European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria C


C/2024/3975

21.6.2024

OZNÁMENIE

Usmernenia pre členské štáty týkajúce sa požiadaviek na informácie v strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch a vo výročných správach o pokroku

(C/2024/3975)

V nariadení (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a o mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 (ďalej len „nariadenie“) sa stanovuje, že „s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie a primerané monitorovanie (tohto) nariadenia by Komisia mala po vyžiadaní stanoviska Hospodárskeho a finančného výboru poskytnúť včasné usmernenia týkajúce sa informácií, ktoré majú členské štáty poskytovať vo svojich národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch a výročných správach o pokroku. Tieto usmernenia by sa mali zverejniť.“ Toto oznámenie obsahuje takéto usmernenia. Hospodársky a finančný výbor vydal svoje stanovisko 7. júna 2024 a Komisia ho berie na vedomie stanovisko.

Tieto usmernenia majú pomôcť členským štátom pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) 2024/1263. Právomoc záväzne vykladať právo Únie má len Súdny dvor Európskej únie.

ČASŤ A

POŽIADAVKY NA INFORMÁCIE V STREDNODOBÝCH FIŠKÁLNO-ŠTRUKTURÁLNYCH PLÁNOCH

1.   Úvod

Tieto usmernenia sa týkajú ustanovení nariadenia o obsahu národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov (ďalej len „MTP“, „strednodobé plány“ alebo jednoducho „plány“). Ide o usmernenia adresované členským štátom, ktoré im majú pomôcť pri príprave ich plánov, najmä pokiaľ ide o tieto aspekty: akým spôsobom majú pripraviť svoje plány, aby sa zabezpečil primeraný politický záväzok a ich vnútroštátna zodpovednosť a zároveň sa obmedzila záťaž spojená s podávaním správ; informácie, ktoré potrebuje Komisia na posúdenia toho, či fiškálne záväzky spĺňajú požiadavky nariadenia; informácie, ktoré sa majú predložiť v súvislosti s investičnými a reformnými záväzkami, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia fiškálnych úprav, a informácie, ktoré sa majú poskytnúť v súvislosti s opatreniami, ktoré prijali členské štáty v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny (aj v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe) a na spoločné priority EÚ.

Tieto usmernenia týkajúce sa požiadaviek na informácie v strednodobých plánoch by sa mali vykladať v spojení s usmerneniami k výročným správam o pokroku. Väčšina tabuliek v strednodobých plánoch a vo výročných správach o pokroku je podobná, no obsahuje rozdielny počet zaznamenaných rokov, číselné údaje s rozdielnym statusom (výsledok rozpočtového hospodárenia, odhad, prognóza alebo politické záväzky) a viac či menej podrobností.

Vzhľadom na snahu podporovať zodpovednosť členských štátov sa v týchto usmerneniach nenavrhuje striktná vzorová štruktúra plánov. Je na členských štátoch, aby rozhodli o presnej podobe svojich plánov a miere ich podrobnosti (keďže ich potreby sa môžu líšiť v závislosti od ich vnútroštátnych cieľov), za predpokladu, že ich plány budú obsahovať informácie, ktoré sa požadujú v nariadení a ktoré sú predmetom tohto oznámenia. V snahe pomôcť členským štátom pri príprave ich plánov sa v týchto usmerneniach poskytuje prehľad prvkov, ktoré majú byť do týchto plánov zahrnuté a ktoré Komisia nutne potrebuje na riadne posúdenie súladu s nariadením, ako aj vzory tabuliek, ktoré obsahujú požadované informácie. Plány by mali v konečnom dôsledku obsahovať – v jasnej podobe – informácie, ktoré sú potrebné na to, aby sa Rada a Komisia mohli uistiť, že sa v plánoch dodržiavajú ciele a požiadavky stanovené v nariadení, a aby sa plány mohli schváliť prostredníctvom odporúčania Rady, ktorého vykonávanie bude monitorované (1).

Ústredným prvkom strednodobého plánu je záväzok súvisiaci s mierou rastu čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (ďalej len „čisté výdavky“). „Čisté výdavky“ sú výdavky verejnej správy bez úrokových výdavkov, diskrečných príjmových opatrení, výdavkov na programy Únie plne kryté príjmami z fondov Únie, vnútroštátnych výdavkov na spolufinancovanie programov financovaných Úniou, cyklických prvkov výdavkov na dávky v nezamestnanosti a jednorazových a iných dočasných opatrení (2). V plánoch sa členské štáty zaväzujú k udržiavaniu čistých výdavkov v nominálnom vyjadrení pod ročnými (a následne aj kumulatívnymi (3)) mierami rastu, ktoré zabezpečujú súlad s požiadavkami na udržateľnosť dlhu a dodržiavajú záruky. Na účely splnenia tohto záväzku si vláda môže vybrať medzi obmedzením výdavkov a/alebo diskrečným zvýšením príjmov. V strednodobom pláne by mali členské štáty objasniť hospodárske a fiškálne stratégie (opatrenia na strane príjmov a/alebo výdavkov, investície, štrukturálne reformy atď.), ktoré majú v úmysle zaviesť s cieľom zabezpečiť splnenie plánovaných záväzkov. Obvykle sú členské štáty schopné poskytnúť podrobnejšie informácie o tejto stratégii za predchádzajúce roky plánu (4). V súlade s postupmi členských štátov sa následne v ročných rozpočtoch potvrdia, resp. upravia a takisto vyčíslia presné politické nástroje, ktoré zabezpečia dodržiavanie záväzku.

Kontrolný zoznam prvkov, ktoré majú byť zahrnuté do plánov

 

Právny základ v nariadení

Zahrnuté v oddiele:

Zahrnuté v tabuľke:

Viacročná trajektória vývoja čistých výdavkov (vrátane dodržiavania odolnosti deficitu a záruk týkajúcich sa udržateľnosti dlhu), ako aj…

článok 7; článok 8; článok 13 písm. a)

oddiely 2.2; 2.4

tabuľka MTP 1a;

tabuľka MTP 4

… východiskové makroekonomické predpoklady a …

článok 13 písm. a)

oddiely 2.2; 2.3

tabuľka MTP 1b; tabuľka MTP 2

… plánované fiškálno-štrukturálne opatrenia

článok 13 písm. a)

oddiel 2.6

tabuľka MTP 8

Referenčná trajektória alebo technické informácie zaslané Komisiou

článok 13 písm. b)

oddiel 2.9

 

Ak národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán obsahuje vyššiu trajektóriu čistých výdavkov, než sa uvádza v referenčnej trajektórii vydanej Komisiou, spoľahlivé a údajmi podložené ekonomické argumenty vysvetľujúce tento rozdiel.

článok 13 písm. b)

oddiel 2.9

 

Investície a reformy, ktoré reagujú na hlavné výzvy identifikované v rámci európskeho semestra – najmä odporúčania pre jednotlivé krajiny – a riešia spoločné priority Únie.

článok 13 písm. c)

oddiel 2.6

tabuľka MTP 8; tabuľka MTP 9

Opatrenia prijaté v nadväznosti na odporúčania pre danú krajinu, ktoré sú relevantné pre postup pri makroekonomickej nerovnováhe, a v nadväznosti na varovania Komisie/odporúčania Rady.

článok 13 písm. d)

oddiel 2.6

tabuľka MTP 8; tabuľka MTP 9

Vplyv investícií a reforiem, ktoré sa už uskutočnili.

článok 13 písm. f)

oddiely 2.3; 2.4

 

Informácie týkajúce sa hlavných makroekonomických a rozpočtových predpokladov, ...

článok 13 písm. g)

oddiely 2.2; 2.3; 2.4;

tabuľka MTP 1b

... implicitných a podmienených záväzkov, ...

článok 13 písm. g)

oddiel 2.5; 2.7

tabuľka MTP 7

... predpokladanej úrovne verejných investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov, ...

článok 13 písm. g)

oddiel 2.4

MTP tabuľka 4

… potrieb verejných investícií vrátane tých, ktoré súvisia so spoločnými prioritami Únie, ...

článok 13 písm. g)

oddiel 2.6

tabuľka MTP 10

... konzultácií s národnými parlamentmi a organizovaného proces konzultácií, ...

článok 13 písm. g):

článok 11

oddiel 2.1

 

… súladu a vo vhodných prípadoch komplementarity s fondmi politiky súdržnosti a plánom obnovy a odolnosti dotknutého členského štátu.

článok 13 písm. g)

oddiely 2.1; 2.6

tabuľka MTP 9

Vplyv súboru reforiem a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie, na potenciál rastu a odolnosti, fiškálnu udržateľnosť a verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov.

článok 14 ods. 2; článok 13 písm. g)

oddiel 2.6

 

Informácie o tom, ako sa reformami a investičnými záväzkami, ktoré tvoria základ pre predĺženie, riešia spoločné priority Únie a príslušné odporúčania pre danú krajinu (vrátane odporúčaní vydaných v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe) a …

článok 14.2

oddiel 2.6

tabuľka MTP 8

… pre každú z týchto reforiem a investícií jasný opis, časový harmonogram a prípadne ukazovatele.

článok 14.3;

13 písm. e)

oddiel 2.6

tabuľka MTP 8

Súlad súboru reforiem a investícií, ktoré tvoria základ pre predĺženie, so záväzkami zahrnutými do schváleného plánu obnovy a odolnosti a dohodnutej partnerskej dohody vo viacročnom finančnom rámci.

článok 14.4

oddiel 2.6

tabuľka MTP 8

Ak plán slúži ako plán nápravných opatrení v rámci postupu pri nadmernej nerovnováhe/postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, konkrétne politické opatrenie, ktoré sa vykonáva (má vykonať) a harmonogram týchto opatrení.

článok 31

oddiel 2.8

tabuľka MTP 11

Prechodné opatrenia: Záväzky plánu obnovy a odolnosti, ktoré treba zohľadniť

článok 36

oddiel 2.6

tabuľka MTP 8; tabuľka MTP 9

2.   Obsah plánov

V týchto usmerneniach sa pri odvolávaní sa na časový horizont plánov používa niekoľko konvencií. V tabuľkách platí konvencia, že rok T je rokom predloženia plánu (rok plánu). Vždy sú potrebné úplné údaje za rok T-1 (ide o posledný rok, za ktorý sú k dispozícii výsledky rozpočtového hospodárenia a ktorý slúži ako východiskový rok) (5). Rok T+1 je prvým úplným rokom vykonávania plánu. Plán na štyri roky teda pokrýva roky do T+4 a stanovuje sa ním fiškálny záväzok (trajektória vývoja čistých výdavkov) do tohto roku (6).

Hoci štandardný plánovací horizont plánu zodpovedá štyrom rokom, členské štáty by mali predložiť plány za päť rokov, ak by to malo viesť k lepšiemu zosúladeniu s ich legislatívnym cyklom. (článok 2 ods. 6). Vo zvyšnej časti tohto dokumentu sa preto odkazy na štvorročné plány budú vždy chápať tak, že v prípade potreby zahŕňajú aj päťročné plány (7). Plán s predĺženým (a teda postupnejším) postupom úprav až do siedmich rokov, ktorý sa opiera o reformné a investičné záväzky, má takisto štvorročný alebo päťročný plánovací horizont.

2.1.   Politická podpora, proces konzultácií a komplementarita s finančnými prostriedkami EÚ

Plán poskytne informácie o procese konzultácií organizovanom pred predložením plánu [článok 11; článok 13 písm. g)]. V záujme posilnenia zodpovednosti členských štátov by mali členské štáty uskutočniť proces konzultácií s občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi, regionálnymi orgánmi a inými príslušnými zainteresovanými stranami v súlade s vnútroštátnym rámcom. Každý členský štát môže pred predložením plánu požiadať o stanovisko k plánu aj nezávislú fiškálnu inštitúciu (8) a/alebo prediskutovať návrh plánu so svojím národným parlamentom. V rámci prechodných ustanovení v článku 36 ods. 1 písm. c) môžu členské štáty v prípade prvého súboru strednodobých plánov uskutočniť verejnú konzultáciu so sociálnymi partnermi, regionálnymi orgánmi, organizáciami občianskej spoločnosti a inými príslušnými vnútroštátnymi zainteresovanými stranami.

V pláne by sa mala vysvetliť jeho konzistentnosť a prípadná komplementarita s fondmi politiky súdržnosti a s plánom obnovy a odolnosti (počas jeho trvania) [článok 13 písm. g)]. Pri vypracúvaní strednodobých plánov by sa mali náležite zohľadniť investície a reformy politiky súdržnosti, keďže predstavujú dlhodobú investičnú politiku rozpočtu EÚ. Bolo by užitočné, keby sa v pláne opísalo, ktoré oblasti intervencie sú podporované z fondov politiky súdržnosti, ako aj to, ako plánované investície a reformy prispievajú k cieľom v oblasti súdržnosti. Plán by mal v rámci prechodných opatrení počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vysvetliť aj to, akým spôsobom je konzistentný s plánom obnovy a odolnosti členského štátu, a prípadne aj to, ako je s ním komplementárny; bolo by vhodné, keby sa nové investície a reformy v rámci strednodobého plánu opierali o investície a reformy, ktoré sa už vykonali v rámci plánu obnovy a odolnosti, alebo ich vylepšovali.

2.2.   Prehľad fiškálneho záväzku a súhrn hlavných makroekonomických a rozpočtových premenných

Trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorú Rada stanovila vo svojom odporúčaní po posúdení a schválení plánu, predstavuje jedinú operatívnu referenciu pre fiškálny dohľad počas fázy vykonávania. Ústredným fiškálnym záväzkom plánu je udržiavať čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov pod ročnými (a následne kumulatívnymi) mierami rastu, ktoré zabezpečujú súlad s požiadavkami na udržateľnosť dlhu a dodržiavajú záruky. Predstavuje rozpočtové obmedzenie, ktoré určuje rámec vnútroštátnej fiškálnej politiky počas plánovacieho horizontu plánu. Tento záväzok sa stanovuje v tabuľke MPT 1a [článok 13 písm. a)]. Ak sa plán predloží v roku T (rok plánu), kumulatívne miery rastu sú založené na úrovni čistých výdavkov v roku T-1 (východiskový rok) – v poslednom roku, za ktorý národné štatistické úrady a Eurostat zverejnili výsledky rozpočtového hospodárenia. Štvorročný plán by sa potom zvyčajne zaväzoval k ročným (a následne kumulatívnym) mieram rastu čistých výdavkov za rok, v ktorom sa plán predkladá (T), a za štyri nasledujúce roky: T+1, T+2, T+3 a T+4 (9). Ak plán zahŕňa vyššiu trajektóriu vývoja čistých výdavkov, než je referenčná trajektória, ktorú vydala Komisia, členský štát by mal vo svojom pláne poskytnúť spoľahlivé ekonomické argumenty založené na údajoch, ktoré tento rozdiel vysvetľujú (pozri aj oddiel 2.9).

Tabuľku so záväzkami dopĺňa tabuľka s prehľadom súhrnných projekcií hlavných makroekonomických a rozpočtových premenných [článok 13 písm. a), článok 13 písm. g)]. Konkrétne tabuľka MPT 1b spája hlavné premenné zaznamenané v iných tabuľkách plánu (pozri ďalej), ktoré sú potrebné na posúdenie toho, či sa trajektóriou vývoja čistých výdavkov navrhovanou v pláne dosahujú ciele udržateľnosti dlhu a dodržiavajú záruky.

Tabuľka MTP 1a

Fiškálny záväzok

Image 1

Poznámky:

Čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov by sa mali vykazovať v nominálnom vyjadrení.

Tabuľka MPT 1b

Hlavné premenné

Image 2

Poznámky:

Hlavné premenné v tabuľke MPT 1b umožňujú Komisii a Rade monitorovať, či sa trajektóriou vývoja čistých výdavkov navrhovanou v pláne dosahujú ciele a záruky v oblasti udržateľnosti dlhu. Jediná operatívna referencia pre fiškálny záväzok členských štátov je vyjadrená mierou rastu čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (pozri tabuľku MPT 1a).

2.3.   Makroekonomické predpoklady

Strednodobý plán by mal poskytovať informácie o projekciách a predpokladoch týkajúcich sa kľúčových makroekonomických premenných, ktoré sú potrebné na posúdenie toho, či sa dodržiavajú zákonné požiadavky na udržateľnosť dlhu a záruky [článok 13 písm. a)]. Zahŕňa to projekcie rastu potenciálneho HDP (10), ako aj predpoklady týkajúce sa deflátora HDP a úrokových sadzieb.

Plán by mal okrem toho predstavovať centrálny a hodnoverný scenár rastu HDP (reálneho a nominálneho) a, pokiaľ je to možné, môžu sa v ňom nepovinne poskytnúť ďalšie podrobnosti o zložení projekcií HDP. Centrálny a hodnoverný scenár by mal byť v súlade s predpokladmi plánu (uvedenými vyššie), hospodárskou a fiškálnou stratégiou, ktorá sa v pláne opisuje, a najmä s fiškálnou úpravou vyplývajúcou zo záväzku týkajúceho sa čistých výdavkov. Poskytnutie ďalších podrobností o predpokladanom zložení projekcií HDP je nepovinné a len orientačné, keďže zloženie rastu bude závisieť od podrobnej špecifikácie opatrení, ktoré nemusia byť známe do úplných podrobností za všetky roky plánu (11).

Makroekonomické predpoklady – vrátane rastu HDP, inflácie a úrokových sadzieb – by mali byť obozretné. V reálnom a nominálnom raste HDP by sa mali zohľadniť interakcie medzi fiškálnou úpravou a hospodárskym rastom a uzatváraním produkčných medzier. V prípade odchýlok od predpokladov použitých v referenčnej trajektórii Komisie by sa mal poskytnúť dôkaz alebo spoľahlivé odôvodnenie. Najmä v prípadoch, keď členské štáty na stanovenie svojich odhadov úrokových sadzieb a odhadov inflácie používajú novšie alebo inak odlišné údaje, mali by to robiť konzistentne v prípade všetkých premenných uvádzaných v pláne.

Spôsob, akým sa v projekciách potenciálneho rastu zohľadnia nedávno realizované štrukturálne reformy, by mal byť obozretný. Je možné, že sa ich vplyvy budú musieť v pláne podrobne vysvetliť, najmä ak sa projekcie potenciálneho rastu významne odchyľujú od projekcií použitých v referenčnej trajektórii Komisie. V takom prípade sa musia tieto odchýlky opierať o spoľahlivé dôkazy založené na údajoch, aby sa posilnila dôveryhodnosť plánu.

Očakávaný vplyv ešte neuskutočnených reforiem a investícií (vrátane tých, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia fiškálnej úpravy) na hospodársku činnosť by sa v odhadoch potenciálneho HDP nemal brať do úvahy. V nariadení (článok 13 a odôvodnenie 34) sa stanovuje, že vplyv investícií a reforiem sa po ich vykonaní v rámci strednodobých plánov v budúcnosti náležite zohľadní, a to aj pri navrhovaní následných plánov. V odhadoch potenciálneho HDP by sa nemal zohľadňovať vplyv ešte neuskutočnených reforiem a investícií. Hoci je potenciálny HDP jednou z najdôležitejších premenných pri určovaní dostupného fiškálneho priestoru, ak tieto ešte neuskutočnené reformy a investície splnia kritériá na predĺženie obdobia úprav podľa článku 14, prispejú k postupnejšej fiškálnej úprave. Informácie o očakávanom vplyve reforiem a investícií, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav, by sa však mali rozobrať oddelene (pozri oddiel 2.6), pričom je potrebné si uvedomiť, že spoľahlivo odhadnúť vplyv reforiem na potenciálny rast je v každom prípade náročné, o to viac, ak ešte nie sú úplne špecifikované (k čomu sa obyčajne pristupuje až po ukončení príslušného legislatívneho procesu).

Tabuľka MTP 2

Makroekonomický scenár

Image 3

Poznámka:

Ak sa plán predloží pred tým, ako Eurostat a národné štatistické úrady zverejnia výsledky rozpočtového hospodárenia za rok T-1, východiskovým rokom by mal byť rok T-2 (namiesto T-1). „bn NAC“ označuje národnú menu v miliardách.

V strednodobom pláne by sa mali uviesť vonkajšie predpoklady, ktoré tvoria základ pre makroekonomické a rozpočtové projekcie (tabuľka MPT 3).

Tabuľka MTP 3

Vonkajšie predpoklady

Image 4

2.4.   Rozpočtové projekcie

Ako už bolo uvedené, ústredným záväzkom plánu pre fiškálnu politiku v strednodobom horizonte je miera rastu čistých výdavkov. Ročné (a následne kumulatívne) miery rastu, ku ktorým sa vláda v pláne zaviazala, predstavujú rozpočtové obmedzenie, ktoré určuje rámec vnútroštátnej fiškálnej politiky počas plánovacieho horizontu plánu. Miera rastu čistých výdavkov bude preto jedinou operatívnou referenciou pre hodnotenie vykonávania a aktivovanie opatrení na presadzovanie (12).

V texte plánu by sa mala rozobrať hospodárska a fiškálna stratégia pre horizont plánu, ktorá tvorí základ pre súvisiacu fiškálnu úpravu. Členské štáty by mali načrtnúť predovšetkým celkové zloženie fiškálnej úpravy, všeobecné politiky v oblasti príjmov a výdavkov, ktoré zamýšľajú uplatňovať na dosiahnutie úpravy, a ak je to možné, poskytnúť orientačný súbor politických opatrení s čo možno najpodrobnejšími informáciami dostupnými v čase predloženia plánu (13). Členské štáty možno budú alebo nebudú schopné uviesť konkrétne opatrenia týkajúce sa výdavkov a príjmov, ktorými sa zabezpečí, aby sa záväzok čistých výdavkov zrealizoval v horizonte plánu. Hoci sa bude posúdenie plánu opierať o rast čistých výdavkov a dodržiavanie požiadaviek nariadenia, podrobnejšie informácie o orientačnom súbore politických opatrení by prispeli k zvýšeniu dôveryhodnosti plánu a znížili by riziká spojené s vykonávaním. O hospodárskej a fiškálnej stratégii plánu, ako aj o akýchkoľvek detailoch orientačných politických opatrení sa diskutuje v rámci technických dialógov s Komisiou. Presná špecifikácia príslušných politických opatrení sa následne potvrdí, resp. upraví a aj vyčísli v ročných rozpočtoch.

Rozpočtové projekcie v pláne by mali byť zamerané na kľúčové rozpočtové parametre (ako je celkový deficit a dlh)  (14) . Tieto parametre by mali byť v súlade s rozpočtovými záväzkami a hlavnými makroekonomickými predpokladmi (ako je potenciálny HDP, HDP, vývoj cien, úrokové sadzby atď.). Okrem miery rastu čistých výdavkov, deficitu a dlhu by sa v strednodobom pláne mali uvádzať plánované verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov [článok 13 písm. g)] a úrokové výdavky. Za roky T-1 a T by sa mal v tabuľke MPT 4 a tabuľke MPT 5 uviesť aj odhadovaný vplyv príjmových opatrení (15) a jednorazových opatrení (na strane príjmov aj výdavkov) na rozpočet. Do tabuľka MPT 5 sa môžu zahrnúť aj opatrenia na strane výdavkov (iné ako jednorazové), no nie je to povinné. V texte plánu by sa mali takisto pomerne podrobne opísať jednorazové opatrenia.

Čisté výdavky nezahŕňajú vnútroštátne výdavky na spolufinancovanie programov financovaných Úniou. Vnútroštátne spolufinancovanie programov financovaných Úniou sa týka tých fondov EÚ, ktorými sa financujú programy spolufinancované členskými štátmi, ak príslušné nariadenie, ktorým sa zriaďuje fond, obsahuje požiadavku na vnútroštátne spolufinancovanie, a ktorých požiadavka na spolufinancovanie vedie k výdavkom verejnej správy zaznamenaným v národných účtoch. Podľa súčasného viacročného finančného rámca (2021-2027) vnútroštátnemu spolufinancovaniu, ktoré patrí do spomenutého vymedzenia pojmu a ktoré je relevantné pre vykonávanie nariadenia, zodpovedajú národné výdavky verejnej správy vynakladané na spolufinancovanie programov v rámci ôsmich fondov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločných ustanoveniach (ďalej len „NSU“) (16), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Nástroj na prepájanie Európy. Uvedené nemá vplyv na štruktúru budúcich viacročných finančných rámcov. Týchto desať fondov predstavuje spolu výdavky verejnej správy vynakladané na spolufinancovanie, ktoré sú relevantné z makroekonomického hľadiska. Vylúčenie z ukazovateľa čistých výdavkov sa netýka vnútroštátneho spolufinancovania poskytovaného súkromným sektorom. Úroveň vnútroštátneho spolufinancovania, ktorá je relevantná pre nariadenie (t. j. sumy, ktoré sa majú odpočítať od súhrnu čistých výdavkov), by mala byť založená na výsledkoch rozpočtového hospodárenia, ktoré overil Eurostat, a mala by byť obmedzená na vnútroštátne záväzky spolufinancovania stanovené v príslušných dohodách medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ. Vykazovanie vnútroštátneho spolufinancovania za rok T-1 v tabuľke MTP 4 by malo zodpovedať sumám, ktoré boli nahlásené Eurostatu a ktoré Eurostat overil (17).

Tabuľka MTP 4

Rozpočtové projekcie

Image 5

Poznámka:

Ak sa plán predloží pred tým, ako Eurostat a národné štatistické úrady zverejnia výsledky rozpočtového hospodárenia za rok T-1, východiskovým rokom by mal byť rok T-2 (namiesto T-1). Riadok 30 „rast čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov“ možno vypočítať pomocou tohto vzorca:
Formula
, kde e t je rast čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (tabuľka MPT 4, riadok 30) za rok t,
Formula
sú čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov (pred príjmovými opatreniami) ako podiel HDP v rokoch t a t-1 (tabuľka MPT 4, riadok 29),
Formula
sú príjmové opatrenia ako podiel HDP v roku t (tabuľka MPT 4, riadok 10), a g t je miera rastu nominálneho HDP v roku t (tabuľka MTP 2, riadok 3).

Tabuľka MTP 5

Odhadovaný vplyv diskrečných príjmových opatrení

Image 6

Poznámka:

Bez opatrení financovaných EÚ. Opatrenia by sa mali uvádzať v prírastkoch. Jednorazové opatrenia by sa mali zaznamenávať vždy ako opatrenia s účinkom +/–X počas roka prvého rozpočtového vplyvu a –/+X počas nasledujúceho roka, t. j. celkový vplyv na úroveň príjmov alebo výdavkov počas dvoch za sebou nasledujúcich rokov sa rovná nule. Zvýšenie (zníženie) výdavkov aj príjmov by sa malo vykazovať pomocou kladného (záporného) znamienka. Ak sa plán predloží pred tým, ako Eurostat a národné štatistické úrady zverejnia výsledky rozpočtového hospodárenia za rok T-1, východiskovým rokom by mal byť rok T-2 (namiesto T-1).

Členské štáty sa zároveň vyzývajú, aby v tabuľke nepovinne uviedli príjmové a výdavkové opatrenia, ktoré zamýšľajú realizovať – v súlade so svojou orientačnou hospodárskou a fiškálnou stratégiou (tabuľka MPT 6). Ak je to možné, členské štáty môžu zahrnúť aj kvantifikáciu očakávaných fiškálnych vplyvov; tieto kvantifikácie sa následne potvrdia alebo upravia v ročných rozpočtoch.

Tabuľka MTP 6

Orientačné príjmové a výdavkové opatrenia, ktoré sa predpokladajú v pláne

Image 7

2.5.   Projekcie dlhu

Pri posudzovaní plánov by Komisia mala v prípade všetkých členských štátov preskúmať, či je záväzok čistých výdavkov v súlade s požiadavkami a zárukami zahrnutými v právnych predpisoch, alebo či zabezpečuje, že dlh a deficit zostanú v strednodobom horizonte na obozretnej úrovni (článok 16). V tejto súvislosti (a v súlade s článkom 13) by sa mali v plánoch uviesť projekcie dlhu a deficitu a kľúčové východiskové makroekonomické predpoklady do desiatich rokov po skončení obdobia úprav (T+14 pre štvorročné plány; do T+17 v prípade predĺženia) (tabuľka MTP 7a).

Tabuľka MTP 7a

Projekcie dlhu a celkového salda a kľúčové východiskové predpoklady (v rámci plánovanej fiškálnej trajektórie)

V prípade všetkých členských štátov:

Image 8

Poznámka:

Ak sa plán predloží pred tým, ako Eurostat a národné štatistické úrady zverejnia výsledky rozpočtového hospodárenia za rok T-1, východiskovým rokom by mal byť rok T-2 (namiesto T-1).

V prípade členských štátov, pre ktoré Komisia pripravila referenčnú trajektóriu, by mali plány zahŕňať aj analýzu citlivosti, pri ktorej sa preukáže, že predpokladaný dlh má hodnoverne klesajúci trend alebo zostáva na obozretnej úrovni. Pri tejto analýze citlivosti by sa malo vychádzať zo spoločnej metodiky (t. j. štandardných deterministických stresových testov a stochastickej analýzy – článok 10) (tabuľka MTP 7b) (18).

Tabuľka MTP 7b

Dlhové projekcie a kľúčové stresové premenné, deterministické scenáre a stochastické simulácie

Len pre členské štáty, pre ktoré Komisia pripraví referenčnú trajektóriu

Image 9

Poznámka:

Ak sa plán predloží pred tým, ako Eurostat a národné štatistické úrady zverejnia výsledky rozpočtového hospodárenia za rok T-1, východiskovým rokom by mal byť rok T-2 (namiesto T-1).

Ak sa v pláne uvádzajú vyššie miery rastu čistých výdavkov ako v referenčnej trajektórii alebo technických informáciách alebo ak sú východiskové predpoklady priaznivejšie ako spoločné predpoklady  (19) , členské štáty by mali poskytnúť podrobnejší opis východiskových makroekonomických predpokladov. Toto dodatočné vykazovanie je potrebné na to, aby Komisia overila, či spoľahlivé ekonomické argumenty založené na údajoch dokážu vysvetliť rozdiel oproti referenčnej trajektórii (článok 13) alebo oproti rámcu strednodobej projekcie verejného dlhu vo všeobecnosti (odôvodnenie 25), a na to, aby Komisia mohla riadne preskúmať, či sú splnené požiadavky (článok 16). Patria sem i) informácie o východisku „nezmenenej fiškálnej politiky“, ktoré tvorí základ pre plán (tabuľka MTP 7c), t. j. východisková trajektória bez úprav, čo konkrétne znamená konštantné štrukturálne primárne saldo bez zmien v nákladoch súvisiacich so starnutím obyvateľstva od prvého úplného roku vykonávania plánu (20), ako aj ii) informácie o východiskových predpokladoch týkajúcich sa štruktúry splatnosti dlhu, sadzby spätného odkúpenia a splatnosti novej emisie dlhu (tabuľka MTP 7d) (21). Toto dodatočné vykazovanie je potrebné na účely reprodukovateľnosti projekcií členských štátov, čo umožňuje Komisii posúdiť, či sú požiadavky stanovené v článku 15 splnené a či sú rozdiely oproti referenčným trajektóriám alebo odchýlky od spoločných predpokladov odôvodnené.

Tabuľka MTP 7c

Projekcie dlhu a celkového salda a východiskové predpoklady (v rámci východiska „nezmenenej fiškálnej politiky“ )

Len pre členské štáty s vyššou trajektóriou vývoja čistých výdavkov ako v referenčnej trajektórii alebo technických informáciách, alebo v prípadoch, keď sú východiskové predpoklady priaznivejšie ako spoločné predpoklady.

Image 10

Poznámka:

ak k sa plán predloží pred tým, ako Eurostat a národné štatistické úrady zverejnia výsledky rozpočtového hospodárenia za rok T-1, východiskovým rokom by mal byť rok T-2 (namiesto T-1).

Tabuľka MTP 7d

Projekcie dlhu a dodatočné predpoklady (podľa projektovanej fiškálnej trajektórie)

Len pre členské štáty s vyššou trajektóriou vývoja čistých výdavkov ako v referenčnej trajektórii alebo technických informáciách, alebo v prípadoch, keď sú východiskové predpoklady priaznivejšie ako spoločné predpoklady.

Image 11

Poznámka:

ak k sa plán predloží pred tým, ako Eurostat a národné štatistické úrady zverejnia výsledky rozpočtového hospodárenia za rok T-1, východiskovým rokom by mal byť rok T-2 (namiesto T-1).

2.6.   Informácie o reformách a investíciách

Za všetky členské štáty by sa mali v pláne poskytovať informácie o kľúčových reformách a investíciách na nasledujúce roky (článok 13). V pláne by sa malo vysvetliť, ako sa ním zabezpečí realizácia investícií a reforiem reagujúcich na príslušné (22) odporúčania pre jednotlivé krajiny adresované dotknutému členskému štátu (prípadne aj vrátane odporúčaní vydaných v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe), realizácia investícií a reforiem, ktorými sa riešia spoločné priority Únie (23) a prípadne varovania Komisie alebo odporúčania Rady podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ. Patria sem napríklad opatrenia v sociálnej oblasti, v oblasti zdravia, vzdelávania a odbornej prípravy, dôchodkového zabezpečenia a trhu práce, reformy trhu s výrobkami, daňové reformy, výskum a vývoj, podpora politík alebo veľké investície do zelenej a digitálnej transformácie (24), najmä tie, ktoré členské štáty načrtli vo svojich národných energetických a klimatických plánoch (ďalej len „NEKP“) a vnútroštátnych strategických plánoch digitálneho desaťročia. V pláne by sa mali rozoberať spôsoby, akými tieto reformy a investície reagujú na príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny, a mali by sa riešiť príslušné spoločné priority Únie. Na doplnenie uvedeného by sa v pláne mali opísať potreby verejných investícií vrátane tých, ktoré súvisia so spoločnými prioritami Únie [článok 13 písm. g)]. Členské štáty sa zároveň vyzývajú, aby vplyv reforiem a investícií na hospodársku činnosť, odolnosť a udržateľnosť rozobrali v konkrétnej časti plánu (25).

V náležitých prípadoch by mal plán obsahovať ďalšie podrobnosti o kľúčových reformách a investíciách, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav, vrátane fiškálno-štrukturálnych opatrení (článok 13) (26). Tieto môžu dopĺňať reformy a investície predložené v súlade s článkom 13, alebo byť ich podskupinou. Mali by spĺňať aj osobitné dodatočné kritériá na predĺženie, ako sa uvádza v článku 14. Medzi tie, ktoré by mohli byť zahrnuté, patria napríklad opatrenia v oblasti zdravia, dôchodkov, trhu práce a zručností, reformy podporujúce hospodársku súťaž, daňové presuny alebo opatrenia na zlepšenie dodržiavania predpisov v oblasti daní, výskum a vývoj, podpora politík alebo investícií do zelenej a digitálnej transformácie. Na účely preukázania súladu s článkom 14 by mal text plánu zahŕňať tieto prvky:

i)

posúdenie vplyvu súboru reforiem a investícií, ktoré tvoria základ pre žiadosť o predĺženie, a) na zlepšenie potenciálu rastu a odolnosti hospodárstva príslušného členského štátu udržateľným spôsobom na základe dôveryhodných a obozretných predpokladov; b) na podporu fiškálnej udržateľnosti, a to so štrukturálnym zlepšením verejných financií v strednodobom horizonte, napríklad znížením pomeru verejných výdavkov k HDP alebo zvýšením pomeru verejných príjmov k HDP a c) na zabezpečenie, aby plánovaná celková úroveň verejných investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov nebola počas trvania strednodobého plánu nižšia než strednodobá úroveň pred obdobím tohto plánu, a to s ohľadom na rozsah a závažnosť osobitných výziev, ktorým daná krajina čelí, prípadne vrátane údajov a projekcií (27);

ii)

vysvetlenie, ako plánovaný súbor reforiem a investícií prispeje k riešeniu spoločných priorít Únie a odporúčaní pre jednotlivé krajiny (prípadne vrátane odporúčaní vydaných v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe);

iii)

informácie o hlavnom cieli každého opatrenia, kľúčové kroky, ktoré by sa mali prijať na dosiahnutie cieľa, súvisiace časové harmonogramy a prípadne ukazovatele alebo iné prvky, ktoré môžu podporiť posúdenie vykonávania;

iv)

vysvetlenie toho, ako je súbor reforiem a investícií, ktoré tvoria základ pre predĺženie, v súlade so záväzkami zahrnutými do programov v rámci dohodnutých partnerských dohôd vo viacročnom finančnom rámci (28).

Príslušné reformy a investície by sa mali uviesť v jednej z dvoch tabuliek. Reformy a investície, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav v súlade s článkom 14, by sa mali uviesť v tabuľke MTP 8. Všetky ďalšie reformy a investície – predložené v súlade s článkom 13 – by sa mali uviesť v tabuľke MTP 9 (29). MTP 8 a MTP 9 by mali obsahovať osobitný stĺpec, v ktorom sa uvedie, či je reforma alebo investícia podporovaná v rámci partnerských dohôd.

V pláne by sa mali opísať opatrenia, ktoré členský štát prijíma na riešenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe [článok 13 písm. d)]. V náležitých prípadoch by sa v pláne malo opísať opatrenie, ktoré členský štát prijíma alebo plánuje prijať na riešenie svojich nerovnováh alebo nadmerných nerovnováh, a to jasným, integrovaným a ľahko identifikovateľným spôsobom.

Plán by mal obsahovať informácie o prepojeniach medzi plánovanými reformami a investíciami a tými, ktoré sú už zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti. Aby sa zabezpečila konzistentnosť a komplementarita s plánmi obnovy a odolnosti, v pláne by sa mali objasniť súvislosti medzi plánovanými reformami a investíciami a tými, ktoré sú už zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti.

Počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa záväzky zahrnuté v pláne obnovy a odolnosti zohľadňujú pri predĺžení obdobia úprav za určitých podmienok [článok 36 ods. 1 písm. d)]. V pláne by sa malo predovšetkým vysvetliť, ako je súbor reforiem a investícií, ktoré tvoria základ pre predĺženie, v súlade so záväzkami zahrnutými do schváleného plánu obnovy a odolnosti (článok 14 ods. 4). Strednodobé plány môžu byť príležitosťou aj na ďalšie posilnenie reformných a investičných záväzkov v pláne obnovy a odolnosti. Počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by sa v tabuľke MPT 8 a tabuľke MPT 9 malo dodatočne uviesť, či je v pláne obnovy a odolnosti zahrnutá reforma alebo investícia (ako súčasť vyhradeného stĺpca o partnerských dohodách).

Tabuľka MTP 8

Reformy a investície, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav

Image 12

Poznámka:

V stĺpci „RRF/PA“ by sa malo uvádzať „RRF“ (Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti), ak je reforma/investícia zároveň súčasťou plánu obnovy a odolnosti členského štátu, „PA“ (partnerská dohoda), ak je reforma/investícia podporovaná pod záštitou partnerskej dohody členského štátu, a inak zostane prázdny. V prípade reforiem a investícií vyplývajúcich z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by mal stĺpec „RRF/PA“ navyše obsahovať odkaz na opatrenia v príslušnom vykonávacom rozhodnutí Rady.

Tabuľka MTP 9

Ďalšie reformy a investície

Image 13

Poznámka:

V stĺpci „RRF/PA“ by sa malo uvádzať „RRF“ (Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti), ak je reforma/investícia zároveň súčasťou plánu obnovy a odolnosti členského štátu, „PA“ (partnerská dohoda), ak je reforma/investícia podporovaná pod záštitou partnerskej dohody členského štátu, a inak zostane prázdny. V prípade reforiem a investícií vyplývajúcich z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by mal stĺpec „RRF/PA“ navyše obsahovať odkaz na opatrenia v príslušnom vykonávacom rozhodnutí Rady.

Strednodobý plán by mal okrem toho v tabuľke obsahovať informácie o investičných potrebách súvisiacich so spoločnými prioritami Únie [článok 13 písm. g) bod v)]. (tabuľka MPT 10). Metodika na identifikáciu a kvantifikáciu investičných potrieb v rámci každej zo spoločných priorít si bude vyžadovať ďalšie vypracovanie v primeranom čase.

Tabuľka MTP 10

Investičné potreby

Image 14

2.7.   Informácie o implicitných a podmienených záväzkoch

Plán by mal obsahovať informácie o implicitných a podmienených záväzkoch s potenciálne veľkým vplyvom na rozpočty verejnej správy [článok 13 písm. g)]. Mohli by sem patriť najmä štátne záruky, problémové úvery a záväzky vyplývajúce z činnosti verejných korporácií vrátane ich rozsahu a v možnom rozsahu aj informácie o záväzkoch podmienených katastrofami, klímou a prírodou. Vzhľadom na rôznorodosť situácií v týchto usmerneniach sa nenavrhuje štandardná tabuľka na tento účel.

2.8.   Vykazovanie v prípade postupu pri nadmernej nerovnováhe

Členský štát, v prípade ktorého sa začal postup pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, predloží revidovaný plán, ktorý bude slúžiť aj ako plán nápravných opatrení (článok 31) (30). V pláne by sa potom mali stanoviť konkrétne politické opatrenia zamerané na riešenie nadmerných nerovnováh – na základe odporúčania Rady, ktoré bude obsahovať harmonogram týchto opatrení. V takom prípade by mal plán obsahovať dodatočnú tabuľku (tabuľka MPT 11), v ktorej sú načrtnuté konkrétne politické opatrenia na riešenie nadmerných nerovnováh a časový harmonogram vykonávania týchto opatrení, ako sa požaduje v nariadení (EÚ) č. 1176/2011. Ak strednodobý plán slúži aj ako plán nápravných opatrení, je nevyhnutné, aby sa v ňom jasne určilo, ktorými opatreniami plánu sa riešia nadmerné nerovnováhy a ako – podľa názoru členského štátu – plán spĺňa odporúčanie Rady v rámci postupu pri nadmernej nerovnováhe [článok 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011].

Tabuľka MTP 11

Reformy a investície na riešenie nadmerných nerovnováh (plán nápravných opatrení)

Image 15

2.9.   Prílohy, ktoré sa majú zahrnúť do strednodobých plánov

Ak je to vhodné, plán by mal obsahovať – v prílohe – referenčnú trajektóriu alebo technické informácie zaslané Komisiou [článok 13 písm. b)]. Ako v predchádzajúcom opise, ak plán zahŕňa vyššiu trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ako je referenčná trajektória, ktorú vydala Komisia, členský štát by mal vo svojom pláne poskytnúť spoľahlivé ekonomické argumenty založené na údajoch, ktoré tento rozdiel vysvetľujú.

Ak je to možné, plán by mal obsahovať aj prílohu so stanoviskom národných nezávislých fiškálnych inštitúcií (ďalej len „NFI“) k makroekonomickým projekciám a predpokladom, ktoré tvoria základ pre trajektóriu vývoja čistých výdavkov (článok 11 ods. 2). Členské štáty môžu požiadať príslušnú NFI, aby predložila toto stanovisko, pričom jej na to poskytne dostatočný čas. Od 1. mája 2032 by mala príslušná NFI vydať takéto stanovisko – za predpokladu, že má dostatočnú kapacitu.

ČASŤ B

POŽIADAVKY NA INFORMÁCIE VO VÝROČNÝCH SPRÁVACH O POKROKU

3.   Úvod

Výročné správy o pokroku sú kľúčovými dokumentmi pri monitorovaní vykonávania odporúčaní Rady, ktorými sa schvaľujú strednodobé fiškálno-štrukturálne plány. Mali by sa v nich uviesť výsledky rozpočtového hospodárenia a opísať realizačné kroky, ktoré boli prijaté, alebo sa prijímajú. Výročné správy o pokroku by mali informovať o čistých výdavkoch a o tom, či bola dodržaná trajektória vývoja čistých výdavkov stanovená Radou v jej odporúčaní, o vykonávaní reforiem a investíciách, ktoré Rada uviedla ako základ pre predĺženie obdobia úprav, ako aj o vykonávaní širších reforiem a investícií a politických iniciatívach členských štátov (31). Poskytujú takisto aktualizované informácie o opatreniach zahrnutých do ročných rozpočtov, ako sú podrobnosti o diskrečných príjmových opatreniach a ich odhadovanom vplyve na rozpočet. Okrem toho sa výročnými správami o pokroku aktualizujú niektoré makroekonomické prognózy. Tabuľky vo výročných správach o pokroku sú v čo najväčšej miere zosúladené s tabuľkami v strednodobých plánoch.

Vo výročných správach o pokroku sa neprehodnocujú hlavné politické záväzky v strednodobých plánoch. Hlavné politické záväzky schvaľuje Rada a konkrétne sa uvádzajú v odporúčaní Rady. Zatiaľ čo výročné správy o pokroku sú v zásade spätne orientované administratívne a vecné dokumenty, členské štáty ich môžu použiť aj na oznamovanie nových relevantných politických iniciatív, najmä v oblasti štrukturálnych reforiem a investícií.

Výročná správa o pokroku je základným vstupom pre viaceré procesy v rámci európskeho semestra koordinácie hospodárskych politík. Pri pokračovaní v praxi národných programov reforiem by sa vo výročných správach o pokroku malo informovať o pokroku pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny a riešení makroekonomických nerovnováh, pokroku pri plnení európskeho piliera sociálnych práv (vrátane národných cieľov do roku 2030 v oblasti zamestnanosti, zručností a zmierňovania chudoby), cieľov v oblasti udržateľného rozvoja a pokroku v reakcii na ostatné spoločné priority EÚ (32). Počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by súčasťou výročných správ o pokroku malo byť aj poskytnutie informácií o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní ktorejkoľvek z reforiem a investícií plánu obnovy a odolnosti zahrnutých do strednodobých plánov (pozri oddiel 4.6).

Vzhľadom na snahu podporovať zodpovednosť členských štátov sa v týchto usmerneniach nenavrhuje striktná vzorová štruktúra výročných správ o pokroku. Členské štáty môžu slobodne rozhodnúť o presnom prehľade a úrovni podrobností svojich výročných správ o pokroku (členské štáty môžu mať rôzne potreby na svoje vnútroštátne účely) za predpokladu, že tieto správy budú obsahovať informácie, ktoré sa požadujú v nariadení. S cieľom pomôcť členským štátom pri príprave výročných správ o pokroku poskytujú tieto usmernenia prehľad prvkov, ktoré majú byť zahrnuté a ktoré sú pre Komisiu nevyhnutné na riadne posúdenie súladu s nariadením, ako aj vzory tabuliek, v ktorých sa vykazujú požadované informácie.

4.   Informácie zahrnuté do výročných správ o pokroku

Vo výročnej správe o pokroku sa prezentujú výsledky rozpočtového hospodárenia a opisujú realizačné kroky, ktoré boli prijaté, alebo sa prijímajú. V zásade by mala byť výročná správa o pokroku zameraná na predchádzajúci rok a mala by pokrývať časové obdobie od predchádzajúcej výročnej správy o pokroku alebo od predloženia strednodobého plánu (33). Zároveň vzhľadom na možnosť revízií údajov a iných informácií by tabuľky vo výročnej správe o pokroku mali pokrývať celé obdobie od predloženia strednodobého plánu. Preto v tejto časti usmernení platí v tabuľkách konvencia, že rok T je rokom predloženia výročnej správy o pokroku (rok výročnej správy o pokroku). Počet rokov vykonávania, ktorý sa vykazuje vo výročnej správe o pokroku, je zachytený v tabuľkách symbolom T-X, pričom „T-X“ predstavuje východiskový rok použitý v odporúčaní Rady  (34). Ak sa napríklad strednodobý plán predloží na jeseň 2024, potom sa vo výročnej správe o pokroku (APR) na nasledujúce roky budú uvádzať údaje vždy od roku 2023.

Výročná správa o pokroku by mala poskytovať informácie o pokroku pri plnení trajektórie vývoja čistých výdavkov, ktorú stanovila Rada vo svojom odporúčaní (oddiel 4.2). Mali by sa v nej takisto vykazovať ďalšie podrobnosti o makroekonomickom a vonkajšom vývoji (oddiel 4.3), ako aj o rozpočtovom vývoji (oddiel 4.4).

Okrem toho by sa vo výročnej správe o pokroku malo informovať o vykonávaní politických opatrení na splnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, spoločných priorít Únie vrátane Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov v oblasti udržateľného rozvoja. Predovšetkým by sa v nej malo informovať o vykonávaní reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre prípadné predĺženie obdobia fiškálnej úpravy, a o vykonávaní akýchkoľvek iných reforiem a investícií v strednodobom pláne s cieľom plniť spoločné priority Únie a odporúčania pre jednotlivé krajiny (oddiel 4.6). Komplexné prílohy by mali poskytnúť ďalšie podrobnosti o vykonávaní politických opatrení na splnenie zásad Európskeho piliera sociálnych práv a spoločných priorít Únie, ako aj o politických opatreniach pri dosahovaní cieľov v oblasti udržateľného rozvoja (oddiel 4.8).

Ak je to vhodné, vo výročnej správe o pokroku by sa malo informovať aj o tom, ako členský štát reagoval na odporúčania a rozhodnutia v rámci iných procesov – v súlade s platnými požiadavkami. V praxi znamená, že rôzne toky vykazovania sú integrované do jedného dokumentu – výročnej správy o pokroku – vždy, keď sa načasovanie dostatočne zladí. Takéto vykazovanie sa môže týkať okrem iného spôsobu, akým členský štát reaguje na odporúčania alebo rozhodnutia v rámci postupu pri nadmernom deficite (35), odporúčania v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe alebo varovania Komisie alebo odporúčania Rady podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ. V prípade postupu pri nadmernom deficite by sa vo výročnej správe o pokroku malo objasniť, ako sa rozpočtový vývoj uvedený v štandardných tabuľkách vzťahuje na postup úprav v rámci postupu pri nadmernom deficite. V prípade postupu pri nadmernej nerovnováhe by mala výročná správa o pokroku obsahovať dodatočnú tabuľku tvoriacu správu o pokroku plánu nápravných opatrení (pozri oddiel 4.7).

4.1.   Proces konzultácií

V náležitých prípadoch by mala výročná správa o pokroku poskytovať informácie o diskusiách týkajúcich sa správy o pokroku, ktoré sa viedli s príslušnými zainteresovanými stranami (článok 21 ods. 5). Vo výročnej správe o pokroku by sa mali poskytovať informácie v prípade, že členský štát požiadal nezávislú fiškálnu inštitúciu, aby poskytla posúdenie súladu údajov o výsledkoch rozpočtového hospodárenia vo výročnej správe o pokroku s trajektóriou vývoja čistých výdavkov (článok 23). Vo výročnej správe o pokroku by sa mali v prípade potreby poskytovať aj informácie o zapojení kľúčových inštitucionálnych aktérov a iných príslušných zainteresovaných strán (národný parlament, regionálne/miestne orgány, sociálni partneri a zainteresované strany občianskej spoločnosti) do prípravy a vykonávania reforiem a investícií.

4.2.   Informácie o dodržiavaní trajektórie vývoja čistých výdavkov

Vo výročných správach o pokroku by sa malo informovať o pokroku pri vykonávaní trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej v odporúčaní Rady. Tabuľka APR 1a pripomína toto odporúčanie, ako aj výsledky rozpočtového hospodárenia za posledný rok (roky) a projekcie na bežný rok a nasledujúci rok. Tabuľka APR 1a obsahuje východiskové informácie na posúdenie toho, či sa dodržiava trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorú stanovila Rada vo svojom odporúčaní. Vo výročnej správe o pokroku by sa mali kvantifikovať a vysvetliť všetky odchýlky smerom nahor (skutočné alebo v projekciách) (36) od trajektórie vývoja čistých výdavkov, ktorú stanovila Rada vo svojom odporúčaní. Údaje o čistých výdavkoch v tabuľke APR 1a dopĺňa prehľadná tabuľka, v ktorej sú zhrnuté výsledky rozpočtového hospodárenia a projekcie pre hlavné rozpočtové premenné (tabuľka APR 1b). V tabuľke sa spájajú najmä hlavné premenné, ktoré sa vykazujú v tabuľke APR 4. Údaje vo výročnej správe o pokroku, a najmä v tabuľke APR 1a, predstavujú vstup pre kontrolný účet, ktorý zriadila a spravuje Komisia s cieľom sledovať kumulatívne odchýlky zistených čistých výdavkov smerom nadol od trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou (článok 22 ods. 2). Komisia pravidelne (aspoň raz ročne) zverejňuje kontrolný účet pre každý členský štát.

Tabuľka APR 1a

Jediná operatívna referencia pre rozpočtový dohľad

Image 16

Tabuľka APR 1b

Hlavné premenné

Image 17

Poznámka:

Hlavné premenné uvedené v tabuľke APR 1b nepredstavujú ústredný prvok strednodobého plánu. Jediná operatívna referencia pre rozpočtový dohľad je vyjadrená z hľadiska mier rastu čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (pozri tabuľku APR 1a).

4.3.   Makroekonomický vývoj

Vo výročných správach o pokroku by sa malo informovať o makroekonomickom a vonkajšom vývoji v priebehu vykonávania plánu. Tabuľky by mali obsahovať údaje do roku T, pričom projekcie na rok T+1 sú nepovinné. Tabuľky makroekonomického vývoja a vonkajšieho vývoja by mali obsahovať najnovšiu dostupnú prognózu (37).

Tabuľka APR 2

Makroekonomický vývoj

Image 18

Tabuľka APR 3

Vonkajší vývoj

Image 19

4.4.   Rozpočtový vývoj

Trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorú Rada stanovila vo svojom odporúčaní, predstavuje jedinú operatívnu referenciu pre rozpočtový dohľad počas fázy vykonávania. Odporúčané ročné (a následne kumulatívne) miery rastu, predstavujú rozpočtové obmedzenie, ktoré tvorí rámec vnútroštátnej fiškálnej politiky počas časového horizontu plánu. Rast čistých výdavkov je preto jedinou operatívnou referenciou na posúdenie existencie odchýlky a aktivovanie opatrení na presadzovanie. Vo výročnej správe o pokroku by sa mohlo informovať o akýchkoľvek podmienených záväzkoch, ktoré sa prejavili, ako aj o akýchkoľvek nových podmienených záväzkoch, ktoré sa považujú za relevantné, vrátane klímy a prírody.

Výročné správy o pokroku by mali zahŕňať rozpočtové projekcie pre T a nepovinne pre T+1. Číselné údaje pre T a T+1 nie sú normatívne – sú to prognózy zohľadňujúce politiky, ktoré sú dôveryhodne a dostatočne podrobne oznámené v čase predloženia výročnej správy o pokroku, a nie politické ciele. Tieto číselné údaje pre T a T+1 môžu prispieť k včasnej identifikácii odchýlok od trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou.

Vo výročnej správe o pokroku by sa malo informovať o diskrečných príjmových opatreniach a jednorazových opatreniach, ktoré prispeli k výsledkom rozpočtového hospodárenia a projekciám. Vykazovanie výdavkových opatrení je nepovinné. Na rozdiel od strednodobých plánov musí byť vykazovanie diskrečných príjmových opatrení a jednorazových opatrení dôkladné pre časový horizont do roku T (tabuľka APR 5), pretože takéto informácie sú nevyhnutné na výpočet čistých výdavkov a príslušných mier rastu. Na účely presného výpočtu kumulatívnych odchýlok na kontrolnom účte by mali členské štáty navyše poskytnúť úplný a aktuálny obraz v nasledujúcich verziách výročných správ o pokroku. Predovšetkým to znamená, že členské štáty by mali poskytnúť aj revidované odhady vplyvu politických opatrení, ktoré predtým oznámili vo svojich návrhoch rozpočtových plánov (pre členské štáty eurozóny) alebo v predchádzajúcich výročných správach o pokroku. Vykazovanie výdavkových opatrení (iných ako jednorazových) možno takisto zahrnúť, ale je nepovinné, pretože takéto informácie nie sú potrebné na výpočet čistých výdavkov. Opatrenia s odhadovaným vplyvom na rozpočet nad 0,1 % HDP by sa mali podrobne opísať a tie, ktoré majú vplyv na rozpočet nižší ako táto prahová hodnota, je potrebné identifikovať a uviesť ich súhrnný vplyv na rozpočet. Okrem toho by sa mali identifikovať a vysvetliť všetky jednorazové opatrenia (príjmy aj výdavky) zahrnuté do výročnej správy o pokroku. Primerane by sa mali opísať aj východiskové predpoklady používané na odhad vplyvu každého opatrenia (napr. elasticity alebo vývoj základu dane) na rozpočet. Každé opatrenie s prírastkovým vplyvom na účty za rok T by sa malo nahlásiť na jeseň T-1, keď sa pripravuje rozpočet, a podľa potreby revidovať na jar T a jeseň T počas plnenia rozpočtu a na jar T+1. Po vykazovaní na jar T+1 budú útvary Komisie považovať posúdenie diskrečných príjmových opatrení (a jednorazových opatrení) zasahujúcich rok T za stabilné, pokiaľ neexistujú konkrétne dôvody na ďalšiu revíziu (môže sa to stať napríklad v prípade významných revízií údajov národných účtov zasahujúcich niekoľko rokov).

Upozorňujeme, že opatrenia týkajúce sa výdavkov a príjmov sa riešia odlišným spôsobom. Ako už bolo uvedené, v rámci správy hospodárskych záležitostí sa neuprednostňujú príjmové opatrenia pred výdavkovými opatreniami alebo naopak. Hoci sa však výsledok politických opatrení súvisiacich s výdavkami (zvýšenie alebo zníženie výdavkov alebo presun rozpočtových prostriedkov z niektorých výdavkových kategórií do iných) v konečnom dôsledku zohľadňuje v niekoľkých premenných týkajúcich sa výdavkov, ktoré zostavujú národné štatistické úrady a Eurostat, diskrečné príjmové opatrenia sa musia odhadnúť ex ante, keď sa pripravujú národné rozpočty (a v návrhoch rozpočtových plánov pre členské štáty eurozóny), počas vykonávania a ex post. Vo výročných správach o pokroku by sa mali uvádzať aj vnútroštátne výdavky na spolufinancovanie programov financovaných Úniou a cyklické prvky dávok v nezamestnanosti (v tabuľke APR 4) (38).

Tabuľka APR 4

Rozpočtový vývoj

Image 20

Poznámky:

Riadok 30 „rast čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov“ možno vypočítať pomocou tohto vzorca:
Formula
, kde e t je rast čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (tabuľka APR 4, riadok 30) za rok t,
Formula
sú čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov (pred príjmovými opatreniami) ako podiel HDP v rokoch t a t-1 (tabuľka APR 4, riadok 29),
Formula
sú príjmové opatrenia ako podiel HDP v roku t (tabuľka APR 4, riadok 10), a g t je miera rastu nominálneho HDP v roku t (tabuľka APR 2, riadok 3).

Tabuľka APR 5

Odhadovaný vplyv diskrečných výdavkových a príjmových opatrení

Image 21

Poznámka:

bez opatrení financovaných EÚ. Opatrenia by sa mali uvádzať v prírastkoch. Jednorazové opatrenia by sa mali zaznamenávať vždy ako opatrenia s účinkom +/–X počas roka prvého rozpočtového vplyvu a –/+ X počas nasledujúceho roka, t. j. celkový vplyv na úroveň príjmov alebo výdavkov počas dvoch za sebou nasledujúcich rokov sa rovná nule. Zvýšenie (zníženie) výdavkov aj príjmov by sa malo vykazovať pomocou kladného (záporného) znamienka.

4.5.   Granty a úvery v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by sa vo výročnej správe o pokroku malo pokračovať vo vykazovaní výdavkov a iných nákladov financovaných z grantov a úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Tabuľka APR 6

Granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Image 22

Tabuľka APR 7

Úvery v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti:

Image 23

4.6.   Informácie o reformách a investíciách

V prípade krajín, ktorým sa obdobie úprav predĺžilo až na sedem rokov, by sa vo výročných správach o pokroku mali osobitne uvádzať informácie o vykonávaní reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre toto predĺženie, ako sa uvádzajú v odporúčaní Rady. Členský štát musí uspokojivo splniť súbor reforiem a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie, v opačnom prípade môže Rada odporučiť revidovanú trajektóriu vývoja čistých výdavkov s kratším obdobím úprav na základe odporúčania Komisie (článok 20). V tabuľka APR 8 by mali členské štáty informovať o stave vykonávania každého z realizačných krokov (na dobrej ceste, oneskorený, dokončený alebo nedokončený). Pre každý dokončený krok by sa v texte výročnej správy o pokroku malo vysvetliť, prečo členský štát považuje tento krok za dokončený – v súlade s jeho ukazovateľmi a cieľom. Pre každý krok, ktorý ešte nie je dokončený, by sa v texte výročnej správy o pokroku mal vysvetliť súčasný stav vzhľadom na časový harmonogram stanovený v odporúčaní Rady. Akékoľvek oneskorenia je potrebné nahlásiť s podrobnými vysvetleniami vrátane toho, či existujú objektívne okolnosti, ktoré bránia vykonávaniu v lehote stanovenej v odporúčaní Rady. Podrobné vysvetlenia by mala výročná správa o pokroku obsahovať aj v prípade, že akákoľvek reforma alebo investícia bola upravená oproti pôvodne dohodnutému návrhu, ako aj v prípade akéhokoľvek odsledovania, zrušenia alebo nedokončenia (39). Komisia posúdi poskytnuté vysvetlenie a môže požiadať o ďalšie vysvetlenie a/alebo podniknúť ďalšie kroky.

Tabuľka APR 8

Pokrok pri reformách a investíciách, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav

Image 24

Poznámky:

Okrem stĺpca „krok týkajúci sa stavu na dobrej ceste“ by sa v stĺpcoch mali opakovať informácie uvedené v odporúčaní Rady. V stĺpci „RRF/PA“ by sa malo uvádzať „RRF“ (Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti), ak je reforma/investícia podporovaná pod záštitou plánu obnovy a odolnosti členského štátu, „PA“ (partnerská dohoda), ak je reforma/investícia zároveň súčasťou partnerskej dohody členského štátu, a inak zostane prázdny. V prípade reforiem a investícií vyplývajúcich z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by mal stĺpec „RRF/PA“ navyše obsahovať odkaz na opatrenia v príslušnom vykonávacom rozhodnutí Rady. „Plánovaný dátum vykonávania“ by mal zodpovedať „plánovanému dátumu vykonávania“ pre každý krok, ako je uvedené v odporúčaní Rady, ktorým sa schvaľuje strednodobý plán. V súlade s kategóriami vykazovania v rozhraní FENIX by sa v „kroku týkajúcom sa stavu na dobrej ceste“ malo pri každom kroku uviesť, či je daný krok „na dobrej ceste“ (krok je na dobrej ceste, a ktorý sa má dokončiť do plánovaného dátumu vykonávania), „oneskorený “ (krok bude dokončený neskôr ako plánovaný dátum vykonávania, ktorý v čase vykazovania ešte neuplynul), „dokončený“ (krok bol dokončený) alebo „nedokončený“ (plánovaný dátum vykonávania uplynul do času vykazovania, ale daný krok má oneskorenia alebo nemôže/nebude dokončený).

Vo výročnej správe o pokroku by sa malo informovať o vykonávaní ďalších reforiem a investícií zahrnutých do strednodobého plánu. Výročné správy o pokroku by mali obsahovať tabuľka APR 9, ktorá zahŕňa reformy a investície uvedené v strednodobých plánoch, ktoré majú prispieť k riešeniu spoločných priorít Únie a plneniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny (40). Keďže v strednodobom pláne sa opisuje činnosť dotknutého členského štátu na nápravu nerovnováh v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe riešením príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny, vo výročnej správe o pokroku by sa malo informovať aj o pokroku pri odstraňovaní týchto nerovnováh (41). Vykazovanie všetkých opatrení na plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny by sa malo aj naďalej uskutočňovať prostredníctvom rozhrania CeSaR (42). Z dôvodu transparentnosti by mala byť súhrnná správa o vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorú vygeneruje CeSaR, pripojená k výročnej správe o pokroku (pozri tabuľku I v prílohe k týmto usmerneniam). Vykazovanie v texte by malo byť zamerané na tie opatrenia, v ktorých boli prijaté nové politické opatrenia od predloženia poslednej výročnej správy o pokroku – čím by sa malo zabrániť opakovaniu už predtým oznámeného vývoja. Konkrétne, ak je investícia alebo reforma novooznačená ako „dokončená“, „oneskorená“ alebo „nedokončená“ v tabuľke APR 9, text výročnej správy o pokroku by mal obsahovať krátke samostatné vysvetlenie zmeny stavu. Ďalšie relevantné podrobnosti treba zahrnúť do textu len v takom rozsahu, v akom ešte nie sú uvedené v databáze CeSaR. V prípade omeškania, úprav alebo nedokončenia by sa v texte výročnej správy o pokroku malo vysvetliť aj to, ako členský štát zamýšľa ešte dosiahnuť ciele, ktoré sa majú riešiť v rámci reforiem a investícií.

Tabuľka APR 9

Pokrok pri reformách a investíciách

Image 25

Poznámky:

V stĺpci „RRF/PA“ by sa malo uvádzať „RRF“ (Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti), ak je reforma/investícia zároveň súčasťou plánu obnovy a odolnosti členského štátu, „PA“ (partnerská dohoda), ak je reforma/investícia podporovaná pod záštitou partnerskej dohody členského štátu, a inak zostane prázdny. V prípade reforiem a investícií vyplývajúcich z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by mal stĺpec „RRF/PA“ navyše obsahovať odkaz na opatrenia v príslušnom vykonávacom rozhodnutí Rady. V súlade s kategóriami vykazovania v rozhraní FENIX by sa v „kroku týkajúcom sa stavu na dobrej ceste“ malo uviesť, či je investícia alebo reforma „na dobrej ceste“ (reforma/investícia je na dobrej ceste, aby sa dokončila podľa plánu), „oneskorená“ (reforma/investícia bude dokončená neskôr, ako sa plánovalo, a plánovaný dátum dokončenia ešte neuplynul v čase vykazovania), „dokončená“ (reforma/investícia bola dokončená) alebo „nedokončená“ (plánovaný dátum dokončenia uplynul v čase vykazovania, ale reforma/investícia sa oneskoruje a nemôže byť/nebude dokončená), pričom členské štáty vyberajú kategóriu, ktorá podľa ich názoru najviac zodpovedá súčasnému stavu.

Počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by sa vo výročných správach o pokroku malo uvádzať aj vykonávanie akýchkoľvek reforiem a investícií v rámci plánu obnovy a odolnosti zahrnutých do strednodobých plánov (článok 36) (43). Monitorovanie týchto reformných a investičných záväzkov bude v každom prípade pokračovať v kontexte Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V rámci žiadostí o platbu a polročného vykazovania podľa článku 27 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti by sa malo prostredníctvom rozhrania FENIX poskytnúť podrobnejšie vykazovanie o vykonávaní reforiem a investícií v rámci plánu obnovy a odolnosti než v tabuľke APR 8 a tabuľke APR 9. Členské štáty sa vyzývajú, aby ako prílohu k výročnej správe o pokroku zahrnuli súhrnnú správu extrahovanú z rozhrania FENIX – vrátane najnovších informácií z polročného vykazovania v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (pozri tabuľku II prílohy k týmto usmerneniam) (44). V prípade reforiem a investícií uvedených v tabuľke APR 8 a tabuľke APR 9 by malo byť vykazovanie v texte zamerané na tie opatrenia, v ktorých boli prijaté nové politické opatrenia od predloženia poslednej výročnej správy o pokroku (alebo v prípade prvej výročnej správy o pokroku od predloženia strednodobého plánu) – aby sa vyhlo zbytočnému opakovaniu už predtým oznámeného vývoja. Keď je investícia alebo reforma vo výročnej správe o pokroku označená ako „dokončená“, „oneskorená“ alebo „nedokončená“, text by mal obsahovať samostatné, ale stručné vysvetlenie. Okrem stručného vysvetlenia musí text výročnej správy o pokroku obsahovať iba ďalšie podrobnosti (o dokončených, oneskorených alebo nedokončených reformách alebo investíciách, ktoré tvoria základ pre predĺženie), pokiaľ by takéto informácie už neboli poskytnuté prostredníctvom rozhrania FENIX – v súlade s prístupom, ktorý už bol použitý pre vykazovanie v rámci CeSaR.

4.7.   Vykazovanie v prípade postupu pri nadmernej nerovnováhe

V prípade postupu pri nadmernej nerovnováhe v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe by sa vo výročnej správe o pokroku malo informovať o vykonávaní politických opatrení zameraných na riešenie nadmerných nerovnováh (tabuľka APR 10). V prípade začatia postupu pri nadmernej nerovnováhe slúži revidovaný strednodobý plán aj ako plán nápravných opatrení, s ktorým sa počíta v rámci postupu pri nadmernej nerovnováhe (článok 31 ods. 3). V pláne by sa potom mali stanoviť konkrétne politické opatrenia zamerané na riešenie nadmerných nerovnováh – na základe odporúčania Rady, ktoré obsahuje harmonogram týchto opatrení. V prípade každého z týchto opatrení by sa vo výročnej správe o pokroku mali uvádzať informácie o dosiahnutom pokroku, najmä od poslednej výročnej správy o pokroku (alebo v prípade prvej výročnej správy o pokroku od predloženia strednodobého plánu), a malo by sa vysvetliť, či sú na dobrej ceste, omeškané, dokončené alebo nedokončené. Pre každé dokončené opatrenie by sa v texte výročnej správy o pokroku malo odôvodniť, prečo členský štát považuje túto reformu alebo investíciu za dokončenú – v súlade s jeho cieľom. Pre každé opatrenie, ktorá je oneskorené alebo nie je dokončené, by sa v texte výročnej správy o pokroku malo vysvetliť i) prečo došlo k oneskoreniu alebo nedokončeniu, ii) či existovali objektívne okolnosti, ktoré môžu vysvetliť tieto oneskorenia, iii) aké sú plány na dohnanie omeškania alebo na nápravu nedokončenia, ako aj to, aký je príslušný časový harmonogram a iv) opísať každé iné vynaložené úsilie, ktoré dostatočne prispeje k cieľu problematického opatrenia. Hoci by výročná správa o pokroku poskytovala ročné hodnotenie, monitorovanie a súvisiace vykazovanie v súvislosti s postupom pri nadmernej nerovnováhe sa môže uskutočniť aj mimo kontextu výročnej správy o pokroku.

Tabuľka APR 10

Pokrok pri reformách a investíciách na riešenie nadmerných nerovnováh (plán nápravných opatrení)

Image 26

4.8.   Prílohy, ktoré sa majú zahrnúť do výročnej správy o pokroku

Výročná správa o pokroku by mala obsahovať dostatočne komplexné vykazovanie týkajúce sa vykonávania politických opatrení pri plnení cieľov v oblasti udržateľného rozvoja, Európskeho piliera sociálnych práv a v reakcii na ostatné spoločné priority EÚ  (45). Odporúča sa, aby sa tieto informácie zahrnuli do príloh, no členské štáty sa môžu rozhodnúť začleniť tieto informácie aj do samotnej výročnej správy o pokroku. Tieto informácie by mali dopĺňať vykazovanie týkajúce sa vykonávania reforiem a investícií, ktoré sa už spomínali vyššie. Mali by poskytovať dostatočne komplexný prehľad o politickej reakcii členského štátu na hlavné výzvy v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zručností a sociálnych vecí (ako sa uvádza v najnovšej správe o krajine a spoločnej správe o zamestnanosti vrátane analýzy Komisie o rizikách pre vzostupnú sociálnu konvergenciu), ktoré prispievajú k plneniu zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Tento prehľad by sa mal doplniť o informácie, ktoré sa majú poskytnúť v tabuľke III prílohy k týmto usmerneniam. Podobne by mali prílohy obsahovať dostatočne komplexný prehľad realizovaných investícií a reforiem z NEKP členských štátov, ktoré sa rozlišujú podľa piatich rozmerov energetickej únie (dekarbonizácia, energetická účinnosť, energetická bezpečnosť, vnútorný trh s energiou, výskum, inovácie a konkurencieschopnosť) a prípadne ich (odhadovaný) vplyv na dekarbonizáciu. S cieľom minimalizovať administratívnu záťaž, odkaz na polročné správy o pokroku v rámci NEKP – vzhľadom na ich význam pre spoločnú prioritu EÚ v oblasti zelenej a energetickej transformácie a pre vnútroštátne strategické plány digitálneho desaťročia – alebo akýkoľvek novší dokument, v ktorom sa informuje o príslušných politikách a opatreniach, by mal byť zahrnutý do týchto príloh k výročnej správe o pokroku. V týchto prílohách sa členským štátom takisto odporúča, aby vykazovali konkrétny vplyv opatrení politiky v oblasti klímy a opatrení prijatých na dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia a cieľov prijatých ako súčasť záväzkov v rámci strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov. Pokiaľ ide o vykazovanie pokroku dosiahnutom smerom k digitálnej transformácii, členské štáty by mali zabezpečiť súlad s vykazovaním digitálneho pokroku Komisii na účely indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (ďalej len „DESI“) a na monitorovanie digitálneho desaťročia. Členské štáty sa okrem toho vyzývajú, aby v týchto prílohách porovnali najnovšie údaje zaslané Komisii týkajúce sa vykonávania fondov politiky súdržnosti, ako aj správu o pokroku pri riešení hlavných rozdielov zdôraznených v kontexte európskeho semestra.

CeSaR sa bude naďalej používať v kontexte európskeho semestra na monitorovanie toho, ako členské štáty vykonávajú odporúčania pre jednotlivé krajiny. Súhrnná správa, ktorú generuje CeSaR, o vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny (pozri tabuľku I v prílohe k usmerneniam), by mala byť pripojená k výročnej správe o pokroku. Podobne by počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti mala byť k výročnej správe o pokroku pripojená súhrnná správa extrahovaná z rozhrania FENIX (pozri tabuľku II prílohy k usmerneniam).


(1)  Členské štáty môžu prostredníctvom nástroja technickej podpory požiadať o pomoc s budovaním kapacít a odborných znalostí v oblastiach riadenia verejných financií, ktoré sú dôležité z hľadiska prípravy ich plánov. Spomínané oblasti by mohli okrem iného zahŕňať postupy zostavovania strednodobého rozpočtu, preskúmanie výdavkov, analýzu udržateľnosti dlhu a tvorbu fiškálnych a makroekonomických štatistík.

(2)  Pozri článok 2 ods. 2 nariadenia.

(3)  V súlade s článkom 22 ods. 2 nariadenia Komisia zriadi kontrolný účet na sledovanie kumulatívnych vzostupných a zostupných odchýlok pozorovaných čistých výdavkov od trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou, ktorý sa nanovo nastaví po tom, ako Rada schváli nový strednodobý fiškálno-štrukturálny plán.

(4)  Ak sa plán predkladá približne v rovnakom čase ako návrh ročného rozpočtu na nadchádzajúci rok, číselné údaje uvedené v pláne by mali byť v súlade s podrobnosťami uvedenými v návrhu ročného rozpočtu.

(5)  Ak sa plán predloží na začiatku roka, povedzme medzi januárom a marcom roku T, predtým, ako Eurostat a národné štatistické úrady zverejnia výsledky rozpočtového hospodárenia za rok T-1, kumulatívne miery rastu je vhodné založiť na úrovniach z roku T-2. V takýchto prípadoch by mal byť východiskovým rokom, ktorý sa uvedie v tabuľkách spomínaných v týchto usmerneniach, rok T-2 (namiesto T-1).

(6)   V pláne by sa mal uvádzať koncový dátum údajov a iné informácie, ktoré sa zohľadňujú pri makroekonomických a rozpočtových projekciách, a mali by sa použiť najaktuálnejšie zverejnené údaje dostupné k tomuto koncovému dátumu.

(7)  Podľa článku 15 ods. 1 môže byť časový horizont plánu v niektorých prípadoch kratší: „ Najneskôr 12 mesiacov pred skončením aktuálneho národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu môže členský štát požiadať o možnosť predložiť Komisii pred koncom obdobia, na ktoré sa národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán vzťahuje, revidovaný národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, ak existujú objektívne okolnosti, ktoré bránia jeho splneniu. V takomto prípade sa revidovaný národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán vzťahuje na obdobie, ktoré trvá do konca pôvodného obdobia plánu. “

(8)  Ak je k dispozícii stanovisko nezávislej fiškálnej inštitúcie, malo by sa pripojiť k strednodobému plánu predkladanému Komisii (pozri oddiel 2.9).

(9)  Ak sa plán predloží na začiatku roka, povedzme medzi januárom a marcom roku T, rok T môže slúžiť aj ako prvý rok fiškálnej úpravy a v takom prípade by sa mal plán zaväzovať k mieram rastu čistých výdavkov za roky T až T+3.

(10)  Vzhľadom na mimoriadny vplyv nedávnych hospodárskych otrasov a súčasnej neistoty na odhady potenciálneho rastu môžu členské štáty použiť stabilnejšie časové rady než tie, ktoré vyplývajú zo spoločne dohodnutej metodiky pre prvú kohortu plánov, za predpokladu, že je to riadne odôvodnené ekonomickými argumentmi a kumulovaný rast počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje projekcia, zostane vo všeobecnosti v súlade s výsledkami uvedenej metodiky (článok 36).

(11)  Útvary Komisie môžu aj naďalej požadovať technické podrobnosti o takýchto premenných v kontexte iných postupov, ako sú výmeny informácií na technickej úrovni s členskými štátmi v rámci prognózy Komisie.

(12)  Odchýlky od trajektórie vývoja čistých výdavkov, ktorú odporúčala Rada, sa zaznamenajú na kontrolnom účte spravovanom Komisiou.

(13)  Členské štáty, ktoré žiadajú o výnimku z ochranného opatrenia zakazujúceho odloženie úsilia [článok 36 ods. 1 písm. e)], by mali takisto podať správu o plánovaných výdavkoch financovaných z pôžičiek v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

(14)  Pri porovnávaní príslušných číselných údajov je dôležité pamätať rozdiely v povahe číselných údajov o celkovom deficite a dlhu v plánoch na roky do T+4 a číselných údajov v prognózach Komisie. V prognóze Komisie zamestnanci Komisie zahŕňajú len vplyv opatrení, ktoré sú dostatočne špecifikované a dôveryhodne oznámené. V plánoch sa vyžaduje iba kvantifikácia fiškálnych úprav (pričom akákoľvek kvantifikácia podrobných politík v oblasti príjmov a výdavkov je nepovinná). Inými slovami, rozpočtové projekcie v plánoch sú založené na fiškálnej úprave ešte skôr, ako sa špecifikujú a oznámia podrobné opatrenia.

(15)  Na výpočet ukazovateľa rastu čistých výdavkov nie sú v zmysle definície potrebné údaje o diskrečných výdavkových opatreniach. Čisté výdavky sa vypočítavajú na základe vývoja celkových výdavkov bez príjmových opatrení. Z tohto dôvodu sú miery príjmov výslovne zahrnuté do vykazovacích tabuliek. To však neznamená, že novým rámcom sa uprednostňuje úprava prostredníctvom príjmov alebo výdavkov. Vyplýva to jednoducho zo spôsobu, akým sú vymedzené čisté výdavky (t. j. výdavky bez diskrečných príjmových opatrení).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159).

(17)  Eurostat a štatistická komunita v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi rozpočtovými orgánmi vytvoria rámec pre vykazovanie štatistických údajov členských štátov o vnútroštátnom spolufinancovaní programov financovaných Úniou, ktoré sú potrebné na vykonávanie nariadenia a ktoré ešte Eurostat nezozbieral v čase uverejnenia tohto oznámenia. Členské štáty sa môžu spočiatku spoliehať na odhady, dokým sa nevytvorí rámec pre zber a poskytovanie takýchto údajov.

(18)  Projekcie a predpoklady, na ktorých sú založené referenčné trajektórie, Komisia oznámi spolu s referenčnými trajektóriami.

(19)  Podľa článku 9 ods. 1 písm. a) a b) Komisia postúpi svoje východiskové predpoklady všetkým členským štátom – ako súčasť svojich predchádzajúcich usmernení.

(20)  Pozri konvenciu na začiatku oddielu 2

(21)  Tieto projekcie a predpoklady sú zahrnuté v tabuľkách, ktoré poskytla Komisia.

(22)  Odporúčania pre jednotlivé krajiny by sa mali považovať za „relevantné“, pokiaľ ich členský štát ešte „úplne“ alebo „zásadne“ nezrealizoval v zmysle vykonávania dohľadu v rámci európskeho semestra.

(23)  Podľa článku 13 písm. c) nariadenia by sa v pláne malo vysvetliť, ako sa budú riešiť tieto spoločné priority Únie: i) spravodlivá zelená a digitálna transformácia vrátane súladu s európskym právnym predpisom v oblasti klímy; ii) sociálna a hospodárska odolnosť vrátane Európskeho piliera sociálnych práv; iii) energetická bezpečnosť a iv) v prípade potreby budovanie obranných spôsobilostí.

(24)  Všetky členské štáty môžu požiadať o pomoc s navrhovaním a vykonávaním prostredníctvom nástroja technickej podpory.

(25)  Pozri uvedené oddiely 2.3 a 2.4 o tom, ako by sa vplyv reforiem a investícií mal alebo nemal začleniť do projekcií potenciálneho HDP.

(26)  Každý z reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav, by mal spĺňať kritériá článku 14 ods. 3 vrátane toho, aby bol dostatočne podrobný, prednostne uskutočňovaný, časovo ohraničený a overiteľný.

(27)  Dĺžka referenčného obdobia pre strednodobú úroveň investícií by mala byť posledné 4 roky pred začiatkom strednodobého plánu, pokiaľ sa v pláne na základe riadneho odôvodnenia neuvádza použitie iného časového rozpätia. V texte plánu by sa preto mal tento údaj uviesť.

(28)  Na účely týchto usmernení zahŕňa odkaz na partnerské dohody programy v rámci partnerských dohôd, keďže tieto poskytujú podrobnejší a aktualizovaný prehľad reforiem a investícií.

(29)  Aby sa predišlo dvojitému vykazovaniu, reformy a investície uvedené v tabuľke MPT 8 by nemali byť zahrnuté do tabuľky MPT 9.

(30)  Je možné, že v neskoršej fáze sa budú musieť vydať ďalšie usmernenia týkajúce sa požiadaviek na takéto plány nápravných opatrení.

(31)  V prípade členských štátov eurozóny prispejú stanoviská Komisie k návrhom rozpočtových plánov [článok 7 nariadenia (EÚ) č. 473/2013] aj k monitorovaniu vykonávania odporúčaní Rady, ktorými sa schvaľujú strednodobé plány.

(32)  Členské štáty sa zároveň vyzývajú, aby podávali správy o pokroku pri vykonávaní zeleného rozpočtovania.

(33)  V prípade prvých verzií výročných správ o pokroku, ktoré majú byť predložené do 30. apríla 2025, sa členským štátom odporúča, aby vykazovali vykonávanie politiky, ktorá sa uskutočnila od národného programu reforiem na rok 2023, vrátane súladu s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny na rok 2024.

(34)  Východiskovým rokom v odporúčaní Rady je posledný rok, za ktorý sú v čase odporúčania k dispozícii výsledné údaje.

(35)  Napríklad, ak to načasovanie umožňuje, do výročnej správy o pokroku by sa mohla vhodným spôsobom integrovať správa o účinnom opatrení v rámci postupu pri nadmernom deficite.

(36)  Projekcie číselných údajov za T a T+1 v tabuľke APR 1 nie sú normatívne. Malo by ísť o prognózy zohľadňujúce politiky, ktoré sú dôveryhodne a dostatočne podrobne oznámené v čase predloženia výročnej správy o pokroku, a nie politické ciele.

(37)  Mal by sa uviesť koncový dátum prognózy.

(38)  Vymedzenie pojmu vnútroštátne spolufinancovanie programov financovaných Úniou je uvedené v oddiele 2.4.

(39)  V prípade pochybností sa členským štátom odporúča, aby pred predložením správy o pokroku diskutovali s Komisiou na technickej úrovni.

(40)  V prípade členských štátov s predĺženým obdobím fiškálnej úpravy obsahuje tabuľka APR 9 reformy a investície iné ako tie, ktoré tvoria základ pre predĺženie, ako je uvedené v odporúčaní Rady, ktorým sa schvaľuje strednodobý plán, a ktoré sú zahrnuté do tabuľka APR 8.

(41)  V prípade nadmerných nerovnováh pozri nasledujúci oddiel.

(42)  Rozhranie CeSaR je dostupné na adrese: https://webgate.ec.europa.eu/csr. Počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by sa malo vykazovanie v databáze CeSaR zameriavať na plnenie tých odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré nie sú zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti.

(43)  Informácie uvedené vo výročnej správe o pokroku nemajú vplyv na posúdenie Komisie týkajúce sa súladu s konkrétnymi požiadavkami podľa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V prípade, že sa vo výročnej správe o pokroku uvádzajú zmeny opatrení, ktoré už boli v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti kladne posúdené, členské štáty sa vyzývajú, aby o takýchto zmenách informovali Komisiu ešte pred predložením svojich výročných správ o pokroku.

(44)  Priložiť by sa mala štandardná súhrnná správa extrahovaná z rozhrania FENIX, ktorá zahŕňa všetky reformy a investície v rámci plánu obnovy a odolnosti (nielen tie, ktoré sú zahrnuté do strednodobých fiškálnych štrukturálnych plánov).

(45)  Ide o tieto priority: i) spravodlivá zelená a digitálna transformácia vrátane súladu s európskym právnym predpisom v oblasti klímy; ii) sociálna a hospodárska odolnosť vrátane Európskeho piliera sociálnych práv; iii) energetická bezpečnosť a iv) v prípade potreby budovanie obranných spôsobilostí.


PRÍLOHA

Tabuľka I

VYKAZOVANIE ČLENSKÉHO ŠTÁTU EXTRAHOVANÉ Z CeSaR

Odporúčanie pre jednotlivé krajiny. Rok. č.

Odporúčanie pre jednotlivé krajiny Rok Podčasť č. Text odporúčania pre jednotlivé krajiny


Opatrenia

Záznam 1

 

Záznam 2

 

Poznámky

Záznam 1

 

Záznam 2

 

Súčasný stav

Záznam 1

 

Záznam 2

 


Tabuľka II

VYKAZOVANIE ČLENSKÉHO ŠTÁTU EXTRAHOVANÉ Z ROZHRANIA FENIX

(na stiahnutie z rozhrania FENIX – nepovinné)

Odporúčanie pre jednotlivé krajiny Podčasť

Názov opatrenia

Názov míľnika/cieľa

Dátum splnenia (štvrťrok)

Status v rozhraní Fenix

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Tabuľka III

VYKAZOVANIE TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA EURÓPSKEHO PILIERA SOCIÁLNYCH PRÁV: HLAVNÉ OPATRENIA A ICH ODHADOVANÝ VPLYV

Zásada piliera

Zoznam hlavných prispievajúcich opatrení

Odhadovaný vplyv opatrení (kvalitatívny a/alebo kvantitatívny)

1.

Vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie

1.

2.

3.

 

2.

Rodová rovnosť

1.

2.

3.

 

3.

Rovnosť príležitostí

1.

2.

3.

 

4.

Aktívna podpora zamestnanosti

1.

2.

3.

 

5.

Bezpečné a adaptabilné zamestnanie

1.

2.

3.

 

6.

Mzdy

1.

2.

3.

 

7.

Informácie o podmienkach zamestnania a ochrana v prípade prepustenia

1.

2.

3.

 

8.

Sociálny dialóg a zapojenie pracovníkov

1.

2.

3.

 

9.

Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

1.

2.

3.

 

10.

Zdravé, bezpečné a prispôsobené pracovné prostredie a ochrana údajov

1.

2.

3.

 

11.

Starostlivosť o deti a podpora detí

1.

2.

3.

 

12.

Sociálna ochrana

1.

2.

3.

 

13.

Dávky v nezamestnanosti

1.

2.

3.

 

14.

Minimálny príjem

1.

2.

3.

 

15.

Príjem v starobe a dôchodky

1.

2.

3.

 

16.

Zdravotná starostlivosť

1.

2.

3.

 

17.

Začleňovanie ľudí so zdravotným postihnutím

1.

2.

3.

 

18.

Dlhodobá starostlivosť

1.

2.

3.

 

19.

Bývanie a pomoc pre bezdomovcov

1.

2.

3.

 

20.

Prístup k základným službám

1.

2.

3.

 


Tabuľka IV

VYKAZOVANIE TÝKAJÚCE SA CIEĽOV V OBLASTI UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA: OPIS HLAVNÝCH OPATRENÍ A ICH ODHADOVANÝ VPLYV

Cieľ v oblasti udržateľného rozvoja

Zoznam hlavných prispievajúcich opatrení

Odhadovaný vplyv opatrení (kvalitatívny a/alebo kvantitatívny)

1.

Odstránenie chudoby

1.

2.

3.

 

2.

Úplné odstránenie hladu

1.

2.

3.

 

3.

Dobré zdravie a blaho ľudí

1.

2.

3.

 

4.

Kvalitné vzdelávanie

1.

2.

3.

 

5.

Rodová rovnosť

1.

2.

3.

 

6.

Čistá voda a hygiena

1.

2.

3.

 

7.

Cenovo dostupná a čistá energia

1.

2.

3.

 

8.

Dôstojná práca

1.

2.

3.

 

9.

Priemysel, inovácie a infraštruktúra

1.

2.

3.

 

10.

Znížené nerovností

1.

2.

3.

 

11.

Udržateľné mestá a komunity

1.

2.

3.

 

12.

Zodpovedná spotreba a výroba

1.

2.

3.

 

13.

Oblasť klímy

1.

2.

3.

 

14.

Život pod vodou

1.

2.

3.

 

15.

Život na pevnine

1.

2.

3.

 

16.

Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie

1.

2.

3.

 

17.

Partnerstvá na realizáciu cieľov

1.

2.

3.

 


ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/3975/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)