<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑245/14</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62014CC0245</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:442">EU:C:2015:442</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>9</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>9</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – P. CRUZ VILLALÓN – VEC C‑245/14</P><P>THOMAS COOK BELGIUM</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P>PEDRO CRUZ VILLALÓN</P><P>prednesené <DATE ISO="20150702">2. júla 2015</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: španielčina.</P></NOTE></P></TI><STI><P>Vec C‑245/14</P><P>Thomas Cook Belgium NV</P><P>proti</P><P>Thurner Hotel GmbH[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal</P><P>Handelsgericht Wien (Rakúsko)]</P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti</KEYWORD><KEYWORD>Spolupráca v občianskych veciach</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (ES) č. 1896/2006</KEYWORD><KEYWORD>Európske konanie o platobnom rozkaze</KEYWORD><KEYWORD>Článok 20 ods. 2</KEYWORD><KEYWORD>Preskúmanie európskeho platobného rozkazu po uplynutí lehoty na podanie odporu</KEYWORD><KEYWORD>Nepravdivé alebo chybné informácie</KEYWORD><KEYWORD>Nepríslušnosť súdu, ktorý vydal európsky platobný rozkaz</KEYWORD><KEYWORD>Pojem <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>výnimočné okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="2018" ID="QE0001"/></KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť v skutočnosti prvýkrát sa vyjadriť o pojme <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>výnimočné okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>, ktorý je obsiahnutý v článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z <DATE ISO="20061212">12. decembra 2006</DATE>, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="399" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 399, s. 1</REF.DOC.OJ>). V uznesení vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Novontech‑Zala</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑324/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:205">EU:C:2013:205</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) Súdny dvor už rozhodol, že nedodržanie lehoty na podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu z dôvodu chyby zástupcu odporcu neodôvodňuje preskúmanie tohto platobného rozkazu, keďže takéto nedodržanie lehoty nepredstavuje výnimočné okolnosti v zmysle článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006. Súdny dvor v rozsudku eco cosmetics a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Raiffeisenbank St. Georgen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑119/13 a C‑120/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2144">EU:C:2014:2144</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) rozhodol, že postup uvedený v článku 20 tohto nariadenia nie je uplatniteľný, ak európsky platobný rozkaz nebol doručený spôsobom, ktorý je v súlade s minimálnymi požiadavkami stanovenými v článkoch 13 až 15 uvedeného nariadenia.</P></NOTE> Ide predovšetkým o to, či v rámci európskeho konania o platobnom rozkaze prípadná nepríslušnosť súdu, ktorý vydáva európsky platobný rozkaz, z dôvodu možnej existencie doložky o určení príslušnosti, ktorá bola dohodnutá medzi účastníkmi konania a nebola uvedená v tlačive návrhu na vydanie rozkazu, odôvodňuje tým, že ide o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>výnimočné okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>, preskúmanie rozkazu, ak dlžníkovi bolo zjavne umožnené podať odpor proti tomuto rozkazu v stanovenej lehote, ale on tak neurobil.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>I –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Odôvodnenie 25 nariadenia č. 1896/2006 znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>Po uplynutí lehoty na podanie odporu v určitých výnimočných prípadoch by odporca mal byť oprávnený požiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu. Preskúmanie vo výnimočných prípadoch by nemalo znamenať, že odporca má druhú možnosť namietať voči pohľadávke. Počas preskúmania by sa predmet pohľadávky nemal hodnotiť v rozsahu, ktorý nevyplýva z výnimočných okolností, ktorých sa odporca dovoláva. Iné výnimočné okolnosti by mohli zahŕňať situáciu, keď je európsky platobný rozkaz založený na falošných [nepravdivých – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] informáciách uvedených v tlačive návrhu.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>V článku 16 uvedeného nariadenia s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Odpor proti európskemu platobnému rozkazu<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/> sa uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="016.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Odporca môže na súd pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu prostredníctvom vzorového tlačiva F, ako je uvedené v prílohe VI, ktoré sa mu zašle spolu s európskym platobným rozkazom.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="016.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu odporcovi.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="016.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, pričom nemusí uviesť dôvody.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="016.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Odpor sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, vrátane elektronickej formy, akceptovanými členským štátom pôvodu a dostupnými súdu pôvodu.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Znenie článku 20 uvedeného nariadenia s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>Preskúmanie vo výnimočných prípadoch<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> je takéto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="020.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, ak:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>i) bol platobný rozkaz doručený jedným zo spôsobov uvedených v článku 14;</TXT><P>a</P><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v primeranom čase na prípravu jeho obhajoby,</TXT><P>alebo</P></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>odporcovi bolo zabránené namietať proti pohľadávke z dôvodu vyššej moci, alebo z dôvodu mimoriadnych okolností bez jeho vlastného zavinenia,</TXT><P>za predpokladu, že v oboch prípadoch koná bez zbytočného odkladu.</P></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="020.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Po uplynutí lehoty stanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený požiadať aj o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, kde bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný, s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v tomto nariadení alebo z dôvodu iných výnimočných okolností.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="020.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Ak súd zamietne návrh odporcu s odôvodnením, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov na preskúmanie uvedených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz zostáva v platnosti.</ALINEA><ALINEA>Ak súd rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz sa stane neplatným.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>II –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Navrhovateľka v spore vo veci samej, Thomas Cook Belgium NV (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>Thomas Cook<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>), je cestovná kancelária so sídlom v Gente (Belgicko), ktorá v oblasti cestovného ruchu ponúka rôzne služby. Dňa <DATE ISO="20090903">3. septembra 2009</DATE> Thomas Cook uzavrela s Thurner Hotel GmbH (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>Thurner Hotel<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>), rakúskou spoločnosťou so sídlom v Söldene (Rakúsko), zmluvu, v ktorej si dohodli nové<?PAGE NO="3"?> podmienky spolupráce na letnú sezónu 2010. Neskôr Thurner Hotel, ktorá poskytla turistické ubytovacie kapacity v Söldene na základe podmienok stanovených v uvedenej zmluve, v nadväznosti na nezaplatenie zo strany Thomas Cook požiadala Bezirksgericht für Handelssachen Wien (Okresný súd pre obchodné veci vo Viedni) (Rakúsko) o vydanie európskeho platobného rozkazu proti belgickej cestovnej kancelárii o zaplatenie sumy vyše <FT TYPE="NUMBER">15000</FT> eur. Príslušnosť uvedeného súdu odôvodnila tým, že miesto plnenia sa nachádzalo v Rakúsku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20130626">26. júna 2013</DATE> bol európsky platobný rozkaz riadne doručený spoločnosti Thomas Cook. Tá nepodala odpor v 30‑dňovej lehote, ktorú stanovuje článok 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, pretože, ako uviedla, bola zaneprázdnená hľadaním vo svojich archívoch s cieľom zistiť, či predmetný platobný rozkaz je, alebo nie je dôvodný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20130925">25. septembra 2013</DATE> Thomas Cook požiadala Bezirksgericht für Handelssachen Wien o preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006. Thomas Cook najmä uviedla, že uvedený rozkaz vydal nepríslušný súd, pretože podľa všeobecných obchodných podmienok dojednaných medzi zmluvnými stranami sa strany dohodli, že príslušnými súdmi budú súdy v Gente (Belgicko). Podľa jej názoru bol európsky platobný rozkaz vydaný chybne a treba ho v zmysle článku 20 ods. 3 nariadenia č. 1896/2006 zrušiť, keďže nepríslušnosť súdu, ktorý rozkaz vydal, je podľa článku 20 ods. 2 nariadenia dôvodom na preskúmanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Uznesením z <DATE ISO="20131028">28. októbra 2013</DATE> Bezirksgericht für Handelssachen Wien zamietol návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu podaného spoločnosťou Thomas Cook. Proti tomuto uzneseniu o zamietnutí podala Thomas Cook včas opravný prostriedok na vnútroštátny súd. Na podporu tohto opravného prostriedku poukázala na odôvodnenie 25 nariadenia č. 1896/2006, ktoré situáciu, keď je návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu založený na nepravdivých informáciách uvedených v tlačive návrhu, výslovne kvalifikuje ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>výnimočnú okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/> na účely článku 20 ods. 2 uvedeného nariadenia. Podľa jej názoru Bezirksgericht für Handelssachen Wien v prejednávanej veci neuznal, že príslušné neboli rakúske súdy, ale súdy v Gente (Belgicko) podľa všeobecných obchodných podmienok dohodnutých medzi stranami. Podľa názoru spoločnosti Thomas Cook mal uvedený súd rozhodnúť, že európsky platobný rozkaz bol vydaný zjavne chybne v zmysle článku 20 ods. 2 tohto nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Handelsgericht Wien rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>1.</NO.P><TXT>Má sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, vykladať v tom zmysle, že odporca je oprávnený podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 ods. 2 nariadenia aj v tom prípade, ak mu bol platobný rozkaz síce riadne doručený, ale vydal ho nepríslušný súd na základe informácií o príslušnosti súdu uvedených v tlačive návrhu?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Ide o výnimočné okolnosti v zmysle článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 podľa odôvodnenia 25 oznámenia Európskej komisie 2004/55 zo <DATE ISO="20060207">7. februára 2006</DATE> aj v tom prípade, ak bol európsky platobný rozkaz vydaný na základe informácií uvedených v tlačive návrhu, ktoré sa následne môžu ukázať nesprávne, najmä ak sa nimi riadi právomoc súdu?<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Thurner Hotel, rakúska vláda, portugalská vláda, Európska komisia a nemecká vláda predložili v tejto veci svoje písomné pripomienky. Thomas Cook predložila písomné pripomienky oneskorene, a preto boli zamietnuté. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo na návrh Thomas Cook <DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, sa zúčastnila iba Komisia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>III –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Zhrnutie stanovísk účastníkov konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Thurner Hotel po prvé spochybňuje tvrdenia spoločnosti Thomas Cook v spore vo veci samej v súvislosti s jej údajnou nevedomosťou o pohľadávke z dôvodu, že jej neboli poslané (alebo prinajmenšom nie v určenej lehote) príslušné faktúry, čo jej – podľa tvrdenia Thomas Cook – znemožnilo včas podať odpor. Po druhé tiež spochybňuje to, že by účastníci konania určili príslušnosť súdu v Gente. Thurner Hotel vo svojom návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu v každom prípade jasne uviedla, že príslušnosť súdu, na ktorý podala uvedený návrh, je založená miestom plnenia zmluvných povinností (podľa článku 5 ods. 1 nariadenia č. 44/2001), takže Thomas Cook mohla podať odpor v 30‑dňovej lehote.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Thurner Hotel sa domnieva, že sporné ustanovenie (článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006) sa musí vykladať reštriktívne. Podľa jej názoru by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, ak by sa prostredníctvom uvedeného ustanovenia dovolilo uplatňovanie procesných výnimiek, ktoré sa mohli (a mali) uplatniť v rámci lehoty stanovenej na podanie odporu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Rakúska vláda sa tiež prikláňa k reštriktívnemu výkladu článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, ktorý by vylúčil možnosť považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>výnimočné okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> také okolnosti, ktoré mohol už v odpore uviesť dlžník, v čom sa s ňou zhoduje nemecká vláda. Podľa rakúskej vlády by mali byť podľa článku 20 ods. 2 uvedeného nariadenia preskúmané iba tie európske platobné rozkazy, ktoré sú zjavne v rozpore s právom alebo boli získané na základe podvodu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Portugalská vláda uvádza, že existujú dva prípady, v ktorých článok 20 ods. 2 uvedeného nariadenia umožňuje požiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu po uplynutí lehoty na podanie odporu: po prvé, keď je zrejmé, že uvedený rozkaz bol zjavne chybne vydaný vzhľadom na požiadavky stanovené v tomto nariadení v tom zmysle, že pri vydaní tohto rozkazu neboli splnené požiadavky na platnosť jeho vydania stanoveného nariadením, a po druhé, keď nastanú akékoľvek iné výnimočné okolnosti. Portugalská vláda sa domnieva, že lehota na podanie odporu, ktorú stanovuje článok 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, má za cieľ umožniť napadnutie zákonnosti alebo platnosti pohľadávky, ktorá sa má vymáhať, keď európsky platobný rozkaz spĺňa požiadavky platnosti stanovené v uvedenom nariadení. Naproti tomu preskúmanie podľa článku 20 ods. 2 tohto nariadenia má za cieľ zabrániť vykonaniu platobných rozkazov vydaných v rozpore s nariadením. Podľa portugalskej vlády vydanie rozkazu nepríslušným súdom porušuje základnú požiadavku platnosti a malo by byť možné ho napadnúť v dlhšej lehote, než stanovuje článok 16.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Komisia navrhuje odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku kladne v tom zmysle, že ak rozkaz skutočne vydal medzinárodne nepríslušný súd, platobný rozkaz bol chybne vydaný vzhľadom na požiadavky stanovené v nariadení č. 1896/2006, čo otvára možnosť požiadať o preskúmanie podľa článku 20 ods. 2 tohto nariadenia. Na druhú prejudiciálnu otázku je potrebné odpovedať po objasnení, či bol rozkaz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>zjavne<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> chybne vydaný. V prípade medzinárodnej súdnej príslušnosti vo väčšine prípadov nie je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>zjavné<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>, či orgán, ktorý vydáva rozkaz, je, alebo nie je príslušný. Podľa názoru Komisie by teda bolo v rozpore s cieľom nariadenia uložiť súdu, aby v každom prípade podrobne preskúmal, či je príslušný vydať rozkaz.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Komisia navrhuje obmedziť rozsah článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 v súlade s nariadením č. 1215/2012<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z <DATE ISO="20121212">12. decembra 2012</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="351" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2012">Ú. v. EÚ L 351, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> tak, že napadnúť európsky platobný rozkaz po uplynutí lehoty na podanie odporu bude možné iba vtedy, ak boli porušené ustanovenia, ktorými sa priznáva medzinárodná súdna príslušnosť, zamerané na ochranu slabšieho účastníka právneho vzťahu alebo v prípadoch ustanovených<?PAGE NO="5"?> v článku 24 nariadenia č. 1215/2012 (výlučná príslušnosť), na ktorý odkazuje článok 45 ods. 1 písm. e) bod ii) tohto nariadenia. Pod žiaden z týchto prípadov nepatrí možné porušenie dohody o súdnej príslušnosti, akou je dohoda, ktorá je predmetom tejto veci, a teda nie je možné povedať, že rozkaz bol <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>zjavne<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> chybne vydaný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Preto je podľa Komisie ešte potrebné určiť, či nastali <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>iné výnimočné okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> v zmysle článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006. Komisia navrhuje vykladať uvedený pojem reštriktívne a obmedziť ho na prípady zámerného zneužitia konania o rozkaze, ktoré je v každom prípade potrebné dokázať.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Podľa jej názoru sa táto okolnosť podľa všetkého nevyskytuje v prejednávanej veci, v ktorej Thurner Hotel založila medzinárodnú právomoc Bezirksgericht für Handelssachen Wien na mieste zmluvného plnenia v súlade s článkom 5 nariadenia č. 44/2001.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Nemecká vláda sa domnieva, že nie každý nesprávny alebo nepravdivý údaj uvedený v tlačive návrhu otvára priestor na jeho preskúmanie podľa článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006. Preskúmanie európskeho platobného rozkazu je odôvodnené iba vtedy, ak by sa po zohľadnení záujmov oboch účastníkov pre jedného z nich stal výkon rozkazu neúnosným (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>unerträglich<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>). Nemecká vláda okrem toho cituje uznesenie vo veci Novontech‑Zala<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑324/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:205">EU:C:2013:205</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE> týkajúcej sa článku 20 nariadenia č. 1896/2006, v ktorej Súdny dvor v súvislosti s 30‑dňovou lehotou na podanie odporu rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>keď je… zmeškanie uvedenej lehoty dôsledkom nedostatočnej starostlivosti zástupcu odporcu, takáto situácia, keďže jej bolo možné ľahko zabrániť, sa nemôže považovať za mimoriadne ani výnimočné okolnosti v zmysle [článku 20 ods. 1 písm. b) a ods. 2]<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>. Podľa názoru nemeckej vlády sa táto úvaha má tiež uplatniť v tom smere, že sa za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>výnimočné okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> nebude nepovažovať niečo, čo by ten, kto ich uplatňuje, mohol ľahko obísť. Okrem toho by bolo v rozpore s cieľmi nariadenia č. 1896/2006 (najmä rýchlosť a znižovanie nákladov) pripustiť, aby bolo možné preskúmať európsky platobný rozkaz, proti ktorému bolo možné podať odpor v stanovenej lehote (odpor, ktorý podľa článku 16 ods. 3 uvedeného nariadenia ani nevyžaduje odôvodnenie).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Pre nemeckú vládu skutočnosť, že sa žiadateľ o európsky platobný rozkaz a druhý účastník nezhodnú na medzinárodnej súdnej príslušnosti, nie je vôbec niečo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>výnimočné<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> a Thomas Cook v prejednávanej veci mohla bez veľkých ťažkostí namietať nepríslušnosť súdu, ktorý vydal rozkaz, v podanom odpore. Napokon sa nemecká vláda domnieva, že v každom prípade, aj keby súd, ktorý nakoniec vydal rozkaz, nebol medzinárodne príslušný, ide o nezávislý a nestranný súd členského štátu, ktorého rozhodnutie by nemalo prehliadať alebo poškodzovať záujmy Thomas Cook.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>IV –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Predbežné úvahy</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd predkladá Súdnemu dvoru dve prejudiciálne otázky. Prvou sa pýta, či je možné podľa článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 požiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu vydaného nepríslušným súdom na základe informácií o príslušnosti uvedených v tlačive návrhu; druhou otázkou (ktorá sa predkladá iba pre prípad kladnej odpovede na prvú otázku) sa pokúša zistiť, či skutočnosť, že rozkaz bol vydaný na základe informácií o príslušnosti, ktoré sa neskôr ukážu nepresné, predstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>výnimočnú okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> v zmysle uvedeného ustanovenia.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru, ako vo svojich pripomienkach navrhla nemecká vláda, obe otázky možno spojiť do jednej otázky, ktorá by sa preformulovala takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>Má sa článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 v spojení s odôvodnením 25 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že za <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>výnimočnú okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="2018" ID="QE0024"/> umožňujúcu odporcovi, ktorému bol riadne doručený európsky platobný rozkaz, žiadať o súdne preskúmanie tohto rozkazu sa považuje skutočnosť, že uvedený rozkaz bol vydaný na základe informácií uvedených v tlačive návrhu, ktoré sa neskôr ukážu nesprávne, najmä ak od týchto informácií závisí príslušnosť súdu?<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Preskúmanie otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>Preskúmanie vo výnimočných prípadoch<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený požiadať aj o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, kde bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný, s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v tomto nariadení alebo z dôvodu iných výnimočných okolností<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>, pričom výnimočnou okolnosťou by podľa odôvodnenia 25 uvedeného nariadenia, na ktoré výslovne odkazuje vnútroštátny súd<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>V znení druhej prejudiciálnej otázky Handelsgericht Wien odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>odôvodnenie 25 oznámenia Komisie 2004/0055 zo 7. februára [2006]<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>. Rozumiem tomu tak, že sa odkazuje na zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo <DATE ISO="20060207">7. februára 2006</DATE>, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze [KOM(2006) 57 v konečnom znení], ktorý doplnil do jeho znenia odôvodnenie 25 nariadenia, ktoré platí v súčasnosti.</P></NOTE>, mohla byť aj situácia, keď <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>je európsky platobný rozkaz založený na nepravdivých informáciách uvedených v tlačive návrhu<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Požiadavka uvedená v samotnom článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, aby bolo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>zrejmé<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>, že rozkaz bol <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>zjavne chybne vydaný<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>, ako aj odkaz v odôvodnení 25, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>preskúmanie vo výnimočných prípadoch by nemalo znamenať, že odporca má druhú možnosť namietať voči pohľadávke<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>, podľa môjho názoru potvrdzujú postoj, že postup <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>preskúmania vo výnimočných prípadoch<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> by sa mal uplatňovať striktne. V zásade teda súhlasím s nemeckou vládou, že nie všetky nepravdivé alebo nesprávne informácie uvedené v tlačive návrhu môžu odôvodniť preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Veľkorysému uplatňovaniu postupu zameraného výlučne na výnimočné situácie by bránila tiež samotná povaha konania o európskom platobnom rozkaze, ktoré spravidla poskytuje dlžníkovi jedinú možnosť reagovať na pohľadávku veriteľa – podaním odporu na základe článku 16 nariadenia č. 1896/2006 –, ale práve z tohto dôvodu podlieha menšiemu počtu formálnych požiadaviek (odpor musí byť podaný písomne v 30‑dňovej lehote) a žiadnym hmotnoprávnym požiadavkám (nepotrebuje odôvodnenie).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Podľa článku 17 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006 má odpor v zásade za následok, že konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania. V rámci tohto konania možno napríklad preskúmať otázku medzinárodnej súdnej príslušnosti, najmä pokiaľ ide o prejednávanú vec, platnosť a účinky doložky o určení príslušnosti dohodnutej medzi stranami.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Domnievam sa preto, že článok 20 ods. 2 v spojení s odôvodnením 25 uvedeného nariadenia musí podliehať reštriktívnemu výkladu, na čom sa zhodujú všetky zúčastnené strany, ktoré predložili pripomienky, s výnimkou portugalskej vlády.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Za okolností v prejednávanej veci to znamená, že pokiaľ ide o informácie poskytnuté navrhovateľom v tlačive návrhu, postup preskúmania by sa nemal uplatniť, keď dlžník (najmä keď, ako v tomto prípade, ide o skúsený subjekt) mohol už po preskúmaní riadne doručeného európskeho platobného rozkazu zistiť, že informácie, na ktorých bola založená príslušnosť súdu, ktorý rozkaz vydal (t. j. informácie poskytnuté navrhovateľom), boli nepresné, nesprávne alebo nepravdivé. To znamená, že súhlasím so spoločnosťou Thurner Hotel a s rakúskou vládou, že za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>výnimočnú okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, ktorá<?PAGE NO="7"?> by odôvodňovala preskúmanie rozkazu, nemožno považovať také nepravdivé alebo nepresné informácie, na ktoré dlžník už mohol reagovať prostredníctvom odporu. V konečnom dôsledku sa domnievam, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>nepravdivé informácie<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> uvedené v odôvodnení 25 nariadenia č. 1896/2006 sa musia obmedziť na informácie, ktorých nepravdivosť alebo nepresnosť sa preukáže alebo môže byť zistená dlžníkom skutočne neskôr, po uplynutí lehoty podľa článku 16 ods. 2 uvedeného nariadenia, čo je skutočnosť, ktorú v každom prípade musí posúdiť vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Preto sa predbežne domnievam, že za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>výnimočnú okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>, ktorá dlžníkovi umožní požadovať preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, je možné označiť iba skutočnosť, že uvedený rozkaz sa zakladá na informáciách uvedených v tlačive návrhu, ktoré sa skutočne ukážu nepravdivé alebo nesprávne neskôr, po uplynutí lehoty na podanie odporu, čo bude dlžník musieť v každom prípade preukázať. Inými slovami, ak sa rozkaz zakladá na informáciách uvedených v tlačive návrhu, ktorých nepravdivosť alebo nesprávnosť mohol dlžník zistiť v lehote stanovenej na podanie odporu v článku 16 ods. 2 uvedeného nariadenia, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu, nepôjde o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>výnimočnú okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>, ktorá odôvodňuje preskúmanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru z dôvodov, ktoré uvediem ďalej v texte, ani skutočnosť, že práve príslušnosť súdu, ktorý vydáva rozkaz, závisí od nepravdivých alebo nesprávnych informácií uvedených v tlačive návrhu – čo je prípad, na ktorý odkazuje najmä Handelsgericht Wien –, nevedie k odlišnému záveru.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Ako sa uvádza v odôvodnení 16 nariadenia č. 1896/2006, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>súd by mal návrh [na vydanie európskeho platobného rozkazu] preskúmať, vrátane otázky právomoci… na základe informácií poskytnutých v tlačive návrhu<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> bez toho, aby takéto preskúmanie nevyhnutne uskutočnil sudca.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Okrem toho článok 8 nariadenia č. 1896/2006 dokonca pripúšťa, že toto preskúmanie sa môže uskutočniť automatizovaným spôsobom.</P></NOTE> Medzi požiadavky, ktoré musí podľa článku 8 nariadenia č. 1896/2006 na základe príslušného tlačiva návrhu preskúmať súd, na ktorý sa podáva návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, patrí medzinárodná súdna príslušnosť (článok 6 uvedeného nariadenia). V tomto zmysle je ten, kto preskúmava návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, obmedzený na skúmanie, či číselný kód (z možných trinástich kódov) kritéria príslušnosti súdu uvedeného navrhovateľom v tlačive A prílohy I nariadenia č. 1896/2006 je vierohodný v zmysle nariadenia č. 44/2001,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Konkrétne článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006 stanovuje, že, pokiaľ ide o prejednávanú vec (ktorá sa netýka spotrebiteľa), <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 44/2001<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>. Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z <DATE ISO="20001222">22. decembra 2000</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="012" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 12</REF.DOC.OJ>, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) sa od <DATE ISO="20150110">10. januára 2015</DATE> nahradilo nariadením č. 1215/2012, ktoré sa neuplatňovalo v čase, keď nastali skutkové okolnosti prejednávanej veci.</P></NOTE> na ktoré odkazuje článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006 v súvislosti so súdnou príslušnosťou<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Ako tvrdí Kormann, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>je prípustné iba preskúmanie hodnovernosti na základe porovnania s údajmi týkajúcimi sa hlavnej pohľadávky<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> (KORMANN, J. M.: <HT TYPE="ITALIC">Das neue Europäische Mahnverfahren im Vergleich zu den Mahnverfahren in Deutschland und Österreich</HT>. Jena: Jenaer Wissenschaftliche Verlagsgesellschaft, 2007, s. 96).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Na druhej strane dlžník je doručením európskeho platobného rozkazu prostredníctvom formulára E prílohy V nariadenia č. 1896/2006 v písmene c) jasne vizuálne informovaný nielen o tom, že môže podať odpor v 30‑dňovej lehote a o dôsledkoch, ale aj o tom, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>tento rozkaz sa vydáva výlučne na základe informácií poskytnutých navrhovateľom, ktoré súd neoveroval<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Preto v tejto veci, keďže podľa vnútroštátneho súdu bol platobný rozkaz riadne doručený spoločnosti Thomas Cook, je dôvod sa domnievať, že uvedená spoločnosť od momentu jeho doručenia (čo je moment, keď začína plynúť lehota na podanie odporu) vedela, že tento rozkaz bol vydaný iba na základe informácií, ktoré uviedla Thurner Hotel v tlačive A prílohy I nariadenia č. 1896/2006. V tejto súvislosti, hoci sa v spise veci neuvádza, či spoločnosti Thomas Cook bola skutočne doručená kópia<?PAGE NO="8"?> uvedeného tlačiva A, mohla táto spoločnosť predpokladať, že Thurner Hotel vo svojom návrhu neinformovala o existencii doložky o určení príslušnosti dohodnutej medzi stranami (v rozsahu, v akom rozkaz vydal rakúsky súd, a nie súd v Gente) a že v zásade ten, kto skúmal informácie uvedené v tlačive, nevyhnutne nevedel o existencii doložky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Treba poznamenať, že podľa článku 7 ods. 2 písm. e) nariadenia č. 1896/2006 žiadateľ o vydanie európskeho platobného rozkazu musí v tejto fáze iba <HT TYPE="ITALIC">označiť</HT> dôkazy odôvodňujúce pohľadávku tak, že je pravdepodobnejšie, že v čase vykonania preskúmania návrhu, na ktoré odkazuje uvedený článok 8, súd, ktorému sa predkladá návrh, ani nedisponuje zmluvou uzavretou medzi stranami.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa okrem toho domnievam, že vzhľadom na to, že článok 24 nariadenia č. 44/2001 vo všeobecnosti pripúšťa konkludentnú voľbu príslušnosti, ak sa odporca dostaví na súd, ktorý nebol určený pôvodnou dohodou účastníkov,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Článok 24 uvedeného nariadenia pripúšťa, že aj keď existuje doložka o voľbe právomoci dohodnutá medzi stranami, navrhovateľ môže podať žalobu na súd odlišný od dohodnutého súdu a odporca môže formou tichého súhlasu uznať právomoc tohto súdu a dostaviť sa naň, čo by malo za následok neplatnosť dohody o voľbe právomoci, ktorú mohli strany uzavrieť predtým (okrem prípadov výlučnej právomoci podľa článku 22 nariadenia č. 44/2001). V tomto kontexte Súdny dvor, najmä v súvislosti s európskym konaním o platobnom rozkaze, už rozhodol, že „odpor podaný proti európskemu platobnému rozkazu, v ktorom nie je namietaný nedostatok právomoci súdu členského štátu pôvodu, nemožno považovať za zúčastnenie sa na konaní v zmysle článku 24 nariadenia č. 44/2001 a že v tejto súvislosti nie je relevantná okolnosť, že žalovaný v predloženom odpore uviedol dôvody týkajúce sa merita veci (rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Goldbet Sportwetten</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑144/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:393">EU:C:2013:393</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). O všeobecnej povahe uvedeného článku 24 pozri tiež rozsudok Cartier parfums‑lunettes a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Axa Corporate Solutions assurances</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑1/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:109">EU:C:2014:109</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.</P></NOTE> za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>nepravdivé informácie<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> v zmysle uvedeného odôvodnenia 25 nemožno bez ďalšieho považovať skutočnosť, že navrhovateľ požadujúci vydanie európskeho platobného rozkazu – čakajúci na reakciu dlžníka – uviedol ako kritérium príslušnosti rakúskeho súdu miesto zmluvného plnenia (článok 5 ods. 1 nariadenia č. 44/2001)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Malo by sa tiež zohľadniť, že Thurner Hotel spochybňuje existenciu doložky o určení príslušnosti, na ktorú odkazuje Thomas Cook (pozri body 2 a 3 pripomienok, ktoré predložila Thurner Hotel).</P></NOTE>. Ako už Súdny dvor rozhodol, pokiaľ ide o zodpovedajúce ustanovenia Dohovoru z <DATE ISO="19680927">27. septembra 1968</DATE> o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>Bruselský dohovor<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="299" DATE.PUB="1968">Ú. v. ES L 299</REF.DOC.OJ>, 1972, s. 32, zmenený a doplnený jednotlivými dohovormi o pristúpení nových členských štátov k tomuto dohovoru.</P></NOTE>, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0043" ID="QS0043"/>v súvislosti so všeobecným systémom alebo s cieľmi dohovoru neexistuje dôvod domnievať sa, že stranám doložky o určení príslušnosti v zmysle článku 17 [článok 23 nariadenia č. 44/2001] sa odopiera dobrovoľne predložiť spor inému súdu, než je ten, ktorý je stanovený v tejto doložke<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Elefanten Schuh</NAME.CASE>, <NO.CASE>150/80</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1981:148">EU:C:1981:148</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0010">10</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>. Pozri tiež rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>ČPP Vienna Insurance Group</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑111/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:290">EU:C:2010:290</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl. Na tomto mieste treba tiež pripomenúť, že článok 35 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 neodmieta uznanie vydaného rozsudku bez toho, aby bola dodržaná doložka o určení príslušnosti dohodnutá v zmysle článku 23 tohto nariadenia. Iba sa odmieta uznanie rozsudkov vydaných v rozpore s ustanoveniami oddielov 3 (právomoc vo veciach poistenia), 4 (právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv) a 6 (výlučná právomoc) kapitoly II uvedeného nariadenia alebo v prípade stanovenom v jeho článku 72.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Treba si tiež uvedomiť, že samotná existencia takejto doložky vo všeobecných obchodných podmienkach dohodnutých medzi stranami neznamená, že táto doložka je platná podľa článku 23 uvedeného nariadenia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pozri v tejto veci MANKOWSKI, P.: Artikel 23 Brüssel I‑VO. In: RAUSCHER, T. (ed.): <HT TYPE="ITALIC">Europäisches Zivilprozess‑ und Kollisionsrecht ‑ EuZPR/EuIPR</HT>. München: Sellier, 2006, s. 411 a nasl., najmä bod 16 a nasl.</P></NOTE> Posúdenie jej formálnej platnosti v prípade sporu medzi účastníkmi konania by si vyžadovalo hlbšie preskúmanie súdom, ktorý vec prejednáva, než preskúmanie, ktoré je potrebné vykonať v zmysle článku 8 nariadenia č. 1896/2006, aj keď bude súd informovaný o existencii takejto doložky v tlačive návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu. Preto sa domnievam, že ak má žiadateľ o vydanie európskeho platobného rozkazu pochybnosti o platnosti alebo účinnosti doložky o určení príslušnosti zahrnutej do všeobecných obchodných podmienok, nie je povinný ju uviesť v tlačive, na základe ktorého žiada o vydanie európskeho platobného rozkazu, keďže tieto aspekty nebude možné v žiadnom prípade prejednať v kontexte európskeho konania o platobnom rozkaze.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Preto sa domnievam, že za týchto okolností bude možné označiť za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0044" ID="QS0044"/>výnimočnú okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>, ktorá dlžníkovi umožní žiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, iba skutočnosť, že takýto rozkaz sa zakladá na informáciách uvedených v tlačive návrhu, ktoré sa skutočne ukážu nepravdivé alebo nesprávne neskôr, po uplynutí lehoty na podanie odporu, aj keď takéto informácie budú závisieť od príslušnosti súdu, najmä keď navrhovateľ nespomenul údajnú doložku o určení príslušnosti dohodnutú medzi zmluvnými stranami.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Preto sa domnievam, že na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Handelsgericht Wien, je potrebné odpovedať tak, že za okolností prejednávanej veci sa článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 v spojení s odôvodnením 25 tohto nariadenia má vykladať v tom zmysle, že za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0045" ID="QS0045"/>výnimočnú okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>, ktorá umožňuje odporcovi, ktorému bol riadne doručený európsky platobný rozkaz, žiadať o súdne preskúmanie tohto rozkazu, sa nepovažuje samotná skutočnosť, že uvedený rozkaz bol vydaný na základe nepravdivých alebo nesprávnych informácií uvedených v tlačive návrhu, aj keď od týchto informácií závisí príslušnosť súdu – najmä keď navrhovateľ nespomenul údajnú doložku o určení príslušnosti dohodnutú medzi účastníkmi konania –, okrem prípadu, keď môže dlžník na vnútroštátnom súde preukázať, že o nepravdivosti alebo nesprávnosti informácií uvedených v tlačive návrhu sa mohol dozvedieť až neskôr, po uplynutí lehoty na podanie odporu stanovenej v článku 16 ods. 2 uvedeného nariadenia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>V –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na otázku, ktorú položil Handelsgericht Wien, odpovedal takto:</TXT><P>Článok 20 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z <DATE ISO="20061212">12. decembra 2006</DATE>, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, v spojení s odôvodnením 25 tohto nariadenia sa za okolností prejednávaného prípadu má vykladať v tom zmysle, že za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0046" ID="QS0046"/>výnimočnú okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/>, ktorá umožňuje odporcovi, ktorému bol riadne doručený európsky platobný rozkaz, žiadať o súdne preskúmanie tohto rozkazu, sa nepovažuje samotná skutočnosť, že uvedený rozkaz bol vydaný na základe nepravdivých alebo nesprávnych informácií uvedených v tlačive návrhu, aj keď od týchto informácií závisí príslušnosť súdu – najmä keď navrhovateľ nespomenul údajnú doložku o určení príslušnosti dohodnutú medzi účastníkmi konania –, okrem prípadu, keď dlžník môže pred vnútroštátnym súdom preukázať, že o nepravdivosti alebo nesprávnosti informácií uvedených v tlačive návrhu sa mohol dozvedieť až neskôr, po uplynutí lehoty na podanie odporu stanovenej v článku 16 ods. 2 uvedeného nariadenia.</P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>