L_2020269SK.01000201.xml

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2020/1201

zo 14. augusta 2020

týkajúce sa opatrení proti zavlečeniu škodcu Xylella fastidiosa (Wells et al.) do Únie a jeho rozšíreniu na jej území

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (1), a najmä na jeho článok 28 ods. 1 a 2,

keďže:

(1)

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/789 (2) sa uplatňuje od mája 2015 s cieľom zabrániť ďalšiemu šíreniu škodcu Xylella fastidiosa (Wells et al.) v Únii a jeho zavlečeniu na jej územie (ďalej len „špecifikovaný škodca“). Uvedené vykonávacie rozhodnutie bolo pri viacerých príležitostiach aktualizované s cieľom zohľadniť vedecké a technické dôkazy sprístupnené v danom čase.

(2)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) uverejnil 15. mája 2019 nové vedecké stanovisko (3) k riziku pre zdravie rastlín, ktoré predstavuje špecifikovaný škodca na území Únie, so zameraním na možné usídlenie, rozšírenie do blízkeho a ďalekého okolia, dĺžku asymptomatického obdobia, vplyv špecifikovaného škodcu a aktualizáciu možností zníženia rizika. Úrad 15. mája 2019 uverejnil vedeckú správu (4) o účinnosti opatrení na kontrolu špecifikovaného škodcu in planta, pričom potvrdil, ako už bolo uvedené, že v súčasnosti neexistujú žiadne kontrolné opatrenia na odstránenie špecifikovaného škodcu z chorých rastlín v podmienkach otvoreného priestranstva. Úrad 25. júna 2019 uverejnil kartu prieskumu škodcu (5) týkajúcu sa špecifikovaného škodcu, čím poskytol ďalšie prvky na zabezpečenie cielenejších prieskumných činností. Úrad 28. apríla 2020 aktualizoval databázu druhov rastlín na celom svete, v prípade ktorých sa zistilo, že boli napadnuté špecifikovaným škodcom (6). Úrad okrem toho 8. júna 2020 zverejnil usmernenia k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa (7) založeným na vyhodnotení rizika, ktoré budú členským štátom pomáhať pri implementácii úrovne istoty, návrhu predpokladanej prevalencie a prípravy prieskumných činností, ktoré sa majú vykonať v rámci vymedzených oblastí a mimo nich na území Únie.

(3)

Posledný vedecký vývoj, výsledky auditov vykonaných Komisiou v dotknutých členských štátoch a skúsenosti získané počas implementácie vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2015/789 poukazujú na potrebu aktualizovať uvedené opatrenia s cieľom zabezpečiť cielenejší prístup ku kontrole špecifikovaného škodcu na území Únie.

(4)

V záujme zrozumiteľnosti by sa vymedzenie pojmu „hostiteľské rastliny“ malo vzťahovať na všetky druhy rastlín alebo rody na svete, v prípade ktorých sa zistilo, že boli napadnuté špecifikovaným škodcom, zatiaľ čo vymedzenie špecifikovaných rastlín by sa malo vzťahovať len na tie hostiteľské rastliny, pri ktorých bola zistená infekcia konkrétnym poddruhom špecifikovaného škodcu. V tejto súvislosti a s cieľom zabezpečiť určitú primeranosť by sa niektoré opatrenia tohto nariadenia mali uplatňovať len na hostiteľské rastliny a niektoré iné opatrenia zase len na špecifikované rastliny.

(5)	S cieľom zabezpečiť lepší prehľad o výskyte špecifikovaného škodcu by členské štáty mali zintenzívniť každoročné prieskumy jeho výskytu v súlade s najnovšími vedeckými a technickými informáciami.

(6)

V záujme eradikácie špecifikovaného škodcu a zabránenia jeho ďalšiemu šíreniu vo zvyšnej časti Únie by členské štáty mali zriadiť vymedzené oblasti pozostávajúce zo zamorenej zóny a nárazníkovej zóny, a uplatňovať eradikačné opatrenia. Šírka nárazníkových zón by mala byť úmerná úrovni rizika, ktoré predstavuje vektor, a jeho schopnosti šíriť sa.

(7)

V prípade izolovaných výskytov špecifikovaného škodcu by sa však stanovenie vymedzenej oblasti nemalo vyžadovať, ak je možné odstrániť špecifikovaného škodcu z daných rastlín, ktoré boli nedávno uvedené na územie a pri ktorých sa zistil jeho výskyt. Bude to najprimeranejší prístup v prípade, že z prieskumov uskutočnených v príslušnej oblasti vyplynie, že špecifikovaný škodca sa ešte neusídlil.

(8)

V určitých oblastiach Únie je vhodné skonštatovať, že eradikácia špecifikovaného škodcu už nie je možná. Dotknuté členské štáty by preto mali mať možnosť uplatňovať opatrenia na zamedzenie šírenia tohto škodcu mimo týchto oblastí, a nie na jeho eradikáciu v nich. Tieto opatrenia by mali byť také prísne ako opatrenia na eradikáciu, mali by však zabezpečiť dôkladný prístup k prieskumu a viac preventívnych opatrení v príslušných nárazníkových zónach a vo vonkajšej časti zamorených zón, aby sa zabránilo rozšíreniu špecifikovaného škodcu do zvyšnej časti územia Únie.

(9)

S cieľom zabezpečiť okamžité odstránenie napadnutých rastlín a zabrániť ďalšiemu šíreniu špecifikovaného škodcu na zvyšnej časti územia Únie by sa monitorovanie vymedzených oblastí malo vykonávať každoročne v najvhodnejšom čase roka. Monitorovanie by sa malo zamerať aj na vektory prítomné vo vymedzenej oblasti s cieľom určiť riziko ďalšieho šírenia prostredníctvom vektorov a vyhodnotiť účinnosť rastlinolekárskych kontrolných opatrení uplatňovaných proti populácii vektora vo všetkých jeho vývojových štádiách.

(10)

Prax potvrdzuje najnovšie vedecké dôkazy o tom, že kontrola vektora spolu s okamžitým odstránením bakteriálneho inokula je kľúčová na zabránenie ďalšiemu šíreniu špecifikovaného škodcu na zvyšnej časti územia Únie. Členské štáty by preto mali zabezpečiť riadne vykonávanie rastlinolekárskych ošetrení pred odstránením rastlín, ako aj počas roka proti populácii vektora vo všetkých jeho vývojových štádiách. Tieto ošetrenia by mali zahŕňať účinné chemické, biologické alebo mechanické ošetrenia proti vektorom, pričom by sa mali pokiaľ možno uprednostniť nechemické riešenia.

(11)

Napadnutie špecifikovaným škodcom je pravdepodobnejšie v prípade druhov rastlín, o ktorých je známe, že sú vnímavé na poddruh špecifikovaného škodcu, ktorý bol zistený vo vymedzenej oblasti, a ktoré boli aspoň počas časti svojho života pestované v danej vymedzenej oblasti, resp. boli cez takúto oblasť premiestňované. Preto je primerané stanoviť osobitné požiadavky na premiestňovanie v rámci územia Únie, ktoré by sa týkali len špecifikovaných rastlín. Takisto je primerané uplatňovať menej prísne požiadavky na premiestňovanie uvedených rastlín v rámci zamorených zón alebo zo zamorených zón do nárazníkových zón, než sú požiadavky, ktoré sa uplatňujú na ich premiestňovanie z vymedzených oblastí.

(12)

S cieľom uľahčiť obchod a zároveň chrániť zdravie rastlín, ako aj s ohľadom na charakter špecifikovaného škodcu, by hostiteľské rastliny s pôvodom v tretej krajine, v ktorej sa uvedený škodca nevyskytuje, malo sprevádzať pri uvádzaní do Únie rastlinolekárske osvedčenie vrátane dodatočného vyhlásenia, v ktorom sa uvádza, že daná krajina je bez výskytu špecifikovaného škodcu.

(13)

V snahe zabezpečiť, aby hostiteľské rastliny uvádzané do Únie z oblastí tretích krajín, v ktorých je známy výskyt špecifikovaného škodcu, boli bez výskytu špecifikovaného škodcu, by mali byť požiadavky na ich uvedenie do Únie podobné požiadavkám na premiestňovanie špecifikovaných rastlín pochádzajúcich z vymedzených oblastí.

(14)	Podľa najnovších vedeckých a technických dôkazov by sa mali takisto zintenzívniť prieskumné činnosti vykonávané tretími krajinami s cieľom potvrdiť neprítomnosť špecifikovaného škodcu v oblastiach ich územia alebo vo výrobných prevádzkach s povolením na vývoz do Únie.

(15)

Mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa úradných kontrol, pokiaľ ide o premiestňovanie špecifikovaných rastlín z vymedzených oblastí do zvyšnej časti územia Únie a vstup hostiteľských rastlín z tretích krajín do Únie. Uvedené pravidlá by mali byť primerané, účinné a mali by zohľadňovať ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 (8), ktoré sa začalo uplatňovať 14. decembra 2019.

(16)	Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/789 by sa preto malo zrušiť.

(17)

Pokiaľ ide o prieskumné činnosti vykonávané v oblastiach územia Únie, o ktorých je známe, že sa v nich nevyskytuje škodca alebo sa v nich uplatňuje výnimka týkajúca sa stanovenia vymedzených oblastí, ako aj v oblastiach alebo vo výrobných prevádzkach tretích krajín, je vhodné poskytnúť členským štátom a tretím krajinám dostatočný čas na to, aby mohli tieto činnosti navrhnúť tak, aby poskytovali požadovanú úroveň štatistickej istoty. Požiadavky týkajúce sa týchto prieskumných činností by sa preto mali uplatňovať od 1. januára 2023.

(18)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„špecifikovaný škodca“ je baktéria Xylella fastidiosa (Wells et al.) a ktorýkoľvek z jej poddruhov;

b)	„hostiteľské rastliny“ sú všetky rastliny určené na výsadbu, s výnimkou semien, ktoré patria k rodom alebo druhom uvedeným v prílohe I;

c)	„špecifikované rastliny“ sú hostiteľské rastliny určené na výsadbu, s výnimkou semien, ktoré patria k rodom alebo druhom uvedeným v prílohe II a o ktorých je známe, že sú vnímavé na určité poddruhy špecifikovaného škodcu.

KAPITOLA II

KAŽDOROČNÉ PRIESKUMY VÝSKYTU ŠPECIFIKOVANÉHO ŠKODCU A POHOTOVOSTNÉ PLÁNY

Článok 2

Prieskumy výskytu špecifikovaného škodcu na území členských štátov

1. Členské štáty vykonávajú každoročné prieskumy hostiteľských rastlín na zistenie výskytu špecifikovaného škodcu na svojom území.

2. Uvedené prieskumy vykonávajú príslušné orgány alebo sa vykonávajú pod dohľadom príslušných orgánov.

3. Uvedené prieskumy sa vykonávajú na základe úrovne rizika. Uskutočňujú sa na otvorenom priestranstve vrátane polí s plodinami, sadov, vinohradov, ako aj škôlok, záhradných centier a/alebo obchodných centier, prírodných oblastí a iných príslušných lokalít.

4. Tieto prieskumy pozostávajú z odberu vzoriek a testovania rastlín určených na výsadbu. Vzhľadom na usmernenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí plán prieskumu a systém odberu vzoriek umožňovať, aby sa na území dotknutého členského štátu dala aspoň s 80 % istotou určiť prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %.

5. Tieto prieskumy sa vykonávajú vždy vo vhodnom čase v roku, pokiaľ ide o možnosť zistenia prítomnosti špecifikovaného škodcu, s prihliadnutím na biologické charakteristiky daného škodcu a jeho vektorov, prítomnosť a biologické charakteristiky hostiteľských rastlín a vedecké a technické informácie uvedené v karte úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa.

6. Prítomnosť špecifikovaného škodcu sa monitoruje jedným z molekulárnych testov uvedených v prílohe IV. V prípade pozitívnych výsledkov zistených mimo vymedzených oblastí sa prítomnosť špecifikovaného škodcu potvrdí ďalším pozitívnym molekulárnym testom uvedeným v danej prílohe, so zameraním na odlišné časti genómu. Tieto testy sa vykonajú na tej istej vzorke rastlín, alebo v prípade potreby na účely molekulárneho potvrdzujúceho testu na tom istom rastlinnom extrakte.

7. Identifikácia poddruhu špecifikovaného škodcu sa vykonáva na každom rastlinnom druhu, v prípade ktorého sa zistilo, že bol napadnutý špecifikovaným škodcom v príslušnej vymedzenej oblasti. Táto identifikácia sa vykonáva pomocou molekulárnych testov uvedených v oddiele B prílohy IV.

8. Členské štáty podávajú správy o výsledkoch prieskumov uvedených v odseku 1 v súlade s článkom 22 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

Článok 3

Pohotovostné plány

1. Každý členský štát vypracuje pohotovostný plán. V tomto pohotovostnom pláne sa stanovia opatrenia, ktoré sa majú prijať na jeho území, pokiaľ ide o:

a)	eradikáciu špecifikovaného škodcu, ako sa stanovuje v článkoch 7 až 11;

b)	premiestňovanie špecifikovaných rastlín v rámci územia Únie, ako sa stanovuje v článkoch 19 až 26;

c)	úradné kontroly premiestňovania špecifikovaných rastlín v rámci územia Únie a hostiteľských rastlín do Únie, ako sa stanovuje v článkoch 32 a 33.

Každý členský štát v prípade potreby aktualizuje svoj pohotovostný plán do 31. decembra každého roka. Pohotovostné plány stanovené na základe vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2015/789 sa aktualizujú do 31. decembra 2020.

2. Okrem prvkov uvedených v článku 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031 zahŕňa pohotovostný plán všetky tieto prvky:

a)	minimálne prostriedky, ktoré sa majú sprístupniť, a postupy, v rámci ktorých sa majú sprístupniť dodatočné prostriedky v prípade potvrdenej prítomnosti alebo podozrenia na prítomnosť špecifikovaného škodcu;

b)	pravidlá, v ktorých sa podrobne uvádzajú postupy na identifikáciu vlastníkov rastlín, ktoré sa majú odstrániť, na oznamovanie príkazu na odstránenie a na prístup k súkromnému majetku.

KAPITOLA III

VYMEDZENÉ OBLASTI

Článok 4

Stanovenie vymedzených oblastí

1. Ak sa úradne potvrdí výskyt špecifikovaného škodcu, dotknutý členský štát bezodkladne stanoví vymedzenú oblasť.

Ak sa potvrdí len výskyt jedného alebo viacerých konkrétnych poddruhov špecifikovaného škodcu, môže dotknutý členský štát vymedziť oblasť s ohľadom len na tieto poddruhy.

Ak sa ešte čaká na potvrdenie výskytu niektorého poddruhu, dotknutý členský štát vymedzí danú oblasť s ohľadom na špecifikovaného škodcu a všetky jeho možné poddruhy.

2. Vymedzená oblasť pozostáva zo zamorenej zóny a z nárazníkovej zóny.

Zamorená zóna musí mať polomer aspoň 50 m okolo rastliny, pri ktorej sa zistilo, že bola napadnutá špecifikovaným škodcom.

Nárazníková zóna má túto šírku:

a)	aspoň 2,5 km v prípade zamorenej zóny stanovenej na účely prijatia eradikačných opatrení uvedených v článkoch 7 až 11;

b)	aspoň 5 km v prípade zamorenej zóny stanovenej na účely prijatia opatrení na zamedzenie šírenia škodcu uvedených v článkoch 12 až 17.

3. Komisia aktualizuje a uverejňuje zoznam vymedzených oblastí stanovených členskými štátmi a oznámených podľa článku 18 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

Článok 5

Výnimky pri stanovovaní vymedzených oblastí

1. Odchylne od článku 4 možno nárazníkovú zónu obklopujúcu zamorenú zónu stanovenú na účely eradikácie zmenšiť na minimálnu šírku 1 km, ak existuje vysoký stupeň dôvery v to, že počiatočná prítomnosť špecifikovaného škodcu neviedla k jeho rozšíreniu, a ak boli splnené všetky tieto podmienky:

a)	zo všetkých špecifikovaných rastlín, ktoré sa nachádzajú v zamorenej zóne, boli bez ohľadu na ich zdravotný štatút bezodkladne odobraté vzorky a uvedené rastliny boli okamžite odstránené;

b)	v zamorenej zóne sa od prijatia eradikačných opatrení nenašli žiadne rastliny, pri ktorých by sa zistilo, že boli napadnuté špecifikovaným škodcom, a to na základe úradných testov vykonaných aspoň raz v priebehu roka s ohľadom na kartu úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa;

aspoň raz počas prvého roka po identifikácii špecifikovaného škodcu sa v zóne so šírkou aspoň 2,5 km okolo zamorenej zóny vykonal prieskum, podľa ktorého nebol zistený výskyt špecifikovaného škodcu v uvedenej zóne. Dotknutý členský štát odoberie vzorky z hostiteľských rastlín nachádzajúcich sa v uvedenej zóne a podrobí ich testovaniu. Na tento účel a s prihliadnutím na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí byť pomocou plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 90 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %, pričom sa zoberie do úvahy existencia vyššieho rizika na prvých 400 m okolo zamorených zón v porovnaní so zvyšnou časťou uvedenej oblasti;

od prijatia eradikačných opatrení nebol v zamorenej zóne a v jej bezprostrednom okolí zistený výskyt žiadnych vektorov prenášajúcich špecifikovaného škodcu, a to na základe testov vykonaných dvakrát počas obdobia letu vektora a v súlade s medzinárodnými normami pre rastlinolekárske opatrenia. Uvedené testy musia viesť k záveru, že prirodzené šírenie špecifikovaného škodcu je vylúčené.

2. V prípade zmenšenia šírky nárazníkovej zóny podľa odseku 1 dotknutý členský štát ihneď informuje Komisiu a ostatné členské štáty o dôvodoch tohto zmenšenia.

3. Odchylne od článku 4 sa môže dotknutý členský štát rozhodnúť nestanoviť vymedzenú oblasť okamžite, a to v prípade, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	existujú dôkazy, že špecifikovaný škodca bol do oblasti s rastlinami, na ktorých bol zistený, zavlečený nedávno alebo že špecifikovaný škodca bol zistený v prevádzke s fyzickou ochranou pred vektormi uvedeného škodcu;

b)	z výsledkov kontrolných činností vyplýva, že tieto rastliny boli napadnuté skôr, ako boli uvedené do príslušnej oblasti;

c)	na základe testov vykonaných v blízkosti týchto rastlín nebola zistená prítomnosť žiadnych vektorov prenášajúcich špecifikovaného škodcu.

4. V prípade uvedenom v odseku 3 dotknutý členský štát:

a)	vykonáva v oblasti, v ktorej bol výskyt špecifikovaného škodcu prvýkrát potvrdený, každoročný prieskum počas najmenej dvoch rokov s cieľom určiť, či boli napadnuté iné rastliny a či by sa mali prijať nejaké ďalšie opatrenia;

b)	oznámi Komisii a ostatným členským štátom dôvody nestanovenia vymedzenej oblasti a výsledky prieskumu uvedeného v písmene a), len čo sú k dispozícii.

Článok 6

Zrušenie vymedzených oblastí

1. Ak sa v priebehu štyroch rokov na základe prieskumov uvedených v článku 10 nezistí výskyt špecifikovaného škodcu vo vymedzenej oblasti, toto vymedzenie sa môže zrušiť. Dotknutý členský štát v takýchto prípadoch o danej skutočnosti informuje Komisiu a ostatné členské štáty.

2. Odchylne od prvého pododseku, ak dotknutý členský štát zmenšil podľa odseku 1 nárazníkovú zónu tak, aby jej šírka bola minimálne 1 km v súlade s článkom 5 ods. 1, môže zrušiť vymedzenú oblasť po 12 mesiacoch od jej počiatočného stanovenia, ak sú splnené obidve tieto podmienky:

a)	v nadväznosti na opatrenia prijaté podľa článku 5 ods. 1 sa dá s vysokým stupňom istoty skonštatovať, že počiatočný výskyt špecifikovaného škodcu bol izolovaným prípadom a nedošlo k jeho ďalšiemu rozšíreniu v príslušnej vymedzenej oblasti;

tesne pred zrušením vymedzenej oblasti v nej boli vykonané úradné testy s ohľadom na kartu úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa. Na tento účel a so zreteľom na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí byť pomocou plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 95 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %.

3. Ak sa určitá vymedzená oblasť zruší podľa odseku 2, špecifikované rastliny nachádzajúce sa v bývalej vymedzenej oblasti musia byť počas nasledujúcich dvoch rokov predmetom intenzívnych prieskumov. Na tento účel a so zreteľom na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí byť pomocou plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 80 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %.

4. Pri zrušení vymedzenej oblasti po 12 mesiacoch od jej počiatočného stanovenia dotknutý členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o dôvodoch tohto zrušenia.

KAPITOLA IV

OPATRENIA NA ERADIKÁCIU

Článok 7

Odstránenie rastlín

1. Dotknutý členský štát okamžite odstráni zo zamorenej zóny:

a)	rastliny, o ktorých sa vie, že boli napadnuté špecifikovaným škodcom;

b)	rastliny s príznakmi možného napadnutia týmto škodcom alebo rastliny, pri ktorých existuje podozrenie, že boli týmto škodcom napadnuté;

c)	rastliny, ktoré patria k rovnakému druhu ako napadnutá rastlina, bez ohľadu na ich zdravotný štatút;

d)	rastliny iných druhov, než je napadnutá rastlina, v prípade ktorých sa zistilo, že boli napadnuté v iných častiach vymedzenej oblasti;

e)	špecifikované rastliny, okrem rastlín uvedených v písmenách c) a d), ktoré neboli okamžite podrobené odberu vzoriek a molekulárnemu testovaniu a neboli bez výskytu špecifikovaného škodcu.

2. Pri odstraňovaní rastlín uvedených v odseku 1 vezme dotknutý členský štát do úvahy všetky nevyhnutné preventívne opatrenia a zorganizuje predmetné odstránenie na základe úrovne rizika, ktorú predstavujú tieto rastliny.

3. Odchylne od odseku 1 písm. b), c) a d) môžu členské štáty rozhodnúť, že jednotlivé špecifikované rastliny úradne označené ako rastliny s historickou hodnotou sa nemusia odstrániť, ak boli splnené všetky tieto podmienky:

a)	príslušné špecifikované rastliny podliehajú každoročnej kontrole, odberu vzoriek a testovaniu jedným z molekulárnych testov uvedených v prílohe IV a je potvrdené, že nie sú napadnuté špecifikovaným škodcom;

jednotlivé špecifikované rastliny alebo príslušná oblasť podliehajú primeraným rastlinolekárskym ošetreniam proti populácii vektora špecifikovaného škodcu vo všetkých jeho vývojových štádiách. Tieto ošetrenia môžu zahŕňať chemické, biologické alebo mechanické metódy pri zohľadnení miestnych podmienok.

Článok 8

Opatrenia proti vektorom špecifikovaného škodcu

1. Dotknutý členský štát vykoná v zamorenej zóne primerané rastlinolekárske ošetrenia proti populácii vektora špecifikovaného škodcu vo všetkých jeho vývojových štádiách. Tieto ošetrenia sa vykonajú pred odstránením rastlín uvedených v článku 7 ods. 1 a počas ich odstraňovania. Tieto ošetrenia musia zahŕňať účinné chemické, biologické alebo mechanické ošetrenia proti vektorom s ohľadom na miestne podmienky.

2. Dotknutý členský štát uplatňuje poľnohospodárske postupy na kontrolu populácie vektora špecifikovaného škodcu vo všetkých jeho vývojových štádiách v zamorenej zóne a v nárazníkovej zóne. Tieto postupy uplatňuje v najvhodnejšom čase roka bez ohľadu na to, či boli odstránené dotknuté rastliny. Tieto postupy musia zahŕňať účinné chemické, biologické, prípadne mechanické ošetrenia proti vektorom s ohľadom na miestne podmienky.

Článok 9

Zničenie rastlín

1. Dotknutý členský štát zničí rastliny a časti rastlín uvedené v článku 7 ods. 1 spôsobom, ktorým sa zabezpečí, že sa špecifikovaný škodca nerozšíri, pričom tak urobí priamo na mieste alebo v blízkej lokalite určenej na tento účel v zamorenej zóne, resp. v čo najkratšej vzdialenosti od nej, ak sú tieto rastliny alebo časti rastlín kryté sieťou proti vektorom.

2. Dotknutý členský štát sa môže na základe úrovne rizika rozhodnúť, že zničí len konáre a olistenie a podrobí príslušné drevo rastlinolekárskemu ošetreniu uvedenému v článku 8 ods. 1 Koreňová sústava týchto rastlín sa buď odstráni, alebo umŕtvi, a to primeraným rastlinolekárskym ošetrením, aby sa predišlo opätovnému vyklíčeniu.

Článok 10

Každoročný dohľad nad vymedzenou oblasťou

V rámci celej vymedzenej oblasti dotknutý členský štát monitoruje v najvhodnejšom čase výskyt špecifikovaného škodcu prostredníctvom každoročných prieskumov v súlade s článkom 2 ods. 5 a 6 a s prihliadnutím na informácie uvedené v karte úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa.

V zamorených zónach dotknutý členský štát odoberá vzorky z hostiteľských rastlín vrátane špecifikovaných rastlín, ktoré neboli odstránené podľa článku 7 ods. 1, a podrobuje ich testovaniu. Na tento účel a so zreteľom na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí byť pomocou plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 90 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 0,5 %.

V nárazníkových zónach dotknutý členský štát odoberie vzorky z hostiteľských rastlín, ako aj z iných rastlín s príznakmi možného napadnutia alebo z rastlín, pri ktorých existuje podozrenie, že boli týmto škodcom napadnuté, a podrobí ich testovaniu. Na tento účel a s prihliadnutím na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí byť pomocou plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 90 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %, pričom sa zoberie do úvahy existencia vyššieho rizika na prvých 400 m okolo zamorených zón.

Dotknutý členský štát monitoruje aj prítomnosť špecifikovaného škodcu vo vektoroch nachádzajúcich sa vo vymedzenej oblasti s cieľom určiť riziko jeho ďalšieho šírenia, ktoré predstavujú vektory, a vyhodnotiť účinnosť rastlinolekárskych kontrolných opatrení uplatňovaných v súlade s článkom 8.

Článok 11

Ostatné príslušné opatrenia na eradikáciu špecifikovaného škodcu

1. Dotknutý členský štát prijme akékoľvek iné opatrenie, ktoré môže prispieť k eradikácii špecifikovaného škodcu v súlade s medzinárodnou normou pre rastlinolekárske opatrenia (ďalej len „ISPM“) č. 9 (9) a k podpore uplatňovania integrovaného prístupu v zmysle zásad stanovených v norme ISPM č. 14 (10).

2. Dotknutý členský štát prijme opatrenia na riešenie akýchkoľvek osobitostí alebo komplikácií, ktoré by odôvodnene mohli zabrániť eradikácii, sťažiť ju alebo spomaliť, a najmä tých, ktoré sa týkajú adekvátneho zničenia všetkých napadnutých rastlín či rastlín s podozrením na napadnutie alebo dostupnosti ich umiestnenia, verejného alebo súkromného vlastníctva či osoby alebo subjektu, ktoré za ne zodpovedajú.

3. Dotknutý členský štát vykoná vhodné prieskumy na identifikáciu pôvodu napadnutia. Vysleduje hostiteľské rastliny spojené s príslušným prípadom napadnutia vrátane tých, ktoré boli premiestnené pred stanovením vymedzenej oblasti. Výsledky takýchto prieskumov oznamuje Komisii a členským štátom, z ktorých tieto dotknuté rastliny pochádzajú, ďalej členským štátom, cez ktorých územie boli tieto rastliny premiestňované, a členským štátom, do ktorých boli tieto rastliny premiestnené.

KAPITOLA V

OPATRENIA NA ZAMEDZENIE ŠÍRENIA ŠKODCU

Článok 12

Všeobecné ustanovenia

Príslušný orgán dotknutého členského štátu sa môže rozhodnúť uplatniť opatrenia na zamedzenie šírenia škodcu stanovené v článkoch 13 až 17 namiesto opatrení na jeho eradikáciu v zamorenej zóne uvedenej v prílohe III.

Článok 13

Odstránenie rastlín v zamorenej zóne uvedenej v prílohe III

1. Dotknutý členský štát odstráni všetky rastliny, v prípade ktorých bolo monitorovaním uvedeným v článku 15 ods. 2 zistené napadnutie špecifikovaným škodcom.

Toto odstránenie sa vykoná okamžite po tom, ako sa úradne určí prítomnosť špecifikovaného škodcu, alebo v prípade, že sa jeho prítomnosť zistí mimo obdobia letu vektora, sa toto odstránenie uskutoční pred ďalším obdobím letu vektora. Príjmu sa všetky potrebné preventívne opatrenia, aby sa zabránilo rozšíreniu špecifikovaného škodcu a jeho vektorov počas odstraňovania a po odstránení rastlín.

2. Odchylne od odseku 1 sa môže dotknutý členský štát na vedecké účely rozhodnúť neodstrániť rastliny, v prípade ktorých sa zistilo, že boli napadnuté špecifikovaným škodcom, v lokalitách rastlín s osobitnou kultúrnou a spoločenskou hodnotou podľa článku 15 ods. 2 písm. b).

Článok 14

Opatrenia proti vektorom špecifikovaného škodcu v zamorených zónach uvedených v prílohe III

1. Dotknutý členský štát vykoná vhodné rastlinolekárske ošetrenia proti populácii vektora špecifikovaného škodcu vo všetkých jeho vývojových štádiách, a to na rastlinách uvedených v článku 13 ods. 1 pred ich odstránením a v okolí rastlín uvedených v článku 13 ods. 2 Tieto ošetrenia musia zahŕňať účinné chemické, biologické alebo mechanické ošetrenia proti vektorom s ohľadom na miestne podmienky.

2. V oblastiach uvedených v článku 15 ods. 2 písm. a) a b) uplatňuje dotknutý členský štát poľnohospodárske postupy na kontrolu populácie vektora špecifikovaného škodcu vo všetkých jeho vývojových štádiách v najvhodnejšom čase každého roka. Tieto postupy musia zahŕňať účinné chemické, biologické alebo mechanické ošetrenia proti vektorom s ohľadom na miestne podmienky.

Článok 15

Každoročný dohľad nad zamorenými zónami uvedenými v prílohe III

1. Dotknutý členský štát musí aspoň v častiach zamorenej zóny uvedených v odseku 2 v okruhu 50 m okolo rastlín, v prípade ktorých sa zistilo, že sú napadnuté špecifikovaným škodcom, okamžite odobrať a podrobiť testovaniu vzorky z týchto rastlín:

a)	všetky špecifikované rastliny, ktoré patria k druhom špecifikovaných rastlín, v prípade ktorých bolo zistené napadnutie, v tej istej vymedzenej oblasti a

b)	všetky ostatné rastliny s príznakmi možného napadnutia týmto škodcom alebo rastliny, pri ktorých existuje podozrenie, že boli týmto škodcom napadnuté.

2. Dotknutý členský štát v najvhodnejšom čase monitoruje výskyt špecifikovaného škodcu prostredníctvom každoročných prieskumov s prihliadnutím na informácie uvedené v karte úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa. Uvedené monitorovanie sa uskutočňuje aspoň v týchto častiach zamorenej zóny uvedenej v prílohe III:

a)	v oblasti s min. rozpätím 5 km od hranice zamorenej zóny s nárazníkovou zónou;

b)	v blízkosti lokalít s rastlinami s osobitnou kultúrnou a sociálnou hodnotou, ktoré sa nachádzajú mimo oblasti uvedenej v písmene a) a ktoré sú ako také určené členským štátom.

V uvedených častiach zamorenej zóny vykoná dotknutý členský štát odber vzoriek a testovanie druhov hostiteľských rastlín vo vymedzenej oblasti, v prípade ktorých sa zistilo, že sú napadnuté, v súlade s článkom 2 ods. 6 Na tento účel a so zreteľom na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí byť pomocou plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 90 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 0,7 %. Takisto musí odobrať vzorky z populácie vektora a podrobiť ich testovaniu na prítomnosť špecifikovaného škodcu.

3. Odsek 2 písm. a) sa neuplatňuje v prípade ostrovov, ktorých celé územie podlieha opatreniam na zamedzenie šírenia škodcu a ktoré sú vzdialené viac ako 5 km od najbližšieho suchozemského územia Únie.

4. V nárazníkových zónach dotknutý členský štát odoberie vzorky z hostiteľských rastlín, ako aj z iných rastlín s príznakmi možného napadnutia týmto škodcom alebo z rastlín, pri ktorých existuje podozrenie, že boli týmto škodcom napadnuté, a podrobí ich testovaniu. Na tento účel a s prihliadnutím na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí byť pomocou plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 90 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %, pričom sa zoberie do úvahy existencia vyššieho rizika na prvých 400 m priliehajúcich k zamoreným zónam.

5. Dotknutý členský štát monitoruje prítomnosť špecifikovaných škodcov vo vektoroch nachádzajúcich sa v častiach zamorenej zóny uvedených v odseku 2 a v nárazníkovej zóne s cieľom určiť riziko ďalšieho šírenia, ktoré predstavujú vektory, a vyhodnotiť účinnosť rastlinolekárskych kontrolných opatrení uplatňovaných v súlade s článkom 14.

Článok 16

Zničenie rastlín

1. Dotknutý členský štát priamo na mieste alebo v blízkej lokalite určenej na tento účel v zamorenej zóne uvedenej v prílohe III zničí rastliny a ich časti, v prípade ktorých sa zistilo, že sú napadnuté špecifikovaným škodcom, a to spôsobom, ktorým sa zabezpečí, aby sa špecifikovaný škodca nešíril.

2. Dotknutý členský štát sa môže rozhodnúť, že zničí len konáre a olistenie a podrobí príslušné drevo vhodným rastlinolekárskym ošetreniam v súlade s článkom 14 ods. 1, ak dospeje k záveru, že tieto rastliny nepredstavujú žiadne riziko ďalšieho šírenia špecifikovaného škodcu. Koreňová sústava týchto rastlín sa buď odstráni, alebo umŕtvi, a to s primeraným rastlinolekárskym ošetrením, aby sa predišlo opätovnému vyklíčeniu.

Článok 17

Iné príslušné opatrenia na zamedzenie šírenia špecifikovaného škodcu

Dotknutý členský štát prijme opatrenia na riešenie akýchkoľvek osobitostí alebo komplikácií, ktoré by odôvodnene mohli zabrániť zamedzeniu šírenia, sťažiť ho alebo spomaliť, a najmä tých, ktoré sa týkajú adekvátneho zničenia všetkých napadnutých rastlín či rastlín s podozrením na napadnutie alebo dostupnosti ich umiestnenia, verejného alebo súkromného vlastníctva či osoby alebo subjektu, ktoré za ne zodpovedajú.

KAPITOLA VI

VÝSADBA ŠPECIFIKOVANÝCH RASTLÍN V ZAMORENÝCH ZÓNACH

Článok 18

Povolenie na výsadbu špecifikovaných rastlín v zamorených zónach

Dotknutý členský štát môže povoliť výsadbu špecifikovaných rastlín v zamorených zónach iba v jednom z týchto prípadov:

a)	tieto špecifikované rastliny sa pestujú vo výrobných prevádzkach zabezpečených proti hmyzu, ktoré sú bez výskytu špecifikovaného škodcu a jeho vektorov;

b)	tieto špecifikované rastliny podľa možnosti patria k odrodám, ktoré sa považujú za rezistentné alebo tolerantné voči špecifickému škodcovi a vysádzajú sa v zamorených zónach uvedených v prílohe III, ale mimo oblasti uvedenej v článku 15 ods. 2 písm. a);

tieto špecifikované rastliny patria k tým istým druhom rastlín, ktoré boli testované, a na základe prieskumných činností vykonaných aspoň za posledné dva roky v súlade s článkom 10 sa zistilo, že sú bez výskytu špecifikovaného škodcu a boli vysadené v zamorených zónach stanovených na účely eradikácie.

KAPITOLA VII

PREMIESTŇOVANIE ŠPECIFIKOVANÝCH RASTLÍN NA ÚZEMÍ ÚNIE

Článok 19

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, ktoré boli pestované v schválených výrobných prevádzkach nachádzajúcich sa vo vymedzenej oblasti, z tejto vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, ktoré boli vypestované vo výrobnej prevádzke nachádzajúcej sa vo vymedzenej oblasti, z tejto vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón, sa môže povoliť len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	špecifikované rastliny sa počas celého výrobného cyklu pestovali v prevádzke, ktorá bola schválená súlade s článkom 24, alebo sa v takejto prevádzke vyskytovali minimálne posledné tri roky;

b)	počas pestovania špecifikovaných rastlín nebol v tejto prevádzke zistený výskyt špecifikovaného škodcu ani jeho vektorov;

špecifikované rastliny sú vždy vo vhodnom čase v roku predmetom rastlinolekárskych ošetrení proti populácii vektora vo všetkých jeho vývojových štádiách s cieľom udržať stav bez výskytu vektorov špecifikovaného škodcu. Tieto ošetrenia zahŕňajú v relevantnom prípade účinné chemické, biologické alebo mechanické metódy s ohľadom na miestne podmienky;

d)	špecifikované rastliny sa prepravujú cez vymedzenú oblasť alebo v rámci jej územia v uzavretých nádobách alebo obaloch, čím sa zabezpečí, že nedôjde k ich napadnutiu špecifikovaným škodcom alebo jeho vektormi;

špecifikované rastliny boli čo možno najbližšie k času premiestnenia podrobené molekulárnym testom na prítomnosť špecifikovaného škodcu, a to na základe testu uvedeného v prílohe IV, pričom sa použil systém odberu vzoriek, ktorý umožňuje identifikovať aspoň s 80 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %.

Článok 20

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, pri ktorých sa nikdy nezistilo napadnutie vo vymedzenej oblasti, z tejto vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, pri ktorých sa nikdy nezistilo napadnutie vo vymedzenej oblasti, mimo tejto vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón, sa môže povoliť len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	špecifikované rastliny sa pestovali v prevádzke, ktorá patrí profesionálnemu prevádzkovateľovi registrovanému v súlade s článkom 65 nariadenia (EÚ) 2016/2031;

b)	špecifikované rastliny patria k druhom rastlín, ktoré sa aspoň časť svojho života pestovali vo vymedzenej oblasti a v priebehu troch rokov po jej stanovení boli predmetom prieskumných činností uvedených v článkoch 10 a 15, pričom sa nikdy pri nich nezistilo napadnutie špecifikovaným škodcom;

c)	druhy špecifikovaných rastlín uvedených v písmene b) sú uverejnené v databáze Komisie obsahujúcej hostiteľské rastliny, o ktorých nie je známe, že by boli napadnuté škodcom v danej konkrétnej vymedzenej oblasti;

e)	šarže špecifikovaných rastlín boli podľa možnosti čo najbližšie k času ich premiestnenia podrobené kontrole a molekulárnemu testovaniu príslušným orgánom s použitím systému odberu vzoriek, ktorý umožňuje aspoň s 95 % istotou určiť prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %;

f)	šarže špecifikovaných rastlín boli podľa možnosti čo najbližšie k času ich premiestnenia podrobené rastlinolekárskym ošetreniam proti všetkým vektorom špecifikovaného škodcu.

Článok 21

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, ktoré boli celý výrobný cyklus pestované in vitro vo vymedzenej oblasti, z tejto vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón

a)	špecifikované rastliny boli počas celého výrobného cyklu pestované v prevádzke, ktorá bola schválená v súlade s článkom 24;

špecifikované rastliny boli pestované v priehľadnej nádobe v sterilných podmienkach a spĺňajú jednu z týchto podmienok:

i)	boli vypestované zo semien;

ii)	boli množené v sterilných podmienkach z materských rastlín, ktoré strávili celý svoj život v oblasti územia Únie bez výskytu špecifikovaného škodcu a v prípade ktorých sa na základe testov zistilo, že sú bez výskytu špecifikovaného škodcu;

iii)

boli množené v sterilných podmienkach z materských rastlín, ktoré boli vypestované v prevádzke spĺňajúcej podmienky stanovené v článku 19 a v prípade ktorých sa na základe testov zistilo, že sú bez výskytu špecifikovaného škodcu, a to pomocou systému odberu vzoriek, ktorý umožňuje aspoň s 95 % istotou určiť prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %;

c)	špecifikované rastliny sú prepravované cez vymedzené oblasti alebo na ich území v nádobe v sterilných podmienkach, ktoré vylučujú možnosť napadnutia špecifikovaným škodcom alebo jeho vektormi.

Článok 22

Premiestňovanie dormantných rastlín rodu Vitis ktoré boli časť svojho života pestované vo vymedzenej oblasti, z tejto vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón

Premiestňovanie z vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón, pokiaľ ide o dormantné rastliny Vitis určené na výsadbu, s výnimkou semien, ktoré boli časť svojho života pestované v tejto vymedzenej oblasti a uvádzajú sa v zozname ako špecifikované rastliny pre danú vymedzenú oblasť, možno povoliť, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	rastliny boli pestované v prevádzke, ktorá patrí prevádzkovateľovi registrovanému v súlade s článkom 65 nariadenia (EÚ) 2016/2031;

rastliny boli v čo najkratšom možnom čase pred premiestnením podrobené vhodnej termoterapii, ktorá spočíva v ponorení rastlín v dormantnom štádiu na 45 minút do vody zohriatej na 50 °C a ktorá bola vykonaná v ošetrovateľskom zariadení, ktoré na tento účel schválil a nad ktorým má dohľad príslušný orgán.

Článok 23

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, ktoré boli časť svojho života pestované vo vymedzenej oblasti, v rámci územia zamorených zón, v rámci územia nárazníkových zón a z územia nárazníkových zón na územie ich príslušných zamorených zón

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, ktoré boli aspoň časť svojho života pestované vo vymedzenej oblasti, v rámci územia zamorených zón, v rámci územia nárazníkových zón a z územia nárazníkových zón na územie ich príslušných zamorených zón sa môže povoliť len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	špecifikované rastliny boli pestované v prevádzke, ktorá patrí prevádzkovateľovi registrovanému v súlade s článkom 65 nariadenia (EÚ) 2016/2031;

b)	uvedená prevádzka podlieha každoročnému odberu a testovaniu vzoriek na prítomnosť špecifikovaného škodcu, ktoré vykoná príslušný orgán, s prihliadnutím na informácie uvedené v karte úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa;

c)	výsledky každoročnej kontroly a testovania reprezentatívnej vzorky potvrdzujú neprítomnosť špecifikovaného škodcu;

e)	profesionálni prevádzkovatelia požiadajú príjemcu týchto rastlín, aby podpísal vyhlásenie, že tieto rastliny nebudú premiestňované z daných zón.

Článok 24

Schválenie výrobných prevádzok

1. Príslušný orgán môže schváliť výrobnú prevádzku na účely článkov 19 a 21 iba vtedy, ak spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	je zaregistrovaná v súlade s článkom 65 nariadenia (EÚ) 2016/2031;

b)	príslušný orgán ju schválil ako prevádzku, ktorá je fyzicky chránená proti konkrétnemu škodcovi a jeho vektorom;

c)	každý rok v najvhodnejšom čase na nej vykonal príslušný orgán aspoň dve kontroly.

2. Ak počas každoročných kontrol príslušné orgány zistia prítomnosť špecifikovaného škodcu alebo škody na fyzickej ochrane uvedenej v odseku 1 písm. b), bezodkladne zrušia schválenie danej prevádzky a dočasne pozastavia premiestňovanie špecifikovaných rastlín z príslušných vymedzených oblastí a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón.

3. Každý členský štát vypracuje a aktualizuje zoznam všetkých prevádzok schválených v súlade s odsekom 1.

Tento zoznam zašle ihneď po jeho vypracovaní alebo aktualizácii Komisii a ostatným členským štátom.

Článok 25

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, ktoré neboli nikdy pestované vo vymedzenej oblasti, v rámci územia Únie

1. Špecifikované rastliny, ktoré neboli nikdy pestované vo vymedzenej oblasti, sa môžu premiestňovať v rámci územia Únie len vtedy, ak boli pestované v prevádzke, ktorá spĺňa tieto podmienky:

a)	patrí profesionálnemu prevádzkovateľovi registrovanému v súlade s článkom 65 nariadenia (EÚ) 2016/2031 a podlieha každoročnej kontrole vykonanej príslušným orgánom;

b)	podlieha, podľa úrovne rizika, primeranému odberu vzoriek a ich testovaniu na prítomnosť špecifikovaného škodcu pomocou testu uvedeného v prílohe IV a s prihliadnutím na informácie uvedené v karte úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa.

2. Odchylne od odseku 1 sa rastliny na výsadbu, s výnimkou semien, patriace k rodu Coffea a k druhom Lavandula dentata L., Nerium oleander L., Olea europaea L., Polygala myrtifolia L. a Prunus dulcis (Mill.) D.A. Webb, môžu premiestňovať prvýkrát v rámci územia Únie, iba ak sú splnené tieto podmienky:

a)	boli vypestované v prevádzke, ktorá podlieha každoročnej kontrole vykonanej príslušným orgánom;

uvedená prevádzka podlieha odberu vzoriek a ich testovaniu na prítomnosť špecifikovaného škodcu s prihliadnutím na informácie uvedené v karte úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa a s použitím systému odberu vzoriek, ktorý umožňuje aspoň s 80 % istotou určiť prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %.

Článok 26

Premiestňovanie predzákladných materských rastlín alebo predzákladného materiálu, ktoré boli pestované mimo vymedzenej oblasti, v rámci územia Únie

Predzákladné materské rastliny vymedzené v článku 1 ods. 3 vykonávacej smernice Komisie 2014/98/EÚ (11) alebo predzákladný materiál vymedzený v článku 2 ods. 5 smernice Rady 2008/90/ES (12), ktoré patria k druhom Juglans regia L., Olea europaea L., Prunus amygdalus Batsch, P. amygdalus x P. persica, P. armeniaca L., P. avium (L.) L., P. cerasus L., P. domestica L., P. domestica x P. salicina, P. dulcis (Mill.) D.A. Webb, P. persica (L.) Batsch, a P. salicina Lindley a ktoré boli pestované mimo vymedzenej oblasti a strávili aspoň časť života mimo zariadení zabezpečených proti hmyzu, možno premiestňovať v rámci územia Únie, len ak je k nim priložený rastlinný pas a ak boli splnené tieto podmienky:

a)	boli certifikované v súlade s článkom 1 vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/925 (13);

b)	boli v čo najkratšom čase pred premiestnením podrobené vizuálnej kontrole, odberu vzoriek a molekulárnemu testovaniu na prítomnosť špecifikovaného škodcu v súlade s medzinárodnými normami pre rastlinolekárske opatrenia.

Článok 27

Rastlinné pasy

Rastliny uvedené v článkoch 19 až 26 sa v rámci územia Únie premiestňujú len vtedy, ak je k nim priložený rastlinný pas v súlade s požiadavkami článkov 78 až 95 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

V prípade špecifikovaných rastlín uvedených v článku 23 sa uplatňujú tieto dodatočné podmienky:

a)	v prípade, že sa premiestňujú len v zamorených zónach, sa vedľa kódu vysledovateľnosti uvedeného v časti A bode 1 písm. e) prílohy VII k nariadeniu (EÚ) 2016/2031 uvedie označenie „Zamorená zóna – XYLEFA“;

b)	v prípade, že sa premiestňujú v nárazníkovej zóne alebo z nárazníkovej zóny do zamorenej zóny, uvedie sa vedľa kódu vysledovateľnosti uvedenej v časti A bode1 písm. e) prílohy VII k nariadeniu (EÚ) 2016/2031 „Nárazníková zóna a zamorená zóna – XYLEFA“.

KAPITOLA VIII

UVÁDZANIE HOSTITEĽSKÝCH RASTLÍN DO ÚNIE

Článok 28

Uvádzanie hostiteľských rastlín s pôvodom v tretej krajine, v ktorej nie je známy výskyt špecifikovaného škodcu, do Únie

Hostiteľské rastliny s pôvodom v tretej krajine, o ktorej je známe, že sa v nej nevyskytuje špecifikovaný škodca, sa môžu uvádzať do Únie, iba ak sú splnené tieto podmienky:

národná organizácia na ochranu rastlín príslušnej tretej krajiny písomne oznámila Komisii, že na základe kontroly, odberu vzoriek a molekulárneho testovania vykonaných príslušným orgánom s použitím testu uvedeného v prílohe IV a v súlade s príslušnými medzinárodnými normami pre rastlinolekárske opatrenia sa nezistil výskyt špecifikovaného škodcu v tejto krajine. Vzhľadom na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika je vďaka použitému plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 80 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín v krajine na úrovni 1 %;

b)	hostiteľské rastliny sprevádza rastlinolekárske osvedčenie, v ktorom sa v kolónke „Dodatkové vyhlásenie“ uvádza, že špecifikovaný škodca sa v danej krajine nevyskytuje;

hostiteľské rastliny boli pestované v prevádzke, ktorá podlieha každoročnej kontrole vykonávanej príslušným orgánom s odberom a testovaním vzoriek primeraným úrovni rizika, ktoré sa uvádzajú v prílohe IV a ktoré sa vykonávajú vždy vo vhodnom čase na týchto rastlinách s cieľom zistiť prítomnosť špecifikovaného škodcu;

rastliny na výsadbu, s výnimkou semien, patriace k rodu Coffea, Lavandula dentata L., Nerium oleander L., Olea europaea L., Polygala myrtifolia L. a Prunus dulcis (Mill.) D.A. Webb, boli pestované v prevádzke, ktorá podlieha každoročnej kontrole vykonávanej príslušným orgánom s odberom vzoriek a testovaním uvedeným v prílohe IV, ktoré sa vykonali vždy vo vhodnom čase na týchto rastlinách s cieľom zistiť prítomnosť špecifikovaného škodcu, pričom sa použil systém odberu vzoriek, ktorý umožňuje určiť aspoň s 80 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %;

e)	pri vstupe do Únie príslušný orgán skontroloval hostiteľské rastliny v súlade s článkom 33, pričom nebol zistený výskyt špecifikovaného škodcu.

Článok 29

Uvádzanie hostiteľských rastlín s pôvodom v oblasti zamorenej krajiny bez výskytu škodcov do Únie

Hostiteľské rastliny s pôvodom v tretej krajine, o ktorej je známe, že sa v nej vyskytuje špecifikovaný škodca, sa môžu uvádzať do Únie, iba ak spĺňajú všetky tieto podmienky:

hostiteľské rastliny pochádzajú z oblasti, ktorá bola príslušnou vnútroštátnou organizáciou na ochranu rastlín vyhlásená za oblasť bez výskytu špecifikovaného škodcu, v súlade s príslušnými medzinárodnými normami pre rastlinolekárske opatrenia a na základe úradných prieskumov založených na odbere vzoriek a ich testovaní s použitím testu uvedeného v prílohe IV. So zreteľom na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika umožňuje plán prieskumu a systém odberu vzoriek aspoň s 80 % istotou určiť prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %;

b)	národná organizácia na ochranu rastlín dotknutej tretej krajiny písomne oznámila Komisii názov uvedenej oblasti;

c)	hostiteľské rastliny sprevádza rastlinolekárske osvedčenie, v ktorom sa v kolónke „miesto pôvodu“ uvedie, že dotknuté hostiteľské rastliny strávili celý svoj život v oblasti uvedenej v písmene a), s osobitným odkazom na názov tejto oblasti;

f)	pri vstupe do Únie príslušný orgán skontroloval hostiteľské rastliny v súlade s článkom 33, pričom nebol zistený výskyt špecifikovaného škodcu.

Článok 30

Uvádzanie hostiteľských rastlín, ktoré pochádzajú z výrobnej prevádzky bez výskytu škodcov, do Únie

1. Hostiteľské rastliny s pôvodom v tretej krajine, o ktorej je známe, že sa v nej vyskytuje špecifikovaný škodca, sa môžu uvádzať do Únie, iba ak sú splnené tieto podmienky:

a)	hostiteľské rastliny pochádzajú z výrobnej prevádzky, ktorú národná organizácia na ochranu rastlín schválila v súlade s článkom 31 ako prevádzku bez výskytu škodcov;

b)	národná organizácia na ochranu rastlín dotknutej tretej krajiny písomne oznámila Komisii zoznam výrobných prevádzok bez výskytu škodcov vrátane ich umiestnenia v krajine;

hostiteľské rastliny sprevádza rastlinolekárske osvedčenie, v ktorom sa uvádza:

v kolónke „Dodatkové vyhlásenie“, že hostiteľské rastliny boli celý svoj výrobný cyklus pestované v jednej alebo vo viacerých prevádzkach schválených národnou organizáciou na ochranu rastlín v súlade s článkom 31 ako prevádzky bez výskytu škodcov a že hostiteľské rastliny boli prepravované v uzavretých nádobách alebo obaloch, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k napadnutiu špecifikovaným škodcom prostredníctvom jeho vektorov;

ii)	v kolónke „Miesto pôvodu“ názov alebo kód výrobnej prevádzky (výrobných prevádzok) bez výskytu škodcov;

d)	pri vstupe do Únie príslušný orgán skontroloval hostiteľské rastliny v súlade s článkom 33, pričom nebol zistený výskyt špecifikovaného škodcu.

2. Hostiteľské rastliny, ktoré pochádzajú z tretej krajiny, o ktorej je známe, že sa v nej vyskytuje špecifikovaný škodca, a ktoré boli po celý výrobný cyklus pestované in vitro, sa môžu uvádzať do Únie, iba ak sú splnené tieto podmienky:

Hostiteľské rastliny spĺňajú jednu z týchto podmienok:

i)	boli vypestované zo semien;

ii)	boli rozmnožované v sterilných podmienkach z materských rastlín, ktoré strávili celý svoj život v oblasti bez výskytu špecifikovaného škodcu a pri ktorých sa na základe testovania zistilo, že sú bez výskytu špecifikovaného škodcu;

iii)	boli rozmnožované v sterilných podmienkach z materských rastlín, ktoré boli pestované v prevádzke spĺňajúcej podmienky článku 31 a pri ktorých sa na základe testovania zistilo, že sú bez výskytu špecifikovaného škodcu;

b)	hostiteľské rastliny boli pestované vo výrobnej prevádzke, ktorú národná organizácia na ochranu rastlín schválila v súlade s článkom 31 ako prevádzku bez výskytu škodcov;

c)	národná organizácia na ochranu rastlín dotknutej tretej krajiny písomne oznámila Komisii zoznam výrobných prevádzok bez výskytu škodcu vrátane ich umiestnenia v krajine;

hostiteľské rastliny sprevádza rastlinolekárske osvedčenie, v ktorom sa uvádza:

v kolónke „Dodatkové vyhlásenie“, že hostiteľské rastliny boli celý svoj výrobný cyklus pestované in vitro v jednej alebo vo viacerých prevádzkach schválených národnou organizáciou na ochranu rastlín v súlade s článkom 31 ako prevádzky bez výskytu škodcu a že hostiteľské rastliny boli prepravované v uzavretých nádobách alebo obaloch, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k napadnutiu špecifikovaným škodcom ani žiadnymi jeho známymi vektormi;

ii)	v kolónke „Miesto pôvodu“ názov alebo kód výrobnej prevádzky bez výskytu škodcu.

Článok 31

Schválenie výrobných prevádzok ako prevádzok bez výskytu škodcov

Výrobná prevádzka môže byť schválená ako prevádzka bez výskytu škodcov, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	výrobná prevádzka bola vyhlásená národnou organizáciou na ochranu rastlín ako prevádzka bez výskytu špecifikovaného škodcu a jeho vektorov v súlade s príslušnými medzinárodnými normami pre rastlinolekárske opatrenia;

výrobná prevádzka bola vo vhodnom čase v roku predmetom rastlinolekárskych ošetrení proti populácii vektora vo všetkých jeho vývojových štádiách s cieľom udržať stav bez výskytu vektorov špecifikovaného škodcu. Tieto ošetrenia zahŕňajú účinné chemické, biologické alebo mechanické metódy použité na základe miestnych podmienok;

c)	výrobná prevádzka je každý rok v najvhodnejšom čase predmetom aspoň dvoch kontrol vykonávaných príslušným orgánom;

hostiteľské rastliny pochádzajúce z výrobnej prevádzky boli čo možno najbližšie k času premiestnenia podrobené molekulárnym testom na prítomnosť špecifikovaného škodcu, a to použitím testu uvedeného v prílohe IV, pričom sa použil systém odberu vzoriek, ktorý umožňuje identifikovať aspoň s 90 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %.

Ak príslušné orgány odhalia počas každoročných kontrol výskyt špecifikovaného škodcu alebo škody ohrozujúce podmienky potrebné na zabezpečenie ochrany proti hmyzu vo výrobnej prevádzke bez výskytu škodcov, bezodkladne zrušia schválenie prevádzky a dočasne pozastavia premiestňovanie hostiteľských rastlín. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

KAPITOLA IX

ÚRADNÉ KONTROLY PREMIESTŇOVANIA ŠPECIFIKOVANÝCH RASTLÍN NA ÚZEMÍ ÚNIE A HOSTITEĽSKÝCH RASTLÍN DO ÚNIE

Článok 32

Úradné kontroly premiestňovania špecifikovaných rastlín v rámci územia Únie

1. Členské štáty vykonávajú systematické úradné kontroly špecifikovaných rastlín, ktoré sú premiestňované z vymedzenej oblasti alebo zo zamorenej zóny do nárazníkovej zóny.

2. Takéto kontroly sa vykonávajú aspoň na miestach vrátane ciest, letísk a prístavov, kde sú hostiteľské rastliny premiestňované z infikovaných zón do nárazníkových zón alebo do iných častí územia Únie.

3. Uvedené kontroly zahŕňajú dokladovú kontrolu a kontrolu totožnosti špecifikovaných rastlín.

4. Uvedené kontroly sa vykonávajú bez ohľadu na deklarovaný pôvod špecifikovaných rastlín, vlastníctvo alebo osobu, resp. subjekt, ktoré sú za ne zodpovedné.

5. Ak sa pri uvedených kontrolách ukáže, že podmienky stanovené v článkoch 19 až 23 nie sú splnené, členský štát, ktorý dané kontroly vykonal, okamžite zničí nevyhovujúcu rastlinu in situ alebo v blízkej lokalite. Pri vykonávaní uvedenej činnosti sa prijmú všetky nevyhnutné preventívne opatrenia, aby sa zabránilo šíreniu špecifikovaného škodcu a akýchkoľvek vektorov, ktoré daná rastlina prenáša, počas jej odstraňovania a po ňom.

Článok 33

Úradné kontroly pri uvádzaní do Únie

1. Všetky zásielky hostiteľských rastlín, ktoré boli uvedené do Únie z tretej krajiny, sa musia úradne skontrolovať na mieste vstupu do Únie alebo na mieste určenia stanovených podľa smernice Komisie 2004/103/ES (14).

2. V prípade hostiteľských rastlín pochádzajúcich z oblastí, v ktorých je známy výskyt špecifikovaného škodcu, vykoná príslušný orgán kontrolu pozostávajúcu z odberu vzoriek zo šarže špecifikovaných rastlín a ich testovania s cieľom potvrdiť neprítomnosť špecifikovaného škodcu, pričom použitý systém odberu vzoriek umožňuje aspoň s 80 % istotou určiť prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %, s ohľadom na normu ISPM č. 31.

3. Odsek 2 sa neuplatňuje na hostiteľské rastliny, ktoré boli počas celého výrobného cyklu pestované in vitro a prepravované v priehľadných nádobách a v sterilných podmienkach.

KAPITOLA X

KOMUNIKAČNÉ ČINNOSTI

Článok 34

Informačné kampane

1. Členské štáty sprístupnia širokej verejnosti, cestujúcim, profesionálnym a medzinárodným dopravcom informácie o hrozbe, ktorú špecifikovaný škodca predstavuje pre územie Únie. Túto informáciu zverejnia vo forme cielených informačných kampaní na príslušných webových stránkach príslušného orgánu alebo iných webových stránkach ním určených.

2. Dotknutý členský štát informuje verejnosť vo vymedzených oblastiach o nebezpečenstve, ktoré predstavuje špecifikovaný škodca, a o preventívnych opatreniach prijatých proti jeho zavlečeniu do Únie a rozšíreniu na jej území. Zabezpečí, aby široká verejnosť, cestujúci a príslušní prevádzkovatelia boli informovaní o delimitácii vymedzenej oblasti, zamorenej zóny a nárazníkovej zóny. Dotknutý členský štát informuje aj príslušných prevádzkovateľov o opatreniach, ktoré sa majú prijať proti vektoru, ako sa stanovuje v článkoch 8 a 14.

KAPITOLA XI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 35

Podávanie správ o opatreniach zo strany členských štátov

1. Členské štáty každý rok do 30. apríla predložia Komisii a ostatným členským štátom správu o opatreniach prijatých počas predchádzajúceho roka podľa uplatniteľných článkov 2, 4, 5, 7 až 18 a 32 a o výsledkoch uvedených opatrení.

Výsledky prieskumov vykonaných podľa článkov 10 a 15 vo vymedzených oblastiach sa zašlú Komisii, pričom sa použijú vzory uvedené v prílohe V.

2. Členské štáty každý rok do 31. decembra predložia Komisii a ostatným členským štátom plán opatrení, ktoré sa majú prijať podľa uplatniteľných článkov 2, 4, 5, 7 až 18 a 32 v nasledujúcom roku. V tomto pláne sa stanoví plánovaný harmonogram každého opatrenia, lehoty na vykonanie opatrení a pridelené rozpočtové prostriedky na všetky opatrenia.

3. Členské štáty upravia príslušné opatrenia a zodpovedajúcim spôsobom aktualizujú plán uvedený v odseku 2, ak to odôvodňuje vývoj príslušného rastlinolekárskeho rizika. O takejto aktualizácii ihneď informujú Komisiu a ostatné členské štáty.

4. Dotknutý členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom úradne potvrdenom výskyte špecifikovaného škodcu v lokalitách uvedených v článku 15 ods. 2 písm. a).

Článok 36

Dodržiavanie nariadenia

V záujme dosiahnutia súladu s týmto nariadením členské štáty podľa potreby zrušia alebo zmenia opatrenia, ktoré prijali na svoju ochranu pred zavlečením a rozšírením špecifikovaného škodcu. Bezodkladne informujú Komisiu o zrušení alebo zmene uvedených opatrení.

Článok 37

Zrušenie

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/789 sa zrušuje.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Avšak článok 2 ods. 4 druhá veta, článok 5 ods. 1 písm. c) tretia veta, článok 28 písm. a) druhá veta a článok 29 písm. a) druhá veta sa uplatňujú od 1. januára 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. augusta 2020

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 4.

(2) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/789 z 18. mája 2015 týkajúce sa opatrení proti zavlečeniu organizmu Xylella fastidiosa (Wells et al.) do Únie a jeho rozšíreniu na jej území (Ú. v. EÚ L 125, 21.5.2015, s. 36).

(3) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2019) 17(5):5665, 200 s https://doi.org/10.2903/j.efsa.2019.5665.

(4) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2019) 17(5):5666, 17 s https://doi.org/10.2903/j.efsa.2019.5666.

(5) Podporná publikácia EFSA 2019:EN-1667. 53 s https://doi.org/10.2903/sp.efsa.2019.EN-1667.

(6) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2020) 18(4):6114. https://doi.org/10.2903/j.efsa.2020.6114.

(7) Podporná publikácia EFSA 2020:EN-1873. 76 s https://doi.org/10.2903/sp.efsa.2020.EN-1873.

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1).

(9) Usmernenia k programom eradikácie škodcov – referenčná norma ISPM č. 9, ktorú vypracoval sekretariát Medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín, Rím. Uverejnené 15. decembra 2011.

(10) Použitie integrovaných opatrení v systémovom prístupe k riadeniu rizík škodcov – referenčná norma ISPM č. 14, ktorú vypracoval sekretariát Medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín, Rím. Uverejnená 8. januára 2014.

(11) Vykonávacia smernica Komisie 2014/98/EÚ z 15. októbra 2014, ktorou sa vykonáva smernica Rady 2008/90/ES, pokiaľ ide o osobitné požiadavky na rod a druh ovocných drevín uvedených v prílohe I k smernici, ako aj osobitné požiadavky, ktoré majú spĺňať dodávatelia, a podrobné pravidlá týkajúce sa úradných kontrol (Ú. v. EÚ L 298, 16.10.2014, s. 22).

(12) Smernica Rady 2008/90/ES z 29. septembra 2008 o uvádzaní množiteľského materiálu ovocných drevín a ovocných drevín určených na výrobu ovocia do obehu (Ú. v. EÚ L 267, 8.10.2008, s. 8).

(13) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/925 z 29. mája 2017, ktorým sa určitým členským štátom dočasne povoľuje certifikovať predzákladný materiál určitých druhov ovocných drevín z produkcie na poli, ktoré nie je zabezpečené proti hmyzu, a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/167 (Ú. v. EÚ L 140, 31.5.2017, s. 7).

(14) Smernica Komisie 2004/103/ES zo 7. októbra 2004 o kontrolách zhody a fytosanitárnych kontrolách rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov uvedených v časti B prílohy V k smernici Rady 2000/29/ES, ktoré sa môžu vykonávať na inom mieste než je miesto vstupu do Spoločenstva alebo v jeho blízkosti, a ktorá špecifikuje podmienky týkajúce sa týchto kontrol (Ú. v. EÚ L 313, 12.10.2004, s. 16).

PRÍLOHA

„PRÍLOHA I

Zoznam rastlín, o ktorých je známe, že sú vnímavé na jeden alebo viaceré poddruhy špecifikovaného škodcu (‚hostiteľské rastliny‘)

Acacia

Acer

Albizia julibrissin Durazz.

Alnus rhombifolia Nutt.

Amaranthus retroflexus L.

Ambrosia

Ampelopsis arborea (L.) Koehne

Ampelopsis brevipedunculata (Maxim.) Trautv.

Ampelopsis cordata Michx.

Anthyllis hermanniae L.

Artemisia

Asparagus acutifolius L.

Baccharis

Brassica

Calicotome spinosa (L.) Link

Calicotome villosa (Poiret) Link

Callicarpa americana L.

Callistemon citrinus (Curtis) Skeels

Calluna vulgaris (L.) Hull

Carya

Catharanthus

Celtis occidentalis L.

Cercis canadensis L.

Cercis occidentalis Torr.

Cercis siliquastrum L.

Chamaecrista fasciculata (Michx.) Greene

Chamaesyce canescens (L.) Prokh.

Chenopodium album L.

Chionanthus

Chitalpa tashkentensis T. S. Elias & Wisura

Cistus

Citrus

Clematis cirrhosa L.

Coelorachis cylindrica (Michx.) Nash Coffea

Conium maculatum L.

Convolvulus cneorum L.

Coprosma repens A.Rich.

Coronilla glauca (L.) Batt.

Coronilla valentina L.

Cyperus eragrostis Lam.

Cytisus

Digitaria

Dimorphoteca

Diospyros kaki L.f.

Diplocyclos palmatus (L.) C.Jeffrey

Dodonaea viscosa (L.) Jacq.

Elaeagnus angustifolia L.

Encelia farinosa A. Gray ex Torr.

Eremophila maculata (Ker Gawler) F. von Müller.

Erigeron

Erodium moschatum (L.) L’Hérit.

Erysimum

Euphorbia chamaesyce L.

Euphorbia terracina L.

Euryops chrysanthemoides (DC.) B.Nord

Euryops pectinatus (L.) Cass.

Fagus crenata Blume

Fallopia japonica (Houtt.) Ronse Decr.

Fatsia japonica (Thunb.) Decne. & Planch.

Ficus carica L.

Frangula alnus Mill.

Fraxinus

Genista

Ginkgo biloba L.

Gleditsia triacanthos L.

Grevillea juniperina Br.

Hebe

Helianthus

Helichrysum

Heliotropium europaeum L.

Hemerocallis

Hevea brasiliensis (Willd. ex A.Juss.) Müll.Arg.

Hibiscus

Humulus scandens (Lour.) Merr.

Ilex aquifolium L.

Ilex vomitoria Sol. ex Aiton

Iva annua L.

Jacaranda mimosifolia D. Don

Juglans

Juniperus ashei J. Buchholz

Koelreuteria bipinnata Franch.

Lagerstroemia

Laurus nobilis L.

Lavandula

Ligustrum lucidum L.

Liquidambar styraciflua L.

Lonicera japonica Thunb.

Lupinus

Magnolia grandiflora L.

Mallotus paniculatus (Lam.) Müll.Arg.

Malva parviflora L.

Medicago arborea L.

Medicago sativa L.

Metrosideros

Mimosa

Modiola caroliniana (L.) G. Don

Morus

Myoporum insulare R. Br.

Myrtus communis L.

Nandina domestica Murray

Neptunia lutea (Leavenw.) Benth.

Nerium oleander L.

Olea

Osteospermum ecklonis DC.

Osteospermum fruticosum (L.) Norl.

Parthenocissus quinquefolia (L.) Planch.

Paspalum dilatatum Poir.

Pelargonium

Persea americana Mill.

Phagnalon saxatile (L.) Cass.

Phillyrea angustifolia L.

Phillyrea latifolia L.

Phlomis fruticosa L.

Phoenix reclinata Jacq.

Phoenix roebelenii O’ Brien

Pinus taeda L.

Pistacia vera L.

Plantago lanceolata L.

Platanus

Pluchea odorata (L.) Cass.

Polygala myrtifolia L.

Polygala x grandiflora Nana

Prunus

Pterospartum tridentatum (L.) Willk.

Pyrus

Quercus

Ratibida columnifera (Nutt.) Wooton & Standl.

Rhamnus alaternus L.

Rhus

Robinia pseudoacacia L.

Rosa

Rosmarinus officinalis L.

Rubus

Salvia mellifera Greene

Sambucus

Santolina chamaecyparissus L.

Sapindus saponaria L.

Sassafras

Setaria magna Griseb.

Solidago fistulosa Mill.

Solidago virgaurea L.

Sorghum halepense (L.) Pers.

Spartium

Stewartia pseudocamellia

Strelitzia reginae Aiton

Streptocarpus

Symphyotrichum divaricatum (Nutt.) G.L.Nesom

Teucrium capitatum L.

Trifolium repens L.

UlexUlmus

Vaccinium

Vinca

Vitis

Westringia fruticosa (Willd.) Druce

Westringia glabra R.Br.

Xanthium strumarium L.

PRÍLOHA II

Zoznam rastlín, o ktorých je známe, že sú vnímavé na konkrétne poddruhy špecifikovaného škodcu (‚špecifikované rastliny‘)

Špecifikované rastliny vnímavé na škodcu Xylella fastidiosa poddruh fastidiosa

Acer

Ambrosia artemisiifolia L.

Calicotome spinosa (L.) Link

Cercis occidentalis Torr.

Cistus monspeliensis L.

Citrus sinensis (L.) Osbeck

Coffea arabica L.

Erysimum

Genista lucida L.

Juglans regia L.

Lupinus

Magnolia grandiflora L.

Malva parviflora L.

Medicago sativa L.

Metrosideros

Morus

Nerium oleander L.

Pluchea odorata (L.) Cass.

Polygala myrtifolia L.

Prunus

Rhamnus alaternus L.

Rosmarinus officinalis L.

Rubus rigidus Sm.

Rubus ursinus Cham. & Schldl.

Sambucus

Spartium junceum L.

Streptocarpus

Teucrium capitatum L.

Ulmus americana L.

Vinca major L.

Vitis

Špecifikované rastliny vnímavé na škodcu Xylella fastidiosa poddruh multiplex

Acacia

Acer griseum (Franch.) Pax

Acer pseudoplatanus L.

Acer rubrum L.

Alnus rhombifolia Nutt.

Ambrosia psilostachya DC.

Ambrosia trifida L.

Ampelopsis cordata Michx.

Anthyllis hermanniae L.

Artemisia

Asparagus acutifolius L.

Baccharis halimifolia L.

Calicotome spinosa (L.) Link

Calicotome villosa (Poir.) Link

Callistemon citrinus (Curtis) Skeels

Calluna vulgaris (L.) Hull

Carya

Celtis occidentalis L.

Cercis canadensis L.

Cercis occidentalis Torr.

Cercis siliquastrum L.

Chionanthus

Cistus

Clematis cirrhosa L.

Convolvulus cneorum L.

Coprosma repens A. Rich.

Coronilla glauca (L.) Batt.

Coronilla valentina L.

Cytisus

Dimorphoteca

Dodonaea viscosa (L.) Jacq.

Elaeagnus angustifolia L.

Encelia farinosa Gray ex Torr.

Erigeron karvinskianus DC.

Euryops chrysanthemoides (DC.) B.Nord.

Euryops pectinatus (L.) Cass.

Fallopia japonica (Houtt.) Ronse Decr.

Ficus carica L.

Frangula alnus Mill.

Fraxinus

Genista

Ginkgo biloba L.

Gleditsia triacanthos L.

Grevillea juniperina Br.

Hebe

Helianthus

Helichrysum

Ilex aquifolium L.

Iva annua L.

Koelreuteria bipinnata Franch.

Lagerstroemia

Laurus nobilis L.

Lavandula

Liquidambar styraciflua L.

Lupinus villosus Willd.

Magnolia grandiflora L.

Medicago arborea L.

Medicago sativa L.

Metrosideros excelsa Rich.

Morus

Myrtus communis L.

Olea

Osteospermum ecklonis (DC.) Norl.

Pelargonium

Phagnalon saxatile (L.) Cass.

Phillyrea angustifolia L.

Phlomis fruticosa L.

Pistacia vera L.

Plantago lanceolata L.

Platanus

Polygala myrtifolia L.

Polygala x grandiflora Nana

Prunus

Pterospartum tridentatum (L.) Willk.

Quercus

Ratibida columnifera (Nutt.) Wooton & Standl.

Rhamnus alaternus L.

Robinia pseudoacacia L.

Rosa

Rosmarinus officinalis L.

Rubus

Salvia mellifera Greene

Sambucus

Santolina chamaecyparissus L.

Sapindus saponaria L.

Solidago virgaurea L.

Spartium

Strelitzia reginae Aiton

Ulex

Ulmus americana L.

Ulmus crassifolia Nutt.

Vaccinium

Vinca

Westringia fruticosa Guerin.

Xanthium strumarium L.

Špecifikované rastliny vnímavé na škodcu Xylella fastidiosa poddruh pauca

Acacia

Amaranthus retroflexus L.

Asparagus acutifolius L.

Catharanthus roseus (L.) G. Don

Chamaesyce canescens (L.) Prokh.

Chenopodium album L.

Cistus albidus L.

Cistus creticus L.

Citrus

Coffea

Dimorphoteca fruticosa (L.) DC.

Dodonaea viscosa (L.) Jacq.

Eremophila maculata (Ker Gawler) F. von Müller.

Erigeron

Euphorbia chamaesyce L.

Euphorbia terracina L.

Grevillea juniperina Br.

Hebe

Heliotropium europaeum L.

Hibiscus

Laurus nobilis L.

Lavandula angustifolia Mill.

Lavandula dentata L.

Lavandula stoechas L.

Myoporum insulare Br.

Myrtus communis L.

Nerium oleander L.

Olea europaea L.

Osteospermum fruticosum (L.) Norl.

Pelargonium x fragrans Willd. (syn. Pelargonium fragrans E. Mey.)

Phillyrea latifolia L.

Polygala myrtifolia L.

Prunus

Rhamnus alaternus L.

Rosmarinus officinalis L.

Spartium junceum L.

Vinca minor L.

Westringia fruticosa (Willd.) Druce

Westringia glabra Br.

PRÍLOHA III

Zamorené zóny uvedené v článku 4 ods. 2, v ktorých sa uplatňujú opatrenia na zamedzenie šírenia škodcu uvedené v článkoch 13 až 17

ČASŤ A

Zamorená zóna v Taliansku

Zamorená zóna v Taliansku zahŕňa tieto oblasti:

1.	Provincia Lecce

2.	Provincia Brindisi

Obce, ktoré sa nachádzajú v provincii Taranto:

Avetrana

Carosino

Crispiano

Faggiano

Fragagnano

Grottaglie

Leporano

Lizzano

Manduria

Martina Franca

Maruggio

Monteiasi

Montemesola

Monteparano

Pulsano

Roccaforzata

San Giorgio Ionico

San Marzano di San Giuseppe

Sava

Statte

Taranto

Torricella

Obec, ktorá sa nachádza v provincii Bari:

Locorotondo

ČASŤ B

Zamorená zóna vo Francúzsku

Zamorená zóna vo Francúzsku zahŕňa túto oblasť:

Región Korzika

ČASŤ C

Zamorená zóna v Španielsku

Zamorená zóna v Španielsku zahŕňa túto oblasť:

Autonómne spoločenstvo Baleárske ostrovy

PRÍLOHA IV

Testy na identifikáciu škodcu Xylella fastidiosa a jej poddruhov

A. Testy na skríning a identifikáciu prítomnosti škodcu Xylella fastidiosa

PCR v reálnom čase podľa Harper a kol., 2010 (a erratum 2013).

Metóda amplifikácie DNA pri konštantnej teplote (Loop-mediated isothermal amplification, LAMP) založená na primeroch, ktoré vyvinul Harper a kol. 2010 (a erratum 2013).

PCR v reálnom čase podľa Ouyang a kol., 2013.

Konvenčná metóda PCR podľa Minsavange a kol. 1994.

B. Molekulárne testy na identifikáciu poddruhov škodcu Xylella fastidiosa

Viacmiestna identifikácia charakteristických DNA sekvencií (Multi Locus Sequence Typing, MLST) podľa Yuan a kol., 2010, ktorou sa určujú všetky poddruhy.

PCR podľa Hernandez-Martinez a kol., 2006, ktorou sa určujú poddruhy fastidiosa multiplex a fastidiosa sandyi.

PCR podľa Pooler & Hartung 1995, ktorou sa určuje poddruh pauca.

PRÍLOHA V

Vzory na podávanie správ o výsledkoch prieskumov vykonaných podľa článkov 10 a 15 vo vymedzených oblastiach

ČASŤ A

Vzor správy o výsledkoch každoročných prieskumov založených na štatistických údajoch

1. Zemepisná poloha vymedzenej oblasti (VO)

2. Počiatočná veľkosť vymedzenej oblasti (v ha)

3. Aktualizovaná veľkosť vymedzenej oblasti (v ha)

4. Prístup [eradikácia (E)/zamedzenie šírenia (ZŠ)]

5. Zóna [napr. nárazníková zóna (NZ)/zamorená zóna (ZZ)]

6. Skúmané prevádzky

7. Časový plán

A. Vymedzenie prieskumu (vstupné parametre pre RiBESS+)

B. Rozsah odberu vzoriek

C. Výsledky prieskumu

23. Poznámky

8. Cieľová populácia

9. Epidemiologické jednotky

10. Metóda detekcie

11. Účinnosť odberu vzoriek

12. Citlivosť metódy

13. Rizikové faktory (činnosti, lokality a oblasti)

14. Počet epidemiologických jednotiek podrobených kontrole

15. Počet skúšok

16. Počet vzoriek

17. Počet testov

18. Počet iných opatrení

19. Výsledky

20. Prípadne číslo oznámenia oznámených prienikov v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2019/1715

21. Dosiahnutá úroveň istoty

22. Predpokladaná prevalencia

Hostiteľské druhy

Plocha (ha alebo iná relevantnejšia jednotka)

Kontrolné jednotky

Opis

Jednotky

Vizuálne prehliadky

Testovanie

Iné metódy

Rizikový faktor

Úrovne rizika

Počet lokalít

Relatívne riziká

Podiel hostiteľskej populácie

Pozitívne

Negatívne

Neurčené

Počet

Dátum

Pokyny na vyplnenie vzoru

Vysvetlite predpoklady návrhu prieskumu. Zhrňte a odôvodnite:

—	cieľová populácia, epidemiologická jednotka a kontrolné jednotky,

—	metóda detekcie a citlivosť metódy,

—	rizikový(-é) faktor(-y) s uvedením úrovní rizika a zodpovedajúcich relatívnych rizík a podielov populácie hostiteľských rastlín.

Stĺpec 1:

Uveďte názov zemepisnej oblasti, počet prienikov alebo akékoľvek informácie, ktoré umožňujú identifikáciu predmetnej vymedzenej oblasti a dátum jej stanovenia.

Stĺpce 2 a 3:

Uveďte veľkosť vymedzenej oblasti pred začiatkom prieskumu a každú príslušnú aktualizáciu.

Stĺpec 4:

Uveďte prístup: eradikácia (E), zamedzenie šírenia (ZŠ). Podľa potreby pridajte ďalšie riadky v závislosti od počtu vymedzených oblastí a prístupov, ktoré sa na ne vzťahujú.

Stĺpec 5:

Uveďte zónu vymedzenej oblasti, v ktorej sa vykonal prieskum, a podľa potreby pridajte ďalšie riadky: zamorená zóna (ZZ) alebo nárazníková zóna (NZ), pričom každú zónu uveďte v samostatnom riadku. Prípadne uveďte v ďalších riadkoch oblasť zamorenej zóny, v ktorej sa vykonal prieskum (napr. posledných 5 km priliehajúcich k nárazníkovej zóne okolo škôlok atď.).

Stĺpec 6:

Uveďte skúmané prevádzky a v prípade potreby pridajte ďalšie riadky. Prieskumy vykonané v škôlkach uvádzajte vždy v samostatnom riadku. Ak zvolíte možnosť „iné“, spresnite:

1.	voľné priestranstvo (produkčná plocha): 1.1. pole (orná pôda, pasienok); 1.2. sad/vinica; 1.3. škôlka; 1.4. les;

2.	voľné priestranstvo (iné): 2.1. súkromné záhrady; 2.2. verejné priestranstvá; 2.3. chránené oblasti; 2.4. voľne rastúce rastliny v oblastiach iných ako chránené oblasti; 2.5. iné priestranstvá so špecifikáciou konkrétneho prípadu (napr. záhradné centrum atď.);

3.	priestranstvá s fyzicky uzavretými podmienkami: 3.1. skleník; 3.2. súkromný pozemok, iný ako skleník; 3.3. verejný pozemok, iný ako skleník; 3.4. iné priestranstvá so špecifikáciou konkrétneho prípadu (napr. záhradné centrum atď.).

Stĺpec 7:

Uveďte mesiace v roku, v ktorých sa vykonali prieskumy.

Stĺpec 8:

Uveďte zvolenú cieľovú populáciu a zoznam príslušných hostiteľských druhov a predmetných oblastí. Cieľová populácia sa vymedzuje ako súbor kontrolných jednotiek. Pri poľnohospodárskych plochách sa jej veľkosť zvyčajne uvádza v hektároch, ale mohlo by ísť aj o parcely, polia, skleníky atď. Výber odôvodnite vo východiskových predpokladoch v stĺpci 23 („Poznámky“). Uveďte kontrolné jednotky, ktoré sú predmetom prieskumu. „Kontrolná jednotka“ sú rastliny, časti rastlín, komodity, materiály, vektory škodcov, ktoré boli skontrolované na účely identifikácie a zistenia prítomnosti škodcov.

Stĺpec 9:

Uveďte epidemiologické jednotky, v ktorých sa vykonal prieskum, s poskytnutím ich opisu a jednotky merania. „Epidemiologická jednotka“ je homogénna oblasť, kde by interakcie medzi škodcami, hostiteľskými rastlinami a abiotickými a biotickými činiteľmi a podmienkami viedli k rovnakej epidemiológii ako v prípade výskytu škodcu. Epidemiologické jednotky sú podskupinou cieľovej populácie, ktorá je z hľadiska epidemiológie homogénna a zahŕňa aspoň jednu hostiteľskú rastlinu. V niektorých prípadoch sa celá hostiteľská populácia v regióne/oblasti/krajine môže definovať ako epidemiologická jednotka. Mohlo by ísť o regióny na úrovni NUTS, mestské oblasti, lesy, záhrady s ružami či farmy, alebo určitú plochu vymedzenú v hektároch. Výber sa odôvodní v základných predpokladoch.

Stĺpec 10:

Uveďte metódy použité počas prieskumu vrátane počtu činností v jednotlivých prípadoch. Ak informácie požadované v určitom stĺpci nie sú k dispozícii, uveďte N/A.

Stĺpec 11:

Uveďte odhad účinnosti odberu vzoriek. Účinnosť odberu vzoriek je pravdepodobnosť, že sa z napadnutej rastliny vyberú napadnuté časti. V prípade vektorov je to účinnosť metódy použitej na odchyt pozitívneho vektora, keď sa vyskytuje v oblasti prieskumu. V prípade pôdy je to účinnosť výberu vzorky pôdy, ktorá obsahuje škodcu, ak sa škodca vyskytuje v oblasti prieskumu.

Stĺpec 12:

„Citlivosť metódy“ je pravdepodobnosť, že metóda správne odhalí výskyt škodcov. Citlivosť metódy je vymedzená ako pravdepodobnosť, že výsledok testu skutočne pozitívneho hostiteľa je pozitívny. Ide o multiplikáciu účinnosti odberu vzoriek (t. j. pravdepodobnosť, že sa z napadnutej rastliny vyberú napadnuté časti) pomocou diagnostickej citlivosti (charakterizovanej vizuálnou kontrolou a/alebo laboratórnym testom, ktoré sa používajú v procese identifikácie).

Stĺpec 13:

V ďalších riadkoch uveďte rizikové faktory a podľa potreby pridajte ďalšie riadky. Pri každom rizikovom faktore uveďte úroveň rizika a zodpovedajúce relatívne riziko, ako aj podiel hostiteľskej populácie.

Stĺpec B:

Uveďte podrobné informácie o prieskume. Ak pri určitom stĺpci nie sú k dispozícii žiadne vyhovujúce informácie, uveďte N/A. Informácie, ktoré sa majú uviesť v týchto stĺpcoch, súvisia s informáciami uvedenými v stĺpci 10 „Metódy detekcie“.

Stĺpec 19:

Uveďte počet vzoriek s pozitívnym, negatívnym alebo neurčeným výsledkom testovania. „Neurčený výsledok“ sa uvádza v prípade tých analyzovaných vzoriek, pri ktorých nebol získaný žiadny výsledok, a to z dôvodu rôznych faktorov (napr. výsledok pod úrovňou detekcie, vzorka nespracovaná – neidentifikovaná, stará vzorka atď.).

Stĺpec 20:

Uveďte oznámenia o prienikoch v roku, v ktorom sa uskutočnil prieskum. Ak príslušný orgán rozhodol, že na predmetné zistenie sa vzťahuje jeden z prípadov uvedených v článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 2 alebo článku 16 nariadenia (EÚ) 2016/2031, netreba uvádzať číslo oznámenia. V takomto prípade uveďte dôvod neposkytnutia tejto informácie v stĺpci 21 („Poznámky“).

Stĺpec 21:

Uveďte citlivosť prieskumu, ako sa vymedzuje v norme ISPM 31. Táto hodnota dosiahnutej úrovne istoty, pokiaľ ide o stav bez výskytu škodcu, sa vypočíta na základe vykonaných kontrol (a/alebo odobratých vzoriek) vzhľadom na citlivosť metódy a predpokladanú prevalenciu.

Stĺpec 22:

Uveďte predpokladanú prevalenciu na základe odhadu pravdepodobnej skutočnej prevalencie škodcu na poli pred vykonaním prieskumu. Predpokladaná prevalencia je stanovená ako cieľ prieskumu a zodpovedá kompromisu, ktorý urobia pracovníci poverení riadením rizík, medzi rizikom výskytu škodcu a zdrojmi dostupnými na prieskum.

ČASŤ B

Vzor správy o výsledkoch vykonaných prieskumov hmyzích vektorov Xylella fastidiosa

1.Opis vymedzenej oblasti

2. Prístup

3. Zóna

4. Druh vektora

5. Vizuálne prehliadky

6. Typ pascí [alebo iná metóda na odchyt vektora (napr. sieťka na chytanie hmyzu atď.)]

7. Počet pascí (alebo iných metód odchytu)

8. Frekvencia kontrol pascí (prípadne iných metód)

9. Časový plán kontrol pascí (alebo prípadne inej metódy)

10. Počet odobratých vzoriek z vektora

11. Počet vektorov zachytených v pasciach

12. Počet analyzovaných vektorov

13. Počet analyzovaných vzoriek z vektora

14. Počet otestovaných vzoriek z vektora s pozitívnym výsledkom

15. Počet otestovaných vzoriek z vektora s negatívnym výsledkom

16.Počet otestovaných vzoriek z vektora s neurčeným výsledkom testovania

17. Poznámky

Meno/Názov

Dátum stanovenia

Časový plán

Počet

Pokyny na vyplnenie vzoru

Stĺpec 1:

Uveďte názov oblasti, počet prienikov alebo akékoľvek informácie, ktoré umožňujú identifikáciu vymedzenej oblasti a dátum jej stanovenia.

Stĺpec 2:

Uveďte: eradikácia (E), zamedzenie šírenia (ZŠ). Podľa potreby pridajte ďalšie riadky v závislosti od počtu vymedzených oblastí a prístupov, ktoré sa na ne vzťahujú.

Stĺpec 3:

Uveďte zónu vymedzenej oblasti, v ktorej sa vykonal prieskum: zamorená zóna (ZZ) alebo nárazníková zóna (NZ), pričom každú zónu uveďte v samostatnom riadku. Prípadne uveďte oblasť zamorenej zóny, v ktorej sa vykonal prieskum (napr. posledných 5 km okolo škôlok atď.).

Stĺpec 4:

Uveďte zoznam druhov vektorov škodcu uvedených v prvom stĺpci, pričom každý vektor uveďte v samostatnom riadku.

Stĺpec 5:

Uveďte len v relevantnom prípade.

Stĺpec 6:

Uveďte druh metódy na odchyt vektorov. Ak sa pri tom istom vektore používa viac ako jedna metóda, uveďte informácie v samostatných riadkoch.

Stĺpec 7:

Uveďte počet pascí alebo iných metód odchytu, pričom každú uveďte v samostatnom riadku.

Stĺpec 8:

Uveďte, kedy boli pasce alebo metódy odchytu skontrolované (napr. raz za týždeň, raz za mesiac, štyrikrát za rok atď.).

Stĺpec 9:

Uveďte mesiace v roku, v ktorých boli pasce skontrolované.

Stĺpec 10:

Uveďte počet odobratých vzoriek (vzorka môže obsahovať viacero vektorov).

Stĺpec 11:

Uveďte celkový počet vektorov zachytených v pasciach. Uveďte len počet vektorov, ktoré sú predmetom záujmu, neuvádzajte vedľajšie úlovky.

Stĺpec 13:

V prípade, že vzorka pozostáva z viac ako jedného vektora, uveďte počet vzoriek z vektorov analyzovaných na prítomnosť škodcu.

Stĺpec 16:

Počet vzoriek s neurčeným výsledkom testovania, t. j. počet vzoriek, ktoré boli analyzované, ale v dôsledku rôznych faktorov sa nezískal výsledok (napr. pod úrovňou detekcie atď.).

“