SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o uplatňovaní smernice 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy /* COM/2013/0214 final */
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o uplatňovaní smernice 2009/33/ES o podpore
ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy Úvod Toto je prvá správa
o uplatňovaní smernice 2009/33/ES z 23. apríla 2009
o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy[1] (ďalej len „smernica
o ekologických vozidlách“) a o podporných opatreniach prijatých
členskými štátmi, ako sa vyžaduje v článku 10 tejto smernice. Smernica 2009/33/ES je v platnosti iba krátko
a jej vykonávanie sa v mnohých členských štátoch výrazne oneskorilo.
Navyše neexistujúca povinnosť členských štátov podávať správy a
nezrovnalosti v dostupných údajoch sťažujú analýzu. Táto správa preto môže
poskytnúť iba obmedzenú kvalitatívnu analýzu, a to väčšinou na
základe prípadových štúdií. Podrobný materiál je k dispozícii v štúdii
vypracovanej pre Komisiu[2]. Cieľom smernice o ekologických vozidlách
je stimulovať trh s ekologickými a energeticky úspornými vozidlami,
a tým prispieť v dopravnom sektore k politikám EÚ
v oblasti energetiky, klímy a životného prostredia. Lehota na transpozíciu
bola stanovená do 4. decembra 2010. Smernica sa uplatňuje
na vozidlá zakúpené verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi ako sú
vymedzení v smernici o verejnom obstarávaní[3] a poskytovateľmi verejnej dopravy ako sú vymedzení v nariadení o službách
vo verejnom záujme v osobnej doprave[4]. V smernici sa vyžaduje, aby sa
zohľadňovali vplyvy prevádzky vozidla počas jeho životnosti,
t. j. spotreba energie, emisie oxidu uhličitého (CO2)
a emisie oxidov dusíka (NOx), bezmetánových uhľovodíkov (NMHC)
a tuhých častíc (PM). Prostredníctvom smernice o ekologických
vozidlách sa tak do právnej úpravy verejného
obstarávania po prvýkrát zaviedla
povinnosť zachovať udržateľnosť pre celú EÚ. V smernici sa
uvádzajú dve možnosti zohľadnenia energetických a environmentálnych
vplyvov: Prvou možnosťou je stanoviť
technické špecifikácie vlastností vozidiel v súvislosti
s energetickými a environmentálnymi vplyvmi. Druhou
možnosťou je použiť tieto vplyvy ako kritériá na udelenie zákazky. V smernici sa vymedzuje metodika
výpočtu prevádzkových nákladov na spotrebu energie, emisií CO2
a emisií znečisťujúcich látok počas životnosti vozidla.
Prostredníctvom tohto prístupu založenom na peňažnom vyjadrení sa
internalizujú externé náklady na dopravu, čo je dlhodobým cieľom
politiky EÚ. Tým sa zvýhodňujú energeticky úspornejšie
a ekologickejšie vozidlá a urýchľuje sa ich prienik na trh,
pokiaľ ide o vozidlá s tradičným spaľovacím motorom a vozidlá na
alternatívne palivá. 1. Vykonávanie
smernice o ekologických vozidlách v členských štátoch Lehota na transpozíciu smernice bola stanovená do 4. decembra
2010. Túto povinnosť si do uvedeného dátumu splnili iba tri členské
štáty. Komisia musela začať konanie o porušení predpisov proti tým
členským štátom, ktoré si nesplnili túto povinnosť. V čase
prípravy tejto správy boli všetky prebiehajúce konania o porušení predpisov
ukončené na základe transpozície smernice príslušnými členskými
štátmi. Stále však ostáva
jeden členský štát, ktorý k dátumu tejto správy nedokončil
transpozíciu smernice do vnútroštátnych právnych predpisov. Tento členský
štát, Lotyšsko, je naďalej v procese dokončovania transpozície.
Prehľad o vývoji procesu transpozície je uvedený v tabuľke
č. 1. Tabuľka č.
1: Prehľad o procese transpozície smernice o ekologických vozidlách
v členských štátoch || Členský štát || Vnútroštátna transpozícia || Opatrenie prijaté Komisiou Dátum stanovený v smernici: 4. december 2010 || Česká republika Dánsko, Portugalsko || september 2010 december 2010 || neuvádza sa 2011 || Litva Bulharsko, Cyprus, Maďarsko, Taliansko, Španielsko Rumunsko Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Malta || február 2011 marec 2011 apríl 2011 máj 2011 || 27.01.2011: Formálna výzva zaslaná 13 členským štátom EÚ z dôvodu neoznámenia vnútroštátnych opatrení (Belgicko, Nemecko, Španielsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Litva, Maďarsko, Holandsko, Poľsko a Rumunsko). Grécko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Slovensko, Švédsko Spojené kráľovstvo Belgicko, Estónsko || jún 2011 júl 2011 október 2011 || 16.06.2011: Odôvodnené stanovisko zaslané 10 členským štátom EÚ ( Bulharsko, Estónsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko). 25.11.2011: Odôvodnené stanovisko zaslané Fínsku pre chýbajúce opatrenia týkajúce sa provincie Åland. 2012 || Rakúsko Slovinsko Fínsko Lotyšsko || február 2012 marec 2012 apríl 2012 2013 (plánovaná) || 22.03.2012: Rozhodnutie Komisie obrátiť sa vo veci Fínska na Súdny dvor Európskej únie (uzavreté po oznámení Fínska o úplnej transpozícii). Vo väčšine
prípadov proces transpozície zahŕňal skôr zmeny existujúcich zákonov
o verejnom obstarávaní než prijímanie nových právnych predpisov. Niekoľko
členských štátov vypracovalo aj usmerňovacie dokumenty
o vykonávaní smernice 2009/33/ES alebo má v úmysle takéto dokumenty
vypracovať. Členské štáty
neoznámili žiadne výnimky podľa článku 2 tejto smernice. Na
uľahčenie vykonávania smernice o ekologických vozidlách otvorila
Komisia internetový portál 30. marca 2009, v deň prijatia
smernice Radou ministrov. Portál poskytuje ďalšie vysvetlenia tejto
smernice. Jeho súčasťou je aj kalkulátor na peňažné vyjadrenie
nákladov na energie, CO2 a znečisťujúce látky, ako aj
informácie o súvisiacich politikách a opatreniach v členských
štátoch. Následne bol otvorený prepracovanejší portál ekologických
vozidiel[5]
o transpozícii smernice 2009/33/ES s cieľom uľahčiť
jej uplatňovanie. Tento portál poskytuje dostupné údaje na výpočet
nákladov pre všetky vozidlá na trhu počas ich životnosti.
Uľahčuje spoločné obstarávanie s cieľom pomôcť pri
viazanom nákupe vozidiel na dosiahnutie úspor z rozsahu pri väčších
objemoch. Portál informuje aj o právnej úprave verejného obstarávania
a o osobitných programoch a stimuloch určených na nákup
a prevádzku ekologických a energeticky úsporných vozidiel na úrovni
EÚ aj na národnej, regionálnej a miestnej úrovni v jednotlivých
členských štátoch. 2. Podporné
opatrenia prijaté členskými štátmi Viaceré členské
štáty zaviedli v posledných rokoch dodatočné opatrenia na podporu rozvoja
trhu s ekologickými a energeticky úspornými vozidlami, ktoré prispievajú k
dosiahnutiu tých istých cieľov ako smernica o ekologických vozidlách.
Tieto opatrenia zahŕňajú stimuly a podporu ekologických vozidiel
zo strany orgánov verejnej moci, ako aj opatrenia, ktoré nepriamo stimulujú
nákup a používanie ekologických a energeticky úsporných vozidiel, napríklad
selektívne prístupové obmedzenia a miestne riadenie dopytu rozlišujúce pomocou
environmentálnych kritérií a opatrenia v oblasti zdaňovania vozidiel. Tam, kde sú zavedené
prístupové obmedzenia, vozidlá musia zvyčajne spĺňať
požadované normy/úroveň emisií alebo iné kritériá, aby získali prístup na
trh. Takže pri dosahovaní cieľa zlepšiť podmienky životného
prostredia v lokalizovanej oblasti sa výhody môžu ešte rozšíriť, ak sa v
dôsledku toho stimuluje používanie ekologických a energeticky úsporných
vozidiel. Ukážkové projekty, ako sú projekty podporované
iniciatívou CIVITAS, by mohli propagovať najlepšie postupy a podporiť
záujem o ekologické a energeticky úsporné vozidlá pre verejný sektor,
najmä tam, kde sa uplatňujú výhody. V rámci snahy
zvýšiť nákup a používanie ekologických a energeticky úsporných vozidiel,
ktoré využívajú alternatívne palivá/technológie, má kľúčový význam
poskytnutie príslušnej infraštruktúry na tankovanie/dobíjanie. Chýbajúce
presvedčenie spotrebiteľov o dostupnosti alternatívnych palív
môže brániť ich používaniu. Význam tohto aspektu je zdôraznený
v návrhu smernice o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá[6], ktorý predložila Komisia Poskytovanie
infraštruktúry na tankovanie/dobíjanie sa výrazne líši medzi jednotlivými
členskými štátmi aj vo vnútroštátnom rámci a malo by sa viac
zosúladiť, aby sa plne využil prínos vnútorného trhu pre rozšírené
používanie ekologických a energeticky úsporných vozidiel, ktoré využívajú
alternatívne palivá tak, ako sa uvádza v oznámení Komisie „Ekologická
energia pre dopravu“[7]. 3. Uplatňovanie
možností predpokladaných v smernici o ekologických vozidlách Pri transpozícii
smernice o ekologických vozidlách do vnútroštátnych právnych predpisov si
väčšina členských štátov ponechala všetky možnosti uvedené v
článku 5 ods. 3 tejto smernice. To umožňuje orgánom verejnej moci zahrnúť do postupov
obstarávania energetické a environmentálne vplyvy vozidiel buď
stanovením ich technických špecifikácií alebo zahrnutím týchto vplyvov ako
kritérií na udelenie zákazky. V druhom prípade možno tieto vplyvy
určiť aj pomocou peňažného vyjadrenia. Členské štáty
sa rozhodli ponechať si všetky možnosti uvedené v článku 5
ods. 3 smernice o ekologických vozidlách najmä preto, aby nákupným
orgánom umožnili väčšiu flexibilitu, použitie tých možnosti, ktoré najviac
vyhovujú ich potrebám pri obstarávaní, a prístup k najvhodnejším
možnostiam v závislosti od miestnych podmienok. Slovinsko, ktoré výlučne
povolilo možnosť použiť energetické a environmentálne vplyvy ako
kritériá na udelenie zákazky, Česká republika, ktorá nepovolila použitie
možnosti peňažného vyjadrenia, a Švédsko, ktoré nevytvorilo
možnosť použiť energetické a environmentálne vplyvy ako kritériá
na udelenie zákazky, obmedzili tieto možnosti, a to z dôvodov
jednoduchosti alebo súladu s existujúcim vnútroštátnym prístupom.
Prehľad o uplatňovaní smernice je uvedený v tabuľke
č. 2. Tabuľka č. 2: Uplatňovanie článku 5 ods. 3 v
členských štátoch EÚ Opatrenia prijaté členskými štátmi v súvislosti s článkom 5 ods. 3 || Členské štáty Povoliť všetky možnosti || 24 členských štátov: Belgicko, Bulharsko Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko Povoliť iba možnosť 1 (t. j. stanoviť technické špecifikácie pre energetické a environmentálne vlastnosti vozidiel) || - Povoliť iba možnosť 2a (t. j. použiť energetické a environmentálne vplyvy ako kritériá na udelenie zákazky) || Slovinsko Povoliť iba možnosť 2b (t. j. peňažné vyjadrenie energetických a environmentálnych vplyvov) || - Možnosti 1 a 2a || Česká republika Možnosti 1 a 2b || Švédsko Nemecko poskytlo neformálne údaje o
možnostiach, ktoré jeho vnútroštátne orgány používajú pri nákupe
najčastejšie (v Nemecku sú na základe transpozície právnych predpisov v súčasnosti
možné všetky predpokladané možnosti): za najčastejšie zvolenú považuje
možnosť 1, po ktorej nasleduje možnosť 2a. Poukázalo pritom na
skutočnosť, že možnosť 2b sa pravdepodobne používala
najmenej, a to najmä pre ťažkosti pri jej uplatňovaní. Kontakty z Hamburgu
tento názor podporili, pričom uviedli, že zatiaľ použili len
možnosť 1 najmä pre jej jednoduché uplatňovanie. Orgány verejnej
dopravy v Kodani použili všetky možnosti a uviedli, že s každou z
nich majú dobré skúsenosti. V Bologni sa používajú možnosti 2a a 2b, ale
dôkazy týkajúce sa pozitívnych alebo negatívnych skúseností s týmito metódami
zatiaľ nie sú k dispozícii. Slovinsko použilo metodiku prevádzkových
nákladov počas životnosti vozidla napriek chýbajúcim informáciám o emisných
charakteristikách. Predstavitelia Kodane, Bologne a Slovinska si ešte len musia
utvoriť názor na to, či by sa uvedené možnosti mali zachovať
alebo zmeniť. V Gente sa používa možnosť technických
špecifikácií aj možnosť kritérií na udelenie zákazky (t. j.
možnosť 1 a 2a). Pri prvej možnosti sa má určiť (na základe
preskúmania vozidiel na trhu) len technológia, ktorú by malo mať
obstarávané vozidlo, zatiaľ čo v prípade kritérií na udelenie zákazky
musia mať vozidlá minimálny vplyv na životné prostredie. V Štokholme
možno na základe smernice 2009/33/ES pokračovať v prístupe, ktorý sa
v meste uplatňoval už predtým, čím sa účinne stanovujú
technické špecifikácie, t. j. obstarávať možno iba vozidlá, ktoré
zodpovedajú vnútroštátnemu vymedzeniu ekologického vozidla. Predstavitelia
Gentu sa domnievajú, že sú potrebné ďalšie usmernenia v súvislosti
s používaním energetických a environmentálnych vplyvov ako technických
požiadaviek, a podľa predstaviteľov Štokholmu treba znovu
vyvážiť faktory používané v rámci možnosti peňažného vyjadrenia. Londýn,
Viedeň a rumunskí poskytovatelia verejnej dopravy
uvádzajú ekologické normy, ktoré musia zakúpené vozidlá spĺňať,
zatiaľ čo Barcelona vykonáva odhad nákladov počas
životnosti vozidla spolu s ďalšími faktormi. Podľa názoru väčšiny členských
štátov by sa mali zachovať všetky možnosti, najmä pre obmedzené
skúsenosti, ktoré majú so smernicou 2009/33/ES od jej transpozície. Konkrétne
uvádzajú nedostatočný počet hodnotení, ktoré sa zatiaľ vykonali
na určenie dosahov tejto smernice, vrátane jej vplyvu na rozvoj trhu s
ekologickými a energeticky úspornými vozidlami. Niektoré členské štáty
poukázali aj na odlišné vnútroštátne systémy v rámci EÚ, preto bude dôležité
zachovanie výberu spomedzi možností, aby nedošlo k znevýhodneniu niektorých členských
štátov. Pokiaľ ide o otázku, či by sa
niektorá z možností mala zmeniť, členské štáty znovu uviedli, že
obmedzené skúsenosti so smernicou 2009/33/ES im zabraňujú navrhnúť
spôsoby zlepšenia uvedených možností v tejto fáze. Aby tak mohli urobiť,
budú potrebovať ďalšie skúsenosti a hodnotenie vplyvov. Konkrétne usmernenia
o uplatňovaní rozličných možností smernice 2009/33/ES
a relatívnej váhe, ktorú treba jej ustanoveniam prikladať,
vypracovalo iba niekoľko členských štátov (Holandsko, Lotyšsko,
Dánsko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo). 4. Vplyv
smernice o ekologických vozidlách Hodnotenie vplyvu
smernice 2009/33/ES bolo silne obmedzené skutočnosťou, že
členské štáty nie sú povinné podávať správy, a sťažené
chýbajúcimi komplexnými údajmi zo strany obstarávateľov ako aj zo strany
výrobcov. Zistilo sa, že chýba dôsledný zber údajov o plnení požiadaviek
na energetickú účinnosť, emisie CO2 a emisie
znečisťujúcich látok z vozidiel zakúpených v súlade s
podmienkami tejto smernice. To, že vykonávanie
smernice 2009/33/ES v mnohých členských štátoch prebiehalo oveľa
neskôr, než bol pôvodne naplánovaný dátum transpozície, zabránilo aj významnému
vplyvu tohto právneho predpisu očakávanému v tejto ranej fáze. Hodnotenie
očakávaného vplyvu smernice o ekologických vozidlách sa vykonalo len
v niekoľkých prípadoch. Pokiaľ ide o prípadné odhadované vplyvy
možností stanovených v článku 5 ods. 3 uvedenej smernice, hodnotenie
vykonalo len veľmi málo členských štátov. V Spojenom
kráľovstve sa hodnotenie vplyvu transpozície právneho predpisu vykonalo,
ale len pokiaľ ide o smernicu ako celok, a nie v súvislosti s konkrétnymi
možnosťami. V záveroch hodnotenia sa uvádza, že s vykonávaním tejto
smernice v Spojenom kráľovstve by boli spojené ekonomické výhody vo výške
27 miliónov EUR. Vzhľadom na oneskorený proces transpozície a
chýbajúce použiteľné údaje za obdobie po vykonaní smernice sa však
zatiaľ nevypracovalo konečné hodnotenie skutočného vplyvu
smernice po jej vykonaní. Vo viacerých členských štátoch ekologické
požiadavky na verejné obstarávanie týkajúce sa nákupu vozidiel existovali už pred
zavedením smernice 2009/33/ES. Vplyv tejto smernice na existujúci stav je preto
minimálny. Potvrdilo sa však, že je možné, aby orgány verejnej moci mali
prospech z oficiálnych kritérií pre obstarávanie, a očakáva sa, že
z týchto kritérií budú mať prospech tie členské štáty, v ktorých
predtým žiadne kritériá neexistovali. Mnoho miest v EÚ má
zavedenú politiku s cieľom nakupovať ekologickejšie a energeticky
úspornejšie vozidlá. Tieto politiky prispeli k zníženiu emisií z vozidiel
verejnej dopravy v týchto mestách. Často boli poháňané potrebou
splniť normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia. Očakáva sa, že po
zavedení smernice o ekologických vozidlách ďalšie mestá ozdravia svoje
vozové parky pomocou možností, ktoré táto smernica ponúka. Výrobcovia uviedli,
že čoraz väčší počet orgánov verejnej moci vyhodnocuje skôr
náklady počas životnosti vozidiel a ich vplyvy, a nezameriava sa len na
obstarávacie náklady. V súvislosti s tým sa zdá, že smernica 2009/33/ES
vedie k zmene postoja, čo by z dlhodobého hľadiska mohlo mať
významnejší vplyv na rozhodnutia orgánov verejnej moci
a poskytovateľov verejnej dopravy v procese obstarávania. Vzhľadom na širšie vplyvy sa však zdá, že
bude veľmi ťažké posúdiť vplyvy smernice 2009/33/ES, pretože
podobné očakávané vplyvy môžu byť podnietené aj opatreniami iných
politík. Aj keď sa trh s vozidlami s nízkymi emisiami rozširuje, je
ťažké prisúdiť tento fakt len vykonávaniu uvedenej smernice a je
pravdepodobnejšie, že sa tak deje vplyvom ďalších faktorov (vrátane technologického
vývoja, iných právnych predpisov EÚ, vnútroštátnych politík zdaňovania
vozidiel, trhových podmienok, existujúcich vládnych stimulačných programov
atď.). Mnohé členské štáty spomenuli, aká nízka
bola v posledných rokoch aktivita v oblasti verejného obstarávania vozidiel (a
v ostatných sektoroch). Mnohé z nich majú v dôsledku celosvetovej recesie len
veľmi málo finančných prostriedkov na obnovu vozového parku/zmlúv
o poskytovaní služieb. Ďalším faktorom, ktorý môže mať
vplyv na rozhodnutie orgánov verejnej moci a súkromných zainteresovaných
strán o nákupe, sú podľa zmienky jedného členského štátu vysoké ceny
benzínu/energií. Odhaduje sa, že takéto úvahy by mohli byť všeobecne
uplatniteľné. Pri rozhodnutí o nákupe sú v niektorých prípadoch dôležité
celkové náklady spojené s vlastníctvom (najmä v prípade ťažkých
úžitkových vozidiel a vozových parkov), čo by čiastočne mohlo
vyvíjať tlak na výrobcov vozidiel, aby rozšírili svoj sortiment a ponuku
ekologických vozidiel. Chýbajúce
spoločné postupy merania emisií CO2 ťažkých úžitkových
vozidiel boli prekážkou uplatnenia smernice 2009/33/ES na takéto vozidlá. Na
portáli ekologických vozidiel je preto k dispozícii osobitná metodika
výpočtu. Medzinárodné združenie verejnej dopravy (UITP) a Asociácia
európskych výrobcov automobilov (ACEA) sa navyše spoločne dohodli na
spôsobe, akým by prevádzkovatelia a obstarávatelia mohli uplatňovať
ustanovenia smernice o ekologických vozidlách pri výberových konaniach na
nákup autobusov. Podobná spolupráca by mohla prebiehať aj v prípade iných
typov ťažkých úžitkových vozidiel. Od roku 2013 budú
motory všetkých ťažkých úžitkových vozidiel skúšané podľa
„Celosvetového harmonizovaného certifikačného postupu pre vysokovýkonné
motory a vozidlá“ (WHDC), ako sa vymedzuje pod záštitou EHK OSN. Ako sa
uvádza v záverečnej správe[8]
príslušnej pracovnej skupiny, cieľom vykonaného počiatočného
výskumu bol vývoj celosvetového harmonizovaného cyklu skúšania motorov na
emisie výfukových plynov. Tento nástroj sa použije na meranie emisií látok
znečisťujúcich ovzdušie, emisií CO2 a spotreby
paliva. Tieto merania podporia širšie uplatňovanie možnosti peňažného
vyjadrenia, ktorá je stanovená v smernici o ekologických vozidlách. K dátumu tejto
správy nebol zistený žiadny dôkaz o výbere technológie, čo potvrdzuje
technologicky neutrálny prístup tejto smernice. 5. Kopírovanie
prístupu smernice o ekologických vozidlách Smernica o
ekologických vozidlách je súčasťou postupného posunu v politikách EÚ
k oveľa aktívnejšiemu a dôslednejšiemu začleňovaniu požiadaviek
týkajúcich sa životného prostredia do právnych predpisov EÚ v oblasti
obstarávania a výrobkov. Prístupy podobné smernici o ekologických
vozidlách, ktoré zohľadňujú vplyvy prevádzky počas životnosti na
zdroje a životné prostredie, sa už niekoľko rokov preberajú aj do
iných odvetví, ako sú stavebníctvo, elektrické spotrebiče alebo
kancelárske zariadenia. Takéto iniciatívy spolu s čoraz
ekologickejšími a energeticky úspornejšími vozidlami budú hrať dôležitú
úlohu pri plnení cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je 20 %
zlepšenie energetickej účinnosti v EÚ. Vývoj
právnych predpisov upravujúcich obstarávanie smerom k prístupu zameranému na
efektívnosť nákladov, ako je sledovanie nákladov na životný cyklus, bol
zovšeobecnený v návrhu Komisie z 20. decembra 2011 týkajúcom
sa preskúmania existujúcich smerníc o verejnom obstarávaní[9], najmä článku 66 o
kritériách na vyhodnotenie ponúk a článku 67 o nákladoch na životný
cyklus. Zmeny zahrnuté do navrhovaného revidovaného rámca by mali viesť k
dôslednejšiemu zohľadňovaniu environmentálnych kritérií v
rozhodnutiach o verejnom obstarávaní v EÚ. Aj
keď v smernici 2009/33/ES sa nenašiel žiaden dôkaz o priamom
ovplyvňovaní prístupu, ktorý sa volí v súkromnom sektore
v súvislosti s nákupom ekologických a energeticky úsporných
vozidiel, aj v súkromnom sektore sa našli príklady nákupu energeticky
úspornejších vozidiel. Je však dôležité uvedomiť si, že nákup energeticky
úsporných vozidiel v súkromnom sektore je iba jedným z prvkov správy vozových
parkov. Obstaranie takýchto vozidiel môže viesť k zníženiu nákladov
na správu vozového parku, najmä v prípade, keď sú náklady na energeticky
úsporné vozidlá počas ich životnosti nižšie ako náklady na konvenčné
vozidlá. Ďalšie prvky správy energeticky úsporného vozového parku však
zahŕňajú maximalizáciu záťaže, znižovanie počtu jázd
naprázdno a ekologický spôsob jazdy. Mnohé firmy s veľkými vozovými
parkmi, napr. kuriérske spoločnosti ako sú DHL, TNT a UPS, preto
spravujú svoj vozový park so zameraním na znižovanie spotreby energie, a teda
aj emisií. Pre takéto spoločnosti je tento spôsob správy vozového parku z
ekonomického hľadiska zmysluplný, a navyše tým reagujú na širšie
problémy týkajúce sa životného prostredia, ako aj na obavy svojich zákazníkov.
Je možné identifikovať rozličné príklady osvedčených postupov,
pokiaľ ide o správu ekologických vozových parkov, ktoré sa vykonávajú
celosvetovo. Vo Fínsku boli prístupy stanovené v smernici
2009/33/ES prevzaté do súkromného sektora. Odporúčania týkajúce sa
obstarávania vypracované vo vzťahu k vykonávaniu smernice
o ekologických vozidlách boli poskytnuté aj veľkým súkromným
záujemcom, ako sú nákupcovia firemných vozidiel, čo je dôležité, pretože
vo Fínsku firemné vozidlá predstavujú takmer pätinu predaných nových vozidiel. 6. Závery Oneskorenou
transpozíciou smernice o ekologických vozidlách vo väčšine členských
štátov sa obmedzil rozsah doterajších skúseností s touto smernicou, a tým sa
skomplikovalo hodnotenie jej vplyvov v rámci tejto monitorovacej správy. Túto
situáciu ďalej komplikuje skutočnosť, že členské štáty nie
sú povinné podávať správy. Nevyhnutné
sú ďalšie usmernenia o uplatňovaní rozličných možností
stanovených v tejto smernici na zohľadnenie spotreby energie, emisií CO2
a emisií znečisťujúcich látok pri obstarávaní vozidiel. Takisto treba
podporiť ešte stále nový prístup založený na peňažnom vyjadrení.
Členské štáty by mali poskytnúť tieto usmernenia s osobitným dôrazom
na svoje príslušné vnútroštátne právne predpisy. Mala by sa zvážiť aj
špecializovaná odborná príprava pracovníkov zodpovedných za vykonávanie
príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. Portál
ekologických vozidiel sa považuje za užitočný nástroj pri poskytovaní
pomoci orgánom verejnej moci pri obstarávaní ekologických a energeticky
úsporných vozidiel, a takisto pokiaľ ide o všeobecné rozširovanie
skúseností získaných na základe tejto smernice. Komisia bude portál
ekologických vozidiel zdokonaľovať tak, aby reagoval na
očakávania verejných aj súkromných obstarávateľov. Okrem toho sa
zlepší aj funkčnosť portálu, pokiaľ ide o stimuláciu
spoločného obstarávania ekologických a energeticky úsporných vozidiel
vrátane výraznejšieho uľahčovania kontaktov medzi príslušnými
vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi v EÚ-27 a mimo nej. To
by malo pomôcť rýchlejšie vybudovať silný trh s ekologickými a
energeticky úspornými vozidlami tak, aby odvetvie mohlo ťažiť z úspor
z rozsahu a ponúknuť konkurencieschopnejšie výrobky. Vplyv smernice
2009/33/ES môže posilniť aj väčšia pozornosť venovaná súkromným
odberateľom, v súlade s pôvodným zámerom najprv priamo osloviť
verejný sektor a následne sa zamerať na profesionálne a súkromné
obstarávanie. Rozličné zainteresované strany,
ako sú priemyselné združenia EÚ, by mohli vypracovať usmernenia pre
svojich príslušných členov, ako to urobilo Medzinárodné združenie verejnej
dopravy (UITP), s cieľom zvýšiť informovanosť o tejto smernici. V decembri 2012 Komisia vytvorila
Európske stredisko na monitorovanie elektrickej mobility (EEO)[10], ktoré zabezpečuje dôsledný zber a šírenie kľúčových štatistických údajov o elektromobilite (batériové
elektromobily a elektromobily s palivovými článkami) regionálnymi a miestnymi orgánmi. Stredisko EEO by sa
malo stať hlavnou informačnou platformou európskych regiónov pre
elektromobilitu. Toto stredisko by malo
poskytovať aj informácie o tom, ako verejné obstarávanie na miestnej
úrovni ovplyvňuje rozvoj trhu s batériovými elektromobilmi alebo
elektromobilmi s palivovými článkami v Európe. V rámci
budúceho preskúmania smernice o ekologických vozidlách, ktoré sa má
vykonať v roku 2014, Komisia plánuje dôkladne vyhodnotiť pridanú
hodnotu tejto smernice. V tejto súvislosti môže Komisia zvážiť
možnosť zjednodušiť uplatňovanie smernice jej
sprehľadnením. To by sa mohlo dosiahnuť zúžením výberu na úrovni
členských štátov, napríklad zameraním sa na najjednoduchší prístup
pokiaľ ide o výpočty, ktoré treba urobiť. Tým by sa
zabránilo možnej fragmentácii vnútorného trhu prostredníctvom výberu
rozličných technológií. Smernica by potom mohla poskytnúť lepšie podmienky
pre úspory z rozsahu pre inovatívne technológie vozidiel spájaním dopytu v
rámci vnútorného trhu. Navyše by sa členským štátom mohli uložiť
jasné oznamovacie povinnosti. [1] Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore
ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy, Ú. v. EÚ L 120/5
(http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2009:120:0005:0012:SK:PDF). [2] http://ec.europa.eu/transport/themes/urban/vehicles/directive/index_en.htm. [3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES o koordinácii postupov
obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva,
energetiky, dopravy a poštových služieb; Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania
verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných
zákaziek na služby. [4] Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23.
októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej
doprave. [5] http://www.cleanvehicle.eu/. [6] COM(2013) 18 final. [7] COM(2013) 17 final. [8] http://www.unece.org/fileadmin/DAM/trans/doc/2001/wp29grpe/TRANS-WP29-GRPE-42-inf02.pdf [9] KOM(2011) 896. [10] http://www.hyer.eu/publications/newsletters/hyer-update-december-2012/hyer-signs-european-electromobility-observatory-contract