<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><DECISION.ECR xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.DECISION.ECR><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T‑235/16</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62016TJ0235</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2017:413">EU:T:2017:413</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>4</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>4</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.DECISION.ECR><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20170621">21. 6. 2017</DATE> – VEC T‑235/16 [VÝŇATKY]</P><P>GP JOULE PV/EUIPO – GREEN POWER TECHNOLOGIES (GPTECH)</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Všeobecného súdu</HT> (siedma komora)</P><P>z <DATE ISO="20170621">21. júna 2017</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: angličtina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Ochranná známka Európskej únie</KEYWORD><KEYWORD>Námietkové konanie</KEYWORD><KEYWORD>Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie GPTech</KEYWORD><KEYWORD>Skoršie slovné ochranné známky Európskej únie GP JOULE</KEYWORD><KEYWORD>Nepredloženie dôkazov o oprávnení podať námietku námietkovému oddeleniu</KEYWORD><KEYWORD>Predloženie dôkazov prvý raz pred odvolacím senátom</KEYWORD><KEYWORD>Nezohľadnenie</KEYWORD><KEYWORD>Voľná úvaha odvolacieho senátu</KEYWORD><KEYWORD>Okolnosti brániace zohľadneniu nových alebo dodatočných dôkazov</KEYWORD><KEYWORD>Článok 76 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009</KEYWORD><KEYWORD>Pravidlo 17 ods. 4, pravidlo 19 ods. 2, pravidlo 20 ods. 1 a pravidlo 50 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2868/95</KEYWORD></INDEX><DECISION.ECR.INIT><P>Vo veci T‑235/16,</P></DECISION.ECR.INIT><P><HT TYPE="BOLD">GP Joule PV GmbH &amp; Co. KG</HT>, so sídlom v Reußenköge (Nemecko), v zastúpení: F. Döring, advokát,</P><P>žalobkyňa,</P><P>proti</P><P><HT TYPE="BOLD">Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)</HT>, v zastúpení: E. Zaera Cuadrado, splnomocnená zástupkyňa,</P><P>žalovanému,</P><P>ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO</P><P><HT TYPE="BOLD">Green Power Technologies, SL</HT>, so sídlom v Bollullos de la Mitación (Španielsko),</P><P>ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z <DATE ISO="20160209">9. februára 2016</DATE> (vec R 848/2015‑2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami GP Joule PV a Green Power Technologies,</P><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),</P><P>v zložení: predsedníčka komory V. Tomljenović, sudcovia A. Marcoulli a A. Kornezov (spravodajca),</P><P>tajomník: E. Coulon,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20160510">10. mája 2016</DATE>,</VISA><VISA>so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20160729">29. júla 2016</DATE>,</VISA><VISA>so zreteľom na zmenu zloženia komôr Všeobecného súdu,</VISA><?PAGE NO="2"?><VISA>so zreteľom na pridelenie veci siedmej komore a novému sudcovi spravodajcovi,</VISA><VISA>so zreteľom na to, že hlavní účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a vzhľadom na rozhodnutie podľa článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o prejednaní žaloby bez ústnej časti konania,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.DECISION.ECR><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Rozsudok<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NOTE.ID="E0002"><P>Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.</P></NOTE></P></TI></TITLE><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Návrhy účastníkov konania</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zmenil napadnuté rozhodnutie a zamietol zápis prihlasovanej ochrannej známky,</P></ITEM><ITEM><P>subsidiárne zrušil napadnuté rozhodnutie.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zamietol žalobu,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Právny stav</P></TI></TITLE><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O návrhoch na zrušenie napadnutého rozhodnutia</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Žalobkyňa na podporu návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia v podstate uvádza dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom uplatnení pravidiel upravujúcich námietkové konanie a druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom uplatnení pravidla 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 a článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.</TXT><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O druhom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom uplatnení pravidla 50 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2868/95 a článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009</HT></P></TI></TITLE><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Na úvod treba pripomenúť, že pravidlo 50 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2868/95 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>ak je odvolanie zamerané proti rozhodnutiu [námietkového] oddelenia, výbor [odvolací senát – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] obmedzí svoje preskúmanie odvolania na skutočnosti a dôkazy predložené v lehote, ktorú stanovilo [námietkové] oddelenie v súlade s nariadením a týmito pravidlami, ak komisia [odvolací senát – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] nezváži, že by sa mali vziať do úvahy ďalšie [alebo doplňujúce – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] skutočnosti a dôkazy podľa článku [76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009]<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že EUIPO nemusí vziať do úvahy skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastníci konania neuviedli alebo nepredložili včas.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Nariadenie č. 207/2009 výslovne stanovuje, že odvolací senát má počas preskúmavania odvolania zameraného proti rozhodnutiu námietkového oddelenia voľnú úvahu vyplývajúcu z pravidla 50 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2868/95 a článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, aby rozhodol, či je alebo nie je potrebné zohľadniť nové alebo ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli predložené v lehote, ktorú stanovilo námietkové oddelenie (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131003">3. októbra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Rintisch/ÚHVT</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑122/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:628">EU:C:2013:628</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131003">3. októbra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Rintisch/ÚHVT</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑120/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:638">EU:C:2013:638</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131003">3. októbra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Rintisch/ÚHVT</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑121/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:639">EU:C:2013:639</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa Súdny dvor už mal príležitosť vyjadriť, že francúzske znenie pravidla 50 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2868/95 sa odlišuje od španielskeho, nemeckého a anglického znenia v jednom podstatnom prvku. Zatiaľ čo posledné uvedené znenia stanovujú, že odvolací senát môže vziať do úvahy iba <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>ďalšie alebo doplňujúce<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/> skutočnosti a dôkazy, francúzske znenie opisuje tieto skutočnosti a dôkazy ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>nouveaux ou supplémentaires<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/> (nové alebo dodatočné) (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160721">21. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>EUIPO/Grau Ferrer</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑597/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:579">EU:C:2016:579</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>1</NO.P><TXT>Opierajúc sa o všeobecnú systematiku a cieľ právnej úpravy, ktorej súčasťou je toto ustanovenie, a najmä článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ktorý predstavuje právny základ pre pravidlo 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, Súdny dvor dospel k záveru, že ak sa v súvislosti s používaním ochrannej známky nepredložil v tomto smere žiaden dôkaz v lehote stanovenej EUIPO, musí tento úrad <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> námietku zamietnuť. Naopak, pokiaľ sa dôkazy predložia v lehote, ktorú stanovil EUIPO, predloženie dodatočných dôkazov ostáva možné (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160721">21. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>EUIPO/Grau Ferrer</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑597/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:579">EU:C:2016:579</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>43</NO.P><TXT>Súdny dvor zdôraznil, že je potrebné použiť rovnaký výklad článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, pokiaľ ide o dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany ochrannej známky, keďže uvedené ustanovenie obsahuje pravidlo s horizontálnou funkciou v systéme uvedeného nariadenia, pretože sa uplatňuje bez ohľadu na povahu predmetného konania. Z toho vyplýva, že pravidlo 50 nariadenia č. 2868/95 sa nemôže vykladať tak, že rozširuje diskrečné právomoci odvolacích senátov na nové dôkazy (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160721">21. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>EUIPO/Grau Ferrer</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑597/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:579">EU:C:2016:579</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ale len na takzvané <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>doplňujúce<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>dodatočné<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/> dôkazy, ktoré sa pripoja k relevantným dôkazom predloženým v stanovenej lehote [pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141211">11. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>CEDC International/ÚHVT – Underberg (Tvar stebla trávy vo fľaši)</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑235/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2014:1058">EU:T:2014:1058</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0089">89</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>44</NO.P><TXT>Z tohto dôvodu treba určiť, či osvedčenie z <DATE ISO="20150715">15. júla 2015</DATE>, prvýkrát predložené pred odvolacím senátom, možno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>doplňujúci<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>dodatočný<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> dôkaz v zmysle pravidla 50 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2868/95 a článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 v súlade s ich výkladom uvedeným v judikatúre citovanej v bodoch 41 až 44.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>45</NO.P><TXT>Je nesporné, že žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz o jej oprávnenosti podľa pravidla 19 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 ani v stanovenej lehote a navyše ani kedykoľvek počas konania pred námietkovým oddelením, a to napriek tomu, že – ako bolo uvedené v bode 6 vyššie – žalobkyňu EUIPO jasne informoval, že musí predložiť dokumenty preukazujúce jednak jej postavenie ako majiteľa licencie a jednak, že bola splnomocnená majiteľom skorších ochranných známok podať námietku. Navyše sa účastníci konania zhodujú v tom, že udelenie licencie ku skorším ochranným známkam nebolo zapísané do registra EUIPO podľa článku 22 nariadenia č. 207/2009.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>46</NO.P><TXT>Okrem toho vyjadrenia obsiahnuté v jej pripomienkach z <DATE ISO="20150220">20. februára 2015</DATE>, podľa ktorých žalobkyňa bola výlučným držiteľom licencie majiteľa skorších ochranných známok, predstavujú len jednoduché tvrdenie nepodložené dôkazmi. Za týchto okolností osvedčenie z <DATE ISO="20150715">15. júla 2015</DATE> nemožno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>doplňujúce<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>dodatočné<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/> skutočnosti, ktoré možno pripojiť k dôkazom, ktoré žalobkyňa už predložila.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>47</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého jej oprávnenie podať námietku jasne vyplýva zo skutočnosti, že jej názov je identický s názvom obsiahnutým v skorších ochranných známkach, ktoré sú predmetom námietky, stačí uviesť v súlade s tvrdením EUIPO, že táto okolnosť neumožňuje domnievať sa, že žalobkyňa disponovala oprávnením. Samotná skutočnosť, že označenie sa úplne alebo čiastočne zhoduje s názvom podniku, môže vyplývať z rôznych skutočností v obchodnom styku a evidentne nemôže nahradiť taký listinný dôkaz, akým je licenčná zmluva preukazujúca tak postavenie nadobúdateľa licencie, ako aj rozsah jeho práv. Z tohto hľadiska práva držiteľa licencie môžu byť rôznym spôsobom obmedzené, najmä v súvislosti s tovarmi a službami, ktoré sú predmetom spornej licencie, s územím, na ktoré bola licencia udelená, a podmienkami týkajúcimi sa oprávnenia na podanie námietky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>48</NO.P><TXT>Na základe toho odvolací senát správne rozhodol, že osvedčenie z <DATE ISO="20150715">15. júla 2015</DATE> nemožno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>doplňujúci<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>dodatočný<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/> dôkaz a v dôsledku toho ho nemožno vziať do úvahy podľa pravidla 50 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2868/95 a článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 v súlade s ich výkladom uvedeným v judikatúre citovanej v bodoch 41 až 44.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>49</NO.P><TXT>Druhý žalobný dôvod žalobkyne preto treba zamietnuť ako nedôvodný.</TXT><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)</P><P>rozhodol a vyhlásil:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Žaloba sa zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">GP Joule PV GmbH &amp; Co. KG je povinná nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.DECISION.ECR><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Tomljenović</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Marcoulli</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Kornezov</P></SIGNATORY><P>Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu <DATE ISO="20170621">21. júna 2017</DATE>.</P><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></DECISION.ECR>