PRÍLOHA
„PRÍLOHA VI
1. Úvod
1.1. V tejto prílohe sa opisuje postup skúšky typu 4, ktorou sa stanovujú emisie uhľovodíkov vznikajúce odparovaním z palivových systémov vozidiel so zážihovými motormi.
2. Technické požiadavky
2.1. Úvod
Postup zahŕňa skúšku emisií z odparovania a ďalšie dve skúšky – skúšku starnutia nádoby s aktívnym uhlím opísanú v bode 5.1 a skúšku priepustnosti systému skladovania paliva opísanú v bode 5.2.
Skúška emisií z odparovania (obrázok 1) slúži na stanovenie uhľovodíkových emisií z odparovania v dôsledku denného kolísania teploty, odparovania pri odstavenom vozidle za tepla a počas jazdy v obci.
2.2. Skúšku emisií z odparovania tvorí:
|
a) |
skúšobná jazda vrátane jazdného cyklu v obci (časť jedna) a jazdného cyklu mimo obce (časť dva), po ktorých nasledujú dva jazdné cykly v obci (časť jedna); |
|
b) |
stanovenie strát z odstaveného vozidla za tepla; |
|
c) |
stanovenie denných strát. |
Celkový výsledok skúšky je daný súčtom hmotností emisií uhľovodíkov pri stratách z odstaveného vozidla za tepla a pri denných stratách nádrže spolu s koeficientom priepustnosti.
3. Vozidlo a palivo
3.1. Vozidlo
3.1.1. Vozidlo musí byť v dobrom mechanickom stave, musí byť zabehnuté a mať pred skúškou najazdených aspoň 3 000 km. Na účely stanovenia emisií z odparovania sa zaznamená počet najazdených kilometrov a vek vozidla použitého na osvedčovanie. Pripojí sa systém na reguláciu emisií z odparovania, ktorý musí počas zábehu správne fungovať, a nádoba(-y) s aktívnym uhlím sa musí(-ia) používať normálnym spôsobom, nesmie(-ú) sa nadmerne preplachovať ani nadmerne plniť. Nádoba(-y) s aktívnym uhlím po postupe starnutia podľa bodu 5.1 sa pripojí(-a) podľa obrázka 1.
3.2. Palivo
3.2.1. Použije sa referenčné palivo E10 typu I špecifikované v prílohe IX k nariadeniu (ES) č. 692/2008. Na účely tohto nariadenia referenčné palivo E10 je referenčné palivo typu I okrem starnutia nádoby s aktívnym uhlím, ako sa uvádza v bode 5.1.
4. Skúšobné zariadenie na skúšku odparovania
4.1. Vozidlový dynamometer
Vozidlový dynamometer musí spĺňať požiadavky dodatku 1 k prílohe 4a k predpisu EHK OSN č. 83.
4.2. Komora na meranie emisií z odparovania
Komora na meranie emisií z odparovania musí spĺňať požiadavky bodu 4.2 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83.
Obrázok 1
Stanovenie emisií z odparovania
Zábeh 3 000 km (bez nadmerného preplachovania/plnenia)
Použitie nádoby(nádob) s aktívnym uhlím po postupe starnutia
Očistenie vozidla parou (v prípade potreby)
Zníženie alebo odstránenie nepalivových zdrojov emisií pozadia (ak je to dohodnuté)
Vypustenie paliva a opätovné naplnenie palivovej nádrže
Odstavenie pri teplote 293 K posledných 6 hodín
Starnutie palivového systému
Približne 5 mesiacov
Starnutie nádoby na skúšobnom zariadení
Približne 2 mesiace
Skúška odstavenia za tepla: MHS
Odstavenie pri teplote 20 °C až 30 °C počas 12 h až 36 h
Odstavenie pri teplote 20 °C až 30 °C počas 12 h až 36 h
Koniec
Teplý štart < 2 min, potom dve časti 1
MHS + MD1 + MD2 +2PF < 2,0 g/skúška
2. deň (24 hod.): MD2
1. deň (24 hod.): MD1
Koeficient priepustnosti: PF
293 K ± 2 K (20 °C ± 2 °C)
Tstart = 293 K (20 °C)
Tmin = 308 K; ΔT = 15 K
24 hodín, počet dní (24 hod.) = 2
Tmin = 296 K (23 °C)
Tmax = 304 K (31 °C)
60 min ± 0,5 min
Skúšobná jazda NEDC
a max. 2 min pred vypnutím motora
Typ 1: jedna časť 1 + dve časti 2
Tstart = 293 K až 303 K (20 °C – 30 °C)
A potom 2 časti 1
Typ 1: jedna časť 1 + dve časti 2
Tstart = 293 K až 303 K (20 °C – 30 °C)
Teplota paliva 291 K ± 8 K (18 °C ± 8 °C)
40 % ± 2 % menovitého objemu nádrže
Teplota okolia: 293 K až 303 K (20 °C – 30 °C)
6 až 36 h
Max. 7 min
Max. 1 h
Plnenie nádoby podrobenej starnutiu až do prieniku
Predkondicionovacia jazda
Max. 5 min
Max. 1 h
Začiatok
|
Poznámky: |
|
4.3. Analytické systémy
Analytické systémy musia spĺňať požiadavky bodu 4.3 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83.
4.4. Zaznamenávanie teploty
Zaznamenávanie teploty musí spĺňať požiadavky bodu 4.5 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83.
4.5. Zaznamenávanie tlaku
Zaznamenávanie tlaku musí spĺňať požiadavky bodu 4.6 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83.
4.6. Ventilátory
Ventilátory musia spĺňať požiadavky bodu 4.7 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83.
4.7. Plyny
Plyny musia spĺňať požiadavky bodu 4.8 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83.
4.8. Prídavné vybavenie
Prídavné vybavenie musí spĺňať požiadavky bodu 4.9 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83.
5. Skúšobný postup
5.1. Starnutie skúšobnej nádoby (skúšobných nádob) s aktívnym uhlím
Pred vykonaním skúšobného postupu stanovenia strát z odstaveného vozidla za tepla a denných strát nádrže sa nádoba(-y) musí(-ia) podrobiť postupu starnutia opísanému na obrázku 2.
Obrázok 2
Starnutie skúšobnej nádoby s aktívnym uhlím
Začiatok skúšky
2. Skúška vibračným kondicionovaním nádoby: Nádoba sa pretrepáva pozdĺž zvislej osi 12 h. Celková hodnota Grms > 1,5 s frekvenciou of 30 ± 10 Hz
× 50
3. Podrobenie paliva starnutiu počas 300 cyklov (BWC)
1. Skúška teplotným kondicionovaním: Vystavenie nádoby teplotám – 15 °C až 60 °C, 210 min; teplotný gradient 1 °C/min
Výber novej vzorky nádoby
5.1.1. Skúška teplotným kondicionovaním
V osobitnej teplotnej komore sa nádoba(-y) vystaví(-ia) cyklu zmien teploty od – 15 °C do 60 °Ca 30 minút stabilizuje(-ú) pri teplote – 15 °Ca 60 °C. Každý cyklus trvá 210 minút, ako je znázornené na obrázku 3. Teplotný gradient musí byť čo najbližšie k 1 °C/min. Cez nádobu(-y) by nemal prechádzať žiadny nútený prúd vzduchu.
Tento cyklus sa opakuje 50-krát za sebou. Spolu bude tento postup trvať 175 hodín.
Obrázok 3
Cyklus teplotného kondicionovania
Teplota (°C) vs. čas (min)
5.1.2. Skúška vibračným kondicionovaním nádoby
Po vykonaní postupu teplotného starnutia sa nádoba(-y) pretrepáva(-jú) pozdĺž zvislej osi, pričom nádoba(-y) je(sú) namontovaná(-é) podľa jej(ich) orientácie vo vozidle, s celkovou hodnotou Grms (1) > 1,5 m/sec2 a frekvenciou 30 ± 10 Hz. Skúška trvá 12 hodín.
5.1.3. Skúška starnutia nádoby s aktívnym uhlím pôsobením paliva
5.1.3.1. Starnutie pôsobením paliva počas 300 cyklov
5.1.3.1.1. Po skúške teplotným kondicionovaním a vybračnej skúške sa nádoba(-y) podrobí(-ia) postupu starnutia pôsobením zmesi komerčného paliva E10 typu I špecifikovaného v bode 5.1.3.1.1.1 a dusíka alebo vzduchu s 50 ± 15 percentným objemom palivových pár. Miera plnenia palivovými parami sa musí udržiavať v rozsahu 60 ± 20 g/h.
Nádoba(-y) sa naplní(-ia) po príslušný prienik. Prienik sa posudzuje ako bod, pri ktorom sa kumulované množstvo emitovaných uhľovodíkov rovná 2 gramom. Alternatívne sa plnenie považuje za skončené, keď ekvivalentná úroveň koncentrácie v mieste vetracieho otvoru dosiahne 3 000 ppm.
5.1.3.1.1.1. Komerčné palivo E10 použité na túto skúšku musí spĺňať rovnaké požiadavky ako referenčné palivo E10 v týchto bodoch:
|
— |
hustota pri 15 °C, |
|
— |
tlak pár (DVPE), |
|
— |
destilácia (len výpary), |
|
— |
analýza uhľovodíkov (len olefínov, aromatických uhľovodíkov, benzénu), |
|
— |
obsah kyslíka, |
|
— |
obsah etanolu. |
5.1.3.1.2. Nádoba(-y) sa preplachuje(-ú) podľa postupu uvedeného v bode 5.1.3.8 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83. Štandardné podmienky sú 273,2 K a 101,33 kPa.
Nádoba sa musí prepláchnuť 5 minút až maximálne 1 hodinu od plnenia.
5.1.3.1.3. Kroky postupu stanoveného v bodoch 5.1.3.1.1 a 5.1.3.1.2 sa opakujú 50-krát, po nich nasleduje meranie pracovnej kapacity pre bután (BWC), určenej ako schopnosť nádoby s aktívnym uhlím absorbovať a desorbovať bután zo suchého vzduchu za špecifikovaných podmienok, v 5 cykloch plnenia butánom podľa opisu v bode 5.1.3.1.4. Starnutie pôsobením palivových pár bude pokračovať, až kým sa nedosiahne 300 cyklov. Po týchto 300 cykloch sa vykoná meranie BWC v 5 cykloch plnenia butánom, ako sa uvádza v bode 5.1.3.1.4.
5.1.3.1.4. Po 50 a 300 cykloch starnutia pôsobením paliva sa vykoná meranie BWC. Toto meranie pozostáva z naplnenia nádoby podľa bodu 5.1.6.3 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83 až do prieniku. BWC sa zaznamená.
Potom sa nádoba(-y) prepláchne(-u) podľa postupu uvedeného v bode 5.1.3.8 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83.
Nádoba sa musí prepláchnuť 5 minút až maximálne 1 hodinu od plnenia.
Plnenie butánom sa opakuje 5-krát. Po každom kroku plnenia butánom sa zaznamená BWC. Vypočíta sa BWC50 ako priemer 5 hodnôt BWC a zaznamená sa.
Nádoba(-y) sa podrobí(-ia) spolu 300 cyklom starnutia pôsobením paliva + 10 cyklom starnutia pôsobením butánu, po ktorých sa považuje(-ú) za stabilizovanú(-é).
5.1.3.2. Ak nádobu(-y) poskytnú dodávatelia, výrobcovia o tom vopred informujú schvaľovacie úrady, aby mohli byť svedkom ktorejkoľvek časti skúšky starnutia v zariadeniach dodávateľa.
5.1.3.3. Výrobca predloží schvaľovaciemu úradu skúšobný protokol, ktorý bude obsahovať aspoň tieto údaje:
|
— |
druh aktívneho uhlia, |
|
— |
rýchlosť plnenia, |
|
— |
špecifikácie palív, |
|
— |
merania BWC. |
5.2. Stanovenie koeficientu priepustnosti palivového systému (obrázok 4)
Obrázok 4
Stanovenie koeficientu priepustnosti
Začiatok skúšky
Naplnenie nádrže čerstvým ref. palivom na 40 %
Odstavenie na 3 týždne pri 40 °C ± 2 °C
Meranie HC za rovnakých podmienok ako pri skúške denných emisií: HC20W
Vypustenie a napustenie palivovej nádrže ref. palivom na 40 %
Odstavenie počas zvyšných 17 týždňov pri 40 °C ± 2 °C
Meranie HC za rovnakých podmienok ako pri skúške denných emisií: HC3W
Vypustenie a napustenie palivovej nádrže ref. palivom na 40 %
Koeficient priepustnosti = HC20W – HC3W
Vyberie sa vzorový systém skladovania paliva daného radu a pripevní sa k skúšobnému zariadeniu, potom sa nechá 20 týždňov odstavený s referenčným palivom E10 pri teplote 40 °C ± 2 °C. Orientácia palivového systému na skúšobnom zariadení musí byť rovnaká ako pôvodná orientácia na vozidle.
5.2.1. Nádrž sa naplní novým referenčným palivom E10 s teplotou 18 °C ± 8 °C. Nádrž sa plní na 40 % ± 2 % menovitého objemu nádrže. Potom sa skúšobné zariadenie s palivovým systémom na 3 týždne umiestni do osobitnej a zabezpečenej miestnosti s regulovanou teplotou 40 °C ± 2 °C.
5.2.2. Na konci 3. týždňa sa nádrž vypustí a znovu naplní čerstvým referenčným palivom E10 s teplotou 18 °C ± 8 °Cna 40 ± 2 % menovitého objemu nádrže.
Skúšobné zariadenie s palivovým systémom sa na 6 až 36 hodín, posledných 6 hodín pri teplote 20 °C ± 2 °C, umiestni do komory VT-SHED a vykoná sa denná 24-hodinová skúška podľa postupu opísaného v bode 5.7 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83. Palivový systém sa odvetráva mimo komory VT-SHED, aby sa vylúčila možnosť započítania emisií z odvetrania nádrže ako priepustnosti. Merajú sa emisie uhľovodíkov a hodnota sa zaznamená ako HC3W.
5.2.3. Skúšobné zariadenie s palivovým systémom sa na zvyšných 17 týždňov opäť umiestni do osobitnej a zabezpečenej miestnosti s regulovanou teplotou 40 °C ± 2 °C.
5.2.4. Na konci posledného, 17. týždňa sa nádrž vypustí a znova naplní referenčným palivom s teplotou 18 °C ± 8 °Cna 40 % ± 2 % menovitého objemu nádrže.
Skúšobné zariadenie s palivovým systémom sa na 6 až 36 hodín, posledných 6 hodín pri teplote 20 °C ± 2 °C, umiestni do komory VT-SHED a vykoná sa denná 24-hodinová skúška podľa postupu opísaného v bode 5.7 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83. Palivový systém sa odvetráva mimo komory VT-SHED, aby sa vylúčila možnosť započítania emisií z odvetrania nádrže ako priepustnosti. Merajú sa emisie uhľovodíkov a hodnota sa zaznamená ako HC20W.
5.2.5. Koeficient priepustnosti je rozdiel medzi HC20W a HC3W uvádzaný v g/24 h, s presnosťou na 3 desatinné miesta.
5.2.6. Ak koeficient priepustnosti určujú dodávatelia, výrobcovia o tom vopred informujú schvaľovacie úrady, aby mohli vykonať osobnú kontrolu v zariadeniach dodávateľa.
5.2.7. Výrobca predloží schvaľovacím úradom skúšobný protokol, ktorý bude obsahovať aspoň tieto údaje:
|
a) |
úplný opis skúšaného systému skladovania paliva vrátane informácií o type skúšanej nádrže, či je nádrž jednoplášťová alebo viacplášťová a aké druhy materiálov sú použité na nádrž a ostatné častí systému skladovania paliva; |
|
b) |
týždenné stredné teploty, pri ktorých sa vykonal postup starnutia; |
|
c) |
obsah uhľovodíkov nameraný v 3. týždni (HC3W); |
|
d) |
obsah uhľovodíkov nameraný v 20. týždni (HC20W); |
|
e) |
výsledný koeficient priepustnosti (PF). |
5.2.8. Ako výnimku z ustanovení v bodoch 5.2.1 až 5.2.7 sa výrobcovia používajúci viacplášťové nádrže môžu rozhodnúť namiesto celého uvedeného postupu merania použiť tento pridelený koeficient priepustnosti (APF):
APF pre viacplášťové nádrže = 120 mg/24 h
5.2.8.1. Ak sa výrobca rozhodne použiť pridelený koeficient priepustnosti, poskytne schvaľovaciemu úradu vyhlásenie, v ktorom je jasne špecifikovaný typ nádrže, ako aj vyhlásenie o druhu použitých materiálov.
5.3. Postup merania strát z odstaveného vozidla za tepla a denných strát
Vozidlo sa pripraví v súlade s bodmi 5.1.1 a 5.1.2 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa pred skúškou môžu odstrániť alebo zredukovať iné zdroje emisií, ktorými nie je palivo (napr. prehriata pneumatika alebo vozidlo, odstránenie kvapaliny ostrekovača).
5.3.1. Odstavenie vozidla
Vozidlo sa zaparkuje minimálne na 12 hodín a maximálne na 36 hodín na mieste odstavenia. Teplota motorového oleja a chladiacej kvapaliny musí na konci tejto doby dosiahnuť teplotu okolia s povolenou odchýlkou ± 3 °C.
5.3.2. Vypustenie paliva a opätovné naplnenie
Vypustenie paliva a opätovné naplnenie sa vykonáva podľa postupu uvedeného v bode 5.1.7 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83.
5.3.3. Predkondicionovací jazdný cyklus
Do jednej hodiny po skončení vypustenia paliva a opätovného naplnenia palivovej nádrže sa vozidlo umiestni na vozidlový dynamometer a absolvuje jeden jazdný cyklus časti jedna a dva jazdné cykly časti dva skúšky typu I podľa prílohy 4a k predpisu EHK OSN č. 83.
Vzorky výfukových emisií sa počas tejto činnosti neodoberajú.
5.3.4. Odstavenie vozidla
Do piatich minút po skončení predkondicionovacej činnosti sa vozidlo zaparkuje na mieste odstavenia minimálne na 12 hodín a maximálne na 36 hodín. Teplota motorového oleja a chladiacej kvapaliny musí na konci tejto doby dosiahnuť teplotu okolia s povolenou odchýlkou ± 3 °C.
5.3.5. Prienik z nádoby
Nádoba(-y) podrobená(-é) postupu starnutia opísanému v bode 5.1 sa naplní(-ia) až do prieniku podľa postupu stanoveného v bode 5.1.4 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83.
5.3.6. Skúška na dynamometri
5.3.6.1. Do jednej hodiny po skončení plnenia nádoby sa vozidlo umiestni na vozidlový dynamometer a absolvuje jeden jazdný cyklus časti jedna a jeden jazdný cyklus časti dva skúšky typu I podľa prílohy 4a k predpisu EHK OSN č. 83. Potom sa motor vypne. Výfukové emisie sa počas tohto jazdného cyklu môžu odoberať, ale nesmú sa použiť na účely typového schválenia z hľadiska výfukových emisií.
5.3.6.2. Do dvoch minút po skončení jazdného cyklu skúšky typu I špecifikovaného v bode 5.3.6.1 vozidlo absolvuje ďalší kondicionovací jazdný cyklus, ktorý sa skladá z dvoch cyklov časti jedna (teplý štart) skúšky typu I. Potom sa motor opäť vypne. Výfukové emisie sa počas tohto jazdného cyklu nemusia odoberať.
5.3.7. Odstavenie vozidla
Po skúške na dynamometri sa vykoná skúška emisií z odparovania z odstaveného vozidla za tepla podľa bodu 5.5 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83. Výsledok strát z odstaveného vozidla za tepla sa vypočíta podľa bodu 6 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83 a zaznamená sa ako MHS.
5.3.8. Odstavenie vozidla
Po skúške emisií z odparovania z odstaveného vozidla za tepla sa vozidlo odstaví podľa bodu 5.6 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83.
5.3.9. Denná skúška
5.3.9.1. Po odstavení sa vykoná prvé meranie denných strát počas 24 hodín podľa bodu 5.7 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83. Emisie sa vypočítajú podľa bodu 6 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83. Získaná hodnota sa zaznamená ako MD1.
5.3.9.2. Po uplynutí prvých 24 hodín dennej skúšky sa vykoná druhé meranie denných strát počas 24 hodín podľa bodu 5.7 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83. Emisie sa vypočítajú podľa bodu 6 prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 83. Získaná hodnota sa zaznamená ako MD2.
5.3.10. Výpočet
Výsledok MHS + MD1 + MD2 + 2PF musí byť nižší ako limit stanovený v tabuľke 3 prílohy 1 k nariadeniu (ES) č. 715/2007.
5.3.11. Výrobca predloží schvaľovaciemu úradu skúšobný protokol, ktorý bude obsahovať aspoň tieto údaje:
|
a) |
opis dôb odstavenia vozidla vrátane času a stredných teplôt; |
|
b) |
opis použitej nádoby podrobenej starnutiu a odkaz na presnú správu o starnutí; |
|
c) |
stredná teplota počas skúšky vozidla odstaveného za tepla; |
|
d) |
meranie počas skúšky vozidla odstaveného za tepla (HSL); |
|
e) |
meranie za prvý deň, DL1st day; |
|
f) |
meranie za druhý deň, DL2nd day; |
|
g) |
konečný výsledok skúšky emisií z odparovania, vypočítaný ako ‚MHS + MD1 + MD2 + 2PF‘. |
Grms: efektívna hodnota (RMS) signálu vibrácií sa vypočíta ako druhá mocnina veľkosti signálu v každom bode, zistí sa priemerná (stredná) hodnota tejto druhej mocniny a potom sa vypočíta druhá odmocnina tejto priemernej hodnoty. Výsledné číslo je metrická hodnota Grms.