|
Úradný vestník |
SK Séria L |
|
2026/1203 |
9.6.2026 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2026/1203
z 8. júna 2026,
ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egyptskej arabskej republike rozšírené na dovoz prinesený na zariadenia na mori, na dovoz odosielaný z Marockého kráľovstva bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Marockom kráľovstve, a na dovoz odosielaný z Turecka bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Turecku
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,
keďže:
1. POSTUP
1.1. Predchádzajúce prešetrovania a platné opatrenia
|
(1) |
Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/492 (2) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien (ďalej len „textílie zo sklenených vlákien“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“) a Egyptskej arabskej republike (ďalej len „Egypt“) (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“. |
|
(2) |
Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/776 (3) Komisia uložila konečné vyrovnávacie clá na dovoz textílií zo sklenených vlákien a zmenila úroveň antidumpingového cla uloženého vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/492. |
|
(3) |
Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/806 (4) Komisia rozšírila antidumpingové a vyrovnávacie clá na textílie so sklenených vlákien s pôvodom v Číne a Egypte prinesené na umelý ostrov, pevné alebo plávajúce zariadenie alebo akúkoľvek inú štruktúru na kontinentálnom šelfe členského štátu alebo vo výhradnej hospodárskej zóne, ktoré oznámil členský štát podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (ďalej len „UNCLOS“). |
|
(4) |
Po prvom prešetrovaní obchádzania Komisia vykonávacími nariadeniami Komisie (EÚ) 2022/302 (5) a (EÚ) 2022/301 (6) rozšírila antidumpingové a vyrovnávacie clo na dovoz textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Číne odosielaných z Marockého kráľovstva (ďalej len „Maroko“) bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Maroku. |
|
(5) |
Po opätovnom absorpčnom prešetrovaní Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/1233 (7) zmenila úroveň antidumpingového cla na dovoz textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Egypte. |
|
(6) |
Po druhom prešetrovaní obchádzania Komisia vykonávacími nariadeniami Komisie (EÚ) 2022/1477 (8) a (EÚ) 2022/1478 (9) rozšírila antidumpingové a vyrovnávacie clá na dovoz textílií zo sklenených vlákien odosielaných z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Turecku, s výnimkou textílií zo sklenených vlákien vyvážaných niektorými konkrétnymi tureckými spoločnosťami. |
|
(7) |
Po čiastočnom priebežnom prešetrovaní bol vykonávacími nariadeniami Komisie (EÚ) 2023/2169 (10) a (EÚ) 2023/2158 (11) do zoznamu oslobodených výrobcov podľa vykonávacích nariadení (EÚ) 2022/1477 a (EÚ) 2022/1478 doplnený ďalší turecký vyvážajúci výrobca. |
|
(8) |
Pokiaľ ide o spoločnosti v Číne, v súčasnosti platné antidumpingové clá sa pohybujú v rozmedzí od 34,0 % do 69,0 %. |
|
(9) |
Pokiaľ ide o spoločnosti v Egypte, v súčasnosti platné antidumpingové clo je 33,1 % pre všetkých vyvážajúcich výrobcov. |
1.2. Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti
|
(10) |
Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (12) dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie (alebo „žiadosť“) podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. |
|
(11) |
Žiadosť o revízne prešetrovanie predložila 3. januára 2025 spoločnosť Tech-Fab Europe e.V. (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho textílie zo sklenených vlákien v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. |
1.3. Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti
|
(12) |
Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 3. apríla 2025 začala na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Číne a Egypte (ďalej len „dotknuté krajiny“) do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (13) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“). |
|
(13) |
Komisia 13. júna 2025 začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti (14) antisubvenčných opatrení uplatniteľných na dovoz textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Číne a Egypte. |
1.4. Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie
|
(14) |
Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania a/alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“). |
1.5. Zainteresované strany
|
(15) |
V oznámení o začatí konania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v Číne a Egypte, známych dovozcov, distribútorov a používateľov o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili. |
|
(16) |
Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. |
1.6. Pripomienky k začatiu konania
|
(17) |
Egyptská vláda tvrdila, že prešetrovanie by sa nemalo začať, pričom uviedla, že v sprístupnenej verzii žiadosti o revízne prešetrovanie boli nedostatky a takisto nedostatočné dôkazy o dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti. |
|
(18) |
Po prvé, egyptská vláda tvrdila, že nebolo možné overiť tvrdenie, že žiadosť o revízne prešetrovanie podporili výrobcovia predstavujúci viac ako 50 % výroby v Únii, keďže objemy výroby a predaja boli v sprístupnenej verzii žiadosti o revízne prešetrovanie uvedené len ako indexy. |
|
(19) |
Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila, pretože pred začatím konania vykonala preskúmanie reprezentatívnosti. Na tento účel sa Komisia pred začatím konania obrátila na všetkých výrobcov z Únie uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie a inak známych Komisii a zohľadnila ich pri výpočte reprezentatívnosti žiadateľa. |
|
(20) |
V rámci tohto postupu predložilo 11 výrobcov z Únie odpovede týkajúce sa reprezentatívnosti. V sprístupnenej verzii svojich odpovedí týkajúcich sa reprezentatívnosti všetci uviedli, že sú za začatie konania. Tieto sprístupnené verzie odpovedí týkajúcich sa reprezentatívnosti obsahovali aj objemy výroby pre každého z týchto výrobcov z Únie, zvyčajne vyjadrené ako rozpätie, čo umožňovalo primerane pochopiť ich relatívnu veľkosť. |
|
(21) |
V zázname o reprezentatívnosti, ktorý bol uverejnený v sprístupnenom spise 27. marca 2025 (15), sa uvádza celková odhadovaná výroba prešetrovaného výrobku v Únii na základe uvedených odpovedí týkajúcich sa reprezentatívnosti. Egyptská vláda k tomuto záznamu nepredložila žiadne pripomienky. Na základe týchto informácií bolo možné dospieť k odôvodnenému záveru, že výrobcovia z Únie mali reprezentatívne postavenie. Tvrdenie sa preto zamietlo. |
|
(22) |
Po druhé, egyptská vláda tvrdila, že žiadateľ mal namiesto vytvorenia normálnej hodnoty použiť buď ceny na domácom trhu v Egypte, alebo vývozné ceny do tretích krajín. Egyptská vláda dodala, že normálna hodnota bola v každom prípade vytvorená v rozpore s článkom 2.2 a článkom 2.2.1.1 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994. Podľa egyptskej vlády žiadateľ vychádzal pri odhade kľúčových prvkov nákladov (vrátane nákladov na suroviny, prácu a elektrinu) z jednotkovej spotreby výrobcov z Únie a údajov z verejných zdrojov. Aj predajné, všeobecné a administratívne náklady a ziskové rozpätia boli prevzaté z verejne dostupných záznamov spoločností v tretích krajinách. Egyptská vláda tvrdila, že namiesto toho sa mali použiť skutočné náklady, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk egyptských výrobcov. |
|
(23) |
Ako ďalší bod egyptská vláda dodala, že žiadateľ použil nedostatočné údaje o vývozných cenách, čo viedlo k nespravodlivému porovnaniu vytvorenej normálnej hodnoty a vývozných cien. Egyptská vláda namietala proti skutočnosti, že žiadateľ pri viacerých výpočtoch dumpingových rozpätí použil rôzne verejne dostupné údaje [napríklad Eurostat, Global Trade Atlas (ďalej len „databáza GTA“) a cenové ponuky z prieskumu trhu], ktoré boli nesprávne upravené. Egyptská vláda tvrdila, že žiadateľ vo svojej žiadosti o revízne prešetrovanie nadhodnotil dumpingové rozpätia. |
|
(24) |
Ako predbežný bod Komisia zdôraznila, že z právnej normy, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré sa vyžadujú na účely žiadosti o revízne prešetrovanie podľa článku 11 základného nariadenia („dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania“), jasne vyplýva, že množstvo a kvalita informácií v žiadosti o revízne prešetrovanie nie sú rovnaké ako tie, na ktorých Komisia zakladá svoje zistenia na konci prešetrovania. Žiadosť o revízne prešetrovanie musí v skutočnosti obsahovať dostatočné dôkazy o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a ujmy, ktoré sú žiadateľovi primerane dostupné. |
|
(25) |
V tomto prípade z analýzy dôkazov poskytnutých žiadateľom, ktorú vykonala Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia, vyplynulo, že žiadosť o revízne prešetrovanie obsahovala dostatočné dôkazy o pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy, ako aj o príčinnej súvislosti medzi údajným dumpingovým dovozom a údajnou ujmou, aby sa mohlo začať konanie. |
|
(26) |
Pokiaľ ide o predajné ceny, výrobné náklady, predajné, všeobecné a administratívne náklady a úroveň zisku vyvážajúcich výrobcov textílií zo sklenených vlákien v Číne a Egypte, Komisia poukázala na to, že žiadateľ v skutočnosti presne splnil normy, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré sa vyžadujú vo fáze žiadosti o revízne prešetrovanie. Tieto presné informácie nie sú žiadateľovi k dispozícii. Preto bolo potrebné odhadnúť dumpingové rozpätia na základe vytvorenej normálnej hodnoty. Pri jej vytvorení sa žiadateľ opieral o viaceré overiteľné a verejne dostupné medzinárodné referenčné hodnoty s cieľom preukázať, že dumping existuje pri viacerých scenároch. |
|
(27) |
To isté platí v prípade používania štatistík medzinárodného obchodu na určenie vývoznej ceny zo strany žiadateľa, keďže tieto štatistiky sú najspoľahlivejším zdrojom informácií o vývozných cenách a Komisia sa domnievala, že boli primerane upravené na zabezpečenie spravodlivého porovnania predajných cien s normálnou hodnotou. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté. |
|
(28) |
Po tretie, egyptská vláda tvrdila, že neexistujú dôkazy o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu, ktoré by boli dostatočné na začatie revízneho prešetrovania. Zo žiadosti o revízne prešetrovanie vyplynulo, že egyptský vývoz do Únie mal nízky podiel na trhu, zatiaľ čo jeho vývozné ceny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili. Okrem toho egyptská vláda tvrdila, že neexistujú dôkazy o existencii predátorskej cenotvorby ani dumpingu, ani o tom, že by sa egyptský vývoz zvýšil, ak by uplynula platnosť opatrení. Egyptská vláda ďalej zdôraznila, že minulé dumpingové praktiky nie sú dôvodom na pokračovanie opatrení. |
|
(29) |
Komisia nesúhlasila ani s tvrdením, že neexistujú dostatočné dôkazy o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu. Je nesprávne tvrdiť, že minulé dumpingové praktiky boli faktorom, ktorý sa považoval za splnenie normy dostatočnosti dôkazov. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 24 a 25, žiadateľ splnil právnu normu pre začatie konania, pričom sa opieral o viaceré verejne dostupné referenčné hodnoty s cieľom preukázať pokračovanie dumpingu. Komisia usúdila, že dôkazy uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie, ktoré preukazujú pokračovanie dumpingu, boli žiadateľovi primerane dostupné a dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo. |
|
(30) |
Po štvrté, egyptská vláda tvrdila, že základným dôvodom žiadosti bol protekcionizmus, a nie odstránenie údajného dumpingu a ujmy. Okrem toho, že tento dôvod nepatrí medzi relevantné právne kritériá, však egyptská vláda neposkytla ani žiadne dôkazy na podporu tohto tvrdenia. Komisia zistila, že žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy prima facie o existencii dumpingu, ujme a pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté. |
|
(31) |
Po piate, egyptská vláda tvrdila, že žiadateľ nespravodlivo spájal egyptský vývoz s obchádzaním a absorpciou, ktoré sa údajne pripisovali Číne. |
|
(32) |
V žiadosti sa však výslovne uvádzali príslušné nariadenia proti obchádzaniu a absorpcii, v ktorých sa osobitne analyzovalo správanie čínskych a egyptských vývozcov. Okrem toho, na rozdiel od tvrdenia egyptskej vlády sa Číne nepripisovali žiadne absorpčné praktiky. Namiesto toho sa zistilo, že egyptskí vyvážajúci výrobcovia absorbujú clá, ako sa uvádza vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2022/1233 (pozri bod 1.1). Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté. |
|
(33) |
Po šieste, egyptská vláda ďalej tvrdila, že verejné vyhlásenia čínskych vyvážajúcich výrobcov týkajúce sa ich stratégií nespravodlivo ovplyvnili posúdenie egyptského vývozu. Egyptská vláda však nepreukázala, že žiadateľ zlučoval správanie vývozcov z týchto dvoch krajín. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté. |
|
(34) |
Po siedme, egyptská vláda tvrdila, že analýza ujmy v žiadosti bola nedostatočná, pretože sa nezaoberala všetkými ukazovateľmi ujmy – konkrétne návratnosťou investícií, schopnosťou získavať kapitál a mzdami. |
|
(35) |
Komisia uviedla, že na to, aby bolo možné stanoviť dostatočné dôkazy o značnej ujme, sa v článku 5 základného nariadenia nevyžaduje, aby sa v žiadosti o revízne prešetrovanie analyzovali všetky faktory ujmy uvedené v článku 3 ods. 5 základného nariadenia ani aby sa preukázalo zhoršenie. V znení článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa v skutočnosti stanovuje, že žiadosť o revízne prešetrovanie musí obsahovať informácie o zmenách v objeme údajne dumpingového dovozu, vplyve tohto dovozu na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následný dosah príslušného dovozu na výrobné odvetvie Únie, čo sa preukáže prostredníctvom relevantných (ale nie nevyhnutne všetkých) faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie, ako sú faktory a ukazovatele uvedené v článku 3 ods. 3 a 5 základného nariadenia. Okrem toho žiadosť obsahovala posúdenie ziskovosti, ktorá úzko súvisí s návratnosťou investícií a schopnosťou získavať kapitál. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté. |
|
(36) |
Po ôsme, egyptská vláda tvrdila, že egyptský dovoz bol počas posudzovaného obdobia v žiadosti o revízne prešetrovanie nízky a stabilný, a preto nemohol spôsobiť značnú ujmu. Egyptská vláda takisto tvrdila, že ťažkosti výrobného odvetvia Únie sú štrukturálne (napr. konkurencia v odvetví veternej energie, dovoz z iných krajín, nasýtenie trhu a globálne zmeny v dodávkach) a spôsobilo si ich samo výrobné odvetvie. Okrem toho egyptská vláda tvrdila, že žiadosť bola nedostatočná, pretože sa v nej neoddelili vplyvy egyptského dovozu od iných faktorov ujmy. |
|
(37) |
Komisia poukázala na to, že v žiadosti sa uznáva, že egyptský dovoz predstavoval malý podiel spotreby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania, čo nie je nezvyčajné pri revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti, keď dovoz môžu ovplyvniť opatrenia. Kľúčovým faktorom v takýchto prípadoch je potenciálny vplyv v prípade zrušenia opatrení, nie situácia počas posudzovaného obdobia. Prítomnosť iných faktorov ujmy, než je egyptský dovoz, automaticky nevylučuje možný podstatný vplyv tohto dovozu. Aj keby egyptský dovoz nemal počas posudzovaného obdobia žiadny škodlivý vplyv, čo je tvrdenie, ktoré egyptská vláda nepodložila, neoslabilo by to argument, že by v prípade uplynutia platnosti opatrení mohlo dôjsť k opätovnému výskytu ujmy. Egyptská vláda takisto nepredložila dôkazy o tom, že ujma, ktorej čelilo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená vlastným zavinením. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté. |
|
(38) |
Po deviate, egyptská vláda tvrdila, že tvrdenie v žiadosti o revízne prešetrovanie, a to, že v prípade zrušenia opatrení by sa egyptský vývoz presmeroval do Únie, bolo špekulatívne a nepodložené. |
|
(39) |
Z analýzy Komisie založenej na dôkazoch prima facie uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie však vyplynulo, že egyptskí vyvážajúci výrobcovia majú značnú kapacitu, ktorá je zameraná najmä na trh Únie, a že trh Únie je z hľadiska vývozu naďalej atraktívny. V prípade neexistencie opatrení sa teda zdalo pravdepodobné zvýšenie egyptského dovozu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté. |
|
(40) |
Po desiate, egyptská vláda tvrdila, že žiadosť neobsahovala dostatočné dôkazy o cenovom podhodnotení a predaji pod cieľovú cenu, keďže sa v nej vychádzalo skôr z porovnania cien na širokom trhu než z údajov o jednotlivých transakciách. |
|
(41) |
Vo fáze začatia konania nie sú k dispozícii podrobné dovozné ceny pre jednotlivé druhy výrobkov. Takéto údaje sú k dispozícii až po overení vyplnených dotazníkov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky za predpokladu ich spolupráce. Preto je nerealistické očakávať výpočty cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu pre konkrétny výrobok v žiadosti a v prípade nespolupráce ani neskôr počas prešetrovania. Vo fáze začatia konania sa za dostatočný dôkaz prima facie považoval dôkaz založený na priemerných údajoch Eurostatu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté. |
|
(42) |
Egyptská vláda napokon uviedla, že žiadateľ neanalyzoval ani nepredložil dôkazy o tom, že pokračovanie opatrení je v záujme Únie. |
|
(43) |
Hoci neexistuje žiadna právna požiadavka na preskúmanie záujmu Únie v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti vo fáze začatia konania, z dostupných dôkazov nevyplývali žiadne úvahy o záujme Únie (napr. nepriaznivý vplyv na používateľov ani iné hospodárske subjekty), ktoré by odôvodňovali ukončenie prípadu. Táto otázka by sa mala preskúmať v rámci samotného prešetrovania. Tvrdenie bolo preto zamietnuté. |
1.7. Výber vzorky
|
(44) |
V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán. |
Výber vzorky výrobcov z Únie
|
(45) |
Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vzorku vybrala na základe objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii v období revízneho prešetrovania. Táto vzorka pozostávala z dvoch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali počas obdobia revízneho prešetrovania viac ako 25 % objemu výroby a predaja. Vzorka bola reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. K výberu vzorky neboli doručené žiadne pripomienky. |
Výber vzorky dovozcov
|
(46) |
S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. |
|
(47) |
Žiadni neprepojení dovozcovia neposkytli požadované informácie a nesúhlasili so zaradením do vzorky. Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v Číne a Egypte |
|
(48) |
S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne a Egypte, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala misiu Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii a misiu Egyptskej arabskej republiky pri Európskej únii, aby určili a/alebo kontaktovali ďalších vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní. |
|
(49) |
Požadované informácie neposkytli žiadni vyvážajúci výrobcovia v dotknutých krajinách. Komisia preto rozhodla, že výber vzorky nemožno uplatniť. |
1.8. Vyplnené dotazníky
|
(50) |
Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Čínska vláda neposkytla vyplnený dotazník. |
|
(51) |
Komisia požiadala výrobcov z Únie zaradených do vzorky o vyplnenie dotazníkov, ktoré boli v deň začatia konania sprístupnené na jej webovom sídle (16). |
|
(52) |
Vyplnené dotazníky boli doručené od dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky: Vitrulan Composites Oy a European Owens Corning Fiberglas sprl. |
|
(53) |
Žiadateľ vyplnil makroekonomický dotazník, v ktorom uviedol makroekonomické ukazovatele. |
1.9. Overovanie
|
(54) |
Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností: Výrobcovia z Únie:
|
1.10. Ďalší postup
|
(55) |
Komisia 16. apríla 2026 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. |
|
(56) |
Žiadna strana nepredložila pripomienky k poskytnutiu informácií ani nepožiadala o vypočutie. |
2. PREŠETROVANÝ VÝROBOK, DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK
2.1. Prešetrovaný výrobok
|
(57) |
Prešetrovaný výrobok je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní, a to textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7019 61 00 , ex 7019 62 10 , ex 7019 62 90 , ex 7019 63 00 , ex 7019 64 00 , ex 7019 65 00 , ex 7019 66 00 , ex 7019 69 10 , ex 7019 69 90 a ex 7019 90 00 (kódy TARIC 7019 61 00 81, 7019 61 00 83, 7019 61 00 84, 7019 62 10 81, 7019 62 10 83, 7019 62 10 84, 7019 62 90 81, 7019 62 90 83, 7019 62 90 84, 7019 63 00 81, 7019 63 00 83, 7019 63 00 84, 7019 64 00 81, 7019 64 00 83, 7019 64 00 84, 7019 65 00 81, 7019 65 00 83, 7019 65 00 84, 7019 66 00 81, 7019 66 00 83, 7019 66 00 84, 7019 69 10 81, 7019 69 10 83, 7019 69 10 84, 7019 69 90 81, 7019 69 90 83, 7019 69 90 84, 7019 90 00 81, 7019 90 00 83 a 7019 90 00 84) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“). |
|
(58) |
Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu a bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná zmena nomenklatúrneho zatriedenia. |
|
(59) |
Textílie zo sklenených vlákien majú široké využitie. Používajú sa napríklad na výrobu listov rotorov veterných turbín, pri výrobe člnov, nákladných vozidiel a športového vybavenia, ako aj v systémoch na renováciu potrubí. |
2.2. Dotknutý výrobok
|
(60) |
Dotknutým výrobkom v tomto prešetrovaní je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Číne a Egypte. |
2.3. Podobný výrobok
|
(61) |
Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že rovnaké základné fyzické a chemické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:
|
|
(62) |
Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. |
3. DUMPING
3.1. Predbežné poznámky
|
(63) |
Počas obdobia revízneho prešetrovania dovoz textílií zo sklenených vlákien z Egypta a Číny pokračoval, aj keď na nižších úrovniach ako v období prešetrovania počas pôvodného prešetrovania (t. j. od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018) (ďalej len „pôvodné OP“). Podľa štatistík Eurostatu o dovoze si však dovoz textílií zo sklenených vlákien z oboch krajín naďalej udržal významný podiel na trhu v Únii. Dovoz z Číny predstavoval v období revízneho prešetrovania približne 8 % trhu Únie, zatiaľ čo dovoz z Egypta predstavoval približne 2 % (v porovnaní s podielom na trhu na úrovni 22 % v prípade Číny a 9 % v prípade Egypta počas pôvodného prešetrovania). V absolútnom vyjadrení predstavoval dovoz z Číny 11 345 ton a z Egypta 2 514 ton v období revízneho prešetrovania v porovnaní s 37 558 tonami v prípade Číny a 15 334 tonami v prípade Egypta v pôvodnom OP. |
|
(64) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 49, v rámci prešetrovania nespolupracoval ani jeden z vyvážajúcich výrobcov z Číny alebo Egypta. Komisia preto informovala orgány Číny a Egypta, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce zamýšľa pri zisteniach vo vzťahu k Číne a Egyptu uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisii v tomto ohľade neboli doručené žiadne pripomienky ani žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie. |
|
(65) |
Zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu boli preto v súlade s článkom 18 základného nariadenia založené na dostupných skutočnostiach, najmä na informáciách v žiadosti o revízne prešetrovanie, ako aj na informáciách získaných od spolupracujúcich strán v priebehu revízneho prešetrovania (konkrétne od žiadateľa a výrobcov z Únie zaradených do vzorky), ktoré sú doplnené údajmi z verejne dostupných zdrojov. |
3.2. Čína
3.2.1. Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia pre dovoz textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Číne
|
(66) |
Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s Čínou nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. |
|
(67) |
Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. |
|
(68) |
Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že v zmysle článku 18 základného nariadenia použije na stanovenie existencie výrazných deformácií v Číne dostupné skutočnosti. |
|
(69) |
V tom istom bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt. |
|
(70) |
Komisia 27. septembra 2025 prostredníctvom záznamu (ďalej len „záznam o výrobných faktoroch“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname zdôraznila nespoluprácu zo strany čínskej vlády, ako aj všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, čo bolo oznámené prostredníctvom verbálnej nóty orgánom Čínskej ľudovej republiky (17). V zázname o výrobných faktoroch sa zdôraznilo, že Komisia bude preto vychádzať z dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. |
|
(71) |
V tejto súvislosti Komisia informovala zainteresované strany, že na stanovenie zdrojov, ktoré sa použijú na určenie normálnej hodnoty, zamýšľa použiť informácie uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie. Komisia vybrala ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Turecko. |
|
(72) |
Komisia v zázname o výrobných faktoroch poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe textílií zo sklenených vlákien. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a ziskové rozpätie na základe dostupných informácií o spoločnosti TÜRKİYE ŞİŞE VE CAM FABRİKALARI A.Ş, (ďalej len „Şişecam“), výrobcovi v reprezentatívnej krajine. |
|
(73) |
Komisia nedostala žiadne pripomienky k záznamu o výrobných faktoroch. |
3.2.2. Normálna hodnota
|
(74) |
Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“. |
|
(75) |
Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. |
|
(76) |
Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané. |
3.2.3. Existencia výrazných deformácií
|
(77) |
Komisia preskúmala dôkazy v spise s cieľom rozhodnúť, či v Číne existujú výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ktoré spôsobujú, že použitie cien a nákladov na domácom trhu v uvedenej krajine je nevhodné. Táto analýza sa vzťahovala na tieto dôkazné prvky týkajúce sa rôznych kritérií relevantných z hľadiska stanovenia existencie výrazných deformácií. |
|
(78) |
Po prvé, dôkazy uvedené v žiadosti zahŕňali tieto prvky poukazujúce na existenciu výrazných deformácií:
|
|
(79) |
Po druhé, v predchádzajúcich prešetrovaniach, ktoré sa týkali odvetvia sklenených vlákien v Číne (29), Komisia zistila existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že existujúce značné zasahovanie vlády v Číne vedie k deformácii efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (30). |
|
(80) |
Komisia predovšetkým dospela k záveru, že v odvetví sklenených vlákien nielenže pretrváva podstatná miera vlastníctva zo strany čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (31), ale že čínska vláda je takisto schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (32). |
|
(81) |
Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne skutočne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (33). |
|
(82) |
Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v Číne (34). |
|
(83) |
V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví sklených vlákien deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (35), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (36). |
|
(84) |
Po tretie, v pôvodnom prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení (37), Komisia dospela k záveru, že sú prítomné výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Komisii nie sú známe žiadne významné štrukturálne zmeny v Číne vo všeobecnosti a/alebo konkrétne v príslušnom odvetví, ktoré by mohli ovplyvniť uvedený záver. |
|
(85) |
Po štvrté, dodatočné dôkazy dostupné v správe o výrazných deformáciách v hospodárstve Číny (ďalej len „správa“) (38), ktorú vypracovala Komisia podľa článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia, poukázali na existenciu výrazných deformácií aj počas obdobia revízneho prešetrovania. |
|
(86) |
Po piate, čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak. |
|
(87) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. |
|
(88) |
Na základe toho Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. |
3.2.4. Reprezentatívna krajina
Všeobecné poznámky
|
(89) |
Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:
|
|
(90) |
Ako sa vysvetľuje v predchádzajúcich odôvodneniach 70 až 73, Komisia uverejnila záznam do spisu o zdrojoch na stanovenie normálnej hodnoty. V tomto zázname sú opísané skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a zainteresované strany sa ním informujú o zámere považovať v tomto prípade Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. V odôvodnení 88 Komisia dospela k záveru, že existujú výrazné deformácie. |
Úroveň hospodárskeho rozvoja podobná Číne
|
(91) |
V zázname o výrobných faktoroch Komisia identifikovala Turecko ako krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína podľa Svetovej banky, t. j. Svetová banka klasifikuje obe krajiny ako krajiny s „vyššími strednými príjmami“ na základe hrubého národného dôchodku, pričom je o nich známe, že sa v nich vyrába prešetrovaný výrobok. Prešetrovaný výrobok bol vyrobený v Turecku. |
|
(92) |
V zázname o výrobných faktoroch Komisia vysvetlila, že ani čínska vláda, ani žiadni vyvážajúci výrobcovia v Číne pri prešetrovaní nespolupracovali. V zázname o výrobných faktoroch sa zdôraznilo, že Komisia bude preto vychádzať z dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia, t. j. použije informácie uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti na výber reprezentatívnej krajiny a stanoví zdroje, ktoré sa použijú na určenie normálnej hodnoty. |
|
(93) |
Komisia preto považovala Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu. |
Dostupnosť príslušných údajov v reprezentatívnej krajine
|
(94) |
Komisia v zázname o výrobných faktoroch takisto uviedla, že príslušné finančné údaje výrobcu textílií zo sklenených vlákien v Turecku sú takisto ľahko dostupné. |
|
(95) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia v zázname o výrobných faktoroch informovala zainteresované strany, že má v úmysle použiť Turecko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a ľahko dostupné finančné výkazy spoločnosti Şişecam s cieľom získať nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty a finančné údaje na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia. |
|
(96) |
Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Turecka ako reprezentatívnej krajiny a spoločnosti Şişecam ako výrobcu v reprezentatívnej krajine. Neboli doručené žiadne pripomienky. |
|
(97) |
Pôvodný výber potenciálnej reprezentatívnej krajiny resp. krajín a vhodných spoločností s ľahko dostupnými údajmi nebráni Komisii v tom, aby neskôr doplnila a spresnila takýto výber a svoj prieskum, a to aj predložením nových návrhov na potenciálnu reprezentatívnu krajinu a podobný výrobok. Účelom záznamov o výrobných faktoroch je práve vyzvať zainteresované strany, aby predkladali pripomienky k predbežnému prieskumu útvarov Komisie, a ak sú opodstatnené, prijímať alternatívne návrhy, ktoré môžu útvary Komisie ďalej zvážiť. Tieto záznamy obsahujú aj konkrétnu prílohu na usmernenie strán pri predkladaní informácií o možných dodatočných reprezentatívnych krajinách a/alebo spoločnostiach na účely článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. |
Úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany
|
(98) |
Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Turecko je vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. |
Záver
|
(99) |
Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Turecko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. |
3.2.5. Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov
|
(100) |
V zázname o výrobných faktoroch Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ľahko dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname. |
|
(101) |
V druhom zázname o výrobných faktoroch Komisia uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na hlavnú surovinu, pramene zo sklenených vlákien. Komisia ďalej uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na prácu a energiu použije údaje Tureckého štatistického úradu (41) a Eurostatu (42). |
|
(102) |
S prihliadnutím na všetky informácie na základe žiadosti o revízne prešetrovanie boli na určenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje: Tabuľka 1 Výrobné faktory textílií zo sklenených vlákien
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Suroviny
|
(103) |
S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu prameňov zo skleneného vlákna na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá. |
|
(104) |
Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem Číny a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (46). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z Číny do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodneniach 77 až 88 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. |
|
(105) |
Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z Číny do reprezentatívnej krajiny zostal objem dovozu z iných tretích krajín reprezentatívny. |
|
(106) |
Komisia takisto zistila, že viac ako 80 % dovozu hlavnej suroviny (prameňov zo sklenených vlákien) do Turecka pochádzalo z Egypta, pričom ceny boli nižšie ako pri akomkoľvek inom zdroji dovozu. |
|
(107) |
Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2020/870 (47) Komisia zistila, že jediným výrobcom prameňov zo sklenených vlákien v Egypte, a teda aj jediným výrobcom prameňov zo sklenených vlákien, je spoločnosť Jushi Egypt. Ako sa uvádza v tomto nariadení, spoločnosť Jushi Egypt vlastnili čínske spoločnosti a subvencovali ju Čína aj Egypt. Vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/870 sa tak zaviedli vyrovnávacie opatrenia proti vývozu prameňov zo sklenených vlákien do Únie. |
|
(108) |
Vzhľadom na to, že spoločnosť Jushi Egypt je naďalej jediným vyvážajúcim výrobcom prameňov zo sklenených vlákien v Egypte, nie je dôvod predpokladať, že tie isté subvencie nemajú rovnaký vplyv na ceny výrobkov vyvážaných na iné trhy, Komisia preto usúdila, že rovnaké deformácie ovplyvnili vývozné ceny prameňov zo sklenených vlákien do Turecka. Po vylúčení dovozu z Egypta do reprezentatívnej krajiny zostal objem dovozu z iných tretích krajín naďalej reprezentatívny, a to na úrovni viac ako 10 000 ton. |
|
(109) |
Pokiaľ ide o dovozné clá, Komisia poznamenala, že Turecko dovážalo pramene zo sklenených vlákien z viac ako 20 krajín pri rôznych úrovniach sadzieb dovozného cla a vo výrazne odlišných objemoch. Komisia vypočítala dovozné clá pre pramene zo sklenených vlákien na základe výšky ciel uplatniteľných na dovoz prameňov zo sklenených vlákien z každej z týchto krajín. |
|
(110) |
K týmto dovozným cenám by sa zvyčajne mali prirátať aj ceny vnútroštátnej dopravy. Vzhľadom na ďalej vypočítanú úroveň dumpingového rozpätia, ako aj charakter tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré sa zameriava na zisťovanie toho, či dumping počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval alebo by sa mohol opätovne vyskytnúť, a nie na zisťovanie jeho presného rozsahu, Komisia rozhodla, že úpravy na zohľadnenie vnútroštátnej dopravy nie sú potrebné. Takéto úpravy by mali za následok iba zvýšenie normálnej hodnoty, a tým aj dumpingového rozpätia. |
Práca
|
(111) |
Turecký štatistický úrad uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia stanovila referenčnú hodnotu pre obdobie revízneho prešetrovania na základe priemerných hodinových nákladov práce vo výrobnom odvetví pod kódom NACE (48) C-23 za rok 2022, t. j. ekonomickej činnosti „výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov“ podľa klasifikácie NACE Rev. 2. Hodnoty boli ďalej upravené o infláciu na základe indexu nákladov práce uverejneného Tureckým štatistickým úradom (49), aby odrážali náklady v období revízneho prešetrovania. |
Elektrina
|
(112) |
Ceny elektriny pre spoločnosti (priemyselných odberateľov) v Turecku uverejňuje Eurostat. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny v príslušnom pásme spotreby v CNY/kWh vzťahujúce sa na ORP, ktoré boli zverejnené 10. septembra 2025 (50). |
Režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk
|
(113) |
Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte. |
|
(114) |
S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na základe údajov, ktoré žiadateľ poskytol vo svojej žiadosti o revízne prešetrovanie, Komisia preto stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k celkovým výrobným nákladom a nákladom práce. Tento percentuálny podiel potom uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov s cieľom získať nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou. |
|
(115) |
Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk vychádzali z ľahko dostupných informácií o spoločnosti Şişecam (pozri odôvodnenie 118). |
3.2.6. Výpočet normálnej hodnoty
|
(116) |
Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. |
|
(117) |
Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií o použití každého výrobného faktora (materiálov a práce) pri výrobe textílií zo sklenených vlákien, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie. Komisia vynásobila vážený priemer jednotkovej spotreby hlavných kategórií výrobkov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine (Turecko), ako sa opisuje v bode 3.2.5. |
|
(118) |
Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov, ako už bolo uvedené, k nim Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou a predajné, všeobecné a administratívne náklady a ziskové rozpätie. Režijné náklady spojené s výrobou sa stanovili na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a ziskové rozpätie sa stanovili na základe finančných výkazov spoločnosti Şişecam za rok 2023, ako boli vykázané a upravené o infláciu v auditovanej účtovnej závierke spoločnosti za rok 2024 (51) (pozri bod 3.2.5). |
|
(119) |
K nedeformovaným priamym výrobným nákladom Komisia pripočítala konkrétne tieto položky:
|
|
(120) |
Komisia vychádzala z uvedených údajov a vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. |
3.2.7. Vývozná cena
|
(121) |
Keďže vyvážajúci výrobcovia z Číny nespolupracovali, vývozná cena sa určila podľa údajov Eurostatu o cene CIF upravených na úroveň ceny zo závodu. Cena CIF sa teda znížila o náklady na (námornú) nákladnú dopravu, náklady na poistenie a náklady na vnútroštátnu dopravu. |
3.2.8. Porovnanie
|
(122) |
Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu určenú podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývozné ceny stanovené na základe cien zo závodu, ako už bolo opísané. |
|
(123) |
Nevykonala sa žiadna úprava normálnej hodnoty a/alebo vývoznej ceny s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. |
3.2.9. Dumpingové rozpätie
|
(124) |
Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny prešetrovaného výrobku. |
|
(125) |
Na základe toho vážený priemer dumpingových rozpätí vyjadrených ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, predstavoval 59,0 % v prípade vývozu z Číny. Dospelo sa tak k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval. |
3.3. Egypt
|
(126) |
Ako sa už uviedlo v odôvodnení 49, pri prešetrovaní nespolupracoval žiaden egyptský vyvážajúci výrobca. Komisia preto svoje zistenia týkajúce sa dumpingu založila na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia. |
3.3.1. Normálna hodnota
|
(127) |
Keďže neboli k dispozícii žiadne informácie o cenách textílií zo sklenených vlákien na domácom trhu v Egypte pre spoločnosti Hengshi Egypt alebo Jushi Egypt, Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre Egypt na základe článku 2 ods. 3 základného nariadenia s použitím údajov uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie. |
|
(128) |
Konkrétne v prípade surovín žiadateľ použil štatistiky vývozu prameňov zo sklenených vlákien z databázy Comtrade (52). Dôvodom, prečo bol zvolený tento prístup namiesto toho, aby sa vychádzalo z dovozu prameňov zo sklenených vlákien do Egypta, je skutočnosť, že takmer celý tento dovoz pochádzal z Číny a pravdepodobne išlo o vnútropodnikové presuny skupiny Jushi. |
|
(129) |
V prípade elektriny sa použili ceny elektriny pre podniky v Egypte od spoločnosti Global Petrol Prices (53). V prípade nákladov práce sa použili platy uverejnené v databáze Salary Explorer (54) pre odvetvie „továrne a výrobný priemysel“ v Egypte. |
|
(130) |
K takýmto priamym výrobným nákladom, ktoré vychádzali z údajov poskytnutých žiadateľom, sa pripočítali príslušné sumy za režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. |
|
(131) |
K priamym výrobným nákladom vypočítaným na základe údajov poskytnutých žiadateľom sa pripočítal rovnaký podiel režijných nákladov spojených s výrobou ako v prípade normálnej hodnoty v Číne, t. j. 16,8 % (pozri odôvodnenie 119). |
|
(132) |
Finančné výkazy spoločnosti Hengshi Egypt neboli ľahko dostupné a vo finančných výkazoch spoločnosti Jushi China sa neuvádzali informácie o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch spoločnosti Jushi Egypt. Žiadateľ preto použil údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch tureckého výrobcu textílií zo sklenených vlákien, spoločnosti Şişecam. Komisia postupovala rovnako a uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady spoločnosti Şişecam vo výške 11,24 % nákladov na predaný tovar, ako sa uvádza v odôvodnení 119. |
|
(133) |
K priamym výrobným nákladom sa pripočítalo aj ziskové rozpätie vo výške 20,1 %, ako sa uvádza v žiadosti o revízne prešetrovanie. Na určenie zisku žiadateľ použil verejne dostupné finančné výkazy spoločnosti Jushi China. |
3.3.2. Vývozná cena
|
(134) |
Keďže vyvážajúci výrobcovia z Egypta nespolupracovali, vývozná cena sa určila podľa údajov Eurostatu o cene CIF upravených na úroveň ceny zo závodu. Cena CIF sa teda znížila o náklady na (námornú) nákladnú dopravu, náklady na poistenie a náklady na vnútroštátnu dopravu. |
3.3.3. Porovnanie
|
(135) |
Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu určenú podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia na základe dostupných skutočností a vývoznú cenu určenú na základe ceny zo závodu, ako už bolo opísané. |
|
(136) |
Nevykonala sa žiadna úprava normálnej hodnoty a/alebo vývoznej ceny s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. |
3.3.4. Dumpingové rozpätie
|
(137) |
Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny prešetrovaného výrobku. |
|
(138) |
Na základe toho vážený priemer dumpingových rozpätí vyjadrených ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, predstavoval 100,26 % v prípade vývozu z Egypta. Dospelo sa tak k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval. |
4. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA DUMPINGU
|
(139) |
V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto dodatočné prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Egypte a Číne, atraktívnosť trhu Únie a obchádzanie a absorpcia. |
4.1. Výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne a Egypte
|
(140) |
Vzhľadom na úplnú nespoluprácu zo strany Egypta, Číny a vyvážajúcich výrobcov v oboch krajinách boli zistenia o výrobných kapacitách a voľných kapacitách založené na dostupných skutočnostiach, konkrétne na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti. |
|
(141) |
Žiadateľ poskytol dôkazy, že celková výrobná kapacita textílií zo sklenených vlákien v Číne bola počas ORP približne 1 400 000 ton, pričom nadmerná kapacita predstavovala približne 800 000 ton. Po odpočítaní domáceho dopytu a celkového vývozu sa voľná kapacita čínskych výrobcov dostupná pre trh Únie odhadovala približne na 700 000 ton, čo je päťnásobok celkovej spotreby v Únii. |
|
(142) |
Pokiaľ ide o egyptské kapacity, z dôkazov vyplýva, že jediní dvaja výrobcovia textílií zo sklenených vlákien v Egypte (spoločnosti Hengshi Egypt a Jushi Egypt) začali svoju činnosť s cieľom zásobovať trh Únie. Spoločnosti Hengshi Egypt a Jushi Egypt patria do tej istej skupiny spoločností registrovaných v Číne a obe sa nachádzajú v Čínsko-egyptskej suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce. V konečnom dôsledku ich kontroluje čínska vládna agentúra a boli zriadené v rámci stratégie na podporu čínskej expanzie do zahraničia. |
|
(143) |
Zatiaľ čo spoločnosť Jushi Egypt bola založená s primárnym cieľom vyvážať do EÚ pramene zo sklenených vlákien, spoločnosť Hengshi Egypt bola následne založená s cieľom doplniť portfólio výrobkov o textílie zo sklenených vlákien. Od roku 2017 predstavuje kapacita spoločnosti Hengshi v oblasti výroby textílií zo sklenených vlákien podľa odhadu žiadateľa 30 000 ton, čo predstavuje 22 % celkovej spotreby v Únii. |
|
(144) |
Žiadateľ okrem toho uviedol, že Únia je od roku 2022 jedným z hlavných miest určenia pre egyptské textílie zo sklenených vlákien, zatiaľ čo egyptský domáci trh s textíliami zo sklenených vlákien je minimálny a dopyt po nich nepresahuje 1 500 ton ročne. |
|
(145) |
Komisia preto dospela k záveru, že čínski a egyptskí výrobcovia majú dostatočné kapacity, ktoré by boli pripravení nasadiť na výrazné zvýšenie svojho vývozu na trh Únie, ak by platnosť opatrení uplynula. |
4.2. Atraktívnosť trhu Únie
|
(146) |
Napriek platným antidumpingovým aj vyrovnávacím clám, ktoré sú doplnkom k bežným dovozným clám na dovoz z Číny (v rozmedzí od 5 % do 7 % pre rôzne colné kódy, pod ktoré patrí dotknutý výrobok), čínski a egyptskí vyvážajúci výrobcovia naďalej vyvážajú do Únie. Objem dovozu z oboch krajín sa v posudzovanom období v absolútnom vyjadrení dokonca zvýšil: objem čínskeho dovozu sa zvýšil o 102 % a egyptského o 115 %. |
|
(147) |
Z údajov databázy GTA o vývoze vyplynulo, že ceny čínskeho vývozu do Únie boli pred započítaním prepravných nákladov a cla približne o 15 % vyššie ako vážený priemer vývozných cien na desať najväčších vývozných trhov. Vzhľadom na význam trhu Únie pre čínskych a egyptských vyvážajúcich výrobcov a na to, že čínski vyvážajúci výrobcovia sú schopní predávať do Únie za takéto ceny aj napriek platným opatreniam, je zrejmé, že trh Únie je naďalej veľmi atraktívny. |
|
(148) |
Okrem toho existencia obchádzania a absorpcie, ktoré boli riešené zmenami opatrení uvedených v bode 1.1, ďalej poukazuje na atraktívnosť trhu Únie. |
4.3. Záver
|
(149) |
Ako už bolo uvedené, zistilo sa pokračovanie dumpingu s výraznými dumpingovými rozpätiami v prípade Egypta aj Číny. Vzhľadom na značnú voľnú kapacitu v Číne a veľkosť kapacít v Egypte, ako aj na atraktívnosť trhu Únie a predchádzajúce praktiky obchádzania Komisia dospela k záveru, že ak by sa umožnilo, aby platnosť opatrení uplynula, pravdepodobne by to viedlo k pokračovaniu dumpingu, pričom dumpingový vývoz by sa na trh Únie dostával v značných množstvách. |
5. UJMA
5.1. Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii
|
(150) |
Na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, podobný výrobok počas posudzovaného obdobia vyrábalo 18 výrobcov v Únii. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. |
|
(151) |
Celková výroba v Únii v období revízneho prešetrovania bola stanovená na 100 653 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, ako sú:
Ako sa uvádza v odôvodnení 45, do vzorky boli zaradení dvaja výrobcovia z Únie. Predstavovali [30 % – 40 %] z celkovej výroby podobného výrobku v Únii. |
5.2. Spotreba v Únii
|
(152) |
Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe vyplneného makroekonomického dotazníka a údajov Eurostatu o dovoze. |
|
(153) |
Spotreba v Únii sa vyvíjala takto: Tabuľka 2 Spotreba v Únii (v tonách)
|
||||||||||||||||||||||
|
(154) |
Spotreba v Únii sa v rokoch 2021 až 2022 zvýšila o 11 %, a to vďaka zotaveniu a obnove zásob v odberateľských odvetviach po pandémii. |
|
(155) |
V rokoch 2022 až 2024 vývoj spotreby v Únii ovplyvňovali dva protichodné trendy. Na jednej strane sa znížil dopyt zo strany výrobcov veterných turbín a listov rotorov, keďže títo výrobcovia čelili zvýšenému konkurenčnému tlaku zo strany čínskeho dovozu do Únie. Na druhej strane sa zvýšil dopyt na iných trhoch konečného použitia, najmä v odvetví sanácie potrubí metódou vytvrdzovania na mieste (CIPP). Celkovo tento protichodný vývoj viedol k stabilizácii spotreby v Únii, ktorá sa po roku 2021 pohybovala v úzkom rozpätí. |
5.3. Dovoz z dotknutých krajín
5.3.1. Objem a podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu
|
(156) |
Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe objemu dovozu a celkovej spotreby v Únii. |
|
(157) |
Dovoz z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto: Tabuľka 3 Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(158) |
Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z Číny zvýšil o 102 % a dovoz z Egypta o 115 %. |
|
(159) |
Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii vzrástla len o 13 %. V dôsledku toho dotknuté krajiny zvýšili svoj podiel na trhu: z 5 % na 8 % v prípade Číny a z 1 % na 2 % v prípade Egypta. |
5.3.2. Ceny dovozu z dotknutých krajín a cenové podhodnotenie
|
(160) |
Komisia stanovila ceny dovozu z dotknutých krajín na základe údajov Eurostatu o dovoze. |
|
(161) |
Vážený priemer ceny dovozu z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto: Tabuľka 4 Dovozné ceny (v EUR/t)
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(162) |
Vážený priemer ceny dovozu z dotknutých krajín na trh Únie sa od roku 2021 do roku 2022 zvýšil o 23 %, v roku 2023 zostal stabilný a v období revízneho prešetrovania klesol približne na úroveň roku 2021. |
|
(163) |
V súvislosti s posudzovaním cenového podhodnotenia počas obdobia prešetrovania nespolupráca vyvážajúcich výrobcov a následný nedostatok údajov o transakciách znemožnili výpočet skutočného cenového podhodnotenia (porovnanie podľa jednotlivých druhov). Vzhľadom na štatistický charakter údajov v priemerných dovozných cenách nie sú zachytené najmä rozdiely v sortimente výrobkov, ktoré sú v prípade prešetrovaného výrobku podstatné. Ilustrujú to dôkazy získané od výrobcov z Únie, ktorých predajné ceny sa v prípade jednotlivých druhov výrobkov značne líšia. V dôsledku nespolupráce vyvážajúcich výrobcov tak vznikol nedostatok dôkazov, čo Komisii znemožnilo vypočítať cenové podhodnotenie. |
|
(164) |
Za týchto okolností, keďže štatistiky o dovoze nebolo možné použiť na vyvodenie záveru, že počas obdobia prešetrovania nedošlo k cenovému podhodnoteniu, bolo potrebné vziať do úvahy iné prvky. Komisia mohla najmä z dostupných skutočností v zázname vyvodiť existenciu výrazných cenových účinkov dovozu z dotknutých krajín. |
|
(165) |
Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu z dotknutých krajín zvyšoval vyšším tempom v porovnaní s miernym nárastom spotreby v Únii. Zvýšenie dovozu z dotknutých krajín prispelo k narušeniu objemu predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podielu na trhu, ako aj k chronickej neschopnosti výrobného odvetvia Únie zvýšiť svoje ceny tak, aby pokryli jeho náklady. V takomto scenári teda dostupné skutočnosti poukazujú na existenciu cenového podhodnotenia a stlačenia cien. |
5.4. Dovoz z tretích krajín okrem Číny a Egypta
|
(166) |
Dovoz textílií zo sklenených vlákien z tretích krajín okrem Číny a Egypta pochádzal najmä z Indie, Turecka a Thajska. |
|
(167) |
Súhrnný objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu textílií zo sklenených vlákien z iných tretích krajín sa vyvíjali takto: Tabuľka 5 Dovoz z tretích krajín
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(168) |
Komisia preskúmala vývoj objemov dovozu z tretích krajín, jeho cien CIF a cien so zaplateným clom (ďalej len „cena DDP“). Cena DDP sa získala pripočítaním platného zmluvného a antidumpingového cla k cene CIF. |
|
(169) |
Pokiaľ ide o Indiu, objem dovozu sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil a počas ORP dosiahol podiel na trhu 11 %. Počas celého posudzovaného obdobia boli priemerné ceny CIF a ceny DDP v prípade dovozu z Indie výrazne nižšie ako priemerná predajná cena a výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. V období revízneho prešetrovania boli ceny na úrovni DDP nižšie o 16 %, resp. 24 %. |
|
(170) |
Pokiaľ ide o Turecko, objem dovozu sa v rokoch 2021 až 2022 šesťnásobne zvýšil a v roku 2022 dosiahol podiel na trhu 15 %. V septembri 2022 Komisia v nadväznosti na prešetrovanie obchádzania opatrení uvedené v odôvodnení 6 (55) rozšírila antidumpingové opatrenia na dovoz textílií zo sklenených vlákien odosielaných z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Turecku, s výnimkou textílií zo sklenených vlákien vyvážaných niektorými konkrétnymi tureckými spoločnosťami. Dovoz z Turecka začal klesať v roku 2023, počas ORP však jeho podiel na trhu naďalej predstavoval 6 %. Počas celého posudzovaného obdobia boli priemerné ceny CIF a ceny DDP v prípade dovozu z Turecka výrazne nižšie ako priemerná predajná cena a výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. Počas ORP boli ceny na úrovni DDP nižšie o 14 %, resp. 22 %. |
|
(171) |
Pokiaľ ide o Thajsko, objem dovozu začal z veľmi nízkej základnej hodnoty 229 ton v roku 2021 a počas ORP dosiahol podiel na trhu 3 %. Počas celého posudzovaného obdobia boli priemerné ceny CIF a ceny DDP v prípade dovozu z Thajska výrazne nižšie ako priemerná predajná cena a výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. Počas ORP boli ceny na úrovni DDP nižšie o 42 %, resp. 48 %. |
|
(172) |
Celkový objem dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia klesol a jeho podiel na trhu sa znížil z 10 % na 4 %. Od roku 2022 do ORP bola priemerná cena CIF dovozu z iných tretích krajín výrazne vyššia ako priemerná predajná cena a výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. |
5.5. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie
5.5.1. Všeobecné poznámky
|
(173) |
Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie. |
|
(174) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 45, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky. |
|
(175) |
Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. |
|
(176) |
Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe overených údajov z vyplneného makrodotazníka, ktorý predložil žiadateľ. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne. |
|
(177) |
Vzhľadom na to, že mikroekonomické ukazovatele použité v analýze ujmy pochádzali len od dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, číselné údaje stanovené na základe týchto údajov sa ďalej v texte uvádzajú v rozpätiach s cieľom chrániť dôvernosť údajov výrobcov z Únie. |
|
(178) |
Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu. |
|
(179) |
Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál. |
5.5.2. Makroekonomické ukazovatele
5.5.2.1.
|
(180) |
Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto: Tabuľka 6 Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(181) |
Objem výroby výrobcov z Únie kolísal, ale počas posudzovaného obdobia zaznamenal celkový pokles o 11 %. Dôvodom je pokles dopytu zo strany výrobcov listov rotorov veterných turbín, ktorí sú sami vystavení čínskej konkurencii. Tento pokles dopytu bol čiastočne kompenzovaný dopytom v iných odvetviach uvedených v odôvodnení 155. Výrobné cykly pre tieto iné odvetvia sú však kratšie, čo vedie k častejším zmenám konfigurácie strojov a dlhšiemu času ich nečinnosti a následne negatívne ovplyvňuje využitie kapacity. |
|
(182) |
Výrobná kapacita sa v posudzovanom období celosvetovo znížila len o 2 % a využitie kapacity sa následne znížilo o 9 %. Nízke využitie kapacity spôsobené neschopnosťou predávať dostatočné objemy za hospodársky udržateľné ceny prispelo k neistej situácii výrobného odvetvia Únie. |
5.5.2.2.
|
(183) |
Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto: Tabuľka 7 Objem predaja a podiel na trhu
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(184) |
Objem predaja na trhu Únie zostal v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 stabilný a následne sa v roku 2023 zvýšil o 10 percentuálnych bodov. V období revízneho prešetrovania však predaj klesol o 8 551 ton alebo o deväť percentuálnych bodov na ročnom základe. Počas posudzovaného obdobia sa predaj znížil o 2 %, zatiaľ čo spotreba v Únii sa zvýšila o 13 %, čo viedlo k poklesu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu zo 76 % na 66 % počas posudzovaného obdobia. Výrobné odvetvie Únie nielenže nemalo prospech z rastúceho trhu Únie, ale dokonca stratilo značnú časť svojho podielu na trhu. |
5.5.2.3.
|
(185) |
Z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie si nedokázalo udržať svoj podiel na trhu v situácii rastúceho dopytu na rozdiel od dotknutých krajín, ktoré počas posudzovaného obdobia získali podiel na trhu. |
5.5.2.4.
|
(186) |
Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto: Tabuľka 8 Zamestnanosť a produktivita
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(187) |
Počas posudzovaného obdobia bola zamestnanosť na pomerne stabilnej úrovni. |
|
(188) |
Pri všeobecne stabilnej zamestnanosti a klesajúcom objeme výroby sa produktivita práce v posudzovanom období zhoršila o 13 %. Ako je vysvetlené v odôvodnení 181, dopyt sa postupne posunul smerom k výrobkom vyrábaným v menších sériách, v dôsledku čoho sa vyžadovali častejšie zmeny konfigurácie strojov, čo zase predĺžilo čas nečinnosti a malo nepriaznivý vplyv aj na produktivitu. |
5.5.2.5.
|
(189) |
Čínske aj egyptské dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. |
|
(190) |
Objem dovozu z dotknutých krajín sa za posudzované obdobie výrazne zvýšil. |
|
(191) |
Napriek zavedeným antidumpingovým opatreniam sa väčšina ukazovateľov ujmy počas posudzovaného obdobia zhoršila a výrobné odvetvie Únie bolo počas obdobia revízneho prešetrovania v neistej situácii. |
5.5.3. Mikroekonomické ukazovatele
5.5.3.1.
|
(192) |
Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto: Tabuľka 9 Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR za tonu)
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(193) |
Priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie bola počas celého posudzovaného obdobia nižšia ako priemerné jednotkové výrobné náklady. Najvyššia jednotková predajná cena sa dosiahla v roku 2023, pretože táto cena bola uvedená v dohodách podpísaných v roku 2022 na základe vysokých nákladov na energie. |
|
(194) |
Počas posudzovaného obdobia sa predajná cena výrobného odvetvia Únie zvýšila o 9 %. Tým sa len čiastočne kompenzoval 20 % nárast výrobných nákladov za rovnaké obdobie, čo viedlo k zhoršeniu jeho ziskovosti. |
5.5.3.2.
|
(195) |
Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto: Tabuľka 10 Priemerné náklady práce na zamestnanca (v EUR)
|
||||||||||||||||||||||
|
(196) |
Priemerné náklady práce na zamestnanca sa v posudzovanom období zvýšili o 6 %. |
5.5.3.3.
|
(197) |
Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto: Tabuľka 11 Zásoby
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(198) |
Po poklese v roku 2022 v dôsledku obnovenia rovnováhy v súvislosti s ochorením COVID-19 sa úroveň zásob opäť zvýšila a na konci obdobia revízneho prešetrovania dosiahla [20 – 25 %] výroby. Zvyšujúce sa úrovne zásob naznačujú, že výrobné odvetvie Únie vyrábalo tovar, ktorý nemohlo predávať za hospodársky udržateľné ceny alebo v dostatočnom množstve. To priamo odráža zhoršenie konkurenčného postavenia odvetvia. |
5.5.3.4.
|
(199) |
Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto: Tabuľka 12 Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(200) |
Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ako je uvedené v tabuľke 9, jednotkové výrobné náklady rástli rýchlejšie ako jednotková predajná cena, a preto sa ziskovosť počas posudzovaného obdobia neustále a výrazne zhoršovala. |
|
(201) |
Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. S výnimkou roku 2022, keď obnovenie rovnováhy zásob po pandémii ochorenia COVID-19 pozitívne ovplyvnilo peňažný tok, sa tento ukazovateľ ujmy počas posudzovaného obdobia zhoršil a v období revízneho prešetrovania skončil výrazne záporne. V dôsledku klesajúcich peňažných tokov sa znížila aj schopnosť získavať kapitál. |
|
(202) |
Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 25 %. Zistilo sa, že sa týkajú najmä nahrádzania, racionalizácie a zabezpečenia súladu s environmentálnymi a sociálnymi právnymi predpismi. |
|
(203) |
Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. V roku 2021 začala pozitívne, potom počas posudzovaného obdobia nepretržite klesala a v období revízneho prešetrovania klesla pod –25 %. |
|
(204) |
Napriek klesajúcemu trendu peňažného toku a návratnosti investícií bolo výrobné odvetvie Únie schopné financovať potrebné investície, ako sa opisuje v odôvodnení 202. |
5.6. Záver o ujme
|
(205) |
Väčšina ukazovateľov ujmy v posudzovanom období vykazuje záporný vývoj. |
|
(206) |
Výroba výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období klesla a predaj na trhu Únie sa znížil o 2 % napriek nárastu spotreby v Únii o 13 %. Viedlo to k strate podielu na trhu, ktorý klesol zo 76 % v roku 2021 na 66 % v ORP. Z tejto straty podielu na rastúcom trhu profitovali v posudzovanom období Čína a Egypt a ďalšie tretie krajiny. |
|
(207) |
Strata podielu výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa zhoršila poklesom predaja na vývoz o 49 % počas posudzovaného obdobia, ako je uvedené v tabuľke 13. |
|
(208) |
Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila o 2 % a využitie kapacity sa v dôsledku poklesu výroby znížilo zo 45 % na 41 %. |
|
(209) |
Počas posudzovaného obdobia bola zamestnanosť na stabilnej úrovni. Produktivita sa vyvíjala v súlade so zmenami vo výrobe a počas posudzovaného obdobia klesla o 13 %. |
|
(210) |
Jednotkové výrobné náklady sa v posudzovanom období zvýšili o 20 %. |
|
(211) |
Priemerná predajná cena výrobcov z Únie sa na trhu, ktorý bol vystavený tlaku nízkych cien, zvýšila len o 9 %, čo je nedostatočné zvýšenie na to, aby zodpovedalo zvýšeniu výrobných nákladov. |
|
(212) |
Ziskovosť výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia nepretržite klesala a v období revízneho prešetrovania dosiahla rozpätie [–7 až –10 %]. |
|
(213) |
Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia. |
6. PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ
|
(214) |
V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. |
6.1. Vplyv dumpingového dovozu
|
(215) |
Ako sa vysvetľuje v bode 5.3.2, napriek antidumpingovým a antisubvenčným opatreniam sa objem čínskeho a egyptského dovozu počas posudzovaného obdobia zvýšil, pričom ich podiel na trhu sa zvýšil zo 6 % v roku 2021 na 10 % počas obdobia revízneho prešetrovania. |
|
(216) |
Trvalý nárast podielu dovozu z Egypta a Číny za dumpingové ceny na trhu počas posudzovaného obdobia vystavil výrobné odvetvie Únie kombinovanému tlaku z hľadiska cien a objemu. Následný pokles objemu predaja a stlačenie cien je priamou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. |
6.2. Vplyv ostatných faktorov
6.2.1. Dovoz z iných tretích krajín
|
(217) |
Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal tak, ako sa uvádza v tabuľke 5. |
|
(218) |
Z odôvodnení 169 až 171 vyplýva, že priemerné ceny so zaplateným clom za dovoz z Indie, Turecka a Thajska boli v roku 2023 a v období revízneho prešetrovania výrazne nižšie ako priemerné ceny so zaplateným clom za dovoz z Číny a Egypta. Vzhľadom na ich veľký podiel na trhu a nízke priemerné ceny so zaplateným clom Komisia dospela k záveru, že dovoz z Indie, Turecka a Thajska takisto vyvíjal cenový tlak a prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Keďže sa však dovoz z Číny a Egypta počas posudzovaného obdobia takmer zdvojnásobil, pričom výrazný nárast bol zaznamenaný najmä medzi rokom 2023 a obdobím revízneho prešetrovania, a to za ceny, ktoré vyvíjali značný cenový tlak, Komisia dospela k záveru, že dovoz z tretích krajín túto skutočnosť nezmenil a neoslabil príčinnú súvislosť. |
6.2.2. Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie
|
(219) |
Celkový objem vývozu výrobného odvetvia Únie a priemerné ceny predaja na vývoz výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto: Tabuľka 13 Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(220) |
Na trhoch tretích krajín boli výrobcovia z Únie vystavení tvrdej konkurencii, pokiaľ ide o výrobky v oblasti veternej energie, a čoraz viac boli tlačení na užšie trhy, ako je sanácia potrubí metódou vytvrdzovania na mieste a výrobky pre voľný čas (lodné trupy, mobilné domy), ktoré sa vyznačujú vyššími cenami, ale aj vyššími výrobnými nákladmi. |
|
(221) |
Vývozná výkonnosť sa počas posudzovaného obdobia neustále zhoršovala, čo malo za následok pokles objemu vývozu o 49 %. |
|
(222) |
Keďže predaj výrobného odvetvia Únie bol vo veľkej miere zameraný na trh Únie, a nie prevažne na vývoz, Komisia dospela k záveru, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie neoslabila príčinnú súvislosť. |
6.3. Záver o príčinnej súvislosti
|
(223) |
Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že čínsky a egyptský dumpingový vývoz spôsobil značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. K ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, zároveň prispel aj dovoz z tretích krajín. Komisia však dospela k záveru, že uvedené faktory jednotlivo ani spoločne neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a Egypta a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. |
7. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA A/ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY
|
(224) |
Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. |
|
(225) |
Komisia dospela k záveru, že čínsky a egyptský dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu počas ORP, pričom dovoz z tretích krajín do určitej miery prispel k značnej ujme. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by bolo pravdepodobné pokračovanie ujmy alebo opätovný výskyt ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z Číny a Egypta, ak by platnosť opatrení voči uvedeným krajinám uplynula. |
|
(226) |
Komisia v tejto súvislosti preskúmala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v dotknutých krajinách, atraktívnosť trhu Únie, pravdepodobné cenové úrovne dovozu z dotknutých krajín pri neexistujúcich antidumpingových opatreniach a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie. |
7.1. Výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne a Egypte
|
(227) |
Ako je vysvetlené v odôvodnení 141, celková výrobná kapacita textílií zo sklenených vlákien v Číne bola v období revízneho prešetrovania približne 1 400 000 ton. Po odpočítaní domáceho dopytu a celkového vývozu je voľná kapacita čínskych výrobcov dostupná pre trh Únie približne 700 000 ton, čo je päťnásobok celkovej spotreby v Únii. |
|
(228) |
Ako je vysvetlené v odôvodneniach 142 až 144, výrobná kapacita textílií zo sklenených vlákien v Egypte je najmenej 30 000 ton, čo predstavuje približne 22 % celkovej spotreby v Únii, zatiaľ čo egyptský domáci trh s textíliami zo sklenených vlákien sa zdá minimálny. |
|
(229) |
Preto možno dospieť k záveru, že v Číne existuje značná voľná kapacita a v Egypte značná kapacita, ktorá môže byť nasmerovaná na trh Únie v ešte väčších množstvách za dumpingové ceny, ak by platnosť antidumpingových opatrení uplynula. |
7.2. Atraktívnosť trhu Únie
|
(230) |
Ako už bolo vysvetlené v bode 4.2, atraktívnosť trhu Únie dokazuje skutočnosť, že napriek pomerne vysokej úrovni platných antidumpingových ciel, ktoré sú doplnkom k zmluvnému dovoznému clu v rozmedzí od 5 % do 7 % na dovoz z Číny, Únia zostala jedným z hlavných vývozných trhov pre čínskych a egyptských vyvážajúcich výrobcov, ktorí dokonca zvýšili objem svojho vývozu počas posudzovaného obdobia o 102 % v prípade Číny a 115 % v prípade Egypta, pričom čínsky vývoz do Únie bol schopný dosiahnuť vysoké ceny v porovnaní s inými trhmi, a to aj napriek platným opatreniam. |
|
(231) |
Ďalším dôkazom o atraktívnosti trhu Únie je existencia týchto praktík obchádzania a absorpcie počas posudzovaného obdobia, ktoré boli riešené nariadeniami uvedenými v bode 1.1:
|
7.3. Pravdepodobné cenové úrovne dovozu pri neexistencii antidumpingových opatrení
|
(232) |
Ako sa uvádza v tabuľke 4, dovozné ceny z Číny do Únie na úrovni CIF predstavovali počas ORP 1 744 EUR za tonu, čo je menej než priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie na úrovni [2 100 – 2 400] EUR za tonu, ako sa uvádza v tabuľke 9, a takisto je to pod úrovňou jeho výrobných nákladov na úrovni [2 300 – 2 600] EUR za tonu. |
|
(233) |
Pri neexistencii antidumpingových opatrení a pri uplatňovaní len zavedených antisubvenčných opatrení by čínsky dovoz vstupoval do Únie za ešte nižšie ceny. V skutočnosti by sa očakávalo, že cenové podhodnotenie bude ešte vyššie, ako je vysvetlené v odôvodnení 165. |
|
(234) |
Ako sa uvádza v tabuľke 4, dovozné ceny z Egypta do Únie na úrovni CIF predstavovali počas ORP 1 431 EUR za tonu, čo je menej než priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie na úrovni [2 100 – 2 400] EUR za tonu, ako sa uvádza v tabuľke 9, a takisto je to pod úrovňou jeho výrobných nákladov na úrovni [2 300 – 2 600] EUR za tonu. |
|
(235) |
Pri neexistencii antidumpingových opatrení a pri uplatňovaní len zavedených antisubvenčných opatrení by egyptský dovoz vstupoval do Únie za ešte nižšie ceny. |
|
(236) |
Preto je pravdepodobné, že bez antidumpingových ciel by mal čínsky a egyptský dovoz ešte väčší negatívny vplyv na ceny v Únii. |
|
(237) |
Z tohto zistenia jasne vyplýva, že by v každom prípade existovala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy spôsobenej dovozom, ktorý by navyše v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne prichádzal v podstatne väčších množstvách. |
7.4. Záver
|
(238) |
Na základe uvedenej analýzy Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom s pôvodom v Číne a Egypte. Navyše a bez toho, aby bolo dotknuté toto zistenie, Komisia zistila, že existuje jasné riziko opakovaného výskytu značnej ujmy spôsobenej týmto dovozom, ak by platnosť opatrení uplynula. Ak by sa opatrenia nerozšírili, dumpingový dovoz z oboch krajín pôvodu by sa s veľkou pravdepodobnosťou obnovil v podstatne vyšších objemoch a za ceny spôsobujúce ujmu. Rozšírenie opatrení je preto opodstatnené z dôvodu pretrvávajúcej ujmy spôsobenej dovozom z dotknutých krajín a nezávisle od toho aj z dôvodu rizika opätovného výskytu takejto ujmy. |
8. ZÁUJEM ÚNIE
|
(239) |
V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a dodávateľov. |
8.1. Záujem výrobného odvetvia Únie
|
(240) |
Prešetrovaním sa preukázalo, že prípadné uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo výrazný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. Situácia výrobného odvetvia Únie, ktoré sa už nachádza v neistej situácii, by sa rýchlo zhoršila z hľadiska nižších objemov predaja a nižších predajných cien, čo by spôsobilo výrazný pokles ziskovosti a potenciálne ohrozilo jeho prežitie. |
|
(241) |
Zachovanie platných antidumpingových opatrení je preto v záujme výrobného odvetvia Únie. |
8.2. Záujem neprepojených dovozcov
|
(242) |
Komisia kontaktovala všetkých známych neprepojených dovozcov a vyzvala ich na spoluprácu pri tomto prešetrovaní. Žiadny dovozca nespolupracoval. |
|
(243) |
V pôvodnom prešetrovaní spolupracoval jediný dovozca, v prípade ktorého sa zistilo, že dováža zanedbateľné objemy textílií zo sklenených vlákien. |
|
(244) |
V pôvodnom prešetrovaní, ako aj v tomto prešetrovaní sa zistilo, že väčšina veľkoobjemových používateľov požaduje konkrétne textílie zo sklenených vlákien vyrobené na objednávku, a preto textílie zo sklenených vlákien nie sú komoditou, ktorú by nezávislí dovozcovia pravidelne dovážali vo veľkých objemoch. |
|
(245) |
Komisia preto dospela k záveru, že v súčasnosti platné opatrenia nemali významný negatívny vplyv na finančnú situáciu dovozcov a že pokračovanie opatrení sa ich nedotkne alebo sa ich dotkne len okrajovo. |
8.3. Záujem používateľov
|
(246) |
Komisia pri tomto prešetrovaní kontaktovala všetkých známych používateľov a vyzvala ich na spoluprácu. Žiadny používateľ nespolupracoval, čo potvrdzuje, že existujúce opatrenia nemali na používateľov významný negatívny vplyv. |
|
(247) |
V období revízneho prešetrovania bola výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie (246 427 ton) vyššia ako spotreba v Únii (136 112 ton). Celkové využitie kapacity výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania bolo 41 %. Najmä dve spoločnosti zaradené do vzorky, ktoré sú certifikovanými dodávateľmi textílií zo sklenených vlákien pre odvetvie veternej energie, majú značnú voľnú kapacitu a mohli by uspokojiť ďalší dopyt. Okrem toho výrobné odvetvie Únie tvorí viac ako desať skupín alebo spoločností, čo znamená, že výrobné odvetvie Únie je konkurenčné. |
|
(248) |
Prešetrovaním sa takisto preukázalo, že antidumpingové opatrenia nebránili dovozu z Číny a Egypta, ktorý počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval podiel na trhu na úrovni 10 %. Okrem toho ostatné tretie krajiny zvýšili v období revízneho prešetrovania svoj podiel na trhu z 18 % na 24 %. |
|
(249) |
Komisia preto dospela k záveru, že pokračovaním opatrení sa neohrozí stabilita zásobovania. |
|
(250) |
Z pôvodného prešetrovania vyplynulo (56), že textílie zo sklenených vlákien predstavujú 4 % až 14 % celkových priamych výrobných nákladov na výrobu listu rotora turbíny a že listy rotora sa nepredávajú samostatne, ale ako súčasť veterných turbín, a že výrobcovia veterných turbín pravidelne predávajú ďalší materiál a služby realizátorom veterných parkov. Komisia preto vypočítala náklady na textílie zo sklenených vlákien v pomere k celkovým nákladom na veternú turbínu a k celkovým nákladom na výstavbu celého veterného parku. Podiel textílií zo sklenených vlákien na nákladoch výrobcov veterných turbín bol následne stanovený na 0,1 % až 2 %. V pôvodnom prešetrovaní Komisia dospela k záveru, že akékoľvek zvýšenie nákladov v dôsledku antidumpingových ciel by sa mohlo preniesť na realizátorov veterných parkov alebo by ho mohli absorbovať výrobcovia veterných turbín. |
|
(251) |
Súčasným prešetrovaním sa preukázalo, že cena výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia bola v priemere len o [5 – 6 %] vyššia ako priemerná cena v posudzovanom období pôvodného prešetrovania, t. j. v rokoch 2015 až 2018. Možno preto dospieť k záveru, že ak malo antidumpingové opatrenie vôbec nejaký vplyv na cenu textílií zo sklenených vlákien, tento vplyv bol malý. |
|
(252) |
Komisia preto dospela k záveru, že pokračovanie opatrení neovplyvní konkurencieschopnosť odvetvia veternej energie. |
|
(253) |
Keďže antidumpingové opatrenia neohrozujú stabilitu zásobovania textíliami zo sklenených vlákien ani konkurencieschopnosť, ako sa uvádza v odôvodneniach 249 a 252, neočakáva sa, že by podnecovali premiestnenie výroby, a sú zlučiteľné s cieľmi Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. |
|
(254) |
V pôvodnom prešetrovaní niekoľko používateľov z odvetvia lyžiarskeho vybavenia tvrdilo, že existencia výrobcov textílií zo sklenených vlákien v Únii je rozhodujúca pre stabilitu ich zásobovania, keďže potrebujú miestneho partnera v záujme úzkej spolupráce pri návrhu individuálne prispôsobených textílií zo sklenených vlákien. |
|
(255) |
Komisia preto dospela k záveru, že neexistujú presvedčivé dôvody na nezachovanie opatrení, pokiaľ ide o záujem používateľov. |
8.4. Záujem poskytovateľov služieb rezania a prípravy zostáv
|
(256) |
V pôvodnom a súčasnom prešetrovaní sa preukázalo, že výrobné odvetvie Únie a používatelia využívajú služby externých poskytovateľov služieb, ktorí sa bežne označujú ako poskytovatelia zaoberajúci sa rezaním a prípravou zostáv. Rezanie spočíva v príjme textílií zo sklenených vlákien v kotúčoch a rezaní textílií na požadovaný rozmer. Príprava zostáv spočíva v skladaní narezaných vrstiev textílií zo sklenených vlákien a ich balení do zostáv pripravených na mieru, ktoré uľahčujú výrobu v odberateľskom odvetví. |
|
(257) |
V rámci tohto prešetrovania sa neprihlásil žiadny poskytovateľ služieb rezania alebo prípravy zostáv. |
|
(258) |
V pôvodnom prešetrovaní sa odhadovala zamestnanosť u poskytovateľov služieb rezania v Únii na približne 2 000 osôb a zistilo sa, že čínski a egyptskí vyvážajúci výrobcovia do svojich služieb čoraz viac začleňujú služby rezania a prípravy zostáv. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa situácia zmenila. V prípade zrušenia opatrení by tak títo poskytovatelia služieb prišli o podstatnú časť svojej podnikateľskej činnosti. |
|
(259) |
Komisia preto dospela k záveru, že pokračovanie opatrení je v záujme poskytovateľov služieb rezania a prípravy zostáv z Únie. |
8.5. Záujem dodávateľov
|
(260) |
Výrobcovia prameňov zo sklenených vlákien z Únie, t. j. hlavných surovín na výrobu textílií zo sklenených vlákien, pri tomto prešetrovaní nespolupracovali. Je však jednoznačne v ich záujme, aby sa zachovali antidumpingové opatrenia na ochranu ich zákazníkov. |
8.6. Záver o záujme Únie
|
(261) |
Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by svedčili proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz GFF s pôvodom v dotknutých krajinách. |
9. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA
|
(262) |
Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela, pokiaľ ide o pokračovanie dumpingu, pokračovanie a opätovný výskyt ujmy v prípade Číny a pokračovanie ujmy v prípade Egypta, ako aj o záujem Únie, antidumpingové opatrenia na textílie zo sklenených vlákien z Číny a Egypta by sa mali zachovať. |
|
(263) |
S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel a oslobodení od rozšírenia opatrení v nadväznosti na prešetrovania obchádzania. Uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel alebo oslobodení je možné len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 7 tohto nariadenia. Až do predloženia takejto faktúry by sa na dovoz malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“ alebo „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Egyptskej arabskej republike“. |
|
(264) |
Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla a oslobodenia, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 7 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby alebo oslobodenia je odôvodnené v súlade s colnými predpismi. |
|
(265) |
Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia cla pre celú krajinu. |
|
(266) |
Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Číne a Egypte, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“ alebo „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Egyptskej arabskej republike“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb. |
|
(267) |
Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (57). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu. |
|
(268) |
Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Neboli doručené žiadne pripomienky. |
|
(269) |
Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (58), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca. |
|
(270) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
1. Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz textílií z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 7019 61 00 , ex 7019 62 10 , ex 7019 62 90 , ex 7019 63 00 , ex 7019 64 00 , ex 7019 65 00 , ex 7019 66 00 , ex 7019 69 10 , ex 7019 69 90 a ex 7019 90 00 (kódy TARIC 7019 61 00 81, 7019 61 00 83, 7019 61 00 84, 7019 62 10 81, 7019 62 10 83, 7019 62 10 84, 7019 62 90 81, 7019 62 90 83, 7019 62 90 84, 7019 63 00 81, 7019 63 00 83, 7019 63 00 84, 7019 64 00 81, 7019 64 00 83, 7019 64 00 84, 7019 65 00 81, 7019 65 00 83, 7019 65 00 84, 7019 66 00 81, 7019 66 00 83, 7019 66 00 84, 7019 69 10 81, 7019 69 10 83, 7019 69 10 84, 7019 69 90 81, 7019 69 90 83, 7019 69 90 84, 7019 90 00 81, 7019 90 00 83 a 7019 90 00 84) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egyptskej arabskej republike.
2. Sadzby konečného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:
|
Krajina pôvodu |
Spoločnosť |
Antidumpingové clo (v %) |
Doplnkový kód TARIC |
|
Čínska ľudová republika |
Jushi Group Co. Ltd; Zhejiang Hengshi Fiberglass Fabrics Co. Ltd; Taishan Fiberglass Inc. |
69,0 |
C531 |
|
PGTEX China Co. Ltd; Chongqing Tenways Material Corp. |
37,6 |
C532 |
|
|
Ostatné spoločnosti, ktoré spolupracovali pri pôvodnom antisubvenčnom aj pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní, uvedené v prílohe I |
37,6 |
Pozri prílohu I |
|
|
Ostatné spoločnosti, ktoré spolupracovali pri pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní, ale nie pri antisubvenčnom prešetrovaní, uvedené v prílohe II |
34,0 |
Pozri prílohu II |
|
|
Všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike |
69,0 |
C999 |
|
|
Egyptská arabská republika |
Jushi Egypt For Fiberglass Industry S.A.E; Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics S.A.E. |
33,1 |
C533 |
|
Všetok ostatný dovoz s pôvodom v Egyptskej arabskej republike |
33,1 |
C999 |
3. Konečné antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ako je stanovené v odseku 2, sa týmto rozširuje na textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2, odosielané z Maroka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Maroku (kódy TARIC 7019 61 00 81, 7019 62 10 81, 7019 62 90 81, 7019 63 00 81, 7019 64 00 81, 7019 65 00 81, 7019 66 00 81, 7019 69 10 81, 7019 69 90 81 a 7019 90 00 81). Rozšírené clo je antidumpingové clo uplatňované na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.
4. Konečné antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egyptskej arabskej republike, ako je stanovené v odseku 2, sa týmto rozširuje na textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2, odosielané z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Turecku (kódy TARIC 7019 61 00 83, 7019 62 10 83, 7019 62 90 83, 7019 63 00 83, 7019 64 00 83, 7019 65 00 83, 7019 66 00 83, 7019 69 10 83, 7019 69 90 83 a 7019 90 00 83), s výnimkou textílií vyrábaných týmito spoločnosťami:
|
Krajina |
Spoločnosť |
Doplnkový kód TARIC |
|
Turecko |
Saertex Turkey Tekstil Ltd. Şti. |
C115 |
|
Turecko |
Sonmez Asf Iplik Dokuma Ve Boya San Tic A. Ş. |
C116 |
|
Turecko |
Telateks Tekstil Ürünleri Sanayi ve Ticaret Anonim Şirketi Telateks Dış Ticaret ve Kompozit Sanayi Anonim Şirketi |
C117 |
|
Turecko |
Fibroteks Dokuma Sanayi Ve Ticaret AS |
899G |
Rozšírené clo je antidumpingové clo uplatňované na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.
5. Konečné antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egyptskej arabskej republike, ako je stanovené v odseku 2, sa týmto rozširuje na textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2 (kódy TARIC 7019 61 00 81, 7019 61 00 83, 7019 61 00 84, 7019 62 10 81, 7019 62 10 83, 7019 62 10 84, 7019 62 90 81, 7019 62 90 83, 7019 62 90 84, 7019 63 00 81, 7019 63 00 83, 7019 63 00 84, 7019 64 00 81, 7019 64 00 83, 7019 64 00 84, 7019 65 00 81, 7019 65 00 83, 7019 65 00 84, 7019 66 00 81, 7019 66 00 83, 7019 66 00 84, 7019 69 10 81, 7019 69 10 83, 7019 69 10 84, 7019 69 90 81, 7019 69 90 83, 7019 69 90 84, 7019 90 00 81, 7019 90 00 83 a 7019 90 00 84), ktoré sú spätne vyvezené v zmysle Colného kódexu Únie na umelý ostrov, pevné alebo plávajúce zariadenie alebo akúkoľvek inú štruktúru na kontinentálnom šelfe členského štátu alebo vo výhradnej hospodárskej zóne, ktoré oznámil členský štát podľa dohovoru UNCLOS.
6. Konečné antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egyptskej arabskej republike, ako je stanovené v odseku 2, sa týmto rozširuje na textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2 (kódy TARIC 7019 61 00 81, 7019 61 00 83, 7019 61 00 84, 7019 62 10 81, 7019 62 10 83, 7019 62 10 84, 7019 62 90 81, 7019 62 90 83, 7019 62 90 84, 7019 63 00 81, 7019 63 00 83, 7019 63 00 84, 7019 64 00 81, 7019 64 00 83, 7019 64 00 84, 7019 65 00 81, 7019 65 00 83, 7019 65 00 84, 7019 66 00 81, 7019 66 00 83, 7019 66 00 84, 7019 69 10 81, 7019 69 10 83, 7019 69 10 84, 7019 69 90 81, 7019 69 90 83, 7019 69 90 84, 7019 90 00 81, 7019 90 00 83 a 7019 90 00 84), ktoré sú prijaté na umelom ostrove, pevnom alebo plávajúcom zariadení alebo akejkoľvek inej štruktúre na kontinentálnom šelfe členského štátu alebo vo výhradnej hospodárskej zóne, ktoré oznámil členský štát podľa dohovoru UNCLOS, a ktoré nepatria do pôsobnosti odseku 5.
7. Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 a oslobodenie od rozšírenia opatrení v nadväznosti na prešetrovania obchádzania uvedených v odseku 4 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný (-á), potvrdzujem, že (objem) (prešetrovaného výrobku) predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v [dotknutej krajine]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Kým sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetok ostatný dovoz s pôvodom v príslušnej krajine.
8. Ak nový vyvážajúci výrobca v Čínskej ľudovej republike poskytne Komisii dostatočné dôkazy, príloha sa môže zmeniť tak, že sa nový vyvážajúci výrobca pridá do zoznamu obsahujúceho spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky a na ktoré sa preto vzťahuje primeraná vážená priemerná sadzba antidumpingového cla. Nový vyvážajúci výrobca poskytne dôkazy, že:
|
a) |
počas obdobia od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 (ďalej len „pôvodné obdobie prešetrovania“) nevyvážal tovar opísaný v článku 1 ods. 1 s pôvodom v Čínskej ľudovej republike; |
|
b) |
nie je prepojený s vývozcom ani výrobcom, na ktorého sa vzťahujú opatrenia uložené týmto nariadením a ktorý spolupracoval alebo mohol spolupracovať pri prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu cla, a |
|
c) |
po uplynutí pôvodného obdobia prešetrovania skutočne vyvážal prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku. |
9. Ak by sa konečné vyrovnávacie clá uložené článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/776, zmeneného vykonávacím nariadením (EÚ) 2022/1233, zmenili alebo zrušili, clá uvedené v odseku 2 sa zvýšia v rovnakom pomere obmedzenom na skutočne zistené dumpingové rozpätie alebo zistené rozpätie ujmy podľa jednotlivých spoločností a od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
10. V prípadoch, keď bolo vo vzťahu k určitým vyvážajúcim výrobcom vyrovnávacie clo odpočítané od antidumpingového cla, žiadosti o vrátenie cla podľa článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 (59) takisto povedú k posúdeniu dumpingového rozpätia daného vyvážajúceho výrobcu, ktoré existovalo počas obdobia prešetrovania vrátenia cla. Suma, ktorá sa má žiadateľovi o vrátenie cla vrátiť, nesmie presiahnuť rozdiel medzi vybraným clom a kombinovaným vyrovnávacím a antidumpingovým clom stanoveným v rámci prešetrovania vrátenia cla.
11. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 8. júna 2026
Za Komisiu
predsedníčka
Ursula VON DER LEYEN
(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/1036/oj.
(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/492 z 1. apríla 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte (Ú. v. EÚ L 108, 6.4.2020, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2020/492/oj).
(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/776 z 12. júna 2020, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/492, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte (Ú. v. EÚ L 189, 15.6.2020, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2020/776/oj).
(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/806 z 23. mája 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/492, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/776, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte, a ukladajú sa konečné antidumpingové clá a konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte prinesených na umelý ostrov, pevné alebo plávajúce zariadenie alebo akúkoľvek inú štruktúru na kontinentálnom šelfe členského štátu alebo vo výhradnej hospodárskej zóne, ktoré oznámil členský štát podľa dohovoru UNCLOS (Ú. v. EÚ L 145, 24.5.2022, s. 20, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2022/806/oj).
(5) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/302 z 24. februára 2022, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/492, zmeneným vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/776, na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien (ďalej len „textílie zo sklenených vlákien“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), na dovoz textílií zo sklenených vlákien odosielaných z Maroka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Maroku, a ktorým sa ukončuje prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/492 na dovoz textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Egypte dovozom textílií zo sklenených vlákien odosielaných z Maroka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Maroku (Ú. v. EÚ L 46, 25.2.2022, s. 49, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2022/302/oj).
(6) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/301 z 24. februára 2022, ktorým sa rozširuje konečné vyrovnávacie clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/776 na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien (ďalej len „textílie zo sklenených vlákien“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) na dovoz textílií zo sklenených vlákien odosielaných z Maroka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Maroku, a ktorým sa ukončuje prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania vyrovnávacích opatrení uložených vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/776 na dovoz textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Egypte dovozom textílií zo sklenených vláken odosielaných z Maroka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Maroku (Ú. v. EÚ L 46, 25.2.2022, s. 31, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2022/301/oj).
(7) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1233 z 18. júla 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/492, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte (Ú. v. EÚ L 190, 19.7.2022, s. 70, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2022/1233/oj).
(8) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1477 zo 6. septembra 2022, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/492, zmeneným vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/776, na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte rozširuje na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien odosielaných z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Turecku (Ú. v. EÚ L 233, 8.9.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2022/1477/oj).
(9) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1478 zo 6. septembra 2022, ktorým sa konečné vyrovnávacie clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/776 na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte rozširuje na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien odosielaných z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Turecku (Ú. v. EÚ L 233, 8.9.2022, s. 18, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2022/1478/oj).
(10) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2169 zo 17. októbra 2023, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/1477, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/492, zmeneným vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/776, na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte rozširuje na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien odosielaných z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Turecku (Ú. v. EÚ L, 2023/2169, 18.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2023/2169/oj).
(11) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2158 zo 17. októbra 2023, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/1478, ktorým sa konečné vyrovnávacie clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/776 na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte rozširuje na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien odosielaných z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Turecku (Ú. v. EÚ L, 2023/2158, 18.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2023/2158/oj).
(12) Ú. v. EÚ C, C/2024/4357, 9.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4357/oj.
(13) Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte. (Ú. v. EÚ C, C/2025/2022, 3.4.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2022/oj).
(14) Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antisubvenčných opatrení uplatniteľných na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte. (Ú. v. EÚ C, C/2025/3223, 13.6.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3223/oj).
(15) K dispozícii v spise pre zainteresované strany pod číslom: t25.010131.
(16) https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-view?caseId=2784.
(17) K dispozícii v spise pre zainteresované strany pod číslom: t25.005259.
(18) Žiadosť (sprístupnená verzia), body 45 – 48.
(19) Žiadosť (sprístupnená verzia), body 46 – 49.
(20) Žiadosť (sprístupnená verzia), bod 50.
(21) Žiadosť (sprístupnená verzia), body 52 – 54.
(22) Žiadosť (sprístupnená verzia), body 55 – 72.
(23) Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1452 z 13. júla 2023, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 179, 14.7.2023, s. 57, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2023/1452/oj), odôvodnenia 42 – 68, a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/2673 z 11. októbra 2024, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz priadze zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L, 2024/2673, 14.10.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2024/2673/oj), odôvodnenia 44 – 70.
(24) Žiadosť (sprístupnená verzia), bod 74.
(25) Žiadosť (sprístupnená verzia), bod 75.
(26) Žiadosť (sprístupnená verzia), bod 76.
(27) Žiadosť (sprístupnená verzia), bod 77.
(28) Žiadosť (sprístupnená verzia), body 79 – 88.
(29) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/1452, odôvodnenia 53 – 68, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2673, odôvodnenia 54 – 70.
(30) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/1452, odôvodnenie 68, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2673, odôvodnenie 70.
(31) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/1452, odôvodnenia 53 – 55, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2673, odôvodnenia 54 – 56.
(32) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/1452, odôvodnenia 56 – 59, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2673, odôvodnenia 57 – 60.
(33) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/1452, odôvodnenia 60 – 61, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2673, odôvodnenia 61 – 63.
(34) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/1452, odôvodnenie 62, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2673, odôvodnenie 63.
(35) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/1452, odôvodnenie 63, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2673, odôvodnenie 64.
(36) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/1452, odôvodnenie 64, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2673, odôvodnenie 65.
(37) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/492, odôvodnenia 98 – 162.
(38) Pracovný dokument útvarov Komisie „Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigation“ (Výrazné deformácie v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu) [SWD(2024) 91 final], 10. apríla 2024.
(39) Otvorené dáta Svetovej banky – Vyšší stredný príjem, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.
(40) Ak sa prešetrovaný výrobok nevyrába v žiadnej z krajín s podobnou úrovňou rozvoja, môže sa posudzovať výroba výrobku z rovnakej všeobecnej kategórie a/alebo z rovnakého odvetvia, ako je prešetrovaný výrobok.
(41) TÜİK - Veri Portalı (tuik.gov.tr).
(42) https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/nrg_pc_205/default/table?lang=en.
(46) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2015/755/oj). Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely určenia normálnej hodnoty.
(47) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/870 z 24. júna 2020, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné vyrovnávacie clo uložené na dovoz výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte a ktorým sa vyberá konečné vyrovnávacie clo z registrovaného dovozu výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte (Ú. v. EÚ L 201, 25.6.2020, s. 10, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2020/870/oj).
(48) Štatistická klasifikácia ekonomických činností, bežne označovaná ako NACE.
(49) Turecký štatistický úrad – Indexy nákladov práce: TÜİK - Veri Portalı (tuik.gov.tr). Stránka naposledy navštívená 30. marca 2026. Príslušné spisy sa nachádzajú v spise pre zainteresované strany pod číslom: t25.010131.
(50) https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/nrg_pc_205/default/table?lang=en (online stav k 10. septembru 2025).
(51) https://www.sisecam.com/en/investor-relations/annual-reports (online stav k 13. októbru 2025).
(52) https://comtradeplus.un.org/.
(53) https://www.globalpetrolprices.com/Egypt/electricity_prices/.
(54) https://www.salaryexplorer.com/average-salary-wage-comparison-egypt-c64.
(55) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/1477.
(56) Pozri odôvodnenia 480 a 481 vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2020/492.
(57) European Commission, Directorate-General for Trade and Economic Security, Directorate G, Rue de la Loi/Wetstraat 170, 1040 Bruxelles/Brussels, BELGIQUE/BELGIË.
(58) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj).
(59) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/1037/oj).
PRÍLOHA I
Ostatné spoločnosti, ktoré spolupracovali pri pôvodnom antisubvenčnom aj pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní
|
Názov spoločnosti |
Doplnkový kód TARIC |
|
Changshu Dongyu Insulated Compound Materials Co., Ltd |
B995 |
|
Changzhou Pro-Tech Industry Co., Ltd |
C534 |
|
Jiangsu Changhai Composite Materials Holding Co., Ltd; |
C535 |
|
Neijiang Huayuan Electronic Materials Co., Ltd |
C537 |
|
NMG Composites Co., Ltd |
C538 |
|
Zhejiang Hongming Fiberglass Fabrics Co., Ltd |
C539 |
PRÍLOHA II
Ostatné spoločnosti, ktoré spolupracovali pri pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní, ale nie pri pôvodnom antisubvenčnom prešetrovaní
|
Názov spoločnosti |
Doplnkový kód TARIC |
|
Jiangsu Jiuding New Material Co. Ltd |
C536 |
ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2026/1203/oj
ISSN 1977-0790 (electronic edition)