(1)

Minulé krízy, najmä prvé dni pandémie COVID-19, ukázali, že na vnútorný trh (označovaný aj ako jednotný trh) a jeho dodávateľské reťazce môžu mať takéto krízy závažný vplyv, pričom primerané nástroje krízového riadenia a mechanizmy koordinácie sú buď nedostatočné, nevzťahujú sa na všetky aspekty jednotného trhu alebo neumožňujú včasnú reakciu na takéto vplyvy.

(1)

Minulé krízy, najmä prvé dni pandémie ochorenia COVID-19, ukázali, že na vnútorný trh a jeho dodávateľské reťazce môžu mať závažný vplyv, pričom primerané nástroje krízového riadenia a mechanizmy koordinácie sú buď nedostatočné, nevzťahujú sa na všetky aspekty vnútorného trhu alebo neumožňujú včasnú a účinnú reakciu na takéto krízy .

(2)

Najmä v skorej fáze pandémie COVID-19 nebola Únia dostatočne pripravená zabezpečiť účinnú výrobu, obstarávanie a distribúciu nezdravotníckeho tovaru dôležitého v krízovej situácii, ako sú napríklad osobné ochranné pomôcky, pričom opatrenia ad hoc, ktoré Komisia prijala na obnovenie fungovania jednotného trhu a zabezpečenie dostupnosti nezdravotníckeho tovaru dôležitého v krízovej situácii počas pandémie COVID-19 boli nevyhnutne len reakciou na danú situáciu. Pandémia zároveň poukázala na nedostatočný prehľad o výrobných kapacitách v rámci Únie, ako aj na zraniteľné miesta globálnych dodávateľských reťazcov.

(2)

Najmä v skorej fáze pandémie ochorenia COVID-19 nebola Únia dostatočne pripravená zabezpečiť účinnú výrobu, obstarávanie a distribúciu nezdravotníckeho tovaru dôležitého v krízovej situácii, ako sú napríklad osobné ochranné pomôcky, pričom opatrenia ad hoc, ktoré Komisia prijala na obnovenie fungovania vnútorného trhu a zabezpečenie dostupnosti nezdravotníckeho tovaru dôležitého v krízovej situácii počas pandémie ochorenia COVID-19 boli nevyhnutne len reakciou na danú situáciu. Pandémia zároveň poukázala na nedostatočný prehľad o výrobných kapacitách v rámci Únie, ako aj na zraniteľné miesta globálnych dodávateľských reťazcov.

(2a)

Počas pandémie ochorenia COVID-19 mali nekoordinované opatrenia obmedzujúce voľný pohyb osôb osobitný vplyv na kritické odvetvia, najmä na tie, ktoré sú závislé od mobilných pracovníkov vrátane pohraničných a cezhraničných pracovníkov, ktorí zohrávali zásadnú úlohu pri udržiavaní chodu hospodárstva Únie počas tohto obdobia.

(3)

Opatrenia Komisie sa oneskorili o niekoľko týždňov v dôsledku nedostatočných celoúnijných opatrení v oblasti plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí a nejednoznačnosti, na ktorú časť národnej správy sa obrátiť s cieľom nájsť rýchle riešenie pre negatívny vplyv krízy na jednotný trh. Okrem toho sa ukázalo, že nekoordinované reštriktívne opatrenia prijaté členskými štátmi ešte viac zhoršujú vplyvy krízy na jednotný trh. Zistilo sa, že existuje potreba opatrení medzi členskými štátmi a orgánmi Únie, pokiaľ ide o plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí, koordináciu na technickej úrovni a spoluprácu a výmenu informácií.

(3)

Opatrenia Komisie sa oneskorili o niekoľko týždňov v dôsledku nedostatočných celoúnijných opatrení v oblasti plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí a  nejednoznačnosti, na ktorý vnútroštátny orgán sa obrátiť s cieľom nájsť rýchle riešenie pre vplyv krízy na vnútorný trh. Okrem toho sa ukázalo, že nekoordinované reštriktívne opatrenia prijaté členskými štátmi ešte viac zhoršujú vplyvy krízy na vnútorný trh. Zistilo sa, že existuje potreba opatrení medzi členskými štátmi a orgánmi Únie, pokiaľ ide o plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí, koordináciu na technickej úrovni a spoluprácu a výmenu informácií. Okrem toho sa ukázalo, že nedostatočne účinná koordinácia medzi členskými štátmi prehĺbila nedostatok tovaru a vytvorila viac prekážok voľnému pohybu služieb a osôb.

(4)

Organizácie zastupujúce hospodárske subjekty uviedli, že hospodárske subjekty nemali počas pandémie dostatočné informácie o opatreniach členských štátov v oblasti reakcie na krízu, čiastočne z dôvodu nevedomosti o tom, kde možno získať takéto informácie, čiastočne z dôvodu jazykových obmedzení a administratívnej záťaže vyplývajúcej z opakovaného zisťovania vo všetkých členských štátoch, najmä v neustále sa meniacom regulačnom prostred í.  Bránilo im to v prijímaní informovaných pracovných rozhodnutí z hľadiska toho, do akej miery sa môžu spoliehať na svoje právo na voľný pohyb alebo pokračovať v cezhraničnej prevádzke podniku počas krízovej situácie. Je potrebné zlepšiť dostupnosť informácií o opatreniach reakcie na krízu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

(4)

Napriek počiatočnej nedostatočnej koordinácii však pravidlá vnútorného trhu zohrávali kľúčovú úlohu pri zmierňovaní negatívneho vplyvu krízy a pri zabezpečovaní rýchleho oživenia hospodárstva Únie, konkrétne tým, že zabránili neodôvodneným a neprimeraným vnútroštátnym obmedzeniam obsiahnutým v jednostranných reakciách členských štátov a poskytli silný stimul na hľadanie spoločných riešení, čím sa podporila solidarita .

(5)

Tieto nedávne udalosti zároveň poukázali na to, že Únia sa musí lepšie pripraviť na možné budúce krízy, a to najmä s ohľadom na pretrvávajúce dôsledky zmeny klímy a z nich vyplývajúce prírodné katastrofy, ako aj na globálnu hospodársku a geopolitickú nestabilitu. Keďže nie je známe, aký druh krízy by sa mohol vyskytnúť a závažne ovplyvniť jednotný trh a  jeho dodávateľské reťazce v budúcnosti, je potrebné stanoviť nástroj, ktorý sa z hľadiska vplyvov na jednotný trh bude uplatňovať na širokú škálu krízových situácií.

(5)

Tieto nedávne udalosti zároveň poukázali na to, že Únia sa musí lepšie pripraviť na možné budúce krízy, a to najmä s ohľadom na pretrvávajúce dôsledky zmeny klímy a z nich vyplývajúce prírodné katastrofy, ako aj na globálnu hospodársku a geopolitickú nestabilitu. Keďže nie je známe, aký druh budúcich kríz by mohol nastať a mať závažný vplyv na vnútorný trh a jeho dodávateľské reťazce, je potrebné zabezpečiť nástroj, ktorý by sa uplatňoval v prípade výskytu širokého spektra kríz, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a majú cezhraničný vplyv .

(6)

Vplyv krízy na jednotný trh môže mať dve podoby. Kríza môže na jednej strane viesť k prekážkam voľného pohybu v rámci jednotného trhu, a tým narúšať jeho bežné fungovanie. Na druhej strane môže krízová situácia prehĺbiť nedostatok tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii na jednotnom trhu. Týmto nariadením by sa mali riešiť oba druhy vplyvov na jednotný trh.

(6)

Vplyv krízy na vnútorný trh môže viesť k prekážkam voľného pohybu v rámci vnútorného trhu, a tým narúšať jeho bežné fungovanie. Krízová situácia prehĺbiť nedostatok tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii na vnútornom trhu. Týmto nariadením by sa mal riešiť škodlivý vplyv na voľný pohyb tovaru, služieb alebo osôb na vnútornom trhu .

(7)

Keďže je náročné predvídať akékoľvek konkrétne aspekty budúcich kríz, ktoré by mohli ovplyvňovať jednotný trh a jeho dodávateľské reťazce, v tomto nariadení by sa mal stanoviť všeobecný rámec pre predvídanie negatívnych vplyvov, ktoré môže mať akákoľvek kríza na jednotný trh a jeho dodávateľské reťazce, prípravu na tieto vplyvy, ich zmierňovanie a minimalizovanie.

(7)

Keďže je náročné predvídať akékoľvek konkrétne aspekty budúcich kríz, ktoré by mohli ovplyvňovať vnútorný trh a jeho dodávateľské reťazce, v tomto nariadení by sa mal stanoviť všeobecný rámec pre predvídanie negatívnych vplyvov, ktoré môže mať akákoľvek kríza na vnútorný trh a jeho dodávateľské reťazce, prípravu na tieto vplyvy, ich zmierňovanie a minimalizovanie a na posilnenie odolnosti .

(8)

Rámec opatrení stanovený v tomto nariadení by sa mal jednotne, transparentne, efektívne, primerane a včasne zaviesť, a to s primeraným ohľadom na potrebu zachovania zásadných spoločenských funkcií, medzi ktoré patrí verejná bezpečnosť, ochrana verejnosti, verejný poriadok alebo verejné zdravie, pri rešpektovaní zodpovednosti členských štátov za ochranu národnej bezpečnosti a ich právomoci chrániť iné základné funkcie štátu vrátane zabezpečenia územnej celistvosti štátu a udržiavania verejného poriadku.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení by sa mal jednotne, transparentne, efektívne, primerane a včasne zaviesť, a to s primeraným ohľadom na potrebu zachovania zásadných spoločenských funkcií, medzi ktoré patrí verejná bezpečnosť, ochrana verejnosti, verejný poriadok alebo verejné zdravie, pri rešpektovaní zodpovednosti členských štátov za ochranu národnej bezpečnosti a ich právomoci chrániť iné základné funkcie štátu vrátane zabezpečenia územnej celistvosti štátu a udržiavania verejného poriadku. Týmto nariadením by preto nemali byť dotknuté záležitosti týkajúce sa národnej bezpečnosti a obrany.

(9)

Na tento účel sa v tomto nariadení stanovujú:

(9)

Na tento účel sa v tomto nariadení stanovujú prostriedky potrebné na zabezpečenie nepretržitého fungovania vnútorného trhu, voľného obehu tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov, dostupnosti tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii pre občanov, podniky a subjekty verejného sektora v čase krízy.

(10)

Týmto nariadením by sa malo podľa možností umožniť predvídanie udalostí a kríz, pričom sa má vychádzať z priebežných analýz týkajúcich sa strategicky dôležitých oblastí hospodárstva jednotného trhu a nepretržitej práce Únie v oblasti prognostiky.

(11)

Nariadením by nemalo dôjsť k duplikácii existujúceho rámca pre lieky, zdravotnícke pomôcky alebo iné zdravotnícke protiopatrenia v zmysle rámca pre zdravotnú bezpečnosť vrátane nariadenia (EÚ) …/… o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia [nariadenie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, COM(2020) 727], nariadenia Rady (EÚ) …/… o rámci opatrení na zabezpečenie poskytovania zdravotníckych protiopatrení dôležitých v krízovej situácii [nariadenie o rámci pre núdzové situácie, COM(2021) 577], nariadenia (EÚ) …/… o rozšírení mandátu ECDC [nariadenie o ECDC, COM(2020) 726] a nariadenia (EÚ) 2022/123 o rozšírení mandátu agentúry EMA (nariadenie o agentúre EMA). Lieky, zdravotnícke pomôcky alebo iné zdravotnícke protiopatrenia, ak boli zaradené do zoznamu uvedeného v článku 6 ods. 1 nariadenia o rámci pre núdzové situácie, sú preto vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, nie však vo vzťahu k ustanoveniam týkajúcim sa voľného pohybu počas núdzovej situácie na jednotnom trhu, a najmä k ustanoveniam určeným na obnovenie a uľahčenie voľného pohybu, ako aj k mechanizmu oznamovania.

(11)

Nariadením by nemalo dôjsť k duplikácii existujúceho rámca pre lieky, zdravotnícke pomôcky alebo iné zdravotnícke protiopatrenia podľa rámca EÚ pre zdravotnú bezpečnosť vrátane nariadenia (EÚ) 2022/123 a nariadenia (EÚ) 2022/2371. Lieky, zdravotnícke pomôcky alebo iné zdravotnícke protiopatrenia, ktoré patria do ich pôsobnosti, sú preto vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s výnimkou ustanovení týkajúcich sa voľného pohybu počas núdzovej situácie na vnútornom trhu, a najmä tých, ktoré sú určené na obnovenie a uľahčenie voľného pohybu, ako aj mechanizmu oznamovania.

(12)

Toto nariadenie by malo dopĺňať mechanizmus integrovanej politickej reakcie na krízu, ktorý riadi Rada podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2018/1993, pokiaľ ide o jeho pôsobenie na vplyvy medzisektorových kríz na jednotný trh, ktoré si vyžadujú politické rozhodovanie.

(12)

Toto nariadenie by malo dopĺňať opatrenia integrovanej politickej reakcie na krízu, ktorý riadi Rada podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2018/1993, pokiaľ ide o jeho pôsobenie na vplyvy medzisektorových kríz na vnútorný trh, ktoré si vyžadujú politické rozhodovanie.

(16)

Aby sa zohľadnila mimoriadna povaha núdzovej situácie na jednotnom trhu a jej možné ďalekosiahle dôsledky na jeho základné fungovanie, vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o aktiváciu režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu, by sa mali výnimočne udeliť Rade v zmysle článku 281 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(16)

Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté pracovné právo ani pracovné podmienky vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ani práva na kolektívne vyjednávanie a autonómia sociálnych partnerov.

(17)

V článku 21 ZFEÚ sa stanovuje, že občania EÚ majú právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom toto právo podlieha obmedzeniam a podmienkam stanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonávanie. Podrobné podmienky a obmedzenia sú uvedené v smernici 2004/38/ES. V smernici sa stanovujú všeobecné zásady uplatniteľné na tieto obmedzenia a dôvody, na ktorých základe sa môžu takéto opatrenia odôvodniť. Týmito dôvodmi sú verejný poriadok, verejná bezpečnosť alebo verejné zdravie. Obmedzenia voľného pohybu v tejto súvislosti môžu byť opodstatnené, ak sú primerané a nediskriminačné. Cieľom tohto nariadenia nie je poskytnúť dodatočné dôvody na obmedzenie práva na voľný pohyb osôb nad rámec tých, ktoré sú stanovené v kapitole VI smernice 2004/38/ES.

(17)

Ak činnosti, ktoré sa majú vykonať podľa tohto nariadenia, zahŕňajú spracúvanie osobných údajov, takéto spracúvanie by malo byť v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie o ochrane osobných údajov, konkrétne s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679  (1a) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725  (1b) .

(18)

Pokiaľ ide o opatrenia na obnovu a uľahčenie voľného pohybu osôb a iné opatrenia s vplyvom na voľný pohyb osôb stanovené v zmysle tohto nariadenia, vychádzajú z článku 21 ZFEÚ a dopĺňajú smernicu 2004/38/ES bez toho, aby mali vplyv na jej uplatňovanie počas núdzových situácií na jednotnom trhu. Takéto opatrenia by nemali viesť k povoleniu alebo opodstatneniu obmedzení voľného pohybu v rozpore so zmluvami alebo inými ustanoveniami práva Únie.

(18)

Týmto nariadením sa stanovujú práva a povinnosti hospodárskych subjektov, najmä fyzických alebo právnických osôb vrátane akéhokoľvek dočasného združenia podnikov, ktoré ponúkajú výrobky alebo služby kritického významu na trhu. Okrem toho sa ním vymedzujú kriticky dôležité oblasti, ktoré majú systémový a zásadný význam pre fungovanie vnútorného trhu, najmä oblasti súvisiace s cezhraničným voľným pohybom tovaru, služieb alebo osôb, napríklad v oblasti potravín, dopravy, údržby, zdravotníctva alebo informačných technológií.

(19)

V článku 45 ZFEÚ sa stanovuje, že pracovníci majú právo na voľný pohyb, pričom toto právo podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. Toto nariadenie obsahuje ustanovenia, ktorými sa dopĺňajú existujúce opatrenia s cieľom posilniť voľný pohyb osôb, zvýšiť transparentnosť a poskytovať administratívnu pomoc počas núdzových situácií na jednotnom trhu. Tieto opatrenia zahŕňajú vytvorenie a sprístupnenie jednotných kontaktných miest pre pracovníkov a ich zástupcov v členských štátoch a na úrovni Únie v rámci režimu obozretného dohľadu nad jednotným trhom a režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu v zmysle tohto nariadenia.

(19)

Na zabezpečenie bezproblémového fungovania vnútorného trhu by sa týmto nariadením mala zriadiť Rada pre núdzové situácie a odolnosť vnútorného trhu (ďalej len „rada“), ktorá bude poskytovať Komisii poradenstvo o vhodných opatreniach s cieľom predvídať vplyv krízy, predchádzať mu alebo reagovať naň. Európsky parlament by mal mať možnosť vymenovať odborníka za člena rady. Komisia by mala pozvať zástupcov iných subjektov dôležitých v krízovej situácii na úrovni Únie ako pozorovateľov na príslušné zasadnutia rady vrátane, ak je to vhodné, zástupcov Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa Európskemu parlamentu doručili všetky dokumenty v rovnakom čase ako zástupcom členských štátov. Európsky parlament by mal mať aj systematický prístup na zasadnutia rady, na ktoré sú pozývaní experti členských štátov. Účasť zástupcov štátov EZVO ako pozorovateľov by sa mala zabezpečiť v súlade s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore, ako aj s dvojstrannými dohodami medzi Úniou a Švajčiarskou konfederáciou. Výbor by mal pomáhať a radiť Komisii najmä v súvislosti s opatreniami, ktoré majú vplyv na voľný pohyb tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov, s osobitným zameraním na mobilných pracovníkov vrátane prihraničných a cezhraničných pracovníkov.

(20)

Ak členské štáty v príprave na núdzové situácie na jednotnom trhu a počas týchto situácií prijmú opatrenia, ktoré majú vplyv na voľný pohyb tovaru alebo osôb, tovar alebo slobodu poskytovať služby, opatrenia by sa mali obmedziť na to, čo je nevyhnutné, a mali by sa odstrániť čo najskôr, ako to situácia umožňuje. Takéto opatrenia by mali rešpektovať zásady proporcionality a nediskriminácie, pričom by sa v rámci nich mala zohľadniť konkrétna situácia pohraničných regiónov.

(20)

Je nevyhnutné zaručiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť, najmä v čase krízy, v súlade s hodnotami, na ktorých je Únia založená. Európsky parlament zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní demokratickej zodpovednosti. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť pravidlá na posilnenie dialógu o núdzovej situácii a odolnosti medzi Komisiou, Európskym parlamentom a Radou.

(21)

Aktiváciou režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu by sa mala začať povinnosť členských štátov oznamovať obmedzenia voľného pohybu dôležité v krízovej situácii.

(21)

S cieľom zabezpečiť účinnú koordináciu a výmenu informácií v núdzových prípadoch sa v tomto nariadení stanovuje povinnosť členských štátov určiť ústredné kontaktné úrady zodpovedné za kontakt s ústredným kontaktným úradom na úrovni Únie určeným Komisiou a s ústrednými kontaktnými úradmi iných členských štátov .

(22)

Pri preskúmavaní, či všetky oznámené navrhnuté alebo prijaté opatrenia sú v súlade so zásadou proporcionality, by Komisia mala náležite zohľadniť vyvíjajúcu sa krízovú situáciu a mnohokrát obmedzené informácie, ktoré majú členské štáty k dispozícii, keď sa usilujú o zníženie vznikajúcich rizík v kontexte krízy. Komisia za opodstatnených a nevyhnutných okolností môže na základe všetkých dostupných informácií vrátane špecializovaných a vedeckých informácií posúdiť opodstatnenosť argumentov členského štátu, ktoré sa opierajú o zásadu predbežnej opatrnosti, ako dôvod na prijatie obmedzení voľného pohybu osôb. Úlohou Komisie je zabezpečiť, aby takéto opatrenia boli v súlade s právom Únie a nevytvárali neopodstatnené prekážky fungovania jednotného trhu . Komisia by mala na oznámenia členských štátov reagovať čo najskôr, a to so zreteľom na okolnosti konkrétnej krízy, a najneskôr v lehotách stanovených týmto nariadením.

(22)

Odolnosť je kľúčom k zabezpečeniu toho, aby vnútorný trh splnil svoj konečný cieľ, ktorým je podpora hospodárstva Únie . Týmto nariadením by sa malo umožniť predvídanie udalostí a kríz, pričom sa má vychádzať z priebežných analýz týkajúcich sa kriticky dôležitých oblastí hospodárstva vnútorného trhu a nepretržitej práce Únie v oblasti prognostiky . Na zabezpečenie pripravenosti všetkých aktérov na krízu je potrebné stanoviť pravidlá pre záťažové testy, ktoré sa majú vykonávať aspoň každé dva roky, odbornú prípravu a krízové protokoly, ktoré sa budú vykonávať každé dva roky a do ktorých sa zapoja nielen príslušné vnútroštátne orgány, ale aj zainteresované strany, ako sú podniky, sociálni partneri a experti. Takisto je nevyhnutné stanoviť pravidlá týkajúce sa strategických rezerv tovaru kritického významu s cieľom zabezpečiť riadnu výmenu informácií a poskytnúť podporu členským štátom s cieľom pomôcť im pri koordinácii a zefektívnení ich úsilia.

(23)

Na zabezpečenie použitia konkrétnych opatrení zameraných na núdzovú situáciu na jednotnom trhu stanovených v tomto nariadení len v prípadoch, keď je to nevyhnutné v záujme reakcie na konkrétnu núdzovú situáciu na jednotnom trhu, by takéto opatrenia mali byť podmienené samostatnou aktiváciou vykonávacími aktmi Komisie, v ktorých sa uvedú dôvody danej aktivácie a tovar alebo služby dôležité v krízovej situácii, na ktoré sa takéto opatrenia vzťahujú.

(23)

Na určenie kritických odvetví by sa mala stanoviť metodika zohľadňujúca osobitné kritériá, konkrétne obchodné toky, dopyt a ponuku, koncentráciu ponuky, produkciu Únie a globálnu produkciu, výrobné kapacity Únie a globálne výrobné kapacity v rôznych fázach hodnotového reťazca a vzájomné závislosti medzi hospodárskymi subjektmi .

(24)

Aby sa zabezpečila proporcionalita vykonávacích aktov a náležité rešpektovanie úlohy hospodárskych subjektov pri krízovom riadení, Komisia by mala pristúpiť k aktivácii režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu len vtedy , ak hospodárske subjekty nie sú schopné v primeranom čase poskytnúť riešenie na dobrovoľnom základe. Dôvody tejto neschopnosti by sa mali uviesť v každom takomto akte a v súvislosti so všetkými konkrétnymi aspektmi krízy.

(24)

Je dôležité identifikovať a monitorovať dodávateľské reťazce tovaru, služieb kritického významu počas režimu obozretného dohľadu, ako aj voľný pohyb kategórií pracovníkov kritického významu pred núdzovou situáciou na vnútornom trhu. Aby sa zohľadnila aktivácia režimu obozretného dohľadu a potenciálne dôsledky na riadne fungovanie vnútorného trhu, ktoré prináša, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na aktiváciu tohto režimu v zmysle článku 291 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . Režim obozretného dohľadu by sa mal aktivovať maximálne na šesť mesiacov s možnosťou predĺženia o rovnaké trvanie, pričom sa náležite zohľadní stanovisko rady. Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o svojich zisteniach týkajúcich sa monitorovania, ktoré sa vykonáva počas režimu obozretného dohľadu, dodávateľských reťazcov tovaru, služieb kritického významu, voľného pohybu kategórií pracovníkov kritického významu a súpisu najdôležitejších hospodárskych subjektov.

(25)

Žiadosti hospodárskym subjektom o informácie by Komisia mala použiť len vtedy, ak informácie nevyhnutné v záujme primeranej reakcie na núdzovú situáciu na jednotnom trhu, ako sú informácie potrebné na obstarávanie Komisiou v mene členských štátov alebo odhad výrobných kapacít výrobcov tovaru dôležitého v krízovej situácii, ktorého dodávateľské reťazce boli narušené, nemožno získať z verejne dostupných zdrojov alebo na základe dobrovoľne poskytnutých informácií.

(25)

Komisia by mala dôkladne posúdiť závažnosť narušení fungovania vnútorného trhu a vplyv krízy na základe konkrétnych a spoľahlivých dôkazov a náležite zohľadniť kritériá stanovené v tomto nariadení.

(26)

Aktiváciou režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu by sa v prípade potreby malo zároveň spustiť aj uplatňovanie určitých postupov reakcie na krízu, ktorými sa zavedú zmeny pravidiel upravujúcich návrh, výrobu, posudzovanie zhody a uvádzanie tovaru, na ktorý sa vzťahujú harmonizované pravidlá Únie, na trh. Týmito postupmi reakcie na krízu by sa malo v kontexte núdzovej situácie umožniť rýchle uvádzanie výrobkov označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii na trh . Orgány posudzovania zhody by mali uprednostniť posudzovanie zhody tovaru dôležitého v krízovej situácii pred inými neukončenými žiadosťami, ktoré sa týkajú iných výrobkov. Na druhej strane v prípadoch, keď existujú neprimerané oneskorenia v postupoch posudzovania zhody, príslušné vnútroštátne orgány by mali mať možnosť vydať povolenia pre výrobky, ktoré na účely uvedenia na ich príslušný trh nepodstúpili uplatniteľné postupy posudzovania zhody, a to za predpokladu, že tieto výrobky spĺňajú príslušné bezpečnostné požiadavky. Takéto povolenia budú platné len na území vydávajúceho členského štátu a obmedzené na trvanie núdzovej situácie na jednotnom trhu . Aby sa popri tom uľahčilo zvýšenie dodávok výrobkov dôležitých v krízovej situácii, mala by sa zaviesť určitá flexibilita, pokiaľ ide o mechanizmus predpokladu zhody. Výrobcovia tovaru dôležitého v krízovej situácii by v kontexte núdzovej situácie na jednotnom trhu mali mať možnosť spoľahnúť sa aj na vnútroštátne a medzinárodné normy, ktorými sa poskytuje rovnocenná úroveň ochrany ako v prípade harmonizovaných európskych noriem . V prípadoch, ak harmonizované európske normy neexistujú alebo ich dodržiavanie je mimoriadne sťažené narušeniami jednotného trhu, Komisia by mala mať možnosť vydať dobrovoľne alebo záväzne uplatniteľné spoločné technické špecifikácie s cieľom poskytnúť výrobcom technické riešenia pripravené na okamžité využitie.

(26)

S cieľom zohľadniť výnimočnú povahu a potenciálne ďalekosiahle dôsledky aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť voľný pohyb tovaru, služieb a osôb, a s cieľom zabezpečiť primeranú verejnú kontrolu by sa režim núdzovej situácie na vnútornom trhu mal aktivovať len legislatívnym aktom vo forme rozhodnutia o návrhu Komisie, urýchlene prijatého spoločne Európskym parlamentom a Radou . S cieľom riešiť potrebu rýchleho rozhodovania v čase krízy by sa rozhodnutia o aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu mohli prijímať s využitím postupov pre naliehavé prípady, keďže tieto postupy sa už v minulosti úspešne využívali.

(27)

Zavedenie týchto zmien dôležitých v krízovej situácii týkajúcich sa príslušných sektorových harmonizovaných pravidiel Únie si vyžaduje cielené zmeny týchto 19 odvetvových rámcov: smernica 2000/14/ES, smernica 2006/42/EÚ, smernica 2010/35/EÚ, smernica 2013/29/EÚ, smernica 2014/28/EÚ, smernica 2014/29/EÚ, smernica 2014/30/EÚ, smernica 2014/31/EÚ, smernica 2014/32/EÚ, smernica 2014/33/EÚ, smernica 2014/34/EÚ, smernica 2014/35/EÚ, smernica 2014/53/EÚ, smernica 2014/68/EÚ, nariadenie (EÚ) 2016/424, nariadenie (EÚ) 2016/425, nariadenie (EÚ) 2016/426, nariadenie (EÚ) 2019/1009 a nariadenie (EÚ) č. 305/2011. Aktivácia núdzových postupov by mala byť podmienená aktiváciou núdzovej situácie na jednotnom trhu a mala by sa obmedziť na výrobky označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii.

(27)

Aktivácia núdzových postupov by mala byť podmienená aktiváciou režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu a mala by sa obmedziť na výrobky označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii. Aktiváciou režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu by sa preto v prípade potreby malo spustiť aj uplatňovanie určitých postupov reakcie na krízu, ktorými sa riadi navrhovanie, výroba, posudzovanie zhody a uvádzanie tovaru na trh, na ktorý sa vzťahujú harmonizované pravidlá Únie alebo všeobecné rámcové pravidlá týkajúce sa bezpečnosti, ktoré by sa malo obmedziť na výrobky označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii.

(28)

Opatrenia na úrovni Únie zamerané na dostupnosť výrobkov dôležitých v krízovej situácii, ako sú napríklad prioritné objednávky, sa môžu ukázať ako nevyhnutné pre návrat k bežnému fungovaniu jednotného trhu, ak existujú závažné ohrozenia fungovania jednotného trhu, alebo v prípadoch závažného nedostatku tovaru strategického významu alebo mimoriadne vysokého dopytu po tomto tovare.

(28)

Obmedzenie voľného pohybu tovaru, služieb a osôb uložené členskými štátmi by sa malo zakázať, s výnimkou prípadu, ak nie je nediskriminačné, je odôvodnené a primerané. Nemalo by byť možné pozastaviť uplatňovanie základných slobôd stanovených v zmluve v čase krízy a členské štáty by nemali využívať núdzovú situáciu ako zámienku na prijatie obmedzení, ktoré presahujú rámec pravidiel zmluvy. K aždá reakcia na núdzovú situáciu na vnútornom trhu by mala byť prísne v súlade s takýmito pravidlami, ako aj s pravidlami stanovenými v tomto nariadení. Ak členské štáty v príprave na núdzové situácie na vnútornom trhu a počas týchto situácií prijmú opatrenia, ktoré majú vplyv na voľný pohyb tovaru alebo osôb, alebo slobodu poskytovať služby, opatrenia by sa mali obmedziť na to, čo je nevyhnutné, a mali by sa odstrániť hneď po deaktivácii núdzového režimu alebo skôr, keď už nie sú potrebné. Takéto opatrenia by mali rešpektovať zásady proporcionality a nediskriminácie, pričom by sa v rámci nich mala zohľadniť konkrétna situácia pohraničných regiónov.

(29)

S cieľom využiť kúpnu silu a rokovaciu pozíciu Komisie počas režimu obozretného dohľadu nad jednotným trhom a režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu, by členské štáty mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby vykonávala obstarávanie v ich mene .

(29)

Organizácie zastupujúce hospodárske subjekty uviedli, že hospodárske subjekty nemali počas pandémie dostatočné informácie o opatreniach členských štátov v oblasti reakcie na krízu, čiastočne z dôvodu nevedomosti o tom, kde možno získať takéto informácie, čiastočne z dôvodu jazykových obmedzení a administratívnej záťaže, ktorú by znamenalo opakované zisťovanie vo všetkých členských štátoch, najmä v neustále sa meniacom regulačnom prostredí. Bránilo im to v prijímaní informovaných podnikateľských rozhodnutí z hľadiska toho, do akej miery sa môžu spoliehať na svoje právo na voľný pohyb alebo pokračovať v cezhraničnej prevádzke podniku počas krízovej situácie. Je potrebné zlepšiť dostupnosť informácií o opatreniach reakcie na krízu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

(30)

Ak počas núdzovej situácie na jednotnom trhu na ňom existuje závažný nedostatok výrobkov alebo služieb dôležitých v krízovej situácii, pričom je zrejmé, že hospodárske subjekty, ktoré pôsobia na jednotnom trhu, nevyrábajú žiaden takýto tovar, ale v zásade by boli schopné reprofilovať svoje výrobné linky alebo by nemali dostatočnú kapacitu na poskytovanie potrebného tovaru a služieb, Komisia by mala mať možnosť v krajnom prípade členským štátom odporučiť, aby prijali opatrenia, ktorými uľahčia alebo vyžiadajú zvýšenie alebo reprofiláciu výrobnej kapacity výrobcov alebo kapacity poskytovateľov služieb na poskytovanie služieb dôležitých v krízovej situácii. Komisia by pri tom informovala členské štáty o závažnosti nedostatku a o druhu potrebného tovaru alebo služieb dôležitých v krízovej situácii a poskytovala by podporu a poradenstvo v súvislosti s flexibilitou acquis Únie na takéto účely.

(30)

V článku 21 ZFEÚ sa stanovuje, že občania Únie majú právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom toto právo podlieha obmedzeniam a podmienkam stanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonávanie. Podrobné podmienky a obmedzenia sú uvedené v smernici 2004/38/ES. V smernici sa stanovujú všeobecné zásady uplatniteľné na tieto obmedzenia a dôvody, akými sa môžu takéto opatrenia odôvodniť. Týmito dôvodmi sú verejný poriadok, verejná bezpečnosť alebo verejné zdravie. Obmedzenia voľného pohybu v tejto súvislosti môžu byť opodstatnené, ak sú primerané a nediskriminačné. Cieľom tohto nariadenia nie je poskytnúť dodatočné dôvody na obmedzenie práva na voľný pohyb osôb nad rámec tých, ktoré sú stanovené v kapitole VI smernice 2004/38/ES.

(31)

Opatrenia zabezpečujúce regulačnú flexibilitu by Komisii umožnili odporučiť, aby členské štáty zrýchlili postupy udeľovania povolení, ktoré by boli nevyhnutné na zvýšenie kapacity na výrobu tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo poskytovanie služieb dôležitých v krízovej situácii.

(31)

Opatrenia na uľahčenie voľného pohybu osôb a iné opatrenia s vplyvom na voľný pohyb osôb stanovené v zmysle tohto nariadenia vychádzajú z článku 21 ZFEÚ a dopĺňajú smernicu 2004/38/ES bez toho, aby mali vplyv na jej uplatňovanie v prípade núdzových situácií na vnútornom trhu. Takéto opatrenia by nemali viesť k povoleniu alebo opodstatneniu obmedzení voľného pohybu v rozpore so zmluvami alebo inými ustanoveniami práva Únie.

(32)

Navyše, aby sa zabezpečila dostupnosť tovaru dôležitého v krízovej situácii počas núdzovej situácie na jednotnom trhu, Komisia môže hospodárske subjekty pôsobiace v dodávateľských reťazcoch dôležitých v krízovej situácii vyzvať, aby uprednostnili objednávky vstupov potrebných na výrobu konečného tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo objednávky samotného takéhoto konečného tovaru. Ak hospodársky subjekt odmietne prijať a uprednostniť takéto objednávky, môže Komisia na základe objektívnych dôkazov o nevyhnutnej dostupnosti tovaru v krízovej situácii rozhodnúť a dotknuté hospodárske subjekty vyzvať, aby prijali a uprednostnili určité objednávky, ktorých plnenie bude mať následne prednosť pred inými povinnosťami podľa súkromného alebo verejného práva . Ak dotknutý subjekt objednávku neprijme, mal by svoje legitímne dôvody tohto zamietnutia vysvetliť . Komisia môže takéto odôvodnené vysvetlenie alebo jeho časti zverejniť s náležitým ohľadom na obchodné tajomstvo .

(32)

V článku 45 ZFEÚ sa stanovuje, že pracovníci majú právo na voľný pohyb, pričom toto právo podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. Toto nariadenie obsahuje ustanovenia, ktorými sa dopĺňajú existujúce opatrenia s cieľom uľahčiť voľný pohyb osôb, zvýšiť transparentnosť a poskytovať administratívnu pomoc počas núdzových situácií na vnútornom trhu . Medzi takéto opatrenia patrí zriadenie jednotných kontaktných miest a ich sprístupnenie pracovníkom a ich zástupcom v členských štátoch a na úrovni Únie počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle tohto nariadenia . Členské štáty a Komisia sa nabádajú, aby na zriadenie a prevádzku týchto kontaktných miest využili existujúce nástroje . Takéto kontaktné miesta by mali byť aktívne aj mimo režimu núdzovej situácie a mali by slúžiť na podporu komunikácie medzi členskými štátmi a s radou .

(33)

Komisia s cieľom zabezpečiť dostupnosť tovaru dôležitého v krízovej situácii počas núdzovej situácie na jednotnom trhu môže okrem toho členským štátom odporučiť, aby distribuovali strategické rezervy, a to s náležitým ohľadom na zásady solidarity, nevyhnutnosti a proporcionality .

(33)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o možnosť prijímať podporné opatrenia v záujme uľahčenia voľného pohybu osôb . Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(34)

Ak činnosti, ktoré sa majú vykonať podľa tohto nariadenia, zahŕňajú spracúvanie osobných údajov, takéto spracúvanie by malo byť v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie o ochrane osobných údajov, konkrétne s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725  (41) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679  (42) .

(34)

Aktivácia režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo režimu núdzovej situácie by mala viesť k vzniku povinnosti členských štátov informovať Komisiu o prijatí opatrení týkajúcich sa obmedzení voľného pohybu tovaru dôležitého v krízovej situácii, slobody poskytovať služby a voľného pohybu osôb vrátane pracovníkov a malo by ju sprevádzať vyhlásenie odôvodňujúce zavedenie takýchto opatrení. Vo vyhlásení o primeranosti takýchto opatrení by sa mal zohľadniť vplyv opatrení, ich rozsah a očakávané trvanie.

(35)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o možnosť prijímať podporné opatrenia v záujme uľahčenia voľného pohybu osôb, vytvorenia zoznamu jednotlivých cieľových hodnôt (objemy a lehoty) strategických rezerv, ktoré by členské štáty mali zachovávať tak, aby sa dosiahli ciele tejto iniciatívy. Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci, aj pokiaľ ide o aktiváciu režimu obozretného dohľadu a opatrení obozretného dohľadu s cieľom pozorne monitorovať strategické dodávateľské reťazce a koordinovať vytváranie strategických rezerv tovaru a služieb strategického významu. Okrem toho v záujme rýchlej a koordinovanej reakcie by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aj pokiaľ ide o aktiváciu osobitných opatrení reakcie na núdzovú situáciu v čase núdzovej situácie na jednotnom trhu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(35)

Pri preskúmavaní toho, či sú všetky oznámené navrhnuté alebo prijaté opatrenia v súlade so zásadou proporcionality, by Komisia mala náležite zohľadniť vyvíjajúcu sa krízovú situáciu a mnohokrát obmedzené informácie, ktoré majú členské štáty k dispozícii, keď sa usilujú o obmedzenie vznikajúcich rizík v kontexte krízy. Komisia môže za opodstatnených a nevyhnutných okolností posúdiť na základe všetkých dostupných informácií vrátane špecializovaných a vedeckých informácií opodstatnenosť argumentov členského štátu. Úlohou Komisie je zabezpečiť, aby takéto opatrenia boli v súlade s právom Únie a nevytvárali neopodstatnené prekážky fungovania vnútorného trhu. Komisia by mala na oznámenia členských štátov reagovať čo najskôr, a to so zreteľom na okolnosti konkrétnej krízy, a najneskôr v lehotách stanovených týmto nariadením.

(36)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Predovšetkým sa ním rešpektuje právo na súkromie hospodárskych subjektov zakotvené v článku 7 Charty, právo na ochranu osobných údajov stanovené v článku 8 Charty, sloboda podnikania a zmluvná sloboda, ktoré sú chránené článkom 16 Charty, právo vlastniť majetok chránené článkom 17 Charty, právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie chránené článkom 26 Charty a právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ako sa stanovuje v článku 47 Charty. Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Nariadením by nemali byť dotknutá autonómia sociálnych partnerov, ako sa uznáva v ZFEÚ.

(36)

Ak Komisia zistí, že oznámené opatrenia nie sú v súlade s právom Únie, môže vydať rozhodnutie, ktorým dotknutý členský štát požiada, aby zmenil oznámený návrh opatrenia alebo ho neprijal. Prijímaním rozhodnutí nie sú dotknuté výsady Komisie ako strážkyne zmlúv, ktorá je zodpovedná za rešpektovanie voľného pohybu tovaru, služieb a osôb. S cieľom zaručiť účinné vykonávanie tohto nariadenia by Komisia mala účinne reagovať na porušenia práva Únie prostredníctvom konaní o porušení povinnosti.

(37)

Únia ostáva naďalej plne zaviazaná dodržiavať medzinárodnú solidaritu a silne podporuje zásadu, že všetky opatrenia považované za nevyhnutné, ktoré sa prijali podľa tohto nariadenia, vrátane opatrení nevyhnutných na prevenciu alebo zmiernenie kritických nedostatkov, sa vykonávajú spôsobom, ktorý je cielený, transparentný, primeraný, dočasný a zlučiteľný so záväzkami v rámci WTO.

(37)

S cieľom zabezpečiť, aby sa občanom, spotrebiteľom, hospodárskym subjektom a pracovníkom a ich zástupcom poskytla pomoc v prípade núdzovej situácie, je dôležité zriadiť vnútroštátne jednotné kontaktné miesta a jednotné kontaktné miesto na úrovni Únie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby každý, kto je dotknutý vnútroštátnymi opatreniami reakcie na krízu, bol schopný získať od príslušných orgánov relevantné informácie poskytnuté jasným a zrozumiteľným jazykom, takisto ľahko dostupným spôsobom pre osoby so zdravotným postihnutím.

(38)

Súčasťou rámca Únie budú medziregionálne prvky na zavedenie jednotných, medziodvetvových a cezhraničných opatrení obozretného dohľadu nad jednotným trhom a opatrení reakcie na núdzovú situáciu, najmä vzhľadom na zdroje, kapacity a zraniteľnosti naprieč susednými regiónmi, konkrétne pohraničnými regiónmi.

(38)

Na zabezpečenie použitia konkrétnych opatrení zameraných na núdzovú situáciu na vnútornom trhu stanovených v tomto nariadení len v prípadoch, keď je to nevyhnutné v záujme reakcie na konkrétnu núdzovú situáciu na vnútornom trhu, by takéto opatrenia mali byť podmienené samostatnou aktiváciou vykonávacími aktmi Komisie, v ktorých sa uvedú dôvody danej aktivácie a tovar alebo služby dôležité v krízovej situácii, na ktoré sa takéto opatrenia vzťahujú.

(39)

Komisia zároveň vo vhodných prípadoch začne konzultácie alebo spoluprácu v mene Únie s relevantnými tretími krajinami, s osobitým dôrazom na rozvojové krajiny, s cieľom hľadať v rámci spolupráce riešenia narušení dodávateľských reťazcov, a to v súlade s medzinárodnými záväzkami. V prípade potreby to bude zahŕňať koordináciu na príslušných medzinárodných fórach.

(39)

Aby sa zabezpečila proporcionalita vykonávacích aktov a náležité rešpektovanie úlohy hospodárskych subjektov pri krízovom riadení, by mala Komisia pristúpiť k aktivácii opatrení režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu len vtedy, ak hospodárske subjekty nie sú schopné v primeranom čase poskytnúť riešenie na dobrovoľnom základe. Dôvody aktivácie by sa mali uviesť v každom takomto akte a mali by zohľadňovať všetky konkrétne aspekty krízy.

(40)

Na zavedenie rámca pre krízové protokoly by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť regulačný rámec stanovený v tomto nariadení presnejším stanovením spôsobov spolupráce členských štátov a orgánov Únie počas režimu obozretného dohľadu nad jednotným trhom a režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu, bezpečnej výmeny informácií, komunikácie o rizikách a krízovej komunikácie . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(40)

Žiadosti hospodárskym subjektom o informácie by Komisia mala použiť len vtedy, ak informácie nevyhnutné v záujme primeranej reakcie na núdzovú situáciu na vnútornom trhu, ako sú informácie potrebné na obstarávanie Komisiou v mene členských štátov alebo odhad výrobných kapacít výrobcov tovaru dôležitého v krízovej situácii, ktorého dodávateľské reťazce boli narušené, nemožno získať z verejne dostupných zdrojov alebo na základe dobrovoľne poskytnutých informácií akýmkoľvek iným spôsobom v spolupráci s radou a členskými štátmi.

(41)

Nariadenie Rady (ES) č. 2679/98, ktorým sa stanovuje mechanizmus pre dvojstranné rokovania o prekážkach fungovania jednotného trhu, sa využíva zriedkavo a je zastarané. Z jeho hodnotenia vyplynulo, že riešenia stanovené týmto nariadením nie sú schopné reagovať na realitu komplexných krízových situácií, ktoré sa neobmedzujú na incidenty prebiehajúce na hraniciach dvoch susediacich členských štátov. Z tohto dôvodu by sa malo zrušiť,

(41)

Opatrenia na úrovni Únie zamerané na dostupnosť výrobkov dôležitých v krízovej situácii, ako sú napríklad prioritné objednávky, sa môžu ukázať ako nevyhnutné pre návrat k bežnému fungovaniu vnútorného trhu, ak existujú závažné ohrozenia fungovania vnútorného trhu, alebo v prípadoch závažného nedostatku tovaru kritického významu alebo mimoriadne vysokého dopytu po tomto tovare.

(41a)

Ak počas núdzovej situácie na vnútornom trhu existuje na ňom závažný nedostatok tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii, pričom je zrejmé, že hospodárske subjekty, ktoré pôsobia na vnútornom trhu, nevyrábajú žiaden takýto tovar, ale v zásade by boli schopné reprofilovať svoje výrobné linky alebo by mali dostatočnú kapacitu na poskytovanie potrebného tovaru a služieb, Komisia by mala mať možnosť v krajnom prípade členským štátom odporučiť, aby prijali opatrenia, ktorými uľahčia alebo vyžiadajú zvýšenie alebo reprofiláciu výrobnej kapacity výrobcov alebo kapacity poskytovateľov služieb na poskytovanie služieb dôležitých v krízovej situácii. Komisia by vtedy mala informovať členské štáty o závažnosti nedostatku a o druhu tovaru alebo služieb dôležitých v krízovej situácii, ktoré sú potrebné, a poskytnúť podporu a poradenstvo v súvislosti s flexibilitou, ktorú umožňuje acquis Únie na takéto účely.

(41b)

Opatrenia zabezpečujúce regulačnú flexibilitu by Komisii umožnili odporučiť, aby členské štáty zrýchlili postupy udeľovania povolení, ktoré by boli nevyhnutné na zvýšenie kapacity na výrobu tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo poskytovanie služieb dôležitých v krízovej situácii.

(41c)

Navyše, aby sa zabezpečila dostupnosť tovaru dôležitého v krízovej situácii počas núdzovej situácie na vnútornom trhu, Komisia môže hospodárske subjekty pôsobiace v dodávateľských reťazcoch dôležitých v krízovej situácii vyzvať, aby uprednostnili objednávky na tovar súvisiaci s krízou alebo objednávky na vstupy potrebné na výrobu tovaru dôležitého v krízovej situácii. Ak hospodársky subjekt odmietne prijať a uprednostniť takéto objednávky napriek objektívnym dôkazom o nevyhnutnosti dostupnosti tovaru dôležitého v krízovej situácii Komisia môže vyzvať dotknuté hospodárske subjekty, aby prijali a uprednostnili určité objednávky, ktorých splnenie bude mať potom prednosť pred inými povinnosťami podľa súkromného alebo verejného práva. V prípade neakceptovania žiadosti by mal dotknutý subjekt vysvetliť svoje oprávnené dôvody tohto zamietnutia.

(41d)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia a v záujme rýchlej a koordinovanej reakcie by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aj pokiaľ ide o aktiváciu osobitných opatrení reakcie na núdzovú situáciu, konkrétne objednávok považovaných za prioritné v čase núdzovej situácie na vnútornom trhu. Prioritná objednávka by sa mala zadávať za spravodlivú a primeranú cenu vrátane prípadnej primeranej náhrady všetkých dodatočných nákladov, ktoré vznikli hospodárskemu subjektu, vrátane nákladov vyplývajúcich napríklad zo zmlúv mimo Únie alebo zmeny výrobných liniek. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(41e)

Okrem toho, ak má závažný nedostatok tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii vplyv na členský štát, dotknutý členský štát môže o tom informovať Komisiu a uviesť potrebné množstvá. Komisia by mala poskytnúť informácie všetkým príslušným orgánom a zefektívniť koordináciu odpovedí členských štátov. Komisia môže s cieľom zabezpečiť dostupnosť tovaru dôležitého v krízovej situácii počas núdzovej situácie na vnútornom trhu členským štátom odporučiť aj to, aby distribuovali strategické rezervy, a to s náležitým ohľadom na zásady solidarity, nevyhnutnosti a proporcionality.

(41f)

S cieľom využiť kúpnu silu a rokovaciu pozíciu Komisie počas režimu obozretného dohľadu a núdzovej situácie na vnútornom trhu, by členské štáty mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby vykonávala obstarávanie v ich mene. Takisto je nevyhnutné zabezpečiť, aby členské štáty koordinovali svoje opatrenia s podporou Komisie a rady pred začatím postupov obstarávania tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii. Transparentnosť je základnou zásadou účinného verejného obstarávania, ktorá zlepšuje hospodársku súťaž, zvyšuje efektívnosť a vytvára rovnaké podmienky. Európsky parlament by mal byť informovaný o postupoch spoločného obstarávania podľa tohto nariadenia a na požiadanie by mu mal byť udelený prístup k zákazkám uzatvoreným na základe týchto postupov, a to za predpokladu primeranej ochrany citlivých obchodných informácií vrátane obchodného tajomstva.

(41g)

Je potrebné stanoviť pravidlá pre digitálne nástroje s cieľom zabezpečiť pripravenosť pri včasnej a efektívnej reakcii na možné budúce núdzové situácie, ako aj zaručiť nepretržité fungovanie vnútorného trhu, voľný pohyb tovaru, služieb a osôb v čase krízy a dostupnosť tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii pre občanov, podniky a verejné orgány. Pri vytváraní takýchto nástrojov by sa Komisia mala snažiť zabezpečiť interoperabilitu s už existujúcimi digitálnymi nástrojmi, ako je informačný systém o vnútornom trhu (IMI), aby sa zabránilo duplicite požiadaviek a prípadnému dodatočnému administratívnemu zaťaženiu. V tomto nariadení sa stanovujú aj pravidlá primeranej koordinácie, spolupráce a výmeny informácií a zavádzajú sa digitálne nástroje na zabezpečenie fungovania rýchlych jazdných pruhov pre kritický tovar a služby s cieľom urýchliť postupy povoľovania, registrácie alebo deklarácie. Okrem toho by Komisia na zlepšenie zapojenia všetkých hospodárskych subjektov, najmä podnikov a občianskej spoločnosti, mala zriadiť platformu zainteresovaných strán, ktorá by uľahčila a podporila dobrovoľnú reakciu na núdzové situácie na vnútornom trhu.

(41h)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Predovšetkým sa ním rešpektuje právo na súkromie hospodárskych subjektov zakotvené v článku 7 Charty, právo na ochranu osobných údajov stanovené v článku 8 Charty, sloboda podnikania a zmluvná sloboda, ktoré sú chránené článkom 16 Charty, právo vlastniť majetok chránené článkom 17 Charty, právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie vrátane práva na štrajk chránené článkom 28 Charty a právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ako sa stanovuje v článku 47 Charty.

(41i)

Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(41j)

Komisia by mala vykonať hodnotenie účinnosti tohto nariadenia a predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade vrátane hodnotenia práce rady, záťažových testov, odbornej prípravy a krízových protokolov, kritérií aktivácie režimu núdzovej situácie, ako aj používania digitálnych nástrojov. Okrem toho by sa správy mali predkladať po deaktivácii režimov núdzovej situácie. Tieto správy by mali obsahovať hodnotenie fungovania systému reakcie na núdzovú situáciu a vplyvu núdzových opatrení na základné práva, ako je sloboda podnikania, sloboda hľadať si zamestnanie a pracovať a právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie vrátane práva na štrajk. Toto nariadenie by sa nemalo vykladať tak, že má vplyv na právo na kolektívne vyjednávanie a právo uskutočniť kolektívnu akciu v súlade s Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) vrátane práva pracovníkov a zamestnancov uskutočniť kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov vrátane štrajku. Nariadením by tiež nemala byť dotknutá autonómia sociálnych partnerov, ako sa uznáva v ZFEÚ.

(41k)

Každé opatrenie v zmysle tohto nariadenia by malo byť v súlade so záväzkami Únie podľa príslušného medzinárodného práva. Únia ostáva odhodlaná rešpektovať medzinárodnú solidaritu a rozhodne podporuje zásadu, že všetky opatrenia považované za nevyhnutné, ktoré sa prijmú podľa tohto nariadenia, vrátane opatrení nevyhnutných na prevenciu alebo zmiernenie kritických nedostatkov, sa budú vykonávať spôsobom, ktorý je cielený, transparentný, primeraný, dočasný a zlučiteľný so záväzkami v rámci WTO.

(41l)

Súčasťou rámca Únie by mali byť medziregionálne prvky na zavedenie jednotných, medziodvetvových a cezhraničných opatrení obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a opatrení reakcie na núdzovú situáciu, najmä vzhľadom na zdroje, kapacity a zraniteľnosti naprieč susednými regiónmi, zvlášť pohraničnými regiónmi.

(41m)

Na zavedenie rámca pre krízové protokoly by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie presnejším stanovením spôsobov spolupráce členských štátov a orgánov Únie počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj spôsoby bezpečnej výmeny informácií, komunikácie o rizikách a krízovej komunikácie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady musia mať systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(41n)

Nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 stanovuje mechanizmus pre dvojstranné rokovania o prekážkach fungovania vnútorného trhu a ich oznamovanie. S cieľom zabrániť duplicite požiadaviek na oznamovanie v krízových situáciách by sa preto uvedené nariadenie malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Nariadením (ES) č. 2679/98 nie je žiadnym spôsobom dotknutý výkon základných práv uznaných na úrovni Únie vrátane práva na štrajk alebo slobody štrajkovať alebo prijímať iné opatrenia, na ktoré sa vzťahujú osobitné systémy pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch v súlade s vnútroštátnym právom. Nemalo by ním byť dotknuté ani právo vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy alebo právo na kolektívne akcie v súlade s vnútroštátnym právom.

a)

poradnú skupinu, ktorá bude poskytovať Komisii poradenstvo o vhodných opatreniach s cieľom predvídať vplyv krízy na jednotný trh, predchádzať mu alebo reagovať naň;

b)

opatrenia na získavanie, spoločné využívanie a výmenu relevantných informácií;

c)

opatrenia pre prípad nepredvídaných udalostí zamerané na predvídanie a plánovanie;

d)

opatrenia na riešenie vplyvov významných incidentov na jednotný trh, ktoré zatiaľ neviedli k núdzovej situácii na jednotnom trhu (obozretný dohľad nad jednotným trhom), vrátane súboru opatrení obozretného dohľadu a

e)

opatrenia na riešenie núdzových situácií na jednotnom trhu vrátane súboru opatrení reakcie na núdzovú situáciu.

a)

lieky v zmysle článku 2 ods. 2 smernice 2001/83/ES;

a)

lieky v zmysle článku 1 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/83/ES

c)

iné zdravotnícke protiopatrenia v zmysle článku 3 ods. 8 nariadenia (EÚ) …/… o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia [nariadenie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia]  (44) a ktoré sú zaradené do zoznamu stanoveného v súlade s článkom 6 ods. 1 návrhu nariadenia Rady (EÚ) …/… o rámci opatrení na zabezpečenie poskytovania zdravotníckych protiopatrení dôležitých v krízovej situácii  (45) ;

c)

iné zdravotnícke protiopatrenia v zmysle článku 3 ods. 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2371  (45) ;

f)

finančné služby, ako je bankovníctvo, služby súvisiace s úvermi, poistením a zaistením, pracovnými alebo osobnými dôchodkami, cennými papiermi, investičnými fondmi, platbami a investičným poradenstvom, vrátane služieb uvedených v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ, ani na činnosti týkajúce sa vyrovnania a zúčtovania a poradenské, sprostredkovateľské a iné pomocné finančné služby.

f)

finančné služby, ako je bankovníctvo, služby súvisiace s úvermi, poistením a zaistením, pracovnými alebo osobnými dôchodkami, cennými papiermi, investičnými fondmi, platbami a investičným poradenstvom, vrátane služieb uvedených v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ , ani na činnosti týkajúce sa vyrovnania a zúčtovania a poradenské, sprostredkovateľské a iné pomocné finančné služby.

a)

začala konzultácie alebo spoluprácu v mene Únie s relevantnými tretími krajinami, s osobitým dôrazom na rozvojové krajiny, s cieľom hľadať v rámci spolupráce riešenia, ako predchádzať narušeniam dodávateľských reťazcov, a to v súlade s medzinárodnými záväzkami. V prípade potreby to môže zahŕňať koordináciu na príslušných medzinárodných fórach; alebo

b)

posudzovala vhodnosť uloženia obmedzení na vývoz tovaru v súlade s medzinárodnými právami a záväzkami Únie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/479  (48) .

1.

„krízová situácia“ je výnimočná, neočakávaná a náhla prírodná udalosť alebo udalosť spôsobená ľudskou činnosťou mimoriadnej povahy a rozsahu, ktorá prebieha na území Únie alebo mimo neho;

1.

„krízová situácia“ je výnimočná prírodná udalosť alebo udalosť spôsobená ľudskou činnosťou mimoriadnej povahy a rozsahu, ktorá prebieha na území Únie alebo mimo neho a ktorá má nepriaznivý vplyv na voľný pohyb tovaru, služieb alebo osôb na vnútornom trhu ;

2.

„režim obozretného dohľadu nad jednotným trhom“ je rámec pre riešenie hrozby závažného narušenia dodávok tovaru a služieb strategického významu, ktorá by mohla do šiestich mesiacov vyústiť do núdzovej situácie na jednotnom trhu;

2.

„režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom“ je rámec pre riešenie hrozby krízy vedúcej k závažnému narušeniu dodávok tovaru a služieb kritického významu, ktorá by mohla do šiestich mesiacov vyústiť do núdzovej situácie na vnútornom trhu;

3.

„núdzová situácia na jednotnom trhu“ sú ďalekosiahle dôsledky krízovej situácie na jednotnom trhu, ktoré vážne narúšajú voľný pohyb na jednotnom trhu alebo fungovanie dodávateľských reťazcov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie zásadných spoločenských alebo hospodárskych činností na jednotnom trhu;

3.

„ režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je rámec na riešenie závažných ďalekosiahlych dôsledkov krízovej situácie na vnútornom trhu, ktoré vážne narúšajú voľný pohyb tovaru, služieb alebo  osôb alebo fungovanie dodávateľských reťazcov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie zásadných spoločenských alebo hospodárskych činností na vnútornom trhu;

4.

„ strategicky dôležité oblasti“ sú oblasti s kritickým významom pre Úniu a jej členské štáty v tom zmysle, že majú systémový a zásadný význam pre verejnú bezpečnosť, ochranu verejnosti, verejný poriadok alebo verejné zdravie a ich narušenie, zlyhanie, strata alebo zničenie by malo významný vplyv na fungovanie jednotného trhu;

4.

„ kriticky dôležité oblasti“ sú oblasti s kritickým významom pre Úniu a jej členské štáty v tom zmysle, že majú systémový a zásadný význam pre verejnú bezpečnosť, ochranu verejnosti, verejný poriadok, verejné zdravie alebo životné prostredie a ich narušenie, zlyhanie, strata alebo zničenie by malo významný vplyv na fungovanie vnútorného trhu, najmä voľný pohyb tovaru, služieb alebo osôb ;

5.

„tovar a služby strategického významu“ sú tovar a služby, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie fungovania jednotného trhu v  strategicky dôležitých oblastiach a ktoré nemožno nahradiť alebo diverzifikovať;

5.

„ tovar, služby a pracovníci kritického významu“ sú tovar, služby a kategórie pracovníkov , ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu v kriticky dôležitých oblastiach a ktoré nemožno nahradiť alebo prípadne diverzifikovať;

6.

„tovar a služby dôležité v krízovej situácii“ sú tovar a služby, ktoré sú nevyhnutné v záujme reakcie na krízovú situáciu alebo riešenia vplyvov krízovej situácie na jednotný trh počas núdzovej situácie na jednotnom trhu;

6.

„tovar a služby dôležité v krízovej situácii“ sú tovar a služby, ktoré sú nevyhnutné v záujme reakcie na krízovú situáciu alebo riešenia vplyvov krízovej situácie na vnútorný trh počas núdzovej situácie na vnútornom trhu;

7.

„strategické rezervy“ sú zásoby tovaru strategického významu pod kontrolou členského štátu , v prípade ktorého môže byť nevyhnutné vytvoriť rezervu v záujme prípravy na núdzovú situáciu na jednotnom trhu.

7.

„strategické rezervy“ sú zásoby tovaru kritického významu pod kontrolou členského štátu, v prípade ktorého môže byť nevyhnutné vytvoriť rezervu v záujme prípravy na núdzovú situáciu na vnútornom trhu.

a)

návrh opatrení na administratívnu spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi počas režimu obozretného dohľadu nad jednotným trhom a režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu, ktoré by boli súčasťou krízových protokolov;

a)

návrh opatrení na administratívnu spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktoré by boli súčasťou krízových protokolov uvedených v článku 6 ;

b)

posudzovanie významných incidentov, na ktoré Komisiu upozornili členské štáty.

b)

posudzovanie významných incidentov, na ktoré Komisiu upozornili členské štáty alebo iné relevantné zainteresované strany v súlade s článkom 8, a ich vplyvu na voľný pohyb tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov;

ba)

odporúčanie členským štátom, aby si vytvorili rezervu kritického tovaru s cieľom pripraviť sa na núdzovú situáciu na vnútornom trhu, pričom zohľadnia pravdepodobnosť a vplyv nedostatku;

bb)

zhromažďovanie informácií o možnosti vzniku krízy, vykonávanie analýzy údajov a poskytovanie informácií o trhu;

bc)

konzultácie so zástupcami hospodárskych subjektov vrátane MSP a so zastupujúcimi organizáciami, prípadne aj so sociálnymi partnermi s cieľom získavať informácie o trhu;

bd)

analýza súhrnných údajov získaných inými orgánmi dôležitými v krízovej situácii na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni;

be)

vedenie archívu vnútroštátnych a únijných krízových opatrení, ktoré sa použili v predchádzajúcich krízach a ovplyvnili vnútorný trh a jeho dodávateľské reťazce.

bf)

prijímanie opatrení na posilnenie odolnosti vnútorného trhu v súlade s týmto nariadením, ako je organizovanie školení a simulácií a identifikácia príslušných hospodárskych subjektov a dodávateľských reťazcov v rámci záťažových testov.

a)

stanovenie prítomnosti hrozby uvedenej v článku 3 ods. 2 a jej rozsahu;

a)

stanovenie toho, či sú splnené kritériá aktivácie alebo deaktivácie režimu obozretného dohľadu , a najmä prítomnosti hrozby uvedenej v článku 3 ods. 2 a jej rozsahu;

b)

zhromažďovanie prognostických údajov, analýza údajov a získavanie informácií o trhu;

c)

konzultácie so zástupcami hospodárskych subjektov vrátane MSP a so zástupcami priemyslu s cieľom získavať informácie o trhu;

d)

analýza súhrnných údajov získaných inými orgánmi dôležitými v krízovej situácii na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni;

e)

uľahčovanie výmen a spoločného využívania informácií, a to aj s inými príslušnými orgánmi a inými orgánmi dôležitými v krízovej situácii na úrovni Únie, ako aj prípadne s tretími krajinami s osobitým dôrazom na rozvojové krajiny, a s medzinárodnými organizáciami;

e)

uľahčovanie výmen a spoločného využívania informácií, a to aj s inými príslušnými orgánmi a inými orgánmi dôležitými v krízovej situácii na úrovni Únie, ako aj prípadne s  tretími krajinami s osobitým dôrazom na rozvojové krajiny, a s medzinárodnými organizáciami;

f)

vedenie archívu vnútroštátnych a únijných krízových opatrení, ktoré sa použili v predchádzajúcich krízach s vplyvom na jednotný trh a jeho dodávateľské reťazce.

b)

stanovenie, či boli splnené kritériá aktivácie alebo deaktivácie režimu núdzovej situácie;

b)

stanovenie, či boli splnené kritériá aktivácie alebo deaktivácie režimu núdzovej situácie, a to na základe dostatočných a spoľahlivých dôkazov ;

c)

poradenstvo k vykonávaniu opatrení, ktoré sa na úrovni Únie vybrali v rámci reakcie na núdzovú situáciu na jednotnom trhu;

c)

poradenstvo k vykonávaniu opatrení, ktoré sa na úrovni Únie vybrali v rámci reakcie na núdzovú situáciu na vnútornom trhu;

e)

uľahčovanie výmen a spoločného využívania informácií, a to aj s inými orgánmi dôležitými v krízovej situácii na úrovni Únie, ako aj prípadne s tretími krajinami s osobitým dôrazom na rozvojové krajiny, a s medzinárodnými organizáciami.

e)

uľahčovanie výmen a spoločného využívania informácií, a to aj s inými orgánmi dôležitými v krízovej situácii na úrovni Únie, ako aj prípadne s tretími krajinami s osobitým dôrazom na členov EZVO, kandidátske krajiny a rozvojové krajiny, a s medzinárodnými organizáciami.

a)

stanoviská, odporúčania a správy prijaté radou;

b)

výsledok záťažových testov;

c)

aktivácia režimu obozretného dohľadu, jeho predĺženie a deaktivácia a všetky opatrenia prijaté podľa časti III;

d)

aktivácia režimu núdzovej situácie, jeho predĺženie a deaktivácia a všetky opatrenia prijaté podľa časti IV;

e)

akékoľvek opatrenia obmedzujúce voľný pohyb tovaru, služieb a pracovníkov;

a)

spolupráca medzi príslušnými orgánmi na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie v záujme riadenia režimu obozretného dohľadu nad jednotným trhom a režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu v rámci režimu obozretného dohľadu nad jednotným trhom a režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu vo všetkých sektoroch jednotného trhu ;

a)

spolupráca medzi príslušnými v nútroštátnymi orgánmi vrátane orgánov na miestnej a regionálnej úrovni a príslušnými orgánmi na úrovni Únie v záujme riadenia režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu;

c)

koordinovaný prístup ku komunikácii o rizikách a krízovej komunikácii aj vo vzťahu k verejnosti, pričom Komisia má koordinačnú úlohu;

c)

koordinovaný prístup ku krízovej komunikácii aj vo vzťahu k verejnosti a  relevantným zainteresovaným stranám vrátane hospodárskych subjektov , pričom Komisia má koordinačnú úlohu;

d)

riadenie rámca.

a)

súpisu relevantných príslušných vnútroštátnych orgánov, ústredných kontaktných úradov určených v súlade s článkom 5 a jednotných kontaktných miest uvedených v článku 21, ich kontaktných údajov, pridelených úloh a povinností počas režimu obozretného dohľadu a režimu núdzovej situácie podľa tohto nariadenia v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov;

a)

súpisu príslušných vnútroštátnych orgánov, ústredných kontaktných úradov určených v súlade s článkom 5 a jednotných kontaktných miest uvedených v článku 21, ich kontaktných údajov, pridelených úloh a povinností počas režimu obozretného dohľadu a režimu núdzovej situácie podľa tohto nariadenia v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov;

b)

konzultácie so zástupcami hospodárskych subjektov a sociálnymi partnermi vrátane MSP o ich iniciatívach a opatreniach na zmiernenie možných narušení dodávateľského reťazca a reakciu na ne, ako aj na prekonanie potenciálnych nedostatkov tovaru a služieb na jednotnom trhu;

b)

konzultácie so zástupcami hospodárskych subjektov vrátane MSP o ich iniciatívach a opatreniach na zmiernenie narušení dodávateľského reťazca a reakciu na núdzovú situáciu na vnútornom trhu;

ba)

konzultácie so sociálnymi partnermi o dôsledkoch pre voľný pohyb pracovníkov v oblastiach kritického významu;

c)

spolupráce na technickej úrovni v rámci režimu obozretného dohľadu a režimu núdzovej situácie vo všetkých sektoroch jednotného trhu;

c)

spolupráce na technickej úrovni v rámci režimu obozretného dohľadu a režimu núdzovej situácie vo všetkých sektoroch vnútorného trhu;

d)

komunikácie o rizikách a núdzovej situácii, pričom Komisia zohráva koordinačnú úlohu, a to s primeraným ohľadom na už existujúce štruktúry.

d)

komunikácie o rizikách a núdzovej situácii, pričom Komisia zohráva koordinačnú úlohu, a to s ohľadom na už existujúce štruktúry.

a)

špecifické parametre narušenia, ktoré sa dobrovoľný krízový protokol snaží riešiť, a ciele, ktoré sleduje;

b)

úloha každého zúčastneného a prípravné opatrenia, ktoré majú zaviesť, a ich úloha po aktivácii krízového protokolu;

c)

postup na určenie toho, kedy bude fungovať krízový protokol;

d)

opatrenia na zmiernenie potenciálnych núdzových situácií na vnútornom trhu a reakciu na ne, prísne obmedzené na to, čo je nevyhnutné na ich riešenie;

e)

záruky na riešenie akýchkoľvek negatívnych účinkov na voľný pohyb tovaru, služieb a pracovníkov.

1.

Komisia vypracuje a zorganizuje odbornú prípravu zamestnancov určených ústredných kontaktných úradov a hospodárskych subjektov zameranú na prípravu, koordináciu, spoluprácu, komunikáciu a výmenu informácií v krízovej situácii, ako sa uvádza v článku 6. Zorganizuje simulácie so zapojením zamestnancov ústredných kontaktných úradov, ako aj pre ďalších príslušných aktérov vrátane hospodárskych subjektov alebo orgány zapojené do prevencie núdzových situácií na vnútornom trhu, pripravenosti a reakcie na ne.

1a.

a)

monitorovanie, analýzu a hodnotenie všetkých príslušných opatrení na umožnenie voľného pohybu tovaru, služieb a osôb;

b)

podporu uplatňovania najlepších postupov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, prípadne najlepších postupov vypracovaných tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami;

c)

vypracovanie usmernení pre šírenie poznatkov a vykonávanie rôznych úloh na národnej a prípadne regionálnej a miestnej úrovni;

d)

podporu zavádzania a využívania príslušných nových technológií a digitálnych nástrojov na účely reakcie na núdzové situácie na vnútornom trhu.

1b.

a)

vypracuje scenáre a parametre, ktoré zachytávajú osobitné riziká spojené s núdzovými situáciami na vnútornom trhu a ktorých cieľom je identifikovať zraniteľné miesta v kriticky dôležitých oblastiach, ako aj posúdiť potenciálny vplyv na voľný pohyb tovaru, služieb a osôb;

b)

identifikuje príslušné hospodárske subjekty a zastupujúce organizácie, ako aj ďalších príslušných aktérov alebo orgány zapojených do prevencie núdzových situácií, pripravenosti a reakcie na ne a vyzve ich k dobrovoľnej účasti;

c)

uľahčí partnerské hodnotenia a podporí rozvoj stratégií pripravenosti na núdzové situácie;

d)

v spolupráci so všetkými zúčastnenými aktérmi určí opatrenia na zmiernenie rizika po ukončení záťažových testov.

a)

obchodné toky;

b)

dopyt a ponuka;

c)

koncentrácia ponuky;

d)

výroba v Únii a na celom svete a výrobné kapacity v rôznych fázach hodnotového reťazca.

e)

vzájomné závislosti medzi hospodárskymi subjektmi, a to tak so subjektmi pôsobiacimi na vnútornom trhu, ako aj mimo neho.

a)

počet hospodárskych subjektov, na ktoré má narušenie alebo potenciálne narušenie vplyv ;

a)

počet ovplyvnených hospodárskych subjektov v Únii ;

b)

trvanie alebo očakávané trvanie narušenia alebo potenciálneho narušenia;

b)

trvanie alebo očakávané trvanie incidentov ;

c)

zemepisnú oblasť; podiel jednotného trhu ovplyvnený narušením alebo potenciálnym narušením; vplyv na konkrétne zemepisné oblasti , ktoré sú mimoriadne zraniteľné alebo vystavené narušeniam dodávateľského reťazca vrátane najvzdialenejších regiónov EÚ;

c)

zemepisnú oblasť; podiel vnútorného trhu a jeho cezhraničné účinky ; vplyv na mimoriadne zraniteľné alebo narušeniam vystavené zemepisné oblasti , napríklad najvzdialenejšie regióny;

d)

vplyv narušenia alebo potenciálneho narušenia na vstupy, ktoré nemožno diverzifikovať ani nahradiť.

d)

vplyv týchto incidentov na vstupy, ktoré nemožno diverzifikovať ani nahradiť.

a)

pravdepodobnosť a možný vplyv nedostatkov uvedených v odseku 1;

b)

úroveň existujúcich zásob hospodárskych subjektov a strategických rezerv v celej Únii a akékoľvek informácie o prebiehajúcich činnostiach hospodárskych subjektov na zvýšenie ich zásob;

c)

náklady na budovanie a udržiavanie takýchto strategických rezerv.

d)

možnosti alternatívnych dodávok a potenciál alternatívnych dodávok;

e)

ďalšie informácie, ktoré by mohli zabezpečiť dostupnosť takéhoto tovaru a služieb.

a)

posúdenie možného vplyvu krízy;

a)

posúdenie možného vplyvu očakávanej krízy vrátane špecifickej situácie pohraničných regiónov a najvzdialenejších regiónov ;

b)

zoznam dotknutého tovaru a služieb strategického významu a

b)

zoznam dotknutého tovaru, služieb a kategórií pracovníkov kritického významu a

c)

opatrenia obozretného dohľadu, ktoré sa majú prijať.

c)

opatrenia obozretného dohľadu vrátane odôvodnenia týkajúceho sa nevyhnutnosti a proporcionality takýchto opatrení.

a)

úrovne strategických rezerv na svojom území;

b)

prípadný potenciál na ďalší nákup.

a)

preukáže, že nemá iný prístup k takýmto informáciám, a odôvodní svoju potrebu; a

b)

požiada radu o stanovisko.

a)

kríza spôsobila aktiváciu akéhokoľvek príslušného mechanizmu Rady v oblasti reakcie na krízu, mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany alebo mechanizmov zriadených v rámci EÚ pre zdravotnú bezpečnosť vrátane [návrhu] nariadenia (EÚ) …/… o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia a [návrhu] nariadenia Rady (EÚ) …/… o rámci opatrení na zabezpečenie poskytovania zdravotníckych protiopatrení dôležitých v krízovej situácii ;

a)

kríza spôsobila aktiváciu príslušného mechanizmu v oblasti reakcie na krízu Rady vrátane integrovanej politickej reakcie na krízu, mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany alebo mechanizmov zriadených v rámci EÚ pre zdravotnú bezpečnosť vrátane núdzového rámca podľa nariadenia (EÚ) 2022/2372 ;

b)

odhad počtu hospodárskych operácií alebo používateľov, ktorí sa spoliehajú na narušené odvetvie alebo odvetvia jednotného trhu pri poskytovaní dotknutého tovaru alebo služieb;

b)

odhad počtu alebo trhového podielu hospodárskych operácií alebo trhového dopytu, alebo používateľov, ktorí sa spoliehajú na narušené odvetvie alebo odvetvia vnútorného trhu pri zabezpečovaní dotknutého tovaru alebo služieb;

c)

význam príslušného tovaru alebo služieb pre iné odvetvia;

c)

kritický význam príslušného tovaru, služieb alebo pracovníkov pre iné odvetvia;

ca)

odhadovaný nedostatok tovaru a služieb na vnútornom trhu;

d)

vplyvy na hospodárske a spoločenské činnosti, životné prostredie a verejnú bezpečnosť z hľadiska stupňa a trvania týchto vplyvov;

d)

skutočný alebo potenciálny vplyv krízy na hospodárske a  dôležité spoločenské činnosti, životné prostredie a verejnú bezpečnosť z hľadiska stupňa a trvania týchto vplyvov;

e)

dotknuté hospodárske subjekty neboli schopné poskytnúť v primeranom čase riešenie konkrétnych aspektov krízy na dobrovoľnom základe;

e)

skutočnosť, že hospodárske subjekty dotknuté narušením neboli schopné poskytnúť v primeranom čase riešenie konkrétnych aspektov krízy na dobrovoľnom základe;

g)

zemepisná oblasť, ktorá je a mohla by byť dotknutá, vrátane akýchkoľvek cezhraničných vplyvov na fungovanie dodávateľských reťazcov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie zásadných spoločenských alebo hospodárskych činností na jednotnom trhu;

g)

zemepisná oblasť vrátane pohraničných regiónov a najvzdialenejších regiónov , ktorá je a mohla by byť dotknutá narušením , vrátane akýchkoľvek cezhraničných vplyvov na fungovanie dodávateľských reťazcov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie zásadných spoločenských alebo hospodárskych činností na vnútornom trhu;

i)

absencia náhradného tovaru, vstupov alebo služieb.

i)

absencia alebo nedostatok náhrady za tovar alebo služby súvisiace s krízou .

ia)

zavedenie cestovných obmedzení alebo hraničných kontrol.

a)

obmedzenie vývozu tovaru alebo poskytovania, alebo prijímania služieb v rámci EÚ, alebo opatrenia s rovnocenným účinkom;

b)

diskriminácia medzi členskými štátmi alebo medzi občanmi, a to aj v ich úlohe poskytovateľov služieb alebo pracovníkov, priamo alebo nepriamo na základe štátnej príslušnosti alebo v prípade spoločností na základe miesta sídla, centrály riadenia alebo hlavného miesta podnikania; alebo

c)

obmedzenia voľného pohybu osôb alebo cestovné obmedzenia osôb zapojených do výroby, údržby alebo prepravy tovaru dôležitého v krízovej situácii, ktorý je uvedený vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 14 ods. 5, a jeho častí alebo obmedzenia osôb zapojených do poskytovania služieb dôležitých v krízovej situácii, ktoré sú uvedené vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 14 ods. 5, alebo iné opatrenia s rovnocenným účinkom, ktoré: