<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑72/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0072</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:381">EU:C:2016:381</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>49</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>49</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – M. WATHELET – VEC C‑72/15</P><P>ROSNEFT OIL COMPANY</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Melchior Wathelet</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20160531">31. mája 2016</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑72/15</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Rosneft Oil Company OJSC</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Her Majesty’s Treasury,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Secretary of State for Business, Innovation and Skills,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">The Financial Conduct Authority</HT></P><P><HT TYPE="NORMAL">&lt;návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (England &amp; Wales), Queen’s Bench Division (Divisional Court) [Vyšší súdny dvor (Anglicko a Wales), oddelenie Queen’s Bench (senát oddelenia), Spojené kráľovstvo]&gt;</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika</KEYWORD><KEYWORD>Platnosť určitých článkov rozhodnutia 2014/512/SZBP a nariadenia (EÚ) č. 833/2014</KEYWORD><KEYWORD>Reštriktívne opatrenia s ohľadom na konanie Ruskej federácie, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>I –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti a výkladu rozhodnutia Rady 2014/512/SZBP z <DATE ISO="20140731">31. júla 2014</DATE> o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="229" PAGE.FIRST="13" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 13</REF.DOC.OJ>. Toto rozhodnutie bolo viackrát zmenené a doplnené. Vzhľadom na to, že spor vo veci samej sa týka len zmien a doplnení vykonaných do decembra 2014, v týchto návrhoch budem vychádzať zo znenia rozhodnutia 2014/512 účinného v decembri 2014, ktoré zahŕňa zmeny a doplnenia vykonané rozhodnutím Rady 2014/659/SZBP z <DATE ISO="20140908">8. septembra 2014</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="271" PAGE.FIRST="54" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 271, 2014, s. 54</REF.DOC.OJ>) a rozhodnutím Rady 2014/872/SZBP zo <DATE ISO="20141204">4. decembra 2014</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="349" PAGE.FIRST="58" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 58</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>rozhodnutie 2014/512<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>), a nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 z <DATE ISO="20140731">31. júla 2014</DATE> o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="229" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 1</REF.DOC.OJ>. Toto nariadenie bolo viackrát zmenené a doplnené. Vzhľadom na to, že spor vo veci samej sa týka len zmien a doplnení vykonaných do decembra 2014, v týchto návrhoch budem vychádzať zo znenia nariadenia č. 833/2014 účinného v decembri 2014, ktoré zahŕňa zmeny a doplnenia vykonané nariadením Rady (EÚ) č. 960/2014 z <DATE ISO="20140908">8. septembra 2014</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="271" PAGE.FIRST="3" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 271, 2014, s. 3</REF.DOC.OJ>) a nariadením Rady (EÚ) č. 1290/2014 zo <DATE ISO="20141204">4. decembra 2014</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="349" PAGE.FIRST="20" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 20</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>nariadenie č. 833/2014<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Tento návrh má veľmi veľký význam, lebo Súdny dvor bude musieť na základe neho rozhodnúť o svojej právomoci, pokiaľ ide o skúmanie platnosti a výklad aktov prijatých Úniou v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) v prejudiciálnom konaní, pričom článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ a článok 275 ZFEÚ podľa všetkého vylučujú túto možnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Prejednávaná vec teda poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť určiť, ktoré akty sú podľa bodu 252 jeho stanoviska <REF.DOC.ECR><NO.CASE>2/13</NO.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2454">EU:C:2014:2454</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>pri súčasnom stave práva Únie… vyňaté zo súdneho preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>II –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Zmluva o EÚ</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Článok 19 ods. 1 Zmluvy o EÚ, ktorý je súčasťou hlavy III nazvanej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Ustanovenia o inštitúciách<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Súdny dvor Európskej únie sa skladá zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov. Zabezpečuje dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní zmlúv.</ALINEA><ALINEA>Členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 21 ods. 1 prvý pododsek Zmluvy o EÚ, ktorý je súčasťou kapitoly 1 nazvanej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Všeobecné ustanovenia o vonkajšej činnosti Únie<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> v rámci hlavy V nazvanej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Všeobecné ustanovenia o vonkajšej činnosti Únie a osobitné ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Kapitola 2 nazvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Osobitné ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>, ktorá sa tiež nachádza v tej istej hlave uvedenej zmluvy, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/><HT TYPE="ITALIC">Oddiel 1</HT></P></TI><STI><P>Spoločné ustanovenia</P></STI></TITLE><ARTICLE IDENTIFIER="023"><TI.ART><HT TYPE="ITALIC">Článok 23</HT></TI.ART><ALINEA>Činnosť Únie na medzinárodnej scéne podľa tejto kapitoly sa spravuje zásadami, sleduje ciele a uskutočňuje sa v súlade so všeobecnými ustanoveniami uvedenými v kapitole 1.</ALINEA></ARTICLE><ARTICLE IDENTIFIER="024"><TI.ART><HT TYPE="ITALIC">Článok 24</HT></TI.ART><PARAG IDENTIFIER="024.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA>Právomoc Únie v záležitostiach [SZBP] sa vzťahuje na všetky oblasti zahraničnej politiky a všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti Únie vrátane postupného vymedzenia spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane.</ALINEA><ALINEA>[SZBP] podlieha osobitným pravidlám a postupom. Vymedzuje a vykonáva ju jednomyseľne Európska rada a Rada s výnimkou prípadov, keď sa v zmluvách ustanovuje inak. Prijatie legislatívneho aktu sa vylučuje. Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku uskutočňuje vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty v súlade so zmluvami. Osobitná úloha Európskeho parlamentu a Komisie v tejto oblasti je vymedzená v zmluvách. Súdny dvor Európskej únie nemá vo vzťahu k týmto ustanoveniam právomoc s výnimkou jeho právomoci monitorovať súlad s článkom 40 tejto zmluvy a preskúmavať zákonnosť niektorých rozhodnutí, ako sa ustanovuje v článku 275 druhom odseku Zmluvy o [FEÚ].</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA></PARAG><?PAGE NO="3"?><PARAG IDENTIFIER="024.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty aktívne a bezpodmienečne podporujú zahraničnú a bezpečnostnú politiku v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity a rešpektujú činnosť Únie v tejto oblasti.</ALINEA><ALINEA>Členské štáty spolupracujú na zvyšovaní a rozvoji svojej vzájomnej politickej solidarity. Zdržia sa akéhokoľvek konania, ktoré je v rozpore so záujmami Únie alebo ktoré by mohlo znížiť účinnosť jej pôsobenia ako súdržnej sily v medzinárodných vzťahoch.</ALINEA></PARAG></ARTICLE><P>…</P><ARTICLE IDENTIFIER="029"><TI.ART><HT TYPE="ITALIC">Článok 29</HT></TI.ART><ALINEA>Rada prijíma rozhodnutia, ktoré vymedzujú pozíciu Únie k určitej záležitosti geografickej alebo vecnej povahy. Členské štáty zabezpečia, aby ich vnútroštátne politiky zodpovedali pozíciám Únie.</ALINEA></ARTICLE><P>…</P><ARTICLE IDENTIFIER="040"><TI.ART><HT TYPE="ITALIC">Článok 40</HT></TI.ART><ALINEA>Uskutočňovaním spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky nie je dotknuté uplatňovanie postupov a rozsah právomocí inštitúcií ustanovených zmluvami na výkon právomocí Únie uvedených v článkoch 3 až 6 Zmluvy o [FEÚ].</ALINEA><ALINEA>Rovnako nie je uskutočňovaním politík uvedených v týchto článkoch dotknuté uplatňovanie postupov a rozsah právomocí inštitúcií ustanovených zmluvami na výkon právomocí Únie podľa tejto kapitoly.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></ALINEA></ARTICLE></GR.SEQ></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Zmluva o FEÚ</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Hlava I nazvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Všeobecné ustanovenia o vonkajšej činnosti Únie<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, ktorá je súčasťou piatej časti Zmluvy o FEÚ nazvanej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Vonkajšia činnosť Únie<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ARTICLE IDENTIFIER="205"><TI.ART><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/><HT TYPE="ITALIC">Článok 205</HT></TI.ART><ALINEA>Činnosť Únie na medzinárodnej scéne podľa tejto časti sa spravuje zásadami, sleduje ciele a uskutočňuje sa v súlade so všeobecnými ustanoveniami uvedenými v kapitole 1 hlavy V Zmluvy o [EÚ].<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></ALINEA></ARTICLE></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Hlava IV nazvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Reštriktívne opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>, ktorá je súčasťou tej istej časti Zmluvy o FEÚ, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ARTICLE IDENTIFIER="215"><TI.ART><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/><HT TYPE="ITALIC">Článok 215</HT></TI.ART><PARAG IDENTIFIER="215.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA>Ak rozhodnutie prijaté v súlade s kapitolou 2 hlavy V Zmluvy o [EÚ] ustanovuje prerušenie alebo čiastočné alebo úplné obmedzenie hospodárskych a finančných vzťahov s jednou alebo viacerými tretími krajinami, Rada prijme kvalifikovanou väčšinou na základe spoločného návrhu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie potrebné opatrenia. Informuje o nich Európsky parlament.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="215.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Ak tak ustanovuje rozhodnutie prijaté v súlade s kapitolou 2 hlavy V Zmluvy o [EÚ], Rada môže v súlade s postupom uvedeným v odseku 1 prijať reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, skupinám alebo neštátnym subjektom.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="215.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Právne akty uvedené v tomto článku obsahujú potrebné ustanovenia o právnych zárukách.<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></ALINEA></PARAG></ARTICLE></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 275 v rámci oddielu 5 nazvaného <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>Súdny dvor Európskej únie<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>, ktorý je súčasťou kapitoly 1 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>Orgány<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>, ktorá je súčasťou hlavy I nazvanej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>Ustanovenia o orgánoch<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> v rámci šiestej časti Zmluvy o FEÚ, ktorá má názov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>Inštitucionálne a finančné ustanovenia<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa [SZBP], ani pokiaľ ide o akty prijaté na ich základe.</ALINEA><ALINEA>Súdny dvor Európskej únie má však právomoc dohliadať na dodržiavanie článku 40 Zmluvy o [EÚ] a rozhodovať o žalobách podaných v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 263 štvrtom odseku tejto zmluvy, ktorými sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí upravujúcich reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly 2 Zmluvy o [EÚ].<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>C –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Dohoda o partnerstve a spolupráci</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Dohoda o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, podpísaná na Korfu <DATE ISO="19940624">24. júna 1994</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="327" PAGE.FIRST="3" DATE.PUB="1994">Ú. v. ES L 327, 1994, s. 3</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/056, s. 5. Táto dohoda bola schválená v mene Spoločenstiev rozhodnutím Rady a Komisie 97/800/ESUO, ES, Euratom z <DATE ISO="19971030">30. októbra 1997</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="327" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1997">Ú. v. ES L 327, 1997, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/026, s. 356).</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>dohoda o partnerstve<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>) v hlave III nazvanej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>Obchod s tovarom<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ARTICLE IDENTIFIER="010"><TI.ART><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/><HT TYPE="ITALIC">Článok 10</HT></TI.ART><PARAG IDENTIFIER="010.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA>Zmluvné strany si vzájomne udelia všeobecnú doložku najvyšších výhod opísanú v článku I ods. 1 GATT.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="010.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Ustanovenia odseku 1 sa neuplatňujú na:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>výhody udelené susedným krajinám s cieľom uľahčiť cezhraničný styk;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>výhody poskytnuté s cieľom vytvoriť colnú úniu alebo oblasť voľného obchodu, alebo na základe vytvorenia takejto únie alebo oblasti; pojmy <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>colná únia<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="2018" ID="QE0024"/> a <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>oblasť voľného obchodu<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="2018" ID="QE0025"/> majú rovnaký význam ako pojmy uvedené v článku XXIV ods. 8 GATT alebo vytvorené postupom uvedeným v odseku 10 toho istého článku GATT;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>výhody poskytované konkrétnym krajinám v súlade s GATT a inými medzinárodnými dohovormi v prospech rozvojových krajín.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></ARTICLE><P>…</P><ARTICLE IDENTIFIER="012"><TI.ART><HT TYPE="ITALIC">Článok 12</HT></TI.ART><PARAG IDENTIFIER="012.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA>Zmluvné strany sa dohodli, že zásada voľného tranzitu tovaru je dôležitou podmienkou dosiahnutia cieľov tejto dohody.</ALINEA><ALINEA>V tejto súvislosti každá zmluvná strana zabezpečí neobmedzený tranzit tovaru pochádzajúceho z colného územia alebo určeného pre colné územie druhej strany cez svoje územie.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="012.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Pravidlá opísané v článku V ods. 2, 3, 4 a 5 GATT sú medzi zmluvnými stranami uplatniteľné.</ALINEA></PARAG></ARTICLE><P>…</P><?PAGE NO="5"?><ARTICLE IDENTIFIER="019"><TI.ART><HT TYPE="ITALIC">Článok 19</HT></TI.ART><ALINEA>Táto dohoda nebráni prijatiu zákazov alebo obmedzení na dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru z dôvodu verejnej morálky, verejného záujmu, bezpečnosti verejnosti; ochrany zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín; ochrany prírodných zdrojov; ochrany národného bohatstva umeleckej, historickej alebo archeologickej hodnoty alebo ochrany duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva, alebo predpisov týkajúcich sa zlata a striebra. Takéto zákazy alebo obmedzenia však nepredstavujú prostriedok svojvoľnej diskriminácie ani skrytého obmedzenia obchodu medzi zmluvnými stranami.<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></ALINEA></ARTICLE></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 36 v rámci kapitoly III s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>Cezhraničné poskytovanie služieb<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>, ktorá je súčasťou hlavy IV tejto dohody nazvanej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>Ustanovenia o podnikaní a investíciách<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>Pokiaľ ide o sektory uvedené v prílohe 5 k tejto dohode, zmluvné strany si vzájomne poskytnú zaobchádzanie, ktoré nie je menej priaznivé ako zaobchádzanie poskytnuté akejkoľvek tretej krajine, pokiaľ ide o podmienky ovplyvňujúce cezhraničné poskytovanie služieb spoločnosťami Spoločenstva alebo ruskými spoločnosťami na území Ruska, resp. Spoločenstva podľa zákonov a iných právnych predpisov platných v každej zmluvnej strane.<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Článok 52 v rámci hlavy V uvedenej dohody s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>Platby a kapitál<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>…</P><PARAG IDENTIFIER="052.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Musí byť zabezpečený voľný pohyb kapitálu medzi rezidentmi Spoločenstva a Ruska vo forme priamych investícií realizovaných v spoločnostiach vytvorených v súlade s právnymi predpismi hostiteľskej krajiny a investícií realizovaných v súlade s ustanoveniami kapitoly II hlavy IV a presun takýchto investícií do zahraničia vrátane akýchkoľvek kompenzačných platieb vyplývajúcich z takých opatrení, ako je vyvlastnenie, znárodnenie, alebo opatrení s rovnakým účinkom, a akéhokoľvek zisku pochádzajúceho z takýchto operácií.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="052.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Bez toho, aby tým boli dotknuté odseky 6 a 7, po prechodnom období piatich rokov od nadobudnutia platnosti tejto dohody zmluvné strany nezavedú žiadne nové obmedzenia týkajúce sa pohybu kapitálu a s ním spojených bežných platieb medzi osobami s bydliskom v Spoločenstve a v Rusku a nespôsobia to, aby tieto dohovory boli reštriktívnejšie. Zavedenie obmedzení počas prechodného obdobia uvedeného v prvej vete tohto odseku nemá vplyv na práva a povinnosti zmluvných strán podľa odsekov 2, 3, 4 a 9 tohto článku.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="052.009"><NO.PARAG>9.</NO.PARAG><ALINEA>Zmluvné strany si vzájomne udelia doložku najvyšších výhod, a to najmä pokiaľ ide o voľnosť bežných platieb a pohybu kapitálu a o spôsoby platieb.<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Článok 99, ktorý je súčasťou hlavy XI tej istej dohody s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>Inštitucionálne, všeobecné a záverečné ustanovenia<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>Nič v tejto dohode nebráni zmluvnej strane prijať akékoľvek opatrenia:</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>ktoré považuje za nevyhnutné z hľadiska ochrany svojich hlavných bezpečnostných záujmov:</TXT><P>…</P><?PAGE NO="6"?><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>v prípade závažných vnútorných narušení negatívne ovplyvňujúcich udržanie práva a poriadku v čase vojny alebo vážneho medzinárodného napätia predstavujúceho hrozbu vojny alebo s cieľom splniť záväzky, ktoré prijala na účely zachovania mieru a medzinárodnej bezpečnosti;</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>D –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Rozhodnutie 2014/512</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Predmetom prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú nasledujúce ustanovenia rozhodnutia 2014/512:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ARTICLE IDENTIFIER="001"><TI.ART><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/><HT TYPE="ITALIC">Článok 1</HT></TI.ART><STI.ART>…</STI.ART><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Priamy alebo nepriamy nákup alebo predaj dlhopisov, kapitálu alebo podobných finančných nástrojov, ako aj priame alebo nepriame poskytovanie investičných služieb pre ne či pomoc pri ich vydávaní alebo akékoľvek iné nakladanie s nimi, ak ich splatnosť presahuje 30 dní a ak ich po 12. septembri 2014 vydali:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>subjekty usadené v Rusku, ako sa uvádzajú v prílohe III [konkrétne Rosneft, Transneft a Gazprom Neft], ktoré sú k <DATE ISO="20140912">12. septembru 2014</DATE> pod verejnou kontrolou alebo z viac ako 50 % vo verejnom vlastníctve, ktorých odhadované celkové aktíva presahujú 1 bilión ruských rubľov a ktorých odhadované príjmy pochádzajú aspoň z 50 % z predaja alebo prepravy surovej ropy alebo ropných výrobkov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>akákoľvek právnická osoba, subjekt alebo orgán, ktoré sú usadené mimo Únie a z viac ako 50 % vo vlastníctve subjektu uvedeného v [písmene]… b), alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>akákoľvek právnická osoba, subjekt alebo orgán, ktoré konajú v mene alebo na základe pokynov subjektu z kategórie uvedenej v písmene c) alebo uvedené v prílohe… III [konkrétne Rosneft, Transneft a Gazprom Neft].</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Zakazuje sa priame alebo nepriame poskytovanie alebo priama i nepriama účasť na akýchkoľvek dohodách o poskytovaní nových pôžičiek alebo úverov so splatnosťou presahujúcou 30 dní akejkoľvek právnickej osobe, subjektu alebo orgánu uvedeným v odsekoch 1 alebo 2 po 12. septembri 2014, a to okrem pôžičiek alebo úverov, ktorých špecifickým a podloženým cieľom je financovanie nezakázaného priameho alebo nepriameho dovozu alebo vývozu tovaru a nefinančných služieb medzi Úniou a Ruskom alebo iným tretím štátom, alebo pôžičiek, ktorých špecifickým a podloženým cieľom je poskytovať núdzové financovanie na splnenie kritérií solventnosti a likvidity pre právnické osoby usadené v Únii, ktorých vlastnícke práva z viac ako 50 % patria subjektu uvedenému v prílohe I [konkrétne Sberbank, VTB Bank, Gazprombank, Vnešekonombank a Rosselchozbank].</ALINEA></PARAG></ARTICLE><P>…</P><?PAGE NO="7"?><ARTICLE IDENTIFIER="004"><TI.ART><HT TYPE="ITALIC">Článok 4</HT></TI.ART><PARAG IDENTIFIER="004.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Priamy alebo nepriamy predaj, dodávky, prevod alebo vývoz určitého zariadenia vhodných na nasledujúce kategórie prieskumných a ťažobných projektov v Rusku vrátane jeho výhradnej hospodárskej zóny a kontinentálneho šelfu štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo z území členských štátov alebo prostredníctvom plavidiel či lietadiel podliehajúcich ich jurisdikcii podlieha predchádzajúcemu povoleniu príslušného orgánu vyvážajúceho členského štátu:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>prieskum a ťažba ropy vo vodách hlbších ako 150 metrov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>prieskum a ťažba ropy v pobrežných oblastiach severne od polárneho kruhu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>projekty, ktoré majú potenciál vyrábať ropu zo zdrojov nachádzajúcich sa v bridlicových formáciách metódou hydraulického štiepenia; nevzťahuje sa na prieskum a výrobu cez bridlicové formácie s cieľom nájsť iné ako bridlicové ložiská alebo ťažiť z nich ropu.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA><ALINEA>Únia prijme potrebné opatrenia na určenie príslušných položiek, na ktoré sa tento odsek vzťahuje.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Poskytovanie:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>technickej pomoci alebo iných služieb súvisiacich so zariadením uvedeným v odseku 1;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>finančných prostriedkov alebo finančnej pomoci pre predaj, dodávky, prevod alebo vývoz zariadenia uvedeného v odseku 1 alebo pre poskytovanie súvisiacej technickej pomoci alebo odbornej prípravy</TXT></NP></ITEM></LIST><P>tiež podlieha vydaniu predchádzajúceho povolenia príslušným orgánom vyvážajúceho členského štátu.</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Príslušné orgány členského štátu nevydajú povolenie pre akýkoľvek predaj, dodávku, prevod alebo vývoz zariadenia alebo pre poskytovanie služieb uvedené v odsekoch 1 a 2, ak rozhodnú, že takýto predaj, dodávka, prevod alebo vývoz alebo poskytovanie takýchto služieb je určený na jednu z kategórií prieskumu a ťažby uvedenú v odseku 1.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Odsekom 3 nie je dotknuté plnenie zmlúv, ktoré sa uzavreli do <DATE ISO="20140801">1. augusta 2014</DATE> ani doplnkových zmlúv potrebných na plnenie takýchto zmlúv.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Povolenie sa môže udeliť v prípade, že sú predaj, dodávka, presun či vývoz položiek alebo poskytovanie služieb uvedené v odsekoch 1 a 2 potrebné na naliehavé zabránenie alebo zmiernenie udalosti, ktorá môže mať pravdepodobne závažný a významný dosah na ľudské zdravie a bezpečnosť alebo životné prostredie. V náležite odôvodnených naliehavých prípadoch sa predaj, dodávka, presun či vývoz alebo poskytovanie služieb uvedené v odsekoch 1 a 2 môžu uskutočniť bez predchádzajúceho povolenia pod podmienkou, že vývozca tento predaj, dodávku, presun či vývoz alebo poskytovanie služieb oznámi príslušnému orgánu do piatich pracovných dní od ich uskutočnenia a poskytne relevantné podrobné odôvodnenie takéhoto predaja, dodávky, presunu či vývozu alebo poskytovania služieb bez predchádzajúceho povolenia.</ALINEA></PARAG></ARTICLE><ARTICLE IDENTIFIER="004A"><TI.ART>Článok 4a</TI.ART><PARAG IDENTIFIER="004A.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Zakazuje sa priame alebo nepriame poskytovanie súvisiacich služieb pre nasledujúce kategórie prieskumných a ťažobných projektov v Rusku vrátane jeho výhradnej hospodárskej zóny a kontinentálneho šelfu štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo z území členských štátov alebo prostredníctvom plavidiel alebo lietadiel podliehajúcich ich jurisdikcii:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>prieskum a ťažba ropy vo vodách hlbších ako 150 metrov;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="8"?><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>prieskum a ťažba ropy v pobrežných oblastiach okolo severného pólu severne od polárneho kruhu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>projekty, ktoré majú potenciál vyrábať ropu zo zdrojov nachádzajúcich sa v bridlicových formáciách metódou hydraulického štiepenia; nevzťahuje sa na prieskum a výrobu cez bridlicové formácie s cieľom nájsť iné ako bridlicové ložiská alebo ťažiť z nich ropu.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004A.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Zákazom stanoveným v odseku 1 nie je dotknuté plnenie zmlúv ani rámcových dohôd uzavretých pred 12. septembrom 2014 ani doplnkových zmlúv potrebných na plnenie takýchto zmlúv.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004A.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Zákaz stanovený v odseku 1 sa neuplatňuje, ak sú dotknuté služby potrebné na naliehavé zabránenie alebo zmiernenie udalosti, ktorá môže mať pravdepodobne závažný a významný dosah na ľudské zdravie a bezpečnosť alebo životné prostredie.</ALINEA></PARAG></ARTICLE><P>…</P><ARTICLE IDENTIFIER="007"><TI.ART><HT TYPE="ITALIC">Článok 7</HT></TI.ART><PARAG IDENTIFIER="007.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Neuznajú sa žiadne nároky v súvislosti so žiadnou zmluvou alebo transakciou, ktorých plnenie bolo úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo dotknuté opatreniami uloženými podľa tohto rozhodnutia, vrátane nárokov na náhradu škody alebo akýchkoľvek iných nárokov tohto druhu, ako je napríklad nárok na kompenzáciu alebo pohľadávka so zárukou, predovšetkým nárok na predĺženie platnosti alebo vyplatenie dlhopisu, záruky alebo zabezpečenia, najmä finančnej záruky alebo finančného zabezpečenia v akejkoľvek forme, ak ich predložia:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b) a v článku 1 ods. 2 písm. c) alebo d) alebo v prílohe… III…;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>akákoľvek iná ruská osoba, subjekt alebo orgán; alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>akákoľvek osoba, subjekt alebo orgán konajúce prostredníctvom alebo v mene jednej z osôb, subjektov alebo orgánov uvedených v písm. a) alebo b) tohto odseku.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="007.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Pri akomkoľvek konaní, ktorého cieľom je vymáhanie pohľadávky, nesie dôkazné bremeno o tom, že uspokojenie tejto pohľadávky nie je odsekom 1 zakázané, osoba, ktorá túto pohľadávku vymáha.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="007.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Týmto článkom nie je dotknuté právo osôb, subjektov a orgánov uvedených v odseku 1 na súdne preskúmanie zákonnosti neplnenia zmluvných záväzkov v súlade s týmto rozhodnutím.</ALINEA></PARAG></ARTICLE><P>…<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>E –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie č. 833/2014</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka nasledujúcich ustanovení nariadenia č. 833/2014:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ARTICLE IDENTIFIER="003"><TI.ART><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/><HT TYPE="ITALIC">Článok 3</HT></TI.ART><PARAG IDENTIFIER="003.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA>Na priamy alebo nepriamy predaj, dodávku, presun alebo vývoz položiek uvedených v prílohe II bez ohľadu na to, či majú pôvod v Únii, akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Rusku vrátane jeho výhradnej hospodárskej zóny a kontinentálneho šelfu alebo v akomkoľvek inom štáte, ak sú takéto položky určené na použitie v Rusku vrátane jeho výhradnej hospodárskej zóny a kontinentálneho šelfu, sa vyžaduje predchádzajúce povolenie.</ALINEA></PARAG><?PAGE NO="9"?><PARAG IDENTIFIER="003.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Na každý predaj, dodávku, presun alebo vývoz, na ktoré sa podľa tohto článku vyžaduje povolenie, vydajú takéto povolenie príslušné orgány členského štátu, v ktorom je vývozca usadený; takéto povolenie bude v súlade s podrobnými pravidlami stanovenými v článku 11 nariadenia (ES) č. 428/2009. Povolenia sú platné v celej Únii.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA><P>Príloha II zahŕňa určité položky vhodné pre nasledujúce kategórie prieskumných a ťažobných projektov v Rusku vrátane jeho výhradnej hospodárskej zóny a kontinentálneho šelfu:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>prieskum a ťažba ropy vo vodách hlbších ako 150 metrov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>prieskum a ťažba ropy v pobrežných oblastiach severne od polárneho kruhu alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>projekty, ktoré majú potenciál vyrábať ropu zo zdrojov nachádzajúcich sa v bridlicových formáciách metódou hydraulického štiepenia; nevzťahuje sa na prieskum a výrobu cez bridlicové formácie s cieľom nájsť iné ako bridlicové ložiská alebo ťažiť z nich ropu.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Vývozcovia poskytnú príslušným orgánom ku svojim žiadostiam o vývozné povolenie všetky relevantné informácie.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Príslušné orgány neudelia žiadne povolenie na žiadny predaj, dodávku, presun alebo vývoz položiek zahrnutých do prílohy II, ak majú opodstatnené dôvody na to, aby dospeli k záveru, že predaj, dodávka, presun alebo vývoz položiek sú určené pre ktorúkoľvek z kategórií prieskumných a ťažobných projektov uvedených v odseku 3.</ALINEA><ALINEA>Príslušné orgány však môžu udeliť povolenie, ak sa predaj, dodávka, presun alebo vývoz týkajú plnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy uzatvorenej pred 1. augustom 2014 alebo z doplnkových zmlúv potrebných na plnenie takejto zmluvy.</ALINEA><ALINEA>Príslušné orgány môžu udeliť povolenie aj v prípade, že sú predaj, dodávka, presun alebo vývoz položiek potrebné na naliehavé zabránenie alebo zmiernenie udalosti, ktorá môže mať pravdepodobne závažný a významný dosah na ľudské zdravie a bezpečnosť alebo životné prostredie. V náležite odôvodnených naliehavých prípadoch sa predaj, dodávka, presun alebo vývoz môže uskutočniť bez predchádzajúceho povolenia pod podmienkou, že vývozca tento predaj, dodávku, presun alebo vývoz oznámi príslušnému orgánu do piatich pracovných dní od ich uskutočnenia a poskytne relevantné podrobné odôvodnenie takéhoto predaja, dodávky, presunu alebo vývozu.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.006"><NO.PARAG>6.</NO.PARAG><ALINEA>Za podmienok uvedených v odseku 5 môžu príslušné orgány zrušiť, pozastaviť, zmeniť alebo odvolať vývozné povolenie, ktoré udelili.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.007"><NO.PARAG>7.</NO.PARAG><ALINEA>Ak príslušný orgán odmietne povolenie udeliť alebo ho zruší, pozastaví, podstatne obmedzí alebo odvolá v súlade s odsekom 5 alebo 6, dotknutý členský štát to oznámi ostatným členským štátom a Komisii a poskytne im relevantné informácie, pričom dodrží ustanovenia o dôvernosti takýchto informácií uvedené v nariadení Rady (ES) č. 515/97.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.008"><NO.PARAG>8.</NO.PARAG><ALINEA>Predtým, ako členský štát udelí povolenie v súlade s odsekom 5 pre transakciu, ktorá je v podstate zhodná s transakciou, na ktorú sa vzťahuje stále platné odmietnutie zo strany iného členského štátu alebo iných členských štátov podľa odsekov 6 a 7, poradí sa najskôr s členským štátom alebo štátmi, ktoré toto povolenie odmietli udeliť. Ak sa po tejto porade dotknutý členský štát rozhodne povolenie udeliť, oznámi to ostatným členským štátom a Komisii, pričom im poskytne všetky relevantné informácie na odôvodnenie svojho rozhodnutia.</ALINEA></PARAG></ARTICLE><?PAGE NO="10"?><ARTICLE IDENTIFIER="003A"><TI.ART>Článok 3a</TI.ART><PARAG IDENTIFIER="003A.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Zakazuje sa priamo alebo nepriamo poskytovať súvisiace služby pre tieto kategórie prieskumných a ťažobných projektov v Rusku vrátane jeho výhradnej hospodárskej zóny a kontinentálneho šelfu:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>prieskum a ťažba ropy vo vodách hlbších ako 150 metrov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>prieskum a ťažba ropy v pobrežných oblastiach severne od polárneho kruhu alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>projekty, ktoré majú potenciál vyrábať ropu zo zdrojov nachádzajúcich sa v bridlicových formáciách metódou hydraulického štiepenia; nevzťahuje sa na prieskum a výrobu cez bridlicové formácie s cieľom nájsť iné ako bridlicové ložiská alebo ťažiť z nich ropu.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>Na účely tohto odseku súvisiace služby sú:</P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>vrty;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>kontrola vrtov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>iii)</NO.P><TXT>ťažobné a dokončovacie služby;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>iv)</NO.P><TXT>dodávka osobitných plavidiel.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003A.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Zákazmi uvedenými v odseku 1 nie je dotknuté plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy alebo z rámcovej dohody uzavretej pred 12. septembrom 2014 alebo z doplnkových zmlúv potrebných na plnenie takejto zmluvy.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003A.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Zákazy uvedené v odseku 1 sa neuplatňujú, ak sú dané služby potrebné na naliehavé zabránenie alebo zmiernenie udalosti, ktorá môže mať pravdepodobne závažný a významný dosah na ľudské zdravie a bezpečnosť alebo životné prostredie.</ALINEA><ALINEA>Poskytovateľ služby oznámi príslušnému orgánu akúkoľvek činnosť vykonanú podľa tohto odseku do piatich pracovných dní od jej uskutočnenia a poskytne relevantné podrobné odôvodnenie predaja, dodávky, presunu alebo vývozu.</ALINEA></PARAG></ARTICLE><ARTICLE IDENTIFIER="004"><TI.ART><HT TYPE="ITALIC">Článok 4</HT></TI.ART><STI.ART>…</STI.ART><PARAG IDENTIFIER="004.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA><P>Povoleniu dotknutého príslušného orgánu podlieha poskytovanie:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>technickej pomoci alebo sprostredkovateľských služieb v súvislosti s položkami uvedenými v prílohe II a v súvislosti s priamym alebo nepriamym poskytovaním, výrobou, údržbou a používaním takýchto položiek akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Rusku vrátane jeho výhradnej hospodárskej zóny a kontinentálneho šelfu, alebo ak sa takáto pomoc týka položiek na použitie v Rusku vrátane jeho výhradnej hospodárskej zóny a kontinentálneho šelfu, akejkoľvek osobe, subjektu alebo orgánu v akomkoľvek inom štáte;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>finančných prostriedkov alebo finančnej pomoci v súvislosti s položkami uvedenými v prílohe II, a to najmä grantov, pôžičiek a poistenia vývozného úveru, na akýkoľvek predaj, dodávku, presun alebo vývoz uvedených položiek alebo na poskytnutie súvisiacej technickej pomoci priamo alebo nepriamo akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Rusku vrátane jeho<?PAGE NO="11"?> výhradnej hospodárskej zóny a kontinentálneho šelfu, alebo ak sa takáto pomoc týka položiek na použitie v Rusku vrátane jeho výhradnej hospodárskej zóny a kontinentálneho šelfu, akejkoľvek osobe, subjektu alebo orgánu v akomkoľvek inom štáte.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA><ALINEA>V náležite odôvodnených naliehavých prípadoch uvedených v článku 3 ods. 5 sa poskytovanie služieb uvedených v tomto odseku môže uskutočňovať bez predchádzajúceho povolenia pod podmienkou, že poskytovateľ oznámi príslušnému orgánu poskytnutie služieb do piatich pracovných dní po ich poskytnutí.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Ak sa žiada o povolenia podľa odseku 3 tohto článku, uplatňuje sa primerane článok 3 a najmä jeho odseky 2 a 5.</ALINEA></PARAG></ARTICLE><ARTICLE IDENTIFIER="005"><TI.ART><HT TYPE="ITALIC">Článok 5</HT></TI.ART><STI.ART>…</STI.ART><PARAG IDENTIFIER="005.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Zakazuje sa priamo alebo nepriamo nakupovať, predávať, poskytovať investičné služby alebo pomoc pri vydávaní prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu alebo inak s nimi nakladať, ak ich splatnosť presahuje 30 dní a ak boli vydané po 12. septembri 2014 týmito subjektmi:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>právnickou osobou, subjektom alebo orgánom usadenými v Rusku, ktoré sú z viac ako 50 % vo verejnom vlastníctve alebo pod verejnou kontrolou, ktorých odhadované celkové aktíva presahujú 1 bilión ruských rubľov a ktorých minimálne 50 % odhadovaných príjmov pochádza z predaja alebo prepravy surovej ropy alebo ropných produktov, ako sú uvedené v prílohe VI [konkrétne Rosneft, Transneft, Gazprom Neft];</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>právnickou osobou, subjektom alebo orgánom usadenými mimo Únie, ktoré z viac ako 50 % priamo alebo nepriamo vlastní subjekt uvedený v písmenách a) alebo b) tohto odseku, alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>právnickou osobou, subjektom alebo orgánom, ktoré konajú v mene alebo na základe pokynov subjektu uvedeného v písmenách a), b) alebo c) tohto odseku.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Zakazuje sa po 12. septembri 2014 priamo alebo nepriamo uzatvárať akúkoľvek dohodu alebo zúčastňovať sa na akejkoľvek dohode o poskytovaní nových pôžičiek alebo úverov, ktorých splatnosť presahuje 30 dní, akejkoľvek právnickej osobe, subjektu alebo orgánu uvedeným v odseku 1 alebo 2.</ALINEA><ALINEA><P>Zákaz sa nevzťahuje na:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>pôžičky alebo úvery, ktoré majú osobitný a preukázaný cieľ poskytovať financovanie nezakázaných dovozov alebo vývozov tovaru a nefinančných služieb medzi Úniou a akýmkoľvek tretím štátom, vrátane výdavkov na tovar a služby z iného tretieho štátu, ktoré sú potrebné na plnenie zmlúv o vývoze alebo dovoze, alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>pôžičky, ktorých osobitným a preukázaným cieľom je poskytovať núdzové financovanie na splnenie kritérií solventnosti a likvidity pre právnické osoby usadené v Únii, ktorých vlastnícke práva z viac ako 50 % patria subjektu uvedenému v prílohe III [konkrétne Sberbank, VTB Bank, Gazprombank, Vnešekonombank a Rosselchozbank].</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></PARAG></ARTICLE><P>…</P><?PAGE NO="12"?><ARTICLE IDENTIFIER="008"><TI.ART><HT TYPE="ITALIC">Článok 8</HT></TI.ART><PARAG IDENTIFIER="008.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty stanovia pravidlá o ukladaní sankcií za porušovanie ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky potrebné opatrenia na ich vykonávanie. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="008.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty bezodkladne po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia informujú Komisiu o pravidlách uvedených v odseku 1, ako aj o každej následnej zmene.</ALINEA></PARAG></ARTICLE><P>…</P><ARTICLE IDENTIFIER="011"><TI.ART><HT TYPE="ITALIC">Článok 11</HT></TI.ART><PARAG IDENTIFIER="011.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Neuznajú sa žiadne nároky v súvislosti so žiadnou zmluvou alebo transakciou, ktorých plnenie bolo úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo dotknuté opatreniami uloženými podľa tohto nariadenia, vrátane nárokov na náhradu škody alebo akýchkoľvek iných nárokov tohto druhu, ako je napríklad nárok na kompenzáciu alebo pohľadávka so zárukou, predovšetkým nárok na predĺženie platnosti alebo vyplatenie dlhopisu, záruky alebo zabezpečenia, najmä finančnej záruky alebo finančného zabezpečenia v akejkoľvek forme, ak ich predložia:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>subjekty uvedené v článku 5 ods. 1 písm. b) a c) a v článku 5 ods. 2 písm. c) a d) alebo v [prílohe] VI [konkrétne Rosneft, Transneft, Gazprom Neft];</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>akákoľvek iná ruská osoba, subjekt alebo orgán;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>akákoľvek osoba, subjekt alebo orgán konajúce prostredníctvom alebo v mene jednej z osôb, subjektov alebo orgánov uvedených v písm. a) alebo b) tohto odseku.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="011.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Pri akomkoľvek konaní, ktorého cieľom je vymáhanie pohľadávky, nesie dôkazné bremeno o tom, že uspokojenie tejto pohľadávky nie je odsekom 1 zakázané, osoba, ktorá túto pohľadávku vymáha.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="011.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Týmto článkom nie je dotknuté právo osôb, subjektov a orgánov uvedených v odseku 1 na súdne preskúmanie zákonnosti neplnenia zmluvných záväzkov v súlade s týmto nariadením.<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/></ALINEA></PARAG></ARTICLE></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>III –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov Únie <DATE ISO="20140306">6. marca 2014</DATE> dôrazne odsúdili <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>nevyprovokované narušenie ukrajinskej zvrchovanosti a územnej celistvosti zo strany Ruskej federácie<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád o Ukrajine, Brusel <DATE ISO="20140306">6. marca 2014</DATE>.</P></NOTE>. Vyzvali Ruskú federáciu, aby bezodkladne stiahla svoje ozbrojené sily do oblastí ich stáleho rozmiestnenia v súlade s príslušnými dohodami. Tiež sa rozhodli pozastaviť dvojstranné rozhovory s Ruskou federáciou o vízových záležitostiach, ako aj rozhovory s Ruskou federáciou o novej komplexnej dohode, ktorá mala nahradiť dohodu o partnerstve. Zdôraznili však, že riešenie krízy sa má nájsť prostredníctvom rokovaní medzi vládou Ukrajiny a vládou Ruskej federácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Hlavy štátov a predsedovia vlád členských štátov Únie ďalej uviedli, že ak tieto rokovania neprinesú výsledky v obmedzenom časovom rámci, voči osobám zodpovedným za konanie, ktoré by narušilo alebo ohrozilo územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, budú zavedené cestovné obmedzenia a zmrazenie aktív.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Na vykonanie tohto vyhlásenia Rada prijala nariadenie (EÚ) č. 269/2014 zo <DATE ISO="20140317">17. marca 2014</DATE> o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="078" PAGE.FIRST="6" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE>, ktorým boli uložené uvedené opatrenia určitým osobám vymenovaným v prílohe I tohto nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Rada, ktorá dospela k záveru, že Ruská federácia nereagovala na požiadavky Únie, a vzhľadom na pokračujúce zásahy do územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny prijala <DATE ISO="20140731">31. júla 2014</DATE> súbor nových podstatných reštriktívnych opatrení, a to rozhodnutie 2014/512 a nariadenie č. 833/2014, ktoré sa okrem iných ruských podnikov týkajú aj spoločnosti Rosneft Oil Company OJSC (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>Rosneft<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>), ktorej činnosti zahŕňajú prieskum, ťažbu, rafináciu uhľovodíkov, ako aj predaj surovej ropy a plynu v Rusku a v zahraničí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Rosneft vykonáva svoje prieskumné a ťažobné činnosti v ruských provinciách bohatých na uhľovodíky a na ruskom kontinentálnom šelfe. Jej prieskumné činnosti zahŕňajú operácie vo vodách hlbších ako 150 metrov a v bridlicových formáciách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Väčšinu akcií spoločnosti Rosneft (69,5 %) vlastní Rosneftegaz OJSC, akciová spoločnosť vo výlučnom vlastníctve Ruskej federácie. Menšinu jej akcií (19,75 %) vlastní BP Russian Investments Ltd., dcérska spoločnosť britskej ropnej spoločnosti BP plc. Zvyšných 10,75 % emitovaných akcií tvoriacich základné imanie je kótovaných na burze.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Her Majesty’s Treasury (Pokladnica Jej Veličenstva) a Secretary of State for Business, Innovation and Skills (minister pre podnikanie, inovácie a schopnosti) sú orgánmi Spojeného kráľovstva zodpovednými za vykonávanie právnych predpisov Únie, ktorými sa ukladajú reštriktívne opatrenia v reakcii na konanie Ruskej federácie na Ukrajine.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Financial Conduct Authority (Úrad pre finančné správanie, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>FCA<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>) je tiež viazaný rozhodnutím 2014/512 a nariadením č. 833/2014 a musí skúmať účinky týchto aktov na svoje povinnosti a zákonné ciele. Ak by sa teda zistilo, že môže dôjsť k emisii zakázaných cenných papierov, a ak by hrozilo, že sa tým naruší integrita trhov, ktoré reguluje FCA, alebo poškodí ochrana spotrebiteľa, FCA by bol povinný preskúmať, aké kroky by prípadne mal prijať s cieľom predvídať toto riziko alebo mu zabrániť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Rosneft návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20141009">9. októbra 2014</DATE> podala žalobu o neplatnosť rozhodnutia 2014/512 a nariadenia č. 833/2014 na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Ide o vec NK Rosneft a i./Rada (T‑715/14), o ktorej sa zatiaľ nerozhodlo.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Rosneft svojím návrhom na súdne preskúmanie podaným na High Court of Justice (England &amp; Wales), Queen’s Bench Division (Divisional Court) [Vyšší súdny dvor (Anglicko a Wales), oddelenie Queen’s Bench (senát oddelenia), Spojené kráľovstvo] <DATE ISO="20141120">20. novembra 2014</DATE> napáda zákonnosť rozhodnutia 2014/512 a nariadenia č. 833/2014, ako aj určitých opatrení, ktoré prijali orgány<?PAGE NO="14"?> Spojeného kráľovstva s cieľom vykonať určité aspekty nariadenia č. 833/2014 a najmä trestnoprávne sankcie stanovené v prípade porušenia tohto nariadenia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Pozri nariadenie o Ukrajine (finančných sankciách Európskej únie) (č. 3) z roku 2014 [The Ukraine (European Union Financial Sanctions) (No. 3) Regulations 2014, SI 2014/2054], ktoré bolo neskôr zmenené a doplnené nariadením o Ukrajine (finančných sankciách Európskej únie) (č. 3) (novela) z roku 2014 [The Ukraine (European Union Financial Sanctions) (No. 3) (Amendment) Regulations 2014, SI 2014/2445], a vyhlášku o kontrole vývozu (sankciách týkajúcich sa Ruska, Krymu a Sevastopolu) z roku 2014 [The Export Control (Russia, Crimea and Sevastopol Sanctions) Order 2014, SI 2014/2357], ktorá bolo neskôr zmenená a doplnená vyhláškou o kontrole vývozu (sankciách týkajúcich sa Ruska, Krymu a Sevastopolu) (novela) z roku 2014 [The Export Control (Russia, Crimea and Sevastopol Sanctions) (Amendment) Order 2014, SI 2014/2932].</P></NOTE>, určité výkladové stanoviská FCA týkajúce sa pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>finančná pomoc<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> a spôsob, akým FCA vykladá toto nariadenie a uplatňuje ho na určité prevoditeľné cenné papiere<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Ide o prevoditeľné cenné papiere emitované vo forme medzinárodných certifikátov, ktoré predstavujú cenné papiere (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>Global Depository Receipts<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>, globálne vkladové potvrdenky, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>GVP<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>), ktoré sa týkajú akcií spoločnosti Rosneft a sú oficiálne kótované na londýnskej burze, kde sa s nimi obchoduje.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>High Court of Justice (England &amp; Wales), Queen’s Bench Division (Divisional Court) [Vyšší súdny dvor (Anglicko a Wales), oddelenie Queen’s Bench (senát oddelenia), Spojené kráľovstvo] vo svojom rozsudku z <DATE ISO="20150209">9. februára 2015</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pozri <HT TYPE="ITALIC">R (OJSC Rosneft Oil Company) v Her Majesty’s Treasury and ors</HT> [2015] EWHC 248 (Admin).</P></NOTE> konštatoval, že na vyriešenie sporu, ktorý prejednáva, musí určiť, či určité ustanovenia rozhodnutia 2014/512 a nariadenia č. 833/2014 nie sú neplatné, čo nemôže urobiť bez toho, aby v súlade s rozsudkom <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Foto‑Frost</NAME.CASE> (<NO.CASE>314/85</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:452">EU:C:1987:452</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Okrem toho sa domnieva, že aj keby tieto ustanovenia boli platné, nie je isté, či by iné súdy členských štátov dospeli k rovnakým záverom, pokiaľ ide o ich výklad a uplatňovanie. Poukázal navyše na určité zásadné body, v ktorých existujú značné výkladové rozdiely medzi príslušnými orgánmi rôznych členských štátov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Za týchto okolností High Court of Justice (England &amp; Wales), Queen’s Bench Division (Divisional Court) [Vyšší súdny dvor (Anglicko a Wales), oddelenie Queen’s Bench (senát oddelenia), Spojené kráľovstvo] rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>1.</NO.P><TXT>Najmä so zreteľom na článok 19 ods. 1 ZEÚ, články 24 ZEÚ a 40 ZEÚ, článok 47 [Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>)] a článok 275 druhý odsek ZFEÚ, má Súdny dvor právomoc rozhodovať v prejudiciálnom konaní podľa článku 267 ZFEÚ o platnosti článku l ods. 2 písm. b) až d), článku 1 ods. 3, článkov 4, 4a a 7, ako aj prílohy III rozhodnutia [2014/512]?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Je neplatné niektoré alebo viacero z nasledujúcich ustanovení (ďalej len <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>dotknuté ustanovenia<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="2018" ID="QE0043"/>) nariadenia [č. 833/2014] a, pokiaľ má Súdny dvor právomoc o tom rozhodnúť, rozhodnutia [2014/512]:</TXT><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>články 4 a 4a rozhodnutia [2014/512];</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>články 3 a 3a, článok 4 ods. 3 a 4 a príloha II nariadenia [č. 833/2014],</TXT><P>(ďalej len <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>ustanovenia týkajúce sa ropného sektora<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="2018" ID="QE0044"/>);</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>iii)</NO.P><TXT>článok 1 ods. 2 písm. b) až d), článok 1 ods. 3 a príloha III rozhodnutia [2014/512];</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>iv)</NO.P><TXT>článok 5 ods. 2 písm. b) až d), článok 5 ods. 3 a príloha VI nariadenia [č. 833/2014],</TXT><P>(ďalej len <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>ustanovenia týkajúce sa cenných papierov a pôžičiek<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="2018" ID="QE0045"/>);</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>v)</NO.P><TXT>článok 7 rozhodnutia [2014/512] a</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="15"?><ITEM><NP><NO.P>vi)</NO.P><TXT>článok 11 nariadenia [č. 833/2014]?</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Pokiaľ sú dotknuté ustanovenia platné, prieči sa zásadám právnej istoty a určitosti uplatniteľných predpisov (<HT TYPE="ITALIC">nulla poena sine lege certa</HT>), aby členský štát uložil trestnoprávne sankcie podľa článku 8 nariadenia [č. 833/2014] predtým, než Súdny dvor dostatočne objasní skutkovú podstatu dotknutého trestného činu?</TXT></NP></ITEM></LIST></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Pokiaľ sú dotknuté zákazy a obmedzenia uvedené v druhej otázke písm. a) platné:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Zahŕňa pojem <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>finančná pomoc<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="2018" ID="QE0046"/> v článku 4 ods. 3 nariadenia [č. 833/2014] spracovanie platby bankou alebo inou finančnou inštitúciou?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Zakazuje článok 5 nariadenia [č. 833/2014] vydávanie alebo iné obchodovanie s [GVP], ktoré boli vydané <DATE ISO="20140912">12. septembra 2014</DATE> alebo neskôr podľa zmluvy o vklade s niektorým zo subjektov uvedených v prílohe VI, pokiaľ ide o akcie niektorého z týchto subjektov, ktoré boli vydané pred 12. septembrom 2014?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>Ak Súdny dvor zaujme názor, že ide o nedostatok jasnosti, ktorý môže Súdny dvor vhodným spôsobom odstrániť tým, že poskytne ďalšie usmernenie, ako sa majú správne vykladať pojmy <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>bridlicový<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="2018" ID="QE0047"/> a <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>vody hlbšie ako 150 metrov<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="2018" ID="QE0048"/> v článku 4 rozhodnutia [2014/512] a článkoch 3 a 3a nariadenia [č. 833/2014]? Konkrétne, pokiaľ to Súdny dvor bude považovať za nevyhnutné a vhodné, môže poskytnúť geologický výklad pojmu <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>bridlicový<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="2018" ID="QE0049"/>, ktorý sa má použiť pri vykonávaní nariadenia, a objasniť, či sa <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>vody hlbšie ako 150 metrov<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="2018" ID="QE0050"/> majú merať od bodu vrtu alebo inde?<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Predseda Všeobecného súdu uznesením z <DATE ISO="20150326">26. marca 2015</DATE> prerušil konanie o žalobe o neplatnosť vo veci NK Rosneft a i./Rada (T‑715/14) až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora v prejednávanej veci v súlade s článkom 54 tretím odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>IV –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie na Súdnom dvore</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný na Súdny dvor <DATE ISO="20150218">18. februára 2015</DATE>. Písomné pripomienky predložili Rosneft, FCA, vláda Spojeného kráľovstva, česká, nemecká, estónska a francúzska vláda, ako aj Rada a Komisia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20160223">23. februára 2016</DATE> sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom Rosneft, FCA, vláda Spojeného kráľovstva, česká, nemecká, estónska, francúzska a poľská vláda, ako aj Rada a Komisia predniesli svoje ústne pripomienky.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>V –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O prvej otázke</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na jeho právomoc rozhodnúť v prejudiciálnom konaní o platnosti článku 1 ods. 2 písm. b) až d), článku 1 ods. 3, článkov 4, 4a a 7, ako aj prílohy III rozhodnutia 2014/512 so zreteľom na články 19 ZEÚ, 24 ZEÚ a 40 ZEÚ, článok 275 ZFEÚ a článok 47 Charty.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>O prípustnosti</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Estónska vláda a Rada spochybňujú prípustnosť prvej otázky, lebo odpoveď na ňu podľa ich názoru nie je nevyhnutná na to, aby vnútroštátny súd mohol vyriešiť spor vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Navrhujem, aby Súdny dvor zamietol túto námietku neprípustnosti, keďže právomoc Súdneho dvora rozhodnúť o prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania je zjavne predpokladom skúmania ostatných otázok položených vnútroštátnym súdom (ktorých relevantnosť nikto nepopiera). Okrem toho táto otázka je podľa ustálenej judikatúry <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>otázkou prekážky konania z dôvodu verejného poriadku [a] možno [ju] skúmať kedykoľvek počas konania, dokonca bez návrhu<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Elitaliana/Eulex Kosovo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑439/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:753">EU:C:2015:753</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Sahlstedt a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑362/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:243">EU:C:2009:243</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Cyprus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑340/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:143">EU:C:2012:143</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd musí navyše vychádzať z právomoci Súdneho dvora, aby zistil, či je viazaný monopolom Súdneho dvora v oblasti skúmania platnosti aktov sekundárneho práva Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Pozri stanovisko, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v konaní o vydaní stanoviska <REF.DOC.ECR><NO.CASE>2/13</NO.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2475">EU:C:2014:2475</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0100">100</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>O právomoci Súdneho dvora rozhodnúť v prejudiciálnom konaní o platnosti a výklade aktov v oblasti SZBP</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Všeobecné pravidlo: súdne preskúmanie (články 19 ZEÚ, 263 ZFEÚ, 277 ZFEÚ a 267 ZFEÚ)</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>V bode 23 svojho dobre známeho rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Les Verts/Parlament</NAME.CASE> (<NO.CASE>294/83</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:166">EU:C:1986:166</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>[Únia] je [úniou] založenou na zásade právneho štátu, keďže ani [jej] členské štáty, ani [jej] inštitúcie sa nemôžu vyhnúť preskúmavaniu otázky, či nimi prijaté právne akty sú v súlade so základnou ústavnou chartou, ktorou je Zmluva o [FEÚ]<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/>. Súdny dvor tak umožnil, aby žaloba o neplatnosť smerovala proti aktom Európskeho parlamentu, aj keď Európsky parlament nebol v prvom odseku bývalého článku 173 EHS (teraz článok 263 ZFEÚ) výslovne uvedený ako inštitúcia, ktorej akty môžu byť predmetom skúmania zákonnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Táto pasívna legitimácia Parlamentu v konaniach o žalobách o neplatnosť bola doplnená jeho aktívnou legitimáciou deklarovanou rozsudkom <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:217">EU:C:1990:217</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Súdny dvor v ňom konštatoval, že hoci znenie Zmluvy o EHS nezaraďuje Parlament medzi inštitúcie, ktoré môžu podať žalobu o neplatnosť, môže ísť o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>procesné vákuum[, ktoré] nemôže prevážiť nad základným záujmom na zachovaní a rešpektovaní inštitucionálnej rovnováhy vymedzenej zmluvami o založení Európskych spoločenstiev<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> (bod 26).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Článok 19 ZEÚ zveruje súdom Únie úlohu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>zabezpeč[ovať] dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní zmlúv<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/> a ukladá členským štátom povinnosť ustanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry totiž <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>Zmluva o FEÚ svojimi článkami 263 a 277 na jednej strane a svojím článkom 267 na strane druhej [vytvorila] kompletný systém právnych prostriedkov a postupov zaručujúcich preskúmanie zákonnosti aktov Únie, ktorá je zverená súdom Únie<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑583/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:625">EU:C:2013:625</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0092">92</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Les Verts/Parlament</NAME.CASE> (<NO.CASE>294/83</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:166">EU:C:1986:166</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Unión de Pequeños Agricultores/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑50/00 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:462">EU:C:2002:462</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Telefónica/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑274/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:852">EU:C:2013:852</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>T &amp; L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑456/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:284">EU:C:2015:284</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj uznesenie <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Pesquerias Riveirenses a i./Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑164/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:111">EU:C:2015:111</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>Carve out<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/>: súdna imunita určitých aktov prijatých v rámci SZBP (článok 24 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 275 prvý odsek ZFEÚ)</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Na prvý pohľad sa zdá, že článok 24 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 275 prvý odsek ZFEÚ vylučujú právomoc Súdneho dvora v oblasti SZBP.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="17"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Skôr než preskúmam tieto ustanovenia, považujem za potrebné poukázať na to, že napriek skutočnosti, že vo svojich rozsudkoch <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑130/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:472">EU:C:2012:472</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Rada/Manufacturing Support &amp; Procurement Kala Naft</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑348/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:776">EU:C:2013:776</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑658/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2025">EU:C:2014:2025</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Gbagbo a i./Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑478/11 P až C‑482/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:258">EU:C:2013:258</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) mal Súdny dvor príležitosť preskúmať otázky súvisiace s právomocou v oblasti SZBP, v bode 251 stanoviska <REF.DOC.ECR><NO.CASE>2/13</NO.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2454">EU:C:2014:2454</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>nemal doposiaľ príležitosť spresniť rozsah obmedzení svojej právomoci, ktoré v oblasti SZBP vyplývajú z [článku 24 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 275 ZFEÚ]<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/>. Súdny dvor teda v bode 252 svojho stanoviska rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>postačuje konštatovať, že pri súčasnom stave práva Únie sú niektoré akty prijímané v rámci SZBP vyňaté zo súdneho preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/>, pričom však nespresnil, o ktoré akty ide.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Súdny dvor si však neosvojil jednoznačný názor generálnej advokátky Kokott, podľa ktorého Súdny dvor nemá právomoc rozhodovať v prejudiciálnom konaní o platnosti aktov týkajúcich sa SZBP, čo by umožnilo súdom členských štátov, ktoré síce majú povinnosť uplatňovať právo Únie, aby samy posúdili zákonnosť tohto typu aktov a neuplatnili ich v prípade, ak by ich považovali za protiprávne (pozri body 82 až 103 stanoviska, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v konaní o vydaní stanoviska <REF.DOC.ECR><NO.CASE>2/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2475">EU:C:2014:2475</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Okrem toho, ak je skúmanie zákonnosti aktov Únie pravidlom (články 19 ZEÚ, 263 ZFEÚ, 277 ZFEÚ a 267 ZFEÚ), článok 24 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 275 prvý odsek ZFEÚ, ktoré zavádzajú doložku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/> vo vzťahu k právomoci súdov Únie alebo – inak povedané – výnimku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>z pravidla o všeobecnej právomoci, ktorú článok 19 ZEÚ priznáva Súdnemu dvoru…, musia byť… vykladané striktne<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑658/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2025">EU:C:2014:2025</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Elitaliana/Eulex Kosovo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑439/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:753">EU:C:2015:753</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Navyše treba poukázať na rozdiel v znení článku 24 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 275 prvého odseku ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Podľa článku 24 ods. 1 druhého pododseku poslednej vety ZFEÚ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>Súdny dvor Európskej únie nemá vo vzťahu k <HT TYPE="ITALIC">týmto ustanoveniam</HT> právomoc<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>, zatiaľ čo článok 275 prvý odsek ZFEÚ stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0062" REF.END="QE0062"/>Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc, pokiaľ ide o <HT TYPE="ITALIC">ustanovenia týkajúce sa [SZBP], ani pokiaľ ide o akty prijaté na ich základe</HT><QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Skutočnosť, že v článku 275 prvom odseku ZFEÚ je použité slovné spojenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0063" REF.END="QE0063"/>ustanovenia týkajúce sa [SZBP]<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/>, by mohla vyvolať mylný dojem, že súdy Únie nemajú nijakú právomoc v súvislosti s akýmkoľvek ustanovením Zmluvy o FEÚ, ktoré síce nespadá pod SZBP, ale môže sa jej týkať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Súdny dvor si nikdy neosvojil tento – dosť extenzívny – výklad článku 275 prvého odseku ZFEÚ. Naopak rozhodol, že akt založený na článku 37 ZEÚ, ktorý patrí medzi ustanovenia Zmluvy o EÚ týkajúce sa SZBP, a článku 218 ods. 5 a 6 ZFEÚ nie je vyňatý zo súdneho preskúmania, keďže článok 218 ZFEÚ, čo je ustanovenie, ktoré sa zjavne týka SZBP, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0064" REF.END="QE0064"/>má všeobecný dosah, a teda sa má uplatniť v zásade na všetky medzinárodné zmluvy dojednané a uzavreté Úniou vo všetkých oblastiach jej konania, vrátane SZBP<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑658/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2025">EU:C:2014:2025</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0072">72</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Keďže článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ vylučuje právomoc Súdneho dvora len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0065" REF.END="QE0065"/>vo vzťahu k <HT TYPE="ITALIC">týmto ustanoveniam</HT><QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>, domnievam sa, že – ako Komisia tvrdí v bode 40 svojich písomných pripomienok – ide o odkaz na názov kapitoly 2 hlavy V Zmluvy o EÚ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0066" REF.END="QE0066"/>Osobitné ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/>, ktorej súčasťou je uvedený článok.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="18"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0067" REF.END="QE0067"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/> uvedená v článku 24 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ a článku 275 prvom odseku ZFEÚ sa teda týka len článkov 23 ZEÚ až 46 ZEÚ a aktov Únie prijatých na základe nich.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pozri rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Rada/Manufacturing Support &amp; Procurement Kala Naft</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑348/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:776">EU:C:2013:776</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0099">99</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý odkazuje na body 36 až 38 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Manufacturing Support &amp; Procurement Kala Naft/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑509/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:201">EU:T:2012:201</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑658/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2025">EU:C:2014:2025</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0073">73</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>National Iranian Oil Company/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑578/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2014:678">EU:T:2014:678</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý bol potvrdený rozsudkom <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>National Iranian Oil Company/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑440/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:128">EU:C:2016:128</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Uvedená doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0068" REF.END="QE0068"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/> sa teda nevzťahuje na nariadenia prijaté Radou na základe článku 215 ZFEÚ. Účastníci konania vo veci samej a všetci účastníci prejudiciálneho konania v prejednávanej veci zhodne uvádzajú, že nariadenia prijaté Radou na základe článku 215 ZFEÚ, tak ako v prejednávanej veci nariadenie č. 833/2014, podliehajú všeobecnej právomoci súdov Únie skúmať ich zákonnosť v súlade s článkom 19 ZEÚ, pričom diskusia je obmedzená na stupeň tohto skúmania a na mieru voľnej úvahy, ktorú treba priznať Rade. Súdny dvor navyše už v prejudiciálnom konaní rozhodoval o výklade nariadenia Rady (ES) č. 765/2006 z <DATE ISO="20060518">18. mája 2006</DATE> o reštriktívnych opatreniach voči prezidentovi Lukašenkovi a niektorým bieloruským funkcionárom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="134" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 134, 2006, s. 1</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE>, ktorého právnym základom bol tiež bývalý článok 301 ES, teraz článok 215 ZFEÚ<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Peftiev</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑314/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:1645">EU:C:2014:1645</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Okrem toho na to, aby určitý akt v oblasti SZBP mohol mať súdnu imunitu podľa článku 24 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 275 prvého odseku ZFEÚ, nielenže musí byť jeho právnym základom niektorý z článkov 23 ZEÚ až 46 ZEÚ, ale jeho obsah sa musí týkať uplatňovania SZBP.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>V konaní o žalobe o neplatnosť opatrení prijatých misiou zriadenou na základe jednotnej akcie Rady 2008/124/SZBP zo <DATE ISO="20080204">4. februára 2008</DATE> o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, EULEX KOSOVO<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="042" PAGE.FIRST="92" DATE.PUB="2008">Ú. v. EÚ L 42, 2008, s. 92</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE>, zmenenej a doplnenej rozhodnutím Rady 2011/752/SZBP z <DATE ISO="20111124">24. novembra 2011</DATE>, ktorým sa mení a dopĺňa jednotná akcia 2008/124/SZBP o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, EULEX Kosovo<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="310" PAGE.FIRST="10" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 310, 2011, s. 10</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE>, Súdny dvor v bodoch 48 a 49 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Elitaliana/Eulex Kosovo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑439/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:753">EU:C:2015:753</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0069" REF.END="QE0069"/>sporné opatrenia, ktorých zrušenie sa žiadalo z dôvodu porušenia právnych predpisov uplatniteľných na verejné obstarávanie Únie, sa… týkajú verejného obstarávania, ktoré vytváralo výdavky na ťarchu rozpočtu Únie. Z toho vyplýva, že na predmetné verejné obstarávanie sa vzťahujú ustanovenia finančného nariadenia<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/>, a že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0070" REF.END="QE0070"/>vzhľadom na okolnosti špecifické pre prejednávanú vec nemožno konštatovať, že rozsah derogatívneho obmedzenia právomoci Súdneho dvora stanoveného v článku 24 ods. 1 druhom pododseku poslednej vete ZEÚ a článku 275 ZFEÚ zachádza až do vylúčenia právomoci Súdneho dvora pre výklad a uplatnenie ustanovení finančného nariadenia v oblasti verejného obstarávania<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0071" REF.END="QE0071"/>Claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/>: obmedzené súdne preskúmanie aktov v oblasti SZBP (článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ a článok 275 druhý odsek ZFEÚ)</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>Rozsah</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Len vtedy, ak určitý akt v oblasti SZBP spĺňa obe podmienky uvedené v bodoch 47 a 49 týchto návrhov, je potrebné ešte preskúmať, či tento akt napriek tomu na základe doložky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0072" REF.END="QE0072"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/> zavedenej článkom 24 ods. 1 druhým pododsekom poslednou vetou ZEÚ a článkom 275 druhým odsekom ZFEÚ nepodlieha všeobecnej právomoci, ktorú článok 19 ods. 1 ZEÚ priznáva súdom Únie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="19"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Poukazujem na to, že obmedzenie právomoci Súdneho dvora v oblasti SZBP na základe doložky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0073" REF.END="QE0073"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/> je odôvodnené tým, že akty v oblasti SZBP v zásade majú vyjadrovať len rozhodnutia výlučne politickej povahy súvisiace s uplatňovaním SZBP, ktorých súdne preskúmanie je ťažko zlučiteľné s deľbou mocí.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>V práve viacerých členských štátov otázky súvisiace s uplatňovaním zahraničnej politiky vedenej vládou nepodliehajú súdnemu preskúmaniu podľa takzvanej teórie vládnych aktov [pozri najmä Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), <DATE ISO="18750219">19. februára 1875</DATE>, Prince Napoléon, Recueil Lebon, s. 155] alebo doktríny <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0074" REF.END="QE0074"/>justiciability<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/> [pozri najmä <HT TYPE="ITALIC">R (Abbasi and anor) v Secretary of State for Foreign &amp; Commonwealth Affairs and anor</HT> [2002] EWCA Civ 1598, body 99 a 106 – Court of Appeal (England &amp; Wales) (Civil Division) [Odvolací súd (Anglicko a Wales) (občianskoprávne oddelenie), Spojené kráľovstvo].</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0075" REF.END="QE0075"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/> však zbavuje akt v oblasti SZBP tejto súdnej imunity, ak tento akt prekračuje hranice SZBP, čo platí v prípade rozhodnutí v oblasti SZBP, ktoré sa síce prijímajú na základe hlavy V kapitoly 2 Zmluvy o EÚ, ale zasahujú do právomocí zverených Únii Zmluvou o FEÚ, ako aj rozhodnutí v oblasti SZBP, ktoré stanovujú reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Súdny dvor totiž už v roku 1998 v bodoch 14 až 18 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑170/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:219">EU:C:1998:219</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) rozhodol, že na základe článku M Zmluvy o EÚ (ustanovenie, ktoré predchádzalo článku 40 ZEÚ) mal právomoc <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0076" REF.END="QE0076"/>zabezpečiť, aby akty, o ktorých Rada tvrdí, že patria pod článok K.3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, nezasahovali do právomocí, ktoré ustanovenia Zmluvy o ES priznávajú Spoločenstvu<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Bod 16. Pozri v tomto zmysle tiež rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑176/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:542">EU:C:2005:542</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑440/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:625">EU:C:2007:625</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>ako aj Komisia/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑91/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:288">EU:C:2008:288</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa skúmania zákonnosti reštriktívnych opatrení voči fyzickým alebo právnickým osobám obsiahnutých v aktoch prijatých pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti aj <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0077" REF.END="QE0077"/>spoločná pozícia, ktorá má pre svoj obsah dosah presahujúci ten, ktorý stanovuje Zmluva o EÚ pre tento druh aktu, musí podliehať kontrole Súdneho dvora<QUOT.END REF.START="QS0077" CODE="201C" ID="QE0077"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Gestoras Pro Amnistía a i./Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑354/04 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:115">EU:C:2007:115</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Segi a i./Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑355/04 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:116">EU:C:2007:116</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, lebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0078" REF.END="QE0078"/>možnosť predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku musí byť… prístupná vo vzťahu k všetkým ustanoveniam prijatým Radou, ktoré majú právne účinky voči tretím osobám bez ohľadu na ich povahu alebo formu<QUOT.END REF.START="QS0078" CODE="201C" ID="QE0078"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Gestoras Pro Amnistía a i./Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑354/04 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:115">EU:C:2007:115</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Segi a i./Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑355/04 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:116">EU:C:2007:116</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0079" REF.END="QE0079"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0079" CODE="201C" ID="QE0079"/> uvedená v článku 24 ods. 1 druhom pododseku poslednej vete ZEÚ a v článku 275 druhom odseku ZFEÚ podstatne nezmenila stav, ktorý existoval pred prijatím Lisabonskej zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Konštatujem, že – tak ako v prípade doložky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0080" REF.END="QE0080"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0080" CODE="201C" ID="QE0080"/> – existuje rozdiel v znení relevantných ustanovení, ale tento raz je článok 275 ZFEÚ formulovaný reštriktívnejšie ako článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ totiž stanovuje, že súdy Únie majú právomoc <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0081" REF.END="QE0081"/>monitorovať súlad s článkom 40 [ZEÚ] a <HT TYPE="ITALIC">preskúmavať zákonnosť</HT> niektorých rozhodnutí, ako sa ustanovuje v článku 275 druhom odseku [ZFEÚ]<QUOT.END REF.START="QS0081" CODE="201C" ID="QE0081"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Naproti tomu článok 275 druhý odsek ZFEÚ stanovuje, že súdy Únie majú právomoc <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0082" REF.END="QE0082"/>dohliadať na dodržiavanie článku 40 [ZEÚ] a <HT TYPE="ITALIC">rozhodovať o žalobách podaných v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 263 štvrtom odseku [ZFEÚ</HT>], ktorými sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí upravujúcich reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly 2 [ZEÚ]<QUOT.END REF.START="QS0082" CODE="201C" ID="QE0082"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="20"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o skúmanie dodržiavania článku 40 ZEÚ, obe ustanovenia sú zhodné. Súdy Únie môžu preskúmať každý akt v oblasti SZBP, na ktorý sa vzťahuje doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0083" REF.END="QE0083"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0083" CODE="201C" ID="QE0083"/>, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie článku 40 ZEÚ. Tento aspekt doložky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0084" REF.END="QE0084"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0084" CODE="201C" ID="QE0084"/> sa teda týka okrem iného aktov prijatých na základe článku 215 ods. 1 a 2 ZFEÚ, ktoré obsahujú tak opatrenia upravujúce prerušenie alebo čiastočné alebo úplné obmedzenie hospodárskych a finančných vzťahov s jednou alebo viacerými tretími krajinami, ako aj reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Existuje však významný rozdiel v znení dvoch predmetných ustanovení, keďže článok 275 druhý odsek ZFEÚ obmedzuje skúmanie zákonnosti rozhodnutí upravujúcich reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám na žaloby o neplatnosť podané týmito osobami v súlade s článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ, zatiaľ čo článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ opäť priznáva Súdnemu dvoru právomoc skúmať vo všeobecnosti zákonnosť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0085" REF.END="QE0085"/>niektorých rozhodnutí, ako sa ustanovuje v článku 275 druhom odseku [ZFEÚ]<QUOT.END REF.START="QS0085" CODE="201C" ID="QE0085"/>, konkrétne <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0086" REF.END="QE0086"/>rozhodnutí upravujúcich reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly 2 [ZEÚ]<QUOT.END REF.START="QS0086" CODE="201C" ID="QE0086"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Z judikatúry Súdneho dvora citovanej v bode 38 týchto návrhov pritom vyplýva, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0087" REF.END="QE0087"/>preskúmavanie zákonnosti<QUOT.END REF.START="QS0087" CODE="201C" ID="QE0087"/> spomenuté v článku 24 ods. 1 druhom pododseku poslednej vete ZEÚ zahŕňa nielen žaloby o neplatnosť podané na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ale tiež a predovšetkým mechanizmus prejudiciálneho konania upravený v článku 267 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Podľa skoršej a ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0088" REF.END="QE0088"/>posúdenie platnosti v prejudiciálnom konaní predstavuje, <HT TYPE="ITALIC">rovnako ako pri žalobách o neplatnosť</HT>, spôsob preskúmania zákonnosti aktov inštitúcií [Únie]<QUOT.END REF.START="QS0088" CODE="201C" ID="QE0088"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Foto‑Frost</NAME.CASE> (<NO.CASE>314/85</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:452">EU:C:1987:452</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri v tomto zmysle tiež rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Zelení/Parlament</NAME.CASE> (<NO.CASE>294/83</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:166">EU:C:1986:166</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Unión de Pequeños Agricultores/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑50/00 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:462">EU:C:2002:462</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Gaston Schul Douane‑expediteur</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑461/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:742">EU:C:2005:742</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Reynolds Tobacco a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑131/03 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:541">EU:C:2006:541</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Melki a Abdeli</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑188/10 a C‑189/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:363">EU:C:2010:363</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2195">EU:C:2014:2195</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Schrems</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑362/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:650">EU:C:2015:650</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Ako Súdny dvor rozhodol v bode 15 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Foto‑Frost</NAME.CASE> (<NO.CASE>314/85</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:452">EU:C:1987:452</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0089" REF.END="QE0089"/>účelom právomocí priznaných Súdnemu dvoru článkom [267 ZFEÚ] je zabezpečiť jednotné uplatňovanie práva [Únie] vnútroštátnymi súdmi[, keďže] [r]ozdielny prístup súdov členských štátov k otázke platnosti aktov [Únie] by mohol ohroziť samotnú jednotnosť právneho poriadku [Únie] a narušiť základnú požiadavku právnej istoty<QUOT.END REF.START="QS0089" CODE="201C" ID="QE0089"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Foto‑Frost</NAME.CASE> (<NO.CASE>314/85</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:452">EU:C:1987:452</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) je založený na skutočnosti, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0090" REF.END="QE0090"/>článok [263] priznáva Súdnemu dvoru <HT TYPE="ITALIC">výlučnú</HT> právomoc zrušiť akt inštitúcie [Únie]<QUOT.END REF.START="QS0090" CODE="201C" ID="QE0090"/> [rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Foto‑Frost</NAME.CASE> (<NO.CASE>314/85</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:452">EU:C:1987:452</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)]. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri v tomto zmysle tiež rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Lucchini</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑119/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:434">EU:C:2007:434</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Melki a Abdeli</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑188/10 a C‑189/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:363">EU:C:2010:363</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Otis a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑199/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:684">EU:C:2012:684</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2195">EU:C:2014:2195</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Schrems</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑362/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:650">EU:C:2015:650</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Táto zásada sa musí vzťahovať na každý akt Únie, ktorý spadá buď pod všeobecnú doložku právomoci Súdneho dvora (pozri body 36 až 38 týchto návrhov), alebo pod doložku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0091" REF.END="QE0091"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0091" CODE="201C" ID="QE0091"/>. Ak je naopak predmetom určitého konania akt týkajúci sa SZBP, ktorý spadá pod doložku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0092" REF.END="QE0092"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0092" CODE="201C" ID="QE0092"/>, ale nie pod doložku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0093" REF.END="QE0093"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0093" CODE="201C" ID="QE0093"/>, preskúmanie jeho zákonnosti nebude patriť do pôsobnosti Súdneho dvora, ale do pôsobnosti súdov členských štátov, ktorých úlohou bude zabezpečiť osobám podliehajúcim súdnej právomoci účinnú právnu ochranu v súlade s článkom 19 ZEÚ. Ako totiž stanovuje článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ a článok 275 prvý odsek ZFEÚ, hoci <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0094" REF.END="QE0094"/>Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc<QUOT.END REF.START="QS0094" CODE="201C" ID="QE0094"/>, pre súdy členských štátov to neplatí.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Keďže sa navyše podľa judikatúry Súdneho dvora<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pozri rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑658/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2025">EU:C:2014:2025</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Elitaliana/Eulex Kosovo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑439/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:753">EU:C:2015:753</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0095" REF.END="QE0095"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0095" CODE="201C" ID="QE0095"/> zavedená článkom 275 prvým odsekom ZFEÚ musí – tak ako každá výnimka – vykladať reštriktívne a dosah doložky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0096" REF.END="QE0096"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0096" CODE="201C" ID="QE0096"/> nemôže byť väčší ako dosah doložky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0097" REF.END="QE0097"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0097" CODE="201C" ID="QE0097"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Druhý odsek článku 275 ZFEÚ totiž nemôže opäť stanoviť právomoc súdov Únie, pokiaľ ide o otázky, ktoré vôbec neboli vylúčené z jeho právomoci na základe prvého odseku tohto článku.</P></NOTE>, doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0098" REF.END="QE0098"/>claw‑back‑<QUOT.END REF.START="QS0098" CODE="201C" ID="QE0098"/> uvedená v článku 275 druhom odseku ZFEÚ, ktorá odkazuje späť na základné pravidlo, sa musí s prihliadnutím na širšie formulované znenie článku 24 ods. 1 druhého pododseku poslednej vety ZEÚ vykladať extenzívne.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="21"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Domnievam sa teda, že doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0099" REF.END="QE0099"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0099" CODE="201C" ID="QE0099"/> uvedená v článku 24 ods. 1 druhom pododseku poslednej vete ZEÚ a v článku 275 druhom odseku ZFEÚ dovoľuje súdom Únie preskúmať súlad všetkých aktov v oblasti SZBP s článkom 40 ZEÚ (a to buď na základe žaloby o neplatnosť alebo v prejudiciálnom konaní)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri v tomto zmysle LENAERTS, K., MASELIS, I., GUTMAN, K.: <HT TYPE="ITALIC">EU Procedural Law</HT>. Oxford University Press, 2014, bod 6.05.</P></NOTE> a tiež preskúmať zákonnosť rozhodnutí v oblasti SZBP upravujúcich reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly 2 ZEÚ (a to buď na základe žaloby o neplatnosť alebo v prejudiciálnom konaní)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Dodávam, že prejednávaná vec sa týka len právomoci Súdneho dvora rozhodovať v prejudiciálnom konaní o platnosti a výklade aktov v oblasti SZBP, keďže na žaloby o nesplnenie povinnosti, ako aj žaloby o náhradu škody, ktoré smerujú proti aktu SZBP, sa vzťahuje doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0100" REF.END="QE0100"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0100" CODE="201C" ID="QE0100"/> uvedená v článku 24 ods. 1 druhom pododseku poslednej vete ZEÚ a článku 275 prvom odseku ZFEÚ, a nie doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0101" REF.END="QE0101"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0101" CODE="201C" ID="QE0101"/> podľa článku 24 ods. 1 druhého pododseku poslednej vety ZEÚ a článku 275 druhého odseku ZFEÚ.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Opačný názor, ktorý vyjadrila generálna advokátka Kokott v stanovisku, ktoré predniesla v konaní o vydaní stanoviska <REF.DOC.ECR><NO.CASE>2/13</NO.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2475">EU:C:2014:2475</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a ktorý v rámci prejednávanej veci podporuje vláda Spojeného kráľovstva, česká, nemecká, estónska, francúzska a poľská vláda, ako aj Rada, teda názor, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0102" REF.END="QE0102"/>Zmluvy… neupravujú v oblasti SZBP… <HT TYPE="ITALIC">nijakú</HT> právomoc Súdneho dvora rozhodovať o prejudiciálnych otázkach<QUOT.END REF.START="QS0102" CODE="201C" ID="QE0102"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Bod 100 stanoviska. V bode 101 ďalej uviedla, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0103" REF.END="QE0103"/>z hľadiska integračnej politiky je nepochybne veľmi poľutovaniahodné, že Súdnemu dvoru chýba v otázkach SZBP právomoc rozhodovať o prejudiciálnych otázkach a monopol na rozhodovanie o neplatnosti aktov Únie v zmysle rozsudku Foto‑Frost, pretože takto nemožno v rámci SZBP zabezpečiť jednotný výklad a jednotné uplatňovanie práva Únie<QUOT.END REF.START="QS0103" CODE="201C" ID="QE0103"/>.</P></NOTE>, by bol podľa môjho názoru ťažko zlučiteľný s článkom 23 ZEÚ, ktorý vyžaduje, aby sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0104" REF.END="QE0104"/>činnosť Únie na medzinárodnej scéne… sprav[ovala] zásadami… uvedenými v kapitole 1<QUOT.END REF.START="QS0104" CODE="201C" ID="QE0104"/>, medzi ktoré patrí právny štát, ako aj univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri článok 21 ods. 1 ZEÚ.</P></NOTE> a ktorých súčasťou je nepochybne právo na prístup k súdu a účinná právna ochrana.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>Doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0105" REF.END="QE0105"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0105" CODE="201C" ID="QE0105"/> a <HT TYPE="ITALIC">rozhodnutia</HT> Rady prijaté na základe hlavy V kapitoly 2 Zmluvy o EÚ, ktoré upravujú reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Konštatujem, že hoci sa doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0106" REF.END="QE0106"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0106" CODE="201C" ID="QE0106"/> zavedená článkom 24 ods. 1 druhým pododsekom poslednou vetou ZEÚ a článkom 275 prvým odsekom ZFEÚ vzťahuje na všetky akty v oblasti SZBP, doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0107" REF.END="QE0107"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0107" CODE="201C" ID="QE0107"/> zavedená článkom 24 ods. 1 druhým pododsekom poslednou vetou ZEÚ a článkom 275 druhým odsekom ZFEÚ sa týka len dodržiavania článku 40 ZEÚ a skúmania zákonnosti <HT TYPE="ITALIC">rozhodnutí</HT> upravujúcich opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly 2 ZEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Čo sa týka dodržiavania článku 40 ZEÚ, je jasné, že doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0108" REF.END="QE0108"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0108" CODE="201C" ID="QE0108"/> sa vzťahuje na každý akt v oblasti SZBP, ktorý už patrí do pôsobnosti doložky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0109" REF.END="QE0109"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0109" CODE="201C" ID="QE0109"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Naproti tomu, pokiaľ ide o skúmanie zákonnosti, článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ a článok 275 druhý odsek ZFEÚ, ako aj článok 215 ods. 2 ZFEÚ odkazujú na <HT TYPE="ITALIC">rozhodnutia</HT> upravujúce opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly 2 ZEÚ, čo podľa môjho názoru nezahŕňa nariadenia, ako napríklad v prejednávanej veci nariadenie č. 833/2014, prijaté Radou na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>To podporuje môj názor, ktorý som vyjadril v bodoch 47 a 48 týchto návrhov, že doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0110" REF.END="QE0110"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0110" CODE="201C" ID="QE0110"/> sa vzťahuje len na akty v oblasti SZBP, ktorých právnym základom je niektorý z článkov 23 ZEÚ až 46 ZEÚ, a teda sa netýka aktov prijatých Radou na základe článku 215 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>V opačnom prípade by nastala paradoxná situácia, keď by Súdny dvor mal právomoc skúmať rozhodnutia v oblasti SZBP upravujúce opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly 2 ZEÚ, no nemal by právomoc skúmať nariadenia prijaté na základe týchto rozhodnutí.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="22"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Okrem toho na rozdiel od prípadu reštriktívnych opatrení stanovujúcich prerušenie alebo čiastočné alebo úplné obmedzenie hospodárskych a finančných vzťahov s jednou alebo viacerými tretími krajinami<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Z článku 215 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, že po prerušení alebo čiastočnom alebo úplnom obmedzení hospodárskych a finančných vzťahov s jednou alebo viacerými tretími krajinami stanovenom rozhodnutím v oblasti SZBP má nasledovať prijatie aktu Rady na základe toho istého článku 215 ZFEÚ, inak povedané, má sa uplatniť to, čo sa pred Lisabonskou zmluvou nazývalo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0111" REF.END="QE0111"/>pilier Spoločenstva<QUOT.END REF.START="QS0111" CODE="201C" ID="QE0111"/>. V tomto ustanovení je totiž použitý oznamovací spôsob: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0112" REF.END="QE0112"/>Rada prijme… potrebné opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0112" CODE="201C" ID="QE0112"/>.</P></NOTE> prijatie nariadenia na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ nie je povinné, pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám. Podľa tohto ustanovenia totiž v prípade, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0113" REF.END="QE0113"/>ak tak ustanovuje rozhodnutie [SZBP], Rada <HT TYPE="ITALIC">môže</HT>… prijať [také opatrenia]<QUOT.END REF.START="QS0113" CODE="201C" ID="QE0113"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>. Reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám teda možno prijať prostredníctvom samotného rozhodnutia v oblasti SZBP. Práve pre tento typ rozhodnutia článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ a článok 275 druhý odsek ZFEÚ stanovujú doložku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0114" REF.END="QE0114"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0114" CODE="201C" ID="QE0114"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>iii)</NO.P><TXT>Ako je to s výkladovou právomocou?</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Keďže doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0115" REF.END="QE0115"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0115" CODE="201C" ID="QE0115"/> zavedená článkom 24 ods. 1 druhým pododsekom poslednou vetou ZEÚ a článkom 275 druhým odsekom ZFEÚ obmedzuje právomoc Súdneho dvora na <HT TYPE="ITALIC">preskúmanie zákonnosti</HT> rozhodnutí v oblasti SZBP upravujúcich opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly 2 ZEÚ, výkladová právomoc, ktorú článok 267 prvý odsek písm. b) ZFEÚ priznáva Súdnemu dvoru, je v prípade týchto aktov podľa všetkého vyňatá z pôsobnosti Súdneho dvora.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Na základe porovnateľnej právnej úpravy, v rámci ktorej článok 41 Zmluvy o ESUO dovoľoval Súdnemu dvoru <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0116" REF.END="QE0116"/>rozhodovať v prejudiciálnom konaní o <HT TYPE="ITALIC">platnosti</HT> rozhodnutí Vysokého úradu a Rady<QUOT.END REF.START="QS0116" CODE="201C" ID="QE0116"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], pritom Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0117" REF.END="QE0117"/>nevyhnutným predpokladom posúdenia platnosti aktu je jeho výklad<QUOT.END REF.START="QS0117" CODE="201C" ID="QE0117"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Busseni</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:84">EU:C:1990:84</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Na základe toho rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0118" REF.END="QE0118"/>by… bolo v rozpore s účelom a koherentnosťou zmlúv, ak by v prípade, ak ide o pravidlá vyplývajúce zo Zmlúv o EHS a ESAE, určenie ich zmyslu a pôsobnosti patrilo v konečnom dôsledku do pôsobnosti Súdneho dvora, ako to stanovujú článok 177 Zmluvy o EHS [v súčasnosti článok 267 ZFEÚ] a článok 150 Zmluvy o ESAE [v súčasnosti zrušený], ktoré sú sformulované rovnako, čo umožňuje zabezpečiť jednotnosť ich uplatňovania, zatiaľ čo v prípade, ak predmetné ustanovenia vyplývajú zo Zmluvy o ESUO, túto právomoc by si ponechali výlučne rôzne vnútroštátne súdy, ktoré by mohli podať odlišný výklad, a Súdny dvor by nebol oprávnený zabezpečiť jednotný výklad týchto ustanovení<QUOT.END REF.START="QS0118" CODE="201C" ID="QE0118"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Busseni</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:84">EU:C:1990:84</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Z týchto dôvodom sa domnievam, že ak súdy Únie môžu urobiť viac, teda preskúmať zákonnosť rozhodnutia upravujúceho opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly 2 ZEÚ, určite môžu urobiť menej, teda podať výklad ustanovení týchto rozhodnutí, a to najmä s cieľom zabrániť tomu, aby Súdny dvor zrušil alebo vyhlásil za neplatný akt týkajúci sa SZBP, ktorý by mohol ponechať v platnosti na základe toho, že by podal iný výklad.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Platí to tým skôr, že – ako vnútroštátny súd uvádza v bodoch 30 až 34 svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania – v určitých zásadných bodoch už existujú výkladové rozdiely medzi príslušnými orgánmi rôznych členských štátov, najmä pokiaľ ide o výklad pojmu finančná pomoc uvedeného v článku 4 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2014/512 a v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 833/2014, o čom svedčia písomné pripomienky predložené vládou Spojeného kráľovstva a nemeckou, estónskou a francúzskou vládou.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="23"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Rozhodnutie 2014/512 so zreteľom na článok 24 ods. 1 druhý pododsek poslednú vetu ZEÚ a článok 275 ZFEÚ</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Pre rozhodnutie 2014/512 platí na prvý pohľad súdna imunita stanovená doložkou <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0119" REF.END="QE0119"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0119" CODE="201C" ID="QE0119"/> zavedenou článkom 24 ods. 1 druhým pododsekom poslednou vetou ZEÚ a článkom 275 prvým odsekom ZFEÚ, lebo toto rozhodnutie spĺňa obe podmienky uvedené v bodoch 47 a 49 týchto návrhov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Právnym základom rozhodnutia 2014/512 je totiž článok 29 ZEÚ, ktorý je súčasťou hlavy V kapitoly 2 Zmluvy o EÚ nazvanej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0120" REF.END="QE0120"/>Osobitné ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike<QUOT.END REF.START="QS0120" CODE="201C" ID="QE0120"/>, a jeho podstata sa zjavne týka SZBP, keďže Rada týmto rozhodnutím zaviedla reštriktívne opatrenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0121" REF.END="QE0121"/>s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine<QUOT.END REF.START="QS0121" CODE="201C" ID="QE0121"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Ako sa uvádza v názve tohto rozhodnutia.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Na základe doložky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0122" REF.END="QE0122"/>claw‑back‑in<QUOT.END REF.START="QS0122" CODE="201C" ID="QE0122"/> zavedenej článkom 24 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a článkom 275 druhým odsekom ZFEÚ sa domnievam, že Súdny dvor má právomoc rozhodnúť v prejudiciálnom konaní o zlučiteľnosti rozhodnutia 2014/512 s článkom 40 ZEÚ, keďže Rosneft v bodoch 21 a 22 svojich písomných pripomienok napáda zákonnosť rozhodnutia 2014/512 so zreteľom na toto ustanovenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Na to, aby Súdny dvor mal tiež právomoc preskúmať zákonnosť rozhodnutia 2014/512 so zreteľom na akúkoľvek inú právnu vadu, než je porušenie článku 40 ZEÚ, je potrebné overiť, či je toto rozhodnutie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0123" REF.END="QE0123"/>rozhodnut[ím] upravujúc[im] reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré bol[o] prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly 2 [ZEÚ]<QUOT.END REF.START="QS0123" CODE="201C" ID="QE0123"/>, v zmysle článku 24 ods. 1 druhého pododseku poslednej vety ZEÚ a článku 275 druhého odseku ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti vláda Spojeného kráľovstva, francúzska a estónska vláda, ako aj Rada a Komisia popierajú, že rozhodnutie 2014/512 obsahuje reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, keďže podľa ich názoru sa opatrenia, ktoré sú v ňom obsiahnuté, uplatňujú na objektívne vymedzené situácie a na všeobecne vymedzenú kategóriu osôb.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Články 4 a 4a<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Články 4 a 4a rozhodnutia 2014/512 sa týkajú ruského ropného odvetvia, keďže stanovujú režim predchádzajúceho povolenia na priamy alebo nepriamy predaj, dodávky, prevod alebo vývoz určitých zariadení určených predovšetkým na prieskum a ťažbu ropy v Ruskej federácii štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo z území členských štátov, ako aj zákaz priameho alebo nepriameho poskytovania súvisiacich služieb potrebných na prieskum a ťažbu ropy v Ruskej federácii štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo z území členských štátov.</P></NOTE> rozhodnutia 2014/512 totiž nesmerujú proti spoločnosti Rosneft, ako je to naopak v prípade článku 1 ods. 2 písm. b) až d), článku 1 ods. 3<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Článok 1 ods. 2 písm. b) až d) a článok 1 ods. 3 rozhodnutia 2014/512 stanovuje všeobecný zákaz, ktorý sa vzťahuje na všetky finančné inštitúcie Únie, poskytovať určité služby týkajúce sa kapitálového trhu subjektom usadeným v Rusku, ktoré sú vymenované v prílohe III, kde je uvedená aj Rosneft.</P></NOTE> a článku 7<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Článok 7 rozhodnutia 2014/512 stanovuje doložku o neodškodnení hospodárskych subjektov, ktorá sa podľa odseku 1 písm. a) týka okrem iného subjektov vymenovaných v prílohe III, kde je uvedená aj Rosneft.</P></NOTE>, ktorých pôsobnosť sa týka troch ruských spoločností, medzi ktorými sa nachádza Rosneft (pozri prílohu III uvedeného rozhodnutia).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="24"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa dlhodobo ustálenej judikatúry reštriktívne opatrenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0124" REF.END="QE0124"/>v rozsahu, v akom určitej kategórii adresátov, vymedzenej všeobecným a abstraktným spôsobom, zakazujú najmä sprístupniť finančné prostriedky a hospodárske zdroje osobám a subjektom, ktorých mená sú uvedené na zoznamoch nachádzajúcich sa v ich prílohách, predstavujú akty všeobecnej pôsobnosti a zároveň súbor individuálnych rozhodnutí voči uvedeným osobám a subjektom<QUOT.END REF.START="QS0124" CODE="201C" ID="QE0124"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Gbagbo a i./Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑478/11 P až C‑482/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:258">EU:C:2013:258</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑402/05 P a C‑415/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:461">EU:C:2008:461</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0241">241</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0244">244</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Rada/Manufacturing Support &amp; Procurement Kala Naft</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑348/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:776">EU:C:2013:776</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0099">99</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý odkazuje na body 36 až 38 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Manufacturing Support &amp; Procurement Kala Naft/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑509/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:201">EU:T:2012:201</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Podľa Súdneho dvora <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0125" REF.END="QE0125"/>je to práve individuálna povaha týchto aktov, ktorá… poskytuje prístup k súdu Únie<QUOT.END REF.START="QS0125" CODE="201C" ID="QE0125"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Gbagbo a i./Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑478/11 P až C‑482/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:258">EU:C:2013:258</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>V tomto zmysle bola žaloba o neplatnosť, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Manufacturing Support &amp; Procurement Kala Naft/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑509/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:201">EU:T:2012:201</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), zamietnutá pre nedostatok právomoci z hľadiska článku 275 ZFEÚ, keďže sa týkala článku 4 rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z <DATE ISO="20100726">26. júla 2010</DATE> o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="195" PAGE.FIRST="39" DATE.PUB="2010">Ú. v. EÚ L 195, 2010, s. 39</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0126" REF.END="QE0126"/>rozhodnutie 2010/413<QUOT.END REF.START="QS0126" CODE="201C" ID="QE0126"/>), ktoré konkrétne nesmerovalo proti žalobkyni<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0127" REF.END="QE0127"/>Zakazujúce opatrenia stanovené článkom 4 rozhodnutia 2010/413 sú opatreniami všeobecnej povahy, keďže ich pôsobnosť je vymedzená odkazom na objektívne kritériá a nie odkazom na určité fyzické alebo právnické osoby. Ako tvrdia Rada a Komisia, článok 4 rozhodnutia 2010/413 teda nie je rozhodnutím, ktoré stanovuje reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám v zmysle článku 275 druhého odseku ZFEÚ<QUOT.END REF.START="QS0127" CODE="201C" ID="QE0127"/> (bod 37).</P></NOTE>. Súdny dvor v bode 99 svojho rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Rada/Manufacturing Support &amp; Procurement Kala Naft</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑348/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:776">EU:C:2013:776</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) z tých istých dôvodov potvrdil rozsudok, ktorým bola táto žaloba zamietnutá.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Keďže formulácia článkov 4 a 4a rozhodnutia 2014/512 je veľmi podobná formulácii článku 4 rozhodnutia 2010/413<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P><QUOT.S LEVEL="1"><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0128" REF.END="QE0128"/>1.</NO.P><TXT>Zakazuje sa predaj, dodávky alebo presun kľúčového vybavenia a technológií pre nasledujúce kľúčové odvetvia ropného a plynárenského priemyslu v Iráne alebo pre iránske podniky, alebo podniky vo vlastníctve Iránu, ktoré pôsobia v týchto odvetviach mimo Iránu, štátnymi príslušníkmi členských štátov, alebo z územia členských štátov alebo prostredníctvom plavidiel alebo lietadiel podliehajúcich ich jurisdikcii bez ohľadu na to, či majú pôvod na ich území:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>rafinovanie;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>skvapalnený zemný plyn;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>prieskum;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>výroba.</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>Únia prijme potrebné opatrenia na určenie príslušných položiek, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie.</P></NP><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Podnikom v Iráne, ktoré pôsobia v kľúčových odvetviach iránskeho ropného a plynárenského priemyslu uvedených v odseku 1 alebo iránskym podnikom alebo podnikom vo vlastníctve Iránu, ktoré pôsobia v týchto odvetviach mimo Iránu, sa zakazuje poskytovať:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>technickú pomoc alebo odbornú prípravu a ďalšie služby súvisiace s kľúčovým vybavením a technológiami určenými v súlade s odsekom 1;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>finančné prostriedky alebo finančnú pomoc na akýkoľvek predaj, dodávky, presun alebo vývoz kľúčového vybavenia a technológií určených v súlade s odsekom 1, alebo na zabezpečenie súvisiacej odbornej technickej pomoci alebo odbornej prípravy.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Zakazuje sa zúčastňovať sa vedome alebo zámerne na činnostiach, ktorých cieľom alebo účinkom je obchádzanie zákazov uvedených v odsekoch 1 a 2.<QUOT.END REF.START="QS0128" CODE="201C" ID="QE0128"/></TXT></NP></QUOT.S></P></NOTE>, stotožňujem sa s názorom Komisie, že uvedené ustanovenia neobsahujú reštriktívne opatrenia voči spoločnosti Rosneft. Súdny dvor teda nemá právomoc preskúmať ich zákonnosť (a podať ich výklad), keďže doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0129" REF.END="QE0129"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0129" CODE="201C" ID="QE0129"/> uvedená v článku 24 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ a v článku 275 druhom odseku ZFEÚ sa neuplatní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Nesúhlasím však so stanoviskom vlády Spojeného kráľovstva, českej, francúzskej, estónskej a poľskej vlády, ako aj Rady a Komisie, podľa ktorého článok 1 ods. 2 písm. b) až d), článok 1 ods. 3 a článok 7 rozhodnutia 2014/512, ktoré prostredníctvom prílohy III výslovne smerujú proti spoločnosti Rosneft, nestanovujú reštriktívne opatrenia voči tejto spoločnosti, lebo opatrenia, ktoré sú v nich obsiahnuté, sa uplatňujú na objektívne vymedzené situácie a na všeobecne vymedzenú kategóriu osôb, pričom príloha III, v ktorej je uvedený názov spoločnosti Rosneft, má čisto deklaratórny charakter.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="25"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa Komisia opiera o bod 39 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Sina Bank/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑67/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2014:348">EU:T:2014:348</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) a bod 32 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Hemmati/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑68/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2014:349">EU:T:2014:349</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v ktorých Všeobecný súd v súvislosti s článkom 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0130" REF.END="QE0130"/><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0131" REF.END="QE0131"/>rozhodnut[ie] upravujúc[e] reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám<QUOT.END REF.START="QS0131" CODE="2018" ID="QE0131"/> v zmysle článku 275 druhého odseku ZFEÚ sa nachádza v akte, ktorým bol zápis názvu žalobkyne po preskúmaní s účinnosťou od <DATE ISO="20111201">1. decembra 2011</DATE> ponechaný v prílohe II rozhodnutia 2010/413 zmeneného a doplneného rozhodnutím 2010/644<QUOT.END REF.START="QS0130" CODE="201C" ID="QE0130"/>, a nie v tom, že názov žalobkyne bol uvedený v samotnej prílohe II pôvodného znenia rozhodnutia 2010/413. Z tohto dôvodu Všeobecný súd odmietol vykonať svoju právomoc a rozhodol, že článok 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 nezavádza reštriktívne opatrenia voči určitým osobám, ale opatrenia so všeobecnou pôsobnosťou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Okrem toho v bode 42 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Sina Bank/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑67/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2014:348">EU:T:2014:348</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) a v bode 35 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Hemmati/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑68/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2014:349">EU:T:2014:349</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) Všeobecný súd vyložil kritérium <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0132" REF.END="QE0132"/>osobnej<QUOT.END REF.START="QS0132" CODE="201C" ID="QE0132"/> dotknutosti článkom 16 ods. 2 nariadenia prijatého Radou na základe rozhodnutia 2010/413<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Ide o nariadenie Rady (EÚ) č. 961/2010 z <DATE ISO="20101025">25. októbra 2010</DATE> o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="281" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2010">Ú. v. EÚ L 281, 2010, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>, v ktorom boli opatrenia uvedené v článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 zavedené ako opatrenia so všeobecnou pôsobnosťou, rovnakým spôsobom ako pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0133" REF.END="QE0133"/>rozhodnutie upravujúce reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám<QUOT.END REF.START="QS0133" CODE="201C" ID="QE0133"/>. Na základe toho vyhlásil žalobu o neplatnosť uvedeného článku 16 ods. 2, ktorú podala žalobkyňa, za neprípustnú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru táto judikatúra Všeobecného súdu nie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá vyplýva z bodu 99 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Rada/Manufacturing Support &amp; Procurement Kala Naft</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑348/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:776">EU:C:2013:776</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Pozri tiež body 36 až 38 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Manufacturing Support &amp; Procurement Kala Naft/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑509/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:201">EU:T:2012:201</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v ktorých Všeobecný súd konštatoval, že predmetné opatrenie nie je reštriktívnym opatrením voči určitej osobe, lebo v ňom nebol uvedený nijaký subjekt, proti ktorému by toto opatrenie smerovalo.</P></NOTE>. Ako totiž iná komora Všeobecného súdu rozhodla v bode 36 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>National Iranian Oil Company/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑578/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2014:678">EU:T:2014:678</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ktorý Súdny dvor potvrdil v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>National Iranian Oil Company/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑440/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:128">EU:C:2016:128</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0134" REF.END="QE0134"/>článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ priznáva každej fyzickej alebo právnickej osobe aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti aktom inštitúcií Únie, pokiaľ sú splnené podmienky vymedzené týmto ustanovením, ako je to v prejednávanej veci[, lebo z uvedených aktov Únie vyplýva zápis týchto osôb do zoznamov predmetných opatrení]<QUOT.END REF.START="QS0134" CODE="201C" ID="QE0134"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Podľa toho istého bodu rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>National Iranian Oil Company/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑578/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2014:678">EU:T:2014:678</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) by navyše názor Všeobecného súdu vyjadrený v rozsudkoch <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Sina Bank/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑67/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2014:348">EU:T:2014:348</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Hemmati/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑68/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2014:349">EU:T:2014:349</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), podľa ktorého je pojem reštriktívne opatrenie voči osobám v skutočnosti totožný s kritériom osobnej dotknutosti predmetným opatrením, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0135" REF.END="QE0135"/>porušova[l] článok 263 ZFEÚ a článok 275 druhý odsek ZFEÚ, a preto by odporoval systému právnej ochrany zavedenému Zmluvou o FEÚ, ako aj právu na účinný prostriedok nápravy zakotvenému v článku 47 [Charty]<QUOT.END REF.START="QS0135" CODE="201C" ID="QE0135"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Napriek tomu treba pre úplnosť uviesť, že taký prísny výklad by mal za následok, že doložka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0136" REF.END="QE0136"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0136" CODE="201C" ID="QE0136"/> by bola veľmi často iluzórna, ak by – v rozpore s tým, čo som navrhol vyššie – ustanovenia rozhodnutí v oblasti SZBP, ktoré tak ako článok 1 ods. 2 písm. b) až d), článok 1 ods. 3 a článok 7 rozhodnutia 2014/512 výslovne smerujú proti fyzickým alebo právnickým osobám, nepredstavovali <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0137" REF.END="QE0137"/>reštriktívne opatrenia voči osobám<QUOT.END REF.START="QS0137" CODE="201C" ID="QE0137"/> v zmysle doložky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0138" REF.END="QE0138"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0138" CODE="201C" ID="QE0138"/> s tým dôsledkom, že táto doložka by neumožňovala položiť prejudiciálnu otázku týkajúcu sa platnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Navrhujem teda, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku tak, že v súlade s článkom 24 ods. 1 druhým pododsekom poslednou vetou ZEÚ a článkom 275 ZFEÚ má Súdny dvor právomoc rozhodnúť v prejudiciálnom konaní na základe článku 267 ZFEÚ o platnosti rozhodnutia 2014/512 so zreteľom na článok 40 ZEÚ a tiež podať výklad článku 1 ods. 2 písm. b) až d), článku 1 ods. 3 a článku 7 tohto rozhodnutia, ako aj jeho prílohy III a preskúmať ich zákonnosť.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="26"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Chcel by som však spresniť, že napriek tomu, že reštriktívne opatrenia zavedené článkami 4 a 4a rozhodnutia 2014/512 spadajú do pôsobnosti doložky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0139" REF.END="QE0139"/>carve‑out<QUOT.END REF.START="QS0139" CODE="201C" ID="QE0139"/> a nie do pôsobnosti doložky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0140" REF.END="QE0140"/>claw‑back<QUOT.END REF.START="QS0140" CODE="201C" ID="QE0140"/>, právna ochrana je zaručená, lebo nariadenie č. 833/2014 – ako som vysvetlil v bodoch 47, 49, 69 a 70 týchto návrhov – v celom rozsahu patrí do pôsobnosti Súdneho dvora a vo svojich článkoch 3 a 3a článku 4 ods. 3 a 4 takmer doslovne preberá znenie týchto ustanovení. V prípade, ak by Súdny dvor zrušil tieto ustanovenia nariadenia č. 833/2014, Rada by musela prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie zlučiteľnosti rovnocenných ustanovení rozhodnutia 2014/512 s rozsudkom Súdneho dvora, a to – ako Rada uznala na pojednávaní – v súlade s článkom 266 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O druhej otázke písm. a)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Svojou druhou otázkou písm. a) sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na platnosť článku 1 ods. 2 písm. b) až d), článku 1 ods. 3, článkov 4, 4a a 7 a prílohy III rozhodnutia 2014/512, ako aj článkov 3 a 3a, článku 4 ods. 3 a 4, článku 5 ods. 2 písm. b) až d) a článku 5 ods. 3, článku 11, ako aj príloh II a VI nariadenia č. 833/2014.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Vzhľadom na svoju odpoveď na prvú otázku preskúmam súlad rozhodnutia 2014/512 a nariadenia č. 833/2014 s článkom 40 ZEÚ, ako aj platnosť článku 1 ods. 2 písm. b) až d) a článku 1 ods. 3, článku 7, ako aj prílohy III rozhodnutia 2014/512 a tiež platnosť článkov 3 a 3a, článku 4 ods. 3 a 4, článku 5 ods. 2 písm. b) až d) a článku 5 ods. 3, článku 11, ako aj príloh II a VI nariadenia č. 833/2014.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>O súlade rozhodnutia 2014/512 a nariadenia č. 833/2014 s článkom 40 ZEÚ</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Podľa spoločnosti Rosneft Rada tým, že prijala rozhodnutie SZBP, ktoré má v podstate legislatívny charakter, prekročila svoje právomoci. V zmysle článku 29 ZEÚ spočíva úloha Rady vo vymedzení <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0141" REF.END="QE0141"/>pozíci[e] Únie k určitej záležitosti geografickej alebo vecnej povahy<QUOT.END REF.START="QS0141" CODE="201C" ID="QE0141"/>. Naopak prijatie legislatívneho aktu v rámci SZBP je na základe článku 31 ods. 1 ZEÚ vylúčené. Rada teda tým, že prijala veľmi podrobné ustanovenia rozhodnutia 2014/512, ktoré sú v podstate doslovne prebraté v nariadení č. 833/2014, porušila doložku oddelenia postupov a právomocí uvedenú v článku 40 ZEÚ a zasiahla do právomoci Komisie a vysokého predstaviteľa predložiť spoločný návrh stanovenej v článku 215 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru rozhodnutie 2014/512 a nariadenie č. 833/2014 nepredstavujú legislatívne akty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Aj keby sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0142" REF.END="QE0142"/>legislatívny akt<QUOT.END REF.START="QS0142" CODE="201C" ID="QE0142"/> chápal vo všeobecnosti ako opatrenie so všeobecnou pôsobnosťou, ktoré sa vzťahuje na objektívne vymedzené situácie a na kategóriu osôb vymedzenú všeobecným a abstraktným spôsobom, definícia tohto slovného spojenia použitého v článku 24 ZEÚ sa nachádza len v článku 289 ods. 3 ZFEÚ. Tento článok pritom vymedzuje túto kategóriu ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0143" REF.END="QE0143"/>právne akty prijaté legislatívnym postupom<QUOT.END REF.START="QS0143" CODE="201C" ID="QE0143"/>, a to riadnym legislatívnym postupom upraveným v článku 289 ods. 1 ZFEÚ alebo mimoriadnym legislatívnym postupom upraveným v článku 289 ods. 2 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Článok 24 ods. 1 druhý pododsek tretia veta a článok 31 ods. 1 ZEÚ teda tým, že zakazujú prijatie legislatívneho aktu, vylučujú širšie vymedzenú úlohu, ktorú článok 289 ods. 1 a 2 ZFEÚ priznáva Parlamentu a Komisii.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Navyše by nebolo možné vykladať článok 24 ods. 1 druhý pododsek tretiu vetu a článok 31 ods. 1 ZEÚ tak, že stanovujú povinnosť prijať prostredníctvom legislatívneho postupu reštriktívne opatrenia stanovujúce prerušenie alebo čiastočné alebo úplné obmedzenie hospodárskych a finančných vzťahov s jednou alebo viacerými tretími krajinami, ktoré sú logicky opatreniami so všeobecnou pôsobnosťou, ktoré sa vzťahujú na objektívne vymedzené situácie a na kategóriu osôb vymedzenú všeobecným a abstraktným spôsobom, lebo taký výklad by výslovne odporoval zneniu článku 215 ods. 1 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0144" REF.END="QE0144"/>Rada prijme kvalifikovanou väčšinou na základe spoločného návrhu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie potrebné opatrenia [a i]nformuje o nich Európsky parlament<QUOT.END REF.START="QS0144" CODE="201C" ID="QE0144"/>, čo nie je riadny legislatívny postup ani mimoriadny legislatívny postup.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="27"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Okrem toho postup upravený v článku 24 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ použitý na prijatie rozhodnutia 2014/512 a postup upravený v článku 215 ZFEÚ použitý na prijatie nariadenia č. 833/2014 sa odlišujú od postupov upravených v článku 289 ZFEÚ, na základe ktorých sa určitý akt považuje za legislatívny akt.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>Keďže Rosneft netvrdí, že rozhodnutie 2014/512 a nariadenie č. 833/2014 mali byť prijaté na inom právnom základe, než je článok 29 ZEÚ, resp. článok 215 ZFEÚ, tvrdenia spoločnosti Rosneft treba zamietnuť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>O platnosti článku 1 ods. 2 písm. b) až d) a článku 1 ods. 3, článku 7, ako aj prílohy III rozhodnutia 2014/512 a článkov 3 a 3a, článku 4 ods. 3 a 4, článku 5 ods. 2 písm. b) až d) a článku 5 ods. 3, článku 11, ako aj príloh II a VI nariadenia č. 833/2014</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>O rozsahu skúmania</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>Rada v bodoch 64, 108 a 115 svojich pripomienok tvrdí, že Súdny dvor nemá právomoc preskúmať zákonnosť predmetných ustanovení nariadenia č. 833/2014, keďže dôvody neplatnosti, ktoré uvádza Rosneft, v podstate smerujú proti zásadným rozhodnutiam, ktoré v celom rozsahu patria do oblasti SZBP a ktoré Rada prijala svojím rozhodnutím 2014/512.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Nesúhlasím s týmto stanoviskom, lebo podľa môjho názoru prijatie nariadenia na základe článku 215 ZFEÚ – aj keď toto nariadenie doslovne preberá alebo dopĺňa či spresňuje opatrenia uvedené v rozhodnutí týkajúcom sa SZBP, ako je to v prejednávanej veci v prípade rozhodnutia 2014/512 a nariadenia č. 833/2014 – spôsobuje zánik súdnej imunity, ktorá mohla platiť pre tieto opatrenia na základe článku 24 ods. 1 druhého pododseku poslednej vety ZEÚ a článku 275 prvého odseku ZFEÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Vyplýva to z opisu článku 215 ZFEÚ ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0145" REF.END="QE0145"/>prepojeni[a] medzi činnosťami [Únie], ktoré prinášajú hospodárske opatrenia…, a cieľmi Zmluvy o EÚ<QUOT.END REF.START="QS0145" CODE="201C" ID="QE0145"/> (rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> <NO.CASE>C‑130/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:472">EU:C:2012:472</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Akty v oblasti SZBP, ktoré idú nad rámec tohto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0146" REF.END="QE0146"/>prepojenia<QUOT.END REF.START="QS0146" CODE="201C" ID="QE0146"/>, sa stávajú opatreniami, ktoré musia byť v súlade so Zmluvou o FEÚ.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>Opačné riešenie by malo za následok extenzívny výklad vylúčenia právomoci Súdneho dvora v tejto oblasti, hoci toto vylúčenie je výnimkou a nie pravidlom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>Napriek tomu sa domnievam, že v tejto oblasti, ktorá sa týka diplomacie a zahraničnej a bezpečnostnej politiky, má Rada širokú mieru voľnej úvahy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Pozri rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Sison/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑266/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:75">EU:C:2007:75</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Rada/Manufacturing Support &amp; Procurement Kala Naft</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑348/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:776">EU:C:2013:776</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0120">120</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>O dôvode neplatnosti založenom na údajnom porušení dohody o partnerstve</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106.</NO.P><TXT>Podľa spoločnosti Rosneft článok 1 ods. 2 písm. b) až d) a článok 1 ods. 3, ako aj príloha III rozhodnutia 2014/512 a tiež článok 3 ods. 1, 3 a 5, článok 3a ods. 1, článok 5 ods. 2 písm. b) až d) a článok 5 ods. 3, ako aj prílohy II a VI nariadenia č. 833/2014 porušujú článok 10 ods. 1 (doložka najvyšších výhod týkajúca sa obchodu s tovarom), článok 12 (voľný tranzit tovaru), článok 36 (doložka nie menej priaznivého zaobchádzania týkajúca sa cezhraničného poskytovania služieb) a článok 52 ods. 2, 5 a 9 (voľný pohyb kapitálu) dohody o partnerstve.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107.</NO.P><TXT>Vláda Spojeného kráľovstva, estónska a francúzska vláda, ako aj Rada a Komisia poukazujú na to, že predmetné opatrenia sú odôvodnené, lebo sú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0147" REF.END="QE0147"/>nevyhnutné z hľadiska ochrany… hlavných bezpečnostných záujmov [zmluvných strán] v čase vojny alebo vážneho medzinárodného napätia predstavujúceho hrozbu vojny <QUOT.END REF.START="QS0147" CODE="201C" ID="QE0147"/> v súlade s článkom 99 ods. 1 písm. d) dohody o partnerstve, a že ustanovenia tejto dohody, na ktoré sa odvoláva Rosneft, v každom prípade nemajú priamy účinok.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="28"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108.</NO.P><TXT>Keďže predpokladom uplatnenia článku 99 dohody o partnerstve je existencia opatrenia, ktoré odporuje hmotnoprávnym ustanoveniam uvedenej dohody, je potrebné najprv preskúmať, či článok 1 ods. 2 písm. b) až d) a článok 1 ods. 3, ako aj príloha III rozhodnutia 2014/512 a tiež článok 3 ods. 1, 3 a 5, článok 3a ods. 1, článok 5 ods. 2 písm. b) až d) a článok 5 ods. 3, ako aj prílohy II a VI nariadenia č. 833/2014 porušujú článok 10 ods. 1, články 12 a 36 a článok 52 ods. 2, 5 a 9 uvedenej dohody.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>O priamom účinku článku 10 ods. 1, článkov 12 a 36 a článku 52 ods. 2, 5 a 9 dohody o partnerstve</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry dohoda uzatvorená medzi Úniou a jednou alebo viacerými tretími krajinami predstavuje vo vzťahu k Únii akt prijatý jednou z jej inštitúcií v zmysle článku 267 prvého odseku písm. b) ZFEÚ, že ustanovenia takejto dohody tvoria od jej vstupu do platnosti neoddeliteľnú súčasť právneho poriadku Únie a že v rámci tohto právneho poriadku má Súdny dvor právomoc rozhodovať v prejudiciálnom konaní o výklade tejto dohody.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>Pozri rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Haegeman</NAME.CASE> (<NO.CASE>181/73</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1974:41">EU:C:1974:41</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0003">3</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0006">6</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) týkajúci sa dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Gréckom, podpísanej <DATE ISO="19610709">9. júla 1961</DATE> v Aténach a uzavretej v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 63/106/EHS z <DATE ISO="19610925">25. septembra 1961</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="026" PAGE.FIRST="293" DATE.PUB="1963">Ú. v. ES 1963, L 26, s. 293</REF.DOC.OJ>); rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Demirel</NAME.CASE> (<NO.CASE>12/86</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:400">EU:C:1987:400</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0007">7</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) týkajúci sa dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, podpísanej <DATE ISO="19630912">12. septembra 1963</DATE> v Ankare a uzavretej v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z <DATE ISO="19631223">23. decembra 1963</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="217" PAGE.FIRST="3685" DATE.PUB="1964">Ú. v. ES 1964, L 217, s. 3685</REF.DOC.OJ>); rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Andersson a Wåkerås‑Andersson</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑321/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:307">EU:C:1999:307</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Ospelt a Schlössle Weissenberg</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑452/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:493">EU:C:2003:493</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Établissements Rimbaud</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑72/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:645">EU:C:2010:645</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) týkajúci sa dohody o Európskom hospodárskom priestore, podpísanej <DATE ISO="19920502">2. mája 1992</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="001" PAGE.FIRST="3" DATE.PUB="1994">Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3</REF.DOC.OJ>) a schválenej rozhodnutím Rady a Komisie 94/1/ESUO, ES z <DATE ISO="19931213">13. decembra 1993</DATE> o uzavretí Dohody o Európskom hospodárskom priestore medzi Európskymi spoločenstvami, ich členskými štátmi a Rakúskou republikou, Fínskou republikou, Islandskou republikou, Lichtenštajnským kniežatstvom, Nórskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom a Švajčiarskou konfederáciou (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="001" DATE.PUB="1993">Ú. v. ES L 1</REF.DOC.OJ>, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/019, s. 146). Pozri tiež body 32 až 35 návrhov, ktoré som predniesol vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:52">EU:C:2016:52</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110.</NO.P><TXT>Okrem toho v bode 37 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Rusal Armenal</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑21/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:494">EU:C:2015:494</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0148" REF.END="QE0148"/>na ustanovenia medzinárodnej dohody, ktorej zmluvnou stranou je Únia, sa možno odvolávať… na podporu námietky založenej na protiprávnosti takéhoto aktu len pod podmienkou, že jednak povaha a štruktúra uvedenej dohody tomu nebránia, a jednak, že ustanovenia tejto dohody… sa zdajú byť z hľadiska ich obsahu nepodmienené a dostatočne presné…. Na takéto ustanovenia sa možno odvolávať na súde Únie ako na kritérium na preskúmanie zákonnosti aktu Únie len vtedy, keď sú tieto dve podmienky kumulatívne splnené<QUOT.END REF.START="QS0148" CODE="201C" ID="QE0148"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Rada a i./Vereniging Milieudefensie a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑401/12 P až C‑403/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:4">EU:C:2015:4</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111.</NO.P><TXT>Keďže článok 10 ods. 1 a článok 12 dohody o partnerstve odkazujú na osobitné ustanovenia GATT, Rada a Komisia sa opierajú o ustálenú judikatúru Súdneho dvora v oblasti dohôd Svetovej obchodnej organizácie, podľa ktorej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0149" REF.END="QE0149"/>berúc do úvahy ich povahu a ich štruktúru, tieto dohody sa v zásade neuvádzajú medzi normami, vo vzťahu ku ktorým možno kontrolovať zákonnosť aktov inštitúcií Únie<QUOT.END REF.START="QS0149" CODE="201C" ID="QE0149"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Rusal Armenal</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑21/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:494">EU:C:2015:494</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Portugalsko/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑149/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:574">EU:C:1999:574</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Van Parys</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑377/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:121">EU:C:2005:121</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>LVP</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑306/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2465">EU:C:2014:2465</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112.</NO.P><TXT>Dohoda o partnerstve pritom nie je dohodou týkajúcou sa len obchodu s tovarom, na ktorú by sa mohla uplatniť táto judikatúra.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P>V bode 39 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Rusal Armenal</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑21/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:494">EU:C:2015:494</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) totiž Súdny dvor vysvetlil svoje úvahy, podľa ktorých dohody WTO nepatria medzi normy, vo vzťahu ku ktorým možno kontrolovať zákonnosť aktov inštitúcií Únie (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0150" REF.END="QE0150"/>pripustenie toho, aby úloha spočívajúca v zabezpečení súladu práva Únie s pravidlami WTO prislúchala priamo súdu Únie, by zbavilo legislatívne a výkonné orgány Únie manévrovacieho priestoru, ktorý majú obdobné orgány obchodných partnerov Únie. Je totiž nesporné, že určité zmluvné strany, medzi nimi aj najvýznamnejší obchodní partneri Únie, v súvislosti s predmetom a cieľom dohôd WTO vyvodili presne ten záver, že tieto dohody nepatria k normám, s ohľadom na ktoré súdne orgány skúmajú zákonnosť ich vnútroštátnych právnych predpisov. Neexistencia takejto reciprocity, pokiaľ by sa pripustila, by mohla viesť k nerovnováhe pri uplatňovaní pravidiel WTO<QUOT.END REF.START="QS0150" CODE="201C" ID="QE0150"/>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="29"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113.</NO.P><TXT>Ako totiž Súdny dvor rozhodol v súvislosti s dohodou o partnerstve v bode 27 svojho rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Simutenkov</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑265/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:213">EU:C:2005:213</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), jej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0151" REF.END="QE0151"/>predmetom [je] založenie partnerstva medzi jej zmluvnými stranami s cieľom podporiť predovšetkým rozvoj úzkych politických vzťahov medzi týmito zmluvnými stranami, rozvoj obchodu a harmonických hospodárskych vzťahov medzi nimi, politických a hospodárskych slobôd, ako aj uskutočnenie postupnej integrácie medzi Ruskou federáciou a širšou oblasťou spolupráce v Európe<QUOT.END REF.START="QS0151" CODE="201C" ID="QE0151"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114.</NO.P><TXT>Súdny dvor navyše v bode 28 tohto rozsudku uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0152" REF.END="QE0152"/>skutočnosť, že sa uvedená dohoda obmedzuje na založenie partnerstva medzi zmluvnými stranami, bez toho, aby predpokladala pridruženie alebo budúce pristúpenie Ruskej federácie k [Únii], nevylučuje priamu uplatniteľnosť niektorých jej ustanovení. Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že keď nejaká dohoda zakladá spoluprácu medzi zmluvnými stranami, môžu určité jej ustanovenia, [ak vzhľadom na svoje znenie, ako aj na predmet a povahu dohody obsahujú jasné a presné povinnosti, ktorých splnenie alebo účinky nezávisia od vydania ďalšieho aktu], priamo upravovať právne postavenie jednotlivcov<QUOT.END REF.START="QS0152" CODE="201C" ID="QE0152"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115.</NO.P><TXT>Súdny dvor teda v bode 22 uvedeného rozsudku uznal priamy účinok článku 23 ods. 1 tejto dohody, ktorý sa týka pracovných podmienok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0116"><NO.P>116.</NO.P><TXT>Na rozdiel od toho, čo tvrdí vláda Spojeného kráľovstva a francúzska vláda, ako aj Rada a Komisia, nevidím dôvod, prečo by znenie ustanovení dohody o partnerstve, o ktoré ide v prejednávanej veci, nespĺňalo kritériá priameho účinku uvedené v bode 21 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Simutenkov</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑265/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:213">EU:C:2005:213</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) a prebraté do bodu 37 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Rusal Armenal</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑21/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:494">EU:C:2015:494</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0117"><NO.P>117.</NO.P><TXT>Článok 10 ods. 1 dohody o partnerstve totiž stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0153" REF.END="QE0153"/>zmluvné strany si vzájomne udelia všeobecnú doložku najvyšších výhod opísanú v článku I ods. 1 GATT<QUOT.END REF.START="QS0153" CODE="201C" ID="QE0153"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>Článok I ods. 1 GATT vymedzuje doložku najvyšších výhod takto: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0154" REF.END="QE0154"/>Všetky výhody, prednosti, výsady alebo oslobodenia poskytnuté ktoroukoľvek zmluvnou stranou akémukoľvek výrobku pochádzajúcemu alebo určenému pre akúkoľvek inú krajinu, sa budú bezodkladne a bezpodmienečne vzťahovať na každý podobný výrobok pochádzajúci z územia alebo určený pre územia všetkých ostatných zmluvných strán. Toto ustanovenie sa týka cla a poplatkov akéhokoľvek druhu, vyberaných pri dovoze alebo vývoze, alebo súvisiacich s dovozom alebo vývozom, ako aj tých, ktoré sa týkajú medzinárodných prevodov finančných prostriedkov pri platbe za dovoz alebo vývoz, spôsob výberu tohto cla alebo poplatkov, všetkých predpisov a formalít vzťahujúcich sa na dovozy alebo vývozy, ako aj všetkých skutočností, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 a 4 článku III.<QUOT.END REF.START="QS0154" CODE="201C" ID="QE0154"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]</P></NOTE>. Článok 12 ods. 1 druhý pododsek stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0155" REF.END="QE0155"/>každá zmluvná strana zabezpečí neobmedzený tranzit tovaru pochádzajúceho z colného územia alebo určeného pre colné územie druhej strany cez svoje územie<QUOT.END REF.START="QS0155" CODE="201C" ID="QE0155"/>. Článok 36 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0156" REF.END="QE0156"/>zmluvné strany si vzájomne poskytnú zaobchádzanie, ktoré nie je menej priaznivé ako zaobchádzanie poskytnuté akejkoľvek tretej krajine, pokiaľ ide o podmienky ovplyvňujúce cezhraničné poskytovanie služieb<QUOT.END REF.START="QS0156" CODE="201C" ID="QE0156"/>. Napokon podľa článku 52 zmluvné strany dohody o partnerstve zabezpečia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0157" REF.END="QE0157"/>voľný pohyb kapitálu medzi rezidentmi [Únie] a Ruska vo forme priamych investícií<QUOT.END REF.START="QS0157" CODE="201C" ID="QE0157"/> (odsek 2), po prechodnom období piatich rokov od nadobudnutia platnosti tejto dohody nezavedú žiadne nové obmedzenia (odsek 5) a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0158" REF.END="QE0158"/>vzájomne [si] udelia doložku najvyšších výhod, a to najmä pokiaľ ide o voľnosť bežných platieb a pohybu kapitálu a o spôsoby platieb<QUOT.END REF.START="QS0158" CODE="201C" ID="QE0158"/> (odsek 9).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0118"><NO.P>118.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru sa znenie týchto ustanovení z hľadiska nepodmienenosti vôbec neodlišuje od znenia článku 23 ods. 1 uvedenej dohody, o ktorom Súdny dvor už rozhodol, že má priamy účinok<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0063"><P>Pozri body 20 až 29 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Simutenkov</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑265/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:213">EU:C:2005:213</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Ide teda o viac než len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0159" REF.END="QE0159"/>dohodu [zmluvných strán], že sa dohodnú (<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0160" REF.END="QE0160"/>an agreement to agree<QUOT.END REF.START="QS0160" CODE="2018" ID="QE0160"/>)<QUOT.END REF.START="QS0159" CODE="201C" ID="QE0159"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0064"><P>Pozri bod 79 návrhov, ktoré som predniesol vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:52">EU:C:2016:52</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="30"?><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>O existencii obmedzení práv priznaných článkom 10 ods. 1, článkami 12 a 36 a článkom 52 ods. 2, 5 a 9 dohody o partnerstve</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0119"><NO.P>119.</NO.P><TXT>Je teda potrebné preskúmať, či opatrenia zavedené článkom 1 ods. 2 písm. b) až d) a článkom 1 ods. 3, ako aj prílohou III rozhodnutia 2014/512 a tiež článkom 3 ods. 1, 3 a 5, článkom 3a ods. 1, článkom 5 ods. 2 písm. b) až d) a článkom 5 ods. 3, ako aj prílohami II a VI nariadenia č. 833/2014 zahŕňajú obmedzenia článku 10 ods. 1, článkov 12 a 36 a článku 52 ods. 2, 5 a 9 dohody o partnerstve.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="6"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT>Článok 10 ods. 1 a článok 12 dohody o partnerstve (obchod s tovarom)</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0120"><NO.P>120.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o údajný rozpor medzi článkom 3 ods. 1, 3 a 5 a článkom 3a ods. 1 nariadenia č. 833/2014 na jednej strane a článkom 10 ods. 1 dohody o partnerstve na druhej strane, je potrebné zdôrazniť, že článok 10 ods. 1 dohody o partnerstve mal za následok len rozšírenie pôsobnosti článku I ods. 1 GATT na vzťahy medzi Úniou a Ruskou federáciou v čase, keď Ruská federácia nebola členom Svetovej obchodnej organizácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0121"><NO.P>121.</NO.P><TXT>Podľa článku I ods. 1 GATT sa však toto ustanovenie týka len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0161" REF.END="QE0161"/>cla a poplatkov akéhokoľvek druhu, vyberaných pri dovoze alebo vývoze, alebo súvisiacich s dovozom alebo vývozom, ako aj tých, ktoré sa týkajú medzinárodných prevodov finančných prostriedkov pri platbe za dovoz alebo vývoz, spôsob výberu tohto cla alebo poplatkov, všetkých predpisov a formalít vzťahujúcich sa na dovozy alebo vývozy, ako aj všetkých skutočností, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 a 4 článku III<QUOT.END REF.START="QS0161" CODE="201C" ID="QE0161"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0122"><NO.P>122.</NO.P><TXT>Keďže článok 3 ods. 1, 3 a 5 nariadenia č. 833/2014 sa vôbec netýka ciel uplatniteľných pri dovoze tovaru, ktorý je predmetom týchto ustanovení, ale vyžaduje na ich vývoz do Ruskej federácie predchádzajúce povolenie a spresňuje podmienky, za ktorých členské štáty nesmú udeliť toto povolenie, je zjavné, že tieto ustanovenia nespadajú do pôsobnosti článku 10 ods. 1 dohody o partnerstve.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0123"><NO.P>123.</NO.P><TXT>Článok 3a ods. 1 nariadenia č. 833/2014, ktorý zakazuje poskytovanie súvisiacich <HT TYPE="ITALIC">služieb</HT> pre určité kategórie prieskumných a ťažobných projektov v Rusku, a <HT TYPE="ITALIC">fortiori</HT> tiež nepatrí do pôsobnosti článku 10 ods. 1 dohody o partnerstve.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0124"><NO.P>124.</NO.P><TXT>Článok 12 ods. 1 druhý pododsek dohody o partnerstve ukladá Únii a jej členským štátom povinnosť zabezpečiť voľný tranzit<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0065"><P>Tranzitom sa rozumie prechod cez územie určitého štátu, s prekládkou, skladovaním, rozdelením tovaru alebo so zmenou v spôsobe dopravy alebo bez prekládky, skladovania, rozdelenia tovaru alebo zmeny v spôsobe dopravy, keď tento prechod predstavuje len časť úplnej trasy, ktorá sa začína a končí mimo územia tohto štátu, cez ktoré sa uskutočňuje tranzit. Pozri v tomto zmysle článok V ods. 1 GATT.</P></NOTE> tovaru pochádzajúceho z colného územia alebo určeného pre colné územie Ruskej federácie cez územie Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0125"><NO.P>125.</NO.P><TXT>Únia a jej členské štáty sú teda povinné zabezpečiť voľný prechod tovaru určeného pre Ruskú federáciu alebo pochádzajúceho z Ruskej federácie cez svoje územie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0126"><NO.P>126.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 833/2014 stanovuje, že na predaj, dodávku, presun alebo vývoz položiek uvedených v prílohe II bez ohľadu na to, či majú pôvod v Únii, sa vyžaduje predchádzajúce povolenie, ak sú takéto položky určené na použitie v Ruskej federácii. Článok 3 ods. 5 tohto nariadenia navyše zakazuje udeliť toto povolenie, ak sa predmetný predaj, dodávka, presun alebo vývoz týka položiek určených pre ktorúkoľvek z kategórií prieskumných a ťažobných projektov uvedených v odseku 3 tohto článku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0127"><NO.P>127.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru tieto ustanovenia nemajú nijaký vplyv na neobmedzený tranzit, ktorý zaručuje článok 12 ods. 1 druhý pododsek dohody o partnerstve.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="31"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0128"><NO.P>128.</NO.P><TXT>Aj keď je v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 833/2014 spomenutý okrem iného presun položiek uvedených v prílohe II <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0162" REF.END="QE0162"/>bez ohľadu na to, či majú pôvod v Únii<QUOT.END REF.START="QS0162" CODE="201C" ID="QE0162"/>, faktom zostáva, že v odsekoch 2 a 4 tohto článku je spomenutý len vývoz.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0129"><NO.P>129.</NO.P><TXT>V tomto zmysle <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0163" REF.END="QE0163"/>na každý predaj, dodávku, presun alebo vývoz, na ktoré sa… vyžaduje povolenie, vydajú takéto povolenie príslušné orgány členského štátu, v <HT TYPE="ITALIC">ktorom je vývozca usadený</HT><QUOT.END REF.START="QS0163" CODE="201C" ID="QE0163"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0066"><P>Článok 3 ods. 2 nariadenia č. 833/2014. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>. Okrem toho <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0164" REF.END="QE0164"/><HT TYPE="ITALIC">vývozcovia</HT> poskytnú príslušným orgánom ku svojim žiadostiam o <HT TYPE="ITALIC">vývozné</HT> povolenie všetky relevantné informácie<QUOT.END REF.START="QS0164" CODE="201C" ID="QE0164"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0067"><P>Článok 3 ods. 4 nariadenia č. 833/2014. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0130"><NO.P>130.</NO.P><TXT>Zdá sa mi teda jasné, že tieto ustanovenia nariadenia č. 833/2014 sa netýkajú tranzitu položiek uvedených v prílohe II, ale predaja, dodávky, presunu alebo vývozu z <HT TYPE="ITALIC">územia členských štátov</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0131"><NO.P>131.</NO.P><TXT>V tomto zmysle neobmedzený tranzit predmetných položiek pochádzajúcich z tretích krajín určených pre Ruskú federáciu nie je vôbec ovplyvnený.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0132"><NO.P>132.</NO.P><TXT>V každom prípade, aj keby Súdny dvor konštatoval existenciu obmedzenia článku 10 ods. 1 a článku 12 ods. 1 druhého pododseku dohody o partnerstve, toto obmedzenie by bolo – ako uvádza Komisia – opodstatnené z dôvodov verejného poriadku a bezpečnosti verejnosti v súlade s článkom 19 tejto dohody.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="6"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT>Článok 36 dohody o partnerstve (cezhraničné poskytovanie služieb)</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0133"><NO.P>133.</NO.P><TXT>Podľa článku 36 dohody o partnerstve sú Únia a jej členské štáty povinné poskytovať zaobchádzanie, ktoré nie je menej priaznivé ako zaobchádzanie poskytnuté akejkoľvek tretej krajine, pokiaľ ide o podmienky ovplyvňujúce cezhraničné poskytovanie služieb spoločnosťami Únie na území Ruskej federácie podľa zákonov a iných právnych predpisov platných v Ruskej federácii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0134"><NO.P>134.</NO.P><TXT>Podľa prílohy 5 tejto dohody medzi služby uvedené v článku 36 patria inžinierske služby (CPC 8672)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0068"><P>Dostupné na internetovej stránke United Nations Statistics Division (http://unstats.un.org/unsd/cr/registry/regcs.asp?Cl=9&amp;Lg=1&amp;Co=8672). Číslo CPC (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0165" REF.END="QE0165"/>central product classification<QUOT.END REF.START="QS0165" CODE="201C" ID="QE0165"/>) je odkazom na medzinárodný systém klasifikácie výrobkov pod záštitou Organizácie Spojených národov (OSN).</P></NOTE> a služby týkajúce sa technického skúšania a analýzy (CPC 8676)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0069"><P>Dostupné na internetovej stránke United Nations Statistics Division (http://unstats.un.org/unsd/cr/registry/regcs.asp?Cl=9&amp;Lg=1&amp;Co=8676).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0135"><NO.P>135.</NO.P><TXT>V rozpore s tým, čo tvrdí Rosneft, pritom žiadna zo služieb uvedených pod číslami CPC 8672 a CPC 8676 nespočíva v službách týkajúcich sa vrtov alebo kontroly vrtov, v ťažobných a dokončovacích službách alebo v dodávke osobitných plavidiel, ktoré sú uvedené v článku 3a ods. 1 nariadenia č. 833/2014<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0070"><P>Jedinými službami uvedenými pod číslom CPC 86761, ktoré by mohli byť relevantné, sú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0166" REF.END="QE0166"/>služby týkajúce sa skúšok a rozborov chemických a biologických vlastností látok, ako sú… palivá<QUOT.END REF.START="QS0166" CODE="201C" ID="QE0166"/>. Služby týkajúce sa vrtov a kontroly vrtov, ťažobné a dokončovacie služby a dodávka osobitných plavidiel však nepatria medzi uvedené služby.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="6"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT>Článok 52 ods. 2, 5 a 9 dohody o partnerstve (voľný pohyb kapitálu)</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0136"><NO.P>136.</NO.P><TXT>Odsek 2 tohto ustanovenia zaručuje voľný pohyb kapitálu medzi Úniou a Ruskou federáciou <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0167" REF.END="QE0167"/>vo forme priamych investícií realizovaných v spoločnostiach vytvorených v súlade s právnymi predpismi hostiteľskej krajiny<QUOT.END REF.START="QS0167" CODE="201C" ID="QE0167"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0137"><NO.P>137.</NO.P><TXT>Okrem toho podľa odseku 9 toho istého článku musí Únia udeliť Ruskej federácii <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0168" REF.END="QE0168"/>doložku najvyšších výhod, a to najmä pokiaľ ide o voľnosť… pohybu kapitálu<QUOT.END REF.START="QS0168" CODE="201C" ID="QE0168"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="32"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0138"><NO.P>138.</NO.P><TXT>Podľa spoločného vyhlásenia k článku 52 (definície) je pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0169" REF.END="QE0169"/>priama investícia<QUOT.END REF.START="QS0169" CODE="201C" ID="QE0169"/> vymedzený ako:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0170" REF.END="QE0170"/>…investícia na účely vytvorenia trvalých ekonomických vzťahov s určitým podnikom, ako sú investície, ktoré poskytnú možnosť vykonávať účinný vplyv na jeho riadenie v dotknutej krajine osobami, ktoré nie sú rezidentmi ani rezidentmi v zahraničí, prostredníctvom:</P><P>…</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>účasti v novom alebo existujúcom podniku;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>pôžičky na obdobie piatich rokov alebo dlhšie.<QUOT.END REF.START="QS0170" CODE="201C" ID="QE0170"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0139"><NO.P>139.</NO.P><TXT>Z týchto ustanovení celkom jasne vyplýva, že priamy alebo nepriamy nákup alebo predaj dlhopisov, kapitálu alebo podobných finančných nástrojov, ako aj priame alebo nepriame poskytovanie investičných služieb pre ne či pomoc pri ich vydávaní<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0071"><P>Pozri článok 1 ods. 2 písm. b) až d) rozhodnutia 2014/512 a článok 5 ods. 2 písm. b) až d) nariadenia č. 833/2014.</P></NOTE> môžu predstavovať priamu investíciu len vtedy, ak majú za následok účasť v podniku na účely vytvorenia trvalých ekonomických vzťahov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0140"><NO.P>140.</NO.P><TXT>Z týchto ustanovení tiež vyplýva, že uzatvorenie dohody alebo účasť na dohode o poskytnutí nových pôžičiek alebo úverov spoločnosti Rosneft, ktorých splatnosť presahuje 30 dní, po 12. septembri 2014<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0072"><P>Pozri článok 1 ods. 3 rozhodnutia 2014/512 a článok 5 ods. 3 nariadenia č. 833/2014.</P></NOTE> môže predstavovať priamu investíciu len vtedy, ak ide o pôžičku alebo úver na obdobie piatich rokov alebo dlhšie, ktoré boli poskytnuté na účely vytvorenia trvalých ekonomických vzťahov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0141"><NO.P>141.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že článok 1 ods. 2 písm. b) až d) a článok 1 ods. 3, ako aj príloha III rozhodnutia 2014/512 a tiež článok 5 ods. 2 písm. b) až d) a článok 5 ods. 3, ako aj príloha VI nariadenia č. 833/2014 predstavujú obmedzenie voľného pohybu kapitálu chráneného článkom 52 ods. 2, 5 a 9 dohody o partnerstve len v rozsahu, v akom zakazujú priame investície uvedené v bodoch 139 a 140 týchto návrhov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>iii)</NO.P><TXT>O odôvodnení</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0142"><NO.P>142.</NO.P><TXT>Na rozdiel od obchodu s tovarom, pre ktorý článok 19 dohody o partnerstve stanovuje možnosť odôvodniť obmedzenia takmer za rovnakých podmienok ako v prípade článku 36 ZFEÚ, uvedená dohoda nestanovuje nijakú možnosť odôvodniť obmedzenie voľného pohybu kapitálu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0143"><NO.P>143.</NO.P><TXT>Z rovnakých dôvodov, aké som uviedol v bodoch 123 až 125 návrhov, ktoré som predniesol vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:52">EU:C:2016:52</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0073"><P>Táto vec sa tiež týkala obmedzení voľného pohybu kapitálu, ktoré boli v rozpore s Euro‑stredomorskou dohodou o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Tuniskou republikou na strane druhej, podpísanou v Bruseli <DATE ISO="19950717">17. júla 1995</DATE> a schválenou v mene Európskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva uhlia a ocele rozhodnutím Rady a Komisie 98/238/ES, ESUO z <DATE ISO="19980126">26. januára 1998</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="097" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1998">Ú. v. ES L 97, 1998, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/028, s. 187), a Euro‑stredomorskou dohodou o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Libanonskou republikou na strane druhej, podpísanou v Luxemburgu <DATE ISO="20020617">17. júna 2002</DATE> a schválenou v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2006/356/ES zo <DATE ISO="20060214">14. februára 2006</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="143" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 143, 2006, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>, sa domnievam, že obmedzenia voľného pohybu kapitálu zaručeného článkom 52 dohody o partnerstve môžu byť opodstatnené vzhľadom na naliehavé dôvody všeobecného záujmu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0144"><NO.P>144.</NO.P><TXT>Aj keď Rada neuvádza nijaký naliehavý dôvod všeobecného záujmu, zastávam názor, že z jej tvrdení založených na článku 99 dohody o partnerstve možno vyvodiť, že podľa jej názoru je obmedzenie voľného pohybu kapitálu opodstatnené vzhľadom na dôvody verejného poriadku a bezpečnosti verejnosti.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="33"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0145"><NO.P>145.</NO.P><TXT>Keďže reštriktívne opatrenia zavedené článkom 1 ods. 2 písm. b) až d) a článkom 1 ods. 3, ako aj prílohou III rozhodnutia 2014/512 a tiež článkom 5 ods. 2 písm. b) až d) a článkom 5 ods. 3, ako aj prílohou VI nariadenia č. 833/2014 boli prijaté <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0171" REF.END="QE0171"/>v reakcii na konanie [Ruskej federácie], ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine<QUOT.END REF.START="QS0171" CODE="201C" ID="QE0171"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0074"><P>Odôvodnenie 8 rozhodnutia 2014/512.</P></NOTE>, a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0172" REF.END="QE0172"/>s cieľom zvýšiť Rusku náklady na konanie, ktoré vyvíja v snahe narušiť územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny a… podporiť mierové riešenie krízy<QUOT.END REF.START="QS0172" CODE="201C" ID="QE0172"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0075"><P>Odôvodnenie 2 nariadenia č. 833/2014.</P></NOTE>, totiž zastávam názor, že môžu byť opodstatnené vzhľadom na dôvody verejného poriadku a bezpečnosti verejnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0146"><NO.P>146.</NO.P><TXT>Z odôvodnení rozhodnutia 2014/512 a nariadenia č. 833/2014 vyplýva, že Únia a jej členské štáty najprv verejne ohlásili prijatie reštriktívnych opatrení voči Ruskej federácii a že tieto opatrenia boli prijaté a postupne rozšírené až na základe toho, že Ruská federácia nereagovala.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0147"><NO.P>147.</NO.P><TXT>Keďže cieľom reštriktívnych opatrení je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0173" REF.END="QE0173"/>zvýšiť [Ruskej federácii] náklady na konanie, ktoré vyvíja v snahe narušiť územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny a… podporiť mierové riešenie krízy<QUOT.END REF.START="QS0173" CODE="201C" ID="QE0173"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0076"><P>Odôvodnenie 2 nariadenia č. 833/2014.</P></NOTE>, a vzhľadom na to, že Rosneft je ropnou spoločnosťou, ktorá má najväčšie zásoby ropy a najväčšiu produkciu spomedzi ropných spoločností, ktorých akcie sú kótované na ruskej burze (viac ako 40 % ropy vyprodukovanej v Ruskej federácii<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0077"><P>Pozri internetovú stránku spoločnosti Rosneft (http://www.rosneft.com/about/).</P></NOTE>), a Ruská federácia vlastní 69,5 % základného imania tejto spoločnosti, domnievam sa, že obmedzenia uložené článkom 1 ods. 2 písm. b) až d) a článkom 1 ods. 3, ako aj prílohou III rozhodnutia 2014/512 a tiež článkom 5 ods. 2 písm. b) až d) a článkom 5 ods. 3, ako aj prílohou VI nariadenia č. 833/2014 sú nevyhnutné na vyvolanie tlaku spôsobilého dosiahnuť cieľ sledovaný uvedeným rozhodnutím a uvedeným nariadením, ktorým je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0174" REF.END="QE0174"/>zvýšiť [Ruskej federácii] náklady na konanie, ktoré vyvíja v snahe narušiť územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny a… podporiť mierové riešenie krízy<QUOT.END REF.START="QS0174" CODE="201C" ID="QE0174"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0078"><P>Odôvodnenie 2 nariadenia č. 833/2014.</P></NOTE>. Predmetné reštriktívne opatrenia sú teda v súlade so zásadou proporcionality.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>iv)</NO.P><TXT>O článku 99 dohody o partnerstve</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0148"><NO.P>148.</NO.P><TXT>V prípade, ak by Súdny dvor rozhodol, že existuje neodôvodnené obmedzenie článku 10 ods. 1, článkov 12 a 36 a článku 52 ods. 2, 5 a 9 dohody o partnerstve, tak ako vláda Spojeného kráľovstva, estónska a francúzska vláda, ako aj Rada a Komisia sa domnievam, že toto obmedzenie môže byť odôvodnené článkom 99 ods. 1 písm. d) uvedenej dohody, ktorý dovoľuje Únii prijať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0175" REF.END="QE0175"/>akékoľvek opatrenia[,] ktoré považuje za nevyhnutné z hľadiska ochrany svojich hlavných bezpečnostných záujmov… v čase vojny alebo vážneho medzinárodného napätia predstavujúceho hrozbu vojny<QUOT.END REF.START="QS0175" CODE="201C" ID="QE0175"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0079"><P>Vo francúzskej verzii, ktorú potvrdzuje rumunská verzia, sa uvádza <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0176" REF.END="QE0176"/>cas de guerre ou de grave tension internationale <HT TYPE="ITALIC">menaçant de déboucher sur un conflit armé</HT><QUOT.END REF.START="QS0176" CODE="201C" ID="QE0176"/>, zatiaľ čo v anglickej verzii, ktorú podporujú všetky ostatné jazykové verzie, ako aj ruská verzia, je uvedené <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0177" REF.END="QE0177"/>time of war or serious international tension <HT TYPE="ITALIC">constituting threat of war</HT><QUOT.END REF.START="QS0177" CODE="201C" ID="QE0177"/>. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0149"><NO.P>149.</NO.P><TXT>Ak – ako som uviedol v bode 105 týchto návrhov – má Rada širokú mieru voľnej úvahy v oblastiach zahraničnej a bezpečnostnej politiky, platí to aj vtedy, keď Rada konštatuje existenciu vážneho medzinárodného napätia predstavujúceho hrozbu vojny.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="34"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0150"><NO.P>150.</NO.P><TXT>Po prvé treba pripomenúť, že Rada na odôvodnenie prijatia reštriktívnych opatrení, o ktoré ide v prejednávanej veci, poukázala na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0178" REF.END="QE0178"/>nevyprovokované narušenie ukrajinskej zvrchovanosti a územnej celistvosti Ruskou federáciou<QUOT.END REF.START="QS0178" CODE="201C" ID="QE0178"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0080"><P>Odôvodnenie 1 rozhodnutia 2014/512. Na pojednávaní Rada poukázala na dohodu o pridružení, ktorú Únia podpísala s Ukrajinou v roku 2014, ako aj na skutočnosť, že Ukrajina sa podieľa na európskej susedskej politike. Rada zdôraznila, že medzinárodné napätie predstavujúce hrozbu vojny sa nemusí nevyhnutne týkať len územia Únie. Okrem toho bolo jednoznačne preukázané, že na území štátu susediaceho s Úniou prebieha ozbrojený konflikt.</P></NOTE>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0179" REF.END="QE0179"/>zostrelenia lietadla Malajzijských aerolínií na linke MH17 pri Donecku<QUOT.END REF.START="QS0179" CODE="201C" ID="QE0179"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0081"><P>Odôvodnenie 5 rozhodnutia 2014/512.</P></NOTE> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0180" REF.END="QE0180"/>protiprávnu anexiu Krymu a Sevastopolu<QUOT.END REF.START="QS0180" CODE="201C" ID="QE0180"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0082"><P>Odôvodnenie 1 nariadenia č. 833/2014.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0151"><NO.P>151.</NO.P><TXT>Po druhé je potrebné zdôrazniť, že Ruská federácia má právo veta v rámci Bezpečnostnej rady OSN. Je teda zbytočné hľadať konštatovanie existencie ohrozenia mieru v rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0083"><P>Pozri rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2166(2014) dostupnú na internetovej stránke Bezpečnostnej rady OSN (http://www.securitycouncilreport.org/atf/cf/%7B65BFCF9B‑6D27‑4E9C‑8CD3‑CF6E4FF96FF9%7D/s_res_2166.pdf).</P></NOTE> alebo v návrhoch rezolúcií, ktoré Bezpečnostná rada OSN neprijala z dôvodu (skutočného alebo možného) uplatnenia práva veta Ruskou federáciou<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0084"><P>Ide o návrhy rezolúcií S/2014/189 a S/2015/562 dostupné na internetovej stránke Bezpečnostnej rady OSN (http://www.securitycouncilreport.org/un‑documents/ukraine/).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0152"><NO.P>152.</NO.P><TXT>Na základe vyššie uvedeného zastávam názor, že Rada sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o závažnosť situácie medzinárodného napätia, ktorá existovala v čase prijatia rozhodnutia 2014/512 a nariadenia č. 833/2014.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>O dôvode neplatnosti založenom na údajnom porušení povinnosti odôvodnenia (článok 296 ZFEÚ)</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0153"><NO.P>153.</NO.P><TXT>Podľa spoločnosti Rosneft články 3, 3a, článok 4 ods. 3 a 4 a príloha II nariadenia č. 833/2014 porušujú povinnosť odôvodnenia, ktorá Rade vyplýva z článku 296 ZFEÚ, keďže v tomto nariadení nie je vysvetlené, ako ani prečo postih ruského ropného priemyslu alebo samotnej spoločnosti Rosneft spôsobom zvoleným v týchto ustanoveniach prispeje k dosiahnutiu cieľa predmetných opatrení, ako je opísaný v odôvodneniach 2<P><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0085"><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0181" REF.END="QE0181"/>Preto sa považuje za vhodné, aby sa uplatnili dodatočné reštriktívne opatrenia s cieľom zvýšiť Rusku náklady na konanie, ktoré vyvíja v snahe narušiť územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny a s cieľom podporiť mierové riešenie krízy.<QUOT.END REF.START="QS0181" CODE="201C" ID="QE0181"/></P></QUOT.S></NOTE> a 4<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0086"><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0182" REF.END="QE0182"/>Je tiež vhodné, aby sa obmedzenia uplatňovali na priamy alebo nepriamy predaj, dodávku, presun a vývoz určitých technológií pre ruský ropný priemysel v podobe požiadavky predchádzajúceho povolenia.<QUOT.END REF.START="QS0182" CODE="201C" ID="QE0182"/></P></QUOT.S></NOTE></P>uvedeného nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0154"><NO.P>154.</NO.P><TXT>Rosneft tiež namieta porušenie článku 296 ZFEÚ, pokiaľ ide o článok 1 ods. 2 písm. b) až d) a článok 1 ods. 3, ako aj prílohu III rozhodnutia 2014/512 a tiež článok 5 ods. 2 písm. b) až d) a článok 5 ods. 3, ako aj prílohu VI nariadenia č. 833/2014, keďže tieto ustanovenia síce výslovne smerujú proti nej, no neumožňujú jej zistiť dôvod, pre ktorý samotná skutočnosť, že jej väčšinovým akcionárom je Ruská federácia, môže zabezpečiť dosiahnutie cieľa predmetných opatrení, ako je opísaný v odôvodneniach 2<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0087"><P>Pozri poznámku pod čiarou 85.</P></NOTE> a 5<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0088"><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0183" REF.END="QE0183"/>Je takisto vhodné, aby sa v prípade určitých finančných inštitúcií s výnimkou inštitúcií s medzinárodným statusom zriadených medzivládnymi dohodami, ktoré majú sídlo v Rusku a ktorých akcionárom je aj Rusko, uplatňovali obmedzenia na vstup na kapitálový trh.<QUOT.END REF.START="QS0183" CODE="201C" ID="QE0183"/></P></QUOT.S></NOTE> nariadenia č. 833/2014.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0155"><NO.P>155.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru v prejednávanej veci nedošlo k nijakému porušeniu povinnosti odôvodnenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0156"><NO.P>156.</NO.P><TXT>Ako Súdny dvor rozhodol v bode 53 svojho rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Rada/Bamba</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑417/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:718">EU:C:2012:718</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0184" REF.END="QE0184"/>odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ sa… musí prispôsobiť povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na charakter uvádzaných dôvodov a na záujem, ktorý môžu mať na<?PAGE NO="35"?> získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočný charakter odôvodnenia musí byť posúdený nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť<QUOT.END REF.START="QS0184" CODE="201C" ID="QE0184"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0157"><NO.P>157.</NO.P><TXT>Okrem toho, pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ako napríklad zmrazenie finančných prostriedkov, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Rada/Bamba</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑417/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:718">EU:C:2012:718</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor v bode 54 tohto rozsudku rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0185" REF.END="QE0185"/>akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej<QUOT.END REF.START="QS0185" CODE="201C" ID="QE0185"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0158"><NO.P>158.</NO.P><TXT>Keďže Rosneft je najväčšou ruskou ropnou spoločnosťou, ktorej 69,5 %‑ným akcionárom je Ruská federácia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0089"><P>Pozri bod 147 týchto návrhov. Dodávam, že podľa účtovnej závierky za rok 2013 Rosneft vyplatila svojim akcionárom dividendy vo výške 85 miliárd ruských rubľov a zaplatila v Rusku viac ako jednu miliardu ruských rubľov na iných daniach, než je daň z príjmu (pozri internetovú stránku spoločnosti Rosneft, http://www.rosneft.com/attach/0/02/90/Rosneft_FS_2013_ENG_SIGNED_FINAL.pdf).</P></NOTE>, ktorej odhadované celkové aktíva presahujú 1 bilión ruských rubľov a ktorej minimálne 50 % odhadovaných príjmov pochádza z predaja alebo prepravy surovej ropy alebo ropných produktov<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0090"><P>Pozri článok 5 ods. 2 písm. b) a prílohu VI nariadenia č. 833/2014.</P></NOTE>, určite dokáže posúdiť význam ropného odvetvia z hľadiska príjmov pre rozpočet Ruskej federácie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0091"><P>Podľa prezidenta Vladimira V. Putina príjmy, ktoré v roku 2013 priniesol do rozpočtu Ruskej federácie ropný priemysel, predstavovali okolo 191 až 194 miliárd amerických dolárov (pozri http://rbth.com/news/2014/04/17/russia_had_revenues_of_191‑194_bln_from_oil_28_bln_from_gas_in_2013_‑_pu_35970.html).</P></NOTE> a dôvod, pre ktorý skutočnosť, že proti nej smerujú reštriktívne opatrenia stanovené v článku 1 ods. 2 písm. b) až d) a v článku 1 ods. 3, ako aj v prílohe III rozhodnutia 2014/512 a tiež v článku 5 ods. 2 písm. b) až d) a v článku 5 ods. 3, ako aj v prílohe VI nariadenia, môže viesť k tomu, že sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0186" REF.END="QE0186"/><HT TYPE="ITALIC">zvýši[a] Rusku náklady na konanie</HT>, ktoré vyvíja v snahe narušiť územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny a… podpor[í sa] mierové riešenie krízy<QUOT.END REF.START="QS0186" CODE="201C" ID="QE0186"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0092"><P>Odôvodnenie 2 nariadenia č. 833/2014. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0159"><NO.P>159.</NO.P><TXT>Tak je to aj v prípade opatrení uvedených v článkoch 3 a 3a, v článku 4 ods. 3 a 4, ako aj v prílohe II nariadenia č. 833/2014, ktoré nepredstavujú reštriktívne opatrenia voči spoločnosti Rosneft<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0093"><P>Pozri body 82 až 85 týchto návrhov.</P></NOTE>, ale všeobecne smerujú proti ruskému ropnému priemyslu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>O dôvode neplatnosti založenom na údajnom porušení práva na obranu, práva na účinnú právnu ochranu a práva na prístup k spisu</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0160"><NO.P>160.</NO.P><TXT>Podľa spoločnosti Rosneft skutočnosť, že Rada jej odmietla poskytnúť privilegovaný prístup k informáciám a k dôkazom týkajúcim sa takých zásadných otázok, ako je dôvod, pre ktorý bola Rosneft spomenutá v rozhodnutí 2014/512 a v nariadení č. 833/2014, alebo dôvod, pre ktorý postih smeroval proti určitým odvetviam ropného priemyslu, a nesmeroval proti iným odvetviam, porušuje jej právo na obranu, právo na účinnú právnu ochranu a právo na prístup k spisu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0161"><NO.P>161.</NO.P><TXT>Z listín pripojených k písomným pripomienkam spoločnosti Rosneft a Rady vyplýva, že Rosneft sa pokúšala získať na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z <DATE ISO="20010530">30. mája 2001</DATE> o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0094"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="145" PAGE.FIRST="43" DATE.PUB="2001">Ú. v. EÚ L 145, 2001, s. 43</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 01/003, s. 331.</P></NOTE> privilegovaný prístup (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0187" REF.END="QE0187"/>privileged access<QUOT.END REF.START="QS0187" CODE="201C" ID="QE0187"/>) k dokumentom Rady s cieľom použiť ich v konaní o žalobe o neplatnosť, ktorú prejednáva Všeobecný súd vo veci NK Rosneft a i./Rada (T‑715/14).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="36"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0162"><NO.P>162.</NO.P><TXT>Zo znenia týchto listín možno vyvodiť záver, že Rosneft využila prostriedky prístupu verejnosti k dokumentom zavedené týmto nariadením ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0188" REF.END="QE0188"/>document discovery<QUOT.END REF.START="QS0188" CODE="201C" ID="QE0188"/>, čo je postup získavania listinných dôkazov, ktorý je známy v právnych systémoch <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0189" REF.END="QE0189"/>common law<QUOT.END REF.START="QS0189" CODE="201C" ID="QE0189"/> a v medzinárodnej arbitráži.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0095"><P>Hoci v systémoch kontinentálneho práva má spravidla každý účastník konania povinnosť predložiť vlastné dôkazy, systémy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0190" REF.END="QE0190"/>common law<QUOT.END REF.START="QS0190" CODE="201C" ID="QE0190"/> dovoľujú účastníkom konania, aby si pod dohľadom súdu navzájom zaslali žiadosti o predloženie dokumentov (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0191" REF.END="QE0191"/>request for document production<QUOT.END REF.START="QS0191" CODE="201C" ID="QE0191"/>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0163"><NO.P>163.</NO.P><TXT>Aj keď nariadenie č. 1049/2001 podľa môjho názoru v skutočnosti nie je koncipované tak, aby poskytovalo privilegovaný prístup k dokumentom potrebným v rámci sporu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0096"><P>Napríklad článok 4 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia dovoľuje orgánom Únie odmietnuť prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov (čo zodpovedá pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0192" REF.END="QE0192"/>Crown privilege<QUOT.END REF.START="QS0192" CODE="201C" ID="QE0192"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0193" REF.END="QE0193"/>public‑interest immunity<QUOT.END REF.START="QS0193" CODE="201C" ID="QE0193"/>). Naproti tomu postup <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0194" REF.END="QE0194"/>document discovery<QUOT.END REF.START="QS0194" CODE="201C" ID="QE0194"/> by mohol viesť k tomu, že súd nariadi predloženie dokumentu, ktorý patrí do tejto kategórie, ako dôverného dokumentu, ak sa preukáže, že tento dokument je nevyhnutný na to, aby účastník konania, ktorý žiada o jeho predloženie, mohol brániť svoje práva.</P></NOTE>, z listín pripojených k písomným pripomienkam spoločnosti Rosneft a Rady vyplýva, že Rada nezamietla tieto žiadosti o predloženie dokumentov, ale vybavila ich na základe nariadenia č. 1049/2001.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0164"><NO.P>164.</NO.P><TXT>Keďže Rosneft v rámci tohto dôvodu uvádza, že Rada jej neprávom odmietla prístup k väčšine dokumentov, o predloženie ktorých požiadala, domnievam sa, že tento dôvod je neprípustný v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z veci, v ktorej bol vydaný rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>TWD Textilwerke Deggendorf</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑188/92</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1994:90">EU:C:1994:90</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), kde Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0195" REF.END="QE0195"/>požiadavky právnej istoty vedú k vylúčeniu možnosti, aby príjemca pomoci…, ktorý mohol toto rozhodnutie napadnúť, ale nechal uplynúť kogentnú lehotu stanovenú v tomto ohľade článkom [263] [šiestym] odsekom Zmluvy o [FEÚ], spochybnil jeho zákonnosť na vnútroštátnych súdoch prostredníctvom žaloby podanej proti opatreniam na vykonanie tohto rozhodnutia, ktoré prijali vnútroštátne orgány<QUOT.END REF.START="QS0195" CODE="201C" ID="QE0195"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0097"><P>Bod 17. Pozri v tomto zmysle tiež rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Nachi Europe</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑239/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:101">EU:C:2001:101</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>National Farmers’ Union</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑241/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:604">EU:C:2002:604</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0165"><NO.P>165.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti poukazujem na to, že z listov Rady adresovaných spoločnosti Rosneft vyplýva, že Rada v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 poučila túto spoločnosť o možnosti napadnúť čiastočné zamietnutie jej žiadosti o predloženie dokumentov žalobou o neplatnosť v súlade s článkom 263 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0166"><NO.P>166.</NO.P><TXT>Keďže rozhodnutia Rady, ktorými Rada poskytla spoločnosti Rosneft čiastočný prístup k dokumentom, ktoré si táto spoločnosť vyžiadala, sa priamo a osobne týkali spoločnosti Rosneft, jej žaloba by bola bezpochyby prípustná.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0098"><P>Pozri rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Accrington Beef a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑241/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:496">EU:C:1996:496</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0015">15</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Nachi Europe</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑239/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:101">EU:C:2001:101</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Bavaria a Bavaria Italia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑343/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:415">EU:C:2009:415</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0167"><NO.P>167.</NO.P><TXT>Zo znenia žiadostí o privilegovaný prístup k dokumentom, ktoré Rosneft zaslala Rade, v každom prípade vyplýva, že</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>tieto žiadosti veľmi často neobsahovali dostatočne podrobný opis konkrétnej a obmedzenej kategórie dokumentov, ktorá mohla podľa spoločnosti Rosneft opodstatnene existovať,</P></ITEM><ITEM><P>k týmto žiadostiam nebolo pripojené vysvetlenie relevantnosti požadovaných dokumentov pre spor ani ich význam pre výsledok sporu a</P></ITEM><ITEM><P>k týmto žiadostiam nebolo pripojené vyhlásenie o tom, že Rosneft ešte nemá tieto dokumenty v držbe, úschove alebo pod dohľadom, ani vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa domnievala, že tieto dokumenty sa nachádzali v držbe, úschove alebo pod dohľadom Rady.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><?PAGE NO="37"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0168"><NO.P>168.</NO.P><TXT>Napriek tomu Rada predložila zoznam dokumentov, ktorých sa podľa jej názoru týkali žiadosti spoločnosti Rosneft, a čiastočne jej odmietla sprístupniť určitú skupinu dokumentov s uvedením odôvodnenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0169"><NO.P>169.</NO.P><TXT>Okrem toho, keďže vláda Spojeného kráľovstva je účastníkom konania vo veci samej, nič nebráni spoločnosti Rosneft v tom, aby ju v súlade s pravidlami týkajúcimi sa predkladania dokumentov v anglickom práve požiadala o predloženie dokumentov, ktoré má v držbe, úschove alebo pod dohľadom ako člen Rady. Vnútroštátny súd musí dohliadať na to, aby pravidlá anglického práva, ktoré sa vzťahujú na predkladanie dokumentov, boli v súlade so zásadami efektivity a ekvivalencie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0099"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Pfleiderer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:389">EU:C:2011:389</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0170"><NO.P>170.</NO.P><TXT>Za týchto okolností sa domnievam, že Rada nevybavila žiadosť spoločnosti Rosneft o privilegovaný prístup spôsobom, ktorý by ohrozil jej právo na obranu, právo na účinnú právnu ochranu a právo na prístup k spisu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>O dôvode neplatnosti založenom na údajnom porušení zásady rovnosti zaobchádzania</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0171"><NO.P>171.</NO.P><TXT>Podľa spoločnosti Rosneft Rada tým, že namierila predmetné reštriktívne opatrenia proti ruskému ropnému odvetviu, nerešpektovala zásadu rovnosti zaobchádzania, keďže hoci deklarovaným cieľom reštriktívnych opatrení, o ktoré ide vo veci samej, bolo – ako sa uvádza v odôvodnení 2 nariadenia č. 833/2014 – podporiť mierové riešenie krízy na Ukrajine, tento cieľ nevysvetľuje a už vôbec neodôvodňuje rozdielne zaobchádzanie s podnikmi, ktoré – tak ako Rosneft – tvoria súčasť ruského ropného odvetvia, a podnikmi, ktoré pôsobia v iných odvetviach.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0172"><NO.P>172.</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry vyplýva, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0196" REF.END="QE0196"/>zásada zákazu diskriminácie vyžaduje, aby porovnateľné situácie neboli posudzované rozdielne a aby rozdielne situácie neboli posudzované rovnako, pokiaľ takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené<QUOT.END REF.START="QS0196" CODE="201C" ID="QE0196"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0100"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>National Farmers’ Union a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑354/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:379">EU:C:1997:379</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>SCAC</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑56/94</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:209">EU:C:1995:209</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Garcia Avello</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑148/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:539">EU:C:2003:539</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0173"><NO.P>173.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru Rosneft nemôže oprávnene tvrdiť, že je diskriminovaná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0174"><NO.P>174.</NO.P><TXT>V prvom rade ruské ropné odvetvie nie je jedným odvetvím ruského hospodárstva, proti ktorému smerujú predmetné reštriktívne opatrenia. Rozhodnutie 2014/512 a nariadenie č. 833/2014 obsahujú ustanovenia, ktoré sa týkajú aj zbrojárskeho priemyslu, odvetvia jadrovej energetiky, leteckého a kozmického priemyslu, ako aj bankového sektora.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0101"><P>Ide o článok 1 ods. 1, článok 1 ods. 2 písm. a) a článok 3a rozhodnutia 2014/512, ako aj článok 2a, článok 5 ods. 1 písm. a) a článok 5 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 833/2014.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0175"><NO.P>175.</NO.P><TXT>Okrem toho Rosneft nepredložila dôkazy, ktoré by preukazovali, že existujú iné ruské ropné spoločnosti, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 1 ods. 2 písm. b) až d) rozhodnutia 2014/512 a v článku 5 ods. 2 písm. a) až d) nariadenia č. 833/2014 a proti ktorým mali z tohto dôvodu smerovať reštriktívne opatrenia, no tieto opatrenia proti nim nesmerovali alebo nesmerujú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0176"><NO.P>176.</NO.P><TXT>Ako poznamenáva Komisia, ak by sa malo postupovať podľa prístupu, ktorý uplatňuje Rosneft, vždy, keď by Rada chcela uložiť reštriktívne opatrenia voči tretej krajine, nemala by inú možnosť ako úplne prerušiť hospodárske a finančné vzťahy s touto krajinou, čo by navyše bolo v rozpore so znením článku 215 ods. 1 ZFEÚ, v ktorom sa hovorí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0197" REF.END="QE0197"/> rozhodnut[í] [Rady] prijat[om] v súlade s kapitolou 2 hlavy V Zmluvy o [EÚ][, ktoré] ustanovuje prerušenie alebo <HT TYPE="ITALIC">čiastočné alebo úplné</HT> obmedzenie hospodárskych a finančných vzťahov<QUOT.END REF.START="QS0197" CODE="201C" ID="QE0197"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0102"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0177"><NO.P>177.</NO.P><TXT>Tento dôvod teda treba zamietnuť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="38"?><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT>O dôvode neplatnosti založenom na údajnom zneužití právomoci</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0178"><NO.P>178.</NO.P><TXT>Rosneft tvrdí, že Rada sa tým, že v odôvodnení 2 nariadenia č. 833/2014 uviedla, že cieľom reštriktívnych opatrení je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0198" REF.END="QE0198"/>zvýšiť Rusku náklady na konanie, ktoré vyvíja v snahe narušiť územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny a… podporiť mierové riešenie krízy<QUOT.END REF.START="QS0198" CODE="201C" ID="QE0198"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0103"><P>Pozri tiež odôvodnenia 4 a 5 tohto nariadenia, ako aj odôvodnenie 8 rozhodnutia 2014/512.</P></NOTE>, dopustila zneužitia právomoci, keďže jej skutočným zámerom bolo obmedziť schopnosť ruských spoločností pokračovať vo svojom raste a spôsobiť dlhodobú škodu ruskej energetike.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0179"><NO.P>179.</NO.P><TXT>Podľa judikatúry Súdneho dvora <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0199" REF.END="QE0199"/>k [zneužitiu právomoci] dochádza v prípade, že inštitúcia vykonáva svoje právomoci s výlučným účelom alebo prinajmenšom pre rozhodujúce dosiahnutie iných ako uvádzaných cieľov, alebo pre vyhnutie sa postupu osobitne predvídanému Zmluvou v snahe zohľadniť okolnosti daného prípadu<QUOT.END REF.START="QS0199" CODE="201C" ID="QE0199"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0104"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Dalmine/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑407/04 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:53">EU:C:2007:53</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0099">99</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri v tomto zmysle tiež bod 50 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Bank Melli Iran/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑390/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2009:401">EU:T:2009:401</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), potvrdený v bode 74 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Bank Melli Iran/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑548/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:735">EU:C:2011:735</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0180"><NO.P>180.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa Rosneft opiera o pracovný dokument Komisie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0105"><P>Pracovný dokument služieb Komisie o pohybe kapitálu a slobode platieb (<DATE ISO="20150305">5. marec 2015</DATE>) 6902/15 – SWD(2015) 58 final dostupný na internetovej stránke Rady na tejto adrese: http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST‑6902‑2015‑INIT/en/pdf.</P></NOTE>, podľa ktorého reštriktívne opatrenia voči ruským ropným spoločnostiam <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0200" REF.END="QE0200"/>majú za cieľ zbaviť určité ruské strategické štátne spoločnosti medzinárodných a európskych finančných zdrojov, a tak spôsobiť štátu nepriame finančné náklady a obmedziť ich schopnosť budúceho rastu<QUOT.END REF.START="QS0200" CODE="201C" ID="QE0200"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0106"><P>Tamže, s. 36 (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0201" REF.END="QE0201"/>[t]hese measures aim to cut strategic state‑owned Russian companies off from EU and international financing sources, thus imposing an indirect financial cost to the state and limiting their ability to grow in the future<QUOT.END REF.START="QS0201" CODE="201C" ID="QE0201"/>). Preložil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0181"><NO.P>181.</NO.P><TXT>Tento dokument pritom vôbec nepodporuje tvrdenie, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0202" REF.END="QE0202"/><HT TYPE="ITALIC">jediným</HT> zámerom Rady bolo obmedziť schopnosť ruských spoločností pokračovať vo svojom raste<QUOT.END REF.START="QS0202" CODE="201C" ID="QE0202"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0107"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>. Naopak deklarovaným cieľom predmetných reštriktívnych opatrení bolo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0203" REF.END="QE0203"/>zvýšiť Rusku náklady na konanie, ktoré vyvíja v snahe narušiť územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny<QUOT.END REF.START="QS0203" CODE="201C" ID="QE0203"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0108"><P>Odôvodnenie 2 nariadenia č. 833/2014.</P></NOTE>, čo zodpovedá cieľu uvedenému v pracovnom dokumente Komisie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0182"><NO.P>182.</NO.P><TXT>Jediný dokument, ktorý je označený ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0204" REF.END="QE0204"/>pracovný<QUOT.END REF.START="QS0204" CODE="201C" ID="QE0204"/> a ktorý pochádza od inej inštitúcie než tej, ktorá prijala predmetný akt, v každom prípade nemôže stačiť na preukázanie existencie zneužitia právomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0183"><NO.P>183.</NO.P><TXT>Tento dôvod teda treba zamietnuť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>g)</NO.P><TXT>O dôvode neplatnosti založenom na údajnom rozpore medzi rozhodnutím 2014/512 a nariadením č. 833/2014</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0184"><NO.P>184.</NO.P><TXT>Rosneft tvrdí, že existuje rozpor medzi znením článku 4 ods. 4 rozhodnutia 2014/512 a znením článku 3 ods. 5 druhého pododseku nariadenia č. 833/2014. Zatiaľ čo prvé uvedené ustanovenie nepriznáva členským štátom nijakú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o zákaz odmietnuť povolenia týkajúce sa zmlúv uzavretých pred 1. augustom 2014, druhé uvedené ustanovenie im dovoľuje povoliť, a teda aj odmietnuť plnenie záväzku vyplývajúceho z takých zmlúv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0185"><NO.P>185.</NO.P><TXT>Pripomínam, že nariadenie č. 833/2014 je aktom Únie prijatým na základe článku 215 ZFEÚ, ktorý dovoľuje Rade prijať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0205" REF.END="QE0205"/>potrebné opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0205" CODE="201C" ID="QE0205"/>, v tomto prípade reštriktívne opatrenia, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0206" REF.END="QE0206"/>ak rozhodnutie prijaté v súlade s kapitolou 2 hlavy V Zmluvy o [EÚ] ustanovuje<QUOT.END REF.START="QS0206" CODE="201C" ID="QE0206"/> prerušenie alebo obmedzenie hospodárskych a finančných vzťahov s treťou krajinou alebo prijatie reštriktívnych opatrení voči fyzickým alebo právnickým osobám.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="39"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0186"><NO.P>186.</NO.P><TXT>Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0207" REF.END="QE0207"/>z dôvodu prijatia [rozhodnutia v oblasti SZBP] je [Únia] povinn[á] prijať v rámci Zmluvy [o FEÚ] opatrenia, ktoré ukladá tento akt<QUOT.END REF.START="QS0207" CODE="201C" ID="QE0207"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0109"><P>Bod 296 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑402/05 P a C‑415/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:461">EU:C:2008:461</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Ako teda poznamenáva francúzska vláda, keď Rada prijme nariadenie na základe článku 215 ZFEÚ, je viazaná znením rozhodnutia v oblasti SZBP, ktoré mu predchádza.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0187"><NO.P>187.</NO.P><TXT>Nesúhlasím s názorom Rady, podľa ktorého nariadenie prijaté na základe článku 215 ZFEÚ je nezávislé od rozhodnutia v oblasti SZBP prijatého v rámci hlavy V kapitoly 2 Zmluvy o EÚ a môže mu dokonca odporovať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0188"><NO.P>188.</NO.P><TXT>Na pojednávaní Rada v tejto súvislosti poukázala na bod 70 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Bank Melli Iran/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑548/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:735">EU:C:2011:735</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0208" REF.END="QE0208"/>pokiaľ ide o nevyhnutnosť zahrnúť do právneho základu spoločnú pozíciu 2007/140…, stačí konštatovať, že je v rozpore so samotným znením článku 301 ES, ktoré stanovuje možnosť prijatia opatrení Spoločenstva, ak spoločná pozícia alebo jednotná akcia prijatá na základe ustanovení Zmluvy EÚ v <HT TYPE="ITALIC">znení pred prijatím Lisabonskej zmluvy</HT>, týkajúca sa SZBP, stanovuje akciu Spoločenstva. Toto znenie uvádza, že na to, aby mohli byť prijaté opatrenia Spoločenstva, musí existovať spoločná pozícia alebo spoločná akcia, ale neuvádza, že tieto opatrenia musia vychádzať z tejto spoločnej pozície alebo jednotnej akcie<QUOT.END REF.START="QS0208" CODE="201C" ID="QE0208"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0110"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0189"><NO.P>189.</NO.P><TXT>Ako pritom Súdny dvor uvádza práve v zdôraznenej pasáži svojho rozsudku, znenie článku 215 ZFEÚ nie je zhodné so znením článku 301 ES, v ktorom bol spomenutý prípad, keď bol <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0209" REF.END="QE0209"/>v spoločnej pozícii alebo jednotnej akcii prijatej podľa ustanovení Zmluvy o Európskej únii týkajúcej sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky stanovený určitý postup, aby Spoločenstvo prerušilo alebo obmedzilo čiastočne alebo úplne hospodárske vzťahy s jednou alebo viacerými tretími krajinami<QUOT.END REF.START="QS0209" CODE="201C" ID="QE0209"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0190"><NO.P>190.</NO.P><TXT>Naopak, pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia spojené s prerušením alebo čiastočným alebo úplným obmedzením hospodárskych a finančných vzťahov s treťou krajinou, ako je článok 4 rozhodnutia 2014/512<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0111"><P>Pozri bod 85 týchto návrhov.</P></NOTE>, článok 215 ods. 1 ZFEÚ ukladá Rade povinnosť prijať nariadenie, ktorým sa vykonajú potrebné opatrenia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0112"><P>Pozri bod 72 týchto návrhov.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0191"><NO.P>191.</NO.P><TXT>Keďže rozhodnutím 2014/512 boli zavedené reštriktívne opatrenia na zabezpečenie účinnosti prerušenia alebo čiastočného alebo úplného obmedzenia hospodárskych a finančných vzťahov s treťou krajinou, toto rozhodnutie teda malo byť spolu s článkom 215 ZFEÚ uvedené ako právny základ nariadenia č. 833/2014, k čomu navyše aj došlo.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0113"><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0210" REF.END="QE0210"/>… so zreteľom na Zmluvu o [FEÚ], a najmä na jej článok 215,</P><P>so zreteľom na rozhodnutie [2014/512]…“</P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0210" CODE="201C" ID="QE0210"/></P></QUOT.S></P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0192"><NO.P>192.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že ustanovenia nariadenia č. 833/2014 nemôžu odporovať ustanoveniam rozhodnutia 2014/512 bez toho, aby došlo k porušeniu zásady zákonnosti, ktorú toto nariadenie – tak ako každý akt Únie – musí rešpektovať.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="40"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0193"><NO.P>193.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci majú dve predmetné ustanovenia odlišné znenie. Článok 4 ods. 4 rozhodnutia 2014/512 stanovuje, že zákazom vydať povolenie na predaj, dodávku, prevod alebo vývoz zariadenia alebo na poskytovanie určitých služieb uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0211" REF.END="QE0211"/><HT TYPE="ITALIC">nie je dotknuté</HT> plnenie zmlúv, ktoré sa uzavreli do <DATE ISO="20140801">1. augusta 2014</DATE><QUOT.END REF.START="QS0211" CODE="201C" ID="QE0211"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0114"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>, zatiaľ čo článok 3 ods. 5 nariadenia č. 833/2014 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0212" REF.END="QE0212"/>príslušné orgány však <HT TYPE="ITALIC">môžu</HT> udeliť<QUOT.END REF.START="QS0212" CODE="201C" ID="QE0212"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0115"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE> také povolenie, ak sa predaj, dodávka, presun alebo vývoz týkajú plnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy uzatvorenej pred 1. augustom 2014.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0194"><NO.P>194.</NO.P><TXT>Inak povedané, rozhodnutie 2014/512 sa nedotýka zmlúv uzavretých pred 1. augustom 2014, zatiaľ čo nariadenie č. 833/2014 dovoľuje orgánom členských štátov povoliť alebo nepovoliť predaj, dodávku, presun alebo vývoz týkajúci sa plnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy uzatvorenej pred 1. augustom 2014.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0195"><NO.P>195.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru ide o nezosúladiteľný rozpor medzi týmito dvoma právnymi predpismi a – z dôvodov, ktoré som uviedol v bodoch 185 až 192 týchto návrhov – zastávam názor, že článok 3 ods. 5 druhý pododsek nariadenia č. 833/2014 je neplatný.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>h)</NO.P><TXT>O dôvode neplatnosti založenom na údajnom porušení zásady proporcionality a základných práv spoločnosti Rosneft</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0196"><NO.P>196.</NO.P><TXT>Rosneft tvrdí, že článok 1 ods. 2 písm. b) až d), článok 1 ods. 3 a článok 7, ako aj príloha III rozhodnutia 2014/512 a tiež články 3 a 3a, článok 4 ods. 3 a 4, článok 5 ods. 2 písm. b) až d), článok 5 ods. 3, článok 11 ods. 1, ako aj prílohy II a VI nariadenia č. 833/2014 sú neplatné, lebo sú neprimerané vo vzťahu k ich deklarovanému cieľu a predstavujú porušenie článku 16 Charty (sloboda podnikania) a článku 17 ods. 1 Charty (vlastnícke právo).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0197"><NO.P>197.</NO.P><TXT>Rosneft, ktorá sa odvoláva najmä na rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Bank Melli Iran/Rada</NAME.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2009:401">EU:T:2009:401</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Rada/Manufacturing Support &amp; Procurement Kala Naft</NAME.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:776">EU:C:2013:776</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), sa domnieva, že opatrenia, ktoré boli prijaté Radou, nie sú nevyhnutné ani vhodné, lebo neexistuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a cieľom, ktorý sledujú uvedené opatrenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0198"><NO.P>198.</NO.P><TXT>Rosneft tvrdí, že článok 7 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2014/512 a článok 11 ods. 1 nariadenia č. 833/2014 dovoľujú konfiškáciu jej majetku a zásah do jej nadobudnutých zmluvných práv, konkrétne do vlastníckeho práva chráneného článkom 17 ods. 1 Charty. Podľa jej názoru tieto ustanovenia idú nad rámec toho, čo je nevyhnutné, keďže v podstate stanovujú, že iné ako ruské zmluvné strany môžu byť zbavené všetkých záväzkov stanovených v zmluvách uzavretých so subjektmi označenými uvedeným nariadením, aj keby išlo o záväzok dodať celú škálu zariadení, z ktorých by sa len malá časť týkala technológií uvedených v prílohe II citovaného nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0199"><NO.P>199.</NO.P><TXT>S týmito tvrdeniami nesúhlasím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0200"><NO.P>200.</NO.P><TXT>Tak ako vláda Spojeného kráľovstva, estónska a francúzska vláda, ako aj Rada a Komisia sa domnievam, že zásah opísaný spoločnosťou Rosneft je len nevyhnutným dôsledkom toho, že Rada sa rozhodla jednak obmedziť hospodárske a finančné vzťahy s Ruskou federáciou a jednak uložiť spoločnosti Rosneft reštriktívne opatrenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0201"><NO.P>201.</NO.P><TXT>Ako Súdny dvor uviedol v bode 113 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Bank Melli Iran/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑548/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:735">EU:C:2011:735</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0213" REF.END="QE0213"/>základné práva, o ktoré ide v prejednávanej veci, nie sú absolútnymi výsadami a… ich výkon môže podliehať obmedzeniam, ktoré sú odôvodnené cieľmi všeobecného záujmu [Únie]<QUOT.END REF.START="QS0213" CODE="201C" ID="QE0213"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0116"><P>Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Bosphorus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑84/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:312">EU:C:1996:312</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="41"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0202"><NO.P>202.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Súdny dvor v bodoch 22 a 23 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Bosphorus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑84/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:312">EU:C:1996:312</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0214" REF.END="QE0214"/>každé sankčné opatrenie už na základe svojej definície zahŕňa účinky, ktoré zasahujú do vlastníckeho práva a slobodného výkonu povolania, čím spôsobuje ujmu subjektom, ktoré vôbec nezavinili situáciu, ktorá viedla k uloženiu sankcií<QUOT.END REF.START="QS0214" CODE="201C" ID="QE0214"/>, a že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0215" REF.END="QE0215"/>ďalej treba poukázať na to, že význam cieľov sledovaných spornou právnou úpravou môže odôvodniť negatívne dôsledky, a to dokonca aj značné, pre niektoré hospodárske subjekty<QUOT.END REF.START="QS0215" CODE="201C" ID="QE0215"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0117"><P>Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Bank Melli Iran/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑548/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:735">EU:C:2011:735</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0114">114</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0203"><NO.P>203.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci je cieľom predmetných ustanovení práve obmedziť poskytovanie materiálnych a finančných prostriedkov pre ruské ropné odvetvie, a teda tieto opatrenia spadajú do presne vymedzeného rámca, ktorý nemá za následok postih všetkých ruských hospodárskych subjektov bez rozdielu nezávisle od ich strategického významu pre ruské hospodárstvo.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0204"><NO.P>204.</NO.P><TXT>Ako poznamenáva francúzska vláda, vzhľadom na kontext, v ktorom boli napadnuté ustanovenia prijaté, a na ich cieľ, ktorý spočíva v zvýšení nákladov na činnosť Ruskej federácie zameraním sa na strategické odvetvia ruského hospodárstva, vrátane ropného odvetvia, teda Rada mohla prijať predmetné ustanovenia bez toho, aby prekročila hranice toho, čo je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0205"><NO.P>205.</NO.P><TXT>Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku písm. a) takto:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Z preskúmania tejto otázky nevyplynula nijaká skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>článku 1 ods. 2 písm. b) až d) a článku 1 ods. 3,</P></ITEM><ITEM><P>článku 7 a</P></ITEM><ITEM><P>prílohy III rozhodnutia 2014/512,</P></ITEM></LIST></P><P>ako aj</P><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>článku 3 ods. 1 až 4, článku 3 ods. 5 prvého a tretieho pododseku a článku 3 ods. 6 až 8,</P></ITEM><ITEM><P>článku 3a,</P></ITEM><ITEM><P>článku 4 ods. 3 a 4,</P></ITEM><ITEM><P>článku 5 ods. 2 písm. b) až d) a článku 5 ods. 3,</P></ITEM><ITEM><P>článku 11 a</P></ITEM><ITEM><P>príloh II a VI nariadenia č. 833/2014.</P></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 5 druhý pododsek nariadenia č. 833/2014 je neplatný.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>C –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O druhej otázke písm. b)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0206"><NO.P>206.</NO.P><TXT>Svojou druhou otázkou písm. b) sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, či by sa v prípade, ak by reštriktívne opatrenia napadnuté spoločnosťou Rosneft boli platné, priečilo zásadám právnej istoty a určitosti uplatniteľných predpisov (<HT TYPE="ITALIC">nulla poena sine lege certa</HT>), aby členský štát uložil trestnoprávne sankcie podľa článku 8 nariadenia č. 833/2014 predtým, než Súdny dvor dostatočne objasní skutkovú podstatu dotknutého trestného činu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="42"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>O prípustnosti</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0207"><NO.P>207.</NO.P><TXT>Podľa Rady je táto otázka neprípustná, lebo sa netýka platnosti alebo výkladu aktov Únie, ale platnosti vnútroštátnej právnej úpravy so zreteľom na zásady právnej istoty a určitosti uplatniteľných predpisov (<HT TYPE="ITALIC">nulla poena sine lege certa</HT>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0208"><NO.P>208.</NO.P><TXT>Vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Rada tiež tvrdia, že táto otázka je hypotetická, lebo sa netýka konkrétneho prípadu uplatnenia trestnoprávnych sankcií stanovených predmetnou právnou úpravou Spojeného kráľovstva, ktoré v každom prípade nemožno uplatniť na spoločnosť Rosneft, lebo trestnoprávne sankcie za porušenie ustanovení rozhodnutia 2014/512 a nariadenia č. 833/2014 sa týkajú len osôb usadených v Spojenom kráľovstve.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0209"><NO.P>209.</NO.P><TXT>S týmito tvrdeniami nesúhlasím. Podľa môjho názoru z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne vyplýva, že vnútroštátny súd nekladie Súdnemu dvoru otázky týkajúce sa platnosti právnej úpravy Spojeného kráľovstva prijatej na vykonanie článku 8 ods. 1 nariadenia č. 833/2014<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0118"><P>Ide o vnútroštátnu právnu úpravu citovanú v bode 25 týchto návrhov, ktorá ukladá trestnoprávne sankcie za porušenie ustanovení nariadenia č. 833/2014.</P></NOTE> so zreteľom na zásady vnútroštátneho práva. Vnútroštátny súd chce v podstate vedieť, či sa zásady právnej istoty<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0119"><P>Táto zásada sa už dlho uznáva v práve Únie (pozri rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Racke</NAME.CASE>, <NO.CASE>98/78</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1979:14">EU:C:1979:14</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a určitosti predpisov uplatniteľných v trestnoprávnej oblasti (článok 49 Charty) majú vykladať spôsobom, ktorý vylučuje uloženie trestnoprávnych sankcií, ak Súdny dvor dostatočne neobjasnil skutkovú podstatu trestného činu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0210"><NO.P>210.</NO.P><TXT>Tiež si nemyslím, že druhá otázka písm. b) je hypotetická. Po prvé, aj keď sa článok 3 nariadenia č. 833/2014 týka len predaja, dodávky, presunu alebo vývozu z územia členských štátov<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0120"><P>Pozri bod 127 týchto návrhov.</P></NOTE>, domnievam sa, že sankcie zavedené vyhláškou o kontrole vývozu (sankciách týkajúcich sa Ruska, Krymu a Sevastopolu) z roku 2014 sa netýkajú len osôb usadených v Spojenom kráľovstve alebo v Únii<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0121"><P>Pozri článok 1 ods. 2 písm. a), podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0216" REF.END="QE0216"/>[a]n offence may be committed under this Order… in the United Kingdom by any person<QUOT.END REF.START="QS0216" CODE="201C" ID="QE0216"/>, a článok 4 ods. 2, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0217" REF.END="QE0217"/>[a] person commits an offence and may be arrested if that person… is concerned in an activity… for which EU authorisation is required<QUOT.END REF.START="QS0217" CODE="201C" ID="QE0217"/>.</P></NOTE>. Na pojednávaní totiž Rosneft uviedla, že v prípade porušenia reštriktívnych opatrení by bolo možné vyvodiť jej trestnú zodpovednosť ako účastníka, čo vláda Spojeného kráľovstva nepoprela.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0211"><NO.P>211.</NO.P><TXT>Skutočnosť, že spoločnosti Rosneft nemožno uložiť tieto sankcie, v každom prípade neznamená, že otázka je hypotetická, keďže z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vôbec nevyplýva, že Rosneft nemá právo napadnúť opatrenia prijaté vládou Spojeného kráľovstva v súlade s článkom 8 nariadenia č. 833/2014.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0212"><NO.P>212.</NO.P><TXT>Po druhé skutočnosť, že spoločnosti Rosneft ešte nebola uložená trestnoprávna sankcia, je irelevantná. Ako totiž Súdny dvor rozhodol v bode 64 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Unibet</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑432/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:163">EU:C:2007:163</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0218" REF.END="QE0218"/>ak by [určitá osoba] bola nútená vystaviť sa správnemu konaniu alebo trestnému stíhaniu vedenému proti nej a sankciám, ktoré z toho môžu vyplývať, ako jedinému právnemu prostriedku nápravy na namietanie nesúladu predmetných vnútroštátnych ustanovení s právom [Únie], to by nepostačovalo na zabezpečenie takejto účinnej súdnej ochrany [tejto osobe]<QUOT.END REF.START="QS0218" CODE="201C" ID="QE0218"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0213"><NO.P>213.</NO.P><TXT>Na túto otázku teda treba odpovedať.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="43"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>O veci samej</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0214"><NO.P>214.</NO.P><TXT>Podľa spoločnosti Rosneft pojmy, ktoré opisujú trestné činy, a najmä pojmy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0219" REF.END="QE0219"/>vody hlbšie ako 150 metrov<QUOT.END REF.START="QS0219" CODE="201C" ID="QE0219"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0122"><P>Článok 3 ods. 3 písm. a) a článok 3a ods. 1 písm. a) nariadenia č. 833/2014. Podľa spoločnosti Rosneft existujú rozsiahle oblasti, v ktorých sa hĺbka vody značne mení, takže v niektorých miestach sú vody hlbšie ako 150 metrov, zatiaľ čo inde majú menšiu hĺbku ako 150 metrov. Za týchto okolností podľa spoločnosti Rosneft v nariadení č. 833/2014 tiež nie je uvedené, od akého bodu sa má merať vzdialenosť 150 metrov, ani či je zakázané vykonávať vertikálne vrty v bode, kde je hĺbka mora menšia ako 150 metrov, a následne vŕtať smerom von k bodu, ktorý je umiestnený v skale nachádzajúcej vo vodách, ktorých hĺbka je väčšia ako 150 metrov.</P></NOTE>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0220" REF.END="QE0220"/>bridlicový<QUOT.END REF.START="QS0220" CODE="201C" ID="QE0220"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0123"><P>Článok 3 ods. 3 písm. c) a článok 3a ods. 1 písm. c) nariadenia č. 833/2014. Podľa spoločnosti Rosneft neexistuje v odbore geológie ani mimo neho jednotný názor na definíciu pojmu bridlicový a nariadenie č. 833/2014 neposkytuje túto definíciu.</P></NOTE>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0221" REF.END="QE0221"/>finančná pomoc<QUOT.END REF.START="QS0221" CODE="201C" ID="QE0221"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0124"><P>Článok 4 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 833/2014. Podľa spoločnosti Rosneft v rámci OSN ani v rámci Únie neexistuje nijaká definícia pojmu finančná pomoc a nariadenie č. 833/2014 nedefinuje tejto pojem.</P></NOTE> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0222" REF.END="QE0222"/>prevoditeľné cenné papiere… vydané po 12. septembri 2014<QUOT.END REF.START="QS0222" CODE="201C" ID="QE0222"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0125"><P>Článok 5 ods. 2 nariadenia č. 833/2014. Podľa spoločnosti Rosneft nemožno zistiť, či toto ustanovenie zakazuje vydať po 12. septembri 2014 GVP, ktoré sa týkajú akcií vydaných pred týmto dátumom. Pokiaľ ide o úplnú definíciu GVP, pozri poznámku pod čiarou 133 týchto návrhov.</P></NOTE> nedosahujú mieru presnosti a určitosti, ktorá je charakteristická pre trestnoprávne sankcie. Táto spoločnosť sa teda domnieva, že by sa priečilo zásadám právnej istoty a určitosti uplatniteľných predpisov (<HT TYPE="ITALIC">nulla poena sine lege certa</HT>), ak by členský štát uložil trestnoprávne sankcie podľa článku 8 nariadenia č. 833/2014 bez toho, aby Súdny dvor podal jednotný výklad týchto pojmov, alebo predtým, ako Súdny dvor podá taký výklad.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0215"><NO.P>215.</NO.P><TXT>Tak ako vnútroštátny súd zastávam názor, že predmetné pojmy majú nesporne široký dosah, ale pochybujem o tom, či v konečnom dôsledku nejasnosti, ktorými sa tieto pojmy vyznačujú, postačujú na to, aby vyvolali právnu neistotu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0216"><NO.P>216.</NO.P><TXT>Ako Súdny dvor rozhodol v bode 217 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Dansk Rørindustri a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:408">EU:C:2005:408</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0223" REF.END="QE0223"/>zásad[a] zákonnosti trestných činov a trestov (<HT TYPE="ITALIC">nullum crimen, nulla poena sine lege</HT>)… nemôže byť vykladan[á] v tom zmysle, že vylučuje postupné ujasňovanie pravidiel trestnej zodpovednosti<QUOT.END REF.START="QS0223" CODE="201C" ID="QE0223"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0217"><NO.P>217.</NO.P><TXT>Súdny dvor teda v rámci svojich ďalších úvah rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0224" REF.END="QE0224"/>význam pojmu predvídateľnosť závisí vo veľkej miere od obsahu dotknutého textu, oblasti, na ktorú sa vzťahuje, ako aj od počtu a charakteru osôb, ktorým je určený. Predvídateľnosť zákona však nebráni tomu, aby dotknutá osoba požiadala o radu odborne spôsobilé osoby s cieľom posúdiť spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môžu z daného aktu vyplynúť. Ide najmä o profesionálov navyknutých na vykazovanie veľkej obozretnosti pri výkone ich profesie. Tiež je možné od nich očakávať, že s osobitnou obozretnosťou posúdia riziká, ktoré tento zahŕňa<QUOT.END REF.START="QS0224" CODE="201C" ID="QE0224"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0126"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Dansk Rørindustri a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:408">EU:C:2005:408</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0219">219</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0218"><NO.P>218.</NO.P><TXT>Z tohto rozsudku vyplýva, že samotná existencia rôznych možných výkladov určitého trestnoprávneho ustanovenia automaticky nespôsobuje, že toto ustanovenie sa prieči zásadám právnej istoty a určitosti uplatniteľných predpisov (<HT TYPE="ITALIC">nulla poena sine lege certa</HT>). Existuje totiž veľa trestnoprávnych ustanovení, ktorých formuláciu nemožno hneď vykladať len jedným spôsobom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0219"><NO.P>219.</NO.P><TXT>Ako Pokladnica Jej Veličenstva a minister pre podnikanie, inovácie a schopnosti uviedli v konaní na vnútroštátnom súde, v prípade, ak existujú skutočné pochybnosti o tom, ako sa má vykladať niektorý z predmetných pojmov, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0225" REF.END="QE0225"/>dotknutý podnik vždy môže požiadať represívne orgány o spresnenia a predísť tak akémukoľvek riziku trestného stíhania za porušenia predmetných ustanovení, ktoré sú zásade neúmyselné<QUOT.END REF.START="QS0225" CODE="201C" ID="QE0225"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0127"><P><HT TYPE="ITALIC">R (OJSC Rosneft Oil Company) v Her Majesty’s Treasury and ors</HT> [2015] EWHC 248 (Admin), bod 53. Na rozdiel od teoretického prípadu kritizovaného v bode 62 návrhov, ktoré som predniesol vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Stichting Woonpunt a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑132/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:335">EU:C:2013:335</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), sa zdá, že táto možnosť je v prejednávanej veci skutočná.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="44"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0220"><NO.P>220.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti poukazujem na to, že členské štáty sú v súlade s článkom 19 ZEÚ povinné zaviesť prostriedky nápravy potrebné na to, aby hospodárske subjekty mohli napadnúť výklad znenia rozhodnutí 2014/512 a nariadenia č. 833/2014, ktorý podajú orgány členských štátov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0221"><NO.P>221.</NO.P><TXT>Tieto súdy by potom mohli podať návrh na začatie prejudiciálneho konania v súlade s článkom 267 ZFEÚ vždy, keď by sa domnievali, že znenie nariadenia č. 833/2014 a rozhodnutia 2014/512 (pokiaľ by bola daná právomoc Súdneho dvora) nie je dostatočne jasné, ako to navyše urobil vnútroštátny súd, keďže položil tretiu otázku, ktorá sa týka práve výkladu pojmov uvedených v druhej otázke písm. b).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0222"><NO.P>222.</NO.P><TXT>Navrhujem teda, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku písm. b) tak, že zásady právnej istoty a určitosti uplatniteľných predpisov (<HT TYPE="ITALIC">nulla poena sine lege certa</HT>) nevylučujú, aby členský štát uložil trestnoprávne sankcie podľa článku 8 nariadenia č. 833/2014 predtým, než Súdny dvor dostatočne objasní význam pojmov použitých v tomto nariadení na vymedzenie skutkovej podstaty dotknutého trestného činu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>D –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O tretej otázke písm. a)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0223"><NO.P>223.</NO.P><TXT>Svojou treťou otázkou písm. a) sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, či pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0226" REF.END="QE0226"/>finančná pomoc<QUOT.END REF.START="QS0226" CODE="201C" ID="QE0226"/> použitý v článku 4 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 833/2014 zahŕňa spracovanie platieb bankou alebo inou finančnou inštitúciou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0224"><NO.P>224.</NO.P><TXT>Podľa spoločnosti Rosneft sa pojmy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0227" REF.END="QE0227"/>finančné prostriedky alebo finančná pomoc<QUOT.END REF.START="QS0227" CODE="201C" ID="QE0227"/> majú vykladať vo vzájomnej súvislosti a chápať tak, že označujú poskytovanie finančných prostriedkov a súvisiacich služieb, čo nezahŕňa spracovanie platieb, pričom minister pre podnikanie, inovácie a schopnosti nesúhlasí s týmto názorom a tvrdí, že spracovanie platieb predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 4 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 833/2014.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0225"><NO.P>225.</NO.P><TXT>Ako poznamenáva vnútroštátny súd, táto otázka má osobitný význam, lebo z dôkazov, ktoré mu boli predložené, vyplýva, že príslušné orgány členských štátov vykladajú tieto pojmy odlišne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0226"><NO.P>226.</NO.P><TXT>Z písomných pripomienok predložených v rámci tohto konania totiž vyplýva, že estónska vláda, ako aj Komisia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0128"><P>Rada nepredložila pripomienky týkajúce sa odpovede na tretiu otázku.</P></NOTE> súhlasia s výkladom týchto pojmov, ktorý podala vláda Spojeného kráľovstva, zatiaľ čo nemecká vláda podporuje výklad navrhovaný spoločnosťou Rosneft. Francúzska vláda sa domnieva, že spracovanie platieb je zahrnuté v pojme <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0228" REF.END="QE0228"/>finančná pomoc<QUOT.END REF.START="QS0228" CODE="201C" ID="QE0228"/>, pokiaľ také platby vedú k tomu, že finančná inštitúcia prevedie na príjemcov týchto platieb nové prostriedky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0227"><NO.P>227.</NO.P><TXT>Navyše poznamenávam, že predmetné pojmy sú použité vo viacerých nariadeniach, ktorými sa ukladajú reštriktívne opatrenia. Rozhodnutie Súdneho dvora by teda mohlo mať dôsledky, ktoré prekročia rámec prejednávanej veci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0129"><P>Pozri najmä článok 2 písm. b) a článok 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 314/2004 z <DATE ISO="20040219">19. februára 2004</DATE> o určitých reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="055" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 55</REF.DOC.OJ>, 2004, s. 1; Mim. vyd. 18/003, s. 50) v znení neskorších zmien a doplnení a článok 2 písm. b) a článok 3 nariadenia Rady (EÚ) č. 747/2014 z <DATE ISO="20140710">10. júla 2014</DATE> o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Sudáne a o zrušení nariadení (ES) č. 131/2004 a (ES) č. 1184/2005 (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="203" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 203, 2014, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0228"><NO.P>228.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru na túto otázku nemožno jednoznačne odpovedať záporne alebo kladne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0229"><NO.P>229.</NO.P><TXT>V prvom rade poukazujem na to, že podľa znenia predmetného ustanovenia predchádzajúcemu povoleniu podlieha poskytovanie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0229" REF.END="QE0229"/>finančných prostriedkov alebo finančnej pomoci v súvislosti s položkami uvedenými v prílohe II, a to najmä grantov, pôžičiek a poistenia vývozného úveru, na akýkoľvek predaj, dodávku, presun alebo vývoz uvedených položiek alebo na poskytnutie súvisiacej technickej pomoci<QUOT.END REF.START="QS0229" CODE="201C" ID="QE0229"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="45"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0230"><NO.P>230.</NO.P><TXT>Ako poznamenáva vláda Spojeného kráľovstva, z tohto znenia vyplýva, že finančná pomoc je alternatívou finančných prostriedkov, a nie synonymom alebo pojmom, ktorý by bol súčasťou pojmu finančné prostriedky. Pojem finančná pomoc teda musí nevyhnutne zahŕňať činnosti, ktoré prekračujú rámec činností, ktoré sú súčasťou pojmu finančné prostriedky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0231"><NO.P>231.</NO.P><TXT>Znenie predmetného ustanovenia navyše poskytuje niekoľko príkladov toho, čo sa rozumie pojmom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0230" REF.END="QE0230"/>finančné prostriedky alebo finančná pomoc<QUOT.END REF.START="QS0230" CODE="201C" ID="QE0230"/>, a to <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0231" REF.END="QE0231"/>granty, pôžičky a poistenie vývozného úveru<QUOT.END REF.START="QS0231" CODE="201C" ID="QE0231"/>. Tomuto výpočtu však predchádza slovné spojenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0232" REF.END="QE0232"/>a to najmä <QUOT.END REF.START="QS0232" CODE="201C" ID="QE0232"/>, čo svedčí o tom, že sem patria ďalšie operácie, pričom spracovanie platieb nie je výslovne spomenuté.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0232"><NO.P>232.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti poukazujem na to, že Komisia vo svojom usmernení k vykonávaniu určitých ustanovení nariadenia (EÚ) č. 833/2014 zo <DATE ISO="20141216">16. decembra 2014</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0130"><P>K(2014) 9950 final.</P></NOTE> spresnila, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0233" REF.END="QE0233"/>platobné služby a vydávanie záručných listín/akreditívov predstavujú finančnú pomoc a sú zakázané, ak príslušná obchodná transakcia, s ktorou sú spojené, podlieha zákazu podľa článku 2<QUOT.END REF.START="QS0233" CODE="201C" ID="QE0233"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0131"><P>K(2014) 9950, s. 2.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0233"><NO.P>233.</NO.P><TXT>Komisia tiež spresnila, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0234" REF.END="QE0234"/>banky, ktoré konajú v mene alebo v prospech svojho klienta by mali pri platbách, ktoré realizuje ich klient, postupovať s náležitou starostlivosťou a odmietnuť každú platbu realizovanú v rozpore s nariadením. Pokiaľ ide o banky konajúce ako korešpondenčné banky, mali by odmietnuť platby, keď sú k dispozícii informácie o takomto porušení<QUOT.END REF.START="QS0234" CODE="201C" ID="QE0234"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0132"><P>K(2014) 9950, s. 3.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0234"><NO.P>234.</NO.P><TXT>Cieľom predmetného ustanovenia je teda zakázať akúkoľvek pomoc finančnej povahy pre transakciu zakázanú článkom 4 ods. 4 a článkom 3 ods. 5 nariadenia č. 833/2014, teda pre predaj, dodávku, presun alebo vývoz položiek uvedených v prílohe II, ak existujú opodstatnené dôvody na to, aby sa dospelo k záveru, že predaj, dodávka, presun alebo vývoz položiek sú určené pre ktorúkoľvek z kategórií prieskumných a ťažobných projektov uvedených v článku 3 ods. 3 tohto nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0235"><NO.P>235.</NO.P><TXT>Ako som vysvetlil v bodoch 126 až 131 týchto návrhov, transakciami, na ktoré sa vzťahuje a ktoré zakazuje článok 3 ods. 5 nariadenia č. 833/2014, sú transakcie uskutočňované z územia členských štátov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0236"><NO.P>236.</NO.P><TXT>Ak nariadenie č. 833/2014 nebráni tranzitu položiek uvedených v prílohe II z tretích krajín do Ruskej federácie na území Únie, vyplýva z toho, že spracovanie platieb pre tieto transakcie nespadá pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0235" REF.END="QE0235"/>finančná pomoc<QUOT.END REF.START="QS0235" CODE="201C" ID="QE0235"/> v zmysle článku 4 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 833/2014.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0237"><NO.P>237.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti poukazujem na odôvodnenie 5 tohto nariadenia, ktoré sa síce týka obmedzení vstupu určitých finančných inštitúcií na kapitálový trh uložených článkom 5, no spresňuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0236" REF.END="QE0236"/>[toto nariadenie] sa nevzťahuj[e] na iné finančné služby, ako [sú] platobné služby<QUOT.END REF.START="QS0236" CODE="201C" ID="QE0236"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0238"><NO.P>238.</NO.P><TXT>Naproti tomu na spracovanie platieb za predaj, dodávku, presun alebo vývoz položiek uvedených v prílohe II z územia Únie sa vzťahuje povinnosť požiadať o povolenie, aby príslušné orgány členských štátov mohli overiť, či sa predmetná platba a transakcia, na ktorej je táto platba založená, týkajú troch prípadov vymenovaných v článku 3 ods. 3 nariadenia č. 833/2014. Príslušné orgány sú povinné nevydať povolenie len v prípade, ak sa predmetné položky majú v Rusku použiť na účely, ktoré zodpovedajú týmto trom prípadom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0239"><NO.P>239.</NO.P><TXT>Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na tretiu otázku písm. a) tak, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0237" REF.END="QE0237"/>finančná pomoc<QUOT.END REF.START="QS0237" CODE="201C" ID="QE0237"/> uvedený v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 833/2014 zahŕňa spracovanie platby bankou alebo inou finančnou inštitúciou, pokiaľ je táto platba založená na transakcii uvedenej v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="46"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>E –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O tretej otázke písm. b)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0240"><NO.P>240.</NO.P><TXT>Svojou treťou otázkou písm. b) sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, či článok 5 ods. 2 nariadenia č. 833/2014 zakazuje vydávanie GVP<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0133"><P>GVP sú certifikáty, ktoré predstavujú držbu určitého počtu akcií určitej spoločnosti. Vzhľadom na to, že tieto certifikáty sú prevoditeľné, predstavujú samostatné prevoditeľné cenné papiere, ktoré môžu byť kótované a s ktorými možno obchodovať na kapitálovom trhu nezávisle od akcií, ktorých sa tieto certifikáty týkajú, ktoré môžu byť kótované samostatne na zahraničnom trhu. GVP vydávajú správcovia vkladov (často investičné banky) na základe zmlúv o vklade uzavretých medzi vkladateľmi a emitentmi akcií, ktorých sa týkajú GVP.</P></NOTE> od <DATE ISO="20140912">12. septembra 2014</DATE> podľa zmluvy o vklade s niektorým zo subjektov uvedených v prílohe VI alebo iné obchodovanie s nimi, ak sa týkajú akcií jedného z týchto subjektov, ktoré boli vydané pred uvedeným dátumom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0241"><NO.P>241.</NO.P><TXT>Rosneft tvrdí, že zákaz vydávať GVP od <DATE ISO="20140912">12. septembra 2014</DATE> nezahŕňa GVP týkajúce sa akcií, ktoré boli vydané pred 12. septembrom 2014. S týmto výkladom nesúhlasí FCA, ktorý sa domnieva, že tento zákaz sa uplatňuje od uvedeného dátumu bez ohľadu na dátum vydania akcií, ktorých sa GVP týkajú, pričom s týmto stanoviskom súhlasí aj vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0242"><NO.P>242.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru zo znenia predmetného ustanovenia celkom jasne vyplýva, že vydávanie GVP je zakázané od <DATE ISO="20140912">12. septembra 2014</DATE> bez ohľadu na dátum vydania akcií, ktorých sa GVP týkajú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0243"><NO.P>243.</NO.P><TXT>V zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 833/2014 sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0238" REF.END="QE0238"/>zakazuje… priamo alebo nepriamo nakupovať, predávať, poskytovať investičné služby alebo pomoc pri vydávaní prevoditeľných cenných papierov… inak s nimi nakladať, ak ich splatnosť presahuje 30 dní a ak boli vydané po 12. septembri 2014<QUOT.END REF.START="QS0238" CODE="201C" ID="QE0238"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0244"><NO.P>244.</NO.P><TXT>Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0239" REF.END="QE0239"/>prevoditeľné cenné papiere<QUOT.END REF.START="QS0239" CODE="201C" ID="QE0239"/> je vymedzený v článku 1 písm. f) bode i) ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0240" REF.END="QE0240"/>akcie spoločností a iné cenné papiere rovnocenné s akciami spoločností, osobných spoločností alebo iných subjektov a <HT TYPE="ITALIC">vkladové potvrdenky týkajúce sa akcií</HT><QUOT.END REF.START="QS0240" CODE="201C" ID="QE0240"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0134"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0245"><NO.P>245.</NO.P><TXT>Keďže v znení týchto ustanovení nie je vôbec uvedený konečný dátum, pokiaľ ide o akcie, ktorých sa týkajú GVP, je jasné, že zákaz vydávať GVP sa uplatňuje bez ohľadu na dátum vydania akcií, ktorých sa týkajú GVP.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0135"><P>Pozri v tomto zmysle tiež usmernenie Komisie k vykonávaniu určitých ustanovení nariadenia (EÚ) č. 833/2014 zo <DATE ISO="20141216">16. decembra 2014</DATE> [K(2014) 9950 final, s. 7].</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0246"><NO.P>246.</NO.P><TXT>Považujem to navyše za logické, keďže – ako poznamenáva FCA – GVP sú investičnými nástrojmi, ktoré sú síce viazané na akcie určitej spoločnosti, ale sú kótované na burze a obchoduje sa s nimi oddelene od akcií, ktorých sa týkajú. V tomto zmysle GVP umožňujú spoločnostiam z tretích krajín získať prístup na kapitálové trhy Únie a získať tam kapitál bez toho, aby museli splniť kritériá a podmienky potrebné na kótovanie ich akcií na burze na týchto trhoch.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0247"><NO.P>247.</NO.P><TXT>Tiež je dôležité poznamenať, že FCA sa domnieva, že v súčasnosti vydané GVP na akcie spoločnosti Rosneft predstavujú len 7,5 % jej celkového základného imania vo forme akcií, zatiaľ čo maximálna suma, ktorú už FCA schválil na účely jej zápisu na burze a povolenia obchodovania, by umožnila zmeniť až okolo 90 % jej základného imania na GVP.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0248"><NO.P>248.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že ak by sa prijal názor spoločnosti Rosneft, reštriktívne opatrenie zavedené predmetným ustanovením by sa stalo bezpredmetným, keďže väčšina akcií spoločnosti Rosneft bola vydaná pred <DATE ISO="20140912">12. septembra 2014</DATE> a Rosneft by mohla naďalej bez obmedzení meniť tieto akcie na GVP.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0249"><NO.P>249.</NO.P><TXT>Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na tretiu otázku písm. b) tak, že článok 5 ods. 2 nariadenia č. 833/2014 zakazuje vydávať GVP na akcie subjektov uvedených v prílohe VI od <DATE ISO="20140912">12. septembra 2014</DATE> bez ohľadu na dátum vydania týchto akcií.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="47"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>F –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O tretej otázke písm. c)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0250"><NO.P>250.</NO.P><TXT>Svojou treťou otázkou písm. c) sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, ako sa má správne vykladať pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0241" REF.END="QE0241"/>bridlicový<QUOT.END REF.START="QS0241" CODE="201C" ID="QE0241"/> uvedený v článku 3 ods. 3 a článku 3a ods. 1 písm. c) nariadenia č. 833/2014, a či sa má slovné spojenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0242" REF.END="QE0242"/>vody hlbšie ako 150 metrov<QUOT.END REF.START="QS0242" CODE="201C" ID="QE0242"/> uvedené v článku 3 ods. 3 a článku 3a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že vzdialenosť 150 metrov sa má merať v bode vrtu alebo inde.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>O pojme <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0243" REF.END="QE0243"/>vody hlbšie ako 150 metrov<QUOT.END REF.START="QS0243" CODE="201C" ID="QE0243"/></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0251"><NO.P>251.</NO.P><TXT>Ako som uviedol v bode 214 týchto návrhov a v poznámke pod čiarou 122, existujú rozsiahle oblasti vôd, v ktorých sa hĺbka vody značne mení, takže v niektorých miestach sú vody hlbšie ako 150 metrov, zatiaľ čo inde majú menšiu hĺbku ako 150 metrov. Podľa spoločnosti Rosneft v nariadení č. 833/2014 nie je uvedené, od akého bodu sa má merať vzdialenosť 150 metrov, ani či je zakázané vykonávať vertikálne vrty v bode, kde je hĺbka vody menšia ako 150 metrov, a následne vŕtať smerom von k bodu, ktorý je umiestnený v skale nachádzajúcej vo vodách, ktorých hĺbka je väčšia ako 150 metrov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0252"><NO.P>252.</NO.P><TXT>Poukazujem na to, že Rosneft, vláda Spojeného kráľovstva, francúzska vláda a Komisia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0136"><P>Ostatní účastníci konania vo veci samej a prejudiciálneho konania nepredložili v tejto súvislosti pripomienky.</P></NOTE> majú rovnaký názor na správny výklad tohto slovného spojenia, keďže všetci z nich sa domnievajú, že hĺbku treba merať v bode ropného vrtu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0253"><NO.P>253.</NO.P><TXT>Tiež sa stotožňujem s týmto výkladom, ktorý sa mi zdá logický.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0254"><NO.P>254.</NO.P><TXT>Tak ako Komisia sa domnievam, že vzdialenosť 150 metrov treba merať vertikálne, čo vylučuje možnosť určitého podniku vŕtať diagonálne z bodu, kde je hĺbka vôd rovná alebo menšia ako 150 metrov, smerom k ropnému poľu, ktoré sa nachádza pod vodami hlbšími ako 150 metrov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0255"><NO.P>255.</NO.P><TXT>Tiež je vylúčené vertikálne vŕtať v bode, kde je hĺbka vôd menšia ako 150 metrov, a následne vŕtať smerom von k ropnému poľu, ktoré sa nachádza pod vodami hlbšími ako 150 metrov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0256"><NO.P>256.</NO.P><TXT>Ak by bol dovolený opak a ak by to technika a rentabilita dovoľovali, mohlo by dôjsť obchádzaniu reštriktívneho opatrenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0257"><NO.P>257.</NO.P><TXT>Okrem toho Rosneft, francúzska vláda a Komisia (pričom vláda Spojeného kráľovstva sa v tejto súvislosti nevyjadrila) zastávajú názor, že kritérium 150 metrov sa má uplatniť na mieste samotného vrtu, a nie na obvode ropného poľa, v ktorom sa vykonáva vrt.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0258"><NO.P>258.</NO.P><TXT>To znamená, že článok 3 ods. 3 a článok 3a ods. 1 písm. a) nariadenia č. 833/2014 sa nevzťahujú na vrty v ropnom poli, ktoré sa nachádza čiastočne pod vodami hlbšími ako 150 metrov a čiastočne pod vodami, ktorých hĺbka je menšia ako 150 metrov, pokiaľ sa vŕta v bode, kde je hĺbka vôd rovná alebo menšia ako 150 metrov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0259"><NO.P>259.</NO.P><TXT>S týmto výkladom tiež súhlasím.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>O pojme <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0244" REF.END="QE0244"/>bridlicový<QUOT.END REF.START="QS0244" CODE="201C" ID="QE0244"/></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0260"><NO.P>260.</NO.P><TXT>Výklad pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0245" REF.END="QE0245"/>bridlicový<QUOT.END REF.START="QS0245" CODE="201C" ID="QE0245"/> je zložitejší.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="48"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0261"><NO.P>261.</NO.P><TXT>Vláda Spojeného kráľovstva sa domnieva, že Súdny dvor nie je schopný preskúmať vedecké a geologické dôkazy, zatiaľ čo francúzska vláda zastáva názor, že tento pojem je presným geologickým pojmom, ktorý si nevyžaduje výklad zo strany Súdneho dvora.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0262"><NO.P>262.</NO.P><TXT>Naproti tomu Rosneft a Komisia ponúkajú vlastné výklady pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0246" REF.END="QE0246"/>bridlicový<QUOT.END REF.START="QS0246" CODE="201C" ID="QE0246"/>, ktoré sú diametrálne odlišné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0263"><NO.P>263.</NO.P><TXT>Rosneft na základe posudku svojho znalca v odbore geológia navrhuje definovať pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0247" REF.END="QE0247"/>bridlicový<QUOT.END REF.START="QS0247" CODE="201C" ID="QE0247"/> tak, že sa týka sedimentov s obsahom kerogénu, ktorý sa skladá prevažne z ílu (v ktorom je pomer ílových minerálov väčší ako 35 %), ktoré neobsahujú kvapalnú ropu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0264"><NO.P>264.</NO.P><TXT>Podľa Komisie sa predmetné ustanovenia vzťahujú na projekty, ktoré majú potenciál vyrábať ropu, bez ohľadu na to, či zdroje nachádzajúce sa v bridlicových formáciách tvorí kerogén alebo surová ropa, pokiaľ sa použije hydraulické štiepenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0265"><NO.P>265.</NO.P><TXT>Tento rozdiel vo výklade svedčí o tom, že – v rozpore s názorom francúzskej vlády – geologický pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0248" REF.END="QE0248"/>bridlicový<QUOT.END REF.START="QS0248" CODE="201C" ID="QE0248"/> je sporný. Okrem toho sa – tak ako vláda Spojeného kráľovstva – domnievam, že Súdny dvor nie je schopný poskytnúť vedecké definície geologických pojmov, ako je pojem bridlicový, a to najmä vtedy, ak autor predmetného aktu, v prejednávanej veci Rada, nevymedzil tento pojem.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0266"><NO.P>266.</NO.P><TXT>Bez toho, aby som chcel poskytnúť odbornú geologickú definíciu pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0249" REF.END="QE0249"/>bridlicový<QUOT.END REF.START="QS0249" CODE="201C" ID="QE0249"/>, teda poukazujem na to, že – ako poznamenáva Komisia – predmetný pojem sa nachádza vo vete <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0250" REF.END="QE0250"/>projekty, ktoré majú potenciál vyrábať ropu zo zdrojov nachádzajúcich sa v bridlicových formáciách metódou hydraulického štiepenia<QUOT.END REF.START="QS0250" CODE="201C" ID="QE0250"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0267"><NO.P>267.</NO.P><TXT>Pochybujem o tom, že táto veta neumožňuje odborníkom dotknutých podnikov, ako aj príslušných orgánov členských štátov v tejto oblasti vykonať ju. Ako totiž poznamenáva vnútroštátny súd, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0251" REF.END="QE0251"/>prinajmenšom v drvivej väčšine prípadov odborníci v príslušnej oblasti pochopia obmedzenia týchto definícií a… problémy, na ktoré poukazuje [Rosneft], sú teda skôr hypotetické než reálne alebo sa aspoň pohybujú na hraniciach definícií<QUOT.END REF.START="QS0251" CODE="201C" ID="QE0251"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0137"><P><HT TYPE="ITALIC">R (OJSC Rosneft Oil Company) v Her Majesty’s Treasury and ors</HT> [2015] EWHC 248 (Admin), bod 53.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0268"><NO.P>268.</NO.P><TXT>Je však potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na to, že reštriktívne opatrenia sa týkajú prieskumu a ťažby ropy v Rusku, definícia pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0252" REF.END="QE0252"/>bridlicový<QUOT.END REF.START="QS0252" CODE="201C" ID="QE0252"/> musí zohľadňovať povahu bridlicových formácií, ktoré sa vyskytujú v tejto krajine.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0269"><NO.P>269.</NO.P><TXT>Preto sa domnievam, že Súdny dvor nemôže poskytnúť vedeckú definíciu pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0253" REF.END="QE0253"/>bridlicový<QUOT.END REF.START="QS0253" CODE="201C" ID="QE0253"/> a že táto definícia navyše ani nie je nevyhnutná na vykonanie predmetných článkov nariadenia č. 833/2014.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0270"><NO.P>270.</NO.P><TXT>Z týchto dôvodom navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na tretiu otázku písm. c) tak, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0254" REF.END="QE0254"/>vody hlbšie ako 150 metrov<QUOT.END REF.START="QS0254" CODE="201C" ID="QE0254"/> sa majú merať vertikálne od bodu vrtu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="49"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>VI –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0271"><NO.P>271.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil High Court of Justice (England &amp; Wales), Queen’s Bench Division (Divisional Court) [Vyšší súdny dvor (Anglicko a Wales), oddelenie Queen’s Bench (senát oddelenia)], takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>V súlade s článkom 24 ods. 1 druhým pododsekom poslednou vetou ZEÚ a článkom 275 ZFEÚ má Súdny dvor právomoc rozhodnúť v prejudiciálnom konaní na základe článku 267 ZFEÚ o platnosti rozhodnutia Rady 2014/512/SZBP z <DATE ISO="20140731">31. júla 2014</DATE> o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine, so zreteľom na článok 40 ZEÚ a tiež preskúmať zákonnosť článku 1 ods. 2 písm. b) až d), článku 1 ods. 3 a článku 7 tohto rozhodnutia.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Z preskúmania tejto otázky nevyplynula nijaká skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>článku 1 ods. 2 písm. b) až d) a článku 1 ods. 3,</P></ITEM><ITEM><P>článku 7 a</P></ITEM><ITEM><P>prílohy III rozhodnutia 2014/512,</P></ITEM></LIST></P><P>ako aj</P><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>článku 3 ods. 1 až 4, článku 3 ods. 5 prvého a tretieho pododseku a článku 3 ods. 6 až 8,</P></ITEM><ITEM><P>článku 3a,</P></ITEM><ITEM><P>článku 4 ods. 3 a 4,</P></ITEM><ITEM><P>článku 5 ods. 2 písm. b) až d) a článku 5 ods. 3,</P></ITEM><ITEM><P>článku 11 a</P></ITEM><ITEM><P>príloh II a VI nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 z <DATE ISO="20140731">31. júla 2014</DATE> o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine.</P></ITEM></LIST></P><P>Článok 3 ods. 5 druhý pododsek nariadenia č. 833/2014 je neplatný.</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Zásady právnej istoty a určitosti uplatniteľných predpisov (<HT TYPE="ITALIC">nulla poena sine lege certa</HT>) nevylučujú, aby členský štát uložil trestnoprávne sankcie podľa článku 8 nariadenia č. 833/2014 predtým, než Súdny dvor dostatočne objasní pojmy použité v tomto nariadení, ktoré vymedzujú skutkovú podstatu dotknutého trestného činu.</TXT></NP></ITEM></LIST></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0255" REF.END="QE0255"/>finančná pomoc<QUOT.END REF.START="QS0255" CODE="201C" ID="QE0255"/> uvedený v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 833/2014 zahŕňa spracovanie platby bankou alebo inou finančnou inštitúciou, pokiaľ je táto platba založená na transakcii uvedenej v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Článok 5 ods. 2 nariadenia č. 833/2014 zakazuje vydávať medzinárodné certifikáty, ktoré predstavujú cenné papiere, na akcie subjektov uvedených v prílohe VI od <DATE ISO="20140912">12. septembra 2014</DATE> bez ohľadu na dátum vydania týchto akcií.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0256" REF.END="QE0256"/>Vody hlbšie ako 150 metrov<QUOT.END REF.START="QS0256" CODE="201C" ID="QE0256"/> v zmysle článku 3 ods. 3 a článku 3a ods. 1 písm. a) nariadenia č. 833/2014 sa majú merať vertikálne od bodu vrtu.</TXT></NP></ITEM></LIST></TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>