<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.21-20110601.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="ECRCJ2010SKB.0700719501.case.xml"><NO.CASE>C-582/08</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62008J0582</NO.CELEX><NO.SEQ>0018.0002</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>I-7211</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>I-7232</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>22</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><LEFT>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20100715">15. 7. 2010</DATE> – VEC C-582/08</LEFT><RIGHT>KOMISIA/SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (tretia komora)</P><P>z <DATE ISO="20100715">15. júla 2010</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: angličtina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C-582/08,</P><P>ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná <DATE ISO="20081229">29. decembra 2008</DATE>,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Európska komisia,</HT> v zastúpení: R. Lyal a M. Afonso, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,</P><PARTY.STATUS>žalobkyňa,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska,</HT> v zastúpení: I. Rao a S. Hathaway, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci K. Lasok, QC,</P><PARTY.STATUS>žalovanému,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><?PAGE NO="I-7212"?><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (tretia komora),</P><P>v zložení: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia E. Juhász, G. Arestis, T. von Danwitz (spravodajca) a D. Šváby,</P><P>generálny advokát: N. Jääskinen,</P><P>tajomník: M.-A. Gaudissart, vedúci sekcie,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20100210">10. februára 2010</DATE>,</VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20100520">20. mája 2010</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Komisia Európskych spoločenstiev vo svojej žalobe navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska si tým, že odmietlo vrátiť daň z pridanej hodnoty (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>DPH<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) zaplatenú na vstupe v prípade niektorých plnení poskytnutých zdaniteľnými osobami, ktoré nie sú usadené na území Európskej<?PAGE NO="I-7213"?> únie, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 169 až 171 smernice Rady 2006/112/ES z <DATE ISO="20061128">28. novembra 2006</DATE> o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="347" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 347, s. 1</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>smernica o DPH<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>) a článku 2 ods. 1 trinástej smernice Rady 86/560/EHS zo <DATE ISO="19861117">17. novembra 1986</DATE> o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="326" PAGE.FIRST="40" DATE.PUB="1986">Ú. v. ES L 326, s. 40</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 09/001, s. 129, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>trinásta smernica<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>).</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Právna úprava Únie</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>2</NO.P><TXT>Článok 17 ods. 3 a 4 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo <DATE ISO="19770517">17. mája 1977</DATE> o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="145" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1977">Ú. v. ES L 145, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 09/001, s. 23), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2004/66/ES z <DATE ISO="20040426">26. apríla 2004</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="168" PAGE.FIRST="35" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 168, s. 35</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>šiesta smernica<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>) v znení vyplývajúcom z článku 28f bodu 1 uvedenej smernice, stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="017.003"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>3.</NO.PARAG><ALINEA><P>Členské štáty musia taktiež poskytnúť každej zdaniteľnej osobe právo na odpočet alebo refundáciu [vrátenie – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] [DPH], referovanej v odseku 2, pokiaľ sa týka tovaru a služieb, ktoré sú použité na účely:</P><?PAGE NO="I-7214"?><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>plnení súvisiacich s ekonomickými aktivitami referovanými v článku 4 [ods. 2], vykonanými v inej krajine, ktoré by boli odpočítateľné, ak by sa boli vykonali v rámci územia krajiny;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>plnení, ktoré sú oslobodené podľa článku 14 ods. 1 písm. g) a i), článku 15, článku 16 ods. 1 bodov B, C, D a E a ods. 2 a článku 28c bodov A a C;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>každé z plnení, oslobodených [akéhokoľvek z plnení oslobodených – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] podľa článku 13 časti B písm. a) a d) bodov 1 až 5, keď zákazník je zaregistrovaný (ustanovený) [ak je zákazník usadený – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] mimo spoločenstva alebo ak takéto plnenia sú priamo spojené s tovarom, ktorý sa má vyviezť do krajiny mimo spoločenstva.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="017.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA><P>Refundácia [DPH] referovaná [Vrátenie DPH stanovené – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] v odseku 3 sa má vykonať:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>u zdaniteľných osôb, ktoré nie sú ustanovené (zaregistrované) [v prípade zdaniteľných osôb, ktoré nie sú usadené – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] v rámci územia krajiny, ale ktoré sú ustanovené [usadené – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] v inom členskom štáte v zhode s podrobnými realizačnými pravidlami [s vykonávacími predpismi – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], stanovenými v smernici 79/1072/EHS,</P></ITEM><ITEM><P>zdaniteľným osobám, ktoré nie sú ustanovené [v prípade zdaniteľných osôb, ktoré nie sú usadené – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] v rámci územia spoločenstva v zhode s podrobnými realizačnými pravidlami [s vykonávacími predpismi – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], stanovenými v smernici 86/560/EHS.</P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></P></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="I-7215"?><NP><NO.P>3</NO.P><TXT>Článok 17 ods. 4 šiestej smernice v pôvodnom znení stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Rada vyvinie úsilie, aby do <DATE ISO="19771231">31. decembra 1977</DATE> na základe návrhu predloženého Komisiou boli prijaté pravidlá spoločenstva, ktoré by definovali podmienky, za ktorých sa bude realizovať refundácia [vrátenie – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] podľa odseku 3 daňovníkovi, ktorý nemá sídlo na teritóriu daného štátu. Pokiaľ tieto pravidlá nenadobudnú platnosť, členské štáty si určia spôsob, ako sa má refundácia [vrátenie – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] vykonať. Ak daňovník nie je rezidentom na teritóriu spoločenstva, členské štáty môžu odmietnuť refundáciu [vrátenie – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] alebo uložiť ďalšie podmienky.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>Články 169 až 171 smernice o DPH nahradili článok 17 ods. 3 a 4 šiestej smernice od <DATE ISO="20070101">1. januára 2007</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 169 smernice o DPH stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>Okrem odpočítania dane uvedeného v článku 168 má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie DPH podľa článku 168 v prípade tovaru a služieb, ktoré sú použité na tieto účely:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>transakcie súvisiace s činnosťami uvedenými v druhom pododseku článku 9 ods. 1 uskutočnenými mimo členského štátu, v ktorom je táto daň splatná alebo zaplatená, pri ktorých by vzniklo právo odpočítať DPH, ak by boli uskutočnené na území tohto členského štátu,</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="I-7216"?><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>transakcie, ktoré sú oslobodené od dane v súlade s článkami 138, 142 a 144, článkami 146 až 149, článkami 151, 152, 153 a 156, článkom 157 ods. 1 písm. b), článkami 158 až 161 alebo článkom 164,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>transakcie, ktoré sú oslobodené od dane v súlade s článkom 135 ods. 1 písm. a) až f), ak je odberateľ usadený mimo Spoločenstva, alebo ak sú tieto transakcie priamo spojené s tovarom určeným na vývoz mimo Spoločenstva.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 170 uvedenej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>Každá zdaniteľná osoba, ktorá v zmysle článku 1 smernice Rady 79/1072/EHS, článku 1 smernice Rady 86/560/EHS a článku 171 tejto smernice nie je usadená v členskom štáte, v ktorom nakupuje tovar a služby alebo do ktorého dováža tovar podliehajúci DPH, má právo na vrátenie DPH, pokiaľ sú tovar a služby použité na tieto účely:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>transakcie uvedené v článku 169,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>transakcie, pri ktorých platí daň výhradne odberateľ v súlade s článkami 194, 195, 196, 197 a 199.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="I-7217"?><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 171 smernice o DPH stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="171.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>DPH sa vracia zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte, v ktorom nakupujú tovar a služby alebo do ktorého dovážajú tovar podliehajúci DPH, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, v súlade s podrobnými vykonávacími predpismi ustanovenými v smernici 79/1072/EHS.</P><P>…</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="171.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>DPH sa vracia zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené na území Spoločenstva, v súlade s podrobnými vykonávacími predpismi ustanovenými v smernici 86/560/EHS.</P><P>…</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="171.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Smernice 79/1072/EHS a 86/560/EHS sa nevzťahujú na dodanie tovaru, ktoré je alebo môže byť oslobodené od dane podľa článku 138, keď je takto dodaný tovar zaslaný alebo prepravovaný nadobúdateľom alebo na jeho účet.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>Oslobodené plnenia uvedené v článku 169 písm. c) smernice o DPH sa v súlade s článkom 135 ods. 1 písm. a) až f) týkajú najmä finančných a poisťovacích činností, tak ako ich upravuje toto posledné uvedené ustanovenie.</TXT></NP><?PAGE NO="I-7218"?><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>Článok 2 ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS zo <DATE ISO="19791206">6. decembra 1979</DATE> o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="331" PAGE.FIRST="11" DATE.PUB="1979">Ú. v. ES L 331, s. 11</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 09/001, s. 79, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>ôsma smernica<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>), stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Každý členský štát vráti platiteľovi dane, ktorý nemá sídlo na jeho území, ale má sídlo v niektorom inom členskom štáte, v závislosti na podmienkach uvedených nižšie, [DPH] účtovanú v súvislosti so službami alebo hnuteľným majetkom, ktoré mu dodal iný platiteľ dane na území daného štátu alebo účtovanú v súvislosti s dovozom tovarov do krajiny, pokiaľ sa tieto tovary a služby použijú na účel obratov uvedených v článku 17 [ods. 3 písm.] a) a b) smernice 77/388/EHS a na služby poskytnuté podľa článku 1 [písm.] b).<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Článok 8 ôsmej smernice, zrušený článkom 7 trinástej smernice, stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>V prípade platiteľov dane, ktorí nemajú sídlo na území spoločenstva, môžu členské štáty vrátenie odmietnuť alebo stanoviť zvláštne požiadavky.</P><P>Náhrada nesmie byť poskytnutá [Vrátenie nesmie byť poskytnuté – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] za výhodnejších podmienok, [než] aké sa vzťahujú na platiteľov dane, ktorí majú sídlo na území spoločenstva.<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="I-7219"?><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>Vysvetlenie dôvodov návrhu ôsmej smernice Rady z <DATE ISO="19780103">3. januára 1978</DATE> predloženého Komisiou [KOM(77) 721 v konečnom znení] (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>návrh ôsmej smernice<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>) v súvislosti s článkom 2 tohto návrhu stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>Odkaz uvedený v článku 17 ods. 4 šiestej smernice (<QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>v súlade s odsekom 3<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="2018" ID="QE0015"/>) implikuje, že sa má vrátiť len daň, ktorá zaťažila nákup tovarov alebo služieb alebo dovoz tovarov, ktoré používa zahraničná zdaniteľná osoba na činnosti uvedené v článku 17 ods. 3 smernice. Spomedzi troch prípadov uvedených pod písm. a), b) a c) tohto odseku sa zdá, že sa to týka len prvých dvoch. …</P><P>…</P><P>Pokiaľ ide o prípady uvedené pod písm. c) článku 17 ods. 3 smernice, keďže poisťovacie a bankové činnosti tam uvedené sa vždy nachádzajú v treťom štáte, poskytovateľ z členského štátu nikdy nemôže byť považovaný za takého, že vykonáva činnosť v krajine vrátenia: tieto prípady teda patria medzi tie, ktoré sú uvedené pod písm. a) (zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá nevykonáva žiadnu zdaniteľnú činnosť v krajine vrátenia) a sú v súlade s právnou úpravou.<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>Článok 2 návrhu ôsmej smernice, ktorý schválil Európsky parlament, sa týkal vrátenia DPH za služby alebo tovary <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>v rozsahu, v akom sa tieto tovary alebo služby použijú na potreby činností uvedených v článku 17 ods. 3 šiestej smernice<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>.</TXT></NP><?PAGE NO="I-7220"?><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>Odôvodnenie č. 2 trinástej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>... je potrebné zabezpečiť harmonický rozvoj obchodných vzťahov medzi spoločenstvom a tretími krajinami založený na ustanoveniach smernice 79/1072/EHS a pritom zohľadniť odlišné pomery v tretích krajinách<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>.</P></CONSID></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>Článok 2 trinástej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="002.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Bez toho, aby boli dotknuté články 3 a 4, vráti každý členský štát všetkým osobám podliehajúcim zdaneniu [všetkým zdaniteľným osobám – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], ktoré nesídlia na území spoločenstva, na základe podmienok stanovených v nasledujúcom texte [DPH], ktorou sú zaťažené poskytnuté služby alebo hnuteľný majetok dodané týmto osobám na príslušnom území alebo v príslušnej krajine inými osobami podliehajúcimi zdaneniu [inými zdaniteľnými osobami – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], alebo ktorou je zaťažený dovoz tovaru do tejto krajiny, pokiaľ sa tento tovar a služby použijú na účely plnení uvedených v článku 17 [ods. 3 písm.] a) a b) smernice 77/388/EHS alebo na zabezpečenie služieb uvedených v bode 1 [písm.] b) článku 1 tejto smernice.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="002.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Členské štáty môžu podmieniť vrátenie dane podľa odseku 1 poskytnutím porovnateľných výhod týkajúcich sa daní z obratu tretími štátmi.</P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="I-7221"?><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>Článok 4 trinástej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="004.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Na účely tejto smernice sa nárok na vrátenie dane stanoví v súlade s článkom 17 smernice 77/388/EHS, ako sa používa v členskom štáte, v ktorom sa má vrátená daň vyplatiť.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty však môžu vylúčiť určité výdavky alebo vrátenie podriadiť dodatočným podmienkam.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Táto smernica sa nesmie aplikovať na tovar, ktorý je alebo môže byť oslobodený od daní na základe bodu 2 článku 15 smernice 77/388/EHS.<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>Podľa článku 5 smernice Rady 2008/9/ES z <DATE ISO="20080212">12. februára 2008</DATE>, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="044" PAGE.FIRST="23" DATE.PUB="2008">Ú. v. EÚ L 44, s. 23</REF.DOC.OJ>), a ktorou bola ôsma smernica nahradená od <DATE ISO="20100101">1. januára 2010</DATE>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>Každý členský štát vráti každej zdaniteľnej osobe, ktorá nie je usadená v členskom štáte vrátenia dane, DPH uplatnenú na tovar alebo služby, ktoré jej dodali alebo poskytli iné osoby zdaniteľné v tomto členskom štáte, alebo uplatnenú na dovoz tovaru<?PAGE NO="I-7222"?> do tohto členského štátu, ak sa tento tovar a služby používajú na účely týchto transakcií:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>transakcií uvedených v článku 169 písm. a) a b) smernice 2006/112/ES;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>transakcií osobe, ktorá je povinná platiť daň v súlade s článkami 194 až 197 a článkom 199 smernice 2006/112/ES tak, ako sa uplatňuje v členskom štáte vrátenie dane.</TXT><P>Bez toho, aby bol dotknutý článok 6, na účely tejto smernice sa oprávnenie na vrátenie vstupnej dane stanoví podľa smernice 2006/112/ES tak, ako sa uplatňuje v členskom štáte vrátenia dane.<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></P></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Vnútroštátna právna úprava</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>Z článkov 26 a 39 Value Added Tax Act z roku 1994, článku 3 Value Added Tax (Input Tax) (Specified Supplies) Order z roku 1999 a článku 190 Value Added Tax Regulations z roku 1995 v znení vyplývajúcom z Value Added Tax (Amendment) (No. 4) Regulations z roku 2004 vyplýva, že zdaniteľné osoby, ktoré nie sú usadené v Únii, nie sú oprávnené na vrátenie dane zaplatenej na vstupe v prípade činností uvedených v článku 169 písm. c) smernice o DPH.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="I-7223"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie pred podaním žaloby</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20060113">13. januára 2006</DATE> Komisia orgánom Spojeného kráľovstva oznámila, že podľa jej názoru článok 2 ods. 1 trinástej smernice nemožno vykladať tak, že vylučuje vrátenie DPH, ktorá zaťažila tovary alebo služby použité na účely poisťovacích a finančných činností uvedených v článku 17 ods. 3 písm. c) šiestej smernice, ktorého obsah bol prebratý v článku 169 písm. c) smernice o DPH. V e-maile z <DATE ISO="20060512">12. mája 2006</DATE> vyjadrilo Spojené kráľovstvo opačný názor a tvrdilo, že jeho právna úprava je v súlade s uplatniteľnou právnou úpravou Únie.</TXT></NP><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Komisia sa teda rozhodla začať konanie uvedené v článku 226 ES a <DATE ISO="20061012">12. októbra 2006</DATE> adresovala Spojenému kráľovstvu výzvu, v ktorej tomuto členskému štátu vytýkala, že si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 17 ods. 3 a 4 šiestej smernice a článku 2 ods. 1 trinástej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>Keďže Komisiu nepresvedčila argumentácia, ktorú Spojené kráľovstvo predložilo v odpovedi zo <DATE ISO="20061214">14. decembra 2006</DATE>, <DATE ISO="20070627">27. júna 2007</DATE> vydala odôvodnené stanovisko, ktorým vyzvala tento členský štát, aby prijal opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s požiadavkami vyplývajúcimi z článkov 169 až 171 smernice o DPH a článku 2 ods. 1 trinástej smernice v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto odôvodneného stanoviska.</TXT></NP><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Spojené kráľovstvo odpovedalo na uvedené odôvodnené stanovisko listom z <DATE ISO="20070829">29. augusta 2007</DATE>, v ktorom potvrdilo svoj výklad trinástej smernice a článkov 169 až 171 smernice o DPH. Komisia nesúhlasila s týmto výkladom, zotrvala na svojom stanovisku, pokiaľ ide o nezlučiteľnosť predmetnej právnej úpravy Spojeného kráľovstva s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Únie, a rozhodla sa podať túto žalobu.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-7224"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O žalobe</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>Najprv je potrebné uviesť, že je nesporné, že prevádzkovateľ usadený mimo Únie nie je podľa právnej úpravy Spojeného kráľovstva oprávnený na vrátenie dane zaplatenej na vstupe v tomto členskom štáte za tovary alebo služby použité na účely plnení patriacich do kategórií uvedených v článku 169 písm. c) smernice o DPH, teda určitých poisťovacích a finančných plnení.</TXT></NP><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>Žaloba sa teda týka jedinej otázky, či články 169 až 171 smernice o DPH, ako aj článok 2 ods. 1 trinástej smernice poskytujú takéto právo prevádzkovateľom usadeným mimo Únie.</TXT></NP><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>V súlade s článkom 2 ods. 1 trinástej smernice každý členský štát vráti zdaniteľnej osobe, ktorá nie je usadená na území Únie, DPH, ktorá zaťažila služby, ktoré jej boli poskytnuté, alebo hnuteľné veci, ktoré jej boli dodané v rámci štátu inými zdaniteľnými osobami, alebo dovoz tovarov do krajiny, ak sa tieto tovary alebo tieto služby použijú na účely činností uvedených v článku 17 ods. 3 písm. a) a b) šiestej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o odkaz na článok 17 ods. 3 písm. a) a b) šiestej smernice uvedený v článku 2 ods. 1 trinástej smernice, je potrebné na jednej strane poznamenať, že znenie tejto poslednej uvedenej smernice nebolo upravené po tom, ako nadobudla platnosť smernica o DPH, ktorej článok 169 písm. a) a b) bol nahradený uvedeným článkom 17 ods. 3 písm. a) a b). Článok 2 ods. 1 trinástej smernice sa musí preto vykladať tak, že odkazuje na uvedený článok 169 písm. a) a b).</TXT></NP><?PAGE NO="I-7225"?><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>Na druhej strane je potrebné uviesť, že predmetné poisťovacie a finančné činnosti v tejto veci sú uvedené v článku 169 písm. c) smernice o DPH.</TXT></NP><NP><NO.P>27</NO.P><TXT>Spojené kráľovstvo sa opiera o znenie článku 2 ods. 1 trinástej smernice, ktoré odkazuje výslovne len na činnosti uvedené v článku 169 písm. a) a b) smernice o DPH, pričom dospelo k záveru, že neexistuje právo na vrátenie DPH, pokiaľ ide o činnosti uvedené v článku 169 písm. c) uvedenej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>28</NO.P><TXT>Naproti tomu Komisia, hoci priznala, že článok 2 ods. 1 trinástej smernice neodkazuje na činnosti uvedené v článku 169 písm. c) smernice o DPH, uvádza, opierajúc sa o argumenty založené na <HT TYPE="ITALIC">travaux préparatoires</HT>, systém a účel predmetných ustanovení, že uvedený článok 2 ods. 1 v spojení s článkami 169 až 171 smernice o DPH sa musí vykladať tak, že poskytuje právo na vrátenie DPH, aj pokiaľ ide o činnosti uvedené v článku 169 písm. c) smernice o DPH.</TXT></NP><NP><NO.P>29</NO.P><TXT>Je teda potrebné určiť, či tvrdenia, ktoré Komisia uvádza na podporu svojho výkladu článku 2 ods. 1 trinástej smernice a článkov 169 až 171 smernice o DPH, sú takej povahy, že odôvodňujú, aby tieto články boli chápané tak, že poskytujú právo na vrátenie DPH za činnosti uvedené v článku 169 písm. c) smernice o DPH, hoci jasné a presné znenie uvedeného článku 2 ods. 1 odkazuje len na článok 169 písm. a) a b) smernice o DPH.</TXT></NP><NP><NO.P>30</NO.P><TXT>Podľa Komisie právo prevádzkovateľov usadených mimo Únie na vrátenie dane zaplatenej na vstupe v členskom štáte na účely činností uvedených v článku 169 písm. c) smernice o DPH vyplýva už z článkov 169 až 171 tejto smernice. Článok 170 uvedenej smernice toto právo zakotvuje pre všetky činnosti uvedené v článku 169 tejto<?PAGE NO="I-7226"?> smernice a nestanovuje nijakú výnimku. Keďže smernica o DPH stanovuje základné pravidlo a trinásta smernica obsahuje len vykonávacie ustanovenia upravujúce spôsoby vrátenia, bezpodmienečné znenie článku 170 smernice o DPH sa musí zakladať na znení článku 2 trinástej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>31</NO.P><TXT>Článok 170 smernice o DPH bezpochyby stanovuje všeobecným spôsobom, tak ako to predtým stanovoval článok 17 ods. 3 šiestej smernice, právo na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe, keď sa tovary a služby zaťažené DPH používajú na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>činnosti uvedené v článku 169<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> smernice o DPH.</TXT></NP><NP><NO.P>32</NO.P><TXT>Takisto je nesporné, že ôsma smernica smeruje k zavedeniu úprav vrátenia DPH zaplatenej v členskom štáte zdaniteľnými osobami usadenými v inom členskom štáte, pričom jej cieľom je tak harmonizovať právo na vrátenie vyplývajúce z článku 17 ods. 3 šiestej smernice (pozri rozsudky z <DATE ISO="20000713">13. júla 2000</DATE>, Monte Dei Paschi Di Siena, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-136/99" PAGE.ECR="I-6109" YEAR="2000">C-136/99, Zb. s. I-6109</REF.DOC.ECR>, bod 20, a z <DATE ISO="20070315">15. marca 2007</DATE>, Reemtsma Cigarettenfabriken, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-35/05" PAGE.ECR="I-2425" YEAR="2007">C-35/05, Zb. s. I-2425</REF.DOC.ECR>, bod 26), čo platí takisto v prípade trinástej smernice, pokiaľ ide o zdaniteľné osoby usadené v tretích štátoch.</TXT></NP><NP><NO.P>33</NO.P><TXT>Z toho však nemožno vyvodiť, ako tvrdí Komisia, že článok 170 smernice o DPH umožňuje stanoviť výnimku z jasného a presného znenia článku 2 ods. 1 trinástej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>34</NO.P><TXT>Trinásta smernica sa totiž neobmedzuje na riešenie formálnych náležitostí vykonania práva na vrátenie DPH, ale stanovuje isté výnimky z tohto práva, ako to vo svojich písomných pripomienkach pripúšťa aj Komisia, a to bez toho, aby spochybňovala ich<?PAGE NO="I-7227"?> platnosť. Medzi tieto výnimky patrí možnosť členských štátov podľa článku 2 ods. 2 tejto smernice podriadiť toto vrátenie tým, že tretie krajiny poskytnú porovnateľné výhody, a v súlade s článkom 4 ods. 2 uvedenej smernice stanoviť vylúčenie niektorých výdavkov z uvedeného vrátenia alebo ho podriadiť dodatočným podmienkam.</TXT></NP><NP><NO.P>35</NO.P><TXT>Preto sa ustanovenia trinástej smernice, a najmä jej článok 2 ods. 1, musia považovať za <HT TYPE="ITALIC">lex specialis</HT> v porovnaní s článkami 170 a 171 smernice o DPH, čo bráni tomu, aby mohlo právo na vrátenie upravené všeobecne v uvedenom článku 170 prevážiť nad jasným a presným znením článku 2 ods. 1 trinástej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>36</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že na otázku, či sú členské štáty povinné poskytnúť právo na vrátenie DPH za činnosti uvedené v článku 169 písm. c) smernice o DPH zdaniteľným osobám usadeným mimo Únie, je potrebné odpovedať iba v závislosti od článku 2 ods. 1 trinástej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>37</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o výklad uvedeného článku 2 ods. 1, Komisia najprv tvrdí, že z <HT TYPE="ITALIC">travaux préparatoires</HT> vyplýva, že nemožno predpokladať, že by normotvorca Únie chcel prostredníctvom jediného odkazu v článku 2 ods. 1 trinástej smernice na činnosti uvedené v článku 169 písm. a) a b) smernice o DPH vylúčiť vrátenie DPH za činnosti uvedené v článku 169 písm. c) tejto smernice. Znenie článku 2 ods. 1 trinástej smernice spočíva na nesprávnom posúdení, ktoré vykonal normotvorca Únie pri prijímaní článku 2 ôsmej smernice, ktorý má takmer rovnaké znenie ako článok 2 ods. 1 trinástej smernice a slúžil ako model na prípravu posledného uvedeného článku.</TXT></NP><?PAGE NO="I-7228"?><NP><NO.P>38</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa Komisia opiera v prvom rade o odôvodnenie návrhu ôsmej smernice a potvrdzuje, že pri prijímaní tejto smernice normotvorca zabudol uviesť odkaz na článok 17 ods. 3 písm. c) šiestej smernice, lebo sa nesprávne domnieval, že predmetné činnosti už boli zohľadnené v článku 17 ods. 3 písm. a) tejto smernice, ktorý sa nachádza v zozname uvedenom v článku 2 ôsmej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>39</NO.P><TXT>Ďalej podľa Komisie logika systému DPH vyžaduje, aby sa poskytlo právo na vrátenie DPH za činnosti uvedené v článku 169 písm. c) smernice o DPH. Podľa tejto logiky a v súlade s medzinárodnými zvyklosťami totiž žiadna daň nemôže byť splatná, keď sú tovary a služby vyvážané. Pokiaľ ide konkrétne o oslobodené činnosti, ako sú poisťovacie a finančné činnosti, pre ktoré zvyčajne neexistuje možnosť vrátenia dane zaplatenej na vstupe, článok 169 písm. c) smernice o DPH chcel umožniť vrátenie DPH zahrnutej v cene nadobudnutia tovarov a služieb použitých na výkon týchto činností. To, že sa schváli právo na vrátenie DPH, tak umožní vyhnúť sa tomu, aby bol prevádzkovateľ usadený v Únii znevýhodnený oproti svojim konkurentom usadeným mimo Únie.</TXT></NP><NP><NO.P>40</NO.P><TXT>Napokon sa Komisia domnieva, že porovnanie článku 2 ods. 1 trinástej smernice a článku 2 ôsmej smernice preukazuje, že tieto dve ustanovenia sa musia vykladať jednotne. Napriek takmer rovnakým zneniam uvedených ustanovení Spojené kráľovstvo vyložilo článok 2 ôsmej smernice tak, že zahŕňa činnosti uvedené v článku 169 písm. c) smernice o DPH, takže stanovisko, ktoré tento členský štát prijal, je na základe toho rozporuplné. Podľa Komisie na to, aby bol výklad článku 2 ods. 1 trinástej smernice, ktorý zastáva Spojené kráľovstvo správny, musí platiť aj vtedy, pokiaľ ide o článok 2 ôsmej smernice, a mať dosah na všetky členské štáty, ktoré sa podujmú k takémuto výkladu tohto článku 2.</TXT></NP><?PAGE NO="I-7229"?><NP><NO.P>41</NO.P><TXT>Najprv je potrebné posledný uvedený argument vyvrátiť ako irelevantný.</TXT></NP><NP><NO.P>42</NO.P><TXT>Táto žaloba o nesplnení povinnosti sa totiž týka jedinej otázky, či si Spojené kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 169 až 171 smernice o DPH a článku 2 ods. 1 trinástej smernice, tým, že odmietlo, aby bolo možné vrátiť DPH zaplatenú na vstupe za činnosti uvedené v článku 169 písm. c) smernice o DPH vykonávané zdaniteľnými osobami, ktoré nie sú usadené na území Únie.</TXT></NP><NP><NO.P>43</NO.P><TXT>Ani to, že Spojené kráľovstvo, ako aj iné členské štáty na základe ôsmej smernice poskytujú takéto právo na vrátenie DPH prevádzkovateľom usadeným v rámci Únie, ani prípadná absencia dôvodov odôvodňujúcich odlišnú prax, pokiaľ ide na jednej strane o prevádzkovateľov, na ktorých sa vzťahuje táto smernica, a na druhej strane prevádzkovateľov, na ktorých sa vzťahuje trinásta smernica, ani prípadný dosah na úrovni členských štátov v prípade absencie takýchto dôvodov nepredstavujú prvky, ktoré by potvrdili výklad zastávaný Komisiou, pokiaľ ide o článok 2 ods. 1 trinástej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>44</NO.P><TXT>Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenie založené na <HT TYPE="ITALIC">travaux préparatoires</HT>, je potrebné najprv upresniť, že článok 2 návrhu ôsmej smernice, v ktorom sú uvedené dôvody, na ktoré sa odvoláva Komisia, odkazuje bez ďalšieho upresnenia na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>činnosti uvedené v článku 17 ods. 3 šiestej smernice<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>. Preto nemožno považovať za preukázané to, že prípadné nesprávne posúdenie, ku ktorému podľa Komisie došlo v tomto odôvodnení, naozaj bolo podkladom pre znenie článku 2 ôsmej smernice alebo znenie článku 2 ods. 1 trinástej smernice.</TXT></NP><?PAGE NO="I-7230"?><NP><NO.P>45</NO.P><TXT>Okrem toho článok 5 smernice 2008/9, ktorá nahradila ôsmu smernicu, odkazuje, rovnako ako článok 2 ôsmej smernice, na článok 169 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>[písm.] a) a b)<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> smernice o DPH. Takto teda teória Komisie implikuje na jednej strane to, že normotvorca Únie sa dopustil nesprávneho posúdenia pri prijímaní ôsmej smernice, pričom sa táto chyba zopakovala v trinástej smernici, a na druhej strane to, že uvedený normotvorca sa dopustil tej istej chyby pri prijímaní smernice 2008/9.</TXT></NP><NP><NO.P>46</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o túto údajnú chybu, ako aj o argument Komisie, podľa ktorého jej chápanie predmetných ustanovení je navyše v súlade s logikou spoločného systému DPH, je potrebné konštatovať, že aj keby tvrdenia Komisie boli pravdivé, Súdnemu dvoru neprináleží, ako uviedol aj generálny advokát v bode 65 návrhov, aby vykonal taký výklad, ktorý by mal opraviť článok 2 ods. 1 trinástej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>47</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z <DATE ISO="20041005">5. októbra 2004</DATE>, Komisia/Grécko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-475/01" PAGE.ECR="I-8923" YEAR="2004">C-475/01, Zb. s. I-8923</REF.DOC.ECR>), rozhodol, že Helénska republika mohla oprávnene založiť svoju vnútroštátnu právnu úpravu na jasnom znení článku 23 ods. 2 smernice Rady 92/83/EHS z <DATE ISO="19921019">19. októbra 1992</DATE> o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="316" PAGE.FIRST="21" DATE.PUB="1992">Ú. v. ES L 316, s. 21</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 09/001, s. 206), ktorý ju oprávňoval uplatniť na ouzo spotrebnú daň nižšiu než minimálna sadzba. Súdny dvor teda zamietol žalobu Komisie, ktorou navrhovala určiť, že tento členský štát si nesplnil povinnosti vyplývajúce z článku 90 prvého odseku ES, a uviedol, že ani v prípade takéhoto výslovného povolenia v sekundárnom práve členské štáty nie sú zbavené povinnosti dodržiavať primárne právo, ktorá znamená, že v prípade, keď sa vnútroštátne opatrenie javí ako nezlučiteľné s primárnym právom, členský štát nie je oprávnený toto povolenie využiť.</TXT></NP><NP><NO.P>48</NO.P><TXT>Takisto nemožno vytýkať Spojenému kráľovstvu, ktorého vnútroštátna právna úprava je v súlade s jasným a presným znením článku 2 ods. 1 trinástej smernice, že si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú práve z tohto ustanovenia, z dôvodu, že<?PAGE NO="I-7231"?> nevykonalo výklad, ktorého cieľom by bolo opraviť uvedené ustanovenie na účely dosiahnutia súladu so všeobecnou logikou spoločného systému DPH a napraviť chybu normotvorcu Spoločenstva, na ktorú sa odvoláva Komisia a ktorá podľa nej vyplýva z odôvodnenia návrhu ôsmej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>49</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry zásada právnej istoty vyžaduje, aby právna úprava Spoločenstva dotknutým osobám umožnila s istotou poznať rozsah povinností, ktoré im táto úprava stanovuje. Osoby podliehajúce súdnej právomoci musia totiž jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať (rozsudok z <DATE ISO="20090310">10. marca 2009</DATE>, Heinrich, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-345/06" PAGE.ECR="I-1659" YEAR="2009">C-345/06, Zb. s. I-1659</REF.DOC.ECR>, bod 44 a citovaná judikatúra).</TXT></NP><NP><NO.P>50</NO.P><TXT>Iste, táto judikatúra sa týka vzťahov medzi jednotlivcami a verejným orgánom. Ako však uviedol generálny advokát v bode 64 návrhov, táto judikatúra je takisto relevantná v rámci prebratia smernice týkajúcej sa daňovej oblasti.</TXT></NP><NP><NO.P>51</NO.P><TXT>Napriek presnému a jasnému zneniu ustanovenia, akým je článok 2 ods. 1 trinástej smernice, totiž nemožno prijať výklad, ktorého cieľom je oprava tohto ustanovenia, pričom by došlo zároveň k rozšíreniu povinností členských štátov, ktoré z neho vyplývajú (pozri analogicky rozsudok z <DATE ISO="20081222">22. decembra 2008</DATE>, Les Vergers du Vieux Tauves, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-48/07" PAGE.ECR="I-10627" YEAR="2008">C-48/07, Zb. s. I-10627</REF.DOC.ECR>, bod 44).</TXT></NP><NP><NO.P>52</NO.P><TXT>Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že je potrebné zamietnuť žalobu Komisie.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-7232"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>53</NO.P><TXT>Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Spojené kráľovstvo navrhlo zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil:</INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Žaloba sa zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><P>Podpisy</P></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>