(1)

Zreformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ nadobudol účinnosť 30. apríla 2024. Hlavným prvkom zreformovaného rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade (1) spolu so zmeneným nariadením (ES) č. 1467/97 o vykonávaní postupu pri nadmernom schodku (2) a zmenenou smernicou Rady 2011/85/EÚ o rozpočtových rámcoch členských štátov (3). Cieľom tohto rámca je podporovať zdravé a udržateľné verejné financie, udržateľný a inkluzívny rast a odolnosť prostredníctvom reforiem a investícií a predchádzať nadmerným deficitom verejných financií. Podporuje sa v ňom aj preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinnejším a koherentnejším presadzovaním pravidiel.

(2)

Stredobodom nového rámca správy hospodárskych záležitostí sú národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány, ktoré predkladajú členské štáty Rade a Komisii. Plánmi sa majú dosiahnuť dva ciele: i) zabezpečiť, okrem iného, aby mal verejný dlh na konci obdobia úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal na obozretnej úrovni a aby sa deficit verejných financií znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto hodnotou, a ii) zabezpečiť, aby sa zrealizovali reformy a investície reagujúce na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a týkajúce sa spoločných priorít EÚ. V každom pláne sa má na tento účel uviesť strednodobý záväzok k trajektórii vývoja čistých výdavkov (4), ktorým sa účinne zavádza rozpočtové obmedzenie na obdobie trvania plánu vzťahujúce sa na štyri alebo päť rokov (v závislosti od bežnej dĺžky volebného obdobia v danom členskom štáte). Okrem toho by sa malo v pláne vysvetliť, ako členský štát zabezpečí realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, a to najmä v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vrátane odporúčaní týkajúcich sa v príslušných prípadoch postupu pri makroekonomických nerovnováhach, a ako bude v pláne riešiť spoločné priority Únie. Obdobie fiškálnej úpravy sa vzťahuje na obdobie štyroch rokov, ktoré možno predĺžiť najviac o tri roky, ak sa členský štát zaviaže, že zrealizuje súbor príslušných reforiem a investícií, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1263.

(3)

Po predložení plánu má Komisia posúdiť, či plán spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(4)

Na základe odporúčania Komisie má Rada následne prijať odporúčanie, v ktorom stanoví trajektóriu vývoja čistých výdavkov dotknutého členského štátu a v príslušných prípadoch schváli súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia fiškálnych úprav.

(5)

Lotyšsko svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán predložilo Rade a Komisii 15. októbra 2024. Predložilo ho po predĺžení lehoty stanovenej v článku 36 nariadenia (EÚ) 2024/1263, ku ktorému došlo po dohode s Komisiou vzhľadom na dôvody uvedené Lotyšskom.

(6)

Pred predložením svojho plánu Lotyšsko požiadalo o technické informácie (5), ktoré Komisia poskytla 21. júna 2024 a uverejnila 15. októbra 2024 (6). V technických informáciách sa uvádza, akú úroveň štrukturálneho primárneho salda je potrebné dosiahnuť v 2028, aby sa v strednodobom horizonte deficit verejných financií udržal pod úrovňou 3 % HDP a aby verejný dlh zostal v strednodobom horizonte pod úrovňou 60 % HDP, aj ak sa neprijmú ďalšie rozpočtové opatrenia po skončení štvorročného obdobia úprav. Strednodobý horizont je vymedzený ako desaťročné obdobie po skončení obdobia úprav. Technické informácie boli pripravené a zaslané členským štátom podľa dvoch scenárov: scenár zahŕňajúci súlad s ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu (7) v súlade s článkom 9 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/126 a scenár bez tohto ochranného opatrenia.

V technických informáciách určených Lotyšsku sa stanovuje, že ak sa má dosiahnuť súlad s platnými fiškálnymi pravidlami počas štvorročného obdobia úprav a na základe predpokladov Komisie, z ktorých vychádzajú predchádzajúce usmernenia zaslané v júni 2024, štrukturálne primárne saldo by malo byť na úrovni aspoň -1,3 % HDP na konci obdobia úprav (2028); scenár bez ochranného opatrenia týkajúceho sa odolnosti deficitu), ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. Pre informáciu uvádzame, že štrukturálne primárne saldo by malo na konci obdobia úprav (2028) dosiahnuť aspoň -0,1 % HDP aj v prípade, že sa vezme do úvahy ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu. Ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu sa však v prípade Lotyšska, ktoré spĺňa kritériá na poskytnutie technických informácií, nepožaduje.

Tabuľka 1: Technické informácie, ktoré Komisia poskytla Lotyšsku

(7)

V súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) 2024/1263 viedlo Lotyšsko v septembri 2024 s Komisiou technický dialóg. Dialóg bol zameraný na trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ktorú plánuje Lotyšsko, a na jej východiskové predpoklady (najmä potenciálny HDP a úrokové sadzby), ako aj na plánovanú realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a spoločné priority Únie v oblasti spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a hospodárskej odolnosti, energetickej bezpečnosti a budovania obranných kapacít.

(8)

V septembri 2024 Lotyšsko v súlade s článkom 11 ods. 3 a článkom 36 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263 podľa informácií, ktoré poskytlo vo svojom pláne, oznámilo, že sa zapojilo do konzultačného procesu so sociálnymi partnermi a s ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami vrátane Asociácie organizácií zamestnávateľov, Konfederácie slobodných odborových zväzov a Združenia miestnych a regionálnych samospráv. Podľa informácií, ktoré Lotyšsko uviedlo vo svojom pláne, sa stretnutie zameriavalo na otázku, ako Lotyšsko plánuje riešiť odporúčania a spoločné priority EÚ, a to so zameraním najmä na daňovú politiku, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť.

(9)

V júni 2024 Rada pre fiškálnu disciplínu (lotyšská nezávislá fiškálna inštitúcia) schválila makroekonomickú prognózu, ktorá je základom strednodobého rozpočtového rámca na roky 2024 – 2028, a uznala, že makroekonomická prognóza predložená ministerstvom financií je celkovo obozretná a odráža skutočný hospodársky vývoj. V októbri Rada pre fiškálnu disciplínu vydala stanovisko k strednodobému rozpočtovému rámcu na roky 2025 – 2028, rozpočtu na rok 2025 a strednodobému fiškálno-štrukturálnemu plánu. Dospela k záveru, že hoci sa vo fiškálnych prognózach na rok 2024 a pri príprave rozpočtu na rok 2025 použili aktuálne vnútroštátne fiškálne údaje, makroekonomická prognóza schválená v júni tohto roku nebola revidovaná, a preto sa v nej nezohľadňuje výsledok referenčnej revízie a najnovšie hospodárske trendy. Rada pre fiškálnu disciplínu zároveň uznala, že fiškálna trajektória strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu je v súlade s podmienkami nariadenia 2024/1263 (technické informácie Komisie).

(10)

Lotyšsko predložilo 15. októbra svoj návrh rozpočtového plánu na rok 2025. Komisia prijala stanovisko k tomuto návrhu rozpočtového plánu 26. novembra 2024 (8).

(11)

Rada 21. októbra 2024 adresovala Lotyšsku súbor odporúčaní v kontexte európskeho semestra (9).

(12)

V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2024/1263 Komisia posúdila plán takto:

(13)

Hospodárska činnosť v Lotyšsku sa v roku 2023 zvýšila o 1,7 % v dôsledku investícií a verejných výdavkov. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že hospodárstvo zaznamená v roku 2024 stagnáciu v dôsledku slabej súkromnej spotreby a investícií a napriek silnej spotrebe verejnej správy. V roku 2025 sa má reálny HDP zvýšiť o 1 % a v roku 2026 o 2,1 % vzhľadom na očakávané oživenie súkromnej spotreby a investícií. V roku 2026 sa takisto očakáva nárast vývozu. Očakáva sa, že počas prognózovaného obdobia (t. j. v rokoch 2024 – 2026) sa rast potenciálneho HDP v Lotyšsku po poklese, ktorý bol zaznamenaný v roku 2024, v roku 2026 zvýši na 1,5 %. Miera nezamestnanosti bola v roku 2023 na úrovni 6,6 % a Komisia predpokladá, že v roku 2024 dosiahne úroveň 6,7 %, v roku 2025 6,7 % a v roku 2026 6,5 %. Predpokladá sa, že inflácia (deflátor HDP) sa v roku 2024 zníži z 9,1 % zaznamenaných v roku 2023 na 1,2 % a že v roku 2025 dosiahne 2,2 % a v roku 2026 dosiahne 2,2 %.

(14)

Pokiaľ ide o fiškálny vývoj, deficit verejných financií Lotyšska v roku 2023 predstavoval 2,4 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že v roku 2024 dosiahne 2,8 % HDP, pričom v roku 2025 sa zvýši na 3,2 % HDP a v roku 2026 za predpokladu nezmenenej politiky zostane na 3,2 %. Prognóza Európskej komisie z jesene 2024 zahŕňa návrh rozpočtu Lotyšska na rok 2025, ktorý v októbri predložila vláda národnému parlamentu. Verejný dlh dosahoval na konci roka 2023 úroveň 45,0 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa má miera zadlženosti na konci roka 2024 zvýšiť na 48,1 % HDP. Predpokladá sa, že sa na konci roka 2025 ďalej zvýši na úroveň 50,3 % a na konci roka 2026 na úroveň 51,6 % HDP. Vo fiškálnej prognóze Komisie sa záväzky uvedené v strednodobých plánoch nezohľadňujú, pokiaľ nie sú podložené dôveryhodne oznámenými a dostatočne špecifikovanými konkrétnymi opatreniami v príslušných oblastiach politiky.

(15)

Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Lotyšska sa vzťahuje na obdobie 2025 – 2028 a predstavuje fiškálne úpravy v priebehu štyroch rokov.

(16)

Plán obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2024/1263. V rozpore s usmerneniami pre členské štáty týkajúcimi sa požiadaviek na informácie v strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch a vo výročných správach o pokroku, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku EÚ 21. júna 2024, v pláne chýbajú tabuľky 7c a 7d. Tieto tabuľky však nie sú pre posúdenie lotyšského plánu podstatné.

(17)

Plán zaväzuje Lotyšsko k trajektórii vývoja čistých výdavkov uvedenej v tabuľke 2, ktorá zodpovedá priemernému rastu čistých výdavkov na úrovni 4,1 % v priebehu rokov 2025 – 2028. Technické informácie sú (za predpokladu lineárneho postupu úprav) v súlade s priemerným rastom čistých výdavkov na úrovni 3,7 % počas obdobia úprav (2025 – 2028). Trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa krajina zaviazala v pláne, má viesť na konci obdobia úprav (2028) k štrukturálnemu primárnemu saldu vo výške -1,3 % HDP. To znamená, že sa rovná minimálnej úrovni štrukturálneho primárneho salda -1,3 % HDP v roku 2028, ktorú Komisia poskytla v technických informáciách 21. júna 2024 (10). V pláne sa predpokladá, že rast potenciálneho HDP sa v roku 2025 zníži na 2,1 % (z úrovne 2,2 % v roku 2024) a potom sa zníži na 0,9 % v roku 2028. Okrem toho sa v pláne očakáva, že deflátor HDP zostane počas obdobia úprav (2025 – 2028) stabilný na úrovni 2,5 %.

Tabuľka 2: Trajektória vývoja čistých výdavkov a hlavné predpoklady v pláne Lotyšska

(18)

Ak sa trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa Lotyšsko zaviazalo v pláne, a východiskové predpoklady naplnia, verejný dlh by sa podľa plánu postupne zvyšoval zo 45,8 % v roku 2024 na 50,8 % HDP na konci obdobia úprav (2028), ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. Po úprave sa očakáva, že v strednodobom horizonte (t. j. do roku 2038) sa bude miera zadlženosti podľa plánu postupne zvyšovať a do roku 2038 dosiahne úroveň 59,9 %.

Tabuľka 3: Vývoj verejného dlhu a salda verejných financií v pláne Lotyšska

Podľa plánu by tak verejný dlh v strednodobom horizonte zostal pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s požiadavkou na dlh stanovenou v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(19)

Na základe trajektórie vývoja čistých výdavkov a predpokladov uvedenej v pláne by deficit verejných financií zostal na ročnej úrovni z 2,9 % HDP počas obdobia úprav. Podľa plánu by tak saldo verejných financií nepresiahlo referenčnú hodnotu 3 % HDP na konci obdobia úprav (2028). Okrem toho počas desiatich rokov nasledujúcich po období úprav (t. j. do roku 2038) by deficit verejných financií nepresiahol 3 % HDP, ale zotrval by tesne pod referenčnou hodnotou deficitu. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s požiadavkou na deficit stanovenou v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(20)

Plán vychádza zo súboru predpokladov, ktorý sa líši od predpokladov Komisie zaslaných Lotyšsku 21. júna 2024. Konkrétne sa v pláne používajú rôzne predpoklady pre šesť premenných, t. j. východiskový bod (štrukturálne primárne saldo, rast potenciálneho HDP, skutočný rast HDP, nominálna implicitná úroková sadzba dlhu, zosúladenie dlhu a deficitu a rast deflátora HDP). Tieto rozdiely treba dôkladne posúdiť s cieľom zabezpečiť, aby boli podložené spoľahlivými ekonomickými argumentmi založenými na údajoch, najmä preto, že priemerný rast čistých výdavkov v pláne je vyšší ako v referenčnej trajektórii.

Ďalej v texte sú uvedené rozdiely, ktoré majú najväčší vplyv na priemerný rast čistých výdavkov, pričom sa každý rozdiel posudzuje samostatne.

Lepšia fiškálna pozícia v roku 2024 odráža predpoklady plánu, pokiaľ ide o:

Celkovo sú predpoklady v pláne týkajúce sa zlepšenia východiskového bodu v roku 2024, ktoré nie sú riadne odôvodnené, vyvážené predpokladmi v súlade so spoločným rámcom analýzy udržateľnosti dlhovej služby používaným od roku 2025. Zvyšné rozdiely nemajú veľký vplyv na priemerný rast čistých výdavkov v porovnaní s predpokladmi Komisie. Z toho vyplýva, že rozdiel medzi trajektóriou vývoja čistých výdavkov v pláne a v technických informáciách sa vysvetľuje rozdielmi v predpokladoch, ktoré možno celkovo akceptovať. Na základe tohto hodnotenie plán spĺňa požiadavky podľa článku 13 písm. b) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Komisia zohľadní uvedené posúdenie predpokladov plánu pri svojich budúcich posúdeniach súladu s trajektóriou vývoja čistých výdavkov.

(21)

Podľa orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne sa záväzky, ktoré sa vzťahujú na čisté výdavky, splnia prostredníctvom výdavkových opatrení aj diskrečných príjmových opatrení. Na strane príjmov diskrečné opatrenia zahŕňajú revízie zdaňovania práce od roku 2025, najmä revíziu sadzieb dane z príjmov fyzických osôb smerom nahor a zvýšenie a horizontálne uplatňovanie nezdaniteľného príjmu. Keďže tieto príjmové opatrenia majú negatívny fiškálny vplyv, vláda navrhla: daň z neočakávaného zisku bánk od roku 2025, presunutie 1 percentuálneho bodu dôchodkových príspevkov vyberaných z dosiahnutých príjmov z kapitalizačného dôchodku na štátny dôchodok, ako aj ďalšie kompenzačné opatrenia vrátane revízie sadzieb spotrebnej dane pre rôzne skupiny výrobkov smerom nahor a zvýšenia sadzieb dane pre súkromné a firemné vozidlá. Na strane výdavkov sú diskrečné opatrenia zvyšujúce výdavky určené najmä na posilnenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti vrátane kapacity vnútorných bezpečnostných služieb (vrátane zvýšenia odmien), kybernetickej bezpečnosti, nákupu munície a individuálneho vybavenia, ako aj vojenskej podpory Ukrajine a podpory ukrajinských civilistov v Lotyšsku. Medzi opatrenia na zníženie výdavkov patrí obmedzenie rastu odmien vo verejnom sektore, zníženie výdavkov na tovary a služby v jednotlivých rezortných ministerstvách, revízia výdavkov obcí na mzdy a investície, ako aj revízia výdavkov spoločností zaradených do verejnej správy. Špecifikácia politických opatrení, ktoré sa majú prijať, sa potvrdí alebo upraví a vyčísli v ročných rozpočtoch. Pretrvávajú určité riziká súvisiace s vykonávaním orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne. Tie vyplývajú z toho, že fiškálny vplyv niektorých diskrečných príjmových opatrení je nižší, než sa očakávalo, ako aj z rastúcich výdavkových potrieb v oblasti obrany, čo si môže vyžiadať ďalšie diskrečné príjmové opatrenia alebo obmedzovanie výdavkov. V návrhu rozpočtového plánu na rok 2025 sa uvádzajú opatrenia, ktorými sa dosiahne splnenie záväzku čistých výdavkov (11).

(22)

V pláne sa opisujú zámery týkajúce sa reforiem a investícií s cieľom reagovať na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, a s cieľom riešiť spoločné priority EÚ. Plán zahŕňa viac než 130 reforiem a investícií riešiacich spoločné priority EÚ, z ktorých viac než 40 je finančne podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a viac než 50 z fondov politiky súdržnosti.

(23)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v spravodlivej zelenej a digitálnej transformácii vrátane klimatických cieľov stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119, plán obsahuje rozsiahly zoznam opatrení zoskupených pod politické smerovania v oblastiach ako prechod na obehové hospodárstvo, vzdelávanie a zručnosti, podpora investícií, udržateľnosť dopravy a digitálna infraštruktúra. Reformy a investície zahrnuté v pláne majú za cieľ riešiť odporúčania pre Lotyšsko týkajúce sa podpory prechodu na obehové hospodárstvo a udržateľného riadenia zdrojov vydané v roku 2024, odporúčania týkajúce sa udržateľnej dopravy vydané v rokoch 2020 a 2019, odporúčania týkajúce sa investícií do zelených a digitálnych zručností vydané v rokoch 2024 a 2023, odporúčania týkajúce sa digitálnych služieb a infraštruktúry, a to aj v regiónoch, vydané v rokoch 2022, 2020 a 2019, ako aj odporúčania týkajúce sa zamerania hospodárskej politiky súvisiacej s investíciami na výskum a inovácie s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu vydané v rokoch 2023, 2022, 2020 a 2019. Opatrenia na podporu priority zelenej transformácie prostredníctvom podpory investícií, zlepšenia energetickej efektívnosti a zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe sú zahrnuté v národnom energetickom a klimatickom pláne.

(24)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v sociálnej a hospodárskej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, plán obsahuje rozsiahly zoznam opatrení zoskupených podľa viacerých oblastí politiky, ako je sociálna ochrana a bezpečnosť, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a zručnosti, politika zamestnanosti, podpora investícií a dostupnosť bývania. Cieľom reforiem a investícií zahrnutých do plánu je riešiť odporúčania pre jednotlivé krajiny s cieľom zlepšiť primeranosť sociálnej ochrany vrátane dôchodkov, prístupnosti, odolnosti, cenovej dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti, kvality vzdelávania, najmä odborného vzdelávania a prípravy, s cieľom poskytovať zručnosti potrebné pre trh práce, ktoré boli vydané v rokoch 2024, 2023, 2022, 2020 a 2019; zlepšiť účasť na trhu práce, vydané v rokoch 2024, 2019, 2020; podporiť investície do inovácií a prístup k financovaniu vydané v rokoch 2024, 2023, 2022, 2020, 2019, ako aj zvýšiť poskytovanie cenovo dostupného a sociálneho bývania vydané v roku 2019.

(25)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v energetickej bezpečnosti, plán obsahuje súbor opatrení zameraných na zníženie závislosti krajiny od fosílnych palív, podporu energetickej efektívnosti, zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a predovšetkým na dokončenie synchronizácie elektrizačnej sústavy krajiny s európskou kontinentálnou sieťou, čo sa podporuje prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy v oblasti energetiky a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Tieto opatrenia sú zahrnuté pod politické smerovanie v oblasti energetiky a energetickej efektívnosti. Cieľom reforiem a investícií zahrnutých v pláne je okrem toho reagovať na odporúčania pre Lotyšsko týkajúce sa zníženia závislosti od fosílnych palív a rýchlejšieho zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov vydané v rokoch 2024, 2023, 2022 a 2020, posilnenia energetickej infraštruktúry a sústav vydané v rokoch 2022 a 2019, zvýšenia energetickej efektívnosti vydané v rokoch 2023, 2022 a 2019 a zvýšenia bezpečnosti dodávok a pokračujúcej synchronizácie s elektrizačnou sústavou Únie vydané v rokoch 2023 a 2022.

(26)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v obranných spôsobilostiach, v pláne sa uvádza zámer vypracovať súbor opatrení týkajúcich sa národných ozbrojených síl, ktoré sa zamerajú predovšetkým na boj proti hrozbám pre krajinu a na zabezpečenie ochrany civilného obyvateľstva.

(27)

Okrem toho plán obsahuje ďalšie politické opatrenia, ktoré presahujú rámec spoločných priorít EÚ. V rámci politického smerovania v oblasti daňovej politiky je zámerom opatrení riešiť odporúčania pre Lotyšsko týkajúce sa rozšírenia zdaňovania vydané v rokoch 2024, 2023, 2022 a 2019, a to znížením daňového zaťaženia zamestnancov s nízkou a so stredne vysokou mzdou, ako aj zlepšením platenia daní a dodržiavania daňových predpisov. V rámci politického smerovania v oblasti efektívnosti verejného sektora plán zahŕňa opatrenia, ktorých cieľom je riešiť odporúčanie pre Lotyšsko týkajúce sa posilnenia zodpovednosti a efektívnosti verejného sektora vydané v roku 2019, napríklad prostredníctvom reforiem na zlepšenie riadenia štátom vlastnených a obecných podnikov a predchádzania konfliktom záujmov, čo je zahrnuté v pláne obnovy a odolnosti. Na riešenie odporúčania pre Lotyšsko týkajúceho sa zlepšenia podnikateľského prostredia vydaného v roku 2024 plán zahŕňa reformy s cieľom identifikovať a odstrániť byrokratické prekážky, znížiť administratívne zaťaženie v súvislosti s rozvojom v oblasti nehnuteľností, ďalej dohľad nad trhom v bankovom sektore a, vďaka podpore v pláne obnovy a odolnosti, modernizáciu obchodného registra.

(28)

V pláne sa uvádzajú informácie o súlade a vo vhodných prípadoch o komplementarite s fondmi politiky súdržnosti, ako aj s plánom obnovy a odolnosti Lotyšska. V pláne sú uvedené primerané odkazy na opatrenia zahrnuté v pláne obnovy a odolnosti a programe politiky súdržnosti, ako aj odkazy na rôzne zdroje financovania. Takisto sa v pláne uvádza vymedzenie rôznych zdrojov financovania a komplementarita medzi nimi.

(29)

Ďalej sa v ňom uvádza prehľad potrieb Lotyšska v oblasti verejných investícií z hľadiska spoločných priorít EÚ. Celkové investičné potreby predstavujú približne 15,5 miliardy EUR a vzťahujú sa na obdobie 2025 – 2028. Príklady investičných potrieb, ktoré Lotyšsko identifikovalo na podporu spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie v súlade s klimatickými cieľmi stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1119, zahŕňajú digitalizáciu a modernizáciu prístavov v Rige a meste Liepāja, udržateľnú dopravu, energetickú efektívnosť budov, výrobu elektrickej energie a tepla, digitalizáciu verejnej správy, vodné hospodárstvo a nakladanie s odpadovými vodami a obnovu degradovaných ekosystémov v suchozemských aj morských oblastiach, pričom celkové investičné potreby predstavujú 6,6 miliardy EUR. Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v sociálnej a hospodárskej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, Lotyšsko identifikovalo investičné potreby vo výške 3,9 miliardy EUR, napríklad na rozsiahly multimodálny priemyselný a logistický park v prístave v Rige so železničným spojením Rail Baltica, investície do ciest, podporu vysokoškolského vzdelávania, inovácií, výskumu a rozvoja zručností, ako aj na zlepšenie primeranosti sociálnej ochrany. Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v energetickej bezpečnosti, v pláne Lotyšska sa uvádzajú investičné potreby vo výške 2,9 miliardy EUR zahŕňajúce okrem iného napríklad zriadenie servisného terminálu pre veterné elektrárne na mori v prístave v meste Ventspils, investície do prístavov v mestách Liepāja, Salacgrīva a Roja, synchronizáciu sústav s európskou kontinentálnou elektrizačnou sústavou, modernizáciu podzemného zásobníka plynu v lokalite Inčukalns a investície do riešení uskladnenia vo veľkokapacitných elektrárňach. Na zvýšenie obranných spôsobilostí sa v pláne Lotyšska identifikujú investičné potreby vo výške 2,2 miliardy EUR, napríklad na obnovu a výstavbu úkrytov, vybudovanie nových centier pre zvládanie katastrof a rozvoj infraštruktúry na posilnenie schopnosti reakcie útvarov pre vnútorné záležitosti, na zvýšenie námornej bezpečnosti a obranných spôsobilostí v prístavoch v mestách Riga, Liepāja a Ventspils, ako aj na súbor opatrení, ktoré majú vykonať národné ozbrojené sily.

(30)

Komisia celkovo zastáva názor, že plán Lotyšska spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(31)

Rada víta strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Lotyšska a domnieva sa, že jeho úplné vykonávanie by prispelo k zabezpečeniu zdravých verejných financií a podpore udržateľnosti verejného dlhu, ako aj udržateľného a inkluzívneho rastu.

(32)

Rada berie na vedomie posúdenie plánu zo strany Komisie. Rada však vyzýva Komisiu, aby predložila svoje posúdenie budúcich plánov v samostatnom dokumente, ktorý neobsahuje odporúčania Komisie na odporúčania Rady.

(33)

Rada berie na vedomie posúdenie Komisie týkajúce sa trajektórie vývoja čistých výdavkov a hlavných makroekonomických predpokladov uvedenej v pláne, a to aj vo vzťahu k predchádzajúcim usmerneniam Komisie, ako aj dôsledky trajektórie vývoja čistých výdavkov plánu pre deficit verejných financií a verejný dlh. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, že makroekonomické a fiškálne predpoklady, hoci sa v niektorých prípadoch líšia od predpokladov Komisie, vrátane zohľadnenia aktualizovaných makroekonomických a fiškálnych údajov, sú celkovo riadne odôvodnené a podložené spoľahlivými hospodárskymi argumentmi. Rada berie na vedomie širokú fiškálnu stratégiu plánu a riziká ohrozujúce výhľad, ktoré by mohli ovplyvniť naplnenie makroekonomického scenára a východiskové predpoklady a plnenie trajektórie vývoja čistých výdavkov uvedenej v pláne. Rada tiež víta najmä skutočnosť, že relevantné zainteresované strany sa pred predložením plánu zapojili do spolupráce na vnútroštátnej úrovni. Rada tiež konštatuje, že geopolitické riziká môžu vyvíjať tlak na výdavky na obranu.

(34)

Rada očakáva, že Lotyšsko bude pripravené upraviť svoju fiškálnu stratégiu podľa potreby s cieľom zabezpečiť dodržanie trajektórie vývoja čistých výdavkov. Rada sa rozhodla pozorne monitorovať hospodársky a fiškálny vývoj vrátane vývoja, z ktorého vychádza scenár plánu.

(35)

Rada sa domnieva, že ďalšie rokovania s cieľom dosiahnuť spoločnú dohodu o vplyvoch kumulatívnych mier rastu čistých výdavkov na každoročný dohľad by sa mali uskutočniť včas pred ďalším kolom fiškálneho dohľadu.

(36)

Rada berie na vedomie opis Komisie týkajúci sa reforiem a investičných potrieb a zámerov, ktoré reagujú na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť realizáciu takýchto reforiem a investícií. Rada na základe správ predložených Komisiou posúdi takéto reformy a investície a bude monitorovať ich vykonávanie v rámci európskeho semestra.

(37)

Rada so záujmom očakáva výročné správy Lotyšska o pokroku, ktoré majú obsahovať najmä informácie o pokroku pri vykonávaní trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou a pri vykonávaní širších reforiem a investícií v kontexte európskeho semestra.

(38)

V súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2024/1263 by Rada mala Lotyšsku odporučiť trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ako sa stanovuje v pláne,

1.