IB
Zmluva o Európskej únii (
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (konsolidované znenie zmenené Amsterdamskou zmluvou) (
Dohovor z
Nariadenie Rady z
Nariadenie Rady z
Pokiaľ ide o jeho platnosť, pozri bod 27 nižšie.
Napríklad v súvislosti s dvojakou štátnou príslušnosťou jedného z manželov. Rozsudok zo
V oblasti dedenia pozri rozsudok zo
Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu: majú manželia obvyklý pobyt, alebo manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo v prípade spoločnej žiadosti [spoločného návrhu – má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade [Spojeného kráľovstva] a Írska tam má …
spoločné bydlisko rodiny sa nachádzalo v Írsku, kde sa rodina usadila v roku 1999 a kde kúpila nehnuteľnosť, v ktorej mali manželia spoločnú domácnosť, pričom ich deti tiež bývali a študovali v Írsku, nedošlo k žiadnemu odlúčeniu manželov a nič nenasvedčovalo tomu, že mali spoločný úmysel premiestniť svoju domácnosť do Francúzska, naopak, existovali mnohé okolnosti, ktoré potvrdzovali osobnú a rodinnú väzbu pána IB k Írsku, kam sa vracal každý víkend za svojou manželkou a deťmi a kde sa venoval pravidelným športovým a voľnočasovým aktivitám, počas šiestich mesiacov pred podaním návrhu (teda po 27. júni 2018) nedošlo k žiadnej zmene životného štýlu pána IB, ktorá by umožňovala vyvodiť záver, že opustil svoje bydlisko v Írsku. Naopak, naďalej viedol v tejto krajine rovnaký rodinný život až do vianočných sviatkov v roku 2018, ktoré strávil so svojou manželkou a deťmi v ich spoločnej domácnosti, väzba pána IB k Írsku nevylučuje jeho väzbu k Francúzsku, kam od roku 2017 každý týždeň dochádza za prácou. V skutočnosti má dve bydliská, jedno počas týždňa zriadené z pracovných dôvodov v Paríži a druhé po zvyšok času u svojej manželky a detí v Írsku.
Sociologická štúdia by pravdepodobne ukázala, že v súčasnosti rastie počet prípadov, v ktorých sa jedna osoba (alebo obaja manželia) nachádzajú v tej istej situácii.
Dôvodová správa k Dohovoru uzavretému podľa článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach (
Nariadenie Rady o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (
Pozri odôvodnenie 6 nariadenia č. 1347/2000 a odôvodnenie 3 nariadenia č. 2201/2003. Odôvodnenia prvého uvedeného nariadenia boli použité pri výklade platného článku 3 v rozsudku z
Rozsudok z
Odôvodnenie 4 nariadenia č. 1347/2000.
Napríklad Dohovor o právomoci orgánov a o rozhodnom práve v oblasti ochrany maloletých, podpísaný
Od tradičných kritérií, ako je štátna príslušnosť alebo domicil, ktoré sa predtým uprednostňovali ako vyjadrenie väzby medzi dotknutým jednotlivcom a určitým právnym poriadkom, sa upúšťa, resp. tieto kritériá sa dostávajú do úzadia.
Pozri napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) 883/2004 z
Napríklad Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, podpísaný
Neexistencia takého vymedzenia alebo odkazu je založená na zámere neovplyvňovať iné nástroje, v ktorých sa používa ten istý pojem, ako uvádza LAGARDE, P.: Dôvodová správa k Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, podpísanému
Pozri v tom istom zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci
Uvedené posúdenie v konkrétnom prípade musia logicky vykonať vnútroštátne súdy. Keďže toto posúdenie je špecifické,
Tamže, bod 40:
Nesúhlasím teda s tvrdením Francúzska v tom zmysle, že
vybraných z dôvodu, že sú vhodné alebo zodpovedajú kontextu predpisu, v ktorom je predmetné kritérium uvedené, Relevantnými ustanoveniami sú tie, ktoré odkazujú na obvyklý pobyt ako kritérium právomoci, ako aj článok 11 nariadenia č. 2201/2003, ktorý sa týka neoprávneného premiestnenia dieťaťa. Pokiaľ ide o prvú uvedenú problematiku, pozri rozsudok HR, a pokiaľ ide o druhú uvedenú problematiku, pozri rozsudok z Odôvodnenie 12 nariadenia č. 2201/2003 a najmä rozsudok z uplatnených (a zvážených) s prihliadnutím na všetky osobitné okolnosti jednotlivého prípadu. Najmä rozsudok A, bod 37 a nasl.; rozsudok z
Rozsudok A, bod 36.
Posledný obvyklý pobyt zosnulého je všeobecným kritériom na určenie medzinárodnej súdnej právomoci a rozhodného práva.
Odôvodnenia 23 a 24. Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesol vo veci
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z
Odôvodnenie 28 nariadenia 2015/848 a rozsudok zo
o tejto otázke sa diskutovalo v súvislosti so začlenením (súčasnej) šiestej zarážky článku 3 ods. 1 písm. a) Tomuto ustanoveniu zodpovedal článok 2 ods. 1 písm. a) šiesta zarážka dohovoru z roku 1998. Správa A. Borrásovej, bod 32. Tamže. Taká definícia zodpovedá veciam týkajúcim sa verejnej služby a sociálneho zabezpečenia. boli zamietnuté iné návrhy, Tamže.
Body 38 a 39 vyššie.
V zmysle článku 6 pravidlá súdnej právomoci platné podľa právnych predpisov každého jednotlivého členského štátu nemožno použiť v konaniach, v ktorých odporca má obvyklý pobyt v jednom z členských štátov alebo je štátnym príslušníkom jedného z členských štátov (alebo v prípade Írska má na jeho území
Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
Rozsudok Hadadi, bod 48. Medzi kritériami právomoci neexistuje formálna hierarchia, aj keď sa objavili názory, podľa ktorých by sa mala taká hierarchia pri prepracúvaní nariadenia zaviesť (tento názor vyjadrila napríklad Groupe européen de droit international privé na svojom zasadnutí v Antverpách v septembri 2018: https://www.gedip‑egpil.eu/documents/Anvers %202018/DivorceCompletV5.7.2.19.pdf). V novom článku 3 sú zachované tie isté pravidlá právomoci, pričom všetky sú na rovnakej úrovni. Odlišná je miera akceptácie každého z týchto pravidiel: v tomto zmysle sa v bodoch 30 a 32 správy A. Borrásovej zdôrazňuje, že niektoré zo začlenených kritérií boli široko akceptované v členských štátoch, zatiaľ čo iné si vyžadovali politický kompromis. Tieto iné kritériá sa v súčasnosti nachádzajú v piatej a šiestej zarážke článku 3 ods. 1 písm. a).
zo V tomto druhom prípade sa vyžaduje, aby jeden z manželov ešte stále býval v uvedenom štáte. Nie je uvedené, kedy sa musí uvedená okolnosť konštatovať. Piata a šiesta zarážka poukazujú na okamih podania návrhu a zdá sa opodstatnené uplatniť tento záver aj v prípade ostatných kritérií právomoci. z obvyklého pobytu so súhlasom druhého účastníka, ak ide o spoločný návrh – v takom prípade môžu mať právomoc súdy členského štátu, na území ktorého má obvyklý pobyt navrhovateľ alebo odporca, ak je to obvyklý pobyt odporcu, ak je to obvyklý pobyt navrhovateľa, pokiaľ trval aspoň jeden rok pred podaním návrhu alebo šesť mesiacov, ak sa nachádza v členskom štáte, ktorého štátnym príslušníkom je navrhovateľ (alebo v prípade Spojeného kráľovstva a Írska navrhovateľ tam má
Správa A. Borrásovej, body 27, 28 a 30. V odôvodnení 12 nariadenia č. 1347/2000 bola spomenutá existencia reálnej väzby medzi zainteresovaným účastníkom a členským štátom uplatňujúcim právomoc bez rozlíšenia sporov týkajúcich sa manželských kríz alebo sporov týkajúcich sa rodičovských práv a povinností.
Rozsudky Sundelind Lopez, bod 26, a Hadadi, bod 48, ako aj rozsudok z
Poznámka pod čiarou 40 vyššie.
Bod 51 vyššie.
zodpovedá centru v zásade vyžaduje
Doplnenie uvedených podmienok sa zvyčajne vysvetľuje ako zámer obmedziť právomoc súdu, v obvode ktorého má bydlisko navrhovateľ, stanovenú v dvoch posledných zarážkach článku 3 ods. 1 písm. a). Toto vysvetlenie je síce pravdivé, no neznamená, že také požiadavky nemajú vplyv na pojem obvyklý pobyt.
V prípade neexistencie zámeru vzdať sa predchádzajúceho obvyklého pobytu bude tento pobyt stále obvyklým pobytom.
Rozsudok HR, bod 46 a citovaná judikatúra.
Pozri v tom istom zmysle, pokiaľ ide o obvyklý pobyt zosnulého, rozsudok E. E. (Súdna právomoc a rozhodné právo pre dedenie, bod 38), a návrhy, ktoré som predniesol v tej istej veci (
toto miesto sa nachádza v štáte pôvodu, je to miesto, kde sa nachádzajú príbuzní a priatelia, jednotlivec na uvedenom mieste pravidelne býva, pričom má uzavretú nájomnú zmluvu, vlastní toto miesto alebo prijal opatrenia s cieľom dosiahnuť to, toto miesto sa nachádza v štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, jednotlivec na uvedenom mieste má alebo si hľadá stabilné zamestnanie, jednotlivec patrí ku kultúre uvedeného miesta.
Bolo by možné doplniť napríklad prihlásenie sa na pobyt alebo – ak dospelý žije v spoločnej domácnosti s deťmi školského veku – ich zápis do škôlky alebo školy: pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci
Rozsudok A, bod 40, ako aj rozsudky z
Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
V súlade so stanoviskom, ktoré predniesol generálny advokát Cruz Villalón vo veci
Body 57 a 58 vyššie.
na jeden strane v podpore mobility osôb v rámci Únie, a to aj vtedy, keď sa osoba presťahuje z jedného členského štátu do druhého po manželskej kríze, na druhej strane v zaručení právnej istoty a blízkosti medzi jednotlivcami a súdom, ktorý má právomoc.
Podmienky, ktoré sa vzťahujú na obvyklý pobyt ako kritérium na priznanie právomoci, spôsobujú, že niektoré kritériá právomoci sa budú navzájom vylučovať a iné sa budú môcť vzájomne prekrývať. Nezriedka budú viaceré z kritérií smerovať k tomu istému členskému štátu.
Podľa Komisie (bod 14 jej písomných pripomienok predložených namiesto pojednávania) uznanie dvoch obvyklých pobytov jednej osoby na účely článku 3 nariadenia č. 2201/2003
V nariadení Rady (EÚ) č. 1259/2010 z
Článok 3 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z
Článok 5 nariadenia Rady (EÚ) 2016/1103 z
Nie je neopodstatnené predpokladať, že ak sa týmto nepriamym spôsobom uzná existencia viacerých obvyklých pobytov na účely priznania právomoci, musí sa uznať aj pri výklade kritéria
Odôvodnenie 9. Cieľom tohto nariadenia je tiež
Na rozdiel od situácie v iných oblastiach, v tejto oblasti nie je prvoradým cieľom dosiahnuť súlad medzinárodnej súdnej právomoci s rozhodným právom: taký súlad môže byť hneď na začiatku vylúčený, ak si účastníci zvolia rozhodné právo v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia. Navyše treba pripomenúť, že tento nástroj, ktorý je výsledkom posilnenej spolupráce, sa neuplatňuje vo všetkých členských štátoch.
ako principiálne usmernenie prostredníctvom zosúladenia viacerých kritérií právomoci stanovených v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 s kolíznymi kritériami stanovenými v článku 8 nariadenia č. 1259/2010, priamo ako zostatkové riešenie: pokiaľ nedošlo k voľbe práva účastníkmi a nemožno použiť ani kritériá stanovené v písmenách a), b) a c) článku 8 nariadenia č. 1259/2010, podľa písmena d) tohto ustanovenia sa uplatní právny poriadok štátu konajúceho súdu.
narušilo by vzťah medzi súdom, ktorý má právomoc, a rozhodným právom, ak by súd konal ako súd so sídlom v štáte, v ktorom má jeden z manželov jeden zo svojich obvyklých pobytov, ale musel by uplatniť právny poriadok iného členského štátu, lebo v tomto štáte majú manželia spoločný obvyklý pobyt, Táto situácia by mohla nastať v konaní, ak by francúzsky súd rozhodol, že má právomoc podľa článku 3 ods. 1 písm. a) šiestej zarážky nariadenia č. 2201/2003, po tom, čo by uznal, že pán IB má tiež obvyklý pobyt v Írsku. V takom prípade, ak si účastníci platne nezvolili iný právny poriadok, rozhodným právom z meritórneho hľadiska bude v zmysle článku 8 písm. a) nariadenia č. 1259/2010 írske právo. spôsobilo by, že dva (alebo viaceré) súdy, ktoré majú právomoc na základe jedného alebo viacerých obvyklých pobytov jedného z manželov v rôznych členských štátoch, by uplatňovali právny poriadok
Na tento rozsudok vo svojich písomných pripomienkach poukazujú pani FA (bod 71 a nasl.), portugalská vláda (bod 36 a nasl.), Komisia (body 13 a 32) a pán IB naň tiež poukazuje v bode 31 svojich písomných pripomienok predložených namiesto pojednávania.
Rozsudok Hadadi, bod 51 a nasl.
v prvom rade v článku 3 nariadenia č. 2201/2003 nie je uvedené, že musí ísť o štátnu príslušnosť v druhom rade štátna príslušnosť, z ktorej vyplýva právomoc podľa spomenutého článku 3 ods. 1 písm. b), musí byť vždy spoločná. Ak má dvojakú štátnu príslušnosť len jeden z manželov a druhý ju nemá, na účely tohto ustanovenia je relevantná len spoločná štátna príslušnosť: manžel, ktorý má len jednu štátnu príslušnosť, nie je znevýhodnený ani zvýhodnený. Manžel s dvojakou štátnou príslušnosťou ako navrhovateľ nemôže z tohto dôvodu využiť doplňujúce kritérium právomoci, ale tiež neexistuje doplňujúce kritérium právomoci na podanie návrhu proti nemu. Existencia viacerých obvyklých pobytov môže byť tak v prospech toho z manželov, ktorý má tieto pobyty, ak je navrhovateľom [v dôsledku článku 3 ods. 1 písm. a) piatej a šiestej zarážky], ako aj v jeho neprospech, ak je odporcom, na základe toho istého článku 3 ods. 1 písm. a) tretej zarážky. v treťom rade, ako uviedol Súdny dvor, hľadisko väzby, ktorým je štátna príslušnosť, je Rozsudok Hadadi, bod 51. Tamže, bod 55.
Možnosť, že dve situácie budú mať
podľa prvého riešenia, ktoré uprednostňuje Komisia Body 33 a 34 jej písomných pripomienok a záverečný návrh. podľa druhého riešenia by žiadne z uvedených životných centier v rôznych členských štátoch neumožňovalo priznať právomoc na základe obvyklého pobytu.
V prejednávanej veci sa na základe informácií, ktoré mám k dispozícii, domnievam, že pán IB by mohol podať návrh v Írsku ako štáte, v ktorom manželia mali naposledy obvyklý pobyt a v ktorom jeden z manželov stále býva, a ako štáte, v ktorom má odporkyňa obvyklý pobyt.
Na rozdiel od toho, čo uvádza Írsko (bod 10 jeho písomných pripomienok predložených namiesto pojednávania), nie všetky členské štáty stanovujú zostatkové kritériá právomoci. Navyše je možné, že aj keď ich stanovia, nebudú sa dať použiť v konkrétnom prípade, a to v dôsledku obmedzenia stanoveného v článku 6 nariadenia č. 2201/2003.
Článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z
Ak jeden z manželov žije v dvoch alebo viacerých členských štátoch, takže nie je vôbec možné určiť jeden z týchto štátov za štát, v ktorom má obvyklý pobyt v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 2201/2003, medzinárodná súdna právomoc sa musí určiť podľa iných kritérií stanovených v tomto nariadení a prípadne podľa zostatkových kritérií platných v členských štátoch.
V tomto prípade možno výnimočne priznať právomoc súdom členských štátov, v ktorých má jeden z manželov iný než obvyklý pobyt, ak z uplatnenia nariadenia č. 2201/2003 a zostatkových kritérií právomoci nevyplynie medzinárodná súdna právomoc žiadneho členského štátu.