<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-356/21</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62021CC0356</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:653">EU:C:2022:653</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>20</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>20</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálnej advokátky – T. Ćapeta – Vec C-356/21</HT></P><P><HT TYPE="SC">TP (Audiovizuálny redaktor verejnoprávnej televízie)</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálnej advokátky</HT></P><P><HT TYPE="UC">Tamara Ćapeta</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20220908">8. septembra 2022</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P>Vec C‑356/21</P><P>J. K.</P><P>proti</P><P>TP S.A.,</P><P>za účasti:</P><P>PTPA</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava, Poľsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2000/78/ES</KEYWORD><KEYWORD>Článok 3</KEYWORD><KEYWORD>Zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe sexuálnej orientácie</KEYWORD><KEYWORD>Samostatne zárobkovo činná osoba</KEYWORD><KEYWORD>Odmietnutie obnoviť zmluvu</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Po siedmich rokoch pracovného vzťahu založeného na krátkodobých zmluvách, ktoré na seba nadväzovali, odmietla TP, verejnoprávna televízna stanica, podpísať novú zmluvu o poskytovaní redakčných služieb s J. K. pre jeho sexuálnu orientáciu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Vnútroštátny súd založil túto prejudiciálnu otázku na predpoklade, že odmietnutie uzavretia zmluvy bolo motivované sexuálnou orientáciou J. K. Rozhodnutie o tom, či došlo k diskriminácii, je vecou tohto súdu. V tejto súvislosti pozri odôvodnenie 15 smernice Rady 2000/78/ES z <DATE ISO="20001127">27. novembra 2000</DATE>, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="303" PAGE.FIRST="16" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/004, s. 79), a rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130425">25. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Asociaţia Accept</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑81/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:275">EU:C:2013:275</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Tieto návrhy budú preto vychádzať z predpokladu, že situácia, ktorá viedla ku vzniku sporu, je situáciou priamej diskriminácie na základe sexuálnej orientácie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Má J. K. ako samostatne zárobkovo činná osoba právo na ochranu pred diskrimináciou na základe svojej sexuálnej orientácie podľa smernice 2000/78?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Pôsobnosť smernice 2000/78 je hlavnou otázkou, ktorú má Súdny dvor objasniť na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava, Poľsko).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Ďalšia problematika, na ktorú návrh na začatie prejudiciálneho konania upriamuje pozornosť, sa týka vzťahu medzi zákazom diskriminácie a zmluvnou slobodou. Vnútroštátny súd spochybňuje súlad ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje zohľadniť sexuálnu orientáciu ako kritérium pri výbere toho, s kým uzavrieť zmluvu, so smernicou 2000/78.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 1 smernice 2000/78 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Účel<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/> stanovuje, že účelom tejto smernice je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 2 tejto smernice s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>Pojem diskriminácie<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="002.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Na účely tejto smernice sa pod pojmom ,zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="002.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Na účely odseku 1:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>o priamu diskrimináciu ide, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou;</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="002.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Táto smernica nebude mať žiadny vplyv na opatrenia stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sú v demokratickej spoločnosti potrebné pre verejnú bezpečnosť, na udržanie verejného poriadku a predchádzanie trestnej činnosti, na ochranu zdravia a ochranu práv a slobôd iných.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Podľa článku 3 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Rozsah<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="003.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>V rámci právomocí delegovaných na [EÚ] sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>podmienkam prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu, vrátane kritérií výberu a podmienok náboru, bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetkých úrovniach profesionálnej hierarchie, vrátane postupu v zamestnaní;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Poľské právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 2 ods. 1 Ustawy o wdrożeniu niektórych przepisów prawa Unii Europejskiej w zakresie równego traktowania (zákon o prebratí určitých predpisov Európskej únie o rovnosti zaobchádzania) z <DATE ISO="20101203">3. decembra 2010</DATE> (Dz. U. z roku 2020, položka 2156 – konsolidované znenie)<?PAGE NO="3"?> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>zákon o rovnosti zaobchádzania<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>) stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>zákon sa vzťahuje na fyzické a právnické osoby, ako aj na organizačné jednotky, ktoré nie sú právnickými osobami, ale zákon im priznáva právnu subjektivitu<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Konkrétnejšie, článok 4 ods. 2 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania stanovuje, že tento zákon sa vzťahuje na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>podmienky začatia a vykonávania hospodárskej alebo pracovnej činnosti, najmä v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom alebo prácou vykonávanou podľa občianskoprávnej zmluvy<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania stanovuje, že tento zákon sa nevzťahuje na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>slobodu výberu zmluvnej strany, pokiaľ výber nie je založený na pohlaví, rase, etnickom pôvode alebo národnosti<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 8 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="008.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia fyzických osôb z dôvodu pohlavia, rasy, etnického pôvodu, národnosti, náboženstva, vyznania, svetového názoru, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, pokiaľ ide o:</P><P>…</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>(2)</NO.P><TXT>podmienky začatia a vykonávania hospodárskej alebo pracovnej činnosti, najmä v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom alebo prácou vykonávanou podľa občianskoprávnej zmluvy.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Článok 13 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="013.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Každý, voči komu bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania, má nárok na náhradu škody.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="013.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Na veci týkajúce sa porušenia zásady rovnosti zaobchádzania sa uplatnia ustanovenia ustawa z dnia 23 kwietnia 1964 roku – Kodeks cywilny (zákon z <DATE ISO="19640423">23. apríla 1964</DATE> – Občiansky zákonník).<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav a prejudiciálna otázka</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>V rokoch 2010 až 2017 uzavrel J. K. niekoľko na seba nadväzujúcich krátkodobých zmlúv v rámci jeho samostatnej zárobkovej činnosti so spoločnosťou TP, ktorá prevádzkuje celoštátnu verejnú televíznu stanicu v Poľsku a ktorej jediným akcionárom je Štátna pokladnica.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Práce vykonávané na základe týchto zmlúv zo strany J. K. zahŕňali prípravu materiálov typu video‑montáže, materiály do správ alebo fejtónov, ktoré boli následne používané vo vlastných propagačných materiáloch stanice. Vykonával činnosti v rámci vnútornej organizačnej jednotky – Redakcja Oprawy i Promocji Programu 1 (Redakcia rámcového vysielania a reklamy Programu 1), ktorej vedúcim bol W. S. V rámci uzatváraných zmlúv o dielo vykonával J. K. plnenie pracovných úloh v týždňových intervaloch, počas ktorých pripravoval programový materiál pre vlastnú reklamu stanice. Jeho priamy nadriadený, W. S., zadal pracovné úlohy J. K. a druhej novinárke vykonávajúcej rovnaké činnosti tak, aby každý z nich mesačne mal dve týždenné služby.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Od augusta 2017 sa v rámci vnútorných štruktúr TP plánovala reorganizácia, ktorá mala okrem iného spočívať vo vytvorení novej organizačnej jednotky Agencja Kreacji Oprawy i Reklamy (Agentúra pre tvorbu vysielania a reklamy). Realizáciou reorganizácie a overovania spolupracovníkov, ktorí mali prejsť do novej agentúry, boli poverení dvaja noví zamestnanci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Na prelome októbra a novembra 2017 sa konalo stretnutie, na ktorom bol prítomný jeden z nových zamestnancov poverených reorganizáciou a na ktorom bolo J. K. oznámené, že úspešne prešiel preverením spolupracovníkov uskutočneným v súvislosti s reorganizáciou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20171120">20. novembra 2017</DATE> uzavreli J. K. a TP zmluvu o dielo na jeden mesiac.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>J. K. dostal <DATE ISO="20171129">29. novembra 2017</DATE> pracovný rozpis na december 2017 obsahujúci 2 týždňové služby, pričom prvá mala začať 7. decembra a druhá <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>J. K. <DATE ISO="20171204">4. decembra 2017</DATE> uverejnil spolu so svojím parterom vianočné hudobné video na YouTube zamerané na podporu tolerancie voči párom rovnakého pohlavia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>O dva dni neskôr, <DATE ISO="20171206">6. decembra 2017</DATE>, dostal J. K. od spoločnosti TP informáciu o odvolaní zo služby, ktorá mala začať <DATE ISO="20171207">7. decembra 2017</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20171220">20. decembra 2017</DATE> bol J. K. informovaný o tom, že rovnako nemá nastúpiť do služby, ktorej začiatok bol naplánovaný na <DATE ISO="20171221">21. decembra 2017</DATE>. V priebehu decembra 2017 teda nevykonával žiadnu službu, ktorá bola zmluvne dohodnutá, ani mu nebolo, ako bolo vysvetlené na pojednávaní, za tieto služby v zmysle zmluvy zaplatené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>V konečnom dôsledku k uzavretiu novej zmluvy (na január 2018) medzi J. K. a spoločnosťou TP nedošlo. Rozhodnutie o ukončení spolupráce s J. K. bolo podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania urobené osobami zodpovednými za vykonanie reorganizácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>V zmysle žaloby podanej na vnútroštátny súd, Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava), sa J. K. domáha uloženia povinnosti zaplatiť sumu <FT TYPE="DECIMAL">47924,92</FT> poľských zlotých (PLN) (približne <FT TYPE="NUMBER">10130</FT> eur) spolu so zákonnými úrokmi z omeškania odo dňa podania žaloby až do dňa zaplatenia. Suma <FT TYPE="DECIMAL">35943,69</FT> PLN (približne <FT TYPE="NUMBER">7600</FT> eur) je nárokovaná z titulu náhrady škody a suma <FT TYPE="DECIMAL">11981,23</FT> PLN (približne <FT TYPE="NUMBER">2530</FT> eur) z titulu nemajetkovej ujmy za porušenie zásady rovnosti zaobchádzania na základe sexuálnej orientácie, a to vo forme priamej diskriminácie v oblasti podmienok začatia a vykonávania hospodárskej činnosti v súvislosti s prácou na základe občianskoprávnej zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Na podporu svojej žaloby J. K. tvrdí, že sa stal obeťou priamej diskriminácie zo strany spoločnosti TP z dôvodu svojej sexuálnej orientácie. Tvrdí, že pravdepodobnou príčinou zrušenia plánovaných pracovných činností a ukončenia spolupráce so spoločnosťou TP bolo zverejnenie spomínaného vianočného videa na YouTube.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>TP navrhuje žalobu zamietnuť, pričom tvrdí, že ani ona sama a ani právne predpisy nezaručujú obnovenie obchodných zmlúv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd vysvetľuje, že nie je jasné, do akej miery sa na samostatne zárobkovo činné osoby vzťahuje ochrana podľa smernice 2000/78. Má tiež pochybnosti, či je článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania, ktorý tento súd považuje za uplatniteľný na okolnosti veci, zlučiteľný s uvedenou smernicou.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Za týchto okolností Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>Má sa článok 3 ods. 1 písm. a) a c) [smernice 2000/78] vykladať v tom zmysle, že umožňuje vylúčiť z pôsobnosti [smernice 2000/78] – a v dôsledku toho vylúčiť aj uplatnenie sankcií zavedených do vnútroštátneho práva na základe článku 17 [predmetnej smernice] – slobodu výberu zmluvnej strany, pokiaľ daný výber nie je založený na pohlaví, rase, etnickom pôvode alebo národnosti, v prípade, keď by prejavom diskriminácie malo byť odmietnutie uzavretia občianskoprávnej zmluvy, na základe ktorej by mala byť poskytovaná práca fyzickou osobou vykonávajúcou prácu ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak by uvedené odmietnutie bolo založené na sexuálnej orientácii potenciálnej zmluvnej strany?<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky v tomto konaní boli doručené J. K. belgickou, holandskou, poľskou a portugalskou vládou, ako aj Európskou komisiou. Pojednávanie sa konalo <DATE ISO="20220531">31. mája 2022</DATE> a svoje tvrdenia na ňom prezentovali J. K., poľská vláda a Komisia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate snaží zistiť, či je povinný uplatniť článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania pri rozhodovaní o tom, či je TP povinná nahradiť ujmu J. K. za diskrimináciu na základe jeho sexuálnej orientácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Podľa práva Únie to závisí od uplatniteľnosti smernice 2000/78. Ak sa J. K. môže dovolávať článku 3 tejto smernice, aby sa vylúčila možnosť, že TP môže brať jeho sexuálnu orientáciu ako dôvod neuzavrieť s ním zmluvu, vnútroštátny súd by bol pri rozhodovaní tejto veci povinný zrušiť článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Na mieste je teda otázka, či odmietnutie uzavretia zmluvy z dôvodu sexuálnej orientácie potenciálnej zmluvnej strany patrí do pôsobnosti smernice 2000/78, a presnejšie, či je takáto zmluva podmienkou <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>prístupu k… samostatnej zárobkovej činnosti<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>, ako je ustanovené v článku 3 ods. 1 písm. a) tejto smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Vzhľadom na osobitosti situácie v prejednávanej veci môže byť relevantným ustanovením aj článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Budem teda postupovať nasledovne. Najprv zanalyzujem, či sa článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 vzťahuje na situácie, ako je situácia v prejednávanej veci (A). V tejto súvislosti vysvetlím, ako treba chápať pojem samostatná zárobková činnosť, ktorý sa používa v tomto ustanovení, a ako ho, ak vôbec, treba oddeliť od pojmu poskytovanie tovarov a služieb. Následne budem tvrdiť, že uzavretie individuálnej zmluvy spadá pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>podmienk[y] prístupu k… samostatnej zárobkovej činnosti<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> uvedený v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78. V nasledujúcej časti pod písmenom (B) stručne posúdim, či sa na túto situáciu vzťahuje článok 3 ods. 1 písm. c), keďže sa na toto ustanovenie odvolával aj vnútroštátny súd vo svojej otázke. Po zistení, že sa uplatňujú obe ustanovenia, budem analyzovať, či pojem zmluvná sloboda, ako ho preberá článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania, by mohol umožniť vylúčenie uplatňovania smernice 2000/78 (C), a ak nie, aké sú dôsledky pre článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania a aké sú povinnosti vnútroštátneho súdu podľa práva Únie (D).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Uplatniteľnosť článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) sa smernica 2000/78 vzťahuje na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>podmienk[y] prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Toto ustanovenie teda výslovne odkazuje na samostatne zárobkovo činné osoby. Žiadny z účastníkov tohto konania nespochybnil, že J. K. možno považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu. Prečo teda vôbec vyvstáva otázka uplatniteľnosti tohto ustanovenia?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Po prvé, ako uviedol vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>samostatná zárobková činnosť<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> použitý v smernici 2000/78 ešte Súdny dvor neobjasnil. Vzhľadom na to, že táto smernica neodkazuje na zákony členských štátov, tento pojem by sa mal vykladať ako autonómny pojem práva Únie, ktorého význam a rozsah závisí skutočne na objasnení zo strany Súdneho dvora.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200625">25. júna 2020</DATE>, <NAME.CASE>A a i. (Veterné elektrárne v Aalter a Nevele)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:503">EU:C:2020:503</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0075">75</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania teda ponúka Súdnemu dvoru takúto možnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Po druhé poľská vláda tvrdí, že aj keby J. K. bol samostatne zárobkovo činnou osobou, uzavretie zmluvy s takouto osobou nepredstavuje podmienku pre prístup k samostatnej zárobkovej činnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Najprv vysvetlím, že podľa môjho názoru <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>samostatná zárobková činnosť<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> v zmysle smernice 2000/78 zahŕňa poskytovanie tovarov a služieb, ak pozostávajú z osobnej práce, ktorú ich poskytovateľ investoval do takýchto tovarov alebo služieb. Potom vysvetlím, že pre samostatne zárobkovo činnú osobu je podmienkou prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti uzatvorenie zmluvy s osobou, pre ktorú má vykonávať osobnú prácu. Obe vysvetlenia spolu vedú k záveru, že článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 sa vzťahuje na situáciu, o akú ide vo veci samej.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Pojem samostatná zárobková činnosť uvedený v smernici 2000/78</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Smernica 2000/78 pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>samostatná zárobková činnosť<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> nedefinuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Akademici zistili, že samostatná zárobková činnosť sa často používa ako zostatková kategória <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>akési pojmové smetisko, kam sa odkladajú všetky pracovné vzťahy, ktoré nezodpovedajú (často tesne) zamestnávaniu na základe podriadenosti<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>COUNTOURIS, N., DE STEFANO, V.: <HT TYPE="ITALIC">New trade union strategies for new forms of employment</HT>. Brusel: ETUC, 2019 s 34.</P></NOTE>. Pri binárnom delení práce je teda osoba, ktorá pracuje, buď zamestnaná, alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>COUNTOURIS, DE STEFANO (tamže) tiež poznamenávajú, že: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>ak niekto nie je podriadeným zamestnancom, ak jeho práca nepodlieha kontrole alebo sa nevykonáva pod vedením zamestnávateľa, ak nie je začlenený do podniku alebo nie je zdrojom žiadneho konkrétneho podnikateľského rizika, väčšina právnych systémov bude jednoducho predpokladať, že osoba je samostatne zárobkovo činná<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Čo však v prípade, ak prácu osoby možno zároveň kvalifikovať ako poskytovanie tovarov alebo služieb iným? Osoba, ktorá sa napríklad za odmenu zaväzuje upratať niekomu byt alebo upiecť niekomu tortu na narodeninovú oslavu, poskytuje svojou prácou službu (upratovanie) alebo tovar (tortu). Ak sa takto živia osoby z príkladu, môžeme ich považovať súčasne za vykonávajúce samostatnú zárobkovú činnosť a za poskytovateľov tovarov alebo služieb. Ako príjemcovia ich tovarov alebo služieb <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>kupujeme<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> ich prácu a zároveň konečný produkt tejto práce.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Vzťahuje sa v takom prípade na týchto poskytovateľov pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>samostatná zárobková činnosť<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>, ako je uvedený v smernici 2000/78?</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Skôr, ako budem pokračovať, vysvetlím, prečo vôbec vzniká otázka potreby rozlišovania medzi samostatnou zárobkovou činnosťou a poskytovaním tovarov a služieb v rámci smernice 2000/78.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Táto smernica je jednou zo smerníc prijatých na základe súčasného článku 19 ZFEÚ,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Tento právny základ bol zavedený do Zmlúv Amsterdamskou zmluvou a v čase prijatia smernice 2000/78 bol článkom 13 ZES.</P></NOTE> ktorý poskytol Európskej únii právomoc bojovať proti diskriminácii. Smernica 2000/78 zakazuje diskrimináciu z viacerých dôvodov, vrátane sexuálnej orientácie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Ako je uvedené v článku 1 smernice 2000/78, táto smernica zakazuje diskrimináciu na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.</P></NOTE> Táto smernica však nemôže,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Článok 19 ZFEÚ oprávňuje Úniu bojovať proti diskriminácii iba v medziach právomocí, ktoré jej priznávajú Zmluvy.</P></NOTE> a ani tak nerobí, bojovať proti diskriminácii z týchto zakázaných dôvodov vo všeobecnosti. Normotvorca Únie obmedzil <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>bojisko<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> tejto smernice na oblasť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>zamestnania a povolania<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Pozri názov smernice 2000/78 a jej článok 1</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Od roku 2008 je zároveň návrh ďalšej smernice v legislatívnom procese EÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu [KOM(2008) 426 v konečnom znení].</P></NOTE> Táto smernica, keď (a ak) bude prijatá,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Legislatívna história ukazuje, že najdôležitejšie faktory, ktoré spomaľujú prijatie tejto smernice, sú i) náklady na umožnenie nediskriminačného prístupu k tovarom a službám pre osoby so zdravotným postihnutím a ii) subsidiarita. Pozri v tomto zmysle: Rada Európskej únie, Správa o pokroku, č. 14046/21, 23. november 2021.</P></NOTE> bude mať za cieľ bojovať proti diskriminácii na základe rovnakých zakázaných dôvodov, ako sú tie, na ktoré sa vzťahuje smernica 2000/78, v oblasti opísanej okrem iného ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>prístup k tovaru a službám a ich poskytovanie<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>. Je teda zrejmé, že normotvorca Únie (zatiaľ) neupravil <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>prístup k tovaru a službám a ich poskytovanie<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> s cieľom zakázať diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Vylučuje skutočnosť, že tento legislatívny návrh používa formuláciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>prístup k tovarom a službám a ich poskytovanie<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>, možnosť zaradiť poskytovateľov tovarov alebo služieb, ktoré sú výsledkom ich osobnej práce, do pôsobnosti smernice 2000/78? Podľa môjho názoru nie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Ani význam <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>zamestnania a povolania<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> v smernici 2000/78, ani význam <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>prístupu k tovaru a službám a ich poskytovanie<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> v návrhu novej smernice<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Pozri poznámku pod čiarou 10 vyššie.</P></NOTE> nie sú podrobnejšie vysvetlené v ich textoch. Okrem toho Súdny dvor ešte nedefinoval tieto pojmy, vrátane ich použitia v smernici 2000/43<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Smernica Rady z <DATE ISO="20000629">29. júna 2000</DATE>, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="180" PAGE.FIRST="22" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 180, 2000, s. 22</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 20/001, s. 23).</P></NOTE>, ktorá na rozdiel od smernice 2000/78 zahŕňa tak <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>zamestnanie a povolanie<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>, ako aj <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>prístup k tovaru a službám a ich poskytovanie<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Smernica 2000/43, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe rasového a etnického pôvodu, bola tiež prijatá na základe súčasného článku 19 ZFEÚ približne v rovnakom čase ako smernica 2000/78, čo znamená, že používanie pojmov v týchto dvoch smerniciach je porovnateľné.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru odpoveď na otázku, či osoba, ktorá ponúka svoju prácu poskytovaním tovaru a služieb, je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78, závisí od výkladu toho, čo sa myslí pod pojmom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>zamestnanie a povolanie<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, keďže tento pojem opisuje rozsah pôsobnosti smernice 2000/78. Ak sa na poskytovanie tovaru a služieb, ktoré sú výsledkom osobnej práce na základe samostatnej zárobkovej činnosti, vzťahuje tento pojem, použitie pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>dodanie tovarov a služieb<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> v legislatívnom návrhu (bez úmyslu prejudikovať jeho výklad) nevylučuje uplatnenie smernice 2000/78 na takúto samostatnú zárobkovú činnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Čo sa teda rozumie (a čo nie) pod pojmom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>zamestnanie a povolanie<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>?</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC"><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>Zamestnanie a povolanie<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Cieľom smernice 2000/78 je podľa jej článku 1 bojovať proti diskriminácii na základe vymenovaných dôvodov, pokiaľ ide o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>zamestnanie a povolanie<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Normotvorca Únie bližšie nevysvetlil, čo sa rozumie pod týmito pojmami. Niektoré odôvodnenia smernice 2000/78 však ponúkajú určité náznaky. Odôvodnenie 4 tejto smernice odkazuje na Dohovor č. 111 Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ktorý sám používa toto znenie. Tento dohovor zakazuje diskrimináciu v oblasti zamestnania a povolania, ktorá sa vzťahuje na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>všetkých pracovníkov<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>, vrátane tých, ktorí pôsobia v rámci samostatnej zárobkovej činnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri v tomto zmysle DE STEFANO, V.: Not as simple as it seems: The ILO and the personal scope of international labour standards. In: <HT TYPE="ITALIC">International Labour Review</HT>, 2021, s. 387 – 406, s. 399. Pozri tiež SCHUBERT, C.: <HT TYPE="ITALIC">Economically‑dependent Workers as Part of a Decent Economy</HT>. Beck/Hart/Nomos, 2022, s. 237.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Odôvodnenie smernice 2000/78 vysvetľuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>zamestnanie a povolanie sú kľúčové prvky záruky rovnakých príležitostí pre všetkých a rozhodujúcou mierou prispievajú k plnej účasti občanov na ekonomickom, kultúrnom a sociálnom živote a na realizácii ich potenciálu<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Tieto dve odôvodnenia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pozri tiež dôvodovú správu k návrhu smernice Rady, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Časť tejto dôvodovej správy, ktorá opisovala to, čo sa neskôr stalo článkom 3 smernice 2000/78, konkrétne uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu alebo samostatným zárobkovým činnostiam… zahŕňa odstránenie akejkoľvek diskriminácie vyplývajúcej z akéhokoľvek ustanovenia, ktoré bráni <HT TYPE="ITALIC">prístupu jednotlivcov ku všetkým formám zamestnania a povolania</HT><QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>. Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.</P></NOTE> indikujú, že cieľom smernice 2000/78 je ochrana všetkých osôb, ktoré sa zúčastňujú na živote spoločnosti poskytovaním svojej práce.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Judikatúra takýto výklad potvrdila. V návrhoch vo veci HK uviedol generálny advokát Richard de la Tour že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>účelom tejto smernice je z dôvodu sociálneho a verejného záujmu odstrániť všetky prekážky založené na diskriminačných dôvodoch pri prístupe k existenčným prostriedkom a schopnosti prispievať do spoločnosti prostredníctvom práce, bez ohľadu na právnu formu, na základe ktorej je táto práca vykonávaná<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Richard de la Tour vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>HK/Danmark a HK/Privat</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑587/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:29">EU:C:2022:29</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Tento názor potvrdil Súdny dvor vo svojom nedávnom rozsudku vo veci HK<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20220602">2. júna 2022</DATE>, <NAME.CASE>HK/Danmark a HK/Privat</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑587/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:419">EU:C:2022:419</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Plne súhlasím. Účel smernice 2000/78 možno vykladať tak, že jej cieľom je zakázať diskrimináciu založenú okrem iného na sexuálnej orientácii v pracovnom živote osoby.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri v tejto súvislosti švédsku jazykovú verziu smernice 2000/78, ktorá používa pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>pracovný život<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>arbetslivet<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/>) v článku 1 tejto smernice na pokrytie anglického pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>employment and occupation<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> alebo francúzskeho znenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>emploi et travail<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>.</P></NOTE> Zastrešením oblasti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>zamestnania a povolania<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> je jej cieľom umožniť občanom realizovať svoj potenciál a zarábať si na živobytie poskytovaním práce.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Tento význam práce pre sebarealizáciu jednotlivca uznáva Charta základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>). Jej článok 15 ods. 1 stanovuje, že každý má právo na prácu a vykonávanie slobodne zvoleného alebo prijatého povolania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Dôležitosť práce pre sebarealizáciu jednotlivca bola zdôraznená aj v judikatúre. V návrhoch vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Coleman</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑303/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:61">EU:C:2008:61</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0011">11</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), generálny advokát Poiares Maduro konštatoval, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>prístup k zamestnaniu a možnosť odborného rastu majú pre každého jednotlivca zásadný význam, nielen ako spôsob získania obživy, ale aj ako dôležitý spôsob sebarealizácie a realizácie vlastného potenciálu<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>. Tú istú citáciu zopakovala ako dôležitú pre pochopenie pôsobnosti smernice 2000/78 generálna advokátka Sharpston v návrhoch vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑507/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:922">EU:C:2019:922</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Cieľom smernice 2000/78 je teda chrániť pred diskrimináciou tých, ktorí pracujú, a jej článok 3 ods. 1 písm. a) má za cieľ umožniť prístup k práci bez diskriminácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Ako treba chápať pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>práca<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/> na určenie pôsobnosti smernice 2000/78? Nedávna judikatúra potvrdila, že pôsobnosť smernice 2000/78 treba vykladať široko<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200423">23. apríla 2020</DATE>, <NAME.CASE>Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑507/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:289">EU:C:2020:289</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>vo veci LGBTI<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>). Pozri tiež návrhy</NAME.CASE>, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston v danej veci (<NO.CASE>C‑507/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:922">EU:C:2019:922</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Súdny dvor v rozsudku vo veci HK zopakoval, že pojmy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>zamestnanie<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>samostatná zárobková činnosť<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>povolanie<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> je potrebné vykladať široko, ako to vyplýva z porovnania rôznych jazykových verzií článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78, že mnohé jazyky používajú všeobecné výrazy. Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20220602">2. júna 2022</DATE>, <NAME.CASE>HK/Danmark a HK/Privat</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑587/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:419">EU:C:2022:419</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a že sa neobmedzuje len na podmienky prístupu na miesta obsadené <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>pracovníkmi<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/> v zmysle článku 45 ZFEÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20220602">2. júna 2022</DATE>, <NAME.CASE>HK/Danmark a HK/Privat</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑587/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:419">EU:C:2022:419</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež bod 28 toho istého rozsudku, kde Súdny dvor uviedol <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>okrem skutočnosti, že uvedené ustanovenie sa výslovne týka samostatnej zárobkovej činnosti, z pojmov ,zamestnanie‘ a ,povolanie‘ chápaných v ich obvyklom význame tak vyplýva, že normotvorca Únie nemal v úmysle obmedziť pôsobnosť smernice 2000/78 na miesta zastávané ,pracovníkom‘ v zmysle článku 45 ZFEÚ<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Smernica 2000/78 teda pri ochrane pracujúcich nie je zameraná len na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>pracovníkov<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/> v zmysle práva voľného pohybu alebo sekundárneho práva prijatého na základe článku 153 ZFEÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>O vývoji pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>pracovník<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/> na vnútornom trhu a v sekundárnom pracovnom práve Únie v judikatúre Súdneho dvora pozri COUNTOURIS, N.: The Concept of <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>Worker<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/> in European Labour Law: Fragmentation, Autonomy and Scope. In: <HT TYPE="ITALIC">Industrial Law Journal</HT>, 2018, s. 192 – 225, a GOLDNER LANG, I.: Sloboda kretanja radnika. In: ĆAPETA, T., GOLDNER LANG, I. (eds): <HT TYPE="ITALIC">Pravo unutarnjeg tržišta Europske unije</HT>. Záhreb: Narodne Novine, 2021, s. 77 – 110.</P></NOTE> Aj keď smernica 2000/78 presahuje rámec <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>pracovníkov<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/> v zmysle článku 45 ZFEÚ, na tých druhých sa samozrejme vzťahuje tiež.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>V tomto smere pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Richard de la Tour v <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>HK/Danmark a HK/Privat</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑587/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:29">EU:C:2022:29</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>21. storočie si vyžaduje širšie vnímanie osoby, ktorá pracuje.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>V tomto smere pozri SUPIOT, A.: Homo faber: continuités et ruptures. In: SUPIOT, A. (ed.): <HT TYPE="ITALIC">Le travail au XXI<HT TYPE="SUP">e</HT> siècle</HT>, <HT TYPE="ITALIC">Livre du centenaire de l’OIT</HT>. Paríž: Éditions de l’Atelier, 2019, s. 15 – 41.</P></NOTE> V súčasnosti je osoba, ktorá pracuje, niekto, kto investuje svoj čas, vedomosti, zručnosti, energiu a často aj nadšenie, aby poskytol službu alebo vytvoril produkt pre niekoho iného, a nie pre seba, za čo je tejto osobe (v zásade) prisľúbená odmena.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Smernica 2000/78 má za cieľ umožniť prístup k akejkoľvek práci bez diskriminácie, ktorá sa vykonáva ako spôsob obživy, a to vo všetkých rôznych formách, v ktorých môže byť práca ponúkaná. Pri takomto chápaní účelu smernice 2000/78 nie je opodstatnené, ako vysvetlím v nasledujúcom bode, vylúčiť z jej pôsobnosti samostatnú zárobkovú činnosť, ktorá spočíva v poskytovaní tovaru alebo služieb vykonávanú v akejkoľvek zákonne upravenej forme.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Rozmanitosť práce a prečo poskytovanie tovarov alebo služieb nemožno vylúčiť zo smernice 2000/78</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Práca sa týka tak činnosti, ako aj výsledku tejto činnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>V tomto smere pozri SUPIOT, A.: Homo faber: continuités et ruptures. In: SUPIOT, A. (ed.): <HT TYPE="ITALIC">Le travail au XXI<HT TYPE="SUP">e</HT> siècle</HT>, <HT TYPE="ITALIC">Livre du centenaire de l’OIT</HT>. Paríž: Éditions de l’Atelier, 2019, s. 15 – 41, na s. 17; DUJARIER, M.‑A.: <HT TYPE="ITALIC">Troubles dans le travail</HT>, <HT TYPE="ITALIC">Sociologie d’une catégorie de pensée</HT>. Paríž: Puf, 2021, s. 365 – 366.</P></NOTE> Na účel uplatnenia antidiskriminačných právnych predpisov v oblasti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>zamestnania a povolania<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> nie je rozdiel, či pracovník výsledok svojej práce odovzdá jeho príjemcovi vopred, ako je to v klasickom pracovnom pomere, alebo ho ponúkne ako tovar alebo službu príjemcom neskôr. V oboch prípadoch si pracovník zarába na živobytie a zapája sa do spoločnosti tým, že investuje svoju osobnú prácu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Tá istá práca môže byť vykonávaná v mnohých formách, aj keď tradičné zamestnanie, chápané ako práca na plný úväzok, na dobu neurčitú a súčasť podriadeného a dvojstranného pracovného pomeru<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Takto bol <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>štandardný pracovný pomer<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/> opísaný v štúdii MOP o neštandardných formách práce. Pozri <HT TYPE="ITALIC">Non‑standard employment around the world: Understanding challenges, shaping prospects</HT>. Ženeva: MOP, 2016, s. 7. Pozri tiež mapu na strane 52 tejto štúdie.</P></NOTE> stále predstavuje najbežnejší model. Pribudli však neštandardné formy práce,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Tamže.</P></NOTE> ktoré spôsobujú fragmentáciu na trhu práce<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>DEAKIN, S., WILKINSON, F.: <HT TYPE="ITALIC">The Law of the Labour Market</HT>. Oxford: OUP, 2005, s. 311 – 313.</P></NOTE> a predstavujú nové regulačné výzvy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>FUDGE, J.: Blurring Legal Boundaries: Regulating for Decent Work. In: FUDGE, J., MCCRYSTAL, S., SANKARAN, K.: <HT TYPE="ITALIC">Challenging the legal boundaries of work regulation</HT>. Oxford: Hart, 2012, s. 1 – 26; DE STEFANO, V., ALOISI, A.: <HT TYPE="ITALIC">European Legal framework for digital labour platforms</HT>. Luxemburg: Európska komisia, 2018.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Osoba si môže zarábať na živobytie tým, že pracuje len pre jedného alebo pre viacerých <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0062" REF.END="QE0062"/>zamestnávateľov<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/>; na dlhšie alebo kratšie časové obdobie; na čiastočný úväzok alebo len sezónne; na jednom mieste alebo na rôznych miestach; pomocou vlastných nástrojov alebo nástrojov niekoho iného. Rovnako je možné dohodnúť prácu na – časovom základe (napríklad 20 hodín mesačne), alebo na základe úloh, ktoré sa majú vykonať (napríklad vymaľovanie šiestich stien nabielo).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Collins vysvetľuje, že osobná práca môže byť založená na zmluve o poskytovaní služieb v určitom časovom období, alebo na zmluve o vykonaní úlohy. Z ekonomického hľadiska môžu existovať rôzne dôvody, prečo je dohodnutý konkrétny typ práce, väčšinou súvisiace s rozdelením rizík. V tomto zmysle pozri COLLINS, H.: Independent Contractors and the Challenge of Vertical Disintegration to Employment. In: <HT TYPE="ITALIC">Oxford Journal of Legal Studies</HT>. 1990, zv. 10(3), s. 362.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Existujú teda rôzne spôsoby, akými môže osoba vykonávať tú istú prácu. To tiež znamená, že tá istá práca môže byť vykonávaná na základe rôznych právnych rámcov. Právny rámec, ktorý sa vzťahuje na konkrétny typ práce, ktorá je k dispozícii, sa môže v jednotlivých členských štátoch líšiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Tieto odlišné právne rámce by preto nemali byť relevantné na uplatnenie smernice 2000/78. Na účel jej uplatnenia je dôležité, aby osoba vykonávala <HT TYPE="ITALIC">prácu osobne</HT>, bez ohľadu na právnu formu, na základe ktorej je práca vykonávaná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Myšlienka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0063" REF.END="QE0063"/>práce vykonávanej osobne<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/> sa vyvinula v oblasti pracovného práva ako reakcia na fragmentáciu práce, v dôsledku ktorej sa mnohí jednotlivci ocitli mimo ochrany pracovného práva, pretože nepatrili pod konvenčné chápanie zamestnanca.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri k myšlienke osobnej práce napr. FREEDLAND, M., COUNTOURIS, N.: <HT TYPE="ITALIC">The Legal Construction of Personal Work Relations</HT>. Oxford: OUP, 2011, s. 5 a 42; SUPIOT, A.: Towards a European policy on work. In: COUNTOURIS, N., FREEDLAND, M. (eds): <HT TYPE="ITALIC">Resocialising Europe in a Time of Crisis</HT>. Cambridge: CUP, 2013, s. 19 – 35, s. 35; COUNTOURIS, N., DE STEFANO, V.: <HT TYPE="ITALIC">New trade union strategies for new forms of employment</HT>. Brusel: ETUC, 2019, s. 64.</P></NOTE> Práca vykonávaná osobne bola teda navrhnutá ako kritérium na určenie toho, ktorí pracovníci sú a ktorí nie sú požívateľmi práv zakotvených právnymi predpismi v oblasti pracovného práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Právnici špecializujúci sa na pracovné právo však majú tendenciu zahrnúť do pôsobnosti pracovného práva všetkých pracovníkov, ktorí poskytujú služby osobne, ale vylučujú tých, ktorí <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0064" REF.END="QE0064"/>skutočne prevádzkujú podnik na svoj vlastný účet<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Takúto definíciu osobného pracovného vzťahu navrhli N. COUNTOURIS, DE STEFANO, V. In: <HT TYPE="ITALIC">New trade union strategies for new forms of employment</HT>. Brusel: ETUC, 2019, s. 65: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0065" REF.END="QE0065"/>pojem ,osobný pracovný vzťah‘ je možné použiť na vymedzenie osobného rozsahu pôsobnosti pracovného práva, ktorý sa vzťahuje na každú osobu, ktorú iná osoba zamestnala na vykonávanie práce, pokiaľ táto osoba skutočne nepodniká na svoj vlastný účet<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/>.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru by sa antidiskriminačné právo Únie malo opierať o ešte širší pohľad na prácu vykonávanú osobne, ktorá nevylučuje podniky,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri tiež v tomto zmysle C. Barnard, ktorý vysvetľuje, že sú aj takí, ktorí by tvrdili, že odkaz na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0066" REF.END="QE0066"/>samostatne zárobkovo činné osoby<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/> zahŕňa v oblasti práva upravujúceho rovnosť dokonca aj nezávislé samostatne zárobkovo činné osoby (podnikateľov). In: <HT TYPE="ITALIC">EU Employment Law</HT>. Oxford: OUP, 2012, 4. vydanie, s. 348.</P></NOTE> ak majiteľ podniku vykonáva prácu osobne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Dôvod vyplýva z rozdielnych cieľov antidiskriminačného a pracovného práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Pracovné právo (s článkom 153 ZFEÚ ako právnym základom v EÚ) má za cieľ chrániť pracovníka pred osobou, ktorej poskytuje tovar alebo služby za predpokladu, že je v takomto pracovnom vzťahu v podriadenom, a teda slabšom postavení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Smernica 2000/78, prijatá na právnom základe súčasného článku 19 ZFEÚ, má iný cieľ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>V rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20220602">2. júna 2022</DATE>, <NAME.CASE>HK/Danmark a HK/Privat</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑587/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:419">EU:C:2022:419</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor uviedol, že: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0067" REF.END="QE0067"/>ako uviedol generálny advokát v bode 37 svojich návrhov, smernica 2000/78 teda nie je aktom sekundárneho práva Únie, ako sú akty založené najmä na článku 153 ods. 2 ZFEÚ, ktorých cieľom je len ochrana pracovníkov ako najslabšej strany v pracovnoprávnom vzťahu…<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/>.</P></NOTE> Je to nástroj na vytváranie rovnakých príležitostí na prácu pre každého. Táto rovnosť príležitostí si vyžaduje, aby prístup osoby k práci nebol obmedzený okrem iného jej sexuálnou orientáciou. Vykonávanie smernice 2000/78 by preto malo viesť k tomu, že každá osoba alebo spoločnosť, ktorá sa snaží získať prácu, sa stane <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0068" REF.END="QE0068"/>slepou<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/> voči charakteristikám potenciálneho poskytovateľa práce, v súvislosti s ktorým je zakázané postupovať diskriminačne, vrátane jeho sexuálnej orientácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Preto poskytovanie tovaru a služieb ako formu práce vykonávanej osobne nie je možné z pôsobnosti smernice 2000/78 vylúčiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Dovoľte mi vysvetliť, čo mám na mysli, na príklade. Žena má IT zručnosti a môže napríklad vytvoriť softvér, ktorý využíva algoritmy strojového učenia. Prvá možnosť, ako by sa mohla zapojiť do práce, na ktorú má odbornosť, je zamestnať sa na základe zmluvy na plný úväzok v spoločnosti zaoberajúcej sa vývojom softvéru.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Práca len pre jednu spoločnosť ju však nemusí napĺňať, a preto sa môže rozhodnúť ponúknuť rovnakú prácu ako samostatne zárobkovo činná osoba viacerým spoločnostiam. Môže sa napríklad pokúsiť nadviazať stabilný vzťah s jednou spoločnosťou, aby si bola istá, že bude mať pravidelný príjem. Dá sa to dosiahnuť na základe zmluvy o poskytovaní určitých tovarov a služieb (napríklad vytvorením na mieru šitých algoritmov strojového učenia, údržbou firemného softvéru a zaškolením personálu o jeho používaní). Takáto zmluva môže byť uzavretá na určité časové obdobie, povedzme rok, a môže byť každoročne obnovovaná. Zároveň sa bude snažiť nájsť ďalšie spoločnosti, ktoré by mohli potrebovať jej prácu. S týmito ďalšími spoločnosťami alebo jednotlivcami môže uzavrieť iba jednu konkrétnu zmluvu na vývoj algoritmov strojového učenia, ktoré potrebujú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Ako samostatne zárobkovo činná osoba by teda mala viacero druhov zmluvných vzťahov. Prvý typ na základe zmluvy o poskytovaní služieb, ktoré poskytuje určitý počet hodín mesačne alebo ročne, a ďalšie typy na základe zmlúv na konečný produkt, a to softvér prispôsobený potrebám konkrétneho zákazníka. Všetky vyššie uvedené práce môžu byť založené na zmluvách o poskytovaní tovaru alebo služieb uzavretých individuálne s príslušnou odborníčkou na IT. Tá istá odborníčka na IT sa však môže rozhodnúť založiť spoločnosť a predávať svoju prácu prostredníctvom tejto spoločnosti.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Napríklad v niektorých členských štátoch môžu byť zakázané po sebe nasledujúce individuálne zmluvy na poskytovanie služieb s tou istou spoločnosťou. Môže to byť dokonca dôsledok vykonávania pracovných právnych predpisov Únie, ktorých cieľom je zaručiť pracovníkom bezpečnejšie pracovné zmluvy na dobu neurčitú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú z <DATE ISO="19990318">18. marca 1999</DATE>, ktorá je uvedená v prílohe k smernici Rady 1999/70/ES z <DATE ISO="19990628">28. júna 1999</DATE> o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="175" PAGE.FIRST="43" DATE.PUB="1999">Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/003, s. 368).</P></NOTE> Naša odborníčka na IT si však nepraje byť zamestnaná. Motiváciu zamestnávať ju nemá ani firma, pre ktorú pracuje na základe po sebe nasledujúcich jednoročných zmlúv o poskytovaní služieb, no na druhej strane s ňou má záujem naďalej spolupracovať. V takejto situácii sa naša odborníčka na IT môže rozhodnúť založiť si vlastnú spoločnosť. Mohla by tak naďalej ponúkať svoju prácu tej istej spoločnosti prostredníctvom svojej vlastnej spoločnosti bez toho, aby sa na ňu vzťahovali právne predpisy zakazujúce po sebe nasledujúce časovo obmedzené zmluvy o poskytovaní služieb.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Vo všetkých situáciách opísaných vyššie vykonávala odborníčka na IT rovnaký typ práce a spoločnosti alebo jednotlivci, s ktorými uzavrela zmluvy, uspokojovali rovnakú potrebu zaobstarať vykonanie práce.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Existujú však argumenty, že zmluva uzavretá s ňou ako s osobou je skutočne formou samostatnej zárobkovej činnosti, zatiaľ čo zmluva uzavretá s jej spoločnosťou nie je, pretože ide o poskytovanie tovaru alebo služieb. V prvom prípade si potenciálny <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0069" REF.END="QE0069"/>zamestnávateľ<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/> kúpi jej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0070" REF.END="QE0070"/>prácu<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/> a v druhom prípade jej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0071" REF.END="QE0071"/>tovar<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0072" REF.END="QE0072"/>služby<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Existuje v tom skutočne nejaký rozdiel vzhľadom na smernicu 2000/78, ktorej cieľom je chrániť právo ľudí zapájať sa do spoločnosti a zarábať si na živobytie osobnou prácou? Odmietnutie spoločnosti uzavrieť zmluvu s našou hypotetickou odborníčkou na IT, pretože má homosexuálnu orientáciu (alebo vyznáva určité náboženstvo, je príliš stará alebo príliš mladá), alebo preto, že má akúkoľvek inú vlastnosť, ktorá nemá nič spoločné s jej schopnosťou vytvárať softvér strojového učenia, jej bráni v prístupe k tejto konkrétnej zákazke, a preto jej obmedzuje prístup k práci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Nie je problém akceptovať, že takáto diskriminácia by nebola povolená, ak si hľadala tradičné zamestnanie. Prečo by to isté nemalo platiť aj vo všetkých ostatných situáciách, keď svoju prácu ponúkala na základe zmlúv o poskytovaní tovaru alebo služieb uzavretých s ňou ako osobou, alebo na základe zmlúv o poskytovaní tovaru alebo služieb uzavretých s jej spoločnosťou s tým, že sa zaviaže prácu vykonať osobne?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>V podstate v tom nie je rozdiel tak z pohľadu osoby, ktorá vykonáva prácu, ako aj z pohľadu spoločnosti obstarávajúcej jej prácu vykonávanú osobne. Vykonáva prácu, ktorú potrebuje niekto iný. Vyňať niektoré z týchto situácií z pôsobnosti smernice 2000/78, ktorej cieľom je umožniť nediskriminačný prístup k živobytiu a schopnosť prispievať do spoločnosti prostredníctvom práce, bez ohľadu na právnu formu, na základe ktorej sa poskytuje,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri bod 54 vyššie a v ňom citovanú judikatúru.</P></NOTE> sa mi zdá byť v rozpore s cieľmi tejto smernice.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Z pohľadu uplatňovania antidiskriminačného práva nie je rozdiel, či osoba vykonávajúca prácu je zároveň podnikom, a teda je vo vzťahu k potenciálnemu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0073" REF.END="QE0073"/>zamestnávateľovi<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/> v horizontálnom, a nie v podriadenom postavení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>To neznamená, že v iných oblastiach práva Únie, ako je napríklad právo hospodárskej súťaže, táto skutočnosť nehrá žiadnu úlohu. V tejto súvislosti pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141204">4. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>FNV Kunsten Informatie en Media</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑413/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2411">EU:C:2014:2411</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Napokon, v určitých právnych systémoch, aspoň v niektorých povolaniach, sa samostatne zárobkovo činné osoby musia zaregistrovať ako podnikatelia, alebo sú aspoň zvyčajne takto organizované.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Jedným z takýchto príkladov je prípad obchodných zástupcov. Vzťahy medzi obchodnými zástupcami a zastúpenými subjektmi sú podnikateľské. Vo väčšine prípadov sú však obchodní zástupcovia samostatne zárobkovo činné fyzické osoby, ktoré sú zároveň jedinými vlastníkmi podnikov alebo malých a stredných podnikov (MSP).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Pozri v tejto súvislosti pracovný dokument útvarov Komisie, hodnotenie smernice 86/653 (hodnotenie REFIT), SWD(2015) 146 final, 16. júl 2015.</P></NOTE> Mohol by potenciálny zastúpený subjekt odmietnuť uzavrieť zmluvu s obchodným zástupcom len preto, že má určitú sexuálnu orientáciu? Nebolo by takéto odmietnutie pokryté smernicou 2000/78?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Napokon, ak by osobné poskytovanie tovaru a služieb bolo vyňaté z pôsobnosti smernice 2000/78, umožnilo by to spoločnostiam alebo jednotlivcom, ktorí požadujú vykonanie určitej práce, obísť zákaz diskriminácie tým, že sa rozhodnú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0074" REF.END="QE0074"/>kúpiť<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/> tovar alebo služby namiesto toho, aby zamestnali poskytovateľa služieb. To by, ako tvrdí J. K. a Komisia, bolo v rozpore so zamýšľaným účinkom tejto smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Ak sa má zakázať diskriminácia z vymenovaných dôvodov, pokiaľ ide o prístup k práci, poskytovanie tovarov a služieb nemožno vylúčiť z pojmu samostatná zárobková činnosť v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78, pokiaľ poskytovateľ služieb ponúka prácu vykonávanú osobne na účel zárobku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Ako vyplýva z okolností tejto veci, TP potrebovala služby redaktora. Táto televízna stanica sa z nezverejnených dôvodov (mohlo ísť o lacnejšiu možnosť) domnievala, že je lepšie kúpiť služby redaktora od nezávislého dodávateľa, ako ho zamestnať. Pre inú televíznu stanicu mohol byť tento výpočet iný – mohlo by byť lacnejšie alebo menej riskantné zamestnať editora na čiastočný alebo plný úväzok. Nevidím žiadne rozumné odôvodnenie, prečo by sa smernica 2000/78 mala chápať tak, že zakazuje televíznej stanici posudzovať sexuálnu orientáciu pri zamestnávaní editora, a nie pri uzatváraní zmlúv na poskytovanie jeho služieb priamo alebo prostredníctvom jeho spoločnosti. Z pohľadu televíznej stanice aj redaktora je situácia v podstate rovnaká: televízna stanica získava služby redaktora, ktoré potrebuje, a editor ponúka prácu vykonávanú osobne.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Predbežný záver</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0075" REF.END="QE0075"/>samostatná zárobková činnosť<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/>, ako sa používa v smernici 2000/78, zahŕňa poskytovanie tovaru a služieb, keď poskytovateľ vykonáva prácu osobne. V takejto situácii potenciálny príjemca tovaru alebo služby nemôže odmietnuť podpísanie zmluvy na základe sexuálnej orientácie poskytovateľa.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="14"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Je uzavretie individuálnej zmluvy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0076" REF.END="QE0076"/>podmienkou prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/> v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78?</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Poľská vláda tvrdí, že odmietnutie uzavretia individuálnej zmluvy o poskytovaní služieb nespadá pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0077" REF.END="QE0077"/>podmienka prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti<QUOT.END REF.START="QS0077" CODE="201C" ID="QE0077"/> v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78. Podľa jej názoru sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0078" REF.END="QE0078"/>podmienka prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti<QUOT.END REF.START="QS0078" CODE="201C" ID="QE0078"/> týka len všeobecných podmienok na výkon určitých povolaní. Toto pravidlo sa, ako poľská vláda vysvetlila na pojednávaní, vzťahuje len na regulované povolania. V tejto veci žiadne verejné pravidlo nebráni J. K. ponúkať svoje služby ako redaktor. Neexistuje teda žiadna prekážka, pokiaľ ide o jeho prístup k tomuto povolaniu. Individuálne rozhodnutie potenciálneho príjemcu služby preto nie je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0079" REF.END="QE0079"/>podmienka prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti<QUOT.END REF.START="QS0079" CODE="201C" ID="QE0079"/>. Na takéto rozhodnutie sa namiesto toho vzťahuje sloboda osoby vybrať si, s kým podpíše zmluvu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>J. K., belgická, holandská, portugalská vláda a Európska komisia sa domnievajú, že článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 sa vzťahuje na odmietnutie uzavrieť zmluvu so samostatne zárobkovo činnou osobou na základe sexuálnej orientácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Súdny dvor mal príležitosť objasniť pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0080" REF.END="QE0080"/>podmienky prístupu k zamestnaniu<QUOT.END REF.START="QS0080" CODE="201C" ID="QE0080"/> v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 v rozsudku vo veci LGBTI<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Bod 39.</P></NOTE>, ktorá sa tiež týkala diskriminácie na základe sexuálnej orientácie. Súdny dvor najprv vysvetlil, že tento pojem treba vykladať v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku, pričom sa zohľadní kontext, v ktorom sa používa, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Rozsudok vo veci LGBTI, bod 32.</P></NOTE> Na základe toho dospel k záveru, že podmienky prístupu sa vzťahujú na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0081" REF.END="QE0081"/>okolnosti alebo skutočnosti, ktorých existencia sa musí nevyhnutne preukázať na to, aby určitá osoba mohla získať dané zamestnanie alebo prácu<QUOT.END REF.START="QS0081" CODE="201C" ID="QE0081"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Rozsudok vo veci LGBTI, bod 33.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Aj keď Súdny dvor v rozsudku vo veci LGBTI odkazoval iba na prístup k zamestnaniu, to isté platí aj pre pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0082" REF.END="QE0082"/>podmienky prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti<QUOT.END REF.START="QS0082" CODE="201C" ID="QE0082"/> vzhľadom na to, že článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 súčasne odkazuje na zamestnanie, samostatnú zárobkovú činnosť a povolanie. Preto podmienky prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti pokrývajú okolnosti alebo skutočnosti, ktoré musia byť preukázané, aby si osoba mohla zabezpečiť konkrétnu prácu ako samostatnú zárobkovú činnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Samostatne zárobkovo činná osoba dostáva prácu uzavretím zmluvy o poskytnutí služieb alebo podobnej občianskoprávnej zmluvy. Ak potenciálny príjemca služieb samostatne zárobkovo činnej osoby podmieňuje prístup k práci tým, že trvá na tom, že osoba, ktorá ju vykonáva, nie je homosexuálna, je zrejmé, že osoba s takouto sexuálnou orientáciou nemôže získať túto konkrétnu prácu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Ak je teda odmietnutie uzavretia pracovnej zmluvy s osobou z dôvodu jej sexuálnej orientácie v situácii bežného zamestnania zakázané článkom 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78, potom aj odmietnutie uzatvorenia zmluvy o poskytovaní služieb alebo obdobnej zmluvy so samostatne zárobkovo činnou osobou z dôvodu jej sexuálnej orientácie musí byť zakázané týmto ustanovením, ktoré sa týka zamestnania aj samostatnej zárobkovej činnosti.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Nakoniec by som sa rada venovala doplňujúcej otázke, ktorá bola prediskutovaná na pojednávaní. Uplatnil by sa článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 aj v hypotetickej situácii, v ktorej by samostatne zárobkovo činná osoba, akou je J. K., nemala dlhodobý predchádzajúci pracovný vzťah, ale uchádzala by sa o prácu prvýkrát a uzavretie zmluvy by bolo odmietnuté z dôvodu jej sexuálnej orientácie? Inými slovami, mení niečo kontinuita práce?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>J. K. a Komisia sa domnievali, že uchádzanie sa o prácu po prvýkrát by nič nezmenilo. Poľská vláda trvala na svojom predchádzajúcom stanovisku, že jednotlivé rozhodnutia tohto druhu nespadajú pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0083" REF.END="QE0083"/>podmienky prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti<QUOT.END REF.START="QS0083" CODE="201C" ID="QE0083"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Súhlasím s J. K. a Komisiou. Situáciou, na ktorú sa vzťahuje písmeno a), je prístup k práci. Predchádzajúce pracovné vzťahy nesúvisia s uchádzaním sa o prácu a úspechom pri uzavretí zmluvy. Inými slovami, odmietnutie uzavretia zmluvy vo veci samej nespadá do pôsobnosti článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 preto, že J. K. mal predchádzajúce zmluvy so spoločnosťou TP, ale skôr preto, že mu bol odmietnutý prístup k novej práci prostredníctvom odmietnutia zo strany spoločnosti TP uzavrieť s ním novú zmluvu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Predbežný záver</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Odmietnutie uzavrieť individuálnu zmluvu o poskytovaní služieb so samostatne zárobkovo činnou osobou, ktoré je motivované sexuálnou orientáciou danej osoby, je pokryté slovným spojením <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0084" REF.END="QE0084"/>podmienky prístupu k… samostatnej zárobkovej činnosti<QUOT.END REF.START="QS0084" CODE="201C" ID="QE0084"/> uvedeným v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Uplatniteľnosť článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Za konkrétnych okolností prejednávanej veci odmietnutie uzavretia zmluvy J. K. nielenže bráni v prístupe k novej práci, ale aj ukončuje jeho sedemročnú spoluprácu so spoločnosťou TP výlučne na základe jeho sexuálnej orientácie. Podľa môjho názoru je preto článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 uplatniteľný aj v tomto prípade.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Poľská vláda tvrdila, že článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 sa nemôže uplatniť, pretože po prvé samostatná zárobková činnosť nie je v tomto ustanovení výslovne uvedená, a po druhé samostatne zárobkovo činné osoby v žiadnom prípade nemôžu byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0085" REF.END="QE0085"/>prepustené<QUOT.END REF.START="QS0085" CODE="201C" ID="QE0085"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 dopĺňa písmeno a). Zatiaľ čo druhé uvedené sa vzťahuje na prístup k práci, prvé sa vzťahuje na podmienky práce, vrátane jej ukončenia. Neexistenciu odkazu na samostatnú zárobkovú činnosť v písmene c) je preto možné pripísať nejasnej formulácii právnej úpravy, a nie zámeru normotvorcu vylúčiť samostatne zárobkovo činné osoby. Zatiaľ čo článok 3 ods. 1 písm. a) sa týka osobnej aj vecnej pôsobnosti smernice 2000/78, písm. c) sa týka iba jej vecnej pôsobnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>Okrem toho je pravda, že samostatne zárobkovo činnú osobu nie je možné prepustiť, ak sa slovo prepúšťanie používa len v súvislosti so zamestnaním. To je však irelevantné. Článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 odkazuje na prepúšťanie ako príklad toho, čo sa rozumie vo vzťahu k <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0086" REF.END="QE0086"/>podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam<QUOT.END REF.START="QS0086" CODE="201C" ID="QE0086"/>. Toto ustanovenie sa vzťahuje na<?PAGE NO="16"?> všetky podmienky práce a jej ukončenia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Okrem toho by som chcela zdôrazniť, že Súdny dvor v inom kontexte súvisiacom s voľným pohybom a právami občanov založenými na smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z <DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE> o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="158" PAGE.FIRST="77" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/005, s. 46), už uznal, že nedobrovoľné ukončenie práce samostatne zárobkovo činnej osoby možno prirovnať k nedobrovoľnému prepusteniu zamestnanca. Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171220">20. decembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Gusa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑442/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:1004">EU:C:2017:1004</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190411">11. apríla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Tarola</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑483/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:309">EU:C:2019:309</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Predbežný záver</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Situácia, o akú ide v prejednávanej veci, v ktorej už mala samostatne zárobkovo činná osoba vytvorené pracovné vzťahy s príjemcom služieb, ktorý odmietol uzavrieť novú zmluvu výlučne z dôvodu sexuálnej orientácie danej osoby, spadá do pôsobnosti článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Je možné odvolávať sa na zmluvnú slobodu na účel ospravedlnenia diskriminácie na základe sexuálnej orientácie?</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>Ďalšou otázkou, ktorá implicitne vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, je, či je možné sa odvolávať na zmluvnú slobodu, chápanú ako právo slobodne si vybrať zmluvnú stranu, ako je ustanovené v článku 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania, zo strany spoločnosti TP na účel odôvodnenia vylúčenia uplatnenia smernice 2000/78.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>Smernica 2000/78 vo svojom článku 2 ods. 5 stanovuje, že vnútroštátne opatrenia môžu výnimočne vylúčiť uplatnenie tejto smernice, ak sú okrem iného nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných. Súdny dvor vysvetlil, že toto ustanovenie zavádzajúce výnimku zo zásady zákazu diskriminácie sa musí vykladať doslovne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110913">13. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Prigge a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑447/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:573">EU:C:2011:573</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106.</NO.P><TXT>Možno článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania chápať ako opatrenie nevyhnutné na ochranu slobôd iných v demokratickej spoločnosti, ako je uvedené v článku 2 ods. 5 smernice 2000/78?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107.</NO.P><TXT>Článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania zaručuje slobodu výberu zmluvnej strany. Podľa tohto ustanovenia možno túto slobodu obmedziť s cieľom zabrániť diskriminácii na základe pohlavia, rasy, etnického pôvodu alebo národnosti. Obmedzenie zmluvnej slobody sa však nepredpokladá v situácii, v ktorej výsledkom voľby je diskriminácia na základe sexuálnej orientácie. Rozhodovanie o uzavretí zmluvy na základe sexuálnej orientácie potenciálnej zmluvnej strany je teda podľa tohto zákona povolené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108.</NO.P><TXT>Podľa článku 2 ods. 5 smernice 2000/78 ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, nie je v rozpore s touto smernicou, ak je potrebné na umožnenie slobody uzatvárať zmluvy.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="17"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109.</NO.P><TXT>Na začiatku a predtým, ako sa pustím do akejkoľvek formy preskúmania proporcionality, musím načrtnúť problém, ktorý mám, keď sa snažím premýšľať o tejto otázke z hľadiska vyváženosti. Môže byť totiž povolenie diskriminovať na základe niektorého zo zakázaných dôvodov vôbec súčasťou zmluvnej slobody v spoločnosti, ktorá je založená na hodnote rovnosti?<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>V nedávnych rozsudkoch Súdneho dvora zasadnutie v pléne vysvetlilo, že hodnoty vymenované v článku 2 ZEÚ, vrátane rovnosti, sú neoddeliteľnou súčasťou samotnej identity Európskej únie (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20220216">16. februára 2022</DATE>, <NAME.CASE>Maďarsko/Parlament a Rada</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑156/21</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:97">EU:C:2022:97</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0232">232</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20220216">16. februára 2022</DATE>, <NAME.CASE>Poľsko/Parlament a Rada</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑157/21</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:98">EU:C:2022:98</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0264">264</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Samotným účelom smernice 2000/78 je pretaviť hodnotu rovnosti na skutočnosť zavedením zákazu diskriminácie, ako je vyjadrený v článku 21 Charty. Už od rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19760408">8. apríla 1976</DATE>, <NAME.CASE>Defrenne</NAME.CASE> (<NO.CASE>43/75</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:56">EU:C:1976:56</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), rovnosť predstavuje sociálny model, ktorý sa Európska únia snaží dosiahnuť. McCrudden napríklad vysvetľuje, že keď sa rovnosť chápe ako koncept ochrany práv, zásada rovnakého zaobchádzania má mimoriadny význam pri preukázaní toho, že ciele Európskej únie presahujú ekonomické ciele a rozširujú sa na ochranu európskeho sociálneho modelu. Pozri McCRUDDEN, C.: The New Concept of Equality. In: <HT TYPE="ITALIC">ERA</HT>, 2003, s. 18. Pozri tiež WADDINGTON, L.: Testing the Limits of the EC Treaty Article on Non‑discrimination. In: <HT TYPE="ITALIC">Industrial Law Journal</HT>, 1999, s. 133 – 151, na s. 134, ktorý vychádzal z toho, že zahrnutie článku 13 ES do Zmluvy nebolo primárne vyvolané snahou bojovať proti diskriminácii z ekonomických dôvodov, ale skôr priblížiť Európu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0087" REF.END="QE0087"/>bližšie k občanom<QUOT.END REF.START="QS0087" CODE="201C" ID="QE0087"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110.</NO.P><TXT>Ak je však možné pripustiť, že zmluvná sloboda je obmedzená zákazom diskriminácie na základe dôvodov uvedených v smernici 2000/78, konvenčná analýza proporcionality vedie k záveru, že povolenie diskriminácie na základe sexuálnej orientácie nie je nevyhnutné na ochranu zmluvnej slobody v demokratickej spoločnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111.</NO.P><TXT>Zhrnutím na záver, že článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania nie je v demokratickej spoločnosti na ochranu zmluvnej slobody nevyhnutný, je poukázať na to, že toto ustanovenie už zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu pri výbere druhej zmluvnej strany. To samo osebe dokazuje, že poľský zákonodarca nepovažuje slobodu diskriminácie za potrebnú na zaručenie zmluvnej slobody v demokratickej spoločnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112.</NO.P><TXT>Spôsob, ako vyvážiť dve základné práva, je posúdiť, či niektoré z nich nebolo neprimerane obmedzené. Vzhľadom na to, že podľa článku 2 ods. 5 smernice 2000/78 sa zmluvná sloboda používa ako odôvodnenie odchýlky od tejto smernice, si táto situácia paradoxne vyžaduje zmenu analýzy. Otázkou je, či bola zmluvná sloboda smernicou 2000/78 neprimerane obmedzená. Ak sa ukáže, že to tak nie je, bude z toho vyplývať záver, že vnútroštátne právo nie je v demokratickej spoločnosti potrebné na ochranu slobody používanej ako odôvodnenie (zmluvná sloboda).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Súdny dvor vykonal podobné vyvažovanie medzi právom na nediskrimináciu, ako je stanovené v smernici 2000/78, a slobodou prejavu, ako je chránená článkom 11 Charty, v rozsudku vo veci LGBTI, body 47 až 57. Súdny dvor vyvažoval právo na nediskrimináciu, ako je ustanovené v smernici 2000/78, so slobodou združovania, ako je chránená v článku 12 Charty, v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20220602">2. júna 2022</DATE>, <NAME.CASE>HK/Danmark a HK/Privat</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑587/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:419">EU:C:2022:419</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113.</NO.P><TXT>Ak sa vyššie uvedené uplatní na prejednávanú vec, analýza sa vykoná takto. Východiskovým bodom je poznamenať, že právo ponúkané ako odôvodnenie, v tomto prípade zmluvná sloboda, nie je absolútnym právom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Stojí za zmienku, že zmluvná sloboda bola uznaná aj právnym poriadkom Únie ako jedno zo základných práv, ako súčasť slobody podnikania zaručenej článkom 16 Charty. Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20211221">21. decembra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Bank Melli Iran</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑124/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:1035">EU:C:2021:1035</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). To v prvom rade znamená, že normotvorca Únie je povinný zohľadniť túto slobodu pri prijímaní antidiskriminačných právnych predpisov. Po druhé, ako sa chápe v právnom poriadku Únie, zmluvná sloboda nie je absolútna. Práve naopak, Súdny dvor rozhodol, že sloboda podnikania, ako je ustanovená v článku 16 Charty <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0088" REF.END="QE0088"/>môže byť… podriadená veľkému rozsahu zásahov verejnej moci, ktoré sú schopné vo verejnom záujme obmedziť výkon hospodárskej činnosti<QUOT.END REF.START="QS0088" CODE="201C" ID="QE0088"/>. Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130122">22. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Sky Österreich</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑283/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:28">EU:C:2013:28</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20211221">21. decembra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Bank Melli Iran</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑124/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:1035">EU:C:2021:1035</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0081">81</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). V súvislosti s posledným bodom pozri tiež WEATHERILL, S.: Use and Abuse of the EU’s Charter of Fundamental Rights: on the improper veneration of <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0089" REF.END="QE0089"/>freedom of contract<QUOT.END REF.START="QS0089" CODE="201C" ID="QE0089"/>. In: <HT TYPE="ITALIC">European Review of Contract Law</HT>, 2014, s. 167 – 182.</P></NOTE> Môže byť obmedzené zákonom, aby sa dosiahli spoločensky prijateľné ciele, za predpokladu, že tým nie je dotknutá samotná podstata tohto práva a obmedzenie je primerané (náležité a nevyhnutné) sledovaným cieľom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114.</NO.P><TXT>Požiadavka, aby obmedzenie zmluvnej slobody bolo obsiahnuté v zákone, je splnená, keďže je stanovené v smernici Únie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="18"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115.</NO.P><TXT>Po druhé cieľom smernice 2000/78 je dosiahnuť, aby sa rovnosť v oblasti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0090" REF.END="QE0090"/>zamestnania a povolania<QUOT.END REF.START="QS0090" CODE="201C" ID="QE0090"/> stala skutočnosťou vo všetkých členských štátoch Únie. Táto smernica tiež prispieva k dosiahnutiu ďalších cieľov stanovených v Zmluvách. Podľa jej odôvodnenia 11 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0091" REF.END="QE0091"/>diskriminácia z dôvodov náboženského presvedčenia alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie môže sťažiť dosiahnutie… vysokej úrovne zamestnanosti a sociálnej ochrany, zvýšenie životnej úrovne a kvality života, ekonomickú a sociálnu súdržnosť a solidaritu a slobodný pohyb osôb<QUOT.END REF.START="QS0091" CODE="201C" ID="QE0091"/>. Smernica 2000/78 preto obmedzuje zmluvnú slobodu s cieľom dosiahnuť rovnosť a iné dôležité ciele Únie, ktoré sú legitímnymi cieľmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0116"><NO.P>116.</NO.P><TXT>Po tretie táto smernica iba obmedzuje slobodu výberu dodávateľov tým, že vylučuje možnosť, aby sa takýto výber zakladal na niektorom z vymenovaných dôvodov. Zamestnávateľom ani iným na podobnej pozícii to nebráni vo výbere najvhodnejšej osoby na danú prácu. V tejto súvislosti odôvodnenie 17 smernice 2000/78 vysvetľuje, že táto smernica <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0092" REF.END="QE0092"/>nevyžaduje nábor, postup v zamestnaní, zachovanie pracovného pomeru alebo odbornú prípravu jednotlivca, ktorý nie je príslušný [kvalifikovaný – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], schopný alebo k dispozícii, aby vykonával podstatné funkcie dotknutého pracovného zaradenia…<QUOT.END REF.START="QS0092" CODE="201C" ID="QE0092"/>. To je podľa môjho názoru podstata zmluvnej slobody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0117"><NO.P>117.</NO.P><TXT>Rozhodnutie neprijať alebo prepustiť môže byť založené na rôznych dôvodoch, ktoré sú relevantné pre danú prácu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Pozri napríklad v súvislosti s prípadom tehotnej ženy prepustenej z dôvodu hromadného prepúšťania rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180222">22. februára 2018</DATE>, <NAME.CASE>Porras Guisado</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑103/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:99">EU:C:2018:99</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Preto zákaz diskriminácie na základe vymenovaných dôvodov pri výbere toho, s kým uzavrieť zmluvu, nemá vplyv na podstatu zmluvnej slobody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0118"><NO.P>118.</NO.P><TXT>Napokon, ak pripustíme, že obmedzenie zmluvnej slobody skutočne existuje, je potrebné ďalej preukázať, že takéto obmedzenie je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa (cieľov) smernice 2000/78. Obmedzím sa na analýzu proporcionality vo vzťahu k cieľu boja proti diskriminácii v oblasti zamestnania a povolania, keďže ide o cieľ, ktorý priamo súvisí s právnym základom, na ktorom bola táto smernica prijatá.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Pozri bod 44 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0119"><NO.P>119.</NO.P><TXT>Smernica 2000/78 je tým, že vylučuje možnosť diskriminácie na základe zakázaných dôvodov, a tým, že v jej článku 17 vyžaduje, aby členské štáty počítali s účinnými a odstrašujúcimi sankciami pri jej prebratí, určená na to, aby prispela k boju proti diskriminácii, keďže by bolo možné očakávať, že to povedie k postupnému poklesu výskytu a v konečnom dôsledku k vymiznutiu takéhoto správania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0120"><NO.P>120.</NO.P><TXT>Fungovanie spoločnosti bez diskriminácie zo zakázaných dôvodov v oblasti zamestnania a povolania je možné dosiahnuť len vtedy, ak nikto, kto požaduje a má záujem o prácu inej osoby, nebude brať do úvahy vlastnosti vymenované v smernici 2000/78. Ak to tak nebude, osoby s týmito vlastnosťami nebudú mať rovnaké šance na získanie práce. Preto v spoločnosti, v ktorej takéto obavy stále zohrávajú svoju úlohu, je zákaz robenia rozhodnutí na tomto základe a ich odrádzanie primeranými sankciami minimom nevyhnutným na dosiahnutie tohto cieľa. Neviem si predstaviť menej reštriktívnu alternatívu na dosiahnutie cieľa, ktorým je oblasť zamestnania a povolania bez diskriminácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0121"><NO.P>121.</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že zmluvná sloboda, ktorú má chrániť článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania, nie je neprimerane obmedzená smernicou 2000/78, nie je možné toto ustanovenie vykladať ako nevyhnutné na ochranu slobody výberu zmluvnej strany v demokratickej spoločnosti.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="19"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Predbežný záver</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0122"><NO.P>122.</NO.P><TXT>Vnútroštátne ustanovenie, akým je článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania, nie je nevyhnutné na ochranu slobody výberu zmluvnej strany v demokratickej spoločnosti. Toto ustanovenie teda nemôže odôvodniť vylúčenie uplatňovania smernice 2000/78 na základe jej článku 2 ods. 5.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">D.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Povinnosti vnútroštátneho súdu v prípade rozporu medzi normou vnútroštátneho práva a smernicou 2000/78</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0123"><NO.P>123.</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný, smernica 2000/78 zostáva uplatniteľná na prejednávanú vec, teda na odmietnutie uzavretia zmluvy so samostatne zárobkovo činnou osobou z dôvodu sexuálnej orientácie tejto osoby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0124"><NO.P>124.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vysvetlil, že článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania je uplatniteľný na situáciu, o akú ide vo veci samej.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Právomoc vykladať vnútroštátne právo má výlučne vnútroštátny súd. V prejudiciálnom konaní sa preto Súdny dvor musí oprieť o výklad vnútroštátneho práva vnútroštátnym súdom. Vnútroštátny súd vysvetlil, že sa domnieva, že na taký typ zmluvy, ako je ten v prejednávanej veci, sa vzťahuje poľský zákon o rovnosti zaobchádzania na základe jeho článku 4 ods. 2, a preto sa na ňu vzťahuje aj jeho článok 5 ods. 3.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0125"><NO.P>125.</NO.P><TXT>To znamená, že vnútroštátny súd čelí dvom protichodným ustanoveniam uplatniteľným na prejednávanú vec: prvé ustanovené v smernici 2000/78 zakazuje spoločnosti TP odmietnuť uzavrieť zmluvu s J. K., lebo je homosexuál; druhé, obsiahnuté v poľskom zákone o rovnosti zaobchádzania, umožňuje spoločnosti TP odmietnuť uzavretie zmluvy s J. K. z dôvodu, že je homosexuál.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0126"><NO.P>126.</NO.P><TXT>Právo Únie má pravidlo, ktoré sa uplatňuje v prípade konfliktu medzi dvoma pravidlami, ak sa obe vzťahujú na rovnaké skutkové okolnosti: vnútroštátny súd musí pri rozhodovaní uplatniť pravidlo Únie a nie pravidlo vnútroštátneho práva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19780309">9. marca 1978</DATE>, <NAME.CASE>Simmenthal</NAME.CASE> (<NO.CASE>106/77</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1978:49">EU:C:1978:49</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20220222">22. februára 2022</DATE>, <NAME.CASE>RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑430/21</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:99">EU:C:2022:99</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Prednosť práva Únie tak rieši takýto konflikt pravidiel v prospech pravidla Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0127"><NO.P>127.</NO.P><TXT>Pre úplnosť je potrebné dodať, že prednosť funguje ako kolízne pravidlo a vyžaduje si neuplatnenie vnútroštátneho pravidla, ktoré je v rozpore, ak má pravidlo Únie priamy účinok.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190624">24. júna 2019</DATE>, <NAME.CASE>Popławski</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑573/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:530">EU:C:2019:530</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0128"><NO.P>128.</NO.P><TXT>Smernice majú priamy účinok vo vertikálnych situáciách.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19790405">5. apríla 1979</DATE>, <NAME.CASE>Ratti</NAME.CASE> (<NO.CASE>148/78</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1979:110">EU:C:1979:110</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE>, <NAME.CASE>Smith</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑122/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:631">EU:C:2018:631</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Vzhľadom na to, že TP je verejnoprávna televízna stanica,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Jej vlastníkom je Štátna pokladnica. Stojí za zmienku, že TP, žalovaná v konaní na vnútroštátnom súde, nepredložila písomné pripomienky ani sa nezúčastnila na pojednávaní na Súdnom dvore.</P></NOTE> v judikatúre sa uvádza, že takáto situácia sa má chápať na účely priameho uplatnenia smernice ako vertikálna.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19860226">26. februára 1986</DATE>, <NAME.CASE>Marshall</NAME.CASE> (<NO.CASE>152/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:84">EU:C:1986:84</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171010">10. októbra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Farrell</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑413/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:745">EU:C:2017:745</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> J. K. sa teda môže v konaní proti spoločnosti TP v prejednávanej veci odvolávať na smernicu 2000/78.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="20"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0129"><NO.P>129.</NO.P><TXT>Okrem toho príslušné ustanovenia smernice 2000/78 [článok 3 ods. 1 písm. a) a c)] sú obsahovo bezpodmienečné a dostatočne presné na to, aby ich vnútroštátny súd mohol uplatniť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19911119">19. novembra 1991</DATE>, <NAME.CASE>Francovich a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑6/90 a C‑9/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1991:428">EU:C:1991:428</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0011">11</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0012">12</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120124">24. januára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Dominguez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑282/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:33">EU:C:2012:33</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150716">16. júla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Larentia + Minerva a Marenave Schiffahrt</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑108/14 a C‑109/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:496">EU:C:2015:496</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20220308">8. marca 2022</DATE>, <NAME.CASE>Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑205/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:168">EU:C:2022:168</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Je jasné, že subjekt ako J. K. (samostatne zárobkovo činná osoba) má na základe týchto ustanovení právo nebyť diskriminovaný na základe svojej sexuálnej orientácie pri uchádzaní sa o nové zamestnanie alebo o predĺženie existujúceho pracovného pomeru; a je zrejmé, že subjekt, akým je TP, ktorý má záujem o redakčné služby, nemôže odmietnuť uzavretie zmluvy so samostatne zárobkovo činnou osobou len z dôvodu jej sexuálnej orientácie. Na základe relevantných ustanovení smernice 2000/78 je teda možné dospieť k záveru, že J. K. disponuje právom; že TP má súvisiacu povinnosť; a že obsah tohto práva/povinnosti znamená, že nahliadanie na sexuálnu orientáciu ako na kritérium na uzavretie zmluvy je vylúčené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0130"><NO.P>130.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd teda nemôže na rozhodnutie o veci, ktorú prejednáva, uplatniť článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania. Je tiež potrebné zopakovať, že takáto povinnosť vnútroštátneho súdu nezávisí od rozhodnutia vnútroštátneho zákonodarcu zmeniť a doplniť vnútroštátne právo tak, aby bolo v súlade s právom Únie. To však nevylučuje súbežnú povinnosť vnútroštátneho zákonodarcu tak urobiť.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Predbežný záver</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0131"><NO.P>131.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2000/78 je uplatniteľný na prejednávanú vec a má priamy účinok. J. K. sa preto môže na vnútroštátnom súde odvolávať na zákaz uložený spoločnosti TP odmietnuť podpísať zmluvu s ním ako so samostatne zárobkovo činnou osobou z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Vnútroštátny súd je preto povinný neuplatniť vnútroštátne ustanovenie, ktoré je s predmetným ustanovením v rozpore.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0132"><NO.P>132.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal na otázku, ktorú položil Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava, Poľsko), takto:</TXT><P>Článok 3 ods. 1 písm. a) a c) smernice Rady 2000/78/ES z <DATE ISO="20001127">27. novembra 2000</DATE>, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,</P><P>sa má vykladať tak, že:</P><P>bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje odmietnutie uzavretia občianskoprávnej zmluvy o poskytovaní služieb, na základe ktorej by mala samostatne zárobkovo činná osoba vykonávať prácu osobne, ak by uvedené odmietnutie bolo založené na sexuálnej orientácii danej osoby.</P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>