<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T-402/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015TJ0402</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:107">EU:T:2018:107</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>7</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>7</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20180301">1. 3. 2018</DATE> – Vec T‑402/15 [<HT TYPE="ITALIC">Výňatky</HT>]</HT></P><P><HT TYPE="SC">Poľsko/Komisia</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok všeobecného súdu</HT> (siedma komora)</P><P>z <DATE ISO="20180301">1. marca 2018</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: poľština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>EFRR</KEYWORD><KEYWORD>Zamietnutie potvrdenia finančného príspevku na veľký projekt</KEYWORD><KEYWORD>Článok 41 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1083/2006</KEYWORD><KEYWORD>Posúdenie prínosu veľkého projektu k dosiahnutiu cieľov operačného programu</KEYWORD><KEYWORD>Článok 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006</KEYWORD><KEYWORD>Prekročenie lehoty</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci T‑402/15,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Poľská republika</HT>, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,</P><PARTY.STATUS>žalobkyňa,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Európskej komisii</HT>, v zastúpení: B.‑R. Killmann a M. Siekierzyńska, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><P>ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2015) 3228 final z <DATE ISO="20150511">11. mája 2015</DATE> zamietajúceho potvrdenie finančného príspevku z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) Poľskej republike na veľký projekt <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>Európske centrum spoločných služieb – Inteligentné logistické systémy<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/> v rámci prioritnej osi č. 4 operačného programu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>Inovatívne hospodárstvo<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>,</P><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),</P><P>v zložení: predsedníčka komory V. Tomljenović, sudcovia A. Marcoulli (spravodajkyňa) a A. Kornezov,</P><P>tajomník: E. Coulon,</P></PREAMBLE.INIT><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0002"><P>Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.</P></NOTE></HT></P></TI><STI><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></STI></TITLE></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20150722">22. júla 2015</DATE> Poľská republika podala predmetnú žalobu. Poľská republika navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zrušil napadnuté rozhodnutie,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20151104">4. novembra 2015</DATE> Komisia podala do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie k žalobe. Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zamietol žalobu ako nedôvodnú,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Poľskú republiku na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Poľská republika <DATE ISO="20160105">5. januára 2016</DATE> predložila repliku a Komisia <DATE ISO="20160311">11. marca 2016</DATE> predložila dupliku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Žiadny z účastníkov konania nepožadoval, aby sa konalo pojednávanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Všeobecný súd (siedma komora) podľa článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodol, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny stav</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Poľská republika na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody, pričom prvý žalobný dôvod je v podstate založený jednak na porušení článku 41 ods. 1 v spojení s článkom 56 ods. 3 a článkom 60 písm. a) nariadenia č. 1083/2006, ako aj na porušení zásady lojálnej spolupráce, a jednak na porušení článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006, druhý žalobný dôvod na nesprávnom posúdení stupňa šírenia inovácie a inovačného charakteru projektu, tretí žalobný dôvod na nesprávnom posúdení povahy miest vytvorených projektom a štvrtý žalobný dôvod na nesprávnom posúdení projektu z hľadiska pridanej hodnoty a stimulačného účinku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Treba uviesť, že prvý žalobný dôvod sa vzťahuje na procesné a hmotnoprávne podmienky posudzovania projektu, zatiaľ čo zvyšné tri žalobné dôvody sa týkajú postupne troch dôvodov, na základe ktorých sa Komisia domnievala, že projekt neprispieva k plneniu cieľov OPIH (operačného programu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>Inovatívne hospodárstvo<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>) v zmysle článku 41 ods. 1 nariadenia č. 1083/2006, t. j. neexistencia šírenia inovácie, neexistencia vysoko kvalifikovaných miest a neexistencia pridanej hodnoty (pozri bod 15 vyššie).</TXT><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prvom žalobnom dôvode založenom v podstate jednak na porušení článku 41 ods. 1 v spojení s článkom 56 ods. 3 a článkom 60 písm. a) nariadenia č. 1083/2006, ako aj porušení zásady lojálnej spolupráce, a jednak na porušení článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Poľská republika uvádza, že Komisia sa dopustila dvoch základných porušení. Komisia na jednej strane išla pri posudzovaní projektu nad rámec kritérií výberu. Na druhej strane Komisia nedodržala lehotu stanovenú v článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006.</TXT><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na nedodržaní lehoty stanovenej v článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006</HT></P></TI><STI><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></STI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65</NO.P><TXT>Článok 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006 znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>Komisia prijme rozhodnutie čo najskôr, najneskôr však tri mesiace po predložení veľkého projektu členským štátom… pod podmienkou, že je predložený v súlade s článkom 40 [nariadenia č. 1083/2006]. V tomto rozhodnutí sa vymedzí fyzický objekt, suma, na ktorú sa uplatňuje podiel spolufinancovania pre prioritnú os…, a ročný plán alebo plány finančného príspevku z EFRR alebo Kohézneho fondu.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66</NO.P><TXT>Článok 41 ods. 3 nariadenia č. 1083/2006 znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Ak Komisia odmietne poskytnúť finančný príspevok z fondov na veľký projekt, oznámi členskému štátu svoje dôvody v lehote a za súvisiacich podmienok stanovených v odseku 2 [článku 41 tohto nariadenia].<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67</NO.P><TXT>Po prvé treba určiť, či lehota uvedená v článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006 je z hľadiska znenia a systematiky tohto ustanovenia odporúčacia alebo kogentná (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050120">20. januára 2005</DATE>, <NAME.CASE>Merck, Sharp &amp; Dohme</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑245/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:41">EU:C:2005:41</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006 neobsahuje údaje, na základe ktorých by bolo možné pripísať lehote čisto odporúčací charakter. Použitie slovesa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>prijať<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> v indikatíve (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>prijme<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>) naopak dokazuje, že Komisia je povinná uvedenú lehotu dodržať, čo potvrdzuje najmä anglická verzia tohto ustanovenia, ktorá použitím výrazov <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>shall adopt<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> výslovne odkazuje na povinnosť. Použitie výrazu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>čo najskôr, najneskôr však<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/> iba potvrdzuje, že dodržanie uvedenej lehoty nie je možnosťou, ale povinnosťou Komisie, čo chcel normotvorca zdôrazniť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že lehota uvedená v článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006, ako vyplýva tak zo znenia, ako aj zo systematiky uvedeného ustanovenia, je kogentnou lehotou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70</NO.P><TXT>Po druhé treba konštatovať, že v prejednávanej veci, ako správne uvádza Poľská republika (pozri bod 61 vyššie), Komisia vzhľadom na vývoj skutkových okolností uvedených v bodoch 3 až 14 vyššie prekročila trojmesačnú lehotu stanovenú v článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006, ktorá sa podľa článku 41 ods. 3 tohto nariadenia uplatní na rozhodnutie o odmietnutí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71</NO.P><TXT>Treba totiž konštatovať, že v dôsledku späťvzatia prvej žiadosti o potvrdenie, ktoré viedlo k ukončeniu konania o posudzovaní tejto žiadosti, Komisii v súvislosti s druhou žiadosťou o potvrdenie najprv trvalo jedenásť mesiacov, pokiaľ zaslala <DATE ISO="20140624">24. júna 2014</DATE> Poľskej republike list, ktorý obsahoval posúdenie danej žiadosti, a následne po odpovedi Poľskej republiky z <DATE ISO="20140828">28. augusta 2014</DATE> jej trvalo približne osem a pol mesiaca, pokiaľ sa formálne vyjadrila k tejto žiadosti a prijala <DATE ISO="20150511">11. mája 2015</DATE> napadnuté rozhodnutie podľa článku 41 ods. 3 nariadenia č. 1083/2006.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72</NO.P><TXT>Po tretie za týchto okolností treba určiť dôsledky prekročenia trojmesačnej lehoty stanovenej v článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006 a predovšetkým posúdiť, či už táto samotná okolnosť má automaticky viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73</NO.P><TXT>Keďže článok 41 nariadenia č. 1083/2006 vôbec neupravuje dôsledky prekročenia ním stanovenej trojmesačnej lehoty zo strany Komisie, treba v súlade s judikatúrou Súdneho dvora preskúmať účel a štruktúru tohto nariadenia, aby sa určili dôsledky uvedeného prekročenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050120">20. januára 2005</DATE>, <NAME.CASE>Merck, Sharp &amp; Dohme</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑245/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:41">EU:C:2005:41</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74</NO.P><TXT>Na úvod treba pripomenúť, že lehota uvedená v článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006 je lehotou, v rámci ktorej má Komisia odpovedať na žiadosť predloženú treťou osobou, v prejednávanej veci členským štátom. Len v prípade, že by neposkytnutie odpovede v uvedenej lehote viedlo k vyhoveniu žiadosti alebo k strate právomoci Komisie rozhodnúť o nej, mohla by záporná odpoveď prijatá po uplynutí lehoty byť automaticky zrušená len na základe prekročenia tejto lehoty (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090318">18. marca 2009</DATE>, <NAME.CASE>Shanghai Excell M &amp; E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑299/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2009:72">EU:T:2009:72</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0116">116</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Treba teda preskúmať, či sa má nariadenie č. 1083/2006 z hľadiska jeho účelu a štruktúry vykladať v tom zmysle, že prekročenie uvedenej lehoty vedie k vyhoveniu žiadosti alebo strate právomoci Komisie rozhodovať o nej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75</NO.P><TXT>V súvislosti s otázkou, či z účelu a štruktúry nariadenia č. 1083/2006 vyplýva, že prekročenie trojmesačnej lehoty vedie k vyhoveniu žiadosti o potvrdenie predloženej členským štátom, treba po prvé uviesť, že obsah rozhodnutia o vyhovení žiadosti vylučuje takúto možnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76</NO.P><TXT>Z článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006 totiž vyplýva, že v rozhodnutí Komisie o vyhovení žiadosti o potvrdenie sa uvedie najmä suma, na ktorú sa uplatňuje podiel spolufinancovania operačného programu (pozri bod 33 vyššie). Samotné rozhodnutie Komisie o vyhovení takejto žiadosti stanovuje výšku základnej sumy, na ktorú sa uplatňuje podiel spolufinancovania vyplývajúci z príslušného operačného programu, a teda aj výšku finančného príspevku Únie. Ak chýba rozhodnutie Komisie, finančný príspevok Únie nemožno konkrétne vymedziť, a preto ho nemožno považovať za potvrdený.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77</NO.P><TXT>Uvedené mimochodom potvrdzuje odôvodnenie 49 nariadenia č. 1083/2006, podľa ktorého Komisia by mala mať možnosť posúdiť veľké projekty a prípadne ich schváliť (pozri bod 29 vyššie). Z toho vyplýva, že v oblasti veľkých projektov je základnou ideou nariadenia č. 1083/2006 to, že ich financovanie členským štátom prostredníctvom prostriedkov z EFRR alebo Kohézneho fondu podlieha schváleniu zo strany Komisie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78</NO.P><TXT>Po druhé treba konštatovať, že pokiaľ by nariadenie č. 1083/2006 chcelo sankcionovať nedodržanie lehoty automatickým schválením žiadosti, výslovne by to uviedlo (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050120">20. januára 2005</DATE>, <NAME.CASE>Merck, Sharp &amp; Dohme</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑245/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:41">EU:C:2005:41</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Tak napríklad článok 62 ods. 4 nariadenia č. 1083/2006 stanovuje, že stratégia auditu predložená Komisii monitorovacím výborom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>sa považuje za prijatú<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>, ak Komisia v lehote troch mesiacov po jej doručení nepredloží žiadne pripomienky. Takisto článok 67 ods. 4 nariadenia č. 1083/2006 stanovuje, že záverečná správa o operačnom programe, ktorú Komisii predložil riadiaci orgán <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>sa považuje za prijatú<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, ak Komisia neodpovie v stanovenej lehote. Takisto článok 89 ods. 3 nariadenia č. 1083/2006 stanovuje, že vyhlásenie o ukončení predložené Komisii členským štátom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>sa považuje za prijaté, ak Komisia nebude mať do piatich mesiacov žiadne pripomienky<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že v rámci nariadenia č. 1083/2006 – ako vyplýva z jeho účelu a štruktúry – neposkytnutie odpovede na žiadosť o potvrdenie v lehote stanovenej v článku 41 ods. 2 tohto nariadenia nevedie k schváleniu žiadosti o potvrdenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80</NO.P><TXT>Tento záver nie je spochybnený tvrdeniami Poľskej republiky založenými na jednej strane na judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa lehoty na prijatie finančnej opravy a na druhej strane na novom konkludentnom schvaľovacom konaní upravenom v článku 102 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 1303/2013.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Súdny dvor síce, ako uvádza Poľská republika, v judikatúre týkajúcej sa právomoci Komisie prijať finančné opravy upravenej v článku 99 nariadenia č. 1083/2006 rozhodol, že prekročenie lehoty na prijatie takýchto opráv stanovenej v článku 100 ods. 5 tohto nariadenia predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí, ktoré má súd Únie zohľadniť aj <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT>, a vedie k zrušeniu rozhodnutia, ktoré bolo prijaté po lehote (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140904">4. septembra 2014</DATE>,<?PAGE NO="5"?> <NAME.CASE>Španielsko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑192/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2156">EU:C:2014:2156</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0103">103</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0104">104</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160921">21. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Španielsko</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑140/15 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:708">EU:C:2016:708</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0114">114</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0118">118</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), táto judikatúra sa však na prejednávanú vec neuplatní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82</NO.P><TXT>Predmetom judikatúry uvedenej v bode 81 vyššie je totiž iná lehota, ako je lehota stanovená v článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83</NO.P><TXT>Predovšetkým zatiaľ čo pri hodnotení veľkých projektov lehota upravená v článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006 je lehotou, v rámci ktorej má Komisia odpovedať na žiadosť o spolufinancovanie, ktorú jej predložil členský štát, naopak, v rámci konania o finančnej oprave lehota stanovená v článku 100 ods. 5 tohto nariadenia je lehotou, v rámci ktorej má Komisia z vlastnej iniciatívy prijať rozhodnutie o zrušení celej finančnej účasti Únie na operačnom programe alebo jej časti. Prvá lehota je teda v podstate lehotou na schválenie finančného príspevku, zatiaľ čo druhá lehota je lehotou na zrušenie už schváleného finančného príspevku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84</NO.P><TXT>Ak sa pri hodnotení veľkých projektov neprijme rozhodnutie o žiadosti o potvrdenie v stanovenej lehote a žiadne ustanovenie neupravuje dôsledky takéhoto neprijatia rozhodnutia, považuje sa žiadosť o potvrdenie za nezodpovedanú a nemožno ju považovať za schválenú (pozri body 75 až 79 vyššie). Ak sa naopak neprijme rozhodnutie v stanovenej lehote pri finančných opravách, členskému štátu sa ponechá už schválený príspevok z fondov. Ak sa teda neprijme rozhodnutie o finančnej oprave v stanovenej lehote, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 81 vyššie, Komisia nemôže uplatniť finančnú opravu a voči členskému štátu sa takáto oprava nesmie uplatniť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85</NO.P><TXT>Na rozdiel od tvrdenia Poľskej republiky z judikatúry uvedenej v bode 81 vyššie napokon nevyplýva, že by Súdny dvor rozhodol v tom zmysle, že lehoty stanovené v článku 100 ods. 5 a v článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006 sú rovnakej povahy. Z uvedenej judikatúry naopak vyplýva, že Súdny dvor preskúmal len lehotu stanovenú pre prijatie rozhodnutia o finančnej oprave a že výslovne odkazoval na povahu takéhoto rozhodnutia (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140904">4. septembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Španielsko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑192/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2156">EU:C:2014:2156</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0082">82</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0102">102</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160921">21. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Španielsko</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑140/15 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:708">EU:C:2016:708</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0072">72</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0113">113</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86</NO.P><TXT>V súvislosti s druhým tvrdením treba pripomenúť, že nariadenie č. 1303/2013 sa na prejednávanú vec neuplatní, pretože jeho článok 152 ods. 1 stanovuje, že nariadenie č. 1083/2006 sa naďalej uplatňuje na pomoc a na operácie, vrátane operačných programov a veľkých projektov, schválených Komisiou na základe tohto nariadenia, a pretože jeho článok 152 ods. 2 dopĺňa, že žiadosti o pomoc predložené alebo schválené na základe nariadenia č. 1083/2006 zostávajú v platnosti. Okrem iného treba poukázať na to, že článok 102 ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 1303/2013 zavádza konkludentné schvaľovacie konanie len v prípade, že k žiadosti predloženej členským štátom je priložené hodnotenie kvality nezávislými expertmi podľa článku 101 tretieho odseku tohto nariadenia. Toto konanie nemá paralelu v systéme upravenom v článkoch 39 až 41 nariadenia č. 1083/2006, čím sa potvrdzuje záver, podľa ktorého v rámci posledného uvedeného nariadenia mlčanie Komisie počas trojmesačnej lehoty nemožno vykladať ako konkludentné potvrdenie finančného príspevku na veľký projekt. Navyše je nepopierateľné, že v prejednávanej veci nebol projekt predložený podľa článku 102 ods. 1 nariadenia č. 1303/2013, takže sa nemôže uplatniť konkludentné schvaľovacie konanie upravené v tomto ustanovení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87</NO.P><TXT>V súvislosti s otázkou, či z účelu a štruktúry nariadenia č. 1083/2006 vyplýva, že prekročenie trojmesačnej lehoty vedie k strate právomoci Komisie rozhodovať o žiadosti o potvrdenie predloženej členským štátom, treba v prvom rade uviesť, že ak by Komisia nesmela pokračovať v preskúmavaní žiadosti o potvrdenie v situácii, keď prekročila trojmesačnú lehotu, poškodilo by to v konečnom dôsledku cieľ pôvodnej žiadosti členského štátu, t. j. dosiahnuť potvrdenie finančného príspevku z EFRR alebo Kohézneho fondu, a to z dôvodov, ktoré nemala pod kontrolou. Rovnako ak by Komisia mala začať nové konanie o posudzovaní veľkého projektu, na ktoré by sa vzťahovala nová trojmesačná lehota, prakticky by to len prehĺbilo porušovanie uvedenej lehoty, keďže by sa vydanie rozhodnutia<?PAGE NO="6"?> o žiadosti o potvrdenie presunulo na neskôr. Okrem toho z dôvodu, že uvedené prekročenie lehoty neznamená schválenie žiadosti, ako to už bolo spomenuté, prípadné zrušenie rozhodnutia z dôvodu, že bolo prijaté po lehote, by taktiež viedlo len k prehĺbeniu porušovania tejto lehoty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88</NO.P><TXT>V druhom rade z článku 78 ods. 4 nariadenia č. 1083/2006 citovaného v bode 34 vyššie vyplýva, že členský štát môže začať realizovať veľký projekt a predložiť Komisii s ním spojené výdavky ešte pred vydaním takéhoto rozhodnutia o žiadosti o potvrdenie Komisiou, a teda bez ohľadu na lehotu stanovenú pre prijatie takéhoto rozhodnutia. Ak si členský štát zvolí túto možnosť, koná na svoje vlastné riziko, keďže Komisia môže prijať rozhodnutie o odmietnutí potvrdenia finančnej pomoci Únie poskytnutej na veľký projekt. Keďže členský štát na účely realizácie svojich projektov regionálneho rozvoja a s nimi spojeným oznamovaním výdavkov Komisii nie je povinný čakať na rozhodnutie Komisie, aby sa tieto výdavky Únia zaviazala uhradiť, prekročenie lehoty stanovenej na prijatie takéhoto rozhodnutia nezbavuje Komisiu právomoci rozhodovať o žiadosti o potvrdenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89</NO.P><TXT>V treťom rade z judikatúry vyplýva, že pokiaľ – ako vo veci samej – normotvorca nespája mlčanie správy s následkom straty právomoci prijať rozhodnutie, žiadna právna zásada nestanovuje, že by správa stratila svoju právomoc odpovedať na žiadosť, a to aj po uplynutí lehôt stanovených na tento účel (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100119">19. januára 2010</DATE>, <NAME.CASE>Co‑Frutta/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑355/04 a T‑446/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2010:15">EU:T:2010:15</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že v rámci nariadenia č. 1083/2006, ako to vyplýva z jeho účelu a štruktúry, absencia odpovede na žiadosť o potvrdenie v lehote, ktorá je stanovená v článku 41 ods. 2 tohto nariadenia, nevedie k strate právomoci Komisie rozhodnúť o žiadosti o potvrdenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91</NO.P><TXT>Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že nariadenie č. 1083/2006 nemožno vykladať v tom zmysle, že akékoľvek prekročenie lehoty stanovenej v článku 41 ods. 2 tohto nariadenia automaticky vedie len z tohto dôvodu k zrušeniu rozhodnutia o odmietnutí, ktoré bolo prijaté po uplynutí lehoty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92</NO.P><TXT>V štvrtom rade treba preskúmať, či v predmetnej veci zistené prekročenie trojmesačnej lehoty má viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že nedodržanie takej lehoty, aká je stanovená v článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006, môže viesť k zrušeniu aktu prijatého na záver konania len vtedy, ak existuje možnosť, že by uvedené konanie mohlo na základe tejto nezrovnalosti viesť k inému výsledku. Aj keď od osoby, ktorá sa odvoláva na takúto nezrovnalosť, nemožno požadovať, aby preukázala, že bez takejto nezrovnalosti by dotknutý akt mal priaznivejší obsah, pokiaľ ide o jej záujmy, takáto osoba musí konkrétnym spôsobom preukázať, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená (pozri analogicky rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160204">4. februára 2016</DATE>, <NAME.CASE>C &amp; J Clark International a Puma</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑659/13 a C‑34/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:74">EU:C:2016:74</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0140">140</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150612">12. júna 2015</DATE>, <NAME.CASE>Health Food Manufacturers’ Association a i./Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑296/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2015:375">EU:T:2015:375</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94</NO.P><TXT>V prejednávanej veci Poľská republika konkrétnym spôsobom nepreukázala a ani netvrdila, že nie je vylúčené, že by správne konanie mohlo viesť k inému výsledku, ak by bolo ukončené v trojmesačnej lehote stanovenej v článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006. Keďže Poľská republika nepreukázala, že ak by sa neprekročila uvedená lehota, mohlo by konanie o posúdení projektu viesť k inému výsledku, nemôže za okolností prejednávanej veci viesť dané prekročenie k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95</NO.P><TXT>Za týchto okolností vzhľadom na to, že Komisia porušila článok 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006 tým, že rozhodla po uplynutí trojmesačnej lehoty, treba pripomenúť, že náhradu prípadnej škody spôsobenej prekročením lehoty stanovenej v článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006 pre rozhodnutie o žiadosti o potvrdenie možno uplatniť pred Všeobecným súdom prejednávajúcim žalobu o náhradu škody (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100119">19. januára 2010</DATE>, <NAME.CASE>Co‑Frutta/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑355/04 a T‑446/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2010:15">EU:T:2010:15</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), pokiaľ sú splnené všetky podmienky, od ktorých závisí vznik<?PAGE NO="7"?> mimozmluvnej zodpovednosti Únie a uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na základe článku 340 druhého odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080909">9. septembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>FIAMM a i./Rada a Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑120/06 P a C‑121/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:476">EU:C:2008:476</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0106">106</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96</NO.P><TXT>Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že druhá časť prvého žalobného dôvodu založená na porušení článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006 nie je dôvodná a treba ju zamietnuť.</TXT><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)</P><P>rozhodol takto:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Žaloba sa zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Poľská republika je povinná nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Tomljenović</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Marcoulli</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Kornezov</P></SIGNATORY><P>Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu <DATE ISO="20180301">1. marca 2018</DATE>.</P><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>