SKROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
zo 16. júla 2026(*)
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Právny štát – Nezávislosť sudcov – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Vnútroštátna právna úprava umožňujúca overiť dodržanie požiadaviek nezávislosti a nestrannosti sudcu pôsobiaceho na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) – Zloženie rozhodovacieho zloženia, ktoré má kontrolovať dodržanie týchto požiadaviek – Nezrovnalosti v podmienkach vymenovania člena takého zloženia – Dôsledky, ktoré treba vyvodiť z tejto nezrovnalosti – Nestrannosť – Prednosť práva Únie “
Vo veci C‑748/23 [Gekus](i),
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) z 20. októbra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 6. decembra 2023, ktorý súvisí s konaním:
C. Limited
proti
M. S.,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis (spravodajca), predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu štvrtej komory, sudcovia M. Condinanzi, N. Jääskinen a R. Frendo,
generálny advokát: N. Emiliou,
tajomník: E. Sartori, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 4. júna 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– C. Limited, v zastúpení: M. Kotowicz a M. Radwan‑Röhrenschef, adwokaci,
– M. S., v zastúpení: J. Baniewska a M. Gutowski, adwokaci, ako aj R. Rogala, radca prawny,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, D. Mazur, M. Rzotkiewicz a S. Żyrek, splnomocnení zástupcovia,
– belgická vláda, v zastúpení: C. Jacob, M. Jacobs, C. Pochet a L. Van den Broeck, splnomocnené zástupkyne,
– holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. M. Hoogveld, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann, P. Stancanelli a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 1. augusta 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi C. Limited, spoločnosťou založenou podľa írskeho práva, a M. S., írskym štátnym príslušníkom, vo veci žiadosti o zaplatenie vyplývajúcej z právnych aktov uskutočnených v Poľsku.
Právny rámec
3 Článok 29 ustawa o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde) z 8. decembra 2017 (Dz. U. z roku 2018, položka 5), v znení ustawa o zmianie ustawy o Sądzie Najwyższym oraz niektórych innych ustaw (zákon, ktorým sa mení zákon o Najvyššom súde a niektoré ďalšie zákony) z 9. júna 2022 (Dz. U. z roku 2022, položka 1259) (ďalej len „zákon o Najvyššom súde“), stanovuje:
„…
2. V rámci činnosti [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko)] alebo jeho orgánov nie je dovolené spochybňovať legitimitu [súdov], ústavných orgánov štátu alebo orgánov zodpovedných za preskúmanie a ochranu práva.
3. [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] ani iný orgán moci nemôže určiť ani posudzovať zákonnosť vymenovania sudcu alebo právomoc plniť úlohy v oblasti výkonu spravodlivosti, ktorá vyplýva z tohto vymenovania.
4. Okolnosti súvisiace s vymenovaním sudcu [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] nemôžu byť výlučným dôvodom na napadnutie rozhodnutia prijatého za účasti tohto sudcu alebo na spochybnenie jeho nezávislosti a nestrannosti.
5. Dodržanie požiadaviek nezávislosti a nestrannosti sudcu [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] alebo sudcu delegovaného na [tento] súd možno preskúmať s prihliadnutím na okolnosti súvisiace s jeho vymenovaním a jeho správanie po jeho vymenovaní, a to na návrh osoby podliehajúcej súdnej právomoci uvedenej v odseku 7, ak by to za okolností danej veci mohlo viesť k porušeniu zásady nezávislosti alebo nestrannosti, ktoré má vplyv na výsledok veci, s prihliadnutím na situáciu osoby podliehajúcej súdnej právomoci a povahu veci.
6. Návrh na určenie toho, či sú dodržané požiadavky podľa odseku 5 [(ďalej len ‚test nezávislosti a nestrannosti‘)], možno podať proti sudcovi [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] alebo sudcovi delegovanému na tento súd, pridelenému do rozhodovacieho zloženia, ktoré preskúmava:
(1) opravný prostriedok;
…
7. Každý účastník konania pred [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] v prípadoch uvedených v odseku 6 má právo podať takýto návrh.
…
9. Návrh musí spĺňať požiadavky stanovené pre procesný úkon a okrem toho musí obsahovať:
(1) návrh na určenie, či sú v danom prípade dodržané podmienky uvedené v odseku 5;
(2) okolnosti odôvodňujúce návrh a podporné dôkazy na podloženie týchto okolností.
10. Návrh, ktorý nespĺňa podmienky uvedené v článku 29 ods. 9 zákona o Najvyššom súde, sa zamietne ako neprípustný bez výzvy na odstránenie formálnych nedostatkov. Návrh podaný po uplynutí lehoty alebo neprípustný z iného dôvodu sa takisto zamietne ako neprípustný
…
15. Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] preskúma návrh na neverejnom zasadnutí v rozhodovacom zložení pozostávajúcom z piatich sudcov, ktorí boli náhodne vybratí spomedzi všetkých členov [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)], a to po vypočutí sudcu, ktorého sa návrh týka, pokiaľ výsluch nie je nemožný alebo veľmi zložitý. Sudca môže predložiť svoje pripomienky písomne. Dotknutý sudca je z náhodného výberu vylúčený.
…
18. Ak Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) návrhu vyhovie, vylúči príslušného sudcu z konania v danej veci. Vylúčenie sudcu v jednej veci nemôže byť dôvodom na vylúčenie tohto sudcu v iných veciach, ktoré sa prejednávajú za jeho účasti.
…
21. Proti uzneseniu vydanému po preskúmaní návrhu možno podať opravný prostriedok na [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] rozhodujúci v rozhodovacom zložení siedmich sudcov, ktorí boli náhodne vybratí spomedzi všetkých členov [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)]. Dotknutý sudca a sudca, ktorý sa podieľal na vydaní napadnutého uznesenia, sú z náhodného výberu vylúčení.“
Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky
4 Spor vo veci samej medzi C. Limited, írskou spoločnosťou, a M. S., írskym štátnym príslušníkom, sa týka ich príslušných práv a povinností v súvislosti s právnymi aktmi uzavretými v Poľsku.
5 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava, Poľsko) rozsudkom z 10. júna 2021 uložil M. S. povinnosť zaplatiť spoločnosti C. Limited sumu zodpovedajúcu výške pohľadávky tejto poslednej uvedenej spoločnosti.
6 Dňa 29. júla 2021 M. S. požiadal High Court (Vyšší súd, Írsko) na základe ustanovení článku 46 v spojení s článkom 45 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1) o odmietnutie uznania a výkonu rozsudku, ktorý vydal Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava), z dôvodu, že jeho právo na súd vopred zriadený zákonom bolo porušené tým, že v rozhodovacom zložení, ktoré vydalo tento rozsudok, bol prítomný sudca, ktorý bol pridelený poľským ministrom spravodlivosti na dobu neurčitú.
7 M. S. zároveň podal proti tomuto rozsudku Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava) kasačný opravný prostriedok na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd). Na preskúmanie tohto opravného prostriedku bolo určené trojčlenné rozhodovacie zloženie vrátane sudcu JG.
8 Spoločnosť C. Limited podala návrh na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti týkajúci sa sudcu JG v súlade s postupom stanoveným v článku 29 zákona o Najvyššom súde.
9 S cieľom preukázať, že sudca JG nespĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti, C. Limited poukázala na rôzne okolnosti, a to najmä na tie, ktoré sa týkali jeho menovania.
10 V prvom rade C. Limited tvrdila, že sudca JG bol 10. októbra 2018 vymenovaný za sudcu občianskoprávneho senátu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) na základe uznesenia Krajowa Rada Sądownictwa (Štátna súdna rada, Poľsko) (ďalej len „KRS“) č. 330/2018, hoci výkon tohto uznesenia bol 27. septembra 2018 pozastavený na základe rozhodnutia Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko). Rozsudkom zo 6. mája 2021 tento posledný uvedený súd zrušil toto uznesenie.
11 V druhom rade sa C. Limited odvolávala na správanie sudcu JG po jeho vymenovaní do občianskoprávneho senátu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) a v tejto súvislosti poukázala na vyhlásenie z 28. novembra 2019, podpísané niektorými sudcami tohto senátu, vrátane JG, podľa ktorého sa rozsudok z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu) (C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982), neuplatňuje na sudcov uvedeného senátu vymenovaných na základe uznesenia KRS prijatého v jej novom zložení.
12 V treťom rade C. Limited poukázala na skutočnosť, že M. S. sa snaží dosiahnuť, aby írske súdy odmietli vyhlásiť rozsudok Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava) za vykonateľný, pričom sa v tejto súvislosti dovoláva porušenia svojho práva na to, aby jej vec bola prejednaná nezávislým a nestranným súdom vopred zriadeným zákonom. Za týchto okolností musí konanie na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) podľa C. Limited prebiehať pred sudcami, o ktorých nezávislosti a nestrannosti neexistujú žiadne pochybnosti.
13 V súlade s postupom stanoveným v článku 29 zákona o Najvyššom súde bolo náhodne vybratých päť sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) do rozhodovacieho zloženia, ktoré má rozhodovať o návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti. Toto zloženie pozostáva z dvoch sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) vymenovaných pred rokom 2018 a troch sudcov vymenovaných na návrh KRS v jej novom zložení.
14 V rámci preskúmania prípustnosti tohto návrhu spoločnosti C. Limited má predkladajúci vnútroštátny súd rozhodujúci v jednočlennom rozhodovacom zložení pozostávajúcom zo sudcu spravodajcu, ktorý je zároveň predsedom uvedeného päťčlenného rozhodovacieho zloženia, pochybnosti o výklade článku 29 ods. 5 zákona o Najvyššom súde vzhľadom na ustanovenia článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty.
15 V tejto súvislosti tento súd poukazuje na dva výklady tohto ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúceho sa uplatňovania testu nezávislosti a nestrannosti, ktoré vyplývajú z judikatúry Sąd Najwyższy (Najvyšší súd).
16 Podľa prvého tzv. striktného výkladu sa návrhy založené na článku 29 ods. 5 zákona o Najvyššom súde v štádiu preskúmania ich prípustnosti zamietajú, ak sú založené výlučne na okolnostiach súvisiacich s vymenovaním dotknutého sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd). Podľa tohto výkladu totiž návrh na vykonanie testu musí spresniť na jednej strane tieto okolnosti, ako aj správanie tohto sudcu po tomto vymenovaní, ktoré umožňujú dospieť k záveru, že požiadavky nezávislosti a nestrannosti nie sú vo vzťahu k nemu splnené, a na druhej strane vplyv porušenia týchto požiadaviek na výsledok veci, v ktorej bol tento návrh podaný, vzhľadom na jej povahu.
17 Podľa druhého výkladu sa návrhy podané podľa článku 29 ods. 5 zákona o Najvyššom súde musia preskúmať širšie na základe spoločného uznesenia prijatého občianskoprávnym a trestným senátom, ako aj senátom pre pracovnoprávne veci a veci sociálneho zabezpečenia Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) 23. januára 2020, v ktorom sa konštatovalo, že KRS, ktorá od nadobudnutia účinnosti zákona z 8. decembra 2017 priamo podlieha politickým orgánom, nie je nezávislým orgánom. Podľa tohto uznesenia rozhodovacie zloženie, medzi ktorého členmi je osoba vymenovaná do funkcie sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) na návrh KRS v jej novom zložení, predstavuje súd, ktorý je protiprávne zložený, takže dotknuté súdne konanie je neplatné.
18 V prejednávanej veci sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či je splnená požiadavka nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom, keď sa na troch členov rozhodovacieho zloženia pozostávajúceho z piatich sudcov, ktorí boli náhodne vybratí na účely preskúmania návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti, ktorý podala C. Limited, vzťahuje uznesenie troch senátov uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. Podľa tohto súdu by sa sudcovia vymenovaní na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) na návrh KRS v jej novom zložení nemali zúčastňovať na preskúmaní tohto druhu návrhov, pretože by to porušilo právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti sa uvedený súd zamýšľa, akým spôsobom sa majú tieto návrhy posudzovať v súlade s požiadavkami článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty.
19 Za týchto okolností Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) v jednočlennom rozhodovacom zložení rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že už samotné okolnosti vymenovania do funkcie sudcu môžu samy osebe poukazovať na nesplnenie požiadaviek nezávislosti a nestrannosti sudcu, ak vedú k zriadeniu súdu, ktorý porušuje právo jednotlivca na [nezávislý a nestranný] súd [vopred zriadený zákonom], alebo prípadne nesplnenie týchto podmienok spočíva v tom, že sudca pasívne akceptuje (výkonom rozhodovacej činnosti) nedostatky v konaní o jeho vymenovaní za sudcu, ktoré majú za následok zriadenie súdu, ktorý porušuje právo jednotlivca na [taký] súd?
2. Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že vo veci tzv. testu [nezávislosti a] nestrannosti sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) nesmú rozhodovať sudcovia, ktorých účasť v rozhodovacom zložení z dôvodu ich vymenovania do funkcie sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) na návrh [KRS] [novo]zriadenej… porušuje právo jednotlivca na súd?
3. V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) je povinný zriadiť vo veci tzv. testu [nezávislosti a] nestrannosti rozhodovacie zloženie bez účasti takýchto sudcov a v krajnom prípade vylúčiť uplatnenie vnútroštátneho ustanovenia, ktoré v takýchto veciach stanovuje rozhodovacie zloženie pozostávajúce z piatich sudcov, a preskúmať návrh bez účasti takýchto sudcov v inom rozhodovacom zložení stanovenom vnútroštátnym právom?“
O prípustnosti prejudiciálnych otázok
20 C. Limited v podstate tvrdí, že prvá otázka je neprípustná, pretože odpoveď Súdneho dvora nie je potrebná na účely preskúmania jej návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti. Podľa C. Limited sa tento návrh zakladá nielen na okolnostiach súvisiacich s vymenovaním dotknutého sudcu, ale aj na ďalších skutočnostiach, ako je správanie daného sudcu po jeho vymenovaní. Tento návrh teda spĺňa požiadavky článku 29 zákona o Najvyššom súde, a preto musí byť predmetom meritórneho preskúmania bez ohľadu na odpoveď Súdneho dvora na túto otázku.
21 V tejto súvislosti treba uviesť, že návrh na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti vo veci samej sa zakladá na viacerých skutočnostiach, z ktorých niektoré sa netýkajú okolností súvisiacich s vymenovaním dotknutého sudcu. Táto skutočnosť však nestačí na to, aby sa prvá otázka stala irelevantnou pre riešenie sporu.
22 Prvou otázkou sa totiž predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že okolnosti súvisiace s vymenovaním sudcu môžu samy osebe viesť k tomu, že sudca nespĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti vyžadované podľa týchto ustanovení. Ak by Súdny dvor odpovedal na túto otázku kladne a ak by podmienky vymenovania dotknutého sudcu, ktoré uvádza žalobkyňa vo veci samej, boli v prejednávanej veci preukázané, predkladajúci vnútroštátny súd by mohol konštatovať nedodržanie týchto požiadaviek bez toho, aby musel preskúmať ostatné skutočnosti uvedené na podporu návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti. Odpoveď na prvú otázku teda môže sama osebe určiť výsledok sporu vo veci samej.
23 Na pojednávaní účastníci konania diskutovali aj o prípustnosti druhej a tretej otázky. V tejto súvislosti sa v podstate tvrdilo, že predkladajúci vnútroštátny súd nemusí byť schopný zohľadniť odpovede Súdneho dvora. V prejednávanej veci totiž predkladajúci vnútroštátny súd zasadá v jednočlennom rozhodovacom zložení pozostávajúcom zo sudcu spravodajcu, ktorý je tiež predsedom päťčlenného rozhodovacieho zloženia povereného preskúmaním návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti podaného žalobkyňou vo veci samej. Takáto okolnosť by mohla vyvolať pochybnosti, pokiaľ ide o možnosť tohto súdu účinne uplatniť výklad práva Únie podaný Súdnym dvorom. Okrem toho bolo konštatované, že zákon o Najvyššom súde neobsahuje osobitné pravidlá o vylúčení sudcov, ktorí sú po náhodnom výbere pridelení do rozhodovacieho zloženia, ktoré má rozhodovať o návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti. Za týchto podmienok existuje neistota, pokiaľ ide o možnosť predkladajúceho vnútroštátneho súdu odstrániť všetky ťažkosti, ktoré by Súdny dvor mohol identifikovať pri odpovedi na druhú a tretiu otázku.
24 V tejto súvislosti treba konštatovať, že predkladajúci vnútroštátny súd je zložený z predsedu päťčlenného rozhodovacieho zloženia, ktoré rozhoduje o návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti, pričom práve tento predseda je autorom návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Ako však uviedol generálny advokát v bode 38 svojich návrhov, poľská vláda na pojednávaní potvrdila, že podľa poľského práva môže predseda rozhodovacieho zloženia prijať rôzne opatrenia, aby zabránil jeho protiprávnemu zloženiu. Námietky vznesené proti prípustnosti druhej a tretej otázky treba preto zamietnuť.
25 Všetky tri prejudiciálne otázky sú teda prípustné.
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
26 Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že okolnosti súvisiace s vymenovaním sudcu môžu samy osebe viesť k porušeniu práva na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom v zmysle týchto ustanovení.
27 Na úvod treba pripomenúť, že ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, hoci organizácia súdnictva v členských štátoch, najmä zriadenie, zloženie, právomoci a fungovanie vnútroštátnych súdov, patrí do právomoci týchto štátov, tieto štáty sú pri výkone tejto právomoci povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie, a najmä z článku 19 ZEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 44, ako aj citovanú judikatúru, a z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 28].
28 V tejto súvislosti zásada účinnej súdnej ochrany, na ktorú odkazuje článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá bola zakotvená najmä v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), ktorému zodpovedá článok 47 druhý odsek Charty. Toto posledné uvedené ustanovenie sa teda musí náležite zohľadniť na účely výkladu tohto článku 19 ods. 1 druhého pododseku [pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 45, ako aj citovanú judikatúru, a z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 42].
29 Záruky prístupu k nezávislému a nestrannému súdu vopred zriadenému zákonom, a najmä záruky, ktoré vymedzujú tento pojem, ako aj zloženie tohto súdu, predstavujú základný kameň práva na spravodlivý proces. Overenie toho, či je súd z hľadiska svojho zloženia takýmto súdom, pokiaľ v tejto otázke vzniknú vážne pochybnosti, je nevyhnutné vzhľadom na dôveru, ktorú musia súdy demokratickej spoločnosti vzbudzovať u osoby podliehajúcej súdnej právomoci [rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 69 a citovaná judikatúra].
30 Podľa ustálenej judikatúry záruky nezávislosti a nestrannosti takto vyžadované podľa práva Únie stanovujú ako požiadavku existenciu pravidiel, najmä pokiaľ ide o zloženie dotknutého orgánu, menovanie, funkčné obdobia, ako aj dôvody zdržania sa hlasovania, vylúčenia pre zaujatosť a odvolania jeho členov, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti vo vnímaní osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť uvedeného orgánu vonkajšími činiteľmi a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom [rozsudky zo 6. októbra 2021, W.Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie), C‑487/19, EU:C:2021:798, bod 109, ako aj z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 70].
31 Súdny dvor s odkazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodol, že hoci právo na „súd vopred zriadený zákonom“ predstavuje samostatné právo, toto právo má veľmi úzke väzby so zárukami „nezávislosti“ a „nestrannosti“. Konkrétne v súlade so zásadou deľby moci, ktorou sa vyznačuje fungovanie právneho štátu, musí byť zaručená najmä nezávislosť súdov vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej moci [rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 72 a citovaná judikatúra].
32 Navyše cieľom požiadavky „súdu vopred zriadeného zákonom“ v zmysle práva Únie je zabrániť tomu, aby bola organizácia súdneho systému ponechaná na voľnú úvahu výkonnej moci, a zabezpečiť, aby sa táto oblasť spravovala zákonom prijatým zákonodarnou mocou spôsobom, ktorý je v súlade s normami vymedzujúcimi výkon jej právomoci. Tento výraz odráža najmä hodnotu dodržiavania zásad právneho štátu a týka sa nielen právneho základu samotnej existencie súdu, ale tiež zloženia rozhodovacieho zloženia v každej veci, ako aj každého iného ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorého nedodržanie spôsobuje protiprávnosť účasti jedného alebo viacerých sudcov na preskúmaní veci, čo zahŕňa najmä ustanovenia týkajúce sa nezávislosti a nestrannosti členov príslušného súdu [pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 2020, Preskúmanie Simpson/Rada a HG/Komisia, C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, bod 73, ako aj citovanú judikatúru; zo 6. októbra 2021, W.Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie), C‑487/19, EU:C:2021:798, bod 129, a z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 73].
33 Je teda nevyhnutné, aby hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá, ktorými sa riadi prijímanie rozhodnutí o vymenovaní sudcov, boli také, aby u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemohli po vymenovaní dotknutých osôb vyvolať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu vo vzťahu k jednotlivým záujmom, o ktorých rozhodujú. Na tento účel je dôležité najmä to, aby boli uvedené podmienky a postupy navrhnuté tak, aby spĺňali požiadavky pripomenuté v predchádzajúcom bode tohto rozsudku [rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 74 a citovaná judikatúra].
34 Pokiaľ ide konkrétnejšie o postup vymenovania sudcov, Súdny dvor rozhodol, že so zreteľom na vážne dôsledky, ktoré má tento proces pre riadne fungovanie a legitimitu súdnej moci v demokratickom štáte, ktorý sa riadi vládou práva, takýto proces nevyhnutne predstavuje prvok vlastný pojmu „súd vopred zriadený zákonom“ v zmysle článku 47 druhého odseku Charty, pričom treba spresniť, že nezávislosť súdu sa v zmysle tohto ustanovenia meria najmä spôsobom, akým boli jeho členovia menovaní [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 75 a citovanú judikatúru].
35 Je pravda, že akékoľvek pochybenie, ku ktorému môže dôjsť v priebehu postupu vymenovania sudcu, nemôže spochybniť nezávislosť a nestrannosť tohto sudcu, a teda ani postavenie rozhodovacieho zloženia, v ktorom sudca zasadá, ako „nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom“ v zmysle práva Únie [rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 76 a citovaná judikatúra].
36 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že nezrovnalosť, ku ktorej došlo pri vymenovaní sudcov v rámci príslušného súdneho systému, predstavuje porušenie požiadavky na súd zriadený zákonom, najmä ak má táto nezrovnalosť takú povahu a závažnosť, že vytvára skutočné riziko, že iné zložky moci, najmä výkonná moc, by mohli vykonávať nenáležitú diskrečnú právomoc, ktorá ohrozuje integritu výsledku, ku ktorému vedie postup vymenovania, a teda vyvoláva legitímnu pochybnosť v mysli osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť dotknutého sudcu alebo sudcov, čo je prípad, keď sú dotknuté základné pravidlá, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť vytvárania a fungovania tohto súdneho systému [pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 2020, Réexamen Simpson/Rada a HG/Komisia, C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, bod 75, ako aj z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 77 a citovanú judikatúru].
37 Konštatovanie týkajúce sa existencie porušenia požiadavky na „súd vopred zriadený zákonom“ a dôsledkov takéhoto porušenia podlieha celkovému posúdeniu viacerých skutočností, ktoré posudzované ako celok prispievajú ku vzniku oprávnených pochybností u osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť sudcov [rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 78 a citovaná judikatúra].
38 Na základe judikatúry pripomenutej v bodoch 29 až 31 tohto rozsudku Súdny dvor v bode 77 rozsudku z 21. decembra 2023, Krajowa Rada Sądownictwa (Zotrvanie v sudcovskej funkcii) (C‑718/21, EU:C:2023:1015), v súvislosti s posúdením, či Izba Kontroli Nadzwyczajnej i Spraw Publicznych (senát pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné) na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) má postavenie „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, konštatoval, že tak systémové, ako aj konkrétne skutočnosti, posudzované spoločne, ktoré charakterizovali vymenovanie viacerých sudcov v rámci tohto orgánu, majú za následok, že tento orgán nemá postavenie „nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom“ v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2025, AW „T“, C‑225/22, EU:C:2025:649, body 49 a 50).
39 Rovnako v bodoch 35 a 37 rozsudku zo 7. novembra 2024, Prezes Urzędu Ochrony Konkurencji i Konsumentów (C‑326/23, EU:C:2024:940), Súdny dvor konštatoval, že nedostatky, ktoré ovplyvnili postup vymenovania samosudcu tvoriaceho orgán, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania a ktorý bol vymenovaný do občianskoprávneho senátu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), sú totožné s nedostatkami, ktoré ovplyvnili postup vymenovania sudcov senátu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné, a sú samy osebe dostatočné na to, aby vyvolali oprávnené a vážne pochybnosti u osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť tohto sudcu, takže tento sudca nie je „súdnym orgánom“ v zmysle článku 267 ZFEÚ.
40 Ako uviedol generálny advokát v bode 52 svojich návrhov, niektoré nedostatky v postupe vymenovania sudcov môžu samy osebe naznačovať, že dotknutí sudcovia nespĺňajú požiadavky nezávislosti a nestrannosti. V takýchto prípadoch nemožno od účastníka konania, ktorý nastoľuje otázku splnenia týchto požiadaviek, vyžadovať, aby predložil dodatočné dôkazy na podporu údajného porušenia týchto požiadaviek.
41 Pokiaľ ide o návrh na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti sudcu, ktorý je súčasťou rozhodovacieho zloženia, s cieľom určiť, či toto zloženie spĺňa požiadavky nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, účastník konania, ktorý podal takýto návrh, by teda mal mať možnosť uviesť tvrdenia založené výlučne na okolnostiach súvisiacich s vymenovaním tohto sudcu a preukazujúcich, že pri tejto príležitosti došlo k nezrovnalosti takej povahy a závažnosti, že u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvoláva pochybnosti, pokiaľ ide o jeho nezávislosť a nestrannosť vo vzťahu k výkonnej alebo zákonodarnej moci, bez toho, aby bolo potrebné odvolávať sa na iné skutočnosti.
42 V prípade, že by sudcovia Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) uplatňovali ustanovenia článku 29 ods. 5 a 9 zákona o Najvyššom súde v tom zmysle, že by účastníkovi konania, ktorý žiada o vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti sudcu, ukladali povinnosť, aby v súlade s tým, čo bolo uvedené v bode 16 tohto rozsudku, predložil ďalšie skutočnosti týkajúce sa správania tohto sudcu po jeho vymenovaní, ktoré môžu charakterizovať porušenie požiadaviek nezávislosti a nestrannosti, ktoré sa na neho vzťahujú, pričom tento účastník konania by musel tiež spresniť vplyv tohto porušenia na výsledok danej veci, takéto uplatňovanie by bolo v rozpore s ustanoveniami článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty.
43 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že okolnosti súvisiace s vymenovaním sudcu môžu samy osebe viesť k porušeniu práva na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom v zmysle týchto ustanovení, ak tieto okolnosti zahŕňajú nezrovnalosť takej povahy a závažnosti, že u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvoláva oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť alebo nestrannosť tohto sudcu.
O druhej otázke
44 Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bolo overenie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti týkajúcich sa sudcu pôsobiaceho na súde, a tým aj práva na súd vopred zriadený zákonom v zmysle týchto ustanovení, zverené rozhodovaciemu zloženiu tohto súdu zahŕňajúcemu jedného alebo viacerých sudcov, ktorí sa z dôvodu podmienok svojho vymenovania nachádzajú v rovnakej situácii ako sudca, ktorý je predmetom tohto overenia.
45 V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 28 tohto rozsudku, zásada účinnej súdnej ochrany, na ktorú odkazuje článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie vyplývajúcu z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, ktorá bola zakotvená najmä v článku 6 ods. 1 EDĽP, ktorému zodpovedá článok 47 druhý odsek Charty.
46 Navyše v rozsahu, v akom Charta stanovuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným EDĽP, cieľom článku 52 ods. 3 Charty je zabezpečiť potrebnú koherenciu medzi právami obsiahnutými v Charte a zodpovedajúcimi právami zaručenými EDĽP, a to bez toho, aby tým bola narušená autonómia práva Únie. Podľa Vysvetliviek k Charte základných práv (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17) článok 47 druhý odsek Charty zodpovedá článku 6 ods. 1 EDĽP. Súdny dvor preto musí dbať na to, aby výklad, ktorý podáva v prejednávanej veci, zabezpečil takú úroveň ochrany, ktorá nie je v rozpore s úrovňou zaručenou článkom 6 ods. 1 EDĽP, ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 46, ako aj citovanú judikatúru).
47 Na základe toho treba pripomenúť, že každý členský štát má podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ zabezpečiť, aby orgány, ktoré v zmysle práva Únie ako „súdne orgány“ môžu rozhodovať o otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu tohto práva, a z tohto dôvodu patria do jeho systému opravných prostriedkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, spĺňali požiadavky účinnej súdnej ochrany, vrátane požiadavky nezávislosti (rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 47, ako aj citovaná judikatúra).
48 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že požiadavka nezávislosti súdov, ktorá je vnútornou súčasťou výkonu úlohy rozhodovať ako súd, patrí do podstaty práva na účinnú súdnu ochranu a základného práva na spravodlivý proces, ktoré majú zásadný význam ako záruka ochrany všetkých práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, a zachovania spoločných hodnôt členských štátov uvedených v článku 2 ZEÚ, najmä hodnoty právneho štátu (rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 49, ako aj citovaná judikatúra).
49 Podľa ustálenej judikatúry má táto požiadavka nezávislosti dve hľadiská. Prvé, vonkajšie hľadisko, vyžaduje, aby dotknutý orgán vykonával svoje úlohy úplne samostatne, nikomu hierarchicky nepodliehal alebo nebol podriadený a od nikoho neprijímal príkazy alebo inštrukcie, bez ohľadu na ich pôvod, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia [rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 121, ako aj z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 50].
50 Druhé, vnútorné hľadisko, súvisí s pojmom „nestrannosť“ a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Toto hľadisko vyžaduje rešpektovanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu mimo striktného uplatnenia právneho predpisu [rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 122, ako aj z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 51].
51 Tieto záruky nezávislosti a nestrannosti vyžadujú existenciu pravidiel týkajúcich sa najmä zloženia dotknutého orgánu, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti u osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť tohto orgánu vonkajšími činiteľmi a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom [pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 123, ako aj z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 52].
52 Pokiaľ ide konkrétnejšie o zásadu nestrannosti, ako uviedol generálny advokát v bode 65 svojich návrhov, táto zásada si vyžaduje, aby sudcovia nemali žiadne osobné záujmy, zaujatosť alebo predpojatosť v sporoch, ktoré prejednávajú, a aby so všetkými účastníkmi zaobchádzali rovnako a spravodlivo.
53 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že nestrannosť zvyčajne znamená absenciu predpojatosti alebo zaujatosti, čo sa dá overiť rôznymi spôsobmi. Podľa tohto súdu sa nestrannosť musí posudzovať na základe subjektívneho prístupu spočívajúceho v zohľadnení osobného presvedčenia a správania daného sudcu s cieľom overiť, či tento sudca prejavil nejakú predpojatosť alebo zaujatosť vo veci, ktorá mu bola predložená, ale aj na základe objektívneho prístupu spočívajúceho v posúdení, či samotný súd a okrem iného jeho zloženie poskytli dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností, pokiaľ ide o jeho nestrannosť (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 15. októbra 2009, Micallef v. Malta, CE:ECHR:2009:1015JUD001705606, bod 93).
54 V rámci objektívneho posúdenia nestrannosti je potrebné položiť si otázku, či nezávisle od osobného správania sudcov niektoré overiteľné skutočnosti oprávňujú spochybniť ich nestrannosť. V danej oblasti môžu byť dôležité aj dojmy. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa pri rozhodovaní, či existujú dôvody pochybovať o tom, že tieto požiadavky nezávislosti alebo objektívnej nestrannosti nie sú v konkrétnej veci splnené, zohľadní názor účastníka konania, ktorý však nezohráva rozhodujúcu úlohu. Rozhodujúcou skutočnosťou je, či predmetné obavy možno považovať za objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 15. októbra 2009, Micallef v. Malta, CE:ECHR:2009:1015JUD001705606, body 96 a 98, ako aj rozsudok z 19. decembra 2024, Vivacom Bulgaria, C‑369/23, EU:C:2024:1043, bod 33 a citovanú judikatúru).
55 V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva tiež v podstate rozhodol, že účasť sudcov na rozhodnutí týkajúcom sa vylúčenia jedného z ich kolegov, ktorý je členom toho istého rozhodovacieho zloženia, môže odôvodniť výhradu založenú na porušení článku 6 ods. 1 EDĽP, ak sú sami predmetom takejto žiadosti o vylúčenie (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 22. septembra 1994, Debled v. Belgicko, CE:ECHR:1994:0922JUD002681891, bod 37).
56 Členovia rozhodovacieho zloženia, ktoré má rozhodnúť o otázke, či účasť sudcu v danom orgáne môže porušovať požiadavku súdu vopred zriadeného zákonom, sa teda nemôžu nachádzať v rovnakej situácii ako tento sudca. Totožnosť okolností súvisiacich s ich vlastným vymenovaním za sudcov a s jeho vymenovaním totiž môže u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvolať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neutralitu tohto zloženia vo vzťahu k protichodným záujmom. Z toho vyplýva, že členovia uvedeného zloženia nemôžu skúmať otázku nezávislosti a nestrannosti uvedeného sudcu, ak sa nachádzajú v rovnakých situáciách.
57 V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že ustanovenia týkajúce sa konania začatého žalobkyňou vo veci samej nadobudli účinnosť v priebehu roka 2022 v dôsledku zmeny zákona o Najvyššom súde s cieľom zaručiť právo osôb podliehajúcich súdnej právomoci na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty. Toto konanie umožňuje účastníkom konania na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) podať návrh na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti sudcu tohto súdu povereného rozhodovaním vo veci, ktorá sa ich týka, s cieľom zistiť, či sudca určený na rozhodovanie v ich veci spĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti, pričom preskúmanie tohto návrhu je zverené osobitnému rozhodovaciemu zloženiu pozostávajúcemu z piatich sudcov, ktorí boli náhodne vybratí spomedzi sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), s vylúčením sudcu, ktorého sa uvedený návrh týka.
58 Rozhodovacie zloženie na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktoré má na základe článku 29 zákona o Najvyššom súde preskúmať otázku nezávislosti a nestrannosti sudcu tohto súdu, tak musí spĺňať požiadavky nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom v zmysle ustanovení článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty.
59 Predkladajúci vnútroštátny súd sa konkrétne pýta, či sudca vymenovaný na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) na návrh KRS v jej novom zložení môže byť členom päťčlenného rozhodovacieho zloženia, ktoré má rozhodovať o návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti podaného podľa článku 29 zákona o Najvyššom súde, ak sú podmienky jeho vlastného vymenovania zhodné s podmienkami vymenovania sudcu, ktorý je predmetom tohto návrhu.
60 V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v rámci rozhodovacieho zloženia na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktoré je poverené preskúmaním návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti vo veci samej, boli traja sudcovia vymenovaní najmä na návrh KRS v jej novom zložení a že jeden z týchto troch sudcov už bol vylúčený z inej veci na základe rovnakého konania, o ktorého uplatnenie požiadala žalobkyňa vo veci samej.
61 Ako teda bolo uvedené v bode 56 tohto rozsudku, ak bol sudca pôsobiaci na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) vymenovaný za rovnakých okolností, ako sú okolnosti, ktoré súviseli s vymenovaním sudcu, ktorý je predmetom návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti, a ktoré práve tento návrh odôvodňujú, nemožno pripustiť, aby tento prvý sudca mohol zasadať v rozhodovacom zložení tohto súdu, ktoré je poverené rozhodnúť o tomto návrhu.
62 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bolo overenie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti týkajúcich sa sudcu pôsobiaceho na súde, a tým aj práva na súd vopred zriadený zákonom v zmysle týchto ustanovení, zverené rozhodovaciemu zloženiu tohto súdu zahŕňajúcemu jedného alebo viacerých sudcov, ktorí sa z dôvodu podmienok svojho vymenovania nachádzajú v rovnakej situácii ako sudca, ktorý je predmetom tohto overenia.
O tretej otázke
63 Svojou treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak rozhodovacie zloženie súdu, ktoré má rozhodovať o návrhu na overenie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti člena tohto súdu, samo porušuje právo na súd vopred zriadený zákonom z dôvodu prítomnosti sudcu v jeho zložení, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, je predmetný súd povinný dbať na to, aby sa takýto sudca nezúčastnil na preskúmaní tohto návrhu, a v prípade potreby musí vylúčiť uplatnenie vnútroštátnych pravidiel určujúcich zloženie tohto rozhodovacieho zloženia, aby uvedený návrh mohol byť preskúmaný orgánom, ktorý je v súlade s týmito ustanoveniami práva Únie.
64 Z tejto otázky tak vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý má preskúmať nezávislosť a nestrannosť niektorých sudcov, je povinný zabezpečiť, aby jeho rozhodovacie zloženie, ktoré vykonáva toto preskúmanie, nezahŕňalo sudcov, ktorí nespĺňajú tieto požiadavky, a ak áno, aké opatrenia je tento súd povinný prijať na tento účel.
65 Podľa ustálenej judikatúry zásada prednosti práva Únie zakotvuje prednostné postavenie tohto práva pred právom členských štátov. Táto zásada preto ukladá všetkým orgánom členských štátov povinnosť zaručiť plný účinok jednotlivých noriem Únie, pričom právo členských štátov nemôže mať vplyv na účinok priznaný týmto rôznym normám na území uvedených štátov [rozsudok z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562, bod 61, ako aj citovaná judikatúra].
66 Uvedená zásada tak najmä vyžaduje, aby každý vnútroštátny súd, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva Únie, zabezpečil plný účinok požiadaviek tohto práva v spore, o ktorom rozhoduje, pričom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní akúkoľvek vnútroštátnu právnu úpravu alebo prax, ktorá je v rozpore s ustanovením práva Únie, ktoré má priamy účinok, a to bez toho, aby musel požiadať alebo vyčkať na predchádzajúce zrušenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy alebo praxe zákonodarnou cestou alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom. Dodržiavanie uvedenej povinnosti je nevyhnutné najmä na zaručenie rovnosti členských štátov pred Zmluvami a je vyjadrením zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ [rozsudok z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562, bod 62, ako aj citovaná judikatúra].
67 Súdny dvor pritom už rozhodol, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ vykladaný s prihliadnutím na článok 47 Charty, ktorý ukladá členským štátom jasnú a presnú povinnosť dosiahnuť výsledok, ktorá nie je spojená s nijakou podmienkou, najmä pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť súdov, ktoré majú vykladať a uplatňovať právo Únie, a o požiadavku, aby tieto súdy boli zriadené zákonom, má takýto priamy účinok, ktorý znamená, že sa neuplatní akékoľvek ustanovenie vnútroštátneho práva, vnútroštátna judikatúra alebo prax, ktoré sú v rozpore s týmito ustanoveniami práva Únie, ako ich vykladá Súdny dvor [rozsudok z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562, bod 63, ako aj citovaná judikatúra].
68 Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že aj v prípade neexistencie vnútroštátnych legislatívnych opatrení, ktorými by sa ukončilo nesplnenie povinnosti konštatované Súdnym dvorom, vnútroštátnym súdom prináleží prijať všetky opatrenia na uľahčenie dosiahnutia plného účinku práva Únie v súlade so závermi uvedenými v rozsudku, ktorým sa konštatuje toto nesplnenie povinnosti. Okrem toho uvedené súdy sú podľa zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ povinné odstrániť protiprávne dôsledky takéhoto porušenia práva Únie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. marca 2022, Grossmania, C‑177/20, EU:C:2022:175, body 38 a 63, ako aj citovanú judikatúru, a z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562, bod 64].
69 Na účely splnenia povinností pripomenutých v bodoch 65 až 68 tohto rozsudku musí vnútroštátny súd v čo najväčšej možnej miere vykladať príslušnú vnútroštátnu právnu úpravu spôsobom, ktorý je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Únie. Ak však takýto výklad neumožňuje vyhnúť sa porušeniu práva osôb podliehajúcich súdnej právomoci na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom, tento súd je na účely zaručenia prednosti práva Únie povinný neuplatniť predmetné vnútroštátne ustanovenia, najmä ak by tieto ustanovenia viedli k tomu, že vec by bola preskúmaná sudcami, ktorí by mohli byť alebo sa javia byť bez požadovanej nestrannosti [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2021, W.Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie), C‑487/19, EU:C:2021:798, body 159 a 161, ako aj z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562, bod 65].
70 Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ však neukladá členským štátom jednotný model na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany ani na obnovenie dôvery v súdny systém, ktorú verejnosť stratila z dôvodu systémových nezrovnalostí pri vymenúvaní na miesta sudcu [rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 64].
71 Právnemu poriadku dotknutého členského štátu teda prináleží stanoviť procesné pravidlá umožňujúce zabezpečiť, aby návrh na overenie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti člena súdu bol preskúmaný rozhodovacím zložením, ktoré spĺňa požiadavky vyplývajúce zo základného práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.
72 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak rozhodovacie zloženie súdu, ktoré má rozhodovať o návrhu na overenie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti člena tohto súdu, samo porušuje právo na súd vopred zriadený zákonom z dôvodu prítomnosti sudcu v jeho zložení, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, je predmetný súd povinný dbať na to, aby sa takýto sudca nezúčastnil na preskúmaní tohto návrhu, a v prípade potreby musí vylúčiť uplatnenie vnútroštátnych pravidiel určujúcich zloženie tohto rozhodovacieho zloženia, aby uvedený návrh mohol byť preskúmaný orgánom, ktorý je v súlade s týmito ustanoveniami práva Únie. Z rozhodovacieho zloženia povereného vykonaním tohto preskúmania musia byť najmä vylúčení sudcovia, ktorí nespĺňajú požiadavky požadovanej nestrannosti. Právnemu poriadku dotknutého členského štátu prináleží stanoviť procesné pravidlá umožňujúce zabezpečiť, aby taký návrh bol prejednaný rozhodovacím zložením, ktoré spĺňa požiadavky vyplývajúce zo základného práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.
O trovách
73 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
1. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie
sa má vykladať v tom zmysle, že:
okolnosti súvisiace s vymenovaním sudcu môžu samy osebe viesť k porušeniu práva na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom v zmysle týchto ustanovení, ak tieto okolnosti zahŕňajú nezrovnalosť takej povahy a závažnosti, že u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvoláva oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť alebo nestrannosť tohto sudcu.
2. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni tomu, aby bolo overenie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti týkajúcich sa sudcu pôsobiaceho na súde, a tým aj práva na súd vopred zriadený zákonom v zmysle týchto ustanovení, zverené rozhodovaciemu zloženiu tohto súdu zahŕňajúcemu jedného alebo viacerých sudcov, ktorí sa z dôvodu podmienok svojho vymenovania nachádzajú v rovnakej situácii ako sudca, ktorý je predmetom tohto overenia.
3. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv
sa má vykladať v tom zmysle, že:
v prípade, ak rozhodovacie zloženie súdu, ktoré má rozhodovať o návrhu na overenie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti člena tohto súdu, samo porušuje právo na súd vopred zriadený zákonom z dôvodu prítomnosti sudcu v jeho zložení, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, je predmetný súd povinný dbať na to, aby sa takýto sudca nezúčastnil na preskúmaní tohto návrhu, a v prípade potreby musí vylúčiť uplatnenie vnútroštátnych pravidiel určujúcich zloženie tohto rozhodovacieho zloženia, aby uvedený návrh mohol byť preskúmaný orgánom, ktorý je v súlade s týmito ustanoveniami práva Únie. Z rozhodovacieho zloženia povereného vykonaním tohto preskúmania musia byť najmä vylúčení sudcovia, ktorí nespĺňajú požiadavky požadovanej nestrannosti. Právnemu poriadku dotknutého členského štátu prináleží stanoviť procesné pravidlá umožňujúce zabezpečiť, aby taký návrh bol prejednaný rozhodovacím zložením, ktoré spĺňa požiadavky vyplývajúce zo základného práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.
Podpisy
* Jazyk konania: poľština.
i Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.