<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-682/18</NO.CASE><NO.CASE>C-683/18</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62018CC0682</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:586">EU:C:2020:586</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>63</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>63</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – H. Saugmandsgaard Øe – Spojené veci C-682/18 a C-683/18</HT></P><P><HT TYPE="SC">YouTube a i.</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Henrik Saugmandsgaard Øe</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20200716">16. júla 2020</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P>Spojené veci C‑682/18 a C‑683/18</P><P>Frank Peterson</P><P>proti</P><P>Google LLC,</P><P>YouTube LLC,</P><P>YouTube Inc.,</P><P>Google Germany GmbH (C‑682/18)</P><P>a</P><P>Elsevier Inc.</P><P>proti</P><P>Cyando AG (C‑683/18)</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Duševné vlastníctvo</KEYWORD><KEYWORD>Autorské právo a s ním súvisiace práva</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2001/29/ES</KEYWORD><KEYWORD>Článok 3</KEYWORD><KEYWORD>Verejný prenos</KEYWORD><KEYWORD>Pojem</KEYWORD><KEYWORD>Nahrávanie chránených diel na internetové platformy ich používateľmi bez predchádzajúceho súhlasu nositeľov práv</KEYWORD><KEYWORD>Neexistencia primárnej zodpovednosti prevádzkovateľov týchto platforiem</KEYWORD><KEYWORD>Sekundárna zodpovednosť týchto prevádzkovateľov za porušenia autorských práv, ktorých sa dopustili používatelia ich platforiem</KEYWORD><KEYWORD>Otázka, ktorá nepatrí do pôsobnosti článku 3 smernice 2001/29</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2000/31/ES</KEYWORD><KEYWORD>Článok 14</KEYWORD><KEYWORD>Výnimka zo zodpovednosti poskytovateľov poskytujúcich <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>službu informačnej spoločnosti, ktorá pozostáva z uloženia informácií, ktoré sú poskytované príjemcom tejto služby<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="2018" ID="QE0001"/></KEYWORD><KEYWORD>Pojem</KEYWORD><KEYWORD>Možnosť uvedených prevádzkovateľov byť zbavení zodpovednosti, ktorá by mohla vyplývať z informácií uložených na žiadosť používateľov ich platforiem</KEYWORD><KEYWORD>Podmienky na priznanie tejto výnimky zo zodpovednosti</KEYWORD><KEYWORD>Článok 14 ods. 1 písm. a)</KEYWORD><KEYWORD>Pojmy <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>skutočná vedomosť o nezákonnej činnosti alebo informáciách<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="2018" ID="QE0002"/> a <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>vedomosť o skutočnostiach alebo okolnostiach, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo informácie<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="2018" ID="QE0003"/></KEYWORD><KEYWORD>Konkrétne nezákonné informácie</KEYWORD><KEYWORD>Článok 8 ods. 3 smernice 2001/29/ES</KEYWORD><KEYWORD>Súdne príkazy proti sprostredkovateľom, ktorých služby využívajú tretie strany na porušovanie autorského práva alebo s ním súvisiaceho práva</KEYWORD><KEYWORD>Podmienky podania návrhu na vydanie takéhoto príkazu</KEYWORD></INDEX><?PAGE NO="2"?><TOC><TITLE><TI><P>Obsah</P></TI></TITLE><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>I.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Úvod</ITEM.CONT><ITEM.REF>3</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>II.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Právny rámec</ITEM.CONT><ITEM.REF>4</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>A.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Smernica 2000/31</ITEM.CONT><ITEM.REF>4</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>B.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Smernica 2001/29</ITEM.CONT><ITEM.REF>5</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>III.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Spory vo veciach samých</ITEM.CONT><ITEM.REF>6</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>A.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Vec C‑682/18</ITEM.CONT><ITEM.REF>6</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1.</NO.ITEM><ITEM.CONT>YouTube</ITEM.CONT><ITEM.REF>6</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>2.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Žaloba, ktorú podal F. Peterson</ITEM.CONT><ITEM.REF>7</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>B.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Vec C‑683/18</ITEM.CONT><ITEM.REF>8</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Uploaded</ITEM.CONT><ITEM.REF>8</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>2.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Žaloba, ktorú podala Elsevier</ITEM.CONT><ITEM.REF>9</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>IV.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore</ITEM.CONT><ITEM.REF>10</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>V.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Analýza</ITEM.CONT><ITEM.REF>12</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>A.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O pojme <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 (prvé otázky)</ITEM.CONT><ITEM.REF>15</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O skutočnosti, že prevádzkovatelia platforiem, ako sú YouTube a Cyando, v zásade neuskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ITEM.CONT><ITEM.REF>18</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>2.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O skutočnosti, že článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 neupravuje sekundárnu zodpovednosť osôb, ktoré uľahčujú uskutočňovanie nezákonných <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>verejných prenosov<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> tretími stranami</ITEM.CONT><ITEM.REF>25</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>3.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Subsidiárne – o otázke, či prevádzkovatelia, ako sú YouTube a Cyando, vedome uľahčujú tretím osobám nezákonné konanie</ITEM.CONT><ITEM.REF>29</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>B.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O pôsobnosti výnimky zo zodpovednosti stanovenej v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 (druhé otázky)</ITEM.CONT><ITEM.REF>35</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>C.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O podmienke priznania výnimky stanovenej v článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31, týkajúcej sa nevedomosti alebo neuvedomenia si nezákonných informácií (tretie otázky)</ITEM.CONT><ITEM.REF>43</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>D.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O podmienkach podania návrhu na vydanie súdneho príkazu proti sprostredkovateľovi podľa článku 8 ods. 3 smernice 2001/29 (štvrté otázky)</ITEM.CONT><ITEM.REF>49</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>E.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Subsidiárne – o pojme <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>porušovateľ<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> v zmysle článku 13 smernice 2004/48 (piate a šieste otázky)</ITEM.CONT><ITEM.REF>55</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><?PAGE NO="3"?><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>F.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O skutočnosti, že cieľ vysokej úrovne ochrany autorských práv neodôvodňuje odlišný výklad smerníc 2000/31 a 2001/29</ITEM.CONT><ITEM.REF>56</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>VI.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Návrh</ITEM.CONT><ITEM.REF>63</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko). Týkajú sa výkladu smernice 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20000608">8. júna 2000</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="178" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 13/025, s. 399).</P></NOTE>, smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20010522">22. mája 2001</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="167" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2001">Ú. v. ES L 167, 2001, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/001, s. 230).</P></NOTE>, ako aj smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="157" PAGE.FIRST="45" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 157, 2004, s. 45</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/002, s. 32).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov. V prvom spore hudobný producent Frank Peterson žaluje spoločnosť YouTube LLC a jej materskú spoločnosť Google LLC vo veci nahrania viacerých zvukových záznamov, ku ktorým má podľa vlastných tvrdení práva, na platformu na zdieľanie videí YouTube používateľmi tejto platformy bez súhlasu pána Petersona. V druhom spore vydavateľská skupina Elsevier Inc. žaluje spoločnosť Cyando AG vo veci nahrania rôznych diel, ku ktorým má Elsevier výlučné práva, na platformu na ukladanie a zdieľanie súborov Uploaded, ktorú táto spoločnosť prevádzkuje, pričom uvedené diela tam nahrali používatelia tejto platformy bez súhlasu skupiny Elsevier Inc.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Šesť otázok, ktoré vnútroštátny súd položil v každom zo svojich návrhov na začatie prejudiciálneho konania, sa týka mimoriadne citlivej problematiky zodpovednosti prevádzkovateľov online platforiem, pokiaľ ide o diela chránené autorským právom, ktoré sú nezákonne nahrané na tieto platformy ich používateľmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Povaha a rozsah tejto zodpovednosti závisí najmä od výkladu článku 3 smernice 2001/29, ktorý priznáva autorom výlučné právo na verejný prenos ich diel, a článku 14 smernice 2000/31, ktorý poskytuje sprostredkovateľom výnimku zo zodpovednosti za informácie, ktoré ukladajú na žiadosť používateľov ich služieb. V prejednávaných veciach sa tak vyzýva Súdny dvor, aby predovšetkým spresnil, či sa prvé ustanovenie môže uplatňovať voči týmto prevádzkovateľom platforiem, či sa títo prevádzkovatelia môžu dovolávať druhého ustanovenia, ako aj spôsob, akým tieto ustanovenia navzájom súvisia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Táto problematika sa vyznačuje hlbokými názorovými rozkolmi. Podľa niektorých umožňujú online platformy porušovanie práv vo veľkom meradle, z ktorého majú prospech prevádzkovatelia týchto platforiem na úkor nositeľov práv, čo odôvodňuje potrebu uložiť im značné povinnosti kontroly obsahu, ktorý používatelia ich platforiem na ne nahrávajú. Podľa iných by uloženie takýchto povinností kontroly týmto prevádzkovateľom významným spôsobom ovplyvnilo ich činnosť, ako aj práva týchto používateľov a bránilo by slobode prejavu a tvorby na internete.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Tieto názorové rozkoly vyvrcholili počas diskusií, ktoré sprevádzali prijatie smernice (EÚ) 2019/790 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo <DATE ISO="20190417">17. apríla 2019</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="130" PAGE.FIRST="92" DATE.PUB="2019">Ú. v. EÚ L 130, 2019, s. 92</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> normotvorcom Únie. Článok 17 tejto novej smernice stanovuje vo vzťahu k prevádzkovateľom, akým je YouTube, osobitný režim zodpovednosti za diela nezákonne nahrané používateľmi ich platforiem. Musím však uviesť, že táto smernica, ktorá nadobudla účinnosť v priebehu týchto prejudiciálnych konaní, nie je uplatniteľná na spory vo veciach samých. V týchto veciach bude teda potrebné rozhodnúť so zreteľom na právny rámec predchádzajúci tejto smernici, a to bez ohľadu na riešenia, ktoré nedávno prijal normotvorca Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>V týchto návrhoch navrhnem, aby Súdny dvor rozhodol, že prevádzkovatelia platforiem, ako sú YouTube a Cyando, v zásade neuskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> v zmysle článku 3 smernice 2001/29, a teda nie sú priamo zodpovední za porušenie tohto ustanovenia, ak ich používatelia nezákonne nahrajú chránené diela na internet. Vysvetlím tiež, prečo je v zásade možné priznať týmto prevádzkovateľom výnimku zo zodpovednosti stanovenú v článku 14 smernice 2000/31, a to za podmienok, ktoré budem bližšie špecifikovať. Na záver vysvetlím, že podľa práva Únie nositelia práv môžu dosiahnuť vydanie súdnych príkazov proti uvedeným prevádzkovateľom, ktorými im môžu byť uložené nové povinnosti, ktorých podmienky spresním.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2000/31</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Oddiel 4 smernice 2000/31, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Zodpovednosť sprostredkovateľov poskytovateľov služieb<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>, obsahuje články 12 až 15 tejto smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 14 uvedenej smernice, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>Uloženie informácií na hostiteľskom počítači<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>, stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><PARAG IDENTIFIER="014.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Ak sa poskytuje služba informačnej spoločnosti, ktorá pozostáva z uloženia informácií, ktoré sú poskytované príjemcom tejto služby, musia členské štáty zabezpečiť, aby poskytovateľ služby nebol zodpovedný za informácie uložené na žiadosť príjemcu služby, pod podmienkou, že:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>poskytovateľ nič nevie o nezákonnej činnosti alebo informáciách a čo sa týka nárokov na náhradu škody, nie je si vedomý skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo informácie;</TXT><P>alebo</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>poskytovateľ, po zistení alebo uvedomení si týchto skutočností, koná promptne, aby odstránil alebo znemožnil prístup k informáciám.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="014.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Odsek 1 sa neuplatní, ak príjemca služby koná na základe právomoci od poskytovateľa alebo pod jeho vedením.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="014.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Tento článok nemá vplyv na možnosť súdu alebo správneho orgánu požiadať poskytovateľa služieb, v súlade s právnymi systémami členských štátov, aby ukončil alebo predchádzal<?PAGE NO="5"?> porušovaniu predpisov, a nemá vplyv ani na možnosť členských štátov, aby začali konanie, ktoré by nariadilo odstránenie alebo znemožnenie prístupu k informáciám.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></ALINEA></PARAG></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 15 tej istej smernice, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Žiadna všeobecná povinnosť monitorovať<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>, v odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>Členské štáty neuložia poskytovateľom všeobecnú povinnosť pri poskytovaní služieb, na ktoré sa vzťahujú články 12, 13 a 14, aby monitorovali informácie, ktoré prenášajú alebo ktoré uložili, ani všeobecnú povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2001/29</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Odôvodnenie 27 smernice 2001/29 uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>samotné zabezpečenie fyzických zariadení umožňujúcich alebo uskutočňujúcich prenos rozhlasových a televíznych programov sa samo o sebe nerovná prenosu v zmysle tejto smernice<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Článok 3 tejto smernice, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Právo verejného prenosu diel a právo sprístupňovania predmetov ochrany verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="003.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať sprístupňovanie verejnosti po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami takým spôsobom, že verejnosť má k nim prístup z miesta a v čase individuálne zvolenom:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>pre výkonných umelcov k záznamom ich výkonov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>pre výrobcov zvukových záznamov k ich zvukovým záznamom;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Práva uvedené v odseku 1 a 2 nezaniknú žiadnym aktom verejného prenosu alebo sprístupnenia verejnosti ako je uvedené v tomto článku.<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Článok 8 uvedenej smernice, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>Sankcie a opravné prostriedky<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>, v odseku 3 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>členské štáty zabezpečia, aby nositelia práv mali možnosť žiadať o súdny zákaz proti sprostredkovateľom, ktorých služby využívajú tretie strany na porušovanie autorského práva alebo s ním súvisiaceho práva<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Spory vo veciach samých</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Vec C‑682/18</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">YouTube</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>YouTube je internetová platforma prevádzkovaná rovnomennou spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom a právnym zástupcom je spoločnosť Google. Táto platforma, ktorá je k dispozícii na rôznych internetových stránkach a aplikáciách pre inteligentné zariadenia, umožňuje svojim používateľom zdieľať videá na internete.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Na nahranie videa na internetovú platformu YouTube je potrebné vytvoriť si účet – s menom používateľa a heslom – a prijať všeobecné podmienky používania tejto platformy. Používateľ, ktorý po takejto registrácii nahrá video, sa môže rozhodnúť, či ho ponechá ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>súkromné<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> alebo ho na platforme zverejní. V druhom prípade môžu všetci používatelia internetu sledovať predmetné video na uvedenej platforme pomocou kontinuálneho prenosu <HT TYPE="ITALIC">(streaming)</HT>a zdieľať ho, pričom ostatní registrovaní používatelia ho môžu komentovať. Registrovaní používatelia môžu tiež vytvárať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>kanály<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> zoskupujúce ich videá.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Nahranie videa na túto platformu prebieha automaticky, bez predchádzajúceho prezretia alebo kontroly zo strany spoločností Google alebo YouTube. Za minútu sa tak na nej zverejní takmer 35 hodín videí,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Ide o číselný údaj uvedený odvolacím súdom vo veci samej. Google uvádza číslo 400 hodín videí za minútu.</P></NOTE> čo predstavuje niekoľko stotisíc videí denne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Platforma YouTube zahŕňa funkciu vyhľadávania a spracováva výsledky vyhľadávania, predovšetkým formou vyhodnocovania relevantnosti videí špecificky pre región daného používateľa. Výsledok tohto vyhodnotenia je zhrnutý na domovskej stránke vo forme rubrík <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>aktuálne pozerané videá<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>promované videá<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>trendy<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>. Služba YouTube indexuje videá a kanály dostupné v rubrikách, ako sú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>zábava<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>hudba<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>filmy a animácie<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>. Ak registrovaný používateľ používa platformu, zobrazuje sa mu okrem toho aj prehľad <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>odporúčaných videí<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>, ktoré závisia najmä od videí, ktoré si prezeral predtým.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>YouTube dosahuje prostredníctvom svojej platformy najmä príjmy z reklamy. Na okraji domovskej stránky tejto platformy sa preto zobrazujú reklamné bannery tretích inzerentov. Okrem toho sú reklamy vložené aj do niektorých videí, čoho predpokladom je uzatvorenie osobitnej zmluvy medzi dotknutými používateľmi a spoločnosťou YouTube.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Podľa všeobecných podmienok používania služby YouTube každý používateľ nahraním videí udeľuje spoločnosti YouTube k týmto videám až do ich odstránenia z platformy celosvetovú, nevýhradnú a bezplatnú licenciu na používanie, reprodukciu, distribúciu, tvorbu upravených diel, zobrazovanie a predvádzanie v súvislosti s poskytnutím platformy a činnosťami YouTube, vrátane reklamy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Prijatím týchto všeobecných podmienok používateľ potvrdzuje, že má všetky potrebné práva, dohody, povolenia a licencie k videám, ktoré nahráva na internet. Služba YouTube okrem toho v <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>Pokynoch pre komunitu<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> vyzýva používateľov svojej platformy, aby dodržiavali autorské práva. Títo používatelia sú navyše pri každom nahrávaní videa informovaní, že na platforme nemožno zverejniť nijaké video porušujúce tieto práva.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Služba YouTube zaviedla rôzne technické zariadenia s cieľom ukončiť a predchádzať porušeniam práv na svojej platforme. Ktokoľvek jej môže písomne, faxom, e‑mailom alebo prostredníctvom webového formulára nahlásiť existenciu protiprávneho videa. Bolo vytvorené tlačidlo na nahlásenie, ktorým možno nahlásiť nevhodný obsah alebo obsah porušujúci práva. Nositelia práv majú tiež možnosť nechať pomocou osobitného varovného postupu odstrániť z platformy až desať videí konkrétne označených v sťažnosti na porušenie, uvedením ich príslušných internetových adries (URL).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Služba YouTube okrem toho zaviedla program kontroly obsahu (<HT TYPE="ITALIC">Content Verification Program</HT>). Tento program môžu využívať len tie podniky, ktoré sa na tento účel osobitne zaregistrujú, a nie je k dispozícii súkromným osobám. Uvedený program ponúka nositeľom dotknutých práv rôzne nástroje, ktoré im umožňujú jednoduchšie kontrolovať používanie ich diel na platforme. Môžu najmä označiť priamo v zozname videí tie, ktoré podľa nich porušujú ich práva. Ak dôjde k zablokovaniu videa z dôvodu takéhoto nahlásenia nositeľom práv, používateľovi, ktorý ho nahral, je zaslané varovanie, že jeho účet bude v prípade opakovaného porušenia zablokovaný. YouTube tiež poskytuje nositeľom práv zapojeným do tohto programu softvér na rozpoznávanie obsahu nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>Content ID<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>, vyvinutý spoločnosťou Google, ktorého poslaním je automaticky zisťovať videá používajúce ich diela. Podľa vysvetlení poskytnutých spoločnosťou Google nositelia práv musia v tejto súvislosti poskytnúť službe YouTube referenčný zvukový alebo video súbor na účely identifikovania predmetných diel. Content ID vytvorí na základe týchto súborov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>digitálne odtlačky<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>, ktoré sa uložia v databáze. Content ID automaticky skenuje každé video nahrané na YouTube a porovnáva ho s týmito <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>odtlačkami<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>. V rámci toho môže tento softvér rozpoznať videonahrávky a audionahrávky, vrátane melódií, ak boli prevzaté alebo napodobené. Ak sa zistí zhoda, dotknutí nositelia práv sú automaticky upovedomení. Títo nositelia práv majú možnosť zablokovať predmetné videá. Alternatívne sa môžu rozhodnúť sledovať používanie týchto videí na YouTube prostredníctvom štatistík návštevnosti. Môžu sa tiež rozhodnúť speňažiť uvedené videá tým, že do nich vložia reklamy, alebo získať časť príjmov z reklám, ktoré boli do videí vložené už predtým na požiadanie používateľov, ktorí tieto videá nahrali.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Žaloba, ktorú podal F. Peterson</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20081106">6.</DATE> a <DATE ISO="20081107">7. novembra 2008</DATE> používatelia platformy YouTube zverejnili na tejto platforme skladby z albumu <HT TYPE="ITALIC">A</HT> <HT TYPE="ITALIC">Winter Symphony</HT> interpretky Sarah Brightman, ako aj súkromné audionahrávky vyhotovené počas koncertov v rámci jej turné <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>Symphony Tour<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>, spojené so snímkami alebo animáciami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Listom zo <DATE ISO="20081107">7. novembra 2008</DATE> sa pán Peterson, ktorý sa odvoláva na autorské práva a s nimi súvisiace práva k predmetným skladbám a nahrávkam,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Pán Peterson sa presnejšie odvoláva na vlastné práva ako producenta albumu <HT TYPE="ITALIC">A Winter Symphony</HT>, ako aj na vlastné práva a práva vyplývajúce z práv umelca vo vzťahu k vytvoreniu skladieb z toho albumu, realizovaných s jeho umeleckou účasťou ako producenta a zboristu. Okrem toho vo vzťahu k nahrávkam z koncertov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>Symphony Tour<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> tvrdí, že je skladateľom a autorom textov rôznych skladieb z uvedeného albumu. Ako vydavateľ má k viacerým týmto skladbám navyše aj práva odvodené od autorských práv.</P></NOTE> obrátil na Google Germany GmbH a v podstate vyzval túto spoločnosť, ako aj Google, aby pod hrozbou sankcie odstránili sporné videá. Pán Peterson poskytol na tento účel snímky obrazovky týchto videí. Služba YouTube pomocou týchto snímok obrazovky manuálne vyhľadala internetové adresy (URL) uvedených videí a zablokovala prístup k nim. Účastníci konania vo veci samej sa však nezhodujú na rozsahu týchto opatrení na zablokovanie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20081119">19. novembra 2008</DATE> boli audionahrávky koncertov Sarah Brightman, spojené so snímkami a animáciami, znova dostupné na YouTube.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Následne pán Peterson podal na Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg, Nemecko) žalobu najmä<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Hoci pán Peterson žaloval aj spoločnosti YouTube Inc. a Google Germany, vnútroštátny súd uvádza, že tieto spoločnosti už nie sú účastníkmi konania vo veci samej.</P></NOTE> proti spoločnostiam Google a YouTube. Pán Peterson v rámci tejto žaloby v podstate navrhol vydanie súdneho príkazu na zdržanie sa konania, ktorým by súd zakázal týmto spoločnostiam sprístupniť verejnosti dvanásť audionahrávok alebo interpretácií skladieb z albumu <HT TYPE="ITALIC">A</HT> <HT TYPE="ITALIC">Winter Symphony</HT> a dvanásť diel alebo interpretácií z koncertov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>Symphony Tour<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>, resp. subsidiárne umožniť takéto konanie tretím stranám. Pán Peterson tiež požiadal o informácie o predmetných činnostiach spojených s porušovaním práv a o obrate alebo ziskoch, ktoré YouTube dosiahla z týchto činností. Okrem toho navrhol, aby súd konštatoval najmä povinnosť uvedenej spoločnosti zaplatiť mu náhradu škody za sprístupnenie sporných videí verejnosti. Napokon pán Peterson subsidiárne požiadal o informácie o používateľoch, ktorí tieto videá nahrali.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Rozsudkom z <DATE ISO="20100903">3. septembra 2010</DATE> Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg) vyhovel žalobe v súvislosti s tromi hudobnými nahrávkami a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Pán Peterson, ako aj YouTube a Google podali odvolanie proti tomuto rozsudku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Rozsudkom z <DATE ISO="20150701">1. júla 2015</DATE> Oberlandesgericht Hamburg (Vyšší krajinský súd Hamburg, Nemecko) čiastočne zmenil rozsudok vydaný v prvostupňovom konaní. Tento súd zakázal spoločnostiam YouTube a Google pod hrozbou pokuty umožniť tretím stranám sprístupniť verejnosti audionahrávky alebo interpretácie siedmich skladieb z albumu <HT TYPE="ITALIC">A Winter Symphony</HT>. Uvedený súd okrem toho uložil týmto spoločnostiam povinnosť poskytnúť pánovi Petersonovi rôzne informácie týkajúce sa používateľov, ktorí nahrali sporné videá. Tento súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Pán Peterson podal opravný prostriedok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>Revision<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor). Za týchto podmienok tento súd rozhodnutím z <DATE ISO="20180913">13. septembra 2018</DATE>, doručeným Súdnemu dvoru <DATE ISO="20181106">6. novembra 2018</DATE>, prerušil konanie a predložil vec Súdnemu dvoru.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Vec C‑683/18</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Uploaded</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Uploaded je platforma na ukladanie a zdieľanie súborov – bežne nazývaná <HT TYPE="ITALIC">Sharehoster</HT> alebo tiež <HT TYPE="ITALIC">Cyberlocker</HT> – prevádzkovaná spoločnosťou Cyando. Táto platforma, ktorá je dostupná prostredníctvom rôznych internetových stránok, ponúka pamäťový priestor umožňujúci komukoľvek bezplatne ukladať na internete súbory s akýmkoľvek obsahom. Na používanie služby Uploaded je potrebné vytvoriť si účet – s menom používateľa a heslom, pričom sa poskytuje najmä e‑mailová adresa. Nahranie súboru prebieha automaticky a bez predchádzajúceho prezretia alebo kontroly zo strany spoločnosti Cyando. Vždy, keď používateľ nahrá súbor, automaticky sa vygeneruje a oznámi tomuto používateľovi hypertextový odkaz umožňujúci stiahnuť tento súbor, tzv. <HT TYPE="ITALIC">download‑link</HT>. Uploaded neobsahuje index ani funkciu vyhľadávania uložených súborov. Používatelia však môžu na internete voľne zdieľať tieto odkazy na sťahovanie, napríklad<?PAGE NO="9"?> v blogoch, fórach, alebo tiež v <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>zbierkach odkazov<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>, t. j. na stránkach, ktoré indexujú tieto odkazy, poskytujú informácie o súboroch, na ktoré uvedené odkazy odkazujú a umožňujú používateľom internetu vyhľadávať súbory, ktoré si chcú stiahnuť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Pokiaľ má používateľ k dispozícii účet a vhodné odkazy, súbory uložené na platforme Uploaded môže sťahovať bezplatne. Pre používateľov, ktorí majú k platforme len jednoduchý bezplatný prístup, sú však možnosti sťahovania obmedzené (najmä z hľadiska maximálneho množstva stiahnuteľných údajov, rýchlosti sťahovania, počtu súčasných sťahovaní, atď.). Používatelia si však môžu kúpiť predplatený balík s cieľom získať omnoho vyšší denný objem sťahovania bez obmedzenia rýchlosti alebo počtu súčasne prebiehajúcich sťahovaní a bez čakania medzi jednotlivými sťahovaniami. Okrem toho Cyando zaviedla <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>partnerský<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> program, v rámci ktorého platí niektorým používateľom, ktorí nahrávajú súbory na Uploaded, odmenu v závislosti od počtu stiahnutí predmetných súborov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Všeobecné podmienky používania Uploaded stanovujú, že túto platformu nemožno využívať na porušovanie autorských práv. Je však preukázané, že uvedená platforma vedie v skutočnosti k zákonnému používaniu, ako aj <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>v značnej miere<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Na presnej miere sa účastníci konania vo veci samej nezhodujú a vnútroštátne súdy ju nestanovili.</P></NOTE> k používaniu porušujúcemu autorské práva, čoho si je Cyando vedomá. Cyando bola v tejto súvislosti informovaná o tom, že na jej serveroch sa nachádza viac ako <FT TYPE="NUMBER">9500</FT> chránených diel nahraných na internet bez predchádzajúceho súhlasu nositeľov práv, ku ktorým boli odkazy na stiahnutie zdieľané na približne 800 internetových stránkach (zbierky odkazov, blogy a fóra), o ktorých má vedomosť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Žaloba, ktorú podala Elsevier</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vo veci C‑683/18 vyplýva, že niekoľko chránených diel, ku ktorým má Elsevier výlučné práva na používanie, bolo bez súhlasu tejto skupiny uložených na platforme Uploaded a sprístupnených verejnosti prostredníctvom zbierok odkazov, blogov a iných fór. Konkrétne táto skupina na základe vyhľadávaní uskutočnených od <DATE ISO="20131211">11.</DATE> do <DATE ISO="20131213">13. decembra 2013</DATE> oznámila spoločnosti Cyando dvomi listami odoslanými <DATE ISO="20140110">10.</DATE> a <DATE ISO="20140117">17. januára 2014</DATE>, že na jej serveroch sú uložené súbory obsahujúce tri z týchto diel, a to <HT TYPE="ITALIC">Gray’s Anatomy for Students</HT>, <HT TYPE="ITALIC">Atlas of Human Anatomy</HT> a <HT TYPE="ITALIC">Campbell‑Walsh Urology</HT>, ktoré sú voľne dostupné prostredníctvom zbierok odkazov rehabgate.com, avaxhome.ws a bookarchive.ws.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Elsevier podala žalobu proti spoločnosti Cyando na Landgericht München (Krajinský súd Mníchov, Nemecko), ktorá bola doručená <DATE ISO="20140717">17. júla 2014</DATE>. Elsevier v rámci tejto žaloby predovšetkým navrhla, aby bola spoločnosti Cyando uložená povinnosť zdržať sa konania v prvom rade ako porušovateľ autorských práv v súvislosti s chránenými dielami, subsidiárne ako spoluporušovateľ týchto práv a ďalej subsidiárne ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>narušiteľ<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>. Elsevier tiež navrhla, aby bola spoločnosti Cyando uložená povinnosť poskytnúť jej určité informácie. Elsevier okrem toho navrhla, aby tento súd konštatoval povinnosť spoločnosti Cyando zaplatiť jej náhradu škody za tieto porušenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Rozsudkom z <DATE ISO="20160318">18. marca 2016</DATE> Landgericht München (Krajinský súd Mníchov) uložil spoločnosti Cyando povinnosť zdržať sa konania na základe jej účasti na porušeniach autorských práv týkajúcich sa troch diel uvedených v listoch z <DATE ISO="20140110">10.</DATE> a <DATE ISO="20140117">17. januára 2014</DATE> a vyhovel subsidiárnym návrhom skupiny Elsevier. Uvedený súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Elsevier aj Cyando podali proti tomuto rozsudku odvolanie. Rozsudkom z <DATE ISO="20170302">2. marca 2017</DATE> Oberlandesgericht München (Vyšší krajinský súd Mníchov, Nemecko) zmenil rozsudok vydaný v prvostupňovom konaní. Tento súd uložil spoločnosti Cyando povinnosť zdržať sa konania ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>narušiteľ<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>, pokiaľ ide o porušenia týkajúce sa troch diel uvedených v listoch z <DATE ISO="20140110">10.</DATE> a <DATE ISO="20140117">17. januára 2014</DATE>, v súlade so sekundárne subsidiárnym návrhom skupiny Elsevier. Odvolací súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Elsevier podala opravný prostriedok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>Revision<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor). Za týchto podmienok tento súd rozhodnutím z <DATE ISO="20180920">20. septembra 2018</DATE>, doručeným Súdnemu dvoru <DATE ISO="20181106">6. novembra 2018</DATE>, prerušil konanie a predložil vec Súdnemu dvoru.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Vo veci C‑682/18 Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>1.</NO.P><TXT>Uskutočňuje prevádzkovateľ online platformy na zdieľanie videí, na ktorej používatelia sprístupňujú verejnosti videá s obsahom chráneným autorským právom bez súhlasu nositeľov práv, verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 [smernice 2001/29], ak:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>prostredníctvom platformy dosahuje príjmy z reklamy,</P></ITEM><ITEM><P>[proces nahrávania videa] prebieha automaticky a bez predchádzajúceho prezretia alebo kontroly prevádzkovateľa,</P></ITEM><ITEM><P>prevádzkovateľ v súlade s podmienkami používania služby získava na dobu umiestnenia videí na platforme celosvetovú, nevýhradnú a bezplatnú licenciu k videám,</P></ITEM><ITEM><P>prevádzkovateľ v podmienkach používania a v rámci procesu [nahrávania] upozorňuje na to, že je zakázané umiestňovať na platformu obsah porušujúci autorské práva,</P></ITEM><ITEM><P>prevádzkovateľ poskytuje nástroje, prostredníctvom ktorých sa nositelia práv môžu domáhať zablokovania prístupu k videám porušujúcim ich práva,</P></ITEM><ITEM><P>prevádzkovateľ na platforme vyhodnocuje výsledky vyhľadávania formou rebríčkov a kategórií obsahu a registrovaným používateľom zobrazuje prehľad odporúčaných videí na základe videí, ktoré si už v minulosti prezerali,</P></ITEM></LIST></P><P>ak nemá konkrétnu vedomosť o dostupnosti obsahu porušujúceho autorské práva alebo po tom, čo sa o ňom dozvie, tento obsah bezodkladne odstráni alebo k nemu zablokuje prístup?</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:</TXT><P>Patrí činnosť prevádzkovateľa online platformy na zdieľanie videí za okolností opísaných v prvej otázke do pôsobnosti článku 14 ods. 1 [smernice 2000/31]?</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na druhú otázku:</TXT><?PAGE NO="11"?><P>Musí sa skutočná vedomosť o nezákonnej činnosti alebo informáciách alebo vedomosť o skutočnostiach alebo okolnostiach, z ktorých je zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo informácie, podľa článku 14 ods. 1 [smernice 2000/31] týkať konkrétnych nezákonných činností alebo informácií?</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Ďalej v prípade kladnej odpovede na druhú otázku:</TXT><P>Je v súlade s článkom 8 ods. 3 [smernice 2001/29], ak nositeľ práv môže žiadať o súdny príkaz proti poskytovateľovi služieb, ktorého služba pozostávajúca z uloženia informácií poskytovaných používateľom bola využitá používateľom na porušenie autorských práv alebo s nimi súvisiacich práv, iba vtedy, ak po predchádzajúcom upozornení na jednoznačné porušenie práv došlo opäť k takémuto porušeniu?</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>V prípade zápornej odpovede na prvú a druhú otázku:</TXT><P>Má sa prevádzkovateľ online platformy na zdieľanie videí za okolností opísaných v prvej otázke považovať za porušovateľa v zmysle článku 11 prvej vety a článku 13 [smernice 2004/48]?</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na piatu otázku:</TXT><P>Môže byť povinnosť takéhoto porušovateľa nahradiť ujmu v zmysle článku 13 ods. 1 [smernice 2004/48] podmienená tým, že porušovateľ konal úmyselne jednak vo vzťahu k svojmu vlastnému porušeniu a jednak vo vzťahu k porušeniu tretej strany a vedel alebo mal vedieť, že používatelia využívajú platformu na konkrétne porušovania práv?<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/></P></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Vo veci C‑683/18 tento súd položil Súdnemu dvoru rovnako šesť otázok, pričom druhá až šiesta otázka sú v podstate rovnaké ako druhá až šiesta otázka položená vo veci C‑682/18. Líši sa len prvá otázka, ktorej znenie je takéto:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>1.</NO.P><TXT><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Uskutočňuje prevádzkovateľ služby [ukladania a zdieľania súborov], prostredníctvom ktorej používatelia môžu bez súhlasu nositeľov autorských práv sprístupňovať verejnosti údaje s obsahom chráneným autorským právom, verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 smernice [2001/29], ak:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>[proces nahrávania súboru] prebieha automaticky a bez predchádzajúceho prezretia alebo kontroly prevádzkovateľa,</P></ITEM><ITEM><P>prevádzkovateľ v podmienkach používania upozorňuje na to, že je zakázané umiestňovať na platformu obsah porušujúci autorské práva,</P></ITEM><ITEM><P>prostredníctvom prevádzkovania služby dosahuje príjmy,</P></ITEM><ITEM><P>služba sa využíva na zákonné účely, ale prevádzkovateľ si je vedomý aj toho, že je dostupné veľké množstvo obsahu porušujúceho autorské práva (viac ako <FT TYPE="NUMBER">9500</FT> diel),</P></ITEM><ITEM><P>prevádzkovateľ neposkytuje informácie o obsahu ani funkciu vyhľadávania, ale ním sprístupnené odkazy na neobmedzené sťahovanie sú umiestňované tretími stranami na internet v zbierkach odkazov, ktoré obsahujú informácie o obsahu súborov a umožňujú vyhľadávanie konkrétneho obsahu,</P></ITEM><?PAGE NO="12"?><ITEM><P>prostredníctvom systému odmien za nahratia, ktorý závisí od dopytu, podnecuje k nahrávaniu obsahu chráneného autorskými právami, ktorý by inak používatelia získali výlučne za odplatu,</P></ITEM></LIST><P>a</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>poskytnutím možnosti anonymného nahrávania súborov zvyšuje pravdepodobnosť, že používatelia sa nebudú pred súdom zodpovedať za porušenia autorského práva?</P></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Zmení sa takéto posúdenie v prípade, ak sprístupnenie ponúk porušujúcich autorské práva predstavuje 90 až 96 % z celkového počtu použití služby zdieľaného hostingu?<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/></TXT></NP></ITEM></LIST></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z <DATE ISO="20181218">18. decembra 2018</DATE> boli veci C‑682/18 a C‑683/18 vzhľadom na ich prepojenosť spojené na účely písomnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>F. Peterson, Elsevier, Google, Cyando, nemecká, francúzska a fínska vláda, ako aj Európska komisia predložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky. Tí istí účastníci konania a tie isté oprávnené subjekty – s výnimkou fínskej vlády – boli zastúpené na pojednávaní, ktoré sa konalo <DATE ISO="20191126">26. novembra 2019</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Prejednávané veci sú zasadené do kontextu služieb <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>web 2.0<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>. Pripomínam, že rôzne technologické zmeny (od zvýšenia globálnej šírky pásma až po demokratizáciu širokopásmových pripojení) a sociálne zmeny (či už zmena postoja používateľov internetu vo vzťahu k súkromnému životu alebo vôli zdieľať, prispievať a vytvárať online spoločenstvá) viedli od polovice prvého desaťročia 21. storočia k rozvoju dynamických a interaktívnych služieb na internete, ako sú blogy, sociálne siete a platformy na zdieľanie, ktoré predstavujú nástroje umožňujúce ich používateľom zdieľať online akýkoľvek obsah, označovaný výrazom <HT TYPE="ITALIC">user‑created content</HT> alebo <HT TYPE="ITALIC">user‑generated content</HT>. Poskytovatelia týchto služieb tvrdia, že umožňujú používateľom internetu vystúpiť z role pasívneho spotrebiteľa v oblasti zábavy, názorov alebo informácií a aktívne sa podieľať na tvorbe a výmene tohto obsahu na internete. Sieťový účinok vyplývajúci z úspechu takejto služby rýchlo umožnil niekoľkým takýmto poskytovateľom prejsť z postavenia <HT TYPE="ITALIC">start‑up</HT> do postavenia dominantného podniku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pre viac podrobností pozri Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD): Participative Web: User‑Created Content. <HT TYPE="ITALIC">Working Party on the Information Economy</HT>, DSTI/ICCP/IE(2006)7/Final, 12. apríl 2007.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Typickým príkladom v tejto súvislosti je platforma YouTube, o ktorú ide vo veci C‑682/18. Táto platforma poskytuje svojim používateľom (ktorých je podľa Google viac ako 1,9 miliardy) príležitosť zdieľať online ich obsah a najmä ich výtvory. Používatelia tak na ňu každý deň nahrajú množstvo videí, vrátane kultúrneho a zábavného obsahu, akým sú hudobné skladby zverejnené začínajúcimi umelcami, ktoré sa môžu dostať k širokému publiku, informačného obsahu týkajúceho sa veľmi rozmanitých oblastí, ako napr. politiky, športu a náboženstva, alebo tiež <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>návodov<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>, ktoré majú umožniť komukoľvek naučiť sa variť, hrať na gitaru, opraviť bicykel, atď. Obsah na YouTube nezverejňujú iba jednotlivci, ale aj verejné a profesijné organizácie, vrátane etablovaných mediálnych spoločností, akými sú televízne vysielacie kanály alebo nahrávacie spoločnosti. YouTube je postavená na komplexnom obchodnom modeli, ktorý zahŕňa najmä<?PAGE NO="13"?> predaj reklamného priestoru na jej platforme.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Ako zdôraznila nemecká vláda, YouTube zbiera značné množstvo osobných údajov o používateľoch internetu navštevujúcich jej platformu, o spôsobe, akým ju používajú, o ich preferovanom obsahu, atď., a to najmä na účely cielenej reklamy vysielanej na tejto platforme v závislosti od používateľa. Otázky, ktoré vyvoláva tento všeobecný zber údajov a ich spracovanie, však presahujú rámec predmetu týchto návrhov.</P></NOTE> Okrem toho YouTube zaviedla systém, v rámci ktorého sa delí o určité percento svojich príjmov z reklamy s niektorými používateľmi poskytujúcimi obsah, čím im umožňuje dosahovať príjem z platformy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Pre viac podrobností pozri FONTAINE, G., GRECE, C., JIMENEZ PUMARES, M.: Online video sharing: Offerings, audiences, economic aspects. In: <HT TYPE="ITALIC">European Audiovisual Observatory</HT>. Strasbourg, 2018.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Platforma Uploaded, o ktorú ide vo veci C‑683/18, je odrazom síce súvisiacej, avšak predsa len odlišnej skutočnosti. Vo všeobecnosti <HT TYPE="ITALIC">Cyberlocker</HT> poskytuje svojim používateľom pamäťový priestor na internete, ktorý im umožňuje predovšetkým uchovávať na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>cloud‑e<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> akékoľvek súbory, aby k nim mali prístup kedykoľvek, z akéhokoľvek nimi zvoleného miesta a prostredníctvom akéhokoľvek zariadenia. Platforma Uploaded ako <HT TYPE="ITALIC">Sharehoster</HT> zahŕňa tiež funkciu zdieľania uložených súborov. Používatelia tak majú možnosť poskytnúť tretím stranám <HT TYPE="ITALIC">download‑links</HT> vygenerované pre každý nahraný súbor. Podľa spoločnosti Cyando má táto funkcia umožniť komukoľvek jednoduchým spôsobom prenášať objemné súbory svojim príbuzným, priateľom alebo tiež obchodným partnerom. Okrem toho používatelia môžu vďaka uvedenej funkcii zdieľať na internete obsah oslobodený od autorských práv alebo svoje vlastné diela. <HT TYPE="ITALIC">Cyberlockers</HT> prijímajú rôzne obchodné modely. Pokiaľ ide o platformu Uploaded, tá dosahuje príjmy vďaka predaju predplatených balíkov, ktoré majú vplyv najmä na kapacitu sťahovania uložených súborov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Hoci platformy, akými sú YouTube a Uploaded, môžu viesť k rôznym zákonným využitiam, využívajú sa tiež nezákonným spôsobom. Konkrétne videá zdieľané na YouTube môžu obsahovať chránené diela a porušovať práva ich autorov. Navyše <HT TYPE="ITALIC">Sharehoster</HT>, akým je platforma Uploaded, je vzhľadom na svoju schopnosť ukladať a prenášať objemné súbory praktickým nástrojom nezákonnej výmeny rozmnoženín diel, najmä kinematografických alebo hudobných.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Nositelia práv, akými sú pán Peterson a Elsevier, v tomto prípade podporovaní francúzskou vládou, tak načrtávajú tvrdý obraz predmetných platforiem a ich prevádzkovateľov. Títo prevádzkovatelia tým, že v rámci týchto platforiem umožňujú decentralizované a nekontrolované poskytovanie obsahu ktorýmkoľvek používateľom internetu, vytvárajú značné riziko porušovania autorského práva. Toto riziko sa ešte znásobuje vzhľadom na všadeprítomný charakter obsahu zverejňovaného na uvedených platformách, ktorý si môže okamžite prezerať neobmedzený počet používateľov internetu všade vo svete.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140513">13. mája 2014</DATE>, <NAME.CASE>Google Spain a Google</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑131/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:317">EU:C:2014:317</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra).</P></NOTE> Nositelia práv sa tiež odvolávajú na ťažkosti, s ktorými sa stretávajú pri postihovaní používateľov, ktorí sa dopúšťajú takýchto porušení prostredníctvom týchto platforiem, z dôvodu ich insolventnosti, anonymity alebo tiež ich lokalizácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Tvrdenia nositeľov práv sa neobmedzujú iba na riziko porušovania práv, ktoré vzniká v dôsledku činnosti prevádzkovateľov, akými sú YouTube alebo Cyando. V širšom meradle vytýkajú týmto prevádzkovateľom – a najmä spoločnosti YouTube – že na ich úkor zásadným spôsobom zmenili hodnotový reťazec v ekonomike kultúry. V podstate nositelia práv uvádzajú, že uvedení prevádzkovatelia podnecujú používateľov svojich platforiem k tomu, aby na internet nahrávali príťažlivý obsah, ktorý je vo väčšine prípadov chránený autorským právom. Tí istí prevádzkovatelia speňažujú tento obsah na vlastný účet najmä vďaka reklame (model <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>YouTube<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>) alebo predplateným balíkom (model <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>Cyando<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>) a dosahujú z neho značné zisky bez toho, aby získali licencie od nositeľov práv a zaplatili im odmenu. Prevádzkovatelia platforiem tak získavajú väčšinu hodnoty vytvorenej týmto obsahom na úkor nositeľov práv – ide o tvrdenie o tzv. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>value<?PAGE NO="14"?> gap<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/> (hodnotový rozdiel), o ktorom sa diskutovalo v kontexte prijatia smernice 2019/790. Okrem toho platformy ako YouTube bránia nositeľom práv používať ich diela bežným spôsobom. Tieto platformy totiž nekalým spôsobom súťažia s tradičnými médiami (rozhlasovými a televíznymi vysielacími kanálmi, atď.) a poskytovateľmi digitálneho obsahu (Spotify, Netflix, atď.), ktorí získavajú nimi vysielaný obsah od nositeľov práv za odplatu a ktorí sú v dôsledku tejto nekalej súťaže ochotní platiť týmto nositeľom práv menšiu odmenu, aby si zachovali konkurencieschopnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Pre viac podrobností pozri Fédération internationale de l’industrie phonographique: Rewarding creativity: Fixing the value gap. In: <HT TYPE="ITALIC">Global music report</HT> <HT TYPE="ITALIC">2017</HT>, a BENSAMOUN, A.: Le value gap ou le partage de la valeur dans la proposition de directive sur le droit d’auteur dans le marché unique numérique. In: <HT TYPE="ITALIC">Entertainment</HT>. Bruylant, č. 2018‑4, s. 278 – 287.</P></NOTE> Nositelia práv tak v záujme dosiahnutia vysokej úrovne ochrany svojho duševného vlastníctva, ktorej zabezpečenie je cieľom práva Únie, a získania primeranej odmeny za používanie ich diel,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri odôvodnenia 4, 9 a 10 smernice 2001/29.</P></NOTE> musia mať možnosť obrátiť sa na samotných prevádzkovateľov platforiem.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>V tejto chvíli je potrebné pripomenúť, že článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 stanovuje, že autorom sa poskytuje výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/> ich diel, vrátane sprístupňovania týchto diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> budem používať na všeobecné označenie úkonov verejného prenosu v užšom zmysle a úkonov sprístupňovania verejnosti. V prípade potreby konkrétne poukážem na jednu alebo druhú z týchto kategórií. Okrem toho článok 3 smernice 2001/29 v odseku 2 písm. a) a b) priznáva právo sprístupňovania verejnosti – nie však právo verejného prenosu v užšom zmysle – ako právo súvisiace s autorskými právami, v prospech výkonných umelcov k záznamom ich výkonov a v prospech výrobcov zvukových záznamov k ich zvukovým záznamom. Toto ustanovenie je relevantné aj vo veci C‑682/18, a to v rozsahu, v akom pán Peterson ako výkonný umelec a/alebo producent disponuje právami súvisiacimi s autorskými právami k niektorým dielam, ktoré boli sprístupnené na internete bez jeho súhlasu (pozri poznámku pod čiarou 7). Keďže však, ako vysvetlím neskôr, sa veci samé týkajú činností <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>sprístupňovania verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> a tento pojem má rovnaký význam v odseku 1, ako aj odseku 2 tohto článku 3, v záujme zjednodušenia budem odkazovať iba na autorské právo uvedené v prvom odseku, pričom moja analýza bude použiteľná aj na práva súvisiace s autorskými právami uvedené v druhom odseku.</P></NOTE> K porušeniu tohto výlučného práva dochádza, keď tretia strana sprístupní chránené dielo verejnosti bez predchádzajúceho súhlasu jeho autora,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Alebo všeobecnejšie nositeľa autorských práv k predmetnému dielu, ktorý nie je nevyhnutne autorom. Pojmy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>autor<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>nositeľ práv<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/> používam v týchto návrhoch zameniteľným spôsobom.</P></NOTE> okrem prípadu, keď sa na toto sprístupnenie vzťahuje jedna z výnimiek a obmedzení taxatívne vymedzených v článku 5 tejto smernice.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pozri najmä rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191114">14. novembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Spedidam</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑484/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:970">EU:C:2019:970</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Nositelia práv pritom zastávajú názor, že prevádzkovatelia, ako sú YouTube a Cyando, spolu s používateľmi ich platforiem uskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/> diel, ktoré títo používatelia nahrávajú na internet. V dôsledku toho sú títo prevádzkovatelia povinní pri všetkých súboroch, ktoré majú títo používatelia v úmysle zdieľať, ešte pred ich sprístupnením na internete overiť, či obsahujú chránené diela, určiť existujúce práva k týmto dielam a sami musia, vo všeobecnosti za odplatu, získať licenciu od nositeľov týchto práv alebo, ak to nie je možné, zabrániť tomuto sprístupneniu. Vždy, keď si uvedení prevádzkovatelia nesplnia tieto povinnosti a diela sú v dôsledku toho nezákonne zverejnené na ich platformách, nesú za to <HT TYPE="ITALIC">priamu zodpovednosť</HT> v súlade s článkom 3 ods. 1 smernice 2001/29. Títo prevádzkovatelia sú v tejto súvislosti na základe článku 13 smernice 2004/48 predovšetkým povinní zaplatiť vlastníkom dotknutých práv náhradu ujmy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>YouTube a Cyando, v tomto prípade podporované fínskou vládou a Komisiou, namietajú, že sú len <HT TYPE="ITALIC">sprostredkovateľmi</HT>, ktorí poskytujú nástroje umožňujúce používateľom ich platforiem sprístupňovať diela verejnosti. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>Verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 pri online zdieľaní súborov obsahujúcich chránené diela na týchto platformách teda uskutočňujú nie títo prevádzkovatelia, ale uvedení používatelia. Preto títo používatelia nesú priamu zodpovednosť v prípade nezákonného <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>prenosu<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/>. Uvedení prevádzkovatelia sa v každom prípade domnievajú, že sa na nich vzťahuje článok 14 ods. 1 smernice 2000/31. Toto ustanovenie ich zbavuje akejkoľvek<?PAGE NO="15"?> zodpovednosti, ktorá by mohla vyplývať z nezákonných súborov, ktoré ukladajú na žiadosť používateľov svojich platforiem, pokiaľ o nich v podstate nemajú vedomosť alebo ich prípadne bezodkladne odstránia. Okrem toho v súlade s článkom 15 ods. 1 tejto smernice týmto prevádzkovateľom nemožno uložiť všeobecnú povinnosť monitorovať súbory, ktoré uložili, ani povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť. YouTube a Cyando sa teda domnievajú, že v súlade s uvedenými ustanoveniami nemajú povinnosť kontrolovať všetky súbory poskytnuté používateľmi ich platforiem ešte pred ich sprístupnením na internete, ale musia v podstate dostatočne flexibilne reagovať na nahlásenia od nositeľov práv, ktorí poukazujú na nezákonnosť niektorých súborov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>V tomto kontexte cieľom prvých otázok, ktoré položil Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), je určiť, či činnosť prevádzkovateľov platforiem, ako sú YouTube a Cyando, spadá pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. Cieľom druhých otázok položených týmto súdom je určiť, či sa na týchto prevádzkovateľov môže vzťahovať výnimka zo zodpovednosti za súbory, ktoré uložili na žiadosť svojich používateľov, stanovená v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31. Tieto dve otázky spolu úzko súvisia. Normotvorca Únie mal totiž v úmysle vytvoriť prostredníctvom smerníc 2000/31 a 2001/29 jasný regulačný rámec týkajúci sa zodpovednosti sprostredkovateľov v prípade porušenia autorského práva na úrovni Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri odôvodnenie 50 smernice 2000/31 a odôvodnenie 16 smernice 2001/29.</P></NOTE> Článok 3 ods. 1 prvej uvedenej smernice a článok 14 ods. 1 druhej uvedenej smernice sa teda majú vykladať koherentne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Ide najmä o to, aby sa v čo najväčšej možnej miere zabránilo situácii, v ktorej by poskytovateľ služieb bol podľa článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 zodpovedný, pričom podľa článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 by bol tejto zodpovednosti zbavený. Pre viac podrobností pozri body 137 až 139 nižšie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>V častiach A a B preskúmam tieto dve ustanovenia jedno po druhom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>V týchto návrhoch sa nebudem zaoberať otázkou rozmnoženín vytváraných nahraním diela na platformy, ako sú YouTube alebo Uploaded, a ich prezeraním či sťahovaním verejnosťou. Táto otázka totiž podlieha výkladu práva rozmnožovania upraveného v článku 2 smernice 2001/29, ako aj výnimiek a obmedzení tohto práva stanovených v článku 5 tejto smernice, na ktorý sa vnútroštátny súd Súdneho dvora nepýta. Navyše s výnimkou spoločnosti Cyando, ktorá sa odvolávala na výnimku týkajúcu sa rozmnoženiny na súkromné použitie, stanovenú v článku 5 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice, táto problematika nebola predmetom diskusie pred Súdnym dvorom.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O pojme <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 (prvé otázky)</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa svojimi prvými otázkami v podstate pýta, či prevádzkovateľ platformy na zdieľanie videí a prevádzkovateľ platformy na ukladanie a zdieľanie súborov uskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, ak používateľ ich platforiem na ne nahrá chránené dielo.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/> upravený v článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 je autonómnym pojmom práva Únie, ktorého zmysel a rozsah treba vymedziť s ohľadom na znenie tohto ustanovenia, kontext, do ktorého je toto ustanovenie vložené, a ciele sledované touto smernicou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Pozri najmä rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE>, <NAME.CASE>Renckhoff</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:634">EU:C:2018:634</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Okrem toho tento pojem sa má v čo najväčšej možnej miere vykladať s ohľadom na rovnocenné pojmy obsiahnuté v predpisoch medzinárodného práva, ktorými je Únia viazaná.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200402">2. apríla 2020</DATE>, <NAME.CASE>Stim a SAMI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑753/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:268">EU:C:2020:268</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 sa má vykladať najmä s prihliadnutím na článok 8 Zmluvy Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) o autorskom práve, podpísanej <DATE ISO="19961220">20. decembra 1996</DATE> v Ženeve a schválenej v mene Európskej únie rozhodnutím Rady 2000/278/ES zo <DATE ISO="20000316">16. marca 2000</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="089" PAGE.FIRST="6" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 89, 2000, s. 6</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/033, s. 208) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0062" REF.END="QE0062"/>WCT<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/>), ktorá sa vykonáva prvým uvedeným ustanovením (pozri odôvodnenie 15 smernice 2001/29).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>V súlade s touto judikatúrou pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0063" REF.END="QE0063"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/> zahŕňa dve kumulatívne podmienky, a to samotný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0064" REF.END="QE0064"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/> diela a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0065" REF.END="QE0065"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1111">EU:C:2019:1111</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti jednak pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0066" REF.END="QE0066"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/> sa vzťahuje, ako je spresnené v odôvodnení 23 smernice 2001/29, na všetky <HT TYPE="ITALIC">transmisie</HT> (alebo retransmisie) diela smerom k verejnosti, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká, a to bez ohľadu na použitý technologický proces.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1111">EU:C:2019:1111</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra).</P></NOTE> Inými slovami, osoba uskutočňuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0067" REF.END="QE0067"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/> vtedy, keď prenáša a sprístupňuje dielo<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Konkrétnejšie ide o poskytnutie možnosti adresátom, aby akýmkoľvek vhodným spôsobom (pomocou sluchu v prípade zvukového záznamu, atď.) vnímali všetky alebo niektoré časti, ktoré tvoria dielo a sú vyjadrením vlastnej duševnej tvorby jeho autora. Pozri analogicky rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090716">16. júla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Infopaq International</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑5/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:465">EU:C:2009:465</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> na diaľku<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 sa nevzťahuje na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0068" REF.END="QE0068"/>tradičné<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/> formy verejného prenosu, ktoré predstavujú priame vystúpenia a výkony, napríklad živé predstavenia pred publikom, ktoré má fyzický kontakt s výkonným umelcom diela. Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111124">24. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Circul Globus Bucureşti</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑283/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:772">EU:C:2011:772</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Ako sa uvádza v tomto odôvodnení, typickým príkladom takejto transmisie je vysielanie diela, zatiaľ čo výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0069" REF.END="QE0069"/>retransmisia<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/> sa vzťahuje najmä na súčasný prenos vysielania prostredníctvom kábla, satelitu alebo tiež internetu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Okrem toho, ako som pripomenul v bode 48 vyššie, pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0070" REF.END="QE0070"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/> zahŕňa aj pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0071" REF.END="QE0071"/>sprístupňovanie<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/>. Táto posledná uvedená kategória sa vzťahuje, ako sa spresňuje v odôvodnení 25 a článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, na <HT TYPE="ITALIC">interaktívne transmisie na požiadanie</HT>, ktoré sa vyznačujú tým, že každý môže mať prístup k dielu z miesta a v čase, ktoré si sám zvolí. Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0072" REF.END="QE0072"/>sprístupňovanie<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/> sa tak vzťahuje na situáciu, keď osoba poskytne <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0073" REF.END="QE0073"/>verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/> možnosť prístupu k prenosu diela za týchto podmienok, typicky nahraním diela na internetovú stránku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1111">EU:C:2019:1111</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Na druhej strane pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0074" REF.END="QE0074"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/> odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0075" REF.END="QE0075"/>neurčitý<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0076" REF.END="QE0076"/>pomerne veľký<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/> počet osôb. Tento pojem sa teda na rozdiel od určitých osôb patriacich do súkromnej skupiny vzťahuje na osoby vo všeobecnosti a zahŕňa určitú hranicu <HT TYPE="ITALIC">de minimis</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1111">EU:C:2019:1111</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>V prejednávaných veciach je vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti nesporné, že ak je určité chránené dielo zdieľané online na platforme, akou je YouTube alebo Uploaded, toto dielo je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0077" REF.END="QE0077"/>sprístupňované verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0077" CODE="201C" ID="QE0077"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Ak je totiž video obsahujúce chránené dielo uverejnené na YouTube, ktokoľvek si ho môže na tejto platforme pozrieť vo forme <HT TYPE="ITALIC">streamingu</HT> z miesta a v čase, ktoré si sám zvolí. To isté platí v prípade, ak je súbor obsahujúci dielo uložený na Uploaded a <HT TYPE="ITALIC">download‑link</HT> na tento súbor je voľne zdieľaný na internete, v zbierkach odkazov, blogoch alebo fórach.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Skutočnosť, že dielo je na platforme, akou je YouTube, prezerané formou <HT TYPE="ITALIC">streamingu</HT>, a teda člen dotknutej verejnosti nezískava jeho trvalú rozmnoženinu, je na účely článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 irelevantná (pozri najmä WALTER, M. M., von LEWINSKI, S.: <HT TYPE="ITALIC">European Copyright Law – A Commentary</HT>. Oxford: Oxford University Press, 2010, s. 983). Okrem toho skutočnosť, že dielo možno sťahovať z Uploaded a členovia verejnosti tak naopak môžu získať takúto rozmnoženinu, nevylučuje uplatnenie tohto ustanovenia v prospech práva na šírenie stanoveného v článku 4 ods. 1 tejto smernice [pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1111">EU:C:2019:1111</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE> V oboch prípadoch je dielo sprístupnené <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0078" REF.END="QE0078"/>verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0078" CODE="201C" ID="QE0078"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Naopak, o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0079" REF.END="QE0079"/>sprístupňovanie verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0079" CODE="201C" ID="QE0079"/> nejde vtedy, keď používateľ nahrá dielo na YouTube, ktoré ponechá v <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0080" REF.END="QE0080"/>súkromnom<QUOT.END REF.START="QS0080" CODE="201C" ID="QE0080"/> režime a prípadne ho zdieľa iba so svojou rodinou alebo priateľmi. To isté platí v prípade, keď používateľ Uploaded nahrá dielo na túto platformu a jeho <HT TYPE="ITALIC">download‑link</HT> s nikým nezdieľa alebo ho zdieľa len s uvedenými osobami. V takom prípade totiž nejde o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0081" REF.END="QE0081"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0081" CODE="201C" ID="QE0081"/>, ale o súkromnú skupinu (pozri bod 58 vyššie).</P></NOTE> bez ohľadu na to, či k jeho prezeraniu alebo sťahovaniu<?PAGE NO="17"?> dochádza na požiadanie jednotlivých osôb v rámci transmisie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0082" REF.END="QE0082"/>jeden na jedného<QUOT.END REF.START="QS0082" CODE="201C" ID="QE0082"/>. V tejto súvislosti je totiž potrebné zohľadniť počet osôb, ktoré môžu mať prístup k tomuto dielu súčasne, ako aj postupne<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1111">EU:C:2019:1111</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra).</P></NOTE>. V uvedenom prípade môžu dielo prezerať, resp. sťahovať všetci súčasní aj potenciálni návštevníci YouTube alebo internetovej stránky, na ktorej je tento odkaz zdieľaný – teda zjavne <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0083" REF.END="QE0083"/>neurčitý<QUOT.END REF.START="QS0083" CODE="201C" ID="QE0083"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0084" REF.END="QE0084"/>pomerne veľký<QUOT.END REF.START="QS0084" CODE="201C" ID="QE0084"/> počet osôb.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pozri analogicky rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE>, <NAME.CASE>Renckhoff</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:634">EU:C:2018:634</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). V oboch prípadoch je samozrejme jasné, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0085" REF.END="QE0085"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0085" CODE="201C" ID="QE0085"/> nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká. Okrem toho otázka, či táto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0086" REF.END="QE0086"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0086" CODE="201C" ID="QE0086"/> dielo skutočne prezerá alebo sťahuje, je irelevantná. Rozhodujúcou činnosťou je totiž činnosť, ktorá spočíva v sprístupnení diela verejnosti, a teda v jeho ponuke na stránke prístupnej verejnosti [pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1111">EU:C:2019:1111</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Preto ak tretia strana zverejní chránené dielo na internete na platforme, akou je YouTube alebo Uploaded, bez predchádzajúceho súhlasu jeho autora a na toto zverejnenie sa nevzťahujú výnimky a obmedzenia stanovené v článku 5 smernice 2001/29, má to za následok porušenie výlučného práva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0087" REF.END="QE0087"/>verejného prenosu<QUOT.END REF.START="QS0087" CODE="201C" ID="QE0087"/>, ktoré článok 3 ods. 1 tejto smernice priznáva autorovi diela.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené je rozhodujúca otázka, kto uskutočňuje tento <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0088" REF.END="QE0088"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0088" CODE="201C" ID="QE0088"/> a nesie za to prípadnú zodpovednosť – či používateľ, ktorý nahrá dotknuté dielo na platformu, prevádzkovateľ platformy, alebo obe tieto osoby spoločne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>V tomto štádiu treba spresniť, že pán Peterson a Elsevier predložili k tejto otázke argumentáciu založenú na rozdielnych prístupoch. Podľa ich názoru prevádzkovatelia, ako sú YouTube a Cyando, sú zodpovední na základe článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 predovšetkým z dôvodu, že <HT TYPE="ITALIC">sa aktívne podieľajú</HT> na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0089" REF.END="QE0089"/>verejnom prenose<QUOT.END REF.START="QS0089" CODE="201C" ID="QE0089"/> diel nahraných používateľmi ich platforiem, takže oni sami uskutočňujú tento <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0090" REF.END="QE0090"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0090" CODE="201C" ID="QE0090"/>, ďalej z dôvodu, že <HT TYPE="ITALIC">vedia</HT> o tom, že títo používatelia zdieľajú chránené diela nezákonne, a navyše ich <HT TYPE="ITALIC">úmyselne podnecujú</HT> k takémuto konaniu, a napokon z dôvodu, že preukazujú <HT TYPE="ITALIC">nedbalosť</HT> v tejto súvislosti tým, že si neplnia povinnosti náležitej starostlivosti, ktoré im boli uložené ako protiváha rizika porušovania práv, ktoré vyplýva z ich činnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri body 46 a 47 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Táto argumentácia podľa môjho názoru mieša dve problematiky. Na jednej strane v prípade, keby prevádzkovatelia ako YouTube a Cyando uskutočňovali <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0091" REF.END="QE0091"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0091" CODE="201C" ID="QE0091"/> diel, ktoré nahrávajú na internet používatelia ich platforiem, títo prevádzkovatelia by potenciálne niesli priamu (alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0092" REF.END="QE0092"/>primárnu<QUOT.END REF.START="QS0092" CODE="201C" ID="QE0092"/>) zodpovednosť podľa článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. Otázka, či je to tak, je objektívnou otázkou vylučujúcou úvahy typu vedomosť alebo nedbalosť. Odpoveď na túto otázku totiž v zásade závisí jedine od toho, či uvedení prevádzkovatelia uskutočňujú činnosti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0093" REF.END="QE0093"/>prenosu<QUOT.END REF.START="QS0093" CODE="201C" ID="QE0093"/> a či sa tieto činnosti vykonávajú bez súhlasu autorov dotknutých diel. V časti 1 uvediem v súlade s týmto analytickým rámcom a preskúmaním výlučne relevantných argumentov dôvody, prečo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0094" REF.END="QE0094"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0094" CODE="201C" ID="QE0094"/> diel uskutočňujú v zásade iba používatelia, ktorí tieto diela nahrávajú na internet. Primárnu zodpovednosť, ktorá môže vyplývať z toho <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0095" REF.END="QE0095"/>prenosu<QUOT.END REF.START="QS0095" CODE="201C" ID="QE0095"/>, teda vo všeobecnosti nesú výlučne títo používatelia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Na druhej strane otázka, či sú prevádzkovatelia, ako sú YouTube a Cyando, zodpovední za porušenia autorského práva, ktorého sa dopustili používatelia ich platforiem, a to napríklad z dôvodov, že títo prevádzkovatelia o tom vedeli a úmyselne nekonali, že podnecovali týchto používateľov k takýmto porušeniam, alebo že boli v tejto súvislosti nedbanliví, podľa môjho názoru nespadá do pôsobnosti článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. Ako vysvetlím v časti 2, hoci<?PAGE NO="18"?> Súdny dvor v rozsudkoch GS Media<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Rozsudok z <DATE ISO="20160908">8. septembra 2016</DATE> (C‑160/15, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0096" REF.END="QE0096"/>rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>GS Media<QUOT.END REF.START="QS0096" CODE="201C" ID="QE0096"/></NAME.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:644">EU:C:2016:644</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0097" REF.END="QE0097"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0097" CODE="201C" ID="QE0097"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Rozsudok z <DATE ISO="20170426">26. apríla 2017</DATE> [C‑527/15, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0098" REF.END="QE0098"/>rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0099" REF.END="QE0099"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0099" CODE="2018" ID="QE0099"/>)<QUOT.END REF.START="QS0098" CODE="201C" ID="QE0098"/></NAME.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:300">EU:C:2017:300</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>].</P></NOTE> a Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0100" REF.END="QE0100"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0100" CODE="201C" ID="QE0100"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Rozsudok zo <DATE ISO="20170614">14. júna 2017</DATE> [C‑610/15, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0101" REF.END="QE0101"/>rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0102" REF.END="QE0102"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0102" CODE="2018" ID="QE0102"/>)<QUOT.END REF.START="QS0101" CODE="201C" ID="QE0101"/></NAME.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:456">EU:C:2017:456</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>].</P></NOTE> zdá sa vykladal toto ustanovenie v tom zmysle, že môže zahŕňať zodpovednosť za konanie tretích strán (tzv. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0103" REF.END="QE0103"/>vedľajšia<QUOT.END REF.START="QS0103" CODE="201C" ID="QE0103"/>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0104" REF.END="QE0104"/>subsidiárna<QUOT.END REF.START="QS0104" CODE="201C" ID="QE0104"/>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0105" REF.END="QE0105"/>sekundárna<QUOT.END REF.START="QS0105" CODE="201C" ID="QE0105"/> alebo tiež <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0106" REF.END="QE0106"/>nepriama<QUOT.END REF.START="QS0106" CODE="201C" ID="QE0106"/> zodpovednosť), osobne sa domnievam, že táto zodpovednosť v skutočnosti nie je v práve Únie harmonizovaná. Spadá preto do pôsobnosti predpisov v oblasti občianskoprávnej zodpovednosti upravených v práve členských štátov. V časti 3 subsidiárne preskúmam činnosť uvedených prevádzkovateľov s ohľadom na analytický rámec vyplývajúci z týchto rozsudkov a súvisiacich tvrdení.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O skutočnosti, že prevádzkovatelia platforiem, ako sú YouTube a Cyando, v zásade neuskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0107" REF.END="QE0107"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0107" CODE="201C" ID="QE0107"/></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Ako som vysvetlil v bodoch 55 až 58 vyššie, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0108" REF.END="QE0108"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0108" CODE="201C" ID="QE0108"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 zodpovedá transmisii chráneného diela smerom k verejnosti. V tomto kontexte činnosť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0109" REF.END="QE0109"/>sprístupňovania<QUOT.END REF.START="QS0109" CODE="201C" ID="QE0109"/> spočíva v poskytnutí možnosti prístupu k takejto transmisii členom verejnosti, ktorá sa môže uskutočňovať na ich požiadanie, z miesta a v čase, ktoré si sami zvolia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené teda akýkoľvek prenos diela verejnosti vo všeobecnosti vyžaduje reťazec zásahov zo strany viacerých osôb, ktoré sa z rôznych dôvodov a v rôznej miere podieľajú na tomto prenose. Napríklad možnosť televíznych divákov sledovať vysielané dielo na svojich televíznych prijímačoch je výsledkom spoločného úsilia najmä prevádzkovateľa vysielania, jedného alebo viacerých vysielateľov, prevádzkovateľa rádiovej siete, ako aj osôb, ktoré poskytli antény a televízne prijímače týchto televíznych divákov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Všetky tieto zásahy nemožno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0110" REF.END="QE0110"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0110" CODE="201C" ID="QE0110"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. V opačnom prípade by mal ktorýkoľvek článok reťazca bez ohľadu na povahu jeho činnosti zodpovednosť voči autorom. S cieľom zabrániť riziku takéhoto extenzívneho výkladu normotvorca Únie v odôvodnení 27 tejto smernice spresnil, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0111" REF.END="QE0111"/>samotné zabezpečenie fyzických zariadení umožňujúcich alebo uskutočňujúcich prenos rozhlasových a televíznych programov sa samo o sebe nerovná prenosu v zmysle tejto smernice<QUOT.END REF.START="QS0111" CODE="201C" ID="QE0111"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Toto odôvodnenie preberá spoločné vyhlásenie týkajúce sa článku 8 WCT, ktoré prijala diplomatická konferencia <DATE ISO="19961220">20. decembra 1996</DATE>.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>V rámci reťazca zásahov, ktorý je súčasťou každého prenosu diela verejnosti, je teda potrebné rozlišovať osobu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Môže ísť o jednu alebo viac osôb. Pre zjednodušenie budem používať jednotné číslo.</P></NOTE> uskutočňujúcu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0112" REF.END="QE0112"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0112" CODE="201C" ID="QE0112"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 od poskytovateľov, ktorí tým, že poskytujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0113" REF.END="QE0113"/>zariadenia<QUOT.END REF.START="QS0113" CODE="201C" ID="QE0113"/> umožňujúce tento prenos, slúžia ako <HT TYPE="ITALIC">sprostredkovatelia</HT> medzi touto osobou a verejnosťou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Článok 8 ods. 3 smernice 2001/29 vychádza z tejto logiky, keď odkazuje na možnosť nositeľov práv dosiahnuť vydanie súdneho príkazu proti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0114" REF.END="QE0114"/>sprostredkovateľom, ktorých služby využívajú tretie strany na porušovanie autorského práva alebo s ním súvisiaceho práva<QUOT.END REF.START="QS0114" CODE="201C" ID="QE0114"/>. Pozri tiež odôvodnenie 59 tejto smernice.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>V prejednávaných veciach sa rovnako ako Google, Cyando, fínska vláda a Komisia domnievam, že úloha, ktorú zohrávajú prevádzkovatelia, ako sú YouTube a Cyando, pri <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0115" REF.END="QE0115"/>verejnom prenose<QUOT.END REF.START="QS0115" CODE="201C" ID="QE0115"/> diel nahraných na internet používateľmi ich platforiem, je v zásade úloha takéhoto <HT TYPE="ITALIC">sprostredkovateľa</HT>. Námietka, ktorú uviedol pán Peterson, Elsevier, ako aj nemecká<?PAGE NO="19"?> a francúzska vláda, podľa ktorej títo prevádzkovatelia konajú nad rámec tejto úlohy, podľa môjho názoru odráža nesprávne pochopenie toho, čím sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0116" REF.END="QE0116"/>samotné zabezpečenie fyzických zariadení<QUOT.END REF.START="QS0116" CODE="201C" ID="QE0116"/> líši od <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0117" REF.END="QE0117"/>prenosu<QUOT.END REF.START="QS0117" CODE="201C" ID="QE0117"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Pripomínam, že zásady, ktorými sa riadi toto rozlišovanie, boli zakotvené hneď prvým rozhodnutím, ktoré Súdny dvor vydal v súvislosti s článkom 3 ods. 1 smernice 2001/29, konkrétne rozsudkom SGAE<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20061207">7. decembra 2006</DATE> (<NO.CASE>C‑306/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:764">EU:C:2006:764</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Súdny dvor v tomto rozsudku rozhodol, že skutočnosť, že hotelier prijíma vysielanie a šíri ho prostredníctvom televíznych prijímačov klientom ubytovaným v izbách jeho zariadenia, predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0118" REF.END="QE0118"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0118" CODE="201C" ID="QE0118"/> diel obsiahnutých v tomto vysielaní. Hoci inštalácia týchto televíznych prijímačov v izbách sama osebe predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0119" REF.END="QE0119"/>zabezpečenie fyzických zariadení<QUOT.END REF.START="QS0119" CODE="201C" ID="QE0119"/>, zásah hoteliera sa neobmedzuje iba na toto zabezpečenie. Hotelier totiž šírením vysielania prostredníctvom uvedených prijímačov úmyselne sprostredkúval<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Súdny dvor konkrétne uviedol, že hotelier sprostredkúval vysielanie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0120" REF.END="QE0120"/>s vedomím dôsledkov svojho konania<QUOT.END REF.START="QS0120" CODE="201C" ID="QE0120"/>[(pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20061207">7. decembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>SGAE</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑306/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:764">EU:C:2006:764</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)]. Tento výraz je podľa môjho názoru synonymom úmyselného zásahu (pozri bod 100 vyššie).</P></NOTE> diela obsiahnuté v tomto vysielaní svojim klientom – ktorí predstavujú nielen <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0121" REF.END="QE0121"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0121" CODE="201C" ID="QE0121"/>, ale aj <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0122" REF.END="QE0122"/>novú verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0122" CODE="201C" ID="QE0122"/>, teda osoby, ktoré autori týchto diel nezohľadnili pri udeľovaní súhlasu na ich vysielanie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Podľa Súdneho dvora totiž autori pri udelení súhlasu na vysielanie svojich diel zohľadňujú iba držiteľov televíznych prijímačov, ktorí prijímajú programy jednotlivo alebo v súkromnom a rodinnom kruhu. Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20061207">7. decembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>SGAE</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑306/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:764">EU:C:2006:764</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> – ktorí by bez sprostredkovania zo strany hoteliera v zásade nemohli mať úžitok z uvedených diel napriek tomu, že by sa nachádzali v oblasti pokrytia signálom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20061207">7. decembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>SGAE</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑306/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:764">EU:C:2006:764</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Súdny dvor použil v podobných kontextoch rovnaké odôvodnenie. Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111004">4. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Football Association Premier League a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑403/08 a C‑429/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:631">EU:C:2011:631</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0183">183</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0207">207</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140227">27. februára 2014</DATE>, <NAME.CASE>OSA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑351/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:110">EU:C:2014:110</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160531">31. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Reha Training</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑117/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:379">EU:C:2016:379</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Z tohto rozsudku vyplýva, že keď sa dielo prenáša verejnosti, osobou, ktorá uskutočňuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0123" REF.END="QE0123"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0123" CODE="201C" ID="QE0123"/> – na rozdiel od poskytovateľov, ktorí <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0124" REF.END="QE0124"/>zabezpečujú fyzické zariadenia<QUOT.END REF.START="QS0124" CODE="201C" ID="QE0124"/> – je tá osoba, ktorá úmyselne zasiahne s cieľom sprostredkovať toto dielo verejnosti tak, že bez jej zásahu by táto verejnosť nemohla mať prístup k tomuto dielu. Táto osoba takýmto konaním zohráva v tomto prenose – aby som prevzal pojem zakotvený Súdnym dvorom v jeho neskoršej judikatúre – <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0125" REF.END="QE0125"/>nezastupiteľnú úlohu<QUOT.END REF.START="QS0125" CODE="201C" ID="QE0125"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160531">31. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Reha Training</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑117/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:379">EU:C:2016:379</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). V niektorých rozsudkoch je toto odôvodnenie vyjadrené dvomi kritériami: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0126" REF.END="QE0126"/>nezastupiteľnou úlohou<QUOT.END REF.START="QS0126" CODE="201C" ID="QE0126"/> osoby uskutočňujúcej prenos a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0127" REF.END="QE0127"/>vedomou povahou jej konania<QUOT.END REF.START="QS0127" CODE="201C" ID="QE0127"/> [pozri najmä rozsudok Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0128" REF.END="QE0128"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0128" CODE="2018" ID="QE0128"/>), bod 26)]. Ako vysvetlím ďalej, tieto kritériá sú v skutočnosti neoddeliteľne prepojené (pozri poznámku pod čiarou 88).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Toto vysvetlenie by mohlo byť nesprávne pochopené. V absolútnom vyjadrení ktorýkoľvek sprostredkovateľ zohráva pri takomto prenose významnú, ba dokonca podstatnú úlohu, keďže je jedným z článkov reťazca, ktoré umožňujú uskutočnenie prenosu. Úloha predmetnej osoby je však zásadnejšia. Jej úloha je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0129" REF.END="QE0129"/>nezastupiteľná<QUOT.END REF.START="QS0129" CODE="201C" ID="QE0129"/>, lebo je to ona, kto sa rozhodne prenášať dané dielo verejnosti a aktívne iniciuje tento <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0130" REF.END="QE0130"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0130" CODE="201C" ID="QE0130"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Naopak, sprostredkovatelia, ktorých služby sa vyžívajú na umožnenie alebo uskutočnenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0131" REF.END="QE0131"/>prenosu<QUOT.END REF.START="QS0131" CODE="201C" ID="QE0131"/>, sami z vlastnej iniciatívy nerozhodujú o prenose diel verejnosti. V tejto súvislosti sa riadia pokynmi od osôb, ktoré využívajú ich služby. Títo používatelia rozhodujú o prenose daného obsahu a aktívne iniciujú jeho <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0132" REF.END="QE0132"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0132" CODE="201C" ID="QE0132"/> tým, že tento obsah poskytnú sprostredkovateľom a uvedú ho tak do procesu, ktorý vedie k prenosu tohto obsahu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0133" REF.END="QE0133"/>verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0133" CODE="201C" ID="QE0133"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Pozri poznámky pripojené k návrhu WCT, č. 10.10, v ktorých je vysvetlené, že v oblasti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0134" REF.END="QE0134"/>sprístupňovania<QUOT.END REF.START="QS0134" CODE="201C" ID="QE0134"/> je rozhodujúcou činnosťou <HT TYPE="ITALIC">pôvodný úkon sprístupnenia</HT> a nie poskytnutie pamäťového priestoru alebo elektronickej komunikačnej služby. Pozri tiež KOO, J.: <HT TYPE="ITALIC">The Right of Communication to the Public in EU Copyright Law</HT>. Oxford: Hart Publishing, 2019, s. 161 – 162.</P></NOTE>. V zásade teda iba<?PAGE NO="20"?> títo používatelia zohrávajú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0135" REF.END="QE0135"/>nezastupiteľnú úlohu<QUOT.END REF.START="QS0135" CODE="201C" ID="QE0135"/> uvádzanú Súdnym dvorom a uskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0136" REF.END="QE0136"/>verejné prenosy<QUOT.END REF.START="QS0136" CODE="201C" ID="QE0136"/>. Bez ich zásahu by sprostredkovatelia nemali čo prenášať a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0137" REF.END="QE0137"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0137" CODE="201C" ID="QE0137"/> by nemohla mať prístup k predmetným dielam.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Napríklad v oblasti vysielania <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0138" REF.END="QE0138"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0138" CODE="201C" ID="QE0138"/> uskutočňuje prevádzkovateľ vysielania, ktorý rozhoduje o prenášaných dielach a aktívne iniciuje ich <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0139" REF.END="QE0139"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0139" CODE="201C" ID="QE0139"/> tým, že ich uvedie do technologického procesu umožňujúceho ich prenos <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0140" REF.END="QE0140"/>verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0140" CODE="201C" ID="QE0140"/> [pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Stim a SAMI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑753/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:4">EU:C:2020:4</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a článok 1 ods. 2 písm. a) smernice Rady 93/83/EHS z <DATE ISO="19930927">27. septembra 1993</DATE> o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorských práv a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="248" PAGE.FIRST="15" DATE.PUB="1993">Ú. v. ES L 248, 1993, s. 15</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/001, s. 134)]. Naopak vysielatelia, ktorí sa riadia pokynmi tohto prevádzkovateľa, vykonávajú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0141" REF.END="QE0141"/>samotné zabezpečenie fyzických zariadení<QUOT.END REF.START="QS0141" CODE="201C" ID="QE0141"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Naopak, poskytovateľ služieb prekračuje úlohu sprostredkovateľa, keď <HT TYPE="ITALIC">aktívne zasahuje do <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0142" REF.END="QE0142"/>verejného prenosu</HT><QUOT.END REF.START="QS0142" CODE="201C" ID="QE0142"/> diel.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Stim a SAMI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑753/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:4">EU:C:2020:4</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> O taký prípad ide jednak vtedy, keď tento poskytovateľ prenášaný obsah vyberie, určí iným spôsobom alebo tiež prezentuje v očiach verejnosti takým spôsobom, že sa javí ako jeho vlastný.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Pozri v Nemecku judikatúru Bundesgerichsthof (Spolkový súdny dvor) v oblasti mediálnych práv, podľa ktorej poskytovateľ služieb prijme tvrdenie tretej strany, keď sa s ním stotožní a zahrnie ho do vlastného myslenia takým spôsobom, že sa javí ako jeho vlastné tvrdenie [pozri najmä Bundesgerichstof (Spolkový súdny dvor), 17. december 2013, VI ZR 211/12, § 19]. Tento prístup bol navrhnutý v oblasti duševného vlastníctva [pozri Bundesgerichsthof (Spolkový súdny dvor), 30. apríl 2008, I ZR 73/05].</P></NOTE> V týchto situáciách uvedený poskytovateľ uskutočňuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0143" REF.END="QE0143"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0143" CODE="201C" ID="QE0143"/> spolu s tretími stranami, ktoré obsah pôvodne poskytli.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Pozri analogicky v Spojenom kráľovstve § 6 ods. 3 Copyright, Designs and Patents Act (zákon o autorských právach, dizajnoch a patentoch z roku 1988), v ktorom sa v oblasti vysielania uvádza, že osobou alebo osobami, ktoré uskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0144" REF.END="QE0144"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0144" CODE="201C" ID="QE0144"/>, sú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0145" REF.END="QE0145"/>a)… osoba prenášajúca program, ak v akejkoľvek miere zodpovedá za jeho obsah a b)… akákoľvek osoba poskytujúca program, ktorá uzavrie s osobou, ktorá ho prenáša, potrebné dohody na jeho prenos<QUOT.END REF.START="QS0145" CODE="201C" ID="QE0145"/>.</P></NOTE> O takýto prípad ide tiež vtedy, keď tento istý poskytovateľ z vlastnej iniciatívy následne použije uvedený <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0146" REF.END="QE0146"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0146" CODE="201C" ID="QE0146"/> formou jeho retransmisie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0147" REF.END="QE0147"/>novej verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0147" CODE="201C" ID="QE0147"/> alebo pomocou <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0148" REF.END="QE0148"/>odlišnej technológie<QUOT.END REF.START="QS0148" CODE="201C" ID="QE0148"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130307">7. marca 2013</DATE>, <NAME.CASE>ITV Broadcasting a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑607/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:147">EU:C:2013:147</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že skutočnosť, že subjekt prijíma vysielanie a prenáša ho ďalej súčasne, v nezmenenej podobe a v celom rozsahu formou <HT TYPE="ITALIC">live streamingu</HT> na internete, predstavuje následné použitie tohto vysielania, rovnajúce sa samostatnému <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0149" REF.END="QE0149"/>verejnému prenosu<QUOT.END REF.START="QS0149" CODE="201C" ID="QE0149"/>, a to z dôvodu, že pri tejto retransmisii sa používala <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0150" REF.END="QE0150"/>špecifická technológia<QUOT.END REF.START="QS0150" CODE="201C" ID="QE0150"/> odlišná od vysielania.</P></NOTE>. Vo všetkých týchto prípadoch sa poskytovateľ služieb neobmedzuje iba na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0151" REF.END="QE0151"/>zabezpečenie fyzických zariadení<QUOT.END REF.START="QS0151" CODE="201C" ID="QE0151"/> v zmysle odôvodnenia 27 smernice 2001/29. V skutočnosti zohráva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0152" REF.END="QE0152"/>nezastupiteľnú úlohu<QUOT.END REF.START="QS0152" CODE="201C" ID="QE0152"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Ako vysvetlím vo svojej analýze druhých prejudiciálnych otázok, Súdny dvor vykladá články 12 až 14 smernice 2000/31 v tom zmysle, že sprostredkovateľ sa nemôže odvolávať na výnimky zo zodpovednosti stanovené v týchto ustanoveniach, pokiaľ má <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0153" REF.END="QE0153"/>aktívnu úlohu takej povahy, že je možné konštatovať, že pozná alebo má kontrolu nad<QUOT.END REF.START="QS0153" CODE="201C" ID="QE0153"/> informáciami, ktoré mu poskytli používatelia jeho služby [pozri rozsudky z <DATE ISO="20100323">23. marca 2010</DATE> (C‑236/08 až C‑238/08, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0154" REF.END="QE0154"/>rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Google France<QUOT.END REF.START="QS0154" CODE="201C" ID="QE0154"/></NAME.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:159">EU:C:2010:159</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0112">112</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0114">114</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <DATE ISO="20110712">12. júla 2011</DATE> (C‑324/09, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0155" REF.END="QE0155"/>rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>L’Oréal/eBay<QUOT.END REF.START="QS0155" CODE="201C" ID="QE0155"/></NAME.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:474">EU:C:2011:474</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0113">113</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)]. Mnou navrhovaný prístup k rozlišovaniu medzi <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0156" REF.END="QE0156"/>prenosom<QUOT.END REF.START="QS0156" CODE="201C" ID="QE0156"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0157" REF.END="QE0157"/>samotným zabezpečením fyzických zariadení<QUOT.END REF.START="QS0157" CODE="201C" ID="QE0157"/> je podobný tomuto odôvodneniu a umožňuje vykladať článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 a článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 koherentne. Pozri v tomto zmysle HUSOVEC, M.: <HT TYPE="ITALIC">Injunctions Against Intermediaries in the European Union – Accountable But Not Liable</HT>? Cambridge: Cambridge University Press, 2017, s. 55 – 57.</P></NOTE>, lebo sa úmyselne rozhodne sprístupniť dané dielo verejnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Napríklad vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20061207">7. decembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>SGAE</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑306/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:764">EU:C:2006:764</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), sa hotelier neobmedzoval iba na pasívny zásah do prenosu, o ktorom rozhodol prevádzkovateľ vysielania. Sám sa z vlastnej iniciatívy rozhodol pre následné použitie vysielania, ktoré tento vysielateľ neplánoval, jeho retransmisiou svojim klientom. Podobne tak, ako rozhodol Súdny dvor v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111013">13. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Airfield a Canal Digitaal</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑431/09 a C‑432/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:648">EU:C:2011:648</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0082">82</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), poskytovateľ satelitného balíčka, ktorý zoskupuje viacero vysielaní rôznych prevádzkovateľov vysielania v prospech svojich klientov, sa neobmedzuje iba na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0158" REF.END="QE0158"/>zabezpečenie fyzických zariadení<QUOT.END REF.START="QS0158" CODE="201C" ID="QE0158"/>, keďže sa aktívne zapája s cieľom ponúknuť verejnosti, ktorú sám vymedzil, katalóg ním vybraných televíznych kanálov. Okrem toho, ako rozhodol Súdny dvor v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171129">29. novembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>VCAST</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑265/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:913">EU:C:2017:913</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ani poskytovateľ, ktorý prijíma vysielanie a umožňuje používateľom svojej služby vyhotovovať v cloude nimi zvolené záznamy vysielania, sa neobmedzuje iba na takéto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0159" REF.END="QE0159"/>zabezpečenie<QUOT.END REF.START="QS0159" CODE="201C" ID="QE0159"/>. Tento poskytovateľ totiž aktívne zasahuje do <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0160" REF.END="QE0160"/>prenosu<QUOT.END REF.START="QS0160" CODE="201C" ID="QE0160"/>, keďže najmä vyberá kanály patriace do jeho služby.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že na rozdiel od tvrdení pána Petersona a nemeckej vlády samotná skutočnosť, že platformy ako YouTube alebo Uploaded umožňujú verejnosti prístup k chráneným dielam, neznamená, že ich prevádzkovatelia uskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0161" REF.END="QE0161"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0161" CODE="201C" ID="QE0161"/> týchto diel v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Rovnako tak nie je rozhodujúca skutočnosť, že prevádzkovatelia, ako sú YouTube a Cyando, ukladajú chránené diela na svojich serveroch a následne ich prenášajú, ak prijmú žiadosť v tomto zmysle od člena verejnosti.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="21"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>V prvom rade totiž, ako tvrdí spoločnosť Google a fínska vláda, keďže predmetné diela boli nahrané na internet používateľmi týchto platforiem<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>YouTube má tiež svoj kanál, na ktorom vysiela svoj <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0162" REF.END="QE0162"/>vlastný<QUOT.END REF.START="QS0162" CODE="201C" ID="QE0162"/> obsah. Tento prevádzkovateľ pritom uskutočňuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0163" REF.END="QE0163"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0163" CODE="201C" ID="QE0163"/> tohto obsahu, keďže ho sám vyprodukoval a/alebo vybral.</P></NOTE>, títo používatelia zohrávajú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0164" REF.END="QE0164"/>nezastupiteľnú úlohu<QUOT.END REF.START="QS0164" CODE="201C" ID="QE0164"/> v ich sprístupňovaní verejnosti. Títo používatelia sa rozhodli sprístupniť tieto diela verejnosti prostredníctvom uvedených platforiem, a to v prípade YouTube výberom príslušnej možnosti a v prípade Uploaded zdieľaním príslušných <HT TYPE="ITALIC">download‑links</HT> na internete.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>VCAST</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑265/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:649">EU:C:2017:649</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Bez ich zásahu by prevádzkovatelia týchto platforiem nemali čo prenášať a verejnosť by nemala prístup k uvedeným dielam.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Ďalej pripomínam, že proces nahrávania súboru na platformu, akou je YouTube alebo Uploaded, sa po jeho spustení používateľom uskutočňuje automaticky<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Pozri body 16 a 30 vyššie.</P></NOTE> bez toho, aby prevádzkovateľ tejto platformy vyberal alebo iným spôsobom určoval obsah, ktorý sa na nej zverejní. Spresňujem, že prípadná predchádzajúca kontrola zo strany tohto prevádzkovateľa, vykonávaná prípadne automatizovaným spôsobom, podľa môjho názoru nepredstavuje výber<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>Kontrolu, ktorú vykonávajú títo prevádzkovatelia <HT TYPE="ITALIC">a posteriori</HT> najmä v rámci promptnej reakcie na nahlásenia, ktoré dostávajú od nositeľov práv, nemožno <HT TYPE="ITALIC">a fortiori</HT> považovať za takýto výber.</P></NOTE>, pokiaľ sa táto kontrola obmedzuje na zisťovanie nezákonného obsahu a neodráža teda vôľu uvedeného prevádzkovateľa prenášať určitý (a nie iný) obsah verejnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>YouTube vykonáva takúto kontrolu prostredníctvom Content ID (pozri bod 22 vyššie). Zdôrazňujem, že podľa môjho názoru nie je rozhodujúcim faktorom, či sa predchádzajúca kontrola uskutočňuje <HT TYPE="ITALIC">automatizovaným spôsobom</HT>. V podstate si totiž možno predstaviť proces výberu obsahu pomocou softvéru, ktorý algoritmickým spôsobom určuje obsah najlepšie zodpovedajúci požiadavkám prevádzkovateľa na obsah zverejňovaný na jeho platforme. To však nie je prípad samotného preskúmania zákonnosti.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Napokon títo prevádzkovatelia následne nepoužívajú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0165" REF.END="QE0165"/>verejné prenosy<QUOT.END REF.START="QS0165" CODE="201C" ID="QE0165"/> spustené ich používateľmi, keďže nevykonávajú retransmisiu dotknutých diel <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0166" REF.END="QE0166"/>novej verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0166" CODE="201C" ID="QE0166"/> alebo pomocou <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0167" REF.END="QE0167"/>odlišnej technológie<QUOT.END REF.START="QS0167" CODE="201C" ID="QE0167"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>Chcel by som zdôrazniť, že kritériá <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0168" REF.END="QE0168"/>novej verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0168" CODE="201C" ID="QE0168"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0169" REF.END="QE0169"/>odlišnej technológie<QUOT.END REF.START="QS0169" CODE="201C" ID="QE0169"/> sú relevantné iba v súvislosti s následným použitím pôvodného prenosu. Tieto kritériá umožňujú identifikovať spomedzi týchto následných použití tie, ktoré treba považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0170" REF.END="QE0170"/>sekundárny prenos<QUOT.END REF.START="QS0170" CODE="201C" ID="QE0170"/> (alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0171" REF.END="QE0171"/>retransmisiu<QUOT.END REF.START="QS0171" CODE="201C" ID="QE0171"/>) vyžadujúci osobitný súhlas (napríklad káblová retransmisia vysielaného programu). Tieto prípady nemožno zamieňať s prípadom, v ktorom dielo, ktoré bolo v minulosti predmetom verejného prenosu, vedie k novému verejnému prenosu nezávislému od predchádzajúceho prenosu. V tejto súvislosti v súlade s článkom 3 ods. 1 a 3 smernice 2001/29 každý z týchto prenosov vyžaduje súhlas, aj keď sa oba týkajú tej iste verejnosti alebo používajú rovnakú technológiu. V dôsledku toho nie je dôležité, či sú diela sprístupnené na YouTube alebo Uploaded zákonne dostupné na inej internetovej stránke. Tieto dve sprístupnenia sú od seba nezávislé a každé z nich vyžaduje udelenie súhlasu. Pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE>, <NAME.CASE>Renckhoff</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:634">EU:C:2018:634</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. V zásade tu existuje iba jediný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0172" REF.END="QE0172"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0172" CODE="201C" ID="QE0172"/>, a to prenos, o ktorom rozhodujú predmetní používatelia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že prevádzkovatelia, ako sú YouTube a Cyando, sa v zásade obmedzujú na zabezpečenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0173" REF.END="QE0173"/>fyzických zariadení<QUOT.END REF.START="QS0173" CODE="201C" ID="QE0173"/> uvedené v odôvodnení 27 smernice 2001/29, ktoré umožňujú používateľom ich platforiem uskutočniť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0174" REF.END="QE0174"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0174" CODE="201C" ID="QE0174"/>, v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice, diel určených týmito používateľmi. Domnievam sa, že tento výklad nie je spochybnený žiadnym z tvrdení predložených pred Súdnym dvorom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Po prvé na rozdiel od pána Petersona, skupiny Elsevier, ako aj nemeckej a francúzskej vlády sa domnievam, že ani skutočnosť, že prevádzkovateľ ako YouTube štruktúruje spôsob, akým sú videá nahrané používateľmi prezentované na platforme, ich zahrnutím do štandardného zobrazovacieho rozhrania a indexovaním do rôznych rubrík, ani skutočnosť, že tento<?PAGE NO="22"?> prevádzkovateľ poskytuje funkciu vyhľadávania a spracovávania výsledkov vyhľadávania zhrnutých na domovskej stránke vo forme zaradenia videí do rôznych kategórií, sú irelevantné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P>V prípade platformy, akou je Uploaded, ktorá nemá funkciu vyhľadávania a indexovania uložených súborov, táto otázka nevzniká. V tomto kontexte ma nepresvedčilo tvrdenie skupiny Elsevier a nemeckej vlády, podľa ktorého neexistencia týchto funkcií nie je rozhodujúca z dôvodu, že internetové stránky tretích strán fungujúce ako zbierky odkazov umožňujú verejnosti vyhľadávať v takto uloženom obsahu diela, ktoré má záujem sťahovať. Okrem toho, že uvedené funkcie v každom prípade nie sú z môjho pohľadu relevantné na účely zistenia, či poskytovateľ služby uskutočňuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0175" REF.END="QE0175"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0175" CODE="201C" ID="QE0175"/>, v tejto súvislosti považujem za potrebné prikladať význam konaniu tohto poskytovateľa, a nie konaniu tretích strán, s ktorými nie je v nijakom vzťahu.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti podotýkam, že táto štruktúra prezentácie a tieto rôzne funkcie majú racionalizovať organizáciu platformy, uľahčiť jej používanie a tým optimalizovať prístup k uloženým videám. Požiadavka naznačená v odôvodnení 27 smernice 2001/29, podľa ktorej poskytovateľ služieb neuskutočňuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0176" REF.END="QE0176"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0176" CODE="201C" ID="QE0176"/>, pokiaľ sa obmedzuje iba na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0177" REF.END="QE0177"/>samotné<QUOT.END REF.START="QS0177" CODE="201C" ID="QE0177"/> zabezpečenie fyzických zariadení, však podľa môjho názoru neznamená, že tento poskytovateľ nemôže optimalizovať prístup k prenášanému obsahu organizáciou svojej služby.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>Naopak, uľahčenie kontaktu medzi tretími stranami, ktoré majú záujem sprístupňovať obsah, a verejnosťou je prirodzenou úlohou sprostredkovateľa. Pozri OECD: <HT TYPE="ITALIC">The Economic and Social Role of Internet Intermediaries</HT>. Apríl 2010, s. 15.</P></NOTE> Nevyžaduje sa totiž, aby <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0178" REF.END="QE0178"/>fyzické zariadenie<QUOT.END REF.START="QS0178" CODE="201C" ID="QE0178"/> samo osebe bolo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0179" REF.END="QE0179"/>jednoduché<QUOT.END REF.START="QS0179" CODE="201C" ID="QE0179"/>. Podľa môjho názoru okolnosť, že online platforma má určitý stupeň prepracovanosti s cieľom uľahčiť jej používanie, nie je teda dôležitá. Za hranicu, ktorú poskytovateľ nemôže prekročiť, považujem aktívny zásah do prenosu diela verejnosti, ako je uvedené v bode 75 vyššie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Štruktúra prezentácie a takýchto funkcií pritom podľa môjho názoru nemôže byť dôkazom, že prevádzkovateľ prekračuje túto hranicu. Nenasvedčuje najmä tomu, že prevádzkovateľ určuje obsah, ktorý používatelia sprístupňujú na platforme. Optimalizáciu prístupu k obsahu nemožno predovšetkým zamieňať s optimalizáciou samotného obsahu. Prevádzkovateľ určuje obsah iba v druhom prípade.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0063"><P>Okrem toho v rozpore s tvrdením skupiny Elsevier skutočnosť, že prevádzkovateľ, akým je YouTube, konvertuje nahrané videá do rôznych formátov s cieľom prispôsobiť ich rôznym prehrávačom a rýchlostiam pripojenia, nie je podľa môjho názoru relevantná. Ide totiž o technickú činnosť, ktorá má umožniť a uľahčiť prenos údajov, a teda prehrávanie videí verejnosťou v jej webových prehliadačoch (alebo špecializovaných aplikáciách). Podobné technické činnosti nemožno považovať za zmenu obsahu zo strany poskytovateľa. Pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111013">13. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Airfield a Canal Digitaal</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑431/09 a C‑432/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:648">EU:C:2011:648</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Okrem toho skutočnosť, že platforma, akou je YouTube, obsahuje štandardné zobrazovacie rozhranie, neumožňuje podľa môjho názoru dospieť k záveru, že jej prevádzkovateľ prezentuje obsah v očiach verejnosti takým spôsobom, že sa javí byť jeho vlastným obsahom, keďže toto rozhranie pri každom videu uvádza, ktorý používateľ ho nahral.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Po druhé ani okolnosť, že registrovaným používateľom sa na platforme, akou je YouTube, zobrazuje prehľad <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0180" REF.END="QE0180"/>odporúčaných videí<QUOT.END REF.START="QS0180" CODE="201C" ID="QE0180"/>, nie je podľa môjho názoru rozhodujúca. Nikto nespochybňuje skutočnosť, že tieto odporúčania majú vplyv na obsah prezeraný týmito používateľmi. Keďže sa však uvedené odporúčania generujú automaticky na základe videí, ktoré si dotknutý používateľ predtým prezeral, a ich jediným cieľom je uľahčiť prístup tohto používateľa k podobným videám, nie sú odrazom rozhodnutia prevádzkovateľa sprístupniť dané dielo verejnosti. V každom prípade platí, že tento prevádzkovateľ vopred neurčuje, ktoré diela sú dostupné na jeho platforme.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Po tretie na rozdiel od tvrdení pána Petersona a skupiny Elsevier skutočnosť, že prevádzkovateľ, akým je YouTube, vo všeobecných podmienkach používania svojej platformy stanovuje, že každý používateľ mu udeľuje celosvetovú, nevýhradnú a bezplatnú licenciu na používanie k videám, ktoré nahráva, nespochybňuje mnou navrhovaný výklad. Tento druh zmluvného ustanovenia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0064"><P>Podľa môjho prieskumu sa takéto ustanovenie často nachádza vo všeobecných podmienkach používania online platforiem. Pozri najmä Podmienky služby Facebook (verzia z <DATE ISO="20190731">31. júla 2019</DATE>, bod 3.3, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0181" REF.END="QE0181"/>Povolenia, ktoré nám dávate<QUOT.END REF.START="QS0181" CODE="201C" ID="QE0181"/>, ktoré možno nájsť na adrese https://www.facebook.com/legal/terms).</P></NOTE>, ktoré oprávňuje prevádzkovateľa platformy šíriť obsah nahraný jej<?PAGE NO="23"?> používateľmi a na základe ktorého prevádzkovateľ navyše podľa svojho tvrdenia automaticky a systematicky nadobúda práva ku všetkým týmto obsahom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0065"><P>Možno si položiť otázku, či je takéto ustanovenie a ním upravená veľkorysá licencia na používanie zlučiteľná s inými ustanoveniami práva v oblasti duševného vlastníctva, alebo tiež, pokiaľ ide o neprofesionálnych používateľov, so spotrebiteľským právom Únie. Táto otázka však presahuje rámec týchto návrhov. Obmedzím sa len na konštatovanie, že pokiaľ ide o profesionálnych používateľov, pravidlá v tejto oblasti sú aktuálne stanovené v článku 3 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z <DATE ISO="20190620">20. júna 2019</DATE> o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="186" PAGE.FIRST="57" DATE.PUB="2019">Ú. v. EÚ L 186, 2019, s. 57</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>, totiž sám osebe nepreukazuje, že tento prevádzkovateľ aktívne zasahuje do <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0182" REF.END="QE0182"/>verejného prenosu<QUOT.END REF.START="QS0182" CODE="201C" ID="QE0182"/> diel, ako je uvedené v bode 75 vyššie. Keďže sa toto ustanovenie uplatňuje práve systematicky a automaticky na akýkoľvek nahraný obsah, nenasvedčuje tomu, že uvedený prevádzkovateľ rozhoduje o prenášanom obsahu. Ak však tento prevádzkovateľ na základe uvedenej licencie opakovane použije obsah nahraný používateľmi platformy<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0066"><P>Poukazujem najmä na kompilácie typu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0183" REF.END="QE0183"/>YouTube Rewind<QUOT.END REF.START="QS0183" CODE="201C" ID="QE0183"/>.</P></NOTE>, uskutočňuje v tomto rozsahu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0184" REF.END="QE0184"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0184" CODE="201C" ID="QE0184"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Po štvrté nepresvedčilo ma ani tvrdenie pána Petersona a skupiny Elsevier, podľa ktorého obchodný model prijatý prevádzkovateľmi, ako sú YouTube alebo Cyando, preukazuje, že sa neobmedzujú iba na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0185" REF.END="QE0185"/>zabezpečenie fyzických zariadení<QUOT.END REF.START="QS0185" CODE="201C" ID="QE0185"/> v zmysle odôvodnenia 27 smernice 2001/29, ale uskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0186" REF.END="QE0186"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0186" CODE="201C" ID="QE0186"/> diel nahraných používateľmi ich platforiem. V tejto súvislosti žalobcovia vo veci samej tvrdia, že príjmy, ktoré títo prevádzkovatelia dosahujú najmä z predaja reklamného priestoru (model <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0187" REF.END="QE0187"/>YouTube<QUOT.END REF.START="QS0187" CODE="201C" ID="QE0187"/>) alebo predplatených balíkov (model <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0188" REF.END="QE0188"/>Cyando<QUOT.END REF.START="QS0188" CODE="201C" ID="QE0188"/>), nie sú protihodnotou za technickú službu – títo prevádzkovatelia predovšetkým neúčtujú používateľom poplatok za pamäťový priestor ako taký – ale závisia od príťažlivosti obsahu sprístupneného na ich platformách. V prípade YouTube sú totiž zisky v podobe príjmov z reklamy tým vyššie, čím vyššia je návštevnosť platformy, a v prípade Cyando vedie používateľov internetu k zakúpeniu predplatených balíkov vidina možnosti, že budú môcť jednoducho naraz sťahovať viacero príťažlivých obsahov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Vo všeobecnosti cieľ vytvárania zisku sledovaný poskytovateľom služieb je podľa môjho názoru prvkom, ktorý má úplne relatívnu hodnotu pri odlišovaní <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0189" REF.END="QE0189"/>verejného prenosu<QUOT.END REF.START="QS0189" CODE="201C" ID="QE0189"/> od takéhoto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0190" REF.END="QE0190"/>zabezpečenia<QUOT.END REF.START="QS0190" CODE="201C" ID="QE0190"/>. Pripomínam jednak, že Súdny dvor po úvahe<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0067"><P>Súdny dvor si postupne po prvé vyhradil otázku, či existencia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0191" REF.END="QE0191"/>verejného prenosu<QUOT.END REF.START="QS0191" CODE="201C" ID="QE0191"/> závisí od jeho ziskovej povahy [pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20061207">7. decembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>SGAE</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑306/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:764">EU:C:2006:764</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)], po druhé obozretne rozhodol, že ide o okolnosť, ktorá <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0192" REF.END="QE0192"/>nie je irelevantná<QUOT.END REF.START="QS0192" CODE="201C" ID="QE0192"/> [pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111004">4. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Football Association Premier League a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑403/08 a C‑429/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:631">EU:C:2011:631</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0204">204</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0206">206</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)], po tretie sa jasne domnieval, že zisková povaha je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0193" REF.END="QE0193"/>kritériom<QUOT.END REF.START="QS0193" CODE="201C" ID="QE0193"/> pojmu verejný prenos“, pričom neexistencia takejto povahy vylučuje takýto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0194" REF.END="QE0194"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0194" CODE="201C" ID="QE0194"/> [pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120315">15. marca 2012</DATE>, <NAME.CASE>SCF</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑135/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:140">EU:C:2012:140</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0097">97</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0099">99</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)] a následne po štvrté uviedol, že zisková povaha <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0195" REF.END="QE0195"/>nie je nutne nevyhnutnou podmienkou<QUOT.END REF.START="QS0195" CODE="201C" ID="QE0195"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0196" REF.END="QE0196"/>nie je rozhodujúca<QUOT.END REF.START="QS0196" CODE="201C" ID="QE0196"/> v tejto súvislosti [rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130307">7. marca 2013</DATE>, <NAME.CASE>ITV Broadcasting a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑607/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:147">EU:C:2013:147</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE> v rozsudku Reha Training<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0068"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160531">31. mája 2016</DATE> (<NO.CASE>C‑117/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:379">EU:C:2016:379</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> rozhodol, podľa môjho názoru správne, že zisková povaha <HT TYPE="ITALIC">nie je kritériom</HT> pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0197" REF.END="QE0197"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0197" CODE="201C" ID="QE0197"/>, ale možno ju zohľadniť na účely výpočtu výšky prípadnej odmeny alebo náhrady, ktorá prináleží autorovi za takýto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0198" REF.END="QE0198"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0198" CODE="201C" ID="QE0198"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0069"><P>Článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 je totiž irelevantný vo vzťahu ku skutočnosti, či <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0199" REF.END="QE0199"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0199" CODE="201C" ID="QE0199"/> má alebo nemá ziskovú povahu. Ako som už uviedol, existencia takéhoto prenosu je objektívnou skutočnosťou. Okrem toho, keďže toto ustanovenie priznáva autorovi výlučné právo, akýkoľvek <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0200" REF.END="QE0200"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0200" CODE="201C" ID="QE0200"/> diela uskutočnený treťou stranou bez jeho súhlasu v zásade porušuje toto právo – bez ohľadu na to, či cieľom tejto tretej strany je dosiahnuť zisk alebo nie. Článok 5 ods. 3 písm. a), b) a j) tejto smernice však umožňuje členským štátom stanoviť výnimky pre niektoré <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0201" REF.END="QE0201"/>prenosy<QUOT.END REF.START="QS0201" CODE="201C" ID="QE0201"/> uskutočňované bez cieľa dosiahnuť zisk.</P></NOTE>. Zisková povaha tak môže predstavovať nanajvýš <HT TYPE="ITALIC">náznak</HT> existencie takéhoto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0202" REF.END="QE0202"/>prenosu<QUOT.END REF.START="QS0202" CODE="201C" ID="QE0202"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0070"><P>Napríklad skutočnosť, že určitá osoba šíri diela s cieľom dosiahnuť zisk, svedčí o tom, že tak robí nie pre súkromnú skupinu, ale pre osoby vo všeobecnosti, teda pre <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0203" REF.END="QE0203"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0203" CODE="201C" ID="QE0203"/>. Toto postavenie jednoduchého náznaku podľa môjho názoru vysvetľuje skutočnosť, že Súdny dvor vo viacerých rozsudkoch charakterizoval niektoré činnosti ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0204" REF.END="QE0204"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0204" CODE="201C" ID="QE0204"/> bez toho, aby sa zaoberal otázkou ziskovej povahy. Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140213">13. februára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Svensson a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑466/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:76">EU:C:2014:76</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140227">27. februára 2014</DATE>, <NAME.CASE>OSA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑351/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:110">EU:C:2014:110</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171129">29. novembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>VCAST</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑265/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:913">EU:C:2017:913</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE>, <NAME.CASE>Renckhoff</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:634">EU:C:2018:634</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1111">EU:C:2019:1111</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Cieľ vytvárania zisku sledovaný poskytovateľom služieb je pritom<?PAGE NO="24"?> o to menej užitočným znakom pre takéto rozlišovanie, že zabezpečenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0205" REF.END="QE0205"/>fyzického zariadenia<QUOT.END REF.START="QS0205" CODE="201C" ID="QE0205"/> umožňujúceho uskutočniť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0206" REF.END="QE0206"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0206" CODE="201C" ID="QE0206"/> sa vo všeobecnosti vykonáva s týmto cieľom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0071"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Stim a SAMI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑753/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:4">EU:C:2020:4</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Predovšetkým, prevažná väčšina online sprostredkovateľov poskytuje svoje služby za odmenu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Konkrétnejšie skutočnosť, že odmena dosahovaná prevádzkovateľmi, ako sú YouTube a Cyando, závisí od príťažlivosti obsahu zverejneného na ich platformách používateľmi týchto platforiem, neumožňuje dospieť k záveru, že títo prevádzkovatelia sami uskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0207" REF.END="QE0207"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0207" CODE="201C" ID="QE0207"/> diel, ktoré sa na nich môžu nachádzať. Pripomínam, že rozhodujúcim kritériom je podľa môjho názoru skutočnosť, či poskytovateľ služieb aktívne zasahuje do tohto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0208" REF.END="QE0208"/>prenosu<QUOT.END REF.START="QS0208" CODE="201C" ID="QE0208"/>, ako je vysvetlené v bode 75 vyššie. Táto okolnosť však podľa môjho názoru sama osebe neumožňuje preukázať túto skutočnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0072"><P>Navyše príjmy z reklamy dosahované platformou, ako je YouTube, závisia od obľúbenosti platformy vo všetkých jej možných využitiach. Rovnako aj predplatené balíky, aké ponúka Cyando, poskytujú rôzne výhody týkajúce sa sťahovania obsahu, ale podľa všetkého aj kapacity úložného priestoru. V takomto kontexte sa mi hranica medzi <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0209" REF.END="QE0209"/>protihodnotou za službu<QUOT.END REF.START="QS0209" CODE="201C" ID="QE0209"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0210" REF.END="QE0210"/>protihodnotou za obsah<QUOT.END REF.START="QS0210" CODE="201C" ID="QE0210"/> zdá byť tenká. Naopak, ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111013">13. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Airfield a Canal Digitaal</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑431/09 a C‑432/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:648">EU:C:2011:648</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), cena predplatného, ktoré verejnosť platí poskytovateľovi satelitného balíčka, je (nesporne) protihodnotou za prístup k dielam vysielaným cez satelit.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Výklad, ktorý navrhujem, podľa môjho názoru potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora v oblasti práva ochranných známok. V tejto súvislosti pripomínam, že Súdny dvor zasadajúci vo veľkej komore v rozsudku Google France rozhodol, že používanie označení zhodných alebo podobných ochrannej známke ako kľúčových slov v rámci služby odkazov na internete, akou je služba AdWords ponúkaná spoločnosťou Google, bez súhlasu ich majiteľov predstavuje zakázané používanie týchto ochranných známok v zmysle práva Únie. Toto používanie však uskutočňuje používateľ služby odkazov, ktorý si vybral tieto označenia ako kľúčové slová, a nie poskytovateľ služby, ktorý mu len poskytuje prostriedky na takéto konanie. Skutočnosť, že klienti platia tomuto poskytovateľovi za používanie takýchto označení, je irelevantná. Podľa Súdneho dvora <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0211" REF.END="QE0211"/>to, že niekto vytvorí technické podmienky potrebné na používanie označenia a je za túto službu odmeňovaný, totiž neznamená, že ten, kto poskytuje túto službu, sám používa uvedené označenie<QUOT.END REF.START="QS0211" CODE="201C" ID="QE0211"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0073"><P>Pozri rozsudok Google France, body 50 až 57, ako aj 104.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Podobne tak v rozsudku L’Oréal/eBay Súdny dvor, opäť zasadajúci vo veľkej komore, rozhodol, že používanie označení zodpovedajúcich ochranným známkam v rámci ponúk na predaj zverejnených v internetovom obchode predstavuje bez súhlasu ich majiteľov zakázané používanie týchto ochranných známok. Aj v tomto prípade však toto používanie uskutočňuje nie prevádzkovateľ obchodu, ale používatelia, ktorí zverejnili tieto ponuky na predaj. V rozsahu, v akom sa tento prevádzkovateľ obmedzuje na to, že umožňuje používateľom svojej služby zverejniť takéto ponuky na predaj a prípadne používať takéto označenia v tomto obchode, sám osebe neuskutočňuje používanie týchto označení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0074"><P>Pozri rozsudok L’Oréal/eBay, body 98 až 105. Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200402">2. apríla 2020</DATE>, <NAME.CASE>Coty Germany</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑567/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:267">EU:C:2020:267</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Je pritom nesporné, že najmä eBay štruktúruje všeobecnú prezentáciu inzerátov svojich používateľov predávajúcich, indexuje ich do rôznych rubrík a zaviedol funkciu vyhľadávania. Tento prevádzkovateľ automaticky odporúča používateľom kupujúcim ponuky podobné tým, ktoré si už predtým prezerali. Okrem toho odmena prevádzkovateľov dotknutých vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky Google France a L’Oréal/eBay, závisí od príťažlivosti obsahov poskytovaných používateľmi ich služieb. Google si v rámci služby AdWords účtuje odmenu v závislosti od počtu kliknutí na reklamné odkazy používajúce kľúčové slová zvolené používateľmi<?PAGE NO="25"?> inzerentmi.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0075"><P>Pozri rozsudok Google France, bod 25.</P></NOTE> eBay si účtuje určité percento z transakcií uskutočnených na základe ponúk na predaj zverejnených v jej obchode.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0076"><P>Pozri rozsudok L’Oréal/eBay, body 28 a 110.</P></NOTE> Tieto odlišné okolnosti očividne neboli podľa názoru Súdneho dvora rozhodujúce, ba ani relevantné, keďže ich vo svojom odôvodnení dokonca ani nespomenul. Kladiem si teda otázku, z akých dôvodov by mali mať význam v prejednávaných veciach, ako to navrhujú žalobcovia vo veciach samých.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0077"><P>Súdny dvor napokon analogicky v rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>SABAM</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, najmä body 27 a 40), vychádzal z predpokladu, že prevádzkovateľ internetovej platformy sociálnej siete sa obmedzuje na poskytovanie služby, ktorá jej používateľom umožňuje sprístupňovať diela verejnosti v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. Nevidím dôvod odchýliť sa v tomto prípade od uvedeného prístupu.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvé otázky tak, že prevádzkovateľ platformy na zdieľanie videí a prevádzkovateľ platformy na ukladanie a zdieľanie súborov neuskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0212" REF.END="QE0212"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0212" CODE="201C" ID="QE0212"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, ak používateľ ich platforiem na ne nahrá chránené dielo.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>V dôsledku toho títo prevádzkovatelia nemôžu byť <HT TYPE="ITALIC">priamo zodpovední</HT> podľa článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, ak tretie strany sprístupnia chránené diela verejnosti prostredníctvom ich platforiem bez predchádzajúceho súhlasu nositeľov práv – a bez toho, aby sa uplatnila výnimka alebo obmedzenie. Tento záver nevylučuje, že z uvedeného konania môže pre uvedených prevádzkovateľov vyplývať <HT TYPE="ITALIC">sekundárna zodpovednosť</HT>. Túto otázku však treba preskúmať z hľadiska predpisov v oblasti občianskoprávnej zodpovednosti stanovených členskými štátmi, ktoré musia dodržiavať obmedzenia stanovené v článkoch 14 a 15 smernice 2000/31<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0078"><P>Pozri analogicky rozsudok Google France, bod 57, rozsudok L’Oréal/eBay, bod 104, ako aj rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200402">2. apríla 2020</DATE>, <NAME.CASE>Coty Germany</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑567/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:267">EU:C:2020:267</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O skutočnosti, že článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 neupravuje sekundárnu zodpovednosť osôb, ktoré uľahčujú uskutočňovanie nezákonných <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0213" REF.END="QE0213"/>verejných prenosov<QUOT.END REF.START="QS0213" CODE="201C" ID="QE0213"/> tretími stranami</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Na úvod je potrebné v prvom rade pripomenúť, že Súdny dvor v rozsudku GS Media v súlade so svojím rozsudkom Svensson a i.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0079"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140213">13. februára 2014</DATE> (<NO.CASE>C‑466/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:76">EU:C:2014:76</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> rozhodol, že vloženie hypertextového odkazu na internetovú stránku, ktorý odkazuje na diela nezákonne zverejnené na inej internetovej stránke, môže predstavovať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0214" REF.END="QE0214"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0214" CODE="201C" ID="QE0214"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. Súdny dvor sa v podstate domnieval, že osoba vložením takýchto odkazov zohráva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0215" REF.END="QE0215"/>nepopierateľnú úlohu<QUOT.END REF.START="QS0215" CODE="201C" ID="QE0215"/>, ak poskytne verejnosti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0216" REF.END="QE0216"/>priamy prístup<QUOT.END REF.START="QS0216" CODE="201C" ID="QE0216"/> k dotknutým dielam. Takéto vloženie odkazov však predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0217" REF.END="QE0217"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0217" CODE="201C" ID="QE0217"/> iba za predpokladu, že sa preukáže, že osoba <HT TYPE="ITALIC">vedela, alebo mala vedieť</HT>, že tieto odkazy poskytujú prístup k nezákonne zverejneným dielam, pričom túto vedomosť treba predpokladať v prípade, ak táto osoba sleduje cieľ vytvárať zisk.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0080"><P>Pozri rozsudok GS Media, body 40 až 51.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Ďalej v rozsudku Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0218" REF.END="QE0218"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0218" CODE="201C" ID="QE0218"/>) Súdny dvor rozhodol, že predaj multimediálneho prehrávača, na ktorom boli predinštalované doplnky obsahujúce hypertextové odkazy na internetové stránky, ktoré nezákonným spôsobom <HT TYPE="ITALIC">streamujú</HT> chránené diela, predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0219" REF.END="QE0219"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0219" CODE="201C" ID="QE0219"/>. Súdny dvor sa v tejto veci domnieval, že predajca tohto prehrávača sa neobmedzoval iba na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0220" REF.END="QE0220"/>zabezpečenie fyzických zariadení<QUOT.END REF.START="QS0220" CODE="201C" ID="QE0220"/>, ale naopak zohrával <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0221" REF.END="QE0221"/>nezastupiteľnú úlohu<QUOT.END REF.START="QS0221" CODE="201C" ID="QE0221"/> v prenose diel, a to z dôvodu, že bez doplnkov, ktoré vopred nainštaloval do uvedeného prehrávača, by kupujúci tohto prehrávača <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0222" REF.END="QE0222"/>mohli len ťažko mať prístup k chráneným dielam<QUOT.END REF.START="QS0222" CODE="201C" ID="QE0222"/>,<?PAGE NO="26"?> keďže dotknuté <HT TYPE="ITALIC">streamingové</HT> stránky nie sú verejnosťou ľahko identifikovateľné. Okrem toho Súdny dvor prikladal význam skutočnosti, že predávajúci uvedeného prehrávača <HT TYPE="ITALIC">vedel</HT> o tom, že tieto doplnky umožňujú získať prístup k dielam vysielaným na internete <HT TYPE="ITALIC">nezákonným spôsobom</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0081"><P>Pozri rozsudok Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0223" REF.END="QE0223"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0223" CODE="201C" ID="QE0223"/>), body 41 až 51.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Napokon v rozsudku Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0224" REF.END="QE0224"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0224" CODE="201C" ID="QE0224"/>) Súdny dvor rozhodol, že sprístupnenie a správa internetovej platformy, na ktorej sa uchovávajú a nachádzajú odkazy na torrentové súbory sprístupnené online jej používateľmi, ktoré umožňujú používateľom zdieľať a sťahovať chránené diela v rámci siete výmeny údajov medzi používateľmi (<HT TYPE="ITALIC">peer‑to‑peer</HT>), predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0225" REF.END="QE0225"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0225" CODE="201C" ID="QE0225"/>. Podľa názoru Súdneho dvora sa administrátori tejto platformy neobmedzovali iba na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0226" REF.END="QE0226"/>samotné zabezpečenie fyzických zariadení<QUOT.END REF.START="QS0226" CODE="201C" ID="QE0226"/>, ale zohrávali <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0227" REF.END="QE0227"/>kľúčovú úlohu<QUOT.END REF.START="QS0227" CODE="201C" ID="QE0227"/> v sprístupňovaní diel, a to z dôvodu, že na platforme ponúkali rôzne prostriedky, vrátane funkcie vyhľadávania a registra uložených torrentových súborov, ktoré uľahčovali nájdenie týchto súborov. Keby administrátori nekonali, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0228" REF.END="QE0228"/>používatelia by si nemohli uvedené diela vzájomne poskytovať, alebo by bola táto činnosť na internete oveľa zložitejšia<QUOT.END REF.START="QS0228" CODE="201C" ID="QE0228"/>. Súdny dvor aj v tomto prípade znova zdôraznil skutočnosť, že administrátori uvedenej platformy <HT TYPE="ITALIC">vedeli</HT> o tom, že diela zdieľané prostredníctvom tejto platformy sú na nej zdieľané v zásade <HT TYPE="ITALIC">nezákonne</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0082"><P>Pozri rozsudok Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0229" REF.END="QE0229"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0229" CODE="201C" ID="QE0229"/>), body 35 až 46.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Ako som vysvetlil v bode 56 vyššie, ako sa uvádza v odôvodnení 23 smernice 2001/29 a ako opakovane rozhodol Súdny dvor<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0083"><P>Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111004">4. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Football Association Premier League a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑403/08 a C‑429/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:631">EU:C:2011:631</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0193">193</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160531">31. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Reha Training</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑117/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:379">EU:C:2016:379</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1111">EU:C:2019:1111</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). V rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111124">24. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Circul Globus Bucureşti</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑283/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:772">EU:C:2011:772</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor taktiež rozhodol, že článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 sa nevzťahuje na činnosti, ktoré sa netýkajú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0230" REF.END="QE0230"/>transmisie<QUOT.END REF.START="QS0230" CODE="201C" ID="QE0230"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0231" REF.END="QE0231"/>retransmisie<QUOT.END REF.START="QS0231" CODE="201C" ID="QE0231"/> diela.</P></NOTE>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0232" REF.END="QE0232"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0232" CODE="201C" ID="QE0232"/> v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice v zásade zodpovedá transmisii diela smerom k verejnosti. V tomto odôvodnení sa okrem toho spresňuje, že toto ustanovenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0233" REF.END="QE0233"/>nezahŕňa žiadne iné činnosti<QUOT.END REF.START="QS0233" CODE="201C" ID="QE0233"/>. Ak v prípade sprístupnenia stačí, aby dotknutá osoba poskytla verejnosti prístup k dielu, tento prístup musí zahŕňať, ako som spresnil v bode 57 vyššie, <HT TYPE="ITALIC">možnosť prenosu</HT> tohto diela, ktorý sa uskutoční na žiadosť člena verejnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Žiadna z činností dotknutých v troch rozsudkoch preskúmaných v tejto časti však podľa môjho názoru nespočíva v skutočnom alebo potenciálnom prenose diela verejnosti. Najlepším príkladom v tejto súvislosti je rozsudok Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0234" REF.END="QE0234"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0234" CODE="201C" ID="QE0234"/>). Keďže diela zdieľané na <HT TYPE="ITALIC">peer‑to‑peer</HT> sieti neboli na spornej platforme zverejnené, jej administrátori neboli prakticky schopní prenášať ich verejnosti. Táto platforma v skutočnosti len <HT TYPE="ITALIC">uľahčovala</HT> prenosy uskutočňované jej používateľmi na tejto sieti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0084"><P>Spresňujem, že zodpovednosť používateľov <HT TYPE="ITALIC">peer‑to‑peer</HT> siete podľa článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 je predmetom prebiehajúceho konania C‑597/19, M.I.C.M.</P></NOTE> To isté platilo v rozsudkoch GS Media a Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0235" REF.END="QE0235"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0235" CODE="201C" ID="QE0235"/>). Vloženie hypertextových odkazov a predaj sporného multimediálneho prehrávača, ktoré boli predmetom týchto rozsudkov, <HT TYPE="ITALIC">uľahčovali</HT> prístup k dielam nezákonne sprístupňovaným verejnosti na predmetných internetových stránkach.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0085"><P>Problematika hypertextových odkazov presahuje rámec týchto návrhov. Súdny dvor bude mať príležitosť znova preskúmať túto otázku v prebiehajúcom konaní C‑392/19, VG Bild‑Kunst.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="27"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Stručne povedané, Súdny dvor v týchto rozsudkoch podľa môjho názoru zahrnul do pôsobnosti článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 činnosti, ktoré v pravom zmysle slova nepredstavujú skutočné ani potenciálne prenosy diel, ale <HT TYPE="ITALIC">uľahčujú</HT> uskutočňovanie takýchto nezákonných prenosov tretími stranami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0086"><P>Pozri v tomto rámci návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>GS Media</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑160/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:221">EU:C:2016:221</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Navyše Súdny dvor v bode 26 rozsudku Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0236" REF.END="QE0236"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0236" CODE="201C" ID="QE0236"/>) zmenil pôvodnú definíciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0237" REF.END="QE0237"/>nezastupiteľnej úlohy<QUOT.END REF.START="QS0237" CODE="201C" ID="QE0237"/>, ktorá sa aktuálne chápe ako skutočnosť, že osoba <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0238" REF.END="QE0238"/>s vedomím dôsledkov svojho konania sprostredkúva svojim zákazníkom prístup k chránenému dielu, a to najmä vtedy, ak by bez tohto zásahu nemohli mať, <HT TYPE="ITALIC">alebo mohli mať len ťažko</HT> prístup k zverejnenému dielu<QUOT.END REF.START="QS0238" CODE="201C" ID="QE0238"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Okrem toho Súdny dvor v týchto rozsudkoch zahrnul do pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0239" REF.END="QE0239"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0239" CODE="201C" ID="QE0239"/> aj kritérium týkajúce sa <HT TYPE="ITALIC">vedomosti o nezákonnosti</HT>. Ako však tvrdí Elsevier a francúzska vláda, tento pojem v zásade neobsahuje takéto kritérium. Hoci Súdny dvor ustálene rozhoduje, že predpokladom existencie takéhoto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0240" REF.END="QE0240"/>prenosu<QUOT.END REF.START="QS0240" CODE="201C" ID="QE0240"/> je, že dotknutá osoba koná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0241" REF.END="QE0241"/>s vedomím dôsledkov svojho konania<QUOT.END REF.START="QS0241" CODE="201C" ID="QE0241"/>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0242" REF.END="QE0242"/>vedome<QUOT.END REF.START="QS0242" CODE="201C" ID="QE0242"/>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0243" REF.END="QE0243"/>úmyselne<QUOT.END REF.START="QS0243" CODE="201C" ID="QE0243"/> alebo tiež <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0244" REF.END="QE0244"/>cielene<QUOT.END REF.START="QS0244" CODE="201C" ID="QE0244"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0087"><P>Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20061207">7. decembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>SGAE</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑306/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:764">EU:C:2006:764</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111004">4. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Football Association Premier League a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑403/08 a C‑429/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:631">EU:C:2011:631</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0194">194</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120315">15. marca 2012</DATE>, <NAME.CASE>SCF</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑135/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:140">EU:C:2012:140</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0091">91</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0094">94</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140227">27. februára 2014</DATE>, <NAME.CASE>OSA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑351/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:110">EU:C:2014:110</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, účelom týchto rôznych výrazov je podľa môjho názoru v zásade stanoviť, ako som vysvetlil v bode 72 vyššie, že uvedený pojem zahŕňa <HT TYPE="ITALIC">vôľu sprostredkovať</HT> dielo verejnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0088"><P>Náhodný prenos diela verejnosti – napríklad hudba, ktorá sa šíri v mieste súkromného bydliska z reproduktorov nastavených na vysokú hlasitosť a okoloidúci ju môžu počuť z ulice – teda nepredstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0245" REF.END="QE0245"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0245" CODE="201C" ID="QE0245"/>. Úmyselný charakter prenosu sa vyvodzuje z objektívnych skutočností týkajúcich sa samotnej povahy zásahu dotknutej osoby. Tým sa odhliadnuc od rozsudkov GS Media, Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0246" REF.END="QE0246"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0246" CODE="201C" ID="QE0246"/>) a Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0247" REF.END="QE0247"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0247" CODE="201C" ID="QE0247"/>) vysvetľuje, prečo Súdny dvor nikdy samostatne neskúmal túto otázku a správne ju prezentoval ako neoddeliteľne spojenú s <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0248" REF.END="QE0248"/>nezastupiteľnou úlohou<QUOT.END REF.START="QS0248" CODE="201C" ID="QE0248"/> dotknutej osoby.</P></NOTE> Táto otázka sa <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> líši od otázky, či osoba, ktorá uskutočňuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0249" REF.END="QE0249"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0249" CODE="201C" ID="QE0249"/> diela bez súhlasu autora, vie o tom, že takýto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0250" REF.END="QE0250"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0250" CODE="201C" ID="QE0250"/> je v zásade nezákonný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>Ako som v tejto súvislosti vysvetlil v bode 64 vyššie, v súlade s článkom 3 ods. 1 smernice 2001/29 sa existencia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0251" REF.END="QE0251"/>verejného prenosu<QUOT.END REF.START="QS0251" CODE="201C" ID="QE0251"/> – s výhradou nuansy uvedenej v predchádzajúcom bode – vo všeobecnosti považuje za <HT TYPE="ITALIC">objektívnu skutočnosť</HT>. Zákonný alebo nezákonný charakter tohto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0252" REF.END="QE0252"/>prenosu<QUOT.END REF.START="QS0252" CODE="201C" ID="QE0252"/> v zásade nezávisí ani od vedomosti osoby, ktorá ho uskutočňuje, ale hlavne od otázky, či autor udelil súhlas na uvedený <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0253" REF.END="QE0253"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0253" CODE="201C" ID="QE0253"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0089"><P>Pozri analogicky návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Stichting Brein</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑527/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:938">EU:C:2016:938</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Vedomosť tejto osoby sa však zohľadňuje v štádiu prípadného uloženia sankcií a povinností náhrady škody tejto osobe. Najmä z článku 13 smernice 2004/48 vyplýva, že osoba, ktorá porušila právo duševného vlastníctva <HT TYPE="ITALIC">vedome alebo s dostatočnými dôvodmi na to, aby o tom vedela</HT>, je povinná zaplatiť vlastníkovi práv náhradu ujmy úmernú skutočnej ujme, ktorú utrpel v dôsledku porušenia. Naopak, ak sa osoba dopustí takéhoto porušenia <HT TYPE="ITALIC">nevedome alebo bez dostatočných dôvodov na to, aby o tom vedela</HT>, môže jej byť uložená miernejšia sankcia vo forme vrátenia dosiahnutých ziskov alebo zaplatenia náhrady škody vo vopred stanovenej výške.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0090"><P>Okrem toho niektoré opatrenia stanovené smernicou 2004/48 sa uplatňujú iba na konanie v komerčnom rozsahu s vylúčením dobromyseľného konania konečných spotrebiteľov. Pozri odôvodnenie 14, ako aj článok 6 ods. 2, článok 8 ods. 1 a článok 9 ods. 2 tejto smernice.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>Vzhľadom na to skutočnosť, že osoba – najmä sprostredkovateľ – vedome uľahčuje uskutočňovanie nezákonných <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0254" REF.END="QE0254"/>verejných prenosov<QUOT.END REF.START="QS0254" CODE="201C" ID="QE0254"/> tretími stranami, jednoznačne predstavuje protiprávne konanie. Všeobecne sa však uznáva, že ide o otázku <HT TYPE="ITALIC">sekundárnej zodpovednosti</HT>, na ktorú sa vzťahujú predpisy v oblasti občianskoprávnej zodpovednosti stanovené členskými<?PAGE NO="28"?> štátmi.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0091"><P>V Nemecku je zodpovednosť za spoluúčasť na porušovaní práv upravená v § 830 Bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0255" REF.END="QE0255"/>BGB<QUOT.END REF.START="QS0255" CODE="201C" ID="QE0255"/>) (pozri v tejto súvislosti moju analýzu piatej a šiestej prejudiciálnej otázky). V Spojenom kráľovstve predstavuje konanie spočívajúce v povolení, zabezpečení prostriedkov alebo podnecovaní k porušovaniu práv, priestupok (<HT TYPE="ITALIC">tort</HT>) (pozri ARNOLD, R., DAVIES, P. S.: Accessory liability for intellectual property infringement: the case of authorisation. In: <HT TYPE="ITALIC">Law Quarterly Review</HT>. č. 133, 2017, s. 442 – 468). Pozri tiež analogicky v Spojených štátoch amerických pravidlá týkajúce sa contributory infringement (pozri GINSBURG, J. C.: Separating the <HT TYPE="ITALIC">Sony</HT> Sheep from the <HT TYPE="ITALIC">Grokster</HT> Goats: Reckoning the Future Business Plans of Copyright‑Dependent Technology Entrepreneurs. In: <HT TYPE="ITALIC">Arizona Law Review</HT>. Vol. 50, 2008, s. 577 – 609).</P></NOTE> Táto sekundárna zodpovednosť za porušenia autorského práva, ktorých sa dopúšťajú tretie strany, navyše vo všeobecnosti zahŕňa morálny prvok, akým je vedomosť o nezákonnosti alebo úmysel.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0092"><P>Pozri najmä LEISTNER, M.: Copyright law on the internet in need of reform: hyperlinks, online plateforms and aggregators. In: <HT TYPE="ITALIC">Journal of Intellectual Property Law &amp; Practice</HT>. 2017, vol. 12, č. 2, s. 136 – 149, ANGELOPOULOS, C.: Communication to the public and accessory copyright infringement. In: <HT TYPE="ITALIC">Cambridge Law Journal</HT>. 2017, vol. 76, č. 3, s. 496 – 499; KOO, J.: c. d., s. 117, ako aj OHLY, A.: The broad <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0256" REF.END="QE0256"/>concept of communication to the public<QUOT.END REF.START="QS0256" CODE="201C" ID="QE0256"/> in recent CJEU judgments and the liability of intermediaries: primary, secondary or unitary liability? In: <HT TYPE="ITALIC">Journal of Intellectual Property Law &amp; Practice</HT>, 2018, vol. 13, č. 8, s. 664 – 675.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru však vzhľadom na to, že článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 harmonizuje vecný obsah práva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0257" REF.END="QE0257"/>verejného prenosu<QUOT.END REF.START="QS0257" CODE="201C" ID="QE0257"/>, určuje konanie, na ktoré sa toto výlučné právo vzťahuje, a v tomto rozsahu <HT TYPE="ITALIC">primárnu zodpovednosť</HT> osôb, ktoré sa nezákonne dopúšťajú takéhoto konania. Nič v znení tohto ustanovenia alebo iných ustanovení tejto smernice však nenaznačuje, že jej cieľom je upraviť otázky <HT TYPE="ITALIC">sekundárnej zodpovednosti</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0093"><P>Avšak s výnimkou pravidiel týkajúcich sa súdnych príkazov proti sprostredkovateľom, upravených v článku 8 ods. 3 smernice 2001/29 (pozri moju analýzu štvrtých prejudiciálnych otázok).</P></NOTE> To je o to pozoruhodnejšie, že keď normotvorca Únie chce, aby boli tieto otázky upravené aktmi, ktoré prijíma, špecificky to uvedie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0094"><P>Mnohé smernice zahŕňajú článok, ktorý ukladá členským štátom povinnosť kvalifikovať ako trestný čin podnecovanie k spáchaniu, účasť alebo napomáhanie trestným činom, ktoré majú za hlavný cieľ potláčať. Pozri najmä článok 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z <DATE ISO="20111213">13. decembra 2011</DATE> o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="335" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 335, 2011, s. 1</REF.DOC.OJ>); článok 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z <DATE ISO="20130812">12. augusta 2013</DATE> o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="218" PAGE.FIRST="8" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 218, 2013, s. 8</REF.DOC.OJ>); článok 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo <DATE ISO="20140416">16. apríla 2014</DATE> o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="173" PAGE.FIRST="179" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 179</REF.DOC.OJ>); článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z <DATE ISO="20170705">5. júla 2017</DATE> o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="198" PAGE.FIRST="29" DATE.PUB="2017">Ú. v. EÚ L 198, 2017, s. 29</REF.DOC.OJ>); článok 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z <DATE ISO="20181023">23. októbra 2018</DATE> o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="284" PAGE.FIRST="22" DATE.PUB="2018">Ú. v. EÚ L 284, 2018, s. 22</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>Z týchto dôvodov mám výhrady voči odôvodneniu Súdneho dvora v rozsudkoch GS Media, Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0258" REF.END="QE0258"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0258" CODE="201C" ID="QE0258"/>) a Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0259" REF.END="QE0259"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0259" CODE="201C" ID="QE0259"/>). Bez ohľadu na to, či by bolo žiaduce, aby na úrovni Únie existovalo jednotné riešenie týkajúce sa konania osôb, ktoré vedome uľahčujú tretím osobám nezákonné konanie, a hoci by takáto jednotnosť prispela k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany autorského práva, podľa môjho názoru skutočnosťou ostáva, že právo Únie v jeho súčasnej podobe takéto jednotné riešenie neupravuje.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0095"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro v spojených veciach <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Google France a Google</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑236/08 až C‑238/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:569">EU:C:2009:569</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ďalej návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>L’Oréal a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑324/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:757">EU:C:2010:757</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Stichting Brein</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑610/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:99">EU:C:2017:99</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0003">3</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Normotvorcovi Únie prináleží, aby zahrnul úpravu sekundárnej zodpovednosti do práva Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>Zdôrazňujem, že vkladanie hypertextových odkazov na diela nezákonne zverejnené na internete, a to s vedomím tejto nezákonnosti, predaj prehrávača, akým je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0260" REF.END="QE0260"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0260" CODE="201C" ID="QE0260"/>, a správa platformy, akou je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0261" REF.END="QE0261"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0261" CODE="201C" ID="QE0261"/>, treba, samozrejme, sankcionovať. Na dosiahnutie tohto cieľa však nie je potrebné zahrnúť takéto konanie do pôsobnosti článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. Podľa môjho názoru je odpoveď na toto konanie možné a nutné nájsť v občianskom práve členských štátov – ba dokonca v ich trestnom práve. V tomto ohľade teda mnou navrhovaný výklad neponecháva autorov bezbranných.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="29"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106.</NO.P><TXT>Napokon pripomínam, že Súdny dvor v rozsudkoch Google France a L’Oréal/eBay rozhodol nerozšíriť v oblasti práva ochranných známok rozsah primárnej zodpovednosti na konanie sprostredkovateľov, ktoré môže prispievať k porušeniam ochranných známok používateľmi ich služieb. Súdny dvor správne odkázal túto otázku na predpisy v oblasti občianskoprávnej zodpovednosti stanovené členskými štátmi a na obmedzenia stanovené smernicou 2000/31.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0096"><P>Pozri rozsudok Google France, bod 57, a rozsudok L’Oréal/eBay, bod 104.</P></NOTE> Kladiem si teda otázku, či je potrebné odchýliť sa v oblasti autorského práva od takéhoto prístupu, keďže právne predpisy Únie v týchto dvoch oblastiach sú harmonizované na rovnakej úrovni a sledujú rovnaký cieľ zabezpečenia vysokej úrovne ochrany duševného vlastníctva.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Subsidiárne – o otázke, či prevádzkovatelia, ako sú YouTube a Cyando, vedome uľahčujú tretím osobám nezákonné konanie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107.</NO.P><TXT>Pre prípad, že by Súdny dvor považoval za vhodné uplatniť v prejednávaných veciach analytický rámec uvedený v rozsudkoch GS Media, Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0262" REF.END="QE0262"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0262" CODE="201C" ID="QE0262"/>) a Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0263" REF.END="QE0263"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0263" CODE="201C" ID="QE0263"/>) aj napriek výhradám, ktoré som uviedol v predchádzajúcej časti, subsidiárne preskúmam prejednávané veci z hľadiska tohto analytického rámca.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108.</NO.P><TXT>Podľa môjho chápania týchto rozsudkov zásah do prenosu diela verejnosti vykonaný inou osobou, než je osoba, ktorá na základe rozhodnutia o tomto prenose uskutočňuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0264" REF.END="QE0264"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0264" CODE="201C" ID="QE0264"/> v pravom zmysle slova, treba považovať za takýto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0265" REF.END="QE0265"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0265" CODE="201C" ID="QE0265"/>, ak sú splnené dve kritériá.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109.</NO.P><TXT>Jednak dotknutá osoba musí zohrávať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0266" REF.END="QE0266"/>nezastupiteľnú úlohu<QUOT.END REF.START="QS0266" CODE="201C" ID="QE0266"/> v uvedenom prenose. Táto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0267" REF.END="QE0267"/>úloha<QUOT.END REF.START="QS0267" CODE="201C" ID="QE0267"/> je v súlade s významom použitým v uvedených rozsudkoch jednoznačná, ak táto osoba uľahčuje tento prenos.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0097"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0268" REF.END="QE0268"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0268" CODE="201C" ID="QE0268"/>), body 41 a 42, ako aj rozsudok Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0269" REF.END="QE0269"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0269" CODE="201C" ID="QE0269"/>), body 26, 34, 36 a 37. Pozri v súvislosti s pojmom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0270" REF.END="QE0270"/>nezastupiteľná úloha<QUOT.END REF.START="QS0270" CODE="201C" ID="QE0270"/>, ako bol podľa môjho názoru chápaný v iných rozsudkoch Súdneho dvora, bod 72 vyššie.</P></NOTE> V tomto prípade je pri prevádzkovateľoch, ako sú YouTube a Cyando, toto kritérium zjavne splnené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110.</NO.P><TXT>A jednak zásah uvedenej osoby musí mať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0271" REF.END="QE0271"/>vedomú povahu<QUOT.END REF.START="QS0271" CODE="201C" ID="QE0271"/>, chápanú v tom zmysle, že táto osoba musí vedieť o nezákonnosti prenosu, ktorý uľahčuje. Spôsob, akým sa má toto kritérium vykladať v prejednávaných veciach, je oveľa menej jasný. Celý problém vyplýva z toho, že v práve Únie neexistuje rámec týkajúci sa tohto morálneho aspektu. Môžem teda len špekulovať, vychádzajúc pritom z informácií vyplývajúcich z rozsudkov GS Media, Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0272" REF.END="QE0272"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0272" CODE="201C" ID="QE0272"/>) a Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0273" REF.END="QE0273"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0273" CODE="201C" ID="QE0273"/>), z vnútroštátnych judikatúr v oblasti sekundárnej zodpovednosti a z logiky vyplývajúcej z podmienok, ktoré musia sprostredkovatelia spĺňať podľa článku 14 ods. 1, písm. a) a b) smernice 2000/31 na účely priznania výnimky zo zodpovednosti upravenej v tomto ustanovení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0098"><P>Ak totiž Súdny dvor bude chcieť zachovať kritérium vedomosti o nezákonnosti v rámci pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0274" REF.END="QE0274"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0274" CODE="201C" ID="QE0274"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, bude sa musieť riadiť zásadami, ktoré vyplývajú z článku 14 ods. 1 smernice 2000/31, inak by riskoval, že dospeje k situácii, spomenutej v poznámke pod čiarou 20, v ktorej by poskytovateľ služby podľa prvého ustanovenia bol zodpovedný, avšak podľa druhého ustanovenia by bol tejto zodpovednosti zbavený.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti si myslím, že bez väčších ťažkostí sa možno domnievať, ako uvádza vnútroštátny súd a ako tvrdí Komisia, že prevádzkovateľ, ako je YouTube alebo Cyando, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0275" REF.END="QE0275"/>vedome<QUOT.END REF.START="QS0275" CODE="201C" ID="QE0275"/> zasahuje do nezákonného <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0276" REF.END="QE0276"/>verejného prenosu<QUOT.END REF.START="QS0276" CODE="201C" ID="QE0276"/> daného diela uskutočňovaného prostredníctvom jeho platformy, ak vedel alebo si bol vedomý existencie súboru obsahujúceho predmetné dielo – najmä ak mu bolo takéto dielo nahlásené – a vo chvíli, keď sa túto skutočnosť<?PAGE NO="30"?> dozvedel alebo si ju uvedomil, nekonal bezprostredne s cieľom odstrániť dotknutú informáciu alebo znemožniť k nej prístup.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0099"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Stichting Brein</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑610/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:99">EU:C:2017:99</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a analogicky rozsudok GS Media, bod 49.</P></NOTE> V takom prípade sa totiž možno dôvodne domnievať, že prevádzkovateľ tým, že nekoná napriek tomu, že má tú možnosť, schvaľuje tento nezákonný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0277" REF.END="QE0277"/>prenos<QUOT.END REF.START="QS0277" CODE="201C" ID="QE0277"/> alebo preukazuje zjavnú nedbanlivosť vo vzťahu k tomuto prenosu. To, za akých okolností sa prevádzkovateľ dozvie alebo si uvedomí takúto skutočnosť, a či v prípade potreby konal <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0278" REF.END="QE0278"/>promptne<QUOT.END REF.START="QS0278" CODE="201C" ID="QE0278"/>, je podľa môjho názoru potrebné určiť s ohľadom na rovnaké zásady, aké sú uplatnené v rámci podmienok stanovených v článku 14 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2000/31.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0100"><P>V tejto súvislosti teda odkazujem na svoju analýzu tretích prejudiciálnych otázok. Musím však spresniť, že myšlienka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0279" REF.END="QE0279"/>vedomia<QUOT.END REF.START="QS0279" CODE="201C" ID="QE0279"/> (ktorá odkazuje na vetu vloženú do článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31, podľa ktorej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0280" REF.END="QE0280"/>poskytovateľ služby… [a] nič nevie o nezákonnej činnosti alebo informáciách, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo informácie<QUOT.END REF.START="QS0280" CODE="201C" ID="QE0280"/>) zodpovedá myšlienke uvedenej v bode 49 rozsudku GS Media, podľa ktorej osoba je zodpovedná, ak <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0281" REF.END="QE0281"/>mala vedieť<QUOT.END REF.START="QS0281" CODE="201C" ID="QE0281"/>, že uľahčuje nezákonný prenos.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112.</NO.P><TXT>V rozpore s tvrdením pána Petersona, skupiny Elsevier a nemeckej a francúzskej vlády sa však rovnako ako Komisia domnievam, že vedomosť o nezákonnosti nemožno <HT TYPE="ITALIC">predpokladať</HT> len na základe tohto, že prevádzkovateľ sleduje cieľ vytvárania zisku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113.</NO.P><TXT>Je pravda, že Súdny dvor v rozsudku GS Media rozhodol, že ak osoba, ktorá vkladá na internetovú stránku hypertextové odkazy na chránené diela zverejnené bez súhlasu ich autora na inej internetovej stránke, robí to s cieľom vytvárania zisku, treba sa (vyvrátiteľne) domnievať, že vedela o chránenej povahe týchto diel a o tomto chýbajúcom súhlase.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0101"><P>Pozri rozsudok GS Media, bod 51.</P></NOTE> Odhliadnuc od skutočnosti, že Súdny dvor vo svojej neskoršej judikatúre, zdá sa, obmedzil toto riešenie len na otázku hypertextových odkazov,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0102"><P>V bode 49 rozsudku Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0282" REF.END="QE0282"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0282" CODE="201C" ID="QE0282"/>) Súdny dvor spomenul túto domnienku stanovenú v rozsudku GS Media. Hoci sa predaj dotknutého multimediálneho prehliadača uskutočňoval s cieľom dosiahnuť zisk, Súdny dvor v skutočnosti neuplatnil túto domnienku. Navyše v rozsudku Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0283" REF.END="QE0283"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0283" CODE="201C" ID="QE0283"/>) Súdny dvor uvedenú domnienku dokonca ani nespomenul.</P></NOTE> však zastávam názor, že v prejednávaných veciach nemožno takúto domnienku v nijakom prípade uplatniť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114.</NO.P><TXT>Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok GS Media, vkladal sporné odkazy samotný prevádzkovateľ dotknutej internetovej stránky. Vedel teda o obsahoch, na ktoré tieto odkazy odkazovali. Ako tvrdí Cyando, táto okolnosť bola základom skutkovej domnienky. Súdny dvor mohol na tomto základe očakávať od tohto prevádzkovateľa, že pred samotným vložením odkazov vykonáva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0284" REF.END="QE0284"/>potrebné overenia<QUOT.END REF.START="QS0284" CODE="201C" ID="QE0284"/>, aby sa uistil, že nejde o chránené diela nezákonne zverejnené na stránke, na ktorú tieto odkazy odkazujú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0103"><P>Pozri rozsudok GS Media, bod 51.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115.</NO.P><TXT>Pripomínam však, že prevádzkovateľ platformy nie je v zásade osobou, ktorá zverejňuje obsah na internete. Ak by sa v tomto kontexte uplatnilo riešenie prijaté v rozsudku GS Media, znamenalo by to, že pokiaľ tento prevádzkovateľ vo všeobecnosti sleduje cieľ vytvárania zisku, predpokladá sa, že vedel nielen o všetkých súboroch nachádzajúcich sa na jeho serveri, ale vedel tiež o ich prípadnej nezákonnej povahe, pričom sám musí vyvrátiť túto domnienku tým, že preukáže, že vykonal <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0285" REF.END="QE0285"/>potrebné overenia<QUOT.END REF.START="QS0285" CODE="201C" ID="QE0285"/>. Takéto riešenie by sa však podľa môjho názoru rovnalo uloženiu všeobecnej povinnosti takémuto prevádzkovateľovi monitorovať ním ukladané<?PAGE NO="31"?> informácie a aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť, čo je v rozpore so zákazom, ktorý v tejto súvislosti stanovuje článok 15 ods. 1 smernice 2000/31.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0104"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Stichting Brein</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑610/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:99">EU:C:2017:99</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Súdny dvor až doteraz spresňoval obmedzenia stanovené v článku 15 ods. 1 smernice 2000/31, pokiaľ ide o súdne príkazy, ktoré možno vydať proti poskytovateľovi, ktorý ukladá informácie poskytované používateľmi jeho služby (pozri najmä rozsudok L’Oréal/eBay, bod 139). Toto ustanovenie je podľa môjho názoru potrebné zohľadniť aj nad rámec otázky týchto súdnych príkazov. Nemožno totiž prijať výklad práva Únie, ktorého účinkom by bolo <HT TYPE="ITALIC">uloženie</HT> takejto povinnosti takémuto poskytovateľovi <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT>. Okrem toho aj za predpokladu, že by Súdny dvor v rámci druhých prejudiciálnych otázok rozhodol, že na prevádzkovateľov, ako sú YouTube alebo Cyando, sa nevzťahuje pôsobnosť článkov 14 a 15 tejto smernice, všeobecná povinnosť monitorovania a aktívneho zisťovania by bola nezlučiteľná s inými ustanoveniami práva Únie (pozri časť F nižšie).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0116"><NO.P>116.</NO.P><TXT>Zostáva ešte preskúmať otázku, či prevádzkovatelia, ako sú YouTube a Cyando, môžu niesť zodpovednosť, pokiaľ <HT TYPE="ITALIC">vo všeobecnej a abstraktnej rovine vedeli</HT> o tom, že tretie strany využívajú ich platformy (najmä) na nezákonné online zdieľanie chránených diel, ako to tvrdia pán Peterson, Elsevier a francúzska vláda.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0117"><NO.P>117.</NO.P><TXT>Ide o nesmierne zložitú otázku. Veľké množstvo výrobkov alebo služieb sa môže, podobne ako platformy YouTube a Uploaded, využívať na zákonné, ba dokonca spoločensky žiaduce účely, ako aj na nezákonné účely. Domnievam sa, že dodávateľa takéhoto výrobku alebo služby nemožno považovať za zodpovedného za nezákonné používanie týchto výrobkov alebo služieb tretími stranami len z toho dôvodu, že vie o takomto používaní alebo má naň podozrenie. Takýto nízky štandard zodpovednosti by mohol odrádzať od výroby takýchto výrobkov a služieb a od ich uvádzania na trh, a to na úkor ich zákonných použití – a v širšom zmysle brzdiť vývoj podobných alebo inovatívnych výrobkov alebo služieb.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0105"><P>Pozri Supreme Court of the United States (Najvyšší súd, Spojené štáty), Sony Corp. of America v. Universal City Studios Inc., 464 US 417 (1984). Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa vlastníci práv domáhali založenia sekundárnej zodpovednosti spoločnosti Sony za výrobu a uvádzanie na trh videorekordéra <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0286" REF.END="QE0286"/>Betamax<QUOT.END REF.START="QS0286" CODE="201C" ID="QE0286"/> z dôvodu, že táto spoločnosť prostredníctvom tohto videorekordéra poskytovala tretím osobám prostriedky na porušovanie autorského práva (najmä nezákonné rozmnoženiny vysielaných programov) a mohla vedieť, že dôjde k výskytu takýchto porušení. Ich žaloba však bola zamietnutá z dôvodu, že hoci sa uvedený videorekordér mohol používať nezákonne, mohol tiež viesť k veľkému množstvu zákonných použití.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0118"><NO.P>118.</NO.P><TXT>Ani samotná skutočnosť, že poskytovateľ dosahuje zisk z týchto nezákonných použití, nemôže byť rozhodujúca. Pán Peterson, Elsevier a francúzska vláda v tejto súvislosti zdôraznili, že YouTube je financovaná najmä z reklamy umiestnenej na jej platforme, že ňou dosahované príjmy z reklamy sú tým vyššie, čím príťažlivejší obsah je na nej zverejnený, a že sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0287" REF.END="QE0287"/>všeobecne uznáva<QUOT.END REF.START="QS0287" CODE="201C" ID="QE0287"/>, že v <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0288" REF.END="QE0288"/>prevažnej väčšine prípadov<QUOT.END REF.START="QS0288" CODE="201C" ID="QE0288"/> ide o chránené diela, ktoré boli zverejnené na internete bez súhlasu ich autorov. Okrem toho, že táto logika sa mi zdá byť trochu zjednodušená, pokiaľ ide o platformu, akou je YouTube,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0106"><P>V tejto súvislosti poznamenávam, že hoci má YouTube veľmi pravdepodobne prospech zo skutočnosti, že na jej platforme sú ukladané populárne diela, ako napr. televízne programy, filmy alebo hudobné klipy známych umelcov, na ich prítomnosti na tejto platforme nie je často nič nezákonné. Ako totiž uviedla Google, pričom nikto jej vyjadrenie nenamietal, veľké množstvo poskytovateľov obsahu a nositeľov práv zverejňuje obsah na YouTube. Okrem toho Google opäť bez námietok uviedla, že YouTube poskytuje prístup ku kultúrnym, informačným a vzdelávacím obsahom, ktoré vytvárajú používatelia a ktoré sú samy osebe príťažlivé (pozri bod 43 vyššie).</P></NOTE> poznamenávam, že príjmy plynúce z reklamy, ktorá je na tejto platforme umiestňovaná bez rozdielu, závisia od jej všeobecnej návštevnosti – a teda závisia tak od jej zákonných použití, ako aj od jej nezákonných použití. Ktorýkoľvek dodávateľ výrobku alebo služby, ktoré je možné používať obomi uvedenými spôsobmi, pritom nevyhnutne dosiahne časť svojho zisku vďaka používateľom, ktorí ich kupujú alebo využívajú na nezákonné účely. Je teda potrebné preukázať ďalšie okolnosti.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="32"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0119"><NO.P>119.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti netreba zabúdať na účel úpravy sekundárnej zodpovednosti. Ako vyplýva z bodu 117 vyššie, takáto úprava musí viesť podľa môjho názoru k odrádzaniu od konania uľahčujúceho porušovanie autorského práva, avšak bez toho, aby odrádzala od inovácie alebo bránila potenciálnemu zákonnému používaniu dotknutých výrobkov alebo služieb, ktoré sa môžu použiť aj na protiprávne účely.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0120"><NO.P>120.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti zodpovednosť poskytovateľa služieb môže podľa môjho názoru vznikať, ako uvádza fínska vláda, bez toho, aby bolo potrebné preukázať, že vedel o konkrétnych porušeniach autorského práva alebo si ich bol vedomý, pokiaľ je preukázané, že tento poskytovateľ služieb mal prostredníctvom poskytnutia svojej služby <HT TYPE="ITALIC">v úmysle</HT> uľahčiť uskutočnenie takýchto porušení tretími stranami. Domnievam sa, že rozsudky Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0289" REF.END="QE0289"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0289" CODE="201C" ID="QE0289"/>) a Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0290" REF.END="QE0290"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0290" CODE="201C" ID="QE0290"/>) treba chápať v tomto zmysle. V prvom rozsudku Súdny dvor zdôraznil, že predávajúci prehrávača <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0291" REF.END="QE0291"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0291" CODE="201C" ID="QE0291"/> vo všeobecnosti vedel, že tento prehrávač môže byť používaný na nezákonné účely.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0107"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0292" REF.END="QE0292"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0292" CODE="201C" ID="QE0292"/>), bod 50.</P></NOTE> V druhom rozsudku Súdny dvor uviedol, že administrátori platformy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0293" REF.END="QE0293"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0293" CODE="201C" ID="QE0293"/> vo všeobecnosti vedeli, že táto platforma uľahčuje prístup k dielam zdieľaným bez predchádzajúceho súhlasu ich autorov a v každom prípade so zreteľom na okolnosť, že veľmi veľká časť torrentových súborov nachádzajúcich sa na tejto platforme odkazovala na takéto diela, nemohli túto skutočnosť nevedieť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0108"><P>Pozri rozsudok Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0294" REF.END="QE0294"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0294" CODE="201C" ID="QE0294"/>), bod 45.</P></NOTE> Vo veciach, v ktorých boli vydané tieto rozsudky, však tieto osoby <HT TYPE="ITALIC">otvorene vyjadrili svoj úmysel</HT> uľahčiť prostredníctvom svojho prehrávača alebo platformy uskutočňovanie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0295" REF.END="QE0295"/>nezákonných prenosov<QUOT.END REF.START="QS0295" CODE="201C" ID="QE0295"/> tretími stranami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0109"><P>Pozri rozsudok Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0296" REF.END="QE0296"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0296" CODE="201C" ID="QE0296"/>), body 18 a 50, ako aj rozsudok Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0297" REF.END="QE0297"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0297" CODE="201C" ID="QE0297"/>), bod 45. Ako vysvetlím vo svojej analýze tretích prejudiciálnych otázok, poskytovateľ online služieb preukazujúci takýto úmysel stráca podľa môjho názoru aj nárok na uplatnenie výnimky zo zodpovednosti stanovenej v článkoch 12 až 14 smernice 2000/31. Pozri analogicky Supreme Court of the United States (Najvyšší súd), MGM Studios Inc. v Grokster Ltd., 545 US 913, 2005. V tomto rozsudku bola dvom spoločnostiam, ktoré sú dodávateľmi softvéru umožňujúceho zdieľať súbory na sieti <HT TYPE="ITALIC">peer‑to‑peer</HT>, pripísaná zodpovednosť za porušenia autorského práva, ktorých sa dopúšťali používatelia tohto softvéru, keďže otvorene propagovali jeho možné nezákonné používanie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0121"><NO.P>121.</NO.P><TXT>V prejednávaných veciach YouTube ani Cyando otvorene nepropagujú nezákonné používanie svojich platforiem. Pán Peterson a Elsevier však tvrdia, že týmto prevádzkovateľom treba pripísať zodpovednosť <HT TYPE="ITALIC">vzhľadom na spôsob, akým organizovali svoje služby</HT>. Pripomínam, že žalobcovia vo veciach samých sa v tejto súvislosti odvolávajú na viaceré argumenty: po prvé uvedení prevádzkovatelia údajne preukázali úmyselné prehliadanie nezákonného používania ich platforiem (tým, že ich používateľom umožnili zverejňovať na nich obsah automatizovaným spôsobom a bez predchádzajúcej kontroly), po druhé podnecujú používateľov k takémuto nezákonnému používaniu a po tretie pristupovali k takémuto používaniu nedbanlivo (keď si neplnili povinnosti náležitej starostlivosti tým, že opäť nevykonávali predchádzajúcu kontrolu nahraného obsahu).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0110"><P>Pozri bod 63 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0122"><NO.P>122.</NO.P><TXT>Hneď na úvod treba uviesť určité spresnenia. Podľa môjho názoru prevádzkovateľovi nemôže byť pripísaná zodpovednosť na základe úmyselného prehliadania alebo zavinenej nedbanlivosti iba z dôvodu, že umožňuje používateľom svojej platformy automatizovaným spôsobom na nej zverejňovať obsah a vo všeobecnosti nekontroluje tento obsah ešte pred jeho sprístupnením online. Na jednej strane nemožno dôvodne tvrdiť, ako to robí Elsevier, že tento prevádzkovateľ má prostredníctvom takejto organizácie svojej platformy za cieľ jednoducho vyhnúť sa akejkoľvek zodpovednosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0111"><P>Elsevier tým má v skutočnosti na mysli zodpovednosť, ktorú majú poskytovatelia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0298" REF.END="QE0298"/>tradičného<QUOT.END REF.START="QS0298" CODE="201C" ID="QE0298"/> obsahu, ktorí vyberajú nimi prenášaný obsah. Ako som sa však snažil preukázať, platformy nezohrávajú rovnakú úlohu.</P></NOTE> Na druhej strane článok 15 smernice 2000/31 bráni možnosti očakávať od takéhoto poskytovateľa služby, že všeobecným a abstraktným spôsobom monitoruje informácie, ktoré ukladá, a aktívne zisťuje nezákonné činnosti na svojich serveroch. To, že nevykonáva takéto<?PAGE NO="33"?> všeobecné monitorovanie, teda nemožno považovať za úmyselné prehliadanie alebo nedbalosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0112"><P>Opakujem, že aj keby sa Súdny dvor domnieval, že na prevádzkovateľov, ako sú YouTube alebo Cyando, sa nevzťahuje pôsobnosť článkov 14 a 15 smernice 2000/31, takémuto riešeniu by bránili iné ustanovenia práva Únie.</P></NOTE> Okrem toho s výnimkou situácie uvedenej v bode 111 vyššie samotná nedbanlivosť poskytovateľa služieb by vo všeobecnejšej rovine už podľa definície nemala stačiť na preukázanie toho, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0299" REF.END="QE0299"/>vedome<QUOT.END REF.START="QS0299" CODE="201C" ID="QE0299"/> zasahuje s cieľom uľahčiť porušovanie autorského práva používateľmi jeho služby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0123"><NO.P>123.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené zastávam názor, že spôsob, akým poskytovateľ organizuje svoju službu, môže za určitých okolností skutočne preukazovať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0300" REF.END="QE0300"/>vedomú povahu<QUOT.END REF.START="QS0300" CODE="201C" ID="QE0300"/> jeho zásahu do nezákonných <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0301" REF.END="QE0301"/>verejných prenosov<QUOT.END REF.START="QS0301" CODE="201C" ID="QE0301"/>, ktoré uskutočňujú používatelia tejto služby v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, ako ho Súdny dvor vykladal v rozsudkoch GS Media, Stichting Brein I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0302" REF.END="QE0302"/>Filmspeler<QUOT.END REF.START="QS0302" CODE="201C" ID="QE0302"/>) a Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0303" REF.END="QE0303"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0303" CODE="201C" ID="QE0303"/>). O taký prípad ide, keď charakteristiky tejto služby odhaľujú neexistenciu dobre viery predmetného poskytovateľa, ktorá sa môže prejavovať vôľou podnecovať alebo úmyselne prehliadať takéto porušenia autorského práva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0113"><P>Poskytovateľ služieb navyše podľa môjho názoru stráca v dôsledku takéhoto konania nárok na uplatnenie výnimky zo zodpovednosti stanovenej v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0124"><NO.P>124.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že v tejto súvislosti je potrebné overiť jednak to, či charakteristiky predmetnej služby majú objektívne vysvetlenie a prinášajú pridanú hodnotu pre zákonné používanie tejto služby, a jednak to, či poskytovateľ služby prijal primerané opatrenia, aby zabránil nezákonnému využívaniu uvedenej služby.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0114"><P>Pozri v tomto zmysle STALLINGS, E.: Improving Secondary Liability Standards in Copyrights by Examining Intent: Why Courts Should consider CREATING a Good‑Faith Standard for secondary Liability. In: <HT TYPE="ITALIC">Journal of the Copyright Society of the U.S.A</HT>. Vol. 57, č. 4, 2010, s. 1017 – 1038.</P></NOTE> Pokiaľ ide o tento posledný aspekt, znova platí, že od poskytovateľa služby nemožno v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2000/31 očakávať, že vo všeobecnosti kontroluje všetky súbory, ktoré majú používatelia jeho služby v úmysle zverejniť, ešte pred ich sprístupnením online. Druhá časť testu by podľa môjho názoru mala skôr predstavovať obranu pre poskytovateľov služieb. V tejto súvislosti skutočnosť, že poskytovateľ služby vo všeobecnosti dôsledne plní svoju povinnosť odstraňovať obsah, ktorá mu vyplýva z článku 14 ods. 1 písm. b) tejto smernice, alebo akékoľvek povinnosti, ktoré mu boli prípadne uložené prostredníctvom súdneho príkazu, alebo tiež skutočnosť, že tento poskytovateľ dobrovoľne realizoval iné opatrenia, budú viesť k preukázaniu jeho dobrej viery.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0125"><NO.P>125.</NO.P><TXT>V prejednávaných veciach prináleží vnútroštátnemu súdu, aby podrobil tomuto testu takých poskytovateľov, ako sú YouTube a Cyando. Považujem však za užitočné poskytnúť mu v tejto súvislosti určité informácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0126"><NO.P>126.</NO.P><TXT>V prvom rade zdá sa mi ťažké prijať vzhľadom na charakteristiky platformy, akou je YouTube, záver, že jej prevádzkovateľ má v úmysle uľahčovať nezákonné používanie tejto platformy. Osobitne skutočnosť, že funkcie uvedenej platformy spočívajúce vo vyhľadávaní a indexovaní prípadne uľahčujú prístup k nezákonnému obsahu, nemôže v tejto súvislosti slúžiť ako dôkaz. Tieto funkcie majú objektívne vysvetlenie a prinášajú pridanú hodnotu pre zákonné používanie uvedenej platformy. Hoci Súdny dvor v rozsudku Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0304" REF.END="QE0304"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0304" CODE="201C" ID="QE0304"/>) prezentoval skutočnosť, že administrátori spornej platformy zaviedli vyhľadávač a indexovali uložené súbory, ako dôkaz o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0305" REF.END="QE0305"/>vedomej povahe<QUOT.END REF.START="QS0305" CODE="201C" ID="QE0305"/> ich zásahu do nezákonného zdieľania chránených diel,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0115"><P>Pozri rozsudok Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0306" REF.END="QE0306"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0306" CODE="201C" ID="QE0306"/>), body 36 a 38.</P></NOTE> toto posúdenie nemožno vytrhnúť z osobitného kontextu tejto veci, ktorý sa vyznačoval deklarovaným úmyslom týchto administrátorov uľahčiť porušovanie autorského práva.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="34"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0127"><NO.P>127.</NO.P><TXT>Okrem toho v rozpore s tvrdením skupiny Elsevier sa domnievam, že skutočnosť, že prevádzkovateľ platformy, ako je YouTube, umožňuje niektorým používateľom vkladať do ich videí reklamy a vypláca im časť dosiahnutých príjmov,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0116"><P>Pripomínam, že podľa informácií od vnútroštátneho súdu videá dotknuté vo veci C‑682/18 <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> neobsahovali takéto reklamy.</P></NOTE> nestačí na preukázanie jeho vôle podnecovať ich k tomu, aby nahrávali chránené diela na internet bez súhlasu ich autorov. Naopak, je nesporné, že pokiaľ ide o YouTube, vkladanie týchto reklám sa uskutočňuje prostredníctvom softvéru Content ID, ktorý má zaručiť, aby túto možnosť mali iba nositelia práv, keďže automaticky rozpoznáva, keď tretie strany nahrajú videá obsahujúce chránené diela, a v prípade potreby umožňuje uvedeným nositeľom práv, aby vložili reklamy do predmetného videa a poberali z nich príjmy z reklamy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0117"><P>Pozri bod 22 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0128"><NO.P>128.</NO.P><TXT>To ma privádza ku konštatovaniu skutočnosti, že YouTube okrem iného zaviedla nástroje, najmä tento softvér, na boj proti porušovaniu autorského práva na svojej platforme.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0118"><P>Pozri body 21 až 22 vyššie.</P></NOTE> Táto okolnosť prispieva k preukázaniu, ako som uviedol v bode 124 vyššie, dobrej viery prevádzkovateľa vo vzťahu k nezákonnému používaniu jeho platformy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0119"><P>Zdôrazňujem, že tento výklad neznamená, že ktorýkoľvek poskytovateľ služieb by mal povinnosť zaviesť podobný softvér, lebo v opačnom prípade by sa mu muselo pripísať úmyselné prehliadanie. V súčasnom stave práva Únie nemá nijakú takúto povinnosť – avšak bez toho, aby bola dotknutá možnosť uložiť poskytovateľovi služieb formou súdneho príkazu, a to za jasne definovaných podmienok a v závislosti od jeho zdrojov, povinnosť používať nástroj na filtrovanie obsahu (pozri moju analýzu štvrtých prejudiciálnych otázok).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0129"><NO.P>129.</NO.P><TXT>V druhom rade sa však obávam, že v prípade platformy Uploaded je situácia už menej jasná. V tejto súvislosti sa na jednej strane na rozdiel od skupiny Elsevier nedomnievam, že to, že prevádzkovateľ umožňuje používateľom svojej platformy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0307" REF.END="QE0307"/>anonymne<QUOT.END REF.START="QS0307" CODE="201C" ID="QE0307"/> na ňu nahrávať súbory, preukazuje jeho úmysel uľahčiť porušovanie práv. Spresňujem, že zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že pre nahranie súboru na Uploaded je potrebné vytvoriť si účet s uvedením priezviska, mena a e‑mailovej adresy. Elsevier teda kritizuje skutočnosť, že Cyando nekontroluje správnosť údajov poskytnutých používateľmi prostredníctvom systému na overovanie totožnosti alebo autentifikáciu. Hoci jednotlivci, ktorí majú nekalé úmysly dopúšťať sa trestnej činnosti, môžu skutočne zneužívať možnosť každej jednej osoby používať internet a online služby bez kontroly totožnosti, domnievam sa, že táto možnosť je predsa len chránená takými základnými normami, ako sú právo na súkromie, sloboda prejavu a svedomia, alebo tiež ochrana údajov, a to najmä v práve Únie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0120"><P>Popri ustanoveniach Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0308" REF.END="QE0308"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0308" CODE="201C" ID="QE0308"/>), ktoré sa týkajú predmetných práv, pozri v príbuznej oblasti odôvodnenia 9, 33, 34, článok 6 ods. 1 a článok 9 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z <DATE ISO="20020712">12. júla 2002</DATE>, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="201" PAGE.FIRST="37" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 13/29, s. 514).</P></NOTE> a v medzinárodnom práve.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0121"><P>Pozri Rada Európy: Declaration on freedom of communication on the Internet (deklarácia o slobode komunikácie na internete), prijatá Výborom ministrov <DATE ISO="20030528">28. mája 2003</DATE> na 840. zasadnutí zástupcov ministrov, zásada 7, Office of the Special Rapporteur for Freedom of Expression, Inter‑American Commission on Human Rights: <HT TYPE="ITALIC">Freedom of expression and the Internet</HT>, body 130 – 136, ako aj Organizácia Spojených národov, Valné zhromaždenie, správa osobitného spravodajcu o podpore a ochrane práva na slobodu presvedčenia a prejavu, A/HRC/29/32, <DATE ISO="20150529">29. máj 2015</DATE>, s. 12, 16 a 56.</P></NOTE> Systémy na overovanie totožnosti alebo autentifikáciu tak možno zavádzať iba pre špecifické služby za podmienok stanovených zákonom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0130"><NO.P>130.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru ani samotná skutočnosť, že <HT TYPE="ITALIC">Sharehoster</HT>, akým je Uploaded, generuje odkazy na sťahovanie uložených súborov a umožňuje používateľom voľne ich zdieľať, nepreukazuje úmysel uľahčiť porušovanie autorského práva. Tieto odkazy majú objektívne vysvetlenie a prinášajú pridanú hodnotu pre zákonné používanie služby. Dokonca ani podiel nezákonného využívania platformy Uploaded – ktorého odhady uvádzané účastníkmi konania vo<?PAGE NO="35"?> veci samej sú prinajmenšom rozporné<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0122"><P>Elsevier tvrdí, že 90 až 96 % súborov uložených na Uploaded predstavuje obsah porušujúci autorské práva a z tohto dôvodu sa Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) v písmene b) svojej prvej otázky vo veci C‑683/18 pýta Súdneho dvora na relevantnosť tejto okolnosti. Tento súd navyše vysvetľuje, že za predpokladu, že by táto okolnosť bola skutočne relevantná, Elsevier by musela preukázať toto tvrdenie v rámci opätovného otvorenia odvolacieho konania. Cyando tvrdí, že len veľmi nízke percento (rádovo 1,1 %) všetkých skutočne zobrazených súborov sa týka sprístupnenia diel chránených autorskými právami verejnosti, čo zodpovedá 0,3 % celkového objemu uložených údajov.</P></NOTE> – podľa môjho názoru sám osebe neumožňuje preukázať takýto úmysel jej prevádzkovateľa, <HT TYPE="ITALIC">a fortiori</HT> ak tento prevádzkovateľ prijal primerané opatrenia na boj proti uvedenému využívaniu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0131"><NO.P>131.</NO.P><TXT>Na druhej strane si však kladiem otázku týkajúcu sa programu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0309" REF.END="QE0309"/>partnerstva<QUOT.END REF.START="QS0309" CODE="201C" ID="QE0309"/>, akým je program zavedený spoločnosťou Cyando. Pripomínam, že Cyando v rámci tohto programu platí niektorým používateľom odmenu v závislosti od počtu stiahnutí súborov, ktoré sprístupnili online.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0123"><P>Rádovo o niekoľko desiatok eur na tisíc sťahovaní. Pozri bod 31 vyššie.</P></NOTE> Mám pochybnosti o objektívnom vysvetlení a pridanej hodnote takéhoto programu pre zákonné používanie služby. Pred vnútroštátnymi súdmi bolo naopak preukázané, že tento program má za následok podnecovanie používateľov k sprístupňovaniu obľúbených diel na účely ich nezákonného sťahovania. Nevylučujem teda, že zo zavedenia tohto programu možno vyvodiť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0310" REF.END="QE0310"/>vedomú povahu<QUOT.END REF.START="QS0310" CODE="201C" ID="QE0310"/> zásahu poskytovateľa služby do nezákonného konania jej používateľov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0124"><P>Pozri analogicky Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), 15. august 2013, I ZR 80/12 (<HT TYPE="ITALIC">File‑Hosting Service</HT>), GRUR 1030, § 38. Takýto program sa podstatne líši od delenia príjmov z reklamy, ktoré realizuje platforma na zdieľanie videí, akou je YouTube. Na jednej strane hoci delenie príjmov v rámci takejto platformy možno vysvetliť, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0311" REF.END="QE0311"/>partnerský<QUOT.END REF.START="QS0311" CODE="201C" ID="QE0311"/> program pôsobí v rámci platformy, ktorá má slúžiť na ukladanie súborov, o niečo zvláštnejšie. Na druhej strane pripomínam, že v rámci YouTube sa toto delenie príjmov vykonáva zabezpečeným spôsobom.</P></NOTE> Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby prípadne overil túto skutočnosť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O pôsobnosti výnimky zo zodpovednosti stanovenej v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 (druhé otázky)</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0132"><NO.P>132.</NO.P><TXT>Ako som uviedol, oddiel 4 smernice 2000/31 obsahuje viaceré ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti sprostredkovateľov. Články 12, 13 a 14 tohto oddielu uvedenej smernice stanovujú, každý vo svojom odseku 1, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0312" REF.END="QE0312"/>bezpečný prístav<QUOT.END REF.START="QS0312" CODE="201C" ID="QE0312"/> (<HT TYPE="ITALIC">safe harbour</HT>) pre činnosti <HT TYPE="ITALIC">mere conduit</HT> (púhy kanál), <HT TYPE="ITALIC">caching</HT> (ukladanie informácií v pamäti) a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0313" REF.END="QE0313"/>uloženie informácií na hostiteľskom počítači<QUOT.END REF.START="QS0313" CODE="201C" ID="QE0313"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0125"><P>Články 12 až 15 smernice 2000/31 vychádzajú z Digital Millennium Copyright Act (DMCA) (zákon o autorských právach k digitálnemu obsahu), prijatého americkým federálnym zákonodarcom v roku 1998, ktorý zaviedol podobné výnimky zo zodpovednosti týkajúce sa osobitne autorských práv [uvedené v hlave 17 kapitole 5 § 512 United States Code (Zákonník Spojených štátov)].</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0133"><NO.P>133.</NO.P><TXT>Článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 sa konkrétnejšie uplatňuje v prípade <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0314" REF.END="QE0314"/>poskytovania služby informačnej spoločnosti, ktorá pozostáva z uloženia informácií, ktoré sú poskytované príjemcom tejto služby<QUOT.END REF.START="QS0314" CODE="201C" ID="QE0314"/>. Toto ustanovenie v podstate stanovuje, že poskytovateľ takejto služby <HT TYPE="ITALIC">nemôže byť zodpovedný</HT> za informácie, ktoré ukladá na žiadosť svojich používateľov, s výnimkou prípadu, keď tento poskytovateľ po tom, čo sa dozvedel o nezákonnej povahe týchto informácií alebo si ju uvedomil, promptne neodstránil tieto informácie alebo neznemožnil prístup k nim.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0134"><NO.P>134.</NO.P><TXT>Zdôrazňujem, že cieľom tohto ustanovenia nie je <HT TYPE="ITALIC">pozitívne</HT> určenie zodpovednosti takéhoto poskytovateľa. Obmedzuje sa na <HT TYPE="ITALIC">negatívne</HT> vymedzenie situácií, v ktorých môže vznikať jeho zodpovednosť. Okrem toho táto výnimka stanovená v uvedenom ustanovení sa týka <HT TYPE="ITALIC">výlučne zodpovednosti, ktorá môže vyplývať z informácií</HT> poskytovaných používateľmi jeho služby. Nevzťahuje sa na <HT TYPE="ITALIC">nijaký iný aspekt</HT> činnosti tohto poskytovateľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0126"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>L’Oréal a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑324/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:757">EU:C:2010:757</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0153">153</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="36"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0135"><NO.P>135.</NO.P><TXT>Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) sa svojimi druhými otázkami v podstate pýta, či sa na prevádzkovateľov, ako sú YouTube a Cyando, môže vzťahovať článok 14 ods. 1 smernice 2000/31, pokiaľ ide o súbory, ktoré ukladajú na žiadosť používateľov ich platforiem.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0136"><NO.P>136.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru vo všeobecnosti áno. Ešte pred vysvetlením svojho stanoviska však považujem za potrebné objasniť otázku týkajúcu sa vzťahu medzi týmto ustanovením a článkom 3 ods. 1 smernice 2001/29.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0137"><NO.P>137.</NO.P><TXT>Podotýkam totiž, že vnútroštátny súd sformuloval svoje druhé otázky iba pre prípad, že by Súdny dvor odpovedal – v súlade s mojím návrhom – záporne na prvé otázky, teda v tom zmysle, že prevádzkovatelia, ako sú YouTube a Cyando, neuskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0315" REF.END="QE0315"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0315" CODE="201C" ID="QE0315"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, pokiaľ ide o diela, ktoré sprístupňujú, prípadne aj nezákonne, používatelia ich platforiem. Zdá sa teda, že vychádza z predpokladu, že v opačnom prípade, keby títo prevádzkovatelia boli priamo zodpovední podľa uvedeného článku 3 ods. 1 za tieto nezákonné <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0316" REF.END="QE0316"/>prenosy<QUOT.END REF.START="QS0316" CODE="201C" ID="QE0316"/>, <HT TYPE="ITALIC">zo zásady</HT> by sa nemohli odvolávať na výnimku stanovenú v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0127"><P>Podotýkam, že táto otázka je výslovne položená Súdnemu dvoru v prebiehajúcich konaniach C‑442/19, Stichting Brein, a C‑500/19, Puls 4 TV.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0138"><NO.P>138.</NO.P><TXT>Článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 sa však horizontálne uplatňuje na <HT TYPE="ITALIC">akúkoľvek formu zodpovednosti</HT>, ktorá môže dotknutým poskytovateľom vyplývať z akéhokoľvek druhu informácií, ktoré ukladajú na žiadosť používateľov ich služieb, a to bez ohľadu na zdroj tejto zodpovednosti, príslušnú oblasť práva a presnú kvalifikáciu alebo povahu uvedenej zodpovednosti. Toto ustanovenie sa teda podľa môjho názoru vzťahuje <HT TYPE="ITALIC">tak na primárnu, ako aj na sekundárnu</HT> zodpovednosť za poskytnuté informácie a činnosti iniciované týmito používateľmi.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0128"><P>Pozri odôvodnenie 16 smernice 2001/29, návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Mc Fadden</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑484/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:170">EU:C:2016:170</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých právnych aspektoch elektronického obchodu na vnútornom trhu [KOM(1998) 586 v konečnom znení (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="030" PAGE.FIRST="4" DATE.PUB="1999">Ú. v. ES C 30, 1999, s. 4</REF.DOC.OJ>)], s. 27 a 29, ako aj správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z <DATE ISO="20031121">21. novembra 2003</DATE>, Prvá správa o uplatňovaní [smernice 2000/31] [KOM(2003) 702 v konečnom znení], s. 13. Výnimkou zo zodpovednosti upravenou v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 však nie je dotknutá možnosť vydania súdneho príkazu proti poskytovateľovi služieb, vyhradená v odseku 3 tohto článku (pozri moju analýzu štvrtých prejudiciálnych otázok).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0139"><NO.P>139.</NO.P><TXT>Preto sa domnievam, že hoci je článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 v zásade neuplatniteľný, keď poskytovateľ sprístupňuje verejnosti svoj <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0317" REF.END="QE0317"/>vlastný<QUOT.END REF.START="QS0317" CODE="201C" ID="QE0317"/> obsah, môže sa naopak uplatňovať v prípade, keď, tak ako v prejednávaných veciach, prenášaný obsah poskytli používatelia jeho služby.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0129"><P>Uplatnenie tohto ustanovenia je v zásade vylúčené aj za predpokladu, že používateľ, ktorý poskytol dotknuté informácie, koná pod vedením alebo dohľadom poskytovateľa služieb (pozri článok 14 ods. 2 smernice 2000/31).</P></NOTE> Tento výklad sa podľa môjho názoru opiera o skutočnosť, že toto ustanovenie ani článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 nestanovujú výnimku pre poskytovateľov, ktorí uskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0318" REF.END="QE0318"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0318" CODE="201C" ID="QE0318"/> diel poskytovaných používateľmi ich služieb. Naopak, odôvodnenie 16 smernice 2001/29 zdôrazňuje, že táto smernica sa uplatňuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0319" REF.END="QE0319"/>bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa povinnosti v [smernici 2000/31]<QUOT.END REF.START="QS0319" CODE="201C" ID="QE0319"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0140"><NO.P>140.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že v prípade, že by Súdny dvor v rozpore s mojím návrhom odpovedal na prvé otázky kladne, na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu by predsa len musel odpovedať na druhé otázky. Kritériá charakterizujúce <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0320" REF.END="QE0320"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0320" CODE="201C" ID="QE0320"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 a podmienky uplatnenia článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 sa však, ako preukážem ďalej, môžu vykladať koherentne tak, aby prakticky nedochádzalo k prekrývaniu týchto dvoch ustanovení.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="37"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0141"><NO.P>141.</NO.P><TXT>V nadväznosti na toto objasnenie z článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 vyplýva, že pôsobnosť tohto ustanovenia závisí od dvoch kumulatívnych podmienok: jednak musí dochádzať k poskytovaniu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0321" REF.END="QE0321"/>služby informačnej spoločnosti<QUOT.END REF.START="QS0321" CODE="201C" ID="QE0321"/> a jednak táto služba musí <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0322" REF.END="QE0322"/>pozostáva[ť] z uloženia informácií, ktoré sú poskytované príjemcom tejto služby… na žiadosť<QUOT.END REF.START="QS0322" CODE="201C" ID="QE0322"/> tohto príjemcu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0142"><NO.P>142.</NO.P><TXT>Výklad prvej podmienky nevyvoláva v prejednávaných veciach žiadne ťažkosti. V tejto súvislosti pripomínam, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0323" REF.END="QE0323"/>služba informačnej spoločnosti<QUOT.END REF.START="QS0323" CODE="201C" ID="QE0323"/> označuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0324" REF.END="QE0324"/>každú službu, ktorá sa bežne poskytuje za odmenu, na diaľku, elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb<QUOT.END REF.START="QS0324" CODE="201C" ID="QE0324"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0130"><P>Konkrétnejšie článok 2 písm. a) smernice 2000/31 definuje pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0325" REF.END="QE0325"/>služby informačnej spoločnosti<QUOT.END REF.START="QS0325" CODE="201C" ID="QE0325"/> odkazom na článok 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z <DATE ISO="19980622">22. júna 1998</DATE> o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="204" PAGE.FIRST="37" DATE.PUB="1998">Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 13020, s. 337), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z <DATE ISO="19980720">20. júla 1998</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="217" PAGE.FIRST="18" DATE.PUB="1998">Ú. v. ES L 217, 1998, s. 18</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 13/021, s. 8). Smernicu 98/34 nahradila smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z <DATE ISO="20150909">9. septembra 2015</DATE>, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="241" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2015">Ú. v. EÚ L 241, 2015, s. 1</REF.DOC.OJ>), ktorej článok 1 ods. 1 písm. b) preberá tú istú definíciu.</P></NOTE>. Služby, ktoré poskytujú prevádzkovatelia ako YouTube a Cyando, sa pritom zjavne poskytujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0326" REF.END="QE0326"/>na diaľku<QUOT.END REF.START="QS0326" CODE="201C" ID="QE0326"/>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0327" REF.END="QE0327"/>elektronickým spôsobom<QUOT.END REF.START="QS0327" CODE="201C" ID="QE0327"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0328" REF.END="QE0328"/>na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb<QUOT.END REF.START="QS0328" CODE="201C" ID="QE0328"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0131"><P>Pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Airbnb Ireland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑390/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1112">EU:C:2019:1112</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). V tejto súvislosti podľa článku 2 písm. d) smernice 2000/31 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0329" REF.END="QE0329"/>príjemca služby<QUOT.END REF.START="QS0329" CODE="201C" ID="QE0329"/> je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0330" REF.END="QE0330"/>právnická alebo fyzická osoba, ktorá na účely svojej odbornej činnosti alebo inak využíva službu informačnej spoločnosti, najmä za účelom vyhľadávania alebo sprístupňovania informácií<QUOT.END REF.START="QS0330" CODE="201C" ID="QE0330"/>. Tento pojem sa teda vzťahuje tak na používateľa, ktorý nahrá súbor na internet, ako aj na používateľa, ktorý tento súbor prezerá alebo sťahuje.</P></NOTE>. Tieto služby sa navyše poskytujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0331" REF.END="QE0331"/>za odmenu<QUOT.END REF.START="QS0331" CODE="201C" ID="QE0331"/>. Skutočnosť, že prevádzkovateľovi, akým je YouTube, plynú príjmy najmä z reklamy a nepožaduje priamu platbu od používateľov svojej platformy,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0132"><P>Nemožno však hovoriť o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0332" REF.END="QE0332"/>bezplatnosti<QUOT.END REF.START="QS0332" CODE="201C" ID="QE0332"/> služby pre používateľov. Ako som uviedol v poznámke pod čiarou 11, YouTube zbiera značné množstvo osobných údajov o svojich používateľoch, ktoré sú samy osebe cenou za služby. Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 24, článok 2 bod 7 a článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z <DATE ISO="20190520">20. mája 2019</DATE> o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="136" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2019">Ú. v. EÚ L 136, 2019, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> nijako nespochybňuje tento výklad.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0133"><P>Pozri odôvodnenie 18 smernice 2000/31 a rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140911">11. septembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Papasavvas</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑291/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2209">EU:C:2014:2209</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0143"><NO.P>143.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o druhú podmienku, situácia je na prvý pohľad menej zrejmá. Na jednej strane sa zdá byť jasné, že prevádzkovateľ, akým je Cyando, poskytuje v rámci platformy Uploaded službu, ktorá <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0333" REF.END="QE0333"/>pozostáva z uloženia<QUOT.END REF.START="QS0333" CODE="201C" ID="QE0333"/> súborov, t. j. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0334" REF.END="QE0334"/>informácií<QUOT.END REF.START="QS0334" CODE="201C" ID="QE0334"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0134"><P>Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0335" REF.END="QE0335"/>informácie<QUOT.END REF.START="QS0335" CODE="201C" ID="QE0335"/> uvedený v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 sa má chápať v širšom význame (pozri návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých právnych aspektoch elektronického obchodu na vnútornom trhu, s. 27).</P></NOTE>, na svojich serveroch, ktoré <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0336" REF.END="QE0336"/>sú poskytované príjemcom tejto služby<QUOT.END REF.START="QS0336" CODE="201C" ID="QE0336"/>, teda používateľom, ktorý ich nahráva na internet, pričom prevádzkovateľ tak robí <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0337" REF.END="QE0337"/>na žiadosť<QUOT.END REF.START="QS0337" CODE="201C" ID="QE0337"/> tohto používateľa, lebo on rozhoduje o predmetných súboroch.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0144"><NO.P>144.</NO.P><TXT>Na druhej strane však, hoci je nesporné, že prevádzkovateľ, akým je YouTube, ukladá videá nahrané používateľmi jeho platformy, ide len o jeden z mnohých aspektov činnosti tohto prevádzkovateľa. Je teda potrebné určiť, či táto okolnosť bráni tomu, aby sa na tohto prevádzkovateľa vzťahoval článok 14 ods. 1 smernice 2000/31.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0145"><NO.P>145.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru to tak nie je. Hoci toto ustanovenie vyžaduje, aby služba poskytovaná poskytovateľom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0338" REF.END="QE0338"/>[pozostávala] z uloženia informácií, ktoré sú poskytované príjemcom služby<QUOT.END REF.START="QS0338" CODE="201C" ID="QE0338"/>, nevyžaduje, aby toto ukladanie bolo <HT TYPE="ITALIC">jediným alebo dokonca hlavným predmetom jeho činnosti</HT>. Táto podmienka je naopak formulovaná v širšom zmysle.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0146"><NO.P>146.</NO.P><TXT>Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 sa môže v zásade vzťahovať na každého poskytovateľa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0339" REF.END="QE0339"/>služby informačnej spoločnosti<QUOT.END REF.START="QS0339" CODE="201C" ID="QE0339"/>, ktorý rovnako ako YouTube alebo Cyando uskutočňuje v rámci tejto služby na žiadosť jej používateľov ukladanie<?PAGE NO="38"?> informácií, ktoré poskytujú títo používatelia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0135"><P>Pozri v tomto zmysle MONTERO, E.: Les responsabilités liées au web 2.0. In: <HT TYPE="ITALIC">Revue du droit des technologies de l’information</HT>. 2008, č. 32, s. 368, a VAN EECKE, P.: Online Service Providers and Liability: A Plea for a Balances Approach. In: Common Market Law Review. 2011, vol. 47, s. 1473. Tento výklad podporuje správa o uplatňovaní tejto smernice, s. 13, ktorá v širokom zmysle odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0340" REF.END="QE0340"/>rôzne prípady, v ktorých sa ukladá obsah tretích osôb<QUOT.END REF.START="QS0340" CODE="201C" ID="QE0340"/>.</P></NOTE> Opakujem však, že výnimka stanovená v tomto ustanovení sa v každom prípade obmedzuje na zodpovednosť, ktorá môže vyplývať z týchto informácií, a nevzťahuje sa na ostatné aspekty činnosti predmetného poskytovateľa služby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0147"><NO.P>147.</NO.P><TXT>Judikatúra Súdneho dvora prijatá do súčasnosti sa pridŕža tohto prístupu. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku Google France rozhodol, že na poskytovateľa služby odkazov na internete, akým je Google v prípade služby AdWords, sa môže vzťahovať článok 14 ods. 1 smernice 2000/31. Súdny dvor sa totiž domnieval, že táto služba <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0341" REF.END="QE0341"/>pozostáva z uloženia informácií, ktoré sú poskytované príjemcom služby<QUOT.END REF.START="QS0341" CODE="201C" ID="QE0341"/> v zmysle tohto ustanovenia, ak tento poskytovateľ v rámci uvedenej služby ukladá niektoré informácie, akými sú kľúčové slová vybraté inzerentmi, reklamné odkazy a k nemu pripojené reklamné texty, ako aj adresy stránok týchto inzerentov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0136"><P>Pozri rozsudok Google France, body 110 a 111.</P></NOTE> Súdny dvor zjavne nepovažoval za problém, že ukladanie uvedených informácií je súčasťou širšieho spektra činností.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0148"><NO.P>148.</NO.P><TXT>Súdny dvor však stanovil určité zmiernenie. Podľa jeho názoru sa na poskytovateľa služieb môže vzťahovať výnimka zo zodpovednosti stanovená v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 za informácie, ktoré ukladá na žiadosť jej používateľov, iba vtedy, ak sa jeho správanie obmedzuje na správanie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0342" REF.END="QE0342"/>sprostredkovateľa<QUOT.END REF.START="QS0342" CODE="201C" ID="QE0342"/> v zmysle, ktorý zamýšľal normotvorca Únie v rámci oddielu 4 tejto smernice. Súdny dvor s prihliadnutím na odôvodnenie 42 uvedenej smernice rozhodol, že v tejto súvislosti je potrebné preskúmať, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0343" REF.END="QE0343"/>či je úloha vykonávaná uvedeným poskytovateľom neutrálna, t. j. či jeho konanie je výlučne technické, automatické a pasívne, čo implikuje, že tento poskytovateľ nepozná ani nekontroluje údaje, ktoré ukladá<QUOT.END REF.START="QS0343" CODE="201C" ID="QE0343"/>, alebo či naopak zohráva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0344" REF.END="QE0344"/>aktívnu úlohu takej povahy, že by vďaka nej poznal ukladané údaje alebo mal nad nimi kontrolu<QUOT.END REF.START="QS0344" CODE="201C" ID="QE0344"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0137"><P>Pozri rozsudok Google France, body 112 až 114 a 120 (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0149"><NO.P>149.</NO.P><TXT>Súdny dvor podobne tak v rozsudku L’Oréal/eBay rozhodol, že na prevádzkovateľa internetového obchodu, akým je eBay, sa môže vzťahovať článok 14 ods. 1 smernice 2000/31. Súdny dvor v tomto rozsudku znova uviedol, že služba, ktorú tento prevádzkovateľ poskytuje, pozostáva najmä z ukladania informácií poskytnutých používateľmi obchodu. Ide najmä o údaje o ich ponukách na predaj. Na druhej strane Súdny dvor zopakoval, že výnimka zo zodpovednosti za takéto informácie, upravená v tomto ustanovení, sa môže vzťahovať na poskytovateľa služieb len vtedy, ak koná ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0345" REF.END="QE0345"/>poskytovateľ sprostredkovateľských služieb<QUOT.END REF.START="QS0345" CODE="201C" ID="QE0345"/>. O taký prípad nejde, ak poskytovateľ služby <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0346" REF.END="QE0346"/>namiesto toho, aby sa obmedzil na neutrálne poskytnutie služby prostredníctvom čisto technického a automatického spracovávania údajov poskytnutých jeho zákazníkmi, má aktívnu úlohu takej povahy, že je možné konštatovať, že tieto údaje pozná alebo má nad nimi kontrolu<QUOT.END REF.START="QS0346" CODE="201C" ID="QE0346"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0138"><P>Pozri rozsudok L’Oréal/eBay, body 110, 112 a 113.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0150"><NO.P>150.</NO.P><TXT>Z týchto rozsudkov vyplýva, že na prevádzkovateľov, ako sú YouTube a Cyando, ktorí v rámci svojej činnosti ukladajú informácie poskytnuté používateľmi ich platforiem, sa môže v kontexte zodpovednosti, ktorá môže vyplývať z nezákonnej povahy niektorých týchto informácií, vzťahovať výnimka stanovená v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31, pokiaľ nezohrávajú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0347" REF.END="QE0347"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0347" CODE="201C" ID="QE0347"/> takej povahy, že by vďaka nej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0348" REF.END="QE0348"/>poznali alebo mali kontrolu nad<QUOT.END REF.START="QS0348" CODE="201C" ID="QE0348"/> predmetnými informáciami.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="39"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0151"><NO.P>151.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti spresňujem, že každý poskytovateľ služieb, ktorý ukladá informácie poskytované používateľmi jeho služby, má nevyhnutne kontrolu nad týmito informáciami, čo zdôrazňuje aj Komisia. Má predovšetkým technickú kapacitu odstrániť tieto informácie alebo znemožniť prístup k nim. Práve z tohto dôvodu sa od neho podľa článku 14 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2000/31 očakáva, že ak sa dozvie o informáciách nezákonnej povahy, bude konať takýmto spôsobom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0139"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160915">15. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Mc Fadden</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑484/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:689">EU:C:2016:689</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Toto konštatovanie viedlo generálneho advokáta Jääskinena v jeho návrhoch, ktoré predniesol vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>L’Oréal a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑324/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:757">EU:C:2010:757</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0139">139</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0142">142</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), k záveru, že odôvodnenie 42 smernice 2000/31, z ktorého Súdny dvor vychádzal v rozsudku Google France pri formulácii požiadavky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0349" REF.END="QE0349"/>neutrálnej úlohy<QUOT.END REF.START="QS0349" CODE="201C" ID="QE0349"/> poskytovateľa, pokiaľ ide o informácie poskytované používateľmi jeho služby, sa podľa jeho názoru netýka činnosti ukladania informácií, ale iba púheho kanála a zaznamenávania informácií v pamäti.</P></NOTE> Táto schopnosť kontroly môže sama osebe preukazovať, že poskytovateľ služby zohráva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0350" REF.END="QE0350"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0350" CODE="201C" ID="QE0350"/> – inak by bol uvedený článok 14 ods. 1 zbavený akéhokoľvek potrebného účinku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0140"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok L’Oréal/eBay, bod 115.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0152"><NO.P>152.</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0351" REF.END="QE0351"/>Aktívna úloha<QUOT.END REF.START="QS0351" CODE="201C" ID="QE0351"/> zamýšľaná Súdnym dvorom sa totiž v skutočnosti týka samotného <HT TYPE="ITALIC">obsahu</HT> informácií poskytovaných používateľmi. Judikatúru Súdneho dvora chápem v tom zmysle, že poskytovateľ zohráva takúto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0352" REF.END="QE0352"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0352" CODE="201C" ID="QE0352"/> takej povahy, že by vďaka nej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0353" REF.END="QE0353"/>poznal alebo mal kontrolu nad<QUOT.END REF.START="QS0353" CODE="201C" ID="QE0353"/> informáciami, ktoré ukladá na žiadosť používateľov svojej služby, ak sa neobmedzuje iba na spracovanie týchto informácií, ktoré je vo vzťahu k ich obsahu neutrálne, ale vzhľadom na povahu jeho činnosti sa predpokladá, že získava <HT TYPE="ITALIC">duševnú kontrolu nad týmto obsahom</HT>. Tak je to v prípade, ak poskytovateľ služby vyberá ukladané informácie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0141"><P>V tomto zmysle Súdny dvor v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140911">11. septembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Papasavvas</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑291/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2209">EU:C:2014:2209</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), rozhodol, že vydavateľ, ktorý na svojej internetovej stránke uverejňuje elektronickú verziu denníka, pozná informácie, ktoré uverejňuje a má nad nimi kontrolu – keďže ich vyberá – takže ho nemožno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0354" REF.END="QE0354"/>poskytovateľa sprostredkovateľských služieb<QUOT.END REF.START="QS0354" CODE="201C" ID="QE0354"/> v zmysle článku 14 ods. 1 smernice 2000/31.</P></NOTE> ak sa iným spôsobom aktívne podieľa na ich obsahu, alebo tiež ak prezentuje tieto informácie v očiach verejnosti takým spôsobom, že sa javia ako jeho vlastné. V takýchto prípadoch poskytovateľ vystupuje z úlohy sprostredkovateľa informácií poskytnutých používateľmi jeho služby: stáva sa ich vlastníkom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0142"><P>Pozri v tomto zmysle HUSOVEC: c. d., s. 56 a 57.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0153"><NO.P>153.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru však prevádzkovatelia, ako sú YouTube a Cyando, v zásade nezohrávajú takúto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0355" REF.END="QE0355"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0355" CODE="201C" ID="QE0355"/>, pokiaľ ide o informácie, ktoré ukladajú na žiadosť používateľov svojich platforiem.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0154"><NO.P>154.</NO.P><TXT>Po prvé totiž pripomínam, že súbory sa na takéto platformy nahrávajú automaticky, bez predchádzajúceho prezretia alebo výberu zo strany ich prevádzkovateľov. Ako v podstate tvrdí fínska vláda a Komisia, títo prevádzkovatelia teda v čase nahrania týchto informácií na internet nezískavajú nad nimi kontrolu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0155"><NO.P>155.</NO.P><TXT>Po druhé v rozpore s tvrdením skupiny Elsevier skutočnosť, že uložené informácie možno prezerať alebo sťahovať priamo na týchto platformách, nemôže byť dôkazom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0356" REF.END="QE0356"/>aktívnej úlohy<QUOT.END REF.START="QS0356" CODE="201C" ID="QE0356"/> ich prevádzkovateľov. V tejto súvislosti nie je podstatné, že poskytovateľ služby <HT TYPE="ITALIC">má kontrolu nad prístupom</HT> k informáciám, ktoré ukladá na žiadosť používateľov svojej služby. Napríklad na prístup k reklamám zverejneným online prostredníctvom AdWords je potrebné používať vyhľadávač Google.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0143"><P>Pozri rozsudok Google France, bod 117.</P></NOTE> Podobne tak na prístup k ponukám na predaj zverejneným na eBay je potrebné<?PAGE NO="40"?> navštíviť jej obchod.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0144"><P>Elsevier ďalej tvrdí, že v internetovom obchode, akým je eBay, poskytuje prístup k predávaným produktom predávajúci a nie prevádzkovateľ, keďže práve predávajúci dodáva tieto výrobky kupujúcim. V prípade YouTube naopak poskytuje prístup k videám prevádzkovateľ. Toto tvrdenie je podľa môjho názoru založené na nedorozumení. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0357" REF.END="QE0357"/>Informáciami<QUOT.END REF.START="QS0357" CODE="201C" ID="QE0357"/> ukladanými na žiadosť používateľov obchodu nie sú <HT TYPE="ITALIC">produkty</HT> ponúkané na predaj, ale samotné <HT TYPE="ITALIC">ponuky</HT> na predaj. eBay poskytuje prístup k týmto posledným uvedeným <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0358" REF.END="QE0358"/>informáciám<QUOT.END REF.START="QS0358" CODE="201C" ID="QE0358"/> rovnakým spôsobom, ako YouTube poskytuje prístup k <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0359" REF.END="QE0359"/>informáciám<QUOT.END REF.START="QS0359" CODE="201C" ID="QE0359"/>, ktoré predstavujú videá nahrané jeho používateľmi. V oboch prípadoch poskytujú tieto rôzne <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0360" REF.END="QE0360"/>informácie<QUOT.END REF.START="QS0360" CODE="201C" ID="QE0360"/> používatelia.</P></NOTE> Súdny dvor v rozsudkoch Google France a L’Oréal/eBay správne nepovažoval túto okolnosť za relevantnú. Jedinou relevantnou okolnosťou totiž je, či poskytovateľ služby <HT TYPE="ITALIC">má kontrolu nad obsahom</HT> uložených informácií. Okolnosť, že tieto služby sú prístupné na platforme alebo internetovej stránke poskytovateľa, nemôže poukazovať na takúto kontrolu, lebo ich prezeranie alebo sťahovanie na základe individuálnej požiadavky používateľa sa uskutočňuje prostredníctvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0361" REF.END="QE0361"/>výlučne technických a automatických<QUOT.END REF.START="QS0361" CODE="201C" ID="QE0361"/> procesov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0156"><NO.P>156.</NO.P><TXT>Po tretie napriek tomu, čo naznačuje Elsevier, nie som presvedčený o tom, že prevádzkovateľ, akým je YouTube alebo Cyando, prezentuje v očiach tretích osôb informácie, ktoré ukladá na žiadosť svojich používateľov a ku ktorým poskytuje prístup na svojej platforme, takým spôsobom, že by sa javili ako jeho vlastné. Nie je to tak jednak v rozsahu, v akom prevádzkovateľ ako YouTube uvádza pri každom videu zverejnenom na svojej platforme, ktorý používateľ ho nahral. A jednak primerane obozretný priemerný používateľ internetu vie, že súbory uložené prostredníctvom platformy na ukladanie a zdieľanie súborov, akou je Uploaded, v zásade nepochádzajú od jej prevádzkovateľa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0157"><NO.P>157.</NO.P><TXT>Po štvrté sa domnievam, že ani skutočnosť, že prevádzkovateľ, akým je YouTube<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0145"><P>Pripomínam, že v prípade platformy Uploaded to tak nie je.</P></NOTE>, štruktúruje spôsob prezentácie videí poskytnutých používateľmi na platforme tým, že ich zahŕňa do štandardného zobrazovacieho rozhrania a indexuje do rôznych rubrík, ani skutočnosť, že táto platforma zahŕňa funkciu vyhľadávania a prevádzkovateľ spracováva výsledky vyhľadávania zhrnuté na domovskej stránke vo forme zaradenia videí do rôznych kategórií, nemôžu preukazovať, že tento prevádzkovateľ zohráva vo vzťahu k týmto videám <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0362" REF.END="QE0362"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0362" CODE="201C" ID="QE0362"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0158"><NO.P>158.</NO.P><TXT>Jednak skutočnosť, že poskytovateľ štruktúruje spôsob, akým sú videá poskytnuté používateľmi jeho služby prezentované na jeho platforme alebo internetovej stránke, aby uľahčil jej používanie, a teda optimalizoval prístup k týmto informáciám, nie je podľa môjho názoru relevantná. Opačné tvrdenie, ktoré uvádza najmä pán Peterson a francúzska vláda, podľa môjho názoru vychádza z nesprávneho pochopenia rozsudku L’Oréal/eBay. Hoci Súdny dvor v tomto rozsudku rozhodol, že poskytovateľ, akým je eBay, zohráva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0363" REF.END="QE0363"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0363" CODE="201C" ID="QE0363"/>, ak v súvislosti s predmetnými ponukami na predaj poskytuje niektorým predávajúcim pomoc spočívajúcu v <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0364" REF.END="QE0364"/>optimalizácii prezentácie [týchto ponúk]<QUOT.END REF.START="QS0364" CODE="201C" ID="QE0364"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0146"><P>Pozri rozsudok L’Oréal/eBay, body 114 a 116.</P></NOTE>, mal tým na mysli skutočnosť, že eBay niekedy poskytuje <HT TYPE="ITALIC">individuálnu pomoc</HT> k spôsobu optimalizácie, zvýraznenia a štruktúrovania <HT TYPE="ITALIC">obsahu konkrétnych ponúk</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0147"><P>Pozri rozsudok L’Oréal/eBay, bod 31.</P></NOTE> eBay sa totiž poskytovaním takejto pomoci aktívne podieľa na obsahu predmetných ponúk, ako sa uvádza v bode 152 vyššie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0148"><P>Pozri v rovnakom zmysle rozsudok Google France, bod 118, v ktorom Súdny dvor považoval za relevantnú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0365" REF.END="QE0365"/>úlohu, ktorú má Google pri vypracovaní reklamného textu, ktorý sprevádza reklamný odkaz, alebo pri stanovovaní a výbere kľúčových slov<QUOT.END REF.START="QS0365" CODE="201C" ID="QE0365"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="41"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0159"><NO.P>159.</NO.P><TXT>Súdny dvor mal naopak na mysli skutočnosť, že eBay štruktúruje všeobecnú prezentáciu ponúk na predaj zverejnených v jej obchode.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0149"><P>Dôkazom toho je, že Súdny dvor prikladal význam myšlienke optimalizácie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0366" REF.END="QE0366"/><HT TYPE="ITALIC">prezentácie dotknutých ponúk na predaj</HT><QUOT.END REF.START="QS0366" CODE="201C" ID="QE0366"/> (rozsudok L’Oréal/eBay, bod 116) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Keby mal Súdny dvor na mysli všeobecné štruktúrovanie ponúk na predaj prezentovaných v obchode, nebol by uviedol takéto spresnenie, ani by neponechal na vnútroštátnom súde, aby overil, či spoločnosť eBay zohrávala <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0367" REF.END="QE0367"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0367" CODE="201C" ID="QE0367"/> vo vzťahu k ponukám na predaj dotknutým vo veci samej“ (bod 117 tohto rozsudku). eBay by totiž mala <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0368" REF.END="QE0368"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0368" CODE="201C" ID="QE0368"/> „vo vzťahu k akejkoľvek ponuke na predaj, keďže všetky tieto ponuky sú súčasťou tejto všeobecnej štruktúry.</P></NOTE> Skutočnosť, že poskytovateľ má kontrolu nad podmienkami prezentácie informácií, ktoré ukladá na žiadosť používateľov svojej služby, nepreukazuje, že má kontrolu nad obsahom týchto informácií. Domnievam sa, že jedinou relevantnou okolnosťou v tomto ohľade je individuálna pomoc týkajúca sa konkrétnej informácie. Skrátka, pokiaľ prevádzkovateľ, akým je YouTube, neposkytuje individuálnu pomoc používateľom svojej platformy týkajúcu sa optimalizácie ich videí,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0150"><P>Napríklad zmenou niektorých častí predmetných videí, výberom lepšej hudobnej kulisy, vylepšením strihu, atď.</P></NOTE> nezohráva v súvislosti s uloženými videami <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0369" REF.END="QE0369"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0369" CODE="201C" ID="QE0369"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0160"><NO.P>160.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide ďalej o funkcie vyhľadávania a indexovania, okrem toho, že sú nevyhnutné na to, aby používatelia platformy mohli vyhľadávať informácie, ktoré si chcú prezerať, pripomínam, že tieto funkcie sa vykonávajú automatizovaným spôsobom. Vychádzajú teda z <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0370" REF.END="QE0370"/>čisto technického a automatického spracovávania<QUOT.END REF.START="QS0370" CODE="201C" ID="QE0370"/> informácií uložených na žiadosť používateľov, ako ho poníma Súdny dvor vo svojej judikatúre.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0151"><P>Pozri analogicky rozsudok L’Oréal/eBay, bod 113.</P></NOTE> Okolnosť, že poskytovateľ vyvinul nástroje a najmä algoritmus umožňujúci toto spracovávanie a má z tohto dôvodu kontrolu najmä nad <HT TYPE="ITALIC">podmienkami zobrazovania</HT> výsledkov vyhľadávania, nepreukazuje, že má kontrolu nad <HT TYPE="ITALIC">obsahom</HT> vyhľadávaných informácií.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0152"><P>Pozri analogicky rozsudok Google France, body 115 a 117.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0161"><NO.P>161.</NO.P><TXT>Po piate na rozdiel od toho, čo tvrdí pán Peterson a francúzska vláda, ani skutočnosť, že prevádzkovateľ, akým je YouTube, poskytuje používateľom zaregistrovaným na jeho platforme prehľad <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0371" REF.END="QE0371"/>odporúčaných videí<QUOT.END REF.START="QS0371" CODE="201C" ID="QE0371"/>, nemôže preukazovať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0372" REF.END="QE0372"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0372" CODE="201C" ID="QE0372"/> uvedeného prevádzkovateľa. Aj v tomto prípade toto tvrdenie vychádza z nesprávneho pochopenia rozsudku L’Oréal/eBay. Keď Súdny dvor v tomto rozsudku rozhodol, že poskytovateľ, akým je eBay, zohráva takúto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0373" REF.END="QE0373"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0373" CODE="201C" ID="QE0373"/>, ak v súvislosti s ponukami na predaj poskytuje niektorým predávajúcim pomoc spočívajúcu v <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0374" REF.END="QE0374"/>podpore týchto ponúk<QUOT.END REF.START="QS0374" CODE="201C" ID="QE0374"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0153"><P>Rozsudok L’Oréal/eBay, bod 116.</P></NOTE>, poukazoval na skutočnosť, že spoločnosť eBay niekedy na internete sama <HT TYPE="ITALIC">propaguje niektoré ponuky mimo svojho obchodu</HT>, a to najmä prostredníctvom služby odkazov AdWords.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0154"><P>Pozri rozsudok L’Oréal/eBay, body 38, 39 a 114.</P></NOTE> eBay získava duševnú kontrolu na týmito ponukami, keďže ich využíva na propagovanie svojho miesta na trhu, a tak si ich prisvojuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0162"><NO.P>162.</NO.P><TXT>Skutočnosť, že prevádzkovateľ, akým je YouTube, automatizovaným spôsobom odporúča používateľom svojej platformy videá podobné tým, ktoré už predtým prezerali, sa mi však nezdá byť rozhodujúca. Je nesporné, že aj eBay odporúča používateľom svojho obchodu ponuky podobné tým, ktoré si v minulosti prezerali. V rozsudku L’Oréal/eBay však Súdny dvor podľa môjho názoru nezohľadnil túto skutočnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0155"><P>Aj v tomto prípade platí, že keby mal Súdny dvor na mysli tento typ odporúčaní, neponechal by na vnútroštátnom súde, aby overil, či eBay zohrávala <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0375" REF.END="QE0375"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0375" CODE="201C" ID="QE0375"/> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0376" REF.END="QE0376"/>vo vzťahu k ponukám na predaj, o ktoré ide vo veci samej<QUOT.END REF.START="QS0376" CODE="201C" ID="QE0376"/> (rozsudok L’Oréal/eBay, bod 117). Táto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0377" REF.END="QE0377"/>aktívna úloha<QUOT.END REF.START="QS0377" CODE="201C" ID="QE0377"/> by totiž existovala pri všetkých ponukách prezentovaných v jej obchode, keďže na základe naprogramovania algoritmu by ktorákoľvek z nich mohla byť potenciálne odporúčaná danému používateľovi.</P></NOTE> Aj v tomto prípade ide <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0378" REF.END="QE0378"/>výlučne technické a automatické spracovávanie<QUOT.END REF.START="QS0378" CODE="201C" ID="QE0378"/> uložených informácií. Opäť platí, že okolnosť, že poskytovateľ služby vyvinul<?PAGE NO="42"?> nástroje a najmä algoritmus umožňujúci toto spracovávanie a má z tohto dôvodu kontrolu nad <HT TYPE="ITALIC">podmienkami zobrazovania</HT> odporúčaných informácií, nepreukazuje, že má kontrolu nad <HT TYPE="ITALIC">obsahom</HT> týchto informácií.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0156"><P>Pozri analogicky rozsudok Google France, bod 115. Tým nie je dotknutá možnosť, že ak má poskytovateľ služieb kontrolu nad takýmto algoritmom, je zodpovedný za <HT TYPE="ITALIC">škodu spôsobenú fungovaním samotného tohto algoritmu</HT>. Tak by to mohlo byť najmä v prípade, keby uvedený algoritmus nezákonne diskriminoval niektoré obsahy alebo niektorých používateľov. Znova opakujem, že výnimka stanovená v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 sa týka len zodpovednosti vyplývajúcej z ukladaných informácií.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0163"><NO.P>163.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Po šieste</HT> na rozdiel od toho, čo tvrdí pán Peterson a Elsevier, hospodársky model prijatý takými prevádzkovateľmi, ako sú YouTube a Cyando, nemôže preukazovať, že títo prevádzkovatelia majú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0379" REF.END="QE0379"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0379" CODE="201C" ID="QE0379"/> pri informáciách, ktoré ukladajú na žiadosť používateľov svojich platforiem.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0164"><NO.P>164.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti skutočnosť, že poskytovateľ poskytuje svoju službu za odmenu, je jednou z podmienok, ktorými sa vyznačuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0380" REF.END="QE0380"/>služba informačnej spoločnosti<QUOT.END REF.START="QS0380" CODE="201C" ID="QE0380"/>. V nadväznosti na to ide teda o nevyhnutný predpoklad na uplatnenie článku 14 ods. 1 smernice 2000/31. Navyše sa domnievam, že skutočnosť, že táto odmena spočíva najmä v príjmoch z reklamy, ktoré nezávisia od veľkosti poskytnutého pamäťového priestoru, ale od príťažlivosti informácií uložených na žiadosť používateľov platformy, je irelevantná.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0157"><P>Pozri analogicky Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), prvý občianskoprávny senát, rozsudok č. 165 zo <DATE ISO="20110217">17. februára 2011</DATE>, Carion v. Société Dailymotion, č. 09‑67.896.</P></NOTE> V tejto súvislosti pripomínam, že normotvorca Únie si želal zahrnúť poskytovateľov služieb, ktorých zdroj financovania predstavuje najmä reklama, do pôsobnosti tejto smernice.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0158"><P>Pozri odôvodnenie 18 smernice 2000/31.</P></NOTE> Okrem toho nič v znení článku 14 ods. 1 uvedenej smernice nenasvedčuje tomu, že by takýto poskytovateľ mal byť vylúčený z pôsobnosti tohto ustanovenia z dôvodu, že poberá odmenu takýmto spôsobom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0165"><NO.P>165.</NO.P><TXT>Navyše pripomínam, že Súdny dvor v rozsudkoch Google France a L’Oréal/eBay rozhodol, že samotná okolnosť, že služba je spoplatnená a poskytovateľ stanovuje podmienky odmeny, nemôže preukazovať jeho <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0381" REF.END="QE0381"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0381" CODE="201C" ID="QE0381"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0159"><P>Pozri rozsudok Google France, bod 116, a rozsudok L’Oréal/eBay, bod 115.</P></NOTE>. Odmeňovanie spoločnosti Google v rámci služby AdWords pritom závisí od príťažlivosti uložených informácií, keďže táto odmena je predovšetkým viazaná na počet kliknutí na reklamné odkazy používajúce kľúčové slová zvolené používateľmi inzerentmi.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0160"><P>Pozri rozsudok Google France, bod 25.</P></NOTE> Podobne tak aj odmeňovanie spoločnosti eBay závisí od uložených informácií, keďže eBay si účtuje určité percento z transakcií uskutočnených na základe ponúk na predaj.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0161"><P>Pozri rozsudok L’Oréal/eBay, body 28 a 110.</P></NOTE> Súdny dvor teda v týchto rozsudkoch implicitne, ale nevyhnutne uznal, že takáto okolnosť je irelevantná.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0162"><P>Je to o to pozoruhodnejšie, že generálny advokát Poiares Maduro vo svojich návrhoch, ktoré predniesol v spojených veciach <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Google France a Google</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑236/08 až C‑238/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:569">EU:C:2009:569</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0144">144</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0145">145</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), navrhol Súdnemu dvoru opačný prístup.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0166"><NO.P>166.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Po siedme</HT> poskytovateľa nemožno považovať za osobu, ktorá zohráva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0382" REF.END="QE0382"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0382" CODE="201C" ID="QE0382"/> vo vzťahu k informáciám, ktoré ukladá, iba z toho dôvodu, že proaktívne vykonáva určité kontroly, aké napríklad uskutočňuje YouTube prostredníctvom Content ID, s cieľom odhaliť prítomnosť nezákonných informácií na svojich serveroch. Ako totiž zdôrazňuje fínska vláda, z odôvodnenia 40 smernice 2000/31 vyplýva, že ustanovenia tejto smernice týkajúce sa zodpovednosti sprostredkovateľov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0383" REF.END="QE0383"/>by nemali brániť rozvoju a efektívnej prevádzke… technického dohľadu nad nástrojmi, ktoré umožňuje digitálna technológia<QUOT.END REF.START="QS0383" CODE="201C" ID="QE0383"/>. Navyše je podľa môjho názoru potrebné vyhnúť sa prijatiu takého výkladu pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0384" REF.END="QE0384"/>aktívna úloha<QUOT.END REF.START="QS0384" CODE="201C" ID="QE0384"/>, ktorý by mohol viesť k paradoxnému výsledku, v rámci ktorého by poskytovateľ služieb, ktorý z vlastnej iniciatívy<?PAGE NO="43"?> uskutočňuje určité vyhľadávanie v informáciách, ktoré ukladá, s cieľom bojovať v záujme nositeľov práv najmä proti porušeniam autorského práva, stratil nárok na uplatnenie výnimky zo zodpovednosti stanovenej v článku 14 ods. 1 uvedenej smernice, a teda by sa s ním zaobchádzalo prísnejšie ako s poskytovateľom, ktorý takéto vyhľadávanie neuskutočňuje.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0163"><P>Pozri v tomto zmysle odôvodnenie 26 odporúčania Komisie (EÚ) 2018/334 z <DATE ISO="20180301">1. marca 2018</DATE> o opatreniach na účinný boj proti nezákonnému obsahu na internete (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="063" PAGE.FIRST="50" DATE.PUB="2018">Ú. v. EÚ L 63, 2018, s. 50</REF.DOC.OJ>). Z rozsudku L’Oréal/eBay navyše implicitne, ale nevyhnutne vyplýva, že poskytovateľ služieb môže uskutočňovať vlastné vyhľadávanie bez toho, aby z tohto dôvodu prišiel o svoju <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0385" REF.END="QE0385"/>neutrálnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0385" CODE="201C" ID="QE0385"/> (pozri body 46 a 122 tohto rozsudku).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0167"><NO.P>167.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Napokon</HT> pripomínam, že Súdny dvor v rozsudkoch SABAM<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0164"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a Glawischnig‑Piesczek<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0165"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE> (<NO.CASE>C‑18/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:821">EU:C:2019:821</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> analogicky uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0386" REF.END="QE0386"/>je nesporné<QUOT.END REF.START="QS0386" CODE="201C" ID="QE0386"/>, že prevádzkovatelia platforiem sociálnej siete sa môžu v kontexte informácií, ktoré ukladajú na žiadosť ich používateľov, odvolávať na článok 14 ods. 1 smernice 2000/31. Hoci ako pripomenula francúzska vláda na pojednávaní, výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0387" REF.END="QE0387"/>je nesporné<QUOT.END REF.START="QS0387" CODE="201C" ID="QE0387"/> zdôrazňuje, že Súdny dvor vychádzal v týchto rozsudkoch z predpokladu, ktorý účastníci konania ani vnútroštátne súdy nenamietali, predsa len pripomínam, že Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania spochybňuje predpoklady týkajúce sa výkladu práva Únie, ktoré sa mu zdajú byť sporné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0166"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190729">29. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Funke Medien NRW</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑469/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:623">EU:C:2019:623</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V tomto prípade to však neurobil.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0167"><P>Navyše sám normotvorca Únie sa, zdá sa, domnieva, že na prevádzkovateľa platformy, akým je YouTube, sa môže vzťahovať článok 14 ods. 1 smernice 2000/31, lebo uplatnenie tohto článku na takéhoto prevádzkovateľa sa uvádza vo viacerých ustanoveniach práva Únie. Pozri najmä článok 28a ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo <DATE ISO="20181114">14. novembra 2018</DATE>, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="303" PAGE.FIRST="69" DATE.PUB="2018">Ú. v. EÚ L 303, 2018, s. 69</REF.DOC.OJ>), v ktorom sa uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0388" REF.END="QE0388"/>sa… články 12 až 15 smernice [2000/31] vzťahujú na poskytovateľov platformy na zdieľanie videí, ktorí sa považujú za usadených v členskom štáte<QUOT.END REF.START="QS0388" CODE="201C" ID="QE0388"/> (pozri tiež článok 28b tejto smernice).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0168"><NO.P>168.</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhé otázky v tom zmysle, že na prevádzkovateľa platformy na zdieľanie videí, akým je YouTube, a na prevádzkovateľa platformy na ukladanie a zdieľanie súborov, akým je Cyando, sa v zásade môže vzťahovať výnimka stanovená v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 z akejkoľvek zodpovednosti, ktorá môže vyplývať zo súborov, ktoré ukladajú na žiadosť používateľov svojich platforiem.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0168"><P>No bez toho, aby tým bolo dotknuté obmedzenie pripomenuté v bode 146 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O podmienke priznania výnimky stanovenej v článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31, týkajúcej sa nevedomosti alebo neuvedomenia si nezákonných informácií (tretie otázky)</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0169"><NO.P>169.</NO.P><TXT>Ako som vysvetlil v rámci svojej analýzy druhých prejudiciálnych otázok, prevádzkovatelia, ako sú YouTube alebo Cyando, sa v zásade môžu odvolávať na článok 14 ods. 1 smernice 2000/31. V súlade s týmto ustanovením poskytovateľ nemôže niesť zodpovednosť za informácie, ktoré ukladá na žiadosť používateľov svojej služby, za predpokladu, že a) <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0389" REF.END="QE0389"/>nič nevie o nezákonnej činnosti alebo informáciách<QUOT.END REF.START="QS0389" CODE="201C" ID="QE0389"/> a čo sa týka nárokov na náhradu škody, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0390" REF.END="QE0390"/>nie je si vedomý skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo informácie<QUOT.END REF.START="QS0390" CODE="201C" ID="QE0390"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0169"><P>V záujme zjednodušenia používam v týchto návrhoch pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0391" REF.END="QE0391"/>skutočná vedomosť<QUOT.END REF.START="QS0391" CODE="201C" ID="QE0391"/> na označenie predpokladu uvedeného v prvej časti článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31 a pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0392" REF.END="QE0392"/>vedomie<QUOT.END REF.START="QS0392" CODE="201C" ID="QE0392"/> na označenie predpokladu uvedeného v druhej časti tohto ustanovenia.</P></NOTE>, alebo b) po zistení alebo uvedomení si týchto skutočností <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0393" REF.END="QE0393"/>koná promptne, aby odstránil alebo znemožnil prístup k informáciám<QUOT.END REF.START="QS0393" CODE="201C" ID="QE0393"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="44"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0170"><NO.P>170.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa svojimi tretími otázkami pýta Súdneho dvora na výklad podmienky upravenej v uvedenom článku 14 ods. 1 písm. a). V podstate sa snaží zistiť, či táto podmienka odkazuje na konkrétne nezákonné informácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0171"><NO.P>171.</NO.P><TXT>Odpoveď na túto otázku má významný dosah na všetky situácie, v ktorých sa skúma zodpovednosť poskytovateľa služieb za nezákonné informácie, ktoré ukladá. Táto otázka sa v podstate týka toho, či je na účely zániku nároku dotknutého poskytovateľa na uplatnenie výnimky stanovenej v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 potrebné, aby žalobca preukázal, že tento poskytovateľ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0394" REF.END="QE0394"/>vedel<QUOT.END REF.START="QS0394" CODE="201C" ID="QE0394"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0395" REF.END="QE0395"/>si bol vedomý<QUOT.END REF.START="QS0395" CODE="201C" ID="QE0395"/> <HT TYPE="ITALIC">týchto konkrétnych informácií</HT>, alebo či stačí, ak preukáže, že uvedený poskytovateľ <HT TYPE="ITALIC">vo všeobecnej a abstraktnej rovine</HT> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0396" REF.END="QE0396"/>vedel<QUOT.END REF.START="QS0396" CODE="201C" ID="QE0396"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0397" REF.END="QE0397"/>si bol vedomý<QUOT.END REF.START="QS0397" CODE="201C" ID="QE0397"/> skutočnosti, že ukladá nezákonné informácie a že jeho služby sa využívajú na nezákonnú činnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0172"><NO.P>172.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru predpoklady uvedené v článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31 skutočne odkazujú na konkrétne nezákonné informácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0173"><NO.P>173.</NO.P><TXT>Ako zdôrazňuje vnútroštátny súd a ako uviedla spoločnosť Google, ako aj nemecká a francúzska vláda, tento výklad vyplýva zo samotného znenia článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31, ktoré [vo francúzskej jazykovej verzii] používa určitý člen (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0398" REF.END="QE0398"/><HT TYPE="ITALIC">l</HT>’activité ou… <HT TYPE="ITALIC">l</HT>’information illicites<QUOT.END REF.START="QS0398" CODE="201C" ID="QE0398"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0399" REF.END="QE0399"/><HT TYPE="ITALIC">l</HT>’activité ou <HT TYPE="ITALIC">l</HT>’information illicite<QUOT.END REF.START="QS0399" CODE="201C" ID="QE0399"/>) (kurzívou zvýraznil generálny advokát).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0170"><P>Tak je to aj v prevažnej väčšine iných jazykových verzií smernice 2000/31. Pán Peterson a Elsevier namietajú, že anglická jazyková verzia tejto smernice podporuje opačný výklad. Ja o tom nie som presvedčený. Je pravda, že v tejto verzii prvá časť článku 14 ods. 1 písm. a) tejto smernice neobsahuje určitý člen (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0400" REF.END="QE0400"/>… the provider does not have actual knowledge of <HT TYPE="ITALIC">illegal activity</HT> or information…<QUOT.END REF.START="QS0400" CODE="201C" ID="QE0400"/>). V druhej časti je však použitý určitý člen (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0401" REF.END="QE0401"/>… is not aware of facts or circumstances from which <HT TYPE="ITALIC">the</HT> illegal activity or information is apparent…<QUOT.END REF.START="QS0401" CODE="201C" ID="QE0401"/>) (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></NOTE> Keby chcel normotvorca Únie odkázať na všeobecnú vedomosť alebo vedomie toho, že na serveroch poskytovateľa služieb sa nachádzajú nezákonné informácie alebo že jeho služby sa využívajú na nezákonnú činnosť, zvolil by neurčitý člen (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0402" REF.END="QE0402"/><HT TYPE="ITALIC">une</HT> activité ou <HT TYPE="ITALIC">une</HT> information illicites<QUOT.END REF.START="QS0402" CODE="201C" ID="QE0402"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0403" REF.END="QE0403"/><HT TYPE="ITALIC">d’activités</HT> ou <HT TYPE="ITALIC">d’informations</HT> illicites<QUOT.END REF.START="QS0403" CODE="201C" ID="QE0403"/>). Ďalej uvádzam, že aj v článku 14 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice je použitý určitý člen (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0404" REF.END="QE0404"/>retirer <HT TYPE="ITALIC">les</HT> informations ou l’accès à <HT TYPE="ITALIC">celles‑ci</HT> impossible<QUOT.END REF.START="QS0404" CODE="201C" ID="QE0404"/>) (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0174"><NO.P>174.</NO.P><TXT>Tento výklad je nevyhnutný aj s ohľadom na všeobecný kontext, do ktorého článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 patrí, a na cieľ sledovaný týmto ustanovením.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0175"><NO.P>175.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti pripomínam, že normotvorca Únie mal zavedením výnimiek zo zodpovednosti upravených v oddiele 4 smernice 2000/31 v úmysle umožniť poskytovateľom sprostredkovateľských služieb poskytovať služby bez toho, aby znášali neprimerané riziko zodpovednosti za informácie, ktoré spracovávajú na žiadosť používateľov svojich služieb. Osobitne článok 14 ods. 1 tejto smernice má zamedziť tomu, aby boli títo poskytovatelia všeobecne zodpovední za nezákonnosť nimi ukladaných informácií, ktorých je často veľké množstvo a nad ktorými z tohto dôvodu v zásade nemajú duševnú kontrolu. Uvedený normotvorca mal v tejto súvislosti v úmysle nastoliť rovnováhu medzi rôznymi dotknutými záujmami. Na jednej strane v súlade s článkom 15 ods. 1 uvedenej smernice nemôže byť uvedeným poskytovateľom uložená všeobecná povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ktoré uložili, ani všeobecná povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť. Na druhej strane títo poskytovatelia musia po tom, čo sa skutočne dozvedeli nezákonnú informáciu alebo si ju uvedomili, rýchlo konať, aby odstránili túto informáciu alebo znemožnili prístup k nej, a to pri dodržaní zásady slobody prejavu a postupov stanovených na tento účel na vnútroštátnej úrovni.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0171"><P>Pozri odôvodnenia 40, 41 a 46 smernice 2000/31.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="45"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0176"><NO.P>176.</NO.P><TXT>Článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 má teda predstavovať základ pre rozvoj tzv. postupov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0405" REF.END="QE0405"/>nahlasovania a odstraňovania<QUOT.END REF.START="QS0405" CODE="201C" ID="QE0405"/> (<HT TYPE="ITALIC">notice and take down</HT>) na úrovni členských štátov<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0172"><P>Pozri odôvodnenie 40 a článok 14 ods. 3 smernice 2000/31. Smernica 2000/31 teda na rozdiel od § 512 zavedeného DMCA neustanovuje harmonizované postupy nahlasovania a odstraňovania.</P></NOTE> a podmienky stanovené v jeho písmenách a) a b) majú teda odrážať logiku týchto postupov: keď je poskytovateľ služby upozornený na <HT TYPE="ITALIC">konkrétnu nezákonnú informáciu</HT>,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0173"><P>To znamená: upozornenie zamestnanca poskytovateľa služieb. Nemožno sa domnievať, že poskytovateľ služby <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0406" REF.END="QE0406"/>vie<QUOT.END REF.START="QS0406" CODE="201C" ID="QE0406"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0407" REF.END="QE0407"/>si je vedomý<QUOT.END REF.START="QS0407" CODE="201C" ID="QE0407"/> nezákonnej informácie, ktorú uložil, v zmysle článku 14 ods. 1 smernice 2000/31, napríklad z dôvodu, že túto informáciu automaticky spracoval. Takýto výklad by zbavil toto ustanovenie akéhokoľvek potrebného účinku, keďže každý poskytovateľ ukladajúci informácie musí nevyhnutne vykonať takéto spracovanie.</P></NOTE> musí ju urýchlene odstrániť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0177"><NO.P>177.</NO.P><TXT>Pán Peterson a Elsevier však namietajú, že platformy, ako sú YouTube a Uploaded, vedú k značnému počtu nezákonných použití, ktoré sú pravidelne nahlasované ich prevádzkovateľom. Žalobcovia vo veciach samých preto opäť tvrdia, že títo prevádzkovatelia musia znášať povinnosti náležitej starostlivosti, ktoré spočívajú v predchádzaní a aktívnom zisťovaní porušení páchaných na ich platformách. V dôsledku toho sa nemôžu odvolávať na svoju nevedomosť o konkrétnych nezákonných informáciách, ktoré sa na nich nachádzajú. V tejto súvislosti by sa mala ich <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0408" REF.END="QE0408"/>vedomosť<QUOT.END REF.START="QS0408" CODE="201C" ID="QE0408"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0409" REF.END="QE0409"/>vedomie<QUOT.END REF.START="QS0409" CODE="201C" ID="QE0409"/> predpokladať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0178"><NO.P>178.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že takýto výklad navrhovaný nositeľmi práv nie je jednoducho zlučiteľný s právom Únie v jeho súčasnom stave.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0179"><NO.P>179.</NO.P><TXT>Takáto argumentácia je <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> nezlučiteľná so znením prvej časti článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31, ktorá sa týka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0410" REF.END="QE0410"/>skutočnej vedomosti<QUOT.END REF.START="QS0410" CODE="201C" ID="QE0410"/>. Na účely preukázania takejto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0411" REF.END="QE0411"/>skutočnej vedomosti<QUOT.END REF.START="QS0411" CODE="201C" ID="QE0411"/> je potrebné sústrediť sa nie na to, čo by poskytovateľ vedel, keby konal s náležitou starostlivosťou, ale na to, čo skutočne vedel.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0174"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>L’Oréal a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑324/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:757">EU:C:2010:757</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0162">162</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0163">163</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0180"><NO.P>180.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o predpoklad <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0412" REF.END="QE0412"/>vedomia<QUOT.END REF.START="QS0412" CODE="201C" ID="QE0412"/> uvedený v druhej časti článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31, je potrebné uviesť ďalšie vysvetlenia. Súdny dvor poskytol rôzne spresnenia k tejto otázke v rozsudku L’Oréal/eBay. Pripomínam, že vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa skúmala zodpovednosť spoločnosti eBay za niektoré ponuky na predaj zverejnené online v jej obchode, ktoré mohli porušovať ochranné známky spoločnosti L’Oréal. Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, že na účely určenia toho, či si je prevádzkovateľ internetového obchodu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0413" REF.END="QE0413"/>vedomý<QUOT.END REF.START="QS0413" CODE="201C" ID="QE0413"/> takýchto ponúk v zmysle tohto ustanovenia, treba overiť, či si je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0414" REF.END="QE0414"/>vedomý skutočností alebo okolností, na základe ktorých by obozretný hospodársky subjekt musel konštatovať predmetnú protiprávnosť a konať v súlade [s článkom 14 ods. 1 písm. b) tejto smernice]<QUOT.END REF.START="QS0414" CODE="201C" ID="QE0414"/>. Môže to tak byť v <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0415" REF.END="QE0415"/>akejkoľvek situácii, keď sa dotknutý prevádzkovateľ dozvie o takýchto skutočnostiach alebo okolnostiach<QUOT.END REF.START="QS0415" CODE="201C" ID="QE0415"/>, a najmä keď <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0416" REF.END="QE0416"/>odhalí po preskúmaní vykonanom z vlastnej iniciatívy protiprávnu činnosť alebo informáciu<QUOT.END REF.START="QS0416" CODE="201C" ID="QE0416"/>, alebo tiež keď <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0417" REF.END="QE0417"/>je mu existencia takejto činnosti alebo takejto informácie oznámená<QUOT.END REF.START="QS0417" CODE="201C" ID="QE0417"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0175"><P>Rozsudok L’Oréal/eBay, body 120, 121 a 122.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0181"><NO.P>181.</NO.P><TXT>Z tohto rozsudku vyplýva, že článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 skutočne ukladá poskytovateľovi služieb určité povinnosti náležitej starostlivosti. Takýto poskytovateľ preto môže niekedy stratiť nárok na uplatnenie výnimky zo zodpovednosti stanovenej v tomto ustanovení, a to z dôvodu, že musel vedieť, že daná informácia je nezákonná, a aj napriek tomu ju neodstránil.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="46"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0182"><NO.P>182.</NO.P><TXT>Tieto povinnosti náležitej starostlivosti sú však oveľa cielenejšie, než naznačujú žalobcovia vo veciach samých. Podľa môjho názoru z uvedeného rozsudku nemožno vyvodiť záver, že na to, aby sa poskytovateľ služieb správal ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0418" REF.END="QE0418"/>obozretný hospodársky subjekt<QUOT.END REF.START="QS0418" CODE="201C" ID="QE0418"/>, musí v prípade, ak má abstraktnú vedomosť o tom, že na jeho serveroch sa nachádzajú nezákonné informácie, vo všeobecnosti aktívne zisťovať takéto nezákonné informácie, a v dôsledku toho sa teda predpokladá, že má <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0419" REF.END="QE0419"/>vedomosť<QUOT.END REF.START="QS0419" CODE="201C" ID="QE0419"/> o každej takejto informácii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0183"><NO.P>183.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je zrejmé, že vzhľadom na počet ponúk na predaj, ktoré sú denne zverejňované v obchode, akým je eBay, prevádzkovateľ tohto obchodu vie, že určitý počet týchto ponúk môže porušovať práva duševného vlastníctva. Súdny dvor však v rozsudku L’Oréal/eBay nerozhodol, že v prípade takéhoto prevádzkovateľa sa treba domnievať, že má <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0420" REF.END="QE0420"/>vedomosť<QUOT.END REF.START="QS0420" CODE="201C" ID="QE0420"/> o akejkoľvek z týchto ponúk spojených s porušovaním práv. Súdny dvor sa naopak domnieval, že je potrebné overiť, či bol tento poskytovateľ oboznámený so skutočnosťami alebo okolnosťami <HT TYPE="ITALIC">týkajúcimi sa predmetných ponúk na predaj</HT>. Podľa Súdneho dvora je potrebné najmä overiť, či uvedený poskytovateľ prijal dostatočne presné a podložené oznámenie <HT TYPE="ITALIC">týkajúce sa týchto ponúk</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0176"><P>Pozri rozsudok L’Oréal/eBay, bod 122.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0184"><NO.P>184.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že predpoklad uvedený v druhej časti článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31, v ktorom poskytovateľ služieb si je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0421" REF.END="QE0421"/>vedomý skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo informácie<QUOT.END REF.START="QS0421" CODE="201C" ID="QE0421"/>, odkazuje na prípad, keď poskytovateľ (skutočne) vie o objektívnych skutočnostiach <HT TYPE="ITALIC">týkajúcich sa konkrétnej informácie nachádzajúcej sa na jeho serveroch</HT>, ktoré by mu pri preukázaní požadovanej náležitej starostlivosti mali stačiť na uvedomenie si tejto informácie a jej odstránenie v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. b) tejto smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0185"><NO.P>185.</NO.P><TXT>Skrátka, poskytovateľ služieb má povinnosť zaoberať sa s náležitou starostlivosťou skutočnosťami a okolnosťami, ktoré mu boli oznámené v súvislosti s konkrétnymi nezákonnými informáciami, a to najmä v rámci nahlásení. Túto povinnosť nemožno zamieňať so všeobecnou povinnosťou aktívne zisťovať takéto skutočnosti a okolnosti. Takýto výklad by prevracal logiku článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 a bol by nezlučiteľný s článkom 15 tejto smernice.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0177"><P>Pozri v rovnakom zmysle RIORDAN, J.: The Liability of Internet Intermediaries. Oxford: Oxford University Press, 2016, s. 407 a 408. Súdny dvor okrem toho v bode 139 rozsudku L’Oréal/eBay spresnil, že opatrenia, ktoré možno požadovať od poskytovateľa služby, akým je eBay, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0422" REF.END="QE0422"/>nemôžu spočívať v aktívnom monitorovaní všetkých údajov každého z jeho klientov, aby sa zabránilo akýmkoľvek budúcim porušeniam práv duševného vlastníctva prostredníctvom internetovej stránky poskytovateľa<QUOT.END REF.START="QS0422" CODE="201C" ID="QE0422"/>. Rovnako tak vyjadrenie, ktoré Súdny dvor uviedol v bode 120 tohto rozsudku a podľa ktorého poskytovateľ môže v rámci vlastného zisťovania odhaliť skutočnosti a okolnosti, z ktorých je zrejmá nezákonnosť, jednoducho naznačuje, že článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 <HT TYPE="ITALIC">oprávňuje</HT> poskytovateľa vykonávať takéto zisťovania. Tento poskytovateľ musí, samozrejme, v prípade potreby odstrániť nezákonné informácie, ktoré odhalil. To však nemôže znamenať, že je vo všeobecnosti <HT TYPE="ITALIC">povinný</HT> vykonávať takéto zisťovania.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0186"><NO.P>186.</NO.P><TXT>Okrem toho netreba zabúdať, že ako som uviedol, systém <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0423" REF.END="QE0423"/>nahlasovania a odstraňovania<QUOT.END REF.START="QS0423" CODE="201C" ID="QE0423"/>, ktorý je základom uvedeného článku 14 ods. 1, má za cieľ nastoliť rovnováhu medzi rôznymi dotknutými záujmami a najmä chrániť slobodu prejavu používateľov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0187"><NO.P>187.</NO.P><TXT>V tomto rámci cieľom systému nahlasovania nie je len umožniť poskytovateľovi služieb odhaliť existenciu a lokalizáciu nezákonnej informácie nachádzajúcej sa na jeho serveroch. Cieľom nahlásenia je tiež poskytnúť mu dostatok informácií, aby sa mohol uistiť o nezákonnej povahe tejto informácie. V súlade s týmto článkom 14 ods. 1 totiž poskytovateľ musí odstrániť takúto informáciu iba v prípade, ak je jej nezákonná povaha <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0424" REF.END="QE0424"/>zrejmá<QUOT.END REF.START="QS0424" CODE="201C" ID="QE0424"/>, teda <HT TYPE="ITALIC">zjavná</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0178"><P>Pozri Conseil constitutionnel (Ústavná rada, Francúzsko), rozhodnutie č. 2004‑496 z <DATE ISO="20040610">10. júna 2004</DATE>.</P></NOTE> Domnievam sa, že cieľom tejto požiadavky je zabrániť tomu, aby samotný poskytovateľ musel rozhodovať o komplexných právnych otázkach a zmenil sa v dôsledku toho na rozhodcu v otázkach zákonnosti na internete.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="47"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0188"><NO.P>188.</NO.P><TXT>Hoci je pritom nezákonná povaha určitých informácií <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> daná,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0179"><P>Poukazujem napríklad na obrázky zachytávajúce detskú pornografiu. V prípade tohto druhu informácií, ktoré sú samy osebe zjavne a nepopierateľne nezákonné, smernica 2000/31 podľa môjho názoru nezakazuje poskytovateľovi konať proaktívne v súvislosti s ich odstraňovaním. Pozri v tomto zmysle odôvodnenie 48 tejto smernice a, pokiaľ ide konkrétne o detskú pornografiu, odôvodnenie 47 a článok 25 smernice 2011/93.</P></NOTE> v oblasti autorského práva to vo všeobecnosti neplatí. Posúdenie porušujúcej povahy súboru vyžaduje viacero kontextuálnych súvislostí a môže vyžadovať komplexnú právnu analýzu. Napríklad na určenie toho, či video nahrané na platformu, akou je YouTube, porušuje autorské právo, je v zásade potrebné overiť po prvé, či toto video obsahuje dielo, po druhé, či tretia strana, ktorá podáva sťažnosť, je nositeľom práv k tomuto dielu, po tretie, či takéto použitie diela porušuje jeho práva, pričom tu je nutné predovšetkým posúdiť, či bolo dielo použité s jeho súhlasom, a ďalej či je možné uplatniť výnimku. Analýzu navyše komplikuje skutočnosť, že prípadné práva a licencie k dielu sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť, rovnako ako tieto výnimky, v závislosti od uplatniteľného práva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0180"><P>Pozri najmä rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>SABAM</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0189"><NO.P>189.</NO.P><TXT>Keby poskytovateľ služieb musel bez pomoci nositeľov práv aktívne zisťovať informácie porušujúce práva, ktoré sa nachádzajú na jeho serveroch, musel by sám vo všeobecnosti a bez potrebných kontextuálnych súvislostí posúdiť, čo patrí do porušenia. Hoci niektoré situácie neponechávajú veľký priestor na pochybnosti,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0181"><P>Napríklad ak neznámy používateľ zverejní online nekvalitnú kópiu filmu, ktorý nedávno prišiel do kín, nafilmovanú pomocou videokamery.</P></NOTE> mnohé iné situácie sú nejednoznačné. Napríklad určenie toho, kto je nositeľom práv k dielu, je zriedkakedy jednoduché.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0182"><P>Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vo veci C‑682/18 vyplýva, že významná časť rozsudku vydaného v odvolacom konaní je venovaná otázke, či a v akom rozsahu je pán Peterson držiteľom práv k dotknutým dielam.</P></NOTE> Okrem toho, ak je do videa, ktoré na internete zverejní tretia strana, vložený úryvok z chráneného diela, môžu sa uplatniť určité výnimky, ako napríklad použitie na účely citovania alebo paródie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0183"><P>Pozri článok 5 smernice 2001/29.</P></NOTE> Riziko spočíva v tom, že vo všetkých týchto nejednoznačných situáciách sa poskytovateľ prikloní v prospech systematického odstraňovania informácií nachádzajúcich sa na jeho serveroch, aby sa vyhol akémukoľvek riziku zodpovednosti voči nositeľom práv. Častokrát bude totiž považovať za jednoduchšie odstrániť informáciu, než by musel sám v rámci prípadnej žaloby o zodpovednosť obhajovať napríklad uplatnenie takejto výnimky. Takéto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0425" REF.END="QE0425"/>nadmerné odstraňovanie<QUOT.END REF.START="QS0425" CODE="201C" ID="QE0425"/> by bolo zjavne problémom z hľadiska slobody prejavu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0184"><P>Podotýkam najmä, že smernica 2000/31 neupravuje nijakú záruku pre používateľov, ako napríklad postup <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0426" REF.END="QE0426"/>námietky voči nahláseniu<QUOT.END REF.START="QS0426" CODE="201C" ID="QE0426"/>, ktorá by umožnila namietať voči <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0427" REF.END="QE0427"/>nadmernému odstraňovaniu<QUOT.END REF.START="QS0427" CODE="201C" ID="QE0427"/> ich informácií. V odôvodnení 46 tejto smernice sa uvádza len to, že členské štáty môžu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0428" REF.END="QE0428"/>ustanoviť špecifické požiadavky, ktoré musia byť splnené ešte pred odstránením informácií alebo pred znemožnením prístupu k nim<QUOT.END REF.START="QS0428" CODE="201C" ID="QE0428"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0190"><NO.P>190.</NO.P><TXT>Z týchto dôvodov, ako tvrdí vnútroštátny súd, porušujúcu povahu informácie možno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0429" REF.END="QE0429"/>zrejmú<QUOT.END REF.START="QS0429" CODE="201C" ID="QE0429"/> v zmysle článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31 iba vtedy, keď dotknutý poskytovateľ služby prijal nahlásenie obsahujúce skutočnosti, ktoré by <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0430" REF.END="QE0430"/>obozretnému hospodárskemu subjektu<QUOT.END REF.START="QS0430" CODE="201C" ID="QE0430"/> nachádzajúcemu sa v jeho situácii umožnili konštatovať túto povahu ľahko a bez podrobného právneho a vecného preskúmania. V tomto nahlásení musí byť konkrétne označené chránené dielo, opísané vytýkané porušenie a poskytnuté dostatočne jasné dôkazy o právach, ktoré má poškodený podľa svojich tvrdení k danému dielu. Dodávam, že ak uplatnenie výnimky nie je <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> vylúčené, nahlásenie musí obsahovať primerané vysvetlenia dôvodov, pre ktoré by uplatnenie výnimky malo byť vylúčené. Iba takýto výklad môže podľa<?PAGE NO="48"?> môjho názoru zabrániť riziku, že sa sprostredkovatelia zmenia na rozhodcov v otázkach zákonnosti na internete, a riziku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0431" REF.END="QE0431"/>nadmerného odstraňovania<QUOT.END REF.START="QS0431" CODE="201C" ID="QE0431"/>, ktoré som spomenul v predchádzajúcich bodoch.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0185"><P>Pozri v tomto zmysle RIORDAN, J.: c. d., s. 406. Vo všeobecnosti platí, že otázka, či <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0432" REF.END="QE0432"/>skutočnosti a okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0432" CODE="201C" ID="QE0432"/> oznámené poskytovateľovi služieb boli dostatočné na to, aby si <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0433" REF.END="QE0433"/>bol vedomý<QUOT.END REF.START="QS0433" CODE="201C" ID="QE0433"/> nezákonnej informácie v zmysle článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31, závisí od všetkých okolností každej jednej veci, najmä od miery presnosti nahlásenia, komplexnosti analýzy potrebnej na pochopenie nezákonnosti tejto informácie a od zdrojov, ktoré má tento poskytovateľ k dispozícii. To isté platí aj v prípade otázky, či poskytovateľ konal <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0434" REF.END="QE0434"/>promptne<QUOT.END REF.START="QS0434" CODE="201C" ID="QE0434"/> v zmysle článku 14 ods. 1 písm. b) tejto smernice.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0191"><NO.P>191.</NO.P><TXT>Po tomto objasnení musím uviesť ešte dve záverečné spresnenia. Po prvé podľa môjho názoru existuje prípad, v ktorom sa poskytovateľ služieb nemôže skrývať za fakt, že skutočne <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0435" REF.END="QE0435"/>nevedel<QUOT.END REF.START="QS0435" CODE="201C" ID="QE0435"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0436" REF.END="QE0436"/>si nebol vedomý<QUOT.END REF.START="QS0436" CODE="201C" ID="QE0436"/> konkrétnych nezákonných informácií, za ktoré sa má vyvodiť jeho zodpovednosť, a v ktorom musí byť postačujúca všeobecná a abstraktná vedomosť o tom, že ukladá nezákonné informácie a že jeho služby sa využívajú na nezákonnú činnosť. Ide o prípad, keď tento poskytovateľ <HT TYPE="ITALIC">vedome uľahčuje</HT> používateľom svojej služby nezákonné konanie. Ak objektívne skutočnosti preukazujú neexistenciu dobrej viery uvedeného poskytovateľa,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0186"><P>V tejto otázke odkazujem čitateľa na body 120 až 131 vyššie.</P></NOTE> tento poskytovateľ podľa môjho názoru stráca nárok na uplatnenie výnimky zo zodpovednosti stanovenej v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0187"><P>Podľa môjho názoru je totiž nepredstaviteľné, aby sa napríklad administrátori platformy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0437" REF.END="QE0437"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0437" CODE="201C" ID="QE0437"/> mohli odvolávať na článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 s cieľom vyhnúť sa svojej sekundárnej zodpovednosti, ktorú majú podľa vnútroštátneho práva za informácie ukladané na tejto platforme. Ako tvrdí francúzska vláda, toto ustanovenie má chrániť poskytovateľov služieb, ktorí všeobecne konajú v dobrej viere, a nie poskytovateľov, ktorých samotným úmyslom je uľahčiť porušovanie autorského práva.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0192"><NO.P>192.</NO.P><TXT>Po druhé pán Peterson a Elsevier tvrdia, že ak poskytovateľ služby prijal dostatočne presné a podložené nahlásenie týkajúce sa nezákonnej informácie, článok 14 ods. 1 písm. b) smernice 2000/31 vyžaduje, aby tento poskytovateľ nielen odstránil danú informáciu alebo zamedzil prístup k nej, ale tiež aby prijal potrebné opatrenia na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0438" REF.END="QE0438"/>zablokovanie<QUOT.END REF.START="QS0438" CODE="201C" ID="QE0438"/> tejto informácie, teda aby zabránil jej <HT TYPE="ITALIC">opätovnému sprístupneniu na internete</HT>. Inými slovami, za predpokladu, že by poskytovateľ služieb prijal takéto nahlásenie, považoval by sa za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0439" REF.END="QE0439"/>vedomého si<QUOT.END REF.START="QS0439" CODE="201C" ID="QE0439"/> nielen informácie, ktorá sa aktuálne nachádza na jeho serveroch, ale aj všetkých prípadných budúcich sprístupnení tej istej informácie, a to bez toho, aby sa v prípade každého takéhoto sprístupnenia vyžadovalo nové nahlásenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0193"><NO.P>193.</NO.P><TXT>Nositelia práv v tejto súvislosti často tvrdia, že informácie, ktoré boli predmetom nahlásenia a boli poskytovateľom služieb odstránené, sú krátko nato opätovne sprístupnené na internete. V dôsledku toho sú nútení neustále monitorovať všetky internetové stránky, na ktoré môžu byť ich diela ukladané, a zvyšovať počet nahlásení. Riešením, ktoré títo nositelia práv navrhujú na vyriešenie tohto problému, je vykladať článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 v tom zmysle, že je základom systému nielen <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0440" REF.END="QE0440"/>nahlasovania a odstraňovania<QUOT.END REF.START="QS0440" CODE="201C" ID="QE0440"/> (<HT TYPE="ITALIC">notice and</HT> take <HT TYPE="ITALIC">down</HT>), ale aj <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0441" REF.END="QE0441"/>nahlasovania a blokovania<QUOT.END REF.START="QS0441" CODE="201C" ID="QE0441"/> (<HT TYPE="ITALIC">notice and</HT> stay <HT TYPE="ITALIC">down</HT>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0194"><NO.P>194.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru by zahrnutie povinnosti <HT TYPE="ITALIC">stay down</HT> do článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 významným spôsobom zmenilo pôsobnosť tohto ustanovenia. Odstránenie informácie vyžaduje, aby poskytovateľ služieb reagoval (s náležitou starostlivosťou) na nahlásenie. Zablokovanie informácie naopak vyžaduje, aby zaviedol technológiu filtrovania informácií, ktoré ukladá. V tomto rámci nejde len o zabránenie opakovanému online sprístupneniu daného počítačového súboru, ale aj akéhokoľvek súboru <HT TYPE="ITALIC">s porovnateľným obsahom</HT>. Bez ohľadu na skutočnosť, že niektorí poskytovatelia, zrejme aj vrátane YouTube, disponujú technológiami umožňujúcimi takýto <HT TYPE="ITALIC">stay down</HT> a dobrovoľne ich využívajú, je podľa môjho názoru chúlostivé<?PAGE NO="49"?> zahrnúť prostredníctvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0442" REF.END="QE0442"/>dynamického<QUOT.END REF.START="QS0442" CODE="201C" ID="QE0442"/> výkladu takúto povinnosť do tohto ustanovenia a uložiť ju tak akémukoľvek poskytovateľovi služieb, vrátane tých, ktorí nemajú potrebné zdroje na implementáciu takejto technológie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0188"><P>Povinnosť <HT TYPE="ITALIC">stay down</HT> je naopak uvedená v článku 17 ods. 4 smernice 2019/790. Podotýkam však, že normotvorca stanovil výnimku pre <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0443" REF.END="QE0443"/>malých<QUOT.END REF.START="QS0443" CODE="201C" ID="QE0443"/> poskytovateľov služieb, ktorí nemajú potrebnú technológiu alebo zdroje na splnenie takejto povinnosti.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0195"><NO.P>195.</NO.P><TXT>Naopak, domnievam sa, že za okolností, ktoré spresním v rámci svojej analýzy štvrtých otázok, je v rámci súdneho príkazu podľa článku 8 ods. 3 smernice 2001/29 možné uložiť povinnosť <HT TYPE="ITALIC">stay down</HT> niektorým poskytovateľom služieb, a to najmä v závislosti od ich schopností.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0196"><NO.P>196.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na tretie otázky tak, že článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady v ňom uvedené, t. j. predpoklad, že poskytovateľ služieb <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0444" REF.END="QE0444"/>vie o nezákonnej činnosti alebo informáciách<QUOT.END REF.START="QS0444" CODE="201C" ID="QE0444"/>, a predpoklad, že takýto poskytovateľ si je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0445" REF.END="QE0445"/>vedomý skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo informácie<QUOT.END REF.START="QS0445" CODE="201C" ID="QE0445"/>, v zásade odkazujú na konkrétne nezákonné informácie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">D.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O podmienkach podania návrhu na vydanie súdneho príkazu proti sprostredkovateľovi podľa článku 8 ods. 3 smernice 2001/29 (štvrté otázky)</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0197"><NO.P>197.</NO.P><TXT>V prípade, keby Súdny dvor rozhodol, že prevádzkovatelia platforiem, ako sú YouTube a Cyando, sa môžu odvolávať na článok 14 smernice 2000/31, boli by zbavení akejkoľvek zodpovednosti, ktorá môže vyplývať zo súborov, ktoré ukladajú na žiadosť používateľov ich platforiem, pokiaľ spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0198"><NO.P>198.</NO.P><TXT>Ako sa však spresňuje v jeho odseku 3, uvedený článok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0446" REF.END="QE0446"/>nemá vplyv na možnosť súdu alebo správneho orgánu požiadať poskytovateľa služieb, v súlade s právnymi systémami členských štátov, aby ukončil alebo predchádzal porušovaniu predpisov<QUOT.END REF.START="QS0446" CODE="201C" ID="QE0446"/>. Inými slovami, tento istý článok nebráni tomu, aby bol proti poskytovateľovi služieb vydaný najmä <HT TYPE="ITALIC">súdny príkaz</HT>, a to aj v prípade, ak spĺňa tieto podmienky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0189"><P>Pozri tiež odôvodnenie 45 smernice 2000/31.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0199"><NO.P>199.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti článok 8 ods. 3 smernice 2001/29 ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0447" REF.END="QE0447"/>nositelia práv mali možnosť žiadať o súdny zákaz proti sprostredkovateľom, ktorých služby využívajú tretie strany na porušovanie autorského práva alebo s ním súvisiaceho práva<QUOT.END REF.START="QS0447" CODE="201C" ID="QE0447"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0190"><P>Táto povinnosť je uvedená aj v článku 11 tretej vete smernice 2004/48, ktorá sa uplatňuje na porušenia rôznych práv duševného vlastníctva, vrátane autorského práva (pozri článok 2 ods. 1 tejto smernice). Týmto ustanovením však, ako sa v ňom spresňuje, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0448" REF.END="QE0448"/>nie je dotknutý<QUOT.END REF.START="QS0448" CODE="201C" ID="QE0448"/> článok 8 ods. 3 smernice 2001/29. V každom prípade, keďže článok 8 ods. 3 smernice 2001/29 a článok 11 tretia veta smernice 2004/48 majú prakticky rovnaké znenie a tieto smernice sledujú rovnaký cieľ vysokej úrovne ochrany duševného vlastníctva (pozri odôvodnenie 9 prvej smernice a odôvodnenie 10 druhej smernice), tieto ustanovenia sa podľa môjho názoru majú vykladať rovnako.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0200"><NO.P>200.</NO.P><TXT>Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) svojimi štvrtými otázkami žiada Súdny dvor, aby spresnil podmienky, ktoré musia nositelia práv spĺňať, aby mohli podať návrh na vydanie takéhoto príkazu v súlade s článkom 8 ods. 3 smernice 2001/29.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0201"><NO.P>201.</NO.P><TXT>Tento súd sa konkrétnejšie pýta na zlučiteľnosť svojej judikatúry s právom Únie. Podľa tejto judikatúry sa uvedený článok 8 ods. 3 vykonáva v nemeckom práve prostredníctvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0449" REF.END="QE0449"/>zodpovednosti narušiteľa<QUOT.END REF.START="QS0449" CODE="201C" ID="QE0449"/> (<HT TYPE="ITALIC">Störerhaftung</HT>), čo je forma nepriamej zodpovednosti, ktorá bola zavedená už dávno. Tento inštitút upravuje, že kto v prípade porušenia absolútneho práva, akým<?PAGE NO="50"?> je právo duševného vlastníctva, akýmkoľvek spôsobom, úmyselne a s primeranou príčinnou súvislosťou prispeje k porušeniu práva bez toho, aby bol jeho porušovateľom alebo spoluporušovateľom, môže byť trestne stíhaný ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0450" REF.END="QE0450"/>narušiteľ<QUOT.END REF.START="QS0450" CODE="201C" ID="QE0450"/> (<HT TYPE="ITALIC">Störer</HT>). V tomto kontexte môže byť postačujúce, že predmetná osoba podporuje alebo využíva správanie tretej osoby, ktorá sa dopúšťa tohto porušenia a koná na vlastnú zodpovednosť, ak táto osoba mala z právneho a vecného hľadiska možnosť zabrániť danému porušeniu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0191"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0451" REF.END="QE0451"/>Zodpovednosť narušiteľa<QUOT.END REF.START="QS0451" CODE="201C" ID="QE0451"/> zakladá možnosť vydať súdny príkaz. Na rozdiel od primárnej zodpovednosti porušovateľa a zodpovednosti spoluporušovateľa, ktoré sú upravené v § 830 BGB, nie je teda základom pre priznanie náhrady škody.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0202"><NO.P>202.</NO.P><TXT>Ako vysvetlil vnútroštátny súd, aby sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0452" REF.END="QE0452"/>zodpovednosť narušiteľa<QUOT.END REF.START="QS0452" CODE="201C" ID="QE0452"/> neprimeraným spôsobom nerozšírila na osoby, ktoré nie sú porušovateľmi ani spoluporušovateľmi, táto zodpovednosť <HT TYPE="ITALIC">predpokladá porušenie povinností konať</HT>. Rozsah týchto povinností závisí od toho, či je vzhľadom na okolnosti možné od <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0453" REF.END="QE0453"/>narušiteľa<QUOT.END REF.START="QS0453" CODE="201C" ID="QE0453"/> odôvodnene očakávať, a prípadne do akej miery, že má kontrolu alebo dohľad nad tretími osobami, aby zabránil takýmto porušeniam. To sa musí v každom jednom prípade určiť s prihliadnutím na funkciu a úlohy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0454" REF.END="QE0454"/>narušiteľa<QUOT.END REF.START="QS0454" CODE="201C" ID="QE0454"/>, ako aj na osobnú zodpovednosť subjektov, ktoré sa dopúšťajú týchto porušení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0203"><NO.P>203.</NO.P><TXT>V tomto kontexte sprostredkovateľa, ktorý ukladá informácie poskytnuté používateľmi svojej služby, možno trestne stíhať ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0455" REF.END="QE0455"/>narušiteľa<QUOT.END REF.START="QS0455" CODE="201C" ID="QE0455"/> a vydať proti nemu súdny príkaz na zdržanie sa konania na tomto základe, ak jednak prijal dostatočne presné a podložené nahlásenie týkajúce sa konkrétnej nezákonnej informácie a jednak došlo k <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0456" REF.END="QE0456"/>opakovanému porušovaniu<QUOT.END REF.START="QS0456" CODE="201C" ID="QE0456"/> z dôvodu, že tento poskytovateľ služby buď nekonal nekonal bezprostredne s cieľom odstrániť dotknutú informáciu alebo znemožniť k nej prístup.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0192"><P>Pozri najmä Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), rozsudky z <DATE ISO="20120726">26. júla 2012</DATE>, I ZR 18/11, GRUR 2013, 370 – Alone in the Dark, ako aj z <DATE ISO="20150319">19. marca 2015</DATE>, I ZR 94/13, GRUR 2015 1129 – Hotelbewertungsportal. V súlade s judikatúrou tohto súdu prevádzkovatelia, ako sú YouTube a Cyando, vo všeobecnosti nie sú priamo zodpovední za porušenia autorského práva spáchané prostredníctvom ich platforiem, a to v rozsahu, v akom neuskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0457" REF.END="QE0457"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0457" CODE="201C" ID="QE0457"/> diel nahraných na tieto platformy. Títo prevádzkovatelia v zásade nie sú zodpovední ani ako spoluporušovatelia týchto práv v zmysle § 830 BGB, keďže odsúdenie na tomto základe zahŕňa preukázanie úmyslu a vedomosti o konkrétnom porušení (pozri moju analýzu piatych a šiestych prejudiciálnych otázok). Vnútroštátny súd teda upravuje správanie takýchto prevádzkovateľov najmä v rámci súdnych príkazov založených na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0458" REF.END="QE0458"/>zodpovednosti narušiteľa<QUOT.END REF.START="QS0458" CODE="201C" ID="QE0458"/>. Vo veciach samých tak odvolacie súdy odsúdili spoločnosti YouTube a Cyando ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0459" REF.END="QE0459"/>narušiteľov<QUOT.END REF.START="QS0459" CODE="201C" ID="QE0459"/> za to, že si nesplnili svoje povinnosti konať.</P></NOTE> V dôsledku toho nositelia práv nemôžu podať návrh na vydanie súdneho príkazu proti sprostredkovateľovi vo chvíli, keď sa používateľ jeho služieb dopustil porušenia ich práv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0204"><NO.P>204.</NO.P><TXT>V podstate je potrebné určiť, či článok 8 ods. 3 smernice 2001/29 bráni tomu, aby bola možnosť nositeľov práv podať návrh na vydanie súdneho príkazu proti sprostredkovateľovi podmienená požiadavkou takéhoto opakovaného porušovania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0205"><NO.P>205.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa domnieva, že nie. Google, Cyando, ako aj nemecká a fínska vláda majú rovnaký názor. Pokiaľ ide o mňa, prikláňam sa k názoru, rovnako ako pán Peterson, Elsevier, francúzska vláda a Komisia, že článok 8 ods. 3 smernice 2001/29 v skutočnosti bráni tejto požiadavke.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0206"><NO.P>206.</NO.P><TXT>V prvom rade pripomínam, že uvedený článok 8 ods. 3 priznáva nositeľom práv právo podať návrh na vydanie súdneho príkazu proti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0460" REF.END="QE0460"/>sprostredkovateľom<QUOT.END REF.START="QS0460" CODE="201C" ID="QE0460"/>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0461" REF.END="QE0461"/>ktorých služby využívajú tretie strany<QUOT.END REF.START="QS0461" CODE="201C" ID="QE0461"/> na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0462" REF.END="QE0462"/>porušovanie autorského práva alebo s ním súvisiaceho práva<QUOT.END REF.START="QS0462" CODE="201C" ID="QE0462"/>. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0463" REF.END="QE0463"/>sprostredkovateľom<QUOT.END REF.START="QS0463" CODE="201C" ID="QE0463"/> v zmysle tohto ustanovenia každý poskytovateľ poskytujúci službu, ktorá môže byť použitá inými osobami na porušovanie takéhoto práva duševného vlastníctva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0193"><P>Pozri analogicky rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160707">7. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Tommy Hilfiger Licensing a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑494/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:528">EU:C:2016:528</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> To je nepochybne prípad spoločností YouTube a Cyando. Ich služby <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0464" REF.END="QE0464"/>využívajú tretie strany<QUOT.END REF.START="QS0464" CODE="201C" ID="QE0464"/> na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0465" REF.END="QE0465"/>porušovanie autorského práva alebo s ním súvisiaceho práva<QUOT.END REF.START="QS0465" CODE="201C" ID="QE0465"/> vždy, keď jeden z ich používateľov nezákonne zverejní chránené dielo online na ich platformách.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="51"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0207"><NO.P>207.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Ďalej</HT>, hoci odôvodnenie 59 smernice 2001/29 uvádza, že podmienky a spôsoby uskutočnenia súdnych príkazov v zásade vyplývajú z vnútroštátneho práva členských štátov, znamená to len to, že členské štáty disponujú v tejto súvislosti voľnou úvahou. Tieto podmienky a postupy musia byť v každom prípade upravené tak, aby sa dosiahol cieľ sledovaný v článku 8 ods. 3 tejto smernice.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0194"><P>Pozri rozsudok L’Oréal/eBay, bod 136.</P></NOTE> Táto voľná úvaha preto nemôže umožniť týmto štátom meniť rozsah, a teda ani podstatu práva, ktoré toto ustanovenie priznáva nositeľom práv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0208"><NO.P>208.</NO.P><TXT>V tomto kontexte podotýkam, že možnosť nositeľov práv dosiahnuť vydanie súdneho príkazu proti sprostredkovateľovi v súlade s podmienkami <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0466" REF.END="QE0466"/>zodpovednosti narušiteľa<QUOT.END REF.START="QS0466" CODE="201C" ID="QE0466"/> závisí od správania sprostredkovateľa. Ako som uviedol, súdny príkaz vydaný na základe tohto inštitútu je súdnym príkazom na <HT TYPE="ITALIC">zdržanie sa konania</HT>. Znamená, že tento sprostredkovateľ porušil určité povinnosti konať,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0195"><P>V súlade s judikatúrou Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) povinnosti konať, ktoré majú konkrétne poskytovatelia služieb vykonávajúci činnosť spočívajúcu najmä v ukladaní súborov poskytovaných tretími stranami, odzrkadľujú podmienku stanovenú v článku 14 ods. 1 písm. b) smernice 2000/31. V mojom ponímaní však tieto podmienky idú nad rámec tohto ustanovenia: tento súd vyžaduje, aby poskytovateľ nielen odstránil nahlásenú informáciu, ale aj zablokoval túto informáciu v súlade s logikou <HT TYPE="ITALIC">stay down</HT>.</P></NOTE> a umožňuje dosiahnuť ich nútený výkon súdnou cestou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0209"><NO.P>209.</NO.P><TXT>Článok 8 ods. 3 smernice 2001/29 však vychádza z odlišnej logiky. Na rozdiel od súdnych príkazov proti subjektom, ktoré porušujú právo, upravených v odseku 2 tohto článku, súdne príkazy proti sprostredkovateľom upravené v odseku 3 tohto článku <HT TYPE="ITALIC">nesmerujú (len) k ukončeniu určitého protiprávneho konania</HT> z ich strany. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na sprostredkovateľov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0467" REF.END="QE0467"/>nevinných<QUOT.END REF.START="QS0467" CODE="201C" ID="QE0467"/> v tom zmysle, že vo všeobecnosti si plnia všetky povinnosti, ktoré im ukladá zákon. Umožňuje nositeľom práv, aby od nich požadovali väčšiu zaangažovanosť v boji proti porušeniam autorských práv zo strany používateľov ich služieb, a to z dôvodu, že vo všeobecnosti sú v najvýhodnejšej pozícii na to, aby takéto porušovania ukončili. Z tohto pohľadu môže uvedené ustanovenie ukladať týmto sprostredkovateľom <HT TYPE="ITALIC">nové povinnosti</HT> prostredníctvom súdnych príkazov. Stručne povedané, ide o formu nútenej spolupráce.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0196"><P>Pozri odôvodnenie 59 smernice 2001/29, ako aj HUSOVEC: c. d., s. XV, XVI, 8 a 10 – 13. Podľa môjho názoru skutočnosť, že sprostredkovatelia majú do istej miery finančný prospech z nezákonného používania svojich služieb, tiež odôvodňuje, aby podliehali takýmto súdnym príkazom.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0210"><NO.P>210.</NO.P><TXT>Tento rozdiel v logike nemusí byť sám osebe problematický. Ako som uviedol, rozhodujúci je len výsledok, ktorý členské štáty dosiahnu, nie spôsoby, akými vykonávajú článok 8 ods. 3 smernice 2001/29. V absolútnom ponímaní je jedinou rozhodujúcou skutočnosťou v tejto súvislosti možnosť nositeľov práv dosiahnuť vydanie súdneho príkazu, ktorým sa sprostredkovateľom prikazuje konať takým spôsobom, aby chránili ich záujmy. Nie je dôležité, či je tento súdny príkaz z teoretického hľadiska prezentovaný ako opatrenie, ktoré sankcionuje už existujúce povinnosti konať, alebo ako opatrenie, ktoré ukladá nové povinnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0211"><NO.P>211.</NO.P><TXT>Podmienenie vydania takéhoto súdneho príkazu porušením už existujúcich povinností konať zo strany sprostredkovateľa má však za následok <HT TYPE="ITALIC">odklad, a tým obmedzenie</HT> práva, ktoré článok 8 ods. 3 smernice 2001/29 priznáva nositeľom práv.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0197"><P>Pozri v tomto zmysle NORDEMANN, J. B.: Liability for Copyright Infringements on the Internet: Host Providers (Content Providers) – The German Approach. In: <HT TYPE="ITALIC">Journal of Intellectual Property, Information Technology and Electronic Commerce Law</HT>. Vol. 2, č. 1, 2011, s. 40.</P></NOTE> Ako tvrdí pán Peterson, v praxi môžu nositelia práv podať návrh na vydanie súdneho príkazu proti sprostredkovateľovi iba v prípade, ak došlo k sprístupneniu prvej nezákonnej informácie a jej riadnemu nahláseniu sprostredkovateľovi (nahlásenie, ktoré vedie k vzniku povinností konať) a navyše k opakovaniu porušenia (čo jednoznačne charakterizuje nesplnenie povinností sprostredkovateľa).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="52"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0212"><NO.P>212.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru však nositeľ práv musí mať možnosť podať návrh na vydanie takéhoto súdneho príkazu od chvíle, keď sa preukáže, že tretie strany porušujú jeho práva prostredníctvom služby poskytovanej sprostredkovateľom, bez toho, aby musel čakať na opakovanie porušenia a preukázať protiprávne konanie sprostredkovateľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0198"><P>Pozri v tomto zmysle oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z <DATE ISO="20171129">29. novembra 2017</DATE>, Usmernenie k niektorým aspektom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva [COM(2017) 708 final], s. 19: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0468" REF.END="QE0468"/>príslušné súdne orgány nemôžu vydanie súdneho príkazu podmieniť tým, že navrhovatelia preukážu zodpovednosť, hoci nepriamu, sprostredkovateľa za (údajné) porušenie<QUOT.END REF.START="QS0468" CODE="201C" ID="QE0468"/>.</P></NOTE> Zdôrazňujem, že článok 8 ods. 3 smernice 2001/29 podľa môjho názoru nebráni pravidlám <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0469" REF.END="QE0469"/>zodpovednosti narušiteľa<QUOT.END REF.START="QS0469" CODE="201C" ID="QE0469"/> ako takým. Bráni skôr tomu, aby nemecké právo neposkytovalo nositeľom práv iný právny základ, ktorý by im umožnil podať návrh na vydanie súdneho príkazu za týchto podmienok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0213"><NO.P>213.</NO.P><TXT>Tento výklad nie je z môjho pohľadu spochybnený tvrdením, ktoré predložil vnútroštátny súd a ktoré zopakovali Google, Cyando a fínska vláda, podľa ktorého by priznanie možnosti nositeľom práv podať návrh na vydanie súdneho príkazu proti sprostredkovateľovi v súlade s článkom 8 ods. 3 smernice 2001/29 ešte pred opakovaním porušenia znamenalo uložiť sprostredkovateľovi všeobecnú povinnosť monitorovania a aktívneho zisťovania, ktorá je v rozpore s článkom 15 ods. 1 smernice 2000/31. Podľa ich názoru by uznanie takejto možnosti znamenalo, že sprostredkovateľ by musel odstrániť dotknutú informáciu a zablokovať jej opätovné sprístupnenie online ešte pred prijatím dostatočne presného a podloženého nahlásenia, čo by znamenalo, že vo všeobecnosti monitoruje svoje servery a aktívne zisťuje nezákonné informácie, ktoré by sa na nich mohli nachádzať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0214"><NO.P>214.</NO.P><TXT>Takýto dôsledok však z mnou navrhovaného výkladu nevyplýva. Možnosť nositeľov práv podať v danom prípade návrh na vydanie súdneho príkazu proti sprostredkovateľovi neznamená, že by sprostredkovateľ bol nutne povinný konať určitým spôsobom ešte <HT TYPE="ITALIC">pred</HT> vydaním tohto súdneho príkazu. Opakujem, že súdne príkazy uvedené v článku 8 ods. 3 smernice 2001/29 v zásade nemajú sankcionovať sprostredkovateľov za neplnenie už existujúcich povinností náležitej starostlivosti, ale uložiť im nové povinnosti platné do budúcna.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0215"><NO.P>215.</NO.P><TXT>Napokon si plne uvedomujem, že ako uviedol vnútroštátny súd, cieľom podmienky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0470" REF.END="QE0470"/>zodpovednosti narušiteľa<QUOT.END REF.START="QS0470" CODE="201C" ID="QE0470"/>, ktorá sa týka porušenia povinností sprostredkovateľa konať, je obmedziť okruh osôb, proti ktorým je možné vydať súdny príkaz. Mnou navrhovaný výklad však neznamená, že nositelia práv musia mať možnosť podať návrh na vydanie akéhokoľvek súdneho príkazu proti akémukoľvek sprostredkovateľovi. Domnievam sa, že vnútroštátne súdy musia pri určovaní rozsahu povinností, ktoré možno odôvodnene uložiť danému poskytovateľovi služieb, uplatňovať zásadu proporcionality, a to najmä s prihliadnutím na jeho situáciu vzhľadom na predmetné porušenia autorského práva. Poskytovateľ služby môže mať v niektorých prípadoch príliš ďaleko od týchto porušení, aby bolo primerané požadovať jeho spoluprácu. V každom prípade táto otázka v prejednávaných veciach nevzniká. Prevádzkovatelia, ako sú YouTube a Cyando, majú totiž blízko k porušeniam, ktorých sa dopúšťajú používatelia ich platforiem, keďže ukladajú príslušné súbory na svojich serveroch.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0216"><NO.P>216.</NO.P><TXT>Účastníci konania vo veciach samých vzniesli pred Súdnym dvorom aj otázku rozsahu súdnych príkazov, ktoré možno vydať proti sprostredkovateľom – keďže nositelia práv sa domnievajú, že judikatúra Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) nejde v tejto súvislosti dostatočne ďaleko, zatiaľ čo prevádzkovatelia platforiem sa naopak domnievajú, že táto judikatúra presahuje rámec toho, čo umožňuje právo Únie. Keďže vnútroštátny súd nepoložil túto otázku Súdnemu dvoru, avšak úzko súvisí s problémami všeobecne nastolenými v prejednávaných veciach, uvediem k nej niekoľko stručných pripomienok.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="53"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0217"><NO.P>217.</NO.P><TXT>Súdny dvor už objasnil, že súdnym príkazom vydaným v súlade s článkom 8 ods. 3 smernice 2001/29 možno sprostredkovateľovi nariadiť, aby prijal opatrenia, ktoré prispievajú nielen k <HT TYPE="ITALIC">ukončeniu</HT> porušovania autorských práv používateľmi jeho služby, ale tiež k <HT TYPE="ITALIC">zabráneniu</HT> novým porušeniam takejto povahy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0199"><P>Pozri analogicky rozsudok L’Oréal/eBay, bod 131.</P></NOTE> Opatrenia, ktoré mu možno uložiť v rámci takéhoto súdneho príkazu, musia byť účinné, primerané a odstrašujúce, musia zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi rôznymi dotknutými právami a záujmami a nesmú vytvárať prekážky zákonného používania služby.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0200"><P>Pozri článok 3 smernice 2004/48 a analogicky rozsudok L’Oréal/eBay, body 140 až 144. Pripomínam, že táto smernica sa uplatňuje aj v oblasti autorských práv. V rámci súdneho príkazu vydaného v súlade s článkom 8 ods. 3 smernice 2001/29 musia byť teda splnené požiadavky stanovené v jej všeobecných ustanoveniach.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0218"><NO.P>218.</NO.P><TXT>Tieto opatrenia musia okrem toho dodržiavať obmedzenia stanovené v článku 15 ods. 1 smernice 2000/31.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0201"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>SABAM</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V prejednávaných veciach ide najmä o otázku, či súdny príkaz môže ukladať prevádzkovateľovi povinnosť zisťovať a blokovať nezákonné sprístupňovanie chránených diel na jeho platforme a v akom rozsahu. Ako som už uviedol,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0202"><P>Pozri bod 194 vyššie.</P></NOTE> vo všeobecnosti to bude od poskytovateľa vyžadovať, aby použil technológiu filtrovania informácií, ktoré ukladá. Ide teda o to, či sa má takýto súdny príkaz nutne považovať za opatrenie zahŕňajúce všeobecné povinnosti monitorovania a aktívneho zisťovania, ktoré toto ustanovenie zakazuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0219"><NO.P>219.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti poznamenávam, že na jednej strane Súdny dvor v rozsudku SABAM<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0203"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> rozhodol, že článok 15 ods. 1 smernice 2000/31 bráni tomu, aby bol prevádzkovateľ platformy sociálnej siete povinný zaviesť systém filtrovania informácií ukladaných na žiadosť používateľov jeho služby, ktorý sa bude uplatňovať bez rozdielu na všetkých jeho používateľov, preventívne, výlučne na jeho náklady a bez časového obmedzenia a ktorý bude schopný identifikovať súbory obsahujúce diela, ku ktorý má navrhovateľ práva duševného vlastníctva, s cieľom zablokovať sprístupnenie uvedených diel verejnosti. Súdny dvor sa tiež zameral na skutočnosť, že takéto opatrenie by od tohto prevádzkovateľa vyžadovalo, aby monitoroval všetky uložené informácie alebo ich významnú časť, týkalo by sa každého budúceho porušenia a predpokladalo by povinnosť chrániť nielen existujúce diela, ale aj budúce diela, ktoré v čase zavedenia uvedeného systému ešte neboli vytvorené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0220"><NO.P>220.</NO.P><TXT>Na druhej strane Súdny dvor v rozsudku Glawischnig‑Piesczek<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0204"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE> (<NO.CASE>C‑18/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:821">EU:C:2019:821</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, ktorý sa týka oblasti zásahov do cti osôb, rozhodol, že súdny príkaz môže uložiť sprostredkovateľovi povinnosť zistiť a zablokovať <HT TYPE="ITALIC">konkrétnu informáciu</HT>, ktorej obsah analyzoval a posúdil súd, ktorý ju po svojom posúdení vyhlásil za nezákonnú. Súd tak môže od poskytovateľa požadovať, aby zablokoval prístup k <HT TYPE="ITALIC">informáciám</HT> <HT TYPE="ITALIC">totožným</HT> s touto informáciou, a to bez ohľadu na používateľa, ktorý požiadal o ich uloženie. Súdny príkaz sa dokonca môže rozšíriť aj na <HT TYPE="ITALIC">porovnateľné informácie</HT>, pokiaľ obsahujú konkrétne informácie riadne identifikované príkazom a pokiaľ poskytovateľ služby nie je povinný samostatne posúdiť ich hanlivú povahu, ale naopak môže <HT TYPE="ITALIC">využiť automatizované technické prostriedky a vyhľadávače</HT>. Podľa názoru Súdneho dvora z takéhoto súdneho príkazu vyplývajú výlučne <HT TYPE="ITALIC">špecifické</HT> povinnosti monitorovania a aktívneho zisťovania, ktoré sú v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2000/31.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0205"><P>Pozri odôvodnenie 47 smernice 2000/31.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="54"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0221"><NO.P>221.</NO.P><TXT>Z týchto rozsudkov vyplýva, že podľa názoru Súdneho dvora článok 15 ods. 1 smernice 2000/31 nebráni každej povinnosti zisťovania a blokovania. Hoci toto ustanovenie zakazuje uložiť poskytovateľovi služby prostredníctvom súdneho príkazu povinnosť všeobecného filtrovania informácií, ktoré ukladá, <HT TYPE="ITALIC">na účely vyhľadávania akéhokoľvek porušenia</HT>,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0206"><P>Pozri tiež rozsudok L’Oréal/eBay, bod 139.</P></NOTE> <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> nebráni tomu, aby bol tento poskytovateľ povinný pristúpiť k zablokovaniu v súvislosti s <HT TYPE="ITALIC">konkrétnym súborom</HT>, ktorý používa chránené dielo a o ktorom súd rozhodol, že je nezákonný. Podľa toho, ako chápem judikatúru Súdneho dvora, uvedené ustanovenie v tomto kontexte nebráni tomu, aby bol poskytovateľ služby povinný zisťovať a blokovať nielen <HT TYPE="ITALIC">identické</HT> kópie tohto súboru, ale aj iné <HT TYPE="ITALIC">porovnateľné</HT> súbory, teda podľa môjho názoru tie súbory, ktoré rovnako používajú predmetné dielo. Toto ustanovenie teda v tomto rozsahu nebráni tomu, aby bola sprostredkovateľovi uložená povinnosť <HT TYPE="ITALIC">stay down</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0222"><NO.P>222.</NO.P><TXT>Pripomínam však, že opatrenia prijaté proti sprostredkovateľovi v rámci súdneho príkazu musia byť primerané. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť zdroje tohto sprostredkovateľa. Predovšetkým, hoci sa zablokovanie totožnej kópie súboru, ktorý je súdom vyhodnotený ako nezákonný, zdá byť relatívne jednoduché,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0207"><P>V tejto súvislosti uvádzam, že kópie toho istého súboru možno identifikovať vďaka filtrom MD5 (alebo <HT TYPE="ITALIC">hash filtrom</HT>), ktoré sa zdajú byť bežné.</P></NOTE> zistenie ďalších súborov, ktoré rovnako používajú predmetné dielo, je oveľa zložitejšie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0208"><P>Napríklad pokiaľ ide o filmové dielo, sú možné mnohé variácie z hľadiska formátu alebo kvality obrazu, dĺžky, atď.</P></NOTE> Hoci YouTube tvrdí, že to dokáže,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0209"><P>Podľa vysvetlení, ktoré poskytla Google, po vložení referenčného súboru k dielu do databázy Content ID tento softvér automaticky rozpozná (takmer) všetky súbory obsahujúce toto dielo pri ich nahraní online.</P></NOTE> každý poskytovateľ nemá k dispozícii potrebnú technológiu alebo zdroje na jej získanie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0210"><P>Podľa informácií, ktoré poskytla Google, do vývoja Content ID investovala viac než 100 miliónov dolárov (približne 88 miliónov eur).</P></NOTE> Pripomínam tiež, že opatrenia uložené prostredníctvom súdneho príkazu musia zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi rôznymi dotknutými právami a záujmami a nesmú vytvárať prekážky zákonného používania služby. Predovšetkým cieľom alebo účinkom blokovania nemôže byť podľa môjho názoru zabránenie používateľom platformy v sprístupňovaní zákonného obsahu a najmä v zákonnom používaní dotknutého diela.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0211"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>SABAM</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Súdny príkaz predovšetkým nesmie vytvárať prekážku možnosti používateľov platformy používať chránené diela, na ktoré sa vzťahujú výnimky a obmedzenia stanovené v článku 5 smernice 2001/29. Pokiaľ ide o platformu ako YouTube, ide najmä o to, aby mali používatelia možnosť zdieľať videá používajúce diela na účely kritiky, zhrnutia alebo paródie, a to za podmienok stanovených v odseku 3 písm. d) a k) tohto článku 5. Pokiaľ ide o Cyberlocker, ide najmä o to, aby používatelia neboli zbavení práva na rozmnožovanie na súkromné použitie, uvedené v článku 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice [pozri v tejto otázke návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>VCAST</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑265/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:649">EU:C:2017:649</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE> Je úlohou vnútroštátnych súdov, aby posúdili, čo je možné dôvodne očakávať od dotknutého poskytovateľa služieb.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0223"><NO.P>223.</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na štvrté otázky v tom zmysle, že článok 8 ods. 3 smernice 2001/29 bráni tomu, aby nositelia práv mohli podať návrh na vydanie súdneho zákazu proti poskytovateľovi, ktorého službu spočívajúcu v ukladaní informácií poskytnutých používateľom využívajú tretie strany na porušovanie autorského práva alebo s ním súvisiaceho práva, iba vtedy, ak po nahlásení presného porušenia došlo k opakovanému porušeniu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="55"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">E.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Subsidiárne – o pojme <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0471" REF.END="QE0471"/>porušovateľ<QUOT.END REF.START="QS0471" CODE="201C" ID="QE0471"/> v zmysle článku 13 smernice 2004/48 (piate a šieste otázky)</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0224"><NO.P>224.</NO.P><TXT>Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) sformuloval svoje <HT TYPE="ITALIC">piate a šieste otázky</HT> iba pre prípad, že by Súdny dvor odpovedal záporne tak na prvé, ako aj na druhé otázky. Vnútroštátny súd teda uvádza prípad, v ktorom by sa jednak na činnosť prevádzkovateľov, ako sú YouTube a Cyando, nevzťahoval pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0472" REF.END="QE0472"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0472" CODE="201C" ID="QE0472"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, a jednak by sa na týchto prevádzkovateľov nemohla vzťahovať výnimka zo zodpovednosti, ktorá môže vyplývať z informácií, ktoré ukladajú na žiadosť používateľov svojich platforiem, stanovená v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0212"><P>Pripomínam, že podľa môjho názoru sa článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 a článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 majú vykladať koherentne. Osobitne <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0473" REF.END="QE0473"/>nezastupiteľná úloha<QUOT.END REF.START="QS0473" CODE="201C" ID="QE0473"/> v zmysle judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa prvého ustanovenia musí v súvislosti so sprostredkovateľmi, ktorí ukladajú informácie poskytované používateľmi ich služieb, prakticky zodpovedať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0474" REF.END="QE0474"/>aktívnej úlohe<QUOT.END REF.START="QS0474" CODE="201C" ID="QE0474"/> uvádzanej v jeho judikatúre týkajúcej sa druhého ustanovenia. Na piate a šieste prejudiciálne otázky teda odpoviem len stručne a subsidiárne.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0225"><NO.P>225.</NO.P><TXT>Tento súd sa svojimi <HT TYPE="ITALIC">piatymi otázkami</HT> pýta, či sa uvedení prevádzkovatelia majú v tomto prípade považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0475" REF.END="QE0475"/>porušovateľov<QUOT.END REF.START="QS0475" CODE="201C" ID="QE0475"/> v zmysle najmä článku 13 ods. 1 smernice 2004/48 z dôvodu, že zohrávali <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0476" REF.END="QE0476"/>aktívnu úlohu<QUOT.END REF.START="QS0476" CODE="201C" ID="QE0476"/>, pokiaľ ide o súbory obsahujúce chránené diela, ktoré boli nezákonne nahrané používateľmi ich platforiem.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0226"><NO.P>226.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede sa vnútroštátny súd svojimi <HT TYPE="ITALIC">šiestymi otázkami</HT> pýta na zlučiteľnosť pravidiel v oblasti účasti na porušení, upravených v § 830 BGB, s uvedeným článkom 13 ods. 1 Uvedené vnútroštátne ustanovenie, ktoré stanovuje formu sekundárnej zodpovednosti, umožňuje subjektu poškodenému v dôsledku porušenia – na rozdiel od <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0477" REF.END="QE0477"/>zodpovednosti narušiteľa<QUOT.END REF.START="QS0477" CODE="201C" ID="QE0477"/> – získať náhradu škody od osoby, ktorá má spoluúčasť na tomto porušení. Za takú osobu sa považuje ten, kto vedome podnecoval tretiu osobu k úmyselnému spáchaniu porušenia alebo jej napomáhal pri jeho spáchaní. Zodpovednosť spoluporušovateľa však predpokladá okrem objektívnej účasti na konkrétnom porušení aspoň čiastočný úmysel v súvislosti s týmto porušením a musí sa vzťahovať na vedomosť o nezákonnosti. Sprostredkovateľ teda môže byť prakticky zodpovedný ako spoluporušovateľ iba za <HT TYPE="ITALIC">konkrétne porušenia</HT> autorských práv, ktorých sa dopustili používatelia jeho služby, o ktorých vie a ktoré vedome uľahčil. Vnútroštátny súd sa však pýta, či podľa toho istého článku 13 ods. 1 má byť na účely uloženia povinnosti sprostredkovateľovi zaplatiť nositeľom práv náhradu škody postačujúce, že tento sprostredkovateľ <HT TYPE="ITALIC">vo všeobecnej a abstraktnej rovine</HT> vie alebo si je vedomý skutočnosti, že jeho služba sa využíva na porušovanie autorských práv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0227"><NO.P>227.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru článok 13 ods. 1 smernice 2004/48 jednoducho nemá vôbec upravovať podmienky zodpovednosti sprostredkovateľov za porušenia autorských práv, ktorých sa dopustili používatelia ich služieb.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0228"><NO.P>228.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti pripomínam, že toto ustanovenie stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0478" REF.END="QE0478"/>príslušné súdne orgány na návrh poškodenej strany nariadi[a] porušovateľovi, ktorý sa zapojil do činnosti spojenej s porušovaním nevedome, alebo s dostatočným dôvodmi preto [vedome alebo s dostatočnými dôvodmi na to – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], aby o tom vedel, zaplatiť vlastníkovi práv náhradu ujmy úmernú skutočnej ujme, ktorú utrpel v dôsledku porušenia<QUOT.END REF.START="QS0478" CODE="201C" ID="QE0478"/>. V zmysle uvedeného ustanovenia je teda <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0479" REF.END="QE0479"/>porušovateľom<QUOT.END REF.START="QS0479" CODE="201C" ID="QE0479"/> osoba, ktorá sa zapája do <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0480" REF.END="QE0480"/>činnosti spojenej s porušovaním<QUOT.END REF.START="QS0480" CODE="201C" ID="QE0480"/>, alebo inými slovami osoba, ktorá porušuje právo duševného vlastníctva.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="56"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0229"><NO.P>229.</NO.P><TXT>Jediným cieľom článku 13 ods. 1 smernice 2004/48 je však stanoviť procesné pravidlá týkajúce sa priznania a určenia výšky náhrady škody, ak dôjde k takémuto porušeniu. Toto ustanovenie nemá za cieľ vopred určiť, ktoré práva duševného vlastníctva sú chránené, aké konania porušujú tieto práva, kto je za ne zodpovedný a kto je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0481" REF.END="QE0481"/>nositeľom práva<QUOT.END REF.START="QS0481" CODE="201C" ID="QE0481"/>, ktorému sa má náhrada škody zaplatiť. Na všetky tieto otázky sa vzťahujú hmotnoprávne pravidlá práva duševného vlastníctva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0213"><P>Pozri najmä článok 4 smernice 2004/48, ktorý spresňuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0482" REF.END="QE0482"/>členské štáty uznajú ako osoby oprávnené žiadať o uplatňovanie opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy uvedených v tejto kapitole: a) vlastníkov práv duševného vlastníctva <HT TYPE="ITALIC">v súlade s ustanoveniami príslušných právnych predpisov</HT><QUOT.END REF.START="QS0482" CODE="201C" ID="QE0482"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Môže ísť o hmotnoprávne pravidlá stanovené tak v práve Únie, ako aj vo vnútroštátnom práve (pozri článok 2 ods. 1 tejto smernice).</P></NOTE> Pripomínam, že vo všeobecnosti smernica 2004/48 harmonizuje iba niektoré procesné aspekty duševného vlastníctva, s výnimkou takýchto otázok hmotnoprávnej povahy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0214"><P>Pozri odôvodnenie 15 a článok 2 ods. 3 písm. a) smernice 2004/48.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0230"><NO.P>230.</NO.P><TXT>V oblasti autorského práva sú relevantné hmotnoprávne pravidlá obsiahnuté najmä v smernici 2001/29. Osoba sa zapája do <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0483" REF.END="QE0483"/>činnosti spojenej s porušovaním<QUOT.END REF.START="QS0483" CODE="201C" ID="QE0483"/> a tým sa stáva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0484" REF.END="QE0484"/>porušovateľom<QUOT.END REF.START="QS0484" CODE="201C" ID="QE0484"/>, ak uskutočňuje činnosť, ktorá patrí do výlučného práva, ktoré táto smernica priznáva autorovi – ktorý je v tomto kontexte v zásade <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0485" REF.END="QE0485"/>nositeľom práva<QUOT.END REF.START="QS0485" CODE="201C" ID="QE0485"/> –, bez jeho predchádzajúceho súhlasu a bez toho, aby sa na ňu vzťahovala výnimka alebo obmedzenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0231"><NO.P>231.</NO.P><TXT>Pripomínam však, že piate a šieste otázky sa zakladajú na predpoklade, že prevádzkovatelia, ako sú YouTube a Cyando, neuskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0486" REF.END="QE0486"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0486" CODE="201C" ID="QE0486"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. V tomto prípade by sa títo prevádzkovatelia nemohli považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0487" REF.END="QE0487"/>porušovateľov<QUOT.END REF.START="QS0487" CODE="201C" ID="QE0487"/> zapojených do <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0488" REF.END="QE0488"/>činností spojených s porušovaním<QUOT.END REF.START="QS0488" CODE="201C" ID="QE0488"/> v zmysle článku 13 ods. 1 smernice 2004/48.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0232"><NO.P>232.</NO.P><TXT>Smernica 2004/48 však vykonáva iba minimálnu harmonizáciu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0215"><P>Pozri článok 2 ods. 1 smernice 2004/48.</P></NOTE> Ako poznamenáva Komisia, členské štáty teda môžu vo svojom vnútroštátnom práve stanoviť v prospech nositeľov práv poškodených <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0489" REF.END="QE0489"/>činnosťami spojenými s porušovaním<QUOT.END REF.START="QS0489" CODE="201C" ID="QE0489"/> právo na náhradu škody od osôb iných, ako je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0490" REF.END="QE0490"/>porušovateľ<QUOT.END REF.START="QS0490" CODE="201C" ID="QE0490"/> v zmysle článku 13 tejto smernice, vrátane sprostredkovateľov, ktorí uľahčili takéto činnosti. V každom prípade, ako som opakovane uviedol v týchto návrhoch, podmienky takejto sekundárnej zodpovednosti patria do vnútroštátneho práva.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">F.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O skutočnosti, že cieľ vysokej úrovne ochrany autorských práv neodôvodňuje odlišný výklad smerníc 2000/31 a 2001/29</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0233"><NO.P>233.</NO.P><TXT>Na rozdiel od pána Petersona a skupiny Elsevier sa nedomnievam, že cieľ smernice 2001/29, ktorý spočíva v zabezpečení vysokej úrovne ochrany autorských práv, si vyžaduje výklad tejto smernice a smernice 2000/31, ktorý je odlišný od výkladu navrhovaného v týchto návrhoch.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0234"><NO.P>234.</NO.P><TXT>Hneď na úvod zdôrazňujem, že tento výklad nemá za následok bezbrannosť nositeľov práv voči nezákonnému sprístupňovaniu ich diel na platformách, ako sú YouTube a Uploaded.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0235"><NO.P>235.</NO.P><TXT>Predovšetkým nositelia práv majú v prvom rade možnosť súdnou cestou žalovať používateľov, ktorí uskutočnili takéto nezákonné sprístupnenie na internete. Smernica 2004/48 na tento účel priznáva týmto nositeľom práv najmä právo získať od prevádzkovateľov, ako sú YouTube a Cyando, určité užitočné informácie, vrátane mien a adries týchto používateľov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0216"><P>Pozri článok 8 ods. 1 písm. c) a článok 8 ods. 2 smernice 2004/48. V tejto otázke pozri tiež moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Constantin Film Verleih</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑264/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:261">EU:C:2020:261</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Uvedení nositelia práv môžu ďalej nahlásiť týmto prevádzkovateľom, že sa na ich platformách<?PAGE NO="57"?> nachádzajú súbory obsahujúce ich diela, ktoré boli nezákonne sprístupnené na internete. Uvedení prevádzkovatelia sú v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2000/31 povinní urýchlene reagovať na takéto nahlásenie tým, že odstránia dotknuté súbory alebo znemožnia prístup k nim. V opačnom prípade títo prevádzkovatelia stratia nárok na uplatnenie výnimky zo zodpovednosti stanovenej v tomto ustanovení a v prípade potreby im môže vznikať zodpovednosť v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom. Okrem toho za predpokladu, že by prevádzkovateľ úmyselne uľahčil realizáciu nezákonného konania používateľmi jeho platformy, uplatnenie tohto ustanovenia by bolo podľa môjho názoru <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> vylúčené. Nositelia práv môžu napokon v každom prípade na základe článku 8 ods. 3 smernice 2001/29 dosiahnuť vydanie súdnych príkazov proti prevádzkovateľom platforiem, prostredníctvom ktorých im možno uložiť dodatočné povinnosti s cieľom ukončiť porušovanie autorských práv používateľmi ich platforiem a zabrániť takémuto porušovaniu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0236"><NO.P>236.</NO.P><TXT>Nositelia práv teda pri uplatňovaní svojich práv a v boji proti nezákonnému sprístupňovaniu súborov obsahujúcich ich diela prostredníctvom platforiem, ako sú YouTube a Uploaded, nenarážajú na také ťažkosti, akým čelia v súvislosti so zdieľaním súborov na sieti <HT TYPE="ITALIC">peer‑to‑peer</HT>, podporovaným platformou, akou je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0491" REF.END="QE0491"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0491" CODE="201C" ID="QE0491"/>. V tomto poslednom uvedenom prípade totiž opatrenia uvedené v predchádzajúcom bode strácajú vzhľadom na prirodzene decentralizovanú organizáciu takejto siete<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0217"><P>Pripomínam, že zdieľané diela sa ukladajú v počítačoch rôznych používateľov siete, pričom platforma ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0492" REF.END="QE0492"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0492" CODE="201C" ID="QE0492"/> sa obmedzuje iba na hosting torrentové súbory umožňujúce nájsť tieto diela na tejto sieti.</P></NOTE> svoju účinnosť. V prejednávaných veciach sa však súbory ukladajú centralizovaným spôsobom na serveroch spoločností YouTube a Cyando, ktoré tak majú možnosť ich odstrániť, ako to zamýšľa normotvorca Únie v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0218"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Stichting Brein</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑610/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:99">EU:C:2017:99</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Výklad pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0493" REF.END="QE0493"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0493" CODE="201C" ID="QE0493"/>, ktorý prijal Súdny dvor v rozsudku Stichting Brein II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0494" REF.END="QE0494"/>The Pirate Bay<QUOT.END REF.START="QS0494" CODE="201C" ID="QE0494"/>), je teda v prejednávaných veciach o to menej opodstatnený.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0237"><NO.P>237.</NO.P><TXT>Nositelia práv namietajú, že ich výlučné práva k dielam nie sú rešpektované, lebo predmetné opatrenia sú v podstate skôr <HT TYPE="ITALIC">reaktívne</HT> než <HT TYPE="ITALIC">proaktívne</HT> – keďže nebránia <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> akémukoľvek sprístupneniu nezákonného obsahu na internete, ale umožňujú najmä odstránenie a v určitom prípade zablokovanie takéhoto obsahu <HT TYPE="ITALIC">a posteriori</HT> – a vyžadujú ich spoluprácu. Podľa ich názoru by vysoká úroveň ochrany ich práv bola zabezpečená iba vtedy, keby prevádzkovatelia platforiem zaviedli systém, ktorý by nevyžadoval takúto spoluprácu a umožňoval by overenie zákonnosti všetkých obsahov ešte pred ich sprístupnením.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0238"><NO.P>238.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti pripomínam, že Súdny dvor sa vo svojej judikatúre vo všeobecnosti neriadi zjednodušenou logikou, ktorá by vyžadovala nutne extenzívny (a neobmedzený) výklad výlučných práv stanovených v článkoch 2 až 4 smernice 2001/29, a v každom prípade ani nevykladá výnimky a obmedzenia uvedené v článku 5 tejto smernice striktným spôsobom. Podľa môjho názoru Súdny dvor sa tým, že spresňuje tak hranice týchto práv,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0219"><P>Pozri rozsudky GS Media, body 44 a 45, ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE>, <NAME.CASE>Renckhoff</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:634">EU:C:2018:634</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> ako aj rozsah uvedených výnimiek a obmedzení,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0220"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140903">3. septembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Deckmyn a Vrijheidsfonds</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑201/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2132">EU:C:2014:2132</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190729">29. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Funke Medien NRW</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑469/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:623">EU:C:2019:623</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190729">29. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Spiegel Online</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑516/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:625">EU:C:2019:625</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> snaží dospieť k <HT TYPE="ITALIC">rozumnému</HT> výkladu, ktorý zabezpečuje cieľ sledovaný týmito rôznymi ustanoveniami a zachováva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0495" REF.END="QE0495"/>primeranú rovnováhu<QUOT.END REF.START="QS0495" CODE="201C" ID="QE0495"/> medzi rôznymi základnými právami<?PAGE NO="58"?> a protichodnými záujmami, ktorú mal normotvorca Únie v úmysle zaviesť v uvedenej smernici. Článok 3 ods. 1 tejto smernice sa tak nemusí nutne vykladať spôsobom, ktorý zabezpečuje <HT TYPE="ITALIC">maximálnu ochranu</HT> nositeľom práv.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0221"><P>Skutočnosť, že nositelia práv nedisponujú <HT TYPE="ITALIC">maximálnou</HT> ochranou svojho duševného vlastníctva, podľa môjho názoru predovšetkým znamená, že od nich možno vyžadovať určitú obozretnosť, pokiaľ ide o online používanie ich diel, a spoluprácu s prevádzkovateľmi platforiem. Pozri analogicky v oblasti práva ochranných známok návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cruz Villalón vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Backaldrin Österreich The Kornspitz Company</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑409/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:563">EU:C:2013:563</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0083">83</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0239"><NO.P>239.</NO.P><TXT>Rovnako tak platí, že hoci je autorské právo chránené ako základné právo najmä v článku 17 ods. 2 Charty, toto právo nie je absolútne, ale vo všeobecnosti musí byť v rovnováhe s ostatnými základnými právami a záujmami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0240"><NO.P>240.</NO.P><TXT>V prejednávaných veciach je takáto rovnováha potrebná. Na jednej strane prevádzkovatelia platforiem sa môžu odvolávať na slobodu podnikania zaručenú v článku 16 Charty, ktorá ich v zásade chráni pred povinnosťami, ktoré by mohli mať významný vplyv na ich činnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0241"><NO.P>241.</NO.P><TXT>Na druhej strane nemožno prehliadať základné práva používateľov týchto platforiem. To isté platí aj pre slobodu prejavu a právo na informácie zaručené v článku 11 Charty,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0222"><P>Pripomínam, že tento článok 11 obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného <DATE ISO="19501104">4. novembra 1950</DATE> v Ríme, a preto sa má prvý uvedený článok vykladať s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa druhého uvedeného článku. Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190729">29. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Funke Medien NRW</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑469/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:623">EU:C:2019:623</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0073">73</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> ktoré, pripomínam, zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky. Tak z judikatúry Súdneho dvora, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že internet má v tejto súvislosti dôležitý význam.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0223"><P>Pozri najmä rozsudok GS Media, bod 45, a rozsudky ESĽP, <DATE ISO="20121218">18. decembra 2012</DATE>, Ahmet Yıldırım v. Turecko (CE:ECHR:2012:1218JUD000311110, § 54), <DATE ISO="20151201">1. decembra 2015</DATE>, Cengiz a i. v. Turecko (CE:ECHR:2015:1201JUD004822610, § 49). Pozri tiež v tomto zmysle rozsudky ESĽP, <DATE ISO="20090310">10. marca 2009</DATE>, Times Newspapers Ltd v. Spojené kráľovstvo (č. 1 a 2), (CE:ECHR:2009:0310JUD000300203, § 27), a <DATE ISO="20130110">10. januára 2013</DATE>, Ashby Donald a iní v. Francúzsko (CE:ECHR:2013:0110JUD003676908, § 34).</P></NOTE> Európsky súd pre ľudské práva konkrétne uviedol, že YouTube je dôležitým prostriedkom výkonu tejto slobody.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0224"><P>Rozsudok ESĽP, <DATE ISO="20151201">1. december 2015</DATE>, Cengiz a i. v. Turecko (CE:ECHR:2015:1201JUD004822610, § 51 a 52). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190214">14. februára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Buivids</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑345/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:122">EU:C:2019:122</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> To isté platí aj pre slobodu umenia zaručenú v článku 13 Charty, ktorá je úzko prepojená so slobodou prejavu, a to vzhľadom na množstvo osôb používajúcich platformy, ako je YouTube, na zdieľanie svojich diel na internete.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0242"><NO.P>242.</NO.P><TXT>Požiadavka, aby prevádzkovatelia platforiem s cieľom vyhľadávania akéhokoľvek porušenia autorských práv všeobecným a abstraktným spôsobom kontrolovali všetky súbory, ktoré majú ich používatelia v úmysle zverejniť, ešte pred ich nahraním na internet, by pritom predstavovala značné riziko zásahu do týchto rôznych základných práv. Vzhľadom na potenciálne obrovské množstvo ukladaného obsahu by totiž jednak bolo nemožné manuálne vykonávať takúto predbežnú kontrolu, a jednak riziko spojené so zodpovednosťou by bolo pre týchto prevádzkovateľov neúmerné. V praxi by hrozilo, že najmenší prevádzkovatelia by túto zodpovednosť nezvládli, a tí, ktorí majú dostatočné zdroje, by boli nútení pristúpiť k všeobecnému filtrovaniu obsahu svojich používateľov bez súdneho preskúmania, čo by viedlo k následnému riziku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0496" REF.END="QE0496"/>nadmerného odstraňovania<QUOT.END REF.START="QS0496" CODE="201C" ID="QE0496"/> tohto obsahu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0243"><NO.P>243.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti pripomínam, že Súdny dvor v rozsudku SABAM<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0225"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> rozhodol, že uloženie všeobecnej povinnosti prevádzkovateľovi platformy, spočívajúcej vo filtrovaní informácií, ktoré ukladá, by bolo nielen nezlučiteľné s článkom 15 ods. 1 smernice 2000/31, ale ani by nezaručovalo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0497" REF.END="QE0497"/>primeranú rovnováhu<QUOT.END REF.START="QS0497" CODE="201C" ID="QE0497"/> medzi ochranou práva duševného vlastníctva, ktorá je priznaná nositeľom<?PAGE NO="59"?> práv, a ochranou slobody podnikania, ktorá je poskytovateľom služieb priznaná na základe článku 16 Charty. Takýto súdny príkaz by totiž predstavoval jednoznačné porušenie tejto slobody, lebo by ukladal tomuto prevádzkovateľovi povinnosť zaviesť komplexný, finančne nákladný a časovo neobmedzený systém informačných technológií, a to výlučne na jeho vlastné náklady.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0226"><P>V tejto súvislosti opakujem, že všetci poskytovatelia služby nedisponujú rovnakými kapacitami a zdrojmi ako YouTube.</P></NOTE> Okrem toho takáto povinnosť všeobecného filtrovania by predstavovala zásah do slobody prejavu používateľov tejto platformy v zmysle článku 11 Charty, lebo by hrozilo, že nástroj na filtrovanie nebude dostatočne rozlišovať medzi nezákonným a zákonným obsahom, takže jeho používanie by mohlo viesť k zablokovaniu tejto poslednej uvedenej kategórie obsahu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0227"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>SABAM</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). A tak aj za predpokladu, že by sa na prevádzkovateľov platforiem nevzťahovala pôsobnosť článkov 14 a 15 smernice 2000/31, povinnosť kontrolovať <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> všetky súbory nahrané používateľmi by bola v každom prípade v rozpore so základnými právami zaručenými Chartou.</P></NOTE> Dodávam, že takýto výsledok by prinášal riziko zásahu do online tvorby, ktorý by bol v rozpore s článkom 13 Charty. Nebezpečenstvom v tejto súvislosti je, aby maximálna ochrana niektorých duševných výtvorov nebola na úkor iných foriem tvorby, ktoré sú rovnako spoločensky žiaduce.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0228"><P>Rovnako je to v prípade videí, akými sú online návody a iné zábavné a informačné videá, ktoré v zásade môžu za určitých podmienok používať chránené diela v súlade s určitými výnimkami stanovenými v článku 5 smernice 2001/29. V tejto súvislosti poznamenávam, že okolo softvéru Content ID služby YouTube existujú viaceré otázniky, keďže tento softvér už zrejme nesprávne vyhodnotil bezúhonné videá ako nezákonne nahrané chránené diela a zablokoval videá z dôvodu použitia niekoľkosekundových úryvkov z takéhoto diela (pozri najmä SIGNORET, P.: Sur YouTube, la détection automatique des contenus soumis à droit d’auteur ne satisfait personne. In: <HT TYPE="ITALIC">Le Monde</HT>, blog Pixels, 5. júl 2018). YouTube v tejto súvislosti uznáva, že Content ID nezistí prípadné uplatnenie výnimiek na autorské práva (pozri video YouTube Creators: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0498" REF.END="QE0498"/>YouTube Content ID<QUOT.END REF.START="QS0498" CODE="201C" ID="QE0498"/> dostupné na adrese https://youtu.be/9g2U12SsRns).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0244"><NO.P>244.</NO.P><TXT>Stručne povedané, zdá sa mi, že zváženie práv a záujmov, ktoré sa má vykonať, je výrazne zložitejšie, ako tvrdia nositelia práv.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0229"><P>Okrem toho zložitosť tejto otázky podľa môjho názoru ešte zvyšuje nejednoznačná povaha internetu, a konkrétne platforiem, ako je YouTube, pokiaľ ide o porušovanie práv. Hoci totiž služba YouTube ponúka nástroje, ktoré možno využívať na porušovanie autorských práv, tieto nástroje, najmä jej vyhľadávač, zároveň uľahčujú odhaľovanie týchto porušení.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0245"><NO.P>245.</NO.P><TXT>V tomto kontexte smernice 2000/31 a 2001/29 odzrkadľujú rovnováhu medzi týmito rôznymi právami a záujmami, ktorú sa normotvorca Únie snažil dosiahnuť pri prijímaní týchto smerníc. Normotvorca Únie mal prostredníctvom smernice 2000/31 v úmysle podporiť rozvoj poskytovateľov sprostredkovateľských služieb s cieľom všeobecne stimulovať rast elektronického obchodu a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0499" REF.END="QE0499"/>služieb informačnej spoločnosti<QUOT.END REF.START="QS0499" CODE="201C" ID="QE0499"/> na vnútornom trhu. Cieľom teda bolo neuložiť týmto poskytovateľom takú povinnosť, ktorá by mohla ohroziť výnosnosť ich činnosti. Záujmy nositeľov práv musia byť chránené a musia byť v rovnováhe so slobodou prejavu používateľov uvedených služieb, najmä v rámci postupov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0500" REF.END="QE0500"/>nahlasovania a odstraňovania<QUOT.END REF.START="QS0500" CODE="201C" ID="QE0500"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0230"><P>Pozri odôvodnenia 40, 41, 45 až 49 smernice 2000/31, ako aj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých právnych aspektoch elektronického obchodu na vnútornom trhu, s. 4, 12, 16.</P></NOTE>. Normotvorca Únie v smernici 2001/29 zachoval túto rovnováhu, keď sa domnieval, že záujmy nositeľov práv budú dostatočne chránené možnosťou žiadať o vydanie súdnych príkazov proti týmto sprostredkovateľom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0231"><P>Pozri odôvodnenia 16 a 59, ako aj článok 8 ods. 3 smernice 2001/29.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0246"><NO.P>246.</NO.P><TXT>Niet pochýb, že okolnosti sa od prijatia týchto smerníc zmenili. Sprostredkovatelia už nie sú rovnakí a táto rovnováha už nie je možno odôvodnená. V každom prípade hoci Súdny dvor môže do určitej miery zohľadniť takéto zmeny okolností v rámci priestoru na výklad, ktorý ponechávajú právne predpisy Únie, prináleží predovšetkým normotvorcovi Únie, aby ich posúdil a prípadne zmenil tieto predpisy tak, že nahradí pôvodne ustanovenú rovnováhu novou rovnováhou.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="60"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0247"><NO.P>247.</NO.P><TXT>Pripomínam pritom, že normotvorca Únie nedávno prehodnotil práve rovnováhu práv a záujmov v oblasti autorských práv do budúcna. Počas týchto prejudiciálnych konaní totiž nadobudla účinnosť smernica 2019/790.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0232"><P>Pozri článok 31 smernice 2019/790.</P></NOTE> Článok 17 ods. 1 tejto smernice ukladá členským štátom povinnosť ustanoviť, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0501" REF.END="QE0501"/>poskytovateľ online služieb zdieľania obsahu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0233"><P>Článok 2 bod 6 smernice 2019/790 stanovuje, že na účely tejto smernice <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0502" REF.END="QE0502"/>poskytovateľ online služieb zdieľania obsahu<QUOT.END REF.START="QS0502" CODE="201C" ID="QE0502"/> je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0503" REF.END="QE0503"/>poskytovateľ služby informačnej spoločnosti, ktorej hlavný účel alebo jeden z hlavných účelov je uchovávať veľký objem diel chránených autorským právom alebo iné predmety ochrany, ktoré nahrávajú jej používatelia a ktoré organizuje a propaguje na účely dosiahnutia zisku, a umožniť prístup verejnosti k nim<QUOT.END REF.START="QS0503" CODE="201C" ID="QE0503"/>. Pozri tiež odôvodnenia 62 a 63 tejto smernice.</P></NOTE> uskutočňuje na účely tejto smernice akt verejného prenosu alebo akt sprístupňovania verejnosti, keď verejnosti umožňuje prístup k dielam chráneným autorským právom alebo k iným predmetom ochrany, ktoré nahrali ich používatelia<QUOT.END REF.START="QS0501" CODE="201C" ID="QE0501"/>. Ako spresňuje odsek 2 tohto článku, v dôsledku toho takýto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0504" REF.END="QE0504"/>poskytovateľ<QUOT.END REF.START="QS0504" CODE="201C" ID="QE0504"/> musí sám získať súhlas od nositeľov práv, napríklad uzavretím licenčnej zmluvy, pre diela nahrané jeho používateľmi. Odsek 3 uvedeného článku okrem toho spresňuje, že ak takýto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0505" REF.END="QE0505"/>poskytovateľ<QUOT.END REF.START="QS0505" CODE="201C" ID="QE0505"/> vykonáva úkon verejného prenosu alebo sprístupnenia verejnosti podľa podmienok stanovených v tejto smernici, výnimka zo zodpovednosti stanovená v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 sa neuplatňuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0248"><NO.P>248.</NO.P><TXT>Článok 17 ods. 4 smernice 2019/790 ďalej stanovuje, že ak nezískajú súhlas, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0506" REF.END="QE0506"/>poskytovatelia online služieb zdieľania obsahu<QUOT.END REF.START="QS0506" CODE="201C" ID="QE0506"/> sú zodpovední za nepovolené úkony verejného prenosu vykonané prostredníctvom ich platformy. Toto ustanovenie však stanovuje, že títo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0507" REF.END="QE0507"/>poskytovatelia<QUOT.END REF.START="QS0507" CODE="201C" ID="QE0507"/> nie sú zodpovední, ak preukážu, že a) vynaložili <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0508" REF.END="QE0508"/>najlepšiu snahu<QUOT.END REF.START="QS0508" CODE="201C" ID="QE0508"/> na získanie súhlasu, b) <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0509" REF.END="QE0509"/>v súlade s vysokými normami odbornej starostlivosti v sektore vynaložili najlepšiu snahu<QUOT.END REF.START="QS0509" CODE="201C" ID="QE0509"/> na zabezpečenie nedostupnosti konkrétnych diel a iných predmetov ochrany, pre ktoré nositelia práv poskytli poskytovateľom služieb relevantné a nevyhnutné informácie; a v každom prípade c) <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0510" REF.END="QE0510"/>urýchlene konali, po tom, ako dostali dostatočne podložené oznámenie od nositeľov práv, aby znemožnili prístup k svojim webovým sídlam alebo odstránili zo svojich webových sídiel oznámené diela alebo iné predmety ochrany, a vynaložili najlepšiu snahu na to, aby predišli ich budúcemu nahrávaniu v súlade s písmenom b)<QUOT.END REF.START="QS0510" CODE="201C" ID="QE0510"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0234"><P>Ako som uviedol, zatiaľ čo článok 14 ods. 1 písm. b) smernice 2000/31 podľa môjho názoru stanovuje povinnosť <HT TYPE="ITALIC">take down</HT>, článok 17 ods. 4 písm. c) smernice 2019/790 už všeobecným spôsobom a <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> ukladá povinnosť <HT TYPE="ITALIC">stay down</HT>.</P></NOTE>. Odseky 5 a 6 tohto článku stanovujú, že intenzita povinností vynaloženia úsilia, ktoré majú uvedení <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0511" REF.END="QE0511"/>poskytovatelia<QUOT.END REF.START="QS0511" CODE="201C" ID="QE0511"/>, závisí od rôznych parametrov, vrátane <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0512" REF.END="QE0512"/>druhu, publika a rozsahu služieb<QUOT.END REF.START="QS0512" CODE="201C" ID="QE0512"/>, pričom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0513" REF.END="QE0513"/>malí<QUOT.END REF.START="QS0513" CODE="201C" ID="QE0513"/> poskytovatelia majú tiež obmedzené povinnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0235"><P>Konkrétnejšie z článku 17 ods. 6 smernice 2019/790 v podstate vyplýva, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0514" REF.END="QE0514"/>poskytovatelia<QUOT.END REF.START="QS0514" CODE="201C" ID="QE0514"/>, ktorí poskytujú služby menej ako tri roky a ktorých ročný obrat je nižší ako 10 miliónov eur, musia preukázať len vynaloženie najlepšej snahy na získanie súhlasu nositeľov práv a majú len povinnosť <HT TYPE="ITALIC">take down</HT>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0249"><NO.P>249.</NO.P><TXT>Je potrebné preskúmať ešte posledný bod. Pán Peterson a francúzska vláda na pojednávaní tvrdili, že ako sa uvádza v odôvodnení 64 smernice 2019/790<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0236"><P>Toto odôvodnenie znie: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0515" REF.END="QE0515"/>Je vhodné objasniť v tejto smernici, že poskytovatelia online služieb zdieľania obsahu vykonávajú úkon verejného prenosu alebo sprístupnenia verejnosti, keď poskytujú verejnosti prístup k dielam chráneným autorským právom alebo iným predmetom ochrany, ktoré nahrali ich používatelia. …<QUOT.END REF.START="QS0515" CODE="201C" ID="QE0515"/></P></NOTE>, normotvorca Únie mal prijatím článku 17 tejto smernice v úmysle len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0516" REF.END="QE0516"/>objasniť<QUOT.END REF.START="QS0516" CODE="201C" ID="QE0516"/> spôsob, akým sa mal pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0517" REF.END="QE0517"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0517" CODE="201C" ID="QE0517"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 vždy chápať a uplatňovať vo vzťahu k prevádzkovateľom platforiem, ako je YouTube. Z ich tvrdenia vyvodzujem, že uvedený článok 17 sa tiež obmedzuje len na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0518" REF.END="QE0518"/>objasnenie<QUOT.END REF.START="QS0518" CODE="201C" ID="QE0518"/> toho, že článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 sa na týchto prevádzkovateľov nikdy neuplatňoval. Článok 17 smernice 2019/790 tak predstavuje určitý druh <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0519" REF.END="QE0519"/>výkladového zákona<QUOT.END REF.START="QS0519" CODE="201C" ID="QE0519"/>, ktorý jednoducho len spresňuje význam, ktorý mali smernice 2000/31<?PAGE NO="61"?> a 2001/29 vždy mať. Riešenia vyplývajúce z tohto nového článku 17 by sa teda mali uplatňovať retroaktívne, dokonca pred uplynutím lehoty na prebratie smernice 2019/790, ktorá je stanovená na <DATE ISO="20210607">7. júna 2021</DATE>,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0237"><P>Pozri článok 29 smernice 2019/790.</P></NOTE> vrátane vecí samých.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0250"><NO.P>250.</NO.P><TXT>S týmto tvrdením nemôžem súhlasiť. Vyvodenie záveru o takomto retroaktívnom uplatnení iba na základe použitia nejednoznačného pojmu v odôvodnení, ktoré nemá záväznú právnu silu, by bolo podľa môjho názoru v rozpore so zásadou právnej istoty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0238"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150611">11. júna 2015</DATE>, <NAME.CASE>Zh. a O.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑554/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:377">EU:C:2015:377</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra). Navyše hoci podľa judikatúry Súdneho dvora takéto odôvodnenie môže spresniť obsah aktu, ktorého je súčasťou, v prejednávanej veci nejde o objasnenie významu ustanovení smernice 2019/790, ale ustanovení smerníc 2000/31 a 2001/29.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0251"><NO.P>251.</NO.P><TXT>Napokon poznamenávam, že nijaké ustanovenie smernice 2019/790, odhliadnuc od jej odôvodnenia 64, nenaznačuje, že normotvorca Únie mal v úmysle poskytnúť retroaktívny výklad článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 a článku 14 smernice 2000/31, a to napriek tomu, že okrem iného starostlivo spresnil časovú pôsobnosť smernice 2019/790 vo vzťahu k dielam a predmetom ochrany<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0239"><P>Pozri článok 26 smernice 2019/790, ktorý spresňuje, že táto smernica sa uplatňuje na všetky diela a iné predmety ochrany, ktoré sú chránené vnútroštátnym právom v oblasti autorského práva k <DATE ISO="20210607">7. júnu 2021</DATE> alebo po tomto dátume a uplatňuje sa bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek uzavreté akty a práva nadobudnuté pred týmto dátumom.</P></NOTE> a stanovil prechodné ustanovenie na uplatňovanie iného z jej článkov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0240"><P>Pozri článok 27 smernice 2019/790, ktorý spresňuje, že povinnosť transparentnosti stanovená v článku 19 sa vzťahuje na zmluvy o udelení licencie alebo prevode práv autorov a výkonných umelcov od <DATE ISO="20220607">7. júna 2022</DATE>.</P></NOTE> Článok 17 smernice 2019/790 navyše v odsekoch 1 a 3 spresňuje, že ním použitý pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0520" REF.END="QE0520"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0520" CODE="201C" ID="QE0520"/> platí <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0521" REF.END="QE0521"/>na účely tejto smernice<QUOT.END REF.START="QS0521" CODE="201C" ID="QE0521"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0522" REF.END="QE0522"/>podľa podmienok ustanovených v tejto smernici<QUOT.END REF.START="QS0522" CODE="201C" ID="QE0522"/>. V nej upravená priama zodpovednosť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0523" REF.END="QE0523"/>poskytovateľov<QUOT.END REF.START="QS0523" CODE="201C" ID="QE0523"/> za úkony verejného prenosu vykonávané používateľmi ich platforiem, stanovená v uvedenom článku 17, nie je jednoduchým dôsledkom spôsobu, akým sa mal článok 3 smernice 2001/29 vždy chápať, ale <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0524" REF.END="QE0524"/>vyplýva<QUOT.END REF.START="QS0524" CODE="201C" ID="QE0524"/> zo samotného tohto článku 17.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0241"><P>Pozri odôvodnenie 65 smernice 2019/790.</P></NOTE> Preto aj za predpokladu, že normotvorca Únie by mohol po takmer 20 rokoch od prijatia smernice poskytnúť jej autentický výklad, táto otázka podľa môjho názoru v prejednávaných veciach nevzniká.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0252"><NO.P>252.</NO.P><TXT>Ako uviedla Komisia na pojednávaní, normotvorca Únie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0525" REF.END="QE0525"/>neobjasnil<QUOT.END REF.START="QS0525" CODE="201C" ID="QE0525"/> právo tak, ako malo byť vždy chápané. Vytvoril <HT TYPE="ITALIC">nový režim zodpovednosti</HT> pre určitých online sprostredkovateľov v oblasti autorského práva. Jeho úmyslom bolo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0526" REF.END="QE0526"/>prispôsobiť a doplniť<QUOT.END REF.START="QS0526" CODE="201C" ID="QE0526"/> existujúci rámec Únie v tejto oblasti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0242"><P>Pozri odôvodnenia 3 a 4 smernice 2019/790.</P></NOTE> Ako zdôraznila táto inštitúcia, článok 17 smernice 2019/790 je odrazom politickej voľby normotvorcu Únie v prospech kreatívneho priemyslu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0243"><P>Keď normotvorca Únie stanovil, že prevádzkovatelia, ako je YouTube, uskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0527" REF.END="QE0527"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0527" CODE="201C" ID="QE0527"/> diel, ktoré používatelia ich platforiem na nich sprístupňujú, mal v úmysle vyriešiť otázku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0528" REF.END="QE0528"/>value gap<QUOT.END REF.START="QS0528" CODE="201C" ID="QE0528"/>, na ktorú poukazujú nositelia práv (pozri bod 47 vyššie). Pozri v tejto súvislosti odôvodnenia 3 a 61 smernice 2019/790, ako aj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady zo <DATE ISO="20160914">14. septembra 2016</DATE> o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu [COM(2016) 593 final], s. 2 a 3.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="62"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0253"><NO.P>253.</NO.P><TXT>Tento článok 17 je tiež v súlade so sériou verejných konzultácií,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0244"><P>Pozri najmä <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0529" REF.END="QE0529"/>Public Consultation on the Future of Electronic Commerce in the Internal Market and the Implementation of the Directive on Electronic Commerce (2000/31/EC) z roku 2010<QUOT.END REF.START="QS0529" CODE="201C" ID="QE0529"/>; <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0530" REF.END="QE0530"/>A Clean and Open Internet: Public Consultation on Procedures for Notifying and Acting on Illegal Content Hosted by Online Intermediaries<QUOT.END REF.START="QS0530" CODE="201C" ID="QE0530"/> z roku 2012 a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0531" REF.END="QE0531"/>Public Consultation on the Regulatory Environment for Platforms, Online Intermediaries, Data and Cloud Computing and the Collaborative Economy<QUOT.END REF.START="QS0531" CODE="201C" ID="QE0531"/> z roku 2015. Podobne tak v Spojených štátoch United States Copyright Office (Úrad Spojených štátov pre ochranu autorských práv) vydal <DATE ISO="20200521">21. mája 2020</DATE>, po skončení verejnej konzultácie začatej v roku 2015, správu s odporúčaním pre United State Congress (Kongres Spojených štátov) modernizovať ustanovenia článku 512 zavedeného DMCA (pozri Úrad Spojených štátov pre ochranu autorských práv: <HT TYPE="ITALIC">Section 512 Study</HT>, dostupné na adrese https://www.copyright.gov/policy/section512/).</P></NOTE> oznámení Komisie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0245"><P>Pozri oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z <DATE ISO="20120111">11. januára 2012</DATE>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0532" REF.END="QE0532"/>Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb<QUOT.END REF.START="QS0532" CODE="201C" ID="QE0532"/> [COM(2011) 942 final], s. 13 až 16, zo <DATE ISO="20150506">6. mája 2015</DATE>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0533" REF.END="QE0533"/>Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe<QUOT.END REF.START="QS0533" CODE="201C" ID="QE0533"/> [COM(2015)192 final], s. 4, 8 a 12 až 14, z <DATE ISO="20151209">9. decembra 2015</DATE>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0534" REF.END="QE0534"/>Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv<QUOT.END REF.START="QS0534" CODE="201C" ID="QE0534"/> [COM(2015) 626 final], s. 2, 3 a 10 až 12, z <DATE ISO="20160525">25. mája 2016</DATE>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0535" REF.END="QE0535"/>Online platformy a jednotný digitálny trh– Príležitosti a výzvy pre Európu<QUOT.END REF.START="QS0535" CODE="201C" ID="QE0535"/> [COM(2016) 288 final], s. 8 – 10.</P></NOTE> a nových odvetvových právnych úprav,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0246"><P>Pozri smernicu 2018/1808, ktorá zaraďuje platformy na zdieľanie videí do pôsobnosti právnej úpravy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0536" REF.END="QE0536"/>audiovizuálnych mediálnych služieb<QUOT.END REF.START="QS0536" CODE="201C" ID="QE0536"/> a zaväzuje prevádzkovateľov týchto platforiem, aby prijali vhodné, realizovateľné a primerané opatrenia na ochranu maloletých pred videami, ktoré by mohli narušiť ich vývin, a na ochranu širokej verejnosti pred videami, ktoré obsahujú podnecovanie k násiliu, nenávisti alebo terorizmu [pozri článok 1 ods. 1 písm. b) a články 28a a 28b smernice 2010/13, doplnené smernicou 2018/1808]. Pozri tiež odporúčanie 2018/334 o opatreniach na účinný boj proti nezákonnému obsahu na internete. Pozri tiež návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20180912">12. septembra 2018</DATE> o predchádzaní šíreniu teroristického obsahu online [COM(2018) 640 final].</P></NOTE> ktoré s cieľom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0537" REF.END="QE0537"/>prispôsobiť<QUOT.END REF.START="QS0537" CODE="201C" ID="QE0537"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0538" REF.END="QE0538"/>modernizovať<QUOT.END REF.START="QS0538" CODE="201C" ID="QE0538"/> právo Únie s ohľadom na vyššie spomenuté nové okolnosti majú tendenciu vyžadovať proaktívnejšie zapojenie sprostredkovateľov na účely zamedzenia šírenia nezákonného obsahu na internete.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0247"><P>Pozri tiež, pokiaľ ide o úvahy v tomto zmysle, Rada Európy, Recommendation CM/Rec(2018)2 of the Committee of Ministers to member States on the roles and responsibilities of internet intermediaries (odporúčanie Výboru ministrov členským štátom o úlohách a zodpovednosti sprostredkovateľov internetu) (prijaté Výborom ministrov <DATE ISO="20180307">7. marca 2018</DATE> na 1309. zasadnutí zástupcov ministrov), ako aj rozsudok ESĽP, <DATE ISO="20150616">16. júna 2015</DATE>, Delfi AS v. Estónsko (CE:ECHR:2015:0616JUD006456909).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0254"><NO.P>254.</NO.P><TXT>Navyše je potrebné uvedomiť si dôsledky, ktoré by malo retroaktívne uplatňovanie navrhované pánom Petersonom a francúzskou vládou. V dôsledku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0539" REF.END="QE0539"/>objasnenia<QUOT.END REF.START="QS0539" CODE="201C" ID="QE0539"/>, ktoré prináša článok 17 ods. 1 a 3 smernice 2019/790, by prevádzkovatelia platforiem boli vo všeobecnosti zodpovední za všetky akty verejného prenosu uskutočňované ich používateľmi a nemohli by sa odvolávať na výnimku stanovenú v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31. Odsek 4 a nasl. tohto článku 17, ktoré, ako som uviedol, upravujú najmä režim výnimiek pre týchto prevádzkovateľov, by sa na nich naopak retroaktívne neuplatňovali. Stanovením týchto posledných odsekov pritom normotvorca Únie podľa môjho názoru sledoval cieľ zabezpečenia rovnováhy medzi rôznymi dotknutými právami a záujmami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0248"><P>Predovšetkým pravidlá stanovené v odseku 4 a nasl. článku 17 smernice 2019/790 majú zrejme poskytnúť určité záruky dotknutým prevádzkovateľom, ak aj používateľom ich platforiem. Zdôrazňujem však, že podrobnosti nového režimu zodpovednosti upraveného v uvedenom článku 17 presahujú rámec týchto návrhov. V rámci týchto návrhov nemám v úmysle ani vyjadriť svoj názor na zlučiteľnosť tohto nového režimu so základnými právami zaručenými Chartou. Na Súdny dvor je v tejto súvislosti podaná žaloba o neplatnosť (pozri vec C‑401/19, Poľsko/Parlament a Rada), ktorá mu poskytne príležitosť rozhodnúť o tejto otázke.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0255"><NO.P>255.</NO.P><TXT>Retroaktívne uplatnenie článku 17 ods. 1 smernice 2019/790 vo veciach, o aké ide vo veciach samých, by nielenže nerešpektovalo rovnováhu, ktorú sa normotvorca Únie snažil dosiahnuť pri prijatí smerníc 2000/31 a 2001/29, ale nerešpektovalo by ani rovnováhu, ktorú sa tento normotvorca snažil dosiahnuť pri prijatí smernice 2019/790. Toto riešenie by podľa môjho názoru v skutočnosti neodrážalo <HT TYPE="ITALIC">nijakú rovnováhu</HT>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="63"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">VI.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0256"><NO.P>256.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) vo veciach C‑682/18 a C‑683/18, takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z <DATE ISO="20010522">22. mája 2001</DATE> o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že prevádzkovateľ platformy na zdieľanie videí a prevádzkovateľ platformy na ukladanie a zdieľanie súborov neuskutočňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0540" REF.END="QE0540"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0540" CODE="201C" ID="QE0540"/> v zmysle tohto ustanovenia, ak používateľ ich platforiem na ne nahrá chránené dielo.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Článok 14 ods. 1 smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20000608">8. júna 2000</DATE> o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) sa má vykladať v tom zmysle, že na prevádzkovateľa platformy na zdieľanie videí a na prevádzkovateľa platformy na ukladanie a zdieľanie súborov sa v zásade môže vzťahovať výnimka stanovená v tomto ustanovení z akejkoľvek zodpovednosti, ktorá môže vyplývať zo súborov, ktoré ukladajú na žiadosť používateľov svojich platforiem.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady uvedené v tomto ustanovení, t. j. predpoklad, že poskytovateľ služieb <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0541" REF.END="QE0541"/>[vie] o nezákonnej činnosti alebo informáciách<QUOT.END REF.START="QS0541" CODE="201C" ID="QE0541"/>, a predpoklad, že takýto poskytovateľ si je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0542" REF.END="QE0542"/>vedomý skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo informácie<QUOT.END REF.START="QS0542" CODE="201C" ID="QE0542"/>, v zásade odkazujú na konkrétne nezákonné informácie.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Článok 8 ods. 3 smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby nositelia práv mohli podať návrh na vydanie súdneho zákazu proti poskytovateľovi, ktorého službu spočívajúcu v ukladaní informácií poskytnutých používateľom využívajú tretie strany na porušovanie autorského práva alebo s ním súvisiaceho práva, iba vtedy, ak po nahlásení presného porušenia došlo k opakovanému porušeniu.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>