Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

TAMARA ĆAPETA

prednesené 17. septembra 2026(1)

Vec C‑470/25

E. sp. z o.o.

proti

Dyrektor Podkarpackiego Oddziału Regionalnego Agencji Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa w Rzeszowie,

za účasti:

Rzecznik Praw Obywatelskich,

Prokuratura Krajowa

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 – Článok 4 ods. 3 – Spoločná poľnohospodárska politika – Financovanie, riadenie a monitorovanie – Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 – Článok 60 – Doložka o obchádzaní – Dôsledky zistenia, že podmienky pre získanie výhody boli umelo vytvorené – Pojem ‚výhoda‘ – Zamietnutie alebo odňatie celej sumy podpory alebo len tej sumy, ktorá je dôsledkom umelo vytvorených podmienok “






I.      Úvod

1.        Ak sa zistí, že poľnohospodár vytvoril umelé podmienky tým, že rozdelil jeden poľnohospodársky podnik s cieľom získať vyššiu sumu podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“), na ktorú by mal poľnohospodár nárok podľa uplatniteľných pravidiel Únie, má sa zamietnuť celá suma podpory, alebo naopak len suma vyplývajúca z vytvorenia umelých podmienok?

2.        To je v podstate otázka, ktorú v tejto veci položil Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko; ďalej len „Najvyšší správny súd“). Vyzýva Súdny dvor, aby vyložil pojem „výhoda“, ako je použitý v článku 4 ods. 3 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95(2) o ochrane finančných záujmov EÚ a článku 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013(3) o financovaní, riadení a monitorovaní SPP.

II.    Právny rámec

3.        Článok 4 nariadenia č. 2988/95 stanovuje:

„1.      Je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme:

–      povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy,

–      úplnou alebo čiastočnou stratou záruky poskytnutej na podporu žiadosti o poskytnutú výhodu alebo v čase prijatia zálohy.

2.      Uplatnenie opatrení uvedených v odseku 1 sa obmedzí na zrušenie poskytnutej výhody chody [zvýšenej – neoficiálny preklad], ak je tak ustanovené, na [o – neoficiálny preklad] úrok určený na základe paušálnej sadzby.

3.      Činy, o ktorých sa zistí, že boli úmyselne vykonané na získanie výhody v protiklade s cieľmi práva [Únie] platného v danom prípade tým, že sa umelo vytvorili podmienky potrebné na získanie výhody, majú za následok neposkytnutie výhody alebo jej zrušenie.

4.      Opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty.“

4.        Článok 5 nariadenia č. 2988/95 stanovuje:

„1.      Úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobené nedbanlivosťou môžu mať za následok tieto správne sankcie:

a)      zaplatenie správnej pokuty;

b)      zaplatenie sumy väčšej ako sú sumy neprávom získané alebo neuhradené a prípadne úroky; táto dodatočná suma sa stanovuje v súlade s percentuálnou sadzbou, ktorú treba ustanoviť osobitnými pravidlami a nesmie prekročiť úroveň nevyhnutnú na vytvorenie odstrašujúceho účinku;

c)      celkové alebo čiastočné odňatie výhody poskytnutej na základe právnych predpisov [Únie], aj keď mal subjekt neprávom úžitok len z časti takej výhody;

d)      vylúčenie z výhody alebo jej odňatie na obdobie nasledujúce po období výskytu nezrovnalosti;

e)      dočasné odňatie súhlasu alebo oprávnenia zúčastňovať sa na programe pomoci [Únie];

f)      strata záruky alebo depozitu poskytnutého s cieľom splnenia podmienok ustanovených právnymi predpismi alebo doplnenie neoprávnene uvoľnenej záruky;

g)      iné sankcie čisto ekonomickej povahy, zodpovedajúce svojou povahou a rozsahom, ktoré sú ustanovené odvetvovými právnymi predpismi prijatými Radou s ohľadom na špecifické požiadavky daných odvetví a v súlade s uplatňovaním právomocí zverených Komisii Radou.

2.      Bez ohľadu na ustanovenia upravené v odvetvových právnych predpisoch existujúcich v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, za iné nezrovnalosti môžu byť udelené len sankcie, ktoré nie sú rovnocenné s trestnými sankciami a ustanovuje ich odsek 1, za predpokladu, že tieto sankcie sú nevyhnutné na zabezpečenie riadneho uplatnenia právnych predpisov.“

5.        Článok 60 nariadenia č. 1306/2013, nazvaný „Doložka o obchádzaní“, stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia, na základe právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva sa neposkytnú nijaké výhody v prospech fyzických alebo právnických osôb, pri ktorých sa zistilo, že v rozpore s cieľmi uvedených právnych predpisov sa podmienky požadované na získanie takýchto výhod umelo vytvorili.“

III. Spor vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore

6.        E. je poľská spoločnosť (ďalej len „spoločnosť E.“), ktorá má postavenie poľnohospodárskeho výrobcu.

7.        Spoločnosť E. požiadala o platby na poľnohospodárske pozemky v rámci režimov podpory poľnohospodárstva EÚ na rok 2019. Išlo o: 1. priame platby, t. j. jednotnú platbu na plochu, ekologizačnú platbu a redistributívnu platbu; 2. agroenvironmentálno‑klimatické platby a 3. platby určené oblastiam s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami.

8.        Uvedené platby patrili do obdobia financovania SPP 2014 – 2020. Riadili sa v tom čase platnými právnymi predpismi Únie, ktoré zahŕňali nariadenie (EÚ) č. 1307/2013(4) o priamych platbách, ako aj nariadenie (EÚ) č. 1305/2013(5) o rozvoji vidieka. Spoločné pravidlá financovania, riadenia a monitorovania podpory v rámci SPP sa riadili nariadením č. 1306/2013, zatiaľ čo v nariadení č. 2988/95 sa stanovujú všeobecné pravidlá týkajúce sa kontrol, správnych opatrení a sankcií v súvislosti s nezrovnalosťami na účely ochrany finančných záujmov EÚ vo všetkých oblastiach práva Únie, čím sa vzťahuje aj na SPP.(6)

9.        Počas správnej kontroly prvostupňový správny orgán(7) konštatoval, že spoločnosť E. mala rovnakého zástupcu ako spoločnosť B., čo je poľská spoločnosť (ďalej len „spoločnosť B.“), ktorá mala tiež postavenie poľnohospodárskeho výrobcu a ktorá požadovala rovnaké platby ako spoločnosť E. Jediným akcionárom spoločností E. a B. bola N., ďalšia poľská spoločnosť (ďalej len „spoločnosť N.“).

10.      V priebehu konania prvostupňový správny orgán zistil, že medzi týmito tromi spoločnosťami, ako aj medzi osobami, ktoré ich založili a ktoré boli navzájom spriaznené, existovali väzby. V prípade spoločností E. a B. takéto väzby potvrdzujú aj okolnosti, ako sú rovnaké metódy riadenia a využívanie služieb tých istých subjektov (subjekty vykonávajúce agrotechnické činnosti, poľnohospodárski poradcovia, právnici). Tento orgán na základe toho dospel k záveru, že tieto dve spoločnosti sú prepojené tak personálne, ako aj kapitálovo. Poznamenal tiež, že tieto dve spoločnosti boli založené takmer v rovnakom čase a uzavreli medzi sebou nájomné zmluvy a že začali plniť agroenvironmentálno‑klimatický záväzok v roku 2015 v rámci toho istého balíka a variantu. V dôsledku toho tento orgán vydal rozhodnutia o zamietnutí poskytnutia platieb spoločnosti E.

11.      To bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutiami, ktoré prijal druhostupňový správny orgán(8) 30. novembra 2021.

12.      Ako ďalší dôkaz tento orgán predložil simuláciu výpočtov pre každú z platieb, ktoré by spoločnosti E., B. a N. získali, keby podali žiadosť ako jeden subjekt. Následne ju porovnal s výškou platieb za predpokladu, že by tieto tri spoločnosti žiadali o uvedené platby samostatne. Výsledný rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami predstavoval 69 916,37 zlotého (PLN) (približne 16 445 eur). Uvedený orgán dospel k záveru, že tieto výpočty poukazujú na existenciu výhody vyplývajúcej z podmienok, ktoré boli umelo vytvorené s cieľom získať nadmernú platbu.

13.      Podľa uvedeného orgánu spoločnosti E., B. a N. teda umelo navrhli svoju štruktúru rozdelením jedného poľnohospodárskeho podniku s cieľom maximalizovať platby prijaté v rámci režimov podpory poľnohospodárstva EÚ, a to tak, aby sa vyhli degresivite platieb založených na výmere.

14.      Spoločnosť E. podala proti rozhodnutiam druhostupňového správneho orgánu žaloby na Wojewódzki Sąd Administracyjny w Rzeszowie (Vojvodský správny súd Rzeszów, Poľsko).

15.      Rozsudkom zo 7. apríla 2022 uvedený súd tieto žaloby zamietol. Podľa jeho názoru spoločnosť E. umelo vytvorila podmienky umožňujúce získať čo najväčšie výhody z dotácií EÚ. Uvedený súd uplatnil tento záver na všetky platby, o ktoré spoločnosť E. žiadala.

16.      Spoločnosť E. podala proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd, ktorý je v tejto veci vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

17.      Na podporu tejto kasačnej sťažnosti spoločnosť E. najmä tvrdí, že nevytvorila umelé podmienky, a subsidiárne, že uplatniteľné právo Únie bolo vykladané nesprávne v tom zmysle, že vytvorenie umelých podmienok malo mať za následok len zníženie platieb o sumu vyplývajúcu z umelých podmienok, a nie zamietnutie platieb v celom rozsahu.

18.      Predkladajúci vnútroštátny súd zhrnul judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa posúdenia umelo vytvorených podmienok(9), ale nepožaduje, aby mu Súdny dvor poskytol usmernenie k tomuto aspektu veci. Pýta sa len na výklad práva Únie v súvislosti s dôsledkami zistenia, že žiadateľ umelo vytvoril určité podmienky. Článok 4 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 stanovuje, že dôsledkom umelého vytvorenia podmienok je „neposkytnutie výhody alebo jej zrušenie“, zatiaľ čo v článku 60 nariadenia č. 1306/2013 sa stanovuje, že „sa neposkytnú nijaké výhody“ subjektom, ktoré umelo vytvorili podmienky. Medzi účastníkmi konania je sporné, ako sa majú vykladať tieto ustanovenia, pokiaľ ide o pojem „výhoda“.

19.      Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že hoci zahrnutie výrazu „nijaké výhody“ do článku 60 nariadenia č. 1306/2013 by mohlo naznačovať, že možno zamietnuť vyplatenie celej sumy, z článku 4 ods. 4 nariadenia č. 2988/95, v ktorom sa uvádza, že opatrenia by sa nemali považovať za sankcie, vyplýva, že zamietnutie vyplatenia platby by sa malo vzťahovať len na sumy získané za umelo vytvorených podmienok, a nie na celú sumu podpory.

20.      Uvedený súd okrem toho poznamenáva, že je možné prijať buď prístup spočívajúci v neposkytnutí výhody, ktorá by vyplývala z umelého vytvorenia podmienok, alebo prístup spočívajúci v neposkytnutí podpory v celom rozsahu. Zdôrazňuje, že v judikatúre súdov členských štátov existujú rozdielne prístupy, pričom niektoré z nich, ako napríklad poľské súdy, uplatňujú druhý prístup označovaný ako „sankčný výklad“, ktorý vedie k úplnému vylúčeniu osoby z režimu podpory, ak sa zistí, že podmienky boli umelo vytvorené, zatiaľ čo iné, ako napríklad tie v Nemecku, uprednostňujú prvý prístup označovaný ako „korekčný výklad“, podľa ktorého sa zamieta len časť platby vyplývajúca z vytvorenia umelých podmienok. Tento rozdiel vo výklade môže mať škodlivé dôsledky pre poľských poľnohospodárov a ohroziť účinnosť a jednotnosť práva Únie.

21.      Za týchto okolností Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa pojem ,výhoda‘ použitý v článku 4 ods. 3 [nariadenia č. 2988/95] a v článku 60 [nariadenia č. 1306/2013] vykladať v tom zmysle, že znamená neposkytnutie alebo zrušenie celej platby vyplývajúcej z právnych predpisov v odvetví poľnohospodárstva, alebo len tej časti platby, ktorá je dôsledkom umelého vytvorenia podmienok?“

22.      Písomné pripomienky predložili Súdnemu dvoru spoločnosť E., Poľská republika, Talianska republika, Portugalská republika, Rumunsko a Európska komisia.

23.      Dňa 4. júna 2026 sa konalo pojednávanie, na ktorom spoločnosť E., Rzecznik Praw Obywatelskich (ombudsman, Poľsko), Poľsko, Dánske kráľovstvo, Portugalsko a Komisia predniesli ústne pripomienky.

IV.    Analýza

A.      O prípustnosti

24.      Poľsko tvrdí, že návrh na začatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci je neprípustný z dôvodu, že predkladajúci vnútroštátny súd nebol riadne zložený. Tento návrh podalo trojčlenné rozhodovacie zloženie Najvyššieho správneho súdu, pričom jeden z jeho členov bol vymenovaný za sudcu tohto súdu v rámci postupu, do ktorého bola zapojená KRS(10) v jej novom zložení. Poľsko sa odvoláva najmä na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa nesplnenia požiadaviek práva Únie vyplývajúcich z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) zo strany Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko; ďalej len „Najvyšší súd“).(11) Zastáva názor, že vzhľadom na to, že inštitucionálne postavenie Najvyššieho správneho súdu je podobné postaveniu Najvyššieho správneho súdu, rovnaké požiadavky sa vzťahujú na posúdenie zákonnosti zloženia Najvyššieho správneho súdu.

25.      Podľa môjho názoru treba námietku Poľska zamietnuť.

26.      Ako som nedávno uviedla v mojich návrhoch vo veci Naski(12), Súdny dvor rozhodol, že samotná skutočnosť, že sudca bol vymenovaný na základe návrhu KRS v jej novom zložení, nestačí na vyvodenie záveru, že neboli splnené požiadavky vyplývajúce z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty. Naopak, treba zohľadniť všetky okolnosti súvisiace s vymenovaním dotknutého sudcu. Okrem toho nie každá nezrovnalosť v postupe vymenovania vedie k neplatnému zloženiu súdu; relevantné sú len nezrovnalosti, ktoré môžu u jednotlivcov vyvolať vážne a oprávnené pochybnosti o tom, či nie je daný sudca ovplyvnený vonkajšími vplyvmi, najmä zo strany ostatných zložiek štátnej moci.

27.      Ako som vysvetlila aj v mojich návrhoch vo veci Naski(13), určitá judikatúra, na ktorú sa odvoláva Poľsko(14), sa týka osobitných okolností súvisiacich s osobami vymenovanými za sudcov niektorých senátov Najvyššieho súdu, čo viedlo Súdny dvor k záveru, že domnienka, že vnútroštátny súd spĺňa požiadavky „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, bola vyvrátená.(15)

28.      V prejednávanej veci Poľsko nepredložilo žiadne špecifické ani konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali, že niektorý zo sudcov rozhodovacieho zloženia predkladajúceho vnútroštátneho súdu bol vymenovaný v rámci postupu porovnateľného s okolnosťami vyplývajúcimi z uvedenej judikatúry. Poľsko takisto Súdnemu dvoru nepredložilo žiadne konkrétne okolnosti týkajúce sa dotknutého sudcu, ale opieralo sa výlučne o skutočnosť, že tento sudca bol vymenovaný na základe návrhu KRS v jej novom zložení.

29.      V dôsledku toho sa domnievam, že domnienka, že otázka je položená „súdnym orgánom“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, nie je v prejednávanej veci vyvrátená a že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

B.      O veci samej

30.      Svojou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, ako treba chápať pojem „výhoda“ použitý v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 a v článku 60 nariadenia č. 1306/2013. Tento výklad je potrebný na to, aby tento súd mohol rozhodnúť, či za okolností, keď sa preukáže, že určitá osoba umelo vytvorila podmienky umožňujúce získať platby podľa právnych predpisov Únie v oblasti poľnohospodárstva, treba zamietnuť alebo odňať celú sumu podpory, alebo naopak len sumu, ktorá vyplýva z umelo vytvorených podmienok.

31.      Treba pripomenúť, že táto otázka sa týka len dôsledkov zistenia umelo vytvorených podmienok, a nie posúdenia, či vôbec k umelému vytvoreniu podmienok došlo, hoci spoločnosť E. pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom spochybňuje aj toto posledné uvedené konštatovanie. Otázka položená Súdnemu dvoru je teda založená na predpoklade, že umelo vytvorené podmienky boli preukázané.

32.      Účastníci konania pred Súdnym dvorom zaujímajú v tejto veci dve odlišné stanoviská. Spoločnosť E., ombudsman, Dánsko, Rumunsko a Komisia v podstate tvrdia, že pojem „výhoda“ sa vzťahuje len na sumu, ktorá vyplýva z umelo vytvorených podmienok. Takýto prístup budem označovať ako „korekčný výklad“. Poľsko, Taliansko a Portugalsko naopak tvrdia, že tento pojem sa vzťahuje na celú výšku podpory, čo budem označovať ako „sankčný výklad“.

33.      Zástancovia korekčného a sankčného výkladu vychádzajú zo znenia, kontextu a cieľov tých istých ustanovení, ale dospeli k opačným záverom.

34.      V týchto návrhoch najprv uvediem protichodné tvrdenia účastníkov konania a usporiadam ich podľa obvyklých metód výkladu práva Únie, aby som ukázala, že oba výklady sú možné. Následne sa rozhodnem a vysvetlím, prečo je podľa môjho názoru korekčný výklad vhodnejší, najmä vzhľadom na štruktúru a ciele predmetnej právnej úpravy Únie.

1.      Zhrnutie hlavnej argumentácie účastníkov konania

a)      Znenie

35.      Spoločnosť E. tvrdí, že výraz „takéto výhody“(16) uvedený v článku 60 nariadenia č. 1306/2013 naznačuje, že musí existovať priama súvislosť medzi výhodou a vytvorením umelých podmienok, takže sa musí zamietnuť alebo odňať len táto časť platby.

36.      Poľsko a Portugalsko naopak tvrdia, že výraz „nijaké výhody“(17) v článku 60 nariadenia č. 1306/2013 vylučuje možnosť, že by sa odkazovalo len na tú časť platby, ktorá vyplýva z umelo vytvorených podmienok. Táto formulácia odkazuje na pojem „výhoda“, ktorý patrí do širšej kategórie „výhod stanovených v právnych predpisoch v oblasti poľnohospodárstva“. Toto znenie vymedzuje podporu, ktorú je možné získať, a preto by sa „výhoda“ mala stotožňovať so sumou podpory, o ktorú požiadala osoba, ktorá vytvorila umelé podmienky.

37.      Poľsko ďalej tvrdí, že na základe doslovnej analýzy článku 4 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 použitie výrazu „výhoda“ v jednotnom čísle naznačuje, že sa vzťahuje na plnenie ako celok; výraz „výhoda“ je druhovým pojmom zahŕňajúcim akúkoľvek platbu, a preto zúženie obsahu tohto pojmu na prebytok by predstavovalo výklad contra legem.

38.      Taliansko tvrdí, že znenie článku 4 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 nerozlišuje medzi čiastočnou a celkovou získanou výhodou, na rozdiel od iných ustanovení, ako je napríklad článok 5 ods. 1 písm. c) a článok 4 ods. 2 uvedeného nariadenia.(18) Ak má teda normotvorca Únie v úmysle odkazovať len na časť neoprávnene získanej výhody, urobí tak výslovne. Okrem toho Taliansko na základe systematického výkladu znenia článku 4 nariadenia č. 2988/95 dospelo k záveru, že obmedzenie rozsahu odňatia výhody na to, čo bolo neoprávnene poskytnuté, je stanovené len v odseku 2 uvedeného článku, ktorý opäť odkazuje iba na odsek 1, čo má za následok, že pojem „výhoda“ uvedený v odseku 3 označuje celú sumu získanej podpory.

b)      Kontext

39.      Pokiaľ ide o bezprostredný kontext, teda o iné ustanovenia aktov Únie, v ktorých sa nachádzajú ustanovenia, ktorých výklad sa požaduje, účastníci konania bez ohľadu na to, či sú zástancami korekčného alebo sankčného výkladu, poukazujú na rozdiel medzi správnymi opatreniami a sankciami, ale z takéhoto rozlišovania vyvodzujú odlišné závery.

40.      Zástancovia korekčného výkladu zdôrazňujú, že článok 4 ods. 3 nariadenia č. 2988/95, ktorý sa týka správnych opatrení, ako aj článok 60 nariadenia č. 1306/2013, ktorým sa toto ustanovenie vykonáva v rámci SPP, odnímajú neoprávnene vyplatené sumy a obnovujú situáciu, ktorá by existovala v prípade neexistencie umelo vytvorených podmienok. Pojem „výhoda“ uvedený v týchto ustanoveniach sa preto vzťahuje len na tú časť podpory, ktorú poľnohospodár získa v dôsledku umelo vytvorených podmienok, a nie na podporu, na ktorú by mal nárok, keby tieto podmienky neexistovali, pretože by to znamenalo sankcionovanie tejto osoby.

41.      Ako spoločnosť E. a ombudsman zdôraznili na pojednávaní, uvedené ustanovenia, ktoré sa týkajú správnych opatrení, nemôžu samy osebe slúžiť ako právny základ na ukladanie sankcií poľnohospodárom zo stany členských štátov. Podľa Komisie, ak v právnom poriadku členského štátu neexistuje ustanovenie upravujúce otázku sankcií, toto opomenutie nemožno napraviť rozšírením výkladu článku 60 nariadenia č. 1306/2013. Podľa Dánska a Komisie sa predmetné ustanovenia musia uplatňovať jednotne vo všetkých členských štátoch, pričom ak chcú členské štáty ísť ďalej a ukladať sankcie, môžu v tejto fáze medzi nimi existovať rozdiely.

42.      Naopak, zástancovia sankčného výkladu nepovažujú zamietnutie alebo odňatie celej sumy podpory za sankciu. V tomto ohľade by „trestný výklad“ mohol byť v skutočnosti nesprávnym označením tohto prístupu; keďže ho však používajú všetci účastníci tohto konania, budem ho aj naďalej používať.

43.      Poľsko zastáva názor, že rozlišovanie medzi správnymi opatreniami a sankciami v nariadení č. 2988/95 v skutočnosti naznačuje, že úplné vyňatie z nároku nie je sankčným opatrením voči prijímateľovi, ale opatrením na obnovenie zákonnosti; ide o jednoduché odstránenie hospodárskych dôsledkov neoprávnenej platby. Okrem toho môžu členské štáty naďalej ukladať sankcie.

44.      Podľa Talianska však vytvorenie umelých podmienok predstavuje úmyselné konanie vykazujúce znaky podvodu, a teda predstavuje úmyselnú nezrovnalosť podľa článku 5 nariadenia č. 2988/95, ktorý je implementovaný v článku 60 nariadenia č. 1306/2013. Jednotlivé aspekty nečestného konania žiadateľa nie je možné vyjadriť kvantitatívne, keďže umelo vytvorené podmienky narúšajú vzťah dôvery medzi orgánom poskytujúcim výhodu a osobou, ktorá ju prijíma. Preto je potrebné zamietnuť alebo odňať celú sumu podpory.

c)      Ciele

45.      Spoločnosť E., Dánsko, Rumunsko a Komisia tvrdia, že korekčný výklad je v súlade s cieľmi predmetných ustanovení, zatiaľ čo Poľsko a Portugalsko tvrdia, že sankčný výklad je v súlade s týmito cieľmi.

46.      V tejto súvislosti spoločnosť E. tvrdí, že cieľom SPP je podporiť poľnohospodárov, ktorí vykonávajú skutočnú poľnohospodársku činnosť. Ak sa v súlade s týmto cieľom zamietne alebo odníme len časť podpory súvisiaca s umelými podmienkami, poľnohospodári získajú podporu, na ktorú majú nárok; v opačnom prípade by poľnohospodár nedostal žiadnu podporu napriek skutočnému výkonu poľnohospodárskej činnosti. Okrem toho sa odvoláva na zásadu ne bis in idem a zásadu proporcionality, pretože výklad ustanovení, ktorý je založený na vrátení platby, odstraňuje riziko dvojitého uplatnenia sankčného opatrenia voči tomu istému subjektu a vylúčenie z platobných režimov bez ohľadu na výšku získanej výhody je neprimerané a poškodzuje poľnohospodárov.

47.      Komisia sa odvoláva na ochranu finančných záujmov EÚ ako na cieľ predmetných ustanovení. Tieto záujmy sú chránené znížením priznanej sumy odpočítaním toho, čo bolo získané neoprávnene.

48.      Podľa Dánska zamietnutie alebo odňatie len tej podpory, ktorú poľnohospodár získal na základe umelo vytvorených podmienok, predstavuje riešenie, ktoré vytvára primeranú rovnováhu medzi cieľmi SPP a ochranou finančných záujmov EÚ.

49.      Poľsko sa stotožňuje s tým, že cieľom predmetných ustanovení je zabezpečiť účinné vykonávanie SPP a chrániť finančné záujmy Únie. Tieto ciele by sa však nedosiahli, ak by sa pripustilo, že napriek vytvoreniu umelých podmienok by sa časť podpory mohla získať, pretože by to nepodporovalo správne a účinné využívanie finančných prostriedkov Únie. Treba zohľadniť článok 325 ZFEÚ a článok 4 ods. 3 ZEÚ, podľa ktorých sú členské štáty povinné zaviesť režimy podpory a prijať konkrétne opatrenia na boj proti zneužívaniu.

50.      Okrem toho podľa Poľska nemožno zamietnutie alebo odňatie celej sumy podpory chápať tak, že zbavuje poľnohospodára nároku. Nárok na podporu nikdy neexistoval, keďže žiadateľ, ktorý podporu získal na základe umelo vytvorených podmienok, nespĺňal hmotnoprávne podmienky, takže celá platba bola neoprávnenou platbou. V tomto zmysle je zamietnutie alebo zrušenie celej platby primerané, pretože úplne neutralizuje dôsledky vytvorenia umelých podmienok; je vhodné, pretože priamo odstraňuje následky vytvorenia takýchto podmienok; a neexistujú žiadne menej prísne opatrenia, ktoré by boli rovnako účinné, pretože vrátenie iba nadmerne vyplatenej sumy by ponechalo časť dôsledkov vyplývajúcich z obchádzania právnej úpravy nedotknutú.

51.      Podľa Portugalska je úplné vylúčenie podpory v súlade s cieľmi účinnosti a odradzujúceho účinku, ktoré musia správne opatrenia sledovať, aby bola zabezpečená ochrana finančných záujmov EÚ v súlade s článkom 2 ods. 1 druhou vetou nariadenia č. 2988/95.

d)      Vývoj právnej úpravy

52.      Iba Poľská republika uvádza tvrdenia, ktoré sa týkajú vývoja právnej úpravy. Poukazuje na to, že doložky o obchádzaní, podobné článku 60 nariadenia č. 1306/2013, sa nachádzali v predchádzajúcich nariadeniach Únie v oblasti SPP, v ktorých sa už uvádzalo, že osobám, o ktorých sa zistilo, že umelo vytvárajú podmienky, sa neposkytuje žiadna výhoda. Hoci sa v článku 60 nariadenia č. 1306/2013 priamo neodkazuje na neposkytnutie alebo odňatie akýchkoľvek platieb, z vývoja právnej úpravy nevyplýva, že by toto riešenie malo byť vylúčené. Je teda ťažké domnievať sa, že zámerom normotvorcu Únie bolo obmedziť uplatnenie úplného vylúčenia podpory v prípade obchádzania uplatniteľnej právnej úpravy.

53.      Podľa môjho názoru argumentácia Poľska založená na vývoji právnej úpravy nepodporuje ani sankčný, ani korekčný výklad, pretože nič nenasvedčuje tomu, že predchádzajúce ustanovenia podobné článku 60 nariadenia č. 1306/2013 by sa mali vykladať podľa jedného alebo druhého riešenia.(19) Inými slovami, dotknuté ustanovenia boli rovnako nejednoznačné ako článok 60 nariadenia č. 1306/2013.(20)

2.      Navrhovaný výklad

54.      Vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek vysvetlenia pojmu „výhoda“ v nariadení č. 2988/95 alebo v nariadení č. 1306/2013 nie je možné len na základe znenia dospieť k záveru, či sa tento pojem vzťahuje na celú sumu podpory, alebo naopak len na tú sumu, ktorá vyplýva z umelo vytvorených podmienok.

55.      Ak by sa totiž znenie týchto ustanovení posudzovalo samostatne, bolo by možné prijať tak korekčný, ako aj sankčný výklad. Ako som uviedla v predchádzajúcich návrhoch, vo väčšine prípadov nie je možné pochopiť zmysel ustanovení práva Únie len na základe použitých výrazov. V takýchto prípadoch nemožno znenie týchto ustanovení oddeliť od ich kontextu a cieľov.(21)

56.      Pripomínam, že táto vec sa týka podpory v rámci SPP. Ako bolo uvedené Súdnemu dvoru, vychádza z toho, že poľnohospodárske podniky spoločností E., B. a N. boli umelo rozdelené s cieľom získať vyššiu platbu, ako je tá, na ktorú by mali nárok, keby podali žiadosť ako jeden subjekt. S výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom sa však zdá, že v prejednávanej veci nie je sporné, že spoločnosť E. vykonávala poľnohospodársku činnosť v období, na ktoré mala byť podpora poskytnutá. Zdá sa teda, že spoločnosť E. by mala nárok na podporu, ale že výška podpory by bola nižšia v dôsledku systému degresívnych platieb zavedeného s cieľom zvýhodniť menšie poľnohospodárske podniky.

57.      Za týchto podmienok je priamo relevantným ustanovením, na základe ktorého by mal predkladajúci vnútroštátny súd rozhodnúť, či sa má zamietnuť celá suma podpory alebo iba jej nadmerná časť, doložka o obchádzaní uvedená v článku 60 nariadenia č. 1306/2013. Na účely rozhodnutia sporu, ktorý prejednáva, musí predkladajúci vnútroštátny súd pochopiť význam pojmu „výhoda“ uvedeného v tomto ustanovení.

58.      Článok 60 nariadenia č. 1306/2013 je súčasťou hlavy V tohto nariadenia, nazvanej „Systémy kontroly a sankcie“. Ako vyplýva z článku 58, prvého ustanovenia uvedeného v tejto hlave, tieto systémy kontroly a sankcie, ktoré musia členské štáty zaviesť, slúžia na ochranu finančných záujmov Únie. Relevantným kontextom pre výklad ustanovení tejto hlavy je teda nariadenie č. 2988/95, ktoré je všeobecnou právnou úpravou na ochranu finančných záujmov EÚ vo všetkých oblastiach rozpočtu EÚ vrátane SPP.

59.      Potvrdzuje to odôvodnenie 39 nariadenia č. 1306/2013, v ktorom sa uvádza: „Na ochranu finančných záujmov rozpočtu Únie je potrebné, aby členské štáty prijali opatrenia s cieľom ubezpečiť sa o tom, že transakcie financované z fondov sa skutočne vykonali a správne realizovali. Tiež je potrebné, aby členské štáty predchádzali všetkým nezrovnalostiam alebo nesplneniam povinností zo strany prijímateľov, zistili ich a účinne riešili. Na tento účel by sa malo uplatňovať [nariadenie č. 2988/95]. …“(22)

60.      Súdny dvor už vyložil článok 4 nariadenia č. 2988/95 v tom zmysle, že obsahuje správne opatrenia, ktorých účelom je ochrana príjmov a výdavkov rozpočtu EÚ. V tejto súvislosti Súdny dvor rozlišoval medzi správnymi opatreniami a sankciami. Takýto záver totiž vyplýva z článku 4 ods. 4 nariadenia č. 2988/95, podľa ktorého „opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty“.

61.      Potvrdzuje to judikatúra, v ktorej Súdny dvor opakovane rozhodol, že „povinnosť vrátenia nie je sankciou, pre ktorú by bol potrebný jasný a jednoznačný právny základ, ale len dôsledkom zistenia, že podmienky vyžadované na získanie výhody vyplývajúcej z pravidiel [Únie] boli umelo vytvorené, čím sa vyplatené náhrady stali neoprávnenými platbami a tým sa odôvodnila povinnosť ich vrátiť“(23).

62.      Na tomto základe Súdny dvor vo veci Cimmino a i.(24) uviedol, že dovozca, ktorý umelo vyvolal situáciu, ktorá mu umožnila neoprávnené získanie zvýhodnenej colnej sadzby na dovoz banánov, je povinný zaplatiť clá spojené s dotknutým tovarom, pričom nie sú dotknuté prípadné sankcie stanovené vnútroštátnou právnou úpravou.

63.      Stručne povedané, nariadenie č. 2988/95 tak rozlišuje medzi správnymi opatreniami a sankciami, pričom prvé z nich sú uvedené v jeho článku 4 a druhé v článku 5, a z judikatúry jasne vyplýva, že správne opatrenia slúžia na ochranu rozpočtu EÚ, a nie na potrestanie osôb, ktoré obchádzajú pravidlá Únie. Ako uviedla generálna advokátka Sharpston, „tieto opatrenia sa v podstate týkajú konkrétnych súm, ktoré mali byť, no neboli zaplatené do rozpočtu EÚ, alebo ktoré boli neprávom vyplatené z tohto rozpočtu“(25), alebo ako v prejednávanej veci, ktoré by nemali byť vyplatené z rozpočtu EÚ.

64.      Všetci účastníci tohto konania s výnimkou Talianska(26) sa zhodujú na tom, že článok 60 nariadenia č. 1306/2013 nepredstavuje sankciu, ale správne opatrenie, ktorým sa v rámci SPP vykonáva článok 4 nariadenia č. 2988/95.

65.      Ako v podstate uvádza Komisia, štruktúra nariadenia č. 1306/2013, ktoré obsahuje pravidlá týkajúce sa správnych opatrení v článku 60 a (čiastočne) v článku 63 a pravidlá týkajúce sa správnych sankcií v článku 63 (čiastočne) a v článku 64, odráža rozlíšenie, ktoré existuje v nariadení č. 2988/95 medzi jeho článkami 4 a 5.

66.      Na rozdiel od zástancov korekčného výkladu sa Poľsko, ktoré uznáva, že článok 60 nariadenia č. 1306/2013 sa týka správnych opatrení, a nie sankcií, nedomnieva, že zamietnutie alebo odňatie celej sumy podpory by predstavovalo sankciu. Uvedený členský štát spolu s Portugalskom tvrdí, že ak by sa zamietla alebo odňala len nadmerná časť podpory, toto ustanovenie by stratilo akýkoľvek odradzujúci účinok, čo by mohlo oslabiť systém ochrany finančných záujmov EÚ.

67.      Toto tvrdenie založené na odradzujúcom účinku sa však týka sankcií, a nie správnych opatrení. Na rozdiel od tvrdenia Portugalska skutočnosť, že článok 2 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 stanovuje, že „správne kontroly, opatrenia a sankcie“ musia byť „účinné, primerané a majú odrádzať“, túto tézu nevyvracia, keďže uvedená formulácia vyjadruje všeobecné zásady systému zavedeného týmto nariadením v prvej hlave, zatiaľ čo rozlíšenie medzi opatreniami a sankciami je zavedené neskôr v druhej hlave uvedeného nariadenia.

68.      Možno dodať, že v článku 62 nariadenia 2021/2116, ktorý medzitým nahradil článok 60 nariadenia č. 1306/2013, sa uvádza: „Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia práva Únie, členské štáty prijmú účinné a primerané opatrenia, aby sa zabránilo obchádzaniu ustanovení práva Únie a aby sa najmä zabezpečilo, že žiadne výhody stanovené v právnych predpisoch v oblasti poľnohospodárstva sa neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, pri ktorých sa zistilo, že v rozpore s cieľmi uvedených právnych predpisov sa podmienky požadované na získanie takýchto výhod vytvorili umelo.“(27)

69.      Keďže toto nové ustanovenie používa spojku „a“, zdá sa, že potvrdzuje, že preventívne opatrenia sú skutočne potrebné, avšak líšia sa od správnych opatrení, ktoré sú zamerané na odstránenie dôsledkov zneužitia, pokiaľ k nemu dôjde.

70.      Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Poľsko, na dosiahnutie cieľa správnych opatrení nie je potrebné zamietnuť alebo odňať celú sumu podpory, ale len sumu, ktorá by z rozpočtu EÚ nemala byť vyplatená alebo ktorá bola vyplatená neoprávnene.

71.      Ak chce členský štát ísť ďalej a odňať vyššiu sumu, musí tak urobiť na samostatnom právnom základe a nemôže sa odvolávať na článok 4 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 alebo na článok 60 nariadenia č. 1306/2013.

72.      Bez takého jasného právneho základu pre uloženie sankcie by došlo k porušeniu zásady zákonnosti. Súdny dvor rozhodol, že zamietnutie alebo odňatie neoprávnenej platby, ktorá bola získaná na základe zneužitia právnej úpravy Únie, nie je v rozpore so zásadou zákonnosti.(28) Odmietnutie celej sumy by však v prípade, keby mal poľnohospodár nárok na určitú podporu v rámci SPP, viedlo k sankcionovaniu tohto poľnohospodára.

73.      V tejto súvislosti sa zdá, že existuje významný rozdiel medzi situáciou v Portugalsku a Poľsku. Na pojednávaní Portugalsko uviedlo, že v rámci jeho právneho poriadku boli prijaté vnútroštátne právne predpisy, ktoré výslovne stanovujú, že prijímateľom sa neposkytne žiadna platba, ak umelo vytvorili podmienky na získanie výhod. Ako však zdôraznil ombudsman a ako potvrdilo Poľsko, v Poľsku takéto právne predpisy neexistujú.

74.      Vykladať článok 4 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 a článok 60 nariadenia č. 1306/2013 tak, že samé osebe umožňujú členskému štátu zamietnuť celú sumu podpory, by bolo v rozpore so zásadou nulla poena sine lege, keďže uloženie sankcií si vyžaduje jasný právny základ, ktorý vopred informuje adresátov, že určité správanie bude mať za následok sankciu.

75.      Okrem toho takýto výklad sa nevyžaduje na zabezpečenie účinnosti správnych opatrení, ktorých účelom je ochrana finančných záujmov EÚ, a nie na sankcionovanie zneužívania. Finančné záujmy EÚ sú chránené už tým, že je zamietnutá alebo odňatá len tá suma podpory, ktorá súvisí s umelo vytvorenými podmienkami.

76.      Okrem toho, ako uviedlo Dánsko, navrhované riešenie je takisto v súlade s cieľmi SPP. Jedným z týchto cieľov je poskytovať podporu poľnohospodárom, ktorí vykonávajú skutočnú poľnohospodársku činnosť. Posúdenie, či to tak skutočne je, závisí, ako uviedli spoločnosť E., Dánsko a Rumunsko, od okolností konkrétneho prípadu. Ak by poľnohospodár, ktorý podporu získal, nevykonával poľnohospodársku činnosť, bolo by to dôvodom na zamietnutie alebo odňatie celej sumy podpory. Ak však poľnohospodár vykonával činnosti, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, bolo by v rozpore s týmto cieľom SPP, keby mu bola odňatá podpora na tieto činnosti.

77.      V dôsledku toho by mal Súdny dvor podľa môjho názoru prijať výklad pojmu „výhoda“ uvedeného v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 a v článku 60 nariadenia č. 1306/2013 v tom zmysle, že vyžaduje zamietnutie alebo odňatie len tej sumy podpory, ktorá bola neoprávnená, keďže bola dôsledkom umelo vytvorených podmienok, a nie celej sumy podpory, za predpokladu, že bola vykonávaná poľnohospodárska činnosť. Tento výklad by umožnil najlepšie zosúladiť ciele SPP s ochranou finančných záujmov EÚ.

78.      Ostáva ešte posúdiť niektoré praktické argumenty, ktoré uviedli zástancovia sankčného výkladu.

79.      Poľsko tvrdí, že výklad, podľa ktorého by sa mala zamietnuť alebo odňať len nadmerná časť podpory, by viedol k svojvôli a nepredvídateľnosti, keďže orgány by museli vytvárať hypotetické scenáre na výpočet toho, na akú sumu by mal poľnohospodár nárok a aká suma by sa mala odmietnuť alebo odňať. Tento členský štát na pojednávaní zdôraznil, že takéto posúdenia predstavujú značné ťažkosti.

80.      Portugalsko tvrdí, že identifikácia umelo vytvorených podmienok vedie k vysokým administratívnym nákladom, pretože si vyžaduje, aby orgány nahradili nesprávnu žiadosť o podporu správnou žiadosťou.

81.      Aj keby som tieto argumenty považovala za relevantné, takéto praktické ťažkosti by sa nezdali byť neprekonateľné. Prejednávaná vec dokazuje, že je možné vykonať potrebné výpočty (pozri bod 12 vyššie).

82.      Okrem toho, ako uviedla Komisia, potenciálna záťaž pre orgány by nebola nadmerná, ak by sa vyžadovalo len primerané úsilie. Príslušné posúdenia sa navyše zvyčajne vykonávajú už v rámci skúmania existencie umelo vytvorených podmienok.

83.      V situáciách, keď nie je možné vykonať potrebné výpočty, sa však zdá, že judikatúra podporuje názor, že zamietnutie alebo odňatie celej sumy podpory je odôvodnené.(29)

84.      Argumenty založené na praktických ťažkostiach sa preto nezdajú byť dostatočnými dôvodmi, ktoré by bránili prijatiu navrhovaného výkladu.

V.      Návrh

85.      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko), takto:

Pojem „výhoda“ použitý v článku 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a v článku 60 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008, sa má vykladať v tom zmysle, že zamietnuť alebo odňať by sa mala iba tá suma podpory, ktorá je dôsledkom vytvorenia umelých podmienok.


1      Jazyk prednesu: angličtina.


2      Nariadenie Rady z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 1995, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340).


3      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549). Toto nariadenie bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/435 (Ú. v. EÚ L 435, 2021, s. 187).


4      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608). Toto nariadenie bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 2021, s. 1).


5      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 487). Aj toto nariadenie bolo nahradené nariadením 2021/2115.


6      Pozri najmä článok 1 ods. 1 a článok 2 ods. 1, ako aj tretie, deviate a trináste odôvodnenie nariadenia č. 2988/95.


7      Kierownik Biura Powiatowego Agencji Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa (vedúci regionálnej pobočky Agentúry pre reštrukturalizáciu a modernizáciu poľnohospodárstva, Poľsko; ďalej len „prvostupňový správny orgán“).


8      Dyrektor Podkarpackiego Oddziału Regionalnego Agencji Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa w Rzeszowie (riaditeľ Podkarpatskej regionálnej pobočky Agentúry pre reštrukturalizáciu a modernizáciu poľnohospodárstva, Rzeszów, Poľsko; ďalej len „druhostupňový správny orgán“).


9      Predkladajúci vnútroštátny súd zohľadnil judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej zneužívajúce konanie vyžaduje dva základné prvky: jednak súbor objektívnych okolností, z ktorých vyplýva, že aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených relevantnou právnou úpravou nebol cieľ tejto právnej úpravy dosiahnutý, a jednak subjektívny prvok spočívajúci v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Únie tým, že sa umelo vytvárajú podmienky potrebné na jej získanie. Uvádza najmä rozsudky z 12. septembra 2013, Slănčeva sila (C‑434/12, EU:C:2013:546), a zo 7. apríla 2022, Avio Lucos (C‑176/20, EU:C:2022:274).


10      Krajowa Rada Sądownictwa (Štátna súdna rada, Poľsko; ďalej len „KRS“).


11      Poľsko odkazuje na rozsudky z 21. decembra 2023, Krajowa Rada Sądownictwa (Zotrvanie v sudcovskej funkcii) (C‑718/21, EU:C:2023:1015), a zo 4. septembra 2025, AW „T“ (C‑225/22, EU:C:2025:649), ako aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), 8. novembra 2021, Dolińska‑Ficek a Ozimek v. Poľsko (CE:ECHR:2021:1108JUD004986819).


12      Pozri moje návrhy vo veci Naski (C‑273/24, EU:C:2026:609, najmä body 36 až 38), v ktorých odkazujem na rozsudky z 26. marca 2020, Preskúmanie Simpson/Rada a HG/Komisia (C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232), a z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu) (C‑521/21, EU:C:2026:242). Pozri tiež nedávne rozsudky zo 16. júla 2026, Gekus (C‑748/23, EU:C:2026:594, najmä body 35 až 37), a zo 16. júla 2026, Rzecznik Dyscyplinarny Sądu Najwyższego (C‑96/24, C‑103/24 a C‑112/24, EU:C:2026:595, najmä body 52 až 54).


13      Pozri moje návrhy vo veci Naski (C‑273/24, EU:C:2026:609, najmä body 39 až 42).


14      Najmä rozsudok z 21. decembra 2023, Krajowa Rada Sądownictwa (Zotrvanie v sudcovskej funkcii) (C‑718/21, EU:C:2023:1015), a rozsudok ESĽP, 8. novembra 2021, Dolińska‑Ficek a Ozimek v. Poľsko (CE:ECHR:2021:1108JUD004986819).


15      Medzi tieto okolnosti patrilo vymenovanie určitých osôb za sudcov Najvyššieho súdu prezidentom republiky napriek rozhodnutiu príslušného poľského súdu, ktorým bolo pozastavené vykonávanie príslušných uznesení KRS, ako aj skutočnosť, že ESĽP a Najvyšší správny súd považovali konkrétne postupy vymenovania týkajúce sa určitých osôb za postupy, ktoré sú v rozpore s požiadavkami nezávislosti.


16      Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.


17      Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.


18      Treba však poznamenať, že talianske jazykové znenie článku 4 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 sa odlišuje od ostatných jazykových znení tým, že odkazuje na odňatie „neoprávnene poskytnutej výhody“, zatiaľ čo iné jazykové znenia odkazujú na „poskytnutú výhodu“.


19      Poľsko v tejto súvislosti v podstate odkazuje na: 1. článok 193 nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299, 2007, s. 1); 2. článok 30 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 2009, s. 16); 3. článok 4 ods. 8 nariadenia Komisie (EÚ) č. 65/2011 z 27. januára 2011, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka (Ú. v. EÚ L 25, 2011, s. 8), a 4. článok 145 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 157, 2011, s. 1).


20      Platí to aj v prípade iných aktov Únie. Pozri napríklad článok 7 nariadenia Rady (ES) č. 1259/1999 zo 17. mája 1999, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre schémy priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 160, 1999, s. 113; Mim. vyd. 03/025, s. 424) alebo článok 29 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, 2003, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269).


21      Pozri v tejto súvislosti moje návrhy vo veci Rigall Arteria Management (C‑64/21, EU:C:2022:453, bod 43) a vo veci G. K. a i. (Európska prokuratúra) (C‑281/22, EU:C:2023:510, bod 33).


22      V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že ustanovenia nariadenia č. 1306/2013 sa majú vykladať v súlade so všeobecnými pravidlami nariadenia č. 2988/95. Pozri rozsudok z 29. februára 2024, Eesti Vabariik (Põllumajanduse Registrite ja Informatsiooni Amet) (C‑437/22, EU:C:2024:176, bod 51).


23      Súdny dvor to po prvýkrát konštatoval v rozsudku zo 14. decembra 2000, Emsland‑Stärke (C‑110/99, EU:C:2000:695, bod 56) (kurzívou zdôraznila generálna advokátka), ktorý sa týkal zneužívajúcich praktík v súvislosti s vývoznými náhradami v rámci SPP, ale v ktorom sa článok 4 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 neuplatňoval ratione temporis. To isté Súdny dvor zopakoval v neskorších veciach, v ktorých sa toto nariadenie uplatňovalo. Pozri napríklad rozsudky zo 4. júna 2009, Pometon (C‑158/08, EU:C:2009:349, bod 28); z 9. júla 2015, Cimmino a i. (C‑607/13, EU:C:2015:448, bod 73), a zo 4. októbra 2024, Komisia/PB (C‑721/22 P, EU:C:2024:836, bod 46).


24      Rozsudok z 9. júla 2015 (C‑607/13, EU:C:2015:448, bod 75).


25      Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Cimmino a i. (C‑607/13, EU:C:2015:67, bod 112).


26      Taliansko tvrdí, že článok 60 nariadenia č. 1306/2013 vykonáva článok 5 nariadenia č. 2988/95. Pozri bod 44 vyššie.


27      Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.


28      Pozri napríklad rozsudok zo 4. júna 2009, Pometon (C‑158/08, EU:C:2009:349, bod 28 a citovaná judikatúra).


29      V tejto súvislosti Komisia odkazuje na rozsudok z 13. decembra 2012, FranceAgriMer (C‑670/11, EU:C:2012:807), týkajúci sa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 2988/95, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátne orgány môžu požadovať vrátenie celej sumy, pretože časť výhody nebolo možné identifikovať samostatne.