–

YJ, v zastúpení: L. Ripoll Sans, abogada,

–

Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS), v zastúpení: A. R. Trillo García a P. García Perea, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: M. J. Ruiz Sánchez, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Valero a I. Galindo Martín, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 1 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Ú. v. ES L 6, 1979, s. 24; Mim. vyd. 05/001, s. 215).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi YJ a Instituto Nacional de la Seguridad Social (Národný inštitút sociálneho zabezpečenia, Španielsko) (ďalej len „INSS“) týkajúceho sa toho, že INSS odmietol priznať YJ v rámci jej predčasného dôchodku príspevok z dôvodu materstva.

Právny rámec

Právo Únie

3

Prvé a druhé odôvodnenie smernice 79/7 stanovujú:

4

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

5

Článok 4 uvedenej smernice znie takto:

–

rozsah jednotlivých systémov a podmienky prístupu k nim,

–

povinnosť platiť príspevky a výpočet výšky príspevkov,

–

výpočet dávok vrátane ich zvýšenia s ohľadom na manžela/manželku a závislé osoby, a podmienky určujúce trvanie a zachovanie nároku na dávky.

6

Podľa článku 7 ods. 1 tej istej smernice:

Španielske právo

7

Článok 60 Ley General de la Seguridad Social (všeobecný zákon o sociálnom zabezpečení) v konsolidovanom znení schválenom Real Decreto Legislativo 8/2015 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General de la Seguridad Social (kráľovský legislatívny dekrét č. 8/2015, ktorým sa schvaľuje revidované znenie všeobecného zákona o sociálnom zabezpečení) z 30. októbra 2015 (BOE č. 261 z 31. októbra 2015, s. 103291) (ďalej len „LGSS“), nazvaný „Príspevok z dôvodu materstva k príspevkovým dôchodkom zo systému sociálneho zabezpečenia“, znie:

8

Článok 208 LGSS s názvom „Dobrovoľný odchod dotknutej osoby do predčasného dôchodku“ stanovuje:

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

9

Na základe svojej žiadosti dosiahla YJ rozhodnutím INSS z 11. decembra 2017 to, že môže odísť do predčasného starobného dôchodku a poberať dôchodok s účinnosťou od 4. decembra 2017. YJ podala proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, v ktorej uviedla, že INSS jej mal priznať príspevok k dôchodku z dôvodu materstva stanovený v článku 60 LGSS, keďže mala tri deti.

10

Keďže INSS túto sťažnosť zamietol rozhodnutím z 9. mája 2018 z dôvodu, že tento príspevok k dôchodku z dôvodu materstva sa neuplatňuje v prípade, keď sa dotknutá osoba rozhodne odísť do predčasného dôchodku, YJ podala žalobu na Juzgado de lo Social n° 3 de Barcelona (Pracovný súd č. 3 Barcelona, Španielsko). Pred vnútroštátnym súdom v podstate tvrdí, že článok 60 LGSS vedie k diskriminácii žien, ktoré z dôvodu, že si zvolili odchod do predčasného dôchodku, nemôžu poberať uvedený príspevok k dôchodku z dôvodu materstva.

11

Vnútroštátny súd pripomína, že v rozsudku z 12. decembra 2019, Instituto Nacional de la Seguridad Social (Príspevok k dôchodku matkám) (C‑450/18, EU:C:2019:1075), Súdny dvor konštatoval, že článok 60 LGSS, na ktorý sa nevzťahuje výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 smernice 79/7, ani výnimka stanovená v článku 7 ods. 1 písm. b) tejto smernice, predstavuje priamu diskrimináciu na základe pohlavia, ktorú uvedená smernica zakazuje.

12

Vnútroštátny súd dodáva, že neexistuje nijaký dôvod neuplatniť mutatis mutandis odôvodnenie Súdneho dvora v tomto rozsudku vo vzťahu ku všetkým ženám, ktoré sa nachádzajú v rovnakej situácii, bez ohľadu na formu a dátum prístupu k dôchodkovému systému, a teda majú nárok na ten istý príspevok k dôchodku z dôvodu materstva.

13

Vnútroštátny súd sa teda pýta, či systém stanovený v článku 60 LGSS, podľa ktorého ženy, ktoré sa podobne ako YJ rozhodnú pre odchod do predčasného dôchodku, sú vylúčené z nároku na príspevok k dôchodku z dôvodu materstva stanoveného v tomto článku – na rozdiel od tých žien, ktoré odídu do dôchodku vo veku stanovenom v zákone alebo ktoré odchádzajú do predčasného dôchodku z dôvodu činnosti vykonávanej počas ich pracovného života, z dôvodu zdravotného postihnutia alebo v nadväznosti na ukončenie činnosti počas obdobia, ktoré bezprostredne predchádza odchodu do dôchodku z dôvodov, ktoré im nie je možné pripísať – je v súlade so zásadou práva Únie, ktorá zaručuje rovnaké zaobchádzanie v širokom zmysle, to znamená medzi mužmi a ženami, ale tiež medzi ženami, a či tak tento systém nepredstavuje priamu diskrimináciu v zmysle smernice 79/7.

14

Za týchto podmienok Juzgado de lo Social n° 3 de Barcelona (Pracovný súd č. 3 Barcelona) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

O prejudiciálnej otázke

15

Na úvod treba uviesť, že vnútroštátny súd sa vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo všeobecnosti zameriava na smernicu 79/7 bez toho, aby uviedol ustanovenia tejto smernice, o ktorých výklad žiada.

16

Z formulácie položenej otázky, ako aj z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že táto otázka sa v skutočnosti týka určenia existencie priamej diskriminácie na základe pohlavia v zmysle smernice 79/7, ktorá je zakázaná článkom 4 ods. 1 tejto smernice, ktorý stanovuje, že zásada rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením znamená, že neexistuje žiadna priama či nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav dotknutej osoby.

17

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdnemu dvoru v rámci postupu spolupráce s vnútroštátnymi súdmi zakotveného v článku 267 ZFEÚ prislúcha dať vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor, a z tohto pohľadu je úlohou Súdneho dvora prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené (rozsudok z 3. marca 2020, Gómez del Moral Guasch, C‑125/18, EU:C:2020:138, bod 27 a citovaná judikatúra).

18

Preto na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu treba položenú otázku chápať tak, že jej cieľom je v podstate určiť, či sa má článok 4 ods. 1 smernice 79/7 vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje v prospech žien, ktoré mali aspoň dve biologické alebo osvojené deti, príspevok k dôchodku z dôvodu materstva v prípade odchodu do dôchodku vo veku stanovenom v zákone alebo odchodu do predčasného dôchodku z určitých dôvodov stanovených v zákone, nie však v prípade dobrovoľného odchodu dotknutej osoby do predčasného dôchodku.

19

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pojem „priama diskriminácia na základe pohlavia“ uvedený v článku 4 ods. 1 smernice 79/7 sa má chápať tak, že zahŕňa každú situáciu, v ktorej sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo z dôvodu jej pohlavia, než sa zaobchádza, sa zaobchádzalo alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii [rozsudok z 26. júna 2018, MB (Zmena pohlavia a starobný dôchodok), C‑451/16, EU:C:2018:492, bod 34]. Z toho vyplýva, že na to, aby sa mohla priama diskriminácia „zakladať na pohlaví“, je potrebné, aby sa s určitou osobou zaobchádzalo nepriaznivo z dôvodu jej príslušnosti k mužskému alebo ženskému pohlaviu.

20

Okrem toho treba zdôrazniť, že smernica 79/7 má podľa svojho názvu, ako aj svojho článku 1 v spojení s jej prvým a druhým odôvodnením za cieľ postupné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením. Okrem toho legislatívna skratka definovaná v článku 1 tejto smernice potvrdzuje, že výraz „zásada rovnakého zaobchádzania“ použitý vo zvyšku uvedenej smernice treba chápať tak, že odkazuje skrátene na „zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením“.

21

V dôsledku toho sa pojem „diskriminácia na základe pohlavia“ uvedený v článku 4 ods. 1 smernice 79/7 môže týkať iba prípadov diskriminácie medzi pracovníkmi mužského pohlavia na jednej strane a pracovníkmi ženského pohlavia na druhej strane.

22

Za týchto podmienok nemožno článok 4 ods. 1 smernice 79/7 chápať ako ustanovenie práva Únie, ktoré zaručuje rovnosť zaobchádzania v širokom zmysle, teda aj s osobami patriacimi k rovnakému pohlaviu. Pojem „priama diskriminácia na základe pohlavia“ uvedený v tomto ustanovení naopak zahŕňa situáciu, v ktorej sa s pracovníkmi zaobchádza menej priaznivo z dôvodu ich príslušnosti k mužskému alebo ženskému pohlaviu v porovnaní s inými pracovníkmi opačného pohlavia v porovnateľnej situácii.

23

V prejednávanej veci sa situácia, o ktorú ide vo veci samej, týka ženy, ktorá z dôvodu, že sa rozhodla odísť do predčasného dôchodku, nemôže poberať príspevok k dôchodku z dôvodu materstva a domnieva sa, že sa s ňou zaobchádza menej priaznivo ako so ženami, ktoré vzhľadom na to, že odišli do dôchodku vo veku stanovenom v zákone alebo odišli do predčasného dôchodku z určitých dôvodov stanovených zákonom, môžu poberať tento príspevok k dôchodku.

24

Smernica 79/7 sa však nemôže uplatniť na takúto situáciu, keďže kritérium, na základe ktorého je priznanie dotknutého príspevku k dôchodku z dôvodu materstva zamietnuté ženám, ktoré dobrovoľne odchádzajú do predčasného dôchodku, sa netýka pohlavia dotknutého pracovníka, ale podmienok jeho prístupu k dôchodku, teda údajné diskriminačné zaobchádzanie nie je „založené na pohlaví“. Predmetná situácia sa navyše netýka diskriminácie medzi pracovníkmi mužského pohlavia na jednej strane a pracovníkmi ženského pohlavia na strane druhej, ale údajného narušenia rovnosti zaobchádzania medzi pracovníkmi ženského pohlavia.

25

Tento záver nie je spochybnený rozsudkom z 12. decembra 2019, Instituto Nacional de la Seguridad Social (Príspevok k dôchodku matkám) (C‑450/18, EU:C:2019:1075), aj keď sa vec, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, týkala tej istej vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej. V tejto veci bol totiž žalobca vo veci samej pracovníkom mužského pohlavia, ktorý sa domnieval, že sa s ním zaobchádzalo menej priaznivo ako s pracovníkmi ženského pohlavia, keďže mu bol dotknutý príspevok k dôchodku z dôvodu materstva zamietnutý z dôvodu, že patrí k mužskému pohlaviu. V uvedenom rozsudku tak Súdny dvor mohol založiť svoje odôvodnenie na smernici 79/7 v rozsahu, v akom sa údajné narušenie rovnosti zaobchádzania týkalo pracovníkov mužského pohlavia v porovnaní s pracovníkmi ženského pohlavia, a teda bolo založené na pohlaví dotknutého pracovníka, k čomu v prejednávanej veci nedochádza.

26

Za týchto podmienok treba konštatovať, že situácia, o ktorú ide vo veci samej, nepatrí do pôsobnosti smernice 79/7.

27

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že smernica 79/7 sa neuplatňuje na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá stanovuje v prospech žien, ktoré mali aspoň dve biologické alebo osvojené deti, príspevok k dôchodku z dôvodu materstva v prípade odchodu do dôchodku vo veku stanovenom v zákone alebo odchodu do predčasného dôchodku z určitých dôvodov stanovených v zákone, nie však v prípade dobrovoľného odchodu dotknutej osoby do predčasného dôchodku.

O trovách

28

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.