EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu26. 11. 2024
COM(2024) 721 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktorým sa schvaľuje národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Malty
EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu26. 11. 2024
COM(2024) 721 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktorým sa schvaľuje národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Malty
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktorým sa schvaľuje národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Malty
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121,
so zreteľom na nariadenie (EÚ) 2024/1263, a najmä na jeho článok 17,
so zreteľom na odporúčanie Komisie,
keďže:
VŠEOBECNÉ ÚVAHY
(1)Zreformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ nadobudol účinnosť 30. apríla 2024. Hlavným prvkom zreformovaného rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade 1 spolu so zmeneným nariadením (ES) č. 1467/97 o vykonaní postupu pri nadmernom schodku 2 a zmenenou smernicou Rady 2011/85/EÚ o rozpočtových rámcoch členských štátov 3 . Cieľom rámca je zabezpečiť prostredníctvom reforiem a investícií udržateľnosť verejného dlhu a udržateľný a inkluzívny rast. Podporuje sa v ňom preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinným a koherentným presadzovaním pravidiel.
(2)Stredobodom nového rámca správy hospodárskych záležitostí sú národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány, ktoré predkladajú členské štáty Rade a Komisii. Týmito plánmi sa majú dosiahnuť dva ciele: i) zabezpečiť, aby mal verejný dlh na konci obdobia úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal na obozretnej úrovni a aby sa deficit verejných financií znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto hodnotou, a ii) zabezpečiť, aby sa zrealizovali reformy a investície reagujúce na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a aby sa riešili spoločné priority EÚ. V každom pláne sa má na tento účel predstaviť strednodobý záväzok k trajektórii vývoja čistých výdavkov 4 , ktorý účinne stanovuje rozpočtové obmedzenie počas trvania plánu vzťahujúceho sa na štvorročné alebo päťročné obdobie (v závislosti od bežnej dĺžky volebného obdobia v danom členskom štáte). Okrem toho by sa malo v pláne vysvetliť, ako členský štát zabezpečí realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, a to najmä v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny [vrátane odporúčaní týkajúcich sa prípadného postupu pri makroekonomických nerovnováhach (ďalej len „PMN“)], a ako budú členské štáty riešiť v pláne spoločné priority Únie. Obdobie fiškálnej úpravy sa vzťahuje na obdobie štyroch rokov, ktoré možno predĺžiť najviac o tri roky, ak sa členský štát zaviaže, že zrealizuje súbor príslušných reforiem a investícií, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1263.
(7)Po predložení plánu má Komisia posúdiť, či plán spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.
(8)Na základe odporúčania Komisie má Rada následne prijať odporúčanie, v ktorom stanoví trajektóriu vývoja čistých výdavkov dotknutého členského štátu a v príslušných prípadoch schváli súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia fiškálnych úprav.
ÚVAHY TÝKAJÚCE SA NÁRODNÉHO STREDNODOBÉHO FIŠKÁLNO-ŠTRUKTURÁLNEHO PLÁNU MALTY
(10)Malta svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán predložila Rade a Komisii 20. septembra 2024.
Postup pred predložením plánu
(11)Komisia 21. júna 2024 zaslala Malte v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2024/1263 referenčnú trajektóriu 5 . Referenčnú trajektóriu Komisia uverejnila 20. septembra 2024 6 . Referenčná trajektória sa zakladá na rizikách a zaručuje, aby mal verejný dlh na konci obdobia fiškálnych úprav a za predpokladu neprijatia ďalších rozpočtových opatrení po tomto období úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal v strednodobom horizonte na obozretnej úrovni a aby sa deficit verejných financií počas obdobia úprav znížil pod úroveň 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto referenčnou hodnotou. Strednodobý horizont je vymedzený ako desaťročné obdobie po skončení obdobia úprav. V súlade s článkom 6 písm. d) a článkami 7 a 8 nariadenia (EÚ) 2024/1263 je referenčná trajektória takisto v súlade s referenčnou hodnotou pre deficit, ochranným opatrením týkajúcim sa udržateľnosti dlhovej služby a ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu. V referenčnej trajektórii Malty sa stanovuje, že na základe predpokladov Komisie a vychádzajúc zo štvorročného obdobia úprav by rast čistých výdavkov nemal presahovať hodnoty uvedené v tabuľke 1. To zodpovedá priemernému rastu čistých výdavkov o 5,9 % za obdobie úprav (2025 – 2028).
Tabuľka 1: Referenčná trajektória, ktorú Komisia poskytla Malte 21. júna 2024
|
2025 |
2026 |
2027 |
2028 |
Priemer 2025 – 2028 |
|
|
Maximálny rast čistých výdavkov (ročný, v %) |
6,0 |
5,8 |
5,9 |
5,7 |
5,9 |
Zdroj: výpočty Komisie.
(12)V súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) 2024/1263 viedla Malta od júna do septembra 2024 s Komisiou technický dialóg. Dialóg bol zameraný na trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ktorú plánuje Malta, a na jej východiskové predpoklady (najmä očakávaný vplyv revízie referenčnej hodnoty na HDP), ako aj na plánovanú realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a spoločné priority Únie v oblasti spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a hospodárskej odolnosti, energetickej bezpečnosti a budovania obranných spôsobilostí.
(13)V septembri 2024 sa Malta podľa informácií, ktoré poskytla vo svojom pláne, zapojila v súlade s článkom 11 ods. 3 a článkom 36 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263 do konzultačného procesu so sociálnymi partnermi. Podľa informácií, ktoré Malta poskytla vo svojom pláne, boli opatrenia a iniciatívy, ktoré sú uvedené v pláne, konzultované s Maltskou radou pre hospodársky a sociálny rozvoj (MCESD). Ide o platformu, ktorá združuje hlavných sociálnych partnerov na Malte.
Iné súvisiace procesy
(14)Rada 26. júla 2024 konštatovala, že na Malte existuje z dôvodu nedodržania kritéria deficitu nadmerný deficit 7 . Toto odporúčanie sa predkladá v rovnakom čase ako odporúčanie Rady podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ, ktorého cieľom je odstrániť na Malte nadmerný deficit verejných financií 8 . Súčasné prijatie týchto odporúčaní, ktoré je prispôsobené prechodu na nový rámec správy hospodárskych záležitostí a ktoré je opodstatnené týmto prechodom, zabezpečuje súlad medzi odporúčanými postupmi úprav.
(15)Malta predložila 15. októbra 2024 svoj návrh rozpočtového plánu na rok 2025. Komisia prijala stanovisko k tomuto návrhu rozpočtového plánu dňa [26. novembra 2024] 9 .
(16)Rada 21. októbra 2024 adresovala Malte súbor odporúčaní v kontexte európskeho semestra 10 .
ZHRNUTIE PLÁNU A JEHO POSÚDENIE KOMISIOU
(17)V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2024/1263 Komisia posúdila plán takto:
Kontext: makroekonomická a fiškálna situácia a výhľad
(18)Hospodárska činnosť na Malte sa v roku 2023 zvýšila o 7,5 % v dôsledku súkromnej spotreby a vývozu. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa očakáva, že hospodárstvo v roku 2024 vzrastie o 5,0 % vďaka silnému domácemu dopytu a vývoznej výkonnosti. V roku 2025 sa má reálny HDP zvýšiť o 4,3 %, keďže spotreba a investície budú naďalej podporovať rast. V roku 2026 sa očakáva zvýšenie reálneho HDP o 4,3 %, keďže hospodárstvo si zachová dynamiku svojho rastu. Očakáva sa, že počas prognózovaného obdobia (t. j. 2024 – 2026) bude potenciálny HDP na Malte rásť (v priemere) výrazným tempom, a to vďaka výraznému príspevku práce a v menšej miere aj akumulácie kapitálu. Miera nezamestnanosti bola v roku 2023 na úrovni 3,5 % a Komisia predpokladá, že v roku 2024 dosiahne úroveň 3,2 %, v roku 2025 úroveň 3,1 % a v roku 2026 úroveň 3 %. Predpokladá sa, že inflácia (deflátor HDP) sa v roku 2024 zníži z 5,3 % zaznamenaných v roku 2023 na 2,6 % a že v roku 2025 dosiahne 2,5 % a v roku 2026 dosiahne 2,1 %.
(19)Pokiaľ ide o fiškálny vývoj, deficit verejných financií Malty v roku 2023 predstavoval 4,5 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že v roku 2024 dosiahne 4 % HDP, pričom v roku 2025 sa ďalej zníži na 3,5 % HDP a v roku 2026 za predpokladu nezmenenej politiky na 3,1 %. Prognóza Európskej komisie z jesene 2024 zahŕňa návrh rozpočtu Malty na rok 2025, ktorý v októbri predložila vláda národnému parlamentu. Verejný dlh dosahoval na konci roka 2023 úroveň 47,4 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa má miera zadlženosti na konci roka 2024 zvýšiť na 49,8 % HDP. Predpokladá sa, že na konci roka 2025 sa ešte zvýši na úroveň 50,4 % a na konci roka 2026 na úroveň 50,2 % HDP. Vo fiškálnej prognóze Komisie sa politické záväzky uvedené v strednodobých plánoch nezohľadňujú, pokiaľ nie sú podložené dôveryhodne oznámenými a dostatočne špecifikovanými konkrétnymi opatreniami v príslušných oblastiach politiky.
Trajektória vývoja čistých výdavkov a hlavné makroekonomické predpoklady v pláne
(20)Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Malty sa vzťahuje na obdobie 2025 – 2028 a predstavuje fiškálne úpravy v priebehu štyroch rokov.
(21)Plán obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2024/1263.
(22)V pláne sa krajina zaväzuje k trajektórii vývoja čistých výdavkov uvedenej v tabuľke 2, ktorá zodpovedá priemernému rastu čistých výdavkov o 5,9 % za obdobie rokov 2025 – 2028. Priemerný rast čistých výdavkov uvedený v pláne počas obdobia úprav 2025 – 2028 sa vo všeobecnosti zhoduje s 11 referenčnou trajektóriou, ktorú Komisia predložila 21. júna 2024. V pláne sa predpokladá, že rast potenciálneho HDP sa zníži z 5,1 % v roku 2024 na 4,8 % v roku 2025 a ďalej na 4,6 % v roku 2026 a potom zostane na tejto úrovni až do roku 2028. Okrem toho sa v pláne očakáva, že miera rastu deflátora HDP klesne z 3,1 % v roku 2024 a zostane každý rok na stabilnej úrovni 2,6 % až do roku 2028.
Tabuľka 2: Trajektória vývoja čistých výdavkov a hlavné predpoklady v pláne Malty
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
2028 |
Priemer za obdobie platnosti plánu 2025 – 2028 |
|
|
Maximálny rast čistých výdavkov
|
7,4 |
6,0 |
5,8 |
5,8 |
6,1 |
5,9 |
|
Maximálny rast čistých výdavkov
|
7,4 |
13,8 |
20,4 |
27,4 |
35,2 |
Neuvádza sa. |
|
Rast potenciálneho HDP (%) |
5,1 |
4,8 |
4,6 |
4,6 |
4,6 |
4,7 |
|
Inflácia (rast deflátora HDP) (%) |
3,1 |
2,6 |
2,6 |
2,6 |
2,6 |
2,6 |
Zdroj: strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Malty a výpočty Komisie.
Vplyv záväzkov čistých výdavkov plánu na verejný dlh
(23)Ak sa trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa Malta zaviazala v pláne, a východiskové predpoklady naplnia, verejný dlh by sa podľa plánu mierne znižoval zo 49,2 % v roku 2024 na 48,8 % HDP na konci obdobia úprav (2028), ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. V pláne sa predpokladá, že po skončení obdobia úprav bude v strednodobom horizonte (t. j. do roku 2038) miera zadlženosti naďalej klesať a v roku 2038 dosiahne úroveň 42,3 % HDP. Podľa plánu by tak verejný dlh v strednodobom horizonte zostal pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Na základe predpokladov plánu je to hodnoverné, keďže sa predpokladá, že dlh bude do 2038 nižší ako 60 % HDP podľa všetkých deterministických záťažových testov analýzy udržateľnosti dlhovej služby vypracovanej Komisiou. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s požiadavkou na dlh stanovenou v článku 6 písm. a) a článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.
Tabuľka 3 Vývoj verejného dlhu a salda verejných financií v pláne Malty
|
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
2028 |
2038 |
|
|
Verejný dlh (% HDP) |
47,3 |
49,2 |
49,8 |
49,9 |
49,5 |
48,8 |
42,3 |
|
Saldo verejných financií (% HDP) |
5 |
-4,0 |
-3,8 |
-3,4 |
-3,0 |
-2,6 |
-2,1 |
Zdroj: strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Malty
Vplyv záväzkov čistých výdavkov plánu na saldo verejných financií
(24)Na základe trajektórie vývoja čistých výdavkov a predpokladov uvedených v pláne by sa deficit verejných financií postupne znížil zo 4 % HDP v roku 2024 na 3,0 % HDP v roku 2027 a 2,6 % v roku 2028. Podľa plánu by tak saldo verejných financií nepresiahlo referenčnú hodnotu 3 % HDP na konci obdobia úprav (2028). Okrem toho počas desiatich rokov nasledujúcich po období úprav (t. j. do 2038) by deficit verejných financií nepresiahol 3 % HDP. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s požiadavkou na deficit stanovenou v článku 6 písm. b) a článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.
Časový profil fiškálnej úpravy
(25)Časový profil fiškálnej úpravy meraný ako zmena štrukturálneho primárneho salda, ako sa opisuje v pláne, je vo všeobecnosti lineárny, ako sa vyžaduje v článku 6 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s ochrannou doložkou zakazujúcou odloženie úsilia stanovenou v článku 6 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263.
Tabuľka 4 Vývoj štrukturálneho primárneho salda v pláne Malty
|
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
2028 |
|
|
Štrukturálne primárne saldo (% HDP) |
-3,5 |
-2,7 |
-2,2 |
-1,7 |
-1,2 |
-0,8 |
|
Zmena štrukturálneho primárneho salda (percentuálne body) |
Neuvádza sa. |
0,8 |
0,5 |
0,5 |
0,5 |
0,4 |
Zdroj: strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Malty
Súlad s postupom pri nadmernom deficite
(26)Trajektória vývoja čistých výdavkov stanovená v pláne je v súlade s požiadavkami v rámci postupu pri nadmernom deficite [najmä s minimálnou ročnou štrukturálnou úpravou stanovenou v článku 3 ods. 4 treťom pododseku nariadenia Rady (ES) č. 1467/97].
Súlad plánu s ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu
(27)Požiadavka preventívnej časti paktu stanovená v článku 8 nariadenia (EÚ) 2024/1263, pokiaľ ide o ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu, ktorého cieľom je zabezpečiť spoločnú rezervu vo vzťahu k referenčnej hodnote deficitu 3 %, sa na Maltu uplatňuje od roku 2028, keďže deficit má byť nižší ako 3 % HDP od roku 2027. V roku 2028 by preto ročná úprava štrukturálneho primárneho salda nemala byť nižšia ako 0,4 % HDP, ak štrukturálny deficit zostane v roku 2027 nad úrovňou 1,5 % HDP, aby sa dosiahla spoločná rezerva odolnosti v štrukturálnom vyjadrení vo výške 1,5 % HDP. Fiškálna úprava, ktorá vyplýva zo záväzkov v príslušnej oblasti politiky a makroekonomických predpokladov plánu, je v roku 2028 na úrovni 0,4 %. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu.
Súlad plánu s ochranným opatrením týkajúcim sa udržateľnosti dlhovej služby
(28)Podľa plánu by mal dlh verejnej správy zostať počas celého obdobia úprav pod úrovňou 60 % HDP. Preto sa podľa plánu neuplatňuje ochranné opatrenie týkajúce sa udržateľnosti dlhovej služby.
Makroekonomické predpoklady plánu
(29)Plán vychádza zo súboru makroekonomických a fiškálnych predpokladov, ktorý je v súlade s predpokladmi Komisie zaslanými Malte 21. júna 2024. Zohľadňujú sa v ňom dodatočné dostupné informácie v porovnaní s referenčnou trajektóriou vývoja a zahŕňa zodpovedajúcim spôsobom aktualizované makroekonomické a fiškálne ukazovatele. Vplyv tejto aktualizácie nemá v porovnaní s referenčnou trajektóriou vývoja významný vplyv na priemerný rast čistých výdavkov v pláne.
Fiškálna stratégia plánu
(30)Podľa orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne sa záväzky, ktoré sa vzťahujú na čisté výdavky, splnia najmä obmedzovaním výdavkov. Orientačný súbor opatrení v príslušných oblastiach politiky zahŕňa postupné znižovanie závislosti od subvencovania energií, čo sa má uľahčiť vďaka štrukturálnym reformám a strategickým investíciám do energetického sektora s cieľom podporiť obnoviteľné zdroje energie a zvýšiť energetickú účinnosť. Presná špecifikácia relevantných opatrení v príslušných oblastiach politiky sa má následne potvrdiť, resp. upraviť a vyčísliť v ročných rozpočtoch. Vykonávanie orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne však zároveň ohrozujú riziká, ktoré vyplývajú zo stále vysokej neistoty, pokiaľ ide o presnú špecifikáciu opatrení. Okrem toho sa v návrhu rozpočtového plánu na rok 2025 spresňujú opatrenia v príslušných oblastiach politiky, ktorými sa dosiahne splnenie záväzku čistých výdavkov na rok 2025 12 .
Zámery týkajúce sa reforiem a investícií uvedené v pláne, ktorými sa reaguje na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a ktorými sa riešia spoločné priority Únie
(31)V pláne sa opisujú zámery týkajúce sa reforiem a investícií, ktorých cieľom je reagovať na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach adresovaných Malte, a riešiť spoločné priority EÚ. Plán zahŕňa 143 reforiem a investícií zameraných na riešenie spoločných priorít EÚ, z ktorých 32 je finančne podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a 23 z fondov politiky súdržnosti.
(32)Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v spravodlivej zelenej a digitálnej transformácii vrátane cieľov v oblasti klímy stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119 a cieľov uvedených v maltskom národnom energetickom a klimatickom pláne (NEKP) na roky 2021 – 2030, plán zahŕňa opatrenia na zefektívnenie procesov udeľovania povolení pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov (ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti) a pokračovanie programov na podporu zavádzania technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov v domácnostiach a podnikoch. Tieto opatrenia okrem iného reagujú na odporúčania adresované Malte, podľa ktorých má krajina znižovať závislosť od fosílnych palív a podporovať obnoviteľné zdroje energie. Rada tieto odporúčania vydala v rokoch 2020 až 2024. Plán zahŕňa aj opatrenia na podporu modernizácie nebytových súkromných a verejných budov (ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti) a na prijatie energetických auditov malými a strednými podnikmi. Tieto opatrenia by mali spolu s ďalšími opatreniami prispieť k plneniu odporúčaní adresovaných Malte v rokoch 2019 – 2023, ktoré sa týkajú energetickej účinnosti. Plán obsahuje aj rozsiahle investície do zariadení na energetické zhodnocovanie a ekologické spracúvanie odpadov, ako aj reformy zahrnuté do plánu obnovy a odolnosti týkajúce sa stavebného a demolačného odpadu, ktoré by mali okrem iného prispieť k plneniu odporúčaní v oblasti odpadového hospodárstva adresovaných Malte v roku 2020. Cieľom opatrení zahrnutých do plánu, ktoré sa týkajú optimalizácie zariadení na pitnú vodu, je okrem iného prispieť k plneniu odporúčaní v oblasti riadenia zdrojov a efektívnosti adresovaných Malte v roku 2019. Cieľom opatrení zahrnutých do plánu, ktoré sa týkajú posilnenia udržateľných dopravných prostriedkov a infraštruktúry v rámci viacerých druhov dopravy, ako aj ďalších opatrení vrátane tých, ktoré sú zahrnuté do plánu obnovy a odolnosti, je plniť odporúčania adresované Malte v oblasti zníženia preťaženia a emisií z cestnej dopravy, ktoré Rada vydala v rokoch 2019 až 2024. Plán zahŕňa aj opatrenia na zvýšenie odolnosti, kapacity a bezpečnosti vládnej digitálnej infraštruktúry (ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti), opatrenia na zlepšenie prístupu k digitálnym technológiám (čiastočne prostredníctvom opatrení v pláne obnovy a odolnosti) a ďalšie opatrenia, ako napríklad zlepšenie online portálu maltského obchodného registra, ktoré by mali okrem iného prispieť k plneniu odporúčaní v oblasti urýchlenia digitálnej transformácie, ktoré boli Malte adresované v roku 2020.
(33)Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v sociálnej a hospodárskej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, plán zahŕňa opatrenia, ktoré majú zaviesť stimulačné mechanizmy s cieľom predĺžiť pracovný život po dosiahnutí dôchodkového veku a diverzifikovať príjmy po odchode do dôchodku. Cieľom týchto opatrení popri ďalších opatreniach v pláne je plniť odporúčania v oblasti udržateľnosti dôchodkového systému, ktoré boli Malte adresované v roku 2019. Plán zahŕňa aj opatrenia na zabezpečenie dôležitého zdravotníckeho materiálu, posilnenie primárnej starostlivosti a zaistenie udržateľnej pracovnej sily, a to aj pomocou reformy zahrnutej do plánu obnovy a odolnosti, vďaka ktorej sa majú zlepšiť životné podmienky zahraničných pracovníkov. Cieľom uvedených opatrení je okrem iného plniť odporúčania v oblasti posilnenia udržateľnosti a odolnosti systému zdravotnej starostlivosti, ktoré boli Malte adresované v rokoch 2019 a 2020. Opatrenia uvedené v pláne týkajúce sa posilnenia celoživotného vzdelávania, činností zameraných na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu a zlepšovania kvality vzdelávania a prístupu k nemu, ako aj ďalšie opatrenia vrátane tých, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti, sú zamerané na plnenie odporúčaní adresovaných Malte v oblasti inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré vydala Rada v roku 2019, odporúčaní adresovaných Malte v roku 2023 v oblasti zlepšovania zručností a kompetencií v reakcii na zelenú transformáciu, ako aj odporúčaní adresovaných Malte v roku 2024 v oblasti kvality a trhovej relevantnosti vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom riešiť problém nedostatočných výstupov vzdelávania. Okrem toho plán zahŕňa opatrenia na podporu rizikového kapitálu a na prepracovanie národného rámca pre výskum a inovácie, ktoré sú okrem iného zamerané na plnenie odporúčaní adresovaných Malte v roku 2020 v oblasti podpory súkromných investícií a na plnenie odporúčaní adresovaných Malte v rokoch 2019 a 2020 v oblasti výskumu a inovácií. Opatrenia s cieľom posilniť prokuratúru (zahrnuté do plánu obnovy a odolnosti) a pokračovať v úsilí o odhaľovanie a stíhanie korupcie (zahrnuté do plánu obnovy a odolnosti) budú okrem iného zamerané na plnenie odporúčaní adresovaných Malte v oblasti posilnenia nezávislosti a účinnosti justičného systému, ktoré Rada vydala v rokoch 2019 a 2020, a plnenie odporúčaní adresovaných Malte v oblasti zlepšenia rámca riadenia, ktoré Rada vydala v roku 2019. Okrem toho plán zahŕňa aj opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazí a opatrenia v oblasti zdaňovania. Ide napríklad o snahu pokračovať v realizácii stratégie Finančnej spravodajskej analytickej jednotky (FIAU) na roky 2023 – 2026 a snahu zaviesť nové právne predpisy o prichádzajúcich a odchádzajúcich platbách (tieto opatrenia sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti). Uvedené opatrenia budú zamerané na plnenie odporúčaní adresovaných Malte v oblasti pokroku pri posilňovaní rámca na boj proti praniu špinavých peňazí, ktoré vydala Rada v rokoch 2019 a 2020, a plnenie odporúčaní adresovaných Malte v oblasti obmedzovania praktík agresívneho daňového plánovania, ktoré vydala Rada v rokoch 2019 až 2024.
(34)Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v energetickej bezpečnosti, plán zahŕňa opatrenia na zefektívnenie povoľovacích procesov pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a opatrenia na podporu investícií do obnoviteľných zdrojov energie, ako aj na posilnenie elektrizačnej sústavy a uskladňovacej kapacity (zahrnuté aj do plánu obnovy a odolnosti).
(35)Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v obranných spôsobilostiach, plán zahŕňa investície do modernizácie vojenskej infraštruktúry, posilnenia kybernetickej bezpečnosti a zosúladenia so stratégiou európskeho obranného priemyslu.
(36)Plán poskytuje informácie o súlade, a prípadne komplementárnosti s fondmi politiky súdržnosti a maltským plánom obnovy a odolnosti v rôznych oblastiach vrátane digitalizácie a modernizácie verejnej správy, podpory udržateľnej multimodálnej mestskej mobility a posilnenia odolnosti v sektore zdravotníctva zabezpečením silnej a udržateľnej pracovnej sily a zvýšením odolnosti trhu práce, presadzovaním rodovej rovnosti a posilňovaním zručností.
(37)V pláne sa uvádza prehľad verejných investičných potrieb Malty súvisiacich so spoločnými prioritami EÚ a jeho cieľom je prispieť k ich plneniu. V záujme spravodlivej zelenej transformácie Malta identifikuje investičné potreby súvisiace s obnoviteľnými zdrojmi energie, energetickou účinnosťou, adaptáciou na zmenu klímy, obehovým hospodárstvom, prevenciou znečisťovania a ochranou biodiverzity. V záujme spravodlivej digitálnej transformácie sa v pláne identifikujú investičné potreby týkajúce sa digitálnych zručností, digitálnej transformácie podnikov a bezpečnej a udržateľnej digitálnej infraštruktúry. V súvislosti so sociálnou a hospodárskou odolnosťou vrátane Európskeho piliera sociálnych práv sa identifikujú investičné potreby v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti a sociálnych služieb, vo vzdelávaní detí v ranom detstve, celoživotnom vzdelávaní a odbornom vzdelávaní a príprave (OVP), zdravotníckej infraštruktúre a udržateľnom cestovnom ruchu. V súvislosti s energetickou bezpečnosťou sa identifikujú investičné potreby v oblasti infraštruktúry na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä slnečnej a veternej energie, energetickej účinnosti a rozvoja inteligentných sietí a riešení na uskladňovanie energie. V súvislosti s budovaním obranných spôsobilostí Malta identifikuje investičné potreby v oblasti svojich obranných spôsobilostí na zaistenie národnej a európskej bezpečnosti.
Záver posúdenia Komisie
(38)Komisia celkovo zastáva názor, že plán Malty spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.
CELKOVÝ ZÁVER
(39)V súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2024/1263 by Rada mala Malte odporučiť trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ako sa stanovuje v pláne,
TÝMTO ODPORÚČA Malte:
1.zabezpečiť, aby rast čistých výdavkov nepresiahol maximálne hodnoty stanovené v prílohe I k tomuto odporúčaniu.
Rada okrem toho Maltu vyzýva, aby zabezpečila realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v rámci európskeho semestra, najmä v odporúčaniach pre Maltu, a aby sa pritom zamerala na riešenie spoločných priorít Únie.
PRÍLOHA I
Maximálna miera rastu čistých výdavkov
(ročná a kumulatívna miera rastu, v nominálnom vyjadrení)
Malta
|
Roky |
2025 |
2026 |
2027 |
2028 |
|
|
Miera rastu (%) |
ročná |
6,0 |
5,8 |
5,8 |
6,1 |
|
kumulatívna |
13,8 |
20,4 |
27,4 |
35,1 |
|
(*) Kumulatívna miera rastu sa vypočíta vo vzťahu k základnému roku 2023.
V Štrasburgu
Za Radu
predseda/predsedníčka