–

KAHL GmbH & Co. KG, v zastúpení: T. Peterka, Rechtsanwalt,

–

C. E. Roeper GmbH, v zastúpení: M. Hackert, Rechtsanwalt,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Mantl a M. Salyková, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu podpoložiek 1521 90 91 a 1521 90 99 kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „KN“) uvedenej v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), v znení vyplývajúcom z vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1101/2014 zo 16. októbra 2014 (Ú. v. EÚ L 312, 2014, s. 1) a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1754 zo 6. októbra 2015 (Ú. v. EÚ L 285, 2015, s. 1).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov, a to jednak medzi spoločnosťou Kahl GmbH & Co. KG (ďalej len „KAHL“) a Hauptzollamt Hannover (Hlavný colný úrad Hannover, Nemecko) a jednak medzi spoločnosťou C. E. Roeper GmbH (ďalej len „Roeper“) a Hauptzollamt Hamburg (Hlavný colný úrad Hamburg, Nemecko) vo veci colného zaradenia taveného a stuhnutého včelieho vosku, ktorý tieto spoločnosti dovážali do Nemecka.

Právny rámec

Medzinárodné právo

3

Harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“) bol zavedený Medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru, uzavretým 14. júna 1983 v Bruseli v rámci Svetovej colnej organizácie (WCO) a schváleným spolu s protokolom o jeho zmene a doplnkoch z 24. júna 1986 v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo 7. apríla 1987 (Ú. v. ES L 198, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 288).

4

Vysvetlivky k HS vypracované v rámci WCO v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej, obsahujú nasledujúce údaje vzťahujúce sa na „včelí vosk a ostatné hmyzie vosky, tiež rafinované alebo farbené“ patriace do podpoložky 1521 90 HS:

Právo Únie

KN

5

Ako vyplýva z článku 1 ods. 1 nariadenia č. 2658/87, zmeneného nariadením Rady (ES) č. 254/2000 z 31. januára 2000 (Ú. v. ES L 28, 2000, s. 16; Mim. vyd. 02/009, s. 357), KN stanovená Európskou komisiou upravuje colné zaradenie tovaru dovezeného do Európskej únie. KN preberá položky a podpoložky HS pozostávajúce zo šiestich číslic, pričom iba siedma a ôsma číslica predstavuje ich vlastné zaradenie.

6

Všeobecné pravidlá na interpretáciu KN, ktoré sa nachádzajú v jej prvej časti oddiele I bode A, stanovujú:

7

Podľa článku 12 ods. 1 nariadenia č. 2658/87, zmeneného nariadením č. 254/2000, Komisia každoročne prijme nariadenie obsahujúce úplnú verziu KN a colných sadzieb, vyplývajúce z opatrení prijatých Radou Európskej únie alebo Komisiou. Toto nariadenie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie najneskôr 31. októbra a je uplatniteľné od 1. januára nasledujúceho roku.

8

Na základe tohto ustanovenia boli prijaté vykonávacie nariadenia č. 1101/2014 a 2015/1754. Každým z týchto dvoch nariadení bola zmenená KN, a to prvým od 1. januára 2015 a druhým od 1. januára 2016. Ustanovenia tejto nomenklatúry, ktoré sú relevantné pre konania vo veci samej, si však zachovali rovnaké znenie.

9

Druhá časť KN, tak ako vyplýva z každého z týchto vykonávacích nariadení, nazvaná „Zoznam colných sadzieb“, obsahuje III. triedu, nazvanú „Živočíšne alebo rastlinné tuky a oleje a produkty ich štiepenia; upravené jedlé tuky; živočíšne alebo rastlinné vosky“.

10

V tejto triede sa nachádza 15. kapitola s rovnakým názvom, ktorá zahŕňa položku 1521 KN, ktorá je členená takto:

Vysvetlivky ku KN

11

Vysvetlivky ku KN prijíma Komisia na základe článku 9 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia č. 2658/87, zmeneného nariadením č. 254/2000.

12

Vysvetlivky, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 4. marca 2015 (Ú. v. EÚ C 76, 2015, s. 1), majú takéto znenie:

Nariadenie (EÚ) č. 142/2011

13

Článok 25 ods. 1 písm. c) nariadenia Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 2011, s. 1) zakazuje dovoz a tranzit včelieho vosku vo forme medového plástu.

Spory vo veci samej a prejudiciálne otázky

Vec C‑197/20

14

Dňa 11. decembra 2015 spoločnosť KAHL, ktorá uskutočňuje dovoz voskov do Únie a ich spracovanie, požiadala Hlavný colný úrad Hannover o záväznú informáciu o nomenklatúrnom zaradení (ďalej len „záväzná informácia“) týkajúcu sa zaradenia tovaru, ktorý označila ako „surový včelí vosk“, pričom ho navrhla zaradiť do podpoložky 1521 90 91 KN, ktorá stanovuje oslobodenie od cla.

15

Rozhodnutím z 10. februára 2016 Hlavný colný úrad Hannover vydal spoločnosti KAHL záväznú informáciu, ktorá zaradila dotknutý tovar do podpoložky 1521 90 99 KN, ktorá odkazuje na „ostatný“ včelí vosk podliehajúci clu vo výške 2,5 %.

16

Po zamietnutí sťažnosti podanej 22. februára 2016 proti tomuto rozhodnutiu sa KAHL 30. augusta 2017 obrátila na vnútroštátny súd žalobou, v ktorej na podporu svojho návrhu na zaradenie dotknutého tovaru do podpoložky 1521 90 91 KN tvrdila, že zaradenie včelieho medu do tejto podpoložky nemôže závisieť od stupňa nečistôt, ktoré obsahuje, a že odstránenie niektorých cudzích látok počas tavenia nie je v tejto súvislosti relevantné.

17

Hlavný colný úrad Hannover zotrval na svojom stanovisku, podľa ktorého dotknutý tovar nepatrí do podpoložky 1521 90 91 KN, ale patrí do podpoložky 1521 90 99 KN, keďže nemá formu plástov a neobsahuje nečistoty typické pre vosky v tejto forme.

18

Vnútroštátny súd opisuje dotknutý tovar ako včelí vosk, ktorý bol roztavený a hrubo prefiltrovaný v členskom štáte vývozu a následne pred svojím vývozom stuhol a ktorý pozostáva z tavených kúskov vo veľkosti približne 15 x 5 cm a úlomkov vo veľkosti približne 7 x 4 cm, ktoré sú dobre krájateľné, medovožlté, s vôňou včelieho medu, na ktorých sa nachádzajú trhliny a štruktúry, ktoré vznikajú pri tuhnutí roztaveného vosku, pričom obsahujú určité množstvo lepkavých povrchových tmavých nečistôt. Podľa vnútroštátneho súdu nie je možné určiť, či ide o cudzie látky, ktoré sa nachádzali vo vosku pred roztavením, alebo o nečistoty pochádzajúce z formičiek, v ktorých tekutý vosk chladol, keďže voľným okom nie sú vo vosku viditeľné žiadne cudzie telesá.

19

Okrem toho vnútroštátny súd poznamenáva, že existujú rozdiely v jazykových verziách vysvetliviek k podpoložke 1521 90 99 KN. Kým totiž pojem „tavený“ je v niektorých verziách týchto vysvetliviek, ako je to v španielskej, nemeckej, francúzskej, talianskej, holandskej, portugalskej a rumunskej verzii vysvetliviek, spojený s pojmami „lisovaný alebo rafinovaný“, v iných verziách, ako je česká, dánska, anglická, maltská, poľská a švédska verzia uvedených vysvetliviek, sa tento pojem nenachádza vedľa uvedených dvoch pojmov. Vnútroštátny súd sa domnieva, že je potrebné sa obrátiť na Súdny dvor s otázkou, či sa vysvetlivky k podpoložke 1521 90 99 KN majú uplatňovať v jazykovej verzii, v ktorej je uvedený pojem „tavený“.

20

Podľa tohto súdu v prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na uvedenú otázku bude výklad pojmu „surové“ uvedený v podpoložke 1521 90 91 KN rozhodujúcim na účely colného zaradenia včelieho medu, z ktorého boli čiastočne separované cudzie látky. Vzhľadom na bežný význam tohto pojmu, ako aj na jeho definície špecifické pre dotknutú oblasť sa vnútroštátny súd prikláňa k zaradeniu dotknutého tovaru do podpoložky 1521 90 91 KN, keďže takéto zaradenie podľa jeho názoru zodpovedá aj vnímaniu zo strany verejnosti.

21

Za týchto okolností Finanzgericht Hamburg (Finančný súd Hamburg, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

Vec C‑216/20

22

Spoločnosť Roeper dováža do Únie včelí vosk na účely jeho ďalšieho predaja podnikom, ktoré ho dôkladne upravujú pre potreby kozmetického, farmaceutického a potravinárskeho priemyslu. Dňa 7. januára 2015 táto spoločnosť deklarovala na Hlavnom colnom úrade Hamburg 800 vriec včelieho vosku na účely jeho prepustenia do voľného obehu.

23

Po preskúmaní vzorky dospel Hlavný colný úrad Hamburg k záveru, že dotknutý tovar má byť zaradený ako „ostatný“ včelí vosk do podpoložky 1521 90 99 KN. Za týchto okolností uvedený colný úrad rozhodnutím zo 4. novembra 2015 uložil spoločnosti Roeper povinnosť zaplatiť sumu 2 614 eur zodpovedajúcu clu vo výške 2,5 % uplatniteľnému na tento tovar.

24

Po zamietnutí sťažnosti podanej proti tomuto rozhodnutiu 1. decembra 2015, Roeper podala 25. septembra 2017 žalobu na vnútroštátny súd podávajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania. Na podporu svojho stanoviska, podľa ktorého dotknutý tovar predstavuje „surový“ včelí vosk patriaci do podpoložky 1521 90 91 KN, uviedol, že pojem „tavený“ v zmysle vysvetliviek k podpoložke 1521 90 99 KN neoznačuje iba tepelné spracovanie a mechanické filtrovanie včelieho vosku, ale pokrýva aj následné spracovanie zahrňujúce čistenie a oddeľovanie zložiek z vosku, pričom tieto posledné štádiá spracovania sa uskutočňujú až po dovoze. Roeper navyše spochybnila uplatnenie stupňa nečistôt vosku ako kritéria na rozlišovanie medzi „surovým“ včelím voskom a „ostatným“ včelím voskom.

25

Hlavný colný úrad Hamburg trvá na svojom stanovisku, podľa ktorého dotknutý tovar patrí do podpoložky 1521 90 99 KN, ktorá sa vzťahuje na „ostatný“ včelí vosk, a nie do podpoložky 1521 90 91 KN, ktorá sa vzťahuje na „surový“ včelí vosk.

26

Odôvodnenie podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑216/20 zodpovedá odôvodneniu podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑197/20, tak ako bolo zhrnuté v bodoch 18 až 20 tohto rozsudku.

27

Za týchto okolností Finanzgericht Hamburg (Finančný súd Hamburg) rozhodol zastaviť konanie a položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, ktorých znenie je totožné so znením otázok položených vo veci C‑197/20, uvedených v bode 21 tohto rozsudku.

28

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 29. júna 2020 boli veci C‑197/20 a C‑216/20 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

O prejudiciálnych otázkach

29

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má KN vykladať v tom zmysle, že včelí vosk, ktorý bol roztavený a z ktorého boli v roztavenom stave čiastočne mechanicky separované cudzie telesá a ktorý následne stuhol do formy blokov alebo platní, patria do podpoložky 1521 90 91 tejto nomenklatúry, ktorá sa vzťahuje na „surové“ vosky alebo do podpoložky 1521 90 99 tejto nomenklatúry, ktorá sa vzťahuje na „ostatné“ vosky.

30

Na úvod treba uviesť, že vzhľadom na to, že spor vo veci C‑197/20 vznikol v súvislosti so záväznou informáciou vydanou Hlavným colným úradom Hannover 10. februára 2016 a že vo veci C‑216/20 nastali skutkové okolnosti sporu v priebehu roku 2015, na spory vo veci samej sa ratione temporis uplatnia tie znenia KN, ktoré vyplývajú z vykonávacieho nariadenia 2015/1754, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2016, a z vykonávacieho nariadenia č. 1101/2014, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. septembra 2016, Schenker, C‑409/14, EU:C:2016:643, bod 10, a z 2. mája 2019, Onlineshop, C‑268/18, EU:C:2019:353, body 22 až 24). Ustanovenia tejto nomenklatúry, ktoré sú relevantné pre konania vo veci samej, si však, ako bolo zdôraznené v bode 8 tohto rozsudku, zachovali rovnaké znenie.

31

Pokiaľ ide o požadovaný výklad KN, je potrebné pripomenúť, že podľa všeobecných pravidiel na interpretáciu KN sa zatriedenie tovaru určuje podľa znenia položiek a poznámok k triedam alebo kapitolám tejto nomenklatúry. V záujme právnej istoty a s cieľom uľahčiť kontroly treba rozhodujúce kritérium pre nomenklatúrne zatriedenie tovarov hľadať všeobecne v ich objektívnych znakoch a vlastnostiach, ako sú definované v znení položky uvedenej nomenklatúry a v poznámkach k triedam alebo ku kapitolám. Účel použitia výrobku môže byť objektívnym kritériom na jeho zatriedenie, pokiaľ je s týmto výrobkom spätý, čo možno posúdiť na základe objektívnych znakov a vlastností výrobku (rozsudok z 3. júna 2021, Flavourstream, C‑822/19, EU:C:2021:444, bod 34 a citovaná judikatúra).

32

Okrem toho Súdny dvor opakovane rozhodol, že napriek tomu, že vysvetlivky ku KN a k HS nie sú záväzné, predstavujú dôležité prostriedky na zabezpečenie jednotného uplatňovania spoločného colného sadzobníka a ako také poskytujú poznatky využiteľné na jeho výklad (rozsudok z 18. júna 2020, Hydro Energo, C‑340/19, EU:C:2020:488, bod 36 a citovaná judikatúra).

33

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami, keďže ustanovenia práva Únie sa majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie (pozri najmä rozsudok z 24. marca 2021, A, C‑950/19, EU:C:2021:230, bod 37 a citovanú judikatúru).

34

Pokiaľ ide o ustanovenia KN, ktoré sú relevantné v prejednávaných veciach, položka 1521, ktorá zahŕňa „rastlinné vosky (iné ako triglyceridy), včelí vosk, ostatné hmyzie vosky a spermacet, tiež rafinované alebo farbené“ sa člení na dve podpoložky, a to na podpoložku 1521 10 00, nazvanú „rastlinné vosky“, a podpoložku 1521 90, nazvanú „Ostatné“. Medzi výrobkami patriacimi do druhej uvedenej podpoložky sú okrem iného uvedené „včelí vosk a ostatné hmyzie vosky, tiež rafinované alebo farbené“. Tieto výrobky sú zahrnuté v podpoložkách KN, a to v podpoložke 1521 90 91, nazvanej „surové“, a v podpoložke 1521 90 99, nazvanej „ostatné“. Táto posledná podpoložka, ako vyplýva z jej znenia, je zostatkovou podpoložkou, ktorá sa vzťahuje na všetok včelí vosk alebo ostatné hmyzie vosky, ktoré nie sú zahrnuté v podpoložke 1521 90 91 KN.

35

Ustanovenia KN neobsahujú žiadnu informáciu, ktorá by spresňovala, pri akom stupni spracovania si včelí vosk alebo ostatné hmyzie vosky zachovávajú svoju „surovú“ povahu na účely zaradenia do podpoložky 1521 90 91 KN a pri dosiahnutí akého stupňa spracovania majú byť tieto vosky zaradené do podpoložky 1521 90 99 KN ako „ostatné“ vosky. Pri neexistencii takého spresnenia v KN je potrebné odkázať na obvyklý význam pojmu „surový“ v bežnom jazyku, ktorý označuje to, čo sa nachádza v prirodzenom stave a čo ešte nebolo spracované alebo transformované.

36

V tejto súvislosti výklad podpoložky 1521 90 91 KN v tom zmysle, že vosky, ktoré boli podrobené tepelnému spracovaniu, pri ktorom boli čiastočne separované cudzie látky a ktorý predstavuje prvú fázu procesu transformácie a rafinácie týchto voskov, nespadajú pod pojem „surové“ vosky, a teda pod túto podpoložku, je odôvodnený obvyklým významom pojmu „surový“ v bežnom jazyku, na ktorý sa treba odvolávať v súlade s judikatúrou citovanou v bode 31 tohto rozsudku v záujme právnej istoty a s cieľom uľahčiť colné kontroly.

37

Takýto výklad podpoložky 1521 90 91 KN je podporený aj vysvetlivkami k HS k jeho podpoložke 1521 90, ktoré v ich úradnom znení vo francúzskom jazyku, ako aj najmä v nemeckej jazykovej verzii spresňujú, že „včelí vosk alebo ostatné hmyzie vosky sa môžu nachádzať v surovom stave, tiež vo forme plástov, alebo môžu byť tavené, lisované alebo rafinované, tiež bielené alebo farbené“. Výpočet voskov v tavenej forme medzi ostatnými voskmi, ktoré boli spracované lisovaním alebo rafinovaním, naznačujú, že tavené vosky sa nepovažujú za vosky „v surovom stave“.

38

Hoci je pravda, že výraz „tavený“ („melted“) nie je prítomný v anglickej úradnej verzii vysvetliviek k HS k jeho podpoložke 1521 90, v ktorej sa nachádzajú iba slová „pressed or refined“, z rozlišovania vykonaného v tejto verzii, ako aj v úradnej verzii týchto vysvetliviek vo francúzskom jazyku medzi na jednej strane voskmi „v surovom stave“ a na druhej strane voskmi „lisovanými alebo rafinovaným, tiež bielenými alebo farbenými“, vyplýva, že nespracované alebo netransformované vosky sa považujú za odlišné od voskov podrobených spracovaniu, či už chemickému alebo nechemickému, s cieľom ich transformácie.

39

Výklad uskutočnený v bode 36 tohto rozsudku je navyše podporený aj vysvetlivkami ku KN. Tieto vysvetlivky spresňujú jednak, že do podpoložky 1521 90 91 patria najmä „vosky v prírodných plástoch“ a jednak, že do podpoložky 1521 90 99 patria „vosky, lisované alebo rafinované, tiež bielené alebo farbené“. Zo samotného znenia týchto vysvetliviek v jazykových verziách, v ktorých je použitý pojem „tavený“, teda prinajmenšom v španielskej, nemeckej, francúzskej, talianskej, holandskej, portugalskej a rumunskej verzii, vyplýva, že vosky, ktoré boli spracované roztavením, patria do podpoložky 1521 90 99 KN.

40

Hoci pojem „tavený“ chýba v iných jazykových verziách vysvetliviek ku KN, ako sú česká, dánska, anglická, maltská, poľská a švédska verzia, podpoložku 1521 90 91 nemožno vykladať, a to ani v prípade existencie takéhoto rozdielu medzi jazykovými verziami týchto vysvetliviek, v tom zmysle, že do tejto podpoložky patrí včelí vosk, ktorý bol podrobený procesom uvedeným v otázkach, ktoré položil vnútroštátny súd.

41

V prvom rade treba povedať, včelí vosk, ktorý bol podrobený takýmto procesom, sa nenachádza na rozdiel od voskov „vo forme plástov“ uvedených vo vysvetlivkách k podpoložke 1521 90 91 KN v prirodzenom stave, ako to vyžaduje znenie tejto podpoložky v spojení s cieľom uvedeným v bode 31 tohto rozsudku.

42

Ďalej znenie vysvetliviek k podpoložke 1521 90 99 KN, ktorá sa vzťahuje na „ostatné“ vosky, zahŕňa vo všetkých jazykových verziách týchto vysvetliviek „vosky, lisované alebo rafinované, tiež bielené alebo farbené“, a označuje tak výrobky, ktoré boli spracované na účely ich transformácie. Preto túto podpoložku, na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne vo veci samej, nemožno vykladať reštriktívne v tom zmysle, že sa vzťahuje len na spracovania meniace podstatu alebo materiálnu štruktúru vosku, ktoré treba odlišovať od jednoduchého tepelného spracovania, ktoré ponecháva túto podstatu alebo materiálne zloženie nezmenené.

43

Napokon vo vysvetlivkách k podpoložkám 1521 90 91 a 1521 90 99 KN sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že by na účely zaradenia do jednej alebo druhej z týchto podpoložiek bolo treba rozlišovať medzi procesmi, ktorými sa mení podstata alebo materiálna štruktúra voskov, v dôsledku ktorých by výrobok patril do druhej podpoložky, a procesmi, ktoré nezahŕňajú takúto zmenu a viedli by k výrobku patriacemu do prvej podpoložky. Práve naopak, znenie vysvetliviek k podpoložke 1521 90 91 KN naznačuje, že táto podpoložka sa má chápať v úzkom slova zmysle, keďže vosky, ktoré boli predmetom akéhokoľvek spracovania na účely ich transformácie alebo rafinovania, sú z nej vylúčené, a teda musia byť zaradené do podpoložky 1521 90 99 KN ako „ostatné“ vosky.

44

V prejednávanej veci z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že tovarom dotknutým vo veci samej je včelí vosk, ktorý bol roztavený a z ktorého boli v roztavenom stave mechanicky separované cudzie telesá, následne bol znova zohriaty na maximálnu teplotu 120 °C, preliaty prostredníctvom sita, jednoduchých bavlnených handier alebo sieťky proti hmyzu do formičiek a ponechaný na stuhnutie do formy blokov alebo platní. Takéto vosky, ktoré boli podrobené rôznym procesom s cieľom ich transformácie, vrátane procesov tavenia a filtrovania, sa však nenachádzajú v ich prirodzenom stave, takže ich zaradenie do podpoložky 1521 90 91 KN ako „surové“ vosky je vylúčené. V dôsledku toho takéto vosky patria do podpoložky 1521 90 99 tejto nomenklatúry.

45

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné odpovedať na položené otázky tak, že KN sa má vykladať v tom zmysle, že včelí vosk, ktorý bol roztavený a z ktorého boli v roztavenom stave čiastočne mechanicky separované cudzie telesá a ktorý následne stuhol do formy blokov alebo platní, patrí do podpoložky 1521 90 99 tejto nomenklatúry, ktorá sa vzťahuje na „ostatné“ vosky, a nie do podpoložky 1521 90 91 uvedenej nomenklatúry, ktorá sa vzťahuje na „surové“ vosky.

O trovách

46

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.