<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><ORDER xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.00-20081231.xd"><BIB.ORDER><REF.CASE FILE="ECRT12004SKA.0500160301.case.xml"><NO.CASE>T-253/03</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62003B0253(01)</NO.CELEX><NO.SEQ>0009.0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1606</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>1616</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>11</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.ORDER><CURR.TITLE><LEFT>UZNESENIE Z <DATE ISO="20040528">28. 5. 2004</DATE> — VEC T-253/03</LEFT><RIGHT>AKZO NOBEL CHEMICALS A AKCROS CHEMICALS / KOMISIA</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Uznesenie Súdu prvého stupňa</HT> (piata komora)</P><P>z <DATE ISO="20040528">28. mája 2004</DATE><NOTE NOTE.ID="E0001" NUMBERING="STAR"><P>Jazyk konania: angličtina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><ORDER.INIT><P>Vo veci T-253/03,</P></ORDER.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Akzo Nobel Chemicals Ltd,</HT> so sídlom v Surrey (Spojené kráľovstvo),</P><P><HT TYPE="BOLD">Akcros Chemicals Ltd,</HT> so sídlom v Surrey,</P><P>v zastúpení: C. Swaak a M. Mollica, advokáti,</P><PARTY.STATUS>žalobcovia,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><P>ktorých v konaní podporujú:</P><INTERVENERS><P><HT TYPE="BOLD">Council of the Bars and Law Societies of the European Union,</HT> so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: J. Flynn, QC,</P><P>a</P><?PAGE NO="II-1607"?><P><HT TYPE="BOLD">Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten,</HT> so sídlom v Haagu (Holandsko), v zastúpení: O. Brouwer, advokát,</P><P>a</P><P><HT TYPE="BOLD">European Company Lawyers Association (ECLA),</HT> so sídlom v Bruseli, v zastúpení: M. Dolmans, K. Nordlander, advokáti a J. Temple-Lang, solicitor,</P><PARTY.STATUS>vedľajší účastníci konania,</PARTY.STATUS></INTERVENERS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Komisii Európskych spoločenstiev,</HT> v zastúpení: R. Wainwright a C. Ingen-Housz, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><SUBJECT><P>ktorej predmetom je návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, podaný <HT TYPE="BOLD">European Council on Legal Affairs,</HT> na podporu návrhov žalobcov v tomto konaní, ktorého predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia K (2003) 1533, konečné znenie, z <DATE ISO="20030508">8. mája 2003</DATE>, ktorým sa zamieta žiadosť o uplatnenie profesijného tajomstva ochraňujúceho komunikáciu s advokátmi (<QUOT.START ID="QS0001" REF.END="QE0001" CODE="201E"/>legal professional privilege<QUOT.END ID="QE0001" REF.START="QS0001" CODE="201C"/>) na určité dokumenty zaistené v rámci šetrenia nariadeného podľa článku 14 ods. 3 nariadenia Rady č. 17 zo <DATE ISO="19620206">6. februára 1962</DATE> Prvé nariadenie implementujúce články 85 a 86 zmluvy (<REF.DOC.OJ COLL="P" NO.OJ="013" DATE.PUB="1962" PAGE.FIRST="204">Ú. v. ES 13, 1962, s. 204</REF.DOC.OJ>),</P></SUBJECT><?PAGE NO="II-1608"?><PREAMBLE.GEN><PREAMBLE.INIT><P>SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (piata komora),</P><P>v zložení: predsedníčka komory P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas a J. D. Cooke,</P><P>tajomník: H. Jung,</P></PREAMBLE.INIT><PREAMBLE.FINAL><P>vydal toto</P></PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE.GEN><CONTENTS.ORDER><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Uznesenie</P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20030130">30. januára 2003</DATE> Komisia na základe článku 14 ods. 3 nariadenia Rady č. 17 zo <DATE ISO="19620206">6. februára 1962</DATE> Prvé nariadenie implementujúce články 85 a 86 zmluvy (<REF.DOC.OJ COLL="P" NO.OJ="013" DATE.PUB="1962" PAGE.FIRST="204">Ú. v. ES 13, 1962, s. 204</REF.DOC.OJ>) prijala rozhodnutie K (2003) 85/4, ktorým bolo najmä nariadené spoločnostiam Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd (ďalej len <QUOT.START ID="QS0002" REF.END="QE0002" CODE="201E"/>žalobcovia<QUOT.END ID="QE0002" REF.START="QS0002" CODE="201C"/>) a ich dcérskym spoločnostiam podriadiť sa šetreniu na účely zistenia prípadných dôkazov protisúťažných postupov (ďalej len <QUOT.START ID="QS0003" REF.END="QE0003" CODE="201E"/>rozhodnutie z <DATE ISO="20030130">30. januára 2003</DATE><QUOT.END ID="QE0003" REF.START="QS0003" CODE="201C"/>). Dňa <DATE ISO="20030210">10. februára 2003</DATE> Komisia prijala rozhodnutie K (2003) 559/4, takisto na základe článku 14 ods. 3 nariadenia č. 17 (ďalej len <QUOT.START ID="QS0004" REF.END="QE0004" CODE="201E"/>rozhodnutie z <DATE ISO="20030210">10. februára 2003</DATE><QUOT.END ID="QE0004" REF.START="QS0004" CODE="201C"/>), ktorým bolo zmenené rozhodnutie z <DATE ISO="20030130">30. januára 2003</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>2</NO.P><TXT>V dňoch <DATE ISO="20030212">12.</DATE> a <DATE ISO="20030213">13. februára 2003</DATE> boli na základe uvedených rozhodnutí vykonané šetrenia na mieste v priestoroch žalobcov nachádzajúcich sa v Eccles, Manchester (Spojené kráľovstvo). Počas tohto šetrenia urobili úradníci Komisie kópie značného počtu dokumentov. Pri týchto úkonoch zástupcovia žalobcov oznámili úradníkom Komisie, že na určité dokumenty sa môže vzťahovať profesijné tajomstvo, ktorým je<?PAGE NO="II-1609"?> chránená komunikácia s advokátmi. Počas prieskumu predmetných dokumentov došlo k nezhode v súvislosti s piatimi dokumentmi, s ktorými sa zaobchádzalo dvojakým spôsobom. Úradníci Komisie totiž nedospeli ihneď na mieste ku definitívnemu záveru o ochrane, ktorá by sa mala prípadne vzťahovať na dva dokumenty. Z toho dôvodu z nich urobili kópie a vložili ich do zapečatenej obálky, ktorú po skončení šetrenia odniesli so sebou. Pokiaľ ide o ďalšie tri sporné dokumenty, úradník Komisie zodpovedný za šetrenie usúdil, že nie sú chránené profesijným tajomstvom, a preto z nich urobil kópie, ktoré pripojil ku spisu bez toho, aby ich oddelil v zapečatenej obálke.</TXT></NP><NP><NO.P>3</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20030217">17. februára 2003</DATE> žalobcovia zaslali Komisii list, v ktorom uviedli dôvody, na základe ktorých je podlá nich týchto päť dokumentov chránených profesijným tajomstvom. Listom z <DATE ISO="20030401">1. apríla 2003</DATE> Komisia informovala žalobcov, že ich tvrdenia uvedené v liste zo <DATE ISO="20030217">17. februára 2003</DATE> jej neumožňujú dospieť k záveru, že predmetné dokumenty sú skutočne predmetom profesijného tajomstva. V tom istom liste však Komisia oznámila žalobcom, že majú možnosť predložiť svoje pripomienky k týmto predbežným záverom v lehote dvoch týždňov, pričom po uplynutí tejto lehoty Komisia prijme konečné rozhodnutie.</TXT></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>Žalobcovia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa <DATE ISO="20030411">11. apríla 2003</DATE> podali žalobu, v ktorej navrhovali zrušenie rozhodnutia Komisie z <DATE ISO="20030210">10. februára 2003</DATE> a podľa potreby rozhodnutia z <DATE ISO="20030130">30. januára 2003</DATE>, ktoré týmto spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam uložili povinnosť podriadiť sa šetreniu (Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, T-125/03).</TXT></NP><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20030508">8. mája 2003</DATE> prijala Komisia rozhodnutie K (2003) 1533, konečné znenie, na základe článku 14 ods. 3 nariadenia č. 17 (dalej len <QUOT.START ID="QS0005" REF.END="QE0005" CODE="201E"/>rozhodnutie z <DATE ISO="20030508">8. mája 2003</DATE><QUOT.END ID="QE0005" REF.START="QS0005" CODE="201C"/>). V článku 1 tohto rozhodnutia Komisia zamietla návrh žalobcov, aby im boli vrátené<?PAGE NO="II-1610"?> sporné dokumenty a aby Komisia potvrdila, že boli zničené všetky kópie týchto dokumentov, ktoré mala u seba. Komisia okrem toho v článku 2 rozhodnutia z <DATE ISO="20030508">8. mája 2003</DATE> oznámila svoj zámer otvoriť zapečatenú obálku obsahujúcu dva z týchto dokumentov.</TXT></NP><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>Žalobcovia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa <DATE ISO="20030704">4. júla 2003</DATE> podali žalobu, ktorou sa na základe článku 230 štvrtého odseku ES domáhajú zrušenia rozhodnutia z <DATE ISO="20030508">8. mája 2003</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>Návrhmi podanými <DATE ISO="20030730">30. júla 2003</DATE>, <DATE ISO="20030807">7. augusta 2003</DATE> a <DATE ISO="20030818">18. augusta 2003</DATE> podali (v tomto poradí) Council of Bars and Law Societies of the European Union (Rada advokátskych komôr Európskej únie, ďalej len <QUOT.START ID="QS0006" REF.END="QE0006" CODE="201E"/>CCBE<QUOT.END ID="QE0006" REF.START="QS0006" CODE="201C"/>), Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten (ďalej len <QUOT.START ID="QS0007" REF.END="QE0007" CODE="201E"/>holandská advokátska komora<QUOT.END ID="QE0007" REF.START="QS0007" CODE="201C"/>) a European Company Lawyers Association (Európska asociácia podnikových právnikov, ďalej len <QUOT.START ID="QS0008" REF.END="QE0008" CODE="201E"/>ECLA<QUOT.END ID="QE0008" REF.START="QS0008" CODE="201C"/>) návrhy na vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov žalobcov. Tým istým uznesením zo <DATE ISO="20031104">4. novembra 2003</DATE> predseda piatej komory vyhovel návrhom na vstup CCBE, holandskej advokátskej komory a ECLA do konania.</TXT></NP><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20031126">26. novembra 2003</DATE> podala European Council on Legal Affairs (dalej len <QUOT.START ID="QS0009" REF.END="QE0009" CODE="201E"/>ECoLA<QUOT.END ID="QE0009" REF.START="QS0009" CODE="201C"/>), v zastúpení: I. Forrester, QC, a J. Killick, advokát, vo svojom vlastnom mene a v mene svojich členov návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov žalobcov.</TXT></NP><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>ECoLA vo svojom návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania uviedla, že má preukázaný záujem na výsledku tohto sporu, keďže rozhodnutie v tomto konaní ovplyvní každodennú prácu jej členov. ECoLA zvlášť uviedla, že toto konanie je príležitosťou pre Súd prvého stupňa, aby prehodnotil zásady stanovené v rozsudku Súdneho dvora z <DATE ISO="19820518">18. mája 1982</DATE>, AM &amp; S/Komisia (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="155/79" YEAR="1982" PAGE.ECR="1575">155/79, Zb. s. 1575</REF.DOC.ECR>), a najmä<?PAGE NO="II-1611"?> prehodnotil otázku rozsahu profesijného tajomstva, ktoré chráni komunikáciu s advokátmi, ako aj otázku primeraných procesných záruk pre zabezpečenie rešpektovania tejto zásady. Uvádza, že tieto otázky majú dôležitý vplyv na postavenie podnikových právnikov a osôb, ktoré vykonávajú prax nezávisle, ale ktoré sú členmi komôr nachádzajúcich sa mimo Európskej únie. ECoLA v tejto súvislosti uviedla, že zastupuje záujmy podnikových právnikov, ktorí sa nachádzajú v Európe, a že jej cieľom je chrániť záujmy svojich členov.</TXT></NP><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania bol doručený účastníkom konania v súlade s článkom 116 ods. 1 prvým pododsekom Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.</TXT></NP><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>V podaní podanom <DATE ISO="20031218">18. decembra 2003</DATE> žalobcovia uviedli, že ECoLA preukázala záujem na výsledku tohto sporu a navrhli, aby Súd prvého stupňa vyhovel jej návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Samostatným podaním podaným v ten istý deň podali žalobcovia žiadosť o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k ECoLA.</TXT></NP><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>Komisia v podaní podanom <DATE ISO="20031209">9. decembra 2003</DATE> nevzniesla žiadne námietky proti tomuto návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Komisia navrhla, aby Súd prvého stupňa zaviazal ECoLA na náhradu trov konania spojených s týmto návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Samostatným podaním podaným v ten istý deň Komisia upresnila, že nepožaduje dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k ECoLA.</TXT></NP><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>CCBE v pripomienkach podaných <DATE ISO="20040107">7. januára 2004</DATE> uviedla, že tento návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania je neprípustný, keďže ECoLA nespĺňa príslušné podmienky, ktoré musia spĺňať jednotlivci alebo reprezentatívne združenia, ktorých<?PAGE NO="II-1612"?> cieľom je ochrana záujmov ich členov. CCBE sa domnievala, že ECoLA je v skutočnosti skupinou samostatných osôb a že nemá priamy a skutočný záujem na výsledku sporu, ale len záujem vo vzťahu k uvedeným žalobným dôvodom. CCBE nakoniec uviedla, že postavenie členov ECoLA nemôže byť ovplyvnené výsledkom tohto konania.</TXT></NP><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>Ostatní vedľajší účastníci konania proti tomuto návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania nevzniesli žiadne námietky.</TXT></NP><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>V súlade s článkom 116 ods. 1 tretím pododsekom rokovacieho poriadku predseda piatej komory návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania postúpil komore.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Posúdenie Súdom prvého stupňa</P></TI></TITLE><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>Podľa článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora uplatniteľného na konanie pred Súdom prvého stupňa na základe článku 53 prvého odseku toho istého štatútu majú právo vstúpiť do konania vo veciach prejednávaných Súdom prvého stupňa ako vedľajší účastníci nielen členské štáty a inštitúcie Spoločenstva, ale rovnako aj každá osoba, ktorá preukáže záujem na rozhodnutí veci.</TXT></NP><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>Je potrebné uviesť, v prvom rade, že ECoLA je združením bez právnej subjektivity, ktoré nie je registrované, a združuje podnikových právnikov, ktorí sú zamestnaní vo veľkých spoločnostiach usadených v Európe.</TXT></NP><?PAGE NO="II-1613"?><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>Súd prvého stupňa v tejto súvislosti uvádza, že návrhu na vstup entít bez právnej subjektivity do konania ako vedľajších účastníkov možno vyhovieť iba v tom prípade, ak spĺňajú, hoci len v obmedzenej miere, všetky znaky, ktoré sú základom právnej subjektivity, najmä nezávislosť a zodpovednosť (uznesenie Súdneho dvora z <DATE ISO="19731211">11. decembra 1973</DATE>, Generale sucrière a i./Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="41/73+43/73—48/73+50/73+111/73+113/73+114/73" YEAR="1973" PAGE.ECR="1465">41/73, 43/73 až 48/73, 50/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1465, bod 3</REF.DOC.ECR>). Súd prvého stupňa však konštatuje, že ECoLA bola vytvorená jednoduchým neformálnym rozhodnutím jej zakladateľov, nemá stanovy a predstavuje iba fórum na výmenu informácií a praktických skúseností, ako aj na diskusie o určitých otázkach, ktoré zaujímajú jej členov.</TXT></NP><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Z tohto vyplýva, že ECoLA nespĺňa minimálne znaky, ktoré predstavujú základ právnej subjektivity právnických osôb v zmysle vyššie uvedeného uznesenia Générale sucrière a i./Komisia.</TXT></NP><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>V každom prípade je potrebné skonštatovať, že ECoLA má 25 členov, čo zodpovedá počtu spoločností. Úlohou každého člena ECoLA je poskytovať spoločnosti, ktorá ho zamestnáva, stanoviská k európskemu právu v oblasti hospodárskej súťaže a iným právnym otázkam.</TXT></NP><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry je prípustné, aby vedľajšími účastníkmi konania boli reprezentatívne združenia, ktorých cieľom je ochrana ich členov, vo veciach, v ktorých ide o zásadné otázky, ktoré sa môžu týkať týchto členov [uznesenia predsedu Súdneho dvora zo <DATE ISO="19970617">17. júna 1997</DATE>, National Power a PowerGen, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-151/97 P(I)+C-157/97 P(I)" YEAR="1997" PAGE.ECR="I-3491">C-151/97 P (I) a C-157/97 P(I), Zb. s. I-3491, bod 66</REF.DOC.ECR> a z <DATE ISO="19980928">28. septembra 1998</DATE>, Pharos/Komisia,<?PAGE NO="II-1614"?> <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-151/98 P" YEAR="1998" PAGE.ECR="I-5441">C-151/98 P, Zb. s. I-5441, bod 6</REF.DOC.ECR>, uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="19990322">22. marca 1999</DATE>, Pfizer/Rada, T-13/99 R, neuverejnené v Zbierke, bod 15 a z <DATE ISO="20010528">28. mája 2001</DATE>, Poste Italiane/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-53/01 R" YEAR="2001" PAGE.ECR="II-1479">T-53/01 R, Zb. s. II-1479, bod 51</REF.DOC.ECR>]. Konkrétnejšie vyjadrené, je možné vyhovieť návrhu na vstup určitého združenia do konania ako vedľajšieho účastníka, pokiaľ zastupuje veľký počet subjektov pôsobiacich v danom odvetví, medzi jeho ciele patrí ochrana záujmov jeho členov, vo veci môže ísť o zásadné otázky týkajúce sa fungovania príslušného odvetvia a záujmy jeho členov by preto mohli byť budúcim rozsudkom v podstatnej miere dotknuté (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="19931208">8. decembra 1993</DATE>, Kruidvat/Komisia, ktorým bol zamietnutý návrh na vstup Yves Saint Laurent Parfums SA ako vedľajšieho účastníka do konania, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-87/92" YEAR="1993" PAGE.ECR="II-1375">T-87/92, Zb. s. II-1375, bod 14</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ECoLA nie je reprezentatívne združenie, ktorého cieľom je ochrana záujmov interných právnikov v zmysle už citovanej judikatúry. Totiž, keďže má len 25 členov, nemožno toto združenie považovať za reprezentujúce dostatočne významný počet osôb profesionálne činných v príslušnej oblasti. Takisto z dôvodu, že nemá stanovy, nie je možné preukázať, či je jeho cieľom naozaj starostlivosť o ochranu záujmov jeho členov.</TXT></NP><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o možnú existenciu individuálnych záujmov na strane členov ECoLA, stačí skonštatovať, že napadnuté rozhodnutie sa ich priamo nedotýka, pretože sa netýka priamo spoločností, ktoré sú zastúpené v rámci ECoLA. Z tohto dôvodu teda členovia ECoLA nemôžu mať priamy a skutočný záujem na tom, čo sa stane s konkrétnym aktom, ktorého zrušenie sa navrhuje v prejednávanej veci, ale majú jednoducho záujem vo vzťahu k uvedeným žalobným dôvodom (pozri v tomto zmysle už citované uznesenie National Power a PowerGen, bod 53).</TXT></NP><?PAGE NO="II-1615"?><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dospieť k záveru, že ECoLA nepreukázala záujem na rozhodnutí veci v zmysle článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora.</TXT></NP><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Z týchto dôvodov sa návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania zamieta.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O trovách</P></TI></TITLE><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>Podľa článku 87 ods. 1 rokovacieho poriadku sa o trovách konania rozhoduje v rozsudku alebo v uznesení, ktorým sa konanie končí. Keďže týmto uznesením sa končí konanie vo vzťahu k ECoLA, je opodstatnené rozhodnúť o trovách konania spojených s jej návrhom na vstup do konania ako vedľajší účastník.</TXT></NP><NP><NO.P>27</NO.P><TXT>Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže navrhovateľ na vstup vedľajšieho účastníka do konania nemal vo svojom návrhu úspech, je opodstatnené rozhodnúť tak, že znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Komisie spojené s týmto konaním o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania v súlade s jej návrhmi. Keďže žalobcovia a vedľajší účastníci konania v tomto smere neurobili žiaden návrh, znášajú svoje vlastné trovy konania.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="II-1616"?><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)</P><P>nariadil:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Návrh na vstup European Council on Legal Affairs ako vedľajšieho účastníka do konania sa zamieta.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Nie je potrebné rozhodnúť o žiadosti žalobcov o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k European Council on Legal Affairs.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>European Council on Legal Affairs je povinná nahradiť trovy konania Komisie spojené s konaním o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania a znáša svoje vlastné trovy konania.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Žalobcovia a vedľajší účastníci konania znášajú svoje vlastné trovy konania spojené s konaním o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.</TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.ORDER><SIGNATURE.CASE><P>V Luxemburgu <DATE ISO="20040528">28. mája 2004</DATE></P><SIGNATORY><P>Tajomník</P><P>H. Jung</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Predsedníčka komory</P><P>P. Lindh</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></ORDER>