Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 17. septembra 2026(1)

Vec C‑407/25 [Tersten](i)

Belgische Staat – Administratie Douane en Accijnzen

Trestné konanie

proti

NV SI,

LM Kft,

LC,

BÜ Kft,

JS,

BZ,

QJF Kft,

LS,

SH Kft,

ZJ,

JZ,

XH,

HS,

3H H & LS GmbH

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd Brusel, Belgicko)

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Európska prokuratúra – Nariadenie (EÚ) 2017/1939 – Článok 24 ods. 2 – Poskytnutie informácií Európskej prokuratúre – Článok 4 ods. 3 ZEÚ – Zásada lojálnej spolupráce – Článok 27 – Právo odňať vec – Právomoc vnútroštátnych vyšetrovacích orgánov – Odňatie veci Európskou prokuratúrou v štádiu vyšetrovania – Odňatie veci Európskou prokuratúrou po začatí trestného stíhania – Zásada procesnej autonómie členských štátov “






1.        Podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939(2), ak justičný orgán alebo orgán presadzovania práva členského štátu začne vyšetrovanie trestného činu, v súvislosti s ktorým by mohla mať právomoc Európska prokuratúra, musí o tom bez zbytočného odkladu informovať Európsku prokuratúru, aby táto mohla rozhodnúť, či uplatní svoje právo odňať vec.

2.        Trestné konanie, v rámci ktorého bol podaný tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa týka trestných činov, ktoré patria do právomoci Európskej prokuratúry. Belgické colné orgány začali vyšetrovanie týchto trestných činov v čase, keď už bolo účinné nariadenie 2017/1939(3), no predtým, ako Európska prokuratúra začala vykonávať úlohy vyšetrovania a trestného stíhania (1. júna 2021).(4)

3.        Keďže belgické orgány v danom čase neinformovali Európsku prokuratúru o svojich vyšetrovaniach a v trestnom konaní došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia, predkladajúci vnútroštátny súd sa v podstate pýta, aké dôsledky vyplývajú z tohto neinformovania, pokiaľ ide o toto konanie, teraz v štádiu odvolania.

I.      Právny rámec

A.      Právo Únie

1.      Nariadenie 2017/1939

4.        Článok 4 („Úlohy“) stanovuje:

„Európska prokuratúra je zodpovedná za vyšetrovanie, trestné stíhanie páchateľov a spolupáchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, ktoré sú ustanovené v smernici (EÚ) 2017/1371(5) a určené v tomto nariadení, a za podanie obžaloby na nich. V tejto súvislosti Európska prokuratúra vedie vyšetrovania, vykonáva úkony trestného stíhania a vystupuje vo funkcii prokurátora na príslušných súdoch členských štátov až do konečného rozhodnutia vo veci.“

5.        Podľa odseku 1 článku 22 („Vecná príslušnosť Európskej prokuratúry“):

„Do právomoci Európskej prokuratúry patria trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie ustanovené v smernici [2017/1371], ako je vykonaná vo vnútroštátnom práve, bez ohľadu na to, či by sa tá istá trestná činnosť mohla podľa vnútroštátneho práva klasifikovať ako iný druh trestného činu. …“

6.        V článku 24 („Oznamovanie, registrácia a overovanie informácií“) sa uvádza:

„1.      Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a orgány členských štátov príslušné podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva bez zbytočného odkladu oznámia Európskej prokuratúre akúkoľvek trestnú činnosť, v súvislosti s ktorou môže uplatniť svoje právomoci v súlade s článkom 22, článkom 25 ods. 2 a 3.

2.      Ak justičný orgán alebo orgán presadzovania práva členského štátu začne vyšetrovanie trestného činu, v súvislosti s ktorým by mohla vykonávať svoju právomoc Európska prokuratúra podľa článku 22, článku 25 ods. 2 a 3, alebo ak sa príslušný justičný orgán alebo orgán presadzovania práva členského štátu kedykoľvek po začatí vyšetrovania domnieva, že vyšetrovanie sa týka takého trestného činu, uvedený orgán bez zbytočného odkladu informuje Európsku prokuratúru, aby táto mohla rozhodnúť, či uplatní svoje právo odňať vec v súlade s článkom 27.

…“

7.        Podľa odseku 1 článku 25 („Výkon právomoci Európskej prokuratúry“):

„Európska prokuratúra vykonáva svoju právomoc buď začatím vyšetrovania podľa článku 26 alebo rozhodnutím o uplatnení svojho práva odňať vec podľa článku 27. Ak sa Európska prokuratúra rozhodne vykonávať svoju právomoc, príslušné vnútroštátne orgány svoju právomoc v súvislosti s tou istou trestnou činnosťou nevykonávajú.“

8.        Článok 27 („Právo odňať vec“) stanovuje:

„1.      Európska prokuratúra čo najskôr po prijatí všetkých relevantných informácií v súlade s článkom 24 ods. 2 prijme rozhodnutie, či uplatní svoje právo odňať vec, najneskôr však do piatich dní po doručení informácií od vnútroštátnych orgánov, a informuje o tomto rozhodnutí vnútroštátne orgány. Hlavný európsky prokurátor môže v konkrétnom prípade prijať odôvodnené rozhodnutie o predĺžení lehoty najviac o päť dní, a náležite o tom informuje vnútroštátne orgány.

2.      Počas lehôt uvedených v odseku 1 sa vnútroštátne orgány zdržia prijatia akéhokoľvek rozhodnutia podľa vnútroštátneho práva, ktoré môže mať taký účinok, že Európskej prokuratúre zabráni v uplatnení jej práva odňať vec.

Vnútroštátne orgány prijmú podľa vnútroštátneho práva všetky neodkladné opatrenia potrebné na zabezpečenie efektívneho vyšetrovania a trestného stíhania.

3.      Ak sa Európska prokuratúra inými prostriedkami než na základe informácií uvedených v článku 24 ods. 2 dozvie o skutočnosti, že vyšetrovanie týkajúce sa trestného činu, v súvislosti s ktorým by mohla byť príslušná, už vykonávajú príslušné orgány členského štátu, bezodkladne tieto orgány informuje. Po tom, čo bola Európska prokuratúra náležite informovaná v súlade s článkom 24 ods. 2, prijme rozhodnutie o tom, či uplatní svoje právo odňať vec. Rozhodnutie sa prijme v lehotách stanovených v odseku 1 tohto článku.

…

5.      Ak Európska prokuratúra uplatní svoje právo odňať vec, príslušné orgány členských štátov jej odovzdajú spis a zdržia sa akýchkoľvek ďalších vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k danému trestnému činu.

…

7.      Ak Európska prokuratúra nevykonala svoju právomoc, bez zbytočného odkladu informuje príslušné vnútroštátne orgány. Príslušné vnútroštátne orgány musia kedykoľvek v priebehu konania informovať Európsku prokuratúru o všetkých nových skutočnostiach, ktoré by mohli byť pre Európsku prokuratúru dôvodom na prehodnotenie jej rozhodnutia nevykonávať právomoc.

Európska prokuratúra môže svoje právo odňať vec uplatniť po prijatí týchto informácií za predpokladu, že vnútroštátne vyšetrovanie ešte nebolo skončené a že na súd nebola podaná obžaloba. Rozhodnutie sa prijme v lehote stanovenej v odseku 1.

…“

9.        Článok 35 („Skončenie vyšetrovania“) stanovuje:

„1.      Ak konajúci európsky delegovaný prokurátor považuje vyšetrovanie za skončené, predloží dozorujúcemu európskemu prokurátorovi správu obsahujúcu zhrnutie veci a návrh rozhodnutia, či sa má podať obžaloba na vnútroštátny súd alebo zvážiť postúpenie alebo odmietnutie veci, alebo zjednodušený postup trestného stíhania podľa článku 34, 39 alebo 40. Dozorujúci európsky prokurátor postúpi tieto dokumenty príslušnej stálej komore a ak to považuje za potrebné, pripojí vlastné stanovisko. Ak stála komora podľa článku 10 ods. 3 prijme rozhodnutie, ktoré navrhol európsky delegovaný prokurátor, tento postupuje zodpovedajúcim spôsobom.

2.      Ak stála komora na základe predložených správ zvažuje, že neprijme rozhodnutie, ktoré navrhol európsky delegovaný prokurátor, v prípade potreby uskutoční pred prijatím konečného rozhodnutia alebo vydania ďalších pokynov európskemu delegovanému prokurátorovi vlastné preskúmanie spisu.

3.      Ak je to vhodné, v správe európskeho delegovaného prokurátora sa dostatočne odôvodní podanie obžaloby na súd členského štátu, v ktorom sa tento prokurátor nachádza, alebo v súlade s článkom 26 ods. 4 na súd iného členského štátu, do ktorého právomoci vec patrí.

…“

10.      Podľa článku 120 („Nadobudnutie účinnosti“):

„1.      Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.      Európska prokuratúra uplatňuje svoje právomoci v súvislosti so všetkými trestnými činmi, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti, spáchanými po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Európska prokuratúra prevezme plnenie úloh spojených s vyšetrovaním a trestným stíhaním vyplývajúcich z tohto nariadenia v deň, ktorý sa určí rozhodnutím Komisie na návrh hlavného európskeho prokurátora, a to po zriadení Európskej prokuratúry. Rozhodnutie Komisie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Dátum, ktorý určí Komisia, nesmie byť skorší ako tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

…“

B.      Belgické právo

11.      Nariadenie 2017/1939 bolo implementované do belgického práva prostredníctvom wet van 17 februari 2021 houdende diverse bepalingen inzake justitie (zákon zo 17. februára 2021 o niektorých ustanoveniach v oblasti justície)(6), účinného od 24. februára 2021, ktorým sa do Algemene wet inzake douane en accijnzen van 18 juli 1977 (všeobecný zákon z 18. júla 1977 o clách a spotrebných daniach)(7) vložila kapitola XXVa.

12.      Článok 285/2 § 1 AWDA znie:

„Generálny správca Algemene Administratie van de Douane en Accijnzen (Všeobecná správa pre clá a spotrebné dane, Belgicko) určí aspoň jedného úradníka Všeobecnej správy…, ktorý je poverený spoluprácou s európskymi delegovanými prokurátormi uvedenými v článku 309/2 Gerechtelijk Wetboek [súdny zákonník] vo vzťahu k porušeniam zákona, podvodným konaniam alebo trestným činom uvedeným v článkoch 281 a 282, v súvislosti s ktorými Európska prokuratúra vykonáva svoju právomoc na základe článkov 22, 25, 26 a 27 nariadenia [2017/1939].“

13.      Článok 285/4 § 1 AWDA stanovuje:

„Oprávnenie začať trestné stíhanie a vykonávať ďalšie úkony v trestnom konaní v zmysle článku 281 § 2 sa udeľuje úradníkovi uvedenému v článku 285/2 § 1 vo vzťahu k porušeniam zákona, podvodným konaniam alebo trestným činom spomenutým v článku 281, pre ktoré na základe článkov 22, 25, 26 a 27 nariadenia [2017/1939] vykonáva svoju právomoc Európska prokuratúra.“

II.    Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

14.      V rokoch 2019 a 2020 začali belgické colné orgány vyšetrovanie, v priebehu ktorého dospeli k záveru, že 26 fyzických a právnických osôb sa v rokoch 2018 a 2019 dopustilo viacerých porušení colných predpisov pri dovoze tovaru z Číny, ktorý bol colne odbavený v Bruseli a ktorého príjemcovia sa nachádzali v Nemecku, Španielsku a Maďarsku.

15.      Protokoly 19/D/000565, 19/D/000724 a 20/D/000058 týkajúce sa ciel a spotrebných daní boli vyhotovené 27. novembra 2019, 1. apríla 2020, resp. 15. apríla 2020 a doporučeným listom boli zaslané porušovateľom.

16.      Priame predvolania zo Všeobecnej správy pre clá a spotrebné dane boli porušovateľom doručené v júli a auguste 2021, po tom, čo Európska prokuratúra 1. júna 2021 začala vykonávať svoje úlohy vyšetrovania a trestného stíhania.

17.      Nederlandstalige rechtbank van eerste aanleg Brussel (Holandskojazyčný súd prvej inštancie Brusel, Belgicko) rozsudkom z 9. decembra 2022, vydaným v kontradiktórnom konaní vo vzťahu k viacerým obvineným a v neprítomnosti ostatných: a) oslobodil obžalovaných v trestnom konaní; a b) v občianskoprávnom konaní uložil niektorým z nich povinnosť zaplatiť Belgicku dovozné clo vo výške 143 951 eur.

18.      Dňa 6. januára 2023 podalo Belgicko proti prvostupňovému rozsudku odvolanie na Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd Brusel, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

19.      Medzitýmnym rozsudkom z 5. decembra 2024 Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd Brusel) vyhlásil odvolanie v trestnoprávnej veci vo vzťahu k niektorým obvineným a v občianskoprávnej veci z dôvodu colného dlhu, ktorý týmto osobám vznikol, za prípustné.

20.      Predtým, ako Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd Brusel) vydá rozhodnutie o odvolaní Belgicka, konštatuje, že:

–        jeden z obvinených tvrdí, že návrhy, ktoré boli podané z trestnoprávneho a občianskoprávneho hľadiska, sú neprípustné, pretože Belgicko nepreukázalo, že o predmetných skutkoch upovedomilo Európsku prokuratúru, ani že Európska prokuratúra podľa článku 24 nariadenia 2017/1939 rozhodla, že neexistujú dôvody na uplatnenie jej práva odňať vec,

–        podľa Belgicka bolo vyšetrovanie ukončené zaslaním zápisnice porušovateľom ešte predtým, ako začala fungovať Európska prokuratúra. Európska prokuratúra preto nemala možnosť odňať vec a vnútroštátnym orgánom nič nebránilo v trestnom stíhaní,

–        v čase, keď 1. júna 2021 začala fungovať Európska prokuratúra, štádium vyšetrovania vo veci nebolo ukončené,

–        Belgicko nepredložilo žiadny dokument, ktorý by preukazoval, že po začatí vyšetrovania trestných činov, ktorých sa páchatelia údajne dopustili, príslušné orgány informovali Európsku prokuratúru spôsobom stanoveným v článku 24 nariadenia 2017/1939, aby táto mohla uplatniť svoje právo odňať vec.

21.      Za týchto okolností Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd Brusel) položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„Majú sa články 24, 25, 27 a 35 nariadenia [2017/1939] vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby za takýchto okolností zostala zachovaná právomoc vnútroštátnej colnej správy a štátnej prokuratúry začať trestné stíhanie na trestnom súde v tomto prípade?

Keď trestný súd zistí, že Európska prokuratúra nebola o veci informovaná, musí vec vrátiť príslušným vnútroštátnym orgánom, aby tieto orgány upovedomili o vyšetrovaní Európsku prokuratúru, aby táto prípadne mohla uplatniť svoje právo odňať vec?“

III. Konanie na Súdnom dvore

22.      Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 19. júna 2025.

23.      Písomné pripomienky predložili rakúska, belgická, talianska a poľská vláda, ako aj Komisia.

24.      V súlade s článkom 23 druhým odsekom Štatútu Súdneho dvora Súdny dvor vyzval Európsku prokuratúru, aby písomne predložila relevantné informácie, ktoré má k dispozícii v súvislosti s predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

25.      Dňa 24. apríla 2026 Európska prokuratúra poskytla Súdnemu dvoru tieto informácie, ku ktorým boli vypočuté ústne prednesy subjektov zúčastnených na pojednávaní 19. mája 2026, t. j. belgickej a poľskej vlády, ako aj Komisie.

IV.    Posúdenie

26.      Ako som už uviedol, nariadenie 2017/1939 nadobudlo účinnosť 20. novembra 2017, no Európska prokuratúra začala vykonávať úlohy vyšetrovania a trestného stíhania až od 1. júna 2021. Niet pochýb o tom, že trestné činy, ktorých spáchanie je v prejednávanej veci kladené za vinu, patria do vecnej právomoci Európskej prokuratúry.

27.      Predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že je preukázané, že trestné vyšetrovanie nebolo k 1. júnu 2021 ukončené, a preto mal vnútroštátny orgán povinnosť informovať Európsku prokuratúru, aby táto mohla uplatniť svoje právo odňať vec. Tento súd dodáva, že vzhľadom na to, že ju neinformovala, „vzniká otázka dôsledkov neinformovania Európskej prokuratúry v tejto súvislosti“(8). S cieľom vyriešiť túto otázku pokladá Súdnemu dvoru dve prejudiciálne otázky, ktorých obsah som prepísal.

A.      O prvej prejudiciálnej otázke

28.      Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či článok 24 ods. 2, článok 25 ods. 1 a článok 27 nariadenia 2017/1939 bránia tomu, aby si vnútroštátne orgány (Všeobecná správa pre clá a spotrebné dane a belgická prokuratúra) ponechali právomoc začať trestné stíhanie za vyššie opísaných okolností.

29.      Podľa článku 25 ods. 1 nariadenia 2017/1939 môže Európska prokuratúra konať dvomi spôsobmi: a) začatím priameho vyšetrovania skutočností, o ktorých sa predpokladá, že predstavujú trestné činy patriace do jeho právomoci; alebo b) uplatnením práva odňať vec v súvislosti s vyšetrovaniami, ktoré už začali vnútroštátne orgány.

30.      Európska prokuratúra aktivuje priame vyšetrovania podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2017/1939(9) vtedy, keď dostane relevantné informácie o trestnom čine, vo vzťahu ku ktorému by mohla mať právomoc a v súvislosti s ktorým žiadny justičný orgán alebo orgán presadzovania práva členského štátu nezačal vyšetrovanie.(10) Týmto spôsobom konania Európskej prokuratúry, ktorý nesúvisí so skutkovými okolnosťami, ktoré sú v danom prípade analyzované, sa ďalej nebudem zaoberať.

31.      Európska prokuratúra môže vykonávať svoje právomoci aj tak, že uplatní svoje právo odňať vec, ak orgán členského štátu začal „vyšetrovanie trestného činu, v súvislosti s ktorým by mohla vykonávať svoju právomoc Európska prokuratúra…“, a tento orgán ju informuje o svojich vyšetrovaniach (článok 24 ods. 2 nariadenia 2017/1939).

32.      Na účely odpovede na prvú prejudiciálnu otázku treba odkázať na obvyklé výkladové kritériá (gramatické, systematické a teleologické),(11) ktoré umožňujú objasniť význam článkov 24, 25 a 27 nariadenia 2017/1939.

1.      Gramatický výklad

33.      Článok 24 ods. 2 nariadenia 2017/1939(12) upravuje prípady, keď:

–        justičný orgán alebo orgán presadzovania práva členského štátu začne vyšetrovanie trestného činu, v súvislosti s ktorým by Európska prokuratúra mohla vykonávať svoju právomoc,

–        alebo keď tento orgán kedykoľvek po začatí vyšetrovania usúdi, že vyšetrovanie sa týka trestného činu tohto druhu.(13)

34.      V oboch prípadoch musí vnútroštátny orgán informovať Európsku prokuratúru, aby táto mohla rozhodnúť, či uplatní svoje právo odňať vec.

35.      Článok 27 ods. 3 nariadenia 2017/1939 stanovuje, že Európska prokuratúra môže uplatniť svoje právo odňať vec po tom, čo získala informácie o prebiehajúcom vyšetrovaní z iných zdrojov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že nariadenie 2017/1939 implicitne ráta s možnosťou, že tieto vnútroštátne orgány Európsku prokuratúru neinformovali.

36.      Vnútroštátne orgány musia „bez zbytočného odkladu“ oznámiť Európskej prokuratúre akúkoľvek trestnú činnosť, v súvislosti s ktorou táto môže uplatniť svoje právomoci (článok 24 ods. 1 nariadenia 2017/1939). Rozumiem tomu tak, že túto informáciu musia poskytnúť vtedy, keď sa dozvedia o trestnej činnosti, a to bez ohľadu na to, či formálne začali vyšetrovanie alebo nie. V každom prípade je dôležité to, aby Európsku prokuratúru informovali čo najskôr po tom, čo sa dozvedia (alebo sa len začnú domnievať), že sa skutky týkajú trestných činov, ktoré patria do jej právomoci.

37.      Po poskytnutí informácií a predtým, ako Európska prokuratúra rozhodne o odňatí veci, sa vnútroštátny orgán „zdrž[í] prijatia akéhokoľvek rozhodnutia…, ktoré môže mať taký účinok, že Európskej prokuratúre zabráni v uplatnení jej práva odňať vec“ (článok 27 ods. 2 prvý pododsek nariadenia 2017/1939).(14)

38.      Ak Európska prokuratúra uplatní svoje právo odňať vec, ďalej vykonáva vyšetrovanie, ktoré už začal vnútroštátny orgán, ona, a príslušné orgány členských štátov jej odovzdajú spis a zdržia sa akýchkoľvek ďalších vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k danému trestnému činu.(15) Európska prokuratúra pokračuje v konaní hneď po tom, čo o odňatí veci informuje vnútroštátne orgány.

39.      Odňatie veci Európskou prokuratúrou má za následok stratu právomoci vnútroštátnych orgánov. A contrario platí, že vnútroštátne orgány sú oprávnené vyšetrovať trestný čin, ktorý patrí do právomoci Európskej prokuratúry, až kým Európska prokuratúra neuplatní svoje právo odňať vec.

40.      Doslovný výklad článku 25 ods. 1 a článku 27 ods. 5 nariadenia 2017/1939 teda umožňuje dospieť k záveru, že vnútroštátne orgány môžu pokračovať vo svojej činnosti vrátane trestného stíhania, až kým Európska prokuratúra neprijme (a neoznámi) rozhodnutie o odňatí veci.

41.      V článku 24 ods. 2 nariadenia 2017/1939 sa neuvádzajú osobitné dôsledky nedodržania informačnej povinnosti zo strany vnútroštátnych orgánov. Konkrétne táto norma nebráni vnútroštátnym orgánom v tom, aby pokračovali vo svojom vyšetrovaní a trestnom stíhaní až do okamihu, keď Európska prokuratúra uskutoční odňatie veci vo svoj prospech.

42.      Doslovné znenie článku 24 ods. 2, článku 25 ods. 1 a článku 27 nariadenia 2017/1939 preto nebráni tomu, aby vnútroštátne orgány, ktoré začali vyšetrovanie trestných činov, ktoré môže stíhať Európska prokuratúra, mali naďalej právomoc pokračovať vo vyšetrovaní a prípadne viesť trestné stíhanie, až kým sa Európska prokuratúra nerozhodne uplatniť svoje právo odňať vec.

2.      Systematický výklad

43.      Systematický výklad článku 24 ods. 2, ako aj článkov 25 a 27 nariadenia 2017/1939 vedie k rovnakému výsledku.

44.      Nariadením (EÚ) 2017/1939 sa zriaďuje komplexný systém spoločných právomocí medzi Európskou prokuratúrou a vnútroštátnymi orgánmi v boji proti trestným činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie.

45.      V rámci tohto systému má Európska prokuratúra právo odňať vec, t. j. právo priority pri stíhaní trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.(16) Táto priorita je odôvodnená skutočnosťou, že Európska prokuratúra môže lepšie smerovať a zabezpečovať konzistentnosť vyšetrovaní a trestných stíhaní na úrovni Únie, pokiaľ ide o formy trestnej činnosti, ktoré majú často nadnárodný rozmer.

46.      Zo spoločnej právomoci a súčasne priority Európskej prokuratúry prostredníctvom uplatnenia práva odňať vec však nevyplýva, že by vnútroštátne orgány nemali právomoc stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie. V nariadení 2017/1939 sa v tejto oblasti nezakotvila výlučná právomoc Európskej prokuratúry.(17)

47.      Hoci totiž nariadenie 2017/1939 vo všeobecnosti priznáva Európskej prokuratúre prioritnú právomoc, vnútroštátne orgány si ponechávajú subsidiárnu právomoc na stíhanie tohto druhu trestných činov.

48.      Vnútroštátne orgány budú v každom prípade subsidiárne príslušné na stíhanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie v prípade, že Európska prokuratúra (vo vzťahu k trestnému činu, ktorý už je predmetom vyšetrovania) rozhodne, že neuplatní možnosť odňať vec, ktorú jej priznáva článok 27 nariadenia 2017/1939.

49.      Na činnosť Európskej prokuratúry sa vo všeobecnosti vzťahuje dvojité kritérium:

–        keď samotná Európska prokuratúra vykonáva priame vyšetrovanie, uplatňuje sa zásada zákonnosti a Európska prokuratúra je povinná vyšetrovať trestné činy a v prípade potreby začať trestné stíhanie,

–        ak však na vnútroštátnych orgánoch prebieha vyšetrovanie (bez ohľadu na to, či sú Európskej prokuratúre oznámené, alebo či sa o nich dozvedela inými prostriedkami), Európska prokuratúra nie je povinná uplatniť svoje právo odňať vec, no môže tak urobiť.

50.      Z uvedeného a z hľadiska daného systému ako celku vyplýva, že vnútroštátne orgány si zachovávajú právomoc stíhať trestné činy, ak Európska prokuratúra nevyužije mechanizmus odňatia veci.

51.      Článok 24 ods. 2 nariadenia 2017/1939 teda umožňuje, aby vnútroštátne orgány mohli stíhať trestný čin, ktorý patrí do právomoci Európskej prokuratúry, a to aj vtedy, keď vykonávajú vyšetrovania, ktoré jej v priebehu tohto vyšetrovania neboli oznámené, až do okamihu, keď Európska prokuratúra uskutoční odňatie veci vo svoj prospech.

52.      V článku 40 ods. 2 vnútorného rokovacieho poriadku Európskej prokuratúry(18) sa stanovuje, že Európska prokuratúra okrem skutočností relevantných pre každé vyšetrovanie(19) posúdi na účely overenia opodstatnenosti odňatia veci ďalšie faktory.(20)

53.      Na základe článku 9 ods. 2 nariadenia 2017/1939(21) prijalo kolégium Európskej prokuratúry operatívne usmernenia pre vyšetrovanie a postupy odňatia veci a postúpenia veci.(22) V prílohe 2 sa zaoberá konkrétne odňatím vecí v prípade, že boli dané veci predmetom vyšetrovania vnútroštátnych orgánov počas prechodného obdobia, ktoré existovalo od nadobudnutia účinnosti nariadenia 2017/1939 (20. novembra 2017) do dňa, keď Európska prokuratúra začala vykonávať svoje úlohy vyšetrovania a trestného stíhania (1. júna 2021). Tak je tomu aj v tomto prípade.

54.      Pokiaľ ide o tieto veci, v prílohe 2 k operatívnym usmerneniam sa uvádza, že „v súlade so zásadami proporcionality a nevyhnutnosti by Európska prokuratúra mala [uplatniť svoje právo odňať vec] len vtedy, ak výkon jej právomoci môže priniesť pridanú hodnotu pre ďalšie vyšetrovanie“.

55.      Pri analýze odňatia veci nemožno opomenúť skutočnosť, že článok 25 ods. 2 a 3 nariadenia 2017/1939 priznáva vnútroštátnym orgánom právomoc stíhať určité trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie.

56.      V súlade s článkom 25 ods. 2 nariadenia 2017/1939 tak v prípade trestných činov, ktoré patria do pôsobnosti článku 22 tohto nariadenia a ktoré poškodili alebo pravdepodobne poškodia finančné záujmy Únie v sume nižšej ako 10 000 eur, Európska prokuratúra koná len za určitých okolností.(23) Trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie v nízkej sume teda naďalej patria do právomoci vnútroštátnych orgánov, pokiaľ Európska prokuratúra neuskutoční odňatie veci týkajúcej sa týchto trestných činov, čo môže urobiť len vtedy, ak sú splnené podmienky niektorého z prípadov uvedených v článku 25 ods. 2 tohto nariadenia.

57.      Podobne článok 25 ods. 3 nariadenia 2017/1939 stanovuje, že Európska prokuratúra sa zdrží výkonu svojej právomoci v súvislosti s akýmkoľvek trestným činom, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti článku 22, ak existujú určité skutočnosti.(24) V prípade, že takéto skutočnosti nastanú, Európska prokuratúra po porade s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi bez zbytočného odkladu postúpi vec týmto orgánom.

58.      Právomoc vnútroštátnych orgánov vo vzťahu k trestným činom, pri ktorých sú splnené okolnosti uvedené v článku 25 ods. 2 a 3 nariadenia 2017/1939, je doplňujúcim argumentom systémového charakteru, ktorý požaduje, aby si tieto orgány zachovali svoju právomoc (aspoň dočasne) až dovtedy, kým sa Európska prokuratúra nerozhodne vec odňať.

59.      V súlade s ustanoveniami nariadenia 2017/1939, ktoré upravujú právomoci vnútroštátnych orgánov a Európskej prokuratúry (a ktoré nie sú úplne jasné), je v prípade vyšetrovaní, ktoré už boli začaté vnútroštátnymi orgánmi, zo systematického hľadiska zlomovým bodom okamih, keď Európska prokuratúra prijme rozhodnutie o tom, či uplatní svoje právo odňať vec.

60.      Domnievam sa, že na tieto účely nie je rozhodujúce, že Európska prokuratúra nemohla prijať rozhodnutie o odňatí veci z dôvodu, že vnútroštátne orgány si nesplnili povinnosť, ktorú im ukladá článok 24 ods. 2 nariadenia 2017/1939.

61.      Samozrejme platí, že informácie, ktoré majú poskytnúť vnútroštátne orgány, budú nevyhnutné na to, aby Európska prokuratúra mohla uskutočniť odňatie veci,(25) pokiaľ táto nemá k dispozícii iné zdroje na oboznámenie sa s notitia criminis. Povinnosť zaslať jej tieto informácie je prejavom zásady lojálnej spolupráce(26) uvedenej v článku 5 ods. 6 nariadenia 2017/1939.

62.      Povinnosť informovať podľa článku 24 ods. 2 sa okrem toho vzťahuje aj na ďalšie analogické povinnosti vnútroštátnych orgánov (odseky 3 a 5 tohto článku), ktoré tiež vychádzajú zo zásady lojálnej spolupráce.(27) Ide o informačné povinnosti, ktoré dopĺňajú povinnosť uvedenú v článku 24 ods. 2 nariadenia 2017/1939, ale uplatňujú sa v prípadoch, keď majú vnútroštátne orgány prednostnú právomoc stíhať trestné činy proti finančným záujmom Únie.

63.      V každom prípade, opakujem, na to, aby boli vnútroštátne orgány zbavené svojej právomoci, je potrebné, aby Európska prokuratúra uplatnila svoje právo odňať vec. Do okamihu uplatnenia tejto právomoci si tieto orgány z hľadiska článkov 24, 25 a 27 nariadenia 2017/1939 zachovávajú svoju právomoc.

3.      Teleologický výklad

64.      Z odôvodnení č. 12 a 14 nariadenia 2017/1939 vyplýva, že cieľom zriadenia Európskej prokuratúry je účinnejšie bojovať proti trestným činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie.(28)

65.      Európska prokuratúra je jediný a napriek svojej decentralizovanej organizácii nedeliteľný orgán Európskej únie,(29) ktorý má právomoci vyšetrovať a trestne stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie.(30) Svoju činnosť však nevykonáva bez existencie skutočného spoločného trestného práva na európskej úrovni, či už hmotného alebo procesného. Nariadenie 2017/1939 obsahuje obmedzený počet ustanovení a vo všetkom ostatnom odkazuje na vnútroštátne právne predpisy.(31)

66.      Podľa môjho názoru by cieľ účinnejšieho boja proti trestným činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie mal viesť k takému výkladu článku 24 ods. 2 nariadenia 2017/1939, ktorý vedie k záveru, že vnútroštátne orgány môžu pokračovať v prebiehajúcom trestnom konaní, v ktorom si nesplnili povinnosť informovať Európsku prokuratúru (s výhradou toho, čo uvediem v rámci analýzy druhej prejudiciálnej otázky).

67.      Opačné riešenie (tvrdiť, že porušenie tejto povinnosti má bez ďalšieho za dôsledok neexistenciu právomoci vnútroštátnych orgánov stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie) sa mi zdá neprimerané a nezlučiteľné s cieľom nariadenia 2017/1939.

68.      Tým viac by to tak bolo vtedy, ak by dôsledky porušenia článku 24 ods. 2 nariadenia 2017/1939 viedli k neplatnosti dovtedy vykonaných vnútroštátnych vyšetrovaní a k nemožnosti pripustiť dôkazy získané vnútroštátnymi orgánmi.

69.      V každom prípade, ak by vnútroštátne orgány členského štátu opakovane porušili svoju povinnosť informovať Európsku prokuratúru podľa článku 24 ods. 2 nariadenia 2017/1939, Komisia by proti tomuto členskému štátu mohla podať žalobu pre nesplnenie povinnosti. Tým sa zabezpečuje, aby Európska prokuratúra riadne vykonávala svoje funkcie v súvislosti s trestnými činmi proti finančným záujmom Únie, ktorých vyšetrovanie začali vnútroštátne orgány.

70.      Aby som to zhrnul, podľa môjho názoru článok 24 ods. 2, článok 25 ods. 1 a článok 27 nariadenia 2017/1939 nebránia tomu, aby vnútroštátne orgány vykonávali trestné stíhanie na súdoch členského štátu napriek tomu, že Európska prokuratúra nebola informovaná o tom, že tieto orgány začali a pokračovali vo vyšetrovaní trestného činu, v súvislosti s ktorým by mohla mať právomoc Európska prokuratúra.

B.      O druhej prejudiciálnej otázke

71.      Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či v prípade, že „trestný súd zistí, že Európska prokuratúra nebola o veci informovaná“, musí vec vrátiť príslušným vnútroštátnym orgánom, aby tieto orgány upovedomili o vyšetrovaní Európsku prokuratúru, aby táto prípadne mohla uplatniť svoje právo odňať vec.

72.      Konanie, v rámci ktorého došlo k podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania, sa nachádza v štádiu odvolania, keďže prvostupňový rozsudok už bol vydaný. Mohla by Európska prokuratúra konkrétne v tomto štádiu konania ešte stále uplatniť svoje právo odňať vec?

73.      Domnievam sa, že táto otázka vychádza z predpokladu, že nesplnenie informačnej povinnosti stanovenej v článku 24 ods. 2 nariadenia 2017/1939 predstavuje procesnú vadu, ktorú je možné napraviť pred rozhodnutím vo veci samej. Náprava by spočívala práve v tom, že by sa Európskej prokuratúre umožnilo uplatniť si právo odňať vec.

74.      Implicitná podotázka v rámci tejto druhej prejudiciálnej otázky znie tak, či článok 24 ods. 2 a článok 27 nariadenia 2017/1939 bránia tomu, aby vnútroštátny súd vydal rozhodnutie vo veci samej, kým Európska prokuratúra nebude mať možnosť prijať rozhodnutie o tom, či uplatní svoje právo odňať vec.

75.      Mnou navrhovaná odpoveď bude opäť založená na výklade nariadenia 2017/1939 podľa obvyklých kritérií.

1.      Doslovný výklad

76.      Článok 24 ods. 2 nariadenia 2017/1939 z hľadiska svojho doslovného znenia nestanovuje presné časové obmedzenie povinnosti vnútroštátnych orgánov informovať Európsku prokuratúru.

77.      V súvislosti s touto povinnosťou existujú dve rozdielne riešenia: buď by ju bolo možné splniť len v štádiu vyšetrovania, alebo výnimočne po skončení štádia vyšetrovania, keď tieto orgány začali trestné stíhanie (a prípadne sa už vo veci koná na súdoch).

78.      V článku 24 ods. 2 nariadenia 2017/1939 je na určenie toho, kedy vnútroštátny orgán informuje Európsku prokuratúru, použitý výraz „kedykoľvek po začatí vyšetrovania“. Ako uvádza Komisia, toto ustanovenie neobmedzuje možnosť oznámenia o uskutočňovaní vnútroštátnych postupov striktne na obdobie vyšetrovania skutkového stavu. Umožňuje teda pripustiť, že z hľadiska doslovného znenia nič nebráni tomu, aby sa informácie poskytli až po začatí trestného stíhania.

79.      Je pravda, že všeobecným pravidlom musí byť to, že oznamovanie informácií zo strany vnútroštátnych orgánov Európskej prokuratúre sa uskutočňuje práve v štádiu vyšetrovania. V článku 24 ods. 2 sa stanovuje, že oznámenie sa uskutoční „bez zbytočného odkladu“ a konanie Európskej prokuratúry v tomto počiatočnom štádiu môže zvýšiť účinnosť vyšetrovania trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.

80.      Z doslovného znenia mi však nevyplýva nič, čo by bránilo tomu, aby sa informácia výnimočne poskytla po začatí trestného stíhania, keď už sa vec prejednáva na vnútroštátnych súdoch.

81.      Ak navyše ide o vyšetrovania vykonávané vnútroštátnymi orgánmi počas „prechodného obdobia“ (keď Európska prokuratúra ešte nezačala vykonávať svoje úlohy), a fortiori by mala byť umožnená výnimka zo všeobecného pravidla.

82.      Ani článok 27 ods. 1 nariadenia 2017/1939 nestanovuje presné časové obmedzenie na uskutočnenie odňatia veci zo strany Európskej prokuratúry. Táto musí prijať svoje rozhodnutie „čo najskôr“ po prijatí všetkých relevantných informácií.(32)

83.      Časová pružnosť je zdôraznená tým, že Európska prokuratúra môže vykonávať svoje právomoci aj vtedy, keď pôvodne neuplatnila svoju právomoc odňať vec, ale v priebehu konania sa objavili nové skutočnosti, ktoré by jej mohli byť dôvodom na prehodnotenie jej rozhodnutia. Vnútroštátne orgány ju o tejto skutočnosti musia informovať a Európska prokuratúra môže odňať vec „za predpokladu, že vnútroštátne vyšetrovanie ešte nebolo skončené a že na súd nebola podaná obžaloba“ (článok 27 ods. 7 druhý pododsek nariadenia 2017/1939).

84.      Toto časové ohraničenie na uplatnenie práva odňať vec sa obmedzuje len na prípad, že sa po predchádzajúcom rozhodnutí Európskej prokuratúry neuskutočniť odňatie veci objavia nové skutočnosti. V takomto prípade je nevyhnutné, aby vnútroštátne vyšetrovanie ešte nebolo skončené. V rozpore s tvrdením, ktoré uviedla belgická vláda vo svojich písomných pripomienkach a na pojednávaní, nevidím žiadny dôvod na analogické uplatnenie tohto pravidla na akúkoľvek inú situáciu na účely uplatnenia právomoci odňať vec. Takéto časové ohraničenie sa vzťahuje len na prípad, keď už bola Európska prokuratúra predtým informovaná, a neuplatnila právomoc odňať vec. Za týchto okolností, ak sa objavia nové skutočnosti, Európska prokuratúra môže zmeniť svoje rozhodnutie a vec odňať, pokiaľ ešte nebolo skončené štádium vyšetrovania.

85.      Pripomínam, že časové ohraničenie podľa článku 27 ods. 7 druhého pododseku nariadenia 2017/1939 sa nemôže uplatniť nad rámec konkrétnej situácie, na ktorú sa vzťahuje. Nezdá sa mi logické uplatňovať toto časové ohraničenie na prípady oneskoreného informovania (keď už je vec v štádiu konania pred súdom a vyšetrovanie bolo skončené), keď Európska prokuratúra predtým nemala možnosť vyjadriť sa k možnosti odňať vec.

2.      Systematický výklad

86.      Systematická analýza ustanovení nariadenia 2017/1939 podľa môjho názoru potvrdzuje to, čo bolo doteraz uvedené. Z tohto hľadiska svedčia v prospech takéhoto riešenia viaceré dôvody.

87.      Po prvé z článku 4 nariadenia 2017/1939 vyplýva, že zásah Európskej prokuratúry sa neobmedzuje len na štádium vyšetrovania trestných činov, ale zahŕňa aj podanie obžaloby na vnútroštátnych súdoch.(33)

88.      Informovanie o prebiehajúcich vyšetrovaniach zo strany vnútroštátnych orgánov a právo Európskej prokuratúry odňať vec sú kľúčovými nástrojmi na plnenie jej úloh. Jedno aj druhé (informovanie a právo odňať vec) sa preto môžu uplatniť nielen v štádiu vyšetrovania, ale aj počas konania pred súdmi, až kým sa vo veci nerozhodne s konečnou platnosťou.

89.      Európska prokuratúra logicky pri odňatí veci v štádiu konania pred súdom v čase tohto odňatia zohľadní procesné dôsledky svojho zásahu a jeho vhodnosť na účely lepšieho potrestania trestného činu.

90.      Zásah Európskej prokuratúry, ktorá tak koná namiesto vnútroštátnych orgánov, v štádiu konania pred súdom sa líši od jednoduchej zmeny účastníkov konania. Môže sa stať, že nie je irelevantné to, či obžalobu podáva Európska prokuratúra alebo vnútroštátne orgány. Ak Európska prokuratúra uskutoční odňatie veci, nič jej nebráni v tom, aby ju prepojila s cezhraničnými konaniami(34) a predložila dôkazy v jednom alebo druhom smere, ktoré majú v súlade s vnútroštátnym právom vplyv na konanie.

91.      Po druhé článok 13 ods. 1 druhý pododsek nariadenia 2017/1939 stanovuje, že „európski delegovaní prokurátori sú zodpovední za vyšetrovanie a stíhanie, ktoré začali, ktoré im bolo pridelené alebo ktoré prevzali na základe práva odňať vec“(35). Z tohto ustanovenia vyplýva, že títo môžu uplatniť právomoc odňať veci, ktorými sa zaoberali vnútroštátne orgány počas štádia vyšetrovania a po začatí trestného stíhania, pokiaľ sú tieto veci predmetom konania pred vnútroštátnymi súdmi.

92.      Po tretie článok 27 ods. 5 nariadenia 2017/1939 stanovuje, že „ak Európska prokuratúra uplatní svoje právo odňať vec, príslušné orgány členských štátov jej odovzdajú spis(36) a zdržia sa akýchkoľvek ďalších vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k danému trestnému činu“. V tejto súvislosti sa spis môže týkať vyšetrovacích úkonov a následných procesných úkonov. Odovzdanie spisu znamená, že Európska prokuratúra môže po odňatí veci použiť dôkazy, ktoré v ňom zhromaždili vnútroštátne orgány.

93.      Po štvrté článok 25 ods. 6 nariadenia 2017/1939 stanovuje pravidlá riešenia sporov o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a vnútroštátnymi orgánmi. O pozitívnych alebo negatívnych sporoch o právomoc rozhoduje vnútroštátny súd,(37) pričom tento systém v tejto súvislosti neobsahuje časové obmedzenia.

94.      Napokon právomoci, ktoré článok 35 ods. 1 nariadenia 2017/1939 priznáva európskym delegovaným prokurátorom(38), neznamenajú – v rozpore s tým, čo zrejme naznačuje predkladajúci vnútroštátny súd –, že by Európska prokuratúra mohla viesť trestné stíhanie len vtedy, ak predtým sama vykonala vyšetrovanie.

95.      Podľa môjho názoru článok 35 ods. 1 nariadenia 2017/1939 upravuje ukončenie štádia vyšetrovania, keď bolo toto vyšetrovanie vedené Európskou prokuratúrou, k čomu dochádza vždy v prípade priameho vyšetrovania a vtedy, keď k informovaniu a odňatiu veci došlo pred podaním obžaloby. Týmto ustanovením však nie je dotknutý časový limit na informovanie Európskej prokuratúry ani na to, aby táto uplatnila právo odňať vec vo (výnimočných) prípadoch, keď už vec bola postúpená vnútroštátnemu súdu, ktorý má právomoc o nej rozhodnúť.

3.      Teleologický výklad

96.      Ako som už uviedol, cieľom zriadenia Európskej prokuratúry je účinnejšie bojovať proti trestným činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie.

97.      Tomuto cieľu lepšie slúži taký výklad uplatniteľných noriem nariadenia 2017/1939, ktorý sa zasadzuje za výnimočný zásah Európskej prokuratúry (a predchádzajúce informovanie zo strany vnútroštátnych orgánov) aj po štádiu vyšetrovania, keď už vec prebieha na vnútroštátnych súdoch.

98.      Určite je vhodné, aby zásah Európskej prokuratúry v súvislosti s trestnými činmi, ktoré patria do jej právomoci, prebehol čo najskôr v štádiu vyšetrovania, a to hneď, ako si vnútroštátne orgány uvedomia, že dané skutky môžu predstavovať trestné činy proti finančným záujmom Únie.

99.      Avšak aj po podaní obžaloby môže oznámenie informácií Európskej prokuratúre napomôcť plneniu cieľa nariadenia 2017/1939.(39)

100. Po prijatí informácií počas ústnej časti konania musí totiž Európska prokuratúra urýchlene (v lehote piatich dní) rozhodnúť, či uskutoční odňatie veci v súlade s článkom 27 ods. 1 nariadenia 2017/1939, s možnosťou predĺženia o ďalších päť dní. Táto možnosť nemá negatívny dopad na rýchlosť súdneho konania, a naopak by mohla prispieť k lepšiemu výkonu spravodlivosti, ak Európska prokuratúra prinesie dodatočné informácie v štádiu konania pred súdom, pričom zohľadní svoje odborné znalosti v oblasti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti namierenej proti finančným záujmom Únie.

101. Som si vedomý toho, že neexistencia harmonizácie trestného procesného práva členských štátov by mohla viesť k rozdielom v rámci členských štátov. Nezľahčujem ani ťažkosti, ktoré by mohlo priniesť nahradenie vnútroštátnych orgánov Európskou prokuratúrou v štádiu konania pred súdom, predovšetkým v odvolacom alebo kasačnom konaní. Tieto ťažkosti môžu byť značné, pokiaľ ide o pripustenie dôkazov alebo pokračovanie v trestnom stíhaní, v rámci ktorého vykonával úkony vnútroštátny orgán, ktorý mal právomoc do tohto nahradenia.

102. Európska prokuratúra by mala zohľadniť tieto ťažkosti pri rozhodovaní o tom, či si uplatní právo odňať vec, a prevziať obžalobu len vtedy, keď neexistujú žiadne procesné prekážky brániace úspechu jej návrhov. Ak by nahradenie vnútroštátnych orgánov Európskou prokuratúrou podľa vnútroštátneho procesného práva viedlo k neriešiteľným problémom vnútroštátneho charakteru alebo vážne narúšalo samotné vedenie trestného stíhania,(40) Európska prokuratúra bude musieť zvážiť, či je odňatie veci vhodné.

4.      Historický výklad

103. Počas legislatívneho postupu na účely prijatia nariadenia 2017/1939 doplnila Rada do návrhu Komisie túto vetu:(41) „Európska prokuratúra môže využiť právo odňať vec kedykoľvek počas štádia vyšetrovania.“

104. Po intenzívnych diskusiách sa toto časové obmedzenie zrušilo.(42) Prikláňam sa k názoru, že jeho vypustenie svedčí o vôli zákonodarcu umožniť Európskej prokuratúre uplatňovať svoje právo odňať vec bez časových obmedzení, t. j. aj po štádiu vyšetrovania. Práve tento výklad je podľa toho, čo Komisia uviedla na pojednávaní, výsledkom rokovaní, ktoré viedli k prijatiu nariadenia 2017/1939.

105. Nezdá sa mi logické usudzovať, že by odstránenie časového obmedzenia bolo možné vykladať ako pokus neuzavrieť diskusiu v tejto súvislosti alebo že by sa vychádzalo z predpokladu, že toto obmedzenie možno ľahko vyvodiť z ostatných ustanovení nariadenia 2017/1939.

5.      Vzťah medzi zásahom Európskej prokuratúry po začatí trestného stíhania a sankciou za nesplnenie informačnej povinnosti, ktorú majú vnútroštátne orgány

106. Ak sa prijme riešenie, ktoré navrhujem (t. j. že vnútroštátny orgán môže výnimočne zaslať svoje informácie Európskej prokuratúre a Európska prokuratúra môže uplatniť svoje právo odňať vec aj po skončení vnútroštátneho vyšetrovania), ďalším krokom je určiť, ako sa uplatňuje v praxi.

107. V nariadení 2017/1939 sa nestanovujú procesné postupy na účely informovania Európskej prokuratúry a na to, aby táto rozhodla, či uplatní svoje právo odňať vec po skončení štádia vyšetrovania a začatí štádia konania pred súdom. Nie sú v ňom upravené ani dôsledky porušenia (nesplnenia) povinnosti vnútroštátnych orgánov informovať Európsku prokuratúru.

108. Nesplnenie tejto povinnosti ohrozuje právomoc Európskej prokuratúry zasahovať do konaní týkajúcich sa trestných činov proti finančným záujmom Únie. Je samozrejmé, že narúša právomoci Európskej prokuratúry, no môže mať dopad aj na práva osôb obvinených z týchto trestných činov.

109. V tejto súvislosti sa stotožňujem s názorom, ktorý samotná Európska prokuratúra vyjadrila vo svojom písomnom stanovisku z 24. apríla 2026, zaslanom Súdnemu dvoru v odpovedi na jeho výzvu.

110. V tomto dokumente Európska prokuratúra v podstate tvrdí, že vzhľadom na neexistenciu výslovných ustanovení práva Únie týkajúcich sa dôsledkov porušenia článku 24 nariadenia 2017/1939 a s ohľadom na systém spoločnej právomoci stanovený normotvorcom s cieľom chrániť finančné záujmy Únie,

–        neinformovanie Európskej prokuratúry o veci by samo osebe nemalo viesť k tomu, že trestné stíhanie vedené vnútroštátnymi orgánmi bude nezákonné,

–        procesnú sankciu za nesplnenie povinnosti informovať Európsku prokuratúru o veci, ktorá patrí do jej právomoci, treba hľadať v uplatniteľnom vnútroštátnom práve v súlade so zásadou procesnej autonómie členských štátov(43) a s článkom 5 ods. 3 nariadenia 2017/1939,(44)

–        oznámenie Európskej prokuratúre, hoci aj oneskorené, by mohlo predstavovať účinný prostriedok nápravy v prípade porušenia článku 24 ods. 2 nariadenia 2017/1939. Je úlohou Komisie prijať v prípade potreby všetky vhodné opatrenia, ak vnútroštátne právne predpisy neposkytujú dostatočné mechanizmy na zabezpečenie včasného informovania Európskej prokuratúry.

111. Na účely určenia mechanizmu, ktorý by umožnil informovať Európsku prokuratúru(45) po tom, čo trestné konanie dospelo do štádia konania pred súdom následne na to, ako vnútroštátne orgány podali obžalobu, je totiž potrebné vychádzať z vnútroštátneho práva. Podľa tohto vnútroštátneho práva (vykladaného spôsobom, ktorý je najviac v súlade s nariadením 2017/1939) je potrebné objasniť spôsob, akým bude môcť Európska prokuratúra v prípade potreby uplatniť právo odňať vec a ďalej pokračovať v konaní namiesto vnútroštátnych orgánov.

112. Ak Európska prokuratúra je informovaná a rozhodne sa, že neuplatní svoje právo odňať vec, trestné konanie pokračuje s vnútroštátnym orgánom, ktorý podal obžalobu. Naopak v prípade, že Európska prokuratúra uskutoční odňatie veci, nahradenie vnútroštátneho orgánu by sa malo riadiť postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve.

113. V tejto súvislosti zásada efektivity uplatňovania nariadenia 2017/1939 vyžaduje, aby nahradenie nebránilo stíhaniu trestných činov proti finančným záujmom Únie ani ho nezdržiavalo: cieľom nariadenia 2017/1939 je práve zvýšiť účinnosť stíhania týchto trestných činov.

114. Okrem toho, ak Európska prokuratúra uplatní svoje právo odňať vec, musí to urobiť tak, aby tým neboli dotknuté práva tých, ktorí sa zúčastňujú na prebiehajúcom konaní.(46) Musí preto posúdiť, do akej miery má jej zásah v tomto štádiu konania vplyv na právo obvinených osôb na obhajobu, ktoré je Európska prokuratúra povinná rešpektovať v súlade s vnútroštátnymi procesnými normami: jej rozhodnutia týkajúce sa dôkazov, kvalifikácie skutkového stavu, výšky trestov a ďalších prvkov trestného stíhania v prípade, že k odňatiu veci dôjde v štádiu konania pred súdom, nesmú byť na úkor práv, ktoré obvineným osobám vyplývajú z vnútroštátneho práva.

115. Ak sa ukáže, že ďalšie stíhanie trestného činu zo strany vnútroštátneho orgánu je účinnejšie ako nahradenie tohto orgánu Európskou prokuratúrou, Európska prokuratúra by mala zvážiť, či by nebolo vhodné, aby odňatie veci neuskutočnila. Domnievam sa, že po podaní obžaloby, keď už je vec prejednávaná pred vnútroštátnymi súdmi, by odňatie veci malo byť výnimočné.

116. Aby som to zhrnul, článok 24 ods. 2 a článok 27 nariadenia 2017/1939 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne orgány musia informovať Európsku prokuratúru o prebiehajúcich súdnych konaniach týkajúcich sa trestných činov, v súvislosti s ktorými môže Európska prokuratúra vykonávať svoju právomoc, ak tieto vnútroštátne orgány vopred neinformovali Európsku prokuratúru o svojich vyšetrovaniach. Za takýchto okolností môže Európska prokuratúra stále uplatniť svoje právo odňať vec.

V.      Návrh

117. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd Brusel, Belgicko) odpovedať takto:

Článok 24 ods. 2, článok 25 ods. 1 a článok 27 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

–        nebránia tomu, aby vnútroštátne orgány vykonávali trestné stíhanie na súdoch členského štátu napriek tomu, že Európska prokuratúra nebola informovaná o tom, že tieto orgány začali a pokračovali vo vyšetrovaní trestného činu, v súvislosti s ktorým by mohla mať právomoc Európska prokuratúra,

–        vnútroštátne orgány musia informovať Európsku prokuratúru o prebiehajúcich súdnych konaniach týkajúcich sa trestných činov, v súvislosti s ktorými môže Európska prokuratúra vykonávať svoju právomoc, ak tieto vnútroštátne orgány vopred neinformovali Európsku prokuratúru o svojich vyšetrovaniach. Za takýchto okolností môže Európska prokuratúra stále uplatniť svoje právo odňať vec.


1      Jazyk prednesu: španielčina.


i      Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.


2      Nariadenie Rady z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 2017, s. 1).


3      Nariadenie 2017/1939 nadobudlo účinnosť 20. novembra 2017.


4      V súlade s článkom 1 vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2021/856 z 26. mája 2021, ktorým sa určuje dátum, ku ktorému Európska prokuratúra prevezme plnenie úloh spojených s vyšetrovaním a trestným stíhaním (Ú. v. EÚ L 188, 2021, s. 100).


5      Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 2017, s. 29).


6      Zákon zo 17. februára 2021 o niektorých ustanoveniach v oblasti justície (Belgisch Staatsblad, 24. februára 2021, s. 16822).


7      Všeobecný zákon z 18. júla 1977 o clách a spotrebných daniach (Belgisch Staatsblad, 21. septembra 1977, s. 11476) (ďalej len „AWDA“).


8      Návrh na začatie prejudiciálneho konania, odsek 4, bod 5.3.


9      V článku 26 ods. 1 nariadenia 2017/1939 sa uvádza, že Európska prokuratúra začne vyšetrovanie, ak „existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že sa pácha alebo bol spáchaný trestný čin“.


10      Článok 24 ods. 1 nariadenia č. 2017/1939 stanovuje, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a orgány členských štátov príslušné podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva bez zbytočného odkladu oznámia Európskej prokuratúre akúkoľvek trestnú činnosť, v súvislosti s ktorou táto môže uplatniť svoje právomoci v súlade s článkom 22 a s článkom 25 ods. 2 a 3.


11      Podľa ustálenej judikatúry z potreby jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a obsah, si v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ku ktorému treba dospieť tak, že sa vezme do úvahy nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je toto ustanovenie súčasťou [rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck (292/82, EU:C:1983:335, bod 12); z 30. apríla 2024, M. N. (EncroChat) (C‑670/22, EU:C:2024:372, bod 109), a z 8. apríla 2025, Európska prokuratúra (Súdne preskúmanie procesných úkonov) (C‑292/23, EU:C:2025:255), bod 51].


12      Odôvodnenia 51 a 52 nariadenia 2017/1939 pomáhajú pochopiť rozsah tohto ustanovenia.


13      Článok 26 ods. 2 nariadenia 2017/1939 stanovuje recipročnú povinnosť Európskej prokuratúry informovať daný vnútroštátny orgán o svojom rozhodnutí konať vo veci vyšetrovania.


14      Povinnosť zdržať sa konania nebráni vnútroštátnemu orgánu prijať „podľa vnútroštátneho práva všetky neodkladné opatrenia potrebné na zabezpečenie efektívneho vyšetrovania a trestného stíhania“ (článok 27 ods. 2 druhý pododsek nariadenia 2017/1939).


15      Článok 27 ods. 5 nariadenia 2017/1939.


16      Podľa odôvodnenia č. 58 nariadenia 2017/1939 „právomoc Európskej prokuratúry týkajúca sa trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie by v zásade mala byť nadradená nad vnútroštátnymi nárokmi na právomoc“.


17      Iniciatíva Komisie s cieľom udeliť Európskej prokuratúre výlučnú právomoc na stíhanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie nebola prijatá v konečnom znení nariadenia 2017/1939. Pozri návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry [COM (2013) 534 final] zo 17. júla 2013, v ktorého článku 11 ods. 4 sa uvádzalo: „Európska prokuratúra má výlučnú právomoc na vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie.“


18      Rokovací poriadok prijatý rozhodnutím kolégia Európskej prokuratúry 3/2020 z 12. októbra 2020 a zmenený a doplnený rozhodnutím kolégia Európskej prokuratúry 85/2021 z 11. augusta 2021 a rozhodnutím kolégia Európskej prokuratúry 26/2022 z 29. júna 2022 (Ú. v. EÚ C 181, 2023, s. 1).


19      Podľa článku 40 ods. 1 vnútorného rokovacieho poriadku Európskej prokuratúry „pri overovaní na účely začatia vyšetrovania sa posudzuje, či: a) oznámená činnosť predstavuje trestný čin patriaci do vecnej, územnej, osobnej a časovej príslušnosti Európskej prokuratúry; b) podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že je páchaný alebo bol spáchaný trestný čin; c) existujú zjavné právne dôvody brániace trestnému stíhaniu; d) prípadne sú splnené podmienky stanovené v článku 25 ods. 2, 3 a 4 nariadenia“.


20      V článku 40 ods. 2 vnútorného rokovacieho poriadku Európskej prokuratúry sa uvádza, že medzi tieto faktory patria stupeň pokročenia vyšetrovania, relevantnosť vyšetrovania s ohľadom na zabezpečenie súdržnosti jednotného postupu Európskej prokuratúry v oblasti vyšetrovania a trestného stíhania, cezhraničné aspekty vyšetrovania a existencia iného osobitného dôvodu, z ktorého vyplýva, že Európska prokuratúra je v lepšej pozícii pokračovať vo vyšetrovaní.


21      Kolégium Európskej prokuratúry môže prijímať „rozhodnutia o strategických záležitostiach a všeobecných otázkach, ktoré vyplývajú z konkrétnych vecí, predovšetkým s cieľom zabezpečiť súdržnosť, efektívnosť a konzistentnosť postupov Európskej prokuratúry v oblasti trestného stíhania v rámci členských štátov…“


22      Rozhodnutie kolégia Európskej prokuratúry z 21. apríla 2021, ktorým sa prijímajú operatívne usmernenia pre vyšetrovanie a postupy odňatia veci a postúpenia veci, zmenené rozhodnutím 007/2022 zo 7. februára 2022 a rozhodnutím kolégia Európskej prokuratúry 026/2022 z 29. júna 2022. Dostupné na: https://www.eppo.europa.eu/document/download/e4d8fbeb‑254f‑491d‑aba2‑286990f313c9_es?filename=2021.029‑2022.026_Amended_Op_Guidelines_on_Investigation_Evocation_Referral_ES.pdf.


23      Ak a) mal prípad dôsledky na úrovni Únie, ktoré by si vyžadovali, aby Európska prokuratúra viedla vyšetrovanie, alebo b) úradníci alebo iní zamestnanci Únie alebo členovia inštitúcií Únie by mohli byť podozriví zo spáchania trestného činu.


24      Uvedené sa uplatní vtedy, ak: „horná hranica trestnej sadzby stanovená vo vnútroštátnom práve za trestný čin patriaci do pôsobnosti článku 22 ods. 1 je rovnaká alebo nižšia ako horná hranica trestnej sadzby za neoddeliteľne spojený trestný čin podľa článku 22 ods. 3, s výnimkou prípadov, keď mal neoddeliteľne spojený trestný čin zásadný význam pre spáchanie trestného činu patriaceho do pôsobnosti článku 22 ods. 1, alebo možno odôvodnene predpokladať, že škoda spôsobená alebo pravdepodobne spôsobená finančným záujmom Únie prostredníctvom trestného činu uvedeného v článku 22 nepresahuje škodu spôsobenú alebo pravdepodobne spôsobenú inej obeti.“ V článku 25 ods. 4 sa pritom uvádza, že Európska prokuratúra môže so súhlasom príslušných vnútroštátnych orgánov vykonávať svoju právomoc, ak je zrejmé, že Európska prokuratúra je v lepšej pozícii vyšetrovať alebo stíhať trestný čin.


25      V odôvodnení 53 nariadenia 2017/1939 sa uvádza, že „dodržiavanie uvedenej oznamovacej povinnosti je kľúčové pre dobré fungovanie Európskej prokuratúry a malo by sa vykladať extenzívne, aby sa zabezpečilo, že vnútroštátne orgány oznamujú prípady, pri ktorých nie je bezprostredne možné posúdiť určité kritériá (napríklad výšku škody alebo uplatniteľnú sankciu). …“


26      V odôvodnení 14 nariadenia 2017/1939 sa dodáva, že v duchu zásady lojálnej spolupráce by sa Európska prokuratúra a príslušné vnútroštátne orgány mali navzájom podporovať a informovať s cieľom účinne bojovať proti trestným činom patriacim do právomoci Európskej prokuratúry.


27      Článok 24 ods. 5 nariadenia 2017/1939: „Európska prokuratúra musí byť tiež informovaná v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku o prípadoch, keď posúdenie, či sú splnené kritériá stanovené v článku 25 ods. 2, nie je možné.“ Toto posledné uvedené ustanovenie sa týka trestných činov v sume nižšej ako 10 000 eur. Článok 24 ods. 3 ukladá vnútroštátnym orgánom povinnosť informovať Európsku prokuratúru, ak začali vyšetrovanie trestného činu podľa článku 22 a domnievajú sa, že Európska prokuratúra by podľa článku 25 ods. 3 nemala vykonávať právomoc (keď je vo vnútroštátnom práve stanovená rovnaká alebo prísnejšia sankcia za neoddeliteľne spojený trestný čin alebo keď škoda spôsobená inej obeti presahuje škodu spôsobenú finančným záujmom Únie).


28      Rozsudok z 21. decembra 2023, G. K. a i. (Európska prokuratúra) (C‑281/22, EU:C:2023:1018), bod 65.


29      Článok 8 ods. 1 nariadenia 2017/1939.


30      Článok 86 ods. 2 ZFEÚ a článok 4 nariadenia 2017/1939.


31      Článok 5 ods. 3 nariadenia 2017/1939.


32      „… najneskôr však do piatich dní po doručení informácií od vnútroštátnych orgánov, a informuje o tomto rozhodnutí vnútroštátne orgány“. Rovnaké lehoty sa uplatňujú v prípade, že sa Európska prokuratúra dozvie o prebiehajúcich vnútroštátnych vyšetrovaniach inými prostriedkami, t. j. bez predchádzajúceho oznámenia vnútroštátnych orgánov, v súlade s článkom 27 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1939.


33      Odôvodnenie 31 nariadenia 2017/1939: „funkcie prokurátora na príslušných súdoch sa uplatňujú do skončenia konania, čo znamená právoplatné rozhodnutie o tom, či podozrivá alebo obvinená osoba spáchala trestný čin, a to vrátane prípadného uloženia trestu a rozhodnutia o akejkoľvek obžalobe alebo opravnom prostriedku dostupnom predtým, ako sa také rozhodnutie stane konečným.“


34      Prípadne by dokonca mohla navrhnúť postúpenie veci súdom iného členského štátu podľa miesta, v ktorom bola trestná činnosť sústredená, alebo ak bolo spáchaných niekoľko súvisiacich trestných činov, podľa miesta, kde bola spáchaná väčšina trestných činov, a to v zmysle článku 26 ods. 4 nariadenia 2017/1939.


35      Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


36      Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


37      Je úlohou členského štátu určiť vnútroštátny súd, ktorý rozhodne o spore o určenie právomoci.


38      „Ak konajúci európsky delegovaný prokurátor považuje vyšetrovanie za skončené, predloží dozorujúcemu európskemu prokurátorovi správu obsahujúcu zhrnutie veci a návrh rozhodnutia, či sa má podať obžaloba na vnútroštátny súd alebo zvážiť postúpenie alebo odmietnutie veci, alebo zjednodušený postup trestného stíhania podľa článku 34, 39 alebo 40.“


39      Aj keď sa Európska prokuratúra rozhodne neuplatniť právo odňať vec, oznámenie zo strany vnútroštátnych orgánov môže mať pozitívny dopad na stíhanie iných trestných činov proti finančným záujmom Únie, ktoré Európska prokuratúra vyšetruje.


40      V závislosti od konkrétneho prípadu by mohli vzniknúť problémy s premlčaním alebo uplatňovaním pravidla ne bis in idem.


41      Článok 19 ods. 3 in fine návrhu nariadenia obsiahnutého v dokumente Rady zo 14. mája 2014 (9478/1/14 REV 1), prevzatý do článku 21a ods. 4 prvej vety pozmeneného návrhu nariadenia, ktorý je obsiahnutý v dokumente Rady z 28. novembra 2014 (15862/1/14 REV 1).


42      Dokument Rady z 26. mája 2015 (8316/3/15 REV 3).


43      V zmysle ustálenej judikatúry podľa tejto zásady prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby upravil procesné pravidlá opravných prostriedkov, potrebné na to, aby sa vo vzťahu k osobám podliehajúcim súdnej právomoci zabezpečilo dodržiavanie ich práva na účinnú súdnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, toto však pod podmienkou, že v situáciách, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, tieto pravidlá nie sú menej priaznivé než v podobných situáciách podliehajúcich vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie) a že nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právom Únie (zásada efektivity). Rozsudky z 21. decembra 2021, Randstad Italia (C‑497/20, EU:C:2021:1037, body 56 a 58), a z 8. apríla 2025, Európska prokuratúra (Súdne preskúmanie procesných úkonov) (C‑292/23, EU:C:2025:255, bod 82).


44      Podľa článku 5 ods. 3 nariadenia 2017/1939 „vnútroštátne právo sa uplatňuje, len pokiaľ nie je daná záležitosť upravená v tomto nariadení“.


45      V belgickom práve povinnosť informovať Európsku prokuratúru podľa článku 24 ods. 2 nariadenia 2017/1939 zrejme prináleží kráľovskému prokurátorovi, generálnemu prokurátorovi alebo federálnemu prokurátorovi, ktorí sú uvedení v článku 156/1 ods. 3 Código Judicial (Súdny poriadok), na ktorý odkazujú pripomienky belgickej vlády a Komisie, alebo úradníkovi Všeobecnej správy pre clá a spotrebné dane, uvedenému v článku 285/2 ods. 1 Ley general de derechos de aduanas e impuestos especiales (všeobecný zákon o clách a spotrebných daniach), ktorý cituje predkladajúci vnútroštátny súd.


46      Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia 2017/1939 „Európska prokuratúra zabezpečí, aby sa pri jej činnostiach rešpektovali práva zakotvené v [C]harte [základných práv Európskej únie]“.