<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-179/20</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62020CC0179</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:731">EU:C:2021:731</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>19</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>19</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – P. Pikamäe – Vec C‑179/20</HT></P><P><HT TYPE="SC">Fondul Proprietatea</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Priit Pikamäe</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20210909">9. septembra 2021</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P>Vec C‑179/20</P><P>Fondul Proprietatea SA</P><P>proti</P><P>Guvernul României,</P><P>SC Complexul Energetic Hunedoara SA, v likvidácii,</P><P>Compania Naţională de Transport al Energiei Electrice <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Transelectrica<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/> SA,</P><P>SC Complexul Energetic Oltenia SA,</P><P>za účasti:</P><P>Ministerul Economiei, Energiei şi Mediului de Afaceri</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Bucureşti [Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Spoločné pravidlá pre vnútorný trh s elektrickou energiou</KEYWORD><KEYWORD>Voľný prístup tretích strán do sústav</KEYWORD><KEYWORD>Povinnosti služby vo verejnom záujme</KEYWORD><KEYWORD>Bezpečnosť dodávky</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2009/72/ES</KEYWORD><KEYWORD>Garantovaný prístup do elektrických sústav</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2009/28/ES</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Môže členský štát poskytnúť garantovaný prístup do prenosových a distribučných sústav niektorým zariadeniam vyrábajúcim elektrickú energiu, ktoré využívajú neobnoviteľné zdroje energie?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Táto otázka, patriaca medzi otázky tvoriace predmet návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko), bude na žiadosť Súdneho dvora predmetom týchto návrhov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Súdny dvor bude mať vo svojom rozsudku najmä príležitosť rozhodnúť o rozsahu povinnosti členských štátov poskytnúť výrobným zariadeniam, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie, garantovaný prístup do elektrických sústav, ako aj o vplyve poskytnutia garantovaného prístupu niektorým výrobným zariadeniam, ktoré využívajú neobnoviteľné zdroje energie, na prístup do sústav výrobných zariadení, ktoré tento garantovaný prístup nemajú.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2009/28/ES</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Odôvodnenie 60 smernice 2009/28/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20090423">23. apríla 2009</DATE> o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="140" PAGE.FIRST="16" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 16</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> uvádza:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>Prednostný a garantovaný prístup elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je dôležitý na integráciu obnoviteľných zdrojov energie do vnútorného trhu s elektrickou energiou v súlade s článkom 11 ods. 2 a ďalší rozvoj článku 11 ods. 3 smernice 2003/54/ES<HT TYPE="SUP">[</HT><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20030626">26. júna 2003</DATE> o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="176" PAGE.FIRST="37" DATE.PUB="2003">Ú. v. EÚ L 176, 2003, s. 37</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 12/002, s. 211).</P></NOTE><HT TYPE="SUP">]</HT>. Požiadavky súvisiace so zachovaním spoľahlivosti a bezpečnosti sústavy a s riadením sústavy sa môžu líšiť v závislosti od charakteristík národnej sústavy a jej bezpečnej prevádzky. Prednostný prístup do sústavy zaručuje pripojeným výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, že budú môcť predávať a prenášať elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s pravidlami pripojenia vždy, keď bude daný zdroj k dispozícii. Ak sa elektrina z obnoviteľných zdrojov energie integruje na krátkodobý (spotový) trh, garantovaný prístup zabezpečí, že všetka predaná a podporovaná elektrina získa prístup do sústavy, čím sa umožní využitie maximálneho množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo zariadení pripojených do sústavy. Pre členské štáty z tohto však nevyplýva žiadna povinnosť podporovať alebo zavádzať povinnosť nakupovať energiu z obnoviteľných zdrojov energie. V iných systémoch sa pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie stanovuje pevná cena, zvyčajne v kombinácii s povinnosťou nákupu pre prevádzkovateľa systému. V tomto prípade je už prednostný prístup udelený.<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></P></CONSID></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 16 tejto smernice s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>Prístup do sústav a sietí a ich prevádzka<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/> v odseku 2 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>S výhradou požiadaviek súvisiacich so zachovaním spoľahlivosti a bezpečnosti sústavy a na základe transparentných a nediskriminačných kritérií vymedzených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>členské štáty tiež poskytnú buď prednostný prístup alebo garantovaný prístup elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do sústavy;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia prenosových sústav uprednostňovali pri využívaní zariadení vyrábajúcich elektrinu zariadenia, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, ak to povoľuje bezpečná prevádzka národnej elektrizačnej sústavy, a na základe transparentných a nediskriminačných kritérií. …<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="3"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2009/72/ES</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 3 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Povinnosti služby vo verejnom záujme a ochrana spotrebiteľa<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/> v odsekoch 2 a 14 smernice 2009/72/CE<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20090713">13. júla 2009</DATE> o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="211" PAGE.FIRST="55" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="003.002"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>2.</NO.PARAG><ALINEA>So zreteľom na príslušné ustanovenia zmluvy, najmä na jej článok 86, členské štáty môžu podnikom fungujúcim v odvetví elektroenergetiky z hľadiska všeobecného hospodárskeho záujmu uložiť povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré sa môžu vzťahovať na bezpečnosť, vrátane bezpečnosti dodávky, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok a ochrany životného prostredia, vrátane energetickej účinnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a ochrany klímy. Tieto povinnosti musia byť jasne definované, transparentné, nediskriminačné, overiteľné a pre elektroenergetické podniky Spoločenstva zaručujú rovnosť prístupu k národným spotrebiteľom. Vo vzťahu k bezpečnosti dodávky, riadeniu energetickej účinnosti/riadeniu na strane dopytu a v záujme plnenia cieľov v oblasti životného prostredia a cieľa pre energiu z obnoviteľných zdrojov uvedených v tomto odseku môžu členské štáty zavádzať dlhodobé plánovanie, pričom vezmú do úvahy, že o prístup do sústavy sa možno budú usilovať tretie strany.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="003.014"><NO.PARAG>14.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať ustanovenia článkov 7, 8, 32 a/alebo článku 34 do tej miery, pokiaľ by ich uplatňovanie z právnych alebo skutkových dôvodov bránilo plneniu povinností uložených elektroenergetickým podnikom vo všeobecnom hospodárskom záujme a pokiaľ by nebol ovplyvnený rozvoj obchodu v takom rozsahu, že by to bolo v rozpore so záujmami Spoločenstva. Medzi záujmy Spoločenstva okrem iného patrí hospodárska súťaž vzhľadom na oprávnených odberateľov v súlade s touto smernicou a článkom 86 zmluvy.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 15 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Dispečing a vyrovnávanie<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> smernice 2009/72 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="015.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Bez toho, aby bola dotknutá dodávka elektriny na základe zmluvných záväzkov vrátane tých, ktoré vyplývajú zo špecifikácií výberového konania, je prevádzkovateľ prenosovej sústavy, pokiaľ vykonáva takúto činnosť, zodpovedný za dispečing výrobných zariadení vo svojej oblasti a za určovanie využitia spojovacích vedení s inými sústavami.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="015.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Dispečing výrobných zariadení a využitie spojovacích vedení sa určuje na základe kritérií, ktoré schvália národné regulačné orgány s príslušnou právomocou a ktoré musia byť objektívne, uverejnené a uplatňované nediskriminačným spôsobom, čím sa zabezpečí riadne fungovanie vnútorného trhu s elektrinou. Kritéria musia vziať do úvahy hospodársku prioritu elektriny z dostupných výrobných zariadení alebo prenosov spojovacími vedeniami a technické obmedzenia sústavy.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="015.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Členský štát požiada prevádzkovateľov sústavy, aby konali v súlade s článkom 16 smernice 2009/28/ES pri dispečingu výrobných zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie. Od prevádzkovateľa sústavy môže tiež požadovať, aby pri dispečingu výrobných zariadení uprednostnil kombinovanú výrobu tepla a elektriny.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="015.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Členský štát môže z dôvodu bezpečnosti dodávky nariadiť, aby bola daná prednosť výrobným zariadeniam používajúcim domáce primárne palivové energetické zdroje v rozsahu, ktorý<?PAGE NO="4"?> v akomkoľvek kalendárnom roku neprekračuje 15 % celkovej primárnej energie potrebnej na výrobu elektriny spotrebovanej v dotknutom členskom štáte.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 32 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Prístup tretích strán<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/> smernice 2009/72 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="032.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty zabezpečia zavedenie systému pre prístup tretích strán do prenosových a distribučných sústav na základe uverejnených taríf platných pre všetkých oprávnených odberateľov a uplatňovaných objektívne a bez diskriminácie medzi užívateľmi sústavy. Členské štáty zabezpečia, aby tieto tarify alebo metodiky ich výpočtu boli pred nadobudnutím účinnosti schválené v súlade s článkom 37, a aby tieto tarify a metodiky – ak sú schvaľované iba metodiky – boli pred nadobudnutím účinnosti uverejnené.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="032.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy môže odmietnuť prístup, ak chýba potrebná kapacita. Pre takéto odmietnutia sa musia uviesť náležite opodstatnené dôvody, najmä so zreteľom na článok 3 a založené na objektívnych a technicky a ekonomicky odôvodnených kritériách. …<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Rumunské právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Rumunsko prijalo na účely prebratia smernice 2009/72 niekoľko aktov, medzi ktoré patrí Legea energiei electrice și a gazelor naturale nr. 123/2012 (zákon č. 123/2012 o elektrickej energii a zemnom plyne) z <DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE> (<HT TYPE="ITALIC">Monitorul Oficial al României</HT>, č. 485 zo <DATE ISO="20120716">16. júla 2012</DATE>) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>zákon č. 123/2012<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>) a na základe tohto zákona Hotărârea Guvernului nr. 138/2013 privind adoptarea unor măsuri pentru siguranța alimentării cu energie electrică (rozhodnutie vlády č. 138/2013 o prijatí opatrení na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie) z <DATE ISO="20130403">3. apríla 2013</DATE> (<HT TYPE="ITALIC">Monitorul Oficial al României</HT>, č. 196 z <DATE ISO="20130408">8. apríla 2013</DATE>) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>rozhodnutie č. 138/2013<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Zákon č. 123/2012 v článku 5 ods. 3 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>Energetický program<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> najprv stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Na základe rozhodnutia vlády z dôvodu bezpečnosti dodávky elektriny možno poskytnúť garantovaný prístup do elektrických sústav pre elektrickú energiu vyrobenú v elektrárňach používajúcich palivá domácej výroby, avšak iba v súvislosti s ročným množstvom zodpovedajúcim primárnej energii, ktorá nepresahuje 15 % celkového množstva paliva potrebného na výrobu elektriny zodpovedajúcej hrubej konečnej spotrebe energie štátu.<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Rozhodnutie č. 138/2013 následne v článku 1 stanovilo:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Poskytuje sa garantovaný prístup do elektrických sústav pre elektrinu vyrobenú v tepelnej elektrárni v Mintia, ktorú vlastní Societatea Comercială Complexul Energetic Hunedoara SA, čím sa zabezpečí jej nepretržité fungovanie s priemerným elektrickým výkonom minimálne 200 MW.<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>V rovnakom zmysle článok 2 tohto rozhodnutia stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>Poskytuje sa garantovaný prístup do elektrických sústav pre elektrinu vyrobenú spoločnosťou Societatea Comercială Complexul Energetic Oltenia SA, čím sa zabezpečí jej nepretržité fungovanie s priemerným elektrickým výkonom minimálne 500 MW.<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Článok 3 rozhodnutia č. 138/2013 stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>Compania Națională de Transport al Energiei Electrice <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>Transelectrica<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="2018" ID="QE0018"/> SA má ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy povinnosť zabezpečiť prednostný dispečing elektriny vyrobenej v tepelných elektrárňach uvedených v článkoch 1 a 2 za podmienok stanovených právnou úpravou, ktorú prijal Autoritatea Națională de reglementare în domeniul Energiei [(ANRE), Národný regulačný úrad v oblasti energetiky, Rumunsko].<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Článok 4 rozhodnutia č. 138/2013 stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>Na účely zachovania stupňa bezpečnosti vnútroštátnej elektrizačnej sústavy je Societatea Comercială Complexul Energetic Hunedoara SA povinná poskytovať podporné služby prevádzkovateľovi prenosovej sústavy s elektrickým výkonom minimálne 400 MW v súlade s právnymi predpismi, ktoré prijal [ANRE].<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>V rovnakom zmysle článok 5 tohto rozhodnutia stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>Na účely zachovania stupňa bezpečnosti vnútroštátnej elektrizačnej sústavy je Societatea Comercială Complexul Energetic Oltenia SA povinná poskytovať podporné služby prevádzkovateľovi prenosovej sústavy s elektrickým výkonom minimálne 600 MW v súlade s právnymi predpismi, ktoré prijal [ANRE].<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Rozhodnutie č. 138/2013 v článku 6 stanovilo, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>opatrenia stanovené týmto rozhodnutím sa uplatňujú od <DATE ISO="20130415">15. apríla 2013</DATE> do <DATE ISO="20150701">1. júla 2015</DATE><QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Rozhodnutím vlády č. 941/2014 bola lehota určená na uplatňovanie opatrení stanovených v článkoch 1, 3 a 4 rozhodnutia č. 138/2013 spoločnosti Complexul Energetic Hunedoara SA predĺžená až do <DATE ISO="20171231">31. decembra 2017</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkové okolnosti sporu, konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>SC Complexul Energetic Hunedoara a SC Complexul Energetic Oltenia sú dve spoločnosti vyrábajúce elektrickú energiu, ktoré využívajú neobnoviteľné zdroje energie. Rumunské právo, ktoré som práve uviedol, zavádza vo vzťahu k nim tri opatrenia, ktoré možno zhrnúť takto:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>prednostný dispečing zabezpečený spoločnosťou Transelectrica<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Transelectrica je prevádzkovateľ elektrickej prenosovej sústavy v Rumunsku.</P></NOTE> pre elektrinu vyrobenú tepelnou elektrárňou v Mintia, ktorú vlastní SC Complexul Energetic Hunedoara, a pre elektrinu vyrobenú spoločnosťou SC Complexul Energetic Oltenia (článok 3 rozhodnutia č. 138/2013)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Zdá sa mi, že článok 3 rozhodnutia č. 138/2013 nestanovuje žiadne obmedzenie, pokiaľ ide o množstvo elektriny dodanej s prednostným dispečingom spoločnosťou Transelectrica, keďže obmedzenie 15 % stanovené v článku 5 ods. 3 zákona č. 123/2012 sa týka iba mechanizmu garantovaného prístupu. Je však možné, že množstvo elektriny, ktoré vyrobili výrobné zariadenia uvedené v článku 3 rozhodnutia č. 138/2013, ktoré využili prednostný dispečing, neprekročilo limit 15 % stanovený v článku 15 ods. 4 smernice 2009/72.</P></NOTE>;</P></ITEM><ITEM><P>garantovaný prístup do prenosových a distribučných sústav pre elektrinu vyrobenú týmito tepelnými elektrárňami, ktorý im zabezpečí nepretržitú prevádzku s priemerným elektrickým výkonom minimálne 200 MW a 500 MW (článok 5 ods. 3 zákona č. 123/2012 a články 1 a 2 rozhodnutia č. 138/2013; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>predmetné opatrenie<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>);</P></ITEM><?PAGE NO="6"?><ITEM><P>povinnosť spoločností SC Complexul Energetic Hunedoara a SC Complexul Energetic Oltenia poskytnúť spoločnosti Transelectrica podporné služby s elektrickým výkonom minimálne 400 MW a 600 MW (články 4 a 5 rozhodnutia č. 138/2013).</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Spoločnosť Fondul Proprietatea SA, akcionár spoločnosti vyrábajúcej elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov Hidroelectrica SA, sa považuje za poškodenú z dôvodu prijatia týchto opatrení Rumunskom, keďže podľa nej predstavujú štátnu pomoc v prospech spoločností SC Complexul Energetic Hunedoara a SC Complexul Energetic Oltenia, ktoré považuje za dve zo svojich konkurentiek.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Na účely ochrany svojich záujmov preto Fondul Proprietatea podala žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu č. 138/2013 na Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť). Tento súd rozsudkom z <DATE ISO="20150310">10. marca 2015</DATE> zamietol jej žalobu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Žalobkyňa preto podala kasačný opravný prostriedok na Înalta Curte de Casație și Justiție – Secția de Contencios Administrativ și Fiscal (Najvyšší kasačný súd – senát pre správne a daňové veci, Rumunsko). Tento súd rozsudkom z <DATE ISO="20180522">22. mája 2018</DATE> čiastočne zrušil napadnutý rozsudok z dôvodu, že Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) nepreskúmal všetky dôvody nezákonnosti vznesené žalobkyňou. Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) na základe toho vrátil vec na Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť), aby preskúmal všetky uvedené dôvody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>V rámci preskúmania žaloby o neplatnosť vo veci, ktorá bola vrátená na opätovné prejednanie, Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť), na ktorý sa obrátila žalobkyňa v tomto zmysle, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>1.</NO.P><TXT>Článok 107 a článok 108 ods. 3 ZFEÚ: predstavuje prijatie právnej úpravy Rumunskom, ktorá stanovuje v prospech dvoch spoločností, ktorých väčšinovým vlastníkom je štát:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>poskytnutie prednostného dispečingu a povinnosť pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy nadobudnúť od týchto spoločností podporné služby a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>poskytnutie garantovaného prístupu do elektrických sústav pre elektrickú energiu vyrobenú týmito dvoma spoločnosťami, čím sa zabezpečí nepretržitá prevádzka týchto spoločností,</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>štátnu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ, predstavuje teda opatrenie financované štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktoré má selektívny charakter a môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi? V prípade kladnej odpovede, podlieha táto štátna pomoc oznamovacej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ?</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Článok 15 ods. 4 smernice [2009/72]: Je poskytnutie práva na garantovaný prístup do elektrickej sústavy Rumunskom týmto dvom spoločnostiam, ktorých väčšinovým vlastníkom je štát, čím sa zaistí ich nepretržitá prevádzka, v súlade s ustanoveniami článku 15 ods. 4 [tejto smernice]?<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie na Súdnom dvore</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Tieto otázky boli predmetom písomných pripomienok zo strany spoločností Fondul Proprietatea a SC Complexul Energetic Oltenia a Európskej komisie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Prednesy spoločnosti Fondul Proprietatea a Komisie boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo <DATE ISO="20210602">2. júna 2021</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Ako bolo vysvetlené vyššie, tieto návrhy sa budú v súlade so žiadosťou Súdneho dvora týkať iba druhej otázky.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Úvodné pripomienky k pojmom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>prednostný dispečing<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>garantovaný prístup<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/></HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Vzhľadom na neexistenciu definície pojmov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>prednostný dispečing<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>garantovaný prístup<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> v ustanoveniach smerníc 2009/28 a 2009/72 považujem za potrebné vysvetliť ich.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O pojme <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>prednostný dispečing<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Ako stanovuje článok 15 ods. 1 smernice 2009/72, prevádzkovateľ prenosovej sústavy je zodpovedný za dispečing výrobných zariadení. V tejto súvislosti možno dispečing definovať, ako to urobil Súdny dvor v rozsudku ENEL, ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>operáci[u], ktorou prevádzkovateľ sústavy <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>volá<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="2018" ID="QE0030"/> výrobné zariadenia, ktoré disponujú primeranou kapacitnou rezervou a nachádzajú sa v jeho oblasti v závislosti od požiadaviek dopytu s cieľom zabezpečiť v každom momente rovnováhu medzi ponukou a dopytom po elektrickej energii v sieti a zabezpečiť sústavné dodávanie elektrickej energie<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>ENEL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑242/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:861">EU:C:2011:861</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0011">11</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Podľa článku 15 ods. 2 smernice 2009/72 sa dispečing výrobných zariadení určuje na základe kritérií, ktoré musia byť objektívne, uverejnené a uplatňované nediskriminačným spôsobom a ktoré musia vziať predovšetkým do úvahy hospodársku prioritu elektriny. V tejto súvislosti sa uvedené kritérium definuje ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>klasifikácia zdrojov dodávky elektriny podľa hospodárskych kritérií<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Článok 2 smernice 2009/72.</P></NOTE>. Konkrétne, výrobné zariadenia sú pri dispečingu nasadzované v zásade podľa najnižšej ponuky na predaj, pokračujúc k vyšším ponukám až do uspokojenia každého dopytu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>ENEL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑242/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:861">EU:C:2011:861</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0087">87</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Normotvorca však prispôsobil dispečing, ktorý som práve vysvetlil, zavedením pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>prednostný dispečing<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>. Pri prednostnom dispečingu prevádzkovateľ prenosovej sústavy nasadzuje výrobné zariadenia na základe iných kritérií, ako je poradie hospodárskej priority. Po prijatí smernice 2009/72 totiž normotvorca definoval prednostný dispečing ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>so zreteľom na model decentralizovaného dispečingu[,] nasadzovanie elektrární na základe kritérií, ktoré sú odlišné od ekonomického poradia ponúk a so zreteľom na model centralizovaného dispečingu nasadzovanie elektrární na základe kritérií odlišných od ekonomického poradia a od obmedzení siete a ktoré uprednostňujú nasadzovanie určitých technológií výroby<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Článok 2 bod 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z <DATE ISO="20190605">5. júna 2019</DATE> o vnútornom trhu s elektrinou (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="158" PAGE.FIRST="54" DATE.PUB="2019">Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 54</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>. V tomto prípade smernica 2009/72 stanovuje prednostný dispečing pre dve kategórie výrobných zariadení.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Členské štáty sú v prvom rade povinné zabezpečiť prednostný dispečing pre výrobné zariadenia, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie pri uplatnení článku 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28, na ktorý odkazuje článok 15 ods. 3 smernice 2009/72.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Prednostný dispečing v prospech výrobných zariadení, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie, bol už stanovený smernicami, ktoré predchádzali smernici 2009/72 [článok 8 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z <DATE ISO="19961219">19. decembra 1996</DATE> o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="027" PAGE.FIRST="20" DATE.PUB="1997">Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 12/002, s. 3), teraz článok 11 ods. 3 smernice 2003/54]. Okrem toho tento dispečing je prospešný pre výrobné zariadenia, ktoré vyrábajú súčasne teplo a elektrickú energiu (článok 15 ods. 3 smernice 2009/72).</P></NOTE> Tento prednostný dispečing, ktorý sa zakladá na dôvodoch ochrany životného prostredia,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Pozri odôvodnenie 28 smernice 96/92.</P></NOTE> má byť mechanizmom podpory týchto zariadení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Vytvorenie vnútorného trhu elektrickej energie [KOM (2001) 125, konečné znenie, s. 25]</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Po druhé členské štáty môžu zabezpečiť prednostný dispečing výrobným zariadeniam, ktoré používajú domáce primárne palivové energetické zdroje podľa článku 15 ods. 4 smernice 2009/72<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Prednostný dispečing v prospech výrobných zariadení používajúcich domáce primárne palivové energetické zdroje bol už stanovený v smerniciach predchádzajúcich smernici 2009/72 (článok 8 ods. 4 smernice 96/92, teraz článok 11 ods. 4 smernice 2003/54).</P></NOTE>. Tento prednostný dispečing, ktorý sa zakladá na dôvodoch bezpečnosti dodávok, je však obmedzený v rozsahu, ktorý <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>v kalendárnom roku neprekračuje 15 % celkovej primárnej energie potrebnej na výrobu elektriny spotrebovanej v dotknutom členskom štáte<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O pojme <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>garantovaný prístup<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Článok 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>Prístup do sústav a sietí a ich prevádzka<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> ukladá členským štátom povinnosť poskytnúť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>buď prednostný prístup alebo garantovaný prístup elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do sústavy<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Smernica 2009/28 nahradila smernicu 2001/77/ES Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20010127">27. januára 2001</DATE> o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="283" PAGE.FIRST="33" DATE.PUB="2001">Ú. v. ES L 283, 2001, s. 33</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 12/002, s. 121). Článok 7 ods. 1 smernice 2001/77 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>Pripojenie do siete<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> dával členským štátom možnosť poskytnúť prednostný prístup do siete elektrickej energii vyrábanej z obnoviteľných zdrojov.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Toto ustanovenie však nedefinuje pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>garantovaný prístup<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> a neobsahuje žiaden výslovný odkaz na právo členských štátov na účely určenia jeho zmyslu a dosahu. Z tohto dôvodu tento pojem vyžaduje v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora samostatný a jednotný výklad, ktorý musí zohľadňovať nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150716">16. júla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Abcur</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑544/13 a C‑545/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:481">EU:C:2015:481</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti odôvodnenie 60 smernice 2009/28 vysvetľuje funkciu garantovaného prístupu, následky, ku ktorým vedie jeho zabezpečenie, a sledovaný cieľ. Podľa tohto odôvodnenia má garantovaný prístup za úlohu zabezpečiť, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>všetka predaná a podporovaná elektrina získa prístup do sústavy<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>. Pokiaľ ide o jeho funkciu, zabezpečenie garantovaného prístupu má nevyhnutne za následok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>využitie maximálneho množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo zariadení pripojených do sústavy<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>. Napokon cieľ sledovaný normotvorcom Únie pozostával v <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>integrácii obnoviteľných zdrojov energie do vnútorného trhu s elektrickou energiou<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> a rozšírení prednostného dispečingu poskytnutého výrobným zariadeniam, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Nakoniec nedostatok materiálov umožňujúcich pochopiť pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>garantovaný prístup<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> nepochybne nepomáha jeho porozumeniu. Bez toho, aby bolo pre preskúmanie prejudiciálnej otázky potrebné ďalej definovať tento pojem, sa však domnievam, že garantovaný prístup, tak ako<?PAGE NO="9"?> je vysvetlený v odôvodnení 60 smernice 2009/28 je mechanizmom, ktorý zabezpečuje výrobným zariadeniam využívajúcim obnoviteľné zdroje energie prístup do sústav na účely prenosu predanej elektriny.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Preformulovanie druhej prejudiciálnej otázky</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Je nesporné, že Rumunsko prijatím článku 5 ods. 3 zákona č. 123/2012 a článkov 1 a 2 rozhodnutia č. 138/2013 poskytlo garantovaný prístup do sústav výrobným zariadeniam, ktoré využívajú neobnoviteľné zdroje energie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Znenie článku 5 ods. 3 zákona č. 123/2012 však môže viesť k istému <HT TYPE="ITALIC">quiproquo</HT> medzi garantovaným prístupom a prednostným dispečingom, keďže toto ustanovenie podmieňuje poskytnutie garantovaného prístupu dodržiavaním podmienok vzťahujúcich sa na prednostný dispečing, tak ako je uvedený v článku 15 ods. 4 smernice 2009/72. Podľa znenia článku 5 ods. 3 zákona č. 123/2012 totiž garantovaný prístup do elektrických sústav môže byť poskytnutý len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>pre elektrickú energiu vyrobenú v elektrárňach používajúcich palivá domácej výroby, avšak iba v súvislosti s ročným množstvom zodpovedajúcim primárnej energie, ktorá nepresahuje 15 % celkového množstva paliva potrebného na výrobu elektriny zodpovedajúcej hrubej konečnej spotrebe energie štátu<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozhodnutie č. 138/2013 pritom jasne rozlišuje medzi garantovaným prístupom (články 1 a 2) a prednostným dispečingom (článok 3).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Okrem toho rumunská vláda tvrdila pred Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť), že cieľom článku 5 ods. 3 zákona č. 123/2012 bolo prebrať prednostný dispečing, tak ako je stanovený v článku 15 ods. 4 smernice 2009/72. Myslím, že táto okolnosť viedla vnútroštátny súd k odkazu na článok 15 ods. 4 tejto smernice pri formulácii svojej druhej otázky týkajúcej sa zlučiteľnosti garantovaného prístupu, tak ako je stanovený v článku 5 ods. 3 zákona č. 123/2012, s právom Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Na účely odpovede na otázku týkajúcu sa v podstate možnosti členského štátu poskytnúť garantovaný prístup do elektrických sústav niektorým zariadeniam vyrábajúcim elektrinu, ktoré využívajú neobnoviteľné zdroje energie, však nepovažujem článok 15 ods. 4 smernice 2009/72 za ústredný. Toto ustanovenie smernice sa totiž vzťahuje len na prednostný dispečing niektorých výrobných zariadení za určitých podmienok, používajúcich domáce primárne palivové energetické zdroje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Na druhej strane uvádzam, že článok 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28 je jediným ustanovením, ktoré upravuje garantovaný prístup. Ako však uviedol vnútroštátny súd, povinnosť členských štátov poskytnúť garantovaný prístup do sústav sa týka iba elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>zelená elektrina<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>). Považujem preto za potrebné určiť, či tento článok vyhradzuje daný prístup len zelenej elektrine.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Okrem toho sa mi zdá, že garantovaný prístup do sústav, tak ako je stanovený v článku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28, prispôsobuje čiastočne a len pre zelenú elektrinu pravidlá prístupu tretích strán do elektrických sústav, ktoré sú uvedené v článku 32 smernice 2009/72.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Článok 32 smernice 2009/72 a konkrétnejšie jeho odsek 1 totiž zavádza zásadu voľného prístupu tretích strán do sústav, zásadu, ktorá má za dôsledok zákaz uložený členským štátom stanoviť pravidlá prístupu do sústav, ktoré by boli diskriminačné medzi užívateľmi. Garantovaný prístup má však vzhľadom na to, že je mechanizmom zabezpečujúcim výrobným zariadeniam,<?PAGE NO="10"?> ktorým bol poskytnutý, prístup do sústav na účely prenosu predanej elektriny, určitý vplyv na prístup do tých istých sústav výrobných zariadení, ktoré z neho nemajú prospech. Z dôvodu tohto vplyvu považujem za potrebné preskúmať garantovaný prístup, tak ako je stanovený rumunským právom, s ohľadom na článok 32 ods. 1 smernice 2009/72.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>V nadväznosti na toto preskúmanie považujem tiež za potrebné overiť, či článok 3 ods. 2 a 14 smernice 2009/72 bráni garantovanému prístupu, tak ako je stanovený rumunským právom. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu totiž vyplýva, že poskytnutie garantovaného prístupu bolo pred vnútroštátnym súdom odôvodnené potrebou zabezpečiť bezpečnosť dodávok elektriny. Toto odôvodnenie, pokiaľ bolo uvádzané pred Súdnym dvorom, Súdny dvor vždy skúmal z hľadiska článku 3 ods. 2 a 14 smernice 2009/72, ktorý umožňuje členským štátom obmedziť za istých podmienok voľný prístup tretích strán do sústav, uvedený v článku 32 ods. 1 tejto smernice, pokiaľ uplatňovanie tohto ustanovenia môže brániť plneniu povinností uložených elektroenergetickým podnikom vo všeobecnom záujme.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Za týchto podmienok s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď užitočnú pre rozhodnutie vo veci samej považujem za potrebné preformulovať druhú otázku, tak ako bola predložená Súdnemu dvoru.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200514">14. mája 2020</DATE>, <NAME.CASE>T‑Systems Magyarország</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:373">EU:C:2020:373</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Navrhujem teda preformulovať druhú otázku takto:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>Majú sa ustanovenia článku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28, ako aj článku 3 ods. 2 a 14, a článku 32 ods. 1 smernice 2009/72 vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá poskytuje garantovaný prístup do prenosových a distribučných sústav niektorým zariadeniam vyrábajúcim elektrinu, ktoré využívajú neobnoviteľné zdroje energie, na účely zaručenia bezpečnosti dodávok elektrickej energie?<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Preskúmanie preformulovanej prejudiciálnej otázky</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Ako bolo vysvetlené vyššie, najprv skúsim určiť, či článok 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28 vyhradzuje garantovaný prístup do sústav len zelenej elektrine. Neskôr preskúmam obmedzenie, ku ktorému vedie garantovaný prístup, tak ako je stanovený v rumunskom práve, vo vzťahu k zásade voľného prístupu tretích strán do sústav stanovenej v článku 32 ods. 1 smernice 2009/72, ako aj jeho prípadné odôvodnenie s ohľadom na článok 3 ods. 2 a 14 tejto smernice.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O zlučiteľnosti garantovaného prístupu do sústav pre elektrinu vyrobenú z neobnoviteľných zdrojov s garantovaným prístupom zavedeným smernicou 2009/28</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Podľa článku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>členské štáty tiež poskytnú buď prednostný prístup alebo garantovaný prístup elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do sústavy<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>. Na účely určenia toho, či chcel normotvorca Únie zachovaním znenia tohto ustanovenia vyhradiť garantovaný prístup do sústav len zelenej elektrine, podám jeho doslovný a teleologický výklad.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140910">10. septembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Ben Alaya</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑491/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2187">EU:C:2014:2187</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Domnievam sa, že táto analýza musí viesť za istých podmienok k zlučiteľnosti poskytnutia garantovaného prístupu niektorým výrobným zariadeniam, ktoré používajú neobnoviteľné zdroje energie, so smernicou 2009/28.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O doslovnom výklade</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Doslovný výklad článku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28 neumožňuje dospieť k záveru o zákaze stanovenom členským štátom poskytnúť garantovaný prístup do sústav niektorým výrobným zariadeniam, ktoré používajú neobnoviteľné zdroje energie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Vo francúzskej jazykovej verzii totiž článok 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>les États membres prévoient, en outre, soit un accès prioritaire, soit un accès garanti au réseau pour l’électricité produite à partir de sources d’énergie renouvelables<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>. Anglická jazyková verzia tohto ustanovenia uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>Member States shall also provide for either priority access or guaranteed access to the grid‑system of electricity produced from renewable energy sources<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>. Napokon estónska jazyková verzia tohto ustanovenia uvádza, že členské štáty <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>sätestavad ka taastuvatest energiaallikatest toodetud elektrienergia kas eelistatud või tagatud juurdepääsu võrgusüsteemile<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Teda hoci je v každej z týchto jazykových verzií stanovená povinnosť, pozostáva v tom, aby členské štáty poskytli zelenej elektrine prednostný alebo garantovaný prístup do sústav bez toho, aby vyhradili takéto prístupy len tejto elektrine. Inak povedané, žiadna z týchto skúmaných verzií článku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28 mi neumožňuje dospieť k záveru, že normotvorca Únie zakázal členským štátom poskytnúť garantovaný prístup do sústav iným výrobným zariadeniam než tým, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O teleologickom výklade</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Na účely teleologického výkladu predmetného ustanovenia musím uviesť, že prenosovým a distribučným sústavám je vlastná obmedzená distribučná kapacita. Tieto sústavy tak samozrejme nemôžu zabezpečiť prenos všetkej elektriny, ktorá bola alebo môže byť vyrobená výrobnými zariadeniami, ktoré sú k nim pripojené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Táto situácia je napokon upravená v článku 32 ods. 2 smernice 2009/72, ktorý stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy môže odmietnuť prístup, ak chýba potrebná kapacita<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o článok 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28, z odôvodnenia 60 tejto smernice vyplýva, že garantovaný prístup do sústav má za cieľ predovšetkým integráciu obnoviteľných zdrojov energie do vnútorného trhu s elektrickou energiou využitím maximálneho množstva zelenej elektriny. Vyvodzujem teda, že prevádzkovatelia sústav priraďujú výrobným zariadeniam, ktorým bol poskytnutý garantovaný prístup, distribučnú kapacitu zodpovedajúcu množstvu zelenej elektriny, ktorá môže byť použitá.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Z dôvodu obmedzenej kapacity vlastnej prenosovým a distribučným sústavám na jednej strane a z poskytnutia kapacity, ku ktorému vedie garantovaný prístup na druhej strane, sa domnievam, že poskytnutie garantovaného prístupu do sústav elektrine vyrobenej z neobnoviteľných zdrojov môže len za istých okolností brániť garantovanému prístupu poskytnutému zelenej elektrine.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Napríklad ak členský štát poskytne garantovaný prístup do svojich sústav všetkým výrobným zariadeniam, ktoré sú k nim pripojené, žiadne z týchto zariadení v skutočnosti nebude môcť využiť tento prístup. V takom prípade by teda členský štát, ktorý poskytol tento prístup, porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Zdá sa mi však, že tieto okolnosti nesmú viesť k výkladu, podľa ktorého článok 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28 zakazuje vo všetkých prípadoch poskytnutie garantovaného prístupu do sústav niektorým výrobným zariadeniam, ktoré nepoužívajú obnoviteľné zdroje energie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Domnievať sa, že článok 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28 zakazuje poskytnutie garantovaného prístupu do sústav výrobným zariadeniam, ktoré nepoužívajú obnoviteľné zdroje energie, nie je nevyhnutné pre dosiahnutie cieľa sledovaného týmto ustanovením, ktorým je integrácia obnoviteľných zdrojov energie do vnútorného trhu s elektrickou energiou využitím maximálneho množstva zelenej elektriny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Okrem toho takýto výklad obsahuje určitý radikalizmus, ktorý sa mi nezdá zlučiteľný so širokou mierou voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty v tejto oblasti. Súdny dvor sa totiž domnieva, že normotvorca Únie nechcel pri prijatí smernice 2009/28 úplne harmonizovať vnútroštátne systémy podpory výroby zelenej energie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140701">1. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Ålands Vindkraft</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑573/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2037">EU:C:2014:2037</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181004">4. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>L.E.G.O.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑242/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:804">EU:C:2018:804</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.).</P></NOTE> Tento výklad je okrem toho koherentný so všeobecnejším konštatovaním Súdneho dvora, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>právna úprava Únie v oblasti životného prostredia nemá za cieľ úplnú harmonizáciu<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110721">21. júla 2011</DATE>, <NAME.CASE>Azienda Agro‑Zootecnica Franchin a Eolica di Altamura</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑2/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:502">EU:C:2011:502</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE>. Na základe toho sa domnievam, že členské štáty si pri vykonaní uvedeného nástroja zachovávajú širokú mieru voľnej úvahy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181004">4. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>L.E.G.O.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑242/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:804">EU:C:2018:804</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Z týchto všetkých dôvodov sa podobne ako Komisia domnievam, že poskytnutie garantovaného prístupu do sústav výrobným zariadeniam, ktoré používajú neobnoviteľné zdroje energie, zo strany členského štátu považujem za zlučiteľné s povinnosťou stanovenou v článku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28, pokiaľ je zaručený garantovaný prístup poskytnutý zelenej elektrine. Prislúcha vnútroštátnemu súdu aby overil, že zelená elektrina mala skutočne garantovaný prístup do sústav, tak ako je stanovený v článku 16 ods. 2 písm. b) tejto smernice.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Zdá sa mi, že článok 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28 bol prebratý do článku 70 písm. a) zákona č. 123/2012.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O zlučiteľnosti garantovaného prístupu do sústav niektorým výrobným zariadeniam s pravidlami prístupu stanovenými smernicou 2009/72</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Pri preskúmaní zlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení s pravidlami prístupu tretích strán do sústav stanovenými smernicami týkajúcimi sa spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Smernica 2009/72 nahradila smernicu 2003/54, ktorá nahradila smernicu 96/92.</P></NOTE> Súdny dvor vypracoval osobitný rámec analýzy vyplývajúci z prepojenia ustanovení upravujúcich tento prístup, rámec, ktorý vysvetlím a následne navrhnem sledovať ho.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Zásada voľného prístupu tretích strán do sústav uvedená v článku 32 ods. 1 smernice 2009/72 bola Súdnym dvorom kvalifikovaná ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>zásadné opatrenie<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> na účely dobudovania vnútorného trhu s elektrickou energiou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080522">22. mája 2008</DATE>, <NAME.CASE>citiworks</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑439/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:298">EU:C:2008:298</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160929">29. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Essent Belgium</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑492/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:732">EU:C:2016:732</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191017">17. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Elektrorazpredelenie Jug</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑31/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:868">EU:C:2019:868</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Význam tejto zásady ho tak priviedol k názoru, že každé obmedzenie stanovené členským štátom je povolené len v prípadoch, keď smernica 2009/72 stanovuje výnimky alebo odchýlky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080522">22. mája 2008</DATE>, <NAME.CASE>citiworks</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑439/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:298">EU:C:2008:298</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o tieto výnimky alebo odchýlky, Súdny dvor skúma článok 3 ods. 2 a 14 smernice 2009/72 v rozsahu, v akom umožňuje členským štátom obmedziť za určitých podmienok voľný prístup tretích strán do sústav stanovený v článku 32 ods. 1 tejto smernice, ak by uplatňovanie<?PAGE NO="13"?> tohto ustanovenia mohlo elektroenergetickým podnikom, ku ktorým patria výrobné zariadenia, brániť v plnení povinností služby vo verejnom záujme, ktoré sa môžu týkať bezpečnosti dodávok.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080522">22. mája 2008</DATE>, <NAME.CASE>citiworks</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑439/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:298">EU:C:2008:298</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Paralelne s tým vzhľadom na to, že preskúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení s článkom 32 ods. 1 a s článkom 3 ods. 2 a 14 smernice 2009/72 vyžaduje pre každé z nich posúdenie proporcionality, Súdny dvor pristúpi k tomuto posúdeniu na konci preskúmania, aby sa vyhol zbytočnej obšírnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160929">29. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Essent Belgium</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑492/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:732">EU:C:2016:732</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0086">86</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0094">94</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O článku 32 ods. 1 smernice 2009/72</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Zásada voľného prístupu tretích strán do sústav bola formulovaná, hoci len v náznakoch, už pri prijatí smernice 96/92.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri článok 16 smernice 96/92 a relevantnú judikatúru (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050607">7. júna 2005</DATE>, <NAME.CASE>VEMW a i.</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑17/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:362">EU:C:2005:362</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Následne bola táto zásada systematicky preberaná a rozvinutá neskoršími smernicami o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri článok 20 smernice 2003/54 a článok 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z <DATE ISO="20190605">5. júna 2019</DATE> o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="158" PAGE.FIRST="125" DATE.PUB="2019">Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Článok 32 ods. 1 smernice 2009/72 predovšetkým stanovuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>zavedenie systému pre prístup tretích strán do prenosových a distribučných sústav… pre všetkých oprávnených odberateľov<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>. Súdny dvor zastáva v tejto súvislosti ustálene názor, že toto právo predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>jedno z významných opatrení, ktoré musia členské štáty realizovať, ak má byť dobudovaný vnútorný trh s elektrickou energiou<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080522">22. mája 2008</DATE>, <NAME.CASE>citiworks</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑439/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:298">EU:C:2008:298</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160929">29. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Essent Belgium</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑492/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:732">EU:C:2016:732</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191017">17. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Elektrorazpredelenie Jug</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑31/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:868">EU:C:2019:868</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Okrem toho táto zásada zakazuje členským štátom organizovať prístup tretím stranám do sústav diskriminačným spôsobom. Článok 32 ods. 1 smernice 2009/72 totiž stanovuje, že predmetný systém pre prístup musí byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>uplatňovan[ý] objektívne a bez diskriminácie medzi užívateľmi sústavy<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Na Hidroelectrica sa vzťahuje právo zákazu diskriminácie pri uplatnení článku 32 smernice 2009/72 (pozri v tejto súvislosti rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160929">29. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Essent Belgium</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑492/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:732">EU:C:2016:732</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0075">75</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Súdny dvor pripodobnil zákaz diskriminovať tretie strany stanovený členským štátom s tým, ktorý je všeobecnejšie stanovený v článku 3 ods. 1 tejto smernice,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050607">7. júna 2005</DATE>, <NAME.CASE>VEMW a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑17/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:362">EU:C:2005:362</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Hoci išlo o smernicu 96/92, jej článok 3 ods. 1 je v tomto bode rovnaký ako článok 3 ods. 1 smernice 2009/72.</P></NOTE> teda v ustanovení, podľa ktorého sa členské štáty zdržia každej diskriminácie elektroenergetických podnikov z hľadiska ich práv a povinností.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Vyvodil z toho, že tieto ustanovenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>sú konkrétnym vyjadrením všeobecnej zásady rovnosti<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050607">7. júna 2005</DATE>, <NAME.CASE>VEMW a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑17/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:362">EU:C:2005:362</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160929">29. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Essent Belgium</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑492/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:732">EU:C:2016:732</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, zásady, ktorá vyžaduje, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181128">28. novembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Solvay Chimica Italia a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑262/17, C‑263/17 a C‑273/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:961">EU:C:2018:961</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci sa teda treba zaoberať otázkou existencie rozdielneho zaobchádzania.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci bol prístup do sústav zaručený v rozsahu minimálne 700 MW podľa článku 5 ods. 3 zákona č. 123/2012 a článkov 1 a 2 rozhodnutia č. 138/2013 spoločnostiam SC Complexul Energetic Hunedoara a SC Complexul Energetic Oltenia. Toto samotné konštatovanie umožňuje dospieť k záveru o rozdielnom zaobchádzaní v neprospech výrobcov elektriny, ktorí mali prístup k predmetným sústavám a ktorí používali neobnoviteľné zdroje energie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, nemyslím si, že je potrebné ďalej spresniť kategórie výrobných zariadení, ktoré sú dotknuté rozdielnym zaobchádzaním, ktoré som práve uviedol. Predovšetkým, aj keby sa predmetné opatrenie týkalo všetkých zariadení vyrábajúcich elektrinu, ktoré používajú domáce palivové zdroje, tiež by som konštatoval rozdielne zaobchádzanie, keďže horľavosť zdroja energie a jeho geografický pôvod nie sú rozlišovacími kritériami uznanými článkom 32 ods. 1 smernice 2009/72, keďže toto ustanovenie napokon neuznáva žiadne kritérium. Ďalej určenie existencie iných výrobných zariadení spôsobilých poskytnúť rovnaké služby ako tie, ktoré poskytujú výrobné zariadenia dotknuté predmetným opatrením, musí byť vykonané, ako následne vysvetlím, v rámci preskúmania článku 3 ods. 2 a 14 smernice 2009/72.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>V každom prípade samotné zistenie tohto rozdielneho zaobchádzania nepostačuje na kvalifikovanie predmetného opatrenia za diskriminačné, pokiaľ sleduje legitímny cieľ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160929">29. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Essent Belgium</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑492/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:732">EU:C:2016:732</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0081">81</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o prípadné odôvodnenie tohto rozdielneho zaobchádzania, treba uviesť, že článok 5 ods. 3 zákona č. 123/2012 odôvodňuje poskytnutie garantovaného prístupu elektrine vyrobenej elektrárňami, ktoré používajú domáce palivové zdroje, z dôvodov spätých s bezpečnosťou dodávok elektriny. Okrem toho zo znenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že toto odôvodnenie bolo uvádzané účastníkmi konania podporujúcimi súlad garantovaného prístupu, tak ako je stanovený rumunským právom, s právom Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že legitimita cieľa sledovaného predmetným opatrením, a síce bezpečnosť dodávok elektriny v Rumunsku, je nepochybná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti pripomínam, že článok 3 ods. 2 smernice 2009/72 umožňuje členským štátom uložiť povinnosť služby vo verejnom záujme týkajúcej sa bezpečnosti dodávok zariadeniam vyrábajúcim elektrickú energiu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Pozri tiež odôvodnenie 46 smernice 2009/72.</P></NOTE> Okrem toho, pokiaľ ide o ustanovenia ZFEÚ a konkrétnejšie jej článku 36, uvádzam, že Súdny dvor už rozhodol, že na ochranu bezpečnosti dodávok elektrickej energie sa môžu vzťahovať dôvody verejnej bezpečnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200917">17. septembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Hidroelectrica</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑648/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:723">EU:C:2020:723</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Samotné odvolanie sa na legitímny cieľ však nestačí na zamietnutie kvalifikácie rozdielneho zaobchádzania za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>diskriminačné<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/>. Treba totiž ešte, aby predmetný cieľ mohol odôvodniť vyššie uvedené rozdielne zaobchádzanie, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>t. j. v podstate či je toto rozdielne zaobchádzanie založené na objektívnom a dôvodnom kritériu, ktoré je primerané sledovanému cieľu<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160929">29. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Essent Belgium</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑492/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:732">EU:C:2016:732</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0085">85</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Vzhľadom nad rámec analýzy, ktorý som spomenul vyššie, nechám moje ďalšie úvahy o dodržaní zásady proporcionality na neskoršie štádium mojich návrhov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="15"?><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O článku 3 ods. 2 a 14 smernice 2009/72</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Ako som pripomenul vyššie, miera voľnej úvahy ponechaná členským štátom na účely prijatia opatrení potrebných na zavedenie systému prístupu tretích strán im nedovoľuje vylúčiť zásadu voľného prístupu do sústav stanovenú v článku 32 ods. 1 smernice 2009/72 nad rámec prípadov, pre ktoré táto smernica stanovuje výnimky a odchýlky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080522">22. mája 2008</DATE>, <NAME.CASE>citiworks</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑439/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:298">EU:C:2008:298</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 14 smernice 2009/72 tak umožňuje členským štátom neuplatňovať ustanovenia článku 32 tejto smernice, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>pokiaľ by ich uplatňovanie… bránilo plneniu povinností uložených elektroenergetickým podnikom vo všeobecnom hospodárskom záujme a pokiaľ by nebol ovplyvnený rozvoj obchodu v takom rozsahu, že by to bolo v rozpore so záujmami Spoločenstva<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>V nadväznosti na toto ustanovenie článok 3 ods. 2 smernice 2009/72 stanovuje, že so zreteľom na článok 86 ES (teraz článok 106 ZFEÚ) členské štáty môžu podnikom fungujúcim v odvetví elektroenergetiky uložiť povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré sa môžu vzťahovať na bezpečnosť dodávky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>ENEL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑242/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:861">EU:C:2011:861</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160929">29. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Essent Belgium</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑492/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:732">EU:C:2016:732</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0087">87</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Tieto povinnosti musia byť vtedy chápané ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0062" REF.END="QE0062"/>opatrenia verejnej intervencie do fungovania tohto trhu, ktoré podnikom pôsobiacim v odvetví elektroenergetiky ukladajú na účely sledovania všeobecného hospodárskeho záujmu konať na uvedenom trhu na základe kritérií stanovených verejnými orgánmi<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Engie Cartagena</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑523/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1129">EU:C:2019:1129</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré členský štát môže uložiť podnikom v odvetví elektroenergetiky, sú však presne vymedzené. Článok 3 ods. 2 smernice 2009/72 stanovuje, že tieto povinnosti musia byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0063" REF.END="QE0063"/>jasne definované, transparentné, nediskriminačné, overiteľné a pre elektroenergetické podniky Spoločenstva zaručujú rovnosť prístupu k národným spotrebiteľom<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Na účely zohľadnenia článku 106 ZFEÚ sa Súdny dvor domnieval, že zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré článok 3 ods. 2 smernice 2009/72 umožňuje uložiť výrobným podnikom, musia dodržiavať zásadu proporcionality.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>ENEL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑242/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:861">EU:C:2011:861</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Zo všetkých týchto ustanovení vyvodzujem, že členské štáty môžu uložiť výrobným podnikom povinnosti služby vo verejnom záujme týkajúce sa bezpečnosti dodávky, aj keby splnenie týchto povinností bránilo voľnému prístupu tretích strán do sústav.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Táto možnosť ponechaná členským štátom však nie je neobmedzená, keďže vnútroštátne opatrenia, ktoré musia byť prijaté vo všeobecnom hospodárskom záujme, nemôžu v žiadnom prípade ovplyvniť rozvoj obchodu v takom rozsahu, že by to bolo v rozpore so záujmami Únie. Povinnosti, ktoré tieto opatrenia obsahujú, musia byť okrem toho jasne definované, transparentné, nediskriminačné a overiteľné. Povinnosti služby vo verejnom záujme musia predovšetkým zaručiť výrobným zariadeniam Únie rovnosť prístupu k národným spotrebiteľom. Nakoniec tieto povinnosti musia rešpektovať zásadu proporcionality.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Hoci prislúcha Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) overiť, že predmetné opatrenie v prejednávanej veci na jednej strane skutočne ukladá povinnosti služby vo verejnom záujme a na druhej strane rešpektuje všetky vyššie uvedené požiadavky, Súdny dvor mu bude môcť poskytnúť všetky spresnenia potrebné pre toto overenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Okrem toho s istým prekvapením zisťujem, že účastníci konania, ktorí uvádzajú súlad predmetného opatrenia s právom Únie, odkazujú na bezpečnosť dodávok bez toho, aby niektorý z nich uviedol prínos článku 3 smernice 2009/72 a následne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k názoru, že garantovaný prístup, tak ako je stanovený rumunským právom, zodpovedá požiadavkám uvedeným v tomto ustanovení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o existenciu povinností služby vo verejnom záujme uložených predmetným výrobným zariadeniam, nemyslím, že garantovaný prístup, tak ako je stanovený rumunským právom, patrí medzi tieto povinnosti. Garantovaný prístup do sústav totiž neobmedzuje slobodu konania výrobných zariadení, ktoré ho využívajú na trhu s elektrinou. Práve naopak, tie zariadenia, ktorým bol takýto prístup poskytnutý, majú jednoznačnú hospodársku výhodu v tom, že majú záruku prenosu predanej elektriny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Okrem toho postup sledovaný rumunskou vládou, ako aj dôvody, ktoré ju viedli k určeniu výrobných zariadení, mi unikajú. Napríklad pokiaľ ide o diskriminačný charakter predmetného opatrenia, prislúcha vnútroštátnemu súdu určiť, či existovali iné výrobné zariadenia, ktoré by mohli splniť rovnaké povinnosti služby vo verejnom záujme ako tie, ktoré boli určené rozhodnutím č. 138/2013.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>ENEL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑242/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:861">EU:C:2011:861</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0086">86</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160929">29. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Essent Belgium</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑492/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:732">EU:C:2016:732</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0089">89</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o požiadavku, podľa ktorej povinnosti služby vo verejnom záujme musia zaručiť podnikom Únie vyrábajúcim elektrinu rovnosť prístupu k národným spotrebiteľom, garantovaný prístup je, ako som vyššie vysvetlil, mechanizmom, ktorý zaručuje výrobným zariadeniam, ktorým je poskytnutý, prístup do sústav na účely prenosu predanej elektriny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Z obmedzenej kapacity vlastnej prenosovým a distribučným sústavám na jednej strane a z pridelenia kapacity, ku ktorému vedie garantovaný prístup na druhej strane vyvodzujem, že takto pridelená kapacita zodpovedajúco znižuje tú, ktorá môže byť určená na prenos elektriny vyrobenej zariadeniami, ktoré nemajú tento prístup. Tieto zariadenia tak nemôžu splniť všetky alebo časť dohodnutých transakcií. Inak povedané, hoci dôvodom nedostatočnej kapacity sústav nie je poskytnutý garantovaný prístup, tento prístup zvýrazňuje jej význam pre výrobné zariadenia, ktorým nie je poskytnutý.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti uvádzam, že v prejednávanej veci článok 5 ods. 3 zákona č. 123/2012 a články 1 a 2 rozhodnutia č. 138/2013 zaručili garantovaný prístup do sústav výrobným zariadeniam s výkonom minimálne 700 MW.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Na základe toho predmetné opatrenie zabránilo, prinajmenšom potenciálne a sčasti, výrobným zariadeniam, na ktoré sa nevzťahuje, splniť dohodnuté transakcie a z tohto dôvodu mohlo ovplyvniť rovnosť prístupu výrobcov elektriny Únie k národným spotrebiteľom.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="17"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Tieto úvahy, pokiaľ by s nimi Súdny dvor súhlasil, by mali viesť ku konštatovaniu nezlučiteľnosti predmetného opatrenia s článkom 3 ods. 2 a 14, a s článkom 32 ods. 1 smernice 2009/72. V opačnom prípade však budú nižšie uvedené úvahy smerovať k preskúmaniu zlučiteľnosti predmetného opatrenia s relevantnými ustanoveniami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o zohľadnenie článku 106 ZFEÚ, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátna právna úprava ukladajúca povinnosti služby vo verejnom záujme musí rešpektovať zásadu proporcionality a z tohto dôvodu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0064" REF.END="QE0064"/>musí byť spôsobilá zabezpečiť uskutočnenie ňou sledovaného cieľa a nemôže prekročiť to, čo je na jeho dosiahnutie potrebné<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>ENEL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑242/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:861">EU:C:2011:861</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">c)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O dodržiavaní zásady proporcionality</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Ministerul Economiei, Energiei și Mediului de Afaceri (Ministerstvo hospodárstva, energetiky a obchodu, Rumunsko) pred vnútroštátnym súdom uviedlo, že predmetné opatrenie bolo prijaté s prednostným dispečingom a povinnosťou poskytnúť podporné služby na účely vytvorenia výrobných kapacít, ktoré sa stalo nevyhnutným z viacerých dôvodov, ktoré však všetky ohrozovali bezpečnosť dodávok elektriny v Rumunsku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Išlo by totiž o vytvorenie výrobných kapacít s využitím neobnoviteľných zdrojov energie v prvom rade na účely pokrytia dopytu v čase najvyššej spotreby, v druhom rade na disponovanie výrobnými zariadeniami, ktoré by mohli nahradiť tie používajúce obnoviteľné zdroje energie v prípade nedostupnosti zdroja, a napokon v treťom rade na reagovanie na očakávaný nárast cezhraničného obchodu v rámci realizácie projektu 4M MC.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P><QUOT.START CODE="201C" ID="QS0065" REF.END="QE0065"/>The 4M Market coupling is the day ahead electricity trading platform of the CEE region<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/> (STERPU, V.: <HT TYPE="ITALIC">The analysis of 4M MC electricity market</HT>, Erasmus University Rotterdam, 2018, s. 8, https://thesis.eur.nl/pub/44746/Sterpu‑V.‑447658‑.pdf).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o preskúmanie proporcionality, treba predovšetkým overiť, či je opatrenie vhodné na dosiahnutie cieľa sledujúceho vytvorenie výrobných kapacít. V tejto súvislosti som sa zaoberal dôvodom, na základe ktorého tak rozhodnutie č. 138/2013, ako aj rozhodnutie vnútroštátneho súdu uvádzajú, že garantovaný prístup, tak ako je stanovený rumunským právom, zabezpečil <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0066" REF.END="QE0066"/>nepretržitú prevádzku<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/> výrobných zariadení, ktorým bol poskytnutý. Garantovaný prístup totiž podľa mňa sám osebe nemôže zabezpečiť nepretržitú prevádzku výrobného zariadenia, keďže predstavuje iba záruku prístupu do sústav. Z nižšie uvedených dôvodov považujem za presnejšie domnievať sa, že nepretržitá prevádzka výrobných zariadení spoločností SC Complexul Energetic Hunedoara a SC Complexul Energetic Oltenia vyplývala zo spojenia prednostného dispečingu a garantovaného prístupu, tak ako sú stanovené rumunským právom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Okrem toho, popri tomto prvom opatrení pozostávajúcom z prednostného dispečingu a garantovaného prístupu druhé opatrenie sledujúce, zdá sa, rovnaký cieľ ako prvé pozostávalo z povinnosti spoločností SC Complexul Energetic Hunedoara a SC Complexul Energetic Oltenia poskytnúť spoločnosti Transelectrica podporné služby s elektrickým výkonom minimálne <FT TYPE="NUMBER">1000</FT> MW.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Predovšetkým prednostný dispečing umožnil využitie zariadení spoločností SC Complexul Energetic Hunedoara a SC Complexul Energetic Oltenia spoločnosťou Transelectrica bez zohľadnenia poradia hospodárskej priority. Garantovaný prístup následne týmto zariadeniam zaručil, že vyrobená a prednostne prenesená elektrina mala prístup do sústav, hoci by to ich kapacity pravdepodobne neumožnili.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="18"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti uvádzam, že hodnota garantovaného prístupu závisí od kapacity prenosových a distribučných sústav. Záruka, ktorú priniesol garantovaný prístup, má o to väčšiu hodnotu pre výrobné zariadenia, ktorým bol poskytnutý, že prenosové a distribučné sústavy štrukturálne trpia nedostatočnými kapacitami. Naopak garantovaný prístup do sústav stráca svoj zmysel, pokiaľ je kapacita týchto sústav vyššia ako množstvo dodanej elektriny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Po prvé vzhľadom na to, že garantovaný prístup zabezpečuje nepretržitú prevádzku výrobných zariadení, ktorým je poskytnutý, nepochybujem o jeho schopnosti prispieť k vytvoreniu výrobných kapacít umožňujúcich zaručiť bezpečnosť dodávok elektriny takého členského štátu, akým je Rumunsko.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Ako bolo uvedené v týchto návrhoch, odôvodnenie 60 smernice 2009/28 stanovuje, že garantovaný prístup <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0067" REF.END="QE0067"/>umožní využitie maximálneho množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo zariadení pripojených do sústavy<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Po druhé sa treba zaoberať otázkou, či predmetné opatrenie možno považovať za nevyhnutné na účely dosiahnutia cieľa sledujúceho vytvorenie výrobných kapacít. V tejto súvislosti prislúcha vnútroštátnemu súdu overiť, či by absencia garantovaného prístupu mohla na jednej strane brániť výrobným zariadeniam, ktorým bol poskytnutý, v plnení ich povinností verejnej služby a na druhej strane zistiť, či plnenie týchto povinností nemohlo byť zabezpečené inými prostriedkami, ktoré by neporušovali právo na prístup do sústav.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Rozsudok Súdneho dvora z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080522">22. mája 2008</DATE>, <NAME.CASE>citiworks</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑439/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:298">EU:C:2008:298</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o riziko pre výrobné zariadenia, že v prípade zrušenia predmetného opatrenia by im bolo bránené v plnení ich povinností verejnej služby, zdá sa mi, že vnútroštátny súd by sa mohol zaoberať kapacitou prenosových a distribučných sústav a konkrétnejšie ich štrukturálne dostatočným alebo nedostatočným charakterom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o existenciu iných prostriedkov, ktoré nenarúšajú právo na prístup do sústav a umožňujú splnenie povinností verejnej služby, Súdny dvor môže užitočne pripomenúť svoju judikatúru, podľa ktorej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0068" REF.END="QE0068"/>aj keď členský štát, ktorý sa odvoláva na článok 90 ods. 2 musí preukázať, že podmienky stanovené týmto ustanovením sú splnené, toto dôkazné bremeno nemôže od tohto štátu vyžadovať, aby pri podrobnom uvedení dôvodov, pre ktoré by v prípade zrušenia vytýkaných opatrení bolo podľa jeho názoru ohrozené plnenie úloh vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorými poveril podnik, za ekonomicky prijateľných podmienok, išiel ešte ďalej a pozitívne preukázal, že žiadne iné predstaviteľné opatrenie, pojmovo hypotetické, nemôže umožniť zabezpečiť plnenie týchto úloh za rovnakých podmienok<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19971023">23. októbra 1997</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑159/94</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:501">EU:C:1997:501</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0101">101</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>Domnievam sa preto, že na druhú prejudiciálnu otázku treba odpovedať v tom zmysle, že členský štát môže poskytnúť garantovaný prístup do sústav niektorým výrobným zariadeniam, ktoré využívajú neobnoviteľné zdroje energie, na účely zaručenia bezpečnosti dodávok, pod podmienkou, že bol na jednej strane garantovaný prístup do sústav pre elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie poskytnutý podľa článku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28 a na druhej strane, že požiadavky stanovené v článku 32 ods. 1 smernice 2009/72, a pokiaľ vnútroštátny súd zistil povinnosti služby vo verejnom záujme uložené týmto zariadeniam vyrábajúcim elektrickú energiu v článku 3 ods. 2 a 14 tejto smernice, boli splnené a pokiaľ táto právna úprava nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="19"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú prejudiciálnu otázku, ktorú položil Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko), v jej preformulovanom znení, takto:</TXT><P>Článok 16 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z <DATE ISO="20090423">23. apríla 2009</DATE> o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES, článok 3 ods. 2 a 14 a článok 32 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z <DATE ISO="20090713">13. júla 2009</DATE> o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide v prejednávanej veci, ktorá poskytuje garantovaný prístup do prenosovej a distribučnej sústavy niektorým zariadeniam vyrábajúcim elektrinu, ktoré využívajú neobnoviteľné zdroje energie, na účely zaručenia bezpečnosti dodávok elektrickej energie, pod podmienkou, že bol garantovaný prístup do sústav pre elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie poskytnutý podľa článku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28, že požiadavky stanovené v článku 32 ods. 1 smernice 2009/72, a pokiaľ vnútroštátny súd zistil povinnosti služby vo verejnom záujme uložené týmto zariadeniam vyrábajúcim elektrinu v článku 3 ods. 2 a 14 tejto smernice, boli splnené a pokiaľ táto právna úprava nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje. Prislúcha vnútroštátnemu súdu overiť, či je uvedená podmienka splnená vo veci samej.</P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>