNote" id="B110000029">
                              <number>31</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000139"> –	Pozri, pokiaľ ide o riadny legislatívny postup, rozsudok Rada/Komisia (C‑409/13, EU:C:2015:217).</para>
                           </footnote>
                        </para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000095">
                        <title id="B210000095">
                           <number>74.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000140">Nasledujúc tento myšlienkový pochod, by som mal zdôrazniť že po prvé článok 349 ZFEÚ obsahuje zabudovanú poistku: osobitné opatrenia nesmú „naruši[ť] integritu a súdržnosť právneho poriadku Únie“. Čo to ale znamená? Dá sa to v skutočnosti prirovnať k bežnému testu proporcionality v zmysle, že osobitné opatrenia musia byť „nevyhnutné, proporcionálne a presne vymedzené“?</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000096">
                        <title id="B210000096">
                           <number>75.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000141">Tento výraz pochádza z rozsudku Chevassus‑Marche/Conseil régional de la Réunion<footnote role="fNote" id="B110000030">
                              <number>32</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000142"> –	Rozsudok Chevassus‑Marche/Conseil régional de la Réunion (C‑212/96, EU:C:1998:68, bod 49).</para>
                           </footnote>, ktorý sa týkal článku 227 ods. 2 Zmluvy o ES, teda ustanovenia, ktoré bolo výrazne zmenené. Je preto otázne, či možno túto líniu judikatúry jednoducho prevziať na účely článku 349 ZFEÚ. Pravdupovediac, možnosť „naruši[ť] integritu a súdržnosť právneho poriadku Únie“ sa zdá byť trochu podobná výrazu „vážne nebezpečenstvo, že by mali dopad na jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie“, ako sa používa v článku 256 ods. 2 ZFEÚ. Napriek tomu bolo – oprávnene – spochybnené, či je vôbec podľa článku 349 ZFEÚ možné odchýliť sa od predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu alebo spoločnej politiky bez toho, aby sa narušilo ich fungovanie a integrita a súdržnosť právneho poriadku Únie.<footnote role="fNote" id="B110000031">
                              <number>33</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000143"> –	Pozri OMARJEE, I.: c. d., s. 135.</para>
                           </footnote> Nevidím však inú možnosť – opačný prístup by ohrozil samotný účel článku 349 ZFEÚ. Existujú už určité rozhodnutia, ktoré podporujú tento názor (hoci je pravda, že sa priamo netýkajú článku 299 ods. 2 ES, ani článku 349 ZFEÚ): vo veci RAR<footnote role="fNote" id="B110000032">
                              <number>34</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000144"> –	Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci RAR (C‑282/00, EU:C:2002:299, body 81 až 92).</para>
                           </footnote> generálny advokát Mischo argumentoval, že neobmedzená možnosť vyvážať z Azor cukor, ktorý sa vyrába s poľnohospodárskou podporou, do zvyšku Spoločenstva by prestavovala „zvrátenosť systému“. Súdny dvor však odpovedal, že ak neexistuje výslovný zákaz a vzhľadom na základnú zásadu voľného pohybu tovaru neexistovali žiadne obmedzenia prepravy cukru do Spoločenstva. Okrem toho rámcový program, ktorý túto pomoc povoľoval, nemal za cieľ rozdeliť trh na Azorách ani vytvoriť neprekonateľné prekážky obchodu, ale prispieť k ich zapojeniu do vnútorného trhu a zároveň im poskytnúť určité výhody.<footnote role="fNote" id="B110000033">
                              <number>35</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000145"> –	Pozri rozsudky RAR (C‑282/00, EU:C:2003:277, body 55 a 59) a tiež Sodiprem a i. a Albert/Direction générale des douanes (C‑37/96 a C‑38/96, EU:C:1998:179, bod 33), v ktorých Súdny dvor rozhodol, že narušenia vnútorného trhu spôsobené takými výnimkami musia byť „čo najmenšie a nesmú preto nepriaznivo ovplyvňovať podmienky obchodu v miere, ktorá by bola v rozpore so spoločným záujmom“.</para>
                           </footnote>
                        </para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000097">
                        <title id="B210000097">
                           <number>76.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000146">Po druhé sa domnievam, že z tretieho odseku článku 349 ZFEÚ vyplýva, že musí existovať legislatívne obmedzenie právomocí Rady, ktoré odráža rozdiel medzi NR a ZKÚ. Celá myšlienka pristúpenia k štatútu NR totiž spočíva v tom, že právo Únie by sa malo v zásade uplatniť v plnom rozsahu, pokiaľ miestna situácia túto snahu neznemožňuje. Vzhľadom na to pochybujem, že prijatie trvalej výnimky bez akejkoľvek formy pravidelného preskúmania alebo „ustanovenia o účinnosti“ by bolo v súlade s účelom tohto ustanovenia.<footnote role="fNote" id="B110000034">
                              <number>36</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000147"> –<emphasis role="tab" id="B400000064"/>V opačnom zmysle pozri okrem iného KOCHENOV, D.: c. d., s. 712.</para>
                           </footnote>
                        </para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000098">
                        <title id="B210000098">
                           <number>77.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000148">Nech je to akokoľvek, v rámci týchto konaní sa netvrdí, že napadnuté opatrenia ohrozujú právo Únie. Nie je teda nutné, aby Súdny dvor rozhodol o tejto otázke.</para>
                     </blockquote>
                  </section>
                  <section id="B000000013">
                     <title style="04Titre2" id="B200000012">
                        <number>F –</number>
                        <titlecontent id="B300000012">
                           <emphasis role="italc" id="B400000065">Zostávajúce otázky, pokiaľ ide o vec C‑132/14, a dôsledky pre žaloby o neplatnosť</emphasis>
                        </titlecontent>
                     </title>
                     <blockquote id="B010000099">
                        <title id="B210000099">
                           <number>78.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000149">Už som dospel k záveru, že tri žaloby Komisie o neplatnosť (veci C‑133/14 až C‑135/14), ako ani žaloby Parlamentu proti horizontálnej smernici vo veci C‑136/14 a proti článku 4 nariadenia vo veci C‑132/14 neobstoja. Pokiaľ ide o zostávajúcu vec C‑132/14, Parlament nepopiera, že by Rada mohla prijať článok 3 ods. 1 a 2 a článok 5 nariadenia podľa článku 349 ZFEÚ. Súdny dvor musí preto rozhodnúť, či bola Rada oprávnená použiť posledné uvedené ustanovenie na prijatie článkov 1, 2 a článku 3 ods. 3 tohto nariadenia, alebo či naopak nemala použiť článok 43 ods. 2 ZFEÚ.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000100">
                        <title id="B210000100">
                           <number>79.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000150">Pokiaľ teda ide najprv o článok 1 ods. 2 nariadenia, domnievam sa, že tvrdenie Parlamentu v súvislosti s týmto ustanovením, ktoré sa týka zákazu lovu rýb vakovými sieťami, je, ako poznamenáva Rada, založené na nepochopení cieľa nariadenia a najmä odôvodnenia 3 v jeho úvodnej časti.<footnote role="fNote" id="B110000035">
                              <number>37</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000151"> –	Odôvodnenie uvádza: „… malo by sa zakázať používanie vakových sietí na húfy tuniakov a rýb príbuzných tuniakom v oblasti do 24 míľ od základných línií ostrova s cieľom chrániť húfy veľkých migrujúcich rýb v blízkosti ostrova Mayotte.“ Ďalej odôvodnenie 7 v úvodnej časti nariadenia opisuje flotilu Mayotte ako „nerozvinut[ú] flotil[u] plavidiel s mechanicky ovládanými lovnými [lanami]“.</para>
                           </footnote> Namiesto pokusu chrániť veľké migrujúce ryby, akými sú tuniaky a ryby príbuzné tuniakom pre ich vlastné dobro (čo sa zdá byť zbytočné vzhľadom na ich migrujúcu povahu), je cieľom <emphasis role="italc" id="B400000066">zachovať ich v blízkosti pobrežia Mayotte v prospech miestnej flotily</emphasis>, ktorá stále ešte do značnej miery používa mechanické lovné laná, skôr než vyspelejšie vakové siete, a nemôže súťažiť so zahraničnými flotilami. Z tohto dôvodu, keďže sa zdá, že tento zákaz zohľadňuje osobitnú sociálnu a hospodársku situáciu Mayotte, mohol byť skutočne prijatý na základe článku 349 ZFEÚ.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000101">
                        <title id="B210000101">
                           <number>80.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000152">Podobne aj článok 2 (ktorý sa odchyľuje od pravidiel týkajúcich sa označovania produktov rybolovu ponúkaných na maloobchodný predaj konečnému spotrebiteľovi v Mayotte), zdá sa, zohľadňuje rovnaké okolnosti, o čom svedčí odôvodnenie 4 v úvodnej časti nariadenia.<footnote role="fNote" id="B110000036">
                              <number>38</number>
                              <para style="footnotetext" id="B150000153"> –	Odôvodnenie okrem iného uvádza, že „uplatňovanie pravidiel o označovaní produktov rybolovu by so zreteľom na veľmi fragmentované a málo rozvinuté systémy marketingu Mayotte predstavovalo pre maloobchodníkov záťaž, ktorá je neprimeraná vo vzťahu k informáciám oznamovaným spotrebiteľovi“.</para>
                           </footnote>
                        </para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000102">
                        <title id="B210000102">
                           <number>81.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000154">Čo sa týka ostatných ustanovení nariadenia, konkrétne článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 3, súhlasím s Radou, že sa zdajú byť doplnkom k prevažujúcemu účelu tohto nariadenia, ktorým je stanoviť určité osobitné pravidlá a odchýlky, ktoré zohľadňujú konkrétnu sociálnu a hospodársku situáciu Mayotte. Z tohto dôvodu z judikatúry uvedenej v bode 38 vyššie vyplýva, že Rada oprávnene použila iba článok 349 ZFEÚ, a podľa môjho názoru otázka dvojitého (alebo trojitého) právneho základu nevzniká.</para>
                     </blockquote>
                     <blockquote id="B010000103">
                        <title id="B210000103">
                           <number>82.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000155">V dôsledku toho vzhľadom na vyššie uvedené zastávam názor, že zostávajúce námietky Parlamentu proti článkom 1, 2 a článku 3 ods. 3 nariadenia vo veci C‑132/14 by sa mali zamietnuť ako nedôvodné, a malo by sa zamietnuť všetkých päť žalôb v plnom rozsahu.</para>
                     </blockquote>
                  </section>
                  <section id="B000000014">
                     <title style="04Titre2" id="B200000013">
                        <number>G –</number>
                        <titlecontent id="B300000013">
                           <emphasis role="italc" id="B400000067">Subsidiárne úvahy</emphasis>
                        </titlecontent>
                     </title>
                     <blockquote id="B010000104">
                        <title id="B210000104">
                           <number>83.</number>
                        </title>
                        <para style="01PointAltN" id="B150000156">Ak by Súdny dvor nedospel k záveru, že Rada oprávnene použila ako právny základ pre napadnuté opatrenia iba článok 349 ZFEÚ, bolo by vhodné uviesť niekoľko ďalších poznámok.</para>
                     </blockquote>
                     <section id="B000000015">
                        <title style="05Titre3" id="B200000014">
                           <number>1.</number>
                           <titlecontent id="B300000014">Úplné alebo čiastočné zrušenie?</titlecontent>
                        </title>
                        <blockquote id="B010000105">
                           <title id="B210000105">
                              <number>84.</number>
                           </title>
                           <para style="01PointAltN" id="B150000157">Výklad Komisie je pomerne priamočiary: ak by sa s ním Súdny dvor stotožnil, napadnuté opatrenia by sa mali jednoducho zrušiť v plnom rozsahu.</para>
                        </blockquote>
                        <blockquote id="B010000106">
                           <title id="B210000106">
                              <number>85.</number>
                           </title>
                           <para style="01PointAltN" id="B150000158">Ak by však Súdny dvor potvrdil názory Parlamentu, dôsledky by boli rozdielne. Na jednej strane je zrejmé, že horizontálna smernica by sa musela zrušiť, pretože by nemohla byť platne prijatá na základe článku 349 ZFEÚ. Na druhej strane je situácia menej zrejmá, pokiaľ ide o nariadenie. Tu by riešenie záviselo od toho, či by Súdny dvor súhlasil s Parlamentom a) že článok 349 ZFEÚ neumožňuje osobitné opatrenia vo forme jednoduchých odkladov účinnosti (čo by viedlo k zrušeniu článku 4 nariadenia); b) že články 1, 2 a článok 3 ods. 3 nariadenia nezohľadňujú sociálnu a hospodársku situácie Mayotte, ale ide o všeobecné opatrenia SPR (čo by znamenalo neplatnosť týchto ustanovení); alebo c) vo všetkých vyššie uvedených smeroch.</para>
                        </blockquote>
                        <blockquote id="B010000107">
                           <title id="B210000107">
                              <number>86.</number>
                           </title>
                           <para style="01PointAltN" id="B150000159">V tejto súvislosti Parlament uvádza, že na prijatie nariadenia sa mali použiť súčasne sektorové právne základy a článok 349 ZFEÚ, pretože nemožno identifikovať žiadny jednotlivý prevažujúci právny základ. Rada však odpovedá – a podľa môjho názoru správne, čo sa na pojednávaní zjavne ukázalo – že Parlament nevysvetlil, v akom rozsahu nie sú ustanovenia nariadenia, o ktorých Parlament tvrdí, že sa nemohli prijať len na základe článku 349 ZFEÚ, oddeliteľné od zvyšku. Napríklad nerozumiem, čo majú spoločné pravidlá pre označovanie produktov rybolovu ponúkaných na maloobchodný predaj v Mayotte v rámci SOTVRA (článok 2 nariadenia) s pravidlami o kapacite rybolovu a registri flotily v rámci spoločnej politiky rybolovu (článok 3 ods. 1 a 2 tohto nariadenia).</para>
                        </blockquote>
                        <blockquote id="B010000108">
                           <title id="B210000108">
                              <number>87.</number>
                           </title>
                           <para style="01PointAltN" id="B150000160">Vzhľadom na to, že žalobe Parlamentu vo veci C‑132/14 by sa podľa môjho názoru nemalo vyhovieť, však nebudem ďalej pokračovať v tomto myšlienkovom pochode.</para>
                        </blockquote>
                     </section>
                     <section id="B000000016">
                        <title style="05Titre3" id="B200000015">
                           <number>2.</number>
                           <titlecontent id="B300000015">Žiadosť o zachovanie účinkov napadnutých opatrení</titlecontent>
                        </title>
                        <blockquote id="B010000109">
                           <title id="B210000109">
                              <number>88.</number>
                           </title>
                           <para style="01PointAltN" id="B150000161">V prípade zrušenia Komisia a Rada, opierajúc sa o článok 264 ods. 2 ZFEÚ, žiadajú Súdny dvor, aby zachoval účinky napadnutých opatrení, s čím vo svojej duplike súhlasil aj Parlament. Rozumiem tomu tak, že to zahŕňa aj možnosť čiastočného zrušenia nariadenia v časti takto zrušených ustanovení.</para>
                        </blockquote>
                        <blockquote id="B010000110">
                           <title id="B210000110">
                              <number>89.</number>
                           </title>
                           <para style="01PointAltN" id="B150000162">Ak by Súdny dvor zrušil napadnuté opatrenia čiastočne alebo úplne, účinok by bol taký, že pravidlá, ktoré sa snažia zmeniť, by sa na Mayotte vzťahovali v čase všeobecne stanovenom v týchto pravidlách veľmi podobne ako inde v Únii. Je nepochybné, že napadnuté opatrenia sú nevyhnutné a že ich obsah je odôvodnený vzhľadom na súčasnú situáciu Mayotte.</para>
                        </blockquote>
                        <blockquote id="B010000111">
                           <title id="B210000111">
                              <number>90.</number>
                           </title>
                           <para style="01PointAltN" id="B150000163">Za týchto okolností sa domnievam, že by bolo výnimočne neprimerané, aby sa nezachovali účinky takto zrušených opatrení.</para>
                        </blockquote>
                        <blockquote id="B010000112">
                           <title id="B210000112">
                              <number>91.</number>
                           </title>
                           <para style="01PointAltN" id="B150000164">Všimol som si skutočnosť, že Komisia ani Rada neuvádzajú konkrétne obdobie, počas ktorého by sa mali zachovať účinky takto zrušených opatrení, ale požadujú, aby sa zachovali až do nadobudnutia účinnosti nových opatrení založených na vhodných právnych základoch.</para>
                        </blockquote>
                        <blockquote id="B010000113">
                           <title id="B210000113">
                              <number>92.</number>
                           </title>
                           <para style="01PointAltN" id="B150000165">Je však zásadne dôležité, aby sa účinky protiprávnych aktov nezachovávali v platnosti dlhšie, než to je vyslovene nevyhnutné. V tejto súvislosti poznamenávam, že legislatívny proces v dotknutých prípadoch – ktorý podliehal časovým obmedzeniam – trval od návrhu až po prijatie asi šesť mesiacov. Keďže inštitúcie sa politicky nerozchádzajú, pokiaľ ide o potrebu alebo obsah napadnutých opatrení, mal by byť možný rýchly legislatívny postup. Preto, s cieľom podporiť normotvorcu Únie, aby konal príslušným spôsobom, pre prípad, že Súdny dvor zruší napadnuté opatrenia úplne alebo čiastočne, zastávam názor, že účinky zrušených opatrení by sa mali zachovať do šiestich mesiacov od dátumu vydania rozsudku v predmetných spojených veciach.</para>
                        </blockquote>
                     </section>
                  </section>
               </section>
               <section id="B000000017">
                  <title style="03Titre1" id="B200000016">
                     <number>VI –</number>
                     <titlecontent id="B300000016">
                        <emphasis role="bold" id="B400000068">Trovy</emphasis>
                     </titlecontent>
                  </title>
                  <blockquote id="B010000114">
                     <title id="B210000114">
                        <number>93.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000166">Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté účastníkom konania, ktorý bol úspešný. Vo všetkých piatich veciach Rada navrhla náhradu trov konania a Parlament ani Komisia by so svojimi žalobami nemali uspieť.</para>
                  </blockquote>
                  <blockquote id="B010000115">
                     <title id="B210000115">
                        <number>94.</number>
                     </title>
                     <para style="01PointAltN" id="B150000167">V súlade s článkom 140 ods. 1 rokovacieho poriadku znášajú členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, svoje vlastné trovy konania. Španielske kráľovstvo, Francúzska republika a Portugalská republika by preto mali znášať svoje vlastné trovy konania vo všetkých piatich veciach.</para>
                  </blockquote>
               </section>
            </section>
         </C_Conc_Txt>
         <C_Conc_Conc>
            <section id="C000000000">
               <title style="03Titre1" id="C200000000">
                  <number>VII –</number>
                  <titlecontent id="C300000000">
                     <emphasis role="bold" id="C400000000">Návrh</emphasis>
                  </titlecontent>
               </title>
               <blockquote id="C010000000">
                  <title id="C210000000">
                     <number>95.</number>
                  </title>
                  <para style="01PointAltN" id="C150000000">Vzhľadom na všetky vyššie úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:</para>
                  <itemizedlist id="C030000000">
                     <listitem id="C060000000">
                        <blockquote id="C010000001">
                           <title id="C210000001">
                              <number>–</number>
                           </title>
                           <para style="10Tiretlong1" id="C150000001">žaloby zamietol,</para>
                        </blockquote>
                     </listitem>
                     <listitem id="C060000001">
                        <blockquote id="C010000002">
                           <title id="C210000002">
                              <number>–</number>
                           </title>
                           <para style="10Tiretlong1" id="C150000002">zaviazal Parlament a Komisiu na náhradu trov konania a</para>
                        </blockquote>
                     </listitem>
                     <listitem id="C060000002">
                        <blockquote id="C010000003">
                           <title id="C210000003">
                              <number>–</number>
                           </title>
                           <para style="10Tiretlong1" id="C150000003">uložil Španielskemu kráľovstvu, Francúzskej republike a Portugalskej republike povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.</para>
                        </blockquote>
                     </listitem>
                  </itemizedlist>
               </blockquote>
            </section>
         </C_Conc_Conc>
      </C_Conclusions>
   </Affaire>
</C_Doc_Ref>