<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-518/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0518</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:619">EU:C:2017:619</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>14</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>14</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY – E. SHARPSTON – VEC C‑518/15</P><P>MATZAK</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy Generálnej Advokátky</HT></P><P><HT TYPE="UC">Eleanor Sharpston</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20170726">26. júla 2017</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑518/15</HT></P><P>Ville de Nivelles</P><P>proti</P><P>Rudymu Matzakovi</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour du travail de Bruxelles (Odvolací súd pre pracovnoprávne spory Brusel, Belgicko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov</KEYWORD><KEYWORD>Organizácia pracovného času</KEYWORD><KEYWORD>Pojmy pracovný čas a čas odpočinku</KEYWORD><KEYWORD>Hasiči</KEYWORD><KEYWORD>Pohotovostná služba</KEYWORD><KEYWORD>Pracovná pohotovosť na telefóne</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>V rámci tohto prejudiciálneho konania má Súdny dvor poskytnúť usmernenie týkajúce sa výkladu smernice 2003/88 o pracovnom čase<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo <DATE ISO="20031104">4. novembra 2003</DATE> o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="299" PAGE.FIRST="9" DATE.PUB="2003">Ú. v. EÚ L 299, 2003, s. 9</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/004, s. 381).</P></NOTE> uplatňovanej v súvislosti so zmluvným hasičom,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Pozri poznámku pod čiarou 6, pokiaľ ide o ďalšie objasnenie tohto aspektu terminológie, ktorú používam v týchto návrhoch.</P></NOTE> ktorý musí byť v pravidelnom intervale k dispozícii v rámci pracovnej pohotovosti na telefóne<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Pozri ďalej poznámku pod čiarou 8.</P></NOTE> v určitej vzdialenosti od pracoviska (vyjadrenej časom). Ďalej sa má vyjadriť k tomu, i) či je možné vylúčiť z uplatňovania uvedenej smernice určité kategórie hasičov, ii) či členský štát môže prijať definíciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>, ktorá je menej reštriktívna než definícia stanovená smernicou, a iii) či sa výklad pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/> stanoveného smernicou vzťahuje aj na určenie odmeny v prípade osôb, ktoré vykonávajú pracovnú pohotovosť na telefóne.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo EÚ</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Článok 153 ZFEÚ stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="153.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 151 Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v týchto oblastiach:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>zlepšovanie pracovného prostredia najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>pracovné podmienky;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov;</TXT></NP></ITEM></LIST><?PAGE NO="2"?><P>…</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="153.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Na tento účel Európsky parlament a Rada:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>môžu v oblastiach uvedených v odseku 1 písm. a) až i) prijímať vo forme smerníc minimálne požiadavky na ich postupné uskutočňovanie so zreteľom na podmienky a technické predpisy prijímané v každom z členských štátov…</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="153.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na odmenu…<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Článok 1 smernice 2003/88 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Táto smernica ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Táto smernica sa vzťahuje na:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>minimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný pracovný čas a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny [smeny – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] a rozvrhnutie práce.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a súkromné, v zmysle článku 2 [smernice Rady 89/391/EHS z <DATE ISO="19890612">12. júna 1989</DATE> o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="183" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1989">Ú. v. ES L 183, 1989, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/001, s. 349)] bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19 tejto smernice.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Článok 2 smernice 2003/88 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Na účely tejto smernice platia tieto definície:</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="2018" ID="QE0006"/> je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>čas odpočinku<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="2018" ID="QE0007"/> je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 15 smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Táto smernica nemá vplyv na právo členských štátov uplatňovať alebo prijímať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov alebo ktoré umožňujú alebo dovoľujú uplatňovanie kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi, ktoré sú priaznivejšie pre ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 17 ods. 2 a 3 smernice 2003/88 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="017.002"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>2.</NO.PARAG><ALINEA>Odchýlky uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 sa môžu prijať prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení alebo prostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi sociálnymi partnermi za predpokladu, že príslušným pracovníkom sa poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku alebo že vo výnimočných prípadoch, keď nie je z objektívnych dôvodov možné poskytnúť rovnocenný náhradný čas odpočinku, sa dotknutým pracovníkom poskytne primeraná ochrana.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="017.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA><P>V súlade s odsekom 2 tohto článku sa môžu vykonať odchýlky článkov 3, 4, 5, 8 a 16:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>v prípade činností spojených s potrebou nepretržitej služby alebo výroby, najmä:</TXT><P>…</P><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>iii)</NO.P><TXT>služby tlače, rádia, televízie, filmovej tvorby, pôšt a telekomunikácií, sanitky, protipožiarne služby a služby civilnej ochrany;</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Belgické právo</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Prostredníctvom loi du 14 décembre 2000 fixant certains aspects de l’aménagement du temps de travail dans le secteur public (zákon zo <DATE ISO="20001214">14. decembra 2000</DATE>, ktorým sa stanovujú niektoré aspekty organizácie pracovného času vo verejnom sektore; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>zákon zo <DATE ISO="20001214">14. decembra 2000</DATE><QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>) bola do vnútroštátneho práva prebratá smernica 93/104 o organizácii pracovného času.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Smernica Rady 93/104/ES z <DATE ISO="19931123">23. novembra 1993</DATE> o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="307" PAGE.FIRST="18" DATE.PUB="1993">Ú. v. ES L 307, 1993, s. 18</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/002, s. 197). Táto smernica bola zrušená a nahradená smernicou 2003/88.</P></NOTE> V článku 3 tohto zákona sú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>pracovníci<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/> vymedzení ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>osoby, ktoré na základe právneho alebo zmluvného vzťahu… vykonávajú prácu pod vedením inej osoby<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>. Článok 8 okrem iného stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="2018" ID="QE0014"/> znamená čas, počas ktorého je pracovník k dispozícii zamestnávateľovi<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 186 loi du 30 décembre 2009 portant sur diverses dispositions (zákon z <DATE ISO="20091230">30. decembra 2009</DATE>, ktorým sa prijímajú rôzne ustanovenia) okrem iného stanovuje, že zmluvní hasiči nie sú vymedzení ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>pracovníci<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> na účely článku 3 zákona zo <DATE ISO="20001214">14. decembra 2000</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 9a règlement organique du service d’incendie de Nivelles (nariadenie o protipožiarnej službe mesta Nivelles) stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>Počas pracovnej pohotovosti na telefóne sa musí každý príslušník zmluvnej protipožiarnej služby v hasičskej stanici mesta Nivelles:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>neustále zdržiavať v takej vzdialenosti od hasičskej stanice, aby čas potrebný na dostavenie sa do hasičskej stanice za bežnej premávky neprekročil osem minút;</P></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Pán Rudy Matzak je zmluvný hasič<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Pán Matzak je v návrhu na začatie prejudiciálneho konania opísaný ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>pompier volontaire<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> (dobrovoľný hasič). Je však jasné, že pokiaľ je v aktívnej službe, zamestnávateľ ho platí. Vláda Spojeného kráľovstva poukazuje na to, že v uvedenom členskom štáte sa hasiči delia do troch kategórií: i) profesionálni hasiči, ktorí sú zvyčajne zamestnaní na plný úväzok a primerane tomu platení, ii) zmluvní hasiči, ktorým sa vypláca odmena za to, že sú k dispozícii na zavolanie počas určitých období, a iii) dobrovoľní hasiči, ktorí nie sú platení. Zmluvní hasiči v Spojenom kráľovstve síce podľa všetkého môžu byť platení nielen za čas strávený v aktívnej službe, ale (na rozdiel od pána Matzaka) aj za čas, keď sú k dispozícii na telefóne (prinajmenšom sčasti), v týchto návrhoch však používam uvedený výraz, lebo sa najviac približuje situácii pána Matzaka. Pozri však ďalej bod 22 týchto návrhov.</P></NOTE> vo Ville de Nivelles (mesto Nivelles, Belgicko).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Pán Matzak vo svojich písomných pripomienkach uvádza, že od apríla 2015 je jeho zamestnávateľom Zone de secours du Brabant Wallon (Záchranná služba Valónskeho Brabantska). Zdá sa, že na veci to nič nemení.</P></NOTE> Podľa zmluvných dojednaní, ktoré sa naňho vzťahujú, musí byť každý štvrtý týždeň večer a cez víkend zastihnuteľný na telefóne a pripravený ísť do práce. Platený je len za čas strávený v aktívnej službe. Za čas, keď je na telefóne a nemusí plniť pracovné úlohy hasiča (takzvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>pracovná pohotovosť na telefóne<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>),<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>V návrhu na začatie prejudiciálneho konania je použitý aj výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>domáca pohotovosť<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>heures de garde à domicile<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>). Keďže je však jasné, že nie je potrebné, aby mala dotknutá osoba bydlisko v 8‑minútovej vzdialenosti od hasičskej stanice, alebo keby ho mala, aby sa v príslušnom čase zdržiavala v tomto bydlisku, používam v týchto návrhoch výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>pracovná pohotovosť na telefóne<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> na označenie času, v ktorom musí byť pracovník pre zamestnávateľa zastihnuteľný, musí byť pripravený pre neho vykonávať svoje povinnosti, ale nemusí byť prítomný na pracovisku [pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20041005">5. októbra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Pfeiffer a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑397/01 až C‑403/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:584">EU:C:2004:584</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE> nie je platený.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>V čase pracovnej pohotovosti na telefóne musí byť pán Matzak zastihnuteľný a v prípade potreby sa musí do hasičskej stanice dostaviť čo najskôr, v každom prípade za bežných podmienok najviac do ôsmich minút.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Pozri bod 9 týchto návrhov.</P></NOTE> Vnútroštátny súd poukazuje na to, že v praxi to znamená, že hasič musí bývať v blízkosti hasičskej stanice a jeho aktivity sú v príslušnom čase zodpovedajúcim spôsobom obmedzené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Keďže pán Matzak považoval mnohé aspekty režimu, ktorý sa naňho vzťahoval, predovšetkým výšku odmeny za pracovnú pohotovosť na telefóne, za neuspokojivé, podal žalobu na Tribunal du travail de Nivelles (Prvostupňový súd pre pracovnoprávne spory, Nivelles), ktorý rozsudkom z <DATE ISO="20120323">23. marca 2012</DATE> vyhovel väčšine jeho výhrad.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Ville de Nivelles (mesto Nivelles) následne proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie na Cour du travail de Bruxelles (Odvolací súd pre pracovnoprávne spory Brusel, Belgicko). Uvedený súd poukazuje na to, že belgické právo vo všeobecnosti definuje pracovný čas ako čas, v ktorom je pracovník zamestnávateľovi k dispozícii, pričom miesto, kde sa pracovník nachádza, sa nezdá byť rozhodujúce. Vzhľadom na výklad článku 2 ods. 1 smernice 2003/88 poskytnutý Súdnym dvorom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pozri bod 51 a nasl. týchto návrhov.</P></NOTE> z toho podľa všetkého vyplýva, že definície pracovného času v rámci belgického práva a práva EÚ nie sú v úplnom súlade. Uvedený súd ďalej poukazuje na to, že vo vnútroštátnej judikatúre prevláda trend riešiť otázku odmeňovania zmluvných hasičov, akým je pán Matzak, použitím primárne alebo výlučne definície pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> v zmysle práva EÚ. Keďže uvedený súd sa domnieva, že na rozhodnutie sporu, ktorý prejednáva, je potrebné, aby Súdny dvor poskytol výklad určitých ustanovení smernice 2003/88, položil tieto prejudiciálne otázky v súlade s článkom 267 ZFEÚ:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>1.</NO.P><TXT>Má sa článok 17 ods. 3 písm. c) bod iii) [smernice 2003/88] vykladať v tom zmysle, že umožňuje členským štátom vylúčiť určité kategórie hasičov prijatých do verejného hasičského zboru z uplatňovania všetkých ustanovení, ktorými bola táto smernica prebratá, vrátane ustanovenia vymedzujúceho pracovný čas a čas odpočinku?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Keďže [smernica 2003/88] stanovuje len minimálne požiadavky, má sa vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby bola vo vnútroštátnom práve zachovaná alebo prijatá menej reštriktívna definícia pracovného času?</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="5"?><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Má sa vzhľadom na článok 153 ods. 5 ZFEÚ a na ciele [smernice 2003/88] článok 2 uvedenej smernice v rozsahu, v akom vymedzuje hlavné pojmy použité v smernici a najmä pojem pracovný čas a čas odpočinku, vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na pojem pracovný čas, na základe ktorého sa má určiť príslušná odmena za domácu pohotovosť?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Bráni [smernica 2003/88] tomu, aby sa čas domácej pohotovosti považoval za pracovný čas, pokiaľ pracovník síce vykonáva pohotovosť doma, no obmedzenia, ktoré musí počas pohotovosti znášať (akým je povinnosť reagovať na zavolanie zamestnávateľa v lehote 8 minút), spôsobujú veľmi významné zúženie možností vykonávať iné činnosti?<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky predložili účastníci sporu vo veci samej, belgická, francúzska, holandská vláda a vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Európska komisia. Na pojednávaní <DATE ISO="20161215">15. decembra 2016</DATE> všetky tieto subjekty s výnimkou holandskej vlády predniesli ústne pripomienky a odpovedali na otázky položené Súdnym dvorom.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Posúdenie</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Predbežné otázky</HT></HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Prípustnosť</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Ville de Nivelles (mesto Nivelles) i Komisia sa zaoberajú otázkami, ktoré sa (úplne alebo čiastočne) týkajú prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pozri tiež body 29 až 31 týchto návrhov, pokiaľ ide o tvrdenia belgickej vlády týkajúce sa prípustnosti otázky 2.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Vychádzajú z toho, že predmetom sporu prejednávaného vnútroštátnym súdom je odmena, na ktorú má pán Matzak nárok za službu zmluvného hasiča, a nie otázka jeho pracovného času. Keďže článok 153 ods. 5 ZFEÚ vylučuje problematiku odmeňovania z pôsobnosti článku 153 (ktorá zahŕňa zlepšovanie ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov, ktorej sa týka smernica 2003/88), otázky vnútroštátneho súdu sa týkajú problematiky, na rozhodovanie ktorej Súdny dvor nemá právomoc.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>V tomto smere z ustálenej judikatúry vyplýva, že zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu Súdnym dvorom je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva EÚ nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové a právne podklady nevyhnutné na užitočné zodpovedanie otázok, ktoré sú mu položené. Pre otázky týkajúce sa práva EÚ teda platí domnienka relevantnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170511">11. mája 2017</DATE>, <NAME.CASE>Archus a Gama</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑131/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:358">EU:C:2017:358</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Vyvoláva prejednávaná vec takú otázku?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru áno.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Z obsahu návrhu na začatie prejudiciálneho konania a vnútroštátneho spisu predloženého Súdnemu dvoru síce vyplýva, že vec pána Matzaka sa týka predovšetkým otázky jeho odmeny, samo osebe to však neurčuje, či by Súdny dvor mal odpovedať na prejudiciálne otázky. V tomto smere sa netreba pýtať: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>Čo je predmetom sporu vo veci samej?<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> Ide skôr o to, či požadovaný výklad práva <HT TYPE="ITALIC">súvisí s</HT> existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania je<?PAGE NO="6"?> uvedené, že definícia pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> v práve EÚ je relevantná na vyriešenie otázky odmeňovania zmluvných hasičov, akým je pán Matzak.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri bod 13 týchto návrhov.</P></NOTE> Výklad uvedeného pojmu poskytnutý Súdnym dvorom preto vnútroštátnemu súdu pomôže vyriešiť spor, ktorý prejednáva. Na základe toho sú prejudiciálne otázky prípustné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Pokiaľ ide o podrobnejšiu analýzu právomoci Súdneho dvora pri rozhodovaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania za podobných okolností, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Hälvä a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑175/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:285">EU:C:2017:285</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Uvedená vec sa tiež týka smernice 2003/88. Generálny advokát Wathelet podobne konštatoval, že Súdny dvor by o návrhu mal rozhodnúť.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Význam pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>pracovník<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>V článku 2 smernice 2003/88 je síce <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> vymedzený okrem iného ako čas, v ktorom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>pracovník<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>pracuje<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>, samotný pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>pracovník<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> však v smernici vymedzený nie je.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Francúzska vláda v písomných pripomienkach a na pojednávaní poukázala na situáciu vo Francúzsku, kde sú podľa jej tvrdení všetci hasiči, ktorí nie sú profesionálni, zamestnaní bez vzťahu podriadenosti, v dôsledku čoho nepoberajú mzdu alebo plat ako taký. Naopak, je im vyplácaná náhrada (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>indemnité<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>), z ktorej sa neplatia dane ani odvody na sociálne poistenie. Belgická vláda podobne uvádza, že zmluvní hasiči sa v tomto členskom štáte nepovažujú za pracovníkov na účely príslušných ustanovení vnútroštátneho práva,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri bod 8 týchto návrhov.</P></NOTE> ale majú postavenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>platených dobrovoľníkov<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>bénévolat indemnisé<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Znamená to, že týchto hasičov netreba považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>pracovníkov<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> na účely smernice?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Súdny dvor konštatoval, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>pracovník<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> v zmysle smernice je autonómnym pojmom práva EÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101014">14. októbra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Union syndicale Solidaires Isère</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑428/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:612">EU:C:2010:612</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Treba ho vykladať tak, že označuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>každého, kto vykonáva skutočné a konkrétne činnosti, s výnimkou činností, ktoré sú tak obmedzené, že sa javia ako čisto okrajové a vedľajšie<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>. Charakteristickým znakom pracovnoprávneho vzťahu je okolnosť, že určitá osoba vykonáva po určitú dobu v prospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré poberá odmenu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150326">26. marca 2015</DATE>, <NAME.CASE>Fenoll</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑316/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:200">EU:C:2015:200</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE> Súdny dvor sa nemusel zaoberať otázkou, čo na účely tejto definície predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>odmenu<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>. Určité usmernenie však vyplýva zo znenia článku 157 ods. 2 ZFEÚ (v súvislosti s rovnakou odmenou), v ktorom je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>odmena<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> vymedzená ako sumy, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo nepriamo… pracovníkovi v pracovnom pomere<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100610">10. júna 2010</DATE>, <NAME.CASE>Bruno a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑395/08 a C‑396/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:329">EU:C:2010:329</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), kde Súdny dvor konštatoval, že v kontexte súčasného článku 157 ZFEÚ môže mať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>rozhodujúcu povahu… jedine<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> toto kritérium. Súdny dvor prijal rovnakú definíciu pri výklade pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>odmena<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> na účely rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas uzatvorenej <DATE ISO="19970606">6. júna 1997</DATE>, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 97/81/ES z <DATE ISO="19971215">15. decembra 1997</DATE> týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="014" PAGE.FIRST="9" DATE.PUB="1998">Ú. v. ES L 14, 1998, s. 9</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/003, s. 267) [pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141105">5. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Österreichischer Gewerkschaftsbund</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑476/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2332">EU:C:2014:2332</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Konkrétnejšie Súdny dvor rozhodol, že smernica sa vzťahuje na profesionálnych hasičov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050714">14. júla 2005</DATE>, <NAME.CASE>Personalrat der Feuerwehr Hamburg</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑52/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:467">EU:C:2005:467</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101014">14. októbra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Fuß</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑243/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:609">EU:C:2010:609</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Pokiaľ ide o jej rozšírenie na ďalšie kategórie hasičov, chcem poukázať na to, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nič nenaznačuje, že hasiči z kategórie pána Matzaka nevykonávajú skutočné a konkrétne činnosti a že nie sú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>pod vedením inej osoby<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> v podobe protipožiarnej služby.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Otázkou situácie vo Francúzsku sa nezaoberám. Nie je predmetom tohto konania.</P></NOTE> Ak má táto služba účinne fungovať, všetci príslušníci hasičského zboru (či už ide o profesionálnych hasičov, zmluvných hasičov alebo dobrovoľných hasičov) musia jednoznačne pracovať pod určitým vedením a poslúchať vydané príkazy vrátane toho, že sú v pravidelnom intervale k dispozícii na aktívnu službu. Pokiaľ ide o otázku, či sumy, ktoré pán Matzak poberá za svoje služby, predstavujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>odmenu<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> na účely kritéria uvedeného v bode 24 týchto návrhov, s výnimkou (pomerne nepresných) tvrdení belgickej<?PAGE NO="7"?> vlády, má Súdny dvor k dispozícii málo informácií o presných dojednaniach, ktorými sa riadi situácia v uvedenom členskom štáte, a teda sa k nej ďalej nemôžem vyjadrovať. O tejto otázke bude musieť pomocou kritéria, ktoré som práve uviedla, rozhodnúť vnútroštátny súd. Keďže pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>pracovník<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> je pojmom EÚ, presné určenie postavenia osoby poskytujúcej služby a kategorizácia peňažných súm, ktoré za poskytovanie týchto služieb dostáva, v rámci vnútroštátneho práva už zo svojej podstaty nemôžu byť rozhodujúce.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Otázka 1</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Otázkou 1 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či členské štáty môžu vylúčiť určité kategórie hasičov z uplatňovania všetkých ustanovení, ktorými bola smernica 2003/88 prebratá do vnútroštátneho práva, vrátane ustanovení vymedzujúcich pracovný čas a čas odpočinku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Tieto definície sú stanovené v článku 2 smernice. Ako vyplýva zo znenia článku 17 ods. 3 smernice 2003/88, len ustanovenia, ktoré sú v ňom výslovne uvedené, môžu byť predmetom odchýlky týkajúcej sa okrem iného protipožiarnych služieb.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101014">14. októbra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Fuß</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑243/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:609">EU:C:2010:609</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE> Článok 17 ods. 3 tak stanovuje, že členský štát spĺňajúci požiadavky upravené v článku 17 ods. 2 môže vykonať odchýlky od článkov 3, 4, 5, 8 a 16 smernice. Táto možnosť neplatí pre definície <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>času odpočinku<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> upravené v článku 2, a keďže článok 17 ods. 3 treba rovnako ako všetky ustanovenia stanovujúce odchýlku<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Pokiaľ ide o článok 17 smernice 2003/88, pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101014">14. októbra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Union syndicale Solidaires Isère</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑428/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:612">EU:C:2010:612</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> vykladať reštriktívne, podľa môjho názoru nie je priestor na prijatie extenzívneho prístupu, ktorý by mohol ísť nad rámec výslovného znenia odchýlky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051201">1. decembra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Dellas a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑14/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:728">EU:C:2005:728</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110304">4. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Grigore</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑258/10</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:122">EU:C:2011:122</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), v ktorom Súdny dvor uvedený výklad potvrdil.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Domnievam sa preto, že na otázku 1 treba odpovedať tak, že článok 17 ods. 3 písm. c) bod iii) smernice 2003/88 sa má vykladať v tom zmysle, že členským štátom umožňuje vylúčiť určité kategórie hasičov prijatých do verejnej protipožiarnej služby len z uplatňovania ustanovení tejto smernice uvedených v článku 17 ods. 3 Členským štátom neumožňuje vylúčiť týchto pracovníkov z uplatňovania všetkých ustanovení, ktorými bola táto smernica prebratá, a predovšetkým neumožňuje vylúčiť uvedených pracovníkov z uplatňovania ustanovení vymedzujúcich <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>čas odpočinku<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Otázka 2</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Otázkou 2 sa vnútroštátny súd pýta, či smernicu 2000/88 vzhľadom na to, že stanovuje len minimálne požiadavky, možno vykladať v tom zmysle, že členským štátom nebráni prijať menej reštriktívnu definíciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Belgická vláda tvrdí, že táto otázka je neprípustná, a poukazuje na to, že belgický Cour de cassation (Kasačný súd) pri viacerých príležitostiach rozhodol, že pojem pracovný čas treba v belgickom práve vykladať rovnako ako v práve EÚ, a vnútroštátny súd má k dispozícii všetky podklady, ktoré na pochopenie tohto pojmu potrebuje. V tomto smere sa odvoláva najmä na rozsudok Dzodzi<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19901018">18. októbra 1990</DATE>, <NAME.CASE>Dzodzi</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑297/88 a C‑197/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:360">EU:C:1990:360</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) (ďalej len rozsudok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>Dzodzi<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>).</P></NOTE> a tvrdí, že na základe bodu 42 uvedeného rozsudku je možné tvrdiť, že aby mal Súdny dvor za takých okolností právomoc na vydanie rozhodnutia podľa článku 267 ZFEÚ, musí existovať skutočné riziko nesúladu medzi právom EÚ na jednej strane a ustanovením vnútroštátneho práva, ktoré odkazuje na ustanovenie práva EÚ, na druhej strane.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Už som uviedla, že keď sa od Súdneho dvora požaduje výklad ustanovenia práva EÚ, platí domnienka relevantnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri bod 17 týchto návrhov.</P></NOTE> Nevidím dôvod odchýliť sa v tomto prípade od uvedenej domnienky. Vnútroštátny súd uvádza, že otázky súvisiace s odmeňovaním zmluvných hasičov podľa vnútroštátneho práva môžu byť vyriešené na základe definície <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> v zmysle práva EÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri bod 13 týchto návrhov.</P></NOTE> Odpoveď na otázku 2 by mala vnútroštátnemu súdu pomôcť rozhodnúť vec, ktorú prejednáva. Súdny dvor by teda mal poskytnúť odpoveď. Pokiaľ ide o uplatňovanie rozsudku Dzodzi, Súdny dvor v následnej judikatúre uviedol, že má právomoc rozhodovať v situáciách, v ktorých sa skutkový stav vecí prejednávaných vnútroštátnymi súdmi nachádza mimo rozsahu pôsobnosti práva EÚ, ale v ktorých sa dotknuté ustanovenia stali uplatniteľnými z dôvodu <HT TYPE="ITALIC">odkazu</HT> na právo EÚ uvedeného vo vnútroštátnom práve, pričom predmetné vnútroštátne ustanovenia neobmedzujú uplatňovanie práva EÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970717">17. júla 1997</DATE>, <NAME.CASE>Leur‑Bloem</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑28/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:369">EU:C:1997:369</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru). Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Cicala</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:868">EU:C:2011:868</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Domnievam sa, že v prejednávanej veci vnútroštátna právna úprava opísaná v návrhu na začatie prejudiciálneho konania obsahuje <HT TYPE="ITALIC">odkaz</HT> na právo EÚ, ktorý neobmedzuje jeho uplatňovanie. Z tohto dôvodu odmietam tvrdenie belgickej vlády. Domnievam sa, že Súdny dvor má právomoc na zodpovedanie tejto otázky, a teda by to aj mal urobiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o otázku samotnú, na prvý pohľad sa môže zdať, že si vyžaduje kladnú odpoveď. Je pravda, že podľa článku 1 smernice 2003/88 uvedená smernica stanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia a že ako zdôrazňuje pán Matzak i Komisia, článok 15 umožňuje členským štátom uplatňovať alebo prijímať ustanovenia, ktoré sú priaznivejšie pre ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov. Navyše v definícii <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> v článku 2 je výslovne uvedené, že treba prihliadať na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>vnútroštátne právne predpisy a/alebo prax<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Skutočnosť je podľa môjho názoru zložitejšia. Prijatím smernice 2008/33 sa normotvorca (vtedajšieho) Spoločenstva usiloval stanoviť minimálne normy, ktoré sa budú uplatňovať v celej dnešnej Európskej únii.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri článok 1 smernice.</P></NOTE> Urobil to tak, že stanovil okrem iného definíciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/> spolu s definíciou <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>času odpočinku<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/>, ktorá mala byť jednotná vo všetkých členských štátoch. Z toho vyplýva, že tieto definície treba vykladať na základe objektívnych znakov a pri zohľadnení systému a cieľa smernice, lebo iba taký výklad môže smernici zaručiť plnú účinnosť a jednotné uplatňovanie týchto pojmov vo všetkých členských štátoch.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030909">9. septembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Jaeger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑151/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:437">EU:C:2003:437</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE> Nie je teda priestor na to, aby členský štát, ktorý chce vykonávať smernicu, prijal menej reštriktívnu verziu niektorej z týchto definícií.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Samozrejme, neznamená to, že členský štát nemôže posilniť ochranu priznanú smernicou použitím odlišných legislatívnych techník. Členské štáty môžu napríklad pri výkone práv, ktoré im priznáva článok 15, stanoviť dlhší minimálny čas odpočinku, než je upravený v článkoch 3 až 7 smernice. To isté platí pre ustanovenia upravujúce nočnú prácu a prácu na smeny v článkoch 8 až 13. Ak to však členské štáty urobia, musia sa pridŕžať <HT TYPE="ITALIC">definícií</HT> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>času odpočinku<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/> upravených v článku 2.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Domnievam sa preto, že na otázku 2 treba odpovedať tak, že smernica 2003/88 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu zákonodarcovi členského štátu v tom, aby zachoval alebo prijal definíciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/>, ktorá by bola menej reštriktívna než definícia stanovená v smernici. Zákonodarca dotknutého členského štátu však môže posilniť ochranu priznanú pracovníkom, pokiaľ sa pri tom neodchýli od znenia tejto definície.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="9"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Otázka 3</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Otázkou 3 sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 2 smernice 2003/88 v rozsahu, v akom vymedzuje to, čo vnútroštátny súd nazýva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>hlavné pojmy použité<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/> v smernici, najmä <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>čas odpočinku<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/>, vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na pojem pracovný čas, na základe ktorého sa má určiť odmena vyplácaná hasičom, akým je pán Matzak.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Aby bolo možné odpovedať na túto otázku, je nevyhnutné vymedziť jej hranice. Po prvé v rozsahu, v akom je to relevantné v prejednávanej veci, článok 2 smernice 2003/88 nevymedzuje iné časové pojmy, než je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0062" REF.END="QE0062"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/> a jeho náprotivok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0063" REF.END="QE0063"/>čas odpočinku<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/>. Či sa definícia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0064" REF.END="QE0064"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/> vzťahuje na situáciu takých pracovníkov, akým je pán Matzak, je predmetom štvrtej otázky vnútroštátneho súdu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Po druhé je nepochybné, že úloha Súdneho dvora v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ je obmedzená na poskytnutie výkladu práva EÚ. Nemôže vykladať vnútroštátne právo, lebo jeho výklad je v plnom rozsahu na súdoch dotknutého členského štátu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090219">19. februára 2009</DATE>, <NAME.CASE>Schwarz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑321/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:104">EU:C:2009:104</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Vnútroštátny súd teda síce uvádza, že vo vnútroštátnej judikatúre prevláda trend riešiť otázku odmeňovania zmluvných hasičov použitím definície pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0065" REF.END="QE0065"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/> v zmysle práva EÚ,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri bod 13 týchto návrhov.</P></NOTE> uplatnenie týchto ustanovení v rámci vnútroštátneho práva však nie je problematikou, ktorou sa môže zaoberať Súdny dvor. Pokiaľ je vnútroštátna právna úprava v súlade s právom EÚ, členské štáty jej môžu dať takú štruktúru, akú považujú za vhodnú, a vnútroštátnym súdom prináleží vykladať ju. Vo svojej analýze tejto otázky sa preto budem zaoberať (len) problematikou práva EÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto pripomienky sa domnievam, že otázku 3 treba chápať v tom zmysle, že sa ňou vnútroštátny súd pýta, či sa definícia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0066" REF.END="QE0066"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/> upravená v článku 2 smernice 2003/88 automaticky a bez ďalšieho uplatní aj na odmeňovanie pracovníkov, ktorí majú nárok na ochranu v oblasti bezpečnosti a zdravia, ktorú táto smernica priznáva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru také automatické prepojenie neexistuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Smernica 2003/88 bola prijatá na základe terajšieho článku 153 ods. 2 ZFEÚ. Toto ustanovenie oprávňuje normotvorcu EÚ prijímať smernice stanovujúce minimálne požiadavky na postupnú harmonizáciu v oblasti (v rozsahu relevantnom pre tieto návrhy) zdravia a bezpečnosti [článok 153 ods. 1 písm. a)], pracovných podmienok [článok 153 ods. 1 písm. b)] a sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany [článok 153 ods. 1 písm. c)]. Odsek 5 výslovne pripomína, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0067" REF.END="QE0067"/>ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na odmenu<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/>. Tá je teda len v právomoci členských štátov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri v tejto súvislosti rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070913">13. septembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Del Cerro Alonso</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑307/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:509">EU:C:2007:509</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Toto rozdelenie právomocí sa odráža aj v judikatúre Súdneho dvora. V rozsudku Dellas a i. Súdny dvor v súvislosti so smernicou 93/104 poukázal na to, že z cieľa, ako aj zo skutočného znenia smernice vyplýva, že sa neuplatňuje na odmeňovanie pracovníkov. Ďalej uviedol, že taký výklad jednoznačne vyplýva z terajšieho článku 153 ods. 5 ZFEÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051201">1. decembra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Dellas a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑14/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:728">EU:C:2005:728</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V uznesení Vorel Súdny dvor potvrdil uplatnenie tejto zásady v súvislosti so smernicou 2003/88.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070111">11. januára 2007</DATE>, <NAME.CASE>Vorel</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑437/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:23">EU:C:2007:23</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110304">4. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Grigore</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑258/10</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:122">EU:C:2011:122</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0081">81</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0084">84</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150910">10. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Federación de Servicios Privados del sindicato Comisiones obreras</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑266/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:578">EU:C:2015:578</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Jedinou výnimkou z tejto zásady je článok 7 ods. 1 smernice 2003/88, ktorý sa týka každoročnej platenej dovolenky.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Dalo by sa povedať, že to samo osebe predstavuje odpoveď na otázku 3. Ako však správne zdôrazňuje holandská vláda, smernica 2003/88 síce nestanovuje, že členské štáty musia uplatňovať definíciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0068" REF.END="QE0068"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/> na otázky odmeňovania, zároveň však nestanovuje, že to nemôžu robiť. Členský štát tak má právomoc prijať vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú, že odmeňovanie jednej alebo viacerých kategórií pracovníkov vychádza z tejto definície. Aj pracovné zmluvy a kolektívne zmluvy zvyčajne používajú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0069" REF.END="QE0069"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/> v spojení s počtom odpracovaných hodín a dohodnutými mzdovými sadzbami na stanovenie celkovej odmeny. Také mzdové sadzby sa môžu líšiť aj v závislosti od príslušného typu pracovného času (čas aktívnej služby, pohotovostná služba).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri napríklad uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070111">11. januára 2007</DATE>, <NAME.CASE>Vorel</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑437/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:23">EU:C:2007:23</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0011">11</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.).</P></NOTE> Toto všetko je otázkou vnútroštátneho práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Domnievam sa preto, že na otázku 3 treba odpovedať v tom zmysle, že definícia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0070" REF.END="QE0070"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/> upravená v článku 2 smernice 2003/88 sa automaticky a bez ďalšieho neuplatní na úpravu odmeňovania pracovníkov, ktorí majú nárok na ochranu v oblasti bezpečnosti a zdravia, ktorú táto smernica priznáva. Hoci uvedená smernica nestanovuje, že členské štáty musia uplatňovať definíciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0071" REF.END="QE0071"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/> na otázky odmeňovania, zároveň ani nestanovuje, že to nemôžu robiť. Z toho vyplýva, že členský štát má právomoc prijať vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú, že odmeňovanie jednej alebo viacerých kategórií pracovníkov vychádza z tejto definície.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Otázka 4</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Otázkou 4 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má definícia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0072" REF.END="QE0072"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/> v článku 2 ods. 1 smernice 2003/88 vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na takých pracovníkov, akým je pán Matzak, ktorí vykonávajú pracovnú pohotovosť na telefóne a musia byť schopní reagovať na zavolanie zamestnávateľa v krátkom čase (v tomto prípade osem minút), pričom zároveň nemusia byť fyzicky prítomní v priestoroch zamestnávateľa a ich príležitosti na vykonávanie iných činností počas predmetnej doby môžu byť príslušným spôsobom obmedzené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Na úvod by som mala uviesť, že hoci vnútroštátny súd formuluje svoju otázku tak, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0073" REF.END="QE0073"/>pracovník vykonáva pohotovosť doma<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/>, skutočná požiadavka uvedená v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nespočíva v tom, že pracovník musí tento čas stráviť doma, ale skôr v tom, že musí byť schopný dostaviť sa na pracovisko do ôsmich minút.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Pozri bod 9 týchto návrhov.</P></NOTE> V praxi je dosť pravdepodobné, že pracovníci skutočne počas pracovnej pohotovosti na telefóne trávia čas doma, a teda priamym dôsledkom tejto požiadavky je to, že musia bývať v takej vzdialenosti, ktorá z tohto obmedzenia vyplýva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o podstatu otázky, pán Matzak tvrdí, že zo skutkových okolností veci v spojení s judikatúrou Súdneho dvora vyplýva, že čas jeho pracovnej pohotovosti na telefóne jednoznačne predstavuje pracovný čas. Predovšetkým nie je podstatná skutočnosť, že sa môže stať, že počas pracovnej pohotovosti na telefóne nebude musieť vykonávať nijaké skutočné úlohy. Počas pohotovosti musí byť neustále k dispozícii zamestnávateľovi a zastihnuteľný, a jeho sloboda pohybu a sloboda organizovať si vlastný program je preto výrazne obmedzená. Keby tieto požiadavky nesplnil, mohlo by to viesť k disciplinárnym a možno aj trestnoprávnym sankciám. Situácia pána Matzaka, ktorý má povinnosť dostaviť sa na pracovisko vo veľmi krátkom čase, je v skutočnosti viac obmedzená ako situácia pracovníka, ktorý je na telefóne, ale má na presun podstatne dlhší čas, alebo ktorý môže zasahovať na diaľku. Z toho vyplýva, že treba vychádzať z toho, že pán Matzak je zamestnávateľovi k dispozícii v každom relevantnom čase.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Prinajmenšom do istej miery síce v týchto tvrdeniach vidím logiku, no nemyslím si, že situácia je taká jednoznačná, ako tvrdí pán Matzak.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Akákoľvek analýza musí podľa môjho názoru vychádzať zo znenia článku 2 ods. 1 a 2 smernice 2003/88. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0074" REF.END="QE0074"/>Pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/> je v ňom vymedzený ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0075" REF.END="QE0075"/>akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti…<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0076" REF.END="QE0076"/>čas odpočinku<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/> ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0077" REF.END="QE0077"/>akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom<QUOT.END REF.START="QS0077" CODE="201C" ID="QE0077"/>. Ako zdôraznilo niekoľko účastníkov, ktorí predložili pripomienky, a napokon aj Súdny dvor vo svojej judikatúre, rozlišovanie je teda binárne: buď je určitý čas pracovným časom, alebo nie je.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150910">10. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Federación de Servicios Privados del sindicato Comisiones obreras</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑266/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:578">EU:C:2015:578</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE> Normotvorca nepovažoval za vhodné stanoviť nijakú ďalšiu kategóriu alebo kategórie, pomocou ktorých by umožnil určité rozlišovanie alebo nuansy. Nedostatok flexibility je možno poľutovaniahodné, ale znenie právnej normy je jasné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Keďže kategória <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0078" REF.END="QE0078"/>čas odpočinku<QUOT.END REF.START="QS0078" CODE="201C" ID="QE0078"/> je zo svojej podstaty zvyšková, v nasledujúcej analýze sa sústredím na pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0079" REF.END="QE0079"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0079" CODE="201C" ID="QE0079"/>. Určité usmernenie k jeho výkladu sa už dá nájsť v judikatúre Súdneho dvora.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Súdny dvor tak opakovane konštatoval, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0080" REF.END="QE0080"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0080" CODE="201C" ID="QE0080"/> uvedený v smernici 2003/88 je autonómnym pojmom práva EÚ, ktorý treba definovať podľa objektívnych vlastností s odkazom na systém a účel tejto smernice, ktorým je zlepšenie životných a pracovných podmienok pracovníkov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150910">10. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Federación de Servicios Privados del sindicato Comisiones obreras</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑266/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:578">EU:C:2015:578</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE> Vyžaduje si splnenie troch podmienok. Po prvé pracovník musí byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0081" REF.END="QE0081"/>v práci<QUOT.END REF.START="QS0081" CODE="201C" ID="QE0081"/>, po druhé musí byť zamestnávateľovi k dispozícii a po tretie musí vykonávať svoju činnosť alebo svoje povinnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150910">10. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Federación de Servicios Privados del sindicato Comisiones obreras</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑266/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:578">EU:C:2015:578</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Po prvý raz mal Súdny dvor príležitosť poskytnúť výklad týchto požiadaviek vo veci Simap.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20001003">3. októbra 2000</DATE>, <NAME.CASE>Simap</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑303/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:528">EU:C:2000:528</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) (ďalej len rozsudok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0082" REF.END="QE0082"/>Simap<QUOT.END REF.START="QS0082" CODE="201C" ID="QE0082"/>).</P></NOTE> Išlo o pohotovostnú službu členov lekárskych tímov primárnej zdravotnej starostlivosti pracujúcich v zdravotnom stredisku. Určitú časť tohto času museli byť prítomní na pracovisku, zatiaľ čo zvyšný čas museli byť len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0083" REF.END="QE0083"/>zastihnuteľní<QUOT.END REF.START="QS0083" CODE="201C" ID="QE0083"/>. Súdny dvor rozhodol, že medzi týmito dvoma prípadmi je zásadný rozdiel. Pokiaľ ide o prvý uvedený prípad, vykonávaná činnosť síce môže byť odlišná v závislosti od okolností, no skutočnosť, že lekári museli byť prítomní a k dispozícii na pracovisku s cieľom poskytovať odborné služby, znamenala, že vykonávajú svoje povinnosti. Požiadavky článku 2 ods. 1 boli teda splnené. Pokiaľ však ide o druhý uvedený prípad, lekári síce boli zamestnávateľovi k dispozícii v tom zmysle, že museli byť zastihnuteľní, mohli si však organizovať čas s menšími obmedzeniami a venovať sa vlastným záujmom. Tento čas teda patril do kategórie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0084" REF.END="QE0084"/>čas odpočinku<QUOT.END REF.START="QS0084" CODE="201C" ID="QE0084"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Pozri body 48 až 50 rozsudku.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Rozsudok Jaeger<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030909">9. septembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Jaeger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑151/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:437">EU:C:2003:437</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) (ďalej len rozsudok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0085" REF.END="QE0085"/>Jaeger<QUOT.END REF.START="QS0085" CODE="201C" ID="QE0085"/>).</P></NOTE> sa týkal nemocničného lekára, ktorý musel byť na telefóne v priestoroch zamestnávateľa. Mal pridelenú miestnosť s posteľou, v ktorej mohol spať, keď jeho služby neboli potrebné. Súdny dvor zopakoval svoje pripomienky z rozsudku Simap,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Pozri body 48 až 51 rozsudku.</P></NOTE> poukázal však na to, že v uvedenej veci nerozhodoval v súvislosti so situáciou, v ktorej pracovník môže pri výkone svojich povinností v priestoroch zamestnávateľa odpočívať alebo spať. Konštatoval, že tento bod nie je relevantný. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0086" REF.END="QE0086"/>Rozhodujúcim faktorom<QUOT.END REF.START="QS0086" CODE="201C" ID="QE0086"/> nazval to, že pracovník je povinný byť prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a byť mu k dispozícii, aby mohol v prípade potreby okamžite poskytnúť svoje služby. V dôsledku toho sa nedá povedať, že pracovník v dotknutom čase <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0087" REF.END="QE0087"/>odpočíva<QUOT.END REF.START="QS0087" CODE="201C" ID="QE0087"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Pozri v tomto zmysle body 60 až 65 rozsudku.</P></NOTE> V odpovedi na otázku vnútroštátneho súdu však Súdny dvor jasne uviedol, že jeho rozsudok sa vzťahuje na situáciu pracovníka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0088" REF.END="QE0088"/>v rámci režimu vyžadujúceho fyzickú prítomnosť v nemocnici<QUOT.END REF.START="QS0088" CODE="201C" ID="QE0088"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Pozri bod 71 a bod 1 výroku rozsudku.</P></NOTE><?PAGE NO="12"?> Dotknutí pracovníci mali značne obmedzenú možnosť organizovať si svoj čas a boli oddelení od svojich rodín a sociálneho prostredia. Súdny dvor ďalej uviedol, že jeho výklad pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0089" REF.END="QE0089"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0089" CODE="201C" ID="QE0089"/> nemôžu spochybniť námietky založené na dôsledkoch hospodárskej a organizačnej povahy, ktoré by podľa niektorých členských štátov nastali, keby sa taký čas považoval za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0090" REF.END="QE0090"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0090" CODE="201C" ID="QE0090"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Pozri bod 66 rozsudku.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>V rozsudku Dellas,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051201">1. decembra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Dellas a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑14/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:728">EU:C:2005:728</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) (ďalej len rozsudok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0091" REF.END="QE0091"/>Dellas<QUOT.END REF.START="QS0091" CODE="201C" ID="QE0091"/>).</P></NOTE> ktorý sa rovnako týkal požiadavky, aby špecializovaní pracovníci vykonávali pohotovostnú službu v priestoroch zamestnávateľa, Súdny dvor dospel k rovnakému záveru ako vo veci Jaeger.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Uznesenie Grigore<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110304">4. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Grigore</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑258/10</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:122">EU:C:2011:122</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) (ďalej len uznesenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0092" REF.END="QE0092"/>Grigore<QUOT.END REF.START="QS0092" CODE="201C" ID="QE0092"/>).</P></NOTE> sa týkalo lesníka, ktorému zamestnávateľ poskytol služobný byt nachádzajúci sa v lesnom revíri, za ktorý bol zodpovedný. Musel tam tráviť určitý čas.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>V uznesení je jasne uvedené, že presný rozsah tejto povinnosti bol nejasný. Pozri najmä bod 35.</P></NOTE> Súdny dvor rozhodol, že poskytnutie ubytovania samo osebe nie je jednoznačným dôkazom toho, že čas, ktorý v ňom trávi, predstavuje pracovný čas len z toho dôvodu, že byt sa nachádza v revíri, za ktorý je pán Grigore zodpovedný; ak je však skutočná situácia taká, že má povinnosť byť zamestnávateľovi okamžite k dispozícii, aby mohol v prípade potreby poskytnúť príslušné služby, definícia uvedeného pojmu je splnená.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Pozri najmä body 64 až 70 uznesenia.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Naposledy<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Pre úplnosť by som mala uviesť, že v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151223">23. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Grécko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑180/14</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:840">EU:C:2015:840</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor zopakoval svoje konštatovania z rozsudkov Simap a Jaeger (pozri body 36 a 37 rozsudku).</P></NOTE> v rozsudku Federación de Servicios Privados del sindicato Comisiones obreras (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0093" REF.END="QE0093"/>Tyco<QUOT.END REF.START="QS0093" CODE="201C" ID="QE0093"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150910">10. septembra 2015</DATE>, (<NO.CASE>C‑266/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:578">EU:C:2015:578</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> sa Súdny dvor zaoberal otázkou, či čas, ktorý pracovníci bez stáleho alebo obvyklého pracoviska strávia presunom zo svojho bydliska k zákazníkom zamestnávateľa, ktorých im zamestnávateľ určí, predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0094" REF.END="QE0094"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0094" CODE="201C" ID="QE0094"/>. Súdny dvor rozhodol, že predstavuje. Poukázal najmä na zásadu, ktorá má pôvod v rozsudku Jaeger, a podľa ktorej je rozhodujúcim faktorom pri určovaní toho, či sa definícia uplatní, požiadavka prítomnosti na miestne určenom zamestnávateľom a okamžitého poskytovania príslušných služieb. Zároveň zdôraznil konštatovania uvedené v odôvodnení rozsudku Simap, podľa ktorých možnosť pracovníkov venovať sa vlastným záujmom je skutočnosť takej povahy, ktorá preukazuje, že posudzovaný čas nepredstavuje pracovný čas na účely smernice 2003/88. To však nebol prípad pracovníkov v spore vo veci samej; bez ohľadu na to, že mali pri presunoch určitú voľnosť, museli sa v posudzovanom čase riadiť pokynmi zamestnávateľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Pozri body 35, 37 a 39 rozsudku.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že tvrdenie, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0095" REF.END="QE0095"/>požiadavka byť prítomný na mieste určenom zamestnávateľom s cieľom okamžite poskytovať príslušné služby<QUOT.END REF.START="QS0095" CODE="201C" ID="QE0095"/> je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0096" REF.END="QE0096"/>rozhodujúcim faktorom<QUOT.END REF.START="QS0096" CODE="201C" ID="QE0096"/> pri určovaní toho, čo je a čo nie je pracovný čas, treba chápať s určitou obozretnosťou. Jednoznačne sa uplatnilo v takých veciach, akými sú Jaeger a Dellas, v ktorých išlo o povinnosť tráviť počas pracovnej pohotovosti na telefóne čas v priestoroch zamestnávateľa. To, že pracovník nemusí celý čas stráviť skutočnou prácou, nebolo podstatné. Rovnako to však nebolo rozhodujúce v rozsudku Grigore, kde Súdny dvor poukázal aj na mieru voľnosti pracovníka. Tento aspekt je totiž jadrom rozsudku Súdneho dvora vo veci Simap. Domnievam sa, že kvalita času, ktorý pracovník môže tráviť počas pracovnej pohotovosti na telefóne (o ktorej svedčí napríklad to, že sa môže venovať vlastným záujmom a rodine),<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saggio vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Simap</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑303/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:621">EU:C:1999:621</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150910">10. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Federación de Servicios Privados del sindicato Comisiones obreras</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑266/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:578">EU:C:2015:578</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0097" REF.END="QE0097"/>možnosť pracovníkov organizovať si svoj čas bez vážnych prekážok a venovať sa svojim vlastným záujmom, je skutočnosť takej povahy, ktorá preukazuje, že posudzovaný čas nepredstavuje pracovný čas v zmysle smernice 2003/88<QUOT.END REF.START="QS0097" CODE="201C" ID="QE0097"/>.</P></NOTE> je rovnako dôležitá. Skutočnosť, že v danom prípade môže byť pracovník nútený tráviť pracovnú pohotovosť na telefóne v pomerne úzkom okruhu okolo svojho pracoviska, podľa môjho názoru nemení nič na tom, že je potrebné primerane brať do úvahy kvalitu času, ktorý môže tráviť.<?PAGE NO="13"?> S výnimkou prípadu, keď pracovník môže zasahovať na diaľku, je v povahe tohto typu povinnosti, že môže byť nútený zdržiavať sa v blízkosti pracoviska. Prvoradý význam má v tomto smere kvalita času, ktorý trávi, a nie presná miera požadovanej blízkosti k pracovisku. Je na vnútroštátnom súde, ktorý ako jediný posudzuje skutkové okolnosti, aby určil, či je kvalita času, ktorý pán Matzak trávi počas pracovnej pohotovosti na telefóne, narušená prípadnými obmedzeniami uloženými zamestnávateľom do tej miery, že by sa tento čas mal považovať za pracovný čas.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Domnievam sa preto, že na otázku 4 treba odpovedať tak, že definícia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0098" REF.END="QE0098"/>pracovného času<QUOT.END REF.START="QS0098" CODE="201C" ID="QE0098"/> v článku 2 ods. 1 smernice 2003/88 sa nemá vykladať v tom zmysle, že sa automaticky vzťahuje na pracovníkov počas pracovnej pohotovosti na telefóne, ktorí musia byť schopní reagovať na zavolanie zamestnávateľa v krátkom čase (pričom zároveň nemusia byť fyzicky prítomní v priestoroch zamestnávateľa), a teda ktorých možnosti venovať sa v posudzovanom čase iným činnostiam môžu byť obmedzené. Naopak, treba zohľadniť kvalitu času, ktorý pracovník môže tráviť počas plnenia tohto typu povinnosti, napríklad to, či sa môže venovať vlastným záujmom a rodine. Prvoradý význam má v tomto smere kvalita stráveného času, a nie presná miera požadovanej blízkosti k pracovisku. Či sa taký čas má alebo nemá považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0099" REF.END="QE0099"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0099" CODE="201C" ID="QE0099"/> v konkrétnom prípade, je otázka, o ktorej musí rozhodnúť vnútroštátny súd na základe skutkových okolností.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy sa domnievam, že Súdny dvor by mal odpovedať na otázky, ktoré položil Cour du travail de Bruxelles (Odvolací súd pre pracovnoprávne spory Brusel, Belgicko), takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Článok 17 ods. 3 písm. c) bod iii) smernice 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo <DATE ISO="20031104">4. novembra 2003</DATE> o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že členským štátom umožňuje vylúčiť určité kategórie hasičov prijatých do verejnej protipožiarnej služby len z uplatňovania ustanovení tejto smernice uvedených v článku 17 ods. 3 Členským štátom neumožňuje vylúčiť týchto pracovníkov z uplatňovania všetkých ustanovení, ktorými bola táto smernica prebratá, a predovšetkým neumožňuje vylúčiť uvedených pracovníkov z uplatňovania ustanovení vymedzujúcich pojmy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0100" REF.END="QE0100"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0100" CODE="201C" ID="QE0100"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0101" REF.END="QE0101"/>čas odpočinku<QUOT.END REF.START="QS0101" CODE="201C" ID="QE0101"/>.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Smernica 2003/88 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu zákonodarcovi členského štátu v tom, aby zachoval alebo prijal definíciu pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0102" REF.END="QE0102"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0102" CODE="201C" ID="QE0102"/>, ktorá by bola menej reštriktívna než definícia stanovená v smernici. Zákonodarca dotknutého členského štátu však môže posilniť ochranu priznanú pracovníkom, pokiaľ sa pri tom neodchýli od znenia tejto definície.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Definícia pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0103" REF.END="QE0103"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0103" CODE="201C" ID="QE0103"/> upravená v článku 2 smernice 2003/88 sa automaticky a bez ďalšieho neuplatní na úpravu odmeňovania pracovníkov, ktorí majú nárok na ochranu v oblasti bezpečnosti a zdravia, ktorú táto smernica priznáva. Hoci uvedená smernica nestanovuje, že členské štáty musia uplatňovať definíciu pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0104" REF.END="QE0104"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0104" CODE="201C" ID="QE0104"/> na otázky odmeňovania, zároveň ani nestanovuje, že to nemôžu robiť. Z toho vyplýva, že členský štát má právomoc prijať vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú, že odmeňovanie jednej alebo viacerých kategórií pracovníkov vychádza z tejto definície.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Definícia pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0105" REF.END="QE0105"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0105" CODE="201C" ID="QE0105"/> uvedená v článku 2 ods. 1 smernice 2003/88 sa nemá vykladať v tom zmysle, že sa automaticky vzťahuje na pracovníkov počas pracovnej pohotovosti na telefóne, ktorí musia byť schopní reagovať na zavolanie zamestnávateľa v krátkom čase (pričom zároveň nemusia byť fyzicky prítomní v priestoroch zamestnávateľa), a teda ktorých možnosti venovať sa v posudzovanom čase iným činnostiam môžu byť obmedzené. Naopak, treba zohľadniť kvalitu času, ktorý pracovník môže tráviť počas plnenia tohto typu povinnosti, napríklad to, či sa môže venovať vlastným záujmom a rodine. Prvoradý význam má v tomto smere kvalita stráveného času,<?PAGE NO="14"?> a nie presná miera požadovanej blízkosti k pracovisku. Či sa taký čas má alebo nemá považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0106" REF.END="QE0106"/>pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0106" CODE="201C" ID="QE0106"/> v konkrétnom prípade, je otázka, o ktorej musí rozhodnúť vnútroštátny súd na základe skutkových okolností.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>