<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-565/16</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62016CJ0565</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:265">EU:C:2018:265</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>8</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>8</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20180419">19. 4. 2018</DATE> – Vec C‑565/16</HT></P><P><HT TYPE="SC">Saponaro a Xylina</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (šiesta komora)</P><P>z <DATE ISO="20180419">19. apríla 2018</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: gréčtina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Súdna spolupráca v občianskych veciach</KEYWORD><KEYWORD>Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (ES) č. 2201/2003</KEYWORD><KEYWORD>Právomoc súdu členského štátu, ktorému bol predložený návrh na schválenie odmietnutia dedičstva v mene maloletého dieťaťa</KEYWORD><KEYWORD>Právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností</KEYWORD><KEYWORD>Dohoda o právomoci</KEYWORD><KEYWORD>Článok 12 ods. 3 písm. b)</KEYWORD><KEYWORD>Prijatie právomoci</KEYWORD><KEYWORD>Podmienky</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑565/16,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Eirinodikeio Lerou (zmierovací sudca v Lerose, Grécko) z <DATE ISO="20161025">25. októbra 2016</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20161109">9. novembra 2016</DATE>, ktorý súvisí s konaním začatým na návrh:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><P><HT TYPE="BOLD">Alessandro Saponaro,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Kalliopi‑Chloi Xylina,</HT></P></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (šiesta komora),</P><P>v zložení: predseda šiestej komory C. G. Fernlund (spravodajca), sudcovia A. Arabadžiev a E. Regan,</P><P>generálny advokát: E. Tančev,</P><P>tajomník: A. Calot Escobar,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>grécka vláda, v zastúpení: T. Papadopoulou, G. Papadaki a E. Tsaousi, splnomocnené zástupkyne,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: M. Wilderspin a A. Katsimerou, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20171206">6. decembra 2017</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><?PAGE NO="2"?><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 12 ods. 3 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z <DATE ISO="20031127">27. novembra 2003</DATE> o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="338" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2003">Ú. v. EÚ L 338, 2003, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 19/006, s. 243).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci konania o návrhu, ktorý podali pán Alessandro Saponaro a pani Kalliopi‑Chloi Xylinová v mene ich maloletého dieťaťa a ktorým navrhujú schválenie odmietnutia dedičstva, ktoré je mu určené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právna úprava</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Odôvodnenie 12 nariadenia č. 2201/2003 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>Kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/></P></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Článok 1 tohto nariadenia stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA><P>Toto nariadenie sa nevzťahuje na:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT>poručnícky fond (<QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>trust<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="2018" ID="QE0003"/>) alebo otázky dedenia;</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 8 uvedeného nariadenia, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>Všeobecná právomoc<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="008.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="008.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 12 toho istého nariadenia, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Dohoda o právomoci<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>, vo svojich odsekoch 1 až 3 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="012.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="012.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, akonáhle:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>rozsudok o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa stal právoplatným;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>v prípade, že k dátumu uvedenému v písm. a) sa konanie o rodičovských právach a povinnostiach neskončilo, rozsudok v tomto konaní sa stáva právoplatným;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>konania uvedené v písm. a) a b) sa skončili z iného dôvodu.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="012.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA><P>Súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu;</TXT><P>a</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Grécke právo</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Podľa § 797 gréckeho Kodikas Politikis Dikonomias (občiansky súdny poriadok), ak osoba, ktorá má rodičovské práva a povinnosti, podá návrh na schválenie úkonu v mene maloletého, príslušný je zmierovací sudca podľa miesta obvyklého pobytu maloletého, ktorý rozhoduje podľa predpisov o mimosporovom konaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Z ustanovení § 748 ods. 2 v spojení s § 750 občianskeho súdneho poriadku je vyplýva, že kópia návrhu na schválenie právneho úkonu sa spolu s uvedením dátumu pojednávania zašle na Eisangeleas protodikon (prokurátor na súde prvého stupňa, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>prokurátor<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>), ktorý rozhoduje vo veci, pričom prokurátor má právo zúčastniť sa aj na pojednávaní pred zmierovacím sudcom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Prokurátor má postavenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>účastníka konania<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/> v nesporových veciach a má právo vykonať akýkoľvek procesný úkon, vrátane podania opravných prostriedkov, bez ohľadu na to, či bol predvolaný na pojednávanie alebo či sa ho zúčastnil.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Pán Saponaro a pani Xylinová konajúci v mene ich maloletého dieťaťa, gréckeho štátneho príslušníka, podali návrh na Eirinodikeio Lerou (zmierovací sudca v Lerose, Grécko) na schválenie odmietnutia dedičstva po starom otcovi z matkinej strany (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>poručiteľ<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>) tohto dieťaťa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Poručiteľ zomrel <DATE ISO="20150510">10. mája 2015</DATE> bez toho, aby zanechal závet. V čase svojho úmrtia mal bydlisko v Grécku. Dedičstvo pozostávalo z automobilu a člnu, ktoré sa nachádzajú v Grécku a ich celková hodnota bola 900 eur. Okrem toho poručiteľ bol odsúdený za spáchanie trestného činu podvodu v štádiu pokusu a jeho dedičia sa vystavujú nebezpečenstvu, že by ich mohla obeť žalovať v sporovom konaní o náhradu škody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Práve z tohto dôvodu sa manželka poručiteľa a jeho dcéry, t. j. konkrétne stará matka, matka a teta maloletého dieťaťa už vzdali dedičstva a otec spolu s matkou tohto dieťaťa podali návrh na schválenie odmietnutia dedičstva v mene tohto dieťaťa, ktoré je ďalším dedičom v poradí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Pán Saponaro a pani Xylinová, ako aj ich maloleté dieťa majú obvyklý pobyt v Ríme (Taliansko).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Eirinodikeio Lerou (zmierovací sudca v Lerose) sa pýta na právomoc gréckych súdov pri rozhodovaní o návrhu podanom rodičmi, a najmä na možnosť dohody o právomoci na základe článku 12 ods. 3 nariadenia č. 2201/2003.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Eirinodikeio Lerou (zmierovací sudca v Lerose) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Má sa na účel platnosti dohody o právomoci podľa článku 12 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003 vychádzať z predpokladu, že v prípade návrhu na schválenie odmietnutia dedičstva, ktorý na grécky súd podali rodičia maloletého dieťaťa s obvyklým pobytom v Taliansku:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>rodičia jednoznačným spôsobom prijali dohodu o právomoci samotným podaním návrhu na schválenie právneho úkonu na grécky súd;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>[prokurátor] je jedným z účastníkov konania, ktorí musia v čase začatia konania súhlasiť s dohodou o právomoci, a to vzhľadom na skutočnosť, že podľa gréckej právnej úpravy je zo zákona plnoprávnym účastníkom predmetného konania, a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>dohoda o právomoci je v záujme dieťaťa, vzhľadom na to, že dieťa má spolu s rodičmi, ktorí sú navrhovateľmi, obvyklý pobyt v Taliansku, kým posledný pobyt poručiteľa pred jeho smrťou, ako aj jeho majetok, ktorý je predmetom dedičstva, sa nachádzajú na území Grécka?<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Úvodné pripomienky</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Na úvod treba preskúmať, či sa nariadenie č. 2201/2003 uplatní na určenie súdu, ktorý má právomoc, v situácii, o akú ide vo veci samej. Táto situácia totiž spadá do rámca dedenia. Ako sa však spresňuje v článku 1 ods. 3 písm. f) nariadenia č. 2201/2003, toto nariadenie sa nevzťahuje na otázky dedenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151006">6. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Matoušková</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑404/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:653">EU:C:2015:653</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) už rozhodol, že skutočnosť, že opatrenie, akým bolo schválenie dohody o vysporiadaní dedičstva opatrovníckym súdom, ktorá bola uzatvorená v mene maloletých detí, sa požadovalo v rámci dedičského konania, nemožno považovať za určujúcu na to, aby toto opatrenie patrilo do dedičského práva. Potreba získať schválenie opatrovníckeho súdu je priamym dôsledkom osobného stavu<?PAGE NO="5"?> a spôsobilosti maloletých detí a predstavuje opatrenie na ochranu dieťaťa, ktoré je spojené so správou, udržiavaním alebo nakladaním s jeho majetkom v rámci výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) a článku 1 ods. 2 písm. e) nariadenia č. 2201/2003.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Rovnakým spôsobom treba konštatovať, že návrh na schválenie odmietnutia dedičstva predložený rodičmi v mene ich maloletého dieťaťa sa týka osobného stavu a právnej spôsobilosti osoby a nepatrí do dedičského práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že tento návrh sa netýka dedičského práva, ale oblasti rodičovských práv a povinností, a preto sa položená otázka má preskúmať s ohľadom na nariadenie č. 2201/2003.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či v situácii ako vo veci samej, keď rodičia maloletého dieťaťa, ktorí majú rovnaký obvyklý pobyt ako toto dieťa v jednom členskom štáte, podali v jeho mene návrh na schválenie odmietnutia dedičstva na súde iného členského štátu, sa má článok 12 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003 vykladať v tom zmysle, že dohoda o právomoci v prospech súdu tohto druhého členského štátu musí spĺňať podmienky daného ustanovenia, a najmä najlepšieho záujmu dieťaťa, pokiaľ návrh podali spoločne rodičia tohto dieťaťa na uvedenom súde, prokurátor, ktorý má podľa vnútroštátneho práva všetky práva účastníka konania, nepodal námietky proti takejto dohode o právomoci, a bydlisko poručiteľa v čase jeho úmrtia, ako aj jeho majetok, ktorý je predmetom dedičského konania, sa nachádza v tomto druhom členskom štáte.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Táto otázka sa teda týka po prvé pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>prijatie dohody o právomoci výslovne či iným jednoznačným spôsobom<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>, po druhé výrazu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>všetci účastníci konania prijali právomoc súdov v čase začatia konania<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> a po tretie pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>najlepší záujem dieťaťa<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>, ktoré sú uvedené v článku 12 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O pojme <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>prijatie dohody o právomoci výslovne či iným jednoznačným spôsobom<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Podľa článku 12 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003 právomoc súdu podľa tohto ustanovenia musí byť prijatá výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141112">12. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>L</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑656/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2364">EU:C:2014:2364</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), toto ustanovenie vyžaduje, aby existencia dohody o voľbe právomoci medzi všetkými účastníkmi konania bola preukázaná výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Existencia takej dohody je vylúčená, ak jeden účastník konania podá návrh na súd, zatiaľ čo druhý účastník konania vykoná neskôr úkon pred týmto istým súdom, ale aby spochybnil jeho právomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141112">12. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>L</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑656/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2364">EU:C:2014:2364</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Naopak, treba konštatovať, že ak obaja rodičia maloletého dieťaťa podajú spoločný návrh na tom istom súde, prejavia svoj spoločný úmysel obrátiť sa na tento súd, a teda svoj súhlas s voľbou súdu, ktorý má právomoc. V prípade neexistencie iných údajov spochybňujúcich toto konštatovanie, treba toto prijatie považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>jednoznačné<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> v zmysle článku 12 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O výraze <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>všetci účastníci konania v čase začatia konania<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o výraz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>všetci účastníci konania v čase začatia konania<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>, treba preskúmať, či prokurátor, ktorých je plnoprávnym účastníkom konania podľa vnútroštátneho práva, je aj <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>účastníkom konania<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> v zmysle článku 12 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003. Vnútroštátny súd spresňuje, že prokurátor koná ako zástupca štátu a vo všeobecnom záujme a že v prípade návrhu na schválenie odmietnutia dedičstva v mene neplnoletého dieťaťa sa tento návrh zhoduje so všeobecným záujmom dieťaťa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba so zreteľom na odôvodnenie 12 nariadenia č. 2201/2003 pripomenúť, že pravidlo právomoci upravené v článku 12 ods. 3 tohto nariadenia je výnimkou z kritéria blízkosti, podľa ktorého je v prvom rade úlohou súdov členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, aby rozhodovali o žalobách z oblasti rodičovských práv a povinností, ktoré sa týkajú tohto dieťaťa, a ktorého vyjadrením je článok 8 ods. 1 daného nariadenia. Cieľom tejto výnimky je priznať určitú autonómiu účastníkom konaní z oblasti rodičovských práv a povinností, pričom zdôrazňuje, že podmienka týkajúca sa jednoznačného prijatia právomoci súdov, na ktorých prebieha konanie, všetkými účastníkmi konania, sa preto musí vykladať doslovne (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151021">21. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Gogova</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑215/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:710">EU:C:2015:710</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Ako generálny advokát uviedol v bode 46 svojich návrhov, treba zdôrazniť použitie výrazu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>všetci<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> vo výraze <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>všetci účastníci konania<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>, ktorý treba porovnať s presnejšími výrazmi <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>manželia<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>nositelia rodičovských práv a povinností<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> uvedenými v článku 12 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003. Normotvorca Únie sa teda rozhodol pre výraz zahŕňajúci všetkých účastníkov konania v zmysle vnútroštátneho práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Z tohto dôvodu je teda potrebné konštatovať, že prokurátor, ktorý má podľa vnútroštátneho práva postavenie účastníka konania v konaniach ako vo veci samej a ktorý zastupuje záujmy dieťaťa, predstavuje účastníka konania v zmysle článku 12 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003. V dôsledku toho jeho výhrady voči dohode o právomoci nemožno ignorovať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o moment, ku ktorému musia účastníci konania dať svoj súhlas, t. j. moment začatia konania na vnútroštátnom súde, z článku 16 nariadenia č. 2201/2003 vyplýva, že tento moment v zásade zodpovedá momentu podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141001">1. októbra 2014</DATE>, <NAME.CASE>E</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑436/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2246">EU:C:2014:2246</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141112">12. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>L</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑656/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2364">EU:C:2014:2364</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>To, že došlo k určitým skutočnostiam až po momente začatia konania, však môže preukázať, že súhlas podľa článku 12 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003 nebol v tomto momente daný. V rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141112">12. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>L</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑656/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2364">EU:C:2014:2364</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor však konštatoval, že existencia dohody výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v zmysle tohto ustanovenia nemôže byť zjavne preukázaná, keď je konanie na predmetnom súde začaté iba na návrh jedného účastníka konania a keď druhý účastník konania pri prvom úkone, ktorý mu prislúcha v rámci tohto konania, napadne právomoc konajúceho súdu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Analogicky v situácii, keď sa prokurátor podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva považuje za plnoprávneho účastníka konania vo veci rodičovských práv a povinností, námietka tohto účastníka konania proti výberu príslušného súdu rodičmi dotknutého dieťaťa po momente, keď sa na súde začalo konanie, bráni uznaniu, že by došlo k akceptovaniu voľby právomoci všetkými účastníkmi konania v tomto momente. Naopak, v prípade neexistencie takej námietky možno súhlas tohto účastníka konania považovať za implicitný a podmienku prijatia dohody o právomoci výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom zo strany všetkých účastníkov konania v čase jeho začatia možno považovať za splnenú.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="7"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O pojme najlepší záujem dieťaťa</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Z článku 12 ods. 3 nariadenia č. 2201/2003 vyplýva, že využitie dohody o právomoci nemôže v žiadnom prípade byť v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a že táto podmienka sa musí overiť v každom jednotlivom prípade (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141112">12. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>L</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑656/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2364">EU:C:2014:2364</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>V rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161027">27. októbra 2016</DATE>, <NAME.CASE>D.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑428/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:819">EU:C:2016:819</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), týkajúcom sa výkladu článku 15 nariadenia č. 2201/2003, v ktorom je upravená otázka postúpenia veci súdu, ktorý je vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci, Súdny dvor rozhodol, že požiadavka, podľa ktorej postúpenie musí byť v najlepšom záujme dieťaťa, znamená, že príslušný súd sa s ohľadom na konkrétne okolnosti veci uistí, či ním zamýšľané postúpenie veci súdu iného členského štátu nemôže mať nepriaznivý vplyv na situáciu dotknutého dieťaťa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že odôvodnenie 12 nariadenia č. 2201/2003, podľa ktorého pravidlá právomoci stanovené týmto nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, uvádza výslovne možnosť, aby súdy iného členského štátu, než v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt, mali právomoc, ak bola v tomto ohľade uzavretá dohoda medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>V prejednávanej veci bola taká dohoda uzavretá medzi rodičmi dieťaťa. Navyše okrem štátnej príslušnosti dieťaťa, ktorou je príslušnosť k členskému štátu, v ktorom sa nachádza zvolený súd, vnútroštátny súd uvádza, že bydlisko poručiteľa v čase jeho úmrtia, ako aj jeho majetok, ktorý je predmetom dedičského konania, sa nachádzali v tomto členskom štáte. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu tiež vyplýva, že to tak bolo aj v prípade dlhov dedičstva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Tieto prvky posilňujú prepojenie medzi dieťaťom a členským štátom, v ktorom sa nachádza zvolený súd, a ako uviedol generálny advokát v bode 72 svojich návrhov, dávajú tomuto súdu dobré predpoklady pre posúdenie kontextu odmietnutia dedičstva v mene dieťaťa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Okrem toho vnútroštátny súd neuviedol nič, z čoho by vyplývalo, že podanie návrhu na súd zvolený rodičmi by malo akýkoľvek zásah do záujmu dieťaťa. Predovšetkým z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že prokurátor, ktorý je sám povinný chrániť najlepšie záujmy dieťaťa, nenamietal proti tomuto výberu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>V tejto súvislosti skutočnosti uvedené vnútroštátnym súdom, ktoré zdôrazňujú prepojenie medzi dieťaťom a členským štátom, v ktorom sa tento súd nachádza, umožňujú dospieť k záveru, že podmienka týkajúca sa zohľadnenia najlepšieho záujmu dieťaťa je splnená.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>So zreteľom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že v situácii ako vo veci samej, keď rodičia maloletého dieťaťa, ktorí majú rovnaký obvyklý pobyt ako toto dieťa v jednom členskom štáte, podali v jeho mene návrh na schválenie odmietnutia dedičstva na súde iného členského štátu, článok 12 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>podanie predložené spoločne rodičmi dieťaťa na súde podľa ich výberu predstavuje jednoznačné prijatie právomoci tohto súdu danými rodičmi,</P></ITEM><ITEM><P>prokurátor, ktorý je podľa vnútroštátneho práva plnoprávnym účastníkom konania, je aj účastníkom konania v zmysle článku 12 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003. Námietka tohto účastníka konania proti výberu súdu, ktorý má právomoc, rodičmi dieťaťa po momente, keď sa na uvedenom súde začalo konanie, bráni uznaniu, že došlo k akceptovaniu voľby právomoci všetkými účastníkmi konania v tomto momente. V prípade neexistencie takej námietky možno súhlas tohto účastníka<?PAGE NO="8"?> konania považovať za implicitný a podmienku prijatia dohody o právomoci výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom zo strany všetkých účastníkov konania v čase jeho začatia možno považovať za splnenú a</P></ITEM><ITEM><P>okolnosť, že bydlisko poručiteľa v čase jeho úmrtia, jeho majetok, ktorý je predmetom dedičského konania, a dlhy dedičstva sa nachádzali v členskom štáte, v ktorom sa nachádza zvolený súd, umožňuje – v prípade nedostatku dôkazov preukazujúcich, že by dohoda o právomoci mohla mať nepriaznivý vplyv na situáciu dieťaťa – domnievať sa, že takáto dohoda o právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">V situácii ako vo veci samej, keď rodičia maloletého dieťaťa, ktorí majú rovnaký obvyklý pobyt ako toto dieťa v jednom členskom štáte, podali v jeho mene návrh na schválenie odmietnutia dedičstva na súde iného členského štátu, článok 12 ods. 3 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z <DATE ISO="20031127">27. novembra 2003</DATE> o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že:</HT></P><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P><HT TYPE="BOLD">podanie predložené spoločne rodičmi dieťaťa na súde podľa ich výberu predstavuje jednoznačné prijatie právomoci tohto súdu danými rodičmi,</HT></P></ITEM><ITEM><P><HT TYPE="BOLD">prokurátor, ktorý je podľa vnútroštátneho práva plnoprávnym účastníkom konania, je aj účastníkom konania v zmysle článku 12 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003. Námietka tohto účastníka konania proti výberu súdu, ktorý má právomoc, rodičmi dieťaťa po momente, keď sa na uvedenom súde začalo konanie, bráni uznaniu, že došlo k akceptovaniu voľby právomoci všetkými účastníkmi konania v tomto momente. V prípade neexistencie takej námietky možno súhlas tohto účastníka konania považovať za implicitný a podmienku prijatia dohody o právomoci výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom zo strany všetkých účastníkov konania v čase jeho začatia možno považovať za splnenú a</HT></P></ITEM><ITEM><P><HT TYPE="BOLD">okolnosť, že bydlisko poručiteľa v čase jeho úmrtia, jeho majetok, ktorý je predmetom dedičského konania, a dlhy dedičstva sa nachádzali v členskom štáte, v ktorom sa nachádza zvolený súd, umožňuje – v prípade nedostatku dôkazov preukazujúcich, že by dohoda o právomoci mohla mať nepriaznivý vplyv na situáciu dieťaťa – domnievať sa, že takáto dohoda o právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.</HT></P></ITEM></LIST></P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>