1.Treba považovať sporný systém, na základe ktorého sa ukladajú poplatky na účel financovania kolektívnej reklamnej kampani, za štátnu pomoc (jej časť) podľa článku 92 ods. 1 (Zmluvy) a musí byť o zámere jeho uplatnenia upovedomená Komisia podľa článku 93 ods. 3 (Zmluvy)? Týka sa to iba zvýhodňovania vo forme organizovania a ponuky kolektívnych reklamných kampaní alebo tiež spôsobov ich financovania, ktoré predpokladajú stanovy ukladajúce poplatky a/alebo na ich základe vydané rozhodnutie o poplatkoch. Je rozdiel, ak kolektívne reklamné kampane sú ponúkané v tom istom odvetví, ako je odvetvie, v ktorom boli predmetné poplatky uložené? Ak áno, aký je tento rozdiel? Je pritom dôležité určiť, či náklady, ktoré vzniknú verejnoprávnej inštitúcii, sa plne hradia prostredníctvom povinných účelových poplatkov uložených podnikom, ktoré majú z tejto služby prospech, a to tak, že tento prospech nakoniec nepredstavuje pre štát žiadne výdavky? Je dôležité vedieť to, či prospech z kolektívnych reklamných kampaní sa rozloží viac alebo menej rovnomerne v rámci daného odvetvia a že sa predpokladá, že jednotlivé podniky získali z tejto kampane viac-menej rovnaký prospech alebo zisk?2.Vzťahuje sa oznamovacia povinnosť podľa článku 93 ods. 3 (Zmluvy) na každú štátnu pomoc alebo iba na štátnu pomoc, ktorá zodpovedá opisu uvedenému v článku 92 ods. 1 (Zmluvy)? Má členský štát voľnú úvahu pri hodnotení toho, či štátna pomoc napĺňa podmienky článku 92 ods. 1 (Zmluvy) na to, aby sa členský štát vyhol oznamovacej povinnosti? Ak áno, v akom rozsahu? Do akej miery voľná úvaha pri tomto hodnotení mení oznamovaciu povinnosť uvedenú v článku 93 ods. 3 (Zmluvy)? Alebo treba vyvodiť záver, že oznamovacia povinnosť sa neuplatňuje, len ak sa možno rozumne domnievať, že opatrenie nie je štátnou pomocou?3.Ak sudca členského štátu dospeje k záveru, že ide o štátnu pomoc podľa článku 92 ods. 1 (Zmluvy), musí zohľadniť pravidlo de minimis, ako ho vyjadrila Komisia v oznámení o de minimis, pri hodnotení skutočnosti, či opatrenie treba považovať za štátnu pomoc, ktorá mala byť Komisii podľa článku 93 ods. 3 (zmluvy) oznámená? Ak áno, treba potom pravidlo de minimis aplikovať spätne na štátnu pomoc, ktorá bola poskytnutá pred vyhlásením tohto pravidla, a akým spôsobom treba aplikovať pravidlo de minimis na štátnu pomoc, akou sú každoročné kolektívne reklamné kampane, ktoré slúžia na prospech celému odvetviu?4.Vyplýva z rozhodnutia vo veci C-39/94 (rozsudok z 11. júla 1996, SFEI a i., Zb. s. I-3547) týkajúceho sa užitočného účinku článku 93 ods. 3 (Zmluvy), že sudca členského štátu musí stanovy, ako aj na ich základe vydané rozhodnutia o uložení poplatkov vyhlásiť za neplatné a úrady zaviazať k vráteniu poplatkov, napriek tomu, že je to v rozpore s pravidlom formálnej právnej sily vytvoreným holandskou judikatúrou? Je pri tom dôležité, že vrátenie poplatkov v skutočnosti neodstraňuje prospech, ktorý odvetvie a jednotlivé podniky v odvetví prostredníctvom kolektívnych reklamných kampaní získali? Dovoľuje právo Spoločenstva, aby sa povinné účelové poplatky celé alebo z časti nevracali, ak sa vnútroštátny sudca domnieva, že hospodárske odvetvie alebo jednotlivé podniky získali vrátením poplatkov neprimeranú výhodu berúc do úvahy tú skutočnosť, že získaná výhoda nemôže byť in natura spätne vrátená?5.Ak štátna pomoc nebola v súlade s článkom 93 ods. 3 (Zmluvy) oznámená, môže sa verejnoprávna inštitúcia, aby sa vyhla povinnosti vrátenia, odvolávať na vyššie uvedené pravidlo formálnej právnej sily rozhodnutia o uložení poplatkov, ak adresát tohto rozhodnutia v čase jeho vydania a počas lehoty, v ktorej toto rozhodnutie mohlo byť v rámci správneho konania napadnuté žalobou, nebol informovaný o tom, že štátna pomoc, ktorej súčasťou je rozhodnutie o uložení poplatku, nebola oznámená? Môže subjekt práva predpokladať, že štát si splnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa článku 93 ods. 3 (Zmluvy)?