Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 15. októbra 2026(*)
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Platobné služby na vnútornom trhu – Smernica (EÚ) 2015/2366 – Neautorizované platobné transakcie – Článok 73 – Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb – Článok 74 – Zodpovednosť platiteľa – Povinnosť bezodkladného vrátenia finančných prostriedkov, ktorá prislúcha poskytovateľovi platobných služieb – Rozsah – Rozdelenie zodpovednosti medzi poskytovateľa platobných služieb a platiteľa – Článok 69 – Povinnosti používateľa platobných služieb – Hrubá nedbanlivosť – Odmietnutie poskytovateľa platobných služieb bezodkladne vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej transakcie z dôvodu, že tento platiteľ umožnil túto transakciu v dôsledku hrubej nedbanlivosti “
Vo veci C‑70/25 [Tukowiecka](i),
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Rejonowy w Koszalinie (Okresný súd Košalin, Poľsko) z 23. januára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 3. februára 2025, ktorý súvisí s konaním:
N.O.
proti
PKO BP S.A.,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen, sudcovia S. Gervasoni, A. Kumin, I. Ziemele, a M. Bošnjak (spravodajca),
generálny advokát: A. Rantos,
tajomník: V. Di Bucci,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– PKO BP S.A., v zastúpení: M. Trepka a M. Wurm, radcowie prawni, a Ł. Hejmej a A. Szczęśniak, adwokaci,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
– česká vláda, v zastúpení: J. Očková, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Iappelli, avvocato dello Stato,
– Európska komisia, v zastúpení: G. Goddin a J. Szczodrowski, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. marca 2026,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 73 ods. 1 a článku 74 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 2015, s. 35) (ďalej len „smernica 2015/2366“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi N.O., fyzickou osobou, a PKO BP S.A., bankou, vo veci odmietnutia zo strany tejto banky vrátiť sumu platobnej transakcie, ktorú N.O. neautorizovala.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 2007/64/ES
3 Článok 60 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 2007, s. 1), s názvom „Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za neautorizované platobné transakcie“ v odseku 1 stanovoval:
„Členské štáty zabezpečia bez toho, aby bol dotknutý článok 58, aby v prípade neautorizovanej platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb platiteľa okamžite platiteľovi vrátil sumu neautorizovanej platobnej transakcie a ak je to možné, docielil stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná transakcia vôbec nevykonala.“
Smernica 2015/2366
4 Odôvodnenia 6 a 71 smernice 2015/2366 znejú:
„(6) Na vyplnenie regulačných medzier a zároveň na zabezpečenie väčšej právnej istoty a jednotného uplatňovania legislatívneho rámca v celej [Európskej ú]nii by sa mali stanoviť nové pravidlá. Súčasným a novým hráčom na trhu by sa mali zaručiť rovnocenné prevádzkové podmienky, čím sa umožní, aby nové spôsoby platby oslovili širší trh, a zabezpečí sa vyššia úroveň ochrany spotrebiteľa pri využívaní uvedených platobných služieb v rámci celej Únie. Malo by to vytvoriť efektívnosť platobného systému ako celku a viesť k širšiemu výberu a väčšej transparentnosti platobných služieb, pričom by sa mala zároveň posilniť dôvera spotrebiteľov v harmonizovaný trh s platbami.
…
(71) V prípade neautorizovanej platobnej transakcie by mal poskytovateľ platobných služieb bezodkladne vrátiť sumu danej transakcie platiteľovi. Ak však existuje veľké podozrenie, že neautorizovaná transakcia vyplýva z podvodného správania používateľa platobných služieb a ak toto podozrenie vychádza z objektívnych dôvodov, ktoré sú oznámené príslušnému vnútroštátnemu orgánu, poskytovateľ platobných služieb by mal mať možnosť vykonať v primeranom čase vyšetrovanie pred vrátením finančných prostriedkov platiteľovi. S cieľom ochrániť platiteľa od akéhokoľvek znevýhodnenia by dátum pripísania vrátenej sumy nemal byť neskorší než dátum, keď sa suma z účtu odpísala. S cieľom motivovať používateľa platobných služieb k tomu, aby bez zbytočného odkladu informoval poskytovateľa platobných služieb o každej krádeži alebo strate platobného nástroja, a tým znížil riziko vykonania neautorizovaných platobných transakcií, by tento používateľ platobných služieb mal byť zodpovedný iba za veľmi obmedzenú sumu, pokiaľ nekonal podvodným spôsobom alebo s hrubou nedbalosťou. V uvedenej súvislosti sa zdá primeraná suma vo výške 50 [eur], aby sa zabezpečila jednotná a vysoká úroveň ochrany používateľov v rámci Únie. Nemala by existovať žiadna zodpovednosť v prípade, že platiteľ nemohol zistiť stratu, krádež alebo zneužitie platobného nástroja. Navyše, ak používatelia informovali poskytovateľa platobných služieb o tom, že ich platobný nástroj mohol byť zneužitý, od používateľov platobných služieb by sa nemalo žiadať, aby hradili ďalšie straty vyplývajúce z neautorizovaného použitia tohto nástroja. Touto smernicou by nemala byť dotknutá zodpovednosť poskytovateľov platobných služieb za technickú bezpečnosť ich vlastných produktov.“
5 Článok 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy“ v odseku 2 písm. b) stanovuje:
„V tejto smernici sa taktiež stanovujú pravidlá týkajúce sa:
…
b) zodpovedajúcich práv a povinností používateľov platobných služieb a poskytovateľov platobných služieb v súvislosti s poskytovaním platobných služieb v rámci riadneho zamestnania alebo podnikateľskej činnosti.“
6 Článok 69 uvedenej smernice s názvom „Povinnosti používateľa platobných služieb vo vzťahu k platobným nástrojom a personalizovaným bezpečnostným prvkom“ stanovuje:
„1. Používateľ platobných služieb oprávnený na používanie platobného nástroja:
a) musí používať platobný nástroj v súlade s podmienkami upravujúcimi vydávanie a používanie platobného nástroja, ktoré musia byť objektívne, nediskriminačné a primerané;
b) bez zbytočného odkladu oznámi poskytovateľovi platobných služieb alebo ním určenému subjektu zistenie straty, odcudzenia, zneužitia alebo neautorizované použitie platobného nástroja.
2. Na účely odseku 1 písm. a) používateľ platobných služieb, najmä ihneď po získaní platobného nástroja, prijme všetky primerané kroky, aby zabezpečil ochranu personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného nástroja.“
7 Článok 71 tejto smernice s názvom „Oznamovanie a náprava neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií“ v odseku 1 znie takto:
„Používateľ platobných služieb má nárok na nápravu neautorizovanej alebo nesprávne vykonanej platobnej transakcie zo strany poskytovateľa platobných služieb len vtedy, ak používateľ platobných služieb bez zbytočného odkladu, a najneskôr do 13 mesiacov od dátumu odpísania finančných prostriedkov z účtu, informuje o tom, že zistil akúkoľvek takúto transakciu, na základe ktorej mu vzniká nárok na nápravu, vrátane transakcie podľa článku 89.
…“
8 Článok 72 smernice s názvom „Dôkaz o autentifikácii a vykonaní platobných transakcií“ v odseku 2 stanovuje:
„V prípade, že používateľ platobných služieb popiera, že autorizoval vykonanú platobnú transakciu, použitie platobného nástroja, ktoré zaznamenal poskytovateľ platobných služieb, vrátane, ak je to relevantné, poskytovateľa platobných iniciačných služieb, ako také nie je nevyhnutne dostatočným dôkazom, že platiteľ autorizoval danú platobnú transakciu alebo že pri plnení jednej alebo viacerých povinností podľa článku 69 konal platiteľ podvodným spôsobom alebo úmyselne konanie opomenul alebo konal s hrubou nedbanlivosťou. Poskytovateľ platobných služieb vrátane, ak je to relevantné, poskytovateľa platobných iniciačných služieb, poskytne podporné dôkazy na dokázanie podvodu alebo hrubej nedbanlivosti používateľa platobných služieb.“
9 Článok 73 tejto smernice s názvom „Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za neautorizované platobné transakcie“ v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby bez toho, aby bol dotknutý článok 71, v prípade neautorizovanej platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb platiteľa vrátil platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej transakcie bezodkladne, a v každom prípade najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa, po tom, ako túto transakciu zistil alebo o nej bol informovaný, s výnimkou prípadu, keď poskytovateľ platobných služieb platiteľa má dôvodné podozrenie, že došlo k podvodu, a písomne oznámi tieto dôvody príslušnému vnútroštátnemu orgánu. V relevantných prípadoch poskytovateľ platobných služieb platiteľa navráti platobný účet, z ktorého sa finančné prostriedky odpísali, do stavu, v ktorom by bol, keby sa neautorizovaná platobná transakcia neuskutočnila. Tým sa tiež zabezpečí, aby dátum pripísania finančných prostriedkov na platobný účet platiteľa nebol neskorší než dátum, keď sa suma odpísala.“
10 Článok 74 uvedenej smernice s názvom „Zodpovednosť platiteľa za neautorizované platobné transakcie“ v odseku 1 stanovuje:
„Odchylne od článku 73 môže byť platiteľ povinný znášať straty, a to až do maximálnej výšky 50 [eur], súvisiace s akýmikoľvek neautorizovanými platobnými transakciami vyplývajúcimi z použitia strateného alebo odcudzeného platobného nástroja alebo zo zneužitia platobného nástroja.
Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak:
a) stratu, odcudzenie alebo zneužitie platobného nástroja nemohol platiteľ zistiť pred platbou, okrem prípadov, keď platiteľ konal podvodným spôsobom, alebo
b) strata bola zapríčinená konaním alebo opomenutím zamestnanca, agenta alebo pobočky poskytovateľa platobných služieb či subjektu povereného externým vykonávaním činnosti poskytovateľa služieb.
Platiteľ znáša všetky straty súvisiace s akýmikoľvek neautorizovanými platobnými transakciami, ak mu vznikli podvodným konaním alebo nesplnením jednej či viacerých povinností stanovených v článku 69, či už úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti. V takýchto prípadoch sa neuplatňuje maximálna suma uvedená v prvom pododseku.
Ak platiteľ nekonal podvodným spôsobom ani nemal v úmysle nesplniť svoje povinnosti podľa článku 69, členské štáty môžu znížiť zodpovednosť uvedenú v tomto odseku, pričom zohľadnia najmä povahu personalizovaných bezpečnostných prvkov a osobitné okolnosti, za ktorých došlo k strate, odcudzeniu alebo zneužitiu platobného nástroja.“
11 Článok 102 tejto smernice nazvaný „Postupy alternatívneho riešenia sporov“ v odseku 1 uvádza:
„Členské štáty zabezpečia, aby sa na riešenie sporov medzi používateľmi platobných služieb a poskytovateľmi platobných služieb týkajúcich sa práv a povinností vyplývajúcich z hláv III a IV tejto smernice zaviedli podľa… práva Únie… primerané, nezávislé, nestranné, transparentné a účinné postupy alternatívneho riešenia sporov, pričom sa v prípade potreby využijú už existujúce príslušné orgány. Členské štáty zabezpečia, aby sa postupy alternatívneho riešenia sporov uplatňovali na poskytovateľov platobných služieb.“
12 Článok 107 smernice 2015/2366, nazvaný „Úplná harmonizácia“, v odseku 1 stanovuje:
„Bez toho, aby bol dotknutý článok 2, článok 8 ods. 3, článok 32, článok 38 ods. 2, článok 42 ods. 2, článok 55 ods. 6, článok 57 ods. 3, článok 58 ods. 3, článok 61 ods. 2 a 3, článok 62 ods. 5, článok 63 ods. 2 a 3, článok 74 ods. 1 štvrtý pododsek a článok 86, nesmú členské štáty, pokiaľ táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, zachovávať ani zavádzať iné ustanovenia, než sú stanovené v tejto smernici.“
Poľské právo
13 Článok 46 ustawa o usługach płatniczych (zákon o platobných službách) z 19. augusta 2011 (Dz. U. č. 199, položka 1175), v znení neskorších predpisov (Dz. U. z roku 2024, položka 30), ktorým sa do poľského právneho poriadku preberajú články 73 a 74 smernice 2015/2366 v odsekoch 1 a 3 stanovuje:
„1. S výhradou článku 44 ods. 2, v prípade neautorizovanej platobnej transakcie poskytovateľ [platobných služieb] platiteľa bezodkladne, najneskôr však do konca pracovného dňa nasledujúceho po dni, keď sa zistilo, že neautorizovaná transakcia bola odpísaná z účtu platiteľa, alebo po dni prijatia príslušného oznámenia, vráti platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej transakcie, s výnimkou prípadu, keď má poskytovateľ [platobných služieb] platiteľa dôvodné a náležite preukázané podozrenie z podvodu a písomne informuje orgány činné v trestnom konaní. Ak platiteľ používa platobný účet, poskytovateľ [platobných služieb] platiteľa navráti platobný účet, z ktorého bola platba odpísaná, do stavu, v ktorom by bol, keby sa neautorizovaná platobná transakcia neuskutočnila. Dátum pripísania sumy finančných prostriedkov na platobný účet platiteľa nesmie byť neskorší než dátum, ku ktorému sa táto suma odpísala. …
3. Platiteľ zodpovedá za neautorizované platobné transakcie v plnom rozsahu, ak sa ich dopustil úmyselne, alebo v dôsledku úmyselného alebo hrubo nedbanlivého porušenia jednej alebo viacerých povinností uvedených v článku 42.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
14 Žalobkyňa vo veci samej uzavrela s PKO BP, bankou so sídlom v Poľsku, zmluvu o vedení bežného účtu.
15 Stala sa obeťou phishingového podvodu, ktorý spáchal neznámy páchateľ, ktorý sa vydával za záujemcu o kúpu predmetu ponúkaného žalobkyňou na predaj na internetovom aukčnom portáli a zaslal jej odkaz, ktorý v nej vyvolal dojem, že pochádza z tohto aukčného portálu a slúži na potvrdenie predaja. Po tom, čo žalobkyňa vo veci samej klikla na tento odkaz, dostala sa na internetovú stránku imitujúcu internetovú stránku jej banky a zadala svoje prihlasovacie údaje do elektronického bankovníctva. Takto získané údaje umožnili tomuto páchateľovi previesť z účtu žalobkyne na jeho vlastný účet sumu 3 000 poľských zlotých (PLN) (približne 705 eur). Táto platobná transakcia bola povolená páchateľom podvodu prostredníctvom potvrdzujúceho kódu zaslaného žalobkyňou vo veci samej cez SMS, a v dôsledku toho bola žalobkyňa uvedená do omylu.
16 Nasledujúci deň si žalobkyňa vo veci samej uvedomila podvod a bezodkladne oznámila PKO BP a polícii neautorizovanú platobnú transakciu. Páchateľ tohto podvodu nebol identifikovaný.
17 PKO BP odmietla vrátiť žalobkyni vo veci samej sumu neautorizovanej platobnej transakcie najmä z dôvodu, že jej spôsobená škoda vyplývala z toho, že si v dôsledku hrubej nedbanlivosti nesplnila svoju povinnosť uchovávať predmetný platobný nástroj s náležitou starostlivosťou a nesprístupniť ho neoprávneným osobám.
18 Žalobkyňa vo veci samej následne podala na Sąd Rejonowy w Koszalinie (Okresný súd Košalin, Poľsko) – ktorý je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania – žalobu proti PKO BP o zaplatenie sumy 3 000 PLN (približne 705 eur).
19 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa vo veci samej tvrdí, že PKO BP ako poskytovateľ platobných služieb bola povinná bezodkladne jej vrátiť sumu neautorizovanej platobnej transakcie, okrem prípadu, keď by existovalo dôvodné podozrenie, že došlo k podvodu zo strany platiteľa.
20 PKO BP tvrdí, že porušenie povinností platiteľom v dôsledku hrubej nedbanlivosti predstavuje tiež dôvod, ktorý zbavuje poskytovateľa platobných služieb jeho povinnosti vrátiť sumu neautorizovanej platobnej transakcie. V tejto súvislosti uvádza, že môže nezávisle posúdiť všetky podmienky svojej zodpovednosti za takúto transakciu a že je oslobodená od tejto povinnosti vrátenia, ak preukáže existenciu takejto nedbanlivosti zo strany platiteľa.
21 Predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že smernica 2015/2366 a vnútroštátne ustanovenia, ktoré zabezpečujú jej prebratie do poľského právneho poriadku, zakotvujú všeobecnú zásadu, podľa ktorej poskytovateľ platobných služieb v plnej miere znáša riziko spojené s neautorizovanými platobnými transakciami. Podľa neho tomuto poskytovateľovi ako špecializovanému odborníkovi prináleží, aby zabezpečil bezpečnosť transakcií proti rizikám podvodu, ako aj ochranu finančných prostriedkov, ktoré sú mu zverené.
22 Tento súd okrem toho uvádza, že tak ustanovenia tejto smernice, ako aj vnútroštátne ustanovenia priznávajú platiteľovi právo na vrátenie sumy neautorizovaných transakcií, z čoho vyplýva právo na bezodkladné vrátenie takto stratených finančných prostriedkov. Toto právo by bolo obmedzené len v prípade, že existuje dôvodné podozrenie, že platiteľ sa dopustil podvodu a že sa takýto podvod oznámi príslušným vnútroštátnym orgánom.
23 Okrem toho predkladajúci vnútroštátny súd poznamenáva, že na poľské súdy neboli podané žaloby bánk, ktorými by sa domáhali, aby bol spotrebiteľ zaviazaný na vrátenie sumy neautorizovaných platobných transakcií z dôvodu, že platiteľ sa dopustil hrubej nedbanlivosti. Naproti tomu im boli predložené mnohé žaloby podané spotrebiteľmi proti bankovým inštitúciám z dôvodu, že tieto inštitúcie odmietli vrátiť sumu takýchto transakcií.
24 Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu to znamená, že uplatňovanie výnimiek z práva na vrátenie finančných prostriedkov zo strany poskytovateľov platobných služieb sa stalo v prípade neautorizovaných transakcií pravidlom. Poskytovatelia platobných služieb v zásade nevracajú sumy takýchto transakcií, v dôsledku čoho sú to platitelia, najmä spotrebitelia, ktorí sú povinní uplatniť svoje právo na vrátenie pred vnútroštátnymi súdmi.
25 V tomto kontexte sa tento súd domnieva, že výklad smernice 2015/2366, ktorý obhajuje PKO BP, neumožňuje dosiahnuť cieľ ochrany platiteľa, ktorý sleduje povinnosť bezodkladne vrátiť sumu neautorizovaných platobných transakcií, ktorá je zakotvená v ustanoveniach tejto smernice. Domnieva sa preto, že tieto ustanovenia sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia možnosti poskytovateľa platobných služieb odmietnuť bezodkladné vrátenie sumy neautorizovanej platobnej transakcie z dôvodu, že škodu, ktorú platiteľ utrpel v dôsledku tejto transakcie, možno pripísať jeho hrubej nedbanlivosti.
26 Predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že takýto výklad by mal za následok, že by poskytovateľ platobných služieb ako obchodník, a nie platiteľ, ktorý je často spotrebiteľom, znášal bremeno súvisiace s napadnutím jeho zodpovednosti, najmä pokiaľ ide o začatie konania, súdne poplatky, dokazovanie a prípravu procesných úkonov.
27 Za týchto podmienok Sąd Rejonowy w Koszalinie (Okresný súd Košalin) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Majú sa ustanovenia článku 73 ods. 1 v spojení s článkom 74 ods. 1 smernice [2015/2366] vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ platobných služieb môže odmietnuť platiteľovi okamžite vrátiť sumu neautorizovanej platobnej transakcie, ak platiteľovi vznikla strata v súvislosti s neautorizovanou platobnou transakciou z dôvodu nesplnenia povinností stanovených v článku 69 [tejto smernice] v dôsledku hrubej nedbanlivosti?“
O prejudiciálnej otázke
28 Svojou jedinou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 73 ods. 1 a článok 74 ods. 1 smernice 2015/2366 vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ platobných služieb môže odmietnuť platiteľovi bezodkladne vrátiť sumu neautorizovanej platobnej transakcie z dôvodu, že tento platiteľ v dôsledku hrubej nedbanlivosti umožnil uskutočnenie tejto transakcie v rozpore s povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z článku 69 tejto smernice.
29 Podľa ustálenej judikatúry treba na účely výkladu ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, EU:C:1983:335, bod 12, a z 1. augusta 2025, Veracash, C‑665/23, EU:C:2025:598, bod 34). Aj história vzniku ustanovenia práva Únie môže poskytnúť relevantné prvky pre jeho výklad (rozsudok z 2. septembra 2021, CRCAM, C‑337/20, EU:C:2021:671, bod 31).
30 V prvom rade, pokiaľ ide o doslovný výklad, treba uviesť, že články 73 a 74 smernice 2015/2366 upravujú zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb a zodpovednosť platiteľa v prípade neautorizovaných platobných transakcií.
31 Po prvé zo znenia článku 73 ods. 1 tejto smernice teda vyplýva, že poskytovateľ platobných služieb platiteľa v zásade vráti platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej transakcie bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o transakcii alebo bol o nej informovaný, a v každom prípade najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa.
32 Táto povinnosť vrátenia finančných prostriedkov sa uplatňuje „bez toho, aby bol dotknutý článok 71“ uvedenej smernice, ktorého odsek 1 stanovuje, že používateľ platobných služieb získa od poskytovateľa platobných služieb nápravu neautorizovanej alebo nesprávne vykonanej platobnej transakcie len vtedy, ak o tom bez zbytočného odkladu informuje poskytovateľa platobných služieb.
33 Okrem toho treba zdôrazniť, že znenie článku 73 ods. 1 tejto smernice stanovuje len jednu výnimku z povinnosti bezodkladného vrátenia finančných prostriedkov, a to prípad, keď má poskytovateľ platobných služieb dôvodné podozrenie, že došlo k podvodu, a tieto dôvody písomne oznámi príslušnému vnútroštátnemu orgánu.
34 Z uvedeného vyplýva, že článok 73 ods. 1 smernice 2015/2366 nestanovuje žiadnu výnimku z povinnosti bezodkladného vrátenia finančných prostriedkov v prípade podozrenia, že platiteľ umožnil neautorizovanú platobnú transakciu z hrubej nedbanlivosti v rozpore s povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z článku 69 tejto smernice.
35 Pokiaľ ide po druhé o článok 74 ods. 1 smernice 2015/2366, jeho prvé dva pododseky umožňujú členským štátom výnimočne požadovať, aby platiteľ znášal straty až do maximálnej výšky 50 eur súvisiace s akýmikoľvek neautorizovanými platobnými transakciami vyplývajúcimi z použitia strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného nástroja, okrem prípadu, ak platiteľ nemohol tieto skutočnosti zistiť pred platbou. Jeho tretí pododsek stanovuje, že platiteľ znáša všetky straty súvisiace s akýmikoľvek neautorizovanými platobnými transakciami, ak mu tieto straty vznikli jeho podvodným konaním alebo v dôsledku toho, že platiteľ si úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti nesplnil jednu alebo viaceré povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 69 tejto smernice Medzi tieto povinnosti patrí najmä povinnosť uvedená v odseku 2 tohto článku 69, ktorá spočíva v prijatí všetkých primeraných krokov na zabezpečenie ochrany jeho personalizovaných bezpečnostných prvkov.
36 Okrem toho štvrtý pododsek článku 74 ods. 1 smernice 2015/2366 umožňuje členským štátom znížiť zodpovednosť platiteľa, ak platiteľ nekonal podvodným spôsobom ani nemal v úmysle nesplniť si svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 69 tejto smernice. Nič v návrhu na začatie prejudiciálneho konania ani v pripomienkach predložených Súdnemu dvoru však neumožňuje konštatovať, že Poľská republika využila túto možnosť.
37 Tým, že články 73 a 74 uvedenej smernice definujú ich príslušné práva a povinnosti, vykonávajú rozdelenie rizika medzi poskytovateľa platobných služieb a platiteľa.
38 Pokiaľ ide o vzťah medzi povinnosťami stanovenými v článkoch 73 a 74 smernice 2015/2366, treba konštatovať, že znenie článku 74 ods. 1 tejto smernice neumožňuje jednoznačne určiť rozsah v ňom stanovenej výnimky. Podľa prvého výkladu sa výnimka týka povinnosti bezodkladného vrátenia stanovenej v článku 73 ods. 1 tejto smernice v prípade, že platiteľ si v dôsledku hrubej nedbanlivosti nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 69 tejto smernice. Podľa druhého výkladu sa táto výnimka týka iba konečného charakteru vrátenia platby, pričom poskytovateľ platobných služieb je povinný najprv vykonať toto bezodkladné vrátenie platby, a v druhom kroku môže od platiteľa požadovať vrátenie strát súvisiacich s neautorizovanými transakciami prostredníctvom právnych prostriedkov nápravy stanovených na tento účel.
39 Pokiaľ ide v druhom rade o kontext, do ktorého patria články 73 a 74 smernice 2015/2366, treba na jednej strane zdôrazniť, že odôvodnenie 71 tejto smernice sa týka prípadu, keď má poskytovateľ platobných služieb dôvodné podozrenie, že používateľ platobných služieb sa dopustil podvodu, a písomne oznámi objektívne dôvody, na ktorých sa zakladajú tieto podozrenia, príslušnému vnútroštátnemu orgánu. Zdá sa, že toto odôvodnenie 71 podporuje výklad, podľa ktorého jedinou výnimkou z povinnosti bezodkladného vrátenia platby je výnimka výslovne stanovená v článku 73 ods. 1 tejto smernice.
40 Na druhej strane treba pripomenúť, že v rámci rozdelenia dôkazného bremena článok 72 ods. 2 uvedenej smernice ukladá poskytovateľovi platobných služieb povinnosť preukázať hrubú nedbanlivosť platiteľa. Toto rozdelenie dôkazného bremena odráža všeobecnú štruktúru režimu zavedeného článkami 73 a 74 tejto smernice, ktorá spočíva v posilnení ochrany priznanej platiteľovi v prípade neautorizovaných platobných transakcií.
41 Takéto pravidlo totiž potvrdzuje, že normotvorca Únie mal v úmysle zabezpečiť súlad medzi režimom zavedeným v článku 73 ods. 1 smernice 2015/2366 a procesnými pravidlami určenými na zabezpečenie jeho účinného vykonávania.
42 Z úvah uvedených v bodoch 39 až 41 tohto rozsudku tak vyplýva, že preskúmanie kontextu, do ktorého patria články 73 a 74 tejto smernice, potvrdzuje výklad, podľa ktorého tieto články 73 a 74 upravujú odlišné aspekty postupu vrátenia sumy neautorizovaných platobných transakcií v tom zmysle, že článok 73 uvedenej smernice ukladá poskytovateľovi platobných služieb povinnosť bezodkladne vrátiť túto sumu, zatiaľ čo článok 74 tejto smernice upravuje rozdelenie zodpovednosti medzi tohto poskytovateľa a platiteľa v neskoršom štádiu, ako to vyplýva z mechanizmu opísaného v bode 38 tohto rozsudku.
43 Pokiaľ ide v treťom rade o ciele sledované smernicou 2015/2366, treba pripomenúť, ako vyplýva z jej článku 1 ods. 2 písm. b), že jej cieľom je najmä stanoviť práva a povinnosti používateľov platobných služieb a poskytovateľov platobných služieb v rámci poskytovania takýchto služieb v rámci riadneho zamestnania alebo podnikateľskej činnosti.
44 Cieľom tejto smernice je, ako sa uvádza v jej odôvodnení 6, zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 11. novembra 2020, DenizBank, C‑287/19, EU:C:2020:897, bod 102, a z 11. júla 2024, Eurobank Bulgaria, C‑409/22, EU:C:2024:600, bod 79, ako aj citovanú judikatúru).
45 Výklad článku 74 ods. 1 smernice 2015/2366 v tom zmysle, že zbavuje poskytovateľa platobných služieb jeho povinnosti vykonať bezodkladné vrátenie uvedenej v článku 73 ods. 1 tejto smernice – ak si platiteľ v dôsledku hrubej nedbanlivosti nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 69 tejto smernice – by mal za následok nielen zbavenie povinnosti bezodkladne vrátiť platiteľovi finančné prostriedky potrebného účinku, ale aj prinútenie používateľa, aby prípadne uplatnil svoje právo na príslušných súdoch a znášal z toho vyplývajúce nevýhody, najmä prípadné trovy konania. Takéto rozdelenie zodpovednosti a rizík v neprospech platiteľa sa však zdá byť ťažko zlučiteľné s cieľom spočívajúcim v zabezpečení vyššej úrovne ochrany spotrebiteľov, ako je pripomenuté v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.
46 Naopak výklad článku 74 ods. 1 smernice 2015/2366 v tom zmysle, že nezbavuje poskytovateľa platobných služieb jeho povinnosti uskutočniť bezodkladné vrátenie finančných prostriedkov, je v súlade s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľov. Tento výklad nebráni tomu, aby poskytovateľ platobných služieb neskôr požiadal platiteľa za podmienok stanovených v článku 74 ods. 1 tejto smernice o vrátenie strát súvisiacich s neautorizovanými platobnými transakciami, ak tieto straty vyplývajú z toho, že platiteľ si v dôsledku hrubej nedbanlivosti nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 69 uvedenej smernice.
47 Z uvedeného vyplýva, že ciele sledované smernicou 2015/2366 podporujú výklad, podľa ktorého okolnosť, že sa poskytovateľ platobných služieb domnieva, že platiteľ si v dôsledku hrubej nedbanlivosti nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 69 tejto smernice, nemôže mať za následok jeho oslobodenie od povinnosti bezodkladného vrátenia finančných prostriedkov stanovenej v článku 73 ods. 1 tejto smernice.
48 Vo štvrtom rade, pokiaľ ide o genézu smernice 2015/2366, treba uviesť, že režim zavedený v článku 73 ods. 1 tejto smernice sa podstatne líši od režimu, ktorý predtým zaviedla smernica 2007/64, pokiaľ ide o výnimky z povinnosti bezodkladného vrátenia finančných prostriedkov.
49 Článok 60 smernice 2007/64, ktorý upravoval zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb v prípade neautorizovaných platobných transakcií, totiž nestanovoval žiadnu výslovnú výnimku z tejto povinnosti. To isté platilo aj pre pôvodný návrh Európskej komisie, ktorý stál na začiatku legislatívneho procesu vedúceho k prijatiu smernice 2015/2366 [COM (2013) 547 final]. Až v priebehu tohto procesu normotvorca Únie zaviedol osobitnú výnimku z povinnosti bezodkladného vrátenia finančných prostriedkov, ak by poskytovateľ platobných služieb mal opodstatnené dôvody domnievať sa, že došlo k podvodu, bez toho, aby umožnil členským štátom ponechať v platnosti alebo zaviesť ustanovenia odlišné od ustanovení obsiahnutých v smernici 2015/2366, ako to vyplýva z jej článku 107 ods. 1.
50 Napokon treba spresniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdia česká a talianska vláda vo svojich písomných pripomienkach, výklad uvedený v bode 47 tohto rozsudku nemá za následok obchádzanie mechanizmu mimosúdneho riešenia sporov uvedeného v článku 102 ods. 1 smernice 2015/2366.
51 V tejto súvislosti, ako uviedol generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, treba zdôrazniť, že tento mechanizmus sa neobmedzuje na riešenie sporov týkajúcich sa bezodkladného vrátenia finančných prostriedkov stanoveného v článku 73 tejto smernice, ale vzťahuje sa na všetky druhy sporov patriacich do hláv III a IV tejto smernice. Z toho vyplýva, že existenciu takéhoto mechanizmu nemožno chápať ako nevyhnutný doplnok k vykonávaniu jediného ustanovenia uvedenej smernice, a to jej článku 73, a ani ako ekvivalent k mechanizmu povinného overovania dodržiavania povinností stanovených v článku 69 tejto smernice.
52 Vzhľadom na všetky uvedené úvahy je potrebné na prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 73 ods. 1 a článok 74 ods. 1 smernice 2015/2366 sa majú vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ platobných služieb nemôže odmietnuť platiteľovi bezodkladne vrátiť sumu neautorizovanej platobnej transakcie z dôvodu, že tento platiteľ v dôsledku hrubej nedbanlivosti umožnil uskutočnenie tejto transakcie v rozpore s povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z článku 69 tejto smernice.
O trovách
53 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Článok 73 ods. 1 a článok 74 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
že poskytovateľ platobných služieb nemôže odmietnuť platiteľovi bezodkladne vrátiť sumu neautorizovanej platobnej transakcie z dôvodu, že tento platiteľ v dôsledku hrubej nedbanlivosti umožnil uskutočnenie tejto transakcie v rozpore s povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z článku 69 tejto smernice.
Podpisy
* Jazyk konania: poľština.
i Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.