OBSAH

Úvod

33

ČASŤ A

– FORMÁT VŠEOBECNEJ SPRÁVY

34

Členský štát

34

1.

Hlavné výsledky dosiahnuté podľa smernice 2009/147/ES

34

1.1.

Text v štátnom jazyku

34

1.2.

Preklad do anglického jazyka (nepovinné)

35

1.3.

Meno, kód a sezóna druhu/poddruhu v príklade dosiahnutého úspechu

35

2.

Zdroje všeobecných informácií o vykonávaní smernice 2009/147/ES

35

2.1.

Všeobecné informácie o smernici 2009/147/ES

35

2.2.

Informácie o sústave Natura 2000 (osobitne chránené územia)

35

2.3.

Systémy monitorovania (článok 4 ods. 1 a článok 10 smernice 2009/147/ES)

35

2.4.

Ochrana druhu (články 5 až 8 smernice 2009/147/ES)

35

2.5.

Transpozícia smernice (právne texty)

35

3.

Výskum a činnosť nevyhnutná ako základňa pre ochranu, riadenie a udržateľné využívanie populácií vtákov (článok 10 smernice 2009/147/ES)

36

3.1.

Národný atlas vtákov

36

3.2.

Prehľad o vnútroštátnom monitorovaní vtákov

36

3.3.

Národný červený zoznam druhov vtákov

36

3.4.

Iné publikácie celoúnijného záujmu (napr. vnútroštátny prehľad opatrení týkajúcich sa ohrozených druhov)

36

4.

Nepôvodné druhy vtákov (článok 11 smernice 2009/147/ES)

36

4.1.

Vedecké meno druhu

36

4.2.

Poddruhová jednotka

36

4.3.

Hlavný obsah právneho rozhodnutia o introdukcii

37

4.4.

Konzultácia s Komisiou

37

4.5.

Dodatočné informácie (nepovinné)

37

ČASŤ B

FORMÁT SPRÁVY O STAVE A TRENDOCH DRUHOV VTÁKOV (ČLÁNOK 12 SMERNICE 2009/147/ES)

37

Druhy, ktoré sa majú vykazovať

37

Vysvetlivky k vypĺňaniu formátu správy o stave a trendoch druhov vtákov

40

1.

Informácie o druhu

42

1.1.

Členský štát

42

1.2.

Kód druhu

42

1.3.

Kód EURING

42

1.4.

Vedecké meno druhu

42

1.5.

Subpopulácia

43

1.6.

Alternatívne vedecké meno druhu (nepovinné)

43

1.7.

Národné meno (nepovinné)

43

2.

Sezóna

43

2.1.

Sezóna

43

2.2.

Prvá správa

43

2.3.

Dodatočné informácie

43

3.

Veľkosť populácie

43

3.1.

Rok alebo obdobie

43

3.2.

Veľkosť populácie

43

3.3.

Druh odhadu

44

3.4.

Použitá metóda

45

3.5.

Zdroje

45

3.6.

Zmena a dôvod zmeny (od predchádzajúcej správy)

45

3.7.

Dodatočné informácie (nepovinné)

46

4.

Trend populácie

46

4.1.

Krátkodobý trend (posledných 12 rokov)

46

4.1.1.

Krátkodobý trend – obdobie

46

4.1.2.

Krátkodobý trend – vývoj

46

4.1.3.

Krátkodobý trend – veľkosť

47

4.1.4.

Krátkodobý trend – použitá metóda

48

4.1.5.

Zdroje

48

4.2.

Dlhodobý trend (približne od roku 1980)

48

4.2.1.

Dlhodobý trend – obdobie

48

4.2.2.

Dlhodobý trend – vývoj

48

4.2.3.

Dlhodobý trend – veľkosť

49

4.2.4.

Dlhodobý trend – použitá metóda

49

4.2.5.

Zdroje

49

4.3.

Dodatočné informácie (nepovinné)

49

5.

Mapa a veľkosť hniezdneho rozšírenia

49

5.1.

Citlivé druhy

49

5.2.

Rok alebo obdobie

49

5.3.

Mapa hniezdneho rozšírenia

49

5.4.

Veľkosť hniezdneho rozšírenia

50

5.5.

Použitá metóda

50

5.6.

Dodatočné mapy (nepovinné)

50

5.7.

Zdroje

51

5.8.

Dodatočné informácie (nepovinné)

51

6.

Trend hniezdneho rozšírenia

51

6.1.

Krátkodobý trend (posledných 12 rokov)

51

6.1.1.

Krátkodobý trend – obdobie

51

6.1.2.

Krátkodobý trend – vývoj

51

6.1.3.

Krátkodobý trend – veľkosť

51

6.1.4.

Krátkodobý trend – použitá metóda

52

6.1.5.

Zdroje

52

6.2.

Dlhodobý trend (približne od roku 1980)

52

6.2.1.

Dlhodobý trend – obdobie

52

6.2.2.

Dlhodobý trend – vývoj

53

6.2.3.

Dlhodobý trend – veľkosť

53

6.2.4.

Dlhodobý trend – použitá metóda

53

6.2.5.

Zdroje

53

6.3.

Dodatočné informácie (nepovinné)

53

7.

Hlavné tlaky a hrozby

53

7.1.

Charakterizácia tlakov

54

7.2.

Použité metódy (nepovinné)

55

7.3.

Zdroje informácií (nepovinné)

56

7.4.

Dodatočné informácie (nepovinné)

56

8.

Ochranné opatrenia

56

8.1.

Stav opatrení

56

8.2.

Rozsah prijatých opatrení

56

8.3.

Hlavný účel prijatých opatrení

56

8.4.

Lokalizácia opatrení

57

8.5.

Reakcia na opatrenia

57

8.6.

Zoznam hlavných ochranných opatrení

57

8.7.

Dodatočné informácie (nepovinné)

57

9.

Pokrytie v rámci sústavy Natura 2000 (osobitne chránené územia)

57

9.1.

Veľkosť populácie vo vnútri sústavy Natura 2000 (osobitne chránené územia)

58

9.2.

Druh odhadu

58

9.3.

Veľkosť populácie vo vnútri siete – použitá metóda

58

9.4.

Krátkodobý trend veľkosti populácie v rámci siete – vývoj

58

9.5.

Krátkodobý trend veľkosti populácie v rámci siete – použitá metóda

59

9.6.

Dodatočné informácie (nepovinné)

59

10.

Pokrok v činnosti týkajúcej sa medzinárodných akčných plánov pre druhy, plánov hospodárenia a stručných vyjadrení k hospodáreniu

59

10.1.

Druh medzinárodného plánu

59

10.2.

Bol prijatý národný plán viazaný na medzinárodný akčný plán pre druhy/plán hospodárenia/stručné vyjadrenie k hospodáreniu?

60

10.3.

Posúdenie účinnosti akčných plánov pre druhy týkajúcich sa globálne ohrozených druhov

60

10.4.

Posúdenie účinnosti plánov hospodárenia pre lovné druhy, ktoré nie sú v bezpečnom stave

60

10.5.

Zdroje ďalších informácií

61

11.

Informácie týkajúce sa druhov uvedených v prílohe II (článok 7 smernice 2009/147/ES)

61

11.1.

Je daný druh vnútroštátne loveným druhom?

61

11.2.

Štatistika úlovkov

61

11.3.

Štatistika úlovkov – použitá metóda

61

11.4.

Dodatočné informácie (nepovinné)

61

Odkazy

61

Úvod

Kľúčom k vykonávaniu a úspechu smernice 2009/147/ES je dobrá úroveň informácií o stave a trendoch druhov vtákov, ako sa vyžaduje podľa článku 12 uvedenej smernice. Údaje a informácie sú potrebné v štruktúrovanom a porovnateľnom formáte, aby ich Komisia mohla skompilovať a analyzovať. Právny základ na poskytovanie údajov v štruktúrovanom formáte je uvedený v článku 12 ods. 1 druhom pododseku.

V tomto dokumente sa uvádzajú informácie a usmernenie o tom, ako vypĺňať rôzne dátové polia formátu správy podľa článku 12 (časť A a časť B). Obsahuje najmä opis informácií, ktoré sa majú vykazovať v každej kolónke, a základné požiadavky, ktoré majú vykazované informácie spĺňať.

Podrobnejšie opisy pojmov a metód, pokiaľ ide o vykazované informácie, sú uvedené v usmerneniach, ktoré nie sú súčasťou tohto vykonávacieho aktu. Okrem toho je prostredníctvom referenčného portálu k článku 12 k dispozícii dodatočná dokumentácia, ktorá by sa mala použiť na správne vyplnenie formátu správy.

Referenčný portál k článku 12

Referenčný portál obsahuje dokumentáciu súvisiacu s informáciami poskytovanými vo formátoch správ podľa článku 12 smernice 2009/147/ES.

Zahŕňa:

—	formát správy, vysvetlivky a usmernenia,

—	referenčné materiály, napr. kontrolné zoznamy druhov vtákov, zoznam tlakov a hrozieb, zoznam ochranných opatrení a európske mapy (10 × 10 km ETRS), ktoré by sa mali používať na mapovanie rozšírenia,

—	príklady ilustrujúce usmernenia.

ČASŤ A

FORMÁT VŠEOBECNEJ SPRÁVY

Všeobecná správa má stručný štruktúrovaný formát a jej účelom je zhrnúť najdôležitejšie skutočnosti a údaje o všeobecnom vykonávaní smernice 2009/147/ES vrátane odkazov na zdroje podrobnejších informácií.

Každý členský štát je povinný vypracovať jednu všeobecnú správu, ktorá sa vzťahuje na celé európske územie daného členského štátu.

V kolónkach s voľným textom možno použiť ktorýkoľvek úradný jazyk EÚ. Odporúča sa však používať anglický jazyk.

V kolónkach správy by sa všetky internetové adresy mali uvádzať v úplnom formáte vrátane predpony „http://“ alebo prípadne „https://“.

Členský štát

Členské štáty by mali vybrať dvojpísmenový kód svojho členského štátu podľa ISO 3166 v súlade so zoznamom uvedeným na referenčnom portáli k článku 12. Nepredkladajte samostatné všeobecné správy za nižšie než národné celky.

1.   HLAVNÉ VÝSLEDKY DOSIAHNUTÉ PODĽA SMERNICE 2009/147/ES

Účelom tejto časti je poskytnúť informácie o hlavných výsledkoch dosiahnutých podľa smernice 2009/147/ES vrátane siete osobitne chránených území v danom členskom štáte počas vykazovaného obdobia. Informácie by sa v prvom rade mali poskytovať v štátnom jazyku (kolónka 1.1) a, ak je to možné, s prekladom do anglického jazyka (nepovinná kolónka 1.2).

1.1.   Text v štátnom jazyku

Hlavné dosiahnuté výsledky:

Stručne opíšte hlavné výsledky dosiahnuté podľa smernice o vtáctve počas vykazovaného obdobia s osobitným dôrazom na sieť osobitne chránených území. Môže ísť napríklad o:

—	preukázané prínosy pre rôzne druhy,

—	skúsenosti s novými alebo zlepšenými technikami riadenia,

—	pozitívne zmeny, pokiaľ ide o akceptovanie ochrany biodiverzity zo strany verejnosti,

—	lepšiu spoluprácu medzi orgánmi, ochranármi prírody a inými záujmovými združeniami,

—	hlavné prípady presadzovania dodržiavania predpisov,

—	iniciatívy s cieľom prepojiť vytvorenie lokalít sústavy Natura 2000 s miestnym hospodárstvom,

—	opatrenia prijaté v snahe minimalizovať vplyv inváznych druhov na pôvodné druhy vtákov v súlade s nariadením EÚ č. 1143/2014 o inváznych nepôvodných druhoch (1),

—

doplňujúce informácie k informáciám uvedeným v oddiele 3 o výskume a činnosti nevyhnutných ako základňa pre ochranu, riadenie a udržateľné využívanie populácií vtákov. Dané informácie môžu zahŕňať návrhy na vykonanie naliehavého výskumu, ktorý si vyžaduje koordináciu EÚ (napr. prostredníctvom financovania z programu LIFE),

—	prijaté opatrenia a ich účinok (dosiahnuté výsledky),

—	faktory úspechu, výhľady a úlohu sústavy Natura 2000.

Príklad dosiahnutého úspechu

V rámci (možného) príkladu dosiahnutého úspechu má členský štát príležitosť názorne ukázať, ako smernica funguje na jeho území. Každý príklad dosiahnutého úspechu by mal vychádzať z taxónu, ktorý preukazuje skutočné zlepšenie stavu počas vykazovaného obdobia, t. j. krátkodobý stúpajúci trend populácie (hniezdenie alebo zimovanie) bez ohľadu na jej dlhodobý trend alebo krátkodobý stabilný/kolísavý trend populácie na pozadí dlhodobo klesajúcich trendov. Opísané zlepšenia by mali byť vyvolané ochrannými opatreniami a mali by sa týkať súčasného vykazovaného obdobia, ale môžu zahŕňať aj opatrenia, ktoré sa začali vykonávať skôr.

Navrhovaná štruktúra:

—	uveďte druh/sezónu,

—	základné informácie o druhu, vývoji v minulosti a dôvodoch takéhoto vývoja (tlaky atď.), informácie o výzvach spojených s ochranou,

—	prijaté opatrenia a ich účinok (dosiahnuté výsledky),

—	úloha sústavy Natura 2000 (ak je relevantná),

—	faktory úspechu,

—

výhľady.

Text by mal mať rozsah maximálne dve až tri strany. Ak chce členský štát pridať ďalšiu dokumentáciu navyše k požadovaným informáciám, mal by uviesť poznámku o týchto prílohách a názvoch súborov, v ktorých sa nachádzajú, na konci tejto kolónky a nahrať príslušné súbory do mechanizmu podávania správ EEA spolu so zvyšnou časťou správy.

1.2.   Preklad do anglického jazyka (nepovinné)

Ide o nepovinnú kolónku na účely prekladu informácií uvedených v kolónke 1.1 do anglického jazyka (ak boli informácie vykázané v inom jazyku).

1.3.   Meno, kód a sezóna druhu/poddruhu v príklade dosiahnutého úspechu

Táto kolónka sa vypĺňa, ak sa príklad dosiahnutého úspechu poukazuje na hlavné výsledky dosiahnuté podľa smernice, ktoré sú opísané v kolónke 1.1. Vybrať možno viac druhov.

Vyplňte:

a)	kód a meno druhu vtákov;

b)

sezónu.

2.   ZDROJE VŠEOBECNÝCH INFORMÁCIÍ O VYKONÁVANÍ SMERNICE 2009/147/ES

Účelom tohto oddielu je upriamiť pozornosť zainteresovanej verejnosti na zdroje informácií týkajúcich sa smernice 2009/147/ES a siete osobitne chránených území príslušného členského štátu. Vo všeobecnosti sa vyžadujú len odkazy na internetové adresy. Možno však uviesť aj voľný text, ak treba vysvetliť to, ako získať prístup k zdroju informácií, napr. v prípade viacerých zdrojov informácií. Mali by sa vyplniť všetky nasledujúce kolónky.

2.1.   Všeobecné informácie o smernici 2009/147/ES

Uveďte odkazy na všeobecné informácie o smernici (napr. národný portál týkajúci sa smerníc EÚ o ochrane prírody).

2.2.   Informácie o sústave Natura 2000 (osobitne chránené územia)

Uveďte odkazy na všeobecné informácie o sieti osobitne chránených území (napr. online databázy lokalít sústavy Natura 2000, publikácie o sieti).

2.3.   Systémy monitorovania (článok 4 ods. 1 a článok 10 smernice 2009/147/ES)

Uveďte odkazy na všeobecné informácie o monitorovaní (napr. portál pre vnútroštátne systémy monitorovania, usmernenia týkajúce sa monitorovania).

2.4.   Ochrana druhu (články 5 až 8 smernice 2009/147/ES)

Uveďte odkazy na všeobecné informácie o ochrane druhu.

2.5.   Transpozícia smernice (právne texty)

Uveďte odkazy na všeobecné informácie o transpozícii smernice.

3.   VÝSKUM A ČINNOSŤ NEVYHNUTNÁ AKO ZÁKLADŇA PRE OCHRANU, RIADENIE A UDRŽATEĽNÉ VYUŽÍVANIE POPULÁCIÍ VTÁKOV (ČLÁNOK 10 SMERNICE 2009/147/ES)

Tento oddiel súvisí s povinnosťou podľa článku 10 ods. 2 smernice 2009/147/ES, v ktorom sa uvádza, že členské štáty dodajú Komisii všetky informácie potrebné na to, aby mohla prijať adekvátne opatrenia na koordináciu výskumu a činností nevyhnutných ako základňa pre ochranu, riadenie a využívanie populácií vtákov. Dodatočné relevantné informácie v podobe voľného textu týkajúce sa vykonávania článku 10 smernice 2009/147/ES možno uviesť v oddiele 1 (hlavné dosiahnuté výsledky). Požadované informácie sa obmedzujú na:

3.1.   Národný atlas vtákov

Uveďte názov najaktuálnejšieho národného atlasu vtákov (kolónka 3.1.1) spolu s informáciou o roku uverejnenia (kolónka 3.1.2) a webovým alebo bibliografickým odkazom (kolónka 3.1.3).

3.2.   Prehľad o vnútroštátnom monitorovaní vtákov

Uveďte názov alebo podobné označenie vrátane krátkeho opisu prehľadov o vnútroštátnom monitorovaní vtákov počas vykazovaného obdobia vrátane zahrnutých druhov, hlavných výsledkov atď. (kolónka 3.2.1) v maximálnom rozsahu 500 znakov. Uveďte informáciu o roku uverejnenia (kolónka 3.2.2) a webový alebo bibliografický odkaz (kolónka 3.2.3). Kolónky 3.2.1 až 3.2.3 by sa mali zopakovať, ak bolo uverejnených viac prehľadov.

3.3.   Národný červený zoznam druhov vtákov

Uveďte názov najaktuálnejšieho národného červeného zoznamu druhov vtákov (kolónka 3.3.1) spolu s informáciou o roku vydania (kolónka 3.3.2) a webovým alebo bibliografickým odkazom (kolónka 3.3.3).

3.4.   Iné publikácie celoúnijného záujmu (napr. vnútroštátny prehľad opatrení týkajúcich sa ohrozených druhov)

Uveďte názov alebo podobné označenie vrátane krátkeho opisu iných publikácií celoúnijného záujmu (napr. vnútroštátny prehľad opatrení týkajúcich sa ohrozených druhov) buď vydaných počas vykazovaného obdobia alebo nedávnych publikácií vrátane zahrnutých druhov, hlavných výsledkov atď. (kolónka 3.4.1) v maximálnom rozsahu 500 znakov. Uveďte informáciu o roku uverejnenia (kolónka 3.4.2) a webový alebo bibliografický odkaz (kolónka 3.4.3). Kolónky 3.4.1 až 3.4.3 by sa mali zopakovať, ak bolo uverejnených viac prehľadov, pričom by sa malo uvádzať maximálne desať publikácií.

Všeobecnejšie informácie o vykonávaní článku 10 smernice 2009/147/ES možno uviesť v kolónke určenej na voľný text s nadpisom „Hlavné výsledky dosiahnuté podľa smernice 2009/147/ES“ v oddiele 1.

4.   NEPÔVODNÉ DRUHY VTÁKOV (ČLÁNOK 11 SMERNICE 2009/147/ES)

Tento oddiel sa týka povinnosti, ktorá vyplýva z článku 11 smernice 2009/147/ES, že „[č]lenské štáty zabezpečia, aby akákoľvek introdukcia druhu vtákov, ktorý sa prirodzene nevyskytuje vo voľnej prírode na európskom území členských štátov, nemala negatívny vplyv na miestne rastlinstvo a živočíšstvo. V tejto súvislosti sa radia s Komisiou.“

Tento oddiel by sa nemal vypĺňať v prípade, že počas vykazovaného obdobia neprebehli žiadne konzultácie k introdukcii podľa článku 11, nerozhodlo sa o žiadnych introdukciách ani neboli žiadne introdukcie vykonané.

Každý druh by sa mal vykazovať takto:

4.1.   Vedecké meno druhu

Uveďte vedecké meno druhu.

4.2.   Poddruhová jednotka

V prípade potreby použite opis subpopulácie.

4.3.   Hlavný obsah právneho rozhodnutia o introdukcii

Uveďte hlavný obsah právneho rozhodnutia o introdukcii (voľný text; maximálne 250 znakov) vrátane informácií o odôvodnení, počte jedincov a trvaní každého povolenia.

4.4.   Konzultácia s Komisiou

Uveďte dátum konzultácie s Komisiou.

4.5.   Dodatočné informácie (nepovinné)

Dodatočné informácie v súvislosti s oddielom 4 možno uviesť v nepovinnej kolónke 4.5.

ČASŤ B

FORMÁT SPRÁVY O STAVE A TRENDOCH DRUHOV VTÁKOV (ČLÁNOK 12 SMERNICE 2009/147/ES)

Druhy, ktoré sa majú vykazovať

Taxonómia a nomenklatúra

Taxonómia a nomenklatúra, ktoré by sa mali používať v kontrolnom zozname druhov podľa článku 12 (k dispozícii na referenčnom portáli), odrážajú taxonómiu a nomenklatúru, ktoré sú použité v zozname vtákov Európskej únie (ďalej len „zoznam vtákov EÚ“  (2)). Vo verzii zoznamu vtákov EÚ uverejnenej v auguste 2015 a aktualizovanej v roku 2018 sú zahrnuté taxonomické a nomenklatúrne zmeny navrhnuté v publikácii od autorov del Hoyo a Collar (2014) (3) a príslušné zmeny z publikácie autorov del Hoyo a Collar (2016). Taxonomické aktualizácie budú vykonané s cieľom zachovať súlad s taxonomickými odkazmi, ktoré dodržiava Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN).

Podávanie správ sa vo všeobecnosti vyžaduje na úrovni druhov, keďže ide o taxonomickú jednotku uvádzanú v celom texte smernice, ako aj jednotku použitú pri prechádzajúcich komplexných posúdeniach stavu vtáctva EÚ. V malej skupine prípadov sa však vyžadujú správy za „poddruhové jednotky“, t. j. poddruhy alebo odlišné populácie, ktorých stav je predmetom mimoriadneho záujmu a/alebo politického významu (napr. v súvislosti so zoznamami na úrovni poddruhov uvedenými v prílohách k smernici). Všetky podrobnosti týkajúce sa dôvodov vysvetľujúcich, ktoré subpopulácie by sa mali vykazovať samostatne, sú uvedené v technických usmerneniach k pojmom a definíciám. V záujme zjednodušenia sa v ďalšom texte používa prevažne pojem „druh“, a to aj v prípade, že odkazuje na poddruhové jednotky.

Druhy s pravidelným výskytom

Členské štáty by mali podávať správy o všetkých tzv. pravidelne sa vyskytujúcich hniezdnych druhoch (aj keď sú ich populácie malé alebo sa považujú za okrajové), aby bolo možné získať celkový obraz o veľkosti a trende ich populácie v rámci celej EÚ. Druh možno považovať za pravidelne sa vyskytujúci, ak napríklad hniezdil štyri alebo viac rokov v rámci šesťročného vykazovaného obdobia. Správy by sa mali podávať aj za druhy, ktorých výskyt je menej pravidelný, ak ich populácia na vnútroštátnej úrovni v rokoch, keď sa na území vyskytujú, môže predstavovať významný podiel (napr. > 1 %) celkovej populácie EÚ alebo ak sa pôvodne vyskytovali pravidelnejšie (pozri aj časť „Vyhynuté druhy“ ďalej v texte). Podobné kritériá by sa mali uplatňovať na príslušné (pozri ďalej v texte) zimujúce a tiahnuce druhy. Druhy s pravidelným výskytom sa v kontrolnom zozname druhov vtákov na referenčnom portáli k článku 12 označujú kódom PRE.

Druhy vtákov vyskytujúce sa počas sezóny zimovania a ťahu

Hlavné zimujúce druhy

Členské štáty by mali navyše podávať správu o určitých hlavných zimujúcich druhoch, najmä o vodnom sťahovavom vtáctve, ako sú divé vtáky (kačky, husi a labute) a brodivé vtáky (vtáky žijúce na pobreží), ktoré sa vyskytujú v EÚ výrazne častejšie v zime a/alebo ktorých veľkosť a trend populácie sú lepšie monitorované v zime (keď sa zhlukujú vo veľkých počtoch v relatívne malom počte lokalít). V prípade týchto druhov môže posúdenie stavu ich populácie v EÚ vychádzať najmä (alebo v niektorých prípadoch úplne) z údajov o ich zimujúcich populáciách, preto sa správy za sezónu zimovania vyžadujú od všetkých členských štátov, v ktorých pravidelnej zimujú (pozri aj predchádzajúcu časť „Druhy s pravidelným výskytom“). Ďalšie informácie, pokiaľ ide o dôvody, na základe ktorých je vytvorená podskupina druhov, v prípade ktorých sú správy za sezónu zimovania povinné, sú uvedené v technickom usmernení k pojmom a definíciám.

Druhy, ktoré sú príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia (vrátane druhov uvedených v prílohe I), a druhy uvedené v prílohe II k smernici 2009/147/ES, ktoré sa vyskytujú v sezóne zimovania a počas ťahu

Ďalej sa správy za sezónu zimovania vyžadujú aj v prípade niekoľkých ďalších pravidelne zimujúcich druhov, ktoré nespĺňajú predchádzajúce kritériá, ale sú uvedené v prílohe I k smernici/členské štáty ich určili ako druhy, ktoré sú príčinou klasifikácie územia na vnútroštátnej úrovni ako osobitne chráneného územia pre ich výskyt v zime. Vo všetkých takýchto prípadoch sa v správach za sezónu zimovania uvádzajú dôležité informácie o vykonávaní smernice na vnútroštátnej úrovni, a to aj v prípade, že vykazované údaje o veľkosti a trende populácie nemožno vždy použiť na účely celkového posúdenia zimujúcej populácie EÚ.

Vo všeobecnosti sa od členských štátov nevyžaduje, aby podávali správu o veľkosti populácie alebo trende druhov, ktoré práve tiahnu (t. j. v období ich migrácie do lokalít hniezdenia a zimovania a návratu z nich), pretože je zložité agregovať vnútroštátne údaje o veľkosti a trende populácie na úrovni EÚ bez podrobných doplňujúcich informácií, ktoré by umožňovali interpretáciu potrebnú na zohľadnenie akéhokoľvek duplicitného započítania.

Napriek tomu sa však správy za sezónu ťahu vyžadujú za niektoré hlavné sťahovavé druhy, v prípade ktorých by inak neboli poskytnuté dôležité informácie. Medzi ne patria:

—	druhy uvedené v prílohe I k smernici 2009/147/ES,

—	iné sťahované druhy, ktorých výskyt počas ťahu vedie k tomu, že územie sa na vnútroštátnej úrovni klasifikuje ako osobitne chránené územie (4) (ako sa uvádza v kontrolnom zozname druhov na referenčnom portáli).

V týchto prípadoch sa v (zjednodušených) správach za sezónu ťahu uvádzajú dôležité informácie napríklad o veľkosti populácie tiahnucich druhov, ktoré sú príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia, o vnútroštátnych tlakoch a hrozbách pre hlavné sťahovavé druhy, ktoré by inak neboli inde vykázané.

Členské štáty by mali podať správu za zimujúce druhy uvedené v prílohe II s výnimkou stálych (nesťahovavých) druhov, v prípade ktorých sa vyžaduje len správa za hniezdnu sezónu. Zjednodušené správy za sezónu ťahu by sa vyžadujú aj v prípade tiahnucich druhov uvedených v prílohe II, ktoré nezimujú ani nehniezdia v danej krajine.

Ďalšie informácie o podávaní správ za tieto konkrétne skupiny sa nachádzajú v

tabuľke 2: Oddiely formátu správy o druhoch, ktoré sa majú vypĺňať za hniezdnu sezónu, sezónu zimovania a ťahu v prípade rôznych kategórií druhov vtákov.

Zatúlané a ojedinelé druhy

Zatúlané alebo „náhodne“ sa vyskytujúce vtáky sú vtáky, ktoré zablúdili pomerne ďaleko od oblastí, v ktorých bežne hniezdia či zimujú alebo cez ktoré migrujú. Do kategórie A „zatúlané druhy“ v zozname vtákov EÚ je zahrnutých viac ako 300 druhov, pričom v niektorých oblastiach EÚ sa pravidelne vyskytuje aj niekoľko ďalších druhov, ale len ako zatúlané jedince v iných členských štátoch. Keďže výskyt zatúlaných jedincov je nepredvídateľný a pravdepodobne do veľkej miery ovplyvnený vonkajšími faktormi (klimatické podmienky počas hlavných období migrácie, trendy mimo EÚ atď.), podávanie správ o týchto druhoch v rámci správ podľa článku 12 sa nevyžaduje. Platí to aj pre tzv. ojedinelé druhy, ktoré sa môžu nachádzať bližšie k územiu, na ktorom sa bežne vyskytujú, ale ktorých výskyt v rámci územia členského štátu a/alebo danej sezóny nie je pravidelný ani stabilný (pozri predchádzajúcu časť „Druhy s pravidelným výskytom“).

Novo prilietajúce druhy

V niektorých prípadoch druh ešte nemusí pravidelne hniezdiť či zimovať, ale je pravdepodobné, napr. na základe aktuálnejších vzorcov výskytu alebo podobných trendov v susedných krajinách, že je v procese rozširovania alebo udomácňovania ako pravidelne prilietajúci druh. V týchto prípadoch sa členským štátom odporúča podať správu za daný druh, a to aj v prípade, že sa nedajú uviesť podrobnosti vo všetkých príslušných oddieloch a kolónkach, ktoré sú uvedené ďalej v texte. V prípade druhov uvedených v národnom kontrolnom zozname s výskytom „ARR“, čo znamená, že sa rozšírili v členskom štáte počas obdobia krátkodobého trendu, bude pri niektorých kolónkach zmiernená kontrola zameraná na zabezpečenie/kontrolu kvality (napr. kolónka 4.2.1 „Dlhodobý trend – obdobie“). Ak druh ešte nie je zahrnutý do kontrolného zoznamu druhov pre daný členský štát, možno ho doplniť pridať pri predložení národnej správy o mechanizme podávania správ.

Pozri aj kolónku 4.1.3 „Krátkodobý trend – veľkosť“, v ktorej sa uvádza usmernenie k osobitnej problematike vykazovania veľkostí trendu od počiatočnej nulovej veľkosti populácie (t. j. novo prilietajúce druhy).

Vyhynuté druhy

Za druhy, ktoré na vnútroštátnej úrovni vyhynuli pred rokom 1980 (t. j. približne v čase prijatia/nadobudnutia účinnosti smernice 2009/147/ES), by sa správa nemala podávať, pokiaľ neprebieha národný projekt ich re-introdukcie. Správy by sa však mali podať za všetky druhy, ktoré sa v minulosti pravidelne vyskytovali, ale na vnútroštátnej úrovni sú od roku 1980 vyhynuté (t. j. druhy označené v národnom kontrolnom zozname s výskytom „EXBA“). Zahŕňa to druhy, v prípade ktorých bol posledný záznam (aj keby išlo o jedného jedinca) uskutočnený po dátume nadobudnutia účinnosti smernice v členskom štáte; tieto druhy sa v minulosti trvalo/pravidelne vyskytovali v rámci členského štátu.

V osobitnom prípade druhov hniezdiacich v minulosti, ktoré už pravidelne nehniezdia, ale stále sa vyskytujú počas sezóny hniezdenia (napr. ako nespárované jedince), by mali členské štáty naďalej považovať tieto druhy za druhy „s pravidelným výskytom“  (5), najmä ak z ich statusu (napr. uvedenie v zozname v prílohe I k smernici 2009/147/ES a/alebo všeobecná vzácnosť) vyplýva, že ďalší výskyt malého počtu jedincov by stále mohol byť predmetom širšieho záujmu.

Všetky druhy, ktoré sa od roku 1980 rozšírili v malých počtoch, ale neudomácnili sa, a preto opäť vyhynuli na vnútroštátnej úrovni, by sa mali považovať za ojedinelé druhy a nemusia sa vykazovať.

Hoci nie vždy sa dajú vyplniť všetky príslušné oddiely a kolónky za druh vedený v zozname ako „EXBA“, dôležité je uviesť rok, v ktorom vyhynul na vnútroštátnej úrovni (alebo sa prestal pravidelne vyskytovať, ak to nie je jednoznačné (6)), a približnú veľkosť jeho populácie v členskom štáte (prípadne oblasť hniezdenia) približne v roku 1980, aby bolo možné zohľadniť rozsah a mieru jeho poklesu (pozri aj kolónku 4.1.3 „Krátkodobý trend – veľkosť“, v ktorej sa uvádza podrobnejšie usmernenie k poskytovaniu informácií o veľkosti trendu za druhy, ktoré vyhynuli počas obdobia trendu).

Nepôvodné populácie

Okrem „voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho“, ako sa uvádza v článku 1 smernice, sa správa musí podávať aj za všetky populácie troch značne introdukovaných druhov uvedených v prílohe II k smernici (Branta canadensis  (7), Meleagris gallopavo a Phasianus colchicus  (8)) a za divo žijúce populácie druhu Columba livia. Podávanie správ o iných nepôvodných druhoch (vrátane druhov uvedených v kategórii C zoznamu vtákov EÚ (9)) je nepovinné, ale odporúča sa v prípade, ak sa v členskom štáte nachádza nepôvodná populácia druhu, ktorý sa prirodzene vyskytuje inde v rámci EÚ (a preto je uvedený v kategórii A „pôvodný“/„bežne sa vyskytujúci“ druh v zozname vtákov EÚ), alebo v prípade, že tieto druhy predstavujú hrozbu pre pôvodné populácie/druhy (napr. tie, ktoré sú uvedené na zozname inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie (10): Oxyura jamaicensis, Alopochen aegyptiaca, Threskiornis aethiopicus, Corvus splendens, Pycnonotus cafer a Acridotheres tristis).

Tabuľka 1

Zhrnutie informácií o druhoch, ktoré by sa mali vykazovať, podľa kategórií výskytu a kódov druhu uvedených v kontrolnom zozname druhov vtákov k článku 12

Kód výskytu/kód druhu (z kontrolného zoznamu k článku 12 na referenčnom portáli)	Opis	Povinnosť podať správu
PRE	Druh s pravidelným výskytom	Povinné.
ARR	Novo prilietajúci druh	Nepovinné, ale odporúča sa.
EXBA	Druh vyhynutý od roku 1980.	Povinné.
napr.A115-X	X označuje nepôvodnú subpopuláciu druhu.	Nepovinné, ale odporúča sa. Povinné vykazovanie LEN v prípade druhov A044-X Branta canadensis, A115-X Phasianus colchicus, A460-X Meleagris gallopavo (nepôvodné populácie) a A206-X Columba livia (divo žijúce populácie).

Vysvetlivky k vypĺňaniu formátu správy o stave a trendoch druhov vtákov

Formát správy by sa mal vyplniť za každý druh a za každú sezónu, na ktoré sa vzťahujú kritériá uvedené v tabuľke 2. Vykazované druhy sú uvedené v kontrolnom zozname k článku 12.

Niektoré členské štáty by mali podať samostatný formát správy za samostatné nižšie než národné celky. Týka sa to Azorov (Portugalsko), Madeiry (Portugalsko) a Kanárskych ostrovov (Španielsko). Z predchádzajúcich posúdení na úrovni EÚ vyplynulo, že mnohé populácie makaronézskych vtákov majú veľmi odlišný stav a trendy v porovnaní s populáciami na Pyrenejskom polostrove, preto sa od vykazovaného obdobia 2008 – 2012 zaviedlo samostatné podávanie správ za nižšie než národné územia.

Formát správy o stave a trendoch druhov vtákov („správa o druhoch“) má týchto jedenásť oddielov:

Podávanie správ za sezónu

1.

Informácie o druhu

2.

Sezóna

3.

Veľkosť populácie

4.

Trend populácie

5.

Mapa a veľkosť hniezdneho rozšírenia

6.

Trend hniezdneho rozšírenia

7.

Hlavné tlaky a hrozby

8.

Ochranné opatrenia

9.

Pokrytie v rámci sústavy Natura 2000 (osobitne chránené územia)

Podávanie správ na úrovni druhov/poddruhov

10.

Pokrok v činnosti týkajúcej sa medzinárodných akčných plánov pre druhy, plánov hospodárenia a stručných vyjadrení k hospodáreniu

11.

Informácie týkajúce sa druhov uvedených v prílohe II k smernici 2009/147/ES Tabuľka 2 Oddiely formátu správy o druhoch, ktoré sa majú vypĺňať za hniezdnu sezónu, sezónu zimovania a ťahu v prípade rôznych kategórií druhov vtákov (vrátane druhov uvedených v prílohe I a v prílohe II k smernici 2009/147/ES a iných sťahovavých druhov, ktoré sú príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia)   Hniezdenie – druhy uvedené v prílohe I a druhy, ktoré sú príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia (vrátane stálych druhov) Zimovanie – druhy uvedené v prílohe I a druhy, ktoré sú príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia Ťah – druhy uvedené v prílohe I a druhy, ktoré sú príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia Hniezdenie – druhy uvedené v prílohe II (vrátane stálych druhov) Zimovanie – druhy uvedené v prílohe II Ťah – druhy uvedené v prílohe II Hniezdenie – iné druhy Zimovanie – iné hlavné druhy Podávanie správ za sezónu 1. Informácie o druhu X X X X X X X X 2. Sezóna X X X X X X X X 3. Veľkosť populácie X X X X X ak je druh príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia (*1) X X 4. Trend populácie X X nepovinné X X nepovinné X X 5. Mapa a veľkosť hniezdneho rozšírenia X – – X – – X – 6. Trend hniezdneho rozšírenia X – – X – – X – 7. Hlavné tlaky a hrozby X X X X X ak je druh príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia (*1) – – 8. Ochranné opatrenia X X X X X ak je druh príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia (*1) – – 9. Pokrytie v rámci sústavy Natura 2000 X X X ak je druh príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia ak je druh príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia ak je druh príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia – – Podávanie správ o druhoch 10. Pokrok v oblasti akčných plánov a plánov hospodárenia ak je to relevantné ak je to relevantné ak je to relevantné ak je to relevantné ak je to relevantné ak je to relevantné ak je to relevantné ak je to relevantné 11. Informácie v súvislosti s prílohou II Ak sú uvedené v prílohe II. Ak sú uvedené v prílohe II. Ak sú uvedené v prílohe II. X X X – – Správy za „hniezdenie“, „zimovanie“ a „ťah“ uvedené v tabuľke 2 zodpovedajú sezóne vybratej v oddiele 2 formátu správy. Ďalšie vysvetlenie k výskytu druhov, ktorý sa má vykazovať, je uvedené v oddiele „Druhy, ktoré sa majú vykazovať“. V prípade stálych druhov uvedených v prílohe I k smernici 2009/147/ES sa vyžaduje len jedna správa, ktorá vychádza z údajov týkajúcich sa hniezdnej sezóny (správa za hniezdnu sezónu), ale tlaky, hrozby a ochranné opatrenia (vykázané v oddieloch 7 a 8) by sa mali vzťahovať na celý rok, nielen na tlaky alebo opatrenia v hniezdnej sezóne. V prípade druhov uvedených v prílohe I k smernici 2009/147/ES a iných druhov, ktoré sú príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia, s odlišnými hniezdnymi, zimujúcimi a/alebo tiahnucimi populáciami v rámci členského štátu by sa mali vypracovať samostatné správy za druhy za hniezdnu sezónu, sezónu zimovania a za vybrané druhy za sezónu ťahu, ako sa uvádza v kontrolnom zozname k článku 12. V prípade stálych druhov uvedených v prílohe II sa vyžaduje len predloženie správy za hniezdnu sezónu. Oddiel 10 by sa mal vypĺňať za druhy, pre ktoré sú zavedené medzinárodné (11) akčné plány pre druhy, plány hospodárenia alebo stručné vyjadrenia k hospodáreniu (ako sa uvádza v kontrolnom zozname druhov na referenčnom portáli). Hoci nie všetky údaje použité v správe budú zozbierané počas vykazovaného obdobia, správa by mala poskytovať relevantné informácie za vykazované obdobie (napr. 2019 – 2024). Navyše, hoci nie všetky oddiely formátu podávania správ sú povinné pre každú prílohu a sezónu, ak sú tieto informácie k dispozícii, dôrazne sa odporúča predložiť ich. Odporúča sa uvádzať všetky informácie v podobe voľného textu v anglickom jazyku, aby sa zjednodušilo ich použitie pri analýze za celú EÚ a boli prístupné pre väčší okruh čitateľov.

1.   Informácie o druhu

Oddiel 1 by sa mal vypĺňať za všetky druhy s pravidelným výskytom, ako sú uvedené v kontrolnom zozname druhov vtákov k článku 12 na referenčnom portáli.

1.1.   Členský štát

Členské štáty by mali použiť príslušný kód krajiny zo zoznamu na referenčnom portáli. Vo väčšine prípadov ide o dvojpísmenový kód vášho členského štátu podľa ISO 3166. V prípade niekoľkých členských štátov sa uplatňuje samostatné vykazovanie za nižšie než národné celky (vzhľadom na status konkrétneho druhu alebo populácie v špecifických zemepisných oblastiach) a v prípade Azorov (Portugalsko), Madeiry (Portugalsko) a Kanárskych ostrovov (Španielsko) by sa mal použiť príslušný štvorpísmenový kód daného nižšieho územného celku, ako je uvedený na referenčnom portáli.

1.2.   Kód druhu

Členské štáty by mali používať kódy druhov uvedené v kontrolnom zozname druhov (a v zozname kódov) na referenčnom portáli. V prípade potreby sa môžu prideliť nové kódy. Ďalšie informácie o zozname kódov druhov a prípadných zmenách sa nachádzajú na referenčnom portáli.

1.3.   Kód EURING

Členské štáty by mali používať kódy EURING uvedené v kontrolnom zozname druhov (a v zozname kódov) na referenčnom portáli. Jedinečné kódy EURING boli pridelené takmer každému druhu vtákov (a niekoľkým poddruhom), ktorý je pôvodný v Európe, na účely koordinácie krúžkovania vtákov v Európe a bežne sa používajú (12).

1.4.   Vedecké meno druhu

Členské štáty by mali používať vedecké mená uvedené v kontrolnom zozname druhov na referenčnom portáli, ktorý teraz do veľkej miery odráža nomenklatúru a taxonómiu prijaté v rámci najnovšej verzie zoznamu vtákov Európskej únie  (13). V malom počte prípadov zahŕňa zápis vedeckého mena anglický výraz „all others“ (všetky ostatné), čo znamená, že daná taxonomická jednotka zahŕňa všetky zvyšné (pôvodné) poddruhy, ktoré nie sú výslovne uvedené v prílohách k smernici (napr. „ Accipiter gentilis all others“, pozri „ Accipiter gentilis arrigonii“ v prílohe I k smernici 2009/147/ES). Taxonomické aktualizácie budú vykonané s cieľom zachovať súlad s taxonomickými odkazmi, ktoré dodržiava Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN).

1.5.   Subpopulácia

V prípade potreby by členské štáty mali použiť opisy subpopulácií uvedené v kontrolnom zozname druhov na referenčnom portáli. Názvy subpopulácií sú v mnohých prípadoch spojené s krátkym opisom, ktorý slúži na identifikáciu odlišných populácií sťahovavých druhov podľa Dohody o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva (AEWA). V iných prípadoch objasňujú taxonomické alebo nomenklatúrne spracovanie uplatnené v kontrolnom zozname alebo pomáhajú rozlíšiť introdukované populácie druhov, ktoré sú pôvodné inde v rámci EÚ.

1.6.   Alternatívne vedecké meno druhu (nepovinné)

Ak sa vedecké meno uvedené v kolónke 1.4 líši od mena všeobecne používaného na vnútroštátnej úrovni, členský štát môže v tejto kolónke uviesť alternatívne meno.

1.7.   Národné meno (nepovinné)

Ak chcú členské štáty uviesť národné meno druhu (alebo poddruhu) používané na vnútroštátnej úrovni, môžu ho uviesť v tejto kolónke. To by mohlo byť užitočné, ak sa bude návrh správy predkladať na pripomienkovanie osobám, ktoré nemusia poznať vedecké meno, alebo pri oznamovaní správy verejnosti.

2.   Sezóna

2.1.   Sezóna

Z možností „hniezdenie“, „zimovanie“ a „ťah“ vyberte sezónu, v ktorej sa získala väčšina vykazovaných údajov.

2.2.   Prvá správa

Ak sa druh v členskom štáte vykazuje po prvýkrát, malo by sa táto skutočnosť uviesť v tejto kolónke. Kolónku „prvá správa“ možno použiť v prípadoch, keď je druh novo vykazovaný alebo vykazovaný za sezónu, za ktorú sa predtým nevykazoval. Táto kolónka nie je určená na použitie v prípadoch, keď sa aktualizoval taxonomický názov druhu. Niektoré kolónky vo formáte podávania správ nemusia byť uplatniteľné pre druhy vykazované po prvýkrát, napr. ak sa uvádza zmena a dôvod zmeny od posledného vykazovaného obdobia. Skutočnosť, že ide o prvú správu, možno vyznačiť voľbou možnosti „Áno“ v tejto kolónke.

2.3.   Dodatočné informácie

V týchto kolónkach môžu členské štáty uvádzať v podobe voľného textu akékoľvek informácie, ktoré považujú za relevantné. Ak sa druh vykazuje po prvýkrát, vysvetlite prečo (t. j. novo zaznamenaný druh alebo iný dôvod). Akékoľvek dodatočné informácie sú v tomto oddiele nepovinné.

3.   Veľkosť populácie

3.1.   Rok alebo obdobie

Uveďte rok alebo obdobie, keď bola naposledy stanovená veľkosť populácie: RRRR (pre rok) a RRRR – RRRR (pre obdobie, rok – rok).

Mnohé správy sa budú týkať období, keďže odhad veľkosti populácie mnohých druhov sa bežne uskutočňuje v rámci projektov zostavovania národného atlasu, ktorých súčasťou je zvyčajne niekoľkoročná práca v teréne. Práca v teréne v mnohých prípadoch presahuje dĺžku aktuálneho vykazovaného obdobia. Vykazovaný rok alebo obdobie by sa malo týkať skutočného obdobia, počas ktorého sa zbierali údaje.

Veľkosť populácie sa v niektorých prípadoch odhadne na základe úplného sčítania druhov alebo zoznamu druhov vypracovaného počas skoršieho vykazovaného obdobia a aktualizovaného o výsledky pravidelného monitorovania alebo s použitím údajov z online systému na zber údajov z terénu. Vykazovaný rok alebo obdobie by mal byť rokom alebo obdobím, na ktoré sa vzťahuje vykázaný odhad veľkosti populácie.

3.2.   Veľkosť populácie

Členské štáty by mali používať jednotky populácie [kolónka 3.2 písm. a) „jednotka“] stanovené pre každý druh – kombináciu sezón v kontrolnom zozname druhov. Aby bolo možné vypočítať celkovú veľkosť populácie v EÚ za každý druh, všetky členské štáty by mali vykazovať svoje vnútroštátne údaje s použitím rovnakej jednotky populácie. V prípade prevažnej väčšiny hniezdnych druhov by sa údaje mali vykazovať v jednotkách hniezdnych párov („p“), pričom treba zohľadniť, že odhady za mnohé druhy vrátane mnohých bežne a všeobecne rozšírených druhov v praxi často vychádzajú z počtu území, na ktorých sa vyskytujú (napr. volajúce samce) počas hniezdnej sezóny. Ak sa veľkosť hniezdnej populácie vykazuje v hniezdnych pároch, ale údaje sú odvodené z primárnych údajov z terénu zozbieraných s použitím inej jednotky (napr. zjavne obsadené hniezda v prípade určitých morských vtákov), táto informácia by sa mala uviesť v kolónke 3.7 „Dodatočné informácie“.

Vo veľmi malom počte prípadov súvisiacich s druhmi s neobvyklou/zložitou biológiou rozmnožovania alebo kryptickým správaním sú na vykazovanie veľkosti populácie vhodnejšie iné jednotky než páry, napr. hniezdiace samice („bfemales“) alebo volajúce samce („cmales“). Medzi tieto druhy patria niektoré kane, chriaštele, dropy a tetrovy. Na vykazovanie veľkosti populácie takýchto druhov by sa mali používať jednotky uvedené v kontrolnom zozname druhov na referenčnom portáli.

V prípade správ za sezónu zimovania a sezónu ťahu by sa veľkosť populácie mala podľa potreby vykazovať s použitím jednotky jedinec („i“).

Na účely vykazovania údajov o veľkosti populácie sú k dispozícii tri kolónky: „b) Minimum“; „c) Maximum“ a „d) Najlepšia jednotlivá hodnota“. Počet použitých kolónok sa bude líšiť v závislosti od povahy informácií o veľkosti populácie, ktoré sú k dispozícii pre daný druh (pozri ďalej v texte), ale mal by vychádzať z jednej z týchto logických kombinácií: b) a c), len d), alebo b), c) a d).

Ak neexistuje presný odhad veľkosti populácie a odhady sú k dispozícii len ako rozsah (t. j. minimum – maximum), tieto dve hodnoty by sa mali vykázať v kolónkach b) a c). Členským štátom odporúčame, aby uvádzali hodnoverné minimá a maximá veľkosti populácie aj za druhy, o ktorých sa veľa nevie, aby sa minimalizovala neistota prenášaná do odhadu veľkosti a trendov celkovej populácie EÚ (čo zahŕňa „váženie“ podľa veľkostí populácií na vnútroštátnej úrovni), ak to však nie je možné, v kolónke 3.2 písm. d) sa môže stále uviesť nižší limit (ideálne s doplňujúcou poznámkou v kolónke 3.7, napr. „Maximálna veľkosť populácie pravdepodobne nepresahuje 100 000 párov.“) a vybrať možnosť „minimum“ v kolónke 3.3 „Druh odhadu“.

Ak je populácia veľmi dobre monitorovaná (a často, nie však vždy, relatívne malá), môže byť k dispozícii jediná presná hodnota, a v tom prípade sa táto môže uviesť v kolónke d). V iných prípadoch môže byť k dispozícii rozsah (minimum – maximum) a priemer alebo „najpravdepodobnejšia“ hodnota, a v tom prípade sa môžu uviesť všetky tieto hodnoty v kolónkach b), c) a d).

Ak je známe len minimum (alebo maximum) veľkosti populácie (napr. na základe stanoviska odborníka), údaj by sa mal uviesť v kolónke d) „najlepšia jednotlivá hodnota“ a NIE v kolónke b) „minimum“ ani v kolónke c) „maximum“. Táto skutočnosť by sa mala vysvetliť v kolónke 3.7 „Dodatočné informácie“.

Ak existujú neupravené údaje a/alebo presné odhady, mali by sa uvádzať bez zaokrúhľovania na úrovni členského štátu; akékoľvek zaokrúhľovanie sa podľa potreby uskutoční neskôr na úrovni EÚ.

Ak druh vyhynul na vnútroštátnej úrovni od roku 1980 (t. j. jeho výskyt sa uvádza ako „EXBA“ v národnom kontrolnom zozname), v kolónke d) by sa mala uviesť hodnota „0“ a v ideálnom prípade by sa aj v kolónke 3.7 mali uviesť určité informácie o čase vyhynutia (napr. „ Hniezdenie naposledy zaznamenané v roku 1998.“ ). Ak nie je jasné, či druh vyhynul na vnútroštátnej úrovni alebo sa stále vyskytuje vo veľmi malých počtoch, v kolónke b) možno uviesť hodnotu „0“ a v kolónke c) napríklad hodnotu „1“.

3.3.   Druh odhadu

Vyberte najvhodnejší opis druhu odhadu veľkosti populácie uvedený v kolónke 3.2. Ak boli hodnoty uvedené vo všetkých kolónkach 3.2 písm. b), c) a d), vyberte kategóriu, ktorá najlepšie vystihuje dané údaje (často je to „viacročný priemer“ alebo „95 % interval spoľahlivosti“). Ďalšie podrobnosti o daných možnostiach:

—

najlepší odhad – najlepší jednotlivý údaj, ktorý je k dispozícii (vrátane prípadu, že je k dispozícii len maximum veľkosti populácie), alebo interval odvodený napríklad zo sčítania populácie, súhrnu údajov z lokalít, z odhadu založeného na údajoch o hustote a rozšírení populácie alebo zo stanoviska odborníka, pričom pre daný interval však neboli vypočítané 95 % hranice spoľahlivosti. V kolónke 3.4 možno uviesť, či je najlepší odhad založený na údajoch z monitorovania, extrapolácii alebo stanovisku odborníka,

—	viacročný priemer – priemerná hodnota (a interval, t. j. odhady za najhorší a najlepší rok), ak bola veľkosť populácie odhadnutá za viacero rokov počas vykazovaného obdobia (ako vyplýva z údaju v kolónke 3.1),

—	95 % interval spoľahlivosti – odhady odvodené z výberového zisťovania alebo z modelu, pre ktorý možno vypočítať 95 % hranice spoľahlivosti [ako sú vykázané v kolónkach 3.2 písm. b) a c)] pre najlepšiu jednotlivú hodnotu [vykázanú v kolónke 3.2 písm. d)],

—

minimum – ak neexistujú dostatočné údaje ani na uskutočnenie voľnejšieho odhadu, ale vie sa, že veľkosť populácie presahuje určitú hodnotu, alebo ak vykázané odhady intervalu vychádzajú z výberového zisťovania alebo projektu monitorovania, v rámci ktorého sa skutočná veľkosť populácie pravdepodobne podcenila.

Ak je uvedený interval [kolónka 3.2 písm. b) „minimum“ a kolónka 3.2 písm. c) „maximum“] a aj jednotlivá hodnota [kolónka 3.2 písm. d) „najlepšia jednotlivá hodnota“], údaj v kolónke 3.3 „Druh odhadu“ by mal zodpovedať najpresnejšiemu odhadu. Táto skutočnosť by sa mala uviesť v kolónke 3.7 „Dodatočné informácie“.

3.4.   Použitá metóda

Táto kolónka sa používa na podrobný opis metodiky použitej na odhad veľkosti populácie v kolónke 3.2. Vyberte jednu z týchto kategórií:

a)	celkový prieskum alebo štatisticky spoľahlivý odhad (napr. na základe výberových zisťovaní na väčšine známeho rozšírenia);

b)	metóda založená najmä na extrapolácii z obmedzeného množstva údajov (napr. z výberových zisťovaní na malej časti rozsahu s použitím modelov založených na údajoch o hustote/zastúpení a rozšírení, alebo z existujúceho odhadu aktualizovaného s použitím údajov o trendoch);

c)	metóda založená najmä na stanovisku odborníka na základe veľmi obmedzených údajov;

d)	nedostatočné údaje alebo nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Ak je uvedený interval [kolónka 3.2 písm. b) „minimum“ a kolónka 3.2 písm. c) „maximum“] a aj jednotlivá hodnota [kolónka 3.2 písm. d) „najlepšia jednotlivá hodnota“], kolónka „Použitá metóda“ by mala zodpovedať presnejšiemu odhadu. Táto skutočnosť by sa mala uviesť v kolónke 3.7 „Dodatočné informácie“.

3.5.   Zdroje

Na účely vytvorenia potrebného audítorského záznamu pre údaje uvedené v kolónkach 3.1 až 3.4 uveďte podrobnosti o kľúčových odkazoch alebo iných zdrojoch informácií použitých na vyplnenie týchto kolónok. Takéto zdroje môžu zahŕňať napríklad uverejnené dokumenty, neuverejnené údaje vedené v databázach, webové stránky a expertné pracovné skupiny. Ideálne je uviesť dostatok informácií, aby každá osoba, ktorá sa bude správou zaoberať (alebo ju o šesť či 12 rokov aktualizovať), bola schopná pochopiť pôvod vykázaných údajov.

3.6.   Zmena a dôvod zmeny (od predchádzajúcej správy)

V tejto kolónke sa uvádza, či od predchádzajúceho obdobia vykazovania nastala akákoľvek zmena vykázanej veľkosti populácie, a ak áno, opis povahy tejto zmeny.

Ak zmena nastala, uveďte, ktorá z nasledujúcich možností b) až f) platí [môžete odpovedať „áno“ na viac ako jednu z možností b) až f)] (14):

a)	nie, žiadna zmena nenastala;

b)	áno, v dôsledku skutočnej zmeny;

c)	áno, v dôsledku lepších poznatkov alebo presnejších údajov;

d)	áno, v dôsledku používania odlišnej metódy (15) (vrátane taxonomickej zmeny);

e)	áno, ale dôvod zmeny je neznámy;

f)	áno, v dôsledku iných dôvodov.

Nakoniec by sa malo uviesť, či je akýkoľvek rozdiel spôsobený najmä (vyberte jednu možnosť):

a)	skutočnou zmenou;

b)	lepšími poznatkami alebo presnejšími údajmi;

c)	použitím odlišnej metódy;

d)	neznámymi dôvodmi;

e)	inými dôvodmi.

Ak chce členský štát poskytnúť ďalšie informácie, možno tak urobiť v kolónke 3.7 „Dodatočné informácie“. Ak je zaškrtnutá kolónka „áno, v dôsledku iných dôvodov“, v kolónke „Dodatočné informácie“ sa musia uviesť bližšie informácie. Táto kolónka by sa mala používať len vo veľmi obmedzenom počte prípadov.

3.7.   Dodatočné informácie (nepovinné)

V tejto nepovinnej kolónke možno v podobe voľného textu uviesť doplňujúce informácie, ktoré sú relevantné vzhľadom na údaje uvedené v súvislosti s posúdením veľkosti populácie v kolónkach 3.1 až 3.6, ako sú podrobnosti o akýchkoľvek konverzných faktoroch použitých na konverziu odhadov veľkosti populácie uskutočnených v teréne na hniezdne páry (pozri text ku kolónke 3.2) alebo o iných dôvodoch zmeny (kolónka 3.6). Napríklad, ak v dôsledku zmeny metód vykazuje členský štát rovnakú veľkosť populácie ako v predchádzajúcej správe, hoci nastala skutočná zmena, aj túto skutočnosť možno uviesť v tejto kolónke.

4.   Trend populácie

4.1.   Krátkodobý trend (posledných 12 rokov)

V kolónkach 4.1.1 až 4.1.5 sa uvádzajú informácie o krátkodobom trende veľkosti populácie na základe 12-ročného obdobia.

4.1.1.   Krátkodobý trend – obdobie

Obdobie pre krátkodobé trendy je 12 rokov (zodpovedá približne dvom cyklom podávania správ). V prípade správ za obdobie 2019 – 2024 je to obdobie 2013 – 2024 alebo obdobie, ktoré sa mu čo najviac približuje. Určitá flexibilita je povolená, takže hoci v ideálnom prípade by sa trendy mali vykazovať za obdobie 2013 – 2024, budú akceptované aj údaje napríklad za obdobie 2010 – 2021, ak najlepšie dostupné údaje vychádzajú z prieskumov uskutočnených v týchto rokoch alebo ak sa použitím skoršieho koncového dátumu umožní bezodkladné predloženie národnej správy podľa článku 12. Treba však poznamenať, že vzhľadom na to, že vnútroštátne trendy treba zlúčiť na účely odhadu celkového trendu na úrovni EÚ, všetky trendy, ktoré nie sú vykázané za „ideálne“ obdobie trendu, sa podľa potreby extrapolujú alebo skrátia (ďalšie informácie sú uvedené v technickom usmernení k pojmom a definíciám). V prípade novo prilietajúcich druhov by sa trendy mali v ideálnom prípade vykazovať s rokom začiatku, ktorým je rok prvého hniezdenia/výskytu druhu, napr. ak bol druh po prvýkrát pozorovaný ako hniezdny druh v roku 2018, potom by pre vykazované obdobie 2019 – 2024 bolo obdobím krátkodobého trendu obdobie 2018 – 2024.

4.1.2.   Krátkodobý trend – vývoj

Uveďte, či bol trend populácie počas obdobia uvedeného v kolónke 4.1.1 (môžete vybrať len jednu možnosť):

a)

stabilný;

b)

kolísavý

c)

stúpajúci

d)

klesajúci

e)

neistý

f)

neznámy

Rozlišovanie „stabilných“ trendov od mierne „stúpajúcich“ alebo „klesajúcich“ trendov bude závisieť od povahy informácií o trende, ktoré sú k dispozícii za daný druh. Ak sú k dispozícii štatisticky spoľahlivé údaje z monitorovania, malo by byť možné rozlišovať (a teda vykazovať) relatívne malé, ale štatisticky významné, zvýšenie alebo zníženie (napr. ak sa 95 % intervaly spoľahlivosti zmeny neprekrývajú s hodnotou nula). Na druhej strane, ak zaradenie do kategórie vývoja trendu vychádza z menej spoľahlivých údajov (alebo zo stanoviska odborníka), na odlíšenie „stabilného“ trendu od „stúpajúceho“ alebo „klesajúceho“ trendu by sa mala použiť stanovená prahová hodnota (celková zmena vo výške 10 % počas obdobia trendu). V oboch prípadoch sa členským štátom odporúča, aby v kolónke 4.3 „Dodatočné informácie“ poskytli relevantné vysvetľujúce/doplňujúce informácie [napr. „Krátkodobý trend prevzatý z národného systému monitorovania bežných druhov vtákov za obdobie 2013 – 2024 bol –0,4 % (s 95 % intervalom spoľahlivosti: = –1,1 % a +0,4 % ročne), takže zmena za celé obdobie bola –4 % (95 % interval spoľahlivosti: –11 % a +4 %); trend sa teda klasifikuje ako „stabilný“]. Ďalšie usmernenie je uvedené v technickom usmernení k pojmom a definíciám.

„Kolísavý“ trend sa vzťahuje na druhy, ktorých priemerná úroveň populácie sa významne nezmenila počas obdobia trendu, ale pre ktoré sú typické veľké medziročné zmeny výskytu, ktoré niekedy predstavujú rozdiel o jednu či dve rádové hodnoty. Medzi druhy, pre ktoré je typický takýto vývoj, patria boreálne a arktické hniezdne druhy, napríklad niektoré sovy a krivonosy, ktorých výskyt je úzko spojený s dostupnosťou potravy, ktorá sa vyznačuje cyklickými maximami a minimami, ale táto kategória sa môže uplatňovať aj na druhy, ktoré sú osobitne ovplyvnené nepriaznivými alebo premenlivými klimatickými podmienkami. Od členských štátov sa vyžaduje, aby obmedzili používanie tejto kategórie na druhy, ktoré vykazujú medziročné zvýšenie/zníženie populácie o ≥ 50 %. Zahŕňa to druhy, ktoré sa vo všeobecnosti posudzujú ako „pravidelne“ (skôr často) hniezdiace alebo zimujúce druhy, ale napriek tomu sa nemusia vyskytovať každý rok.

Kategória „neistý“ trend by sa mala použiť v prípadoch, keď sú k dispozícii určité údaje z monitorovania, ale tieto údaje nie sú dostatočné na spoľahlivé rozlíšenie medzi dvoma alebo viacerými vývojmi trendu, napr. medzi kolísavým alebo klesajúcim trendom. Môže to byť spôsobené tým, že veľkosť vzorky je malá a/alebo systémy monitorovania sa zaviedli len relatívne nedávno. Ďalšie podrobnosti, napríklad o dostupných údajoch a/alebo o stanovisku odborníka k pravdepodobne „skutočnému“ trendu, možno uviesť v kolónke 4.3 „Dodatočné informácie“. Trendy z národných systémov monitorovania bežných druhov vtákov zaradené do kategórie „neistý“ trend napríklad programom TRIM (16) by sa mali vykazovať s použitím tejto kategórie (nie „kolísavý“ trend). Ďalšie usmernenie je uvedené v technickom usmernení k pojmom a definíciám.

Kategória „neznámy“ trend by sa mala použiť len v prípadoch, keď nie sú k dispozícii žiadne informácie, kvantitatívne ani kvalitatívne, o trende druhu na vnútroštátnej úrovni. Aj v týchto prípadoch však národní experti vedia často predpokladať pravdepodobnejší vývoj trendu, alebo aspoň hodnoverných „limitov“ akéhokoľvek prípadného zvýšenia alebo zníženia, a aj uvedenie tejto informácie (17) by mohlo byť veľmi užitočné pri posudzovaní stavu populácií na úrovni EÚ.

Ďalšie usmernenie v súvislosti s trendmi populácie je uvedené v technickom usmernení k pojmom a definíciám.

4.1.3.   Krátkodobý trend – veľkosť

Ak je v kolónke 4.1.2 uvedené „stúpajúci“, „klesajúci“ alebo „neistý“, uveďte celkovú percentuálnu zmenu veľkosti populácie počas obdobia trendu uvedeného v kolónke 4.1.1.

Vyberte z týchto možností:

a)

minimum;

b)

maximum;

c)

najlepšia jednotlivá hodnota. — Ak je veľkosť trendu k dispozícii len ako rozsah (napr. 20 – 30 %), tieto dve hodnoty by sa mali uviesť v možnostiach „a) minimum“ a „b) maximum“. — Ak je k dispozícii presný údaj (napr. 27 %), mal by sa uviesť v možnosti „c) najlepšia jednotlivá hodnota“. — Ak je k dispozícii priemer alebo „najpravdepodobnejší“ trend, spolu s 95 % hranicami spoľahlivosti možno všetky tieto tri hodnoty uviesť v príslušnom písmene c), a) a b). — Ak je známe len minimum (alebo maximum) (napr. na základe stanoviska odborníka), údaj by sa mal uviesť v kolónke „najlepšia jednotlivá hodnota“ a NIE v kolónke a) „minimum“ ani v kolónke b) „maximum“. — Záporné hodnoty veľkosti trendu by sa mali vykazovať (t. j. uvedenie znamienka „–“) za všetky záporné veľkosti trendu, a to aj v prípadoch, keď je vývoj trendu už vykázaný ako „klesajúci“. Aby sa však predišlo vkladaniu zbytočných údajov, v prípade kladných hodnôt trendu netreba uvádzať znamienko „+“ (t. j. veľkosť trendu „15“ sa automaticky bude chápať ako +15 %). Treba poznamenať, že v prípade záporných trendov sa kolónky „minimum“ a „maximum“ týkajú minima a maxima v matematickom vyjadrení (nie minimálneho a maximálneho poklesu).

Osobitne v prípade druhov, ktoré sa rozšírili alebo udomácnili počas obdobia trendu [napr. druhy uvedené v národnom kontrolnom zozname druhov ako novo prilietajúce („ARR“)], by sa veľkosť akéhokoľvek zvýšenia populácie mala vypočítať na základe veľkosti populácie v počiatočnom roku (18). Napríklad za vykazované obdobie 2019 – 2024, ak druh prvýkrát hniezdil (jeden pár) v roku 2018, ale hniezdna populácia v roku 2024 predstavuje osem párov, v kolónke 4.1.1 by sa malo uviesť „2018 – 2024“, v kolónke 4.1.2 treba vybrať možnosť „stúpajúci“ a v kolónke 4.1.3 písm. c) by sa mala zadať hodnota „700“ (t. j. percentuálne zvýšenie z jeden na osem). V ideálnom prípade by sa mala uviesť aj doplňujúca poznámka v kolónke 4.3 „Dodatočné informácie“ na potvrdenie roku rozšírenia a veľkosti pôvodnej populácie [napr. „Druh prvýkrát hniezdil (jeden pár) v roku 2018“].

Naopak v prípade druhov, ktoré na vnútroštátnej úrovni vyhynuli počas obdobia trendu, len vykázanie zníženia o 100 % neposkytuje všetky informácie potrebné na posúdenie relatívneho významu poklesu (napríklad pokles na nulu z počiatočnej veľkosti populácie jeden a 100 v oboch prípadoch predstavuje zníženie o 100 %). V prípade druhu, ktorý mal v roku 2014 hniezdnu populáciu desať párov a ako hniezdič vyhynul v roku 2021, by sa v kolónke 4.1.1 malo zadať „2014 – 2021“, v kolónke 4.1.2 by sa mala vybrať možnosť „klesajúci“, v kolónke 4.1.3 písm. c) by sa malo zadať „–100“ a v kolónke 4.3 „Dodatočné informácie“ by sa mala pridať doplňujúca poznámka s uvedením veľkosti populácie v roku 2014 (napr. „ Populácia druhu klesla z desiatich hniezdnych párov v roku 2014 na úroveň vyhynutia ako hniezdny druh v roku 2021.“).

Hoci v prípade trendov vykázaných ako „stabilný“ alebo „kolísajúci“  (19) nie je uvádzanie veľkostí trendu povinné, aj tieto sa môžu vykázať v kolónke 4.1.3. Akékoľvek dodatočné relevantné vysvetľujúce/doplňujúce informácie, ako sú intervaly spoľahlivosti „stabilných“ trendov alebo ďalšie podrobnosti o výkyvoch, možno uviesť v kolónke 4.3 „Dodatočné informácie“.

4.1.4.   Krátkodobý trend – použitá metóda

Použite jednu z týchto kategórií:

a)	celkový prieskum alebo štatisticky spoľahlivý odhad (napr. porovnanie dvoch odhadov veľkosti populácie vychádzajúcich z úplného sčítania alebo osobitného monitorovania populácie s dobrou štatistickou silou);

b)	metóda založená najmä na extrapolácii z obmedzeného množstva údajov (napr. trendy odvodené z údajov zozbieraných len na relatívne malej vzorke populácie alebo vychádzajúcich z nedostatočnej veľkosti vzorky, alebo trendy extrapolované z niektorých iných meraní);

c)	metóda založená najmä na stanovisku odborníka na základe veľmi obmedzených údajov;

d)	nedostatočné údaje alebo nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Vybrať možno len jednu kategóriu; ak boli údaje zostavené z rôznych zdrojov, vyberte kategóriu pre najdôležitejší zdroj údajov.

Kolónka „použitá metóda“ sa vzťahuje na vývoj krátkodobého trendu (kolónka 4.1.2) aj veľkosť trendu (kolónka 4.1.3), keďže tieto dve kolónky sú súčasťou jedného posúdenia a mali by sa v tejto kolónke obe zohľadniť.

4.1.5.   Zdroje

Na účely vytvorenia potrebného audítorského záznamu pre údaje uvedené v kolónkach 4.1.1 až 4.1.4 uveďte podrobnosti o kľúčových odkazoch alebo iných zdrojoch informácií použitých na vyplnenie týchto kolónok. Takéto zdroje môžu zahŕňať napríklad uverejnené dokumenty, neuverejnené údaje vedené v databázach, webové stránky a expertné pracovné skupiny. Ideálne je uviesť dostatok informácií, aby každá osoba, ktorá sa bude správou zaoberať (alebo ju o šesť či 12 rokov aktualizovať), bola schopná pochopiť pôvod vykázaných údajov.

4.2.   Dlhodobý trend (približne od roku 1980)

4.2.1.   Dlhodobý trend – obdobie

Ideálne obdobie na vykazovanie dlhodobých trendov je približne od roku 1980 (keď bola prijatá/nadobudla účinnosť smernica 2009/147/ES) do približne posledného roku vykazovaného obdobia. Existuje však určitá pružnosť, a preto, ak členský štát uskutočnil národné sčítania v rokoch (napríklad) 1980, 1995, 2015 a 2020, za vykazované obdobie 2019 – 2024 by sa mal vykazovať trend v rokoch 1980 až 2020. V prípade druhov, ktoré sa rozšírili od roku 1980 by sa trendy mali v ideálnom prípade vykazovať s rokom začiatku, ktorým je rok prvého hniezdenia/výskytu druhu, napr. ak bol druh po prvýkrát pozorovaný ako hniezdny druh v roku 2000, potom by obdobie dlhodobého trendu bolo obdobím od roku 2000. V prípade novo prilietajúcich druhov by dátum začiatku spadal do obdobia počas dvoch posledných vykazovaných období (t. j. 2013 až 2024 pre vykazované obdobie 2019 – 2024; pozri aj text ku kolónke 4.1.1).

Členským štátom, ktorým chýbajú údaje zo systému monitorovania populácií pred rokom 2000, sa odporúča, aby použili iné prípadné zdroje informácií o trendoch, napríklad dve vydania publikácie Birds in Europe  (20) (Vtáky v Európe), v ktorých sa uvádzajú pásmové odhady trendu národnej populácie (plus podporné odkazy) za väčšinu druhov v rokoch 1970 – 1990 a 1990 – 2000.

4.2.2.   Dlhodobý trend – vývoj

Pozri kolónku 4.1.2 „Krátkodobý trend – vývoj“ v predchádzajúcom texte.

Ak zaradenie do kategórie vývoja trendu vychádza z menej spoľahlivých údajov (alebo zo stanoviska odborníka), na odlíšenie „stabilného“ trendu od „stúpajúceho“ alebo „klesajúceho“ trendu by sa mala použiť stanovená prahová hodnota (celková zmena vo výške 20 % počas obdobia dlhodobého trendu) (10 % prahová hodnota sa používa v prípade krátkodobého trendu v kolónke 4.1.2).

Ďalšie usmernenie v súvislosti s trendmi populácie je uvedené v technickom usmernení k pojmom a definíciám.

4.2.3.   Dlhodobý trend – veľkosť

Pozri kolónku 4.1.3 „Krátkodobý trend – veľkosť“ v predchádzajúcom texte.

4.2.4.   Dlhodobý trend – použitá metóda

Pozri kolónku 4.1.4 „Krátkodobý trend – použitá metóda“ v predchádzajúcom texte.

4.2.5.   Zdroje

Pozri kolónku 4.1.5 v predchádzajúcom texte.

4.3.   Dodatočné informácie (nepovinné)

V tomto oddiele možno v podobe voľného textu uviesť doplňujúce informácie, ktoré sú relevantné vzhľadom na údaje uvedené na účely posúdenia trendov populácie v oddieloch 4.1 a 4.2 (názorné príklady sa uvádzajú v texte k predchádzajúcim kolónkam).

5.   Mapa a veľkosť hniezdneho rozšírenia

Pre väčšinu členských štátov EÚ už existujú národné atlasy hniezdnych druhov, pričom nový európsky atlas hniezdneho rozšírenia vtáctva („EBBA2“) bol uverejnený v roku 2020 (21). Naproti tomu len niekoľko krajín vydalo národné atlasy zimujúceho vtáctva, pričom mnoho druhov vtákov je beztak oveľa viac mobilných. Nevyžadujú sa preto žiadne údaje za rozšírenie vtáctva v zime.

5.1.   Citlivé druhy

Niektoré druhy sú mimoriadne citlivé na prenasledovanie, nezákonné zabíjanie alebo odchyt, a preto môžu byť vystavené skutočne zvýšenému riziku v súvislosti s ich ochranou alebo hospodárením, ak by sa zverejňovali podrobné informácie o ich rozšírení. V malom počte prípadov môžu členské štáty považovať druh za vystavený riziku, ak sa zverejňuje jeho rozšírenie vo forme požadovanej štandardnej mierky mriežky 10 × 10 km (pozri oddiel 5.3). Ak sa informácie o rozšírení, ktoré sa vykazujú podľa špecifikácií v kolónke 5.3, považujú sa za „citlivé“, možno v tejto kolónke vyznačiť možnosť „Áno“.

Ak je druh označený ako „citlivý“, Komisia a EEA neposkytnú verejnosti informácie o jeho rozšírení (napríklad dané informácie nezačlenia do verejnej dostupnej databázy alebo ich neuverenia na internetovej stránke).

5.2.   Rok alebo obdobie

Zadajte rok (napr. 2021) alebo obdobie (napr. 2019 – 2023), keď bolo hniezdne rozšírenie naposledy stanovené. Mnohé správy sa vzťahujú na obdobia, keďže rozšírenie väčšiny druhov sa bežne mapuje v rámci projektov národného atlasu, ktorých súčasťou je zvyčajne niekoľkoročná práca v teréne. Vykazovaný rok alebo obdobie by sa malo týkať skutočného obdobia, počas ktorého sa zbierali údaje.

Ak neexistujú žiadne aktuálne informácie z atlasu, členským štátom sa odporúča vykazovať aktuálnejší údaj prostredníctvom opätovného zmapovania vnútroštátneho rozšírenia s použitím iných údajov, napríklad výsledkov zo systémov každoročného monitorovania, údajov získaných z internetu a z vnútroštátnych alebo regionálnych prieskumov. V takýchto prípadoch sa mapa rozšírenia vypracuje na základe údajov z predchádzajúceho vykazovaného obdobia alebo s použitím starších údajov o rozšírení, ktoré sa aktualizovali o výsledky pravidelného monitorovania alebo s použitím údajov z online systémov na zber údajov. Vykazovaný rok alebo obdobie by mal byť rokom alebo obdobím, na ktoré sa vzťahuje vykázané rozšírenie.

5.3.   Mapa hniezdneho rozšírenia

Predložte mapu rozšírenia spolu s príslušnými metaúdajmi (projekcia, dátum, mierka). Normou sú bunky mriežky podľa ETRS89 veľkosti 10 × 10 km v projekcii LAEA (EPSG:3035) (22). Súbor údajov o rozšírení bude pozostávať z buniek mriežky veľkosti 10 km, v ktorých je hniezdenie zaznamenané alebo pravdepodobné (pozri ďalej v texte usmernenie k mapovaniu rozšírenia druhov); nie je povolené používať atribútové údaje na vykázanie prítomnosti alebo neprítomnosti druhu v bunke mriežky. Obdobie, počas ktorého boli údaje o rozšírení zozbierané, by sa malo zahrnúť do metaúdajov v súlade s usmerneniami INSPIRE (23). Technické špecifikácie k mapám rozšírenia sú uvedené na referenčnom portáli.

Členské štáty alebo malé územia, napríklad Kanárske ostrovy, Madeira alebo Azory, môžu používať mapy s mriežkami 1 × 1 km. Tieto sa agregujú do mriežky 10 × 10 km na účely vizualizácie na európskej úrovni.

Mriežky pre jednotlivé členské štáty sú k dispozícii na stiahnutie z referenčného portálu.

Mapa by mala zobrazovať hniezdny výskyt (t. j. prítomnosť alebo neprítomnosť) druhov v každej bunke mriežky. Vo všeobecnosti by sa mali zahrnúť len bunky mriežky, v ktorých je hniezdenie „potvrdené, „pravdepodobné“ alebo „možné“; vymedzenie hniezdnych kategórií a kódov je uvedené v tabuľke 2 v časti „Metodológia“ pre nový európsky atlas hniezdneho rozšírenia vtáctva (24). V prípade, keď je známe, že rozsah prieskumu a dostupnosť údajov sú nedostatočné, s použitím odborných znalostí alebo modelovania možno zahrnúť aj bunky, pri ktorých sa považuje za pravdepodobné, že budú obsahovať hniezdne populácie (najmä bežné druhy). V týchto prípadoch možno ďalšie informácie týkajúce sa spoľahlivosti údajov uviesť v kolónke 5.8 „Dodatočné informácie“.

5.4.   Veľkosť hniezdneho rozšírenia

Zadajte celkovú rozlohu súčasného rozšírenia v členskom štáte v km2. Vo väčšine prípadov pôjde o počet obsadených štvorcov veľkosti 10 × 10 km vynásobený číslom 100. Rozloha územia rozšírenia by sa mala vyjadriť mriežkami (10 × 10 km alebo 1 × 1 km), ktoré sa nachádzajú úplne alebo čiastočne na území členského štátu (t. j. mriežky, ktoré pretínajú hranice členských štátov, by sa mali počítať celé).

V prípade lokalizovaných druhov možno vykazovať rozlohu rozšírenia s použitím jemnejšieho rozlíšenia; napríklad v prípade druhov, ktoré sa nachádzajú len v jedinej lokalite, je oblasťou rozšírenia oblasť lokality, v ktorej sa druh vyskytuje, čo môže byť niekoľko hektárov.

5.5.   Použitá metóda

Táto kolónka sa používa na podrobný opis metodiky použitej na výpočet veľkosti hniezdneho rozšírenia v kolónke 5.4. Vyberte jednu z týchto kategórií:

a)	celkový prieskum alebo štatisticky spoľahlivý odhad;

b)	metóda založená najmä na extrapolácii z obmedzeného množstva údajov;

c)	metóda založená najmä na stanovisku odborníka na základe veľmi obmedzených údajov;

d)	nedostatočné údaje alebo nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Ak boli údaje zostavené z rôznych zdrojov, použite kategóriu pre najdôležitejší zdroj údajov.

„Použitá metóda“ by sa mala vykázať ako „d) nedostatočné údaje alebo nie sú k dispozícii žiadne údaje“ v prípade, že mapa rozšírenia, z ktorej vychádza odhadovaná rozloha územia rozšírenia (získaná prostredníctvom komplexného mapovania, modelovania alebo extrapolácie, alebo vo výnimočných prípadoch prostredníctvom odbornej interpretácie) pokrýva menej ako 75 % predpokladaného skutočného územia rozšírenia druhu a pri odhade rozlohy územia rozšírenia sa nepoužili žiadne iné údaje na doplnenie týchto chýbajúcich informácií (t. j. výsledná mapa je neúplná v súvislosti s predpokladaným rozšírením druhu, a preto je rozloha územia rozšírenia podhodnotená).

5.6.   Dodatočné mapy (nepovinné)

Táto kolónka sa používa v prípade, že členský štát chce predložiť dodatočnú mapu, ktorá sa líši od štandardne predkladanej mapy v kolónke 5.3. Treba poznamenať, že ide o nepovinnú kolónku, ktorá nenahrádza predloženie mapy v kolónke 5.3.

V tejto kolónke sa môžu uviesť mapy s iným rozlíšením ako 10 × 10 km alebo inými mriežkami, než je mriežka podľa ETRS89 LAEA (EPSG:3035).

5.7.   Zdroje

Na účely vytvorenia potrebného audítorského záznamu pre údaje uvedené v kolónkach 5.1 až 5.6 uveďte podrobnosti o kľúčových odkazoch alebo iných zdrojoch informácií použitých na vyplnenie týchto kolónok. Takéto zdroje môžu zahŕňať napríklad uverejnené dokumenty, neuverejnené údaje vedené v databázach, webové stránky a expertné pracovné skupiny. Ideálne je uviesť dostatok informácií, aby každá osoba, ktorá sa bude správou zaoberať (alebo ju o šesť či 12 rokov aktualizovať), bola schopná pochopiť pôvod vykázaných údajov.

5.8.   Dodatočné informácie (nepovinné)

V tomto oddiele možno v podobe voľného textu (maximálne 500 znakov) uviesť doplňujúce informácie, ktoré sú relevantné v súvislosti s údajmi uvedenými na účely posúdenia hniezdneho rozšírenia v kolónkach 5.1 až 5.7.

6.   Trend hniezdneho rozšírenia

6.1.   Krátkodobý trend (posledných 12 rokov)

Kolónky 6.1.1 až 6.1.5 slúžia na uvedenie informácií o krátkodobých trendoch hniezdneho rozšírenia na základe 12-ročného obdobia. Ak údaje chýbajú alebo sú neznáme, v prípade krátkodobého trendu sa vo všeobecnosti odporúča využiť stanovisko odborníka alebo iné zdroje údajov, napr. ak aktuálnejšie štúdie týkajúce sa konkrétnych druhov poskytujú prehľad súčasných trendov alebo v prípade veľmi vzácnych/lokalizovaných hniezdičov môžu vedomosti o bývalých/súčasných hniezdnych lokalitách umožňovať jednoduché porovnanie (napr. v roku 2013 sa vedelo o hniezdení v troch lokalitách a v/okolo roku 2024 sa v týchto troch lokalitách vyskytovali hniezdiče, takže krátkodobý trend rozšírenia je v podstate stabilný), potom možno vývoj trendu posúdiť s použitím týchto informácií spolu so stanoviskom odborníka.

6.1.1.   Krátkodobý trend – obdobie

Obdobie pre krátkodobé trendy je 12 rokov (dva cykly podávania správ). V prípade správ za obdobie 2019 – 2024 je to obdobie 2013 – 2024 alebo obdobie, ktoré sa mu čo najviac približuje. Určitá flexibilita je povolená, takže hoci v ideálnom prípade by sa trendy mali vykazovať za obdobie 2013 – 2024, budú akceptované aj iné údaje za odlišné, ale porovnateľné obdobie (napr.2009 – 2023), ak sa najlepšie dostupné údaje týkajú prieskumov v daných rokoch. V prípade novo prilietajúcich druhov by sa trendy mali v ideálnom prípade vykazovať s rokom začiatku, ktorým je rok prvého hniezdenia druhu, napr. ak bol druh po prvýkrát pozorovaný ako hniezdny druh v roku 2018, potom by pre vykazované obdobie 2019 – 2024 bolo obdobím krátkodobého trendu obdobie 2018 – 2024. Uveďte obdobie použité v tejto kolónke.

6.1.2.   Krátkodobý trend – vývoj

Uveďte, či bol trend rozšírenia počas obdobia uvedeného v kolónke 6.1.1 (môžete vybrať len jednu možnosť):

a)

stabilný

a)

kolísavý

b)

stúpajúci

c)

klesajúci

d)

neistý

e)

neznámy

Ďalšie usmernenie k výkladu a použitiu týchto kategórií vývoja trendu sa uvádza v texte ku kolónke 4.1.2 „Krátkodobý trend – vývoj“ v časti trend populácie. Kategória „kolísavý“ trend sa bude pravdepodobne uplatňovať na menší počet trendov rozšírenia ako trendov populácie, môže však stále byť náležitá, a to napríklad vtedy, keď je vnútroštátne rozšírenie druhu (s pravidelným výskytom) výrazne ovplyvnené sezónnymi podmienkami inde (napr. vysychaním uprednostňovaných mokradí ďalej na juhu).

6.1.3.   Krátkodobý trend – veľkosť

Ak je v kolónke 6.1.2 uvedené „stúpajúci“, „klesajúci“ alebo „neistý“, uveďte celkovú percentuálnu zmenu veľkosti rozšírenia počas obdobia trendu uvedeného v kolónke 6.1.1.

Vyberte z týchto možností:

a)

minimum;

b)

maximum;

c)

najlepšia jednotlivá hodnota. — Ak je k dispozícii len interval (napr. 20 – 30 %), tieto dve hodnoty by sa mali uviesť v možnostiach „a) minimum“ a „b) maximum“. — Ak je k dispozícii presný údaj (napr. 27 %), mal by sa uviesť v možnosti „c) najlepšia jednotlivá hodnota“. — Ak je k dispozícii priemer alebo „najpravdepodobnejší“ trend, spolu s 95 % hranicami spoľahlivosti možno všetky tieto tri hodnoty uviesť v príslušnom písmene c), a) a b). — Ak je známe len minimum (alebo maximum) hodnota (napr. na základe stanoviska odborníka), údaj by sa mal uviesť v kolónke „najlepšia jednotlivá hodnota“ a NIE v kolónke a) „minimum“ ani v kolónke b) „maximum“. Záporné hodnoty veľkosti trendu by sa mali vykazovať (t. j. uvedenie znamienka „–“) za všetky záporné veľkosti trendu, a to aj v prípadoch, keď je vývoj trendu už vykázaný ako „klesajúci“. Aby sa však predišlo vkladaniu zbytočných údajov, v prípade kladných hodnôt trendu netreba uvádzať znamienko „+“ (t. j. veľkosť trendu „15“ sa automaticky bude chápať ako +15 %). Treba poznamenať, že v prípade záporných trendov sa kolónky „minimum“ a „maximum“ týkajú minima a maxima v matematickom vyjadrení (nie minimálneho a maximálneho poklesu).

Ak je veľkosť trendu k dispozícii, môže sa vykázať aj za „stabilný“ alebo „kolísavý“ trend.

Usmernenie ku konkrétnym prípadom druhov, ktoré sa rozšírili alebo vyhynuli na vnútroštátnej úrovni počas obdobia trendu, sa uvádza v súvisiacom texte ku kolónke 4.1.3 „Krátkodobý trend – veľkosť“ v časti trend populácie.

6.1.4.   Krátkodobý trend – použitá metóda

Táto kolónka slúži na podrobný opis metodiky použitej na výpočet veľkosti krátkodobého trendu. Vyberte jednu z týchto kategórií:

a)	celkový prieskum alebo štatisticky spoľahlivý odhad (napr. porovnanie dvoch máp rozšírenia vychádzajúcich z presných údajov o rozšírení alebo osobitné monitorovanie rozšírenia druhu s dobrou štatistickou silou);

b)

metóda založená najmä na extrapolácii z obmedzeného množstva údajov (napr. trendy odvodené z údajov o výskyte zozbieraných na iné účely alebo z údajov zozbieraných len z časti zemepisného rozšírenia biotopu, alebo trendy založené na meraní niektorých iných predpokladov rozšírenia biotopu, napríklad zmeny krajinnej pokrývky);

c)	metóda založená najmä na stanovisku odborníka na základe veľmi obmedzených údajov;

d)	nedostatočné údaje alebo nie sú k dispozícii žiadne údaje.

6.1.5.   Zdroje

Na účely vytvorenia potrebného audítorského záznamu pre údaje uvedené v kolónkach 6.1.1 až 6.1.4 uveďte podrobnosti týkajúce sa kľúčových odkazov alebo iných zdrojov informácií použitých na vyplnenie týchto polí. Takéto zdroje môžu zahŕňať napríklad uverejnené dokumenty, neuverejnené údaje vedené v databázach, webové stránky a expertné pracovné skupiny. Ideálne je uviesť dostatok informácií, aby každá osoba, ktorá sa bude správou zaoberať (alebo ju o šesť či 12 rokov aktualizovať), bola schopná pochopiť pôvod vykázaných údajov.

6.2.   Dlhodobý trend (približne od roku 1980)

6.2.1.   Dlhodobý trend – obdobie

Ideálne obdobie na vykazovanie dlhodobých trendov je približne od roku 1980 (keď bola prijatá/nadobudla účinnosť smernica o vtáctve) približne do posledného roku vykazovaného obdobia. Existuje však určitá pružnosť, a preto, ak členský štát uskutočnil prieskumy na účely národného atlasu v rokoch (napríklad) 1980, 1995, 2015 a 2020, za vykazované obdobie 2019 – 2024 by sa mal vykazovať trend v rokoch 1980 až 2020.

V prípade druhov, ktoré sa rozšírili od roku 1980 by sa trendy mali v ideálnom prípade vykazovať s rokom začiatku, ktorým je rok prvého hniezdenia druhu, napr. ak bol druh po prvýkrát pozorovaný ako hniezdny druh v roku 2000, potom by obdobie dlhodobého trendu bolo obdobím od roku 2000. V prípade novo prilietajúcich druhov by dátum začiatku spadal do obdobia počas dvoch posledných vykazovaných období (t. j. 2013 až 2024 pre vykazované obdobie 2019 – 2024; pozri aj text ku kolónke 6.1.1).

Členské štáty, ktorým chýbajú údaje o trende rozšírenia z obdobia pred rokom 2000, by mohli použiť pôvodný EBCC Atlas (25) alebo publikáciu Birds in Europe  (26) (Vtáky v Európe), v ktorej sa uvádzajú pásmové odhady trendu vnútroštátneho výskytu v rokoch 1970 až 1990.

6.2.2.   Dlhodobý trend – vývoj

Pozri kolónku 6.1.2 „Krátkodobý trend – vývoj“ v predchádzajúcom texte.

6.2.3.   Dlhodobý trend – veľkosť

Pozri kolónku 6.1.3 „Krátkodobý trend – veľkosť“.

6.2.4.   Dlhodobý trend – použitá metóda

Pozri kolónku 6.1.4 „Krátkodobý trend – použitá metóda“.

6.2.5.   Zdroje

Pozri kolónku 6.1.5.

6.3.   Dodatočné informácie (nepovinné)

V tomto oddiele možno v podobe voľného textu (maximálne 500 znakov) uviesť doplňujúce informácie, ktoré sú relevantné v súvislosti s údajmi uvedenými na účely posúdenia trendu hniezdneho rozšírenia v oddieloch 6.1 až 6.2. Členský štát môže mať napríklad záujem poskytnúť informácie o zmenách zemepisného rozšírenia (krátkodobých alebo dlhodobých) alebo o roztrieštenosti rozšírenia, hoci nie sú vykázané žiadne zmeny celkovej veľkosti rozšírenia.

7.   Hlavné tlaky a hrozby

Účelom tohto oddielu je získať informácie o hlavných faktoroch, ktoré zapríčiňujú pokles jednotlivých druhov, zníženie ich počtov alebo obmedzenie územia ich výskytu. Mal by sa vyplniť za všetky druhy s pravidelným výskytom (ako sú uvedené v kontrolnom zozname k článku 12) v prípade týchto skupín:

—	druhy uvedených v prílohe I k smernici 2009/147/ES,

—	hniezdne a zimujúce druhy uvedené v prílohe II k smernici 2009/147/ES,

—	všetky ostatné sťahovavé druhy, ktoré sú príčinou klasifikácie územia na vnútroštátnej úrovni ako osobitne chráneného územia.

Členským štátom sa adresuje výzva, aby poskytli tieto informácie za všetky zvyšné druhy, v prípade ktorých sú informácie k dispozícii.

Ďalšie informácie týkajúce sa vykazovania hniezdnych, zimujúcich alebo tiahnucich druhov uvedených v prílohe I k smernici 2009/147/ES a iných druhov, ktoré sú príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia, podľa sezón sa nachádzajú v

tabuľke 2: Oddiely formátu správy o druhoch, ktoré sa majú vypĺňať za hniezdnu sezónu, sezónu zimovania a ťahu v prípade rôznych kategórií druhov vtákov.

Tlaky pôsobili počas súčasného vykazovaného obdobia a majú vplyv na dlhodobú životaschopnosť druhu alebo jeho biotopu (biotopov); hrozby sú budúce/predvídateľné vplyvy (v priebehu nasledujúcich dvoch vykazovaných období), ktoré by mohli ovplyvniť dlhodobú životaschopnosť druhu a/alebo jeho biotopu (biotopov) (pozri tabuľku 3). Hrozby sa nevykazujú samostatne; je zrejmé, že tlak vykázaný s časovým vymedzením „prebieha a pravdepodobne bude prebiehať aj v budúcnosti“ je tlakom a zároveň hrozbou, pričom tlak s časovým vymedzením „len v budúcnosti“ je len hrozbou. Hrozby by mali predstavovať také problémy, ktoré sú vyhodnotené ako primerane pravdepodobné (napr. na základe súčasných vykazovaných tlakov alebo predvídateľných projektov rozvoja). Vymedzenie tlakov a hrozieb je uvedené v nasledujúcej tabuľke 3.

Tabuľka 3

Vymedzenie tlaku a hrozby (v súvislosti s podávaním správ podľa článku 12)

	Obdobie pôsobenia/vymedzenie	Časový rámec
Tlak	pôsobí teraz a/alebo počas (akejkoľvek časti alebo celého) súčasného vykazovaného obdobia	súčasné šesťročné vykazované obdobie
Hrozba	faktory, pri ktorých sa očakáva, že budú pôsobiť v budúcnosti po súčasnom vykazovanom období	budúce dve vykazované obdobia, t. j. v rámci 12 rokov nasledujúcich po konci súčasného vykazovaného obdobia

7.1.   Charakterizácia tlakov

Uveďte zoznam tlakov: uveďte maximálne 20 tlakov. Zoznam tlakov je k dispozícii na referenčnom portáli.

Za každý taxón vtákov:

a)	vyberte maximálne 20 položiek pre tlaky s použitím kódu na druhej úrovni z hierarchického zoznamu. Zoznam tlakov a hrozieb je k dispozícii na referenčnom portáli;

b)

za každý tlak uveďte časové vymedzenie, ktoré predstavuje časový rámec, v ktorom tlak pôsobí. Časové vymedzenie v minulosti, ale teraz vďaka opatreniam zastavený Na vykazovanie tlakov, ktoré boli zastavené v určitom momente v súčasnom vykazovanom období. Pri výbere tejto možnosti netreba vypĺňať kolónky týkajúce sa rozsahu a vplyvu. Prebieha Na vykazovanie tlakov, ktoré prebiehajú počas vykazovaného obdobia, t. j. neexistuje žiaden dôkaz o ich zastavení vďaka opatreniam. Prebieha a pravdepodobne bude prebiehať aj v budúcnosti Na vykazovanie tlakov aj hrozieb. Pri výbere tejto možnosti netreba vypĺňať kolónky týkajúce sa rozsahu a vplyvu za tú časť zápisu, ktorá sa týka hrozby; vypĺňajú sa len za časť zápisu týkajúcu sa tlaku. Len v budúcnosti Na vykazovanie hrozieb. Pri výbere tejto možnosti netreba vypĺňať kolónky týkajúce sa rozsahu a vplyvu.

c)

Za každý uveďte podiel populácie ovplyvnenej daným tlakom (rozsah) – „celá > 90 %“, „väčšina 50 – 90 %“ alebo „menšina < 50 %“. Rozsah (podiel ovplyvnenej populácie)* [*vypĺňa sa len pri časovom vymedzení „prebieha“ a „prebieha a pravdepodobne bude prebiehať aj v budúcnosti“. Hoci druhá z uvedených kategórií zahŕňa aj hrozby, údaje o „rozsahu“ a „vplyve“ sa budú týkať len tlakov]. Celá > 90 % viac ako 90 % populácie vykázanej v členskom štáte je ovplyvnených tlakom Väčšina 50 – 90 % 50 – 90 % populácie vykázanej v členskom štáte je ovplyvnených tlakom Menšina <50 % menej ako 50 % populácie vykázanej v členskom štáte je ovplyvnených tlakom

d)

Uveďte vplyv na populáciu alebo biotop druhu – „veľký vplyv“, „stredný vplyv“ alebo „malý vplyv“. Vplyv udáva, ako tlak ovplyvňuje pokles populácie alebo biotopu druhu. Vplyv (na populáciu alebo biotop druhu)* [*vypĺňa sa len pri časovom vymedzení „prebieha“ a „prebieha a pravdepodobne bude prebiehať aj v budúcnosti“. Hoci druhá z uvedených kategórií zahŕňa aj hrozby, údaje o „rozsahu“ a „vplyve“ sa budú týkať len tlakov]. Veľký vplyv Uvedený vplyv je veľmi významným faktorom, ktorý prispieva k poklesu populácie alebo biotopu druhu. Ide o významný priamy alebo bezprostredný vplyv na populáciu. Stredne veľký vplyv Uvedený vplyv prispieva k poklesu populácie alebo biotopu druhu, ale nejde o tlak s veľkým ani malým vplyvom. Má stredný priamy/bezprostredný alebo nepriamy vplyv na populáciu. Malý vplyv Uvedený vplyv prispieva k poklesu populácie alebo biotopu druhu, ale nie je hlavným vplyvom a pôsobí v kombinácii s inými vplyvmi a/alebo faktormi.

e)

Uveďte miesto, kde tlak prevažne pôsobí. Mala by sa vybrať len jedna možnosť. Miesto* (*vyberte možnosť, ktorá zodpovedá miestu, kde tlak hlavne pôsobí) V členskom štáte Vyberte v prípade tlakov, ktoré pôsobia v danom členskom štáte alebo v členskom štáte aj mimo neho, ale majú približne rovnaký vplyv na vnútroštátnu populáciu vtáctva. Inde v EÚ Ak tlak pôsobí predovšetkým inde v EÚ (ale môže pôsobiť aj v členskom štáte). Mimo EÚ Ak je známe, že tlak pôsobí najmä mimo členských štátov EÚ. V EÚ aj mimo EÚ Ak tlak pôsobí v členských štátoch EÚ aj mimo nich. Neznáme Miesto, kde tlak pôsobí, je neznáme.

Celkový vplyv tlaku, ako je uvedený v kolónkach časové vymedzenie, rozsah a vplyv, by mal odrážať vplyv tlaku na trendy druhov.

Ak sú spomedzi tlakov vybraté invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy Únie, je povinné uvádzať mená týchto druhov v kolónke f). Pre tieto druhy bude k dispozícii rozbaľovací zoznam. Zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie je uvedený na referenčnom portáli k článku 12. Ak sa tlak týka „Iných inváznych nepôvodných druhov (iných ako druhov vzbudzujúcich obavy Únie)“, uvedenie mien týchto druhov v kolónke g) je nepovinné. Vyberte z databázy EASIN (pozri referenčný portál k článku 12). V oboch prípadoch môžete vybrať viac druhov.

Ak chce členský štát poskytnúť presnejšie informácie o povahe určitého tlaku, môže ich uviesť v kolónke 7.4 „Dodatočné informácie“.

Podrobnejšie usmernenie k vykazovaniu tlakov/hrozieb je uvedené v usmerneniach a poznámkach v zozname tlakov a hrozieb, ktorý je k dispozícii na referenčnom portáli.

7.2.   Použité metódy (nepovinné)

V nepovinnej kolónke „Použité metódy“ sa vypĺňajú všeobecné informácie týkajúce sa vykazovania tlakov a jej vyplnenie sa nevyžaduje v prípade osobitných tlakov. Ak sa v súvislosti s osobitným tlakom používa určitá metodika, túto informáciu možno uviesť v kolónke 7.4 „Dodatočné informácie“.

Vyberte jednu z týchto kategórií:

a)	celkový prieskum alebo štatisticky spoľahlivý odhad;

b)	metóda založená najmä na extrapolácii z obmedzeného množstva údajov;

c)	metóda založená najmä na stanovisku odborníka na základe veľmi obmedzených údajov;

d)	nedostatočné údaje alebo nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Vybrať možno len jednu kategóriu; ak boli údaje zostavené z rôznych zdrojov, vyberte kategóriu pre najdôležitejší zdroj údajov.

7.3.   Zdroje informácií (nepovinné)

Na účely vytvorenia potrebného audítorského záznamu pre údaje uvedené v kolónke 7.1 môžu členské štáty uviesť podrobnosti týkajúce sa kľúčových odkazov alebo iných zdrojov na podporu dôkazov o vykázaných tlakoch. Takéto zdroje môžu zahŕňať napríklad uverejnené dokumenty, neuverejnené údaje vedené v databázach, webové stránky a expertné pracovné skupiny. Ak bolo v kolónke 7.2 uvedené stanovisko odborníka, v tejto kolónke možno uviesť ďalšie informácie. Ideálne je uviesť dostatok informácií, aby každá osoba, ktorá sa bude správou zaoberať (alebo ju o šesť či 12 rokov aktualizovať), bola schopná pochopiť pôvod vykázaných informácií.

7.4.   Dodatočné informácie (nepovinné)

Ak chce členský štát poskytnúť dodatočné informácie o určitých tlakoch (napr. odhady ročnej úmrtnosti spôsobenej konkrétnym tlakom, napríklad nezákonným zabíjaním) alebo metodike, môže ich uviesť v tejto kolónke.

8.   Ochranné opatrenia

Členské štáty sú povinné opísať najdôležitejšie ochranné opatrenia prijaté pri druhoch, pri ktorých sa tieto informácie požadujú (pozri

tabuľku 2: Oddiely formátu správy o druhoch, ktoré sa majú vypĺňať za hniezdnu sezónu, sezónu zimovania a ťahu v prípade rôznych kategórií druhov vtákov). Členským štátom sa zároveň odporúča, aby poskytli tieto informácie aj za všetky zvyšné druhy, ak sú k dispozícii.

8.1.   Stav opatrení

Uveďte, či sú opatrenia potrebné, alebo nie. Ak je odpoveď „Áno“, pokračujte výberom z týchto možností (možno vybrať len jednu možnosť):

a)	opatrenia sú určené, ale ešte neboli prijaté;

b)	opatrenia sú potrebné, ale nedajú sa určiť;

c)	časť určených opatrení bola prijatá;

d)	väčšina určených opatrení bola prijatá/všetky určené opatrenia boli prijaté.

8.2.   Rozsah prijatých opatrení

Ak bola prijatá časť určených opatrení [kolónka 8.1 písm. c)] alebo väčšina určených opatrení/všetky určené opatrenia [kolónka 8.1 písm. d)], uveďte rozsah týchto opatrení, t. j. podiel populácie, ktorý ovplyvňujú:

a)

< 50 %

b)

50 – 90 %

c)

> 90 %

Posúdenie by malo byť vo všeobecnej rovine.

8.3.   Hlavný účel prijatých opatrení

A.

Uveďte hlavné účely prijatých opatrení. Táto časť by sa mala vypĺňať len v prípade, že ochranné opatrenia boli prijaté [kolónka 8.1 písm. c) „časť určených opatrení bola prijatá“ je označená odpoveďou „áno“ alebo kolónka 8.1 písm. d) „väčšina určených opatrení bola prijatá/všetky určené opatrenia boli prijaté“ je označená odpoveďou „áno“]. Možno vybrať viacero účelov: a) zachovať súčasný stav rozšírenia, populácie a/alebo biotopu daného druhu; b) zväčšiť súčasné rozšírenie druhu; c) zvýšiť veľkosť populácie a/alebo zlepšiť dynamiku populácie (zvýšiť úspešnosť reprodukcie, znížiť úmrtnosť, zlepšiť štruktúru podľa veku/pohlavia) d) obnoviť biotop daného druhu.

B.	Na účely identifikovania hlavného účelu prijatých opatrení uveďte, či je účelom opatrení (možno vybrať len jednu možnosť): — zachovať súčasný stav; — rozšíriť výskyt; — zvýšiť alebo zlepšiť populáciu; — obnoviť biotop.

Účelom tejto kolónky nie je opísať účinok opatrení, ale skôr zamýšľaný cieľ vykonaných opatrení. Ďalšie informácie k odpovedi sú uvedené v nasledujúcej kolónke 8.5.

8.4.   Lokalizácia opatrení

Uveďte, kde sa opatrenia predovšetkým vykonávajú. Táto časť by sa mala vypĺňať len v prípade, že boli prijaté ochranné opatrenia [kolónka 8.1 písm. c) a d) „časť určených opatrení bola prijatá“ a „väčšina určených opatrení bola prijatá/všetky určené opatrenia boli prijaté“ je označená odpoveďou „áno“] – (možno vybrať len jednu možnosť):

a)	len vo vnútri sústavy Natura 2000;

b)	vo vnútri aj mimo sústavy Natura 2000;

c)	len mimo sústavy Natura 2000.

Účelom tejto kolónky je získať informácie o tom, na aké územie je ochranné opatrenie primárne zamerané. Vyberte preto možnosť a) v prípade, že sa všetky opatrenia alebo ich prevažná väčšina obmedzuje na sústavu Natura 2000, možnosť b) v prípade, že úsilie vykonávať opatrenia vo vnútri aj mimo sústavy Natura 2000 je približne rovnaké, a možnosť c) v prípade, že všetky alebo prevažná väčšina opatrení sa uskutočňuje mimo sústavy Natura 2000.

8.5.   Reakcia na opatrenia

Uveďte odhad toho, kedy opatrenia začnú alebo sa očakáva, že začnú neutralizovať tlak a prinášať pozitívne účinky (vzhľadom na hlavný účel opatrení uvedený v kolónke 8.3). Vyberte jednu možnosť:

a)	reakcia v krátkodobom horizonte (v rámci aktuálneho vykazovaného obdobia, napr. 2019 – 2024);

b)	reakcia v strednodobom horizonte (v rámci dvoch nasledujúcich vykazovaných období, napr. 2025 – 2036);

c)	reakcia v dlhodobom horizonte (napríklad po roku 2036).

8.6.   Zoznam hlavných ochranných opatrení

Uveďte maximálne 20 ochranných opatrení. Členské štáty by mali použiť kódy uvedené na referenčnom portáli.

Podrobnejšie usmernenie k používaniu ochranných opatrení sa uvádza v technickom usmernení k pojmom a definíciám a v poznámkach v zozname ochranných opatrení, ktorý je k dispozícii na referenčnom portáli.

8.7.   Dodatočné informácie (nepovinné)

Tu možno uviesť dodatočné informácie pre lepšie pochopenie informácií o ochranných opatreniach.

9.   Pokrytie v rámci sústavy Natura 2000 (osobitne chránené územia)

Účelom tohto oddielu je získať informácie o pokrytí v rámci sústavy Natura 2000 (osobitné chránené územia) za jednotlivé druhy. Podľa článku 4 smernice sú členské štáty povinné klasifikovať najvhodnejšie územia pre určité druhy ako osobitne chránené územia. Aby bolo možné posúdiť rozsah pokrytia siete osobitne chránených území za každý príslušný druh na úrovni EÚ, sú členské štáty povinné vykazovať veľkosť (a krátkodobý trend) populácie, ktorá sa vyskytuje v rámci ich národnej siete osobitne chránených území.

Tento oddiel by sa mal vypĺňať len za druhy uvedené v prílohe I k smernici 2009/147/ES a za ostatné sťahovavé druhy, ktoré sú príčinou klasifikácie územia na vnútroštátnej úrovni ako osobitne chráneného územia, ako sa uvádza v kontrolnom zozname druhov na referenčnom portáli.

Ďalšie informácie týkajúce sa vykazovania hniezdnych, zimujúcich alebo tiahnucich druhov uvedených v prílohe I k smernici 2009/147/ES a iných druhov, ktoré sú príčinou klasifikácie územia ako osobitne chráneného územia, podľa sezón sa nachádzajú v

tabuľke 2: Oddiely formátu správy o druhoch, ktoré sa majú vypĺňať za hniezdnu sezónu, sezónu zimovania a ťahu v prípade rôznych kategórií druhov vtákov.

Podkladové informácie sú uvedené v technickom usmernení k pojmom a definíciám.

9.1.   Veľkosť populácie vo vnútri sústavy Natura 2000 (osobitne chránené územia)

Uveďte odhad celkovej veľkosti populácie zahrnutej do národnej siete osobitne chránených území počas rovnakého roku alebo obdobia, ako sa uvádza v kolónke 3.1. Podrobnosti k vypĺňaniu kolónok a), b), c) a/alebo d) sú uvedené v texte ku kolónke 3.2 „Veľkosť populácie“.

Aby sa predišlo nadhodnoteniu údajov, môže byť potrebné, aby členské štáty upravili smerom nadol celkovú veľkosť populácie vo vnútri sústavy Natura 2000 v prípade niektorých presúvajúcich sa zimujúcich druhov, aby sa zohľadnili významné presuny jedincov medzi osobitne chránenými územiami, čo môže platiť napríklad pri rôznych druhoch husí zimujúcich v severozápadnej Európe.

9.2.   Druh odhadu

Vyberte jednu z týchto možností:

—

najlepší odhad – najlepší jednotlivý údaj, ktorý je k dispozícii (vrátane prípadu, že je k dispozícii len maximum veľkosti populácie), alebo interval odvodený napríklad zo sčítania populácie, súhrnu údajov z lokalít, z odhadu založeného na údajoch o hustote a rozšírení populácie alebo zo stanoviska odborníka, pričom pre daný interval však neboli vypočítané 95 % hranice spoľahlivosti. V kolónke 9.3 možno uviesť, či je najlepší odhad založený na údajoch z monitorovania, extrapolácii alebo stanovisku odborníka,

—	viacročný priemer – priemerná hodnota (a interval), ak bola veľkosť populácie odhadnutá za viacero rokov počas vykazovaného obdobia;

—	95 % interval spoľahlivosti – odhady odvodené z výberového zisťovania alebo z modelu, pre ktorý možno vypočítať 95 % hranice spoľahlivosti [ako sú vykázané v kolónkach 9.1 písm. b) a c)];

—

minimum – ak neexistujú dostatočné údaje ani na uskutočnenie voľnejšieho odhadu veľkosti populácie, ale vie sa, že veľkosť populácie presahuje určitú hodnotu, alebo ak vykázaný interval vychádza z výberového zisťovania alebo projektu monitorovania, v rámci ktorého sa skutočná veľkosť populácie pravdepodobne podcenila.

Postupujte podľa rovnakých pokynov ako v prípade kolónky 3.3 „Druh odhadu“ v časti veľkosť populácie.

9.3.   Veľkosť populácie vo vnútri siete – použitá metóda

Vyberte jednu z týchto možností (analogicky ku kolónke 3.4 „Použitá metóda“):

a)	celkový prieskum alebo štatisticky spoľahlivý odhad;

b)	metóda založená najmä na extrapolácii z obmedzeného množstva údajov;

c)	metóda založená najmä na stanovisku odborníka na základe veľmi obmedzených údajov;

d)	nedostatočné údaje alebo nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Postupujte podľa rovnakých pokynov ako v prípade kolónky 3.4 „Použitá metóda“ v časti veľkosť populácie.

9.4.   Krátkodobý trend veľkosti populácie v rámci siete – vývoj

Rovnako ako v kolónke 4.1.2 „Krátkodobý trend – vývoj“ uveďte, či bol trend populácie v rámci siete osobitne chránených území počas obdobia krátkodobého trendu (ako je vykázané v kolónke 4.1.1) (môžete vybrať len jednu možnosť):

a)

stabilný;

b)

kolísavý;

c)	stúpajúci;

d)	klesajúci;

e)

neistý;

f)

neznámy.

Ďalšie usmernenie k výkladu a používaniu týchto kategórií vývoja trendu sa uvádza v texte ku kolónke 4.1.2 „Krátkodobý trend – vývoj“.

9.5.   Krátkodobý trend veľkosti populácie v rámci siete – použitá metóda

Vyberte z nasledujúcich možností tú, ktorá najlepšie opisuje metódu použitú na posúdenie vývoja krátkodobého trendu (podľa kolónky 4.1.4 „Krátkodobý trend – použitá metóda“):

a)	celkový prieskum alebo štatisticky spoľahlivý odhad;

b)	metóda založená najmä na extrapolácii z obmedzeného množstva údajov;

c)	metóda založená najmä na stanovisku odborníka na základe veľmi obmedzených údajov;

d)	nedostatočné údaje alebo nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Vybrať možno len jednu kategóriu; ak boli údaje zostavené z rôznych zdrojov, vyberte kategóriu pre najdôležitejší zdroj údajov.

Postupujte podľa rovnakých pokynov ako v prípade poľa 4.1.4 „Krátkodobý trend – použitá metóda“.

9.6.   Dodatočné informácie (nepovinné)

V tomto oddiele možno v podobe voľného textu (maximálne 500 znakov) uviesť doplňujúce informácie, ktoré sú relevantné v súvislosti s údajmi uvedenými v kolónkach 9.1 až 9.5.

Ďalej uvedené informácie týkajúce sa oddielu 10 „Pokrok v činnosti týkajúcej sa medzinárodných akčných plánov pre druhy, plánov hospodárenia a stručných vyjadrení k hospodáreniu“ a oddielu 11 „Informácie týkajúce sa druhov uvedených v prílohe II“ treba uviesť za každý taxón v rámci všetkých príslušných sezón.

10.   Pokrok v činnosti týkajúcej sa medzinárodných akčných plánov pre druhy, plánov hospodárenia a stručných vyjadrení k hospodáreniu

Účelom tohto oddielu je získať informácie o činnosti členských štátov v oblasti niektorých najohrozenejších druhov vtákov EÚ, pre ktoré boli vypracované medzinárodne (alebo mnohostranné (27)) akčné plány pre druhy alebo stručné vyjadrenia k hospodáreniu, ako aj v oblasti súboru lovných druhov, ktoré sa považujú za druhy v zlom stave v EÚ a pre ktoré boli vypracované plány hospodárenia (28). Vykazovanie zahŕňa aj činnosti uskutočnené v rámci plánov, ktoré prijali iné medzinárodné organizácie a ktorých signatárom je aj EÚ, ako je Bernský dohovor (29), Dohoda o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva (AEWA) (30) a Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (CMS) (31).

EÚ od 90. rokov 20. storočia sa na ochranu mnohých z týchto druhov (napr. prostredníctvom projektov LIFE) vynakladá značné zdroje, a preto sa od členských štátov vyžaduje, aby zostavili súhrn krokov podniknutých na vnútroštátnej úrovni s cieľom vykonávať tieto plány a zlepšiť stav príslušných druhov. Zoznam príslušných taxónov s uvedením druhu plánu je k dispozícii na referenčnom portáli. Tento oddiel treba vyplniť na úrovni druhov/poddruhov.

10.1.   Druh medzinárodného plánu

Použite druh medzinárodného plánu (akčný plán pre druhy, plán hospodárenia alebo stručné vyjadrenie k hospodáreniu) stanovený v zozname taxónov s medzinárodnými alebo mnohostranným plánmi, ktorý je k dispozícii na referenčnom portáli.

10.2.   Bol prijatý národný plán viazaný na medzinárodný akčný plán pre druhy/plán hospodárenia/stručné vyjadrenie k hospodáreniu?

Vyberte „Áno“ alebo „Nie“. Ak ste vybrali „Áno“, uveďte webový odkaz (a/alebo bibliografický odkaz) na národný plán v kolónke 10.5 „Zdroje ďalších informácií“. Kolónky 10.3 a 10.4 treba vyplniť bez ohľadu na to, či ste na v tejto kolónke vybrali „Áno“ alebo „Nie“.

10.3.   Posúdenie účinnosti akčných plánov pre druhy týkajúcich sa globálne ohrozených druhov

V tejto kolónke treba uviesť informácie o vnútroštátnom stave druhov (z hľadiska veľkosti populácie a výskytu/rozšírenia) v súvislosti s cieľmi vytýčenými v akčných plánoch pre druhy/stručných vyjadreniach k hospodáreniu. Zoznam druhov s akčnými plánmi pre druhy a stručnými vyjadreniami k hospodáreniu, za ktoré by sa mala táto kolónka vyplniť, je uvedený v zozname taxónov s medzinárodnými alebo mnohostranným plánmi, ktorý je k dispozícii na referenčnom portáli (32). Podrobnejší zoznam vrátane cieľov, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení každého druhu, je uvedený na referenčnom portáli.

V niektorých plánoch sa uvádzajú odlišné krátkodobé a dlhodobé ciele. Napríklad v akčnom pláne pre druh Clanga clanga (=Aquila clanga) sa uvádzajú tieto ciele súvisiace s rozšírením alebo veľkosťou populácie:

a)	„v krátkodobom horizonte zastaviť pokles populácie a ochrániť všetky existujúce hniezdne biotopy a biotopy využívané na odpočinok a zimovanie“;

b)	„v dlhodobom horizonte zabezpečiť rozšírenie a počty európskej populácie orla hrubozobého obnovením výskytu na úroveň z roku 1920“.

Ak sa dosiahol krátkodobý cieľ (napr. stabilizácia veľkosti populácie) alebo pokrok pri plnení daného cieľa, mala by sa vybrať možnosť „a) približuje k zámeru/cieľu (cieľom) plánu“.

Niektoré plány zahŕňajú ciele, ktoré nie sú priamo vyjadrené ako zvýšenie/stabilizácia populácie alebo rozšírenia, ale napríklad ako zníženie úmrtnosti spôsobenej určitými tlakmi alebo ako ochrana/obnova určitých kľúčových lokalít. Účinnosť plánu by sa mala posudzovať vzhľadom na vplyv týchto opatrení na veľkosť populácie/rozšírenie. Napríklad v prípade, že sa obnovilo niekoľko kľúčových lokalít druhu (bol dosiahnutý krátkodobý cieľ) s dlhodobým zámerom stabilizovať populáciu druhu, ale veľkosť populácie stále klesá (s nezmenenou mierou poklesu), mala by sa vybrať možnosť „b) nezmenil“.

Vyberte jednu z nasledujúcich možností:

a)	približuje k zámeru/cieľu (cieľom) plánu;

b)

nezmenil;

c)	ďalej zhoršuje vzhľadom na zámer/cieľ (ciele) plánu.

10.4.   Posúdenie účinnosti plánov hospodárenia pre lovné druhy, ktoré nie sú v bezpečnom stave

Táto kolónka je určená pre lovné druhy, ktoré nie sú v bezpečnom stave. Uvádzajú sa v nej informácie o ich stave (z hľadiska veľkosti populácie a výskytu/rozšírenia) na vnútroštátnej úrovni v súvislosti s cieľmi načrtnutými v plánoch hospodárenia. Zoznam druhov s plánmi hospodárenia, za ktoré by sa mala táto kolónka vyplniť, je uvedený v zozname taxónov s medzinárodnými alebo mnohostranným plánmi, ktorý je k dispozícii na referenčnom portáli (33). Podrobnejší zoznam vrátane cieľov, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení každého druhu, je uvedený na referenčnom portáli.

Vyberte jednu z týchto možností (postupujte podľa rovnakých pokynov ako pri kolónke 10.3):

a)

zlepšuje;

b)

nezmenil;

c)	ďalej zhoršuje.

10.5.   Zdroje ďalších informácií

Členské štáty by v tejto kolónke mali uviesť odkazy na príslušné webové stránky, webové odkazy a/alebo bibliografické odkazy na príslušné publikácie (napr. národné plány), kontaktné údaje zodpovednej organizácie atď.

11.   Informácie týkajúce sa druhov uvedených v prílohe II (článok 7 smernice 2009/147/ES)

Tento oddiel treba vyplniť na úrovni druhov/poddruhov.

11.1.   Je daný druh vnútroštátne loveným druhom?

Nie všetky druhy uvedené v prílohe II k smernici 2009/147/ES sa lovia vo všetkých (príslušných) členských štátoch. Tu uveďte, či sa daný druh vo vašej krajine skutočne loví (34). Ak „Áno“, vyplňte kolónky 11.2 až 11.4.

V tejto kolónke sa uvádza, či sa druh v praxi loví na vnútroštátnej úrovni. Napríklad, ak druh vo vnútroštátnych/regionálnych právnych predpisoch nie je neklasifikovaný ako lovný druh (takže sa nemôže loviť) alebo ak existuje trvalý zákaz lovu (na lovné druhy), odpoveď by mala byť „Nie“. Ďalšie informácie možno uviesť v kolónke 11.4 „Dodatočné informácie“.

11.2.   Štatistika úlovkov

Poskytnite národnú štatistiku úlovkov (za jedince) za rok/loveckú sezónu počas šiestich rokov vykazovaného obdobia: uveďte jednotku (jedince) v kolónke 11.2 písm. a) a v prípade potreby vyplňte informácie za loveckú sezónu alebo za rok v kolónke 11.2 písm. b) (t. j. lovecká sezóna, nepovinné) a v kolónke 11.2 písm. c)(ak sa nepoužíva lovecká sezóna). Lovecká sezóna 1 za vykazované obdobie 2019 – 2024 je 2018/2019 (začína na jeseň 2018 a končí na jar 2019); sezóna 6 je 2023/2024. Ak je známa presná hodnota, zadajte ju do kolónky „minimum“ aj do kolónky „maximum“. Ak sú k dispozícii len minimálne alebo len maximálne údaje, treba ich uviesť v príslušných poliach „minimum“ a „maximum“. K dispozícii je aj možnosť „neznámy počet“.

Ak je štatistika úlovkov k dispozícii len za skupinu druhov bez spoľahlivého rozčlenenia na jednotlivé druhy, mal by sa odhadnúť podiel (napr. 50 – 90 % úlovku pripadá na dominantný druh a 0 – 5 % na iné druhy) za každý druh a vykázať ako „min.“ a „max.“ v kolónke 11.2. V kolónke 11.4 „Dodatočné informácie“ by sa malo uviesť náležité vysvetlenie {napr. „Štatistika úlovkov (minimálny – maximálny počet) bolo získaná za skupinu druhov [(druh 1), (druh 2), (druh x)], ale pravdepodobne > 90 % súvisí s druhmi uvedenými v tejto správe“}. „Použitá metóda“ (kolónka 11.3) by mala odrážať skutočnosť, že vykázané údaje sú približné údaje a mala by sa teda vybrať možnosť „b“ alebo „c“.

11.3.   Štatistika úlovkov – použitá metóda

Vyberte, ktorá z nasledujúcich možností najlepšie opisuje metódu použitú na účely poskytnutia štatistiky úlovkov:

a)	celkový prieskum alebo štatisticky spoľahlivý odhad;

b)	metóda založená najmä na extrapolácii z obmedzeného množstva údajov;

c)	metóda založená najmä na stanovisku odborníka na základe veľmi obmedzených údajov;

d)	nedostatočné údaje alebo nie sú k dispozícii žiadne údaje.

11.4.   Dodatočné informácie (nepovinné)

Uveďte webové odkazy alebo bibliografické odkazy na kľúčové zdroje informácií použitých na vyplnenie kolónok v oddiele 11 vrátane podrobností o akýchkoľvek vnútroštátnych správach alebo online databázach. Môžu sa tu uviesť aj všetky ostatné informácie týkajúce sa štatistiky úlovkov, napríklad informácie týkajúce sa kontrol potvrdenia kvality a presnosti údajov, alebo informácie, či sa zbierajú dodatočné demografické údaje (napr. prostredníctvom prieskumov zameraných na krídla). Takisto sa v tejto kolónke môžu uviesť aj všetky nedávne zmeny metód prieskumu alebo nástrojov na podávanie správ.

Odkazy

BirdLife International (2004) Birds in Europe: population estimates, trends and conservation status. BirdLife International (BirdLife Conservation Series No. 12), Cambridge, Spojené kráľovstvo.

del Hoyo, J. a Collar, N.J. (2014) HBW and BirdLife International Illustrated Checklist of the Birds of the World. Zväzok 1: Nespevavce. Lynx Edicions, Barcelóna.

Hagemeijer, E.J.M. a Blair, M., eds. (1997) The EBCC Atlas of European Breeding Birds: their distribution and abundance. T a A D Poyser, Londýn.

Sokos, C. & Birtsas, P. (2014) The last indigenous black-necked pheasant population in Europe. G@lliformed 8: s. 13 – 22.

Tucker, G.M. a Heath, M.F. (1994) Birds in Europe: their conservation status. BirdLife International (BirdLife Conservation Series No. 3), Cambridge, Spojené kráľovstvo.