Predbežné znenie
ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 30. septembra 2026(*)
„ Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny – Zmrazenie finančných prostriedkov – Zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov – Ponechanie mena žalobcu na zozname – Článok 2 ods. 1 písm. f) rozhodnutia 2014/145/SZBP – Článok 3 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 269/2014 – Nesprávne posúdenie – Mimozmluvná zodpovednosť “
Vo veci T‑323/25,
Vladimir Avetisian, bydliskom v Moskve (Rusko), v zastúpení: A. Genko a É. Épron, advokáti,
žalobca,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: S. Lejeune a A. Jaume, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci B. Maingain, advokát,
žalovanej,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory G. De Baere (spravodajca), sudcovia J. Svenningsen a C. Mac Eochaidh,
tajomník: H. Eriksson, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania, najmä na:
– žalobu, podanú do kancelárie Všeobecného súdu 23. mája 2025,
– návrh na úpravu žaloby podaný do kancelárie Všeobecného súdu 16. októbra 2025,
po pojednávaní 3. júna 2026,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobca Vladimir Avetisian (Vladimir Avetisyan) sa svojou žalobou na základe článku 263 ZFEÚ na jednej strane domáha po prvé zrušenia rozhodnutia Rady (SZBP) 2025/528 zo 14. marca 2025, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 2025/528), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2025/527 zo 14. marca 2025, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L, 2025/527) (ďalej spoločne len „akty z marca 2025“), a po druhé rozhodnutia Rady (SZBP) 2025/1895 z 12. septembra 2025, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L, 2025/1895), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2025/1894 z 12. septembra 2025, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L, 2025/1894) (ďalej spoločne len „akty zo septembra 2025“), a to v rozsahu, v akom sa ho tieto akty (ďalej spoločne len „napadnuté akty“) týkajú, a na druhej strane sa na základe článku 268 ZFEÚ domáha náhrady škody, ktorá mu údajne vznikla.
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Žalobca je osobou s ruskou a arménskou štátnou príslušnosťou.
3 Prejednávaná vec sa týka reštriktívnych opatrení, ktoré Európska únia prijala vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.
4 Dňa 17. marca 2014 prijala Rada Európskej únie na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16). Rada v ten istý deň prijala na základe článku 215 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6).
5 So zreteľom na závažnosť situácie na Ukrajine Rada 25. februára 2022 prijala jednak rozhodnutie (SZBP) 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 (Ú. v. EÚ L 50, 2022, s. 1), a jednak nariadenie (EÚ) 2022/330, ktorým sa mení nariadenie č. 269/2014 (Ú. v. EÚ L 51, 2022, s. 1), a to najmä na účely zmeny kritérií, na základe ktorých sa na fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány môžu uplatniť dotknuté reštriktívne opatrenia.
6 Článok 2 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329, stanovuje:
„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria, sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou:
…
f) fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú vládu Ruskej federácie zodpovednú za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nej majú prospech…
2. Fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe sa priamo ani nepriamo nesprístupnia žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje, a to ani v ich prospech.“
7 V nariadení č. 269/2014, zmenenom nariadením 2022/330, sa ukladala povinnosť prijať opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov a vymedzovali sa podmienky tohto zmrazenia v podstate rovnakým spôsobom ako v rozhodnutí 2014/145 v znení zmien. Konkrétne článok 3 ods. 1 písm. f) tohto nariadenia totiž v podstate prevzal článok 2 ods. 1 písm. f) uvedeného rozhodnutia [ďalej len „kritérium f)“].
8 Rozhodnutím Rady (SZBP) 2024/1738 z 24. júna 2024, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 (Ú. v. EÚ L, 2024/1738), a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2024/1746 z 24. júna 2024, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 269/2014 (Ú. v. EÚ L, 2024/1746), bolo meno žalobcu doplnené do zoznamu osôb, subjektov a orgánov uvedeného v prílohe k zmenenému rozhodnutiu 2014/145 a do zoznamu uvedeného v prílohe I k zmenenému nariadeniu č. 269/2014 (ďalej spoločne len „predmetné zoznamy“) z tohto dôvodu:
„Vladimir Avetisian (Vladimir Avetisyan) je generálnym riaditeľom a zakladateľom spoločnosti s ručením obmedzeným ‚RBA‑Management‘. Spoločnosť s ručením obmedzeným ‚RBA‑Management‘ je ruská správcovská spoločnosť, ktorá poskytuje právne a účtovnícke služby, služby v oblasti podnikovej bezpečnosti a iné manažérske služby a spolupracuje so zákazníkmi, ktorí sa špecializujú na dodávku elektronických komponentov. Spoločnosť s ručením obmedzeným ‚RBA‑Management‘ spravuje akciovú spoločnosť ‚Compel‘, ktorá je zapojená do dovozných schém v oblasti elektronických komponentov a dodáva strategicky dôležité mikroelektronické komponenty ruskému priemyslu, vrátane vojenského priemyslu. Z titulu svojej funkcie generálneho riaditeľa a zakladateľa spoločnosti s ručením obmedzeným ‚RBA‑Management‘ je Vladimir Avetisian zodpovedný za konanie tejto spoločnosti, a teda materiálne podporuje vládu Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny.“
9 Dňa 6. septembra 2024 Rada zaslala žalobcovi kópiu dôkazného spisu s referenčným číslom WK 7807/2024 (ďalej len „spis WK“) z 31. mája 2024.
10 Rozhodnutím Rady (SZBP) 2024/2456 z 12. septembra 2024, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 (Ú. v. EÚ L 2024/2456), a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2024/2455 z 12. septembra 2024, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 269/2014 (Ú. v. EÚ L 2024/2455), bolo meno žalobcu ponechané na predmetných zoznamoch z rovnakého dôvodu, ako je dôvod uvedený v bode 8 vyššie.
11 Listom z 13. septembra 2024 Rada informovala žalobcu o svojom rozhodnutí ponechať jeho meno na predmetných zoznamoch.
12 Listom z 31. októbra 2024, doplneným listom z 8. novembra 2024, žalobca zaslal Rade žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o ponechaní jeho mena na predmetných zoznamoch.
13 Dňa 14. marca 2025 Rada prijala akty z marca 2025, ktorými ponechala meno žalobcu na predmetných zoznamoch z rovnakého dôvodu, ako je dôvod uvedený v bode 8 vyššie.
14 Listom zo 17. marca 2025 Rada zamietla žiadosť žalobcu o preskúmanie z 31. októbra 2024 a informovala ho o svojom rozhodnutí ponechať jeho meno na predmetných zoznamoch.
15 Listom z 5. apríla 2025 žalobca zaslal Rade žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o ponechaní jeho mena na predmetných zoznamoch.
Skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby
16 Dňa 12. septembra 2025 Rada prijala akty zo septembra 2025, ktorými bolo meno žalobcu ponechané na predmetných zoznamoch na základe tohto zmeneného dôvodu:
„Vladimir Avetisian (Vladimir Avetisyan) je bývalým generálnym riaditeľom a zakladateľom spoločnosti LLC RBA‑Management. Spoločnosť LLC RBA‑Management je ruská správcovská spoločnosť, ktorá poskytuje právne a účtovnícke služby, služby v oblasti podnikovej bezpečnosti a iné manažérske služby a spolupracuje so zákazníkmi, ktorí sa špecializujú na dodávku elektronických komponentov. Spoločnosť LLC RBA‑Management spravuje spoločnosť JSC Compel, ktorá je zapojená do dovozných schém v oblasti elektronických komponentov a dodáva strategicky dôležité mikroelektronické komponenty ruskému priemyslu, vrátane vojenského priemyslu. Z titulu svojej funkcie generálneho riaditeľa a zakladateľa spoločnosti LLC RBA‑Management bol Vladimir Avetisian zodpovedný za konanie tejto spoločnosti, a teda je zodpovedný za materiálnu podporu vlády Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny.“
17 Meno žalobcu bolo ponechané na predmetných zoznamoch z rovnakého dôvodu rozhodnutím Rady (SZBP) 2026/696 zo 14. marca 2026, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP (Ú. v. EÚ L, 2026/696), a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2026/695 zo 14. marca 2026, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 (Ú. v. EÚ L, 2026/695).
Návrhy účastníkov konania
18 Žalobca po úprave žaloby navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté akty v rozsahu, v akom sa ho týkajú,
– uložil Rade povinnosť zaplatiť mu sumu 192 480 eur ako náhradu údajne spôsobenej škody,
– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
19 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol návrh na zrušenie,
– zamietol návrh na náhradu škody,
– uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
O návrhu na zrušenie napadnutých aktov
20 Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza jediný žalobný dôvod založený na nesprávnom posúdení.
Úvodné poznámky
21 Hoci je pravda, že Rada má určitú diskrečnú právomoc určiť v každom jednotlivom prípade, či sú splnené právne kritériá, na ktorých sú založené predmetné reštriktívne opatrenia, rovnako je však pravda aj to, že súdy Únie musia zabezpečiť preskúmanie, a to v zásade úplné, zákonnosti všetkých aktov Únie (pozri rozsudky z 11. septembra 2024, Tokareva/Rada, T‑744/22, EU:T:2024:608, bod 31 a citovanú judikatúru, a z 19. marca 2025, BSW – management company of „BMC“ holding/Rada, T‑1042/23, EU:T:2025:314, bod 30 a citovanú judikatúru).
22 Účinnosť súdneho preskúmania zaručená článkom 47 Charty základných práv Európskej únie si vyžaduje najmä, aby sa súd Únie uistil, že rozhodnutie, ktorým boli prijaté alebo zachované reštriktívne opatrenia, ktoré má na dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt individuálny vplyv, sa opiera o dostatočne silný skutkový základ. To predpokladá overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa predmetné rozhodnutie opiera, tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené (pozri rozsudky z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada, C‑702/23 P, EU:C:2025:605, bod 38 a citovanú judikatúru; z 26. marca 2026, Pumpjanskij a i./Rada, C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P, EU:C:2026:245, bod 327 a citovanú judikatúru, a z 11. septembra 2024, Tokareva/Rada, T‑744/22, EU:T:2024:608, bod 32 a citovanú judikatúru).
23 V prípade spochybnenia prináleží príslušnému orgánu Únie, aby preukázal opodstatnenosť dôvodov použitých proti danej osobe alebo subjektu, a nie tejto osobe alebo subjektu, aby predkladali negatívny dôkaz o ich neopodstatnenosti. Nevyžaduje sa, aby Rada na tento účel predložila súdu Únie všetky informácie a dôkazy týkajúce sa dôvodov uvedených v akte, ktorého zrušenie sa požaduje. Je potrebné, aby boli dôvody použité proti dotknutej osobe alebo dotknutému subjektu podložené informáciami a dôkazmi (pozri rozsudky z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada, C‑702/23 P, EU:C:2025:605, bod 39 a citovanú judikatúru, a z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22, EU:T:2023:716, bod 123 a citovanú judikatúru).
24 Posúdenie dôvodnosti týchto dôvodov treba vykonať preskúmaním dôkazov a informácií nie izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria. Rada totiž unesie dôkazné bremeno, ktoré jej prislúcha, ak súdu Únie predloží súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré umožňujú preukázať, že osoba, proti ktorej je namierené reštriktívne opatrenie, spĺňala ku dňu prijatia sporných aktov podmienky stanovené uplatneným kritériom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22, EU:T:2023:716, bod 124 a citovanú judikatúru, a z 11. septembra 2024, Tokareva/Rada, T‑744/22, EU:T:2024:608, bod 33 a citovanú judikatúru).
25 Navyše treba pripomenúť, že reštriktívne opatrenia majú zabezpečovaciu a zo svojej podstaty dočasnú povahu a ich platnosť vždy závisí od trvania skutkových a právnych skutočností, ktoré viedli k ich prijatiu, ako aj od potreby ich ponechania v platnosti na účely dosiahnutia cieľa, ktorý je s nimi spojený. Preto pri pravidelnom preskúmavaní týchto reštriktívnych opatrení prináleží Rade, aby vykonala aktualizované posúdenie situácie a vypracovala zhodnotenie vplyvu takýchto opatrení, aby určila, či tieto opatrenia umožnili dosiahnuť ciele sledované pôvodným zaradením mien a názvov dotknutých osôb a subjektov na sporný zoznam alebo či je stále možné vyvodiť vo vzťahu k uvedeným osobám a subjektom rovnaký záver (pozri rozsudky z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22, EU:T:2023:716, bod 168 a citovanú judikatúru, a z 11. septembra 2024, Tokareva/Rada, T‑744/22, EU:T:2024:608, bod 36 a citovanú judikatúru).
26 Z toho vyplýva, že na účely odôvodnenia ponechania mena alebo názvu osoby na zozname osôb a subjektov, ktorých sa týkajú reštriktívne opatrenia, nie je zakázané, aby Rada vychádzala z tých istých dôkazov ako tie, ktoré odôvodnili pôvodné zaradenie, opätovné zaradenie alebo predchádzajúce ponechanie mena dotknutej osoby na uvedenom zozname, pokiaľ sa jednak dôvody zaradenia nezmenili a jednak kontext sa nezmenil takým spôsobom, že by sa tieto dôkazy stali obsolentnými. Uvedený kontext zahŕňa nielen situáciu krajiny, vo vzťahu ku ktorej bol zavedený systém reštriktívnych opatrení, ale aj osobitnú situáciu dotknutej osoby (pozri rozsudky z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22, EU:T:2023:716, bod 169 a citovanú judikatúru, a z 29. mája 2024, Belavia/Rada, T‑116/22, EU:T:2024:334, bod 77 a citovanú judikatúru).
27 Napokon treba uviesť, že činnosť súdu Únie sa riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov a jediným kritériom posúdenia hodnoty predložených dôkazov je ich vierohodnosť. V tejto súvislosti je na účely posúdenia dôkaznej sily dokumentu potrebné v prvom rade overiť vierohodnosť informácie, ktorú obsahuje, a zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania a jeho adresáta a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí ako zmysluplný a dôveryhodný (rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22, EU:T:2023:716, bod 114).
28 Práve s prihliadnutím na tieto úvahy treba posúdiť, či sa Rada dopustila nesprávneho posúdenia, keď ponechala meno žalobcu na predmetných zoznamoch v aktoch z marca 2025 a následne v aktoch zo septembra 2025.
O aktoch z marca 2025
29 Žalobca tvrdí, že Rada sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v rámci pravidelného preskúmavania jeho situácie konštatovala, že existuje dostatočne silný skutkový základ na odôvodnenie prijatia aktov z marca 2025.
30 Žalobca tvrdí, že vo svojej žiadosti o preskúmanie z 31. októbra 2024, teda viac ako štyri mesiace pred prijatím aktov z marca 2025, informoval Radu o svojom odstúpení z funkcie v spoločnosti RBA‑Management, o prevode svojich podielov v spoločnosti RBA‑Management, ako aj o prerušení vzťahov medzi spoločnosťami RBA‑Management a Compel a že predložil Rade dokumenty s cieľom preukázať zmenu jeho osobnej situácie. Rada to však údajne nezohľadnila, čím porušila svoju povinnosť opätovného preskúmania. Podľa žalobcu ku dňu prijatia aktov z marca 2025 boli všetky tvrdenia Rady uvedené v spise WK, ktoré sa ho týkali, obsolentné už viac ako štyri mesiace, a teda nemohli slúžiť ako odôvodnenie zachovania reštriktívnych opatrení voči nemu.
31 Rada tvrdí, že hoci má povinnosť preskúmať svoje rozhodnutie, ak sa nové predložené podstatné dôkazy týkajú konkrétnej situácie, ktorá podlieha jej pravidelnému preskúmavaniu, neplatí to v prípade, ak predložené dôkazy nemajú dôkaznú hodnotu. Zastáva názor, že dôkazy predložené žalobcom nie sú dostatočne presvedčivé na to, aby bolo možné ubezpečiť sa o účinnosti odstúpenia žalobcu z funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti RBA‑Management a predaja jeho podielov v tejto spoločnosti. Vzhľadom na činnosti, ktoré žalobca vykonával v prospech spoločnosti Compel viac ako dvadsať rokov, žalobca nepreukázal s dostatočným stupňom istoty, že už v rámci tohto podniku nebude vykonávať funkciu. Navyše žalobca nepredložil dostatočné skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali zmenu jeho činnosti. Rada tvrdí, že vzhľadom na súhrn všetkých skutkových okolností dôkazy obsiahnuté v spise WK odôvodňujú ponechanie mena žalobcu v aktoch z marca 2025.
32 V prejednávanej veci treba pripomenúť, že v aktoch z marca 2025 je ponechanie mena žalobcu na predmetných zoznamoch odôvodnené skutočnosťou, že z dôvodu svojho postavenia generálneho riaditeľa a zakladateľa spoločnosti RBA‑Management je zodpovedný za konanie tejto spoločnosti, ktorá je správcom spoločnosti Compel, a teda materiálne podporuje vládu Ruskej federácie.
33 Na úvod treba uviesť, že účastníci konania sa zhodujú na tom, že pojem „zakladateľ“ použitý v dôvode zaradenia mena žalobcu do zoznamu je pojem z ruského práva a treba ho chápať tak, že znamená „spoločník“ alebo „vlastník obchodných podielov“.
34 Skutočnosť, že pojem „zakladateľ“ sa vzťahuje na súčasného vlastníka kapitálovej účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným, potvrdzuje výňatok z internetovej stránky „audit‑it.ru“ audítorskej spoločnosti Avdeev & Co, ktorý sa nachádza v spise WK týkajúcom sa spoločnosti RBA‑Management (položka č. 6). Tento dokument uvádza, že RBA‑Management bola 9. júla 2007 zaregistrovaná ako spoločnosť s ručením obmedzeným v ruskom jednotnom štátnom registri právnických osôb. V časti „ktorý je vlastníkom (zakladateľom) spoločnosti“ [who is the owner (founder) of the organization] sa žalobca nachádza ako „zakladateľ“ spoločnosti RBA‑Management od 7. decembra 2015 a sú v nej uvedené mená predchádzajúcich „zakladateľov“. V tomto dokumente sa tiež uvádza, že „k 7.12.2015 je novým zakladateľom Vladimir Avetisian (Vladimir Avetisyan), je novým zakladateľom Sergej Alexejevič Čerkasov (Sergey Alekseevich Cherkasov)“ (7.12.2015 The new founder is Vladimir Avetisyan [t]he new founder is Sergey Alekseevich Cherkasov) a „k 23.4.2020 Sergej Alexejevič Čerkasov (Sergey Alekseevich Cherkasov) už nie je uvedený ako zakladateľ v jednotnom štátnom registri právnických osôb“ (23.4.2020 Sergey Alekseevich Cherkasov is no longer listed as a founder in the Unified State Register of Legal Entities).
35 Okrem toho je nesporné, že odôvodnenie Rady týkajúce sa dôvodnosti ponechania mena žalobcu na predmetných zoznamoch ku dňu prijatia aktov z marca 2025 sa opiera výlučne o dokumenty obsiahnuté v spise WK z 31. mája 2024. Tieto dokumenty slúžili ako základ na účely prijatia aktov o zaradení mena žalobcu do predmetných zoznamov 24. júna 2024 a do všetkých z nich sa nahliadlo 22. februára 2024, s výnimkou jedného z nich, do ktorého sa nahliadlo 16. apríla 2024. Rada nepredložila Všeobecnému súdu žiadny nový dôkaz na podporu dôvodu uvedeného proti žalobcovi v aktoch z marca 2025.
36 Vo svojej žiadosti o preskúmanie z 31. októbra 2024 žalobca uviedol, že 16. októbra 2024 odstúpil zo svojej funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti RBA‑Management a že od 29. októbra 2024 už RBA‑Management nevlastní. V tejto súvislosti zaslal Rade dokumenty, ktorých cieľom bolo preukázať zmenu jeho situácie, a to najmä:
– uznesenie č. 16 jediného spoločníka spoločnosti RBA‑Management zo 16. októbra 2024, ktorým boli zrušené právomoci žalobcu a ktorým bol Alexander Gurin (Aleksandr Gurin) vymenovaný za generálneho riaditeľa tejto spoločnosti (ďalej len „uznesenie č. 16“),
– výpis z ruského jednotného štátneho registra právnických osôb týkajúci sa spoločnosti RBA‑Management z 30. októbra 2024, z ktorého vyplýva, že A. Gurin bol 24. októbra 2024 zaregistrovaný ako generálny riaditeľ spoločnosti RBA‑Management,
– potvrdenie o prijatí podania od daňových orgánov, ktoré 29. októbra 2024 informovali o prijatí zmien zakladajúcich dokumentov spoločnosti RBA‑Management.
37 V tejto žiadosti o preskúmanie žalobca tiež vysvetlil, že prevod obchodných podielov v spoločnosti s ručením obmedzeným musí orgánom predložiť notár a že potvrdenie o prijatí podania od daňových orgánov predložil v tejto súvislosti. Uviedol však, že zmena vlastníka spoločnosti RBA‑Management ešte nebola zapísaná v ruskom jednotnom štátnom registri právnických osôb, ale že zašle výpis z tohto registra Rade hneď, ako budú v ňom uvedené informácie o prevode podielov.
38 V tejto súvislosti žalobca 8. novembra 2024 predložil Rade dodatočný dôkaz, a to výpis z ruského jednotného štátneho registra právnických osôb týkajúci sa spoločnosti RBA‑Management zo 7. novembra 2024. Podľa tohto dokumentu bol A. Gurin zapísaný do registra 5. novembra 2024 ako „spoločník/zakladateľ“ spoločnosti RBA‑Management a ako majiteľ 100 %‑ného podielu v tejto spoločnosti.
39 Listom zo 17. marca 2025 Rada zamietla žiadosť žalobcu o preskúmanie z dôvodu, že dôkazy predložené dotknutou osobou, týkajúce sa najmä údajného odchodu tejto osoby zo spoločnosti RBA‑Management, nepovažovala za vierohodné.
40 Otázkou, ktorá je dôležitá pri preskúmaní ponechania mena osoby na predmetných zoznamoch, je otázka, či sa od zaradenia mena tejto osoby do zoznamu alebo od predchádzajúceho preskúmania skutkový stav zmenil takým spôsobom, že už neumožňuje vyvodiť rovnaký záver o zapojení tejto osoby do činností, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia (pozri rozsudky z 18. decembra 2024, Mironovič Šor/Rada, T‑489/23, EU:T:2024:912, bod 154 a citovanú judikatúru, a z 3. septembra 2025, Boguslajev/Rada, T‑604/24, neuverejnený, EU:T:2025:817, bod 41).
41 Navyše treba uviesť, že akty, ktorými sa meno ponecháva na zoznamoch, sa zakladajú na pravidelnom preskúmavaní predmetných reštriktívnych opatrení s cieľom umožniť Rade zohľadniť prípadné zmeny okolností týkajúce sa najmä individuálnej situácie osôb, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú. Akty z marca 2025 sú totiž výsledkom tohto pravidelného preskúmavania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. októbra 2022, Ovsjannikov/Rada, T‑714/20, neuverejnený, EU:T:2022:674, bod 85, a z 29. novembra 2023, Pumpjanskij/Rada, T‑734/22, neuverejnený, EU:T:2023:761, bod 84).
42 Okrem toho, ak dotknutá osoba predloží pripomienky, pokiaľ ide o odôvodnenie, príslušný orgán Únie musí dôkladne a nestranne preskúmať dôvodnosť uvádzaných tvrdení s prihliadnutím na tieto pripomienky a na prípadné skutočnosti, ktoré svedčia v prospech dotknutej osoby a ktoré sú k týmto vyjadreniam priložené (pozri rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 114 a citovanú judikatúru).
43 Treba teda preskúmať, či sa Rada dopustila nesprávneho posúdenia, keď ponechala meno žalobcu na predmetných zoznamoch v aktoch z marca 2025 na základe spisu WK. Konkrétne treba zistiť, či ku dňu prijatia aktov z marca 2025 dôkazy uvedené v spise WK mohli preukázať, že žalobca zastával funkcie, ktoré odôvodňovali ponechanie jeho mena na predmetných zoznamoch, t. j. že bol naďalej riaditeľom a zakladateľom spoločnosti RBA‑Management, a to za zohľadnenia informácií, ktoré predložil žalobca s cieľom preukázať, že jeho situácia sa v októbri roku 2024 zmenila.
44 V prvom rade žalobca vytýka Rade, že nezohľadnila dôkazy, ktoré predložil vo svojej žiadosti o preskúmanie.
45 Rada spochybňuje dôkaznú hodnotu týchto dokumentov. Tvrdí, že žalobca predložil začiernené dokumenty, čo neumožňuje posúdiť ich obsah, že nepredložil nijaký dôkaz umožňujúci overiť totožnosť nového konateľa spoločnosti RBA‑Management a že predložil dohodu o prevode obchodných podielov bez dôkazu o skutočnom zaplatení ceny.
46 Rada po prvé tvrdí, že mnohé odseky uznesenia č. 16, ktorým žalobca ukončil výkon funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti RBA‑Management, boli začiernené, čo bránilo posúdeniu ich úplného obsahu.
47 V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci tento dokument obsahuje začiernené časti, jasne z neho vyplýva, že žalobca, jediný spoločník spoločnosti RBA‑Management, ktorý vlastní 100 % základného imania tejto spoločnosti, jednak ukončil výkon funkcie generálneho riaditeľa 16. októbra 2024 a jednak vymenoval A. Gurina za generálneho riaditeľa od toho istého dňa. Tento dokument podpísal žalobca.
48 Rada teda nemôže platne tvrdiť, že začiernené časti neumožňujú pochopiť obsah tohto dokumentu.
49 Okrem toho úplné znenie uznesenia č. 16 predložené v prílohe k replike potvrdzuje, že začiernené boli len osobné údaje.
50 V tejto súvislosti Rada v duplike tvrdí, že uznesenie č. 16, výpis z ruského jednotného štátneho registra právnických osôb týkajúci sa spoločnosti RBA‑Management a výpis z toho istého registra týkajúci sa spoločnosti Compel, predložené v úplnom znení v prílohe k replike, sú neprípustné podľa článku 85 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, keďže žalobca ich mohol predložiť v prílohe k žalobe.
51 Žalobca však uviedol, že predložil úplné znenie týchto dokumentov v reakcii na výhradu Rady uvedenú vo vyjadrení k žalobe, týkajúcu sa toho, že niektoré informácie začiernil.
52 Preto treba uviesť, že dokumenty uvedené v prílohách k replike nepredstavujú nové dôkazy, ale boli predložené s cieľom reagovať na argumentáciu Rady, ktorá spochybňovala dôkaznú hodnotu tých istých dokumentov predložených v prílohe k žalobe z dôvodu, že obsahovali začiernené informácie. Prílohy k replike sú preto prípustné. Okrem toho sa začiernené informácie týkali výlučne osobných údajov a žalobca nemôže byť sankcionovaný za to, že k nim pristupoval ako k dôverným údajom.
53 Po druhé Rada tvrdí, že žalobca sa odvoláva na vymenovanie nového konateľa RBA‑Management, pričom nepredložil dôkaz umožňujúci overiť totožnosť tejto osoby.
54 Hoci Rada týmto argumentom odkazuje na osobné údaje začiernené v uznesení č. 16 a vo výpise z ruského jednotného štátneho registra právnických osôb týkajúcom sa spoločnosti RBA‑Management, treba uviesť, že vzhľadom na to, že tento register je verejne prístupný, Rada mala možnosť overiť si totožnosť nového generálneho riaditeľa spoločnosti RBA‑Management jednoduchým nahliadnutím do tohto registra. Okrem toho žalobca predložil v prílohe k replike úplné znenie týchto dokumentov.
55 Po tretie Rada uvádza, že žalobca v prílohe k žalobe predložil dohodu o prevode obchodných podielov bez dôkazu o zaplatení dohodnutej ceny, ktorá údajne dosahovala 8 700 000 ruských rubľov (RUB) (približne 95 000 eur), čo sa zdá byť zanedbateľné v prípade spoločnosti, akou je RBA‑Management, ktorá spravuje Compel, a bez dôkazu, že nadobúdateľ skutočne prevzal zodpovednosť za riadenie. Názor právneho poradcu, ktorý žalobca predložil aj v prílohe k žalobe, týkajúci sa vlastnenia spoločnosti RBA‑Management, má malú dôkaznú hodnotu, keďže bol vypracovaný na zadanie a nie je vierohodný, keďže pochádza od advokáta žalobcu v Rusku.
56 Treba konštatovať, že keďže dokument ruského advokáta žalobcu predložený v prílohe k žalobe bol vypracovaný na účely tejto žaloby, má malú dôkaznú hodnotu.
57 Argument Rady, podľa ktorého je dohodnutá cena zanedbateľná, sa však opiera o nesprávny výklad kúpnej zmluvy o predaji 100 % obchodných podielov spoločnosti RBA‑Management, ktorú 29. októbra 2024 uzavreli žalobca a A. Gurin, a ktorá je uvedená v prílohe k žalobe. V tejto zmluve je uvedená kúpna cena 14 700 000 RUB (približne 161 000 eur), a nie suma, ktorú uviedla Rada.
58 Kúpna zmluva má okrem toho formu notárskej zápisnice, čo jej priznáva určitú dôkaznú hodnotu. Napokon predaj podielov žalobcu v spoločnosti RBA‑Management, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, potvrdzuje aj výpis z ruského jednotného štátneho registra právnických osôb zo 7. novembra 2024, týkajúci sa spoločnosti RBA‑Management, v ktorom sa A. Gurin uvádza ako zakladateľ spoločnosti RBA‑Management.
59 Rada teda nesprávne tvrdí, že dôkazy predložené žalobcom nemali dôkaznú hodnotu.
60 V druhom rade žalobca tvrdí, že ku dňu prijatia aktov z marca 2025 boli dokumenty obsiahnuté v spise WK obsolentné a že Rada sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď nezohľadnila zmenu jeho osobnej situácie.
61 Rada tvrdí, že dôkazy, ktoré predložil žalobca, preukazujú len zdanlivé odstúpenie z funkcie v spoločnosti RBA‑Management a zdanlivý prevod jeho podielov v tejto spoločnosti. Dôkazy nachádzajúce sa v spise WK sú preto naďalej relevantné na podporu odôvodnenia ponechania mena žalobcu v aktoch z marca 2025.
62 Po prvé Rada tvrdí, že spoľahlivosť ruského jednotného štátneho registra právnických osôb, z ktorého žalobca predložil výpisy, sa musí určiť s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti uvedené v spise a že tento výpis neumožňuje sám osebe preukázať, že žalobca, ktorý počas mnohých rokov skutočne vykonával riadiace činnosti v spoločnosti Compel prostredníctvom spoločnosti RBA‑Management, prestal vykonávať všetku podpornú činnosť. Na pojednávaní Rada spresnila, že skutočnosť, že do ruského jednotného štátneho registra právnických osôb bolo zapísané odstúpenie žalobcu z funkcie, neznamená, že žalobca v praxi ukončil svoju činnosť.
63 V prvom rade treba uviesť, že žalobca predložil výpisy z ruského jednotného štátneho registra právnických osôb týkajúce sa spoločnosti RBA‑Management z 30. októbra a 7. novembra 2024 s cieľom preukázať, že meno nového generálneho riaditeľa a nového zakladateľa spoločnosti RBA‑Management bolo oficiálne zapísané do registra. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, tieto výňatky nie sú predložené izolovane, ale ich cieľom je potvrdiť informácie uvedené v žiadosti o preskúmanie.
64 Ďalej treba konštatovať, že týmito tvrdeniami Rada nevyhnutne spochybňuje dôveryhodnosť informácií uvedených v ruskom jednotnom štátnom registri právnických osôb.
65 Ako však zdôrazňuje žalobca, tento verejný register zriadený ruským ministerstvom financií je na jednej strane zdrojom informácií o spoločnostiach a predpokladá sa, že odráža skutočnú situáciu každého subjektu zapísaného do registra. Na druhej strane Rada ten istý register v určitých dôkazných spisoch používa na odôvodnenie zaradenia osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, do zoznamov.
66 Napokon treba uviesť, že Rada v spise WK vychádzala z iného registra, portálu „checko.ru“, aby odôvodnila skutočnosť, že žalobca bol generálnym riaditeľom a zakladateľom spoločnosti RBA‑Management.
67 V tejto súvislosti sa Rada 22. februára 2024 oboznámila s výpisom z internetového sídla „checko.ru“ týkajúcim sa žalobcu, ktorý sa nachádzal v spise WK (dokument č. 3). V spise WK Rada uvádza, že portál „checko.ru“ „umožňuje rýchlo a bezplatne overiť každú právnickú alebo fyzickú osobu zapísanú do registra v Ruskej federácii“. Rada teda nemôže spochybniť spoľahlivosť tohto portálu.
68 Rada však nepredložila aktualizovanú verziu výpisu z tohto portálu po 7. novembri 2024, čo by jej umožnilo overiť alebo vyvrátiť informácie, podľa ktorých žalobca odstúpil z funkcie a ďalšia osoba bola vymenovaná za generálneho riaditeľa a zakladateľa spoločnosti RBA‑Management.
69 Rada teda nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, že informácie uvedené v ruskom jednotnom štátnom registri právnických osôb sú nesprávne.
70 Po druhé Rada tvrdí, že dokumenty predložené žalobcom sa javia ako prostriedok na to, aby sa vyhol účinkom reštriktívnych opatrení prijatých voči nemu, a nie ako presvedčivý dôkaz o tom, že žalobca sa vzdal akejkoľvek zodpovednosti v odvetví elektronických súčiastok použiteľných vo vojenskom materiáli. Rada sa domnieva, že takémuto postupu nemožno pripisovať žiadnu dôveryhodnosť.
71 Žalobcovi však nemožno vytýkať, že chcel ukončiť svoju funkciu v spoločnosti RBA‑Management v októbri 2024 s cieľom vyhnúť sa reštriktívnym opatreniam, ktoré sa na neho uplatňujú od júna 2024.
72 Okrem toho skutočnosť, že žalobca prijal opatrenia na to, aby už nebol zaradený na predmetných zoznamoch, možno vnímať ako výsledok účinnosti reštriktívnych opatrení, keďže žalobca tým vyjadruje svoj úmysel už nevykonávať činnosti, ktoré odôvodňovali zaradenie jeho mena do predmetných zoznamov.
73 Po tretie Rada tvrdí, že z časového hľadiska je lehota medzi aktmi, na ktoré sa odvoláva žalobca, a obdobím preskúmania príliš krátka na to, aby sa uistila o tom, že žalobca, ktorý vykonáva činnosti v službách spoločnosti Compel viac ako 20 rokov a ktorý je zodpovedný za riadenie tohto podniku od roku 2015, sa skutočne stiahol z podnikateľskej činnosti. Lehota 16 týždňov medzi krokmi žalobcu v októbri 2024 a aktmi z marca 2025 neumožnila Rade posúdiť účinnosť a úprimnosť toho, že žalobca prestal v akejkoľvek podobe podporovať ruskú vládu alebo získavať od tejto vlády výhody.
74 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že žalobca predložil dokumenty s cieľom preukázať svoje stiahnutie sa zo spoločnosti RBA‑Management 31. októbra 2024, teda v lehote stanovenej na podanie žiadostí o preskúmanie, ktorá uplynula 2. novembra 2024.
75 Rada teda nemôže tvrdiť, že nemala čas potrebný na to, aby pri preskúmaní dôvodnosti zaradenia na zoznam zohľadnila dôkazy predložené žalobcom, ktoré mali preukázať zmenu jeho osobnej situácie – inak by hrozilo, že žiadosti o preskúmanie budú zbavené potrebného účinku. Okrem toho treba pripomenúť, že akty z marca 2025 boli prijaté na základe pravidelného preskúmavania.
76 Navyše je potrebné pripomenúť, že dokumenty predložené žalobcom v jeho žiadosti o preskúmanie mali za cieľ preukázať, že už nie je generálnym riaditeľom ani zakladateľom spoločnosti RBA‑Management a že ponechanie jeho mena na predmetných zoznamoch z tohto dôvodu už nie je odôvodnené.
77 Na jednej strane, ako je uvedené v bode 67 vyššie, Rada mala možnosť rýchlo overiť správnosť informácií poskytnutých žalobcom, najmä na internetovej stránke „checko.ru“.
78 Na druhej strane argument Rady, že nemala k dispozícii čas potrebný na to, aby sa uistila o účinnosti toho, že žalobca prestal v spoločnosti Compel vykonávať akúkoľvek činnosť alebo v akejkoľvek podobe podporovať ruskú vládu, vzhľadom na úlohu, ktorú v minulosti mal v tejto spoločnosti, najmä počas útočnej vojny proti Ukrajine, nie je relevantný. Dôvod opodstatňujúci ponechanie mena žalobcu v aktoch z marca 2025 sa totiž zakladal len na jeho postavení generálneho riaditeľa a zakladateľa spoločnosti RBA‑Management.
79 Po štvrté Rada tvrdí, že žalobca nepredložil dostatočné dôkazy preukazujúce zmenu jeho činnosti. Tvrdí, že žalobca nepredložil ani najmenší dôkaz prima facie o tom, že už nemal väzby na odvetvie elektroniky, hoci celú svoju kariéru vykonával v tomto odvetví, a že nepredložil dôkaz o tom, že definitívne odstúpil z akejkoľvek funkcie v spoločnosti Compel. Okrem toho mohol predložiť dôkazy o svojej novej činnosti v odvetví nehnuteľností a o tom, že sa usadil v Arménsku.
80 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 23 vyššie prináleží Rade, aby preukázala dôvodnosť dôvodu uplatneného proti žalobcovi, a nie žalobcovi, aby predložil negatívny dôkaz o neexistencii tejto dôvodnosti.
81 Keďže Rada dospela k záveru, že napriek dokumentom, ktoré predložil, žalobca v praxi pokračoval vo svojej činnosti, prináležalo jej, aby o tom predložila dôkaz.
82 Rada tak tým, že od žalobcu vyžaduje, aby preukázal, že nepokračoval vo výkone činností v odvetví elektroniky alebo v spojení so spoločnosťou Compel, alebo aby predložil dôkazy o svojej novej činnosti, prenáša dôkazné bremeno.
83 Okrem toho treba pripomenúť, že vzhľadom na dôvod ponechania mena žalobcu uvedeného v aktoch z marca 2025, jedinými relevantnými dôkazmi boli tie, ktoré mali preukázať alebo spochybniť skutočnosť, že žalobca bol generálnym riaditeľom a zakladateľom spoločnosti RBA‑Management a zodpovedný za konanie tejto spoločnosti ku dňu prijatia aktov z marca 2025. Rada nemohla od žalobcu požadovať, aby predložil dodatočné dôkazy, ktoré nesúvisia s týmto dôvodom.
84 Po piate Rada tvrdí, že dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú, že žalobca skutočne ukončil svoju činnosť vzhľadom na všetky skutkové okolnosti v spise.
85 V tejto súvislosti Rada tvrdí, že existujú závažné a zhodujúce sa nepriame dôkazy, na základe ktorých možno dospieť k záveru, že žalobca si zachováva väzby so spoločnosťou Compel, a ktoré odôvodňujú ponechanie jeho mena na predmetných zoznamoch. Uvádza dôkazy obsiahnuté v spise WK týkajúcom sa spoločnosti Compel, ktoré preukazujú, že táto spoločnosť vyrába elektronické súčiastky pre zbrojársky priemysel, ktoré boli použité počas útočnej vojny proti Ukrajine. Pripomína tiež, že rôzne dôkazy obsiahnuté v spise WK odhaľujú, že žalobca má vzdelanie inžiniera v odvetví činnosti spoločnosti Compel, že vykonával dôležité funkcie v rámci tohto podniku, že bol zakladateľom spoločnosti Compel Regions LLC a že prostredníctvom spoločnosti RBA‑Management vykonával riadiace funkcie v spoločnosti Compel od februára 2015 do októbra 2024, teda v čase krátko po invázii na Krym a počas invázie na Ukrajinu.
86 Touto argumentáciou tak Rada v podstate tvrdí, že dôkazy predložené žalobcom s cieľom preukázať jeho odstúpenie z funkcie a predaj jeho podielov v spoločnosti RBA‑Management nie sú vierohodné a neodrážajú realitu vzhľadom na jeho minulé činnosti v rámci spoločnosti Compel.
87 Treba však pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 24 vyššie sa posúdenie dôvodnosti dôvodov ponechania mena žalobcu v aktoch z marca 2025 musí vykonať prostredníctvom preskúmania dôkazov v kontexte, do ktorého patria, a Rada unesie dôkazné bremeno, ktoré jej prináleží, ak súdu Únie predloží súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať, že žalobca ku dňu prijatia týchto aktov spĺňal podmienky stanovené v kritériu f).
88 Na jednej strane, pokiaľ ide o kontext, treba uviesť, že Rada len odkazuje na dôkazy nachádzajúce sa v spise WK, z ktorých väčšina sa týka spoločnosti Compel, a nie žalobcu, a vzťahujú sa k jeho činnostiam v rámci tejto spoločnosti v minulosti.
89 Rada však nemôže platne tvrdiť, že dôkazy týkajúce sa minulej kariéry žalobcu v spoločnosti Compel, obsiahnuté v spise WK, a teda týkajúce sa skutkových okolností z obdobia pred májom 2024, môžu zbaviť vierohodnosti odstúpenie žalobcu z jeho funkcie v rámci spoločnosti RBA‑Management v októbri 2024.
90 Rada tiež nemôže odmietnuť dôkazy predložené žalobcom v jeho žiadosti o preskúmanie ako nedostatočné na preukázanie skutočného odstúpenia z funkcie v spoločnosti RBA‑Management len na základe konštatovania, že žalobca strávil podstatnú časť svojej kariéry v spoločnosti Compel. Takéto posúdenie zo strany Rady by viedlo k zakonzervovaniu situácie žalobcu a k tomu, že by výkon pravidelného preskúmavania, ktoré sa má uskutočniť, bol zbavený akéhokoľvek praktického účinku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2023, Pumpjanskij/Rada, T‑734/22, neuverejnený, EU:T:2023:761, bod 85 a citovanú judikatúru).
91 Na druhej strane, pokiaľ ide o dôkazné bremeno, ak sa Rada domnievala, že dôkazy predložené žalobcom preukazujú len zdanlivé odstúpenie žalobcu z funkcie v spoločnosti RBA‑Management a že dôvod uvedený v aktoch z marca 2025 je naďalej platný, prináležalo jej predložiť dôkaz, že žalobca udržiaval skutočné väzby s touto spoločnosťou a bol stále zodpovedný za jej konanie ku dňu prijatia aktov z marca 2025.
92 Rada však nepredložila žiadny dôkaz z obdobia po októbri 2024, ktorý by mohol podložiť jej argument, že žalobca prestal vykonávať svoju činnosť v rámci spoločnosti RBA‑Management len čisto fiktívne.
93 Okrem toho, ak sa Rada domnievala, že žalobca spĺňa podmienky podľa kritéria f) z iného dôvodu, než je dôvod uvedený v aktoch z marca 2025, t. j. z dôvodu väzieb, ktoré žalobca mal priamo so spoločnosťou Compel, alebo z dôvodu poskytovania podpory ruskej vláde v akejkoľvek inej podobe, prináležalo jej, aby o tom poskytla dôkaz a v dôsledku toho zmenila dôvod ponechania mena žalobcu na predmetných zoznamoch. V každom prípade Rada nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať existenciu väzieb medzi žalobcom a spoločnosťou Compel ku dňu prijatia aktov z marca 2025.
94 Preto vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek dôkazu doplňujúceho spis WK žiadny iný nepriamy dôkaz neumožňuje dospieť k záveru, že žalobca bol ku dňu prijatia aktov z marca 2025 ešte v skutočnosti riaditeľom a zakladateľom spoločnosti RBA‑Management. Argument Rady, že z predchádzajúcej činnosti žalobcu v rámci spoločnosti Compel vyplýva, že táto zmena situácie nie je vôbec dôveryhodná, je čisto špekulatívny a nie je podložený.
95 Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že Rada nepreukázala, že dokumenty predložené žalobcom, ktoré mali preukázať zmenu jeho osobnej situácie, nemali žiadnu dôkaznú hodnotu. Treba teda konštatovať, že tieto dokumenty predstavujú dôkaz prima facie o tom, že žalobca odstúpil zo svojej funkcie riaditeľa spoločnosti RBA‑Management v októbri 2024 a od novembra 2024 už nebol jej zakladateľom.
96 Rada sa teda nemohla obmedziť na to, že sa oprie len o skutočnosti nachádzajúce sa v spise WK, ktoré boli o niekoľko mesiacov staršie než informácie predložené žalobcom a ktoré boli vzhľadom na tieto informácie obsolentné.
97 Rada teda postupovala nesprávne, keď odmietla prihliadnuť na dokumenty, ktoré predložil žalobca, pretože ich považovala za nedostatočne presvedčivé na preukázanie toho, že jeho osobná situácia sa v októbri 2024 skutočne zmenila, a zároveň nepredložila aktualizované verzie dokumentov nachádzajúcich sa v spise WK alebo iné dôkazy preukazujúce, že okolnosti, ktoré odôvodňovali zaradenie mena žalobcu do predmetných zoznamov, pretrvávali ku dňu prijatia aktov z marca 2025, teda že žalobca bol k tomuto dátumu stále generálnym riaditeľom a zakladateľom spoločnosti RBA‑Management a bol zodpovedný za konanie tejto spoločnosti.
98 Treba preto konštatovať, že Rada tým, že nevykonala aktualizované posúdenie situácie žalobcu, nepreukázala dôvodnosť dôvodu ponechania mena žalobcu na predmetných zoznamoch ku dňu prijatia aktov z marca 2025.
99 Z toho vyplýva, že Rada sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v aktoch z marca 2025 ponechala meno žalobcu na predmetných zoznamoch na základe kritéria f).
O aktoch zo septembra 2025
100 Žalobca tvrdí, že Rada sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď ponechala jeho meno na predmetných zoznamoch aktmi zo septembra 2025, hoci ukončil situáciu, ktorá odôvodňovala pôvodné zaradenie do týchto zoznamov, a že Rada uznala túto zmenu situácie v odôvodnení zaradenia jeho mena do zoznamov.
101 Rada tvrdí, že nemala inú možnosť, než konštatovať formálne a zdanlivé odstúpenie žalobcu z jeho riadiacich funkcií, ale že žalobca nedoplnil svoj spis žiadnym dôkazom preukazujúcim, že skutočne prestal vykonávať všetky funkcie v súvislosti so spoločnosťou Compel, čo by bol jediný spôsob, ako preukázať, že trvajúca a podstatná väzba medzi „riaditeľom“ a spoločnosťou Compel bola ukončená. Zdanlivé odstúpenie z funkcie nie je dostatočné ani presvedčivé vzhľadom na úlohu, ktorú žalobca zohrával pri dovoze materiálu určeného na podporu ruského vojnového úsilia.
102 Vo svojej žiadosti o preskúmanie z 5. apríla 2025 žalobca opätovne predložil Rade uznesenie č. 16 uvedené v bode 36 vyššie a výpis z ruského jednotného štátneho registra právnických osôb týkajúci sa spoločnosti RBA‑Management zo 7. novembra 2024, uvedený v bode 38 vyššie. Predovšetkým predložil aj výpis z ruského jednotného štátneho registra právnických osôb týkajúci sa spoločnosti RBA‑Management z 27. marca 2025, v ktorom bol A. Gurin uvedený ako generálny riaditeľ a zakladateľ spoločnosti RBA‑Management, ako aj výpis z internetového sídla „checko.ru“, ktorý sa ho týkal a ktorý zodpovedá aktualizácii položky č. 3 v spise WK.
103 Treba uviesť, že v aktoch zo septembra 2025 Rada zmenila dôvod ponechania mena žalobcu na predmetných zoznamoch. Tieto zmeny naznačujú, že žalobca je „bývalým“ generálnym riaditeľom spoločnosti RBA‑Management a že z dôvodu svojho postavenia generálneho riaditeľa a zakladateľa spoločnosti RBA‑Management bol žalobca „zodpovedný“ za konanie tejto spoločnosti.
104 Z toho nevyhnutne vyplýva, že Rada zohľadnila informácie poskytnuté žalobcom v jeho žiadosti o preskúmanie z 5. apríla 2025 a dospela k záveru, že žalobca predložil dostatočné dôkazy preukazujúce zmenu jeho individuálnej situácie, a to že už nie je generálnym riaditeľom spoločnosti RBA‑Management a že už nie je zodpovedný za konanie spoločnosti RBA‑Management.
105 Rada preto nemôže platne tvrdiť, že v tomto novom dôvode sa obmedzila na to, že vzala na vedomie zdanlivú zmenu osobnej situácie žalobcu. Takýto výklad totiž nezodpovedá zneniu dôvodu ponechania mena žalobcu na predmetných zoznamoch, uvedeného v aktoch zo septembra 2025.
106 Treba teda konštatovať, že dôvod uvedený v aktoch zo septembra 2025 na odôvodnenie ponechania mena žalobcu na predmetných zoznamoch sa zakladá výlučne na skutočnosti, že žalobca bol v minulosti zodpovedný za konanie spoločnosti RBA‑Management.
107 Kritérium f), ktoré sa týka fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne „podporujú“ vládu Ruskej federácie, je pritom v tomto prípade jasne formulované v prítomnom čase (rozsudok z 10. júla 2024, Raševskij/Rada, T‑309/22 a T‑739/22, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2024:455, bod 173), čo znamená, že podpora sa poskytuje ku dňu prijatia aktov o ponechaní mena alebo názvu na predmetných zoznamoch (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Biondi v spojených veciach Lotyšsko/Aven a Fridman, C‑440/24 P a C‑441/24 P, EU:C:2025:854, bod 115).
108 Podľa ustálenej judikatúry pritom okolnosť, že osoba prestala vykonávať svoje funkcie v rámci určitej štruktúry, sama osebe neznamená, že tieto bývalé funkcie nie sú relevantné, keďže jej minulé činnosti by mohli ovplyvniť jej správanie. Bývalé funkcie osoby posudzované samostatne však nemôžu odôvodniť zaradenie mena tejto osoby na predmetné zoznamy. Ak by totiž Rada chcela vychádzať z minulých činností uvedenej osoby, prináležalo by jej predložiť závažné a zhodujúce sa nepriame dôkazy umožňujúce rozumne sa domnievať, že táto osoba po skončení svojej činnosti v rámci tejto štruktúry, ku dňu prijatia predmetného aktu udržuje väzby so štruktúrou, v ktorej vykonávala funkcie, odôvodňujúce zaradenie jej mena do zoznamov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2021, Assi/Rada, T‑256/19, EU:T:2021:818, bod 128 a citovanú judikatúru).
109 Treba však uviesť, že Rada nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že žalobca udržiaval väzby so spoločnosťou RBA‑Management alebo že v čase prijatia aktov zo septembra 2025 naďalej vykonával funkcie v tomto podniku.
110 V tejto súvislosti treba konštatovať, že Rada nemôže len na základe skutočnosti, že žalobca bol v minulosti generálnym riaditeľom spoločnosti RBA‑Management a bol zodpovedný za konanie tejto spoločnosti, predpokladať, že ho možno kvalifikovať ako fyzickú osobu, ktorá materiálne podporuje ruskú vládu niekoľko mesiacov po odchode z takejto funkcie. To by totiž viedlo k zakonzervovaniu situácie žalobcu a k tomu, že výkon pravidelného preskúmavania stanoveného najmä v článku 6 treťom odseku rozhodnutia 2014/145 a v článku 14 ods. 4 nariadenia č. 269/2014 v znení zmien by bol zbavený akéhokoľvek potrebného účinku (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2023, Šulgin/Rada, T‑364/22, neuverejnený, EU:T:2023:503, bod 116 a citovanú judikatúru, a z 29. novembra 2023, Pumpjanskij/Rada, T‑734/22, neuverejnený, EU:T:2023:761, bod 85 a citovanú judikatúru).
111 Okrem toho z judikatúry citovanej v bode 26 vyššie vyplýva, že na účely odôvodnenia ponechania mena osoby na predmetných zoznamoch nie je zakázané, aby Rada vychádzala z tých istých dôkazov, ktoré odôvodnili predchádzajúce ponechanie mena žalobcu na predmetných zoznamoch, pokiaľ sa jednak dôvody zaradenia na zoznam nezmenili a jednak sa kontext nezmenil takým spôsobom, že by sa tieto dôkazy stali obsolentnými.
112 Treba však uviesť, že dôvod zaradenia mena žalobcu na zoznam bol zmenený v aktoch zo septembra 2025 a že Rada tým, že uznala, že žalobca už nie je zodpovedný za konanie spoločnosti RBA‑Management, implicitne, ale nevyhnutne uznala obsolentnú povahu dôkazov nachádzajúcich sa v spise WK, ktorých účelom bolo preukázať, že žalobca bol riaditeľom spoločnosti RBA‑Management.
113 Z toho vyplýva, že Rada neuniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prislúchalo podľa judikatúry uvedenej v bodoch 23 a 24 vyššie, keďže nepredložila nijaký dôkaz umožňujúci dospieť k záveru, že žalobca z dôvodu svojich bývalých funkcií v spoločnosti RBA‑Management ku dňu prijatia aktov zo septembra 2025 materiálne podporoval vládu Ruskej federácie v zmysle kritéria f).
114 Tento záver argumenty Rady nespochybňujú.
115 Rada tvrdí, že dokumenty obsiahnuté v spise WK týkajúce sa spoločnosti Compel sú naďalej relevantné a preukazujú, že tento podnik hral centrálnu úlohu pri podvodných praktikách, ktorých cieľom bolo zabezpečenie dovozu materiálu určeného na podporu vojny na Ukrajine a že žalobca nemôže tvrdiť, že riadil podnik výlučne na civilné účely. Vzhľadom na tieto skutočnosti Rada spochybňuje skutočnosť, že žalobca, ktorý je údajne skutočným riaditeľom spoločnosti Compel, odstúpil z jej vedenia.
116 Na jednej strane argument Rady, podľa ktorého žalobca mohol stále de facto riadiť Compel, nie je relevantný. V aktoch zo septembra 2025 totiž podpora ruskej vlády zo strany žalobcu nie je odôvodnená pretrvávajúcimi väzbami medzi žalobcom a spoločnosťou Compel po jeho odstúpení z funkcie riaditeľa RBA‑Management, ani skutočnosťou, že je de facto riaditeľom spoločnosti Compel.
117 Na druhej strane tvrdenie Rady, že žalobca naďalej údajne de facto riadi Compel, v každom prípade nie je podložené nijakým dôkazom.
118 V tejto súvislosti Rada preniesla dôkazné bremeno tým, že tvrdí, že žalobca nepreukázal, že skutočne prestal vykonávať akúkoľvek funkciu v súvislosti so spoločnosťou Compel a nepredložil dostatočné dôkazy na to, aby presvedčivo preukázal, že odišiel do dôchodku v Arménsku a prestal vykonávať akúkoľvek činnosť. Ak Rada dospela k záveru, že žalobca naďalej vykonával činnosti v spoločnosti Compel, ktoré odôvodňovali jeho zaradenie do zoznamu na základe kritéria f), prislúchalo jej to preukázať a zodpovedajúcim spôsobom zmeniť dôvod zaradenia mena žalobcu do zoznamu.
119 Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzhľadom na to, že dôvody aktov zo septembra 2025, vzťahujúce sa ku kritériu f), odkazujú len na bývalé funkcie žalobcu v spoločnosti RBA‑Management, sa Rada dopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že ku dňu prijatia uvedených aktov bolo možné žalobcu kvalifikovať ako fyzickú osobu, ktorá materiálne podporuje ruskú vládu. Rada totiž nemôže dospieť k záveru, že samotná skutočnosť, že žalobca vykonával jeden rok pred prijatím aktov zo septembra 2025 funkciu generálneho riaditeľa spoločnosti RBA‑Management, postačuje na odôvodnenie ponechania jeho mena na predmetných zoznamoch ako osoby poskytujúcej materiálnu podporu ruskej vláde (pozri analogicky rozsudok z 10. septembra 2025, Pumpjanskij/Rada, T‑541/24, neuverejnený, EU:T:2025:841, bod 120 a citovanú judikatúru).
120 Z toho vyplýva, že Rada sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v aktoch zo septembra 2025 ponechala meno žalobcu na predmetných zoznamoch na základe kritéria f).
121 Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že treba vyhovieť jedinému žalobnému dôvodu a zrušiť napadnuté akty v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu.
O návrhu na náhradu škody
122 Žalobca navrhuje, aby bol konštatovaný vznik mimozmluvnej zodpovednosti Rady podľa článku 340 ZFEÚ z dôvodu porušenia jeho práva na obranu. Tvrdí, že Rada sa vo svojom liste zo 17. marca 2025 v reakcii na jeho žiadosť o preskúmanie z 31. októbra 2024 obmedzila na stereotypné a štandardizované formulácie. Skutočnosť, že Rada odmietla zaoberať sa touto žiadosťou, mu údajne spôsobila istú škodu tým, že sa tým predĺžila doba trvania reštriktívnych opatrení aspoň o dobu trvania tohto konania, t. j. približne dva roky.
123 Pokiaľ ide o škodu, žalobca uvádza, že arménske banky odmietajú ponúknuť bankové služby osobám, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie, a že z tohto dôvodu sa stretol s prekážkami pri svojom pláne usadiť sa v Arménsku a vykonávať tam obchodnú činnosť v odvetví nehnuteľností. V dôsledku konania arménskych bánk jeho finančné straty predstavujú údajne jednak sumu 42 480 eur, vyplývajúcu z nemožnosti prenajať nehnuteľnosť v Jerevane (Arménsko), ktorú vlastní, počas dvoch rokov, a jednak sumu 150 000 eur, čo zodpovedá strate obratu počas toho istého obdobia v dôsledku nemožnosti uzatvoriť určité zmluvy a vykonávať investície v sektore nehnuteľností v Jerevane.
124 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ podlieha splneniu súboru podmienok, a to existencii dostatočne závažného porušenia právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, existencii škody a existencii príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti prislúchajúcej autorovi aktu a škodou, ktorú utrpeli poškodené osoby (pozri rozsudky z 10. septembra 2019, HTTS/Rada, C‑123/18 P, EU:C:2019:694, bod 32 a citovanú judikatúru, a z 11. septembra 2024, Tokareva/Rada, T‑744/22, EU:T:2024:608, bod 171 a citovanú judikatúru).
125 Okrem toho sú podmienky na vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ kumulatívne. Z toho vyplýva, že ak niektorá z týchto podmienok nie je splnená, žaloba musí byť zamietnutá v celom rozsahu, pričom nie je potrebné preskúmať ostatné podmienky (pozri rozsudok z 11. septembra 2024, Tokareva/Rada, T‑744/22, EU:T:2024:608, bod 172 a citovanú judikatúru).
126 Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie príčinnej súvislosti medzi vytýkaným správaním a uvádzanou ujmou, táto ujma musí dostatočne priamym spôsobom vyplývať z vytýkaného správania, ktoré musí byť rozhodujúcou príčinou ujmy, pričom neexistuje povinnosť napraviť každý, aj vzdialený škodlivý dôsledok nezákonnej situácie. Predloženie dôkazu o existencii príčinnej súvislosti medzi údajným konaním a údajnou škodou prináleží žalobcovi (pozri rozsudky z 13. decembra 2018, Iran Insurance/Rada, T‑558/15, EU:T:2018:945, bod 121 a citovanú judikatúru, a z 1. júna 2022, Eleveté Invest Group a i./Komisia a SRB, T‑523/17, EU:T:2022:313, bod 655 a citovanú judikatúru).
127 V prejednávanej veci na jednej strane, pokiaľ ide o vytýkané správanie, žalobca poukazuje na porušenie jeho práva na obranu zo strany Rady pri vybavovaní jeho žiadosti o preskúmanie z 31. októbra 2024. Na druhej strane, pokiaľ ide o uvádzanú škodu, uvádza nemožnosť prenajať nehnuteľnosť v Jerevane, ktorú vlastní, a stratu obratu z dôvodu správania arménskych bánk.
128 Žalobca teda vo svojom odôvodnení tvrdí, že údajné porušenie jeho práva na obranu počas konania o preskúmaní viedlo Radu k nesprávnemu ponechaniu jeho mena na predmetných zoznamoch, čo ho prinútilo podať túto žalobu, čím došlo k predĺženiu trvania reštriktívnych opatrení počas trvania konania pred Všeobecným súdom, čo odhaduje na dva roky. Vysvetľuje, že počas týchto dvoch rokov nemohol začať s obchodnou činnosťou v Arménsku z toho dôvodu, že arménske banky mu odmietli otvoriť bankový účet.
129 Z argumentácie žalobcu tak vyplýva, že údajná škoda – aj keby bola preukázaná – vyplýva nanajvýš z toho, že arménske banky mu odmietli otvoriť bankový účet, a nie priamo z údajného porušenia jeho práva na obranu.
130 Treba teda konštatovať, že nemožno preukázať žiadnu priamu súvislosť medzi skutočnosťou, že Rada sa nezaoberala žiadosťou žalobcu o opätovné preskúmanie – aj keby bola táto skutočnosť preukázaná –, a prekážkami, s ktorými sa žalobca stretol pri realizácii svojich projektov v Arménsku.
131 Žalobca teda nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním, ktoré vytýka Rade, a škodou, ktorú údajne utrpel.
132 V každom prípade aj za predpokladu, že by žalobca tvrdil, že konanie, ktoré vytýka Rade, vyplývalo z prijatia napadnutých aktov, nepreukázalo sa, že skutočnosť, že arménske banky mu odmietli poskytovať bankové služby, je priamym dôsledkom reštriktívnych opatrení, ktoré sa ho týkajú.
133 V tejto súvislosti, hoci, ako uvádza Rada, takéto správanie arménskych bánk môže vyplývať len z ich vlastnej iniciatívy a z ich vlastnej vnútornej politiky, nemožno vylúčiť, že sa dobrovoľne rozhodli rešpektovať reštriktívne opatrenia prijaté Európskou úniou. Takéto konštatovanie je však v prejednávanej veci irelevantné.
134 Na jednej strane, keďže napadnuté akty nie sú uplatniteľné v Arménsku, pre arménske banky z nich nevyplýva žiadna povinnosť. Na druhej strane reštriktívne opatrenia prijaté na základe napadnutých aktov spočívajú v opatreniach zmrazenia finančných prostriedkov osôb, ktorých mená sú zaradené do predmetných zoznamov, a nie v opatreniach zakazujúcich otvorenie bankových účtov.
135 Z toho vyplýva, že keďže jedna z podmienok vzniku zodpovednosti Rady nie je splnená, návrh na náhradu škody treba zamietnuť.
O trovách
136 Podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania.
137 Keďže v prejednávanej veci žalobca a Rada mali úspech len v časti predmetu konania, treba rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie Rady (SZBP) 2025/528 zo 14. marca 2025, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2025/527 zo 14. marca 2025, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, rozhodnutie Rady (SZBP) 2025/1895 z 12. septembra 2025, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2025/1894 z 12. septembra 2025, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, sa zrušujú v rozsahu, v akom sa v nich meno Vladimira Avetisiana (Vladimir Avetisyan) ponecháva na zozname osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa uplatňujú tieto reštriktívne opatrenia.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. V. Avetisian a Rada Európskej únie znášajú svoje vlastné trovy konania.
|
De Baere |
Svenningsen |
Mac Eochaidh |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. septembra 2026.
Podpisy
* Jazyk konania: francúzština.