<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑417/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0417</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:535">EU:C:2016:535</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>9</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>9</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY – J. KOKOTT – VEC C‑417/15</P><P>SCHMIDT</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálnej advokátky</HT></P><P><HT TYPE="UC">Juliane Kokott</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20160707">7. júla 2016</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: nemčina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑417/15</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Wolfgang Schmidt</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Christiane Schmidtovej</HT></P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht für Zivilrechtssachen Wien (Krajský súd pre občianskoprávne spory Viedeň) (Rakúsko)]</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti</KEYWORD><KEYWORD>Súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012</KEYWORD><KEYWORD>Rozsah pôsobnosti</KEYWORD><KEYWORD>Článok 1 bod 2 písm. a)</KEYWORD><KEYWORD>Výlučná právomoc</KEYWORD><KEYWORD>Článok 24 bod 1</KEYWORD><KEYWORD>Konanie, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnostiam</KEYWORD><KEYWORD>Darovanie pozemku</KEYWORD><KEYWORD>Zrušenie darovania z dôvodu nespôsobilosti darcu na právne úkony</KEYWORD><KEYWORD>Žaloba o výmaze zápisu vo verejných registroch</KEYWORD><KEYWORD>Súdna právomoc na základe vecnej súvislosti</KEYWORD><KEYWORD>Článok 8 bod 4</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>I –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Uvedený spor sa týka výkladu článku 24 bodu 1 takzvaného nariadenia Brusel Ia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z <DATE ISO="20121212">12. decembra 2012</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="351" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2012">Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Toto ustanovenie upravuje výlučnú právomoc pre konania, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnostiam. Právomoc majú v tomto prípade súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd by chcel vedieť, či pod toto ustanovenie spadá spor, v ktorom ide, po prvé, o neplatnosť darovania z dôvodu nespôsobilosti darcu na právne úkony, a po druhé, o následný výmaz zápisu vlastníckeho práva obdarovanej.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>II –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Odôvodnenie 15 nariadenia Brusel Ia znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Normy právomoci by mali byť ľahko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného. Právomoc založená na tomto kritériu by mala byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet sporu alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iný hraničný ukazovateľ. …<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/></P></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>V článku 1 ods. 1 a článku 1 ods. 2 písm. a) nariadenia Brusel Ia je uvedený rozsah pôsobnosti nariadenia nasledujúcim spôsobom:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. …</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Toto nariadenie sa neuplatňuje na:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb…<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Podľa článku 7 bodu 1 písm. a) nariadenia Brusel Ia má osobitnú právomoc súd <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>v zmluvných veciach podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 8 bod 4 nariadenia Brusel Ia upravuje súdnu právomoc na základe vecnej súvislosti v nasledujúcom prípade:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Osobu s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať:</P><P>…</P><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>vo veciach súvisiacich so zmluvou, ak žalobu možno spojiť so žalobou proti tomu istému žalovanému vo veciach vecných práv k nehnuteľnosti, na súde členského štátu, na území ktorého sa majetok nachádza.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></TXT></NP></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 24 bod 1 nariadenia Brusel Ia znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov:</P><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza.</TXT><P>…<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></P></NP></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Rakúske právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Ustanovenia rakúskeho práva uplatniteľné v konaní vo veci samej sú obsiahnuté v Allgemeines Bürgerliches Gesetzbuch (všeobecný občiansky zákonník, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>ABGB<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>) a v Allgemeines Grundbuchsgesetz (všeobecný zákon o katastri nehnuteľností, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>GBG<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Ustanovenie § 431 ABGB znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí byť nadobúdací úkon zapísaný do verejných kníh, ktoré sú na to určené. Tento zápis sa nazýva vklad (intabulácia).<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>O žalobách o výmaz a poznámkach o spore § 61 GBG uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>1.</NO.P><TXT>Ak sa niekto cíti byť vkladom poškodený na svojom práve zapisovanom v katastri, namietne voči vkladu procesnými prostriedkami z dôvodu neplatnosti a bude požadovať obnovenie predchádzajúceho stavu zápisu, má právo požadovať zapísanie poznámky o takom spore do katastra buď súčasne s podaním žaloby, alebo neskôr. …</TXT></NP><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Poznámka o spore spôsobuje, že všetky účinky rozsudku vo veci žaloby sa uplatnia aj voči osobám, ktoré nadobudli práva zapisované v katastri až po dátume, keď bol podaný návrh na zápis poznámky o spore na katastrálny súd.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></TXT></NP></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>III –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Žalobca v konaní vo veci samej bol vlastníkom nehnuteľnosti vo Viedni. Darovacou zmluvou zo <DATE ISO="20131114">14. novembra 2013</DATE> daroval túto nehnuteľnosť dcére, žalovanej v konaní vo veci samej. Tá bola na základe darovacej zmluvy zapísaná do pozemkovej knihy ako vlastníčka. Žalovaná v konaní vo veci samej bývala k tomuto okamihu v Nemecku a býva tam aj dnes.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Žalobca predmetnou žalobou v konaní vo veci samej od vnútroštátneho súdu požaduje zrušenie darovacej zmluvy z dôvodu jej neplatnosti a výmaz zápisu vlastníckeho práva žalovanej, pretože pri vykonaní darovania nemal byť spôsobilý na právne úkony.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Žalovaná v konaní vo veci samej namieta voči príslušnosti rakúskeho súdu, na ktorý bola žaloba podaná. Tvrdí, že žalobca sa nedomáha žiadneho vecného práva v zmysle článku 24 bodu 1 nariadenia Brusel Ia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd po tom, ako nechal žalobcu v konaní vo veci samej zapísať do katastra nehnuteľností poznámku o spore, prerušil pred ním prebiehajúce konanie a Súdnemu dvoru predložil návrh na prejudiciálne konanie o tejto otázke:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>Vzťahuje sa na konanie o zrušenie darovacej zmluvy z dôvodu nespôsobilosti darcu na právne úkony a o zápis výmazu vlastníckeho práva obdarovanej článok 24 bod 1 nariadenia Brusel Ia, ktorý upravuje výlučnú právomoc v oblasti vecných práv k nehnuteľnostiam?<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>IV –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právne posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Svojou otázkou by chcel vnútroštátny súd v podstate zistiť, či súdne konanie o platnosti darovania pozemku a o výmaze vlastníckeho práva obdarovaného z katastra nehnuteľností spadá do pôsobnosti článku 24 bodu 1 nariadenia Brusel Ia, v zmysle ktorého v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnostiam, majú výlučnú právomoc súdy toho členského štátu, v ktorom sa dotknutá nehnuteľnosť nachádza.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Pred podrobným posúdením tohto ustanovenia treba preskúmať, či sa vôbec môže nariadenie Brusel Ia uplatniť na tento prípad. Ak by to tak nebolo, neexistovala by žiadna súvislosť medzi prejudiciálnou otázkou a sporom v konaní vo veci samej a návrh na začatie prejudiciálneho konania by bol neprípustný.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Uplatniteľnosť nariadenia Brusel Ia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Z návrhu vnútroštátneho súdu síce nevyplývajú pochybnosti o uplatniteľnosti nariadenia Brusel Ia. Jeho uplatniteľnosť však v uvedenom prípade nie je samozrejmá.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Po prvé existujú pochybnosti o časovej pôsobnosti ustanovenia, pretože z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je zrejmé, k akému dátumu bolo na vnútroštátny súd doručené podanie, ktorým sa začína konanie. Nariadenie Brusel Ia je podľa svojho článku 66 uplatniteľné len na konania začaté <DATE ISO="20150110">10. januára 2015</DATE> alebo neskôr.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Táto nejasnosť by však nemala brániť Súdnemu dvoru v zodpovedaní prejudiciálnej otázky. Po prvé, okamih podania žaloby možno totiž odvodiť z písomných vyjadrení účastníkov konania<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>S odvolaním sa v tomto ohľade na zhodné písomné tvrdenia žalobcu a žalovanej v konaní vo veci samej (pozri tam vždy s. 2) bola žaloba podaná <DATE ISO="20150324">24. marca 2015</DATE>.</P></NOTE>. Ak by sa však mali tieto informácie v zmysle článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, podľa ktorého musí návrh na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátneho súdu obsahovať rozhodujúce informácie o skutkovom stave a úprave vnútroštátneho práva, považovať za nedostatočné, treba, po druhé, poukázať na to, že už predchádzajúce ustanovenie, teda článok 22 bod 1 nariadenia Brusel I<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z <DATE ISO="20001222">22. decembra 2000</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="012" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 12, 2000, s. 1</REF.DOC.OJ>, Mim. vyd. 19/004, s. 42).</P></NOTE>, obsahovalo v podstate identickú úpravu, ako je znenie článku 24 bodu 1 nariadenia Brusel Ia. Ak sa teda dotknuté konanie skutočne začalo ešte pred 10. januárom 2015, Súdny dvor by aj tak musel problematiku predloženú vnútroštátnym súdom posúdiť rovnakým spôsobom a na základe rovnakých úvah, hoci vo svetle nariadenia Brusel I.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>V súvislosti s uvedeným sa zdá byť za daných okolností prehnane formalistické uvažovať o neprípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania len z toho dôvodu, že sa presný dátum začatia konania nenachádza v samotnom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Po druhé, existujú pochybnosti, aj pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť nariadenia Brusel Ia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 2 písm. a) daného nariadenia jasne stanovuje, že sa neuplatňuje na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>právnu spôsobilosť fyzických osôb<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>. V uvedenej veci, ktorá sa týka neplatnosti darovania z dôvodu nespôsobilosti darcu na právne úkony, sa však uplatniteľnosť nariadenia zdá na prvý pohľad otázna.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 2 písm. a) totiž na rozdiel od príslušného ustanovenia nariadenia o dedičskom práve<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo <DATE ISO="20120704">4. júla 2012</DATE> o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="201" PAGE.FIRST="107" DATE.PUB="2012">Ú. v. EÚ L 201, 2012, s. 107</REF.DOC.OJ>); podľa článku 1 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>právna spôsobilosť fyzických osôb a ich spôsobilosť na právne úkony<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> vylúčená z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia o dedičskom práve.</P></NOTE> nespomína vo svojom nemeckom znení pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>spôsobilosť na právne úkony<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Geschäftsfähigkeit<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Z uvedeného však nie je možné argumentom <HT TYPE="ITALIC">a</HT> <HT TYPE="ITALIC">contrario</HT> odvodiť, že by otázky spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu spadali do pôsobnosti nariadenia Brusel Ia. Po prvé, proti tomu hovorí judikatúra týkajúca sa predchádzajúcej právnej úpravy<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Pozri napr. rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Schneider</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑386/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:633">EU:C:2013:633</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> obsiahnutej v nariadení Brusel I a Bruselskom dohovore<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Dohovor z <DATE ISO="19680927">27. septembra 1968</DATE> o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="299" PAGE.FIRST="32" DATE.PUB="1968">Ú. v. ES L 299, 1968, s. 32</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>. Po druhé, treba poukázať na to, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>právna spôsobilosť<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> a problematiku, ktorá sa tým má na mysli, treba vykladať autonómne v rámci Únie a že na druhej strane v iných jazykových verziách nariadenia sú uvedené sčasti veľmi všeobecné označenia ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>capacité<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>legal capacity<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>. Tieto právne pojmy na rozdiel od nemeckej jazykovej verzie neodôvodňujú domnienku, že by sa vylučujúca klauzula článku 1 ods. 2 písm. a) nariadenia Brusel Ia nemala vzťahovať práve na otázky spôsobilosti na právne úkony. Naopak, rozdiely, ktoré obsahuje nemecká dogmatika v rámci trojice pojmov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>Rechts‑, Geschäfts‑ und Handlungsfähigkeit<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> (právna spôsobilosť a spôsobilosť na právne úkony), nie je pri zohľadnení monistického konceptu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>capacité<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> vôbec možné vyjadriť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Okolnosti, že v nemeckej jazykovej verzii ustanovenia sa neuvádza <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>spôsobilosť na právne úkony<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>, nemožno pripisovať podstatný význam. Skôr by sa malo vychádzať z toho, že do vylučujúcej klauzuly článku 1 ods. 2 spadá aj otázka spôsobilosti na právne úkony.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Pri otázke, či súdne konanie spadá do pôsobnosti nariadenia Brusel Ia, je rozhodujúca povaha právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné, a predmet sporu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Pozri okrem iného rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Aannemingsbedrijf Aertssen a Aertssen Terrassements</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑523/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:722">EU:C:2015:722</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>flyLAL-Lithuanian Airlines</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑302/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2319">EU:C:2014:2319</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); Sapir a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑645/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:228">EU:C:2013:228</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Sunico a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑49/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:545">EU:C:2013:545</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. V tejto súvislosti, ako už zdôraznila Schlosserova správa k Bruselskému dohovoru<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P><REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="059" PAGE.FIRST="71" DATE.PUB="1979">Ú. v. ES 1979, C 59, s. 71</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE>, možno potvrdiť neuplatniteľnosť nariadenia Brusel Ia len v tých prípadoch, v ktorých je jedna z oblastí vylúčených z rozsahu pôsobnosti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>bezprostredný predmet konania<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>. Naproti tomu je pre uplatniteľnosť nariadenia neškodné, ak právne oblasti, ktoré sú z pôsobnosti vylúčené, majú pre rozhodnutie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>prejudiciálny význam<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>, a to aj vtedy, ak dotknuté <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>právne otázky… zohrávajú v konaní dôležitú úlohu<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pozri bod 51 Schlosserovej správy.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Aj keď v konaní vzniknú otázky, ktoré samy osebe vzhľadom na svoju povahu nespadajú do pôsobnosti nariadenia, toto nariadenie sa napriek tomu uplatní, pokiaľ do pôsobnosti nariadenia spadá hlavný predmet sporu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>V uvedenom prípade preto záleží na tom, čo je v skutočnosti predmetom konania. Táto otázka sa nevyhnutne nekryje s otázkou, čo je v konkrétnom prípade sporné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Ak aj totiž otázka spôsobilosti žalobcu na právne úkony podľa všetkého tvorí rozhodný a kľúčový bod konania vo veci samej a od zodpovedania tejto otázky závisí odôvodnenosť žalobných návrhov, predsa len nepredstavuje vlastný predmet sporu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Inak to bolo v konaní vo veci samej, <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>ktoré bolo základom rozsudku Schneider</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑386/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:633">EU:C:2013:633</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), kde išlo o konanie, ktoré treba odlišovať od úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti, vo veci nesporového súdnictva na účely schválenia uvedeného právneho úkonu.</P></NOTE>. Žalobca sa ňou totiž <HT TYPE="ITALIC">nedomáha</HT> konštitutívneho, pre celý právny styk záväzného rozhodnutia o otázke, či bol žalobca v konaní vo veci samej nespôsobilý na právne úkony, a tak by mu mal byť ustanovený opatrovník. Ide skôr o právnu platnosť darovania a z toho vyplývajúcich dôsledkov pre vlastníctvo. Pri posúdení týchto žalobných návrhov je otázka spôsobilosti žalobcu na právne úkony len prejudiciálnou otázkou, ktorá sa netýka povahy a vlastného predmetu dotknutého konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Súdny dvor preto môže, keďže otázky spôsobilosti na právne úkony nie sú hlavným predmetom konania vo veci samej, vychádzať z toho, že článok 1 ods. 2 písm. a) nariadenia Brusel Ia nebráni jeho uplatneniu na daný prípad.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Na návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý sa týka článku 24 nariadenia Brusel Ia, preto treba odpovedať. V nasledujúcej časti preto treba preskúmať, či žalobný návrh spadá pod článok 24 bod 1 nariadenia Brusel Ia a či má tak v spore výlučnú právomoc Rakúska republika.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Uplatnenie článku 24 bodu 1 nariadenia Brusel Ia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Najskôr treba konštatovať, že v spore v konaní vo veci samej ide o dva aspekty, ktoré treba vzájomne odlišovať: Po prvé sa žiada zrušenie darovacej zmluvy z dôvodu jej neplatnosti a po druhé výmaz zápisu vlastníckeho práva obdarovanej osoby z katastra nehnuteľností.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Pri každom z týchto aspektov treba v nasledujúcej časti posúdiť, či je jeho predmetom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>vecné právo<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> k nehnuteľnosti v zmysle článku 24 nariadenia Brusel Ia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Tento právny pojem je autonómnym pojmom Únie, a keďže článok 24 nariadenia Brusel Ia predstavuje výnimku z pravidla právomoci súdu podľa bydliska žalovaného, treba ho vykladať reštriktívne<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Pozri o tom rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Reichert a Kockler</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑115/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:3">EU:C:1990:3</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0008">8</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0009">9</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Na určenie, či predmetom konania je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>vecné právo<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> v zmysle nariadenia Brusel Ia, tak nie je rozhodujúce, či ho vnútroštátna právna úprava zaraďuje medzi vecné práva.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Podľa judikatúry Súdneho dvora<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri o tom rozhodnutie <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Gaillard</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑518/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:209">EU:C:2001:209</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> treba vychádzať z toho, že o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>vecné právo<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> k nehnuteľnosti v zmysle nariadenia Brusel Ia ide len vtedy, ak má predmetné právo účinky voči všetkým (<HT TYPE="ITALIC">erga omnes</HT>). Keďže toto vecné právo musí byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>predmetom<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> konania, nepostačuje, ak žaloba len súvisí s nehnuteľnosťou alebo právom k nej. Predmetná žaloba musí byť postavená práve na vecnom práve<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P><REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Rozhodnutie Gaillard</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑518/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:209">EU:C:2001:209</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a predmetom konania musí byť jeho existencia alebo rozsah.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri o tom rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Reichert a Kockler</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑115/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:3">EU:C:1990:3</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0011">11</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Weber</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑438/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:212">EU:C:2014:212</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Pritom treba zohľadniť, že hlavným dôvodom výlučnej právomoci stanovenej v článku 24 bodu 1 nariadenia Brusel Ia je to, že súd v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza, je vzhľadom na svoju blízkosť k danému predmetu sporu v najvýhodnejšej pozícii získať znalosti o skutočných okolnostiach a právnom stave.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Tak už (o Bruselskom dohovore) rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Rösler</NAME.CASE> (<NO.CASE>241/83</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1985:6">EU:C:1985:6</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Reichert a Kockler</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑115/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:3">EU:C:1990:3</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0010">10</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ak tento blízky vzťah k nehnuteľnosti nehrá rolu pri rozhodnutí sporu, hovorí to proti výlučnej právomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba preskúmať, či predmet návrhu na zrušenie darovania (bod 1), resp. návrhu na výmaz zápisu žalovanej ako vlastníčky (bod 2) predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>vecné právo<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> v zmysle článku 24 nariadenia Brusel Ia.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>O návrhu na zrušenie darovania</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Predmetom návrhu na zrušenie darovania, ako správne zdôrazňuje rakúska vláda a Európska komisia, nie je vecné právo k nehnuteľnosti v zmysle nariadenia Brusel Ia. Týka sa platnosti zmluvy uzavretej medzi stranami, pri ktorej posúdení nie sú rozhodujúce vecno‑právne úvahy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Neplatnosť darovania pozemku má síce podľa rakúskeho práva vplyv aj na platnosť prevodu vlastníckeho práva. <HT TYPE="ITALIC">Bezprostredným</HT> predmetom žalobného návrhu, pokiaľ ide o neplatnosť darovania, však nie je vecné právo pôsobiace voči komukoľvek, ktorého rozsah alebo existenciu treba súdne určiť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Pozri o tom rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Reichert a Kockler</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑115/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:3">EU:C:1990:3</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0012">12</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Aj keď v prejednávanej veci existuje vzťah k nehnuteľnosti, tento vzťah nie je ústredný v súvislosti s otázkou platnosti darovania, a teda ho nemožno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>predmet<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> sporu v zmysle nariadenia Brusel Ia. Pri úvahách o platnosti zmluvy nehrá žiadnu rolu, či sa zmluva, ktorej neplatnosti sa domáha žalobca z dôvodu nespôsobilosti na právne úkony, týka hnuteľnej veci, alebo nehnuteľnosti. Pri posúdení tohto sporu tak nejde o otázky, ktoré osobitne súvisia s nehnuteľnosťou a ktoré by jedine mohli odôvodniť uplatnenie výlučnej právomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Na tomto posúdení nemení nič ani okolnosť, že žalobca v konaní vo veci samej je v dôsledku tzv. poznámky o spore do katastra nehnuteľností chránený pre prípad úspechu pred úkonmi uskutočnenými v medziobdobí v jeho neprospech. V uvedenom prípade ide totiž len o predbežné zabezpečenie jeho žalobného návrhu, ktoré nemení jeho povahu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o návrh na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>zrušenie darovacej zmluvy z dôvodu neplatnosti<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Tak znenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na s. 2.</P></NOTE>, nemožno potvrdiť výlučnú právomoc podľa článku 24 nariadenia Brusel Ia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>O návrhu na výmaz</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Inak je to v súvislosti s návrhom na výmaz.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Ním sa žalobca v konaní vo veci samej domáha určenia, ktorého predmetom je výmaz vlastníckeho práva osoby, na ktorú sa vzťahovalo neplatné darovanie, z katastra nehnuteľností. V tomto prípade ide o výkon oprávnení žalobcu z vecného práva, konkrétne vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, keďže ako jeho vlastníčka je v katastri nehnuteľnosti zapísaná žalovaná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Ak podľa rakúskeho práva nemohlo tiež dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva na žalovanú, vyžaduje sa zároveň jeho výmaz z katastra nehnuteľností, aby žalobca mohol v plnom rozsahu vykonávať svoje vlastnícke právo k pozemku. Vo vzťahu k tretím osobám totiž vystupuje osoba zapísaná v katastri nehnuteľností naďalej ako vlastník. Navrhovaným výmazom tak žalobca v konaní vo veci samej uplatňuje neplatnosť prevodu na žalovanú a tým – z jeho pozície vlastníka – vecné právo k spornému pozemku. Toto právo tvorí pre návrh žalobcu na výmaz predmet sporu v zmysle článku 24 bodu 1 nariadenia Brusel Ia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené treba preto vychádzať z toho, že návrh na výmaz vlastníckeho práva žalovanej z katastra nehnuteľností – na rozdiel od návrhu na zrušenie darovacej zmluvy – spadá pod článok 24 bod 1 nariadenia Brusel Ia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Uplatniteľnosť článku 24 bodu 1 nariadenia Brusel Ia na celé <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>konanie<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>?</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Vynára sa však doplňujúca otázka, či okolnosť, že aspoň návrh na výmaz spadá pod článok 24 bod 1 nariadenia Brusel Ia, nemôže odôvodňovať výlučnú právomoc Rakúskej republiky aj pre zvyšnú časť sporu. Táto úvaha je o to bližšia, že článok 24 bod 1 v jeho nemeckej jazykovej verzii v súčasnosti<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>V nemeckej jazykovej verzii predchádzajúceho predpisu v nariadení Brusel I sa ešte hovorilo o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>Klagen<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> (žalobách). V tomto ohľade však jednotlivé jazykové verzie nevykazujú (nevykazovali) koherentnosť, takže nemôže byť rozhodujúca len argumentácia znením. O obdobnej problematike pozri moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Konstanjevec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑185/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:397">EU:C:2016:397</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> hovorí vo všeobecnosti o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>konaniach<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, ktorých predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti, čo je v prípade návrhu na výmaz pravda.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Pri systematickom a teleologickom chápaní nie je však takéto široké chápanie článku 24 bodu 1 žiaduce. Ustanovenie treba vykladať reštriktívnym spôsobom ako ustanovenie o výnimke a pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>konanie<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> chápať iba vo vzťahu k tomu návrhu, ktorého konkrétnym predmetom je vecné právo. Inak by si totiž mohol žalobca voči žalovanému zabezpečiť bezbrehú výlučnú právomoc už tým, že by popri iných návrhoch uplatnil vecné právo k nehnuteľnosti, a to podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, hoci by jeho ďalšie žalobné návrhy netýkajúce sa vecného práva nemali vzťah k tejto právomoci súdu. Takéto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>forum shopping<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> by odporovalo ako systematike právomoci súdu nariadenia Brusel Ia, tak aj zásade, že výlučná právomoc súdu v mieste, na ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, sa má vykladať reštriktívne a je odôvodnená vecnou blízkosťou daného súdu – argument, ktorý sa nevzťahuje na žalobné návrhy, ktoré sa netýkajú vecných práv k nehnuteľnostiam.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>V zmysle uvedeného sa právomoc súdu podľa článku 24 bodu 1 nariadenia Brusel Ia vzťahuje len na návrh na výmaz.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Pre úplnosť však v tejto súvislosti treba poukázať na to, že pre žalobný návrh vo vzťahu k darovaniu vyplýva z článku 7 bodu 1 písm. a) nariadenia Brusel Ia takzvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>osobitná právomoc<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> súdov Rakúskej republiky, pretože pri návrhu na vyhlásenie neplatnosti je predmetom konania <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>zmluva<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>, ktorej miesto plnenia, ak by bola platná, je v Rakúsku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pozri o tom už rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Effer</NAME.CASE> (<NO.CASE>38/81</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1982:79">EU:C:1982:79</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0004">4</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0008">8</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Právomoc má tak súd podľa miesta plnenia darovania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="8"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Uplatniteľnosť článku 8 bodu 4 nariadenia Brusel Ia?</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Ďalej treba posúdiť, či podľa článku 8 bodu 4 nariadenia Brusel Ia možno spojiť návrh na určenie neplatnosti s návrhom na výmaz a prejednať ich pred súdom príslušným podľa článku 24 bodu 1 pre výmaz.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Podľa článku 8 bodu 4 tohto nariadenia má <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>vo veciach súvisiacich so zmluvou, ak žalobu možno spojiť so žalobou proti tomu istému žalovanému vo veciach vecných práv k nehnuteľnosti<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>, právomoc súd členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Požiadavky tohto predpisu sú splnené v tom rozsahu, že predmetom konania vo veci samej je, po prvé, – v prípade návrhu na zrušenie darovania – <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>zmluva<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>, a po druhé, – v prípade návrhu na výmaz – <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>žaloba týkajúca sa vecných práv [k nehnuteľnosti]<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>, ktorá smeruje proti tomu istému žalovanému.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Či medzi návrhom týkajúcim sa zmluvy a návrhom týkajúcim sa vecného práva musí existovať vecná súvislosť, nie je možné zo znenia predpisu odvodiť, ale dá sa to vyvodiť z jeho systematického postavenia v článku 8 nariadenia Brusel Ia, keďže článok 8 v ostatných prípadoch bez výnimky upravuje právomoc súdov na základe vecnej súvislosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>V prípade spojených nárokov, pri ktorých by inak hrozilo nebezpečenstvo protichodných rozhodnutí (bod 1), regresu (bod 2) a vzájomnej žaloby (bod 3).</P></NOTE> V uvedenom prípade o takúto súvislosť ide, pretože výmaz žalovanej z katastra nehnuteľností<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Pozri o opravách katastra nehnuteľností a vecnej súvislosti WINTER, W.: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>Ineinandergreifen von EuGVVO und nationalem Zivilverfahrensrecht am Beispiel des Gerichtsstands des Sachzusammenhangs, Art. 6 EuGVVO<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>, Berlin 2007, s. 139, 144 a nasl.</P></NOTE> sa žiada práve vo vzťahu k neplatnosti zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Podľa článku 8 bodu 4 nariadenia Brusel Ia musí byť navyše <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>možné<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> predmetné návrhy v konkrétnom prípade <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>spojiť<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/>. Súdny dvor doteraz neozrejmil, čo sa tým má na mysli. V literatúre sa zastáva názor, že by mohlo ísť o odkaz na uplatniteľné vnútroštátne procesné právo: Len vtedy, ak sú <HT TYPE="ITALIC">kumulatívne</HT> splnené požiadavky článku 8 bodu 4 nariadenia Brusel Ia a vnútroštátneho procesného práva pre spojenie konaní, prichádza pri predmetných návrhoch do úvahy spoločná právomoc súdu podľa miesta, na ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri okrem iného DÖRNER, In: SAENGER: <HT TYPE="ITALIC">Zivilprozessordnung</HT>, 6. vyd. 2015, článok 8 bod 15; o nariadení Brusel I pozri WINTER, W.: c. d., s. 149; MUIR WATT, In: Magnus/Mankowski, <HT TYPE="ITALIC">Brussels I Regulation</HT>, 2. vyd. 2012, článok 6 bod 52, ako aj NAGEL/GOTTWALD: <HT TYPE="ITALIC">Internationales Zivilprozessrecht</HT>, 7. vyd. 2013, § 3 bod 128.</P></NOTE> Podľa uvedeného by mal vnútroštátny súd sám preveriť, či článok 8 bod 4 nariadenia Brusel Ia a jeho vnútroštátne procesné právo v uvedenom prípade pripúšťajú spojenie konaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Tento výklad zastávaný v literatúre však ide nad rámec znenia ustanovenia, pretože pojmom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>možno spojiť<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> je možné mať na mysli aj len jednoduchý odkaz na súčasné začatie dvoch konaní pred tým istým súdom, pri ktorých z tohto dôvodu prichádza do úvahy spojenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Ak by sa toto slovné spojenie, ako to navrhuje literatúra, malo vykladať ako odkaz na dodatočné procesné požiadavky vnútroštátneho práva, viedlo by to na druhej strane k tomu, že článok 8 bod 4 nariadenia Brusel Ia by sa nemohol uplatňovať jednotne v rámci Únie, ale musel by sa v každom členskom štáte uplatňovať podstatne odlišne, totiž s prihliadnutím na príslušné vnútroštátne procesné právo. Takáto nesúdržnosť by vytvárala napätie vo vzťahu k cieľu čo najjednotnejšej a pre osobu domáhajúcu sa práva najpredvídateľnejšej uplatniteľnosti ustanovení nariadenia. Keďže odkaz na vnútroštátne právo jednoznačne nevyplýva zo znenia predpisu, existoval by navyše rozpor so zásadou autonómneho a jednotného výkladu práva Únie, zatiaľ čo prípadný odkaz na vnútroštátne právo musí jednoznačne vyplývať z daného právneho aktu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Pozri napríklad rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>EMU Tabac a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑296/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:152">EU:C:1998:152</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Nokia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑316/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:789">EU:C:2006:789</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Spasic</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑129/14 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:586">EU:C:2014:586</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Preto existujú dobré dôvody na to, aby slovné spojenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>možno spojiť<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> v článku 8 bode 4 nariadenia Brusel Ia nebolo chápané ako odkaz na vnútroštátne procesné právo, a aby sa tak už vtedy potvrdila právomoc súdu v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza, ak sú na ňom ako v uvedenom prípade podané dva návrhy, ktoré spĺňajú požiadavky článku 8 bodu 4.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>V –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku takto:</TXT><P>Návrh na zrušenie darovacej zmluvy k nehnuteľnosti, akým je návrh v konaní vo veci samej, nespadá pod článok 24 bod 1 nariadenia Brusel Ia. Návrh na výmaz vlastníckeho práva obdarovaného z katastra nehnuteľností naopak pod toto ustanovenie spadá.</P><P>V prípade, akým je ten v konaní vo veci samej, môžu byť oba návrhy žaloby spojené v zmysle článku 8 bodu 4 nariadenia Brusel Ia na prejednanie pred súdom príslušným podľa článku 24 bodu 1.</P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>