Predbežné znenie

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 22. októbra 2026(*)

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Štátna pomoc – Nariadenie (ES) č. 2017/352 – Povinná služba lodivodov v prístavoch – Vnútroštátna právna úprava priznávajúca verejným subjektom výlučné právo poskytovať túto službu – Pojem ‚pomoc‘ – Hospodárska činnosť – Právomoc verejnej moci – Námorná bezpečnosť “

Vo veci C‑117/25,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko) z 20. novembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 4. februára 2025, ktorý súvisí s konaním:

Canal Sea Services SRL,

Maritime Pilot SRL,

Asociația Piloților Maritimi din România „Euxin Pilot“,

Black Sea Pilots SRL,

Asociația Piloților Maritimi „Trident“,

Black Waters SA,

Asociația Piloților Maritimi Independenți „Tomis“

proti

Ministerul Transporturilor, Infrastructurii și Comunicațiilor,

Compania Națională „Administrația Porturilor Maritime“ SA,

za účasti:

RJ,

NC,

FR,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory S. Gervasoni (spravodajca), sudcovia A. Kumin, I. Ziemele a M. Bošnjak,

generálny advokát: A. Biondi,

tajomník: V. di Bucci,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Canal Sea Services SRL, v zastúpení: M. Mihalache a A. Ramazan, avocat,

–        Compania Națională „Administrația Porturilor Maritime“ SA, v zastúpení: O. Oprea, T. Pepi, M. Teodorescu a A. Vasilescu‑Naiden, splnomocnení zástupcovia,

–        rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane, B.‑I. Ciulacu a A. Wellman, splnomocnené zástupkyne,

–        belgická vláda, v zastúpení: P. Cottin a M. Van Regemorter, splnomocnení zástupcovia,

–        francúzska vláda, v zastúpení: B. Dourthe a T. Lechevallier, splnomocnení zástupcovia,

–        talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino a P. Passolunghi, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: M. Farley, L. Nicolae a B. Sasinowska, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 26. marca 2026,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 107 ods. 1 ZFEÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/352 z 15. februára 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre poskytovanie prístavných služieb a spoločné pravidlá o finančnej transparentnosti prístavov (Ú. v. EÚ L 57, 2017, s. 1).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi prístavnými spoločnosťami Canal Sea Services SRL, Maritime Pilot SRL, Black Sea Pilots SRL a Black Waters SA, profesijnými združeniami Asociația Piloților Maritimi din România „Euxin Pilot“, Asociația Piloților Maritimi „Trident“, Asociația Piloților Maritimi Independenți „Tomis“, ako aj RJ, NC a FR, tromi fyzickými osobami zamestnanými ako prístavní lodivodovia, na jednej strane, a Ministerul Transporturilor, Infrastructurii și comunicațiilor (ministerstvo dopravy, infraštruktúry a komunikácií, Rumunsko) (ďalej len „ministerstvo dopravy“) a Compania Națională „Administrația Porturilor Maritime“ SA na druhej strane vo veci zákonnosti vyhlášky ministerstva dopravy z 19. mája 2020 o poskytovaní služby povinného lodivoda námorných a riečno‑námorných lodí (ďalej len „sporná vyhláška“).

 Právny rámec

 Právo Únie

 Zmluva o FEÚ

3        Článok 107 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:

„Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

 Nariadenie 2017/352

4        Nariadením 2017/352 sa stanovuje rámec pre poskytovanie prístavných služieb a spoločné pravidlá týkajúce sa finančnej transparentnosti a poplatkov za prístavné služby a prístavnú infraštruktúru s cieľom umožniť úplnú integráciu prístavov do dopravných reťazcov, a tým prispieť k efektívnejšiemu fungovaniu transeurópskej dopravnej siete a vnútorného trhu.

5        Odôvodnenia 6, 24 a 39 tohto nariadenia stanovujú:

„(6)      Zavedenie jasného rámca transparentných, spravodlivých a nediskriminačných ustanovení týkajúcich sa systému financovania prístavnej infraštruktúry a prístavných služieb a poplatkov za ne zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečení toho, aby vlastná obchodná stratégia a investičné plány prístavov a v prípade relevantnosti aj rámec pre všeobecnú vnútroštátnu prístavnú politiku boli v plnej miere v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Predovšetkým transparentnosť finančných vzťahov umožňuje spravodlivú a účinnú kontrolu poskytovania štátnej pomoci, čím sa zabraňuje narúšaniu trhu. Na tento účel sa v záveroch Rady z 5. júna 2014 [Európska k]omisia vyzýva, aby preskúmala usmernenia o štátnej pomoci pre námorné prístavy, a to s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a stabilný právny rámec pre investície do prístavov.

(24)      [Európska ú]nia má širokú škálu námorných prístavov s rôznymi modelmi organizácie prístavných služieb. Zavedenie jednotného modelu by preto nebolo vhodným riešením. Riadiaci orgán prístavu alebo príslušný orgán by mal mať možnosť obmedziť počet poskytovateľov danej prístavnej služby, ak si to vyžiada jeden alebo viacero dôvodov.

…

(39)      V súlade s uznesením Medzinárodnej námornej organizácie A.960 si každá oblasť služieb lodivodov vyžaduje veľmi špecializované skúsenosti a miestne znalosti zo strany lodivoda. Okrem toho sú služby lodivodov vo všeobecnosti povinné a často ich organizujú alebo poskytujú samotné členské štáty. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES [z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, 2009, s. 57)] sa lodivodovia okrem toho poverujú úlohou podávať príslušným orgánom správy o zjavných anomáliách, ktoré môžu ohroziť bezpečnú plavbu plavidla alebo predstavovať hrozbu či poškodiť morské životné prostredie. … S cieľom vyhnúť sa možnému konfliktu záujmov medzi takýmito funkciami vykonanými vo verejnom záujme a obchodnými záujmami by sa kapitola II tohto nariadenia nemala uplatňovať na služby lodivodov. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť rozhodnúť sa, či budú uplatňovať kapitolu II na služby lodivodov. Ak sa tak rozhodnú, Komisia by mala byť náležite informovaná, aby sa zabezpečila distribúcia relevantných informácií.“

6        Článok 1 uvedeného nariadenia s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ v odseku 2 stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatňuje na poskytovanie týchto kategórií prístavných služieb (ďalej len ,prístavné služby‘) buď vo vnútri prístavu, alebo na prístupovej vodnej ceste do prístavu:

…

f)      služby lodivodov…

…“

7        Článok 2 bod 8 toho istého nariadenia definuje „služby lodivodov“ ako „navádzacie služby poskytované lodivodom alebo navádzacou lodiarskou stanicou s cieľom umožniť plavidlu bezpečné vplávanie na prístupovú vodnú cestu do prístavu alebo vyplávanie z nej alebo bezpečný pohyb v rámci prístavu“.

8        Kapitola II nariadenia 2017/352, nazvaná „Poskytovanie prístavných služieb“, obsahuje ustanovenia, ktorých cieľom je limitovať obmedzenia vzťahujúce sa na tieto služby, a to najmä úpravou organizácie uvedených služieb a konkrétnejšie minimálnych požiadaviek na ich poskytovanie, týkajúcich sa odborných kvalifikácií poskytovateľov alebo dodržiavania požiadaviek námornej bezpečnosti alebo životného prostredia, monitorovania dodržiavania uvedených minimálnych požiadaviek, obmedzenia počtu poskytovateľov, ako aj záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme.

9        Článok 10 tohto nariadenia s názvom „Výnimky“, ktorý sa nachádza v tejto kapitole II, stanovuje:

„1.      Táto kapitola a článok 21 sa neuplatňujú na… služby lodivodov.

2.      Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať túto kapitolu a článok 21 na služby lodivodov. Členské štáty informujú o takomto rozhodnutí Komisiu.“

10      Kapitola III uvedeného nariadenia, nazvaná „Finančná transparentnosť a autonómia“, stanovuje transparentnosť finančných vzťahov medzi orgánmi verejnej moci a riadiacim orgánom prístavu, ktorý je financovaný z verejných zdrojov. V tejto kapitole sa stanovujú aj pravidlá týkajúce sa poplatkov za prístavné služby.

 Smernica 2009/16

11      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16 v článku 23 ods. 1 stanovovala, aby lodivodovia „okamžite informovali príslušný orgán prístavného… štátu o zistení zjavných anomálií pri bežnom vykonávaní ich zvyčajných povinností, ktoré môžu ohroziť bezpečnú plavbu lode alebo ktoré môžu predstavovať hrozbu poškodenia morského prostredia“.

 Rumunské právo

12      Právnym základom spornej vyhlášky je Ordonanța Guvernului nr. 22/1999 privind administrarea porturilor și a Căilor navigabile, utilizarea infrastructurilor de transport naval aparținând domeniului public, precum și desfășurarea activităților de transport naval în porturi și pe căile navigabile interioare (nariadenie vlády č. 22/1999 o správe prístavov a vodných ciest, využívaní infraštruktúry lodnej dopravy vo verejnom vlastníctve, ako aj o vykonávaní činností lodnej dopravy v prístavoch a na vnútrozemských vodných cestách) z 29. januára 1999 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 511 z 22. júla 2010), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „OG č. 22/1999“).

13      Článok 5 OG č. 22/1999 stanovuje:

„Správu prístavov a vnútrozemských vodných ciest, monitorovanie alebo poskytovanie bezpečnostných služieb uvedených v článku 19 ods. 1 písm. b) bode 1, ako aj pomocné činnosti uvedené v článku 19 ods. 1 písm. c) bode 1 zabezpečujú správy prístavov a/alebo vnútrozemských vodných ciest, ďalej len ‚správy‘.“

14      Článok 19 ods. 1 písm. b) OG č. 22/1999 definuje „činnosti súvisiace s činnosťami vodnej dopravy“ ako najmä „bezpečnostné služby v prístavoch a na vnútrozemských vodných cestách, ďalej len ‚bezpečnostné služby‘, ako sú: služby lodivodov námorných lodí a riečno‑námorných lodí pri vplávaní do prístavov alebo vyplávaní z nich alebo bezpečný pohyb medzi miestami ukotvenia toho istého prístavu a na vnútrozemských vodných cestách, ako aj manévrovanie námorných lodí a riečno‑námorných lodí v prístavoch“. Podľa odseku 2 tohto článku „činnosti námornej dopravy, ktoré môžu vykonávať len schválené hospodárske subjekty, ako aj spôsoby a kritériá schvaľovania, sú stanovené vyhláškou ministra dopravy“.

15      Článok 47 OG č. 22/1999 stanovuje:

„1.      Bezpečnostné služby sa vykonávajú pod kontrolou štátu prostredníctvom ministerstva [dopravy].

2.      Za bezpečnostné služby sa považujú služby lodivoda námorných lodí a lodí riečno‑námorných pri vplávaní do prístavov a pri vyplávaní z nich, medzi miestami ukotvenia v tom istom prístave a na vnútrozemských vodných cestách a vlečenie námorných lodí a riečno‑námorných lodí v prístavoch.“

16      Článok 48 OG č. 22/1999 spresňuje, že „bezpečnostné služby sa poskytujú všetkým užívateľom, ktorí ich využívajú, na trvalom, nediskriminačnom, jednotnom a nepretržitom základe za rovnakých podmienok kvality, trvania a cien“ a jeho článok 49 dodáva, že „ministerstvo [dopravy] určí prístavy, vnútrozemské vodné cesty, oblasti alebo časti týchto oblastí, ako aj kategórie lodí, pre ktoré je služba lodivodov povinná“.

17      Článok 50 OG č. 22/1999 stanovuje:

„1.      Služby lodivodov pre námorné lode a riečno‑námorné lode v prístavoch, v ktorých je táto služba povinná, vykonávajú správy prístavov:

a)      prostredníctvom zborov lodivodov patriacich správe;

b)      prostredníctvom špecializovaných hospodárskych subjektov oprávnených v súlade s článkom 19 ods. 2 na základe zmluvy uzatvorenej nediskriminačným spôsobom medzi správou a týmito hospodárskymi subjektmi;

c)      udelením koncesie správou na poskytovanie služby lodivoda v súlade so zákonom špecializovaným hospodárskym subjektom, ktoré sú oprávnené v súlade s článkom 19 ods. 2.

2.      Ak v prístavoch uvedených v odseku 1 neexistuje žiadny oprávnený hospodársky subjekt, ktorý by bol schopný poskytovať plánovanú službu lodivoda, alebo ak z objektívnych dôvodov nie je možné plniť uzavreté koncesné zmluvy, poskytovanie takýchto služieb zabezpečujú správy a hospodárske subjekty oprávnené v súlade s článkom 19 ods. 2 na základe zmlúv zadaných v súlade so zákonom.

3.      Ak službu lodivodov vykonávajú oprávnené hospodárske subjekty, informujú správne orgány o poplatkoch za služby lodivodov a poskytnutých výhodách.

4.      Správy zverejnia zoznam oprávnených hospodárskych subjektov, s ktorými uzavreli zmluvy o poskytovaní služby lodivoda, uplatňované sadzby a výhody, ktoré im poskytujú.

5.      Hospodárske subjekty uvedené v odseku 1 platia poplatok stanovený správou za používanie prístavnej infraštruktúry.

6.      Podmienky výkonu služby lodivoda námorných lodí sú schválené vyhláškou ministra dopravy.“

18      Článok 661 patriaci do kapitoly X1 OG č. 22/1999 upravuje „dozornú radu v lodnej oblasti“, ktorá má podľa článku 662 ods. 2 písm. d) najmä túto úlohu:

„Schvaľuje pravidlá odôvodňujúce sadzby uplatňované prístavnými správami… za poskytovanie bezpečnostných služieb a ich členenie podľa výdavkových položiek a overuje ich primeranosť k nákladom na poskytovanú službu.“

19      Okrem toho podľa článku 23 ods. 1 Hotărârea de Guvern nr. 811/2010 privind controlul statului portului (vládne rozhodnutie č. 811/2010 o štátnej kontrole prístavu), ktorým sa prebrala smernica 2009/16 do rumunského práva, „lodivodovia… bezodkladne informujú [rumunský námorný úrad] o zjavných nezrovnalostiach zistených pri výkone svojich povinností, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť plavby lode alebo predstavovať hrozbu pre morské prostredie“.

20      V článku 116 ods. 2 Ordonanța Guvernului nr. 42/1997 privind transportul maritim și pe căile navigabile interioare (vládne nariadenie č. 42/1997 o námornej a vnútrozemskej lodnej doprave) sa dodáva, že „ak sa lodivod domnieva, že loď predstavuje riziko pre bezpečnosť plavby alebo bezpečnosť prístavu, alebo zistí nezrovnalosti pri vykonávaní manévrovania, môže požiadať prístavný kapitanát, aby prerušil plavbu alebo manévrovanie lode, ktorú lodivod riadi, až do obnovenia podmienok umožňujúcich bezpečnú plavbu“.

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

21      V priebehu roka 2012 ministerstvo dopravy prijalo vyhlášku, ktorá stanovovala, že služby lodivoda v prístavoch Brăila, Konstanca, Galați, Sulina a Tulcea (Rumunsko) sa majú vykonávať prostredníctvom špecializovaných hospodárskych subjektov na základe zmlúv o poskytovaní služieb uzavretých nediskriminačným spôsobom medzi týmito subjektmi a prístavnými správami. Táto vyhláška bola v priebehu roka 2017 zmenená tak, aby stanovovala, že službu lodivoda možno v niektorých z týchto prístavov zabezpečiť len prostredníctvom zboru lodivodov samostatnej správy „Administrația Fluvială a Dunării de Jos“ Galați („Správa dolného toku Dunaja“, Galați, Rumunsko).

22      Tieto ustanovenia boli zrušené spornou vyhláškou, ktorým sa zrušila možnosť súkromných podnikov získať povolenia na poskytovanie služby lodivodov námorným lodiam a riečno‑námorným lodiam alebo možnosť uzatvárať koncesné zmluvy na poskytovanie takejto služby. Konkrétne články 1, 2 a 3 spornej vyhlášky zaviedli povinnú službu lodivodov námorných lodí a riečno‑námorných lodí v niektorých prístavoch (Brăila, Konstanca, Galați, Sulina a Tulcea), ako aj v určitých oblastiach, konkrétne v niektorých kanáloch a niektorých úsekoch Dunaja, pre všetky lode, s výhradou obmedzených výnimiek najmä pre vojenské lode a rekreačné lode. Aj podľa týchto článkov sa táto služba v súčasnosti poskytuje výlučne prostredníctvom lodivodov verejných subjektov, ktoré majú postavenie verejnoprávneho podniku alebo autonómneho orgánu, ako sú „Administrația Fluvială a Dunării de Jos“ Galați, Compania Națională „Administrația Porturilor Maritime“ SA, Constanța (národná spoločnosť „Správa námorných prístavov“ SA, Konstanca, Rumunsko) a Compania Națională „Administrația Canalelor Navigabile SA“ (národná spoločnosť „Správa splavných kanálov“ SA, Rumunsko) (ďalej spoločne len „správa prístavu“), každá v prístavoch alebo oblastiach patriacich do jej pôsobnosti.

23      Prístavné spoločnosti a združenia prístavov podporované prístavnými lodivodmi podali proti spornej vyhláške žalobu o neplatnosť na Curtea de Apel Constanța (Odvolací súd Konstanca, Rumunsko) z dôvodu, že táto vyhláška porušuje článok 107 ods. 1 ZFEÚ tým, že priznáva výlučné právo poskytovať službu lodivoda správe prístavov. Ministerstvo dopravy naopak tvrdilo, že sporná vyhláška je v súlade s pravidlami v oblasti štátnej pomoci, keďže podmienka existencie hospodárskej činnosti nie je splnená z dôvodu neotvorenia služby lodivodov hospodárskej súťaži v súlade s nariadením 2017/352.

24      Rozsudkom z 22. decembra 2021 Curtea de Apel Constanța (Odvolací súd Konstanca) zamietol túto žalobu ako nedôvodnú. Domnieval sa najmä, že podľa nariadenia 2017/352 bola služba lodivodov poskytovaná v prístavoch členských štátov vyňatá z uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže vzhľadom na dôsledky, ktoré táto služba môže mať na bezpečnosť a ochranu životného prostredia, pričom správy prístavov a vnútrozemských vodných ciest sú povinné zabezpečiť, aby boli uvedené služby poskytované efektívne. Tento súd sa tiež domnieval, že pri prijatí spornej vyhlášky bolo zohľadnené rozhodnutie Consiliul Concurenței (Rada pre hospodársku súťaž, Rumunsko) z 10. augusta 2016, ktorá konštatovala zlyhanie trhu, a to v prejednávanej veci porušenie pravidiel hospodárskej súťaže hospodárskymi subjektmi, ktoré boli predtým poverené poskytovaním služby lodivodov.

25      Žalobcovia v konaní vo veci samej podali proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Înalta Curte de Casaıie (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd požiadal Komisiu, aby mu poskytla stanovisko týkajúce sa súladu predmetnej právnej úpravy s právom Únie.

26      Komisia v tomto stanovisku po prvé konštatovala, že sporná vyhláška priznala správe prístavov výlučné právo poskytovať služby lodivodov v určitých oblastiach a prístavoch, po druhé, že toto opatrenie bolo poskytnuté zo štátnych prostriedkov, bolo pripísateľné štátu, poskytovalo selektívnu výhodu jeho príjemcom a mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, a po tretie, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil, či činnosť lodivoda predstavuje hospodársku činnosť a či sporné nariadenie narúša hospodársku súťaž.

27      Predkladajúci vnútroštátny súd si kladie otázku, či je predmetná služba lodivoda hospodárskou činnosťou alebo činnosťou spadajúcou do výkonu právomocí orgánu verejnej moci a v prípade, že by išlo o hospodársku činnosť, na súlad výlučného poskytnutia tejto služby verejným subjektom prostredníctvom spornej vyhlášky v súlade s právom Únie. Konkrétne sa pýta, či poskytovanie týchto služieb môže byť vylúčené z pravidiel hospodárskej súťaže podľa nariadenia 2017/352 alebo či podmienky jeho organizácie, ako sú stanovené spornou vyhláškou, môžu predstavovať štátny monopol zakázaný článkom 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorý by mohol viesť k porušeniu slobody usadiť sa alebo slobodného poskytovania služieb.

28      Za týchto okolností Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ a [nariadenie 2017/352] vykladať v tom zmysle, že opatrenie prijaté členským štátom, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby povinné prístavné služby lodivodov vykonávali výlučne konkrétne štátne subjekty, hoci v minulosti tieto služby poskytovali aj iné súkromné (neštátne) spoločnosti, vytvára zákonný monopol v súlade s právom Únie, pričom ide o povolenú formu výnimky z konkurenčného trhu, alebo naopak ide o štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, ktorá vylučuje hospodársku súťaž na trhu a o trh?“

 O prejudiciálnej otázke

29      Svojou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ a nariadenie 2017/352 majú vykladať v tom zmysle, že opatrenie prijaté členským štátom, ktoré vytvára monopol v prospech určitých verejných prístavných subjektov s cieľom zveriť týmto subjektom povinnú službu lodivodov, predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

30      S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď treba pripomenúť, že na účely posúdenia opatrenia prijatého členským štátom ako štátnej pomoci článok 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá najmä existenciu výhody poskytnutej podniku. V tejto súvislosti treba na jednej strane zdôrazniť, že podnikom je na účely uplatnenia ustanovení práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. Na druhej strane hospodárska činnosť je akákoľvek činnosť pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo služieb na danom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, EasyPay a Finance Engineering, C‑185/14, EU:C:2015:716, body 36 a 37, ako aj citovanú judikatúru).

31      Naopak, činnosti, ktoré sú spojené s výkonom právomocí verejnej moci, nemajú hospodársku povahu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2008, MOTOE, C‑49/07, EU:C:2008:376, bod 24, a z 24. marca 2022, GVN/Komisia, C‑666/20 P, EU:C:2022:225, bod 70).

32      Medzi takéto právomoci verejnej moci patria najmä činnosti, ktoré nimi sú zo svojej podstaty, teda činnosti, ktoré patria medzi základné funkcie štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, C‑364/92, EU:C:1994:7, body 24, 25 a 27, ako aj z 18. marca 1997, Diego Calì & Figli, C‑343/95, EU:C:1997:160, bod 22) a činnosti, ktoré nimi sú na základe svojho prepojenia, teda tie, ktoré sú s týmito funkciami neoddeliteľne spojené. Ako totiž vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ verejný subjekt vykonáva hospodársku činnosť, ktorú možno oddeliť od výkonu jeho verejných právomocí, koná tento subjekt pri tejto činnosti ako podnik, zatiaľ čo v prípade, keď je uvedená hospodárska činnosť od výkonu jeho verejných právomocí neoddeliteľná, zostávajú všetky činnosti vykonávané týmto subjektom činnosťami spojenými s výkonom týchto právomocí (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 2009, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, C‑113/07 P, EU:C:2009:191, body 71 až 77, a z 12. júla 2012, Compass‑Datenbank, C‑138/11, EU:C:2012:449, bod 38).

33      S cieľom určiť, či určitá činnosť súvisí s výkonom verejných právomocí, je potrebné preskúmať jej povahu, účel a pravidlá, ktorým podlieha (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2025, INTERZERO a i., C‑254/23, EU:C:2025:569, bod 49, ako aj citovanú judikatúru).

34      V prejednávanej veci sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta na kvalifikáciu činnosti námorného lodivoda, ako je upravená v OG č. 22/1999 a v spornej vyhláške.

35      V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 25 a 26 svojich návrhov, že nariadenie 2017/352, ktoré patrí do dopravnej politiky Únie a ktorého cieľom je podpora námornej dopravy, nemá za následok, že by sa tejto činnosti priznala právomoc verejnej moci, ani že by bola táto činnosť vyňatá z pôsobnosti pravidiel hospodárskej súťaže vo všeobecnosti a osobitne článku 107 ZFEÚ.

36      Je pravda, že článok 10 nariadenia 2017/352 stanovuje, že kapitola II tohto nariadenia sa neuplatňuje, pokiaľ členské štáty nerozhodnú inak, na služby lodivodov, ktoré sú v článku 2 bode 8 uvedeného nariadenia definované ako „navádzacie služby poskytované lodivodom alebo navádzacou lodiarskou stanicou s cieľom umožniť plavidlu bezpečné vplávanie na prístupovú vodnú cestu do prístavu alebo vyplávanie z nej alebo bezpečný pohyb v rámci prístavu“.

37      Vylúčenie služby lodivodov z pôsobnosti tejto kapitoly II však nemožno považovať za vylúčenie tejto činnosti z pôsobnosti pravidiel hospodárskej súťaže. Kapitola II sa totiž týka konkrétne prístupu na trh a organizácie poskytovania prístavných služieb. Stanovujú sa v ňom minimálne požiadavky na poskytovanie týchto služieb, najmä pokiaľ ide o odborné kvalifikácie poskytovateľov, ako aj dodržiavanie požiadaviek týkajúcich sa námornej bezpečnosti, ochrany alebo environmentálnej ochrany. Stanovujú sa v ňom aj mechanizmy na monitorovanie dodržiavania týchto minimálnych požiadaviek a za určitých podmienok aj možnosť obmedziť počet poskytovateľov. Cieľom týchto ustanovení je teda predovšetkým upraviť organizáciu a podmienky prístupu k poskytovaniu prístavných služieb a limitovať obmedzenia, ktoré by mohli brániť ich poskytovaniu.

38      Článok 10 nariadenia 2017/352 sa preto musí chápať ako ustanovenie vymedzujúce pôsobnosť len tejto kapitoly II, a nie ako ustanovenie stanovujúce akúkoľvek zásadnú kvalifikáciu, pokiaľ ide o hospodársku alebo nehospodársku povahu činnosti lodivodov. Tento výklad podporuje skutočnosť, že ostatné ustanovenia nariadenia sa na túto činnosť naďalej uplatňujú. Tak je to najmä v prípade kapitoly III tohto nariadenia týkajúcej sa finančnej transparentnosti a autonómie prístavných orgánov a poskytovateľov prístavných služieb. Ako však vyplýva z odôvodnenia 6 uvedeného nariadenia, požiadavky finančnej transparentnosti sledujú najmä cieľ zabezpečiť, aby vnútroštátna prístavná politika bola plne v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, najmä s pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci.

39      Nariadenie 2017/352 preto neurčuje hospodársku alebo nehospodársku povahu činnosti lodivodov v zmysle článku 107 ZFEÚ. V každom prípade prípadné vylúčenie uplatnenia kapitoly II tohto nariadenia na túto činnosť nemožno považovať za prejav vôle normotvorcu Únie uznať, že táto činnosť súvisí s výkonom verejných právomocí.

40      Vzhľadom na to, že ako vyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, rumunské orgány nevyužili možnosť stanovenú v článku 10 nariadenia 2017/352 podriadiť služby lodivodov ustanoveniam kapitoly II tohto nariadenia, treba na účely overenia, či činnosť lodivodov, o ktorú ide vo veci samej, má hospodársku povahu alebo súvisí s výkonom právomocí verejnej moci, vychádzať najmä z vnútroštátnych ustanovení uplatniteľných na služby lodivodov, určiť konkrétne spôsoby, akými sa táto činnosť vykonáva, a podmienky, za ktorých je financovaná.

41      Podľa ustanovení OG č. 22/1999 sa „služby lodivodov námorných lodí a riečno‑námorných lodí pri vplávaní do prístavov a pri vyplávaní z nich, medzi miestami ukotvenia v tom istom prístave a na vnútrozemských vodných cestách“ považuje za „bezpečnostnú službu“ zabezpečenú pod kontrolou štátu. Okrem toho sa poskytuje „všetkým užívateľom, ktorí využívajú [lodivodov], na trvalom, nediskriminačnom, jednotnom a nepretržitom základe za rovnakých podmienok kvality, trvania a ceny“. Podľa uvedených ustanovení tiež povinný charakter používania služieb lodivodov pre určité prístavy, oblasti alebo kategórie lodí určuje minister dopravy. V tejto súvislosti je cieľom spornej vyhlášky práve stanoviť povinnosť využívať služby lodivodov v niektorých prístavoch a v určitých oblastiach, ktoré sú v nej určené.

42      V nadväznosti na uznesenie Medzinárodnej námornej organizácie A.960, uvedené v odôvodnení 39 nariadenia 2017/352, podľa ktorého si každá oblasť služieb lodivodov vyžaduje veľmi špecializované skúsenosti a miestne znalosti zo strany lodivoda, rumunská vláda vo svojich písomných pripomienkach spresnila, že prístup k povolaniu lodivoda v Rumunsku a zachovanie činnosti lodivodov sú podmienené súborom kritérií súvisiacich najmä s vysokou úrovňou odborného vzdelávania, potrebou byť držiteľom osvedčení a ich pravidelnou aktualizáciou. Táto pravidelná aktualizácia patentov zahŕňa účasť na školeniach a ich dokončenie, ako aj vykonanie minimálneho počtu lodivodných manévrov.

43      Úlohy lodivodov boli objasnené v rozhodnutí vlády č. 811/2010 o štátnej prístavnej kontrole, v ktorom sa stanovuje, že lodivodi musia bezodkladne informovať príslušné orgány prístavného štátu o akýchkoľvek zjavných anomáliách, ktoré zistia pri výkone svojich povinností a ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť plavby alebo predstavovať hrozbu pre morské prostredie. Okrem toho podľa nariadenia č. 42/1997 o námornej a vnútrozemskej lodnej doprave „ak sa lodivod domnieva, že loď predstavuje riziko pre bezpečnosť plavby alebo bezpečnosť prístavu, alebo zistí nezrovnalosti pri vykonávaní manévrovania, môže požiadať prístavný kapitanát, aby prerušil plavbu alebo manévrovanie lode, ktorú lodivod riadi, až do obnovenia podmienok umožňujúcich bezpečnú plavbu“.

44      Z predchádzajúcich vnútroštátnych ustanovení vyplýva, že s cieľom zabezpečiť výkon základných funkcií štátu rumunský zákonodarca stanovil povinnú službu lodivoda pre určité prístavy, určité oblasti alebo určité kategórie lodí.

45      Po prvé cieľom činnosti lodivoda zabezpečovanej správou prístavov je totiž zabezpečiť bezpečnosť námornej a prístavnej dopravy a, prostredníctvom predchádzania ohrozeniu morského prostredia, ochranu životného prostredia v prístave. Tieto úlohy všeobecného záujmu patria medzi základné funkcie štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. marca 1997, Diego Calì & Figli, C‑343/95, EU:C:1997:160, bod 22) a v prejednávanej veci ich vykonáva táto istá správa prístavu.

46      Po druhé lodivodi sa neobmedzujú na to, že sami dodržiavajú pravidlá bezpečnosti plavby a ochrany životného prostredia v prístave. Tým, že nastupujú na palubu lodí, aby vykonávali svoju činnosť lodivoda, a tým, že príslušným prístavným orgánom oznamujú prípadné nezrovnalosti, ktoré by mohli viesť k prerušeniu plavby, lodivodi zabezpečujú, aby uvedené pravidlá bezpečnosti a ochrany životného prostredia boli týmito loďami dodržiavané.

47      Po tretie systematická povaha zásahu lodivodov v dotknutých prístavoch a oblastiach pre všetky lode, s výhradou výnimiek obmedzených na vojenské lode a rekreačné plavidlá, znamená, že väčšina lodí, ktoré do týchto prístavov a oblastí vplávajú, z nich vyplávajú alebo sa v nich plavia, sú vedené lodivodom.

48      Z týchto úvah vyplýva, že činnosť lodivodov zabezpečovaná správou prístavu je neoddeliteľná od činností, ktorých cieľom je vo všeobecnosti kontrola námornej a prístavnej dopravy a zaistenie jej bezpečnosti, ako aj zabezpečenie ochrany životného prostredia v dotknutom prístave. Služba lodivodov priamo prispieva k cieľu bezpečnosti a ochrany životného prostredia v prístavoch, ktorý sa sleduje prostredníctvom činností zameraných na kontrolu, ako aj na zabezpečenie tejto bezpečnosti a tejto ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2009, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, C‑113/07 P, EU:C:2009:191, bod 76).

49      Táto súvislosť s výkonom právomocí verejnej moci nie je založená na výlučných právach priznaných správe prístavu na vykonávanie činnosti lodivodov, o ktorú ide vo veci samej, a je teda nezávislá od udelenia týchto práv. Nemožno sa preto domnievať, že práve samotná skutočnosť, že sa členský štát, ako v prejednávanej veci, rozhodne z dôvodov verejného záujmu vylúčiť činnosť z hospodárskej súťaže tým, že vytvorí zákonný monopol v prospech subjektu povereného výlučnými právami, je dôvodom neexistencie hospodárskej povahy tejto činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2025, INTERZERO a i., C‑254/23, EU:C:2025:569, bod 56 a citovanú judikatúru).

50      Okrem toho je v prejednávanej veci tiež irelevantné, že činnosť lodivodov je spoplatnená, keďže pravidlá tohto spoplatňovania sú schválené rumunskými orgánmi verejnej moci, v prejednávanej veci nezávislým verejným orgánom, nazvaným „Dozorná rada v lodnej oblasti“. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že skutočnosť, že služba poskytovaná verejným subjektom, ktorá súvisí s výkonom právomocí verejnej moci, sa poskytuje za odmenu, nestačí na to, aby sa vykonávaná činnosť považovala za hospodársku činnosť a subjekt, ktorý ju vykonáva, za podnik, ak je táto odmena schválená orgánmi verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. marca 1997, Diego Calì & Figli, C‑343/95, EU:C:1997:160, body 22 až 25).

51      Napokon okolnosť, že činnosť lodivodov by mohla byť v inom kontexte, než je kontext rumunskej právnej úpravy uplatniteľnej vo veci samej, považovaná za hospodársku činnosť alebo že nariadenie 2017/352 ju neoslobodzuje od uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže, neumožňuje vylúčiť, že činnosť lodivodov, o ktorú ide vo veci samej, môže byť spojená s výkonom právomocí verejnej moci. Ako totiž vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 32 tohto rozsudku, je možné, že činnosti, ktoré majú v zásade hospodársku povahu, strácajú túto povahu, ak súvisia s výkonom právomocí verejnej moci, keďže sú neoddeliteľné od tohto výkonu.

52      Činnosť lodivoda, tak ako je upravená v OG č. 22/1999 a v spornej vyhláške, sa teda musí považovať za spojenú s výkonom právomocí verejnej moci. Nemožno ju preto kvalifikovať ako hospodársku činnosť, čo tiež vylučuje, aby sporná vyhláška, ktorá priznáva výlučné práva na výkon tejto činnosti, poskytovala štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ bez toho, aby bolo potrebné overiť, či sú v prejednávanej veci splnené ostatné podmienky potrebné na kvalifikovanie opatrenia ako štátnej pomoci.

53      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ a nariadenie 2017/352 sa majú vykladať v tom zmysle, že opatrenie prijaté členským štátom, ktoré vytvára monopol v prospech určitých verejných prístavných subjektov s cieľom zveriť týmto subjektom činnosť v oblasti povinných služieb lodivodov za odplatu schválenú orgánmi verejnej moci, nepredstavuje štátnu pomoc, pokiaľ je táto činnosť neoddeliteľnou súčasťou úloh všeobecného záujmu v oblasti kontroly a bezpečnosti námornej dopravy, ako aj ochrany životného prostredia v prístave, ktoré sú týmto subjektom zverené.

 O trovách

54      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 107 ods. 1 ZFEÚ a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/352 z 15. februára 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre poskytovanie prístavných služieb a spoločné pravidlá týkajúce sa finančnej transparentnosti prístavov,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

opatrenie prijaté členským štátom, ktoré vytvára monopol v prospech určitých verejných prístavných subjektov s cieľom zveriť týmto subjektom činnosť v oblasti povinných služieb lodivodov za odplatu schválenú orgánmi verejnej moci, nepredstavuje štátnu pomoc, pokiaľ je táto činnosť neoddeliteľnou súčasťou úloh všeobecného záujmu v oblasti kontroly a bezpečnosti námornej dopravy, ako aj ochrany životného prostredia v prístave, ktoré sú týmto subjektom zverené.

Podpisy


*      Jazyk konania: rumunčina.