C‑157/1262012CJ0157EU:C:2013:59700011177CJ

ROZSUDOK Z 26. 9. 2013 – VEC C‑157/12

SALZGITTER MANNESMANN HANDEL

<TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (štvrtá komora)</P><P>z <DATE ISO="20130926">26. septembra 2013</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: nemčina.</P></NOTE></P></TI>Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivostiSúdna spolupráca v občianskych veciachNariadenie (ES) č. 44/2001Článok 34 body 3 a 4Uznanie rozsudku vydaného v inom členskom štáteSituácia, keď je uvedený rozsudok nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v tom istom členskom štáte v rovnakej veci a medzi rovnakými účastníkmi

Vo veci C‑157/12,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesgerichtshof (Nemecko) z 8. marca 2012 a doručený Súdnemu dvoru 30. marca 2012, ktorý súvisí s konaním:

Salzgitter Mannesmann Handel GmbH

proti

SC Laminorul SA,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory L. Bay Larsen, sudcovia J. Malenovský, U. Lõhmus, M. Safjan (spravodajca) a A. Prechal,

generálny advokát: N. Wahl,

tajomník: A. Impellizzeri, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. marca 2013,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Salzgitter Mannesmann Handel GmbH, v zastúpení: C. von Carlowitz, O. Kranz, C. Müller a T. Rossbach, Rechtsanwälte,

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, T. Henze a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia,

španielska vláda, v zastúpení: S. Centeno Huerta, splnomocnená zástupkyňa,

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Varone, avvocato dello stato,

rumunská vláda, v zastúpení: R. Giurescu a A. Voicu, splnomocnené zástupkyne,

Európska komisia, v zastúpení: W. Bogensberger a A.‑M. Rouchaud‑Joët, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 16. mája 2013,vyhlásil tento<TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI>1Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 34 bodu 4 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).2Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Salzgitter Mannesmann Handel GmbH (ďalej len Salzgitter) a spoločnosťou SC Laminorul SA (ďalej len Laminorul) vo veci návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti rozsudku vydaného rumunským súdom, ktorým bola spoločnosti Salzgitter uložená povinnosť zaplatiť sumu 188330 eur spoločnosti Laminorul, v Nemecku.<TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie č. 44/2001</HT></P></TI>3Odôvodnenia 2 a 15 až 17 nariadenia č. 44/2001 stanovujú:

(2)Niektoré odlišnosti vnútroštátnych právnych noriem upravujúcich právomoc súdov a uznávanie a výkon rozsudkov bránia zdravému fungovaniu vnútorného trhu. Vyžadujú sa ustanovenia harmonizujúce normy konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach a zjednodušujúce formálne náležitosti na účely rýchleho a jednoduchého uznávania a výkon rozsudkov členských štátov viazaných týmto nariadením.

…

(15)V záujme harmonického výkonu súdnictva je potrebné minimalizovať možnosť súbežných konaní a zaručiť, že sa v dvoch členských štátoch nevydajú nezlučiteľné rozsudky. Musí existovať jasný a účinný spôsob riešenia prípadov litispendencie, súvisiacich nárokov…(16)Vzájomná dôvera vo výkon súdnictva v [Európskej únii] odôvodňuje automatické uznávanie rozsudkov vydaných v členskom štáte bez ďalšieho konania, s výnimkou sporných prípadov.(17)Na základe tej istej zásady vzájomnej dôvery musí byť konanie smerujúce k výkonu rozsudku vydaného v jednom členskom štáte na území iného členského štátu účinné a rýchle. Sledujúce tento cieľ by sa vyhlásenie rozsudku za vykonateľný malo vydať takmer automaticky po výlučne formálnej kontrole predložených dokladov bez možnosti, aby súd z úradnej povinnosti skúmal ktorýkoľvek z dôvodov nevykonateľnosti uvedený v tomto nariadení.

4Článok 32 uvedeného nariadenia stanovuje:

Na účely tohto nariadenia rozsudok znamená každé rozhodnutie súdu alebo tribunálu členského štátu, bez ohľadu na jeho označenie…

5Podľa článku 33 ods. 1 tohto nariadenia:

Rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.

6Článok 34 body 3 a 4 uvedeného nariadenia stanovuje:

Rozsudok sa neuzná:

…

3.ak je nezlučiteľný s rozsudkom vydaným v spore medzi rovnakými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie;4.ak je nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v rovnakej veci a medzi rovnakými účastníkmi za predpokladu, že skorší rozsudok spĺňa podmienky na jeho uznanie v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie.

7Podľa článku 38 ods. 1 nariadenia č. 44/2001:

Rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.

8Článok 41 tohto nariadenia znie:

Rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí… bez skúmania podľa článku 34 a 35. Účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.

9Podľa článku 43 tohto nariadenia:

1.Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.…3.O odvolaní sa koná podľa noriem upravujúcich sporové konanie.…

10Článok 45 uvedeného nariadenia stanovuje:

1.Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 43 alebo článku 44, môže odmietnuť vydať alebo zrušiť vydané vyhlásenie vykonateľnosti len na základe jedného z dôvodov uvedených v článkoch 34 a 35. …2.Za žiadnych okolností sa nesmie cudzí rozsudok skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.

11Článok 46 ods. 1 toho istého nariadenia spresňuje:

Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 43 alebo článku 44, môže na žiadosť účastníka, proti ktorému sa o výkon žiada, prerušiť konanie, ak sa proti rozsudku podal riadny opravný prostriedok v členskom štáte pôvodu, alebo ak odvolacia lehota ešte neuplynula; v tomto druhom prípade môže súd určiť lehotu, v ktorej sa opravný prostriedok musí podať.

<TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka</HT></P></TI>12Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Laminorul, ktorej sídlo je v Rumunsku, podala na Tribunalul Brăila (prvostupňový súd v Brăile, Rumunsko) žalobu o zaplatenie za dodávku oceľových výrobkov smerujúcu proti spoločnosti Salzgitter.13Salzgitter tvrdí, že táto žaloba mala smerovať nie proti nej, ale proti skutočnému zmluvnému partnerovi spoločnosti Laminorul, a to spoločnosti Salzgitter Mannesmann Stahlhandel GmbH (predtým Salzgitter Stahlhandel GmbH). Z tohto dôvodu Tribunalul Brăila zamietol žalobu rozsudkom z 31. januára 2008, ktorý sa stal právoplatný (ďalej len prvý rozsudok).14Laminorul následne podala na ten istý súd novú žalobu, ktorá smeruje proti spoločnosti Salzgitter a zakladá sa na tých istých skutkových okolnostiach. Žaloba však bola doručená bývalému právnemu zástupcovi spoločnosti Salzgitter, ktorého plná moc bola podľa vyhlásení spoločnosti Salzgitter obmedzená na žalobu v konaní, v ktorom bol vydaný prvý rozsudok. Keďže v konaní pred Tribunalul Brăila nikto Salzgitter na pojednávaní zo 6. marca 2008 nezastupoval, tento súd vydal rozsudok pre zmeškanie, v ktorom spoločnosti Salzgitter uložil povinnosť zaplatiť sumu 188330 eur spoločnosti Laminorul (ďalej len druhý rozsudok).15Salzgitter podala proti druhému rozsudku odvolanie, pričom navrhla zrušiť tento rozsudok z dôvodu, že nebola predvolaná podľa zákonných požiadaviek. Toto odvolanie bolo zamietnuté rozhodnutím z 8. mája 2008 z dôvodu, že Salzgitter nezaplatila poplatok vo forme kolkov.16Druhý rozsudok bol vyhlásený za vykonateľný v Nemecku uznesením Landgericht Düsseldorf (Krajský súd v Düsseldorfe, Nemecko) z 21. novembra 2008. Salzgitter sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala na Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajský súd v Düsseldorfe).17Salzgitter zároveň na jednej strane podala v Rumunsku mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa domáhala neplatnosti druhého rozsudku, pričom tvrdila, že nebola predvolaná na pojednávanie. Tento návrh bol rozhodnutím z 19. februára 2009 posúdený ako neprípustný.18Salzgitter na druhej strane podala nové odvolanie založené na právnej sile rozhodnutej veci, ktorá sa viaže k prvému rozsudku. Curtea de Apel Galaţi (Odvolací súd v Galaţi, Rumunsko) zamietol tento návrh rozsudkom z 8. mája 2009 z dôvodu oneskoreného podania, pričom toto rozhodnutie bolo následne potvrdené rozsudkom Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie (Najvyšší kasačný súd, Rumunsko) z 13. novembra 2009.19Vzhľadom na to, že všetky opravné prostriedky dostupné v Rumunsku boli vyčerpané, v Nemecku sa pokračovalo v konaní o návrhu na nariadenie vykonateľnosti. Odvolanie spoločnosti Salzgitter proti uzneseniu Landgericht Düsseldorf bolo vyhlásené za nedôvodné rozhodnutím Oberlandesgericht Düsseldorf z 28. júna 2010. Táto spoločnosť podala proti tomuto rozhodnutiu dovolanie na Bundesgerichtshof (Najvyšší spolkový súd, Nemecko).20Za týchto okolností Bundesgerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

Uplatňuje sa článok 34 bod 4 [nariadenia č. 44/2001] aj na prípad nezlučiteľných rozsudkov vydaných v rovnakom členskom štáte (štáte pôvodu)?

<TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnej otázke</HT></P></TI>21Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa článok 34 bod 4 nariadenia č. 44/2001 má vykladať v tom zmysle, že sa uplatní aj na nezlučiteľné rozsudky vydané súdmi toho istého členského štátu.22Na účely odpovede na túto otázku treba článok 34 bod 4 nariadenia č. 44/2001 vykladať s prihliadnutím nielen na znenie tohto ustanovenia, ale aj na systém zavedený týmto nariadením a jeho sledované ciele (pozri rozsudok zo 6. septembra 2012, Trade Agency, C‑619/10, bod 27).23Čo sa týka systému zavedeného týmto nariadením, treba uviesť, že dôvody nevykonania majú vymedzenú úlohu v rámci štruktúry vypracovanej týmto nariadením, ktoré – ako uviedol generálny advokát v bode 35 svojich návrhov – zavádza ucelený systém upravujúci medzinárodnú právomoc a uznávanie a výkon rozsudkov.24V prvom rade výklad zmyslu a obsahu dôvodov nevykonateľnosti rozsudkov pochádzajúcich z iného členského štátu stanovených nariadením č. 44/2001 musí zohľadniť väzbu medzi na jednej strane dôvodmi a na druhej strane pravidlami týkajúcimi sa súvisiacich vecí stanovenými týmto nariadením, ktorých cieľom v súlade s odôvodnením 15 uvedeného nariadenia je minimalizovať možnosť súbežných konaní a zaručiť, že sa v dvoch členských štátoch nevydajú nezlučiteľné rozsudky.25Následne z odôvodnenia 17 nariadenia č. 44/2001 vyplýva, že konanie na účely vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré bolo vydané v inom členskom štáte, v dožiadanom členskom štáte musí pozostávať len z formálneho preskúmania predložených dokladov potrebných na vydanie vyhlásenia vykonateľnosti v dožiadanom členskom štáte.26V nadväznosti na podanie návrhu uvedeného v článku 38 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, tak ako vyplýva z článku 41 toho istého nariadenia, orgány dožiadaného členského štátu sa v prvej časti konania na účely vydania vyhlásenia vykonateľnosti tohto rozhodnutia obmedzia na preskúmanie splnenia týchto náležitostí (pozri rozsudok Trade Agency, už citovaný, bod 29).27V súlade s článkom 43 nariadenia č. 44/2001 možno proti vyhláseniu vykonateľnosti rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, než je dožiadaný členský štát, v ďalšej časti konania podať odvolanie. Odvolanie možno založiť len na dôvodoch výslovne stanovených v článkoch 34 a 35 nariadenia č. 44/2001, na ktoré odkazuje článok 45 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Trade Agency, už citovaný, bod 31).28Tento zoznam má taxatívny charakter a jeho prvky sa majú vykladať striktne, pretože predstavujú prekážku dosiahnutia jedného zo základných cieľov nariadenia č. 44/2001, ktorého cieľom je uľahčiť na základe jednoduchého a rýchleho konania o výkone rozhodnutia voľný pohyb rozsudkov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. apríla 2009, Apostolides, C-420/07, Zb. s. I-3571, bod 55 a citovanú judikatúru, ako aj z 13. októbra 2011, Prism Investments, C-139/10, Zb. s. I-9511, bod 33).29Konkrétne, pokiaľ ide o dôvod nevykonateľnosti spočívajúci v nezlučiteľnosti dvoch rozsudkov, zo znenia článku 34 bodu 4 nariadenia č. 44/2001 v spojení s pojmom rozsudok v zmysle článku 32 tohto nariadenia vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 42 svojich návrhov, že uvedený článok 34 bod 4 treba chápať v tom zmysle, že rozsudok [súdu alebo tribunálu členského štátu] sa neuzná…, ak je nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte.30Situácia, na ktorú sa vzťahuje tento článok 34 bod 4, sa tak zdá byť situáciou, keď nezlučiteľné rozsudky pochádzajú z dvoch rôznych štátov.31Tento výklad je podporený zásadou vzájomnej dôvery, ktorá je základom takého systému uznávania a výkonu rozsudkov pochádzajúcich z iného členského štátu, aký bol zavedený nariadením č. 44/2001.32Ako totiž vyplýva z odôvodnení 16 a 17 tohto nariadenia, tento systém uznávania a výkonu sa zakladá na vzájomnej dôvere vo výkon súdnictva v Únii, ktorá si vyžaduje nielen automatické uznávanie súdnych rozhodnutí v jednom členskom štáte, ktoré boli vydané v inom členskom štáte, ale aj to, aby konanie smerujúce k výkonu týchto rozhodnutí v tomto druhom členskom štáte bolo účinné a rýchle (pozri rozsudok Trade Agency, už citovaný, bod 40).33Riadne fungovanie tohto systému založeného na dôvere si vyžaduje, aby si súdy členského štátu pôvodu zachovali v rámci opravných prostriedkov stanovených právnym poriadkom uvedeného členského štátu právomoc na posúdenie zákonnosti rozsudku, ktorý sa má vykonať, a to v zásade s výnimkou súdov dožiadaného členského štátu, a aby konečný výsledok preskúmania zákonnosti uvedeného rozsudku nebol spochybnený.34V tejto súvislosti článok 46 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 stanovuje možnosť prerušiť konanie, ak sa proti rozsudku podal alebo dá podať riadny opravný prostriedok v členskom štáte pôvodu.35Osoba podliehajúca súdnej právomoci totiž môže využiť opravné prostriedky stanovené právom členského štátu, v ktorom sa uskutočňuje konanie, čo Salzgitter okrem iného zamýšľala urobiť v rámci konania vo veci samej. Naproti tomu osoba podliehajúca súdnej právomoci nemôže na účely spochybnenia výsledku uvedených opravných prostriedkov využiť dôvody nevykonateľnosti rozsudkov vydaných v inom členskom štáte.36Výklad článku 34 bodu 4 tohto nariadenia, podľa ktorého sa toto ustanovenie týka tiež konfliktu medzi dvomi rozsudkami pochádzajúcimi z toho istého členského štátu, je však nezlučiteľný so zásadou vzájomnej dôvery uvedenou v bode 31 tohto rozsudku. Taký výklad by totiž umožnil súdom dožiadaného členského štátu nahradiť posúdenie súdov členského štátu pôvodu vlastným posúdením.37Ak totiž po skončení konania v členskom štáte pôvodu nadobudol raz rozsudok právoplatnosť, jeho nevykonanie z dôvodu jeho nezlučiteľnej povahy s iným rozsudkom vydaným v tom istom členskom štáte by bolo porovnateľné s vecným preskúmaním rozsudku, ktorého vykonanie sa žiada, čo je však výslovne vylúčené článkom 45 ods. 2 nariadenia č. 44/2001.38Taká možnosť vecného preskúmania predstavuje de facto dodatočný opravný prostriedok proti rozsudku, ktorý sa stal právoplatný v členskom štáte pôvodu. V tejto súvislosti je nesporné, ako správne uviedol generálny advokát v bode 31 svojich návrhov, že účelom dôvodov nevykonateľnosti stanovených nariadením č. 44/2001 nie je zaviesť dodatočné opravné prostriedky proti vnútroštátnym rozsudkom, ktoré nadobudli právoplatnosť.39Napokon treba uviesť, že vzhľadom na to, že zoznam dôvodov nevykonateľnosti je taxatívny, ako to vyplýva z judikatúry spomínanej v bode 28 tohto rozsudku, uvedené dôvody treba vykladať striktne a v dôsledku toho na rozdiel od tvrdení spoločnosti Salzgitter a nemeckej vlády nemožno na ne uplatniť výklad na základe analógie, podľa ktorého by sa tieto dôvody vzťahovali aj na rozsudky vydané v tom istom členskom štáte.40Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 34 bod 4 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na nezlučiteľné rozsudky vydané súdmi toho istého členského štátu.<TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI>41Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 34 bod 4 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na nezlučiteľné rozsudky vydané súdmi toho istého členského štátu.

Podpisy