EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli5. 8. 2025

COM(2025) 456 final

2025/0251(COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o poskytnutí makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu

{SWD(2025) 245 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Vyhliadky jordánskeho hospodárstva sú ohrozené veľkými rizikami horšieho než očakávaného vývoja vzhľadom na pretrvávajúcu regionálnu nestabilitu a krehký globálny výhľad. Rast reálneho HDP Jordánska sa v roku 2024 odhadoval na 2,5 % a predpokladá sa, že v roku 2025 zostane vo všeobecnosti nezmenený. Inflácia zostala ku koncu roka 2024 pod úrovňou 2 %. Prispeli k tomu nižšie dovozné ceny a pokračujúce sprísňovanie menovej politiky zo strany centrálnej banky v súlade s naviazaním jordánskeho dináru na americký dolár. Potenciálne účinky presahovania blízkych vojen však zvýšili tlak na bezpečnostnú situáciu a hospodársku odolnosť Jordánska, čím sa ešte viac zväčšili riziká horšieho než očakávaného vývoja, pokiaľ ide o jeho vyhliadky. Blízky východ čelí rastúcej nestabilite v dôsledku vojny v Pásme Gazy, krehkého prímeria v Libanone a pádu Asadovho režimu v Sýrii. Eskalácia napätia medzi Izraelom a Iránom v polovici roku 2025 narušila cestovanie a zvýšila neistotu, čo malo priamy vplyv na odvetvie cestovného ruchu a pravdepodobne negatívne ovplyvnilo dôveru spotrebiteľov a investorov. Hoci hospodárske podmienky v Jordánsku zostávajú vo všeobecnosti stabilné, zvýšená volatilita a geopolitická nepredvídateľnosť predstavujú čoraz väčšie výzvy pre jeho budúcu hospodársku a sociálnu stabilitu.

Krajina okrem toho čelí hlboko zakoreneným štrukturálnym problémom. Miera nezamestnanosti zostáva trvalo vysoká, a to na úrovni 21,4 %, pričom medzi mladými ľuďmi je ešte vyššia, zatiaľ čo účasť žien patrí medzi najnižšie na svete. Tieto nedostatky na trhu práce naďalej obmedzujú rastový potenciál Jordánska a bránia širšiemu hospodárskemu začleneniu a sociálnej súdržnosti. Fiškálne tlaky sa v roku 2024 zintenzívnili v dôsledku účinkov presahovania regionálnych konfliktov a klesajúcich cien kľúčových vývozných komodít. Hoci vláda zaviedla opatrenia na zvýšenie príjmov a znížila kapitálové výdavky, deficit všeobecného rozpočtu sa prehĺbil na 5,6 % HDP. Verejný dlh mierne vzrástol na úroveň 90,4 % HDP (okrem držaných dlhových nástrojov systému sociálneho zabezpečenia) 1 . Deficit bežného účtu sa v roku 2024 zvýšil na úroveň takmer 6 % HDP v dôsledku nižšieho vývozu a poklesu príjmov z cestovného ruchu. Štrukturálna závislosť Jordánska od dovozu energie a potravín spolu so slabou vývoznou základňou naďalej zaťažuje saldo zahraničného obchodu. Napriek stabilným rezervám na úrovni približne 21 miliárd USD pretrvávajú zraniteľné miesta voči vonkajším otrasom, čo posilňuje potrebu pokračujúcej medzinárodnej finančnej podpory.

Jordánsko v posledných rokoch vyvíjalo úsilie o modernizáciu svojej hospodárskej štruktúry, a to najmä prostredníctvom programu s názvom Vízia modernizácie hospodárstva, ktorý sa začal v roku 2022. Ide o desaťročnú stratégiu zameranú na podporu investícií, vytváranie pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne. Vízia modernizácie hospodárstva nadväzuje na predchádzajúce reformy, ako je londýnska iniciatíva z roku 2018, a zameriava na osem kľúčových odvetví. Zahŕňa opatrenia na zvýšenie efektívnosti verejného sektora a angažovanosti občanov, pričom reformné úsilie sa podporuje aj prostredníctvom po sebe nasledujúcich programov Medzinárodného menového fondu (MMF) a makrofinančnej pomoci (MFP) zo strany EÚ. Prvá fáza (2023 – 2025) sa blíži ku koncu, čím sa položili základy pre budúce vykonávanie. Toto reformné úsilie pokročilo napriek sérii prekrývajúcich sa vonkajších otrasov vrátane dlhotrvajúcej sýrskej utečeneckej krízy, pandémie ochorenia COVID-19, globálnych prerušení dodávok vyvolaných nevyprovokovanou útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine a obnoveného regionálneho napätia po konflikte medzi Izraelom a Pásmom Gazy a narušenia obchodu v oblasti Červeného mora. Hoci nedávne diplomatické kroky smerom k opätovnému začleneniu do Sýrie boli pozitívne, musia ešte vytvoriť priaznivé podmienky pre rozsiahly návrat utečencov z Jordánska.

Vzhľadom na sériu vonkajších otrasov a strategickú úlohu Jordánska pri podporovaní regionálnej stability získala krajina za posledné desaťročie značnú medzinárodnú podporu od rôznych medzinárodných partnerov. Išlo o štyri po sebe nasledujúce programy MMF od roku 2012, štyri operácie MFP zo strany EÚ od roku 2014, značnú pomoc od USA a cielenú podporu pre prijímanie sýrskych utečencov.

–V rámci prvých troch programov makrofinančnej pomoci (MFP-I: 180 miliónov EUR, MFP-II: 200 miliónov EUR, MFP-III: 500 miliónov EUR + 200 miliónov EUR navýšenie v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19) sa poskytli v rokoch 2014 až 2023 úvery v celkovej výške 1,08 miliardy EUR. Okrem toho v nadväznosti na žiadosť jordánskych orgánov z 8. októbra 2023 prijala EÚ v roku 2025 novú operáciu makrofinančnej pomoci IV (MFP-IV) vo výške 500 miliónov EUR, pričom jej vyplatenie je naplánované na roky 2025 – 2027. MFP-IV sa bude vyplácať po splnení politických podmienok dohodnutých v memorande o porozumení, ktoré zahŕňajú opatrenia v oblasti riadenia verejných financií, správy vecí verejných a protikorupčnej politiky, sociálnej politiky a politiky v oblasti trhu práce, ako aj v oblasti energetiky a podnikateľského prostredia.

–Jordánsko dosahuje uspokojivý pokrok aj v rámci rozšírenej fondovej facility MMF vo výške 1,2 miliardy USD (2024 – 2027), ktorá bola doteraz predmetom troch preskúmaní, pričom všetky tri boli pozitívne (posledné preskúmanie bolo ukončené v apríli 2025). Okrem toho 25. júna 2025 MMF schválil aj približne 700 miliónov USD v rámci nástroja odolnosti a udržateľnosti na podporu reforiem zameraných na riziká súvisiace s klímou a pripravenosťou na pandémiu.

–Hoci momentálne pretrváva neistota v súvislosti s vyplatením rozpočtovej podpory USA v roku 2025, Jordánsko úspešne zmobilizovalo kritické vonkajšie financovanie od Svetovej banky a partnerov z Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive.

Okrem krátkodobej finančnej pomoci spája Európsku úniu (EÚ) a Jordánsko dlhodobé úzke partnerstvo zakotvené v dohode o pridružení medzi EÚ a Jordánskom, ktorá je v platnosti od roku 2002. Tento vzťah sa rokmi neustále prehlboval, čo svedčí o silných politických väzbách, hospodárskej spolupráci a spoločných regionálnych záujmoch. V januári 2025 sa EÚ a Jordánsko dohodli na posilnení svojich vzťahov v podobe strategického a komplexného partnerstva zameraného na podporu spoločnej prosperity, stability a bezpečnosti, ktoré je založené na vzájomnej dôvere a dlhodobej spolupráci. Toto obnovené partnerstvo sa zameriava na šesť kľúčových pilierov: politické vzťahy a regionálna spolupráca, bezpečnosť a obrana, hospodárska odolnosť, obchod a investície, ľudský kapitál, migrácia, ako aj ochrana a podpora utečencov. Jeho vykonávanie bude podporené veľkým finančným balíkom (vrátane MFP), v ktorom sa skombinuje krátkodobá a dlhodobá pomoc, aby sa dosiahol pokrok v programoch makrofiškálnych a štrukturálnych reforiem Jordánska, zvýšila investičná podpora a poskytla cielená pomoc na plnenie strategických priorít.

Jordánske orgány vzhľadom na náročnú hospodársku situáciu a rozsiahle nepokryté finančné potreby požiadali v januári 2025 o dodatočnú operáciu makrofinančnej pomoci (MFP-V) vo výške 500 miliónov EUR. V žiadosti poukazovali na zhoršujúce sa hospodárske a politické prostredie konštatujúc, že regionálne otrasy sa v priebehu roka 2024 zintenzívnili, čím sa zhoršuje už aj tak neistý a nestabilný globálny kontext. Okrem toho tento vývoj ovplyvnil priame zahraničné investície, vývoz, domácu spotrebu a domáce príjmy, ešte viac oslabil hospodársky a fiškálny výhľad Jordánska a zvýšil riziko väčších potrieb vonkajšieho financovania. Opätovné rozpútanie násilia v regióne vrátane vystupňovania napätia medzi Izraelom a Iránom v polovici júna viedlo v Jordánsku k pozastaveniu letov a pravdepodobne ešte viac skomplikuje krehké hospodárske oživenie krajiny, stlmí dôveru investorov a turistov a prispeje k čoraz neistejším vyhliadkam.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Európska komisia navrhuje poskytnúť Jordánsku ďalšiu finančnú podporu vo forme novej MFP s týmito prvkami:

–Po dôkladnom posúdení politickej a hospodárskej situácie v Jordánsku Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade návrh na poskytnutie novej MFP až do výšky 500 miliónov EUR v prospech Jordánska. Navrhovaná MFP by Jordánsku v súvislosti s prebiehajúcim programom MMF na roky 2024 – 2027 pomohla pokryť časť jeho celkovej zostatkovej medzery vo vonkajšom financovaní, ktorá sa odhaduje na 3,9 miliardy USD. Prispela by aj k udržaniu súčasného pokroku v reformách.

–Vyplatenie prostriedkov by sa uskutočnilo v troch splátkach, pričom uvoľnenie každej splátky je prísne naviazané na pokrok pri vykonávaní programu MMF, ako aj niekoľkých dodatočných politických opatrení, na ktorých sa dohodnú Komisia a orgány a ktoré budú uvedené v memorande o porozumení. Memorandum o porozumení by v zásade mohlo zahŕňať politické reformy týkajúce sa správy hospodárskych záležitostí (ako je riadenie verejných financií a opatrenia na posilnenie mobilizácie domácich príjmov), sociálnych politík a politík trhu práce, správy vecí verejných, protikorupčných opatrení, verejnoprospešných služieb a podnikateľského prostredia.

–Očakáva sa, že vykonávanie navrhovanej operácie sa uskutoční spolu s podporou v rámci operácií rozpočtovej podpory financovaných z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa („NDICI – Globálna Európa“).

–Ako sa bližšie vysvetľuje v pracovnom dokumente útvarov Komisie pripojenom k tomuto návrhu, Komisia sa domnieva, a to aj na základe posúdenia politickej situácie zo strany Európskej služby pre vonkajšiu činnosť („ESVČ“), že politické a hospodárske predpoklady na účely poskytnutia navrhovanej makrofinančnej pomoci sú splnené.

•Hospodársky kontext Jordánska

Blízky východ čelí rastúcej nestabilite v dôsledku vojny v Pásme Gazy, krehkého prímeria v Libanone, pádu sýrskeho režimu a nedávneho konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Toto napätie stupňuje tlak vyvíjaný na bezpečnosť a hospodárstvo Jordánska, čo je sprevádzané rastúcou volatilitou a zvyšujúcimi sa rizikami horšieho než očakávaného vývoja. Hospodársky rast sa v roku 2024 medziročne znížil na 2,5 % (z 2,9 % v roku 2023) v dôsledku zväčšenej neistoty vyplývajúcej z nestability v regióne vrátane vojny medzi Izraelom a Pásmom Gazy a zmiernenia globálneho rastu. Kľúčové odvetvia, ako je cestovný ruch a obchod, naďalej dosahovali relatívne dobré výsledky, a to aj napriek narušeniam spojeným s vojnou, pričom prekračovali počiatočné očakávania vďaka nárastu počtu regionálnych turistov, ktorý čiastočne kompenzoval pokles návštevníkov zo Západu. Napriek tomu príjmy z cestovného ruchu v roku 2024 klesli o 2,3 % a počet návštevníkov sa znížil o 3,9 %. Odvetvia, ktoré najviac prispeli k hospodárskemu rastu, boli priemyselná výroba, poľnohospodárstvo, doprava a komunikácie, ako aj finančné služby. Jordánsko začalo rok 2025 vykazujúc udržateľný hospodársky rast, ktorý je vo všeobecnosti v súlade s 2,5 % rastom zaznamenaným v roku 2024 a ktorý bol stimulovaný pokračujúcou obnovou cestovného ruchu, priemyselnej výroby a poľnohospodárstva. Očakáva sa však, že druhý štvrťrok bol ovplyvnený eskaláciou napätia medzi Izraelom a Iránom, čo viedlo k dočasnému uzavretiu jordánskeho vzdušného priestoru. Toto narušenie viedlo k pozastaveniu letov, narušilo nákladnú dopravu a spôsobilo vyššiu neistotu, čím sa pravdepodobne znížila dôvera investorov a spotrebiteľov.

Miera nezamestnanosti zostáva vysoká, a to aj napriek jej miernemu poklesu na 21,4 % v roku 2024 (z 22,0 % v roku 2023). Miera nezamestnanosti mužov dosiahla 18,3 % a žien 33,3 %. Dôležitou výzvou zostáva nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá pretrváva až do ich dospelosti, pričom vo vekovej skupine 15 – 19 rokov bola na úrovni 54,7 % a vo vekovej skupine 20 – 24 rokov na úrovni 46,4 %. Miera účasti na trhu práce, ktorá sa pohybuje len na úrovni 34,3 %, zostáva dôležitou výzvou. Je nízka alebo veľmi nízka tak v prípade mužov, ako aj žien (na úrovni 53,6 % u mužov, resp. na úrovni 14,8 % u žien, pričom v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky je to na porovnanie 72 % u mužov a 18 % u žien).

Inflačné tlaky sú pod kontrolou a zodpovedajú nedávnym rozhodnutiam menovej politiky. Inflácia klesla v roku 2024 v priemere medziročne na 1,6 % (z 2,1 % v roku 2023), hoci začiatkom roka 2025 sa zvýšila (2,2 %, medziročne január – február 2025) v súlade s uvoľňovaním menovej politiky centrálnej banky. Najnovšie boli hlavnými hnacími silami inflácie ceny nájomného, mäsa a hydiny, tabaku a cigariet. Pokles cien bol zaznamenaný najmä v prípade odevov, mliečnych výrobkov a olejov, pričom posledné dva uvedené tovary prispeli v predchádzajúcich rokoch k zvýšeniu inflácie. Od septembra 2024 Centrálna banka Jordánska znížila svoju úrokovú sadzbu v troch krokoch o 100 bázických bodov na úroveň 6,5 %, čo znamená ukončenie fázy sprísňovania menovej politiky, ktorá sa začala pred 2,5 rokom. Od marca 2022 do júla 2023 sa základná sadzba zvýšila v 10 krokoch z 2,5 % na 7,5 %. Rozhodnutia Centrálnej banky Jordánska boli potrebné vzhľadom na naviazanosť jordánskeho dináru na americký dolár, aby sa dosiahol súlad so sprísňovaním/uvoľňovaním menovej politiky centrálnej banky USA a aby sa zabránilo tlakom na kapitálové toky, pričom skutočne prispeli k zmierneniu inflačných tlakov.

Bankový systém zostáva likvidný a dobre kapitalizovaný. Ukazovateľ kapitálovej primeranosti bol v roku 2024 na úrovni 18 % (17,9 % v roku 2023), čo je výrazne nad požadovanou úrovňou 12 %. Podiel nesplácaných úverov sa v roku 2024 mierne zvýšil na úroveň 5,6 % (z 5,1 % v roku 2023), zatiaľ čo ukazovateľ krytia nesplácaných úverov bol v roku 2024 na úrovni 74,8 %. Ziskovosť bánk zostala stabilná s odhadovanou návratnosťou aktív 1,2 %.

Verejné financie vykazujú zraniteľné miesta, aj keď celkové posúdenie verejného dlhu, ktoré vykonal MMF, je priaznivé. Deficit verejných financií v roku 2024 dosiahol úroveň 5,6 % HDP, čo je viac ako v predchádzajúcom roku (5,1 % HDP v roku 2023). Primárny deficit (bez úrokových platieb z verejného dlhu) bol na úrovni 0,1 % HDP (0,4 % HDP v roku 2023). Bežné výdavky predstavovali 89,9 % verejných výdavkov. Okrem úrokových platieb (20 % bežných výdavkov) boli hlavnými zložkami výdavkov vojenské výdavky (29,6 %), odmeny zamestnancov v civilnom sektore (19,3 %) a dôchodky (16,3 %). Verejný dlh dosiahol v roku 2024 úroveň 90,4 % HDP (okrem dlhu v držbe Investičného fondu systému sociálneho zabezpečenia), čo je o niečo viac ako 89,2 % HDP v roku 2023. Verejný dlh vrátane dlhu v držbe Investičného fondu systému sociálneho zabezpečenia bol v roku 2024 na úrovni 116,8 % HDP, v porovnaní s úrovňou 113,8 % HDP v roku 2023. MMF hodnotí verejný dlh Jordánska ako udržateľný s vysokou pravdepodobnosťou (článok IV, jún 2025). Hoci vysoká úroveň verejného dlhu spôsobuje zraniteľnosť Jordánska voči sprísneniu finančných podmienok, veľká časť dlhu so zvýhodnenými podmienkami poskytuje významný zmierňujúci faktor. Jordánsko má okrem toho značné rezervy: devízové rezervy zodpovedajú 7,7 mesiaca dovozu a aktíva Investičného fondu systému sociálneho zabezpečenia dosiahli úroveň 40 % HDP. MMF hodnotí riziko otrasu vyplývajúceho zo štátnych dlhopisov ako mierne.

Vonkajšia situácia Jordánska je naďalej nestabilná, ale devízové rezervy sú primerané. Deficit bežného účtu (vrátane grantov) sa v roku 2024 zvýšil na úroveň 5,9 % HDP (z 3,6 % v roku 2023), keďže prebytok v oblasti služieb klesol, zatiaľ čo deficit v oblasti tovaru a deficit primárnych príjmov sa prehĺbili. Hlavnými domácimi položkami v oblasti vývozu tovaru boli chemikálie a nerasty (30 % vývozu tovaru) určené najmä pre Indiu a arabské krajiny, ako aj oblečenie (20 %) určené prevažne pre USA. Najväčšími položkami v oblasti dovozu tovaru boli dopravné zariadenia a náhradné diely (10 % dovozu tovaru), najmä z Číny, USA a Južnej Kórey, ropné výrobky (6 %) najmä zo Saudskej Arábie a Indie, ako aj textilné výrobky (5 %) z Ázie. Deficit bežného účtu sa naďalej zmierňoval silnými tokmi sekundárnych príjmov: remitencie dosiahli v roku 2024 úroveň 6,8 % HDP, zatiaľ čo programové financovanie (Svetová banka, MMF a iná bilaterálna/multilaterálna podpora) dosiahlo 4,2 % HDP. Priame zahraničné investície sa v roku 2024 znížili na úroveň 3,3 % HDP. Hrubé devízové rezervy Centrálnej banky Jordánska zostali vysoké a presahovali úroveň 100 % ukazovateľa primeranosti rezerv MMF.

Vyhliadky do najbližších rokov sú neisté. Pokiaľ ide o budúcnosť, MMF v júni 2025 očakával mierne zvýšenie rastu v roku 2025 a v nasledujúcich rokoch, ale táto prognóza bola vypracovaná pred izraelsko-iránskym konfliktom. Regionálne vojny predstavujú významné riziko horšieho než očakávaného vývoja, a to najmä z dôvodu zvýšenej miery neistoty v regióne a možného budúceho vplyvu na dôležité odvetvie cestovného ruchu, pričom situáciu zhoršuje nedávny konflikt medzi Izraelom a Iránom. Očakáva sa, že zahraničný a fiškálny deficit zostanú vysoké, čo odráža základné štrukturálne výzvy udržateľne zlepšiť fiškálne príjmy a znížiť obchodný deficit. Vzhľadom na značné zaťaženie v podobe verejného dlhu treba pokračovať vo fiškálnej konsolidácii, a to popri prebiehajúcom úsilí o modernizáciu hospodárstva zameraného na zlepšenie podnikateľského prostredia s cieľom podporiť rast súkromného sektora vrátane získavania priamych zahraničných investícií.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami EÚ

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Zásada subsidiarity je dodržaná, keďže ciele zachovania krátkodobej makroekonomickej stability v Jordánsku nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale je možné dosiahnuť ho lepšie na úrovni Európskej únie. Hlavnými dôvodmi sú rozpočtové obmedzenia na vnútroštátnej úrovni a potreba výraznej koordinácie darcov s cieľom maximalizovať rozsah a účinnosť pomoci.

•Proporcionalita

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality: obmedzuje sa na minimum požadované v záujme dosiahnutia cieľov krátkodobej makroekonomickej stability a neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

Ako Komisia identifikovala na základe odhadov MMF v kontexte rozšíreného fondu, suma novej navrhovanej makrofinančnej pomoci zodpovedá 14,6 % odhadovanej zostatkovej medzery vo financovaní na roky 2025 – 2027. Je to v súlade so štandardnými postupmi pre rozdelenie zaťaženia pri operáciách makrofinančnej pomoci (v prípade krajiny s dohodou o pridružení je horná hranica 60 % podľa záverov Rady pre hospodárske a finančné záležitosti z 8. októbra 2002), pričom je zohľadnená pomoc prisľúbená Jordánsku od iných bilaterálnych a multilaterálnych darcovských organizácií. Pri posudzovaní celkovej podpory Únie Jordánsku prostredníctvom rôznych nástrojov (vrátane navrhovanej makrofinančnej pomoci, ako aj makrofinančnej pomoci IV, rozpočtovej podpory EÚ a úverov EIB s výnimkou bilaterálnej podpory členských štátov) by celková podpora EÚ pokryla približne 35,4 % odhadovanej zostatkovej medzery vo vonkajšom financovaní. Očakáva sa, že celkový príspevok EÚ vrátane rozpočtovej podpory a úverov EIB Jordánsku bude vyšší ako v minulosti.

•Výber nástrojov

Projektové financovanie ani technická pomoc by neboli vhodnými ani dostatočnými nástrojmi na riešenie makroekonomických cieľov. Kľúčovou pridanou hodnotou makrofinančnej pomoci v porovnaní s inými nástrojmi EÚ je zmiernenie vonkajšieho finančného obmedzenia a pomoc pri vytváraní stabilného makroekonomického rámca, a to aj prostredníctvom podpory udržateľnej platobnej bilancie a rozpočtovej situácie a vhodného rámca pre štrukturálne reformy. Vďaka tomu, že makrofinančná pomoc pomôže zaviesť vhodný celkový politický rámec, môže zvýšiť aj účinnosť opatrení financovaných v Jordánsku v rámci iných, užšie zameraných nástrojov EÚ.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Makrofinančná pomoc sa poskytuje ako neoddeliteľná súčasť medzinárodnej podpory na stabilizáciu hospodárstva Jordánska vrátane podpory zo strany MMF. Na účely prípravy tohto návrhu makrofinančnej pomoci Komisia uskutočnila konzultácie s MMF, ktorý vypláca rozsiahle programy financovania. Komisia 2. júla 2025 uskutočnila konzultácie s Hospodárskym a finančným výborom (náhradníkmi), ktorý vyjadril návrhu podporu. Komisia bola v pravidelnom kontakte aj s jordánskymi orgánmi.

•Získavanie a využívanie expertízy

Útvary Komisie vykonali v súlade s požiadavkami podľa nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 7 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) operatívne posúdenie finančných a administratívnych tokov Jordánska pred vykonávaním MFP-IV. Účelom bolo zabezpečiť, aby postupy krajiny v prípade riadenia programovej pomoci vrátane MFP poskytovali primerané záruky správneho finančného riadenia. Záverečná správa operatívneho posúdenia, ktorú vypracovala poradenská spoločnosť, bola doručená v októbri 2024. V správe sa uvádzalo, že od roku 2020, keď sa uskutočnilo posledné hodnotenie, došlo k zreteľnému pokroku v oblasti systémov hospodárenia s verejnými financiami a iných finančných tokov. Dospelo sa v nej k záveru, že stav finančných tokov a postupov Jordánska sa považuje za priaznivý pre operáciu makrofinančnej pomoci. Keďže operatívne posúdenie sa vykonalo pred menej ako rokom a jeho zistenia zostávajú v platnosti, Komisia sa domnieva, že v prípade navrhovanej operácie makrofinančnej pomoci V (MFP-V) sa nevyžaduje nové posúdenie.

•Posúdenie vplyvu

Makrofinančná pomoc EÚ je mimoriadny núdzový nástroj zameraný na riešenie závažných ťažkostí s platobnou bilanciou v tretích krajinách. Navrhovaná makrofinančná pomoc je preto oslobodená od požiadavky na vykonanie posúdenia vplyvu v súlade s usmerneniami Komisie o lepšej právnej regulácii [SWD(2015) 111 final], keďže je politickým imperatívom, aby sa v situácii, ktorá si vyžaduje rýchlu reakciu, postupovalo rýchlo.

Všeobecnejšie, návrhy makrofinančnej pomoci Komisie vychádzajú zo skúseností získaných z hodnotení ex post vykonaných pri predchádzajúcich operáciách v krajinách susediacich s EÚ. Nová makrofinančná pomoc a súvisiaci program ekonomických úprav a reforiem pomôžu zmierniť krátkodobé potreby Jordánska v oblasti financovania a zároveň podporia politické opatrenia zamerané na posilnenie strednodobej platobnej bilancie a fiškálnej udržateľnosti a zvýšia udržateľný rast, čím sa doplní program dohodnutým s výkonnou radou Medzinárodného menového fondu. Tieto politické podmienky by sa mali týkať niektorých základných nedostatkov, ktoré sa v priebehu rokov prejavili v jordánskom hospodárstve a systéme správy hospodárskych záležitostí. Medzi možné oblasti, na ktoré by sa uvedené podmienky mohli vzťahovať, by v zásade mohli patriť reformy zamerané na zlepšenie správy hospodárskych záležitostí vrátane riadenia verejných financií a daňovej správy, sociálnej politiky a politiky v oblasti trhu práce, podnikateľského prostredia a energetickej/zelenej transformácie.

•Základné práva

Krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, sú oprávnené požiadať o makrofinančnú pomoc. Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci je rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov – vrátane pluralitného parlamentného systému – a zásad právneho štátu, ako aj dodržiavanie ľudských práv zo strany oprávnenej krajiny.

Jordánsko pokračovalo vo svojom politickom reformnom úsilí v záujme posilnenia parlamentnej demokracie a právneho štátu. Jordánsko v roku 2021 odštartovalo proces politickej modernizácie zameraný na podporu politickej účasti žien a mládeže, prekonanie kmeňovej vernosti a podporu vytvárania celoštátnych politických strán založených na programe, ktoré sa zaviedli na základe zmien volebného zákona a zákonov o politických stranách. Vláda v roku 2023 zmenila zákonník práce v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv. Napriek veľmi náročnému kontextu je Jordánsko naďalej odhodlané napredovať v reformách smerom k účinnejšiemu demokratickému politickému systému založenému na zásadách právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv. V tejto súvislosti sa politické podmienky pre poskytnutie makrofinančnej pomoci považujú za splnené.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Navrhovaná operácia makrofinančnej pomoci až do výšky 500 miliónov EUR vo forme úverov pre Jordánsko sa má vyplatiť v troch splátkach, ktoré sa majú uvoľniť počas obdobia až 2,5 roka. Úver sa bude poskytovať v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť s mierou tvorby rezerv vo výške 9 %, ktorá bude naprogramovaná v rámci nástroja NDICI – Globálna Európa v celkovej výške 45 miliónov EUR (rozpočtový riadok 14 02 01 70 „NDICI – Globálna Európa – Tvorba rezerv pre spoločný rezervný fond“). Úvery sa poskytnú vo forme postupne splácaných úverov s obdobím odkladu a následných kapitálových splátok v rovnakých tranžiach počas dlhého obdobia. Takáto štruktúra úverov bude prospešná pre príjemcu, pretože uľahčuje splácanie, aj pre rozpočet EÚ, pretože sa ňou rozkladajú podmienené záväzky na dlhý časový rámec.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Európska únia poskytne Jordánsku makrofinančnú pomoc až do celkovej výšky 500 miliónov EUR vo forme úverov, čím prispeje k pokrytiu zostatkových potrieb Jordánska v oblasti vonkajšieho financovania počas obdobia dostupnosti tejto operácie. Pomoc sa má vyplatiť v troch splátkach za predpokladu včasnej a úplnej realizácie politických opatrení, ktoré sú podmienkou každej splátky. Pomoc bude riadiť Komisia. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú osobitné ustanovenia týkajúce sa predchádzania podvodom a iným nezrovnalostiam.

Vyplácanie v rámci navrhovanej operácie makrofinančnej pomoci bude podmienené úspešným preskúmaním daného programu v rámci programu MMF. Okrem toho sa Komisia a jordánske orgány dohodnú na osobitnom súbore opatrení štrukturálnych reforiem, ktoré sa stanovia v memorande o porozumení. Tieto reformné opatrenia by mali podporovať reformný program jordánskych orgánov a dopĺňať programy dohodnuté s MMF, Svetovou bankou a ostatnými darcami, ako aj politické programy súvisiace s operáciami rozpočtovej podpory EÚ. Mali by byť v súlade s hlavnými prioritami hospodárskych reforiem dohodnutými medzi EÚ a Jordánskom v dohode o pridružení, prioritami partnerstva a pripojeným paktom, strategickým a komplexným partnerstvom, jordánskym programom s názvom Vízia modernizácie hospodárstva a ďalšími strategickými dokumentmi.

2025/0251 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o poskytnutí makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 212 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom 8 ,

keďže:

(1)Vzťahy medzi Európskou úniou (ďalej len „Únia“) a Jordánskym hášimovským kráľovstvom (ďalej len „Jordánsko“) sa rozvíjajú v rámci európskej susedskej politiky (ESP). Únia a Jordánsko podpísali 24. novembra 1997 dohodu o pridružení, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 2002 9 . Podľa dohody o pridružení Únia a Jordánsko postupne vytvorili zónu voľného obchodu s prechodným obdobím 12 rokov. V roku 2007 nadobudla okrem toho platnosť dohoda o ďalšej liberalizácii obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami. V roku 2010 bolo medzi Úniou a Jordánskom dohodnuté partnerstvo s posilneným štatútom, ktoré prinieslo rozšírenie oblastí spolupráce. Protokol o mechanizme na urovnávanie sporov v oblasti obchodu medzi Úniou a Jordánskom bol podpísaný v decembri 2009 a nadobudol platnosť 1. júla 2011. Bilaterálny politický dialóg a hospodárska spolupráca sa ďalej rozvíjali v rámci dohody o pridružení, priorít partnerstva EÚ a Jordánska prijatých na roky 2022 – 2027 a strategického a komplexného partnerstva podpísaného v januári 2025.

(2)Od roku 2011 začalo Jordánsko uskutočňovať celý rad politických reforiem na posilnenie parlamentnej demokracie a právneho štátu. Bol vytvorený Ústavný súd a nezávislá volebná komisia a jordánsky parlament schválil niekoľko významných zákonov vrátane volebného zákona a zákona o politických stranách, ako aj zákonov o decentralizácii a obciach. Boli prijaté legislatívne zlepšenia, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva a práva žien.

(3)Jordánske hospodárstvo bolo výrazne zasiahnuté dlhotrvajúcou regionálnou nestabilitou, najmä konfliktom v Sýrii, konfliktom medzi Izraelom a Pásmom Gazy a narušeniami bezpečnosti v oblasti Červeného mora. Táto nestabilita priniesla ďalšiu neistotu, podkopala dôveru investorov, narušila obchodné trasy a oslabila cestovný ruch. Tieto výzvy sa pridávajú k pretrvávajúcim hospodárskym a sociálnym vplyvom spôsobenými pandémiou ochorenia COVID-19, globálnymi cenovými šokmi v dôsledku invázie Ruska na Ukrajinu a vyššími nákladmi na prijaté úvery a pôžičky spojenými s prísnejšími globálnymi finančnými podmienkami. V poslednom čase je ďalšou výzvou takisto zvýšená neistota v oblasti globálneho životného prostredia. Hoci sa Jordánsko vyhlo opätovnému hospodárskemu poklesu, a to čiastočne aj vďaka presadzovaniu zdravých makroekonomických politík a reforiem, oživenie je naďalej pomalé. Nezamestnanosť zostáva naďalej vysoká, najmä medzi mladými ľuďmi a ženami, a hospodárstvo naďalej zaťažujú fiškálne a vonkajšie finančné tlaky.

(4)Konflikt medzi Izraelom a Pásmom Gazy, ako aj opätovné rozpútanie násilia v regióne, najmä vystupňovanie napätia medzi Izraelom a Iránom v polovici júna 2025, viedli k pozastaveniu letov v Jordánsku, čo pravdepodobne ešte viac skomplikuje krehké hospodárske oživenie krajiny, stlmí dôveru investorov a turistov a prispeje k čoraz neistejším vyhliadkam. Sociálne napätie v Jordánsku zostalo nízke, ale mohlo by sa zvýšiť, ak by sa ešte viac vystupňovali prebiehajúce konflikty. Okrem toho riziká súvisiace so zmenou klímy, ktoré zhoršujú už aj tak zúfalý nedostatok vody v Jordánsku, by mohli narušiť rast a zvýšiť tlak na verejné financie.

(5) V januári 2024 sa jordánske orgány a MMF dohodli na programe makroekonomických úprav podporovanom štvorročnou rozšírenou fondovou facilitou (EFF) vo výške 1,2 miliardy USD, ktorý sa v súčasnosti vykonáva. Od júla 2025 bola výkonnosť Jordánska v rámci rozšírenej fondovej facility silná, pričom v prvých troch preskúmaniach daných programov (júl a december 2024, ako aj apríl 2025) boli splnené všetky kvantitatívne kritériá výkonnosti a štrukturálne referenčné hodnoty, čo viedlo k vyplateniu prostriedkov v celkovej výške 391 miliónov USD zo schváleného objemu 1,2 miliardy USD.

(6)V apríli 2025 Únia prijala štvrtý program makrofinančnej pomoci (MFP-IV) 10 vo výške 500 miliónov EUR vo forme úverov v reakcii na žiadosť Jordánska v októbri 2023. Vyplatenie prostriedkov sa plánuje v rokoch 2025 – 2027 po splnení politických podmienok dohodnutých v memorande o porozumení, ktoré zahŕňajú opatrenia v oblasti riadenia verejných financií, správy vecí verejných a protikorupčnej politiky, sociálnej politiky a politiky v oblasti trhu práce, ako aj v oblasti energetiky a podnikateľského prostredia. Makrofinančná pomoc IV (MFP-IV) nadväzuje na sériu troch predchádzajúcich programov MFP (MFP-I: 180 miliónov EUR, MFP-II: 200 miliónov EUR, MFP-III: 500 miliónov EUR + 200 miliónov EUR navýšenie v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19), v rámci ktorých sa poskytli v rokoch 2014 až 2023 úvery v celkovej výške 1,08 miliardy EUR.

(7)Od začiatku sýrskej krízy v roku 2011 Únia sprístupnila Jordánsku približne 3,5 miliardy EUR v rámci rôznych nástrojov (vrátane 1,08 milióna EUR v troch operáciách makrofinančnej pomoci), aby pomohla krajine udržať hospodársku stabilitu, zvládnuť politické a hospodárske reformy a riešiť s nimi súvisiace humanitárne, rozvojové a bezpečnostné potreby. Okrem toho Európska investičná banka pridelila od roku 2011 Jordánsku približne 2,4 miliardy EUR vo forme úverov na projekty.

(8)Na obdobie 2021 – 2024 predstavujú bilaterálne predbežne rozdelené vyhradené prostriedky Únie (granty) Jordánsku v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) až približne 360 miliónov EUR a dopĺňa ich podpora Únie na pomoc Jordánsku pri riešení vplyvu sýrskej krízy (214 miliónov EUR v rokoch 2021 až 2023), ako aj iné regionálne a tematické programy. V období 2014 – 2020 Únia poskytla Jordánsku podporu najmä prostredníctvom nástroja európskeho susedstva vo výške 765 miliónov EUR. V tom istom období Jordánsko využilo ďalších 126 miliónov EUR poskytnutých prostredníctvom investičnej platformy susedstva, ktorou sa na základe pákového efektu zmobilizovali investície vo výške približne 580 miliónov EUR. V roku 2021 Európska únia v rámci hospodárskeho a investičného plánu spustila viac ako 20 hlavných projektov v Jordánsku, pričom vyčlenila približne 461 miliónov EUR (prostredníctvom grantov, kombinovaného financovania a záruk) a mobilizovala celkové investície vo výške približne 4,760 miliardy EUR.

(9)Vzhľadom na stále zložitú hospodársku situáciu a výhľad požiadalo Jordánsko v januári 2025 Úniu o dodatočnú makrofinančnú pomoc.

(10)Keďže na Jordánsko sa vzťahuje ESP, malo by sa považovať za oprávnené na získanie makrofinančnej pomoci Únie.

(11)Makrofinančná pomoc Únie by mala byť výnimočným finančným nástrojom určeným na účelovo neviazanú a všeobecnú podporu platobnej bilancie, ktorý je zameraný na okamžité potreby vonkajšieho financovania prijímateľa, pričom by sa malo podporiť vykonávanie politického programu obsahujúceho zásadné bezodkladné opatrenia v oblasti úprav a štrukturálnych reforiem zamerané na zlepšenie platobnej bilancie v krátkodobom horizonte.

(12)Keďže v platobnej bilancii Jordánska naďalej existuje zostatková medzera vo vonkajšom financovaní presahujúca zdroje poskytnuté MMF a ďalšími multilaterálnymi inštitúciami, poskytnutie dodatočnej makrofinančnej pomoci Únie Jordánsku v súčasnej výnimočnej situácii sa považuje za primeranú reakciu na žiadosť Jordánska adresovanú Únii o podporu stabilizácie jeho hospodárstva v spojení s programom MMF. Rozšírenou makrofinančnou pomocou Únie, ktorou sa dopĺňajú zdroje dostupné v rámci finančnej dohody MMF, by sa podporil program Jordánska zameraný na stabilizáciu hospodárstva a štrukturálne reformy.

(13)Makrofinančná pomoc Únie by mala byť zameraná na podporu obnovy udržateľnej vonkajšej finančnej situácie Jordánska a zároveň aj na podporu jeho hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

(14)Očakáva sa, že makrofinančná pomoc Únie sa poskytne súčasne s vykonávaním operácií rozpočtovej podpory v rámci nástroja NDICI – Globálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 11 .

(15)Výška makrofinančnej pomoci Únie sa určuje na základe celkového kvantitatívneho posúdenia zostatkových potrieb vonkajšieho financovania Jordánska, pričom sa zároveň berie do úvahy jeho schopnosť financovania z vlastných zdrojov, najmä z medzinárodných rezerv, ktoré má k dispozícii. Makrofinančná pomoc Únie by mala dopĺňať programy a zdroje poskytnuté MMF a Svetovou bankou. Pri určení výšky pomoci sa takisto zohľadňujú očakávané finančné príspevky od bilaterálnych a multilaterálnych darcov, potreba zaistiť spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov, ako aj doterajšie využívanie ďalších nástrojov Únie pre vonkajšie financovanie v Jordánsku a prínos celkového zapojenia Únie.

(16)Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc Únie právne a vecne zosúladená s kľúčovými zásadami, cieľmi a opatreniami prijatými v rôznych oblastiach vonkajšej činnosti a ostatnými relevantnými politikami Únie.

(17)Makrofinančnou pomocou Únie by sa mala podporovať vonkajšia politika Únie voči Jordánsku. Útvary Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by mali úzko spolupracovať pri operáciách makrofinančnej pomoci tak, aby koordinovali a zabezpečili jednotnosť vonkajšej politiky Únie.

(18)Makrofinančnou pomocou Únie by sa mal podporiť záväzok Jordánska týkajúci sa hodnôt, ktoré zdieľa s Úniou, vrátane hodnôt, ako je demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie ľudských práv, udržateľný rozvoj a znižovanie chudoby, ako aj záväzok dodržiavať zásady otvoreného a spravodlivého obchodu založeného na pravidlách.

(19)Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci Únie by malo byť rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov – vrátane pluralitného parlamentného systému – a zásad právneho štátu, ako aj dodržiavanie ľudských práv zo strany Jordánska. Špecifickými cieľmi makrofinančnej pomoci Únie by sa mala posilniť efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť systémov riadenia verejných financií v Jordánsku a mali by sa presadzovať štrukturálne reformy zamerané na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu, vytváranie pracovných miest a fiškálnu konsolidáciu. Plnenie podmienok aj dosahovanie uvedených cieľov by mala pravidelne monitorovať Komisia a ESVČ.

(20)S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie v súvislosti s makrofinančnou pomocou Únie by malo Jordánsko prijať vhodné opatrenia týkajúce sa predchádzania podvodom, korupcii a všetkým ďalším nezrovnalostiam súvisiacim s touto pomocou a boja proti nim. Okrem toho by zmluva o úvere, ktorá sa má uzavrieť medzi Komisiou a jordánskymi orgánmi, mala obsahovať ustanovenia, ktorými sa Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) povoľuje vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 12 a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/966 13 , Komisii a Dvoru audítorov vykonávať audity a Európskej prokuratúre vykonávať svoje právomoci v súvislosti s poskytovaním makrofinančnej pomoci Únie počas obdobia jej dostupnosti a po tomto období.

(21)Uvoľnením makrofinančnej pomoci Únie nie sú dotknuté právomoci Európskeho parlamentu a Rady (ako rozpočtového orgánu).

(22)Sumy potrebné na poskytnutie požadovanej makrofinančnej pomoci Únie by mali byť v súlade s rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci.

(23)Makrofinančnú pomoc Únie by mala riadiť Komisia. S cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada mohli sledovať vykonávanie tohto rozhodnutia, by ich Komisia mala pravidelne informovať o vývoji v súvislosti s pomocou a poskytovať im príslušné dokumenty.

(24)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 14 .

(25)Na makrofinančnú pomoc Únie by sa mali vzťahovať podmienky v oblasti hospodárskej politiky, ktoré sa majú stanoviť v memorande o porozumení. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania a na účely efektívnosti by mala byť Komisia splnomocnená rokovať o týchto podmienkach s jordánskymi orgánmi pod dohľadom výboru zástupcov členských štátov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011. Vzhľadom na potenciálne významný vplyv pomoci je vhodné, aby sa uplatnil postup preskúmania stanovený v nariadení (EÚ) č. 182/2011. Vzhľadom na výšku makrofinančnej pomoci Únie poskytnutej Jordánsku by sa mal na prijatie memoranda o porozumení a na akékoľvek zníženie, pozastavenie alebo zrušenie pomoci uplatniť postup preskúmania,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.Únia v záujme podpory stabilizácie hospodárstva a programu rozsiahlych reforiem v Jordánsku poskytne Jordánsku makrofinančnú pomoc v maximálnej výške 500 miliónov EUR (ďalej len „makrofinančná pomoc Únie“). Účelom pomoci je prispieť k pokrytiu potrieb Jordánska spojených s platobnou bilanciou, ako sa uvádza v programe MMF.

2.Makrofinančná pomoc Únie sa Jordánsku poskytuje v plnej výške vo forme úverov.

3.Komisia je splnomocnená požičať si v mene Únie potrebné finančné prostriedky na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií a následne ich požičať Jordánsku.

4.Uvoľnenie makrofinančnej pomoci Únie riadi Komisia spôsobom, ktorý je v súlade s dohodami alebo dohovormi dosiahnutými medzi Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Jordánskom a s kľúčovými zásadami a s cieľmi hospodárskych reforiem stanovenými v dohode o pridružení medzi EÚ a Jordánskom.

5.Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o vývoji v súvislosti s poskytovaním makrofinančnej pomoci Únie vrátane jej vyplácania a včas týmto inštitúciám poskytuje príslušné dokumenty.

6.Makrofinančná pomoc Únie je k dispozícii počas obdobia dva a pol roka, počínajúc prvým dňom po nadobudnutí platnosti memoranda o porozumení uvedeného v článku 3 ods. 1

7.Ak sa potreby Jordánska v oblasti financovania počas obdobia vyplácania makrofinančnej pomoci Únie v porovnaní s pôvodnými prognózami zásadne znížia, Komisia prijme vykonávacie akty, aby znížila výšku tejto pomoci alebo ju pozastavila, či zrušila. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 7 ods. 2.

Článok 2

1.Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci Únie je rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov – vrátane pluralitného parlamentného systému – a zásad právneho štátu, ako aj dodržiavanie ľudských práv zo strany Jordánska.

2.Útvary Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť monitorujú plnenie tejto podmienky počas celého obdobia trvania makrofinančnej pomoci Únie.

3.Odseky 1 a 2 tohto článku sa uplatňujú v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ 15 .

Článok 3

1.Komisia sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 7 ods. 2 dohodne s jordánskymi orgánmi na podmienkach v oblasti hospodárskej politiky a finančných podmienkach zameraných na štrukturálne reformy a zdravé verejné financie, ktorým má podliehať makrofinančná pomoc Únie a ktoré sa stanovia v memorande o porozumení (ďalej len „memorandum o porozumení“) zahŕňajúcom časový rámec plnenia týchto podmienok. Podmienky v oblasti hospodárskej politiky a finančné podmienky stanovené v memorande o porozumení musia byť v súlade s dohodami alebo dohovormi uvedenými v článku 1 ods. 4 vrátane programov makroekonomických úprav a štrukturálnych reforiem, ktoré Jordánsko vykonáva s podporou MMF.

2.Podmienky uvedené v odseku 1 sa zameriavajú najmä na zvýšenie efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti systémov riadenia verejných financií v Jordánsku, a to aj pri využívaní makrofinančnej pomoci Únie. Pri navrhovaní opatrení v príslušných oblastiach politiky sa náležite zohľadňuje aj pokrok dosiahnutý pri vzájomnom otváraní trhov, rozvoj spravodlivého obchodu založeného na pravidlách a ostatné priority v kontexte vonkajšej politiky Únie. Pokrok pri dosahovaní týchto cieľov Komisia pravidelne monitoruje.

3.Podrobné finančné podmienky makrofinančnej pomoci Únie sa stanovia v dohode o úvere v súlade s článkom 223 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 16 , ktorú majú uzavrieť Komisia a jordánske orgány.

4.Komisia v pravidelných intervaloch overuje, či sa aj naďalej plnia podmienky uvedené v článku 4 ods. 3, a to vrátane toho, či sú hospodárske politiky Jordánska v súlade s cieľmi makrofinančnej pomoci Únie. Komisia pri tejto činnosti úzko spolupracuje s MMF a so Svetovou bankou a v prípade potreby s Európskym parlamentom a Radou.

Článok 4

1.Za predpokladu splnenia podmienok uvedených v odseku 3 tohto článku poskytne Komisia makrofinančnú pomoc Únie vo forme úveru v troch splátkach. Výška každej splátky sa stanovuje v memorande o porozumení uvedenom v článku 3 ods. 1.

2.Sumy makrofinančnej pomoci Únie sa v prípade potreby zabezpečia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947.

3.Komisia rozhoduje o vyplatení splátok za predpokladu splnenia všetkých týchto podmienok:

a)podmienka stanovená v článku 2 ods. 1;

b)trvalo uspokojivé výsledky pri vykonávaní politického programu obsahujúceho zásadné opatrenia v oblasti úprav a štrukturálnych reforiem s podporou nepreventívneho úverového mechanizmu MMF a

c)uspokojivé plnenie podmienok v oblasti hospodárskej politiky a finančných podmienok, ktoré sa dohodli v memorande o porozumení.

Uvoľnenie druhej splátky sa v zásade uskutoční najskôr tri mesiace po uvoľnení prvej splátky. Uvoľnenie tretej splátky sa v zásade uskutoční najskôr tri mesiace po uvoľnení druhej splátky.

4.Ak podmienky uvedené v prvom pododseku odseku 3 tohto článku nie sú splnené, Komisia dočasne pozastaví alebo zruší vyplácanie makrofinančnej pomoci Únie. V takýchto prípadoch oznámi Európskemu parlamentu a Rade dôvody pozastavenia alebo zrušenia.

5.Makrofinančná pomoc Únie sa vyplatí Centrálnej banke Jordánska. V súlade s ustanoveniami, ktoré sa majú dohodnúť v memorande o porozumení, a to vrátane potvrdenia zostatkových potrieb financovania rozpočtu, sa finančné prostriedky Únie môžu previesť Centrálnou bankou Jordánska jordánskemu ministerstvu financií ako konečnému prijímateľovi.

Článok 5

1.Na financovanie podpory v rámci makrofinančnej pomoci Únie vo forme úverov je Komisia v mene Únie splnomocnená vypožičať si potrebné finančné prostriedky na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií v súlade s článkom 223 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.

2.Komisia uzavrie s Jordánskom zmluvu o úvere na sumu uvedenú v článku 1. V zmluve o úvere sa stanoví obdobie dostupnosti a podrobné podmienky podpory v rámci makrofinančnej pomoci vo forme úverov, a to aj vo vzťahu k systémom vnútornej kontroly. Úvery sa poskytujú za podmienok, ktoré Jordánsku umožnia splatiť úver počas dlhého obdobia vrátane prípadného obdobia odkladu. Maximálne trvanie každého vyplatenia úverov je 35 rokov od dátumu vyplatenia.

3.Komisia informuje Európsky parlament a Radu o vývoji operácií uvedených v odsekoch 1 a 2.

Článok 6

1.Makrofinančná pomoc Únie sa poskytuje v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509 17 .

2.Makrofinančná pomoc Únie podlieha priamemu riadeniu.

3.Komisia pred poskytnutím makrofinančnej pomoci Únie posúdi prostredníctvom operatívneho posúdenia spoľahlivosť finančných opatrení, administratívnych postupov a vnútorných a vonkajších mechanizmov kontroly, ktoré má Jordánsko zavedené a ktoré sú pre túto pomoc relevantné.

Článok 7

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 8

1.Komisia každý rok do 30. júna predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto rozhodnutia v predchádzajúcom roku vrátane hodnotenia tohto vykonávania. V tejto správe sa:

a)preskúma pokrok dosiahnutý pri poskytovaní makrofinančnej pomoci Únie Jordánsku;

b)posúdi hospodárska situácia a vyhliadky Jordánska, ako aj pokrok dosiahnutý vo vykonávaní politických opatrení a finančných podmienok uvedených v článku 3 ods. 1;

c)uvedú súvislosti medzi podmienkami v oblasti hospodárskej politiky stanovenými v memorande o porozumení, priebežnými hospodárskymi a fiškálnymi výsledkami Jordánska a rozhodnutiami Komisie o uvoľnení splátok makrofinančnej pomoci Únie.

2.Najneskôr do dvoch rokov po uplynutí obdobia dostupnosti pomoci uvedeného v článku 1 ods. 6 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o hodnotení ex post, v ktorej posúdi výsledky a efektívnosť ukončenej makrofinančnej pomoci Únie a rozsah, v akom prispela k cieľom pomoci.

Článok 9

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY3

1.1.Názov návrhu/iniciatívy3

1.2.Príslušné oblasti politiky3

1.3.Ciele3

1.3.1.Všeobecné ciele3

1.3.2.Špecifické ciele3

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv3

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti3

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:4

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy4

1.5.1.Požiadavky, ktoré treba splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte, vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy4

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.4

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti4

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi5

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia5

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy6

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu6

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA8

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ8

2.2.Systémy riadenia a kontroly8

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly8

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie8

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)8

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam9

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY10

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov10

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky12

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky12

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu12

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov17

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov22

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24

3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24

3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24

3.2.4.Odhadované potreby ľudských zdrojov25

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu25

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov26

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov26

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami28

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom28

3.2.7.Príspevky od tretích strán28

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy29

4.Digitálne rozmery29

4.1.Požiadavky digitálneho významu30

4.2.Údaje30

4.3.Digitálne riešenia31

4.4.Posúdenie interoperability31

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania32

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

1.3.2.Špecifické ciele

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:

X novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 18

 predĺženia trvania existujúcej akcie

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré treba splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte, vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú osobitné ustanovenia týkajúce sa predchádzania podvodom a iným nezrovnalostiam.1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

X obmedzené trvanie

–Je v platnosti 2,5 roka od nadobudnutia platnosti memoranda o porozumení, ako sa uvádza v článku 1 ods. 4 návrhu rozhodnutia.

–Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky a na platobné rozpočtové prostriedky v roku 2027.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

X Priame riadenie na úrovni Komisie

X prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Číslo	DRP/NRP 19	krajín EZVO 20	kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov 21	iných tretích krajín	iné pripísané príjmy
	14 02 01 70 NDICI – Globálna Európa – Tvorba rezerv pre spoločný rezervný fond [Úvery v rámci makrofinančnej pomoci – záruka pre vonkajšiu činnosť]	DRP	NIE	NIE	NIE	NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky – neuplatňuje sa

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca

6

Okruh 6 – „Susedstvo a svet“

GR ECFIN														Rok		Rok		Rok		Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
														2024		2025		2026		2027
Operačné rozpočtové prostriedky
Rozpočtový riadok 14 02 01 70 NDICI – Globálna Európa – Tvorba rezerv pre spoločný rezervný fond [Úvery v rámci makrofinančnej pomoci – záruka pre vonkajšiu činnosť]											Záväzky		(1a)							45	45
											Platby		(2a)							45	45
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
Rozpočtový riadok 14 20 03 01											Záväzky a platby		(3)							0,1	0,1
Rozpočtové prostriedky pre GR ECFIN SPOLU											Záväzky		= 1a + 1b + 3							45,1	45,1
											Platby		= 2a + 2b + 3							45,1	45,1
						Rok			Rok			Rok					VFR 2021 – 2027 SPOLU
						2025			2026			2027
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU		Záväzky		(4)								45					45
		Platby		(5)								45					45
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU				(6)								0,1					0,1
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 6 SPOLU		Záväzky		= 4 + 6								45,1					45,1
viacročného finančného rámca		Platby		= 5 + 6								45,1					45,1
							Rok	Rok		Rok					Rok				VFR 2021 – 2027 SPOLU
							2024	2025		2026					2027
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)	Záväzky		(4)
	Platby		(5)
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)			(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6 SPOLU	Záväzky		= 4 + 6
viacročného finančného rámca  (referenčná suma)	Platby		= 5 + 6

Okruh viacročného finančného rámca		7	„Administratívne výdavky“
GR: <…….>						Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
						2024	2025	2026	2027
 Ľudské zdroje
 Ostatné administratívne výdavky
GR <…….> SPOLU	Rozpočtové prostriedky
GR: <…….>						Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
						2024	2025	2026	2027
 Ľudské zdroje
 Ostatné administratívne výdavky
GR <…….> SPOLU	Rozpočtové prostriedky
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU				(Záväzky spolu = Platby spolu)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

					Rok		Rok		Rok		Rok		VFR 2021 – 2027 SPOLU
					2024		2025		2026		2027
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7 SPOLU			Záväzky
viacročného finančného rámca			Platby
				Rok		Rok		Rok		Rok		VFR 2021 – 2027 SPOLU
				2024		2025		2026		2027
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)								45		45
	Platby	(5)								45		45
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU		(6)								0,1		0,1
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 6 SPOLU	Záväzky	= 4 + 6								45,1		45,1
viacročného finančného rámca	Platby	= 5 + 6								45,1		45,1

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy 

Rok 2025

Rok 2026

Rok 2027

SPOLU

Druh 22

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet spolu

Náklady spolu

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 23 …

– Výstup 1

Tvorba rezerv na záruku pre vonkajšiu činnosť

1

45

1

45,1

– Výstup 2

Hodnotenie ex post

1

0,1

1

0,1

Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet

2

45,1

2

45,1

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet

SPOLU

2

45,1

2

45,1

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–XNávrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY	Rok	Rok	Rok	Rok	SPOLU 2021 – 2027
	2024	2025	2026	2027
OKRUH 7
Ľudské zdroje	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Ostatné administratívne výdavky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Mimo OKRUHU 7
Ľudské zdroje	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Ostatné administratívne výdavky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet mimo OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
SPOLU	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.4.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–X    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY		Rok	Rok	Rok
		2025	2026	2027
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		0	0	0
20 01 02 03 (delegácie EÚ)		0	0	0
01 01 01 01 (nepriamy výskum)		0	0	0
01 01 01 11 (priamy výskum)		0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte)		0	0	0
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)		0	0	0
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)		0	0	0
Riadok administratívnej podpory  [XX.01.YY.YY]	‒ ústredie	0	0	0
	– delegácie EÚ	0	0	0
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)		0	0	0
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)		0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7		0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 7		0	0	0
SPOLU		0	0	0

Zamestnanci potrební na vykonávanie návrhu (v ekvivalentoch plného pracovného času):

	Potreby pokryté súčasnými zamestnancami, ktorí sú k dispozícii v útvaroch Komisie	Výnimoční dodatoční zamestnanci*
		Financovaní z okruhu 7 alebo Výskum	Financovaní z riadka BA	Financovaní z poplatkov
Pracovné miesta uvedené v pláne pracovných miest	4		Neuplatňuje sa.
Externí zamestnanci (ZZ, VNE, DAZ)

Opis úloh, ktoré majú vykonávať:

Úradníci a dočasní zamestnanci
Externí zamestnanci

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–X    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.7.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–X    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

 
3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

–X    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–    vplyv na vlastné zdroje

–    vplyv na iné príjmy

–    uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 24
		Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027
Článok ………….

4.Digitálne rozmery

Nevzťahuje sa na túto politickú iniciatívu.

4.1.Požiadavky digitálneho významu

Neuplatňuje sa.

4.2.Údaje

Neuplatňuje sa.

4.3.Digitálne riešenia

Neuplatňuje sa.

4.4.Posúdenie interoperability

Neuplatňuje sa.

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania

(1)    Dlh vrátane držaných dlhových nástrojov systému sociálneho zabezpečenia dosiahol úroveň 114,7 % HDP.

(2)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/793 zo 14. apríla 2025 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu (Ú. v. EÚ L, 2025/793, 22.4.2025, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dec/2025/793/oj  ).

(3)    Ú. v. ES L 129, 15.5.2002, s. 3 – 176 [http://data.europa.eu/eli/agree_internation/2002/357(1)/oj].

(4)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2371 zo 14. decembra 2016 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu (Ú. v. EÚ L 352, 23.12.2016, s. 18, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2016/2371/oj).

(5)    Hodnotenie vykonali externí konzultanti a bolo ukončené v máji 2025. Uverejnenie hodnotenia ex post spolu s pracovným dokumentom útvarov Komisie sa očakáva v druhom polroku 2025.

(6)    Hodnotenie ex post s názvom Operácie makrofinančnej pomoci krajinám južného susedstva Tuniska a Jordánska (2016 – 2019), september 2021 je k dispozícii na adrese: https://commission.europa.eu/about-european-commission/departments-and-executive-agencies/economic-and-financial-affairs/evaluation-reports-economic-and-financial-affairs-policies-and-spending-activities/joint-ex-post-evaluation-macro-financial-assistance-mfa-operations-tunisia-and_en

(7)    Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2024/2509/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV).

(8)    Pozícia Európskeho parlamentu z … a rozhodnutie Rady z ….

(9)    Ú. v. ES L 129, 15.5.2002, s. 3, ELI:  http://data.europa.eu/eli/agree_internation/2002/357(1)/oj .

(10)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/793 zo 14. apríla 2025 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu (Ú. v. EÚ L, 2025/793, 22.4.2025, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dec/2025/793/oj  ).

(11)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 (Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/947/oj).

(12)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/883/oj).

(13)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2017/1939/oj).

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2011/182/oj).

(15)    Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2010/427/oj).

(16)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj , ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj).

(17)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(18)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(19)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(20)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(21)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(22)    Ako je uvedené v bode 1.3.2. „Špecifické ciele…“

(23)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.