(1)

Dňa 6. decembra 2018 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu bionafty s pôvodom v Indonézii (ďalej len „dotknutá krajina“) do Európskej únie (ďalej len „Únia“) podľa článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 22. októbra 2018 podala Európska rada pre bionaftu (European Biodiesel Board, ďalej len „EBB“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje 32 % celkovej výroby v Únii. Podnet podporili výrobcovia, ktorí predstavujú 63 % celkovej výroby bionafty v Únii.

(3)

Pred začatím antisubvenčného prešetrovania Komisia informovala indonézsku vládu, že dostala riadne doložený podnet, a prizvala indonézsku vládu ku konzultáciám v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia. Indonézska vláda prijala túto ponuku a konzultácie sa uskutočnili 3. decembra 2018. Počas konzultácií, ako aj v nasledujúcich výmenách informácií s indonézskou vládou sa náležite vzali na vedomie pripomienky predložené indonézskou vládou. Nebolo však možné dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

(4)

Po uverejnení oznámenia o začatí konania boli Komisii doručené pripomienky týkajúce sa oznámenia o začatí konania od skupiny Wilmar Group, vyvážajúceho výrobcu (ďalej len „skupina Wilmar“). Skupina Wilmar vo svojich pripomienkach uviedla, že:

(5)

Indonézska vláda podobne tvrdila v neskoršej fáze prešetrovania, že podnet neobsahoval dostatočné dôkazy o subvencovaní, ktoré by odôvodňovali začatie konania.

(6)

Pokiaľ ide o rôzne subvenčné systémy identifikované v podnete, skupina Wilmar predbežne tvrdila, že EBB neposkytla dostatočné dôkazy o existencii subvencie, a preto je podnet neopodstatnený.

(7)

S osobitným odkazom na vývoznú daň a poplatok uložené indonézskou vládou na surový palmový olej skupina Wilmar uviedla, že navrhovateľ neposkytol dostatočné dôkazy o požadovanom poverení alebo nariadení indonézskym výrobcom surového palmového oleja zo strany indonézskej vlády.

(8)

Skupina Wilmar ďalej uviedla, že žiadne zo subvenčných systémov uvedených v podnete nie sú vývozné subvencie. Okrem toho podľa skupiny Wilmar údajné subvenčné systémy nenútili indonézskych výrobcov bionafty, aby predávali bionaftu na vývoz, ale ich cieľom je mať dosah na domáce indonézske ciele zmiešavania bionafty s minerálnou naftou (3).

(9)

Na záver skupina Wilmar uviedla, že podnet neobsahoval dostatočné dôkazy o hrozbe značnej ujmy spôsobenej dovozom indonézskej bionafty do Únie a že dovoz indonézskej bionafty v žiadnom prípade nespôsobil takúto ujmu.

(10)

Pokiaľ ide o dôkazy o subvenciách spôsobujúcich ujmu vo fáze začatia prešetrovania, Komisia sprístupnila verejnú verziu podnetu a v správe o dostatočnosti dôkazov poskytla analýzu dôkazov dostupných v tejto fáze, na základe ktorých sa začalo prešetrovanie. Z toho dôvodu, na rozdiel od toho, čo tvrdila skupina Wilmar, Komisia sa domnievala a odôvodnila v správe, že existujú dostatočné dôkazy, ktoré nasvedčujú preukázaniu existencie subvencovania spôsobujúceho ujmu.

(11)

Komisia dostala 19. júna 2019 podanie od skupiny Wilmar, ktorá v ňom okrem iného tvrdila, že výrobnému odvetviu Únie nehrozila značná ujma spôsobená dovozom indonézskej bionafty.

(12)

V oznámení o začatí konania však bolo stanovené, že všetky informácie pre fázu predbežných zistení by mali byť predložené v lehote 70 dní od dátumu jeho uverejnenia. Táto lehota uplynula 14. februára 2019. Z toho dôvodu nebolo možné zaoberať sa v predbežnej fáze časťou podania, ktorá sa týkala hrozby ujmy, ale bude predmetom riešenia v konečnej fáze prešetrovania. Okrem toho sa v oddiele 5.2 oznámenia o začatí konania stanovovalo, že akákoľvek pripomienka k podnetu vrátane otázok týkajúcich sa ujmy a príčinnej súvislosti by mala byť predložená v lehote 37 dní od dátumu jeho uverejnenia. Zainteresované strany, ktoré predložili písomné podania alebo poskytli akékoľvek údaje po 14. februári 2019, sú vyzvané, aby spolu so svojimi pripomienkami k predbežným opatreniam uviedli, či ešte považujú uvedené podania za relevantné pre súčasné prešetrovanie, a aby uviedli, ako majú byť tieto informácie zohľadnené v konečnej fáze.

(13)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2017 do 30. septembra 2018 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“). Ak to bolo vhodné, Komisia preskúmala aj údaje po OP.

(14)

Zainteresované strany boli vyzvané v oznámení o začatí konania, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a indonézsku vládu, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania dotýka, a vyzvala ich na účasť.

(15)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(16)

Vo svojom oznámení o začatí prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(17)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania oznámila, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť.

(18)

Predbežná vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie a bola reprezentatívna z hľadiska širokého geografického rozloženia. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 18 % celkového objemu výroby výrobného odvetvia Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke.

(19)

Komisii boli doručené pripomienky k predbežnej vzorke od skupiny Wilmar. Skupina Wilmar sa vyjadrila k veľkosti vzorky, pričom tvrdila, že traja výrobcovia nepredstavujú dostatočne veľkú vzorku, a žiadala, aby do vzorky výrobcov z Únie bola zaradená ďalšia skupina spoločností dvoch výrobcov, Biopetrol.

(20)

Komisia usúdila, že vzorka s tromi najväčšími výrobcami bionafty v Únii je reprezentatívna (aj geograficky) a väčšiu vzorku by nebolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času. Táto žiadosť bola preto zamietnutá.

(21)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(22)

Dvaja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so svojím zaradením do vzorky. Jeden z nich dovážal zanedbateľné množstvá a ďalej ich nepredával počas OP, Komisia preto prešetrovala len druhého neprepojeného dovozcu. Komisia vzhľadom na malý počet neprepojených dovozcov, ktorí spolupracovali, rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(23)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Indonézii, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala indonézske orgány, aby určili a/alebo oslovili prípadných ďalších vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(24)

Štyria vyvážajúci výrobcovia v dotknutej krajine poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Spoločnosti alebo skupiny spoločností, ktoré poskytli informácie, predstavovali 100 % vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania. Z dôvodu obmedzeného počtu vyvážajúcich výrobcov a vysokej úrovne spolupráce sa Komisia rozhodla nevybrať vzorku, ale prešetriť všetkých indonézskych vyvážajúcich výrobcov.

(25)

Komisia zaslala dotazníky indonézskej vláde, štyrom vyvážajúcim výrobcom, trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a dvom neprepojeným dovozcom bionafty.

(26)

Komisia dostala vyplnené dotazníky od indonézskej vlády, všetkých skupín vyvážajúcich výrobcov, všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky a oboch neprepojených dovozcov.

(27)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencie, z nej vyplývajúcej ujmy (vrátane hrozby ujmy) a záujmu Únie. Overovanie na mieste sa uskutočnilo v priestoroch indonézskej vlády, Ministerstva obchodu Indonézskej republiky v Jakarte a zúčastnili sa ho aj predstavitelia ďalších príslušných ministerstiev.

(28)

Overovania na mieste podľa článku 26 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(29)

Na základe odpovede na dotazníky, písomných upozornení na nedostatky a overovaní na mieste, a ako je podrobnejšie objasnené ďalej v odôvodneniach 219 až 227, Komisia pozorovala, že indonézska vláda a skupina Wilmar úplne nespolupracovali na prešetrovaní. Presnejšie:

(30)

Komisia preto zaslala list týkajúci sa článku 28 indonézskej vláde, ako aj skupine Wilmar, ktorý bol obmedzený na konkrétne informácie, ktoré neposkytli. Komisia teda použila dostupné skutočnosti, pokiaľ ide o chýbajúce informácie.

(31)

Dotknutým výrobkom sú monoalkylestery mastných kyselín a/alebo parafínové plynové oleje získané syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, bežne známe ako „bionafta“, v čistom stave alebo obsiahnuté v zmesi, s pôvodom v Indonézii (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(32)

Z prešetrovania vyplynulo, že bionaftu vyrábanú v Indonézii tvorí najmä metylester z palmového oleja (palm oil methyl ester, ďalej len „PME“). Bionaftu vyrábanú v Únii tvorí zas najmä repkový metylester (rapeseed methyl ester, ďalej len „RME“), ale vyrába sa aj z iných východiskových surovín vrátane odpadových olejov, ako aj panenských olejov.

(33)

PME aj RME patria do kategórie monoalkylesterov mastných kyselín. Pojem „ester“ odkazuje na transesterifikáciu rastlinných olejov, konkrétne zmiešavanie oleja s alkoholom, pri ktorom vzniká bionafta a ako vedľajší produkt glycerín. Pojem „metyl“ odkazuje na metanol, najbežnejšie používaný alkohol v tomto procese. Monoalkylestery mastných kyselín sú známe aj ako „metylestery mastných kyselín“ alebo FAME (z angl. fatty-acid methyl esters).

(34)

Aj keď PME aj RME sú monoalkylestery mastných kyselín, majú tiež čiastočne odlišné fyzické a chemické vlastnosti, a najmä majú odlišnú medznú teplotu filtrovateľnosti (ďalej aj „MTF“). MTF je teplota, pri ktorej palivo zapchá palivový filter z dôvodu kryštalizácie alebo tuhnutia niektorých zložiek paliva. V prípade RME môže byť MTF – 14 °C, pričom v prípade PME je to približne 13 °C. Na trhu sa často opisuje bionafta s konkrétnou medznou teplotou filtrovateľnosti ako FAMEX, napríklad FAME0 alebo FAME5.

(35)

Dotknutý výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN ex 1516 20 98 (kódy TARIC 1516209821, 1516209829 a 1516209830), ex 1518 00 91 (kódy TARIC 1518009121, 1518009129 a 1518009130), ex 1518 00 95 (kód TARIC 1518009510), ex 1518 00 99 (kódy TARIC 1518009921, 1518009929 a 1518009930), ex 2710 19 43 (kódy TARIC 2710194321, 2710194329 a 2710194330), ex 2710 19 46 (kódy TARIC 2710194621, 2710194629 a 2710194630), ex 2710 19 47 (kódy TARIC 2710194721, 2710194729 a 2710194730), 2710 20 11, 2710 20 15, 2710 20 17, ex 3824 99 92 (kódy TARIC 3824999210, 3824999212 a 3824999220), 3826 00 10 a ex 3826 00 90 (kódy TARIC 3826009011, 3826009019 a 3826009030).

(36)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(37)

Komisia preto na účel tohto prešetrovania rozhodla, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(38)

Komisia na základe dostupných informácií vrátane informácií uvedených v podnete, oznámení o začatí konania a vo vyplnených dotazníkoch Komisie prešetrovala údajné subvencovanie zo strany indonézskej vlády prostredníctvom týchto programov subvencovania:

(39)

Navrhovateľ tvrdil, že indonézska vláda podporuje odvetvie bionafty poskytovaním grantov indonézskym výrobcom bionafty vo výške rozdielu medzi referenčnou cenou indonézskej vlády pre bionaftu a cenou, za ktorú ropné spoločnosti nakupujú bionaftu, konkrétne referenčnou cenou za motorovú naftu.

(40)

Prešetrovaním sa zistilo, že „Dotačný fond pre bionaftu“, ktorý je súčasťou Fondu pre pestovanie palmy olejovej (z angl. Oil Palm Plantation Fund, ďalej len „OPPF“) bol založený v roku 2015 prezidentským nariadením č. 61/2015.

(41)

Prezidentským nariadením č. 61/2015 bola poverená agentúra, Agentúra pre riadenie Fondu pre pestovanie palmy olejovej (ďalej len „riadiaca agentúra“), aby vyberala vývozné poplatky za vývoz komodít palmového oleja v zmysle nariadenia ministra financií č. 133/PMK.05/2015.

(42)

Peniaze vybrané colnými orgánmi prostredníctvom vývozných poplatkov za výrobky z palmového oleja tvoria finančné prostriedky OPPF a tento fond je formálne kontrolovaný riadiacou agentúrou.

(43)

Čím vyššie v hodnotovom reťazci sa jednotlivý konkrétny výrobok nachádza, tým vyšší je vývozný poplatok: vývozný poplatok za surový palmový olej bol počas obdobia prešetrovania stanovený na 50 USD za tonu a za deriváty vrátane bionafty na 20 USD za tonu.

(44)

Prezidentskými nariadeniami č. 24/2016 a 26/2016 indonézska vláda objasnila, že mandát Dotačného fondu pre bionaftu zahŕňa obstaranie a využívanie bionafty na domácom trhu. Konkrétne indonézska vláda stanovuje, že OPPF sa používa na podporu nákupov bionafty subjektmi menovanými vládnymi orgánmi.

(45)

Presnejšie, v prezidentskom nariadení č. 26/2016 sa v článku 9 ods. 1 stanovuje, že „[g]enerálny riaditeľ EBTKE menuje petrochemický subjekt, ktorý vykonáva obstarávanie bionafty v zmysle článku 4 v rámci financovania riadiacou agentúrou fondu a dodržiava pritom politiku riadiaceho výboru riadiacej agentúry fondu“ a v ďalšom článku 9 ods. 8, že „[n]a základe súhlasu ministra v zmysle odseku 7 generálny riaditeľ EBTKE v mene ministra menuje: a. výrobcov bionafty, ktorí sa zúčastnia obstarávania bionafty; a b. pridelenie objemu bionafty jednotlivým výrobcom bionafty.“ Okrem toho je riadiaci výbor riadiacej agentúry zložený výhradne z pracovníkov rôznych ministerstiev indonézskej vlády.

(46)

Výrobcovia bionafty, ktorí sa rozhodli zapojiť a ktorým boli pridelené kvóty podľa uvedeného nariadenia, sú povinní predať dané mesačné množstvo bionafty tzv. petrochemickému subjektu. Doteraz indonézska vláda menovala ako petrochemický subjekt tieto subjekty:

(47)

OPPF predpokladá osobitný platobný mechanizmus, v ktorom Pertamina (a v prípade nejakých malých objemov AKR) zaplatí výrobcom bionafty referenčnú cenu nafty (na rozdiel od skutočnej ceny bionafty, ktorá by počas OP bola vyššia), pričom rozdiel medzi touto referenčnou cenou nafty a referenčnou cenou bionafty vyplatí výrobcom bionafty riadiaca agentúra z OPPF.

(48)

Referenčnú cenu nafty a bionafty určuje ministerstvo energetiky a nerastných zdrojov podľa článku 19 prezidentského nariadenia č. 61/2015 takýmto spôsobom:

(49)

Presnejšie, každý výrobca bionafty – vrátane všetkých vyvážajúcich výrobcov – fakturuje spoločnosti Pertamina (alebo prípadne spoločnosti AKR) objem bionafty, ktorý je kupujúci povinný použiť v rámci povinnosti zmiešavania, a Pertamina (alebo AKR) zaplatí výrobcovi referenčnú cenu nafty za dané obdobie. Prešetrovaním sa zistilo, že veľká väčšina predaja výrobcov bionafty sa uskutočnila pre spoločnosť Pertamina a malý podiel pre AKR. Okrem toho predaj pre spoločnosť AKR bol úplne totožný s predajom pre spoločnosť Pertamina z hľadiska cien a všetkých ostatných súvisiacich podmienok. Komisia preto zamerala svoju ďalej uvedenú analýzu na predaj pre spoločnosť Pertamina.

(50)

Aby výrobca bionafty získal náhradu cenového rozdielu medzi cenou uhradenou spoločnosťou Pertamina a AKR (na základe referenčnej ceny nafty) a referenčnou cenou bionafty, pošle ďalšiu faktúru na rovnaký objem riadiacej agentúre, pričom priloží zoznam dokladov. Riadiaca agentúra po doručení faktúry a po overení položiek, ktoré sú v nej uvedené, uhradí príslušnému výrobcovi bionafty rozdiel medzi referenčnou cenou nafty (uhradenou spoločnosťou Pertamina alebo prípadne AKR) a referenčnou cenou bionafty stanovenou na dané obdobie.

(51)

Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či súbor opatrení prijatých indonézskou vládou na podporu indonézskeho odvetvia bionafty prostredníctvom platieb riadiacej agentúry predstavuje napadnuteľnú subvenciu.

(52)

Na preukázanie existencie napadnuteľnej subvencie musia byť prítomné tri prvky: a) finančná pomoc alebo podpora príjmov/cenová intervencia; b) výhoda a c) špecifickosť (článok 3 základného nariadenia).

(53)

Od začiatku Komisia zaznamenala, že počas obdobia prešetrovania sa všetci vyvážajúci výrobcovia rozhodli zapojiť sa do obstarávania bionafty, a teda sa na nich vzťahovala povinnosť predávať bionaftu spoločnostiam Pertamina a AKR. Komisia takisto zistila, že počas obdobia prešetrovania bola referenčná cena bionafty vyššia ako referenčná cena minerálnej nafty. Počas obdobia prešetrovania preto všetci vyvážajúci výrobcovia dostávali platby z OPPF.

(54)

V článku 3 ods. 1 písm. a) bode i) základného nariadenia sa uvádza, že o finančnú pomoc vlády ide vtedy, keď vládna prax zahŕňa priamy prevod finančných prostriedkov. V súlade s ustanovením Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa v článku 2 základného nariadenia stanovuje, že „vláda“ znamená vládu alebo verejný orgán na území krajiny pôvodu alebo vyvážajúcej krajiny.

(55)

Odvolací orgán WTO v správe o antidumpingových a vyrovnávacích clách Spojených štátov (Čína) dospel k záveru, že pojem „verejný orgán“ je subjekt, ktorý „má alebo vykonáva vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená.“ (6)

(56)

Komisia konštatovala, že OPPF bol vytvorený aktom indonézskej vlády a riadiaca agentúra bola indonézskou vládou výslovne poverená povinnosťou uskutočňovať platby v prospech výrobcov bionafty.

(57)

Po prvé, v článku 11 prezidentského nariadenia č. 66/2018 sa vymedzil rozsah pôsobnosti OPPF jeho rozšírením takto: „1. Finančné prostriedky získané fondom sa použijú na: a) rozvoj ľudských zdrojov v oblasti pestovania palmy olejovej; b) výskum a rozvoj pestovania palmy olejovej; c) propagáciu pestovania palmy olejovej; d) omladenie plantáží palmy olejovej a e) zariadenia a infraštruktúry na pestovanie palmy olejovej. 2. Používanie finančných prostriedkov fondu získaných pre záujmy uvedené v odseku 1 vrátane produkcie výrobkov z pestovania palmy olejovej na potreby v oblasti potravín, rozvoja odberateľského odvetvia pestovania palmy olejovej a obstarávania a používania bionafty.“

(58)

Po druhé, v článku 18 ods. 1 uvedeného nariadenia sa výslovne uvádza, že „používanie fondu na poskytovanie a využívanie bionafty uvedené v článku 11 ods. 2 je určené na pokrytie rozdielu medzi trhovou indexovou cenou nafty a trhovou indexovou cenou bionafty.“

(59)

Komisia teda konštatovala, že v právnych aktoch vykonávajúcich OPPF sa výslovne potvrdzuje, že jeho finančné prostriedky sa používajú v prospech výrobcov bionafty.

(60)

Na uvedený účel podľa článku 1 ods. 4 prezidentského nariadenia č. 61/2015 indonézska vláda udelila riadiacej agentúre právo používať vývozné poplatky a vývozné dane uložené na palmový olej a jeho deriváty a uložila povinnosť obstarávať a používať bionaftu. Výber však v praxi vykonávajú colné orgány. Komisia preto zastávala názor, že riadiaca agentúra má alebo vykonáva vládnu právomoc alebo jej bola vládna právomoc zverená.

(61)

Komisia preto dospela k záveru, že uvedený právny rámec účinne udeľuje riadiacej agentúre výkon vládnych funkcií, pokiaľ ide o odvetvie bionafty. Komisia preto dospela k záveru, že riadiaca agentúra koná ako verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO.

(62)

Pokiaľ ide o „priamy prevod finančných prostriedkov“, prešetrovaním sa zistilo, že po doručení faktúry od výrobcov bionafty spolu so všetkou príslušnou dokumentáciou (7) a po vykonaní náležitých overení riadiaca agentúra priamo platí splatnú sumu (t. j. rozdiel medzi referenčnou cenou nafty a referenčnou cenou bionafty) výrobcom bionafty. Komisia ďalej poznamenala, že indonézska vláda ani žiadni vyvážajúci výrobcovia nespochybnili, že riadiaca agentúra vykonávala priame peňažné platby/bankové prevody výrobcom, ktorí predávajú bionaftu spoločnostiam Pertamina a AKR, na pokrytie rozdielu medzi referenčnou cenou za minerálnu naftu platenou spoločnosťami Pertamina a AKR a referenčnou cenou za bionaftu. Komisia sa preto domnievala, že granty udeľované riadiacou agentúrou prestavujú „priamy prevod finančných prostriedkov“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia.

(63)

V tomto smere musí byť zamietnutý argument, ktorý uviedla indonézska vláda, že finančné zdroje použité riadiacou agentúrou na vyplácanie výrobcu bionafty boli v celom rozsahu zo súkromných zdrojov a že preto neexistovala finančná pomoc. Komisia totiž konštatovala, že v základnom nariadení, v súlade s Dohodou o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, sa nezohľadňuje pôvod ani povaha (verejných alebo súkromných) finančných prostriedkov prevádzaných vládou. Namiesto toho hodnotenie existencie finančnej pomoci zahŕňa zváženie povahy transakcie, ktorou vláda prevádza určité aktívum s hospodárskou hodnotou. Inými slovami, dôležité je to, že prevod finančných prostriedkov je pripísateľný štátu (na rozdiel od súkromných finančných prostriedkov používaných podľa voľnej úvahy súkromných hospodárskych subjektov) (8). Do významu „finančný príspevok“ v článku 1 ods.1.1 písm. a) bode 1 patrí široká škála transakcií. Podľa článku 1 ods. 1.1 písm. a) bodu 1 bodov i) a ii) finančný príspevok môže byť poskytnutý prostredníctvom priameho prevodu finančných prostriedkov vládou alebo ušlým vládnym príjmom, ktorý je inak splatný (9). Ako už bolo objasnené, riadiaca agentúra ako verejný orgán vykonala priamy prevod finančných prostriedkov v prospech výrobcov bionafty z OPPF, ktorý je napĺňaný z povinného výberu vývozných poplatkov a vývozných daní ukladaných verejným a súkromným hospodárskym subjektom, a preto je v celom rozsahu v súlade s vymedzením finančného príspevku Odvolacieho orgánu.

(64)

Okrem uvedeného Komisia ďalej zaznamenala, že finančné prostriedky, ktoré mal OPPF k dispozícii, pochádzajú z výberu vývozných poplatkov a vývozných daní uložených na surový palmový olej a jeho deriváty. Indonézska vláda počas overovania na mieste vysvetlila, že vývozný poplatok vyberajú colné orgány pred vývozom tovaru, a napriek jej tvrdeniu, že sa vyberá výhradne na účely financovania OPPF, nevedela preukázať, že je vyberaný mimo osobitných účtov rozpočtu indonézskej vlády. Vzhľadom na neexistenciu dôkazov o opaku Komisia dospela k záveru, že poplatok sa vyberá ako súčasť všeobecného rozpočtu štátu. To, že poplatok je potom smerovaný do OPPF, je len spôsob, akým indonézska vláda používa verejné príjmy získané z vývozných poplatkov a vývozných daní. V každom prípade je OPPF tvorený z finančných prostriedkov, ktoré sú získavané prostredníctvom vývozných poplatkov a vývozných daní uložených indonézskou vládou, a tieto finančné prostriedky sú kontrolované riadiacou agentúrou. Z toho dôvodu predstavujú verejné zdroje bez ohľadu na to, či sú neoddeliteľnou súčasťou štátneho rozpočtu.

(65)

Pokiaľ ide o argument, že prevod finančných prostriedkov z OPPF výrobcom bionafty neposkytuje žiadnu výhodu príjemcom, pretože výrobcovia bionafty zaplatili do OPFF viac, ako dostali, Komisia konštatuje nasledujúce skutočnosti. Po prvé, rozsah pôsobnosti OPPF je širší než podpora odvetvia bionafty. OPPF je skôr vyjadrením všeobecnejšej politiky indonézskej vlády, ktorá zahŕňa celý hodnotový reťazec palmového oleja. Všetci vývozcovia surového palmového oleja (a spracovaného tovaru) v skutočnosti platia poplatok do fondu, keď sa ich výrobok vyváža. Surový palmový olej môže byť použitý v širokej škále použití, napríklad v potravinárstve, kozmetike a chemickom priemysle. Vývozné poplatky vybrané pre OPPF preto nie sú výhradne prepojené s prevodmi finančných prostriedkov do odvetvia bionafty a nemôže sa vykonať automatické vzájomné započítanie.

(66)

Po druhé, ako už bolo objasnené v odôvodnení 64, finančné prostriedky používané riadiacou agentúrou pochádzajú v celom rozsahu zo všeobecného rozpočtu indonézskej vlády (ktoré sú pridelené OPPF). Vývozný poplatok vyberajú colné orgány a poplatky sa uhrádzajú do všeobecného rozpočtu štátu. Použité finančné prostriedky preto nie sú rovnocenné dobrovoľným platbám výrobcov bionafty, ktoré sa potom v celom rozsahu používajú v prospech výrobcov bionafty (bez akejkoľvek diskrečnej právomoci výrobcov bionafty, ktorí nemajú žiadne slovo v tom, ako sa OPPF využíva). Finančné prostriedky získava indonézska vláda prostredníctvom povinných vývozných poplatkov a vývozných daní, z ktorých niektoré platia výrobcovia bionafty aj výrobcovia surového palmového oleja a iní výrobcovia súvisiacich výrobkov zo surového palmového oleja. Indonézska vláda sa potom rozhodne použiť tieto zdroje v prospech výrobcov bionafty prostredníctvom OPPF.

(67)

Komisia takisto poznamenala, že vyvážajúci výrobcovia vo svojich odpovediach na dotazník uviedli, že väčšina surového palmového oleja využívaná pri výrobe bionafty je z miestnych zdrojov, a preto nepodlieha vývoznej dani ani vývoznému poplatku. Komisia preto usúdila, že vývoz surového palmového oleja, za ktorý vyvážajúci výrobcovia (alebo presnejšie ich prepojení výrobcovia surového palmového oleja) platili vývozné dane a poplatky, sa týkal iných hodnotových reťazcov než hodnotového reťazca bionafty.

(68)

Komisia preto dospela k záveru, že vývozné dane a poplatky, ktoré vybrala indonézska vláda z tohto vývozu, preto nesúvisia s odvetvím bionafty ako takým, takže argument indonézskej vlády, že OPPF neposkytuje výhodu príjemcom, keďže výrobcovia bionafty zaplatili do OPPF viac, než dostali, sa zamieta. V skutočnosti, v rozpore s tvrdením indonézskej vlády, v prípade hodnotového reťazca bionafty boli na tom vyvážajúci výrobcovia lepšie v tom zmysle, že dostávali z OPPF viac, než doň zaplatili.

(69)

V súvislosti s tým Komisia dospela k záveru, že prostriedky vyplácané riadiacou agentúrou výrobcom bionafty sa pokladajú za „finančnú pomoc vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov od vlády“ podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia. Je nesporné, že pri nákupoch bionafty spoločnosťami Pertamina a AKR podľa požiadaviek na zmiešavanie riadiaca agentúra pokrývala rozdiel medzi cenou platenou spoločnosťami Pertamina a AKR (na základe referenčnej ceny za minerálnu naftu) a (vyššou) referenčnou cenou za bionaftu. V tejto súvislosti výrobcovia bionafty dostali grant od indonézskej vlády vo výške tohto rozdielu (10).

(70)

Z dôvodov uvedených ďalej sa Komisia domnievala, že priame prevody vykonané riadiacou agentúrou poskytujú výhodu vyvážajúcim výrobcom.

(71)

Vyvážajúci výrobcovia sú totiž uvedení do lepšej situácie než by boli v prípade neexistencie systému. Zjednodušene povedané, prevod finančných prostriedkov vykonávaný riadiacou agentúrou predstavuje granty a trh nezabezpečuje granty zadarmo. Tieto granty uvádzajú výrobcov bionafty do lepšej pozície, než v akej by sa inak nachádzali na trhu (11). V prípade neexistencie tohto systému by výrobcovia bionafty získali len platbu od spoločností Pertamina a AKR za cenu minerálnej nafty.

(72)

So zreteľom na to Komisia usúdila, že peniaze uhradené riadiacou agentúrou výrobcom bionafty za predanú bionaftu na účely pokrytia rozdielu medzi referenčnou cenou nafty platenou spoločnosťou Pertamina a referenčnou cenou bionafty predstavujú výhodu v ich prospech v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(73)

Po prvé, Komisia si zaznamenala, že OPPF je dostupný pre obmedzený počet odvetví, pričom všetky súvisia s hodnotovým reťazcom surového palmového oleja. Toto obmedzenie má pôvod priamo v platných právnych predpisoch. Po prvé, podpora hodnotového reťazca palmového oleja je hlavným a výslovným cieľom prezidentského nariadenia č. 61/2015, ktorým sa zriaďuje OPPF. V jeho preambule je uvedené, že OPPF je potrebný „na zabezpečenie stáleho rozvoja pestovania palmy olejovej; vyžaduje si to národnú stratégiu podporenú riadením fondu na stály rozvoj pestovania palmy olejovej.“ V článku 1 uvedenej právnej úpravy sa ďalej stanovuje, že „pestovanie palmy olejovej sú všetky činnosti riadenia prírodných zdrojov, ľudských zdrojov, výrobného zariadenia, vybavenia a strojov, pestovanie, zber, spracovanie a uvádzanie na trh v súvislosti s pestovaním palmy olejovej.“

(74)

V článku 11 je potom uvedené, že „Finančné prostriedky získané fondom sa použijú na: a) rozvoj ľudských zdrojov v oblasti pestovania palmy olejovej; b) výskum a rozvoj pestovania palmy olejovej; c) propagáciu pestovania palmy olejovej; d) omladenie plantáží palmy olejovej a e) zariadenia a infraštruktúry na pestovanie palmy olejovej“.

(75)

Komisia preto dospela k záveru, že OPPF je de iure špecifický podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže v právnych predpisoch, podľa ktorých orgán poskytujúci subvenciu pracuje, sa výslovne obmedzuje prístup k subvencii na určité podniky, konkrétne na tie, ktoré pôsobia v hodnotovom reťazci surového palmového oleja.

(76)

V každom prípade, ak by aj neexistovala špecifickosť de iure, Komisia usúdila, že indonézska vláda nariaďuje riadiacej agentúre, aby podporovala de facto len odvetvie bionafty. Dôkazy získané počas prešetrovania, na ktoré sa odkazuje ďalej v odôvodnení 122, v skutočnosti naznačujú, že veľká väčšina peňazí, ktoré riadiaca agentúra platila, je určená na vyplácanie rozdielu medzi MOPS a referenčnou cenou bionafty výrobcom bionafty.

(77)

Komisia preto usúdila, že indonézska vláda riadi OPPF tak, že je de facto špecifický. Podľa článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia subvencia môže byť v skutočnosti špecifická, ak sú splnené určité kritériá, napríklad „používanie programu subvencií obmedzeným počtom určitých podnikov; prevládajúce používanie zo strany určitých podnikov; poskytovanie neprimerane veľkých subvencií určitým podnikom; spôsob, akým orgán poskytujúci subvencie rozhoduje o poskytnutí subvencie.“ V tomto prípade Komisia konštatovala, že správanie OPPF dokonale vystihuje kritériá v tomto zozname. Predovšetkým platí, ako sa už objasnilo, že fond je prevažne používaný odvetvím bionafty a orgán poskytujúci subvenciu pritom využíval svoju diskrečnú právomoc.

(78)

Toto zistenie je takisto v súlade s judikatúrou WTO. Porota vo veci ES a určité členské štáty – veľké civilné lietadlá vysvetlila, že „bežný význam slova „prevažujúci“ zahŕňa „predstavujúci hlavný alebo najsilnejší prvok; prevládajúci“. Preto „prevládajúce používanie {programu subvencií} zo strany určitých podnikov“ možno jednoducho chápať ako situáciu, v ktorej je program používaný hlavne, alebo z najväčšej časti, určitými podnikmi.“ (12) V uvedenom rozhodnutí porota ďalej vysvetlila, že „ak program subvencií pôsobí v hospodárstve, ktoré tvorí len niekoľko odvetví, to, že uvedené odvetvia mohli byť hlavnými oprávnenými subjektmi programu subvencií, nemusí nevyhnutne preukazovať ‚prevládajúce používanie‘. Používanie programu subvencií uvedenými odvetviami môže namiesto toho jednoducho odzrkadľovať malú diverzifikáciu hospodárskych činností v rámci jurisdikcie orgánu poskytujúceho subvenciu. Na druhej strane, rovnaký program subvencií prevádzkovaný v kontexte vysoko diverzifikovaného hospodárstva, ktorý využívajú hlavne, alebo z najväčšej časti, len niektoré odvetvia, by skôr naznačoval „prevládajúce používanie“ (13). V tomto prípade je subvencia k dispozícii len pre hodnotový reťazec palmového oleja, ale v rámci daného odvetvia pre širokú škálu použití. Ak sa však odôvodnenie poroty uplatní na skutočnosti tohto prípadu, Komisia usúdila, že to, že prevažná väčšina OPPF sa používa na financovanie platieb za bionaftu, sa považuje za „prevládajúce používanie“, ako bolo vymedzené skôr v texte, keďže odvetvie bionafty je hlavným oprávneným subjektom. Komisia ďalej konštatuje, že odvetvie bionafty je jedným z mnohých odvetví v diverzifikovanom hospodárstve (14) a že OPPF podporuje od svojho zriadenia takmer výhradne odvetvie bionafty.

(79)

So zreteľom na to Komisia dospela k záveru, že súbor opatrení indonézskej vlády bol nasmerovaný v prospech domáceho odvetvia bionafty. Okrem toho, že sú špecifické de iure podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, sú špecifické aj de facto podľa článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia.

(80)

Komisia predbežne zistila, že indonézska vláda poskytovala prostredníctvom súboru opatrení podporu odvetviu bionafty, okrem iného priamym prevodom finančných prostriedkov prostredníctvom „Dotačného fondu pre bionaftu“. Indonézska vláda poskytovala príjemcom výhodu, ktorá je špecifická, a teda predstavuje napadnuteľnú subvenciu.

(81)

V súlade s článkom 5 základného nariadenia Komisia vypočítala výšku napadnuteľnej subvencie pre každého vyvážajúceho výrobcu podľa výhody poskytnutej príjemcovi, ktorá objektívne existovala počas OP. Komisia usúdila, že výhodu predstavuje je celková výška grantu prijatého z OPPF počas OP. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia rozdelila uvedené sumy subvencií podľa celkového obratu generovaného z predaja bionafty vyvážajúcimi výrobcami počas obdobia prešetrovania.

(82)

Predbežne stanovená miera subvencie týkajúca sa uvedeného súboru opatrení počas obdobia prešetrovania je pre vyvážajúcich výrobcov takáto:

(83)

V podnete sa namietalo, že ceny surového palmového oleja sú v Indonézii deformované z dôvodu intervencie indonézskej vlády. Konkrétne sa v podnete uvádzalo, že indonézska vláda zaviedla politiku uplatňovania vysokých vývozných daní na surový palmový olej. Surový palmový olej je hlavná surovina používaná na výrobu bionafty v Indonézii a predstavuje približne 85 % celkových výrobných nákladov na bionaftu. Podľa podnetu touto činnosťou indonézska vláda zabezpečuje, aby bola cena surovín na výrobu bionafty významne nižšia ako svetové ceny, v prospech indonézskych výrobcov bionafty.

(84)

Okrem toho podľa podnetu indonézska vláda zaviedla v máji 2015 vývozný poplatok vo výške 50 USD za tonu surového palmového oleja a nižší poplatok pre spracované výrobky z palmového oleja v ďalšom článku výrobného reťazca, pričom šlo o osobitnú sadzbu v závislosti od výrobku.

(85)

Navrhovateľ tvrdil, že uložením vysokých vývozných daní a poplatkov na surový palmový olej indonézska vláda stláča nadol ceny domáceho palmového oleja v Indonézii, čím poskytuje zreteľnú výhodu výrobcom bionafty. Indonézska vláda takisto podnecuje súkromných výrobcov surového palmového oleja, aby predávali svoje výrobky indonézskym výrobcom bionafty. Navrhovateľ tvrdí, že v dôsledku toho indonézska vláda poveruje indonézskych výrobcov palmového oleja alebo im nariaďuje, aby poskytovali surový palmový olej výrobcom bionafty za nižšiu než primeranú odplatu.

(86)

Z prešetrovania vyplynulo, že indonézska vláda ukladá vývoznú daň, ako aj vývozný poplatok na surový palmový olej.

(87)

Vývozná daň sa začala uplatňovať v roku 1994. Od svojho zavedenia bola niekoľkokrát zmenená. V najnovšom znení (vyhláška č. 140/PMK.010/2016) sa vývozná daň skladá zo sadzobníka progresívnych taríf uložených na surový palmový olej, ako aj na 22 iných výrobkov vrátane bionafty (na ktorú sa sústavne uplatňuje nižšia sadzba ako na surový palmový olej). Indonézski vývozcovia platia kĺzavú daň z vývozu surového palmového oleja naviazanú na referenčnú cenu indonézskej vlády. Ak teda rastie referenčná vývozná cena indonézskej vlády, rovnako rastie vývozné clo.

(88)

Ak je referenčná cena nižšia ako 750 USD za tonu, príslušná sadzba vývoznej dane je 0 %. Počas obdobia prešetrovania zostávala cena surového palmového oleja pod prahovou hodnotou 750 USD za tonu, a preto vývozná daň nebola splatná.

(89)

Okrem vývoznej dane indonézska vláda počas obdobia prešetrovania ukladala vývozný poplatok za surový palmový olej a výrobky v ďalšom článku výrobného reťazca. Vývozný poplatok počas obdobia prešetrovania bol stanovený na 50 USD za tonu v prípade surového palmového oleja a 20 USD v prípade bionafty.

(90)

Okrem vývoznej dane a poplatku za surový palmový olej a výrobky v ďalšom článku výrobného reťazca indonézska vláda zasahuje na trhu so surovým palmovým olejom aj de facto kontrolovaním – prostredníctvom spoločnosti PTPN vo vlastníctve štátu – domácich cien surového palmového oleja, čím zabezpečuje, že sa surový palmový olej predáva za ceny na umelo nízkej úrovni. Okrem toho indonézska vláda poskytuje subvencie výrobcom surového palmového oleja s cieľom zabezpečiť, aby dodržiavali súlad s politikou poskytovania surového palmového oleja za umelo nízke ceny.

(91)

Komisia informovala indonézsku vládu, že pri preskúmavaní existencie a rozsahu údajnej podpory poskytovanej odvetviu bionafty okrem iného poskytovaním surového palmového oleja za nižšiu než primeranú odplatu možno bude musieť pristúpiť k použitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(92)

Pri začatí konania Komisia požiadala indonézsku vládu, aby postúpila dodatok B priložený k antisubvenčnému dotazníku (dotazník pre dodávateľov palmového oleja) všetkým výrobcom a distribútorom palmového oleja, ktorí dodávali palmový olej vyvážajúcim výrobcom. Dodatok B obsahoval súbor vo formáte Word (Appendix B_Input supplier Palm Oil, Dodatok B_Vstupné údaje – dodávateľ palmového oleja) a súbor vo formáte Excel (Mini questionnaire intended for Suppliers, Minidotazník určený dodávateľom). Na základe žiadosti indonézskej vlády vzhľadom na značný počet spoločností poskytujúcich hlavný vstup pre dotknutý výrobok Komisia v duchu dobrej spolupráce a s cieľom získať aspoň nejaké relevantné údaje na účely prešetrovania súhlasila e-mailom zo 7. januára 2019 s obmedzením rozsahu svojej žiadosti a požiadala indonézsku vládu, aby postúpila dodatok B a minidotazník desiatim najväčším dodávateľom surového palmového oleja z hľadiska objemu na jedného vyvážajúceho výrobcu.

(93)

Komisia vo svojom písomnom upozornení na nedostatky z 1. marca 2019 adresovanému indonézskej vláde konštatovala, že jej nebol doručený žiadny vyplnený dodatok B k dotazníku od dodávateľov palmového oleja PT Musim Mas, PT Intibenua Perkasatama, PT Pelita Agung Agrindustri a PT Permata Hijau Palm Oleo. Komisia obzvlášť zdôraznila, že jej nebola doručená ani odpoveď od dodávateľov surového palmového oleja vo vlastníctve štátu vrátane PTPN. Iní dodávatelia surového palmového oleja vrátane dodávateľov prepojených s vyvážajúcimi výrobcami uvedenej žiadosti vyhoveli.

(94)

Indonézska vláda v odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky uviedla, že si splnila povinnosť informovať o dodatku B a minidotazníkoch príslušných indonézskych dodávateľov surového palmového oleja. Ako dôkaz indonézska vláda predložila poštové záznamy preukazujúce potvrdenia o doručení príslušným indonézskym dodávateľom surového palmového oleja. Neboli poskytnuté žiadne iné dôkazy o pokusoch indonézskej vlády o nadviazanie kontaktu s týmito poskytovateľmi, najmä PTPN. Podobné vysvetlenie bolo poskytnuté počas overovania na mieste v priestoroch indonézskej vlády. Bez ohľadu na uvedené spoločnosť PTPN Komisii nikdy nepredložila riadne vyplnený dodatok B.

(95)

Indonézska vláda teda neposkytla potrebné informácie a dôkazy týkajúce sa údajného poskytovania surového palmového oleja za nižšiu než primeranú odplatu zo strany vlády, ako požadovala Komisia vo svojom dotazníku a počas overovania na mieste.

(96)

Nedostatočná spolupráca neumožnila Komisii získať všetky informácie, ktoré považovala za dôležité pre svoje zistenia v tomto prešetrovaní. Konkrétnejši sa konštatuje, že Komisia nedokázala od indonézskej vlády získať informácie o trhu s palmovým olejom založené na priamych informáciách poskytnutých dodávateľmi surového palmového oleja ani nemá úplné informácie o úlohe PTPN na tomto trhu, pokiaľ ide o odvetvie bionafty.

(97)

Indonézska vláda uviedla, že poskytla súhrnné údaje týkajúce sa PTPN, ktoré zahŕňali aj údaje požadované v dodatku B k dotazníku. Zo zreteľom na to Komisia poznamenala, že indonézska vláda poskytla údaje týkajúce sa PTPN v reakcii na dotazník, ktoré zahŕňali informácie o jej riadiacej štruktúre, výročných správach a údajoch o transakciách. Komisia však uviedla, že jej neboli doručené žiadne z podrobných informácií, o ktoré žiadala v dodatku B k dotazníku, ktoré by jej boli umožnili v plnom rozsahu pochopiť úlohu spoločnosti PTPN na trhu s palmovým olejom a úlohu iných relevantných výrobcov.

(98)

Po doručení listu s informáciami pre indonézsku vládu o možnom uplatnení článku 28 základného nariadenia indonézska vláda predložila 30. júna 2019 odpoveď na dodatok B za PTPN. Komisia však konštatovala, že odpoveď bola predložená dlho po lehote na predloženie uvedených informácií (do 12. marca 2019, predĺžená Komisiou do 14. marca 2019) a po tom, ako sa uskutočnilo overovanie na mieste v priestoroch indonézskej vlády. Komisia preto usúdila, že podanie nebolo predložené včas, nebolo overiteľné a indonézska vláda nekonala podľa svojich najlepších možností a schopností v súlade s článkom 28 základného nariadenia.

(99)

Keďže Komisia nemala od indonézskej vlády k dispozícii opačné informácie, pri svojich zisteniach týkajúcich sa uvedených aspektov prešetrovania sa v súlade s článkom 28 základného nariadenia čiastočne opierala o dostupné skutočnosti.

(100)

Na preukázanie existencie napadnuteľnej subvencie musia byť prítomné tri prvky: a) finančná pomoc alebo podpora príjmov/cenová intervencia; b) výhoda a c) špecifickosť (článok 3 základného nariadenia) (15).

(101)

Pokiaľ ide o prvý prvok, Komisia analyzovala, či súbor opatrení prijatých indonézskou vládou vedie k finančnej pomoci vo forme poskytovania surového palmového oleja za nižšiu než primeranú odplatu indonézskym vyvážajúcim výrobcom bionafty zo strany vlády podľa článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, a/alebo či súbor opatrení prijatých indonézskou vládou patrí do kategórie podpory príjmov alebo cenovej intervencie pre odvetvie bionafty podľa článku 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

(102)

Komisia od začiatku pozorovala, že všetci vyvážajúci výrobcovia nakupujú surový palmový olej na domácom trhu od prepojených alebo neprepojených spoločností a spracovávajú ho na deodorizovaný palmový olej a potom na bionaftu.

(103)

V článku 3 ods. 1 písm. a) bode iv) druhej zarážke základného nariadenia sa konštatuje, že finančná pomoc existuje, ak vláda: „poverí či nariadi súkromnému subjektu, aby vykonával jednu alebo viacero funkcií uvedených v bodoch i), ii) a iii), ktoré by za normálnych okolností plnila vláda, a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej vládnej praxe.“ K druhu funkcií opísaných v článku 3 ods. 1 písm. a) bode iii) základného nariadenia dochádza, keď „vláda poskytuje tovary alebo služby iné, než je všeobecná infraštruktúra, alebo nakupuje tovary ...“ Tieto ustanovenia odzrkadľujú body iii) a iv) článku 1 ods. 1.1 písm. a) bodu 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a mali by sa vykladať a uplatňovať so zreteľom na príslušnú judikatúru WTO.

(104)

Porota WTO vo veci vývozných obmedzení USA (16) rozhodla, že bežný význam týchto dvoch slov „poveriť“ (z angl. entrust) a „usmerniť“ (z angl. direct, tento pojem je v základnom nariadení preložený ako „nariadiť“) v článku 1 ods. 1.1 písm. a) bode 1 bode iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach si vyžaduje, aby činnosť vlády zahŕňala pojem delegovania (v prípade poverenia) alebo prikazovania (v prípade usmernenia). Zamietla tvrdenie USA o „príčine a následku“ a trvala na výslovnom a súhlasnom úkone delegovania alebo prikazovania.

(105)

V následnom prípade (17) však Odvolací orgán rozhodol, že nahradenie slov „poverí“ a „usmerní“ slovami „deleguje“ a „prikazuje“ je ako štandard príliš prísne. Podľa Odvolacieho orgánu k „povereniu“ dochádza vtedy, keď vláda dáva súkromnému subjektu zodpovednosť, a „usmernenie“ odkazuje na situácie, v ktorých vláda vykonáva nad súkromným subjektom svoju právomoc.

(106)

V obidvoch prípadoch vláda používa súkromný subjekt ako zástupcu pri poskytovaní finančnej pomoci a „vo väčšine prípadov by bolo možné očakávať, že poverenie súkromného subjektu alebo nariadenie súkromnému subjektu bude zahŕňať určitú formu hrozby alebo nútenia.“ Podľa článku 1 ods. 1.1 písm. a) bodu 1 bodu iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa zároveň neumožňuje členom ukladať vyrovnávacie opatrenia na výrobky v prípadoch, „keď vláda len vykonáva svoje všeobecné regulačné právomoci“ alebo keď intervencia vlády „môže alebo nemusí mať konkrétny výsledok jednoducho vzhľadom na dané faktické okolnosti alebo realizáciu slobodnej vôle subjektov na trhu“. Naopak, poverenie a usmernenie znamená „aktívnejšiu úlohu vlády než iba pobádanie“.

(107)

WTO navyše nezastávala názor, že „ponechanie priestoru na voľné uváženie súkromného subjektu je nevyhnutne v rozpore s poverením súkromného subjektu alebo jeho usmernením […] (18). Hoci sa môžu vyskytnúť prípady, keď rozsah priestoru ponechaného na voľné uváženie súkromného subjektu je taký, že je nemožné oprávnene dospieť k záveru, že súkromný subjekt je poverený alebo bol usmernený (vykonávať konkrétnu úlohu), je to skutkový/dôkazný stav, ktorým je potrebné sa zaoberať jednotlivo.“

(108)

V súlade s uvedenými rozhodnutiami WTO sa nie všetky vládne opatrenia schopné poskytnúť výhody rovnajú finančnej pomoci podľa článku 3 základného nariadenia a článku 1 ods. 1.1 písm. a) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (pozn. v uvedenej dohode je pojem preložený ako finančný príspevok). Musí existovať dôkaz o vládnej politike alebo programe na podporu prešetrovaného odvetvia (v tomto konkrétnom prípade odvetvia bionafty/biopalív) prostredníctvom vykonávania právomocí nad verejným alebo súkromným subjektom alebo zverenia zodpovednosti verejnému alebo súkromnému subjektu (v tomto prípade výrobcom surového palmového oleja) s cieľom poskytovať surový palmový olej odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu.

(109)

Stručne povedané, v príslušných rozhodnutiach WTO sa stanovuje, že:

(110)

Komisia preto v súlade s touto judikatúrou veľmi dôkladne preskúmala povahu intervencie indonézskej vlády, t. j. či intervencia indonézskej vlády zahŕňa poverenie výrobcov surového palmového oleja alebo nariadenie výrobcom surového palmového oleja, povahu poverených subjektov, t. j. či sú výrobcovia surového palmového oleja súkromné subjekty v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, a činnosť poverených subjektov alebo subjektov, ktorým bolo nariadené vykonávanie, t. j. či poskytujú poverení výrobcovia surového palmového oleja alebo výrobcovia surového palmového oleja, ktorým bolo nariadené vykonávanie, surový palmový olej indonézskemu odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu a konajú tak ako zástupcovia indonézskej vlády. Komisia okrem toho overovala, či by vykonávanú funkciu za normálnych okolností plnila vláda, t. j. či je poskytovanie surového palmového oleja za nižšiu než primeranú odplatu výrobcom bionafty v Indonézii bežnou činnosťou vlády a či sa takáto funkcia v žiadnom smere nelíši od praxe, ktorú vlády bežne vykonávajú, t. j. či sa líši skutočné poskytovanie surového palmového oleja výrobcami v nejakom smere od toho, čo by vláda robila sama.

(111)

So zreteľom na judikatúru WTO uvedenú v odôvodneniach 104 až 109 Komisia najskôr analyzovala, či je podpora indonézskej vlády pre indonézske odvetvie bionafty skutočne cieľom vládnej politiky a nie iba „vedľajším účinkom“ vykonávania všeobecných regulačných právomocí. V rámci prešetrovania sa skúmalo najmä to, či zistené deformácie cien boli súčasťou cieľov vlády, alebo či nižšie ceny surového palmového oleja boli skôr „neúmyselným“ vedľajším produktom všeobecného vládneho regulovania.

(112)

Podpora odvetvia bionafty sa dosahuje pomocou niekoľkých opatrení, a najmä prostredníctvom vývoznej dane a poplatku uložených na surový palmový olej a dotačného fondu pre bionaftu.

(113)

Režim vývoznej dane na surový palmový olej zaviedla indonézska vláda v roku 1994 a odvtedy bol predmetom viacerých významných zmien.

(114)

Pôvodne bolo účelom vývoznej dane zaistiť miestny dopyt po jedlom oleji a zabezpečiť jeho cenovú stabilitu. V nariadení 128/PMK.011/2011 bolo cieľom ochrániť domácu ponuku jedlého oleja a rozvíjať odberateľské výrobné odvetvie. V právnej úprave sa konkrétne uvádzalo: „v kontexte podpory úsilia odberateľského odvetvia palmového oleja o zvýšenie pridanej hodnoty v ďalšom článku výrobného reťazca je potrebné reštrukturalizovať sadzbu vývozného cla.“

(115)

Indonézsky režim vývozného cla prešiel od roku 1994 viacerými zmenami vrátane zmien minimálnej ceny surového palmového oleja, v prípade ktorej by sa uplatňovala vývozná daň, zmien sadzby a zmien spôsobu výpočtu sadzby z percenta predajných cien na nominálnu sumu. Vývozná daň bola v skutočnosti pôvodne zavedená vyhláškou ministerstva financií č. 439/KMK.017/1994. V júli 1997 sa vyhláškou č. 300/KMK.01/1997 zmenila metodika výpočtu vývoznej dane a vývoz surového palmového oleja sa stal predmetom dane v rozsahu 7,5 % až 22,5 % podľa referenčnej ceny indonézskej vlády. V septembri 2007 bola metodika výpočtu vývoznej dane ďalej revidovaná prostredníctvom vyhlášky č. 94/PMK.011/2007 a vyhlášky č. 128/PMK.011/2011. V najnovšom nariadení č. 13/2017, ktoré sa uplatňovalo počas obdobia prešetrovania, ministerstvo financií vymedzuje progresívnu sadzbu vývoznej dane v rozpätí od 0 USD za tonu – keď je medzinárodná cena surového palmového oleja nižšia ako 750 USD – do 200 USD za tonu, keď je cena surového palmového oleja vyššia ako 1 250 USD.

(116)

Počas obdobia prešetrovania a podľa vyhlášky č. 13/2017 sú vývozné dane na surový palmový olej a iné výrobky z palmového oleja vyjadrené v USD, nie ako percento ceny. Okrem toho sa vývozná daň v Indonézii bude uplatňovať vtedy, keď referenčná cena vlády presiahne určitú cenovú úroveň. V dôsledku toho, a ako uviedla indonézska vláda v kontexte prešetrovania USA (27), „vyššie vývozné ceny si vyžadujú vyššie colné sadzby“. Indonézska vláda preto prepojila vývozný systém priamo s medzinárodnými cenami surového palmového oleja, a nie s inými otázkami, ako sú úrovne výroby či vplyv na životné prostredie. Vyplýva z toho, že účinky na ceny platené vyvážajúcimi výrobcami nie sú náhodné, ale predstavujú priamy a zamýšľaný výsledok opatrení zostavených indonézskou vládou (28). Podľa právnych predpisov platných počas obdobia prešetrovania bola uplatniteľná sadzba vývoznej dane vzťahujúca sa na surový palmový olej takáto:

Tabuľka 1

Vývozná daň na surový palmový olej

(117)

Ako už bolo vysvetlené, v roku 2015 indonézska vláda zaviedla aj vývozný poplatok za surový palmový olej a jeho deriváty. Sadzba vývozného poplatku bola počas obdobia prešetrovania 50 USD za tonu v prípade surového palmového oleja a 30 USD za tonu v prípade rafinovaných výrobkov. Zavedenie vývozného poplatku sa zhodovalo s obdobím, v ktorom boli indonézske ceny takmer totožné so svetovými cenami. Zavedenie vývozného poplatku umožňuje výrobcom bionafty nakupovať surový palmový olej za nižšie ceny, než by inak boli dostupné. Domáca spotreba v roku 2016 skutočne významne stúpla v porovnaní s rokom 2015 (pozri tabuľku 2).

(118)

Z viacerých dokumentov vyplýva, že indonézska vláda jednoznačne sledovala podporu a rozvoj odvetvia bionafty ako politický cieľ, predovšetkým snahou o zníženie ceny vstupných surovín (surového palmového oleja) na domácom trhu, a teda poskytovaním finančnej pomoci výrobcom bionafty.

(119)

V tejto súvislosti urobila indonézska vláda verejné vyhlásenia, v ktorých uviedla, že podpora odvetviu bionafty je naozaj cieľom alebo jedným z hlavných cieľov režimu vývoznej dane. Indonézske generálne riaditeľstvo pre clá a spotrebné dane verejne vysvetlilo, že „cieľmi vývozných ciel je zabezpečiť dostupnosť surovín a podnietiť rast domáceho odberateľského odvetvia palmového oleja.“ (29) Komisia preto vzala na vedomie, že systém vývoznej dane bol navrhnutý a uzákonený práve na podporu odberateľských odvetví používajúcich palmový olej, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je výroba bionafty.

(120)

Toto zistenie potvrdzujú aj iné verejné zdroje, v ktorých sa analyzoval systém vývoznej dane, ktorý zaviedla indonézska vláda. Napríklad WTO vo svojom prehľade obchodnej politiky týkajúcom sa Indonézie dospela k záveru, že „Politické ciele týkajúce sa vývozných daní z komodít zahŕňajú cenovú stabilizáciu, posilnenie rozvoja spracovateľských zariadení v ďalšom článku výrobných reťazcov a zníženie miery vyčerpania ťažených neobnoviteľných zdrojov.“ WTO vo svojej správe ďalej poznamenala, že „podľa orgánov [indonézskej vlády] môžu byť vývozné dane z primárnych komodít používané na znižovanie ceny primárnych produktov na domácom trhu s cieľom garantovať ponuku medzivstupov za nižšie než svetové trhové ceny pre domáce spracovateľské odvetvia. Týmto spôsobom vývozné dane poskytujú stimul pre rozvoj domácich výrobných alebo spracovateľských odvetví s vývozmi s vyššou pridanou hodnotou.“

(121)

OECD takisto dospela k rovnakému záveru vo svojej správe z roku 2010 o hospodárskom vplyve vývozných obmedzení surovín, v ktorej sa zistilo, že „vývozné dane z palmového oleja boli uložené v Indonézii a Malajzii s cieľom rozvíjať odvetvia bionafty a jedlého oleja“ a Európsky parlament zistil, že „Indonézia a Thajsko takisto využívali vývozné dane na zníženie ceny palmového oleja, respektíve ryže na domácom trhu.“ (30)

(122)

Pokiaľ ide o vývozný poplatok, ktorý je vysvetlený v odôvodneniach 64 až 65, indonézska vláda bez toho, aby bola schopná poskytnúť dôkaz o tomto tvrdení, vysvetlila, že sa vyberá na financovanie OPPF. Komisia však usúdila, že OPPF je v zásade podporným mechanizmom pre odvetvie bionafty. Aj keď je pôsobnosť OPPF širšia než len podpora odvetvia bionafty, ako bolo objasnené v odôvodnení 77, Komisia našla dôkazy, že toto bola de facto hlavná činnosť OPPF počas obdobia prešetrovania: veľká väčšina peňazí OPPF bola v skutočnosti použitá na podporu odvetvia bionafty.

(123)

Vzhľadom na uvedené úvahy sa Komisia domnievala, že cieľom systému vývozných obmedzení, ktorý zaviedla indonézska vláda, je skutočne priamo a nepriamo podporovať odvetvie bionafty a že nejde len o „vedľajší účinok“ vykonávania všeobecných regulačných právomocí. Vývozné obmedzenia ani zďaleka nepredstavujú regulačné opatrenie na účel vládnych príjmov, ale boli navrhnuté, zavedené a monitorované indonézskou vládou na osobitný účel, ktorým bolo udržanie cien surového palmového oleja na nižšej úrovni v prospech odberateľských odvetví. (31)

(124)

Okrem systému vývozných obmedzení zavedených indonézskou vládou indonézska vláda ďalej zasahuje na trhu s cieľom de facto kontrolovať ceny surového palmového oleja prostredníctvom spoločnosti PTPN v štátnom vlastníctve.

(125)

Indonézska vláda tvrdí, že spoločnosť PTPN koná pri predaji surového palmového oleja na domácom trhu ako racionálny účastník trhu a že na trhu pôsobila nezávisle. Z dôkazov dostupných Komisii však vyplýva, že PTPN koná pri predaji surového palmového oleja na domácom trhu pod silným vplyvom indonézskej vlády, pričom pôsobí de facto ako subjekt určujúci ceny.

(126)

V rámci predbežnej poznámky, ako je vysvetlené v odôvodneniach 93 až 96, Komisia upozornila, že PTPN nespolupracovala počas prešetrovania a neposkytla požadované informácie. Zástupcovia PTPN však boli prítomní počas overovania na mieste v priestoroch indonézskej vlády. Pri tej príležitosti samotná PTPN a indonézska vláda poskytli určité vysvetlenia týkajúce sa fungovania PTPN, ale bez poskytnutia dôkazov potvrdzujúcich ich tvrdenia. Komisia preto založila svoju analýzu na dostupných skutočnostiach.

(127)

Komisia hľadala informácie o štátnom vlastníctve, ako aj formálne indície o vládnej kontrole v PTPN. Komisia takisto analyzovala, či bola kontrola vykonávaná účinným spôsobom. Na tento účel sa Komisia musela čiastočne spoliehať na dostupné skutočnosti, keďže indonézska vláda a PTPN odmietli poskytnúť dôkazy o rozhodovacom procese v rámci štruktúr PTPN.

(128)

PTPN je skupina spoločností v 100 % vlastníctve štátu, ktorá vyrába rôzne komodity vrátane surového palmového oleja. Okrem toho Komisia zistila, že indonézska vláda priamo kontroluje PTPN. Počas overovania na mieste indonézska vláda a PTPN vysvetlili, že indonézska vláda menuje všetky orgány spoločnosti PTPN. Presnejšie indonézska vláda a PTPN vysvetlili, že:

(129)

Okrem uvedeného z prešetrovania takisto vyplynulo, že predstavenstvo je zodpovedné za všetky relevantné rozhodnutia prijaté spoločnosťami skupiny PTPN vrátane rozhodnutia o cenovej stratégii týkajúcej sa predaja surového palmového oleja, ako aj prijímania ponúk týkajúcich sa surového palmového oleja v súvislosti s aukčným systémom, ktorý je podrobnejšie opísaný v odôvodnení 132. V súvislosti s opísaným systémom správy a riadenia spoločnosti Komisia preto dospela k záveru, že indonézska vláda účinne riadi celý rozhodovací proces PTPN, a teda má na ňu rozhodujúci vplyv.

(130)

Na základe dostupných informácií Komisia preto dospela k záveru, že PTPN je pod kontrolou indonézskej vlády.

(131)

V prešetrovaní sa ďalej získali dôkazy o tom, že indonézska vláda vykonávala významnú kontrolu nad PTPN pri určovaní a akceptovaní cien surového palmového oleja a že PTPN koná ako subjekt určujúci ceny, pokiaľ ide o domáce ceny surového palmového oleja v Indonézii.

(132)

PTPN dokonca organizuje denné aukcie svojho surového palmového oleja. Na získanie prístupu k online platforme je potrebné, aby sa spoločnosti zaregistrovali. Dôkazy získané v priebehu prešetrovania naznačujú, že jediné požiadavky, ktoré spoločnosti musia splniť, aby mohli byť zaregistrované, sú finančnej povahy s cieľom garantovať svoju platobnú schopnosť. Komisia dospela k záveru, že cena, za ktorú sa surový palmový olej predáva na týchto aukciách, je stanovená indonézskou vládou a neodzrkadľuje nedeformované trhové podmienky.

(133)

Komisia zaujala toto stanovisko z dôvodu rozhodovacieho procesu PTPN. Konkrétne indonézska vláda vysvetlila, že pred začatím denného postupu predkladania ponúk PTPN určí „cenovú predstavu“ na daný deň. Komisia však overila, že PTPN nie je povinná odmietnuť ponuky, ktoré sú nižšie ako tzv. cenová predstava. Naopak, ak je cena ponúknutá perspektívnym kupujúcim nižšia ako tzv. cenová predstava, záležitosť sa postúpi predstavenstvu, ktoré môže rozhodnúť o prijatí ponuky. Komisia počas overovania na mieste potvrdila, že tieto prijatia sa uskutočňujú pravidelne. V každom prípade to, že rozhodnutia o cenách prijíma riadiaca rada PTPN, v ktorej je výhradne zastúpená indonézska vláda, naznačuje, že indonézska vláda vykonáva významnú kontrolu nad PTPN a jej konaním týkajúcim sa rozhodnutí o určovaní cien.

(134)

Vzhľadom na to, že predstavenstvo PTPN je menované indonézskou vládou a zodpovedá sa jej, Komisia dospela k záveru, že indonézska vláda účinne určuje cenu surového palmového oleja na domácom trhu.

(135)

Z prešetrovania takisto vyplynulo, že v dôsledku významnej kontroly indonézskej vlády sa PTPN nespráva ako racionálny hospodársky subjekt na trhu. Na základe dostupných informácií sa zdá, že PTPN sa riadila usmerneniami indonézskej vlády a pritom v uplynulých rokoch dosahovala stratu. Každý racionálny hospodársky subjekt, o to viac racionálny hospodársky subjekt s takou značnou dôležitosťou na trhu so surovým palmovým olejom by bol v prípade racionálneho konania maximalizoval svoj zisk namiesto toho, aby dosahoval stratu.

(136)

Z prešetrovania takisto vyplynulo, že uložením vývoznej dane a vývozného poplatku za surový palmový olej indonézska vláda ďalej dostáva PTPN do hospodársky iracionálnej situácie, keď ju núti, aby predávala surový palmový olej na domácom trhu za nižšie ceny, než aké mohla dostať bez uvedených vývozných obmedzení. PTPN je preto zbavená možnosti racionálneho výberu a nútená plniť politický cieľ, ktorý vývozná daň a poplatok sledujú.

(137)

Vzhľadom na uvedené Komisia preto dospela k záveru, že PTPN je verejný orgán (32). Z dostupných dôkazov vyplýva, že PTPN vykonáva vládne funkcie pri predaji surového palmového oleja a uvádzaní ceny, ktorou sa majú riadiť všetci ostatní dodávatelia surového palmového oleja na trhu, čo sa jednotne a systematicky dodržiava. Ako je objasnené ďalej v odôvodnení 142, z prešetrovania naozaj vyplynulo, že žiadny dodávateľ surového palmového oleja nepredával vyvážajúcim výrobcom za vyššie ceny než ceny stanovené PTPN. Toto určovanie cien je v súlade s rozsahom pôsobnosti a obsahom politík indonézskej vlády týkajúcich sa sektorov surového palmového oleja a bionafty. Keďže dodávatelia surového palmového oleja neposkytli dostatočné informácie v opačnom zmysle, Komisia dospela k záveru, že prispôsobovali svoje ceny cenám stanoveným PTPN, aby dodržali súlad s uvedenými politickými cieľmi, ktorými je udržanie surového palmového oleja na umelo nízkej úrovni.

(138)

V každom prípade, ak by sa PTPN mala považovať za súkromný subjekt, rovnaké dôkazy by naznačovali, že spoločnosť PTPN bola poverená indonézskou vládou alebo jej bolo nariadené indonézskou vládou, aby stanovila ceny surového palmového oleja na umelo nízkej úrovni v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(139)

Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že denná cena surového palmového oleja na domácom trhu presne odrážala víťaznú cenu denných aukcií spoločnosti PTPN.

(140)

Komisia konštatovala, že údaje ponúk sú verejne dostupné všetkým spoločnostiam registrovaným v informačnom systéme PTPN bez ohľadu na to, či sa zúčastnili jednotlivých predkladaní ponúk a či boli so svojimi ponukami úspešné. Komisia dokázala overiť, že PTPN uverejňuje výsledok denného predkladania ponúk na svojej online platforme vždy o 15.30 v deň predkladania ponúk a uvádza presnú víťaznú jednotkovú cenu za surový palmový olej.

(141)

Všetci vyvážajúci výrobcovia potvrdili, že vedú denné rokovania o nákupe surového palmového oleja s dodávateľom, ktorý nie je vo vlastníctve štátu, a tieto rokovania sa všeobecne vedú po tom, ako sú sprístupnené výsledky predkladania ponúk PTPN a východiskovou cenou pri rokovaní sú denné ceny PTPN. Vyvážajúci výrobcovia takisto vysvetlili, že cenové rozdiely medzi cenami PTPN a cenou, ktorá je výsledkom rokovania s nezávislým dodávateľom surového palmového oleja, vznikajú najmä z dôvodu rozdielnych logistických nákladov. V tejto súvislosti vyvážajúci výrobcovia vysvetlili, že ponuky PTPN sú vydávané na dodanie najmä v Dumai (na ostrove Sumatra) a Belawane, ktorý má ideálnu polohu pre logistiku. Iní nezávislí dodávatelia sa môžu nachádzať vo vzdialenejších oblastiach, napríklad na ostrove Borneo, a preto logistické náklady rastú. Vyvážajúci výrobcovia teda vysvetlili, že v cene PTPN je zohľadnená úprava o dopravné náklady.

(142)

Komisia dokázala overiť, že jednotková cena uhrádzaná vyvážajúcimi výrobcami výrobcom surového palmového oleja, ktorí neboli vo vlastníctve štátu, bola počas OP vždy rovnaká alebo nižšia ako cena PTPN na daný deň.

(143)

Preto a na základe všetkých dostupných údajov Komisia dospela k záveru, že v skutočnosti všetci nezávislí dodávatelia surového palmového oleja v Indonézii bez ohľadu na svoju veľkosť zosúlaďujú svoje ceny s dennými cenami PTPN a že akákoľvek odchýlka od nich vyplýva najmä z logistických nákladov.

(144)

V judikatúre WTO sa objasnila koncepcia usmerňovania verejného orgánu ako vykonávanie právomoci zo strany vlády nad súkromným subjektom. Odvolací orgán vo veci USA – Vyrovnávacie clo na DRAMS vysvetlil, že usmerňovanie naozaj znamená vykonávanie právomoci vládou, ale tiež objasnil, že výklad „usmerňovania“ obmedzený na „prikazovanie“ by bol príliš úzky, keďže „(...) vlády pravdepodobne majú k dispozícii ďalšie prostriedky na vykonávanie právomoci nad súkromným subjektom. Niektoré z týchto prostriedkov môžu byť subtílnejšie než „prikazovanie“ alebo nemusia zahŕňať rovnakú mieru nátlaku.“

(145)

Komisia usúdila, že organizovaním transparentného mechanizmu určovania cien indonézska vláda vykonáva jeden z uvedených subtílnejších prostriedkov usmerňovania indonézskych dodávateľov surového palmového oleja, na ktoré odkazuje Odvolací orgán. Na základe dostupných dôkazov Komisia usúdila, že uverejňovaním dennej jednotkovej ceny surového palmového oleja indonézska vláda účinne stanovuje maximálnu cenu, za ktorú sa komodita bude predávať v konkrétny deň. Existujúca transparentnosť na trhu umožňuje kupujúcim, aby zosúladili svoje správanie v praxi nenakupovaním surového palmového oleja od dodávateľov, ktorí žiadajú vyššiu cenu, ako je cena stanovená indonézskou vládou.

(146)

Z prešetrovania takisto vyplynulo, že z hľadiska vyjednávacej sily je trh vo významnej nerovnováhe v prospech kupujúcich surového palmového oleja. Trh so surovým palmovým olejom je v skutočnosti dosť fragmentovaný, pretože 40 % ponuky pochádza od jednotlivých poľnohospodárov, od 6 % do 9 % od PTPN a zvyšná časť pochádza od „väčších“ dodávateľov (v porovnaní s jednotlivými poľnohospodármi), ktorí majú aj tak len malé podiely na trhu. Kupujúcimi sú naopak, najmä pokiaľ ide o odvetvie bionafty, väčšie podniky s potrebou značných objemov surovín, ktorú všeobecne nevedia úplne uspokojiť zo svojich vlastných dodávok. V tejto súvislosti bude mať každý kupujúci významnú mieru kúpnej sily, takú, že vie odolať akémukoľvek pokusu svojho dodávateľa žiadať cenu, ktorá je vyššia než cena stanovená indonézskou vládou. Komisia teda dospela k záveru, že transparentným informovaním o denných cenách surového palmového oleja indonézska vláda prostredníctvom spoločnosti PTPN účinne určuje maximálne denné ceny surového palmového oleja v Indonézii. Táto referenčná cena predstavuje usmernenie pre dodávateľov surového palmového oleja, aby predávali surový palmový olej v Indonézii v súlade s presadzovanými verejnými cieľmi.

(147)

Okrem toho Komisia usúdila, že uložením vývoznej dane a vývozného poplatku za surový palmový olej indonézska vláda dostáva indonézskych výrobcov surového palmového oleja do hospodársky iracionálnej situácie, ktorá ich núti, aby predávali svoj tovar na domácom trhu za nižšie ceny, než aké by mohli dostať bez týchto vývozných obmedzení. Sú preto zbavení možnosti racionálneho výberu a nútení plniť politický cieľ, ktorý vývozná daň a poplatok sledujú.

(148)

Aj keď vývozná daň nebola splatná počas obdobia prešetrovania, vývozný poplatok bol. Výsledkom toho bolo, že dodávatelia surového palmového oleja boli obmedzení vo svojom správaní, pretože uložením uvedeného poplatku indonézska vláda účinne obmedzuje slobodu konania dodávateľov surového palmového oleja de facto obmedzením ich obchodného rozhodnutia o tom, za akú cenu budú predávať svoj výrobok a kde. V prípade neexistencie vývozného poplatku by sa racionálne konajúci výrobcovia surového palmového oleja snažili maximalizovať svoj zisk predajom ešte väčších objemov surového palmového oleja na vývoznom trhu namiesto jeho predaja na domácom trhu.

(149)

Uložením uvedených obmedzení teda indonézska vláda bráni dodávateľom surového palmového oleja v maximalizácii ich príjmov, ktoré by mohli získať, ak by nebol uložený vývozný poplatok.

(150)

V súlade so záverom Odvolacieho orgánu vo veci USA – Vyrovnávacie clo na DRAM Komisia usúdila, že indonézska vláda usmerňuje dodávateľov surového palmového oleja v zmysle článku 1.1 písm. a) bodu iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. V tom prípade Odvolací orgán totiž dospel k záveru, že „môže byť náročné presne identifikovať v abstraktnej rovine druhy vládnych opatrení, ktoré predstavujú poverenie alebo usmernenie a ktoré nie. Konkrétne označenie použité na opísanie vládneho opatrenia nie je nevyhnutne príkazné. V skutočnosti, ako uznáva Kórea, za určitých okolností „usmernenie“ vládou (z angl. guidance) môže predstavovať nariadenie. Vo väčšine prípadov by bolo možné očakávať, že poverenie súkromného subjektu alebo usmernenie súkromného subjektu bude zahŕňať určitú formu hrozby alebo nútenia, čo môže následne slúžiť ako dôkaz o poverení alebo usmernení. Stanovenie poverenia alebo usmernenia bude závisieť od konkrétnych skutočností prípadu.“ V tomto prípade Komisia, aj s podporou dostupných dôkazov, dospela k záveru, že indonézska vláda vytvorila systém, ktorý núti dodávateľov predávať surový palmový olej za stanovenú cenu, čím im nariaďuje, aby to robili. Ako je vysvetlené ďalej v odôvodneniach 168 až 169, Komisia zistila, že cena uverejňovaná spoločnosťou PTPN predstavuje maximálnu cenu na domácom trhu Indonézie a v skutočnosti sa ňou riadia všetci výrobcovia surového palmového oleja a bionafty na trhu. Na záver, s odkazom na požiadavku určitej účasti vlády je nutné pripomenúť, že PTPN je verejný orgán, a preto jej činnosť možno považovať za činnosť indonézskej vlády na trhu a činnosť PTPN sa jasne považuje za „preukázateľnú súvislosť“ medzi politikou a konaním zapojených súkromných subjektov, ktoré konajú ako zástupca indonézskej vlády na vykonávanie jej politiky.

(151)

Týmito opatreniami teda indonézska vláda núti dodávateľov surového palmového oleja, aby ponechali surový palmový olej v Indonézii, lebo ho nemôžu predávať za vyššie ceny, ktoré by v Indonézii bez týchto opatrení prevládli.

(152)

V tomto zmysle indonézska vláda výrobcov vstupných surovín „poveruje“ alebo im „nariaďuje“, aby poskytovali tovar domácim používateľom surového palmového oleja, a najmä výrobcom bionafty, za nižšiu než primeranú odplatu. Výrobcom surového palmového oleja je zverená zodpovednosť za vytvorenie domáceho trhu s umelo nízkymi cenami v Indonézii.

(153)

Inými slovami, indonézska vláda pri uplatňovaní opísaného súboru opatrení vie, ako budú dodávatelia surového palmového oleja na tieto opatrenia reagovať a aké dôsledky z toho pre nich vyplynú. Komisia takisto našla dôkazy, že indonézska vláda proaktívne zasahuje na trhu so surovým palmovým olejom, aby podnietila súkromných dodávateľov surového palmového oleja k dodržiavaniu povinnosti, ktorá im bola uložená. V jednom novinovom článku sa napríklad objasňovalo, že „Indonézska vláda pokračuje v podpore pre udržateľné riadenie plantáží palmového oleja vyplatením 6,35 miliardy IDR vo finančných prostriedkoch na opätovnú výsadbu pre 135 malých poľnohospodárov, ktorí sú partnermi Asian Agri.“ V uvedenom článku riaditeľ a predseda predstavenstva OPPF uviedol, že „Palma olejová predstavuje špičkový sektor, ktorý významne prispieva k indonézskemu hospodárstvu. Po 25 rokoch je potrebné, aby sme omladili odvetvie palmového oleja s cieľom zabezpečiť vysokú produktivitu podľa potrieb odvetvia, udržateľného rozvoja a lepších podmienok pre malých poľnohospodárov a komunity (33).“ Z tohto vyhlásenia je jasné, ako indonézska vláda podporuje výrobcov surového palmového oleja v zásade v prospech výrobcov bionafty.

(154)

Okrem toho sa v inom novinovom článku uvádza, že „Indonézia v súčasnosti prevádzkuje subvencovaný program na obnovu výsadby palmy pre malých poľnohospodárov, aby im pomohla zlepšiť výnosy bez zväčšenia plantáží. Cieľom vlády je obnoviť výsadbu na 2,4 milióna hektároch plochy pestovania palmy do roku 2025“ (34), čím sa ďalej naznačuje, ako indonézska vláda subvencuje výrobcov surového palmového oleja s cieľom donútiť ich dodržiavať politické ciele.

(155)

Hoci dodávateľ surového palmového oleja môže v reakcii na vývozné dane a ďalšie reštriktívne opatrenia mierne znížiť svoju domácu výrobu, výroba sa nezastavila, ani nedošlo k jej výraznému poklesu. Výroba surového palmového oleja v Indonézii s výnimkou roku 2015 naopak stále rástla o viac ako 5 % ročne a v roku 2018 dosiahla 41 500 t. V tejto súvislosti sa v novinovom článku uvádza, ako „Cieľom programu B20 je popri opätovnom vyvážení stavu verejných financií takisto posilniť domácu spotrebu palmového oleja v nadväznosti na pokles cien tento rok (35),“ čím sa poskytujú dôkazy, že indonézska vláda s cieľom garantovať, aby dodávatelia surového palmového oleja dodržali povinnosť, ktorá im bola uložená, podporuje týchto dodávateľov umelým zvyšovaním ich predaja.

(156)

Komisia dospela k záveru, že toto je výsledkom toho, že indonézska vláda poveruje výrobcov surového palmového oleja a nariaďuje im, aby poskytovali surový palmový olej za nižšiu než primeranú odplatu.

(157)

Vzhľadom na to Komisia usúdila, že samotná skutočnosť, že vývozné dane a/alebo poplatky sa ako také výslovne v článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia neuvádzajú, nebráni tomu, aby mali potenciálnu povahu finančnej pomoci, a vzťahovalo by sa tak na ne vymedzenie pojmu subvencia podľa základného nariadenia a Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Komisia poskytla obsiahle dôkazy, že vývozná daň a poplatok za surový palmový olej sa aj s ďalšími nástrojmi používali ako nástroj na nútenie výrobcov surového palmového oleja, aby dodržiavali štátne politické ciele spôsobom, ktorý predstavuje napadnuteľnú subvenciu bližšie určenú v článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(158)

Komisia potom posúdila, či výrobcovia surového palmové oleja v Indonézii sú súkromnými subjektmi, ktoré indonézska vláda poveruje alebo ktorým nariaďuje v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(159)

Prešetrovaním sa ukázalo, že okrem PTPN všetci výrobcovia surového palmového oleja v Indonézii sú buď nezávislí poľnohospodári, alebo súkromné právnické osoby neprepojené s indonézskou vládou. Nezávislí výrobcovia surového palmového oleja predstavujú viac ako 90 % trhu a všetci vyvážajúci výrobcovia pokrývali časť svojich potrieb surového palmového oleja od nich.

(160)

Komisia preto usúdila, že na základe dostupných informácií všetci výrobcovia surového palmového oleja sú súkromné subjekty, ktoré boli poverené indonézskou vládou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, aby poskytovali surový palmový olej za nižšiu než primeranú odplatu.

(161)

V ďalšom kroku Komisia overovala, či výrobcovia surového palmového oleja skutočne vykonávali indonézsku vládnu politiku poskytovania surového palmového oleja za nižšiu než primeranú odplatu. Vyžadovalo si to podrobnú analýzu vývoja trhu v Indonézii v porovnaní s primeranou referenčnou hodnotou.

(162)

Prostredníctvom súboru opatrení indonézska vláda nútila výrobcov surového palmového oleja, aby predávali na miestnom trhu za nižšie ceny, než by predávali za iných okolností, t. j. bez uvedených opatrení by výrobcovia vyvážali surový palmový olej za vyššiu cenu na svetovom trhu alebo by jednoducho prispôsobili svoju ponuku a ceny obmedzeniam trhu.

(163)

Komisia takisto usúdila, že bez ohľadu na to, že indonézska vláda tvrdí, že cena stanovená PTPN za jej surový palmový olej je spravodlivá, pretože cenová predstava je založená na malajzijskom indexe surového palmového oleja, ceny na domácom trhu v Indonézii sú nižšie ako trhové ceny. Aby Komisia dospela k tomuto záveru, porovnala indonézske domáce ceny surového palmového oleja s malajzijskými cenami. Z výsledku tohto úkonu vyplynulo, že indonézske domáce ceny surového palmového oleja sú stále nižšie ako malajzijské ceny surového palmového oleja a priemerná cena surového palmového oleja počas obdobia prešetrovania bola v Indonézii 540 USD za tonu v porovnaní s 599 USD za tonu v Malajzii.

(164)

V tejto súvislosti indonézska vláda vo svojej odpovedi na dotazník poskytla historické údaje týkajúce sa vývoja domácich cien surového palmového oleja v porovnaní s medzinárodnými cenami.

(165)

Komisia neoverovala metodiku úpravy CIF, ktorú použila indonézska vláda na vypracovanie uvedenej tabuľky. Poskytnuté údaje však jasne naznačujú, že indonézske ceny na domácom trhu boli stále nižšie ako ceny na medzinárodnom trhu, a to aj v prípade, že by použitá metodika bola priaznivá pre indonézsku vládu.

(166)

K podobnému zisteniu možno dospieť aj porovnaním vývoja domácich cien surového palmového oleja počas obdobia prešetrovania s vývojom ceny surového palmového oleja vyvážaného z Indonézie.

(167)

Podľa informácií od indonézskej vlády boli indonézske ceny surového palmového oleja na domácom trhu počas obdobia prešetrovania na základe indonézskych štatistík o vývoze konzistentne asi o 10 % nižšie než indonézske vývozné ceny surového palmového oleja.

(168)

Pokiaľ ide o ceny surového palmového oleja účtované dodávateľmi, ktorí nie sú vo vlastníctve štátu, z prešetrovania takisto vyplynulo, že všetky nákupy surového palmového oleja v Indonézii sa vykonávajú za denné ceny PTPN, upravené o dopravné náklady. Osobitne v prípade spotových nákupov teda ceny PTPN predstavovali de facto maximálnu cenu surového palmového oleja na daný deň. Informácie poskytnuté vyvážajúcimi výrobcami v ich vyplnených dotazníkoch toto zistenie potvrdili. Komisia overila niekoľko transakcií a pri všetkých z nich zaznamenala, že cena za jednotku zaplatená príslušnému nezávislému dodávateľovi bola nižšia alebo rovnaká ako denná cena PTPN. V žiadnom prípade spomedzi overovaných transakcií Komisia nespozorovala vyššiu cenu, než bola cena PTPN na daný deň.

(169)

Komisia sa preto domnievala, že opatreniami indonézskej vlády sa nariaďuje dodávateľom surového palmového oleja, aby poskytovali surový palmový olej za nižšiu než primeranú odplatu, okrem iného výrobcom bionafty de facto určovaním maximálnej ceny na indonézskom domácom trhu so surovým palmovým olejom.

(170)

Pokiaľ ide o kritérium „plnenia za normálnych okolností“, ktoré porota zatiaľ podrobnejšie neobjasnila, Komisia usúdila, že poskytovanie surovín vyskytujúcich sa na území krajiny vnútroštátnym spoločnostiam je funkcia, ktorú za normálnych okolností plní vláda. Podľa všeobecného medzinárodného práva sú štáty zvrchované, pokiaľ ide o ich prírodné zdroje. Aj keď majú značnú voľnosť, pokiaľ ide o organizáciu využívania svojich prírodných zdrojov, ich zvrchovanosť sa obvykle prenáša do regulačnej právomoci vlády takto konať. V tejto súvislosti nie je podstatné, či by sa vláda vykonávania tejto funkcie zvyčajne ujala, alebo nie. Komisia preto zistila, že poskytovanie surového palmového oleja získavaného z indonézskej pôdy indonézskemu odvetviu bionafty je funkcia, ktorú za normálnych okolností plní vláda.

(171)

Pokiaľ ide o kritérium „v žiadnom smere sa nelíši“, Komisia konštatovala, že táto formulácia pochádza zo správy z roku 1960, ktorú vypracovala porota pre preskúmanie podľa článku XVI:5 a v ktorej bola použitá podobná formulácia v súvislosti s odvodmi financovanými výrobcom, v prípade ktorých sa usúdilo, že sa v žiadnom smere nelíšia od vládnej praxe zdaňovania a subvencovania. V tomto kontexte si uvedené kritérium vyžaduje potvrdzujúce zistenie, že poskytovanie tovaru poverenými súkromnými subjektmi sa v skutočnosti v žiadnom smere nelíši od hypotézy, že takýto tovar poskytovala samotná vláda. Komisia sa domnievala, že ide o tento prípad. Aby indonézska vláda dosiahla ciele svojej verejnej politiky posilňovať rozvoj odvetvia bionafty vrátane jeho vývozného potenciálu, namiesto poskytovania vstupov priamo odvetviu bionafty núti súborom opatrení súkromné subjekty, aby to robili za ňu. Okrem toho, v rozsahu, v ktorom toto poskytovanie tovaru vládou zahŕňa určité bežné výdavky (napríklad poskytnutie subvencií na vstupy alebo strata príjmov poskytnutím tovaru za nižšiu než primeranú odplatu), toto opatrenie by malo byť chápané ako typické funkcie za normálnych okolností plnené vládou (36).

(172)

Vzhľadom na to Komisia dospela k záveru, že súbor opatrení prijatých indonézskou vládou viedol k finančnej pomoci vo forme poskytovania surového palmového oleja vládou za nižšiu než primeranú odplatu indonézskym vyvážajúcim výrobcom bionafty podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(173)

Nad rámec uvedených skutočností Komisia z ďalej uvedených dôvodov usúdila, že súbor opatrení prijatých indonézskou vládou, ktoré zasahujú do trhu so surovým palmovým olejom, by sa mohol považovať aj za podporu príjmov a cenovú intervenciu poskytovanú indonézskou vládou indonézskym výrobcom bionafty v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

(174)

Kategórie „finančná pomoc“ a „podpora príjmov alebo cenová intervencia“ sa navzájom nevylučujú. Odvolací orgán v skutočnosti potvrdil, že „rozsah vládnych opatrení schopných poskytovať subvencie [v rámci ‚finančnej pomoci‘] sa ďalej rozširuje koncepciou ‚príjmovej alebo cenovej podpory‘ v článku 1 ods. 1.1 písm. a) bode 2.“ (37) Tento výklad je takisto v súlade s cieľom a účelom Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ktorým je „posilniť a zlepšiť predpisy GATT v oblasti používania subvencií aj vyrovnávacích opatrení“ (38). Preto zistenie, že opatrenie predstavuje finančnú pomoc, nebráni v tom, aby rovnaké opatrenie mohlo byť považované aj za podporu príjmov alebo cenovú intervenciu. Podobne, ak sa zistí, že opatrenie nespĺňa potrebné požiadavky, aby sa považovalo za poverenie alebo nariadenie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, môže patriť do širšej kategórie podpory príjmov alebo cenovej intervencie podľa článku 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

(175)

Pôvod pojmov „podpora príjmov alebo cenová intervencia“ sa nachádza v článku XVI dohody GATT, na ktorej ustanovenie sa krížovo odkazuje v článku 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia. Článok XVI dohody GATT sa týka každej subvencie vrátane akejkoľvek formy podpory príjmov alebo cenovej intervencie, ktorá priamo alebo nepriamo zvyšuje vývoz akéhokoľvek výrobku z jeho územia alebo znižuje dovoz akéhokoľvek výrobku na jeho územie. V tomto zmysle je podpora príjmov alebo cenová intervencia ďalšou formou subvencovania (39).

(176)

Pojem „akákoľvek forma“ poukazuje na široký rozsah tejto kategórie v tom zmysle, že zahŕňa všetky formy zvolené vládou, ktorých výsledkom je poskytovanie podpory príjmov alebo cenovej intervencie. V tomto zmysle slovníkový význam pojmu „forma“ predstavuje „jednu z rôznych podôb, v akej daná vec existuje alebo sa prejavuje; tvar, druh alebo typ“ a takisto „spôsob, metódu, postup“ (40). „Akákoľvek forma“ teda zahŕňa akýkoľvek postup alebo spôsob, akým vláda niekomu poskytuje podporu príjmov alebo cenovú intervenciu (41).

(177)

„Podpora“ označuje „činnosť prispievania k úspechu alebo udržiavania hodnoty niečoho“ (42). Pojem „podpora“ sa často používa v kontexte poľnohospodárstva v súvislosti s programami vládnej pomoci (43). Preto sa význam pojmu „podpora“ v článku 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia týka činnosti vlády, ktorá prispieva k úspechu alebo udržiava hodnotu cien alebo príjmov, ktoré niekto dosahuje.

(178)

Komisia uznáva, že každá činnosť vlády môže mať náhodné vedľajšie účinky náhodnej veľkosti na niečie príjmy alebo môže vyústiť do určitého spôsobu cenovej podpory (44). Na to, aby sa na túto podporu vzťahoval článok 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, musí existovať preukázateľná súvislosť medzi vládnymi opatreniami a výslednými účinkami podpory príjmov alebo cenovej intervencie voči niekomu. Táto súvislosť by mala byť stanovená na základe celkových dostupných dôkazov vrátane povahy, návrhu a očakávaného fungovania opatrení prijatých vládou.

(179)

Napokon, odkaz „v zmysle článku XVI GATT 1994“ znamená všetky formy podpory príjmov alebo cenovej intervencie, ktoré priamo alebo nepriamo zvyšujú vývoz „akéhokoľvek výrobku“ z územia členského štátu WTO alebo znižujú dovoz tohto výrobku na jeho územie. Tento vplyv, potenciálny alebo skutočný, je jednoznačne opísaný v článku XVI:1 dohody GATT 1994: … vrátane akejkoľvek formy podpory príjmov alebo cenovej intervencie, ktorá priamo alebo nepriamo zvyšuje vývoz akéhokoľvek výrobku z jeho územia alebo znižuje dovoz akéhokoľvek výrobku na jeho územie.

(180)

Celkovo sa článok 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, podobne ako článok 1 ods. 1.1 písm. b) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, týka vládnych opatrení v akejkoľvek forme, ktorých výsledkom je poskytovanie podpory príjmov alebo cenovej intervencie niekomu a ktoré majú vplyv, potenciálny alebo skutočný (45), na zvyšovanie vývozu akéhokoľvek výrobku z územia členského štátu WTO alebo na znižovanie dovozu tohto výrobku na jeho územie.

(181)

V súlade s týmto výkladom Komisia okrem preskúmavania, či by súbor opatrení prijatých indonézskou vládou mohol byť charakterizovaný ako „finančná pomoc“, takisto analyzovala, či by súbor opatrení indonézskej vlády mohol byť charakterizovaný aj ako podpora príjmov alebo cenová intervencia, na ktorú sa vzťahuje článok 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia. Pritom Komisia najskôr preskúmala, či má indonézska vláda v úmysle podporovať vytváranie a rozvoj odvetvia bionafty; po druhé, aký druh opatrení prijala indonézska vláda na podporu odvetvia bionafty; a po tretie, či tieto opatrenia možno pokladať za „akúkoľvek formu podpory príjmov alebo cenovej intervencie“ v zmysle článku XVI dohody GATT 1994. Celkovo Komisia preskúma, či mala indonézska vláda v úmysle ako deklarovaný politický cieľ podporovať rozvoj odvetvia bionafty, nástroje použité vládou na tento účel a či by uvedené nástroje alebo opatrenia indonézskej vlády bolo možné charakterizovať ako podporu príjmov alebo cenovú intervenciu v zmysle článku XVI GATT 1994.

(182)

Indonézska vláda prostredníctvom prezidentského nariadenia č. 66/2018 má výslovnú politiku na podporu rozvoja domáceho odvetvia bionafty. Z niektorých verejných vyhlásení indonézskej vlády už uvedených v bode 119 vyplýva, že zámerom indonézskej vlády je kontrolovať ceny surového palmového oleja v prospech výrobcov bionafty: „Politické ciele týkajúce sa vývozných daní z komodít zahŕňajú cenovú stabilizáciu, posilnenie rozvoja spracovateľských zariadení v ďalšom článku výrobných reťazcov (...)“ alebo „cieľmi vývozných ciel je zabezpečiť dostupnosť surovín a podnietiť rast domáceho odberateľského odvetvia palmového oleja.“

(183)

Komisia takisto našla dôkazy, že indonézska vláda mala v priebehu rokov jasnú politiku posilňovania a podpory expanzie odvetvia bionafty. V novinovom článku generálny riaditeľ pre energiu z obnoviteľných zdrojov uviedol, že cieľom Indonézie je zaviesť povinnosť používania zmesových palív s bionaftou pre všetky vozidlá a ťažké stroje od 1. septembra 2018. V uvedenom novinovom článku sa ďalej uvádza, že „indonézske čerpacie stanice nebudú môcť predávať nezmesové naftové palivo, keď sa budú uplatňovať nové pravidlá, pričom dodal, že spoločnosti, o ktorých sa zistí, že predávajú nezmesové palivo, budú pokutované (46).“ V tej súvislosti sa v inom novinovom článku objasňuje, že „Indonézia plánuje vyžadovať, aby všetko naftové palivo používané v krajine obsahovalo od nasledujúceho mesiaca [september 2018] bionaftu s cieľom posilniť spotrebu palmového oleja, radikálne znížiť dovoz paliva a znížiť veľký deficit bežného účtu.“ (pridané zvýraznenie) (47)

(184)

V ďalšom novinovom článku bolo ďalej vysvetlené, že „V Indonézii denník Jakarta Post informuje, že vláda využíva všetky možnosti v snahe posilniť dopyt po bionafte na báze palmového oleja, pričom teraz skúma konverziu naftových zariadení energetického poskytovateľa PLN vo vlastníctve štátu na bionaftu. Takisto sa zaoberá možnosťou, že by poskytovateľom energie v súkromnom vlastníctve, ktorí používajú bionaftu namiesto fosílnej nafty na výrobu elektrickej energie, umožnila predaj tejto energie priamo poskytovateľovi PLN. Vláda už zvýšila množstvo bionafty primiešavanej železnicami a ťažkými strojmi popri cestnej doprave.“ (48)

(185)

Uvedený cieľ podpory odvetvia bionafty bol ešte potvrdený verejnými vyhláseniami zástupcu ministra pre potraviny a poľnohospodárstvo. V novinovom článku uviedol, že „Výroba bionafty v Indonézii by mohla vzrásť o 40 % a dosiahnuť 7 miliónov ton v roku 2019, čo predstavuje zvýšenie z odhadovaných 5 miliónov ton tento rok [2018] vďaka novému programu na posilnenie miestnej spotreby bionafty.“ (pridané zvýraznenie) (49)

(186)

Indonézska vláda vyslovene oznámila svoju podporu pre odvetvie bionafty prostredníctvom zriadenia OPPF, ktorého politickou pôsobnosťou je de facto výhradne podporovať odvetvie bionafty. Táto podpora pokračovala do obdobia po období prešetrovania, keďže počas uvedeného obdobia a do augusta 2018 OPPF vyplácal peniaze výrobcom bionafty. Tento cieľ OPPF bol takisto jasne vyjadrený vo verejných vyhláseniach. V novinovom článku OPPF uviedol, že „si je istý, že môže vziať na svoje plecia ďalšie subvencie vyplácané výrobcom na základe novej politiky vlády pre bionaftu do konca roka“ a riaditeľ a predseda predstavenstva fondu ďalej uviedol, že „fond získal 6,4 bilióna IDR z vývozného poplatku za palmový olej v prvom polroku 2018, čo je takmer 60 percent tohtoročného cieľa na úrovni 10,9 bilióna IDR, pričom väčšina z toho sa používa ako stimuly na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov.“ V tom istom článku bolo takisto vysvetlené, že „Politika [povinnosť zmiešavania] bude však takisto zvyšovať subvencie vyplácané 19 výrobcom biopaliva vrátane skupín Wilmar a Sinar Mas. Fond známy aj ako BPFPKS odhaduje, že touto politikou by sa znásobil dopyt po biopalive v druhom polroku tohto roka na 2,1 milióna kilolitrov. (50)

(187)

Komisia preto dospela k záveru, že úmysel indonézskej vlády podporovať vytváranie a rozvoj indonézskeho odvetvia bionafty je zrejmý.

(188)

Prostredníctvom viacerých nástrojov indonézska vláda vykonáva intervencie na trhu so surovým palmovým olejom s cieľom posilniť rozvoj odvetvia bionafty. Predovšetkým, indonézska vláda má zavedený systém vývozných obmedzení (prostredníctvom vývozných daní a vývozných poplatkov), ktorý sa používa ako nástroj na znižovanie cien surového palmového oleja v Indonézii v prospech odberateľských odvetví vrátane výrobcov bionafty. Po druhé, indonézska vláda prostredníctvom spoločnosti PTNP vo vlastníctve štátu de facto stanovuje ceny surového palmového oleja na umelo nízkej úrovni, čo ostatní dodávatelia surového palmového oleja nasledujú v súlade so stanovenou politiku na podporu rozvoja odvetvia bionafty. Indonézska vláda takisto používa iné opatrenia, napríklad priame subvencie pre výrobcov surového palmového oleja, aby sa zabezpečilo, že výrobcovia surového palmového oleja budú dodržiavať súlad s politickými cieľmi.

(189)

Všetky tieto opatrenia sa musia chápať v širšom kontexte podnecovania rozvoja odvetvia bionafty, napríklad prostredníctvom požiadaviek na povinné zmiešavanie, ako aj zriadenia fondu OPPF v prospech výrobcov bionafty. Indonézska vláda dokonca vytvorila systém, ktorý umelo vytvára vysoký dopyt po bionafte prostredníctvom povinnosti zmiešavania. Indonézska vláda zaviedla tzv. povinnosť zmiešavania B20 (51). Tento program má viaceré oblasti použitia, pričom napríklad v prípade verejnej dopravy majú prevádzkovatelia zákonnú povinnosť používať ako palivo zmes minerálnej nafty a bionafty, ktorá obsahuje aspoň 20 % bionafty. Táto povinnosť zmiešavania sa má v blízkej budúcnosti zvýšiť na 30 %. V tomto smere sa Komisia domnieva, že v prípade neexistencie kombinovanej povinnosti zmiešavania a OPPF by bol dopyt po bionafte v Indonézii nižší, a preto by príjmy z predaja bionafty boli nevyhnutne výrazne nižšie.

(190)

Komisia preto na základe dostupných informácií dospela k záveru, že indonézska vláda zaviedla súbor opatrení, aby vykonala intervenciu na trhu, ktorou sa zabezpečí konkrétny výsledok, t. j. aby výrobcovia bionafty mali prospech z umelo nízkych cien surového palmového oleja, ktoré predstavujú približne 90 % ich výrobných nákladov.

(191)

Indonézska vláda poskytuje odvetviu bionafty podporu príjmov prostredníctvom opísaného súboru opatrení. Regulačné podmienky prijaté indonézskou vládou nemajú vedľajší účinok spočívajúci v tom, že dodávatelia surového palmového oleja predávajú tento vstup výrobcom bionafty za nižšie ceny ako tie, ktoré sú dostupné na medzinárodnej úrovni. Tento výsledok je zamýšľaný a úspešne dosiahnutý prostredníctvom opatrení indonézskej vlády. Súbor opatrení zavedených indonézskou vládou umožňuje výrobcom bionafty, aby mali prístup k svojej hlavnej surovine a nákladovému prvku za cenu nižšiu ako cena na svetovom trhu, čo sa potom premieta do umelo vysokých ziskov vyplývajúcich najmä z vývozu na tretie trhy. V tomto zmysle opatrenia indonézskej vlády prispievajú k príjmom získavaným výrobcami bionafty. Bez týchto opatrení by výrobcovia bionafty nemali výhodu z narúšajúcich účinkov na surový palmový olej spôsobených intervenciou štátu.

(192)

Zo všetkých týchto opatrení vyplýva, že indonézske odvetvie bionafty je podporované a umelo stimulované indonézskou vládou. Toto zistenie je potvrdené rastúcim počtom výrobcov bionafty v Indonézii, ako aj prudkým nárastom výrobnej kapacity a vývozu za posledných 10 rokov, ako je znázornené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 2

Vývoj indonézskeho odvetvia bionafty (v miliónoch litrov)

(193)

Ako sa dá pozorovať z tejto tabuľky, odvetvie bionafty je prevažne exportne orientovaným sektorom. Keď vývoz v minulosti klesal najmä z dôvodu existencie opatrení na ochranu obchodu v Únii, zásoby významne stúpali.

(194)

Komisia preto dospela k záveru, že indonézska vláda poskytuje podporu príjmov alebo cenovú intervenciu odvetviu bionafty v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

(195)

Keďže cieľom väčšiny opatrení indonézskej vlády bolo umelé zníženie ceny surového palmového oleja na domácom trhu, Komisia preskúmala, či podpora indonézskej vlády odvetviu bionafty poskytovala výhodu z hľadiska rozdielu medzi cenami, ktoré platili domáci výrobcovia bionafty pri lokálnom nákupe surového palmového oleja, a referenčnou hodnotou založenou na prevládajúcich trhových podmienkach pre surový palmový olej.

(196)

Komisia usúdila, že tento rozdiel mal za následok výhodu pre indonézskych výrobcov bionafty, ktorí mohli získavať hlavnú surovinu vo svojom výrobnom procese za nižšiu cenu, než je cena na medzinárodnom trhu. Táto porovnávacia metóda takisto zaisťovala, že nedochádzalo k dvojitému započítaniu iných subvencií napádaných v rámci tohto prešetrovania, ktorými sa takisto poskytovala indonézskym výrobcom bionafty podpora príjmov alebo cenová intervencia.

(197)

Nákupné ceny bolo treba porovnať s vhodnou referenčnou hodnotou. Podľa článku 6 písm. d) základného nariadenia sa primeranosť odplaty určí na základe prevládajúcich trhových podmienok pre príslušný výrobok v krajine poskytnutia, teda v Indonézii, vrátane ceny, kvality, dostupnosti, obchodovateľnosti, prepravných a iných nákupných podmienok (52).

(198)

Komisia usúdila, že vývozné ceny FOB surového palmového oleja z Indonézie do zvyšku sveta tak, ako sú uvedené v indonézskych štatistikách o vývoze, predstavujú vhodnú referenčnú hodnotu, pretože sú určené podľa zásad voľného trhu, zohľadňujú prevládajúce trhové podmienky v Indonézii a nie sú deformované intervenciou vlády. Komisia dospela k tomuto názoru, pretože dovoz surového palmového oleja do Indonézie bol nepodstatný, a teda nebol reprezentatívny, a preto nemohla identifikovať žiadnu nedeformovanú cenu surového palmového oleja na domácom trhu. Okrem toho Komisia usúdila, že použitá referenčná hodnota je najbližšou náhradou za to, aká by bola nedeformovaná indonézska cena na domácom trhu v prípade neexistencie intervencie indonézskej vlády. Na záver Komisia analyzovala aj iné možné referenčné hodnoty, napríklad cenu CIF surového palmového oleja v prístave v Rotterdame. Keďže cena zahŕňala mix surového palmového oleja s pôvodom v mnohých iných krajinách než Indonézii, Komisia ju považovala za menej vhodnú referenčnú hodnotu, pokiaľ ide o prevládajúce trhové podmienky v Indonézii. V každom prípade Komisia pozorovala, že cenový rozdiel medzi týmito jednotlivými referenčnými hodnotami je minimálny.

(199)

Komisia vypočítala priemer svetových vývozných cien FOB z Indonézie za každý mesiac OP a usúdila, že takto vypočítané ceny sú najbližšou náhradou za nedeformované indonézske ceny surového palmového oleja na domácom trhu.

(200)

Komisia potom porovnala cenu surového palmového oleja na domácom trhu platenú indonézskymi výrobcami s referenčnou hodnotou vypočítanou podľa vysvetlenia v odôvodnení 199.

(201)

Celková suma rozdielu predstavuje „úspory“ získané indonézskymi výrobcami bionafty, ktorí nakupujú surový palmový olej na indonézskom deformovanom domácom trhu, v porovnaní s cenou, akú by zaplatili v prípade neexistencie deformácií. V konečnom dôsledku táto celková suma predstavuje výhodu, ktorú počas obdobia prešetrovania indonézska vláda poskytovala indonézskym výrobcom.

(202)

Súbor opatrení indonézskej vlády bol zameraný na zvýhodnenie určitých výrobných odvetví vrátane domáceho odvetvia bionafty. Aj keď deformácie týkajúce sa surového palmového oleja skutočne zvýhodňovali aj výrobky v ďalšom článku reťazca iné než bionafta, výhody boli dostupné iba pre určité výrobné odvetvia v Indonézii, konkrétne tie, ktoré pôsobili v hodnotovom reťazci palmového oleja. Toto zistenie je podporené politickými vyhláseniami samotnej indonézskej vlády, ako aj v následných legislatívnych aktoch, ktorými sa vykonáva a mení úprava vývoznej dane a poplatku. Napríklad v nariadení 128/PMK.011/2011 sa osobitne uviedlo: „v kontexte podpory úsilia odberateľského odvetvia palmového oleja o zvýšenie pridanej hodnoty v ďalšom článku výrobného reťazca je potrebné reštrukturalizovať sadzbu vývozného cla.“ Opatrenia sú preto špecifické podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(203)

Indonézska vláda prostredníctvom súboru opatrení vrátane vývozných daní a poplatku a de facto konaním ako subjekt určujúci ceny na trhu nútila domácich výrobcov surového palmového oleja, aby predávali surový palmový olej na miestnom trhu a „poverovala“ ich alebo im „nariaďovala“, aby poskytovali túto surovinu v Indonézii za nižšiu než primeranú odplatu. Tieto sporné opatrenia dosiahli želaný účinok, a to narušenie domáceho trhu so surovým palmovým olejom v Indonézii a zníženie ceny na umelo nízku úroveň v prospech odberateľského odvetvia bionafty. Funkciu poskytovania surového palmového oleja za nižšiu než primeranú odplatu za normálnych okolností plní vláda vzhľadom na verejný cieľ podpory odvetvia bionafty a prax dodávateľov surového palmového oleja, ktorí túto funkciu plnia, sa v žiadnom smere nelíši od bežnej vládnej praxe pri vykonávaní podobných politických cieľov prostredníctvom iných foriem podpory (ako sú granty alebo ušlé príjmy).

(204)

Komisia preto dospela k záveru, že indonézska vláda poskytla finančnú pomoc v zmysle ustanovení článku 3 ods. 1 písm. a) bodov iv) a iii) základného nariadenia, ako sa vykladá a uplatňuje v súlade s príslušnou normou WTO podľa článku 1 ods. 1.1 písm. a) ods. 1 bodu iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Subsidiárne Komisia ďalej dospela k záveru, že indonézska vláda poskytuje podporu príjmov alebo cenovú intervenciu výrobcom bionafty prostredníctvom svojej intervencie na trhu so surovým palmovým olejom v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, vykladaným v zmysle článku 1 ods. 1.1 písm. a) bodu 2 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(205)

Komisia ďalej dospela k záveru, že táto finančná pomoc poskytuje špecifickú výhodu príjemcom.

(206)

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Komisia zistila, že indonézska vláda prostredníctvom súboru opatrení poskytuje podporu odvetviu bionafty, okrem iného poskytovaním palmového oleja (surového palmového oleja) za nižšiu než primeranú odplatu. Indonézska vláda poskytovala príjemcom výhodu, ktorá je špecifická, a teda predstavuje napadnuteľnú subvenciu.

(207)

V súlade s článkom 5 základného nariadenia Komisia vypočítala výšku napadnuteľnej subvencie pre každého vyvážajúceho výrobcu podľa výhody poskytnutej príjemcovi, ktorá objektívne existovala počas OP. Komisia posúdila výhodu ako súčet rozdielov medzi cenami uhradenými za surový palmový olej kúpený na domácom trhu a referenčnou cenou surového palmového oleja vypočítanou za každý mesiac OP. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia rozdelila uvedené sumy subvencie podľa celkového obratu výroby vyvážajúcich výrobcov založenej na surovom palmovom oleji počas obdobia prešetrovania ako vhodného menovateľa, pretože subvenciou sa poskytuje výhoda pre celú výrobu výrobkov na báze surového palmového oleja, a nielen dotknutému výrobku alebo výrobe určenej na vývoz.

(208)

Zistená miera subvencie týkajúca sa uvedeného súboru opatrení počas obdobia prešetrovania je pre vyvážajúcich výrobcov takáto:

(209)

Režim colných zón (Bonded Zones) zaviedla indonézska vláda nariadením ministerstva financií 147/PMK.04/2011 a ďalej ho zmenila nariadeniami ministra financií 255/PMK.04/2011 a 120/PMK.04/2013.

(210)

Colné zóny sú vymedzené ako oblasti na colnom území Indonézskej republiky, v ktorých je pozastavené dovozné clo na dovezený tovar alebo v ktorých je dovezený tovar oslobodený od DPH. Pozastavenie, ako aj oslobodenie sa vzťahujú na investičný majetok, suroviny a podporný materiál.

(211)

Počas overovania na mieste indonézska vláda vysvetlila, že neexistujú vopred vymedzené oblasti územia Indonézskej republiky označené ako colné zóny, ale spoločnosti môžu o ne požiadať, a ak je žiadosť prijatá, ich priestory sa stávajú colnou zónou.

(212)

Počas overovania na mieste indonézska vláda takisto vysvetlila, že režim colnej zóny je dostupný len pre tzv. spoločnosti orientované na vývoz, teda spoločnosti tvoriace viac ako 50 % svojho obratu z vývozu. Počas overovania na mieste indonézska vláda takisto vysvetlila, že podľa nariadenia ministerstva financií č. 4/2014 je možné udeliť výnimku z uvedenej požiadavky, takže aj spoločnosti, ktoré sa neorientujú na vývoz, môžu tento režim využívať. Z dôkazov získaných počas prešetrovania však nebolo možné určiť žiadne objektívne kritériá stanovené v právnych predpisoch na udelenie tejto výnimky. V neoficiálnom preklade právnej úpravy sa naopak uvádza, že „Odporúčanie, na ktoré sa odkazuje v článku 1, môže byť poskytnuté po zvážení:

(213)

Vzhľadom na uvedené počas overovania na mieste indonézska vláda vysvetlila, že spoločnostiam v odvetví bionafty sa zvyčajne udeľuje výnimka z požiadavky vytvárať viac ako 50 % ich obratu z vývozu. Účelom je, podľa vysvetlenia poskytnutého počas overovania na mieste, podporiť spoločnosti v oblasti bionafty pri plnení povinnosti zmiešavania uloženej indonézskou vládou.

(214)

Komisia preto dospela k záveru, že udelenie uvedenej výnimky je v plnej miere na voľnom uvážení indonézskej vlády.

(215)

Nakoniec indonézska vláda vysvetlila, že tento režim je dostupný len pre spoločnosti, ktoré dovážajú tovar do Indonézskej republiky na ďalšie spracovanie. Čistí dovozcovia preto nemôžu žiadať o udelenie statusu colnej zóny.

(216)

V rámci colnej zóny je proces dovozu pozastavený, kým spoločnosť predá hotové výrobky na území Indonézskej republiky. Inými slovami, dovozné clo je pozastavené na výrobky dovezené do colných zón, kým nie sú predané na indonézskom domácom trhu. Ak výrobok zostane v colnej zóne (napríklad stroje) alebo je priamo vyvezený, dovozné clo sa nikdy neuplatní.

(217)

Podobne ako pri dovoznom cle, aj platba DPH splatnej na dovezený tovar sa odloží, kým sa hotové výrobky nepredajú na domácom trhu. Ak výrobok zostane v colnej zóne (napríklad stroje) alebo je priamo vyvezený, DPH sa nikdy neuplatní.

(218)

V rámci tohto režimu sa oslobodenie od dovozného cla a DPH udeľuje na dovoz investičného majetku, napríklad strojov používaných vo výrobnom procese bionafty, surovín a náhradných dielov.

(219)

Pokiaľ ide o informácie, o ktoré žiadala Komisia počas konania so zreteľom na režim colných zón, skupina Wilmar s Komisiou úplne nespolupracovala. Komisia preto informovala skupinu Wilmar, že pri preskúmavaní existencie a rozsahu údajnej podpory poskytovanej odvetviu bionafty prostredníctvom oslobodenia od dovozného cla na stroje a tovar dovezený do colnej zóny sa možno bude musieť uchýliť k používaniu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(220)

V písomnom upozornení na nedostatky zaslanom 15. februára 2019 Komisia požiadala skupinu Wilmar, aby poskytla určité informácie týkajúce sa vstupov a výstupov od dátumu zriadenia každého z prepojených subjektov (výrobcov bionafty a dodávateľov surového palmového oleja). Vo svojej odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky skupina Wilmar poskytla čiastočnú odpoveď na žiadosť o informácie a tvrdila, že narazila na technické ťažkosti so získavaním celého súboru požadovaných informácií. Podobné vysvetlenie bolo poskytnuté počas overovania na mieste. Komisia preto bola schopná overiť len obmedzený súbor údajov.

(221)

To znamená, že pokiaľ ide o údajnú podporu poskytnutú odvetviu bionafty prostredníctvom oslobodenia strojov a tovarov dovezených do colnej zóny od dovozného cla, skupina Wilmar neposkytla potrebné informácie a dôkazy, ktoré Komisia žiadala vo svojom písomnom upozornení na nedostatky a počas overovania na mieste.

(222)

Neexistencia potrebných a relevantných informácií a/alebo dokumentov, ako bolo vysvetlené, výrazne bráni prešetrovaniu. Komisii to skutočne spôsobilo vážne ťažkosti, aby dospela k presným a odôvodneným zisteniam, pokiaľ ide o tento subvenčný systém.

(223)

Skupina Wilmar uviedla pripomienky, že žiadané informácie v prvom rade neboli potrebné v zmysle článku 28 základného nariadenia a že v každom prípade čiastočné informácie, ktoré predložila, boli v súlade s článkom 28 ods. 3 základného nariadenia. Skupina Wilmar takisto tvrdila, že nemá k dispozícii informácie, ktoré neposkytla.

(224)

V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že tvrdenie, že skupina Wilmar nemohla vysledovať uvedené informácie, nie je možné prijať, pretože závisia od technického problému, ktorý spôsobuje, že vyhľadanie uvedených informácií je údajne príliš zložité. Komisia sa preto domnievala, že skupina Wilmar má k dispozícii uvedené informácie a mohla ich vyhľadať, aby poskytla úplnú odpoveď na písomné upozornenie na nedostatky.

(225)

Po druhé, žiadané informácie sú potrebné, najmä v súvislosti s tým, že relevantné množstvo údajov týkajúcich sa výšky cla, ktoré bolo predmetom oslobodenia pri dovoze, úplne chýba. Toto preto bráni Komisii v tom, aby určila presnú výšku subvencie, ktorá bola udelená skupine Wilmar v rámci tohto systému.

(226)

Komisia ďalej konštatovala, že tvrdenie skupiny Wilmar o tom, že ďalej o uvedené informácie nežiadala, je neprijateľné. Počas overovania na mieste sa Komisia pýtala, či sú chýbajúce informácie k dispozícii a zaznamenala, že neboli.

(227)

Komisia sa preto pri svojich zisteniach týkajúcich sa týchto aspektov prešetrovania podľa článku 28 základného nariadenia čiastočne opierala o dostupné skutočnosti.

(228)

Z ďalej uvedeného dôvodu Komisia usúdila, že oslobodenie od dovozného cla pre stroje udelené režimom colnej zóny predstavuje finančnú pomoc indonézskej vlády pre vyvážajúcich výrobcov vo forme ušlých príjmov.

(229)

Ako sa uviedlo v odôvodneniach 216 až 218, podniky v colných zónach požívajú i) oslobodenie od dovozného cla pre dovezené stroje a suroviny, a ii) oslobodenie dovezených strojov a surovín od DPH. Dovozné clo, ako aj DPH sú predmetom oslobodenia, kým sa dovezený tovar nepredá na domácom trhu. Znamená to, že spoločnosti v colných zónach možno nikdy nezaplatia dovozné clo ani DPH v súvislosti s tovarom, ktorý nikdy neopustí colnú zónu, napríklad stroje, alebo tovar, ktorý sa priamo vyváža.

(230)

Komisia takisto konštatovala, že všetci vyvážajúci výrobcovia využívali tento režim výhradne vtedy, keď dovážali stroje a náhradné diely pre svoje závody na bionaftu. Keďže hlavnou surovinou na výrobu bionafty je v skutočnosti surový palmový olej a všetok surový palmový olej pochádza z miestnych zdrojov, potenciálne sumy nevybrané z dovezených surovín sa javia zanedbateľné.

(231)

Zo zreteľom na to Komisia teda konštatovala, že vyvážajúci výrobcovia v zásade nikdy nezaplatili dovozné clo a DPH zo strojov, ktoré doviezli. Stroje sú v skutočnosti dovezené do príslušnej colnej zóny na účel vytvorenia výrobného zariadenia a po montáži nikdy neopustia túto zónu.

(232)

Komisia preto dospela k záveru, že oslobodenie od dovozných ciel v prípade dovozu strojov a zariadení predstavuje ušlé alebo nevybrané príjmy v zmysle článku 3 ods. 1 bodu ii) základného nariadenia. Pokiaľ ide o oslobodenie od DPH, Komisia usúdila, že indonézska vláda takisto prichádza o verejné príjmy, pretože za normálnych okolností by vyvážajúci výrobcovia platili DPH najprv štátu, a potom by kompenzovali túto DPH pri predaji na domácom trhu (53).

(233)

Z prešetrovania vyplynulo, že stroje používané v colných zónach sú vo všeobecnosti dovezené a že po montáži nikdy neopustia colnú zónu. Dovozné clo na tieto stroje sa účinne nikdy nestane splatným. Pokiaľ ide o oslobodenie dovezených strojov a náhradných dielov od DPH, Komisia zistila, že vyvážajúci výrobcovia takisto profitovali z toho, že si ponechali výhodu dostupnosti hotovosti (54).

(234)

So zreteľom na to Komisia preto usúdila, že prostredníctvom tohto systému sa poskytuje výhoda vyvážajúcim výrobcom, pretože sú uvedení do lepšej finančnej pozície, než v ktorej by sa nachádzali v prípade neexistencie tohto systému. V skutočnosti by v prípade neexistencie tohto systému museli zaplatiť clo a DPH pri dovoze strojov a náhradných dielov.

(235)

Tento systém je špecifický, lebo je dostupný len pre určité spoločnosti v závislosti od ich vývoznej výkonnosti a umiestnenia v osobitných geografických oblastiach v rámci jurisdikcie orgánu poskytujúceho subvencie, v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) a článkom 4 ods. 3 základného nariadenia.

(236)

Komisia zistila, že prostredníctvom súboru opatrení indonézska vláda poskytovala podporu odvetviu bionafty aj prostredníctvom ušlých príjmov týkajúcich sa režimu colných zón a oslobodenia dovážaných strojov a náhradných dielov od dovozného cla a DPH. Indonézska vláda poskytovala príjemcom výhodu, ktorá je špecifická, a teda predstavuje napadnuteľnú subvenciu.

(237)

Komisia vypočítala výhodu pre vyvážajúcich výrobcov vyplývajúcu z tohto systému so zreteľom na oslobodenie dovezených strojov od dovozného cla ako celkovú výšku nezaplateného cla priradenú k OP na základe životnosti podkladových aktív. Pokiaľ ide o oslobodenie dovážaných strojov a surovín od DPH, výhoda bola zanedbateľná, a preto nemala podstatný vplyv na konečné výsledky.

(238)

Zistená miera subvencie týkajúca sa uvedeného súboru opatrení počas obdobia prešetrovania je pre vyvážajúcich výrobcov takáto:

(239)

V podnete bolo identifikovaných niekoľko ďalších subvencií a programov subvencií, konkrétne subvencií prostredníctvom ušlých alebo nevybraných príjmov, ako sú úľavy na dani z príjmu pre kótované investície, subvencie pre priemyselné parky, daňové výhody pre priekopnícke odvetvia a poskytovanie vývozného financovania a záruk za zvýhodnených podmienok indonézskou Eximbankou.

(240)

Keďže Komisia nenašla dôkazy o tom, že by ich vyvážajúci výrobcovia využívali, všetky spolu budú predmetom tohto oddielu.

(241)

V podnete sa uvádzalo, že prostredníctvom tohto systému sa udeľujú úľavy na dani z príjmu pre investície v určitých oblastiach obchodu alebo určitom regióne na podporu priamych zahraničných a domácich investícií v Indonézii. Konkrétne sa v podnete tvrdí, že sa prostredníctvom tohto systému udeľuje:

(242)

Prešetrovaním sa celkovo potvrdili tvrdenia uvedené v podnete. Prešetrovaním sa totiž odhalilo, že program bol vytvorený 1. januára 2007 podľa vládneho nariadenia č. 1/2007 a bol obnovený a upravený 6. apríla 2015 vládnym nariadením č. 18/2015, ktoré bolo neskôr zmenené vládnym nariadením č. 9/2016. Aj keď sa vládnym nariadením č. 18/2015 zrušuje vládne nariadenie č. 1/2007, spoločnosti prijímajúce výhody podľa vládneho nariadenia č. 1/2017 mohli naďalej získavať tieto výhody do pôvodného dátumu uplynutia platnosti.

(243)

Podľa tohto systému spoločnosti, ktoré realizujú investície v konkrétnych regiónoch na území Indonézskej republiky a v konkrétnom priemyselnom odvetví, môžu využívať tieto stimuly:

(244)

Počas overovania na mieste indonézska vláda objasnila, že systém je k dispozícii pre investície v regiónoch okrem Jávy a Sulawesi a že príslušným miestom na účely oprávnenosti je to, kde sa investícia realizuje, a nie to, kde sa nachádza sídlo spoločnosti realizujúcej investíciu. Indonézska vláda takisto potvrdila, že hodnotový reťazec surového palmového oleja vrátane výrobcov bionafty je oprávnený na tento systém.

(245)

Z prešetrovania vyplynulo, že z rôznych dôvodov žiadny z vyvážajúcich výrobcov tento systém nevyužil. Spoločnosti buď dosahovali stratu, a preto nemali daň z príjmu na odpočítanie, alebo neboli oprávnené z dôvodu nesplnenia podmienky konkrétneho regiónu investícií.

(246)

Keďže žiadny vyvážajúci výrobca tento systém nevyužil, Komisia tento systém ďalej neanalyzovala.

(247)

Navrhovateľ tvrdí, že v rámci systému pre priemyselné parky indonézska vláda subvencuje indonézskych výrobcov bionafty prostredníctvom rôznych stimulov. Konkrétne sa v podnete tvrdí, že indonézska vláda vytvorila takzvanú „subvenciu pre priemyselné parky“ podľa nariadenia č. 142/2015. V tomto systéme sa každej „priemyselnej spoločnosti“ nachádzajúcej sa v „priemyselnom parku“ poskytujú daňové stimuly a okrem toho jej môžu byť poskytnuté aj regionálne stimuly.

(248)

Podľa podnetu tento program poskytuje finančnú pomoc indonézskym výrobcom bionafty vo forme ušlých príjmov indonézskej vlády a poskytuje výhodu indonézskym vývozcom bionafty rovnajúcu sa daňovej úspore. V podnete sa takisto tvrdí, že tento systém je špecifický, pretože len určité podniky v rámci priemyselného parku sa môžu kvalifikovať pre program za podmienok stanovených v nariadení.

(249)

Z prešetrovania vyplynulo, že tento systém vyvinula indonézska vláda na podporu priemyselnej činnosti vykonávanej v osobitných geografických oblastiach, ktoré sú vymedzené v článku 1.4 vládneho nariadenia č. 142 z roku 2015 ako ústredná priemyselná zónu činnosti, ktorá je vybavená podpornou infraštruktúrou vyvinutou a riadenou spoločnosťou priemyselného parku.

(250)

Z prešetrovania takisto vyplynulo, že tento systém môže poskytovať výhodu príjemcom, keďže nariadením ministerstva financií č. 105/2016 sa zabezpečujú určité úľavy na dani z príjmu právnických osôb, ako aj oslobodenia od DPH a dovozného cla.

(251)

Z prešetrovania však vyplynulo, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov tento systém nepoužil a Komisia ho preto ďalej neanalyzovala.

(252)

V podnete sa tvrdí, že prostredníctvom programu daňových výhod pre priekopnícke odvetvia indonézska vláda poskytuje súbor daňových stimulov na zvýšenie priamych investícií tzv. „priekopníckym odvetviam“. V podnete sa konkrétne tvrdí, že tento systém bol vytvorený v roku 2011 nariadením ministerstva financií č. 130/2011. Potom bol niekoľkokrát revidovaný. Tento program bol nedávno revidovaný 29. marca 2018 prostredníctvom nariadenia ministerstva financií č. 35/2018.

(253)

Podľa podnetu tento systém poskytuje finančnú pomoc oprávneným subjektom vo forme ušlých príjmov indonézskej vlády a poskytuje im aj výhodu z hľadiska daňových úspor.

(254)

Z prešetrovania vyplynulo, že predmetný systém v zásade pozostáva zo zníženia dane z príjmov právnických osôb pre podnik zapojený do určitých obchodných činností (tzv. priekopnícke odvetvia) uvedených v nariadení ministra financií č. 159/2015 zmenenom nariadením ministra financií č. 103/2016. Prešetrovaním sa takisto odhalilo, že okrem toho, že podnik musí byť aktívny v „priekopníckom odvetví“, ktoré je vymedzené ministerstvom financií, pričom podniky, aby boli oprávnené na tento systém, musia investovať najmenej 1 000 000 000 000,00 IDR (jeden bilión rupií) v prípade všetkých sektorov pionierskych odvetví s výnimkou sektora informačných a komunikačných technológií(IKT), ktorý zavádza špičkové technológie. Spoločnosti v sektore IKT by mohli investovať najmenej 500 000 000 000,00 IDR (päťsto miliárd rupií), aby boli oprávnené využívať túto výhodu. Okrem uvedeného sa uplatňujú aj niektoré iné kritériá oprávnenosti, a to konkrétne vklad minimálne 10 percent investičného plánu v indonézskych bankách, udržiavanie pomeru dlhu k vlastnému imaniu najmenej 4:1 a postavenie indonézskeho právneho subjektu od 15. augusta 2011.

(255)

Z prešetrovania však vyplynulo, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov tento systém nepoužil, a Komisia ho preto ďalej neanalyzovala.

(256)

V podnete sa tvrdí, že Lempabaga Pembiyaan Ekspor Indonesia (ďalej len „Eximbanka“), banka v 100 % vlastníctve štátu, pôsobí ako osobitná finančná inštitúcia ministerstva financií so zámerom podporovať zahraničný obchod Indonézie. Podľa navrhovateľa Eximbanka z tejto pozície poskytuje preferenčné vývozné financovanie pre indonézske odberateľské odvetvia palmového oleja, ku ktorým patria výrobcovia bionafty.

(257)

V podnete sa uvádza, že cieľom Eximbanky je podpora vládnych politík v rámci podnecovania národného vývozného programu prostredníctvom poskytovania národného vývozného financovania a že vo svojej výročnej správe za rok 2017 Eximbank okrem toho uviedla, že je zaviazaná aktívne podporovať indonézske odvetvia súvisiace s palmovým olejom, ktoré tvoria hlavnú časť jej klientskej základne.

(258)

V podnete sa ďalej tvrdí, že široká škála finančných služieb, ako je vývozné financovanie, vývozné záruky, vývozné poistenie a poradenské služby poskytované Eximbankou, spadajú pod finančnú pomoc zo strany indonézskej vlády. V podnete sa dodatočne dodáva, že zákon 2/2009 naznačuje, že funkciou Eximbanky je poskytovať financovanie akýmkoľvek transakciám alebo projektu, ktorý nie je životaschopný pre komerčné bankovníctvo na účel posilnenia vývozu. V tejto súvislosti sa v podnete tvrdí, že podľa výročnej správy Eximbanky za rok 2017 mala Eximbanka v držbe financovanie a aktíva v pohľadávkach s nominálnymi úrokovými sadzbami len 0 %, denominovanými v rupiách, ako aj v cudzích menách. V podnete sa preto tvrdí, že napriek tomu, že nie je možné presne určiť úrokovú sadzbu uplatňovanú Eximbankou pre výrobcov bionafty, tieto sadzby by bola nižšie než trhové ceny, a preto predstavujú výhodu v ich prospech.

(259)

Z prešetrovania vyplynulo, že Eximbanka bola zriadená indonézskou vládou podľa zákona č. 2/2009 a poskytuje financovanie vo forme prevádzkového kapitálu a/alebo investícií. Prešetrovaním sa presnejšie odhalilo, že Eximbanka je zapojená do týchto činností:

(260)

Prešetrovaním sa zistilo, že s výnimkou jedného spomedzi vyvážajúcich výrobcov nikto nemal s Eximbankou zmluvný vzťah. Bez ohľadu na uvedené Komisia overila všetky úvery uzavreté medzi vyvážajúcimi výrobcami a akoukoľvek bankou vo vlastníctve štátu. Vzhľadom na to mohla Komisia overiť, že úroková sadzba uplatňovaná bankami vo vlastníctve štátu na úvery je porovnateľná s medzinárodnými referenčnými hodnotami, a to v prípade úverov denominovaných v indonézskych rupiách (IDR), ako aj úverov denominovaných v amerických dolároch (USD). Pokiaľ ide o úvery denominované v IDR, Komisia porovnala úrokovú sadzbu splatnú vyvážajúcimi výrobcami počas životnosti úveru s výnosmi z indonézskych dlhopisov s podobnou duráciou, ktoré sú dostupné od agentúry Bloomberg. Komisia konštatovala, že sú porovnateľné.

(261)

V dôsledku toho vzhľadom na skutočnosť, že Komisia nezistila, že by bola týmto systémom poskytnutá výhoda, tento systém ďalej neanalyzovala.

(262)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľných subvencií v prípade každého vyvážajúceho výrobcu v súlade s ustanoveniami základného nariadenia tak, že preskúmala každú subvenciu alebo program subvencií, a potom tieto číselné údaje spočítala, aby vypočítala celkovú sumu subvencovania počas obdobia prešetrovania pre každého vyvážajúceho výrobcu. Na výpočet celkového subvencovania uvedený ďalej Komisia najskôr vypočítala percentuálne subvencovanie, čo je suma subvencie ako percento celkového obratu spoločnosti. Toto percentuálne vyjadrenie sa následne použilo na výpočet subvencie poskytnutej na vývoz dotknutého výrobku do Únie počas obdobia prešetrovania. Potom sa vypočítala výška subvencie na tonu dotknutého výrobku vyvezeného do Únie počas obdobia prešetrovania a vypočítali sa ďalej uvedené rozpätia ako percento hodnoty CIF (náklady, poistenie a prepravné) za rovnaký vývoz na tonu.

(263)

Vzhľadom na úplnú spoluprácu indonézskych vyvážajúcich výrobcov bola hodnota pre „všetky ostatné spoločnosti“ predbežne stanovená na úrovni najvyššej hodnoty stanovenej pre spolupracujúce spoločnosti.

(264)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo podobný výrobok 44 výrobcov z Únie, ktorí boli členmi Európskej rady pre bionaftu (EBB), a ďalších 196 známych výrobcov, ktorí jej členmi neboli. Všetci títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(265)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 17 až 20, Komisia vybrala do vzorky troch výrobcov z Únie predstavujúcich 18 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(266)

Komisia zistila, že celková výroba bionafty v Únii počas obdobia prešetrovania bola približne 13 miliónov ton na základe informácií poskytnutých radou EBB o výrobnom odvetví Únie.

(267)

EBB zhromažďuje údaje týkajúce sa výroby, ktoré dostáva od svojich členov, ktorí predstavujú približne 70 % výroby bionafty v Únii. Pokiaľ ide o výrobcov, ktorí nie sú členmi a ktorí predstavujú približne 30 % výroby bionafty v Únii, informácie týkajúce sa výroby získava od príslušných vnútroštátnych združení výrobcov a z iných verejne dostupných zdrojov.

(268)

Metodika a správnosť údajov zhromažďovaných radou EBB bola predmetom overovania na mieste podľa článku 26 základného nariadenia, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch EBB.

Tabuľka 3

Výroba v Únii (v tonách)

(269)

Celková výroba v Únii sa v rokoch 2015 – 2017 postupne zvyšovala a dosiahla zvýšenie o 11 %. Od roku 2017 do konca obdobia prešetrovania zostala stabilná. V porovnaní so spotrebou v Únii uvedenou ďalej v tabuľke 4 výroba výrobného odvetvia Únie nedržala tempo s dopytom, pričom rozdiel tvorila dovezená bionafta.

(270)

Komisia určila spotrebu bionafty v Únii pripočítaním dovozu bionafty do Únie k predaju výrobného odvetvia Únie na trhu Únie.

(271)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Spotreba v Únii (v tonách)

(272)

Spotreba bionafty v Únii bola do roku 2016 stabilná. V roku 2017 a počas obdobia prešetrovania sa zvýšila o 33 % v porovnaní s rokom 2015. Spotreba bionafty závisí od dvoch hlavných faktorov – od spotreby motorovej nafty a od obsahu bionafty v nej.

(273)

Sústavne rastúci dopyt a výroba v Únii sú výsledkom energetickej politiky Únie. V smernici 2009/285/ES o obnoviteľných zdrojoch energie (ďalej len „RED“ z angl. Renewable Energy Directive) (55) sa stanovilo, že: „Každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých formách dopravy predstavoval v roku 2020 aspoň 10 % konečnej energetickej spotreby v doprave v danom členskom štáte“ (ďalej len „povinnosť zmiešavania“). Smernica umožňuje, aby si každý členský štát určil osobitné povinnosti pre krajinu.

(274)

Druhá smernica o obnoviteľných zdrojoch energie 2018/2001 (ďalej len „RED II“) bola uverejnená 21. decembra 2018 (56), po konci obdobia prešetrovania. V smernici pokračuje politika používania palív z obnoviteľných zdrojov energie v odvetví dopravy, pokračuje cieľ 10 % obnoviteľných zdrojov energie v doprave a stanovujú sa kritériá udržateľnosti biopalív pre všetky biopalivá vyrobené alebo spotrebované v EÚ.

(275)

Skutočnosť, že do minerálnej nafty sa primiešava viac bionafty, je dôležitým prvkom v analýze trendov na trhu s bionaftou v Únii. Výrobné náklady a ceny bionafty sú vo všeobecnosti vyššie než výrobné náklady a ceny minerálnej nafty. Na základe právnych predpisov EÚ výrobcovia palív (rafinérie) nakupujú bionaftu, aby ju miešali s fosílnym palivom.

(276)

Spotreba bionafty priamo súvisí s opatreniami zavedenými v každom členskom štáte s cieľom dodržať súlad s povinnosťou zmiešavania, aby sa primiešavali určité množstvá bionafty do fosílnych palív. Spotreba bionafty bude rásť podľa toho a vtedy, keď viac členských štátov transponuje ciele smernice EÚ do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

(277)

Ďalší dôležitý faktor sa týka spotreby naftového paliva v cestnej doprave v Únii. Spotreba je podmienená všeobecnou hospodárskou situáciou v Únii, ktorá stimuluje potrebu prepravy tovaru a osôb.

(278)

Ďalším faktorom týkajúcim sa spotreby naftového paliva (a v dôsledku toho bionafty) v Únii je palivová efektívnosť naftových nákladných vozidiel, autobusov a naftových osobných vozidiel. Vyššia palivová efektívnosť priamo vedie k nižšej spotrebe nafty. Ďalším faktorom je prechod od naftových motorov na motory využívajúce iné druhy paliva, napríklad benzín, LPG/CNG, hybridné a plne elektrické motory.

(279)

Komisia určila objem dovozu bionafty a jeho podiel na trhu na základe databázy systému Surveillance 2 (57).

(280)

Dovoz bionafty z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto. OP bolo rozdelené na štvrťroky, aby sa znázornil účinok zrušenia ciel v marci 2018:

Tabuľka 5

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

Tabuľka 6

Štvrťročné objemy dovozu (v tonách) z Indonézie počas OP

(281)

V dôsledku antidumpingových ciel týkajúcich sa dovozu z Indonézie uložených 26. novembra 2013 nariadením (EÚ) č. 1194/2013 (58) bol dovoz z Indonézie do Únie v období od roku 2015 do februára 2018 len nepatrný.

(282)

Tieto clá však boli zrušené rozsudkom Európskeho súdneho dvora v marci 2018 (59) a v dôsledku toho následne dovoz dramaticky stúpol, čo možno pozorovať v tabuľke 6.

(283)

Ak už bolo uvedené, počas celého posudzovaného obdobia dochádzalo k dovozom z Indonézie. Vývoj cien v posudzovanom období, t. j. od roku 2015 do obdobia prešetrovania bol takýto.

Tabuľka 7

Dovozná cena

(284)

Počas OP dosahoval rozdiel medzi uvedenými dovoznými cenami a predajnými cenami v EÚ približne 15 % (tabuľka 10). Od roku 2015 do roku 2017 bol rozdiel od 5 % do 10 %.

(285)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(286)

Komisia uskutočnila cenové porovnania podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav.

(287)

Porovnanie podľa jednotlivých druhov výrobku sa sústredilo na porovnanie medznej teploty filtrovateľnosti (MTF), bez ohľadu na použité východiskové suroviny. Ďalšou vlastnosťou, ktorú Komisia zohľadňovala, bolo, či v prípade daného výrobku dochádza k „dvojitému započítaniu“ vo väčšine členských štátov. V prípade Nemecka, kde je zavedený odlišný spôsob výpočtu účinnosti znižovania emisií CO2, Komisia zohľadnila aj túto osobitosť nemeckého trhu.

(288)

Komisia si všimla, že niektorí indonézski vývozcovia nahlásili vývoz do EÚ bez osvedčenia (známeho ako „osvedčenie RED“), ktoré je povinné podľa smernice o obnoviteľných zdrojoch energie na to, aby sa bionafta mohla započítavať v rámci povinnosti zmiešavania v EÚ. Komisia usúdila, že tento predaj bol v priamej konkurencii s predajom výrobného odvetvia Únie s týmto osvedčením RED, keďže tento dovoz bol vo voľnom obehu a technické špecifikácie výrobku sú rovnaké.

(289)

Komisia zistila, že vo väčšine prípadov koncový zákazník kupujúci bionaftu nevie a ani ho nezaujíma, aká východisková surovina bola použitá pri výrobe, ale požaduje výrobok, ktorý dosahuje určitú maximálnu úroveň MTF. Táto úroveň je premenná v závislosti od ročného obdobia a od klimatických podmienok. Počas letných mesiacov a v teplejších regiónoch sa môžu predávať vyššie úrovne MTF a počas zimných mesiacov a v chladnejších regiónoch sa vyžaduje bionafta s nižšou úrovňou MTF.

(290)

Vzhľadom na vyššiu úroveň MTF čistého PME (normálne MTF+13) sa bežne nezmiešava s minerálnou naftou samotný, ale zvyčajne sa zmiešava najskôr s inými bionaftami s nižšou MTF, aby sa dosiahla zmes s MTF +5 alebo MTF 0, ktorá sa potom zmiešava s minerálnou naftou.

(291)

Množstvo PME použitého v zmesi závisí od ročného obdobia a lokality v rámci Európy. V južnej Európe sa v zime používa MTF –5 a v lete MTF +5. V severnej Európe sa v zime používa MTF –10 a v lete MTF 0. Čím vyššia je MTF, tým väčšie percento PME, ktoré sa môže použiť v zmesi bionafty (60).

(292)

Na výpočet cenového podhodnotenia na úrovni každého vyvážajúceho výrobcu Komisia najskôr porovnala dovoz z Indonézie, ktorý predstavuje bionafta na báze čistého palmového oleja, s predajom nafty z čistého palmového oleja výrobným odvetvím Únie.

(293)

Uvedený druh bionafty predávaný výrobným odvetvím Únie bol teda v priamej konkurencii s bionaftou dovážanou z Indonézie, v súlade so správou poroty WTO o bionafte z Indonézie (61). Uvedené porovnanie sa vzťahovalo približne na 20 % všetkého predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Podľa judikatúry WTO neexistuje požiadavka stanovujúca nejaké konkrétne percento predaja domáceho výrobného odvetvia, ktorú treba zohľadniť v analýze vplyvov na ceny (62).

(294)

Komisia vyjadrila výsledok tohto priameho porovnania dovozu PME s predajom PME ako percentuálny podiel obratu z predaja PME výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Vyplynul z neho vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny pri dovoze na trh Únie od vývozcov z dotknutej krajiny od 6,0 % do 11,6 %.

(295)

Zvyšný predaj výrobcov z Únie zaradených do vzorky má nižšiu MTF, čo umožňuje používanie týchto výrobkov pri nižších teplotách. Keďže uvedené porovnanie medzi indonézskym dovozom a predajom výrobného odvetvia Únie pokrývalo len približne 20 % predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky, Komisia vykonala dva iné druhy cenových porovnaní na posúdenie spoľahlivosti tohto zistenia o podhodnotení.

(296)

V rámci druhej možnosti Komisia rozšírila porovnanie tak, že doň zahrnula bionaftu s MTF približne 0 stupňov („FAME0“), čo je najbežnejší druh bionafty predávaný výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Na tento účel boli ceny FAME0 upravené smerom nadol na zohľadnenie trhovej hodnoty rozdielu fyzických vlastností. Táto trhová hodnota bola posúdená na základe cenového rozdielu medzi FAME10 a FAME0 na trhu Únie. Toto porovnanie sa vzťahovalo na 55 % všetkého predaja výrobného odvetvia Únie a jeho výsledkom bolo podhodnotenie o 7,4 %.

(297)

V tomto porovnaní sa zohľadňuje, že bionafta na úrovni CFPP0 – FAME0 je zvyčajne zmesou rôznych druhov bionafty, pričom často zahŕňa až 20 % PME. Komisia sa preto domnievala, že predajná cena FAME0 na trhu Únie je ovplyvnená cenou náft zmiešaných na jej výrobu, a preto je porovnanie vhodné na kontrolu porovnania porovnateľného s porovnateľným.

(298)

V rámci tretej možnosti Komisia porovnala všetok dovoz indonézskych vyvážajúcich výrobcov so všetkým predajom výrobcov z Únie zaradených do vzorky, bez ohľadu na druh výrobku. Výsledkom tohto porovnania bolo podhodnotenie o 17,5 % (63).

(299)

Z tohto porovnania vyplynulo, že dovoz PME z Indonézie za subvencované ceny by mal vplyv znižujúci ceny väčšiny zmesí predávaných na trhu Únie.

(300)

To znamená, že zo všetkých troch druhov cenových porovnaní vyplynuli významné úrovne cenového podhodnotenia. Bez ohľadu na použitú metodiku preto Komisia predbežne stanovila, že ceny indonézskeho dovozu boli oproti cenám výrobného odvetvia Únie výrazne podhodnotené.

(301)

Okrem toho v odôvodnení 328 Komisia analyzovala, či boli ceny výrobného odvetvia Únie stlačené subvencovaným dovozom.

(302)

V súlade s článkom 8 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(303)

Ako bolo uvedené v odôvodneniach 17 až 20, na zistenie ujmy a negatívneho vplyvu na úroveň predajných cien, predané množstvá, podiel na trhu a zisky výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(304)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov vo vyplnených dotazníkoch od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a na základe informácií, ktoré poskytla EBB.

(305)

Komisia overila metodiku získavania údajov, ktoré predložila EBB, a overila, že informácie boli podložené zodpovedajúcou dokumentáciou a výskumnými postupmi.

(306)

Pri obidvoch súboroch údajov sa zistilo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(307)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, trhový podiel, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť sumy subvencovania a zotavenie sa z minulého subvencovania alebo dumpingu.

(308)

Mikroekonomické ukazovatele sú tieto: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(309)

Celková výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Výrobná kapacita a využitie kapacity

(310)

Výrobná kapacita sa počas celého posudzovaného obdobia pomaly zvyšovala, aby zohľadnila rastúci dopyt. Keďže však výrobné odvetvie Únie dokázalo využiť rast trhu len vo veľmi obmedzenej miere z dôvodu významného zvýšenia subvencovaného dovozu, a to najmä počas obdobia prešetrovania, zvýšenie výrobnej kapacity je výrazne nižšie ako rast dopytu.

(311)

Podobne ako v prípade informácií o výrobe v odôvodnení 309 EBB zhromažďuje údaje týkajúce sa kapacity od svojich členov vrátane vnútroštátnych združení, a pokiaľ ide o výrobcov, ktorí nie sú členmi, získava informácie týkajúce sa kapacity z iných verejne dostupných zdrojov.

(312)

Údaje o výrobnej kapacite nezahŕňajú významnú časť kapacity, ktorá sa považuje za nevyužitú. EBB vysvetlila, že viaceré inštalované zariadenia na výrobu bionafty nie sú v prevádzke už niekoľko rokov a mali by sa považovať za dlhodobo vyradené z používania. Tieto zariadenia sú síce formálne inštalované, opätovné spustenie prevádzky by však bolo možné až po investícii do technickej úpravy a o dlhý čas.

(313)

Využitie kapacity výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšilo o 3 percentuálne body zo 74 % na 77 %. Najvyššie úrovne využitia kapacity dosiahlo výrobné odvetvie počas roka 2017 a obdobia prešetrovania.

(314)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Objem predaja a podiel na trhu

(315)

Predaj výrobného odvetvia Únie klesol medzi rokmi 2015 a 2016 a stúpol v roku 2017, ale potom mierne klesol v období prešetrovania.

(316)

Faktory stimulujúce predaj sú rovnaké ako faktory stimulujúce spotrebu v Únii. V rokoch 2015 – 2016 dovoz nemal značný vplyv na úroveň predaja, v dôsledku čoho boli úrovne predaja aj podielu na trhu pomerne stabilné.

(317)

Odstránenie ciel na dovoz z Indonézie zmenilo v roku 2018 obraz trhu. Po odstránení ciel výrobné odvetvie Únie významne stratilo podiel na trhu v porovnaní s rokom 2016 (takmer 15 %), a to najmä medzi rokom 2017 a obdobím prešetrovania.

(318)

Zatiaľ čo trh v Únii narástol počas posudzovaného obdobia o 33 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa zvýšil iba o 13 % a výroba výrobného odvetvia Únie sa zvýšila iba o 11 %. Výrobné odvetvie Únie teda bolo schopné využiť výhodu rastu trhu počas obdobia prešetrovania len vo veľmi obmedzenej miere, keďže významnú časť tohto rastu pohltili zvyšujúce sa množstvá dovozu, napríklad subvencovaného dovozu z Indonézie.

(319)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

(320)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie zostala počas celého posudzovaného obdobia stabilná. Produktivita stúpla medzi rokmi 2016 a 2017, a potom mierne klesla o štyri percentuálne body.

(321)

Vplyv subvencovaného dovozu z Indonézie na výrobné odvetvie Únie bude pravdepodobne výrazný vzhľadom na značné objemy a nízke ceny tohto dovozu.

(322)

EÚ uložila 26. novembra 2013 konečné antidumpingové clá na dovoz bionafty z Indonézie. Clá sa pohybovali v rozmedzí od 8,8 % do 20,5 %.

(323)

Ako sa konštatuje v odôvodnení 282, uvedené antidumpingové clá boli zrušené v marci 2018 a v dôsledku toho začal dovoz z Indonézie výrazne rásť. Ako sa uviedlo v odôvodnení 280, podiel indonézskeho dovozu na trhu dosiahol 3,3 % počas obdobia prešetrovania, takmer výhradne v druhej polovici obdobia prešetrovania.

(324)

V dôsledku rastúceho dovozu za nízke ceny, ktoré výrazne podhodnocujú alebo stláčajú ceny výrobného odvetvia Únie, prišlo výrobné odvetvie Únie o podiel na trhu a nebolo schopné využiť rast trhu.

(325)

Vážené priemery jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Predajné ceny v Únii

(326)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom stúpli medzi rokmi 2015 a 2017 o 16 %. Ceny následne klesli o 5 percentuálnych bodov medzi rokom 2017 a obdobím prešetrovania.

(327)

Jednotkové výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky nasledovali podobný trend a medzi rokmi 2015 a 2017 stúli o 14 %. Náklady následne klesli o 5 percentuálnych bodov medzi rokom 2017 a obdobím prešetrovania.

(328)

Trh s bionaftou je komoditný trh citlivý na ceny. Na takomto komoditnom trhu cenové podhodnotenie na úrovni približne 10 % vyvíja značný tlak na pokles cien. Z dôvodu tohto tlaku na ceny nebolo výrobné odvetvie Únie schopné využiť klesajúce náklady počas obdobia prešetrovania, pretože muselo tento pokles nákladov v plnej miere preniesť na svojich zákazníkov, aby zabránilo ešte väčšej strate podielu na trhu.

(329)

V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie nemohlo zlepšiť svoje neuspokojivé ziskové rozpätie z dôvodu tlaku na ceny vyvíjaného značnými množstvami subvencovaného dovozu za nízke ceny v inak priaznivej situácii na trhu.

(330)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(331)

Priemerné náklady práce klesli medzi rokmi 2015 a 2016 a následne zostali stabilné do konca obdobia prešetrovania.

(332)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 13

Zásoby

(333)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky bola počas celého posudzovaného obdobia relatívne stabilná. Keďže dotknutý výrobok sa predáva voľne ložený, jedna dodávka môže mať značný objem viac ako 10 000 ton a môže mať značný vplyv na úroveň zásob, v závislosti od presného dátumu transakcie. Preto je úroveň zásob pre výrobné odvetvie Únie menej významným ukazovateľom.

(334)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(335)

Komisia určila ziskovosť troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť je založená na nákladoch na predávaný tovar.

(336)

Ziskovosť bola okolo prahu rentability počas celého posudzovaného obdobia, pričom zostávala pod úrovňou 1 % obratu.

(337)

Napriek nízkym úrovniam zisku výrobné odvetvie Únie vytváralo kladný peňažný tok zo svojich činností počas celého posudzovaného obdobia. Bolo schopné samostatne financovať svoje činnosti.

(338)

Výrobné odvetvie Únie počas celého posudzovaného obdobia pokračovalo v investíciách. Investície počas celého obdobia výrazne kolísali a najvyššiu úroveň dosiahli v roku 2017.

(339)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií bola nízka, ale kladná, kým bolo výrobné odvetvie ziskové, medzi rokmi 2016 a koncom obdobia prešetrovania.

(340)

Finančné výsledky výrobného odvetvia Únie z hľadiska zisku počas obdobia prešetrovania obmedzovali jeho schopnosť získavať kapitál.

(341)

Dovoz z Indonézie bol zanedbateľný počas celého posudzovaného obdobia do marca 2018, keď sa zrušili existujúce antidumpingové clá. V dôsledku toho počas obdobia prešetrovania výrazne stúpol dovoz a dosiahol 3,3 %.

(342)

Spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia stále rástla a za celé obdobie dosiahla nárast o 33 %. Tento pozitívny vývoj sa len čiastočne premietol do výroby výrobného odvetvia Únie, ktorá počas rovnakého obdobia stúpla o 11 %, a do objemu predaja výrobného odvetvia Únie, ktorý počas rovnakého obdobia stúpol o 13 %. V dôsledku toho vzrástol trhový podiel dovozu vrátane dovozu z Indonézie.

(343)

Počas posudzovaného obdobia poskytovali ukazovatele ujmy zmiešaný obraz. Výroba a predaj výrobného odvetvia Únie v určitej miere zodpovedali dopytu na trhu, ale dokázali využiť rast trhu na konci posudzovaného obdobia len vo veľmi obmedzenej miere.

(344)

Investície počas celého posudzovaného obdobia kolísali. Počet zamestnancov vo výrobnom odvetví Únie zostal stabilný počas celého posudzovaného obdobia, čo v kombinácii s rastúcou výrobou viedlo k rastúcej produktivite na zamestnanca.

(345)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie však ostala počas celého posudzovaného obdobia nízka. To nasvedčuje tomu, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné dosiahnuť úroveň normálnej ziskovej prevádzky.

(346)

Napriek zvýšeniu predaja a výroby, ktoré bolo spôsobené rastúcou spotrebou, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie nevykazovala náznaky zlepšenia. Keďže Komisia nebola presvedčená o existencii značnej ujmy počas obdobia prešetrovania, preskúma, či existuje prinajmenšom hrozba značnej ujmy.

(347)

V súlade s článkom 8 ods. 8 základného nariadenia Komisia skúmala, či subvencovaný dovoz z Indonézie predstavuje pre výrobné odvetvie Únie hrozbu značnej ujmy.

(348)

Pri analýze hrozby značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie v súlade s článkom 8 ods. 8 druhým pododsekom základného nariadenia Komisia zvažovala takéto faktory:

(349)

V odôvodnení 263 Komisia dospela k predbežnému záveru o existencii napadnuteľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia. Z uvedených subvencií vyplýva, že dovoz dotknutého výrobku bol zvýhodnený vládnou podporou. Očakáva sa, že výrazné podhodnotenie a stláčanie cien zistené počas obdobia prešetrovania v blízkej budúcnosti ešte negatívnejšie ovplyvní chúlostivú hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie, ktorá bola zaznamenaná už počas obdobia prešetrovania.

(350)

Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 203, opatrenia indonézskej vlády na podporu domáceho odvetvia bionafty zabezpečujú, že vývoz bionafty ostáva z dôvodu nižších nákladov na získanie surového palmového oleja (na rozdiel od výrobcov z Únie, ktorí nemôžu profitovať z takých nízkych cien) veľmi konkurencieschopný. Možno preto predpokladať, že subvencovaný dovoz dotknutého výrobku bude z dôvodu povahy podporných opatrení indonézskej vlády naďalej negatívne ovplyvňovať hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(351)

Existuje jednoznačné prepojenie medzi náhlym a výrazným zvýšením dovozu bionafty z Indonézie na trh Únie od marca 2018 a zrušením antidumpingových ciel v rovnakom mesiaci. To poukazuje na schopnosť indonézskych vyvážajúcich výrobcov rýchlo reagovať na meniace sa trhové podmienky.

(352)

Vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie pre indonézsky vývoz sa Komisia domnievala, že skutočnosť, že po ukončení antidumpingových ciel v marci 2018 sa objem dovozu bionafty z Indonézie značne zvýšil, svedčí o pravdepodobnosti, že takýto dovoz bude naďalej rásť.

(353)

Podľa informácií od indonézskej vlády výrobná kapacita indonézskych výrobcov bionafty výrazne presahuje domáci dopyt, a to približne o 300 %. Viac ako polovicu tejto výrobnej kapacity tvorí voľná kapacita, ktorú indonézski vývozcovia budú musieť vyviezť, ak chcú zvýšiť svoje v súčasnosti nízke využitie kapacity.

(354)

Voľná kapacita indonézskych výrobcov bionafty sa počas obdobia prešetrovania stanovila približne na úrovni 40 % spotreby EÚ. Tento číselný údaj je založený na overených informáciách poskytnutých indonézskou vládou.

(355)

V novembri 2017 USA uložili predbežné antidumpingové clá a vyrovnávacie clá na dovoz bionafty z Indonézie. Tie boli z veľkej časti potvrdené konečnými clami uloženými v apríli 2018 v rozsahu od 92 % do 277 % v prípade antidumpingových ciel a v rozsahu od 34 % do 65 % v prípade vyrovnávacích ciel.

(356)

Veľkosť úrovne ciel uložených USA znamená, že tento trh nebude schopný absorbovať značnú časť indonézskej voľnej kapacity. Nie sú známe žiadne iné vývozné trhy, ktoré by mohli absorbovať túto veľmi veľkú indonézsku voľnú kapacitu, keďže USA a Únia spolu predstavujú približne dve tretiny celosvetovej spotreby bionafty.

(357)

V prípade neexistencie iných významných trhov dostupných pre indonézskych výrobcov títo výrobcovia pravdepodobne nasmerujú svoje voľné kapacity na trh Únie, čo zapríčiní ďalšiu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(358)

Bionafta z Indonézie, ktorá sa doviezla na trh Únie počas obdobia prešetrovania, bola dovezená za výrazne nižšie ceny, než sú ceny, ktoré účtuje výrobné odvetvie Únie. Ako je vysvetlené v odôvodnení 294, Komisia zistila, že v období prešetrovania bol vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny od 6,0 % do 11,6 %. Porovnanie všetkých kategórií výrobku takisto vykazuje podhodnotenie na úrovni 15 % – 17,5 %.

(359)

Vývoj úrovne zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky je podrobne opísaný v odôvodnení 332. Ako bolo vysvetlené, keďže dotknutý výrobok sa predáva voľne ložený, úroveň zásob je pre analýzu hrozby ujmy menej významným ukazovateľom.

(360)

Na základe analýzy faktorov týkajúcich sa hrozby ujmy uvedených v odôvodnení 348 Komisia dospela k záveru, že krehké hospodárske podmienky výrobného odvetvia Únie sa pravdepodobne zhoršia vplyvom bezprostredného a sústavného subvencovaného dovozu bionafty z Indonézie, čo potvrdzuje predbežné zistenie o hrozbe ujmy podľa článku 8 ods. 8 základného nariadenia.

(361)

Ako sa konštatuje v odôvodnení 280, v rokoch 2015 – 2017, ako aj počas prvých mesiacov obdobia prešetrovania, sa zaznamenal iba zanedbateľný dovoz z Indonézie do Únie. Počas druhej polovice obdobia prešetrovania sa však tento dovoz výrazne zvýšil. Ako sa uviedlo v odôvodnení 280, trhový podiel indonézskeho dovozu počas obdobia prešetrovania je 3,3 %. Ako je uvedené v odôvodnení 294, ceny dovozu bionafty z Indonézie počas obdobia prešetrovania boli oproti cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené o najmenej 6,0 až 11,6 % a toto podhodnotenie mohlo byť ešte vyššie v závislosti od prijatého prístupu. Komisia takisto zistila, že dovoz bionafty z Indonézie stláčal ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania.

(362)

Z dôvodu významného a náhleho zvýšenia subvencovaného dovozu indonézskej bionafty za ceny nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie prišlo výrobné odvetvie Únie v období prešetrovania o podiel na trhu a nemohlo zlepšiť svoje neuspokojivé ziskové rozpätie v inak priaznivej trhovej situácii.

(363)

Komisia preto dospela k záveru, že uvedený subvencovaný dovoz mal negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(364)

Okrem toho, nielen že indonézski výrobcovia bionafty majú značnú voľnú kapacitu, ktorá môže byť nasmerovaná do Únie, ale zatvorenie druhého najväčšieho vývozného trhu Indonézie – USA – nasmerovalo nadmernú výrobu z Indonézie do Únie, ktorá tvorí 40 % celosvetovej spotreby. Únia sa tak na úkor výrobného odvetvia Únie stala najatraktívnejším cieľom indonézskeho subvencovaného dovozu bionafty.

(365)

Komisia preto usúdila, že subvencovaný dovoz bionafty z Indonézie spôsobuje výrobnému odvetviu Únie hrozbu značnej ujmy.

(366)

Komisia takisto skúmala, či iné známe faktory, jednotlivo alebo spoločne, dokážu oslabiť príčinnú súvislosť nastolenú medzi subvencovaným dovozom a hrozbou ujmy, ktorej existencia sa predbežne zistila, v tom zmysle, že by táto súvislosť už nebola skutočná a podstatná.

(367)

Okrem dovozu z Indonézie mal počas posudzovaného obdobia významný podiel na trhu dovoz len z troch iných krajín, a to z Argentíny, Malajzie a Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“). Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 15

Dovoz z tretích krajín

(368)

Dovoz z Argentíny dosiahol v roku 2017 podiel na trhu 2,8 % a počas obdobia prešetrovania sa zvýšil takmer na 10 %. Tento dovoz bol predmetom skoršieho prešetrovania, výsledkom ktorého bolo uloženie konečného vyrovnávacieho cla (64) a prijatie ponúk záväzkov (65) vo februári 2019. Z prešetrovania vtedy vyplynulo, že na konci obdobia prešetrovania daného prípadu, t. j. na konci roka 2017, hrozilo, že subvencovaný dovoz spôsobí značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(369)

Dovoz z Argentíny bol do určitej miery zodpovedný za negatívny vývoj niektorých ukazovateľov ujmy, napríklad poklesu trhového podielu výrobného odvetvia Únie a jeho neschopnosti plne využiť rastúcu spotrebu v Únii počas obdobia prešetrovania. Predovšetkým priemerná dovozná cena z Indonézie na úrovni 671 EUR za tonu počas obdobia prešetrovania bola vyššia ako dovozná cena z Argentíny počas obdobia prešetrovania, ktorá dosahovala 621 EUR za tonu.

(370)

Hrozba ujmy spôsobená dovozom z Argentíny v minulosti vrátane jeho veľmi nízkych cien však bola riešená uložením vyrovnávacích ciel a prijatím ponúk záväzkov vo februári 2019. Indonézsky dovoz sa preto odvtedy stal hlavnou príčinou hrozby ujmy pre výrobné odvetvie Únie a dovoz z Argentíny neoslabuje príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a hrozbou značnej ujmy v takom zmysle, že by táto súvislosť nebola skutočná alebo by nebola podstatná.

(371)

Dovoz z Malajzie bol počas celého posudzovaného obdobia na stabilnej úrovni s podielom na trhu 2,4 – 3,0 % a ceny boli podstatne vyššie (899 EUR za tonu) ako indonézske ceny (671 EUR za tonu), a dokonca vyššie ako predajné ceny v Únii. Z toho dôvodu neoslabuje príčinnú súvislosť.

(372)

Dovoz z ČĽR počas posudzovaného obdobia stále rástol a dosiahol 1,7 % podiel na trhu počas obdobia prešetrovania. Objem dovozu z ČĽR je však podstatne nižší ako z Indonézie a ceny dovozu z ČĽR sú podstatne vyššie (778 EUR za tonu) ako indonézske ceny (671 EUR za tonu). Z toho dôvodu tento dovoz neoslabuje príčinnú súvislosť.

(373)

Dovoz z tretích krajín iných než Argentína, Indonézia, ČĽR a Malajzia nikdy neprekročil spoločný podiel na trhu 1,5 %. Ani jedna z týchto iných krajín preto nemohla mať nijaký výrazný vplyv na výrobné odvetvie Únie, najmä vzhľadom na nízke množstvá takého dovozu.

(374)

Na základe uvedenej analýzy Komisia dospela k záveru, že dovoz z iných krajín neoslabil príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a hrozbou ujmy pre výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania.

(375)

Počas posudzovaného obdobia ani jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky bionaftu nevyvážal. Nasledujúce štatistiky vývozu sú preto založené na Eurostate a obsahujú odhad za celé výrobné odvetvie Únie. Údaje predstavujú uverejnený vývoz bionafty z EÚ s číselnými znakmi KN 3826 00 10 a 3826 00 90:

Tabuľka 16

Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

(376)

Úroveň vývozu realizovaného výrobným odvetvím Únie bola obmedzená. Ani v jednom roku posudzovaného obdobia nepresiahla 4 % z jeho predaja. Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie nemohla oslabiť príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a hrozbou ujmy.

(377)

Komisia zistila súvislosť medzi rastúcim subvencovaným dovozom z Indonézie počas posudzovaného obdobia a hrozbou značnej ujmy.

(378)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov subvencovaného dovozu z Indonézie spôsobujúcich ujmu.

(379)

Komisia zistila, že iné identifikované faktory, napríklad dovoz z iných tretích krajín a vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, túto príčinnú súvislosť neoslabili, a to jednotlivo ani spoločne. Komisia konštatuje, že aj keď subvencovaný dovoz z Argentíny tiež predstavoval faktor prispievajúci k hrozbe ujmy počas obdobia prešetrovania a krátko po ňom, táto otázka bola medzitým vyriešená uložením vyrovnávacích ciel a prijatím ponúk záväzkov vo februári 2019.

(380)

Dovoz z Indonézie po februári 2019 v skutočnosti ďalej rástol, z čoho vyplýva, že zostal hlavnou príčinou hrozby ujmy:

Tabuľka 17

Objemy dovozu (v tonách) z Indonézie po OP

(381)

V súlade s článkom 31 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu subvencií spôsobujúcich ujmu môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať vyrovnávacie opatrenia zodpovedajúce celkovej výške napadnuteľných subvencií. Komisia oprela stanovenie záujmu Únie o analýzu všetkých jednotlivých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a spotrebiteľov.

(382)

Bionafta je dôležitým prvkom úsilia, ktorého cieľom je znižovať emisie skleníkových plynov a zlepšovať udržateľnosť zásobovania energiou v Európskej únii.

(383)

Výrobné odvetvie Únie využíva predovšetkým východiskové suroviny vyprodukované poľnohospodárstvom Únie. Dodávateľské odvetvie poľnohospodárskeho oleja takisto do značnej miery závisí od odvetvia bionafty. Dovoz bionafty z Indonézie teda zrejme neovplyvňuje iba odvetvie bionafty, ale aj odvetvie poľnohospodárstva v Únii.

(384)

Komisia zistila, že situácia výrobného odvetvia Únie je nestabilná, keďže sa ešte nezotavilo z predtým utrpených účinkov dumpingu. Komisia preto dospela k predbežnému záveru, že uloženie opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(385)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22, len dvaja neprepojení dovozcovia zareagovali na dotazník zaslaný Komisiou. Obaja dovozcovia uviedli, že sú proti uloženiu opatrení. Dovozca Gunvor ďalej uviedol pripomienky, že situácia vo výrobnom odvetví Únie je zapríčinená neefektívnym systémom a riadením výroby.

(386)

Komisia poznamenáva, že dovozcovia bionafty vrátane dvoch spolupracujúcich spoločností sú veľmi často obchodníkmi na trhu Únie, ktorí nielen dovážajú a vyvážajú bionaftu po celom svete, ale takisto obchodujú s bionaftou nakúpenou od výrobcov z Únie. Obaja spolupracujúci dovozcovia nakupujú bionaftu z Indonézie, iných tretích krajín a od výrobného odvetvia Únie. Sú preto do určitej miery závislí od dodávok z Indonézie pre svoju obchodnú činnosť.

(387)

Výrobcovia z Únie, najmä tí väčší, sa však do veľkej miery spoliehajú na svoje vlastné distribučné kanály. Komisia preto neočakáva, že by dovozcovia boli schopní plne nahradiť úroveň dovozu postihnutého opatreniami bionaftou nakúpenou od výrobcov z Únie.

(388)

Komisia dospela k záveru, že uloženie ciel by nebolo v záujme dovozcov. Možný negatívny účinok na dovozcov sa však môže aspoň čiastočne vyvážiť zvýšeným objemom obchodu s bionaftou nakupovanou od výrobného odvetvia Únie.

(389)

Pri prešetrovaní nespolupracovali žiadni používatelia ani spotrebitelia napriek výslovnej výzve na spoluprácu v oznámení o začatí konania.

(390)

Výrobcovia motorovej nafty, teda rafinérie, nakupujú dovážanú bionaftu alebo bionaftu vyrábanú výrobným odvetvím Únie. Z dôvodu legislatívnych požiadaviek uvedených v odôvodneniach 273 a 274 je potrebné, aby rafinérie pridávali bionaftu do minerálnej nafty predávanej na trhu.

(391)

Preto by bol dotknutý práve koncový spotrebiteľ, ak by cena nafty na čerpacej stanici stúpla na základe uloženia opatrení. Cena minerálnej nafty je, so zriedkavými výnimkami, nižšia ako cena bionafty. Vzhľadom na to, že množstvo bionafty zmiešavanej s minerálnou naftou zvyčajne nepresahuje 10 %, negatívny vplyv prípadného cenového zvýšenia bionafty sa zmierni pred tým, ako sa prenesie na spotrebiteľa.

(392)

Podľa článku 31 ods. 1 základného nariadenia sa musí osobitná pozornosť venovať potrebe vylúčiť vplyv subvencií spôsobujúcich ujmu, ktorý narúša obchod, a obnoviť efektívnu konkurenciu.

(393)

Prešetrovaním sa zistilo, že indonézski výrobcovia predávajú významné množstvá subvencovanej bionafty za umelo nízke ceny na trh Únie. Ak by táto situácia pokračovala, indonézski vývozcovia si udržia svoju nespravodlivú konkurenčnú výhodu, čím sa bude ďalej oslabovať už aj tak krehká situácia výrobného odvetvia Únie. Subvencovaný dovoz z Indonézie bude preto postupom času zvyšovať svoj vplyv narúšajúci trh a bude naďalej brániť v tom, aby malo výrobné odvetvie Únie rovnaké podmienky.

(394)

Komisia dospela k predbežnému záveru, že uloženie ciel by malo vplyv v podobe nárastu cien pre spotrebiteľov. Z dôvodu nízkeho obsahu bionafty v konečnom výrobku, ktorý nakupujú spotrebitelia (zvyčajne nie viac než 10 %), by sa však tento negatívny vplyv na cenu motorovej nafty premietol iba do malého podielu priamej zmeny ceny bionafty.

(395)

Na základe uvedeného Komisia dospela k predbežnému záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na vyvodenie záveru, že nie je v záujme Únie uložiť vyrovnávacie opatrenia zodpovedajúce celej výške napadnuteľných subvencií na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii.

(396)

Navrhovatelia predložili 22. mája 2019 žiadosť o registráciu dovozu z Indonézie podľa článku 24 ods. 5 základného nariadenia.

(397)

Navrhovatelia žiadali registráciu vzhľadom na:

(398)

Komisia žiadosť preskúmala s ohľadom na článok 16 ods. 4 základného nariadenia, v ktorom sa uvádzajú podmienky pre výber cla z registrovaného dovozu. V preskúmaní Komisie sa zohľadnili aj pripomienky doručené v reakcii na žiadosť o registráciu od indonézskej vlády, od dovozcu Gunvor a od skupiny vyvážajúcich výrobcov Wilmar.

(399)

V článku 16 ods. 4 písm. c) základného nariadenia sa vyžaduje, aby Komisia zvážila, či existujú dostatočné dôkazy o tom, že vzniknú kritické okolnosti, za ktorých dotknutému výrobku vznikne ujma, ktorú bude ťažké napraviť, spôsobená masívnymi dovozmi výrobku zvýhodneného napadnuteľnými subvenciami v pomerne krátkom období.

(400)

Okrem toho sa v článku 16 ods. 4 písm. d) základného nariadenia vyžaduje, aby Komisia posúdila, či „je potrebné spätne vymerať vyrovnávacie clá na tieto dovozy, aby sa zabránilo opätovnému výskytu tejto ujmy“.

(401)

Ako bolo vysvetlené v oddiele 4, Komisia nedospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu počas obdobia prešetrovania. Ako však bolo vysvetlené v oddieloch 5 a 6, Komisia zistila, že existuje hrozba ujmy spôsobenej subvencovaným dovozom.

(402)

Komisia preto nemohla konštatovať, že ujma, ktorú bude ťažké napraviť, je spôsobená subvencovaným dovozom v zmysle článku 16 ods. 4 písm. c) základného nariadenia.

(403)

Komisia preto dospela k záveru, že podmienky registrácie neboli splnené.

(404)

Keďže Komisia mala dostatočné dôkazy o tom, že požiadavka podľa článku 16 ods. 4 písm. c) nie je splnená, Komisia neregistrovala dovoz bionafty z Indonézie počas trojtýždňového obdobia predbežného poskytovania informácií podľa článku 24 ods. 5a základného nariadenia.

(405)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti so subvencovaním, ujmou, príčinnou súvislosťou a záujmom Únie a v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia by malo byť na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii uložené predbežné vyrovnávacie clo.

(406)

Na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii by sa mali uložiť predbežné vyrovnávacie opatrenia v súlade s pravidlami uvedenými v článku 12 ods. 1 základného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že výška predbežného cla zodpovedá celkovej predbežne zistenej výške napadnuteľných subvencií.

(407)

Na základe uvedeného sú sadzby predbežného vyrovnávacieho cla vyjadrené ako podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(408)

Sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu týkajúcu sa daných spoločností, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania. Tieto sadzby cla sa vzťahujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z uvedených individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla.

(409)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla. Táto žiadosť sa musí predložiť Komisii (66). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(410)

V súlade s článkom 29a základného nariadenia Komisia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj všeobecnej verejnosti na webovom sídle GR TRADE. Zainteresovaným stranám boli poskytnuté tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(411)

Pripomienky boli doručené od skupiny Wilmar, skupiny Permata a spoločnosti P.T. Ciliandra Perkasa. Tieto pripomienky, považované za pripomienky administratívnej povahy, vzala Komisia do úvahy a sadzby zodpovedajúcim spôsobom opravila.

(412)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(413)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,