(1)

Štátne financovanie, ktoré spĺňa kritériá článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“), predstavuje štátnu pomoc a podľa článku 108 ods. 3 zmluvy sa musí Komisii notifikovať. V súlade s článkom 109 zmluvy však Rada môže určiť kategórie pomoci, ktoré sú od tejto notifikačnej povinnosti oslobodené. V súlade s článkom 108 ods. 4 zmluvy Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa týchto kategórií štátnej pomoci.

(2)

Nariadením (EÚ) 2022/2586 sa Komisia splnomocňuje vyhlásiť, že pomoc na koordináciu dopravy podľa článku 93 zmluvy môže byť za určitých podmienok oslobodená od notifikačnej povinnosti.

(3)

Pomoc pre pozemnú dopravu sa považuje za zlučiteľnú so zmluvou, ak spĺňa potreby koordinácie dopravy alebo ak predstavuje „náhrady za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich s verejnoprospešnou službou“ v súlade s článkom 93 zmluvy.

(4)

Na dosiahnutie cieľa Únie v oblasti klimatickej neutrality, ktorý je stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (2), je potrebná zásadná zelená a digitálna transformácia dopravy v Únii. V rámci stratégie Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu z roku 2020 (3) vyzvala Únia členské štáty, aby prijali opatrenia na zvýšenie udržateľnosti všetkých druhov dopravy a aby podporili prechod na udržateľnejšie druhy dopravy.

(5)

V článku 11 zmluvy sa zdôrazňuje záväzok Únie chrániť životné prostredie a udržateľnosť, pričom sa zdôrazňuje začlenenie environmentálnych požiadaviek do vymedzenia a vykonávania jej politík a činností.

(6)

Na základe skúseností Komisie s uplatňovaním článku 93 zmluvy sa vychádza z toho, že určité kategórie štátnej pomoci, ktoré zodpovedajú potrebám koordinácie dopravy, nevedú k výraznému narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu medzi členskými štátmi, ak spĺňajú určité jasné kritériá zlučiteľnosti stanovené na základe rozsiahlej rozhodovacej praxe.

(7)

Toto nariadenie sa vzťahuje na prevádzkové a investičné opatrenia štátnej pomoci poskytované v odvetviach udržateľnej pozemnej dopravy.

(8)

Pomoc, ktorá spĺňa všetky podmienky stanovené v tomto nariadení, t. j. všeobecné, ako aj osobitné podmienky týkajúce sa príslušných kategórií pomoci, by mala byť oslobodená od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy.

(9)

Na štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, sa notifikačná povinnosť stanovená v článku 108 ods. 3 zmluvy naďalej vzťahuje. Týmto nariadením nie je dotknutá možnosť členských štátov notifikovať pomoc, ktorej ciele zodpovedajú cieľom, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(10)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať len na pomoc, ktorá zodpovedá potrebám koordinácie dopravy. Naopak, pomoc určená na náhrady za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich s verejnoprospešnou službou v odvetviach pozemnej dopravy by sa mala naďalej riadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (4), alebo ak nespĺňa podmienky stanovené v uvedenom nariadení, mala by sa notifikovať Komisii. Podniky poskytujúce dopravné služby, ktoré získali zmluvu o službách vo verejnom záujme, by mali mať možnosť využívať pomoc poskytnutú podľa tohto nariadenia za predpokladu, že sa dodrží najmä článok 8 tohto nariadenia a zabráni sa nadmernej náhrade.

(11)

Toto nariadenie by malo umožniť väčšie zjednodušenie v súlade s cieľmi Komisie (5) a malo by zvýšiť transparentnosť, ako aj účinné hodnotenie a kontroly dodržiavania pravidiel štátnej pomoci na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, pričom by malo zachovať inštitucionálne právomoci Komisie a členských štátov. To je v súlade s oznámením Komisie o modernizácii štátnej pomoci EÚ (6) a s výsledkom kontroly vhodnosti uskutočnenej Komisiou v roku 2020 (7), podľa ktorého je potrebné znížiť administratívne zaťaženie a zabezpečiť efektívnosť verejných výdavkov.

(12)

Všeobecné podmienky uplatňovania tohto nariadenia sú stanovené na základe súboru spoločných zásad, ktorými sa zabezpečuje, že pomoc: i) slúži na účely koordinácie dopravy; ii) má jasný stimulačný účinok; iii) je potrebná, vhodná a primeraná; iv) poskytuje sa úplne transparentne a podlieha kontrolnému mechanizmu a pravidelnému hodnoteniu a v) neovplyvňuje hospodársku súťaž a obchod v rozsahu, ktorý by ohrozoval všeobecné záujmy Únie.

(13)

Aby sa zabezpečilo, že pomoc je potrebná a má stimulačný účinok na ďalší rozvoj činností alebo projektov, toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na pomoc určenú na činnosti ani na projekty, do ktorých by sa príjemca v každom prípade zapojil aj bez poskytnutia pomoci. Podľa tohto nariadenia by pomoc mala byť oslobodená od notifikačnej povinnosti iba vtedy, keď sa podporovaný projekt alebo podporovaná činnosť začnú realizovať až po tom, ako príjemca predložil písomnú žiadosť o poskytnutie pomoci. Kúpa pozemku a prípravné práce, ako sú získanie povolení a realizácia štúdií uskutočniteľnosti, sa nepovažujú za začiatok prác na podporovanom projekte.

(14)

V prípade akejkoľvek investičnej pomoci ad hoc, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, poskytnutej príjemcovi, ktorý je veľkým podnikom, by členský štát mal popri splnení podmienok súvisiacich so stimulačným účinkom a uplatňovaných na príjemcov, ktorí sú malými a strednými podnikmi (MSP), zabezpečiť aj to, aby príjemca zanalyzoval, nakoľko je podporovaná investícia životaschopná s pomocou a bez pomoci a preukázal to v internej dokumentácii. V takýchto prípadoch by mal členský štát overiť, či táto dokumentácia potvrdzuje, že výsledkom pomoci bude podstatný nárast rozsahu investície, na ktorú je pomoc určená, podstatné zvýšenie celkovej sumy vynaloženej príjemcom na túto investíciu alebo významné urýchlenie dokončenia investície.

(15)

Na automatické schémy pomoci vo forme daňového zvýhodnenia by sa mali vzťahovať osobitné podmienky týkajúce sa stimulačného účinku, keďže pomoc poskytnutá na základe týchto schém pomoci sa poskytuje automaticky. Uvedená osobitná podmienka znamená, že týmito schémami pomoci by sa mali podporovať len projekty alebo činnosti, na ktorých sa začne pracovať po nadobudnutí účinnosti týchto schém. Táto podmienka by sa však nemala uplatňovať v prípade následných schém pomoci, ak sa na danú činnosť vzťahovali už predchádzajúce schémy vo forme daňového zvýhodnenia. Rozhodujúcim momentom, ktorý treba zvážiť pri posudzovaní stimulačného účinku následných schém pomoci, je okamih, keď sa po prvýkrát stanovilo daňové opatrenie v pôvodnej schéme.

(16)

Prevádzková pomoc na zníženie externých nákladov na dopravu, ktorá spĺňa podmienky tohto nariadenia, by sa mala považovať za pomoc so stimulačným účinkom, ak sa pomoc prenesie na používateľov, a tým sa zvýši dopyt po udržateľných dopravných službách a po prechode na iné druhy dopravy. Cieľom publicity je zvýšiť povedomie o opatreniach, ktoré sú k dispozícii na zníženie rozdielu v konkurencieschopnosti medzi udržateľnými druhmi pozemnej dopravy a výlučne cestnou dopravou alebo inými konkurenčnými menej udržateľnými druhmi dopravy. Publicita má teda zabezpečiť, aby sa pomoc premietla do ceny, ktorú majú používatelia zaplatiť.

(17)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a účinného monitorovania by sa toto nariadenie malo uplatňovať len na pomoc, pri ktorej možno ex ante presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu bez potreby vykonať posúdenie rizika (ďalej len „transparentná pomoc“). Pre určité nástroje pomoci, ako sú úvery, záruky, daňové opatrenia, a najmä vratné preddavky, by malo byť v tomto nariadení vymedzené, za akých podmienok ich možno považovať za transparentné. Pomoc v podobe záruk by sa mala považovať za transparentnú, ak sa ekvivalent hrubého grantu vypočítal na základe prémií podľa pravidla bezpečného prístavu stanovených pre príslušný druh podniku. Táto záruka by sa mala zároveň považovať za transparentnú, ak metodika použitá na výpočet intenzity pomoci štátnej záruky bola v súlade s oznámením Komisie o uplatňovaní článkov 107 a 108 zmluvy na štátnu pomoc vo forme záruk Komisii notifikovaná a tá ju schválila, a to ešte pred vykonaním daného opatrenia (8). Na účely tohto nariadenia by sa pomoc, pri ktorej sa na presný výpočet ekvivalentu hrubého grantu pomoci ex ante používa komplexné ekonomické posúdenie (ako je pomoc vo forme kapitálových injekcií a kvázi kapitálových injekcií), nemala považovať za transparentnú pomoc, okrem prípadov, keď sa ekvivalent hrubého grantu takej pomoci považuje za nominálnu sumu takýchto investícií.

(18)

S cieľom zabezpečiť, aby bola pomoc primeraná a obmedzená na nevyhnutnú výšku, by sa mali stanoviť maximálne výšky pomoci vyjadrené intenzitou pomoci v pomere k súboru oprávnených nákladov. Na základe skúseností Komisie by sa intenzita pomoci mala stanoviť na úrovni, ktorou sa minimalizujú narušenia hospodárskej súťaže a obchodu spôsobené podporovanou činnosťou a súčasne sa vhodne riešia zlyhania trhu alebo iné prekážky koordinácie dopravy.

(19)

Do výpočtu intenzity pomoci by sa mali zahrnúť iba oprávnené náklady. Určenie oprávnených nákladov by malo byť podložené zrozumiteľnými, konkrétnymi a aktuálnymi písomnými dôkazmi. Pomoc, ktorá presahuje príslušnú intenzitu pomoci, by nemala byť oslobodená od notifikačnej povinnosti. Všetky sumy použité pri výpočte by sa mali uvádzať pred zrážkou dane alebo iných poplatkov. Pomoc splatná v niekoľkých splátkach by sa mala diskontovať na jej hodnotu v čase jej poskytnutia. Oprávnené náklady by takisto mali byť diskontované na ich hodnotu v danom čase.

(20)

Komisia by mala zabezpečiť, aby povolená pomoc neovplyvňovala hospodársku súťaž a obchod v rozsahu, ktorý by ohrozoval všeobecné záujmy Únie. Preto by mala byť vyňatá z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia pomoc poskytnutá príjemcovi, ktorému bol vystavený príkaz na vymáhanie na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie o vyhlásení pomoci za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

(21)

Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa mala vylúčiť pomoc podnikom v ťažkostiach. Taká pomoc by sa mala posúdiť na základe usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (9)

(22)

Týmto nariadením sa konsolidujú rozsiahle skúsenosti, ktoré Komisia získala pri posudzovaní prevádzkovej pomoci určenej na zníženie externých nákladov na dopravu. Takáto pomoc by sa mala vyčísliť na základe externých nákladov, ktorým možno predísť prijatím udržateľnejšieho dopravného riešenia namiesto konkurenčných komerčne životaschopných druhov dopravy, ako je výlučne cestná doprava. Pomoc môže mať formu zníženia poplatkov, ktoré prevádzkovatelia dopravy platia za používanie infraštruktúry. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na prevádzkovú pomoc na zníženie externých nákladov na dopravu len vtedy, keď sú narušenia hospodárskej súťaže a obchodu obmedzené a podliehajú presne vymedzeným podmienkam. To platí v prípade, že sa ušetrené externé náklady vypočítavajú v súlade s pravidlami a metodikou stanovenými v Príručke Komisie o externých nákladoch na dopravu (10), že intenzita pomoci zostáva pod určitými stropmi a že pomoc sa poskytuje len na skutočne poskytnuté udržateľné služby pozemnej dopravy. Tým sa zabezpečí, že pomoc je prísne obmedzená na kompenzáciu externých nákladov spojených s používaním udržateľnejšieho druhu dopravy.

(23)

Toto nariadenie by sa okrem toho malo vzťahovať na prevádzkovú pomoc na podporu prevádzkovateľov dopravy alebo organizátorov dopravy pri zavádzaní nových komerčných spojení železničnej nákladnej dopravy alebo vnútrozemskej vodnej nákladnej dopravy, len ak sú narušenia hospodárskej súťaže a obchodu obmedzené a podliehajú presne vymedzeným podmienkam. To platí v prípade, že sa výška pomoci vypočíta podľa prevádzkových strát, ktoré vznikli príjemcovi počas prvých piatich rokov prevádzky nového komerčného spojenia nákladnej dopravy, a že intenzita pomoci zostáva pod určitou prahovou hodnotou.

(24)

Investícia do servisných zariadení železničnej dopravy, zariadení vnútrozemskej vodnej dopravy, zariadení multimodálnej železničnej alebo vnútrozemskej vodnej dopravy a do súkromných vlečiek v celej Únii má zásadný význam pre zabezpečenie prepojenia, udržateľného fungovania hospodárstva a súdržnosti medzi členskými štátmi. Takýmito investíciami sa podporujú priority stratégie Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu z roku 2020 (11), v ktorej sa uprednostňuje rozvoj zariadení multimodálnej dopravy. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na investičnú pomoc na výstavbu, modernizáciu a obnovu servisných zariadení železničnej dopravy, zariadení vnútrozemskej vodnej dopravy, zariadení multimodálnej železničnej alebo vnútrozemskej vodnej dopravy a súkromných vlečiek. Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na pomoc na prístavnú infraštruktúru (prístaviská, móla atď.) ani na pomoc na prístupovú infraštruktúru prístavov, ktorá je oprávnená na pomoc podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 (12). Toto nariadenie by sa však malo uplatňovať na pomoc na prístavnú superštruktúru (zariadenia na povrchu, napríklad na účely skladovania, servisné zariadenia, ako sú sklady, ako aj vybavenie používané na prevádzku zariadení), pokiaľ je predmetná superštruktúra umiestnená v zariadení vnútrozemskej vodnej dopravy alebo v zariadení multimodálnej dopravy so železničným alebo vnútrozemským vodným spojením. Pri tomto druhu pomoci by sa malo znížiť administratívne zaťaženie spôsobené notifikáciou jednoduchých opatrení štátnej pomoci, čo Komisii takisto umožní zamerať sa na prípady, ktoré môžu najviac narúšať hospodársku súťaž. Podmienky oslobodenia investičnej pomoci pre servisné zariadenia železničnej dopravy, zariadenia vnútrozemskej vodnej dopravy, zariadenia multimodálnej železničnej alebo vnútrozemskej vodnej dopravy a súkromné vlečky od notifikačnej povinnosti by mali obmedziť narušenia hospodárskej súťaže a obchodu, ktoré by ohrozovali rovnaké podmienky na vnútornom trhu. Narušenia obchodu a hospodárskej súťaže sú obmedzené najmä zabezpečením primeranosti pomoci.

(25)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na investičnú pomoc na nákup vozidiel na železničnú alebo vnútrozemskú vodnú dopravu a určitých kategórií vybavenia, ktoré má zásadný význam pre udržateľnú multimodálnu dopravu (t. j. intermodálne nákladové jednotky a žeriavy na palubách plavidiel), len vtedy, keď sú narušenia hospodárskej súťaže a obchodu obmedzené. Pokiaľ ide o nákup určitých typov vybavenia na udržateľnú multimodálnu dopravu, je to tak v prípade schém pomoci, ktoré zahŕňajú žeriavy na palubách plavidiel a časť nákladov na intermodálne nákladové jednotky a ktorých intenzita pomoci neprekračuje presne stanovené stropy. Pokiaľ ide o nákup vozidiel na železničnú alebo vnútrozemskú vodnú dopravu, je to tak v prípade, že má pomoc formu záruky pre kupujúceho vozidla za presne vymedzených podmienok. V odvetví železničnej dopravy majú MSP a noví účastníci ťažkosti s obnovou alebo rozširovaním vozového parku z dôvodu vysokých investičných nákladov na nákup železničných koľajových vozidiel a z dôvodu ťažkostí s prístupom k financovaniu. Malé podniky so strednou trhovou kapitalizáciou čelia podobným výzvam. V odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy tvoria väčšinu prevádzkovateľov MSP alebo v najlepšom prípade malé podniky so strednou trhovou kapitalizáciou. To im sťažuje obnovu alebo zväčšenie flotily z dôvodu ťažkostí s prístupom k trhovému financovaniu. Investičná pomoc vo forme záruk pre nových účastníkov v odvetví železničnej dopravy, pre MSP a malé podniky so strednou trhovou kapitalizáciou v odvetví železničnej a vnútrozemskej vodnej dopravy preto podporuje udržateľnú dopravu bez neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže a obchodu.

(26)

V súlade s dopravnou a digitálnou politikou Únie treba vyvinúť ďalšie úsilie, aby sa umožnila komunikácia medzi rôznymi dopravnými informačnými systémami, ako aj koordinácia dopravných sietí a cezhraničná hospodárska súťaž, a aby sa zlepšila bezpečnosť dopravy v Únii. Je to potrebné z dôvodu rozdielnych noriem dopravných sietí, nedostatočnej technickej harmonizácie, nekompatibilných nástrojov a systémov na zber údajov a obáv týkajúcich sa spoločného využívania údajov a dátovej suverenity. Okrem toho skúsenosti s vyhodnotením opatrení na podporu interoperability oznámených podľa usmernení o štátnej pomoci železničným podnikom z roku 2008 (13) ukázali, že akútne zlyhania trhu existujú z dôvodu zlyhania koordinácie a tzv. nevýhody prvého hráča, keď výhody spojené so zavedením konkrétnej technológie alebo normy presahujú komerčný záujem prevádzkovateľov dopravy.

(27)

Platí to napríklad v prípade systémov riadenia vlakov a dopravy, ako je Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS). ERTMS je jednotný európsky systém kontroly signalizácie a rýchlosti, ktorý zabezpečuje interoperabilitu vnútroštátnych železničných systémov, znižuje náklady na nákup a údržbu signalizačných systémov a zvyšuje rýchlosť vlakov, kapacitu infraštruktúry a úroveň bezpečnosti železničnej dopravy. Systém ERTMS pozostáva z Európskeho systému riadenia vlakov (ETCS), t. j. systému signalizácie na stanovišti rušňovodiča, ktorý zahŕňa vlakový zabezpečovač, železničný mobilný rádiový systém (RMR) a automatická prevádzka vlakov (ATO). Systém RMR, ktorý sa v súčasnosti používa na železničnú prevádzku, konkrétne globálny systém mobilných komunikácií pre železnice (GSM-R), vychádza zo špecifikácií finalizovaných pred 20 rokmi. Z dôvodu technologického zastarania je nepravdepodobné, že priemyselná podpora GSM-R bude zabezpečená aj po roku 2031. Vzhľadom na to, že pomoc na interoperabilitu má len obmedzené negatívne účinky na hospodársku súťaž a obchod a vzhľadom na získané skúsenosti by sa toto nariadenie malo na takúto pomoc vzťahovať, a to za presne vymedzených podmienok.

(28)

Na podporu konkurencieschopnosti železničnej a vnútrozemskej vodnej dopravy je takisto potrebné presadzovať technické prispôsobenie a modernizáciu v odvetviach udržateľnej pozemnej dopravy. Pomoc na takéto investície by mala podliehať podmienkam obmedzujúcim narušenia hospodárskej súťaže a obchodu, ktoré by ohrozili rovnaké podmienky na vnútornom trhu. Podmienky na oslobodenie takejto pomoci od notifikačnej povinnosti by mali zabezpečovať najmä nevyhnutnosť a primeranosť pomoci a mali by zahŕňať záruky týkajúce sa druhu pomoci a oprávnených nákladov.

(29)

Pomoc podnikom na prispôsobenie sa budúcim normám Únie by mohla viesť k skoršiemu dosiahnutiu vysokej úrovne harmonizácie a štandardizácie. Pomoc by nemala byť oslobodená od notifikačnej povinnosti v prípade, že investície zabezpečia podnikom súlad s normami Únie, ktoré už boli prijaté. Ak však príslušná norma Únie už bola prijatá, ale ešte nenadobudla účinnosť, môže mať pomoc stimulačný účinok, ak motivuje k uskutočneniu a dokončeniu investície aspoň 12 mesiacov pred nadobudnutím účinnosti normy, pokiaľ sa norma neuplatňuje so spätnou účinnosťou. S cieľom neodradiť členské štáty od stanovenia záväzných vnútroštátnych noriem, ktoré sú prísnejšie alebo ambicióznejšie ako zodpovedajúce normy Únie, môžu mať opatrenia pomoci stimulačný účinok bez ohľadu na existenciu takýchto vnútroštátnych noriem. To isté platí o pomoci poskytnutej v prípade, že existujú záväzné vnútroštátne normy, ktoré boli prijaté vzhľadom na neexistenciu noriem Únie.

(30)

Z dôvodu vyššieho rizika neprimeraných narušení hospodárskej súťaže a obchodu by Komisia mala pri notifikácii posúdiť určité kategórie pomoci týkajúce sa vysokých súm pomoci poskytnutej na jeden projekt. Každá poskytnutá pomoc presahujúca určité stropy by preto mala naďalej podliehať notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy. Malo by sa zabezpečiť, aby sa tieto stropy neobchádzali umelým rozdeľovaním projektov do niekoľkých projektov s podobnými charakteristikami, cieľmi alebo príjemcami.

(31)

Keďže veľké schémy pomoci majú potenciálne väčší vplyv na obchod a hospodársku súťaž, mali by schémy pomoci, ktorých rozpočet v ktoromkoľvek konkrétnom roku alebo celkovo presahuje určitú prahovú hodnotu odvodenú od absolútnej hodnoty, v zásade podliehať hodnoteniu štátnej pomoci. Cieľom hodnotenia by malo byť overiť: i) či boli potvrdené predpoklady a podmienky, z ktorých vychádza zlučiteľnosť schémy, a ii) účinnosť opatrenia pomoci s ohľadom na jeho všeobecné a špecifické ciele. V hodnotení by sa mal uviesť aj vplyv schémy na hospodársku súťaž a obchod. V záujme zabezpečenia rovnakého zaobchádzania by sa hodnotenie štátnej pomoci malo vykonávať na základe plánu hodnotenia schváleného Komisiou. Hoci takýto plán by sa mal zvyčajne vypracovať pri navrhovaní schémy a mal by byť schválený včas, aby schéma mohla nadobudnúť účinnosť, nemusí to byť možné vo všetkých prípadoch. S cieľom neodďaľovať nadobudnutie účinnosti schém pomoci by sa preto toto nariadenie malo uplatňovať na takéto schémy počas počiatočného obdobia najviac šiestich mesiacov. Komisia by mala mať možnosť toto obdobie po schválení plánu hodnotenia predĺžiť. Na tento účel by sa mal plán hodnotenia notifikovať Komisii do 20 pracovných dní od nadobudnutia účinnosti schémy. Zároveň by Komisia mala mať výnimočne možnosť rozhodnúť, že vzhľadom na špecifické charakteristiky daného prípadu hodnotenie nie je nutné.

(32)

Členské štáty by mali mať povinnosť poskytnúť Komisii všetky informácie, ktoré potrebuje na posúdenie plánu hodnotenia. Komisia by mala mať v prípade potreby takisto možnosť bez zbytočného odkladu požiadať o ďalšie informácie. Zmeny schém, ktoré sú predmetom hodnotenia, okrem úprav, ktoré nemôžu ovplyvniť zlučiteľnosť schémy pomoci v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia alebo nemôžu významne ovplyvniť obsah schváleného plánu hodnotenia, by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Zmeny, ako sú výlučne formálne úpravy alebo administratívne úpravy vrátane zmien vykonaných v rámci opatrení spolufinancovaných Úniou, by sa v zásade nemali považovať za zmeny, ktoré významne ovplyvňujú obsah schváleného plánu hodnotenia.

(33)

S cieľom určiť, či sú dodržané stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť a maximálne intenzity pomoci stanovené v tomto nariadení, by sa mala vziať do úvahy celková výška opatrení pomoci poskytnutej na podporovanú činnosť alebo projekt. V tomto nariadení by sa mali stanoviť okolnosti, za akých sa môžu kumulovať rôzne kategórie pomoci. Pomoc oslobodenú od notifikačnej povinnosti podľa tohto nariadenia by malo byť možné kumulovať s akoukoľvek inou zlučiteľnou pomocou oslobodenou od notifikačnej povinnosti podľa iných predpisov alebo s akoukoľvek inou pomocou schválenou Komisiou, ak sa takéto opatrenia týkajú rozdielnych identifikovateľných oprávnených nákladov. Ak sa rozdielne zdroje pomoci týkajú tých istých – čiastočne alebo úplne sa prekrývajúcich – identifikovateľných oprávnených nákladov, kumulácia by mala byť povolená do výšky maximálnej intenzity pomoci alebo do výšky pomoci uplatniteľnej na takúto pomoc podľa tohto nariadenia. V tomto nariadení by sa mali takisto stanoviť osobitné pravidlá kumulácie opatrení pomoci s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi a bez identifikovateľných oprávnených nákladov a pravidlá kumulácie s pomocou de minimis. Pomoc de minimis sa často neposkytuje na osobitné identifikovateľné oprávnené náklady ani ju k týmto nákladom nemožno priradiť. V takých prípadoch by malo byť možné voľne kumulovať pomoc de minimis so štátnou pomocou oslobodenou od notifikačnej povinnosti podľa tohto nariadenia. Keď sa však pomoc de minimis poskytuje na tie isté identifikovateľné oprávnené náklady ako štátna pomoc oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa tohto nariadenia, kumulácia by sa mala povoliť len do výšky maximálnej intenzity pomoci uvedenej v kapitole II tohto nariadenia.

(34)

Financovanie, ktoré centrálne riadia inštitúcie, agentúry Únie, spoločné podniky alebo iné orgány Únie a ktoré nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členských štátov, nepredstavuje štátnu pomoc. Ak sa takéto financovanie kombinuje so štátnou pomocou, pri určovaní toho, či sú dodržané stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť a maximálne intenzity pomoci alebo maximálna výška pomoci, by sa mala zohľadňovať len štátna pomoc. Malo by to platiť za predpokladu, že celková výška verejného financovania poskytnutého v súvislosti s tými istými oprávnenými nákladmi nepresahuje najvýhodnejšiu mieru financovania stanovenú v uplatniteľných pravidlách práva Únie.

(35)

Transparentnosť štátnej pomoci je nevyhnutná z hľadiska správneho uplatňovania pravidiel zmluvy a vedie k lepšiemu dodržiavaniu pravidiel, väčšej zodpovednosti, partnerským hodnoteniam a v konečnom dôsledku k efektívnejšiemu vynakladaniu verejných prostriedkov. S cieľom zabezpečiť transparentnosť by členské štáty mali vytvoriť súhrnné webové sídla, a to na regionálnej alebo celoštátnej úrovni, na ktorých budú uvedené súhrnné informácie o každom opatrení pomoci oslobodenom od notifikačnej povinnosti podľa tohto nariadenia. Prípadne by členské štáty mali mať možnosť uverejniť súhrnné informácie o každom opatrení pomoci oslobodenom od notifikačnej povinnosti v module Komisie pre transparentné prideľovanie pomoci. V súlade so štandardnou praxou v oblasti uverejňovania informácií v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 (14) by sa mal používať štandardný formát. Tento formát by mal umožňovať vyhľadávanie, sťahovanie a jednoduché uverejňovanie informácií na internete. Na webovom sídle Komisie by mali byť uverejnené odkazy na webové sídla všetkých členských štátov venované štátnej pomoci. Súhrnné informácie o každom opatrení pomoci, ktoré je oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa tohto nariadenia, by mali byť v súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2022/2586 uverejnené na webovom sídle Komisie.

(36)

Presadzovanie pravidiel štátnej pomoci do veľkej miery závisí od spolupráce členských štátov. Členské štáty by preto mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia, a to aj v prípade individuálnej pomoci poskytovanej podľa schém, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, so všetkými príslušnými podmienkami.

(37)

V záujme zabezpečenia účinného monitorovania opatrení pomoci v súlade s nariadením (EÚ) 2022/2586 je vhodné stanoviť požiadavky týkajúce sa podávania správ zo strany členských štátov o opatreniach pomoci, ktoré boli oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa tohto nariadenia. Okrem toho je vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa záznamov, ktoré by členské štáty mali viesť o pomoci oslobodenej od notifikačnej povinnosti podľa tohto nariadenia, a to vzhľadom na premlčaciu dobu stanovenú v článku 17 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (15).

(38)

S cieľom posilniť účinnosť podmienok zlučiteľnosti stanovených v tomto nariadení by Komisia mala mať možnosť do budúcnosti odňať výhodu skupinovej výnimky v prípade nedodržania týchto podmienok. Komisia by mala mať možnosť obmedziť toto odňatie na určité druhy pomoci, určitých príjemcov alebo opatrenia pomoci prijaté určitými orgánmi, a to v prípade, že sa nedodržanie ustanovení tohto nariadenia týka len obmedzenej skupiny opatrení alebo určitých orgánov. Takéto cielené odňatie by malo byť primeranou nápravou, ktorá priamo súvisí so zisteným nedodržaním podmienok. Ak opatrenie pomoci nie je notifikované a nespĺňa všetky podmienky na oslobodenie od notifikačnej povinnosti, predstavuje neoprávnenú pomoc, ktorú má Komisia preskúmať v rámci príslušného postupu pre nenotifikovanú pomoc stanoveného v nariadení (EÚ) 2015/1589. Odňatie výhody skupinovej výnimky do budúcnosti by nemalo mať vplyv na skutočnosť, že na akékoľvek predchádzajúce opatrenia, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, sa skupinová výnimka vzťahovala.

(39)

S cieľom odstrániť rozdiely, ktoré môžu viesť k narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu, a v záujme ľahšej koordinácie medzi rôznymi iniciatívami Únie a vnútroštátnymi iniciatívami zameranými na MSP, ako aj z dôvodov administratívnej jasnosti a právnej istoty, by vymedzenie pojmu MSP v zmysle prílohy I k tomuto nariadeniu malo vychádzať z vymedzenia pojmu uvedeného v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (16).

(40)

Politika štátnej pomoci by sa mala pravidelne preskúmavať na základe skúseností Komisie v tejto oblasti. Obdobie uplatňovania tohto nariadenia by preto malo byť obmedzené. Je vhodné stanoviť prechodné ustanovenia, ktorými sa budú riadiť schémy pomoci oslobodené od notifikačnej povinnosti od konca obdobia uplatňovania tohto nariadenia. Takéto pravidlá by mali poskytnúť členským štátom čas na prispôsobenie sa akémukoľvek budúcemu režimu,