<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.00-20081231.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="ECRCJ2005SKA.0500376101.case.xml"><NO.CASE>C-287/03</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62003C0287</NO.CELEX><NO.SEQ>0005.0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>3763</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>3773</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>11</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><LEFT>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — P. LÉGER — VEC C-287/03</LEFT><RIGHT>KOMISIA / BELGICKO</RIGHT></CURR.TITLE><CONTENTS.CONCLUSION><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Philippe Léger</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20050310">10. marca 2005</DATE><NOTE NOTE.ID="E0001" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Jazyk prednesú: francúzština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Podľa belgického práva je v zásade bundle ponuka výrobkov alebo služieb zakázaná. Výnimku z tohto zákazu predstavuje prípad, keď nákup hlavného výrobku alebo služby je spojený s obdržaním bezodplatných poukazov, na základe ktorých po viacerých nákupoch možno niečo obdržať zadarmo alebo možno dostať zľavu z ceny, pričom musí byť splnená podmienka, že táto výhoda sa týka <HT TYPE="ITALIC">podobného</HT> výrobku alebo služby a je poskytnutá <HT TYPE="ITALIC">tým istým predajcom.</HT></TXT></NP><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V rámci tejto žaloby Komisia Európskych spoločenstiev v podstate navrhuje Súdnemu dvoru, aby určil, že Belgické kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES tým, že uplatňuje diskriminačné a neprimerane tieto podmienky <QUOT.START ID="QS0001" REF.END="QE0001" CODE="201E"/>podobnosti<QUOT.END ID="QE0001" REF.START="QS0001" CODE="201C"/> a <QUOT.START ID="QS0002" REF.END="QE0002" CODE="201E"/>jediného predajcu<QUOT.END ID="QE0002" REF.START="QS0002" CODE="201C"/> ako predpoklad pre uskutočnenie v tomto členskom štáte vernostného programu spotrebiteľov.</TXT></NP><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Táto vec sa týka oblasti podpory predaja, ktorá je predmetom prác na úrovni Spoločenstva, aj keď k tomuto dňu normotvorca Spoločenstva ešte neprijal žiadnu právnu úpravu.<NOTE NOTE.ID="E0002" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Pozri oznámenie Komisie z <DATE ISO="20011002">2. októbra 2001</DATE> o podpore predaja vo vnútornom trhu [KOM(2001) 546, konečné znenie], ako a] zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20021025">25. októbra 2002</DATE> o podpore predaja vo vnútornom trhu (KOM(2002) 585, konečné znenie]. Siedme odôvodnenie tohto návrhu nariadenia uvádza, že toto nariadenie <QUOT.START ID="QS0003" REF.END="QE0003" CODE="201E"/>sa uplatni na vernostné karty a vernostné programy ponúkané leteckými spoločnosťami<QUOT.END ID="QE0003" REF.START="QS0003" CODE="201C"/>.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Táto žaloba mi obzvlášť umožní upresniť požiadavky zahrnuté v pravidle, podľa ktorého v konaní podľa článku 226 ES prináleží Komisii, aby preukázala, že členský štát si nesplnil svoje komunitárne povinnosti.</TXT></NP><?PAGE NO="I-3764"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>I —</NO.P><TXT>Právny rámec</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A —</NO.P><TXT>Právo Spoločenstva</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Podľa článku 49 prvého odseku ES:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0004" REF.END="QE0004" CODE="201E"/>V rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v Spoločenstve vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte Spoločenstva ako príjemca služieb.<QUOT.END ID="QE0004" REF.START="QS0004" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B —</NO.P><TXT>Vnútroštátna právna úprava</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 54 belgického zákona zo <DATE ISO="19910714">14. júla 1991</DATE> o obchodných zvyklostiach, informáciách a ochrane spotrebiteľa<NOTE NOTE.ID="E0003" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Moniteur belge z <DATE ISO="19910829">29. augusta 1991</DATE>.</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START ID="QS0005" REF.END="QE0005" CODE="201E"/>belgický zákon<QUOT.END ID="QE0005" REF.START="QS0005" CODE="201C"/>) zakazuje <QUOT.START ID="QS0006" REF.END="QE0006" CODE="201E"/>akúkoľvek bundle ponuku výrobkov alebo služieb uskutočnenú predajcom<QUOT.END ID="QE0006" REF.START="QS0006" CODE="201C"/>. Bundle ponukou výrobkov alebo služieb sa rozumie <QUOT.START ID="QS0007" REF.END="QE0007" CODE="201E"/>odplatné alebo bezodplatné nadobudnutie výrobkov, služieb, iných výhod alebo poukazov umožňujúcich ich nadobudnutie... spojené s nadobudnutím iných výrobkov alebo služieb, aj zhodných<QUOT.END ID="QE0007" REF.START="QS0007" CODE="201C"/>. Bundle ponuka spotrebiteľovi je zakázaná, ak ju urobili <QUOT.START ID="QS0008" REF.END="QE0008" CODE="201E"/>viacerí predajcovia konajúci v jednotnom zámere<QUOT.END ID="QE0008" REF.START="QS0008" CODE="201C"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>Z tohto zákazu bundle ponúk však existujú určité výnimky. Napríklad článok 57 belgického zákona umožňuje ponúknuť bezodplatne spolu s hlavným výrobkom alebo službou poukazy, na základe ktorých spotrebiteľ získa právo na určité výhody.</TXT></NP><NP><NO.P>8.</NO.P><TXT>Poukazy vymenované v uvedenom článku ods. 1 až 3 môžu byť vydané iba podnikateľskými subjektmi, ktoré sú podľa článku 59 prvého odseku belgického zákona zaregistrované na príslušnom ministerstve.</TXT></NP><NP><NO.P>9.</NO.P><TXT>Naproti tomu článok 57 ods. 4 tohto zákona upravuje výnimku zo zákazu bundle ponúk, ktorú môžu využiť podnikateľské subjekty bez toho, aby museli byť zaregistrované.</TXT></NP><NP><NO.P>10.</NO.P><TXT>Konkrétne tento článok 57 ods. 4 prvý pododsek belgického zákona umožňuje podnikateľským subjektom, aby ponúkali spolu s hlavným výrobkom alebo službou <QUOT.START ID="QS0009" REF.END="QE0009" CODE="201E"/>poukazy, ktoré po kúpe určitého počtu výrobkov<?PAGE NO="I-3765"?> alebo služieb zakladajú právo na výrobok alebo službu zadarmo alebo na zľavu z ceny pri nákupe podobného výrobku alebo služby, pričom táto výhoda musí byť poskytnutá tým istým predajcom a nesmie prevyšovať tretinu ceny výrobkov alebo služieb pôvodne nadobudnutých<QUOT.END ID="QE0009" REF.START="QS0009" CODE="201C"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>11.</NO.P><TXT>Okrem toho uvedený článok stanovuje, že <QUOT.START ID="QS0010" REF.END="QE0010" CODE="201E"/>na poukazoch musí byť uvedená prípadná platnosť poukazu, ako aj podmienky ponuky<QUOT.END ID="QE0010" REF.START="QS0010" CODE="201C"/> a <QUOT.START ID="QS0011" REF.END="QE0011" CODE="201E"/>ak predajca zruší svoju ponuku, spotrebiteľ má nárok na ponúknutú výhodu v pomere k nákupom, ktoré uskutočnil<QUOT.END ID="QE0011" REF.START="QS0011" CODE="201C"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>12.</NO.P><TXT>Poskytovanie bezodplatných poukazov v rozpore s touto právnou úpravou môže byť na návrh ministerstva hospodárstva, oprávneného podnikateľského subjektu alebo združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov zastavené uznesením vydaným obchodnými súdmi.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>II —</NO.P><TXT>Konanie pred podaním žaloby</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>13.</NO.P><TXT>Komisia listom z <DATE ISO="19990331">31. marca 1999</DATE> upozornila Belgické kráľovstvo na otázku zlučiteľnosti článkov 54 a 57 belgického zákona s článkom 49 ES. V tomto liste uviedla, že ju na uvedenú otázku upozornila sťažnosť podaná podnikom so sídlom v Holandsku, ktorého činnosť spočíva v zriaďovaní vernostného programu spotrebiteľov nazvaného <QUOT.START ID="QS0012" REF.END="QE0012" CODE="201E"/>Air Miles<QUOT.END ID="QE0012" REF.START="QS0012" CODE="201C"/> na účet iných podnikov, ktorý chcel zaviesť aj v Belgicku.<NOTE NOTE.ID="E0004" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Uvedený podnik sa opýtal belgického ministerstva hospodárstva na zlučiteľnosť uvedeného vernostného programu spotrebiteľov s belgickým zákonom. Toto ministerstvo mu odpovedalo listom zo <DATE ISO="19980407">7. apríla 1998</DATE>, že výhodu poskytovanú v rámci tohto programu nemožno považovať <QUOT.START ID="QS0013" REF.END="QE0013" CODE="201E"/>za výrobok podobný výrobkom predávaným sponzormi, pre ktoré uvedená spoločnosť pracuje<QUOT.END ID="QE0013" REF.START="QS0013" CODE="201C"/>.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>14.</NO.P><TXT>Tento druh činnosti sa uskutočňuje takto: spoločnosť, ktorá program zriaďuje, uzavrie zmluvu so spoločnosťami nazvanými <QUOT.START ID="QS0014" REF.END="QE0014" CODE="201E"/>sponzori<QUOT.END ID="QE0014" REF.START="QS0014" CODE="201C"/> na účely zriadenia a správy programu určeného na udržiavanie vernosti zákazníkov týchto spoločností. Zákazníci potom dostanú kartu s elektronickou pamäťou, ktorá im umožní zápis bodov <QUOT.START ID="QS0015" REF.END="QE0015" CODE="201E"/>Air Miles<QUOT.END ID="QE0015" REF.START="QS0015" CODE="201C"/> nazbieraných pri nákupoch výrobkov alebo služieb u spoločností <QUOT.START ID="QS0016" REF.END="QE0016" CODE="201E"/>sponzorov<QUOT.END ID="QE0016" REF.START="QS0016" CODE="201C"/>. Ak dosiahnu určitý počet bodov, majú napríklad právo na cesty zadarmo.</TXT></NP><NP><NO.P>15.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo odpovedalo na výzvu Komisie listom z <DATE ISO="19990602">2. júna 1999</DATE>. Uviedlo v ňom najmä, že judikatúra a vnútroštátna doktrína vykladajú pojem <QUOT.START ID="QS0017" REF.END="QE0017" CODE="201E"/>podobný<QUOT.END ID="QE0017" REF.START="QS0017" CODE="201C"/> tak, že predpokladajú, že hlavné výrobky a služby a výrobky a služby, ktoré sú ponúkané zadarmo alebo so zľavou, sú v zásade uvádzané<?PAGE NO="I-3766"?> do predaja tou istou distribučnou sieťou a/alebo patria do tej istej časti priemyselného alebo obchodného odvetvia.</TXT></NP><NP><NO.P>16.</NO.P><TXT>Keďže Komisiu neuspokojili vysvetlenia obsiahnuté v tejto odpovedi, poslala Belgickému kráľovstvu <DATE ISO="20000801">1. augusta 2000</DATE> odôvodnené stanovisko, v ktorom v zásade tvrdila, že Belgické kráľovstvo uplatňuje diskriminačné a neprimerane podmienky <QUOT.START ID="QS0018" REF.END="QE0018" CODE="201E"/>podobnosti<QUOT.END ID="QE0018" REF.START="QS0018" CODE="201C"/> a <QUOT.START ID="QS0019" REF.END="QE0019" CODE="201E"/>jediného predajcu<QUOT.END ID="QE0019" REF.START="QS0019" CODE="201C"/> uvedené v belgickom zákone. Vyzvala Belgické kráľovstvo, aby vyhovelo tomuto odôvodnenému stanovisku v lehote dvoch mesiacov.</TXT></NP><NP><NO.P>17.</NO.P><TXT>Belgické úrady odpovedali na odôvodnené stanovisko listom zo <DATE ISO="20001016">16. októbra 2000</DATE>. V tomto liste v podstate uviedli, že im pripadá vhodnejšie počkať na usmernenie Komisie vo vzťahu k návrhu právnej úpravy Spoločenstva v oblasti podpory predaja a potom pristúpiť k všeobecnej reforme vnútroštátnej právnej úpravy o bundle ponukách, než zmeniť iba článok 57 ods. 4 belgického zákona.</TXT></NP><NP><NO.P>18.</NO.P><TXT>Táto odpoveď Komisiu tiež nepresvedčila, takže predložila túto žalobu podľa článku 226 ES návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora <DATE ISO="20030703">3. júla 2003</DATE>.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>III —</NO.P><TXT>Žaloba</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>19.</NO.P><TXT>Touto žalobou Komisia navrhuje Súdnemu dvoru, <QUOT.START ID="QS0020" REF.END="QE0020" CODE="201E"/>aby určil, že Belgické kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES tým, že uplatňuje diskriminačné a neprimerane na jednej strane podmienky <QUOT.START ID="QS0021" REF.END="QE0021" CODE="201A"/>podobnosti<QUOT.END ID="QE0021" REF.START="QS0021" CODE="2018"/> a <QUOT.START ID="QS0022" REF.END="QE0022" CODE="201A"/>jediného predajcu<QUOT.END ID="QE0022" REF.START="QS0022" CODE="2018"/> vo vzťahu k výrobkom a službám nadobudnutých spotrebiteľom a na druhej strane vo vzťahu k výrobkom a službám poskytnutých zadarmo alebo so zľavou v rámci vernostného programu ako predpokladu pre uskutočnenie takéhoto programu chápaného ako cezhraničné poskytnutie služby medzi podnikmi<QUOT.END ID="QE0020" REF.START="QS0020" CODE="201C"/>. Komisia tiež navrhuje, aby Súdny dvor zaviazal Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.</TXT></NP><NP><NO.P>20.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo navrhuje, aby bola žaloba odmietnutá ako neprípustná a nedôvodná a aby bola Komisia zaviazaná nahradiť trovy konania.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A —</NO.P><TXT>O prípustnosti</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>21.</NO.P><TXT>Belgická vláda tvrdí, že žaloba je neprípustná pre neprimerane dlhú dobu, ktorá<?PAGE NO="I-3767"?> uplynula od odpovede Belgického kráľovstva na odôvodnené stanovisko po podanie žaloby na Súdny dvor, keďže táto doba predstavuje tri roky.</TXT></NP><NP><NO.P>22.</NO.P><TXT>Podobná doba je podľa belgickej vlády nezlučiteľná so zásadami právnej istoty a legitímnej dôvery. Belgická vláda usudzuje najmä, že mohla legitímne usudzovať, že odpoveď na odôvodnené stanovisko bola uspokojivá, keďže Komisia ju v priebehu tohto obdobia nespochybnila. Podanie tejto žaloby na Súdny dvor teda <QUOT.START ID="QS0023" REF.END="QE0023" CODE="201E"/>narušilo legitímnu dôveru<QUOT.END ID="QE0023" REF.START="QS0023" CODE="201C"/> Belgického kráľovstva.<NOTE NOTE.ID="E0005" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Pozri vyjadrenie k žalobe, s. 11.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>23.</NO.P><TXT>Zdá sa mi, že tieto tvrdenia nie sú náležité vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa vzťahu medzi na jednej strane rozhodovacou právomocou Komisie v priebehu a na záver konania pred podaním žaloby a na druhej strane nevyhnutnou ochranou práv na obhajobu členského štátu, proti ktorému bola podaná žaloba podľa článku 226 ES.</TXT></NP><NP><NO.P>24.</NO.P><TXT>Je pravdou, že Komisia má slobodu posúdenia nielen vo vzťahu k možnosti podať žalobu na Súdny dvor, ale aj vo vzťahu k okamihu, ktorý sa jej zdá vhodný na predloženie veci Súdnemu dvoru. Túto zásadu vyjadril Súdny dvor takto: <QUOT.START ID="QS0024" REF.END="QE0024" CODE="201E"/>Podanie žaloby o nesplnenie povinnosti členským štátom... nepodlieha vopred určenej lehote, toto konanie z dôvodu jeho povahy a cieľa v sebe zahŕňa právomoc danú Komisii posúdiť čo najprimeranejšie dôvody a lehoty, ktoré umožnia nápravu prípadných nesplnení povinnosti.<QUOT.END ID="QE0024" REF.START="QS0024" CODE="201C"/><NOTE NOTE.ID="E0006" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Rozsudok zo <DATE ISO="19711214">14. decembra 1971</DATE>, Komisia/Francúzsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="7/71" YEAR="1971" PAGE.ECR="1003">7/71, Zb. s. 1003, bod 5</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>25.</NO.P><TXT>Táto zásada je však zmiernená za predpokladu, že <QUOT.START ID="QS0025" REF.END="QE0025" CODE="201E"/>neprimerane dlho trvajúce konanie pred podaním žaloby... môže sťažiť pre dotknutý členský štát možnosť vyvrátiť tvrdenia Komisie a porušiť tak jeho právo na obhajobu<QUOT.END ID="QE0025" REF.START="QS0025" CODE="201C"/>.<NOTE NOTE.ID="E0007" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Rozsudok zo <DATE ISO="19910516">16. mája 1991</DATE>, Komisia/Holandsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-96/89" YEAR="1991" PAGE.ECR="I-2461">C-96/89, Zb. s. I-2461, bod 16</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE> V tomto prípade prináleží dotknutému členskému štátu, aby preukázal negatívny vplyv dĺžky konania pred podaním žaloby na jeho možnosti obhajoby.</TXT></NP><NP><NO.P>26.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti a bez toho, aby sa Súdny dvor musel vyjadriť k neprimeranej alebo primeranej dĺžke lehoty oddeľujúcej v tejto veci odpoveď členského štátu na odôvodnené stanovisko a podanie tejto žaloby, stačí podľa mňa poznamenať, že Belgické kráľovstvo neuvádza žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by preukázala, že táto lehota má vplyv na možnosti jeho obhajoby.<NOTE NOTE.ID="E0008" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <DATE ISO="20000912">12. septembra 2000</DATE>, Komisia/Spojene kráľovstvo, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-359/97" YEAR="2000" PAGE.ECR="I-6355">C-359/97, Zb. s. I-6355</REF.DOC.ECR>. V tejto veci uplynulo osem rokov od odpovede Spojeného kráľovstva na odôvodnenó stanovisko a podanim žaloby.</P></NOTE></TXT></NP><?PAGE NO="I-3768"?><NP><NO.P>27.</NO.P><TXT>Všetky tvrdenia uvádzané Belgickým kráľovstvom v skutočností smerujú iba ku kritike jednak vykonania voľného posúdenia Komisiou vo vzťahu k priebehu konania podľa článku 226 ES, jednak spôsobu, akým bolo toto konanie skoordinované s úvahou na úrovni Spoločenstva o návrhu právnej úpravy o podpore predaja.</TXT></NP><NP><NO.P>28.</NO.P><TXT>Takže sa zdá, že námietka Belgického kráľovstva vo vzťahu k prípustnosti žaloby je v zásade založená na tvrdení, že Komisia mala na list, ktorý jej <DATE ISO="20001016">16. októbra 2000</DATE> poslal tento členský štát ako odpoveď na odôvodnené stanovisko, odpovedať inak ako podaním žaloby na Súdny dvor.</TXT></NP><NP><NO.P>29.</NO.P><TXT>Súdny dvor však rozhodol, že <QUOT.START ID="QS0026" REF.END="QE0026" CODE="201E"/>aj za predpokladu, že konanie pred Súdnym dvorom začalo žalobou Komisie, v ktorej neboli zohľadnené prípadné nové skutkové alebo právne skutočnosti uvedené dotknutým členským štátom v odpovedi na odôvodnené stanovisko, právo tohto členského štátu na obhajobu tým nie je porušené. V skutočnosti tento môže v rámci konania o žalobe v plnej miere uvádzať tieto skutočnosti už od jeho prvého procesného úkonu. Prináleží Súdnemu dvoru, aby posúdil ich náležitosť vo vzťahu k rozhodnutiu o žalobe pre nesplnenie povinnosti<QUOT.END ID="QE0026" REF.START="QS0026" CODE="201C"/>.<NOTE NOTE.ID="E0009" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Rozsudok z <DATE ISO="19980519">19. mája 1998</DATE>, Komisia/Holandsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-3/96" YEAR="1998" PAGE.ECR="I-3031">C-3/96, Zb. s. I-3031, bod 20</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>30.</NO.P><TXT>Preto nemožno vytýkať Komisii, že sa nevyjadrila k argumentácii Belgického kráľovstva uvedenej v odpovedi na odôvodnené stanovisko.</TXT></NP><NP><NO.P>31.</NO.P><TXT>So zreteľom na všetky tieto skutočnosti, usudzujem teda, že námietka belgickej vlády týkajúca sa prípustnosti žaloby sa musí zamietnuť.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B —</NO.P><TXT>O veci samej</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Predmet žaloby</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>32.</NO.P><TXT>Pre posúdenie dôvodov uvádzaných Komisiou na podporu tejto žaloby je najprv potrebné presne určiť jej predmet.</TXT></NP><NP><NO.P>33.</NO.P><TXT>Ako som už uviedol, Komisia vytýka Belgickému kráľovstvu, že si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES tým, že uplatňuje diskriminačné a neprimerane podmienky <QUOT.START ID="QS0027" REF.END="QE0027" CODE="201E"/>podobnosti<QUOT.END ID="QE0027" REF.START="QS0027" CODE="201C"/> a <QUOT.START ID="QS0028" REF.END="QE0028" CODE="201E"/>jediného pre-dajcu<QUOT.END ID="QE0028" REF.START="QS0028" CODE="201C"/> uvedené v článku 57 ods. 4 prvom pododseku belgického zákona ako predpoklad<?PAGE NO="I-3769"?> pre uskutočnenie vernostného programu spotrebiteľov chápaného ako cezhraničné poskytnutie služby medzi podnikmi.</TXT></NP><NP><NO.P>34.</NO.P><TXT>Zo znenia návrhu na začatie konania teda jasne vyplýva, že táto žaloba sa v žiadnom prípade netýka <HT TYPE="ITALIC">písomného znenia</HT> článku 57 ods. 4 prvého pododseku belgického zákona, ale iba údajne diskriminačného a neprimeraného <HT TYPE="ITALIC">uplatňovania</HT> podmienok uvedených v tomto ustanovení.</TXT></NP><NP><NO.P>35.</NO.P><TXT>Táto okolnosť bola výslovne potvrdená Komisiou počas pojednávania v odpovedi na otázku položenú Súdnym dvorom.</TXT></NP><NP><NO.P>36.</NO.P><TXT>Predmet tejto žaloby, ako ho upresnila Komisia, vylučuje teda, aby Súdny dvor <HT TYPE="ITALIC">in abstracto</HT> preskúmal zlučiteľnosť uvedeného ustanovenia s článkom 49 ES.</TXT></NP><NP><NO.P>37.</NO.P><TXT>Súdnemu dvoru sa preto navrhuje, aby určil len to, že uplatňovanie článku 57 ods. 4 prvého pododseku belgického zákona vnútroštátnymi orgánmi, teda vnútroštátnymi správnymi, ako aj súdnymi orgánmi, je v rozpore s článkom 49 ES.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Dôkaz o nesplnení povinnosti</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>38.</NO.P><TXT>Keďže Komisia výslovne obmedzila svoju žalobu na diskriminačné a neprimerané uplatňovanie podmienok <QUOT.START ID="QS0029" REF.END="QE0029" CODE="201E"/>podobnosti<QUOT.END ID="QE0029" REF.START="QS0029" CODE="201C"/> a <QUOT.START ID="QS0030" REF.END="QE0030" CODE="201E"/>jediného predajcu<QUOT.END ID="QE0030" REF.START="QS0030" CODE="201C"/> v rámci Belgicka uvedených v belgickom zákone, prináleží jej predložiť Súdnemu dvoru dostatočné dôkazy preukazujúce v takto určenom rámci, že tento členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES.</TXT></NP><NP><NO.P>39.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry v konaní o nesplnení povinnosti prináleží Komisii preukázať existenciu tvrdeného nesplnenia povinnosti a predložiť Súdnemu dvoru potrebné skutočnosti nevyhnutné na preverenie existencie tohto nesplnenia Súdnym dvorom, bez toho, aby sa mohla Komisia odvolať na akúkoľvek domnienku.<NOTE NOTE.ID="E0010" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Pozri najmä rozsudky z <DATE ISO="19820525">25. mája 1982</DATE>, Komisia/Holandsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="96/81" YEAR="1982" PAGE.ECR="1791">96/81, Zb. s. 1791, bod 6</REF.DOC.ECR>; z <DATE ISO="19900320">20. marca 1990</DATE>, Komisia/Francúzsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-62/89" YEAR="1990" PAGE.ECR="I-925">C-62/89, Zb. s. I-925, bod 37</REF.DOC.ECR>; z <DATE ISO="19970529">29. mája 1997</DATE>, Komisia/Spojené kráľovstvo, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-300/95" YEAR="1997" PAGE.ECR="I-2649">C-300/95, Zb. s. I-2649, bod 31</REF.DOC.ECR>; z <DATE ISO="19990909">9. septembra 1999</DATE>, Komisia/Nemecko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-217/97" YEAR="1999" PAGE.ECR="I-5087">C-217/97, Zb. s. I-5087, bod 22</REF.DOC.ECR>, a z <DATE ISO="20010429">29. apríla 2001</DATE>, Komisia/Rakúsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-194/01" YEAR="2001" PAGE.ECR="I-4579">C-194/01, Zb. s. I-4579, bod 34</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>40.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci sa domnievam, že Komisia nepredložila Súdnemu dvoru dostatočné množstvo skutočností na preukázanie, že Belgické kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES.</TXT></NP><?PAGE NO="I-3770"?><NP><NO.P>41.</NO.P><TXT>V skutočnosti, ak, tak ako je to v prejednávanej veci, žaloba smeruje proti konkrétnemu vykonaniu vnútroštátneho ustanovenia, preukázanie nesplnenia povinnosti členským štátom si vyžaduje predloženie dôkazov osobitnej povahy vo vzťahu k bežným dôkazom v konaní o nesplnení povinnosti, v ktorom sa spochybňuje výlučne iba obsah vnútroštátneho ustanovenia.</TXT></NP><NP><NO.P>42.</NO.P><TXT>V posledne uvedenom, zďaleka najčastejšom, predpoklade môže porovnanie znenia napadnutého vnútroštátneho ustanovenia so znením normy Spoločenstva postačovať na určenie existencie nesplnenia povinnosti členským štátom.</TXT></NP><NP><NO.P>43.</NO.P><TXT>Naproti tomu, ak sa predmet žaloby o nesplnenie povinnosti týka uplatnenia vnútroštátneho ustanovenia, nesplnenie povinnosti možno preukázať iba prostredníctvom dostatočne zdokumentovaného a opísaného dôkazu o praxi vytýkanej správnym a/alebo súdnym vnútroštátnym orgánom, ktorý preukazuje zodpovednosť dotknutého členského štátu.</TXT></NP><NP><NO.P>44.</NO.P><TXT>Je však nevyhnutné skonštatovať, že v prejednávanej veci takýto dôkaz predložený Komisiou chýba.</TXT></NP><NP><NO.P>45.</NO.P><TXT>Po prvé, čo sa týka vnútroštátnej správnej praxe vytýkanej Belgickému kráľovstvu, súhlasím s názorom belgickej vlády, že okolnosť, že niektoré podniky so sídlom v Belgicku zriaďujú vernostný program spochybniteľný z pohľadu článku 57 ods. 4 prvého pododseku belgického zákona bez toho, aby príslušné správne orgány podali žaloby o zastavenie takýchto konaní na vnútroštátne súdne orgány, nepreukazuje, že tento článok sa uplatňuje diskriminačné.</TXT></NP><NP><NO.P>46.</NO.P><TXT>V skutočnosti sa domnievam, že tieto príklady uvedené Komisiou nepreukazujú, že uplatnenie podmienok uvedených v tomto článku belgickými správnymi orgánmi sa mení podľa toho, či sa dotknutý podnik nachádza alebo nenachádza na belgickom území.</TXT></NP><NP><NO.P>47.</NO.P><TXT>Navyše ďalšie príklady uvedené Belgickým kráľovstvom v jeho vyjadrení k žalobe smerujú naopak k preukázaniu, že boli začaté konania pred belgickými súdnymi orgánmi proti reklamným kampaniam, ktoré sú v rozpore s belgickým zákonom.<NOTE NOTE.ID="E0011" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Pozri vyjadrenie k žalobe, s. 21 a 22.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>48.</NO.P><TXT>Po druhé je potrebné upresniť, že ak správanie štátu pozostávajúce zo správnej praxe, ktorá je v rozpore s požiadavkami<?PAGE NO="I-3771"?> práva Spoločenstva, môže predstavovať nesplnenie povinnosti v zmysle článku 226 ES<NOTE NOTE.ID="E0012" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Pozri najmä rozsudky zo <DATE ISO="19880714">14. júla 1988</DATE>, Komisia/Belgicko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="298/86" YEAR="1988" PAGE.ECR="4343">298/86, Zb. s. 4343</REF.DOC.ECR>, a z <DATE ISO="20041202">2. decembra 2004</DATE>, Komisia/Holandsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-41/02" YEAR="2004" PAGE.ECR="I-11375">C-41/02, Zb. s. I-11375</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, je potrebné podľa Súdneho dvora, aby sa táto správna prax <QUOT.START ID="QS0031" REF.END="QE0031" CODE="201E"/>vyznačovala určitým stupňom stálosti a všeobecnosti<QUOT.END ID="QE0031" REF.START="QS0031" CODE="201C"/>.<NOTE NOTE.ID="E0013" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Rozsudok z <DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE>, Komisia/Nemecko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-387/99" YEAR="2004" PAGE.ECR="I-3751">C-387/99, Zb. s. I-3751, bod 42</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>49.</NO.P><TXT>Komisia však v rámci tejto žaloby nepreukázala existenciu správnej praxe, ktorá by mala tieto vlastnosti stálosti a všeobecnosti požadované Súdnym dvorom.</TXT></NP><NP><NO.P>50.</NO.P><TXT>Zohľadnenie skutočností, ktoré viedli podnik zriaďujúci vernostný program <QUOT.START ID="QS0032" REF.END="QE0032" CODE="201E"/>Air Miles<QUOT.END ID="QE0032" REF.START="QS0032" CODE="201C"/> k podaniu sťažnosti, teda nestačí na preukázanie existencie nesplnenia povinnosti členským štátom, ktoré pozostáva z ustálenej praxe diskriminačného a neprimeraného uplatňovania podmienok <QUOT.START ID="QS0033" REF.END="QE0033" CODE="201E"/>podobnosti<QUOT.END ID="QE0033" REF.START="QS0033" CODE="201C"/> a <QUOT.START ID="QS0034" REF.END="QE0034" CODE="201E"/>jediného predajcu<QUOT.END ID="QE0034" REF.START="QS0034" CODE="201C"/>.<NOTE NOTE.ID="E0014" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Je pravdou, že Súdny dvor už rozhodol v osobitnom kontexte trhu charakterizovaného tým, že na ňom bol prítomný iba obmedzený počet podnikov, ako napríklad trh s poštovými prístrojmi na pečiatkovanie, že správanie vnútroštátneho správneho orgánu vo vzťahu k jedinému z týchto podnikov môže vyústiť do určenia, že členský štát si nesplnil povinnosť (rozsudok z <DATE ISO="19850509">9. mája 1985</DATE>, Komisia/Francúzsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="21/84" YEAR="1985" PAGE.ECR="1355">21/84, Zb. s. 1355, bod 13</REF.DOC.ECR>). Prejednávaná vec sa však naopak týka trhu podpory predaja, na ktorom je množstvo podnikateľských subjektov.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>51.</NO.P><TXT>Okrem toho zdôrazňujem, že odpoveď belgického ministerstva hospodárstva, aj keď negatívna, poskytnutá podniku zriaďujúcemu vernostný program <QUOT.START ID="QS0035" REF.END="QE0035" CODE="201E"/>Air Miles<QUOT.END ID="QE0035" REF.START="QS0035" CODE="201C"/> na otázku týkajúcu sa zlučiteľnosti tohto programu s belgickou právnou úpravou, mala povahu stanoviska, a nie rozhodnutia o zamietnutí rozšírenia vernostného programu <QUOT.START ID="QS0036" REF.END="QE0036" CODE="201E"/>Air Miles<QUOT.END ID="QE0036" REF.START="QS0036" CODE="201C"/> na Belgicko.</TXT></NP><NP><NO.P>52.</NO.P><TXT>Po tretie a na záver, čo sa týka výkladu zákona belgickými súdnymi orgánmi, je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor veľmi presne určil podmienky, keď vnútroštátna súdna prax môže predstavovať nesplnenie povinnosti členským štátom v zmysle článku 226 ES.<NOTE NOTE.ID="E0015" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Rozsudok z <DATE ISO="20031209">9. decembra 2003</DATE>, Komisia/Taliansko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-129/00" YEAR="2003" PAGE.ECR="I-14637">C-129/00, Zb. s. I-14637</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>53.</NO.P><TXT>Súdny dvor takto rozhodol, že <QUOT.START ID="QS0037" REF.END="QE0037" CODE="201E"/>súdne rozhodnutia výnimočné alebo zjavne minoritné v kontexte judikatúry charakterizovanej inak orientovaným výkladom, alebo výklad popretý najvyšším súdnym orgánom, nemožno zohľadniť. Uvedené neplatí pre výklad vykonaný súdnym orgánom, ktorý je význačný a nie je popretý spomínaným najvyšším súdnym orgánom, respektíve je ním potvrdený<QUOT.END ID="QE0037" REF.START="QS0037" CODE="201C"/>.<NOTE NOTE.ID="E0016" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Tamže, bod 32.</P></NOTE></TXT></NP><?PAGE NO="I-3772"?><NP><NO.P>54.</NO.P><TXT>Vnútroštátna judikatúra môže teda zakladať nesplnenie povinnosti členským štátom iba, ak <QUOT.START ID="QS0038" REF.END="QE0038" CODE="201E"/>má štrukturálnu povahu<QUOT.END ID="QE0038" REF.START="QS0038" CODE="201C"/>.<NOTE NOTE.ID="E0017" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci Komisia/Taliansko, už citovanej, bod 114.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>55.</NO.P><TXT>V rámci žaloby pre nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES prináleží Komisii preukázať, že táto podmienka je splnená.</TXT></NP><NP><NO.P>56.</NO.P><TXT>Zistil som, že Komisia zakladá do značnej miery svoju analýzu na výklade, ktorý podľa nej prevláda v belgickom práve, teda, že bundle ponuka spĺňa podmienku <QUOT.START ID="QS0039" REF.END="QE0039" CODE="201E"/>podobnosti<QUOT.END ID="QE0039" REF.START="QS0039" CODE="201C"/>, ak hlavné výrobky alebo služby a služby, ktoré sú ponúkané zadarmo alebo so zľavou, sú v zásade uvádzané do predaja tou istou distribučnou sieťou a/alebo patria do tej istej časti priemyselného alebo obchodného odvetvia.</TXT></NP><NP><NO.P>57.</NO.P><TXT>Podľa Komisie pravidlo o zákaze bundle ponuky na výrobky, ktoré nie sú podobné, je v skutočnosti zneužívané v prospech podnikov so sídlom v Belgicku s vlastnou distribučnou sieťou. Komisia uvádza, že <QUOT.START ID="QS0040" REF.END="QE0040" CODE="201E"/>(toto) zneužitie základného pravidla bolo uľahčené výkladom pojmu podobnosť, ktorý podali súdne orgány<QUOT.END ID="QE0040" REF.START="QS0040" CODE="201C"/>.<NOTE NOTE.ID="E0018" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Pozri žalobu, bod 21.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>58.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci však Komisia necituje žiadne rozhodnutie belgických súdnych orgánov, na ktorom založila svoju analýzu na účel ilustrácie bežnej súdnej praxe.</TXT></NP><NP><NO.P>59.</NO.P><TXT>Je pravdou, že samotné Belgické kráľovstvo v odpovedi na výzvu Komisie uviedlo, že vnútroštátna judikatúra a doktrína vykladajú pojem <QUOT.START ID="QS0041" REF.END="QE0041" CODE="201E"/>podobnosť<QUOT.END ID="QE0041" REF.START="QS0041" CODE="201C"/> tak, že predpokladajú, že hlavné výrobky a služby a výrobky a služby, ktoré sú ponúkané zadarmo alebo so zľavou, sú v zásade uvádzané do predaja tou istou distribučnou sieťou a/alebo patria do tej istej časti priemyselného alebo obchodného odvetvia. Tento výklad podporilo aj rozhodnutie obchodného súdneho orgánu v Bruseli z <DATE ISO="19780626">26. júna 1978</DATE>.<NOTE NOTE.ID="E0019" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Pozri vyjadrenie k žalobe, s. 23.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>60.</NO.P><TXT>Usudzujem však, že táto okolnosť neoslobodila Komisiu od povinnosti predložiť Súdnemu dvoru konkrétne skutočnosti<?PAGE NO="I-3773"?> na účely preukázania a jasného sformulovania tvrdenej vnútroštátnej súdnej praxe.</TXT></NP><NP><NO.P>61.</NO.P><TXT>Predloženie takýchto upresnení je o to žiaducejšie, že v prejednávanej veci celý rozbor, ktorý Belgické kráľovstvo uvádza vo svojom vyjadrení k žalobe vo vzťahu k pojmu <QUOT.START ID="QS0042" REF.END="QE0042" CODE="201E"/>podobnosť<QUOT.END ID="QE0042" REF.START="QS0042" CODE="201C"/>, ako aj vyhlásenia jeho zástupcu počas pojednávania, v konečnom dôsledku potvrdzujú myšlienku, že výklad tohto pojmu belgickými súdnymi orgánmi a doktrínou nie je jednoznačný.</TXT></NP><NP><NO.P>62.</NO.P><TXT>So zreteľom na všetky tieto úvahy sa domnievam, že Komisia neuniesla dôkazné bremeno o tom, že Belgické kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES tým, že uplatňuje diskriminačné a neprimerane na jednej strane podmienky <QUOT.START ID="QS0043" REF.END="QE0043" CODE="201A"/>podobnosti<QUOT.END ID="QE0043" REF.START="QS0043" CODE="2018"/> a <QUOT.START ID="QS0044" REF.END="QE0044" CODE="201A"/>jediného predajcu<QUOT.END ID="QE0044" REF.START="QS0044" CODE="2018"/> vo vzťahu k výrobkom a službám nadobudnutých spotrebiteľom a na druhej strane vo vzťahu k výrobkom a službám poskytnutých zadarmo alebo so zľavou v rámci vernostného programu ako predpokladu pre uskutočnenie takéhoto programu chápaného ako cezhraničné poskytnutie služby medzi podnikmi.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>IV —</NO.P><TXT>Návrh</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>63.</NO.P><TXT>Z tohto dôvodu navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol pre nedostatok dôkazov žalobu podanú Komisiou Európskych spoločenstiev a zaviazal ju nahradiť trovy konania v súlade s článkom 69 ods. 2 prvým pododsekom rokovacieho poriadku.</TXT></NP></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>