<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-579/17</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62017CC0579</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:863">EU:C:2018:863</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>11</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>11</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – Y. Bot – Vec C‑579/17</HT></P><P><HT TYPE="SC">Gradbeništvo Korana</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Yves Bot</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑579/17</HT></P><P>BUAK Bauarbeiter‑Urlaubs‑ u. Abfertigungskasse</P><P>proti</P><P>Gradbeništvo Korana d.o.o.</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeits‑ und Sozialgericht Wien (Súd pre pracovné a sociálne veci Viedeň, Rakúsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Súdna spolupráca v občianskych a obchodných veciach</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012</KEYWORD><KEYWORD>Článok 53</KEYWORD><KEYWORD>Vydanie osvedčenia</KEYWORD><KEYWORD>Správne alebo súdne konanie</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z <DATE ISO="20121212">12. decembra 2012</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="351" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2012">Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci konania začatého spoločnosťou Bauarbeiter‑Urlaubs‑ u. Abfertigungskasse (Rakúsky fond pre dovolenky a odstupné stavebných pracovníkov, Rakúsko)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>BUAK<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>.</P></NOTE> vo veci vydania osvedčenia v súlade s článkom 53 nariadenia č. 1215/2012 na účely výkonu konečného rozhodnutia vydaného v kontumačnom konaní proti spoločnosti Gradbeništvo Korana d.o.o. založenej v Slovinsku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Podľa článkov 37 a 42 nariadenia č. 1215/2012 je predloženie takého osvedčenia povinné na účely uznania a výkonu rozsudkov vydaných v členskom štáte v inom členskom štáte. Tento dokument bez osobitného predchádzajúceho konania potvrdzuje vykonateľnosť rozsudkov a bol koncipovaný ako ich reprodukcia v podobe výpisu na účely uľahčenia ich voľného pohybu a ich priameho výkonu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Za týchto podmienok, ako to uviedla Európska komisia, závisí prípustnosť prejudiciálnej otázky od správnej alebo súdnej povahy funkcií vykonávaných súdom pôvodu v štádiu vydania tohto osvedčenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Táto právna otázka, ktorá sa týka výkladu článku 53 nariadenia č. 1215/2012 je nová, na rozdiel od otázky položenej Arbeits‑ und Sozialgericht Wien (Súd pre pracovné a rodinné veci Viedeň, Rakúsko), teda vnútroštátnym súdom, týkajúcej sa posúdenia sporu na účely určenia toho, či spadá alebo nespadá pod <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>občianske a obchodné veci<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>. Keďže táto naposledy uvedená otázka nepredstavuje osobitné ťažkosti z hľadiska judikatúry Súdneho dvora, moje závery sa budú týkať výlučne prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorú musí Súdny dvor overiť predtým, než návrh vecne preskúma.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Na záver svojej analýzy Súdnemu dvoru navrhnem, aby konštatoval, že v prípade neistoty o uplatniteľnosti nariadenia č. 1215/2012 vyžaduje vydanie osvedčenia v súlade s článkom 53 tohto nariadenia súdne preskúmanie, v rámci ktorého je vnútroštátny súd oprávnený položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, a v dôsledku toho navrhnem, aby rozhodol, že návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý vnútroštátny súd podal, je prípustný.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Odôvodnenia 1, 4, 6, 26, 29 a 32 nariadenia č. 1215/2012 uvádzajú:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>(1)</NO.P><TXT>Komisia prijala <DATE ISO="20090421">21. apríla 2009</DATE> správu o uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z <DATE ISO="20001222">22. decembra 2000</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach[<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="012" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2001">Ú. v. EÚ L 12, 2001, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 19/004, s. 42.</P></NOTE>]. V správe sa dospelo k záveru, že uvedené nariadenie sa vo všeobecnosti uplatňuje v uspokojivej miere, napriek tomu je však žiaduce zlepšiť uplatňovanie niektorých jeho ustanovení, ďalej zjednodušiť voľný obeh rozsudkov a zlepšiť prístup k spravodlivosti. Keďže sa má vykonať niekoľko zmien a doplnení tohto nariadenia, malo by sa z dôvodu prehľadnosti prepracovať.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(4)</NO.P><TXT>Niektoré odlišnosti vnútroštátnych právnych noriem upravujúcich právomoc súdov a uznávanie rozsudkov bránia zdravému fungovaniu vnútorného trhu. Vyžadujú sa ustanovenia harmonizujúce normy konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach a zabezpečujúce rýchle a jednoduché uznávanie a výkon rozsudkov vydaných v niektorom členskom štáte.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(6)</NO.P><TXT>Na dosiahnutie cieľa voľného obehu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je potrebné a vhodné, aby normy upravujúce právomoc súdov, uznávanie a výkon rozsudkov sa upravili právnym aktom Únie, ktorý je záväzný a priamo uplatniteľný.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(26)</NO.P><TXT>Vzájomná dôvera vo výkon súdnictva v Únii opodstatňuje zásadu, že rozsudky vydané v jednom z členských štátoch by sa mali uznávať vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania. Cieľ urýchliť cezhraničné súdne konania a obmedziť vynaložené náklady okrem toho opodstatňuje zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti rozsudku pred jeho výkonom v dožiadanom členskom štáte. V dôsledku toho by sa s rozsudkom vydaným súdom v členskom štáte malo nakladať tak, ako keby bol tento rozsudok vydaný v dožiadanom členskom štáte.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(29)</NO.P><TXT>Priamy výkon rozsudku v dožiadanom členskom štáte, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte, bez vyhlásenia jeho vykonateľnosti by nemal ohroziť dodržanie práv na obhajobu. Preto by mala mať osoba, proti ktorej sa žiada o výkon, možnosť žiadať o zamietnutie uznania alebo výkonu rozsudku, ak sa domnieva, že existuje niektorý z dôvodov na zamietnutie uznania. Medzi nimi by mal byť dôvod, že táto osoba nemala možnosť zabezpečiť si obhajobu v prípade, že rozsudok bol vydaný bez jej účasti v konaní o občianskoprávnom nároku súvisiacom s trestným konaním. …</TXT></NP></CONSID><?PAGE NO="3"?><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(32)</NO.P><TXT>Na účely informovania osoby, proti ktorej sa žiada výkon, o výkone rozsudku vydaného v inom členskom štáte, by sa tejto osobe malo v primeranom čase pred prvým opatrením v rámci výkonu doručiť osvedčenie vyhotovené podľa tohto nariadenia, ku ktorému sa v prípade potreby pripojí rozsudok. V tejto súvislosti prvé opatrenie v rámci výkonu znamená prvé opatrenie v rámci výkonu rozsudku po tomto doručení.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Kapitola I tohto nariadenia, nazvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>, obsahuje článok 1, ktorý stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (<HT TYPE="ITALIC">acta iure imperii</HT>).</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Toto nariadenie sa neuplatňuje na:</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA><ALINEA><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>sociálne zabezpečenie;</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 28 uvedeného nariadenia v odsekoch 1 a 2 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="028.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="028.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Súd preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže, že žalovaný mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť v dostatočnom čase, aby si mohol pripraviť svoju obhajobu, alebo že sa na tento účel prijali všetky potrebné kroky.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Podľa článku 37 ods. 1 toho istého nariadenia uvedeného v oddiele 1, nazvanom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Uznanie<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> kapitoly III týkajúcej sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>uznani[a] a výkon[u] [rozsudkov vydaných v členskom štáte]<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Účastník, ktorý sa chce v určitom členskom štáte dovolávať rozsudku vydaného v inom členskom štáte, predloží:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>vyhotovenie rozsudku, ktoré spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>osvedčenie vydané podľa článku 53.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>V oddiele 2 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>Výkon<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> tejto kapitoly III článok 39 uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Rozsudok vydaný v členskom štáte, ktorý je v tomto členskom štáte vykonateľný, je vykonateľný v iných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie jeho vykonateľnosti.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Článok 42 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Na účely výkonu rozsudku vydaného v členskom štáte v inom členskom štáte predloží navrhovateľ príslušnému orgánu výkonu:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>vyhotovenie rozsudku, ktoré spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti a</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="4"?><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>osvedčenie vydané podľa článku 53, ktoré osvedčuje vykonateľnosť rozsudku a ktoré obsahuje výpis rozsudku a prípadne aj relevantné informácie o náhrade trov konania a výpočte úrokov.<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Článok 43 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>Ak sa žiada o výkon rozsudku vydaného v inom členskom štáte, osvedčenie vydané podľa článku 53 sa doručí osobe, proti ktorej sa žiada o výkon, pred prvým opatrením v rámci výkonu rozsudku. K osvedčeniu sa pripojí rozsudok, ak sa tejto osobe nedoručil už skôr.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Podľa článku 53 nariadenia č. 1215/2012, ktorý je uvedený v oddiele 4 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Spoločné ustanovenia<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Súd pôvodu na žiadosť zainteresovaného účastníka vydá osvedčenie na tlačive v prílohe I.<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>K rozdielu medzi znením tohto článku a znením článku 54 nariadenia č. 44/2001, pozri bod 39 nižšie.</P></NOTE></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Rakúske právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Tento výklad je z dôvodu predmetu mojich návrhov obmedzený na procesné ustanovenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Na základe uznesenia zo <DATE ISO="20150917">17. septembra 2015</DATE> vydaného Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Uznesenie č. 3Ob152/15x.</P></NOTE> na základe nariadenia č. 44/2001<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Podľa mojich vedomostí nebolo na základe nariadenia č. 1215/2012 prijaté žiadne nové uznesenie.</P></NOTE> sa § 7a ods. 1<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Uplatniteľné v čase skutkových okolností, teraz § 419 ods. 1.</P></NOTE> Gesetz über das Exekutions‑ und Sicherungsverfahren (Exekutionsordnung) (Exekučný poriadok)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>RGBl. 79/1896, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>EO<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>.</P></NOTE>, v znení zmien uplatňuje na osvedčenia upravené v článku 54 nariadenia č. 44/2001. Podľa tohto ustanovenia je na vydanie takého osvedčenia príslušný súd prvej inštancie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>V súlade s § 16 ods. 7 Bundesgesetz betreffend die Besorgung gerichtlicher Geschäfte durch Rechtspfleger (Rechtspflegergesetz) (zákon o súdnych asistentoch)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>BGBl. 560/1985.</P></NOTE> z <DATE ISO="19851212">12. decembra 1985</DATE> je touto úlohou poverený <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>Rechtspfleger<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> (súdny asistent).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Podľa bodu 7 uznesenia Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) sa konanie týkajúce sa vydania osvedčenia v zmysle článku 54 nariadenia č. 44/2001 v zásade spravuje pravidlami hlavného konania. Navyše Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) v tom istom bode uviedol, že ustanovenie § 84 ods. 1 EO (teraz § 411 ods. 1), ktoré upravuje sporové konanie, nie je uplatniteľné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>V súlade s § 7 ods. 3 EO možno na účely odňatia osvedčení, ktoré boli vydané protiprávne alebo omylom, podať opravný prostriedok.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav sporu vo veci samej a prejudiciálna otázka</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>BUAK je kolektívnym orgánom rakúskeho verejného práva so sídlom vo Viedni (Rakúsko), ktorého poslaním je zhromažďovať prostriedky určené na vyplácanie náhrad za dovolenky a odstupné stavebných pracovníkov, na základe Bauarbeiter‑Urlaubs‑ und Abfertigungsgesetz 1972 (zákon o náhradách za dovolenky a odstupnom stavebných pracovníkov)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>BGBl. 414/1972, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>BUAG<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>.</P></NOTE> z <DATE ISO="19721123">23. novembra 1972</DATE>, v znení zmien.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>BGBl. I 72/2016.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Gradbeništvo Korana, ktorého sídlo sa nachádza v Slovinsku, je podnikom, ktorý vyslal svojich zamestnancov do Rakúska na výkon stavebných prác.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20161018">18. októbra 2016</DATE> podal BUAK na Arbeits‑ und Sozialgericht Wien (Súd pre pracovné a rodinné veci Viedeň) žalobu proti spoločnosti Gradbeništvo Korana, ktorou sa predovšetkým domáhal zaplatenia sumy <FT TYPE="DECIMAL">38477,50</FT> eura zodpovedajúcej príplatku dlhovanému na základe oddielu VIb BUAG touto spoločnosťou za dni práce odpracované značným množstvom stavebných pracovníkov vyslaných do Rakúska počas obdobia od februára 2016 do júna 2016.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Rozsudkom z <DATE ISO="20170428">28. apríla 2017</DATE> vydaným v kontumačnom konaní, z toho dôvodu, že Gradbeništvo Korana sa nezúčastnila predbežného pojednávania konaného v ten istý deň, Arbeits‑ und Sozialgericht Wien (Súd pre pracovné a rodinné veci Viedeň) žalobe BUAK v celom rozsahu vyhovel a určil lehotu pätnástich dní pre dobrovoľné splnenie rozsudku žalovanou spoločnosťou. Tento rozsudok, doručený spoločnosti Gradbeništvo Korana s účinkami k <DATE ISO="20170621">21. júnu 2017</DATE>, nadobudol vzhľadom na nepodanie opravného prostriedku právoplatnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje žiadnu informáciu o overení vedomosti žalovanej o prebiehajúcom konaní, a dokonca ani o tom, na akom právnom základe bola proti nej podaná žaloba na súde členského štátu, v ktorom má sídlo žalobca, odchylne od zásady vyjadrenej v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Na účely núteného výkonu tohto rozsudku podal BUAK na ten istý súd <DATE ISO="20170731">31. júla 2017</DATE> žiadosť o vydanie osvedčenia na základe článku 53 nariadenia č. 1215/2012.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa teda pýta na uplatniteľnosť tohto nariadenia, ktorá závisí od otázky, či konanie, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku z <DATE ISO="20170428">28. apríla 2017</DATE>, patrí do občianskych a obchodných vecí v zmysle článku 1 ods. 1 uvedeného nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa domnieva, že určité okolnosti by mohli konaniu prepožičať verejnoprávnu povahu, hoci BUAK nemá v rámci vyslania pracovníkov právomoc vydávať exekučné tituly, ako je to v čisto vnútroštátnych situáciách, a hoci vo vzťahu k plateniu príplatkov musí konať pred Arbeits‑ und Sozialgericht Wien (Súd pre pracovné a rodinné veci Viedeň), ktorého právomoc je výlučná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd tiež tvrdí, že rozsudkom z <DATE ISO="20141119">19. novembra 2014</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Rozsudok č. 5A_249/2014.</P></NOTE> Tribunal fédéral (Federálny súd, Švajčiarsko) analyzoval podobné konanie založené na oddiele VIb BUAG a rozhodol, že z dôvodu vzťahu subordinácie medzi zamestnávateľom a BUAK vykonáva BUAK verejnú moc, a teda také konanie nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 1 Lugánskeho dohovoru.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Z dôvodu dňa vydania tohto rozhodnutia muselo ísť o Dohovor o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaný <DATE ISO="20071030">30. októbra 2007</DATE>, ktorého uzatvorenie bolo v mene Spoločenstva schválené rozhodnutím 2009/430/ES Rady z <DATE ISO="20081127">27. novembra 2008</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="147" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 147, 2009, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Arbeits‑ und Sozialgericht Wien (Súd pre pracovné a rodinné veci Viedeň, Rakúsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>Má sa článok 1 nariadenia č. 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že konania, ktorých predmetom je uplatnenie nárokov [BUAK] na príplatky voči zamestnávateľom z dôvodu vyslania pracovníkov, ktorých obvyklé pracovisko sa nenachádza v Rakúsku, na výkon práce, alebo v rámci prenájmu pracovníkov, do Rakúska, alebo voči zamestnávateľom, ktorých sídlo sa nachádza mimo Rakúska, z dôvodu zamestnávania pracovníkov s obvyklým pracoviskom v Rakúsku, predstavujú občianske a obchodné veci, v ktorých sa použije uvedené nariadenie, aj keď sa nároky BUAK na príplatky síce týkajú súkromnoprávnych pracovných vzťahov a slúžia na pokrytie nárokov pracovníkov na dovolenku a náhradu za dovolenku, ktoré vyplývajú z pracovných pomerov so zamestnávateľmi, ale</P><?PAGE NO="6"?><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>tak výšku nárokov pracovníkov na náhradu za dovolenku voči BUAK, ako aj výšku nárokov BUAK na príplatky voči zamestnávateľom nestanovuje zmluva či kolektívna zmluva, ale nariadenie spolkového ministra,</P></ITEM><ITEM><P>príplatky, ktoré zamestnávatelia dlhujú BUAK, majú okrem pokrytia výdavkov na náhradu za dovolenku, ktorá sa má poskytnúť pracovníkom, slúžiť aj na pokrytie administratívnych nákladov BUAK a</P></ITEM><ITEM><P>BUAK v súvislosti so sledovaním a presadzovaním svojich nárokov na také príplatky prináležia na základe zákonného nariadenia ďalekosiahlejšie právomoci ako súkromnej osobe tým, že</P><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zamestnávatelia sú povinní podávať BUAK hlásenia, a to mimoriadne, ako aj pravidelné mesačné, pričom použijú komunikačné kanály, ktoré BUAK vytvoril, poskytovať súčinnosť pri kontrolných opatreniach BUAK a strpieť ich, umožniť nahliadnutie do mzdových, obchodných a ostatných podkladov a poskytovať BUAK informácie, inak im bude uložená osobitná peňažné pokuta, a</P></ITEM><ITEM><P>BUAK je v prípade porušenia oznamovacej povinnosti zo strany zamestnávateľa oprávnený vypočítať na základe vlastného zisťovania príplatky, ktoré zamestnávatelia dlhujú, pričom v tomto prípade existuje nárok BUAK na príplatky bez ohľadu na skutočné pomery pri vyslaní, resp. zamestnaní vo výške, ktorú vypočítal BUAK?<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></P></ITEM></LIST></P></ITEM></LIST></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Súdny dvor dostal <DATE ISO="20180705">5. júla 2018</DATE> informáciu o začatí konkurzného konania na majetok spoločnosti Gradbeništvo Korana a o tom, že vnútroštátny súd na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania trvá.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Podľa poznatkov získaných na pojednávaní je uplatniteľné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z <DATE ISO="20150520">20. mája 2015</DATE> o insolvenčnom konaní (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="141" PAGE.FIRST="19" DATE.PUB="2015">Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 19</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Svojimi písomnými pripomienkami Komisia vyzýva Súdny dvor, aby sa vyjadril, prvýkrát pokiaľ ide o konanie o vydanie osvedčenia v súlade s článkom 53 nariadenia č. 1215/2012, k prípustnosti prejudiciálnej otázky z hľadiska článku 267 ZFEÚ, ktorá závisí od vyhodnotenia funkcií vykonávaných vnútroštátnym orgánom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Tvrdí, že súd pôvodu, označený za súd poverený na vydanie osvedčenia uvedeného v článku 53 nariadenia č. 1215/2012, koná ako súdny orgán v nadväznosti na konanie, ktoré viedlo k vydaniu vykonávaného rozsudku, a že má právomoc rozhodnúť o otázke uplatniteľnosti tohto nariadenia a to v tomto štádiu, keďže táto otázka nemohla byť vyriešená vo fáze rozsudku. Komisia tvrdí, že z logiky a účelu uvedeného nariadenia, rovnako ako aj z osobitných okolností veci – dôvodu toho, že žalovaný sa žalobe nebránil – možno vyvodiť, že Súdny dvor má právomoc odpovedať na položenú otázku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Na účely posúdenia toho, či sú splnené podmienky prípustnosti prejudiciálnej otázky v spore vo veci samej, sa zdá byť v prvom rade vhodné odkázať na zásady vysvetlené Súdnym dvorom v tejto oblasti a presnejšie pri príležitosti preskúmania prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného orgánom povereným vykonať osvedčenie súdneho rozhodnutia ako európskeho exekučného titulu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z <DATE ISO="20040421">21. apríla 2004</DATE>, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="143" PAGE.FIRST="15" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 143, 2004, s. 15</REF.DOC.OJ>). Možno uviesť, že hoci v rámci konaní týkajúcich sa osvedčení vydaných s cieľom uľahčiť uznávanie a výkon rozsudkov vydaných v členskom štáte boli Súdnym dvorom vydané tri rozsudky [rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120906">6. septembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Trade Agency</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑619/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:531">EU:C:2012:531</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151217">17. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Imtech Marine Belgium</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑300/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:825">EU:C:2015:825</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160616">16. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>Pebros Servizi</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑511/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:448">EU:C:2016:448</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>)], iba táto posledná vec viedla Súdny dvor k tomu, že sa vyjadril k námietke neprípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Súdny dvor na jednej strane pripomenul, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že hoci článok 267 ZFEÚ nepodmieňuje obrátenie sa na Súdny dvor kontradiktórnou povahou konania, v ktorom vnútroštátny súd formuluje prejudiciálnu otázku, vnútroštátne súdy sú oprávnené podať návrh na Súdny dvor len vtedy, ak na nich prebieha spor a pokiaľ majú o ňom rozhodnúť v rámci konania, ktoré má byť skončené rozhodnutím s charakterom súdneho rozhodnutia<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160616">16. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>Pebros Servizi</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑511/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:448">EU:C:2016:448</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Na druhej strane opätovne uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>hoci slovné spojenie <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>vydanie jeho rozhodnutia<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="2018" ID="QE0022"/> v zmysle článku 267 ods. 2 ZFEÚ zahŕňa celé konanie vedúce k rozsudku vnútroštátneho súdu, toto slovné spojenie sa musí vykladať široko, aby sa vyhlo tomu, že množstvo procesných otázok sa bude považovať za neprípustné, čiže nebudú môcť byť vyložené Súdnym dvorom, a že Súdny dvor nebude môcť rozhodnúť o výklade všetkých ustanovení práva Únie, ktoré je vnútroštátny súd povinný uplatniť<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160616">16. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>Pebros Servizi</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑511/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:448">EU:C:2016:448</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Pozri v tom istom zmysle s odkazom na nariadenie č. 805/2004 rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151217">17. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Imtech Marine Belgium</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑300/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:825">EU:C:2015:825</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>V druhom rade treba vykonať porovnanie s dvoma z predošlých rozhodnutí Súdneho dvora týkajúcich sa osvedčení vydaných na základe nariadení č. 44/2001 a 805/2004.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>V rozsudku zo <DATE ISO="20160616">16. júna 2016</DATE>, Pebros Servizi<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑511/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:448">EU:C:2016:448</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, vydanom na základe vyššie uvedených zásad, Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>osvedčenie súdneho rozhodnutia ako európskeho exekučného titulu predstavuje akt súdnej povahy<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pozri bod 30 tohto rozsudku.</P></NOTE>, čím potvrdil analýzu uvedenú v rozsudku zo <DATE ISO="20151217">17. decembra 2015</DATE>, Imtech Marine Belgium<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑300/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:825">EU:C:2015:825</NO.ECLI></REF.DOC.ECR> (body 46 a 47).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Naopak, z rozsudku zo <DATE ISO="20120906">6. septembra 2012</DATE>, Trade Agency<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑619/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:531">EU:C:2012:531</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, vydaného Súdnym dvorom, na ktorý bol podaný návrh v rámci opravného prostriedku proti vyhláseniu konštatujúcemu vykonateľnosť kontumačného rozsudku vydaného v členskom štáte pôvodu, ku ktorému bolo pripojené osvedčenie uvedené v článku 54 nariadenia č. 44/2001,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Na pripomenutie, tento článok zodpovedá článku 53 nariadenia č. 1215/2012.</P></NOTE> možno vyvodiť, že vydanie takého osvedčenia nevyžaduje súdne preskúmanie. Súdny dvor uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>ak súd… príslušný… na účely vydania… osvedčenia nevyhnutne nezodpovedá súdu…, ktorý vydal rozhodnutie, o ktorého výkon sa žiada, [skutkové informácie obsiahnuté v osvedčení] môžu mať len orientačný charakter s hodnotou informácie<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri body 35 a 36 tohto rozsudku.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Z týchto rozhodnutí vyplýva, že informácie vhodné na posúdenie funkcií vykonávaných súdom pôvodu pri vydávaní osvedčenia uvedeného v článku 53 nariadenia č. 1215/2012 treba vyvodiť nielen zo znenia uplatniteľných ustanovení, ale tiež zo systému zavedeného týmto nariadením a s ním sledovaných cieľov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Analýza týchto informácií ma vedie k záveru, že napriek určitým styčným bodom nariadenia č. 1215/2012 a nariadení č. 44/2001 a 805/2004 nie je priamo prenositeľné žiadne z predošlých riešení prijatých Súdnym dvorom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Treba totiž predovšetkým uviesť, že znenie článku 53 nariadenia č. 1215/2012 sa líši od znenia článku 54 nariadenia č. 44/2001, ktorému zodpovedá. Ak aj toto nariadenie uvádzalo, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>súd <HT TYPE="ITALIC">alebo príslušný orgán</HT> členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie podľa vzoru v prílohe V tohto nariadenia<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>, článok 53 stanovuje, že osvedčenie vydáva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>súd pôvodu<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Ďalej, konanie o vydanie osvedčenia vedené týmto súdom, ktoré osvedčuje vykonateľnosť rozsudku,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Pozri článok 42 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1215/2012. Porovnaj s bodom 68 rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090428">28. apríla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Apostolides</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑420/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:271">EU:C:2009:271</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>… vykonateľnosť v členskom štáte pôvodu konštatuje osvedčenie stanovené v článku 54 nariadenia č. 44/2001 ku dňu vydania tohto osvedčenia<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>.</P></NOTE> treba odlišovať od konania o osvedčení rozhodnutia ako európskeho exekučného titulu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri názov článku 6 nariadenia č. 805/2004: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>… osvedčenie rozhodnutia ako európskeho exekučného titulu<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>.</P></NOTE> Tieto pojmy uvedené v nariadeniach č. 805/2004 a 1215/2012 odhaľujú dôležitý rozdiel medzi týmito dvoma konaniami. V súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 9 nariadenia č. 805/2004 totiž osvedčenie rozhodnutia o nespornom nároku ako exekučného titulu na súde pôvodu predchádza formálnemu aktu vydania osvedčenia, ako to uviedol Súdny dvor.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151217">17. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Imtech Marine Belgium</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑300/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:825">EU:C:2015:825</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Treba zdôrazniť, že v takom prípade je uplatniteľnosť nariadenia č. 805/2004 overovaná v štádiu predchádzajúcom osvedčeniu rozhodnutia.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Napokon je podstatné uviesť, že hoci, rovnako ako nariadenie č. 805/2004, nariadenie č. 1215/2012 zakotvuje zásadu zrušenia vyhlásenia vykonateľnosti, toto nariadenie ju zovšeobecňuje bez predchádzajúcej podmienky. Táto zásadná inovácia, ku ktorej došlo v prepracovanom znení nariadenia č. 44/2001 a ktorá zjednodušila vyhlásenie vykonateľnosti, je výsledkom vyhlásenia zásady okamžitej vykonateľnosti<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Táto zásada je doplnením zásady automatického uznávania rozsudkov založenej na vzájomnej dôvere členských štátov, ktorá je tiež pripomenutá v odôvodnení 26 nariadenia č. 1215/2012. Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170309">9. marca 2017</DATE>, <NAME.CASE>Pula Parking</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑551/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:193">EU:C:2017:193</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> v článku 39 nariadenia č. 1215/2012. Toto ustanovenie treba vykladať vo svetle odôvodnenia 26 tohto nariadenia, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>by sa s rozsudkom vydaným súdom v členskom štáte malo nakladať tak, ako keby bol tento rozsudok vydaný v dožiadanom členskom štáte<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Práve preto stačí v členskom štáte na účely výkonu rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte na základe článku 42 nariadenia č. 1215/2012 predložiť vyhotovenie tohto rozsudku a osvedčenie upravené v článku 53 tohto nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Toto osvedčenie tak predstavuje úplný základ uvedenia zásady priameho výkonu rozsudku vydaného v členských štátoch do života. Inak povedané, bez tohto dokumentu sa rozhodnutie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>nemôže voľne pohybovať v európskom justičnom priestore<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Výraz použitý v rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160616">16. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>Pebros Servizi</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑511/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:448">EU:C:2016:448</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), vzťahujúcom sa na európsky exekučný titul.</P></NOTE>, čo nebolo tak v systéme zavedenom nariadením č. 44/2001.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120906">6. septembre 2012</DATE>, <NAME.CASE>Trade Agency</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑619/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:531">EU:C:2012:531</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Čiže na účely uľahčenia pochopenia vykonávaného rozhodnutia bolo osvedčenie koncipované ako jeho náhrada<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pozri článok 42 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1215/2012, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>osvedčenie… obsahuje výpis rozsudku a prípadne aj relevantné informácie o náhrade trov konania a výpočte úrokov<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>.</P></NOTE> bez toho, aby bola vždy uložená povinnosť jeho prekladu,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri článok 42 ods. 3 tohto nariadenia.</P></NOTE> či dokonca prekladu vykonávaného rozhodnutia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých môže buď príslušný orgán poverený výkonom rozhodnutia alebo osoba, proti ktorej sa výkon rozhodnutia žiada, predsa len požadovať preklad vykonávaného rozhodnutia, článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2 uvedeného nariadenia.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Účinnosť tohto systému, ktorá opodstatnila pridanie viacerých bodov do osvedčenia, závisí od kvality rozhodovacej činnosti prináležiacej súdu pôvodu v štádiu rozsudku, ktorý potom slúži ako základ pre vydanie osvedčenia. V dožiadanom štáte už potom nie je príslušným súdom vykonávaná žiadna kontrola. V prípade návrhu na výkon rozhodnutia sa môže len osoba, proti ktorej návrh, smeruje obrátiť na súd, aby sa vyjadril k údajným dôvodom zamietnutia uznania<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Pozri článok 45 nariadenia č. 1215/2012.</P></NOTE> alebo výkonu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri článok 46 nariadenia č. 1215/2012.</P></NOTE> Práve z dôvodu tejto možnosti je osvedčenie uvedené v článku 53 nariadenia č. 1215/2012 doručované dotknutej osobe pred začatím výkonu rozhodnutia, v súlade s článkom 43 tohto nariadenia.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Za týchto podmienok ide z hľadiska súdu pôvodu, ktorému bola podaná žiadosť o vydanie osvedčenia, v zásade o to, aby reprodukoval informácie uvedené vo vykonávanom rozhodnutí.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Možno si predstaviť, že súd bude prípadné ťažkosti predvídať, v rozsahu, v akom je to možné, už pri spisovaní rozsudku.</P></NOTE> Nepristupuje ku kontrole dodržania určitých požiadaviek odôvodňujúcich zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti, ako to bolo v prípade uplatnenia predchádzajúcich nástrojov,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>S výnimkou nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE> o konkurznom konaní (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="160" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 160, 2000, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 19/001, s. 191), článkov 16 až 18, zrušených nariadením č. 2015/848 a nahradených s použitím tých istých pojmov článkami 19 až 21 tohto nariadenia upravujúcich uznávanie a priame účinky rozhodnutia o začatí insolvenčného konania. Pozri tiež článok 17 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z <DATE ISO="20081218">18. decembra 2008</DATE> o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="007" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 7, 2009, s. 1</REF.DOC.OJ>), ktorý podmieňuje zrušenie konania o vyhlásenie vykonateľnosti uplatniteľnosťou Haagskeho protokolu z <DATE ISO="20071123">23. novembra 2007</DATE> o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť v členskom štáte, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, bez toho, aby sa brali do úvahy uplatnené procesné pravidlá alebo obrana žalovaného.</P></NOTE> keď sa absencia vyhlásenia vykonateľnosti viazala buď na overenie konkrétnych záruk,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Pozri, pokiaľ ide o nesporné nároky, nariadenie č. 805/2004 a rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160616">16. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>Pebros Servizi</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑511/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:448">EU:C:2016:448</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, rovnako ako aj citovaná judikatúra). V tomto ohľade možno uviesť, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1215/2012 vyplýva jediný záujem požadovať uplatnenie nariadenia č. 805/2004 z dodržania týchto záruk, keďže prezumpcia nespornosti nároku je vyvodzovaná z konštatovania, že odsúdený účastník sa nezúčastnil na súdnom konaní.</P></NOTE> alebo na priebeh konania podľa osobitných pravidiel stanovených určitými nariadeniami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z <DATE ISO="20061212">12. decembra 2006</DATE>, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="399" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 399, 2006, s. 1</REF.DOC.OJ>), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z <DATE ISO="20070711">11. júla 2007</DATE>, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="199" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2007">Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>V dôsledku toho sa mi zdá, že v prípade žiadosti o vydanie osvedčenia v súlade s článkom 53 nariadenia č. 1215/2012 si treba predstaviť dve možnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Pokiaľ sa súd pôvodu domnieva, že má právomoc vydať osvedčenie, pretože vykonávané rozhodnutie obsahuje všetky požadované náležitosti, potom akt vydania osvedčenia vôbec nemá povahu súdneho rozhodnutia. Hoci aj toto osvedčenie predstavuje zásadný prvok v procese výkonu rozhodnutia upraveného nariadením č. 1215/2012, jeho povaha sa v takom prípade nelíši od povahy konštatovanej Súdnym dvorom, pokiaľ ide o osvedčenie uvedené v článku 54 nariadenia č. 44/2001.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120906">6. septembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Trade Agency</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑619/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:531">EU:C:2012:531</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Treba poznamenať, že toto rozhodnutie sa týkalo informácií o kontumačnom konaní uvedených v bode nezmeneného tlačiva v nariadení č. 1215/2012.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Okrem toho, keďže článok 53 nariadenia č. 1215/2012 nespresňuje, kto, vnútri súdu pôvodu, má právomoc na vydanie takého osvedčenia,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Porovnaj s rozsudkom zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151217">17. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Imtech Marine Belgium</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑300/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:825">EU:C:2015:825</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), týkajúcom sa výrazu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>súd pôvodu<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> uvedenom v článku 6 ods. 1 nariadenia č. 805/2004.</P></NOTE> toto môže byť vydané dokonca aj iným ako súdnym orgánom. Takže za takéhoto predpokladu nevzniká otázka začatia konania na Súdnom dvore.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Naopak, ak sa, ako je to v prejednávanej veci, súd pôvodu nevyjadril v štádiu rozsudku<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Otázka sa tiež môže prvýkrát vynoriť v štádiu cezhraničného výkonu rozhodnutia vydaného vo vnútroštátnom sporovom konaní. Pozri v tomto ohľade vec Weil (C‑361/18), o ktorej sa aktuálne koná pred Súdnym dvorom.</P></NOTE> k uplatniteľnosti nariadenia č. 1215/2012<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>V tomto ohľade možno poznamenať, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia v bode 16 svojich písomných pripomienok, že ak je žalovaný s bydliskom na území členského štátu žalovaný na súde iného členského štátu a nezúčastní sa súdneho konania, musí byť mimoriadne obozretný, pokiaľ ide o uplatniteľnosť nariadenia č. 1215/2012. Na jednej strane totiž v súlade s odôvodnením 13 tohto nariadenia musí súd overiť existenciu spoločných európskych pravidiel právomoci a na druhej strane podľa článku 28 uvedeného nariadenia musí súd aj bez návrhu vyhlásiť, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia, a musí pristúpiť k určitým overeniam vzťahujúcim sa na dodržanie práva na obhajobu žalovaného. Okrem toho treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>otázky týkajúce sa rozsahu pôsobnosti ustanovení dohovoru [z <DATE ISO="19680927">27. septembra 1968</DATE> o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="299" PAGE.FIRST="32" DATE.PUB="1972">Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32</REF.DOC.OJ>), zmeneného dohovormi o prístupe nových členských štátov k tomuto dohovoru], ktoré určujú právomoc súdov v medzinárodnom poriadku musia byť považované za otázky verejného poriadku<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> [rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19930119">19. januára 1993</DATE>, <NAME.CASE>Shearson Lehman Hutton</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑89/91</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1993:15">EU:C:1993:15</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0010">10</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE> a ak nie je zjavné, že spor patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, tento súd musí nevyhnutne pristúpiť k súdnemu preskúmaniu podľa vnútroštátnych procesných pravidiel, či už v rámci začatia konania o vydanie osvedčenia alebo v rámci konania o opravnom prostriedku<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Porovnaj rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19951019">19. októbra 1995</DATE>, <NAME.CASE>Job Centre</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑111/94</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:340">EU:C:1995:340</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0011">11</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090625">25. júna 2009</DATE>, <NAME.CASE>Roda Golf &amp; Beach Resort</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑14/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:395">EU:C:2009:395</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), rovnako ako aj návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci Logistik XXL (C‑135/18), o ktorej sa aktuálne koná pred Súdnym dvorom.</P></NOTE> po odmietnutí jeho vydania.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Za tejto okolnosti súd pôvodu nedopĺňa ani nevykladá vydané rozhodnutie, ako by to mal urobiť na objasnenie určitých bodov osvedčenia v prípade neúplného alebo nepresného rozhodnutia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>V takých prípadoch treba podľa môjho názoru zapojiť iné konania upravené vnútroštátnym právom, keďže v štádiu vydania osvedčenia nie je konanie sporové.</P></NOTE> Tým, že overí, či má právomoc na vydanie osvedčenia, koná v nadväznosti na konanie, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku, a to vo fáze, ktorej cieľom je zaručiť okamžitú vykonateľnosť vydaného rozhodnutia. Súd pôvodu teda musí prijať rozhodnutie, ktoré v súlade s extenzívnym výkladom pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>konania, ktoré má byť skončené rozhodnutím s charakterom súdneho rozhodnutia<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Pozri bod 31 a nasl. vyššie.</P></NOTE> odôvodňuje oprávnenie položiť otázku Súdnemu dvoru. Bezprostredne od toho závisí právna istota a rýchly výkon rozhodnutia vydaného v členskom štáte pôvodu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru tento prípad je obdobný prípadu, v ktorom súd pôvodu musí vyložiť zmysel určitých bodov osvedčenia vzhľadom na osobitosti jeho vnútroštátneho práva<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Pozri návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci Logistik XXL (C‑135/18), o ktorej sa aktuálne koná pred Súdnym dvorom, týkajúci sa bodu 4.4 tlačiva uvedeného v prílohe I nariadenia č. 1215/2012. V tomto prípade súd pôvodu nariadil predbežnú vykonateľnosť rozsudku zaväzujúceho k zaplateniu sumy peňazí proti poskytnutiu zábezpeky veriteľom. Toto môže obmedzovať výkon rozhodnutia na určitú sumu jeho nároku (a v dôsledku toho jeho zábezpeky) alebo na zabezpečovacie opatrenia, po uplynutí lehoty a bez poskytnutia zábezpeky.</P></NOTE> alebo sa vyjadriť k právomoci sudcu konajúceho o veci samej v prípade rozhodnutia nariaďujúceho predbežné alebo ochranné opatrenie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Pozri bod 4.6.2 tlačiva nachádzajúceho sa v prílohe I nariadenia č. 1215/2012 a najmä pripomienky spísané NUYTS, A.: La refonte du règlement Bruxelles I. In: <HT TYPE="ITALIC">Revue critique de droit international privé</HT>, Dalloz, Paris, 2013, s. 1 – 64, najmä s. 27 (body 23 a 24).</P></NOTE> Súd pôvodu teda vykonáva súdne funkcie, ktoré tiež odôvodňujú jeho oprávnenie podať Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Takéto posúdenie povahy rozhodovania súdu v zmysle článku 267 ZFEÚ by však podľa môjho názoru malo zostať výnimočné. V štádiu výkonu rozhodnutia by totiž nemalo ísť o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>začatie nového konania<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Výraz prevzatý z rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111013">13. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Prism Investments</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑139/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:653">EU:C:2011:653</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, pokiaľ nemá byť spochybnený účel nariadenia č. 1215/2012 a nemá sa zasiahnuť do práv dlžníka.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Na pripomenutie práva na obhajobu pozri odôvodnenie 29 nariadenia č. 1215/2012.</P></NOTE> Treba totiž pripomenúť nesporovú povahu konania o vydanie osvedčenia. Okrem toho dlžník, ktorému bude osvedčenie doručené,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Pri tejto príležitosti by mal byť podľa môjho názoru informovaný o dôvodoch zamietnutia uznania alebo výkonu upravených nariadením č. 1215/2012 a z nich najmä o tých, ktoré sú založené na pravidlách právomocí na ochranu slabšej strany. Pozri v tejto súvislosti vec Salvoni (C‑347/18), o ktorej sa aktuálne koná pred Súdnym dvorom.</P></NOTE> bude môcť využiť opravný prostriedok proti účinkom osvedčenia len z dôvodov upravených v článku 45<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Pozri tiež odkaz na tieto ustanovenia v článku 46 tohto nariadenia. Pozri, pokiaľ ide o overenie dodržania práv žalovaného, rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120906">6. septembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Trade Agency</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑619/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:531">EU:C:2012:531</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorého dosah možno, zdá sa, rozšíriť na nariadenie č. 1215/2012, keďže príloha I tohto nariadenia obsahuje rovnaký bod, ako je bod nachádzajúci sa v prílohe V nariadenia č. 44/2001, ktorého účinky boli diskutované v tejto veci. Okrem toho odôvodnenie 30 nariadenia č. 1215/2012 stanovuje, že účastník, ktorý napadol výkon rozsudku vydaného v inom členskom štáte, by mal mať, pokiaľ je to možné a v súlade s právnym poriadkom dožiadaného členského štátu, možnosť uplatniť aj dôvody zamietnutia upravené vnútroštátnym právnym poriadkom, a to v lehotách stanovených v tomto právnom poriadku. Takto by mali byť prekonané ťažkosti analyzované v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111013">13. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Prism Investments</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑139/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:653">EU:C:2011:653</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> nariadenia č. 1215/2012. Pritom tieto dôvody sú podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vykladané zužujúco tak, aby v tomto štádiu konania nemohli byť žalovaným, ktorý bol pravidelne informovaný o konaní, uplatňované dôvody, také ako napríklad dôvody uplatniteľnosti tohto nariadenia, ktoré mohli byť uvedené pred súdom konajúcim vo veci samej alebo pri podaní opravného prostriedku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Pozri rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150716">16. júla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Diageo Brands</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑681/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:471">EU:C:2015:471</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160525">25. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Meroni</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑559/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:349">EU:C:2016:349</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). V opačnom prípade, pokiaľ ide o uplatniteľnosť nariadenia č. 1215/2012, by to malo za následok pripustenie toho, že súd dožiadaného členského štátu môže kontrolovať posúdenie vykonané súdom pôvodu.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Zo všetkých týchto dôvodov sa domnievam, že súd pôvodu, ktorému bola podaná žiadosť o vydanie osvedčenia v súlade s článkom 53 nariadenia č. 1215/2012, ktorý má pochybnosť o uplatniteľnosti tohto nariadenia pri neexistencii rozhodnutia v tomto ohľade, je oprávnený položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Súdnemu dvoru teda navrhujem, aby konštatoval, že v prípade neistoty o uplatniteľnosti nariadenia č. 1215/2012 vyžaduje vydanie osvedčenia v súlade s článkom 53 tohto nariadenia súdne preskúmanie, v rámci ktorého je vnútroštátny súd oprávnený položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, a v dôsledku toho navrhujem rozhodnúť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby konštatoval, že v prípade neistoty o uplatniteľnosti nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20121212">12. decembra 2012</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vyžaduje vydanie osvedčenia v súlade s článkom 53 tohto nariadenia súdne preskúmanie, v rámci ktorého je vnútroštátny súd oprávnený položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, a v dôsledku toho navrhujem, aby rozhodol, že návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Arbeits‑ und Sozialgericht Wien (Súd pre pracovné a rodinné veci Viedeň, Rakúsko) je prípustný.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>