<TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT>O piatom žalobnom dôvode</TXT></NP></TI>159Front Polisario na podporu svojho piateho žalobného dôvodu uvádza článok 2 ZEÚ, článok 3 ods. 5 ZEÚ a článok 21 ZEÚ, ako aj článok 205 ZFEÚ. Tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so základnými hodnotami Únie, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie. Rada podľa Frontu Polisario schválením uzavretia dohody, ktorej sa napadnuté rozhodnutie týka, nerešpektuje rezolúcie OSN a dohodu uzavretú medzi [Marockým kráľovstvom] a Frontom Polisario týkajúcu sa usporiadania referenda o sebaurčení a podporuje protiprávnu politiku anexie [Marockého kráľovstva], keďže Rada dobre vie, že hospodársky rozvoj [Marockého kráľovstva] na území Západnej Sahary má za cieľ zmeniť sociálnu štruktúru a zmariť samotnú myšlienku referenda.160Článok 2 ZEÚ znie:Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.
161Článok 3 ods. 5 ZEÚ stanovuje:Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty a záujmy a prispieva k ochrane svojich občanov. Prispieva k mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov.
162Článok 21 ZEÚ, ktorý je súčasťou hlavy V kapitoly 1 Zmluvy o EÚ, znie takto:1.Činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva.Únia sa usiluje o rozvoj vzťahov a budovanie partnerstiev s tretími krajinami a s medzinárodnými, regionálnymi alebo svetovými organizáciami, ktoré uznávajú spoločné zásady uvedené v prvom pododseku. Presadzuje mnohostranné riešenia spoločných problémov, najmä v rámci Organizácie Spojených národov.2.Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločné politiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov s cieľom:
- a)uchovávať svoje hodnoty, základné záujmy, bezpečnosť, nezávislosť a celistvosť;
- b)upevňovať a podporovať demokraciu, právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva;
- c)zachovávať mier, predchádzať konfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade s cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov, zásadami Helsinského záverečného aktu a cieľmi Parížskej charty vrátane tých, ktoré sa týkajú vonkajších hraníc;
- d)podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu;
- e)povzbudzovať integráciu všetkých krajín do svetového hospodárstva aj prostredníctvom postupného odstraňovania prekážok v medzinárodnom obchode;
- f)prispievať k vypracovaniu medzinárodných opatrení na zachovávanie a zlepšovanie kvality životného prostredia a trvalo udržateľného hospodárenia so svetovými prírodnými zdrojmi s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj;
…
3.…Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti a medzi nimi a ostatnými politikami. Rada a Komisia s pomocou vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečujú tento vzájomný súlad a na tento účel spolupracujú.
163Napokon článok 205 ZFEÚ, ktorí patrí do piatej časti Zmluvy o FEÚ, nazvaný Všeobecné ustanovenia o vonkajšej činnosti Únie, stanovuje, že činnosť Únie na medzinárodnej scéne podľa tejto časti sa spravuje zásadami, sleduje ciele a uskutočňuje sa v súlade so všeobecnými ustanoveniami uvedenými v kapitole 1 hlavy V Zmluvy [o EÚ].164Podľa judikatúry majú inštitúcie Únie v oblasti vonkajších hospodárskych vzťahov, pod ktoré spadá aj dohoda, ktorej sa napadnuté rozhodnutie týka, širokú mieru voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 1995, Odigitria/Rada a Komisia, T‑572/93, Zb., EU:T:1995:131, bod 38).165V dôsledku toho nemožno pripustiť, že zo zakladajúcich hodnôt Únie alebo z ustanovení, ktoré Front Polisario uvádza v rámci tohto žalobného dôvodu, vyplýva, že je v každom prípade zakázané, aby Rada uzavrela dohodu s tretím štátom, ktorá by sa mohla vzťahovať na sporné územie.166Napokon otázka vykonávania širokej miery voľnej úvahy, ktorú Rade priznáva judikatúra citovaná v bode 164 vyššie, ako aj relevantné okolnosti, ktoré treba v tomto kontexte zohľadniť, budú preskúmané nižšie (pozri bod 223 a nasl. nižšie).167S výhradou tohto preskúmania treba piaty žalobný dôvod zamietnuť.<TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT>O desiatom žalobnom dôvode</TXT></NP></TI>200Front Polisario vo svojom desiatom žalobnom dôvode tvrdí, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť, pretože je v rozpore s právom na sebaurčenie, ktoré je kogentnou normou medzinárodného práva, ako aj právami z neho vyplývajúcimi. Tvrdí, že napadnuté rozhodnutie podporuje Marocké kráľovstvo v jeho politike okupácie a hospodárskej kolonizácie Západnej Sahary.201Front Polisario tiež tvrdí, že napadnuté rozhodnutie vytvára v rozpore s relatívnym účinkom zmlúv povinnosti, s ktorými nesúhlasil. Dodáva, že Únia je povinná dodržiavať medzinárodné humanitárne právo, do ktorého podľa neho patria ustanovenia poriadku pripojeného k Dohovoru o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny, podpísaného v Haagu 18. októbra 1907, ustanovenia Dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny, podpísaného v Ženeve 12. augusta 1949, a Zmluvy o zriadení Medzinárodného trestného súdu, podpísanej v Ríme 17. júla 1998. Front Polisario tvrdí, že Rada prijatím napadnutého rozhodnutia dovoľuje Marockému kráľovstvu, aby na hospodárskom základe upevnilo svoju politiku kolonizácie Západnej Sahary.202Po prvé je potrebné konštatovať, že z napadnutého rozhodnutia ani z dohody, ktorej uzatvorenie bolo týmto rozhodnutím schválené, nijako nevyplýva, že by Únia uznala marocké nároky na Západnú Saharu. Samotná skutočnosť, že predmetná dohoda sa vzťahuje aj na výrobky vyvážané zo alebo dovážané do Západnej Sahary, ktorá je pod kontrolou Marockého kráľovstva, neznamená také uznanie.203Pokiaľ ide o tvrdenie založené na relatívnom účinku zmlúv, na rozdiel od tvrdenia Frontu Polisario mu z dohody, ktorej sa napadnuté rozhodnutie týka, – aj keď je touto dohodou priamo a osobne dotknutý –, nevyplýva žiadny záväzok, keďže táto dohoda sa vzťahuje iba na časť Západnej Sahary pod marockou kontrolou a iba dovtedy, kým táto kontrola trvá. Aj keď by mal Front Polisario v nadväznosti na prípadné plánované referendum o sebaurčení rozšíriť svoju kontrolu na celé územie Západnej Sahary, je zjavné, že ustanoveniami predmetnej dohody uzatvorenej medzi Marockým kráľovstvom a Úniou by nebol viazaný.204Pokiaľ ide o tvrdenie založené na porušení humanitárneho práva, je potrebné konštatovať, že argumentácia žalobcu je stručná a neumožňuje pochopiť, ako a v čom bolo toto právo porušené uzatvorením dohody, ktorej sa napadnuté rozhodnutie týka.205Vo všeobecnosti žalobcom uvádzané tvrdenia a skutočnosti nijako nepreukazujú, že by existovala obyčajová norma medzinárodného práva, ktorá zakazuje uzatvorenie medzinárodnej zmluvy, ktorá by sa mohla vzťahovať na sporné územie.206Medzinárodný súdny dvor túto otázku posudzoval, ale vo veci týkajúcej sa východného Timoru o nej nerozhodol (Portugalsko v. Austrália, Zbierka MSD 1995) z dôvodu, že na rozhodnutie o nej by musel rozhodnúť o prípustnosti správania Indonézskej republiky bez súhlasu tohto štátu (rozsudok Portugalsko v. Austrália, citovaný vyššie, bod 35).207Žalobca predložil taktiež list z 29. januára 2002, ktorý predsedovi bezpečnostnej rady zaslal zástupca generálneho tajomníka OSN pre právne záležitosti, právny poradca OSN, v nadväznosti na žiadosť členov bezpečnostnej rady o jeho stanovisko k zákonnosti rozhodnutí, ktoré prijali marocké orgány ohľadom návrhu a podpísania zmlúv o prieskume nerastných zdrojov Západnej Sahary uzatvorených so zahraničnými spoločnosťami.208Právny poradca OSN v tomto liste preskúmal normy medzinárodného práva, judikatúru Medzinárodného súdneho dvora a prax štátov v tejto oblasti. V bode 24 svojho listu najmä uviedol:Hoci je súčasná prax štátov obmedzená, naznačuje, že mocnosti [vykonávajúce správu územia], ako i tretie štáty, zastávajú nasledujúci opinio juris: pokiaľ sú zdroje nesamosprávnych zemí využívané v prospech národov týchto území, v ich mene alebo po porade s ich zástupcami, toto využívanie sa považuje za zlučiteľné s povinnosťami, ktoré majú mocnosti [vykonávajúce túto správu] na základe [Charty Organizácie Spojených národov] a v súlade s rezolúciami valného zhromaždenia, ako aj zásadou trvalej zvrchovanosti nad prírodnými zdrojmi, ktorá j v nich zakotvená.
209Na základe toho odpovedal na otázku, ktorá mu bola položená, takto:Hoci zmluvy, ktoré sú predmetom žiadosti bezpečnostnej rady, nie sú samé osebe protiprávne, pokiaľ by činnosti prieskumu a využívania prírodných zdrojov boli vykonávané v rozpore so záujmami a vôľou ľudu Západnej Sahary, boli by v rozpore so zásadami medzinárodného práva uplatniteľnými na činnosti týkajúce sa nerastných zdrojov nesamosprávnych území (bod 25 jeho listu).
210Z toho vyplýva, že ani právny poradca OSN sa nedomnieva, že uzatvorenie medzinárodnej dohody, ktorá by sa mohla vzťahovať na sporné územie, je v každom prípade medzinárodným právom zakázané.211Tento žalobný dôvod je preto potrebné zamietnuť v rozsahu, v akom ho treba považovať za tvrdenie, že Rada porušila normu všeobecného medzinárodného práva, z ktorej vyplýva absolútny zákaz uzatvárať medzinárodné dohody, ktoré by sa mohli vzťahovať na sporné územie. Pokiaľ sa tvrdenia uvádzané žalobcom v rámci tohto žalobného dôvodu týkajú vykonávania miery voľnej úvahy, ktorou disponuje Rada, tieto budú preskúmané v bode 223 a nasl. nižšie.