(1)

Dňa 17. októbra 2024 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu skrutiek bez hlavy (ďalej len „skrutky“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 2. septembra 2024 predložil Európsky inštitút pre priemyselné spojovacie materiály (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho skrutky bez hlavy v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2025/141 (3) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a čínske orgány, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(6)

Okrem pripomienok k vymedzeniu výrobku, ktoré sú vysvetlené v bode 2.4, neboli k začatiu prešetrovania predložené žiadne ďalšie pripomienky.

(7)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(8)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho objemu výroby a predaja rozličných druhov výrobku, ktoré patria do vymedzenia podobného výrobku v Únii v období od 1. júla 2023 do 30. júna 2024, pričom zohľadnila geografické rozloženie. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 14 % objemu výroby a predaja výrobného odvetvia Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

(9)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(10)

Ôsmi neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch neprepojených dovozcov na základe najväčšieho objemu predaja dotknutého výrobku v Únii. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dovozcami. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(11)

Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(12)

127 vyvážajúcich výrobcov v Číne poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku troch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorých bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi Číny.

(13)

Na základe pripomienky vyvážajúceho výrobcu nezaradeného do vzorky, ktorý tvrdil, že jedna zo spoločností vybratých do vzorky je skôr obchodnou spoločnosťou ako vyvážajúcim výrobcom, Komisia v danej spoločnosti zaradenej do vzorky overila, či sú tieto informácie správne. Po potvrdení, že táto spoločnosť je skutočne obchodným subjektom, sa Komisia rozhodla vzorku prehodnotiť a uvedenú spoločnosť nahradiť iným vyvážajúcim výrobcom.

(14)

Nový vybratý vyvážajúci výrobca informoval Komisiu, že sa rozhodol nespolupracovať pri prešetrovaní a nepredložiť vyplnený dotazník. Komisia následne tohto vyvážajúceho výrobcu informovala, že nevyplnenie dotazníka považuje za nespoluprácu v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(15)

V dôsledku toho Komisia druhýkrát prehodnotila vzorku a do konečnej vzorky vybrala tretieho vyvážajúceho výrobcu, ktorý nahradil nespolupracujúceho výrobcu uvedeného v odôvodnení 14.

(16)

Pri obidvoch prehodnoteniach vzorky Komisia uplatnila rovnaké kritérium ako pri výbere pôvodnej vzorky, t. j. najväčší reprezentatívny objem vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť.

(17)

Žiadny vyvážajúci výrobca v Číne nepožiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia.

(18)

Väčšina výrobcov z Únie, ktorých zastupoval buď navrhovateľ, alebo podporovatelia podnetu, požiadala o anonymné zaobchádzanie s cieľom predísť možným odvetným krokom zo strany zákazníkov v Únii, ktorí odoberali skrutky bez hlavy aj od čínskych dodávateľov. Medzi týchto zákazníkov patrili niektoré veľké spoločnosti so značnou trhovou silou v porovnaní s výrobcami skrutiek bez hlavy z Únie, ktorými sú väčšinou MSP. Vzhľadom na asymetriu medzi výrobcami skrutiek bez hlavy a používateľmi v Únii dospela k záveru, že riziko odvetných opatrení uvádzané výrobcami z Únie, ktorých zastupuje inštitút EIFI a podporovatelia, skutočne existuje. Komisia na základe toho poskytla dôverné zaobchádzanie s názvami týchto spoločností.

(19)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(20)

Komisia zaslala dotazníky výrobcom z Únie, dovozcom a vyvážajúcim výrobcom. Tie isté dotazníky boli sprístupnené online (4) v deň začatia konania.

(21)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(22)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2023 do 30. júna 2024 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(23)

Prešetrovaným výrobkom sú skrutky a svorníky, tiež s maticami alebo podložkami, bez hlavy, zo železa alebo z ocele inej ako nehrdzavejúcej ocele, bez ohľadu na pevnosť v ťahu, okrem vrtúľ (do podvalov) a ostatných skrutiek do dreva, hákov so závitom a skrutiek s okom, samorezných skrutiek a skrutiek a svorníkov na upevňovanie konštrukčných materiálov železničných tratí (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(24)

Všetky skrutky bez hlavy, konkrétne závitové tyče, kotevné svorníky a U-skrutky, sa používajú na mechanické spojenie dvoch alebo viacerých prvkov. Používajú sa v rôznych spotrebiteľských odvetviach a v širokej škále konečných aplikácií vrátane automobilového priemyslu, obnoviteľných zdrojov energie, elektrických spotrebičov, poľnohospodárstva, strojárskeho priemyslu všeobecne a stavebníctva.

(25)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN 7318 15 42 a 7318 15 48 .

(26)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(27)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(28)

Výrobcovia kotevných svorníkov a klietok z kotevných svorníkov z európskeho odvetvia veternej energie požiadali, aby boli do vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania zahrnuté klietky z kotevných svorníkov.

(29)

Komisia však poznamenala, že na tieto výrobky sa v tomto prípade nevzťahuje vymedzenie výrobku uvedené v odôvodnení 23 ani v podnete, a teda výrobné odvetvie Únie nepredložilo žiadny dôkaz o existencii dumpingu a z neho vyplývajúcej ujme, ktoré by odôvodňovali prešetrovanie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(30)

Jeden dovozca, spoločnosť GebuVolco, tvrdil, že z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania by mali byť vylúčené závesné skrutky. Tvrdil, že:

(31)

Komisia usúdila, že závesné skrutky majú podobné fyzické a technické vlastnosti ako iné skrutky. Navrhovateľ potvrdil, že výrobné odvetvie Únie má kapacitu na výrobu závesných skrutiek. Komisia identifikovala najmenej jedného výrobcu z Únie, ktorý uvádza výrobu závesných skrutiek (5). Okrem toho daný dovozca nezdôvodnil svoje tvrdenie o tom, prečo výrobné odvetvie Únie nedokáže vyrábať závesné skrutky primeranej kvality. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(32)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o Čínu, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(33)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu skrutiek. Relevantné informácie predložilo 38 vyvážajúcich výrobcov.

(34)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(35)

Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že v zmysle článku 18 základného nariadenia použije na stanovenie existencie výrazných deformácií v Číne dostupné skutočnosti.

(36)

V oznámení o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(37)

Komisia 5. marca 2025 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe skrutiek. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt určila možné reprezentatívne krajiny, konkrétne Malajziu, Thajsko a Turecko.

(38)

Komisia dostala pripomienky k prvému záznamu od skupiny Chinafar Group, spoločnosti Junyue, skupiny Brother Group a od Európskej asociácie distribútorov spojovacích materiálov (ďalej len „EFDA“). Navrhovateľ predložil k týmto vyjadreniam zainteresovaných strán pripomienky.

(39)

Komisia sa 4. apríla 2025 zaoberala pripomienkami predloženými zainteresovanými stranami k prvému záznamu formou druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) a informovala zainteresované strany, ktoré relevantné zdroje zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použije Thajsko. Zainteresované strany informovala takisto o tom, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe ľahko dostupných finančných údajov o troch thajských výrobcoch spojovacích materiálov, získaných z databázy Orbis.

(40)

Komisii boli doručené pripomienky k druhému záznamu od skupiny Chinafar Group, spoločnosti Junyue a asociácie EFDA. Navrhovateľ predložil k týmto vyjadreniam zainteresovaných strán pripomienky. Všetky pripomienky sú rozpísané v bodoch 3.2.2 a 3.2.3.

(41)

Po preukázaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako sa vysvetľuje v bode 3.2.1 nižšie, a po analýze doručených pripomienok a informácií Komisia dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou, z ktorej možno získať nedeformované ceny a náklady na určenie normálnej hodnoty, je Thajsko. Základné dôvody tohto rozhodnutia sú opísané v bode 3.2.2.

(42)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(43)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa … zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(44)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(45)

Pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali odvetvia železa a ocele v ČĽR (6), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(46)

Pri týchto prešetrovaniach Komisia zistila, že existuje značné zasahovanie vlády v ČĽR, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (7). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (8), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (9). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (10). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (11). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (12), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (13).

(47)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v podnete, ako aj v „Pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (14) (ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(48)

V podnete boli uvedené príklady prvkov poukazujúcich na existenciu deformácií, ako sa uvádza v článku 2 ods. 6a písm. b) prvej až šiestej zarážke základného nariadenia, a tvrdilo sa v ňom, že trhové podmienky, najmä náklady a ceny, v čínskom oceliarskom priemysle nie sú riadené trhovými silami ponuky a dopytu, ale sú deformované štátnymi zásahmi do hospodárstva.

(49)

V podnete sa odkazovalo na predchádzajúce antidumpingové prešetrovania týkajúce sa oceliarskeho priemyslu, a najmä na prešetrovanie odvetvia spojovacích materiálov, v ktorom Komisia dospela k záveru, že čínske výrobné odvetvie je značne deformované, a preto ceny a náklady v ČĽR nemôžu predstavovať vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty (15).

(50)

V podnete sa takisto uvádzali odkazy na príslušné časti správy a poukazovalo sa najmä na tieto skutočnosti:

(51)

Prítomnosť štátu vo firmách umožňuje štátu zasahovať do cien a nákladov. Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii socialistického trhového hospodárstva, ktorého hlavnou zásadou je socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, konkrétne vlastníctvo celého ľudu a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu. Socialistické trhové hospodárstvo sa rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny a štátne štruktúry a štruktúry Komunistickej strany Číny sú prepojené na všetkých úrovniach. Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku takisto pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu. Konkrétne v oceliarskom odvetví, ktoré je zdrojom hlavnej suroviny používanej na výrobu prešetrovaného výrobku, pretrváva značná miera vlastníctva vlády ČĽR a v dôsledku toho vláda ČĽR takisto môže prostredníctvom prítomnosti štátu zasahovať do cien a nákladov.

(52)

Oceliarsky trh vrátane prešetrovaného výrobku je do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré vlastnia a ovládajú štátne orgány, ktoré nad nimi vykonávajú politický dohľad alebo ich usmerňujú. V podnete sa uvádzalo, že konkrétne v prešetrovanom odvetví podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu tak verejné, ako aj súkromné podniky. Okrem toho sa v ňom odkazovalo na prešetrovanie Komisie týkajúce sa spojovacích materiálov, v ktorom sa zistilo, že „[z]atiaľ čo odvetvie spojovacích materiálov je veľmi rozdrobené a pozostáva väčšinou z MSP, prešetrovaním sa odhalili väzby medzi stranou a združeniami odvetvia spojovacích materiálov, ktoré zoskupujú a zastupujú výrobcov spojovacích materiálov (16)“.

(53)

Diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie voľného pôsobenia trhových síl. Z celkového hľadiska tento systém plánovania výsledkov v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami. Výroba prešetrovaného výrobku sa preto považuje za strategické výrobné odvetvie pre čínske hospodárstvo a podlieha významným stimulom a subvenciám. V podnete sa takisto zopakovalo, že oceliarsky priemysel ťaží z dôsledných zásahov čínskej vlády, ktoré sa začínajú pri koreňoch odvetvia (t. j. na trhu s oceliarskymi surovinami), čo vedie k tomu, že odvetvie je preniknuté nespravodlivými a umelými výhodami, ktoré majú pôvod v deformovaných mechanizmoch tvorby cien.

(54)

V ČĽR sa nedostatočne a diskriminačne uplatňujú alebo nedostatočne presadzujú zákony o konkurze, o obchodných spoločnostiach alebo o vlastníctve, čo spôsobuje deformácie pri udržiavaní platobne neschopných firiem na trhu a pri prideľovaní práv na využívanie pôdy. Podnet sa v tejto súvislosti odvolával na závery Komisie v predchádzajúcich prešetrovaniach, pričom sa v ňom tvrdilo, že tieto závery by sa rovnako vzťahovali na čínskych výrobcov skrutiek bez hlavy.

(55)

Mzdové náklady sú deformované. Podnet sa odvolával na závery Komisie v predchádzajúcich prešetrovaniach, pričom sa v ňom tvrdilo, že tieto závery by sa rovnako vzťahovali na čínskych výrobcov skrutiek bez hlavy.

(56)

Prístup podnikových subjektov k financiám je ovplyvnený výraznými deformáciami vyplývajúcimi z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. V podnete sa tvrdilo, že v predchádzajúcom prešetrovaní Komisie týkajúcom sa spojovacích materiálov sa zistilo, že čínski výrobcovia využívajú programy štátnych finančných stimulov a subvencií. V súvislosti s oceliarskym odvetvím sa podnet odvolával na správu, v ktorej sa osobitne zdôrazňuje vplyv finančného systému v Číne na oceliarske odvetvie a opatrenia štátnej podpory pre oceliarske odvetvie.

(57)

Na záver sa navrhovateľ domnieval, že v dôsledku týchto deformácií spôsobených výraznými vládnymi zásahmi nie sú náklady a ceny v Číne spoľahlivé na účely stanovenia normálnej hodnoty. Normálna hodnota ako taká by sa mala stanoviť použitím nedeformovaných výrobných nákladov vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(58)

Pri prešetrovaní Komisie sa potvrdilo, že v odvetví prešetrovaného výrobku, ktorým je časť odberateľského oceliarskeho odvetvia, pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia. Napríklad spoločnosť Zhejiang Metals & Minerals Holdings Co., výrobca a vývozca prešetrovaného výrobku, je kontrolovaná skupinou Zhejiang International Trade Group, ktorá je štátom vlastneným podnikom (17). Okrem toho ide o pododvetvie odvetvia spojovacích materiálov, a preto sú zistenia týkajúce sa štátneho vlastníctva v prešetrovaní týkajúcom sa spojovacích materiálov, ktoré viedlo k prijatiu vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/191 (ďalej len „prešetrovanie týkajúce sa spojovacích materiálov“), relevantné aj pre skrutky bez hlavy (18). Prípad spojovacích materiálov sa týkal najmä odvetvia ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu spojovacích materiálov, a teda skrutiek bez hlavy. V čínskom oceliarskom odvetví je naďalej veľký počet podnikov vlastnených čínskou vládou. Mnohí z najväčších výrobcov ocele sú vo vlastníctve štátu. Medzi príklady štátom vlastnených podnikov pôsobiacich v oceliarskom sektore patria: skupina Ansteel Group (19) a skupina Baowu Steel Group (20), ktoré patria pod Komisiu štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“); skupina Baotou Steel Group, ktorá je štátom vlastnený podnik vo vlastníctve vlády Vnútorného Mongolska (21); ako aj skupina Shougang Group (22), ktorá je štátom vlastnený podnik, v úplnom vlastníctve spoločnosti Beijing State-Owned Asset Management Ltd (23).

(59)

Najnovšie čínske politické dokumenty týkajúce sa oceliarskeho odvetvia okrem toho potvrdzujú význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasahovať do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Príkladom je usmerňujúce stanovisko ministerstva priemyslu a informačných technológií k podpore vysokokvalitného rozvoja oceliarskeho priemyslu, v ktorom sa vyzýva na ďalšiu konsolidáciu priemyselnej základne a výrazné zlepšenie úrovne modernizácie priemyselného reťazca (24) vrátane dodávok špeciálnej ocele, ktorá je vstupom používaným na výrobu prešetrovaného výrobku. V tomto usmerňujúcom stanovisku sa konkrétne požaduje „[p]odporovať zlučovanie a reorganizácie podnikov. Podnecovať popredné podniky v odvetví, aby uskutočňovali fúzie a reorganizácie a vytvárali mimoriadne veľké skupiny oceliarskych podnikov svetovej úrovne. Spoliehať sa na dominantné podniky v odvetví, podporovať jeden až dva špecializované vedúce podniky v oblasti nehrdzavejúcej ocele, špeciálnej ocele, […].“ Ďalej sa v ňom výslovne požaduje „[p]odporovať oceliarske spoločnosti, aby sa zameriavali na modernizáciu odberateľských odvetví a smerovanie rozvoja strategických rozvíjajúcich sa priemyselných odvetví, zameriavať sa na vývoj malých sérií a viacerých druhov kľúčových ocelí, ako sú vysokokvalitné špeciálne ocele, špeciálne legované ocele pre špičkové zariadenia a oceľ pre základné diely.“ (25)

(60)

Ďalší príklad zámeru čínskej vlády zasahovať do oceliarskeho odvetvia možno nájsť v 14. päťročnom pláne rozvoja priemyslu surovín (ďalej len „14. päťročný plán“), podľa ktorého toto odvetvie „spojí vedúce postavenie na trhu s podporou vlády“ a bude sa „venovať rozvoju skupiny popredných spoločností s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou“ (26).

(61)

Okrem toho sa v pracovnom pláne ministerstva priemyslu a informačných technológií na rok 2023 týkajúcom sa stabilného rastu oceliarskeho priemyslu (27) stanovujú tieto ciele: „V roku 2023 […] sa zachová stabilný rast investícií do dlhodobého majetku a podstatne sa zlepšia hospodárske úžitky; investície odvetvia do oblasti výskumu a vývoja v konečnom dôsledku dosiahnu 1,5 %; rast pridanej hodnoty odvetvia dosiahne približne 3,5 %; v roku 2024 dôjde k ďalšej optimalizácii rozvojového prostredia odvetvia a jeho štruktúry, bude pokračovať prechod k špičkovým, inteligentným a ekologickým produktom a rast pridanej hodnoty odvetvia prekročí 4 %“. V tomto pláne sa takisto predpokladá vládou nariadená podniková konsolidácia oceliarskeho odvetvia s cieľom: „[p]odporovať popredné podniky v odvetví, aby uskutočňovali fúzie a akvizície, vytvárali mimoriadne veľké skupiny železiarskych a oceliarskych podnikov svetovej úrovne a podporovali optimálne rozloženie národnej výrobnej kapacity železa a ocele. Podporovať špecializované podniky s vedúcim postavením v jednotlivých segmentoch trhu s oceľou s cieľom ďalej integrovať zdroje a vytvoriť ekosystém oceliarskeho priemyslu. Povzbudzovať železiarske a oceliarske podniky k tomu, aby vykonávali medziregionálne […] fúzie a reštrukturalizáciu […]. Zvážiť poskytnutie väčšej politickej podpory pri nahrádzaní kapacít v železiarskych a oceliarskych podnikoch, ktoré uskutočnili zásadné fúzie a reštrukturalizáciu.“

(62)

Podobné príklady zámeru čínskej vlády dohliadať na vývoj v oceliarskom odvetví a usmerňovať ho možno vidieť na provinčnej úrovni, napríklad v provincii Che-pej, kde vláda provincie vydala v roku 2020 trojročný akčný plán rozvoja klastrov v oceliarskom priemyselnom reťazci. V tomto pláne sa od vlády požaduje „plynule zaviesť skupinový rozvoj organizácií, zrýchliť reformu zmiešaného vlastníctva štátom vlastnených podnikov, zamerať sa na podporu medziregionálnych fúzií a reštrukturalizácií súkromných železiarskych a oceliarskych podnikov a usilovať sa o vytvorenie jednej až dvoch veľkých skupín svetovej úrovne, troch až piatich veľkých skupín s vplyvom na domáci trh, ktoré budú slúžiť ako opora“ (28). V pláne provincie Chepej v oceliarskom odvetví sa ďalej uvádzajú tieto ciele: „Dodržiavať štrukturálne úpravy a zvýšiť význam diverzifikácie výrobkov. Pevne podporovať štrukturálne úpravy a optimalizáciu usporiadania železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, podporovať konsolidáciu, reorganizáciu, transformáciu a modernizáciu podnikov a komplexne podporovať rozvoj železiarskeho a oceliarskeho priemyslu až po vznik veľkých podnikov, modernizáciu technického vybavenia, diverzifikáciu výrobných procesov a diverzifikáciu výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca“ (29).

(63)

Konkrétne, pokiaľ ide o vstupy používané na výrobu prešetrovaného výrobku, sa v pláne provincie Che-pej požaduje „urýchliť vývoj a uplatňovanie vysokokvalitných a kľúčových nových oceľových materiálov, zvýšiť podiel vysokokvalitných a špeciálnych odrôd ocele, posilniť stabilitu kvality produktov, ktoré sú vyrábané vo veľkých objemoch, majú široké uplatnenie a strategické výhody, a vytvoriť tzv. pyramídovú štruktúru výrobkov. Do konca roka 2020 sa podiel bežnej nízkolegovanej ocele a legovanej ocele zvýši na 20 % a do konca roka 2022 dosiahne približne 25 %, čo poskytne podporu a záruku pre modernizáciu odberateľských odvetví“ (30).

(64)

Podobne sa v Pláne vykonávania transformácie a modernizácie oceliarskeho priemyslu v provincii Che-nan v 14. päťročnom pláne vyžaduje „zamerať sa na národné strategické potreby, viesť podniky k podpore optimalizácie a modernizácie štruktúry výrobkov, vyvíjať vysokokvalitnú špeciálnu oceľ, vysokovýkonnú námornú strojársku oceľ, špeciálnu legovanú oceľ pre špičkové zariadenia, oceľ pre základné diely a iné tzv. špeciálne, kvalitné, špičkové kľúčové druhy a zvyšovať pridanú hodnotu a konkurencieschopnosť výrobkov z ocele“ (31).

(65)

Ďalšie ciele priemyselnej politiky sa nachádzajú aj v plánovacích dokumentoch iných provincií, ako sú Ťiang-su (32), Šan-tung (33), Šan-si (34) alebo provincia Če-ťiang (35).

(66)

Ďalším príkladom efektívneho riadenia čínskou vládou prostredníctvom plánov je v tejto súvislosti oznámenie straníckeho výboru spoločnosti Ansteel Group Co., Ltd. o svedomitom študovaní, zverejňovaní a zavádzaní ducha 20. národného kongresu strany (36). V oznámení sa uvádza, že skupina Ansteel Group bude svedomito zavádzať riadiace plány a lepšie ich predstavovať členom strany, kádrom a zamestnancom celej skupiny.

(67)

Pokiaľ ide o to, že čínska vláda je schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, pri prešetrovaní sa potvrdilo, že prekrývanie medzi manažérskymi pozíciami a členstvom v ústrednej protistrane/funkciami strany existuje aj v prešetrovanom odvetví. Napríklad predseda skupiny Zhejiang International Trade Group, ktorá kontroluje spoločnosť Zhejiang Metals & Minerals Holdings Co., ktorá je výrobcom a vývozcom skrutiek bez hlavy, je zároveň tajomníkom straníckeho výboru (37). Ako sa však zistilo pri prešetrovaní týkajúcom sa spojovacích materiálov, toto odvetvie je veľmi rozdrobené a pozostáva väčšinou z MSP, preto Komisia nemohla nájsť rozsiahle informácie o každom výrobcovi. Zistila sa však existencia osobných väzieb medzi výrobcami prešetrovaného výrobku a Komunistickou stranou Číny na úrovni priemyselných združení. Združenia odvetvia spojovacích materiálov zdôrazňujú svoju osobnú väzbu s Komunistickou stranou Číny, napríklad v stanovách Združenia odvetvia spojovacích materiálov v meste Ning-po sa vyžaduje, že: „Predseda, podpredseda a generálny tajomník tohto združenia musia spĺňať tieto podmienky: 1. Dodržiavať líniu, zásady a politiku strany a vyznačovať sa dobrými politickými kvalitami“ (38).

(68)

Vzhľadom na to, že prešetrovaný výrobok predstavuje pododvetvie odvetvia ocele, dostupné informácie o výrobcoch ocele sú okrem toho relevantné aj pre prešetrovaný výrobok.

(69)

Napríklad v spoločnosti Baoshan Iron and Steel Ltd., ktorá vyrába oceľ a ktorej ovládajúcim akcionárom je skupina Baowu Steel Group, je predseda predstavenstva zároveň tajomníkom straníckeho výboru spoločnosti a generálny riaditeľ je zástupcom tajomníka (39). Funkciu tajomníka straníckeho výboru zastáva aj predseda predstavenstva skupiny Wuhan Iron and Steel Group, ktorú takisto ovláda skupina Baowu Steel Group (40). Okrem toho „skupina Wuhan Iron and Steel Group v roku 2022 zorganizovala desiatu centralizovanú štúdiu a diskusiu študijnej skupiny pre teóriu straníckeho výboru s cieľom sprostredkovať a študovať ducha Konferencie centrálnej ekonomickej práce a podporovať vykonávanie rozhodnutí a opatrení 20. národného kongresu strany a ducha Konferencie centrálnej ekonomickej práce v skupine Wuhan Iron and Steel Group. Generálny zástupca ústredia spoločnosti China Baowu Wuhan, tajomník straníckeho výboru a predseda skupiny Wuhan Iron and Steel Group predsedali zasadnutiu a predložili požiadavky na vykonávanie požiadaviek ústredného výboru strany, straníckeho výboru provincie Chu-pej a straníckeho výboru spoločnosti China Baowu, ako aj požiadavky na ďalšie presadzovanie ducha Konferencie centrálnej ekonomickej práce“ (41).

(70)

Okrem toho predseda predstavenstva spoločnosti Baotou Steel Union, ktorá patrí do skupiny Baotou Steel Group, pôsobí aj ako stranícky tajomník spoločnosti. Podobne výkonný manažér Baotou Steel Union, ako aj predseda odborového zväzu spoločnosti sú obaja zástupcami tajomníkov strany (42). Napokon v rámci skupiny Shougang Group zastáva predseda predstavenstva funkciu tajomníka straníckeho výboru, zatiaľ čo výkonný riaditeľ je zástupcom tajomníka straníckeho výboru spoločnosti (43).

(71)

Priemyselným združením vzťahujúcim sa na dotknutý výrobok je pobočka pre spojivové materiály (44) Čínskeho združenia priemyslu všeobecných častí strojových zariadení (China Machinery General Parts Industry Association, ďalej len „CMGPIA“) (45). CMGPIA v článku 3 svojich stanov uvádza, že organizácia v súlade s ustanoveniami ústavy Komunistickej strany Číny zriaďuje organizácie Komunistickej strany Číny, vykonáva stranícke aktivity a zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosť straníckej organizácie. Subjektom zodpovedným za registráciu a riadenie tohto združenia je Ministerstvo pre občianske záležitosti Čínskej ľudovej republiky a subjektom zodpovedným za budovanie strany je stranícky výbor komisie SASAC“ a že „prijíma obchodné usmernenia a dohľad od subjektov zodpovedných za registráciu a riadenie, subjektov zodpovedných za budovanie strany a oddelení riadenia priemyslu“ (46).

(72)

V čínskom oceliarskom odvetví sú okrem toho zavedené diskriminačné politiky, ktoré sú v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujú trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia, a tieto politiky sa vo všeobecnosti vzťahujú na prešetrovaný výrobok, keďže odvetvie skrutiek bez hlavy predstavuje pododvetvie oceliarskeho odvetvia. Ďalej, ako sa zistilo v prešetrovaní týkajúcom sa spojovacích materiálov, odvetvie spojovacích materiálov je uvedené v Oznámení Ministerstva priemyslu a informačných technológií o vydaní Usmerňovacieho katalógu na propagáciu a aplikáciu prvého (súboru) hlavných technických zariadení (vydanie z roku 2019) (47) a takisto v Katalógu usmernení k úprave priemyselnej štruktúry (2019 NDRC) (48) ako podporované odvetvie.

(73)

Okrem uvedených dokumentov na centrálnej úrovni existuje množstvo usmerňovacích dokumentov na miestnej, provinčnej alebo komunálnej úrovni, ktorými sa usmerňuje a podporuje rozvoj odvetvia spojovacích materiálov. Napríklad v politikách stimulov z roku 2019 pre odvetvie spojovacích materiálov v okrese Chaj-jen sa stanovuje, že: „Chaj-jen je ‚rodiskom spojovacích materiálov‘ a odvetvie spojovacích materiálov je takisto jedným z dôležitých tradičných odvetví v Chaj-jene. […] S cieľom […] podporiť inovácie a rozvoj odvetvia spojovacích materiálov v našom okrese náš okres nedávno vydal ‚Trojročnú osobitnú akčnú politiku pre digitalizáciu a inteligentnú transformáciu odvetvia spojovacích materiálov v okrese Chaj-jen‘. Rozsah pôsobnosti súvisiacich osobitných fondov zahŕňa spoločnosti, ktoré realizujú digitálnu a inteligentnú transformáciu v odvetví spojovacích materiálov“ (49).

(74)

Oceliarsky priemysel považuje čínska vláda za kľúčový (50). Potvrdzuje to množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov zameraných na toto odvetvie vydaných na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. V rámci 14. päťročného plánu čínska vláda vyčlenila oceliarsky priemysel na transformáciu a modernizáciu, ako aj na optimalizáciu a štrukturálne úpravy (51). V 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín, ktorý sa vzťahuje aj na oceliarsky priemysel, sa odvetvie podobne označuje ako „základ reálneho hospodárstva“ a „kľúčová oblasť, ktorá formuje čínsku medzinárodnú konkurenčnú výhodu“, a stanovuje sa v ňom niekoľko cieľov a pracovných metód, ktoré majú stimulovať rozvoj odvetvia v období 2021 – 2025, ako je technologická modernizácia, zlepšenie štruktúry odvetvia (okrem iného prostredníctvom ďalších koncentrácií podnikov) či digitálna transformácia (52).

(75)

Uvedený pracovný plán stabilného rastu oceliarskeho priemyslu (pozri odôvodnenie 61) okrem toho ukazuje, ako sa zameranie čínskych orgánov na toto odvetvie začleňuje do širšieho kontextu riadenia čínskeho hospodárstva zo strany čínskej vlády: „[p]odporovať oceliarske spoločnosti, aby dôsledne zohľadňovali potreby novej infraštruktúry, novej urbanizácie, revitalizácie vidieka a vznikajúcich priemyselných odvetví a zapojili sa do veľkých technických projektov súvisiacich so 14. päťročným plánom v rôznych regiónoch a vynakladali všetko úsilie na zabezpečenie dodávok ocele. Zriadiť a prehlbovať mechanizmy dodávateľskej a odberateľskej spolupráce medzi oceliarskym odvetvím a hlavnými odvetviami, v ktorých sa používa oceľ, ako je stavba lodí, doprava, stavebníctvo, energetika, automobily, domáce spotrebiče, poľnohospodárske stroje a ťažké zariadenia, uskutočňovať činnosti na prepojenie výroby a dopytu a aktívne rozširovať oblasti používania ocele“ (53).

(76)

Na miestnej úrovni, napríklad v provincii Šan-tung, kde sídli spoločnosť Shandong Juning Machinery Co. Ltd., sa v 14. päťročnom pláne pre rozvoj železiarskeho a oceliarskeho priemyslu v provincii Šan-tung (54) vyžaduje: „Oceľ pre stavebné stroje: Podporovať našu provinciu, aby sa z jednej z hlavných provincií stavebných strojov stala silná provincia stavebných strojov, zamerať sa na vývoj ekologickej a ekologicky šetrnej ocele s vysokou čistotou, vynikajúcimi nárazovými vlastnosťami pri nízkych teplotách, stabilnou tvrdosťou a ľahkou rezateľnosťou ocele pre stavebné stroje, urýchliť výskum a vývoj vysokopevnostnej ocele pre stavebné stroje […], uspokojiť potreby vývoja moderných stavebných strojov s vysokým výkonom a nízkou vlastnou hmotnosťou a realizovať opakovanú modernizáciu odberateľského priemyselného reťazca a úplný a zdravý rozvoj ekosystému priemyslu výroby stavebných strojov“.

(77)

Okrem uvedeného sa v prešetrovaní týkajúcom sa spojovacích materiálov zistilo, že výrobcovia spojovacích materiálov sú takisto príjemcami štátnych subvencií, čo jasne poukazuje na záujem štátu o toto odvetvie. Počas prešetrovania týkajúceho sa spojovacích materiálov Komisia zistila, že výrobcom spojovacích materiálov bolo sprístupnených niekoľko programov finančných stimulov vrátane politík stimulov z roku 2019 pre odvetvie spojovacích materiálov v roku 2019 v okrese Chaj-jen: „Dôrazne podporovať digitálnu a inteligentnú transformáciu podnikov vyrábajúcich spojovacie materiály: Poskytnú sa osobitné finančné stimuly na uplatňovanie digitálnych systémov manažmentu a integrovaného softvéru riadiacich zariadení, a to v závislosti od roku implementácie, […]. Podnikom, ktoré implementujú digitálnu a inteligentnú transformáciu (alebo vykonajú nové nákupy) a modernizáciu svojich zariadení v roku 2019, sa poskytne jednorazová subvencia do výšky 20 % skutočnej investície do základného vybavenia a najviac do výšky 2 milióny jüanov; v prípade implementácie v roku 2020 sa poskytne jednorazová subvencia do výšky 15 % skutočnej investície do základného vybavenia a najviac do výšky 1,5 milióna jüanov; v prípade implementácie v roku 2021 sa poskytne jednorazová subvencia do výšky 12 % skutočnej investície do základného vybavenia a najviac do výšky 1 milióna jüanov“ (55).

(78)

Celkovo možno tvrdiť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na pomoc podporovaným odvetviam vrátane výroby hlavných surovín používaných na výrobu prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(79)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie právnych predpisov v oblasti konkurzného práva a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v oceliarskom odvetví neovplyvnili výrobcov prešetrovaného výrobku.

(80)

Prešetrovaný výrobok nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 46. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (56).

(81)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie prešetrovaného výrobku neovplyvňuje zasahovanie vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 46. Uvedený pracovný plán stabilného rastu (pozri odôvodnenie 61) poskytuje veľmi dobré príklady aj v súvislosti s týmto druhom zasahovania vlády: „Podnecovať finančné inštitúcie, aby aktívne poskytovali finančné služby oceliarskym spoločnostiam, ktoré vykonávajú fúzie a reorganizácie, úpravy usporiadania, transformáciu a modernizáciu, v súlade so zásadami riadenia rizík a udržateľnosti podnikania.“ Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(82)

Komisia napokon pripomenula, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia prešetrovaného výrobku nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(83)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(84)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(85)

Čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(86)

Komisia dostala pripomienky od skupiny Chinafar Group v súvislosti s existenciou výrazných deformácií v Číne. Vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky tvrdil, že tvrdenie o výraznej deformácii by sa nemalo stať vopred stanoveným záverom, a so zreteľom na judikatúru WTO by prešetrujúce orgány mali použiť náklady skutočne vynaložené vyvážajúcimi výrobcami na výpočet vytvorenej normálnej hodnoty. Navyše aj keby sa deformácie zistili Komisia by mala posúdiť každého čínskeho vývozcu samostatne, najmä pri uplatnení výberu vzorky.

(87)

Komisia usúdila, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia sú plne zlučiteľné so záväzkami Európskej únie v rámci WTO. Ako výslovne objasnil Odvolací orgán WTO v spore DS473 (57), v práve WTO sa povoľuje použitie údajov z tretej krajiny, ktoré sú náležite upravené, ak je takáto úprava potrebná a podložená. Podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa normálna hodnota vytvorí s odvolaním na nedeformované náklady a ceny pochádzajúce z reprezentatívnej krajiny alebo s odvolaním na medzinárodnú referenčnú hodnotu len vtedy, keď sa zistí, že existujú výrazné deformácie, ktoré ovplyvňujú náklady a ceny. V každom prípade sa v článku 2 ods. 6a druhom pododseku tretej zarážke základného nariadenia stanovuje možnosť využitia domácich nákladov, len pokiaľ sú stanovené ako nedeformované.

(88)

Komisia konštatovala, že keď po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny na domácom trhu a náklady vo vyvážajúcej krajine, normálna hodnota sa v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorí s odvolaním na nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu. Rovnaké ustanovenie základného nariadenia takisto umožňuje použiť domáce náklady, ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. V tejto súvislosti mali preto vyvážajúci výrobcovia možnosť poskytnúť dôkazy o tom, že ich individuálne predajné, všeobecné a administratívne náklady a/alebo iné náklady na vstupy boli skutočne nedeformované. Ako je však dokázané v odôvodneniach 46 až 84, Komisia zistila existenciu deformácií vo výrobnom odvetví ocele a neexistujú žiadne nesporné dôkazy o tom, že výrobné faktory jednotlivých vyvážajúcich výrobcov sú nedeformované. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(89)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa opisuje v ďalšom bode.

(90)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(91)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 37 až 39, Komisia vydala dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty.

(92)

V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili.

(93)

V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade za vhodnú reprezentatívnu krajinu Thajsko, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(94)

V prvom zázname Komisia určila Malajziu, Thajsko a Turecko za krajiny, ktoré majú podľa Svetovej banky podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako Čína, čo znamená, že Svetová banka klasifikuje všetky tieto krajiny na základe hrubého národného dôchodku ako krajiny s „vyšším stredným príjmom“, v ktorých sa podľa dostupných informácií vyrába prešetrovaný výrobok.

(95)

V nadväznosti na prvý a druhý záznam skupina Chinafar Group tvrdila, že Thajsko by sa malo ako potenciálna reprezentatívna krajina vyradiť, pretože jeho hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je takmer o polovicu nižší ako v Číne, a nemožno ho teda považovať za krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína. Ďalej poznamenala, že samotná Komisia v prvom zázname uviedla, že „má v úmysle použiť krajiny s hrubým národným dôchodkom podobným Číne“, pričom neodkazovala na kategóriu krajín s vyššími strednými príjmami.

(96)

Pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia môže Komisia použiť reprezentatívnu krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúca krajina. V základnom nariadení sa neuvádzajú žiadne ďalšie požiadavky na výber krajiny s úrovňou hospodárskeho rozvoja najbližšou úrovni vyvážajúcej krajiny. Za týchto okolností Komisia postupuje podľa vlastného uváženia a používa krajiny, ktoré Svetová banka zaradila do rovnakej kategórie príjmov. Relevantnou kategóriou Svetovej banky je kategória krajín s vyššími strednými príjmami, do ktorej je zaradená Čína. Komisia v prvom zázname jasne uviedla, že na tento účel použije databázu Svetovej banky, čo je takisto v súlade s jej praxou. Skutočnosť, že určitá krajina môže mať HND alebo HDP na obyvateľa bližší k Číne ako iná krajina, nie je rozhodujúcim faktorom pri výbere vhodnej reprezentatívnej krajiny. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(97)

V prvom zázname Komisia poskytla informácie o ľahko dostupných finančných údajoch o spoločnostiach v Malajzii, Thajsku a Turecku vyrábajúcich širšiu kategóriu spojovacích materiálov vrátane prešetrovaného výrobku a o dovoze surovín na výrobu prešetrovaného výrobku do uvedených krajín.

(98)

Traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a asociácia EFDA v pripomienkach k prvému záznamu navrhli ako najvhodnejšiu reprezentatívnu krajinu Malajziu, zatiaľ čo navrhovateľ navrhol Turecko. Na účely tohto prešetrovania nebola navrhnutá žiadna alternatívna reprezentatívna krajina.

(99)

Spoločnosť Junyue a skupina Chinafar Group tvrdili, že Turecko nemožno považovať za reprezentatívnu krajinu, keďže jeho hospodárstvo charakterizuje vysoká inflácia, výrazná devalvácia meny a politické zasahovanie, najmä pokiaľ ide o určovanie úrovne nákladov práce.

(100)

Komisia poznamenala, že inflácia a deflácia meny nie sú kritériami používanými na posúdenie reprezentatívnosti krajiny podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, a pokiaľ by Komisia ako reprezentatívnu krajinu vybrala Turecko, príslušné hodnoty by podľa potreby upravila o infláciu a/alebo defláciu meny tak, aby odrážali náklady za obdobie prešetrovania. Spoločnosti zároveň neposkytli podložené dôkazy o existencii politického zasahovania v oblasti nákladov práce. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(101)

Spoločnosť Junyue a skupina Chinafar Group tvrdili, že Thajsko ani Turecko nie sú vhodnými reprezentatívnymi krajinami vzhľadom na objem dovozu z Ruskej federácie (ďalej len „Rusko“).

(102)

Komisia už v prvom zázname poskytla analýzu trendov dovozu z Ruska od roku 2019 do obdobia prešetrovania, z ktorej vyplýva, že v dovoze z Ruska do obidvoch krajín nedošlo k žiadnej významnej zmene, pokiaľ ide o objemy ani pokiaľ ide o priemernú cenu. Preto nič nenasvedčovalo tomu, že by došlo k zmene v štruktúre ruského vývozu v dôsledku sankcií zavedených po rozsiahlej invázii na Ukrajinu v roku 2022, ktorá by mohla spôsobiť skreslenie dovozných cien v týchto dvoch krajinách. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(103)

V nadväznosti na prvý záznam spoločnosť Junyue takisto uviedla, že thajské odvetvie spojovacích materiálov vrátane skrutiek sa vo veľkej miere špecializuje na spojovacie materiály pre automobilový priemysel, ktoré nie sú pre prešetrovaný výrobok reprezentatívne, pretože pri spojovacích materiáloch používaných v automobilovom sektore existuje tendencia vyšších cien, keďže musia spĺňať prísnejšie normy na výrobky. Spoločnosť Junyue tvrdila, že v dôsledku tejto špecializácie thajskí výrobcovia v prípade určitých výrobných faktorov siahajú po dovoze materiálov špeciálnej triedy s pôvodom v Japonsku, čím sa referenčná hodnota stáva nereprezentatívnou.

(104)

Komisia vyhodnotila japonské vývozné ceny hlavných surovín (t. j. kódy HS 7213 91 , 7213 99 , 7228 30 , 7227 90 a 7214 99 ) na základe databázy GTA. Počas obdobia prešetrovania bolo Thajsko pre Japonsko hlavným vývozným trhom, ktorý predstavoval 21 % celkového vývozu týchto surovín. Ostatných päť hlavných vývozných destinácií s výnimkou Číny predstavovalo spolu približne 53 % celkového vývozu týchto surovín. Priemerná vývozná cena do Thajska bola o 10 % vyššia v porovnaní s týmito ostatnými hlavnými trhmi (1,09 EUR/kg v prípade Thajska a 0,90 EUR/kg v prípade ostatných piatich hlavných krajín vývozu).

(105)

Komisia v druhom zázname dospela k záveru, že hoci je možné, že thajskí výrobcovia spojovacích materiálov dovážajú materiály špeciálnej triedy z Japonska, táto skutočnosť nediskvalifikuje Thajsko ako reprezentatívnu krajinu. Súčasné prešetrovanie v skutočnosti zahŕňalo aj neštandardné skrutky a pri týchto výrobkoch by sa mohli používať suroviny špeciálnej triedy. Preto nebolo možné dospieť k záveru, že japonské vývozné ceny voči Thajsku sú neprimerane vysoké a nereprezentatívne. Komisia v odôvodnení 103 zamietla tvrdenie, že Thajsko by malo byť ako vhodná reprezentatívna krajina vylúčené.

(106)

V druhom zázname Komisia ďalej analyzovala dovoz troch hlavných výrobných faktorov, ktoré predstavujú približne 65 % priamych výrobných nákladov (zaradených pod kódy HS 7213 91 , 7213 99 a 7228 30 ), do troch potenciálnych reprezentatívnych krajín. V prípade všetkých týchto výrobných faktorov bol dovoz do Thajska (okrem dovozu z Číny a krajín uvedených v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (59)) z hľadiska množstva najvyšší.

(107)

V prípade výrobného faktora s kódom HS 7213 91 bol celkový dovoz z nedeformovaných zdrojov významný vo všetkých troch krajinách, pričom Thajsko vykazovalo najvyššie množstvá dovozu z iných krajín ako Čína a krajiny uvedené v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755.

(108)

Pokiaľ ide o výrobný faktor s kódom HS 7213 99 , thajský dovoz predstavoval zďaleka najvyšší objem dovozu, ktorý dosiahol približne 76 000 ton, t. j. päťkrát viac ako objemy dovozu do Malajzie a Turecka. Dovoz z Číny a krajín uvedených v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755 do Malajzie predstavoval 33 % celkového dovozu do krajiny a priemerná dovozná cena z iných zdrojov do Malajzie bola podobná dovoznej cene z Číny a krajín uvedených v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755. Zároveň Thajsko a Turecko nerealizovali prakticky žiadny dovoz z Číny a krajín uvedených v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755. Komisia preto považovala dovoznú cenu do Malajzie za menej spoľahlivú ako dovoznú cenu do Thajska alebo Turecka.

(109)

V prípade kódu HS 7228 30 bol objem dovozu do Thajska spomedzi týchto troch krajín zďaleka najväčší. Dovoz z Číny a krajín uvedených v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755 predstavoval vysoký podiel na celkovom dovoze tohto výrobného faktora do všetkých troch krajín. Priemerná dovozná cena z iných zdrojov do Turecka však bola porovnateľná s cenou z Číny a krajín uvedených v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755, a teda mohla byť ovplyvnená čínskou dovoznou cenou, zatiaľ čo priemerná dovozná cena z iných zdrojov do Thajska alebo do Malajzie bola výrazne vyššia ako cena z Číny. Komisia preto považovala dovoznú cenu do Turecka za menej spoľahlivú ako dovoznú cenu do Thajska alebo Malajzie.

(110)

Spoločnosť Junyue poskytla auditované finančné výkazy za obdobie prešetrovania týkajúce sa dcérskej spoločnosti malajzijského výrobcu vybratého Komisiou v prvom zázname, ktorá vyrábala len spojovacie materiály [Chin Well Fasteners Co. Sdn. Bhd. (ďalej len „Chin Well Fasteners“)]. Identifikovala aj ďalšieho výrobcu v Malajzii, ktorý vyrába štandardné spojovacie materiály (Asia Bolts & Nuts Sdn. Bhd.) s dostupnými finančnými informáciami za rok 2023. Tento ďalší výrobca v Malajzii bol vylúčený, pretože vykazoval zisk 0,7 %, čo sa nepovažovalo za primerané.

(111)

Spoločnosť Junyue a skupina Chinafar tvrdili, že finančné informácie thajských a tureckých spoločností, ktoré Komisia identifikovala v prvom zázname, nie sú pre prešetrovaný výrobok reprezentatívne a poukazujú na neobvykle vysoké pomery predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(112)

Tvrdili, že to možno vysvetliť skutočnosťou, že výrobky vyrábané týmito spoločnosťami nie sú porovnateľné s prešetrovaným výrobkom, keďže ide najmä o vysokopevnostné a vysokokvalitné spojovacie materiály pre veľmi úzko špecializované a veľmi ziskové trhy, ako sú letecký a automobilový priemysel a energetický/petrochemický sektor, a preto majú v porovnaní s prešetrovaným výrobkom vyrábaným v Číne vyššiu kvalitu.

(113)

Tvrdili, že to platí aj pre thajskú spoločnosť Thai Meira, Co. Ltd., ktorá sa špecializuje na neštandardné spojovacie materiály pre automobilový priemysel. Okrem toho nemožno za reprezentatívnu považovať ani thajskú spoločnosť S.J. Screws Co. Ltd., pretože vyrába zväčša výrobky, ktoré nepatria pod prešetrovaný výrobok a vyžadujú si vyššie výrobné náklady, napríklad výrobky pre zdvíhacie technológie, oceľové plechy a rybárske priemyselné výrobky alebo neštandardné spojovacie materiály pre automobilový priemysel.

(114)

Komisia poznamenala, že niektorí čínski výrobcovia zaradení do vzorky vyrábajú vysokopevnostné spojovacie materiály a obsluhujú špecifické odvetvia, napríklad ropné polia na mori a ropovody. Skutočnosť, že spoločnosti identifikované v možných reprezentatívnych krajinách sa špecializujú na určité segmenty, napríklad na neštandardné skrutky pre automobilový priemysel, ktoré sú súčasťou prešetrovaného výrobku, a/alebo vyrábajú len časť prešetrovaného výrobku, nie je dôvodom na vylúčenie týchto spoločností. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(115)

Asociácia EFDA predložila pripomienku, že Komisia do zoznamu vybratých spoločností nezaradila významného tureckého výrobcu Norm Civata Sanaya Ve Ticaret Anonim Sirketi (ďalej len „Norm Civata“).

(116)

Podľa informácií obsiahnutých v databáze Orbis je spoločnosť Norm Civata veľkoobchodná spoločnosť združujúca niekoľko pobočiek a jej finančné informácie sú dostupné na konsolidovanej úrovni. Finančné informácie o pobočke pôsobiacej v oblasti „kovov a kovových výrobkov“ k dispozícii neboli. Komisia preto považovala za nevhodné použiť výročnú správu spoločnosti Norm Civata na účely tohto prešetrovania.

(117)

Asociácia EFDA takisto spochybnila metodiku výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a tvrdila, že od prevádzkových nákladov treba odpočítať finančný zisk a stratu. Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže podľa jej zaužívanej praxe sa finančné náklady zahŕňajú do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, aby odrážali úplné výrobné náklady na prešetrovaný výrobok.

(118)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany o tom, že zamýšľa použiť Thajsko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a finančné údaje troch spoločností (60) v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia na získanie nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty.

(119)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Thajska ako reprezentatívnej krajiny a k vhodnosti troch spoločností ako výrobcov v reprezentatívnej krajine.

(120)

V nadväznosti na druhý záznam spoločnosť Junyue, skupina Chinafar Group a asociácia EFDA zopakovali svoje tvrdenie, že najvhodnejšou reprezentatívnou treťou krajinou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia je z viacerých dôvodov Malajzia, a nie Thajsko.

(121)

Po prvé tvrdili, že spoločnosti v Malajzii vyrábajú najmä štandardné spojovacie materiály, a preto je ich sortiment výrobkov podobný sortimentu čínskych výrobcov.

(122)

Po druhé spoločnosť Junyue a asociácia EFDA považovali za neopodstatnené, že sa Komisia s cieľom nezohľadniť Malajziu ako reprezentatívnu krajinu zamerala len na objemy dovozu jedného výrobného faktora (HS 7213 99 ). V prípade tohto výrobného faktora predstavoval čínsky dovoz z Číny 33 % celkového dovozu, čo je podobný percentuálny podiel ako dovoz do Thajska v prípade ostatných dvoch výrobných faktorov (HS 7213 91 a HS 7228 30 ).

(123)

Po tretie spoločnosť Junyue tvrdila, že podobnosť medzi priemernou cenou čínskeho dovozu a priemernou dovoznou cenou z iných krajín iba naznačuje, že ceny dovážaných materiálov sú v podstate stanovené za trhových podmienok.

(124)

Spoločnosť Junyue ďalej tvrdila, že údaje o thajskom dovoze sú ešte znepokojujúcejšie vzhľadom na vyšší celkový podiel čínskeho dovozu do Thajska (43 %) v porovnaní s Malajziou (29 %) a Tureckom (15 %).

(125)

V rozpore s tvrdením spoločnosti Junyue sa Komisia nezamerala na dovoz jedného výrobného faktora s cieľom nezohľadniť Malajziu ako reprezentatívnu krajinu. V skutočnosti Komisia analyzovala dovoz troch hlavných výrobných faktorov, ktoré predstavujú približne 65 % priamych výrobných nákladov (HS 7213 91 , HS 7213 99 a HS 7228 30 ), do troch potenciálnych reprezentatívnych krajín.

(126)

V prípade všetkých týchto výrobných faktorov bol dovoz do Thajska (okrem dovozu z Číny a krajín uvedených v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755) z hľadiska množstva najvyšší. V prípade kódu HS 7213 91 bol celkový dovoz z nedeformovaných zdrojov významný vo všetkých troch krajinách, pričom Thajsko vykazovalo najvyššie množstvá dovozu z iných krajín ako Čína a krajiny uvedené v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755.

(127)

Pokiaľ ide o kód HS 7213 99 , thajský dovoz predstavoval zďaleka najvyšší objem dovozu, ktorý dosiahol približne 76 000 ton, t. j. päťkrát viac ako objemy dovozu do Malajzie a Turecka. Ako sa uvádza v odôvodnení 108, čínsky dovoz do Malajzie predstavoval 33 % celkového dovozu do krajiny a priemerné dovozné ceny z iných krajín ako Čína boli porovnateľné s čínskymi cenami, čo naznačuje, že by mohli byť menej spoľahlivé.

(128)

Pokiaľ ide o kód HS 7228 30 , ktorý predstavuje 11 % celkových priamych výrobných nákladov, Komisia považovala za najreprezentatívnejšiu krajinu Thajsko, a to vzhľadom na objem dovozu, ako sa uvádza v odôvodnení 109.

(129)

Na základe toho Komisia usúdila, že Thajsko má kvalitnejší súbor ľahko dostupných údajov o nedeformovaných hodnotách dovozu, a preto dospela k záveru, že za vhodnú reprezentatívnu krajinu považuje Thajsko, pričom tvrdenie spoločnosti Junyue zamietla.

(130)

Spoločnosť Junyue a skupina Chinafar Group zopakovali tvrdenie, že thajské dovozné ceny sú vysoké v dôsledku významného zastúpenia dovozu materiálov špeciálnej triedy s pôvodom v Japonsku, ktoré thajskí výrobcovia používajú v špeciálnych aplikáciách, najmä v automobilovom odvetví. Spoločnosť Junyue takisto tvrdila, že tento trend súvisí so skutočnosťou, že viacerí výrobcovia sú prepojení s japonskými spoločnosťami a získavajú vysokokvalitné suroviny od svojich materských spoločností.

(131)

Spoločnosť Junyue ďalej tvrdila, že ak by sa Komisia rozhodla ponechať Thajsko ako reprezentatívnu krajinu, údaje o dovoze by sa mali upraviť odpočítaním japonského dovozu od celkového dovozu, pretože jeho cena je neprimerane vysoká.

(132)

Pokiaľ ide o tieto tvrdenia, Komisia poznamenala, že spoločnosť Junyue ani skupina Chinafar Group neposkytli žiadny dôkaz o rozsahu japonského dovozu surovín určených na výrobu neštandardných skrutiek pre špecializované odvetvia do Thajska. Podobne neexistoval žiadny dôkaz o uskutočňovaní dovozu od prepojených subjektov.

(133)

Dvaja výrobcovia zaradení do vzorky takisto neposkytli žiadne dôkazy o tom, že vysokokvalitné materiály na výrobu neštandardných skrutiek sa v Číne takisto nepoužívajú. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že aj Čína dováža značné množstvá surovín z Japonska a je pre Japonsko tretím vývozným trhom.

(134)

Okrem toho bola normálna hodnota dotknutého výrobku vytvorená na základe všetkého dovozu do Thajska, a nielen na základe dovozu z Japonska. Thajský dovoz piatich hlavných surovín z Japonska predstavoval len približne 17 % celkového dovozu týchto materiálov. Na základe uvedených skutočností boli tvrdenia uvedené v odôvodneniach 130 a 131 zamietnuté.

(135)

Spoločnosť Junyue a skupina Chinafar Group v pripomienkach k druhému záznamu zopakovali stanovisko, že malajzijské spoločnosti vybraté Komisiou v prvom zázname sú reprezentatívnejšie ako thajské spoločnosti, pretože sa zameriavajú najmä na výrobu prešetrovaného výrobku a v prípade spoločnosti Chin Well Fasteners verejne dostupné finančné údaje zodpovedajú obdobiu prešetrovania.

(136)

Naopak, znovu tvrdili, že dvaja z troch thajských výrobcov vybratých Komisiou prešetrovaný výrobok nevyrábajú. Tvrdili, že spoločnosť Thai Meira vyrába najmä špeciálne spojovacie materiály a spoločnosť S. J. Screwthai sa zameriava najmä na výrobky nezodpovedajúce dotknutému výrobku.

(137)

Asociácia EFDA takisto uviedla, že spoločnosť S.J. Screwthai je na základe informácií v databáze Orbis veľkoobchodnou spoločnosťou, pričom Komisia z rovnakého dôvodu zamietla tureckú spoločnosť Norm Civata.

(138)

Komisia preskúmala dostupné informácie o týchto dvoch spoločnostiach v Thajsku a na základe ich webových sídiel a databázy Orbis dospela k záveru, že i) spoločnosť S.J. Screws je v databáze Orbis identifikovaná ako veľkoobchodný a maloobchodný predajca. Analýza webového sídla tejto spoločnosti nepriniesla presvedčivé závery v otázke, či je táto spoločnosť skutočným výrobcom alebo veľkoobchodníkom, a preto sa Komisia rozhodla túto spoločnosť z analýzy vylúčiť; ii) spoločnosť Thai Meira vyrába okrem iného výrobky patriace do vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania, najmä závrtné skrutky.

(139)

Skupina Chinafar Group takisto tvrdila, že dôvodom nereprezentatívne vysokého zisku spoločnosti Thai Meira je jej špecializácia na neštandardné spojovacie materiály určené pre automobilové odvetvie. Spoločnosť však nepredložila dôkazy preukazujúce, že pri predaji automobilovému odvetviu je ziskovosť vyššia ako pri predaji do iných odvetví. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(140)

Asociácia EFDA ďalej identifikovala a extrahovala z databázy Orbis finančné údaje piatich ďalších spoločností v Thajsku, o ktoré by sa Komisia mohla opierať: Thai Union Fasteners, MDF Precision, Bangkok Fastenings, Suntorx Enterprise a Tycoon Worlwide Group.

(141)

Komisia analyzovala finančné údaje všetkých týchto spoločností a zistila, že spoločnosť Tycoon Worlwide Group bola v roku 2023 stratová a zisky ostatných štyroch spoločností (vypočítané z nákladov na predaný tovar) sa pohybovali od 0,35 % do 1,31 %, čo sa nepovažuje za primeranú úroveň zisku. Komisia preto tieto spoločnosti do svojej analýzy nezahrnula.

(142)

Pokiaľ ide o pripomienku spoločnosti Junyue, že vybraté malajzijské spoločnosti, ako sú Chin Well Fasteners a Tong Heer Fasteners Co. Sdn. Bhd. (ďalej len „Tong Herr“), predstavujú spoľahlivejšiu a reprezentatívnejšiu referenčnú hodnotu, Komisia uviedla tieto skutočnosti:

(143)

Spoločnosť Tong Herr, ktorá sa špecializuje na výrobu spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele, bola súčasťou väčšej skupiny, do ktorej patril aj jeden výrobca presných odliatkov. Hoci finančné údaje spoločnosti Tong Herr za rok 2024 ešte neboli k dispozícii, z informácií na úrovni skupiny (61) vyplývalo, že obchodný segment spojovacích materiálov bol v roku 2024 stratový, a preto táto spoločnosť nebola vhodná na určenie reprezentatívnej referenčnej hodnoty.

(144)

Pokiaľ ide o spoločnosť Chin Well Fasteners, je síce pravda, že finančné údaje tejto spoločnosti presne pokrývajú obdobie prešetrovania, ale Komisia nesúhlasila s tvrdením spoločnosti Junyue, že samotná spoločnosť Chin Well Fasteners predstavuje reprezentatívnejší základ na určenie pomerov predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku než vybraté thajské spoločnosti. Podľa informácií dostupných na oficiálnom webovom sídle spoločnosti Chin Well Fasteners (62) vyrábala táto spoločnosť výlučne skrutky s hlavou. Táto skutočnosť síce nevylučuje, aby sa predmetná spoločnosť použila ako potenciálny zástupný ukazovateľ pri výpočtoch predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ale keďže thajské spoločnosti vyrábajú výrobky patriace v tomto prípade do vymedzenia výrobku, sú na to vhodnejšie.

(145)

Komisia sa na základe uvedenej analýzy rozhodla použiť Thajsko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a na vytvorenie normálnej hodnoty použiť finančné údaje dvoch spoločností (63) v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(146)

V nadväznosti na prvý záznam navrhovateľ tvrdil, že Thajsko aj Turecko dosahujú v porovnaní s Malajziou lepšie celkové výsledky z hľadiska cieľov udržateľného rozvoja a že Turecko ratifikovalo všetkých desať základných pracovných dohovorov MOP. Na druhej strane, ako uviedla asociácia EFDA, dôkazy naznačujú, že Thajsko a Turecko nemajú v porovnaní s Malajziou také priaznivé výsledky v oblasti ochrany životného prostredia a ľudských práv.

(147)

V nadväznosti na druhý záznam skupina Chinafar Group zopakovala pripomienky asociácie EFDA, že Thajsko v porovnaní s Malajziou nemá priaznivé výsledky v oblasti ochrany životného prostredia a ľudských práv.

(148)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že len Thajsko je v tomto prípade vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(149)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Thajsko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(150)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname.

(151)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny. Komisia okrem toho uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce použije údaje Národnej banky Thajska (64), v prípade elektriny údaje Thajskej rady pre investície (65) a v prípade zemného plynu údaje Úradu pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky ministerstva energetiky (66).

(152)

Komisia v druhom zázname takisto informovala zainteresované strany aj o tom, že z dôvodu zanedbateľného významu hodnoty niektorých vstupov, konkrétne pary a vody, na celkových výrobných nákladoch tieto zanedbateľné položky, ktoré predstavovali menej ako 2 % celkových výrobných nákladov vykázaných vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, zaradila do skupiny spotrebného materiálu. Komisia ďalej informovala, že vypočíta percentuálny podiel spotrebného materiálu na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel uplatní na prepočítané náklady na suroviny, pričom použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(153)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory týkajúce sa prešetrovaného výrobku

(154)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Táto metodika je riadne vysvetlená v odôvodneniach 178 a 179.

(155)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem Číny a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755 (68).

(156)

Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z Číny do reprezentatívnej krajiny, keďže dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz z Číny, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny.

(157)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v období prešetrovania, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny. Keďže predstavovali menej ako 2 % celkových výrobných nákladov a hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov.

(158)

Na účely stanovenia nedeformovanej ceny surovín v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia uplatnila príslušné dovozné clá reprezentatívnej krajiny.

(159)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na takéto suroviny, a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti.

(160)

Komisia uviedla v prvom zázname zoznam výrobných faktorov. Na základe informácií získaných počas overovania na mieste v priestoroch vyvážajúcich výrobcov sa tento zoznam výrobných faktorov zrevidoval. Konkrétne sa vylúčil drôt zo železa a z nelegovanej ocele (HS 7217 10 ), pretože Komisia zistila, že sa pri výrobe prešetrovaného výrobku nepoužíva, hoci vo vyplnených dotazníkoch sa pôvodne neúmyselne uvádzal.

(161)

V nadväznosti na pripomienky zainteresovaných strán k prvému záznamu navrhovateľ tvrdil, že značné množstvo dovozu hlavných výrobných faktorov z Číny pravdepodobne deformuje trhové ceny v Malajzii, ďalej navrhovateľ tvrdil, že ceny elektrickej energie v Malajzii sú značne subvencované, pričom ako dôkaz predložil článok z tlače opisujúci vplyv na odberateľov v domácnostiach.

(162)

Skupina Chinafar Group v pripomienkach k druhému záznamu tvrdila, že samotná existencia subvencovania nemá za následok nereprezentatívnosť cien na účely článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(163)

Keďže sa dospelo k záveru, že Thajsko sa v tejto fáze považuje za vhodnú reprezentatívnu krajinu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a), tieto tvrdenia boli zamietnuté.

(164)

Komisia použila na stanovenie referenčnej hodnoty týkajúcej sa práce posledné dostupné štatistiky, ktoré uverejnila Národná banka Thajska (69). Národná banka Thajska poskytla štvrťročné informácie o priemerných mesačných mzdách v Thajsku vo výrobnom sektore za obdobie prešetrovania. Tieto informácie boli upravené tak, aby zahŕňali sociálne odvody platené zamestnávateľom (70).

(165)

Štatistiky uverejnené Národnou bankou Thajska neobsahovali informácie o odpracovaných hodinách, preto Komisia použila informácie o hodinách odpracovaných za týždeň v Thajsku z databázy štatistických údajov o pracovnej sile Medzinárodnej organizácie práce (71).

(166)

V dôsledku toho Komisia vypočítala náklady práce na hodinu v Thajsku tak, že ročné náklady práce vydelila ročným počtom odpracovaných hodín.

(167)

V nadväznosti na druhý záznam spoločnosť Junyue aj skupina Chinafar Group tvrdili, že Komisia by mala na výpočet referenčnej hodnoty týkajúcej sa práce použiť namiesto údajov MOP skutočne odpracované hodiny u čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(168)

Zastávali názor, že to je opodstatnené, keďže v článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa zamedzuje len použitiu údajov týkajúcich sa cien a nákladov vo vyvážajúcich krajinách a, naopak, informácie nesúvisiace s cenami by sa nemali byť automaticky vylúčiť.

(169)

Komisia poznamenala, že použila skutočný počet hodín odpracovaných čínskymi vyvážajúcimi výrobcami a pri výpočte normálnej hodnoty ich vynásobila príslušnými nákladmi v Thajsku. Cieľom tejto metodiky bolo prepočítať, koľko by tieto odpracované hodiny stáli v reprezentatívnej krajine. Náklady práce v Thajsku by nevyhnutne predstavovali pomer medzi celkovými nákladmi práce a celkovým počtom hodín práce v Thajsku. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(170)

V druhom zázname Komisia oznámila, že zamýšľa použiť cenovú ponuku elektrickej energie pre obchodné, priemyselné a štátne podniky, ktorú uverejnila Thajská rada pre investície (72), pričom na výpočet referenčnej hodnoty pre elektrickú energiu použila tarifu podľa času využívania – všeobecná služba pre veľkých odberateľov, úroveň napätia nižšia ako 22 kV.

(171)

Tento poplatok za energiu sa od roku 2018 nezmenil a aktualizuje sa mesačne pomocou nástroja nazývaného „príplatok Ft“. Mesačne účtované poplatky za elektrinu sa preto vypočítajú ako:

(172)

Po druhom zázname Komisia stanovila referenčnú hodnotu pre elektrinu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky na základe príslušnej spotreby v špičke a mimo špičky. Výsledná spotreba bola priradená k sadzbám v špičke a mimo špičky.

(173)

Okrem toho sa Komisia rozhodla zahrnúť do referenčnej sadzby za elektrinu poplatok za odber aj poplatok za služby, aby sa v plnej miere zohľadnili náklady na elektrinu v reprezentatívnej krajine. Poplatok za služby bol vyjadrený pevnou sumou za mesiac, zatiaľ čo poplatok za odber bol stanovený v kW na základe konzervatívneho výpočtu odberu elektrickej energie. Táto hodnota sa stanovila vydelením celkovej spotrebovanej energie v špičke počtom výrobných hodín. Vážená priemerná sadzba počas špičky a mimo nej bola stanovená ako príslušná referenčná hodnota pre každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky.

(174)

V druhom zázname Komisia uviedla, že zo sadzieb za elektrinu odpočíta daň z pridanej hodnoty (DPH). Po ďalšom prešetrovaní však Komisia zistila, že ceny elektrickej energie v Thajsku sa uvádzajú bez DPH.

(175)

S cieľom stanoviť referenčnú hodnotu pre zemný plyn Komisia použila ceny zverejnené Úradom pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky ministerstva energetiky (74), najmä tabuľku 7.2-4, v ktorej sa zobrazuje konečná spotreba energie na obyvateľa. Komisia použila ako referenčnú hodnotu priemer údajov z rokov 2023 a 2024 uvedených v tejto tabuľke.

(176)

Na stanovenie referenčnej hodnoty týkajúcej sa vedľajších produktov Komisia použila pomer medzi hodnotou vedľajších produktov a hodnotou pôvodnej suroviny, ako je zaznamenaná v účtovnom systéme vyvážajúcich výrobcov, a tento pomer uplatnila na referenčnú hodnotu získanú z databázy GTA.

(177)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(178)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré vyvážajúcim výrobcom skutočne vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(179)

Komisia pri stanovovaní nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na úrovni obchodu zodpovedajúcej cene zo závodu vychádzala z finančných údajov za rok 2023 týkajúcich sa spoločností Sanwa Iron (Thailand) Company Ltd. a Thai Meira Co. Ltd., ktoré boli získané z databázy Orbis.

(180)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(181)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Tieto miery spotreby boli overené počas overovania. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine.

(182)

Po stanovení nedeformovaných výrobných nákladov Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa uvádza v odôvodneniach 178 a 179.

(183)

Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 8 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 21,2 %.

(184)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(185)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie priamo nezávislým zákazníkom.

(186)

Vývozná cena bola skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(187)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou a s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni ceny zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby boli normálna hodnota a vývozná cena upravené s cieľom: i) vyjadriť ich v čistej hodnote na úrovni ceny zo závodu a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo výrobných faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(188)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 180, normálna hodnota bola stanovená na úrovni zo závodu, a preto neboli potrebné žiadne úpravy.

(189)

Spoločnosť Junyue v pripomienkach k druhému záznamu tvrdila, že metodika, ktorú Komisia použila na stanovenie pomeru predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, by mohla viesť k nespravodlivému porovnaniu normálnej hodnoty a vývoznej ceny, keďže predajné, všeobecné a administratívne náklady použité na výpočet normálnej hodnoty pravdepodobne obsahujú výdavky, ktoré sú podobné tým, ktoré vznikli spoločnosti Junyue a ktoré by Komisia pri určovaní vývoznej ceny zo závodu odpočítala.

(190)

Spoločnosť Junyue tvrdila, že Komisia má poskytnúť podrobný rozpis predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, aby sa zamedzilo prekrývaniu s nákladmi, ktoré už boli od vývoznej ceny odpočítané. Ak by takéto podrobné údaje neboli k dispozícii, Komisia by nemala vykonať žiadnu úpravu vývoznej ceny.

(191)

Spoločnosť Junyue sa odvolala na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-762/20 (75) Sinopec, ktorý je predmetom odvolania (76) a v ktorom sa zvažoval tento bod úpravy vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia, v prípade, že je normálna hodnota vytvorená podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(192)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 187, Komisia sa rozhodla porovnávať vývoznú cenu a normálnu hodnotu na úrovni obchodu zodpovedajúcej cene zo závodu. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 180, normálna hodnota sa stanovila na úrovni obchodu zodpovedajúcej cene zo závodu s použitím výrobných nákladov spolu so sumami predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ktoré sa považovali za primerané pre uvedenú úroveň obchodu. Na účely vyjadrenia normálnej hodnoty v čistej hodnote na úrovni zo závodu sa preto nemuseli vykonať žiadne úpravy.

(193)

Všeobecný súd vo svojom rozsudku vo veci CCCME, ktorý nasledoval po rozsudku vo veci Sinopec po prvé pripomenul, že ak strana požiada o úpravy podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia, aby boli normálna hodnota a vývozná cena porovnateľné na účely určenia dumpingového rozpätia, musí táto strana predložiť dôkaz o tom, že jej žiadosť je oprávnená. Dôkazné bremeno týkajúce sa toho, že osobitné úpravy uvedené v článku 2 ods. 10 písm. a) až k) základného nariadenia musia byť vykonané, znášajú totiž tí, ktorí sa ich domáhajú (77). Z toho vyplýva, že v uvedenej veci, tak ako v rámci tohto prešetrovania, prináležalo zainteresovaným stranám, aby v súlade s danou judikatúrou preukázali nevyhnutnosť požadovanej úpravy na podporu dôkazov, ktoré predložili počas prešetrovania (78).

(194)

Všeobecný súd ďalej konštatoval, že treba poukázať na to, že prax úprav sa síce môže v zmysle článku 2 ods. 10 základného nariadenia ukázať ako nevyhnutná, aby boli zohľadnené rozdiely medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou ovplyvňujúce ich porovnateľnosť, takéto zníženia sa však nemôžu uplatniť na hodnotu, ktorá bola vytvorená, a z toho dôvodu nie je reálna. Táto hodnota totiž v zásade nie je ovplyvnená okolnosťami, ktoré by mohli poškodiť jej porovnateľnosť, lebo bola určená umelo (79). Okrem toho, podobne ako v prípade CCCME, aj v tomto prípade vytvorenie normálnej hodnoty podľa druhu výrobku na základe ceny „zo závodu“ zahŕňala primeranú sumu za predajné, všeobecné a administratívne náklady a neboli k dispozícii žiadne informácie, ktoré by preukazovali, že predajné, všeobecné a administratívne náklady dvoch dotknutých thajských spoločností zahŕňali náklady na dopravu na dodanie zákazníkom. Preto vzhľadom na diskrečnú právomoc Komisie pri uplatňovaní článku 2 ods. 10 základného nariadenia (80) sa prístup Komisie riadil najnovšou judikatúrou týkajúcou sa nepodložených tvrdení, že sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov použité pri vytváraní normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a písm. a), ktoré Komisia považuje za primerané pre úroveň obchodu zodpovedajúcu cene zo závodu, obsahujú náklady na dopravu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(195)

S cieľom očistiť vývoznú cenu späť na cenu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na: prepravu, poistenie, manipuláciu, nakládku, ako aj balenie a zľavy.

(196)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady a bankové poplatky.

(197)

Pokiaľ ide o úpravu vývoznej ceny o provízie, Komisia zistila, že na transakciách sa podieľala prepojená spoločnosť, ktorá vykonávala funkcie podobné funkciám sprostredkovateľa pracujúceho na základe provízie, pričom využívala zamestnancov vyvážajúceho výrobcu. Úprava o províziu bola teda vytvorená na základe predajných, všeobecných a administratívnych nákladov danej prepojenej spoločnosti, časti predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vyvážajúceho výrobcu súvisiacich s funkciami prepojenej spoločnosti a na základe nominálneho zisku.

(198)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(199)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(200)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(201)

Na tomto predstavuje základe predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 67,4 %.

(202)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Číne Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas OP, ktorý bol stanovený na základe údajov Eurostat.

(203)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v OP predstavoval približne 100 % celkového dovozu. Komisia na základe toho považovala za vhodné, aby sa dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanovilo na úrovni spolupracujúcej individuálne preskúmanej spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(204)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(205)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas obdobia prešetrovania 42 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(206)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená približne na 50 466 ton. Komisia stanovila túto hodnotu na základe údajov, ktoré poskytol navrhovateľ a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Ako sa uvádza v odôvodnení 8, traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 14 % odhadovanej celkovej výroby a predaja podobného výrobku v Únii.

(207)

Komisia stanovila spotrebu v Únii tak, že objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie pripočítala k dovozu dotknutého výrobku podľa údajov Eurostatu. Zdrojom informácií bol makrodotazník vyplnený navrhovateľom a oficiálne údaje Eurostatu.

(208)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v jednotkách)

(209)

Spotreba v Únii sa v roku 2022 mierne zvýšila (+3 % oproti roku 2021), potom v roku 2023 klesla o 13 %, pričom jej úroveň počas obdobia prešetrovania zostala o 13 % nižšia ako v roku 2021.

(210)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe objemu dovozu a celkovej spotreby v Únii.

(211)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a podiel na trhu

(212)

Objem dovozu z Číny sa v absolútnom vyjadrení celkovo zvýšil o 5 795 ton, čo zodpovedá 5 % nárastu počas posudzovaného obdobia. V roku 2022 dovoz v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne vzrástol o 13 %. V roku 2023 sa dovoz znížil o 4 % v porovnaní s rokom 2021, keďže klesol celkový európsky dopyt. Tento pokles bol len dočasný, keďže v období prešetrovania sa dovoz zvýšil o viac než 10 000 ton v porovnaní s rokom 2023, a to napriek pretrvávajúcemu nízkemu dopytu v Únii počas obdobia prešetrovania.

(213)

Vzhľadom na pokles spotreby v Únii o 13 % počas posudzovaného obdobia podiel čínskeho dovozu na trhu Únie od roku 2021 do obdobia prešetrovania neustále rástol. Z 51 % v roku 2021 stúpol na 61 % v období prešetrovania, čím sa trhový podiel výrobného odvetvia Únie a iných tretích krajín znížil o viac než 10 percentuálnych bodov.

(214)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Cenové podhodnotenie dovozu sa určilo na základe vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(215)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

(216)

Čínske dovozné ceny sa v roku 2022 najprv zvýšili o 28 %, potom v roku 2023 klesli o rovnakú sumu a v období prešetrovania sa ďalej znížili o 7 %. Celkovo sa čínske dovozné ceny počas posudzovaného obdobia znížili o 7 %, keďže klesli z 1 307 EUR za tonu v roku 2021 na 1 213 EUR za tonu v období prešetrovania.

(217)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(218)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny na trh Únie v období prešetrovania vykazuje pri prevažnej väčšine dovážaného výrobku (75 % až 90 %) vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny od 59 % do 64 %.

(219)

Okrem cenového podhodnotenia dochádzalo aj k výraznému stlačeniu cien v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Z dôvodu výrazného tlaku na ceny vyvolaného dumpingovým dovozom čínskych vyvážajúcich výrobcov za nízke ceny nebolo výrobné odvetvie Únie schopné zvyšovať ceny počas celého obdobia prešetrovania úmerne s vývojom výrobných nákladov a s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň zisku, ako sa uvádza v tabuľke 8 ďalej. Výrazné stlačenie cien sa potvrdilo predajom pod cieľovú cenu, ktoré sa zistilo na základe údajov poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(220)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(221)

Ako sa uvádza v odôvodnení 8, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(222)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe overených údajov z vyplneného makrodotazníka, ktorý predložil navrhovateľ. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe overených údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že obidva súbory týchto údajov sú reprezentatívne z pohľadu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(223)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(224)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(225)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(226)

Počas posudzovaného obdobia objem výroby neustále klesal a celkovo sa znížil o 27 %.

(227)

Výrobná kapacita zostala celkovo stabilná a počas obdobia prešetrovania sa len mierne znížila o 1 %.

(228)

Využitie kapacity, ktoré bolo už na začiatku posudzovaného obdobia veľmi nízke, sa počas tohto obdobia ďalej znižovalo, a to z 20 % v roku 2021 na 15 % v období prešetrovania. Dôvodom bolo zníženie objemu výroby pri rovnakej úrovni výrobnej kapacity.

(229)

Množstvo predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Množstvo predaja a podiel na trhu

(230)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 28 %, čo je výrazne rýchlejšie ako pokles spotreby, ktorý sa v tom istom období znížil o 13 % (t. j. o viac než dvojnásobok). Zároveň podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol z 31 % v roku 2021 na 25 % počas obdobia prešetrovania, čo predstavuje pokles o 6 percentuálnych bodov.

(231)

V súvislosti s klesajúcou spotrebou výrobné odvetvie Únie nestratilo len objemy predaja v Únii, ale aj podiel na trhu, pričom čínsky dovoz, naopak, získal absolútny objem predaja a podiel na trhu v Únii.

(232)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(233)

Hoci sa zamestnanosť výrobného odvetvia Únie opätovne zvyšovala na úrovne spred pandémie ochorenia COVID-19 v rokoch 2021 až 2022, celkovo sa počas posudzovaného obdobia v dôsledku zníženia výroby a predaja znížila. Počas obdobia prešetrovania zaznamenala pokles o 6 % v porovnaní so začiatkom posudzovaného obdobia bez zohľadnenia nepriamej zamestnanosti.

(234)

Produktivita na zamestnanca takisto výrazne klesla a mala podobný trend ako pokles výroby. V roku 2022 sa vývoj zmenil k horšiemu. Situácia sa významne zhoršila v roku 2023 a počas obdobia prešetrovania. Celkové zníženie predstavovalo 23 % v porovnaní s rokom 2021.

(235)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(236)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(237)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

(238)

Jednotkové výrobné náklady v Únii sa od roku 2021 výrazne zvýšili. Od roku 2021 do roku 2022 vzrástli o 32 %, v roku 2023 ďalej stúpali a počas obdobia prešetrovania mierne klesli. Celkové zvýšenie predstavovalo 46 % v porovnaní s rokom 2021. Tento vývoj nasledoval po prudkom náraste ceny práce (81) a surovín (82) a bol zapríčinený vypuknutím ruskej vojny proti Ukrajine, ktorá spôsobila veľký nárast inflácie v Únii, narušenie dodávateľských reťazcov a výrazné zvýšenie nákladov na suroviny v Únii.

(239)

Priemerná jednotková predajná cena vykazovala podobný trend. V rokoch 2022 – 2023 dosiahol nárast predajnej ceny 41 %. Počas obdobia prešetrovania však jednotková cena v porovnaní s rokom 2023 klesla, hoci celkovo zostala o 34 % vyššia ako v roku 2021.

(240)

Skutočnosť, že priemerná jednotková predajná cena sa celkovo zvýšila o 34 %, zatiaľ čo jednotkové výrobné náklady sa v tom istom období zvýšili o 46 %, naznačuje, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné plne absorbovať rastúce výrobné náklady. Inými slovami, rastúci objem dumpingového čínskeho dovozu na trh Únie bránil výrobcom z Únie zvýšiť svoje ceny na udržateľnú úroveň, aby pokryli zvýšené výrobné náklady. Táto situácia mala vážny vplyv na finančnú výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

(241)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(242)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o +9 %.

(243)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(244)

Úroveň konečného stavu zásob sa v roku 2022 v porovnaní s predchádzajúcim rokom v dôsledku poklesu predaja zvýšila o 16 %. Do roku 2023 a počas celého obdobia prešetrovania sa výrobcovia z Únie viditeľne snažili upraviť úroveň zásob v reakcii na klesajúci predaj a výrobu. V roku 2023 sa úroveň zásob vrátila na východiskové hodnoty a počas obdobia prešetrovania sa zaznamenalo ďalšie zníženie. Celkové konečné zásoby sa počas dotknutého obdobia znížili o 25 %.

(245)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(246)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť bola na začiatku posudzovaného obdobia v roku 2021 (83) a v roku 2022 kladná. Počas posudzovaného obdobia ziskovosť výrobného odvetvia Únie výrazne klesla, a to z približne 1 % v rokoch 2021 – 2022 na –5 % v roku 2023 a ďalej na –10 % v období prešetrovania. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie muselo v období prešetrovania dosahovať straty vo výške –10 %, možno vysvetliť zvýšenou konkurenciou čínskeho vývozu za dumpingové ceny, ktorá výrobné odvetvie Únie prinútila znížiť ceny na stratové úrovne v čase, keď sa výrobné náklady zvyšovali, ako sa vysvetľuje v bode 4.5.3.1.

(247)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Neudržateľná úroveň zisku výrobného odvetvia Únie, ako sa vysvetľuje vyššie, sa prejavila aj v zápornom peňažnom toku počas takmer celého obdobia, pričom v období prešetrovania sa ešte zhoršila a presiahla –2 milióny EUR, čo zodpovedá približne 15 % hodnoty predaja počas obdobia prešetrovania.

(248)

Zatiaľ čo investície do údržby a výmeny vybavenia sa v období 2021 – 2023 zvýšili, počas obdobia prešetrovania výrazne klesli, podobne ako ostatné hlavné ukazovatele ujmy. Celkové investície sa od začiatku do konca posudzovaného obdobia znížili o jednu tretinu.

(249)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie klesla zo 6 % v roku 2021 na –27 % v období prešetrovania.

(250)

Vzhľadom na dramatický pokles ziskovosti, čistého peňažného toku a návratnosti investícií bola schopnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky získavať kapitál vážne narušená.

(251)

Všetky hlavné ukazovatele ujmy v posudzovanom období vykazujú negatívny trend. Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa znížil o 27 % a objem jeho predaja sa znížil o 28 %. Výrobné odvetvie Únie takisto stratilo podiel na trhu, ktorý klesol z 31 % v roku 2021 na 25 % v období prešetrovania. Naopak, podiel čínskeho dovozu do Únie na trhu sa v tom istom období zvýšil o 10 percentuálnych bodov, v roku 2021 dosiahol 51 % a v období prešetrovania stúpol na úroveň 61 %. Tento stav sa dosiahol napriek tomu, že spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 13 %.

(252)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížila z približne 1 % v rokoch 2021 – 2022 na –5 % v roku 2023 a ďalej na –10 % v období prešetrovania, čo zjavne nie je udržateľné. Podobný klesajúci trend bol zaznamenaný v prípade produktivity výrobného odvetvia Únie (pokles o 23 %), zamestnanosti (pokles o 6 %), investícií (pokles o 31 %), návratnosti investícií a peňažného toku, pričom všetky tieto ukazovatele sa v posudzovanom období znížili.

(253)

Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné kompenzovať stratu objemu predaja na trhu Únie prostredníctvom zvýšeného vývozu, keďže vývoz predstavoval len približne 8 % celkovej výroby výrobného odvetvia a postupne klesal, ako sa uvádza v bode 5.4.

(254)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(255)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: dovoz z iných krajín ako Čína, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, pokles spotreby a zvýšenie nákladov.

(256)

Komisia preskúmala, či medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, existuje príčinná súvislosť. Počas posudzovaného obdobia sa dovoz dumpingového podobného výrobku z Číny zvýšil o 5 % napriek klesajúcej spotrebe v Únii.

(257)

Zníženie cien čínskeho dovozu o 7 % v posudzovanom období v kombinácii s výrazne zvýšenými výrobnými nákladmi výrobného odvetvia Únie o 46 % v tom istom období pomohlo čínskemu dovozu do Únie zvýšiť svoj podiel na trhu o 21 %. Bolo to na úkor výrobného odvetvia Únie, ktoré zaznamenalo výrazné straty v objeme predaja o 28 % a pokles podielu na trhu o 18 %. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa zároveň výrazne znížila na neudržateľnú úroveň (v období prešetrovania vykazovalo straty na úrovni –10 %).

(258)

Skutočnosť, že existoval taký výrazný rozdiel medzi priemernou cenou dumpingového dovozu výrobku z Číny a priemernou cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie (1 213 EUR/t v porovnaní s 1 833 EUR/t), bránila výrobnému odvetviu Únie zvýšiť ceny tak, aby odrážali zvýšené výrobné náklady, a udržať si tak ziskovosť.

(259)

Komisia preskúmala, či na stav výrobného odvetvia Únie mali vplyv aj iné faktory ujmy ako dumpingový dovoz z Číny, ale nezistila žiadne iné faktory, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie spôsobujúcu ujmu.

(260)

Množstvo dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjalo takto:

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

(261)

Dovoz z iných tretích krajín pochádzal najmä zo Spojeného kráľovstva, Taiwanu a Turecka. Celkový objem dovozu zo všetkých tretích krajín okrem Číny sa medzi rokom 2021 a obdobím prešetrovania znížil o 38 %, a to z 39 374 ton na približne 24 410 ton.

(262)

Podiel všetkých tretích krajín okrem Číny na trhu sa znížil z 19 % v roku 2021 na 13 % v období prešetrovania.

(263)

Celkovo sa priemerné dovozné ceny z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia zvýšili o 59 % a boli v priemere výrazne vyššie ako ceny dovozu z Číny, ktoré sa počas posudzovaného obdobia znížili o 7 %. V období prešetrovania bola priemerná dovozná cena z iných tretích krajín okrem Číny 4 368 EUR/t, zatiaľ čo priemerná dovozná cena z Číny bola 1 213 EUR/t.

(264)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že dovoz z iných tretích krajín nebol zdrojom značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(265)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(266)

Počas posudzovaného obdobia sa vývoz výrobného odvetvia Únie celkovo znížil o 20 %. Tento trend je podobný negatívnemu trendu predaja výrobcov z Únie v rámci Únie, ktorý počas posudzovaného obdobia klesol ešte viac ako ich vývoz, teda o 28 %. Takisto je podobný negatívnemu trendu znižovania podielu výrobcov z Únie na trhu v rámci Únie, ktorý počas posudzovaného obdobia klesol o 18 %.

(267)

Priemerná vývozná cena výrobcov z Únie počas posudzovaného obdobia takisto klesla o 6 %. Treba poznamenať, že predaj na vývoz predstavuje 9 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie. Preto sa dospelo k záveru, že vplyv zníženia predaja na ujmu výrobného odvetvia Únie bol obmedzený, a hoci mohol v malej miere prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, vzhľadom na príslušné objemy nebol schopný oslabiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(268)

Trh Únie sa počas posudzovaného obdobia zmenšil o 13 %. Tento pokles spôsobili viaceré vzájomne prepojené faktory: európske hospodárstvo zaznamenalo v roku 2023 pomalší rast v porovnaní s predchádzajúcim rokom (HDP Únie vzrástol v roku 2023 o 0,4 % oproti 3,5 % v roku 2022), pričom zjavná spotreba ocele klesla o 6,3 % (84). Tento pokles ovplyvnil rôzne odvetvia vrátane stavebníctva a výroby, ktoré sú hlavnými spotrebiteľmi priemyselných výrobkov, ako sú skrutky. Vysoké ceny energií a neistota na trhu s energiami takisto prispeli k zníženiu priemyselnej výroby a oslabeniu dopytu vo všetkých odvetviach (85). Za bežných podmienok hospodárskej súťaže by na takomto zmenšujúcom sa trhu klesli objemy predaja všetkých účastníkov trhu viac-menej rovnako. V tomto prípade však Čína počas posudzovaného obdobia získala ďalších 10 percentuálnych bodov podielu na trhu Únie na úkor výrobného odvetvia Únie a iných dovážajúcich krajín (ktoré stratili rovnako 5,4 percentuálneho bodu podielu na trhu). Preto sa nedospelo k záveru, že príčinou značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v tomto prípade bol hospodársky pokles na trhu Únie.

(269)

Ako sa uvádza v odôvodnení 238, jednotkové výrobné náklady v Únii sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšili (o 46 %). Napriek tomu boli výrobcovia z Únie v roku 2022 schopní zvýšiť svoje predajné ceny v reakcii na rastúce výrobné náklady, čo im umožnilo čiastočne kompenzovať tieto zvýšenia a dosiahnuť určitý stupeň ziskovosti. Počas obdobia prešetrovania však napriek miernemu poklesu výrobných nákladov ziskovosť výrobcov z Únie prudko klesla a dosiahla výrazne záporné hodnoty. Toto zhoršenie jasne dokazuje značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Prítomnosť dumpingového dovozu by výrobcom z Únie nemala brániť upraviť ceny tak, aby odrážali zvýšené výrobné náklady. Za okolností, keď boli ceny výrobcov z Únie výrazne stlačené rastúcim objemom dumpingového dovozu, zatiaľ čo výrobné náklady zostali na zvýšenej úrovni, nemožno výsledný prepad ziskovosti pripísať vnútornej neefektívnosti alebo zlému riadeniu trhu. Ide skôr o priamy dôsledok vplyvov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu.

(270)

Z analýzy ujmy vyplynulo, že čínsky dovoz počas posudzovaného obdobia stláča ceny výrobného odvetvia Únie. Výrazný nárast dumpingového dovozu z Číny a z neho vyplývajúce stláčanie cien počas druhej polovice obdobia prešetrovania, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 219, ovplyvnili schopnosť výrobného odvetvia Únie preniesť vyššie výrobné náklady na používateľov. Tento vývoj sa časovo zhodoval so zhoršením ukazovateľov finančnej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, ako je pokles ziskovosti, čo viedlo k stratám medzi rokom 2023 a obdobím prešetrovania. Čínsky dovoz získal podiel na trhu v rozsahu 10 percentuálnych bodov na úkor výrobného odvetvia Únie, ktoré stratilo objem predaja a podiel na trhu (o 6 percentuálnych bodov), čo bolo obzvlášť zreteľné v druhej polovici posudzovaného obdobia. Preto sme dospeli k záveru, že značná ujma bola spôsobená dumpingovým dovozom z Číny.

(271)

Komisia rozlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Hoci k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, mohla v malej miere prispieť vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, neoslabila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a zistenou značnou ujmou.

(272)

Pokiaľ ide o vplyvy dovozu z iných tretích krajín, Komisia dospela k záveru, že tento dovoz nespôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu. Podobne ako výrobné odvetvie Únie aj dovoz z tretích krajín iných ako Čína stratil v posudzovanom období podiel na trhu a jeho kumulatívny objem sa výrazne znížil (o 38 %). Navyše priemerné ceny dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období zvýšili o 59 %. V dôsledku toho dovoz z iných tretích krajín neoslabil príčinnú súvislosť medzi dovozom z Číny a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(273)

Pokiaľ ide o účinky vývoznej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, hoci vykazovala negatívny trend a predaj sa znížil, treba poznamenať, že predaj na vývoz predstavuje malú časť celkového predaja Únie. Z toho vyplýva záver, že vplyv na ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie bol obmedzený.

(274)

Vzhľadom na pokles spotreby a zvýšenie výrobných nákladov je nesporné, že výrobné odvetvie Únie čelilo v posudzovanom období výzvam. Ak by neexistoval cenový tlak zo strany dumpingového dovozu, výrobné odvetvie by bolo schopné upraviť ceny tak, aby odrážali vyššie náklady a lepšie reagovali na meniace sa trhové podmienky. Ako už bolo uvedené, dumpingový dovoz by nemal výrobcom z Únie brániť v prenášaní zvýšenia nákladov. Preto sa dospelo k záveru, že napriek vplyvu zvýšených nákladov a zníženého dopytu pokles spotreby a zvýšenie výrobných nákladov nespôsobili výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(275)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že druhý faktor (vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie) neoslabil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou. Ujma spočíva v zníženom podiele na trhu, zníženej výrobe, zníženom využití výrobnej kapacity, zníženej produktivite a ziskovosti, zníženom konečnom stave zásob a peňažnom toku, ako aj v zníženej návratnosti investícií. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 219, výrobné odvetvie Únie utrpelo v dôsledku stlačenia cien spôsobeného dovozom z Číny.

(276)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(277)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(278)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, úroveň ziskovosti potrebnej na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň očakávanej ziskovosti za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(279)

Komisia nedokázala stanoviť základný zisk pokrývajúci všetky náklady za normálnych podmienok hospodárskej súťaže pred zvýšením dovozu z Číny, keďže čínsky dovoz predstavoval počas celého posudzovaného obdobia viac než 50 % podielu na trhu, zatiaľ čo podiely na trhu pred začiatkom posudzovaného obdobia nebolo možné vypočítať z dôvodu nedostatočných údajov. Komisia teda stanovila cieľový zisk na určenie ceny nespôsobujúcej ujmu na 6 % v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia.

(280)

Neboli predložené žiadne tvrdenia o tom, že by úroveň investícií, výskumu a vývoja a inovácií výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia.

(281)

Podobne neboli predložené žiadne tvrdenia o budúcich nákladoch vyplývajúcich z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2 a v súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia.

(282)

Komisia na tomto základe vypočítala pre výrobné odvetvie Únie cenu podobného výrobku nespôsobujúcu ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené cieľové ziskové rozpätie 6 % a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov.

(283)

Komisia potom určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine zaradených do vzorky, ktorá bola stanovená na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(284)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkého ostatného dovozu s pôvodom v dotknutej krajine“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti a dovoz.

(285)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by predbežné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(286)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, veľkoobchodníkov, maloobchodníkov, používateľov a spotrebiteľov.

(287)

Podľa informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, bolo v Únii v posudzovanom období štyridsaťdva známych výrobcov skrutiek bez hlavy. Podnet predložil Európsky inštitút pre priemyselné spojovacie materiály (ďalej len „EIFI“) v mene ôsmich výrobcov z Únie, z ktorých všetci sú MSP, a podporilo ho ďalších sedem výrobcov z Únie.

(288)

Uložením opatrení sa zlepšia trhové podmienky pre výrobcov z Únie, čo im umožní posilniť si konkurenčné postavenie na trhu, znovu získať stratený objem predaja a podiel na trhu, zvýšiť využitie kapacity a zvýšiť ceny na udržateľnú úroveň. To by im zasa pomohlo zlepšiť si ziskovosť na úroveň, ktorá sa očakáva za normálnych podmienok hospodárskej súťaže.

(289)

Neexistencia opatrení by mala na výrobné odvetvie Únie výrazné negatívne účinky, keďže by naďalej znášalo hospodársku ujmu v dôsledku pretrvávajúceho cenového tlaku zo strany dumpingového čínskeho dovozu. Strata podielu na trhu by sa zrýchlila, čo by viedlo k ďalšiemu poklesu predaja a výroby. V dôsledku toho bude využitie kapacity, ktoré bolo na neudržateľnej úrovni 15 % už aj počas obdobia prešetrovania, naďalej klesať, čo povedie k čoraz nižšej rentabilite prevádzkových činností. Už aj tak stratová situácia by sa ešte viac zhoršila, čo by malo vážne dôsledky na investície a zamestnanosť v Únii. Komisia preto dospela k záveru, že uloženie predbežných opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(290)

Po začatí prešetrovania sa prihlásilo 26 dovozcov. Traja boli vybratí do vzorky a dvaja z nich predložili vyplnené dotazníky. Spolupracujúci dovozcovia, ktorí sa vyjadrili k výberu vzorky, dovážali viac než 90 % celkového dovozu skrutiek bez hlavy z Číny. V prípade spolupracujúcich dovozcov zaradených do vzorky tvoril čínsky dovoz viac ako 80 % ich celkového dovozu dotknutého výrobku. Zistilo sa, že dovozcovia zaradení do vzorky sú ziskoví, pričom obrat z dotknutého výrobku predstavoval len 0,5 % až 2,5 % ich celkového obchodného obratu.

(291)

Vzhľadom na obmedzený podiel výrobku na ich celkovej obchodnej činnosti je nepravdepodobné, že by uloženie antidumpingových opatrení malo podstatný vplyv na finančnú stabilitu dovozcov. Okrem toho môžu dovozcovia zmierniť potenciálne zvýšenie nákladov diverzifikáciou stratégií zaisťovania zdrojov, a to napríklad aj preskúmaním alternatívnych dodávateľov v rámci Únie alebo v iných tretích krajinách. Z údajov vyplynulo, že akýkoľvek potenciálny vplyv na dovozcov by bol minimálny.

(292)

Keďže používatelia nespolupracovali, Komisia nebola schopná posúdiť skutočný vplyv antidumpingových ciel na používateľov. Vzhľadom na existenciu alternatívnych dodávateľov v iných tretích krajinách v kombinácii s veľkými výrobnými kapacitami výrobného odvetvia Únie však Komisia dospela k záveru, že používatelia môžu skrutky naďalej získavať z viacerých zdrojov v primeranej kvalite a množstve. Komisia preto usúdila, že v prípade uloženia antidumpingových opatrení by bol vplyv na používateľov obmedzený.

(293)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že v tejto fáze prešetrovania neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz skrutiek s pôvodom v Číne nie je v záujme Únie.

(294)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(295)

V súlade s pravidlom menšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa na dovoz výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia v odôvodnení 284. Výška cla bola stanovená na úrovni dumpingových rozpätí v prípade všetkých vyvážajúcich výrobcov, ktorá bola identifikovaná ako nižšia spomedzi rozpätia dumpingu a rozpätia ujmy.

(296)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(297)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v Číne, ktorý vyrábajú uvedené právne subjekty. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(298)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uplatnenie individuálnych antidumpingových ciel je možné len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Kým sa takáto faktúra nepredloží, na dovoz by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine“.

(299)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(300)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(301)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(302)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala zastaviť.

(303)

V tejto fáze konania nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

(304)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(305)

K presnosti výpočtov neboli doručené žiadne pripomienky.

(306)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(307)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,