<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑336/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0336</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:77">EU:C:2017:77</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>8</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>8</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – E. TANČEV – VEC C‑336/15</P><P>UNIONEN</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Evgeni Tančev</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20170201">1. februára 2017</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑336/15</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Unionen</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Almega Tjänsteförbunden</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">ISS Facility Services AB</HT></P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbetsdomstolen (Pracovný súd, Švédsko)]</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Sociálna politika</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2001/23/ES</KEYWORD><KEYWORD>Zachovanie práv zamestnancov v prípade prevodov podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov</KEYWORD><KEYWORD>Článok 3 ods. 1 a 3</KEYWORD><KEYWORD>Nároky finančnej povahy</KEYWORD><KEYWORD>Odpracovaná doba, ktorú treba zohľadniť pri určení dĺžky výpovednej doby pri ukončení pracovného pomeru</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>V roku 2005 bol pracovný pomer BSA so spoločnosťou Apoteket AB prevedený na spoločnosť ISS Facility Services AB (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>žalovaná v druhom rade<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) a v rokoch 2008 a 2009 boli na žalovanú v druhom rade prevedené aj pracovné pomery JAH, JH a BL v spoločnosti AstraZeneca AB. V roku 2011 však žalovaná v druhom rade všetkých týchto štyroch zamestnancov prepustila pre nadbytočnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci sa kladie otázka, či článok 3 ods. 1 smernice Rady 2001/23/ES (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>smernica o prevodoch podnikov<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Rady 2001/23/ES z <DATE ISO="20010312">12. marca 2001</DATE> o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="082" PAGE.FIRST="16" DATE.PUB="2001">Ú. v. ES L 82, 2001, s. 16</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/004, s. 98).</P></NOTE> zaväzuje žalovanú v druhom rade, aby pri výpočte výpovednej doby pri ukončení pracovného pomeru dotknutých štyroch zamestnancov zohľadnila dobu odpracovanú v prevádzajúcej spoločnosti AstraZeneca AB a Apoteket AB, alebo či sa majú také výpovedné doby vypočítať iba na základe doby trvania zamestnania u nadobúdateľa, ktorým je žalovaná v druhom rade?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Právne otázky, ktoré si vyžadujú rozhodnutie v tejto veci, sú ešte zložitejšie. Na základe priestoru na úvahu, ktorý členským štátom priznáva článok 3 ods. 3 druhá veta smernice o prevodoch podnikov, švédske právo zaväzuje nadobúdateľov, ako je žalovaná v druhom rade, iba k tomu, aby plnili kolektívne zmluvy zaväzujúce prevádzateľa po dobu jedného roka odo dňa prevodu (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>možnosť jedného roka<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>). V čase, keď bola BSA, JAH, JH a BL doručená výpoveď ukončujúca ich pracovný pomer so žalovanou v druhom rade, táto doba už uplynula. Kolektívna zmluva, ktorou sa potom riadili vzťahy medzi týmito štyrmi zamestnancami a žalovanou v druhom rade, pritom bola, ako podľa všetkého vyplýva zo spisu, dohodnutá ku dňu prevodu alebo pred ním, a obsahovala rovnako znejúce ustanovenia o význame, ktorý má odpracovaná doba pri výpočte výpovednej doby pri ukončení pracovného pomeru<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Na pojednávaní zástupca žalovanej v prvom rade uviedol, že zmluvné ustanovenia boli mierne odlišné, ale bez uvedenia podrobností.</P></NOTE>. Má za týchto okolností to, že švédske právo využilo možnosť jedného roku uvedenú v článku 3 ods. 3 smernice o prevodoch podnikov, vplyv na výklad článku 3 ods. 1?</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">A.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právo EÚ</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Kapitola II smernice o prevodoch podnikov, nazvaná <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>Zachovanie práv zamestnancov<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/> obsahuje článok 3. článok 3 ods. 1 a 3 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="003.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Práva a povinnosti prevádzateľa vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval ku dňu prevodu, sa z dôvodu tohto prevodu prevedú na nadobúdateľa.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="003.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Po prevode nadobúdateľ naďalej dodržiava podmienky dohodnuté v každej kolektívnej zmluve za tých istých podmienok, ktoré platili pre prevádzateľa podľa danej zmluvy, až do dňa ukončenia alebo uplynutia kolektívnej zmluvy, alebo nadobudnutia platnosti, alebo uplatnenia inej kolektívnej zmluvy.</ALINEA><ALINEA>Členské štáty môžu obmedziť obdobie dodržiavania týchto podmienok s výhradou, že nebude kratšie ako jeden rok.</ALINEA></PARAG><P>…<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">B.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Švédske právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania § 6b lagen (1982:80) om anställningsskydd [zákon (1982:80) o ochrane zamestnanosti; anställningsskyddslagen; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>LAS<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>] bol prijatý na účely prebratia smernice o prevodoch podnikov do Švédskeho práva. LAS okrem iného stanovuje, že pri prevode podniku, činnosti alebo časti činnosti z jedného zamestnávateľa na iného zamestnávateľa práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a podmienky zamestnávania platné v čase prevodu tiež prechádzajú na nového zamestnávateľa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania ďalej uvádza, že § 28 lagen (1976:580) om medbestämmande i arbetslivet [zákon (1976:580) o spolurozhodovaní zamestnancov – medbestämmandelagen – ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>MBL<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>] prebral do švédskeho práva článok 3 ods. 3 smernice o prevodoch podnikov. MBL obsahuje ustanovenia týkajúce sa účinkov, ktoré vznikajú pri prevodoch podnikov, na ktoré sa vzťahuje § 6b LAS vo vzťahu ku kolektívnym zmluvám. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania z tohto ustanovenia vyplýva, že sa vychádza z toho, že nadobúdateľ je viazaný príslušnými časťami kolektívnej zmluvy, ktorou bol viazaný prevádzateľ. V súlade s druhou vetou prvého odseku tohto ustanovenia toto ustanovenie neplatí, ak je nadobúdateľ už viazaný inou kolektívnou zmluvou, ktorú možno uplatniť na zamestnancov prevedených spolu s podnikom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania tiež uvádza, že v takej situácii je však nadobúdateľ podľa tretieho odseku tohto ustanovenia povinný uplatňovať jeden rok po prevode podmienky zamestnávania stanovené v kolektívnej zmluve, ktorá platila pre predchádzajúceho zamestnávateľa. Podľa tohto ustanovenia sa tieto podmienky majú uplatňovať rovnakým spôsobom, akým ich bol povinný uplatňovať predchádzajúci zamestnávateľ. To však neplatí po skončení platnosti kolektívnej zmluvy alebo vtedy, keď sa na prevedených zamestnancov začne vzťahovať nová kolektívna zmluva.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="3"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkové okolnosti vo veci samej a prejudiciálna otázka</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Unionen, švédska odborová organizácia (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>žalujúca odborová organizácia<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>), podala na Arbetsdomstolen (Pracovný súd, Švédsko) žalobu, ktorou sa domáha, aby žalovanej v druhom rade bolo uložené zaplatiť jej a AB, JAH, JH a BL náhradu škody vzniknutej okrem iného nesplnením článku 3 smernice o prevodoch podnikov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Almega Tjänsteförbunden (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>prvá žalovaná<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>) je zamestnávateľská organizácia, ktorej členom je žalovaná v druhom rade. Žalovaná v prvom rade, ako aj žalovaná v druhom rade tvrdia, že článok 3 ods. 1 smernice o prevodoch podnikov nezaväzuje nadobúdateľov k tomu, aby pri stanovení výpovednej doby pri ukončení pracovného pomeru zohľadnili dobu trvania zamestnania u prevádzateľa, zatiaľ čo žalujúca odborová organizácia tvrdí, že ich k tomu zaväzuje. Žalované sa tiež dovolávajú článku 3 ods. 3 smernice o prevodoch podnikov a skutočnosti, že od dňa prevodu pracovných pomerov AB, JAH, JH a BL už uplynul viac než jeden rok, keď im bolo oznámené ukončenie ich pracovného pomeru, takže nadobúdateľ, žalovaná v druhom rade, už nebola viazaná kolektívnou zmluvou, ktorá zaväzovala prevádzateľa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>BSA, JAH, JH a BL sú členmi žalujúcej odborovej organizácie a sú zamestnaní u žalovanej v druhom rade.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>BSA nastúpil do zamestnania v spoločnosti Apoteket AB v roku 1997. Dňa <DATE ISO="20050509">9. mája 2005</DATE> bol jeho pracovný pomer prevedený na žalovanú v druhom rade. V spoločnosti Apoteket AB teda bol v čase prevodu jeho pracovného pomeru na žalovanú v druhom rade zamestnaný 7 rokov a mal 49 rokov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Podľa písomného vyjadrenia žalujúcej odborovej organizácie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20110727">27. júla 2011</DATE> žalovaná v druhom rade prepustila BSA pre nadbytočnosť so šesťmesačnou výpovednou dobou. V čase, keď dostal výpoveď pre nadbytočnosť, mal 56 rokov a v spoločnosti Apoteket AB a žalovanej v druhom rade bol celkovo zamestnaný súvisle viac než 10 rokov, avšak u žalovanej v druhom rade iba vyše 6 rokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>JAH nastúpil do zamestnania v spoločnosti AstraZeneca AB v auguste 1969 a JH nastúpil do zamestnania v spoločnosti AstraZeneca AB v októbri 1972. Ich pracovné miesta boli prevedené na žalovanú v druhom rade <DATE ISO="20090501">1. mája 2009</DATE>. V čase prevodu tak bol JAH zamestnaný v spoločnosti AstraZeneca AB 39 rokov a JH 36 rokov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Podľa písomného vyjadrenia žalujúcej odborovej organizácie.</P></NOTE> Obaja, JAH a JH, mali v čase prevodu viac ako 55 rokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Ich kolega BL nastúpil do zamestnania v spoločnosti AstraZeneca AB v marci 1976 a jeho pracovný pomer bol prevedený na žalovanú v druhom rade <DATE ISO="20080501">1. mája 2008</DATE>, keď mal 54 rokov a 11 mesiacov. V čase prevodu tak bol BL zamestnaný v spoločnosti AstraZeneca AB vyše 32 rokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Ako bolo uvedené vyššie, žalovaná v druhom rade dala BSA <DATE ISO="20110727">27. júla 2011</DATE> výpoveď pre nadbytočnosť. JAH, JH a BL dostali výpoveď pre nadbytočnosť <DATE ISO="20111031">31. októbra 2011</DATE>. Žalovaná pôvodne stanovila šesťmesačnú výpovednú dobu. Následne bola výpovedná doba pre JAH, JH a BL predĺžená o päť mesiacov. Všetci boli v čase výpovede pre nadbytočnosť starší než 55 rokov a pracovali buď pre spoločnosť Apoteket AB, alebo pre spoločnosť AstraZeneca AB a žalovanú v druhom rade nepretržite oveľa dlhšie než 10 rokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>V čase výpovede však boli všetci zamestnaní u žalovanej v druhom rade posudzovanej samostatne oveľa kratšiu dobu. Zo spisu sa zdá, že JAH a JH boli obaja zamestnaní po dobu dvoch rokov a šiestich mesiacov, BL po dobu troch rokov a šiestich mesiacov a, ako bolo uvedené vyššie, BSA po dobu šiestich rokov a takmer troch mesiacov.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>V čase, keď došlo k prevodu podnikov, boli tak Apoteket AB, ako aj AstraZeneca AB viazané kolektívnymi zmluvami, ktoré obsahovali ustanovenia týkajúce sa práva na predĺženie výpovednej doby o šesť mesiacov v prípade zamestnancov prepustených pre nadbytočnosť, ktorí pred okamihom doručenia výpovede pre nadbytočnosť dosiahli vek 55 rokov a ktorí boli nepretržite zamestnaní 10 rokov. Podľa písomného vyjadrenia žalujúcej odborovej organizácie bola zmluva, ktorá bola platná pre spoločnosť AstaZeneca AB, uzavretá so žalujúcou odborovou organizáciou a zamestnávateľskou organizáciou, ktorej členom bola AstraZeneca.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Okrem toho žalovaná v prvom a druhom rade boli k príslušným dátumom prevodu pracovného pomeru viazané kolektívnou zmluvou so žalujúcou odborovou organizáciou, ktorá obsahovala ustanovenia o počte odpracovaných rokov a ukončení pracovného pomeru formulované rovnako ako ustanovenia v kolektívnej zmluve platné pre spoločnosti Apoteket AB a AstraZeneca AB. Zmluva medzi žalujúcou odborovou organizáciou a žalovanou v prvom rade obsahuje okrem iného nasledujúce ustanovenia.</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>14.3.2.</HT></NO.P><TXT>Výpovedná doba</TXT><P>Pre zamestnávateľa platí ďalej uvedená výpovedná doba, pokiaľ podľa bodu 14.4 neplatí alebo z bodov 14.4 až 14.6 nevyplýva niečo iné.</P><P><HT TYPE="UNDERLINE">Výpovedná doba zamestnávateľa v mesiacoch</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Počet rokov Výpovedná doba</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">odpracovaných v spoločnosti</HT></P><P><TBL NO.SEQ="0001" COLS="2" CLASS="GEN"><CORPUS><ROW><CELL COL="1">Menej ako 2 roky</CELL><CELL COL="2">1 mesiac</CELL></ROW><ROW><CELL COL="1">2 až 4 roky</CELL><CELL COL="2">2 mesiace</CELL></ROW><ROW><CELL COL="1">4 až 6 rokov</CELL><CELL COL="2">3 mesiace</CELL></ROW><ROW><CELL COL="1">6 až 8 rokov</CELL><CELL COL="2">4 mesiace</CELL></ROW><ROW><CELL COL="1">8 až 10 rokov</CELL><CELL COL="2">5 mesiacov</CELL></ROW><ROW><CELL COL="1">viac ako 10 rokov</CELL><CELL COL="2">6 mesiacov</CELL></ROW></CORPUS></TBL></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">14.3.3.</HT></NO.P><TXT>Predĺžená výpovedná doba v určitých prípadoch</TXT><P>Ak zamestnanec, ktorý bol prepustený pre nadbytočnosť, ku dňu doručenia výpovede dosiahol vek 55 rokov a odpracoval nepretržite 10 rokov, výpovedná doba sa predĺži o šesť mesiacov. [Toto ustanovenie je prepojené s Omställningsavtalet (zmluva o pomoci pri strate zamestnania)]. To neplatí pre zamestnanca, ktorý pred doručením výpovede dosiahol vek 65 rokov.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></P></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Za týchto okolností Arbetsdomstolen (Pracovný súd, Švédsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Je so smernicou o prevodoch podnikov zlučiteľné, ak sa po uplynutí jedného roka od prevodu podniku pri uplatnení ustanovenia nachádzajúceho sa v kolektívnej zmluve nadobúdateľa, z ktorého vyplýva, že pokiaľ je určitý počet rokov nepretržite odpracovaných u jedného zamestnávateľa podmienkou poskytnutia predĺženej výpovednej doby, nezohľadnia roky odpracované u prevádzateľa, ak zamestnanci podľa zhodného ustanovenia nachádzajúceho sa v kolektívnej zmluve, ktorá platila u prevádzateľa, mali nárok na zohľadnenie týchto odpracovaných rokov?<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Žalujúca odborová organizácia, žalované, francúzska vláda a Európska komisia predložili Súdnemu dvoru svoje písomné pripomienky. Všetky uvedené s výnimkou francúzskej vlády sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo <DATE ISO="20161117">17. novembra 2016</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">A.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Žalujúca odborová organizácia tvrdí, že podľa správneho výkladu článku 3 ods. 1 a 3 smernice o prevodoch podnikov majú BSA, JAH, JH a BL nárok na predĺženú výpovednú dobu uvedenú v bode 14.3.3 (citovanom vyššie). S tým žalovaná v prvom rade a žalovaná v druhom rade nesúhlasia, keďže okrem iného BSA, JAH, JH ani BL neboli zamestnaní u žalovanej v druhom rade viac než desať rokov a keďže pravidlá o dĺžke výpovednej doby v kolektívnej zmluve nie sú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>práva<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>, ktoré by boli chránené článkom 3 smernice o prevodoch podniko</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">B.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Článok 3 ods. 1 smernice o prevodoch podnikov</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Cieľom smernice 2001/23 je totiž iba čiastočná harmonizácia v tejto oblasti, a nie vytvorenie jednotnej úrovne ochrany na základe spoločných kritérií pre celé Európske spoločenstvo.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140911">11. septembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Österreichischer Gewerkschaftsbund</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑328/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2197">EU:C:2014:2197</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081127">27. novembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Juuri</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑396/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:656">EU:C:2008:656</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Judikatúra Súdneho dvora však tiež stanovila, že smernica o prevodoch podnikov <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>má zaistiť zachovanie práv zamestnancov v prípade zmeny zamestnávateľa tým, že im umožňuje pokračovať v zamestnaní u nového zamestnávateľa za rovnakých podmienok, aké boli dohodnuté s prevádzateľom<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000914">14. septembra 2000</DATE>, <NAME.CASE>Collino a Chiappero</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑343/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:441">EU:C:2000:441</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Táto vec a vec, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110906">6. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Scattalon</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑108/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:542">EU:C:2011:542</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), sú obe zásadné pre riešenie sporu a obe sa týkajú výkladu smernice 77/187/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="061" PAGE.FIRST="26" DATE.PUB="1977">Ú. v. ES L 61, 1977, s. 26</REF.DOC.OJ>) [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], a nie opatrenia, ktoré ju nahradilo, t. j. smernice o prevodoch podnikov. Článok 3 ods. 1 a 3 smernice o prevodoch podnikov však v zásade zodpovedajú odsekom 1 a 2 článku 3 smernice 77/187, hoci skoršia smernica obsahuje doplnenia, ktoré sa neobjavujú v neskoršej.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Aj keď teda počet odpracovaných rokov u prevádzateľa ako taký nepredstavuje právo podľa článku 3 ods. 1 smernice o prevodoch podnikov, ktoré prevedení pracovníci môžu uplatňovať u nového zamestnávateľa, pravdou zostáva, že tento počet <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>môže za istých okolností slúžiť na určenie istých majetkových práv pracovníkov, a že tieto práva preto v zásade musia byť u nadobúdateľa zachované rovnakým spôsobom ako u prevádzateľa<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Tamže, bod 50. Pozri tiež rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110906">6. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Scattalon</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑108/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:542">EU:C:2011:542</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Súdny dvor uviedol príklady takýchto práv. Zahŕňali konkrétne <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>odstupné<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Tamže, bod 51.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Pri stanovení nárokov majetkovej povahy <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>je nadobúdateľ povinný zohľadniť všetky roky, ktoré prevedení zamestnanci odpracovali, pokiaľ táto povinnosť vyplývala z pracovného pomeru medzi týmito zamestnancami a prevádzateľom, a to za podmienok dohodnutých v rámci tohto pracovného pomeru<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Tamže.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Ako uvádza písomné vyjadrenie francúzskej vlády, predĺženie výpovednej doby o šesť mesiacov zodpovedá šiestim mesiacom platu. Vzhľadom na to, že počet odpracovaných rokov je rozhodujúci pre stanovenie výšky odstupného, článok 3 ods. 1 smernice o prevodoch podnikov teda nevyhnutne chráni BSA, JAH, JH a BL, pokiaľ ide o faktory, ktoré sú pre tento výpočet dôležité.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>K rovnakému záveru dospel Súdny dvor EZVO v rozsudku z <DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, Enes Deveci a i./Scandanavian Airlines System Denmark‑Norway‑Sweden (E – 10/14, EFTA Court Report 2014, bod 83), v kontexte, keď mal počet odpracovaných rokov význam pre výpočet platu. Bolo rozhodnuté, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>článok 3 smernice vylučuje možnosť, aby prevádzaní zamestnanci utrpeli podstatnú zmenu v príjme v porovnaní s ich situáciou bezprostredne pred prevodom, pretože trvanie ich pracovného pomeru o prevádzateľa nie je dostatočne zohľadnené pri určovaní ich počiatočnej mzdovej pozície u nadobúdateľa, vzhľadom na ekvivalent trvania pracovného pomeru týchto zamestnancov už v službách prevádzateľa a keď podmienky odmeňovania podľa novo uplatňovanej kolektívnej zmluvy okrem iného zohľadňujú dĺžku pracovného pomeru<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že článok 3 ods. 1 smernice o prevodoch podnikov nebráni členským štátom, aby dovolili v iných situáciách, ako je prevod, zmeniť pracovné pomery v neprospech zamestnancov, najmä pokiaľ ide o ochranu pred prepustením a podmienky odmeňovania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000914">14. septembra 2000</DATE>, <NAME.CASE>Collino a Chiappero</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑343/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:441">EU:C:2000:441</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). To je dôsledok, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že smernica o prevodoch podnikov je čiastočné harmonizačné opatrenie. Pozri WATSON, P.: <HT TYPE="ITALIC">EU Social Policy and Employment Law</HT>, 2014, Oxford University Press, bod 12.24, s. 141.</P></NOTE> To však platí iba so striktnou výhradou, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>samotný prevod podniku nemôže predstavovať dôvod tejto zmeny<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000914">14. septembra 2000</DATE>, <NAME.CASE>Collino a Chiappero</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑343/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:441">EU:C:2000:441</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri podobne rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110906">6. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Scattalon</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑108/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:542">EU:C:2011:542</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Dôvodom zmeny v odmeňovaní je nutne prevod, pokiaľ, ako je to v prejednávanom prípade, nedošlo k žiadnemu novému dojednaniu, nezávisle od prevodu, týkajúcemu sa počtu odpracovaných rokov, ktoré má zamestnávateľ zohľadniť pri stanovení výpovednej doby pri ukončení pracovného pomeru. Inými slovami, pracovný pomer nebol <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>zmenený v neprospech zamestnancov… v iných situáciách ako je prevod,… pokiaľ ide o… podmienky odmeňovania<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> (zvýraznil generálny advokát)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Tamže.</P></NOTE>. Kolektívne zmluvy platné pre prevádzateľa a nadobúdateľa ku dňu príslušných prevodov obsahovali totožne formulované ustanovenia týkajúce sa tejto otázky, takže neexistovala žiadna dohoda o tom, že určité pracovné podmienky nebudú po určitom dátume zaručené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081127">27. novembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Juuri</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑396/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:656">EU:C:2008:656</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Vzhľadom na to, že k príslušným dátumom prevodu dotknutých zamestnancov boli ako prevádzatelia, tak nadobúdateľ viazaný rovnako znejúcimi ustanoveniami kolektívnych zmlúv o počte odpracovaných rokov a výpočte výpovedných dôb, nemožno v tomto prípade hovoriť o tom, že článok 3 smernice o prevodoch podnikov je uplatňovaný na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>očakávania<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> alebo na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>hypotetické nároky vyplývajúce z vývoja kolektívnych zmlúv v budúcnosti<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>. Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060309">9. marca 2006</DATE>, <NAME.CASE>Werhof</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑499/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:168">EU:C:2006:168</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Porovnaj situáciu, ktorú posudzoval generálny advokát Bot vo svojich návrhoch z <DATE ISO="20170119">19. januára 2017</DATE> v spojených veciach <REF.DOC.ECR><NO.CASE>C-680/15 a C-681/15</NO.CASE> <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Asklepios Kliniken</HT></NAME.CASE> <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:30">EU:C:2017:30</NO.ECLI></REF.DOC.ECR> (konanie nie je ukončené), konkrétne v bode 94.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Žalovaná v prvom rade a žalovaná v druhom rade tvrdia, že vzhľadom na to, že kolektívna zmluva, ktorá zaväzovala prevádzateľov, nijako výslovne neodkazovala na doby odpracované u predchádzajúcich zamestnávateľov ako na doby relevantné pre výpočet výpovednej doby pri ukončení pracovného pomeru, nemôže byť žalovaná v druhom rade nútená zohľadniť dobu odpracovanú u prevádzateľov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Taký výklad priestoru pre úvahu inherentného v smernici o prevodoch podnikov, ktorý umožňuje, aby boli pracovné pomery po prevode zmenené v neprospech zamestnancov, za predpokladu, že prevod nie je príčinou zmeny,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000914">14. septembra 2000</DATE>, <NAME.CASE>Collino a Chiappero</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑343/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:441">EU:C:2000:441</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> by bol nezlučiteľný s cieľmi sledovanými smernicou o prevodoch podnikov. Tieto ciele sa odrážajú v odôvodnení 3, ktoré uvádza, že je potrebné zabezpečiť <HT TYPE="ITALIC">ochranu</HT> zamestnancov pre prípad zmeny zamestnávateľa, najmä postarať sa o to, aby ich práva boli <HT TYPE="ITALIC">zachované</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Podotýkam, že cieľom smernice 2001/23 je zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami zamestnancov na jednej strane a záujmami nadobúdateľa na druhej strane, a to znamená, že nadobúdateľ musí mať možnosť vykonať úpravy a prispôsobenia potrebné na ďalší výkon svojej činnosti. Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140911">11. septembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Österreichischer Gewerkschaftsbund</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑328/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2197">EU:C:2014:2197</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru). Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade nevzniká otázka napríklad o tom, či by bol nadobúdateľ viazaný ustanoveniami dojednanými a prijatými po dni prevodu bez jeho účasti, bola by táto rovnováha, zdá sa, narušená. Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130718">18. júla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Alemo‑Herron a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑426/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:521">EU:C:2013:521</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Súdny dvor opakovane rozhodol, že cieľom smernice o prevodoch podnikov je v podstate zabrániť tomu, aby mali prevádzaní zamestnanci menej priaznivé postavenie iba z dôvodu tohto prevodu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110906">6. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Scattalon</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑108/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:542">EU:C:2011:542</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0075">75</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Ako vysvetlil právny zástupca žalujúcej odborovej organizácie na pojednávaní, keby dotknutí zamestnanci zostali zamestnaní u prevádzateľov, mali by nárok na predĺženú výpovednú dobu podľa oboch kolektívnych zmlúv. Vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek inej príčiny spôsobujúcej skrátenie výpovednej doby, ako je nová dohoda dosiahnutá po vyjednávaní, ktoré nesúvisí s prevodom, treba skrátenie výpovednej doby nevyhnutne pripisovať prevodu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">C.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Článok 3 ods. 3 smernice o prevodoch podnikov</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 3 druhá veta smernice o prevodoch podnikov<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Článok 3 ods. 3 smernice o prevodoch podnikov bol zavedený do právneho poriadku doplnením článku 3, ktoré vykonala smernica Rady 98/50/ES z <DATE ISO="19980629">29. júna 1998</DATE>, ktorou sa mení smernica 77/187/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv pracovníkov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="201" PAGE.FIRST="88" DATE.PUB="1998">Ú. v. ES L 201, 1998, s. 88</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> a možnosť jedného roka, ktorú poskytuje v súvislosti s dobou, po ktorú nadobúdateľ musí zachovať podmienky kolektívnej zmluvy zaväzujúcej prevádzateľa, nijako nemení môj záver týkajúci sa výkladu článku 3 ods. 1 smernice o prevodoch podnikov. Po prvé, ako už bolo uvedené, kolektívna zmluva medzi žalujúcou odborovou organizáciou a žalovanou v prvom rade a v druhom rade nemení znenie ustanovenia o počte odpracovaných rokov a výpovedných dobách, ktoré boli uvedené v kolektívnej zmluve zaväzujúcej prevádzateľa. Skutočnosť, že jedna kolektívna zmluva stráca po jednom roku účinnosť a druhá ju získava, je teda irelevantná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Po druhé, Súdny dvor rozhodol, že skutočnosť, že členský štát využil možnosť danú článkom 3 ods. 3 druhou vetou smernice o prevodoch podnikov okamžite nahradiť podmienky, ktoré sa na prevedených pracovníkov vzťahovali podľa kolektívnej zmluvy platnej u prevádzateľa, podmienkami vyplývajúcimi z kolektívnej zmluvy platnej u nadobúdateľa, nemôže mať za cieľ alebo za účinok uplatnenie všeobecne nepriaznivejších podmienok, než boli podmienky platné pred prevodom, na týchto pracovníkov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110906">6. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Scattalon</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑108/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:542">EU:C:2011:542</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> To isté musí platiť v prípade možnosti jedného roku, pokiaľ príslušné podmienky relevantných kolektívnych zmlúv znejú rovnako.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pravidlo v článku 3 ods. 3 smernice o prevodoch podnikov, podľa ktorého sú zachované účinky kolektívnej zmluvy zaväzujúcej prevádzateľa, má za cieľ v záujme zamestnancov <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>zabrániť náhlemu prerušeniu normatívneho rámca dohody upravujúcej pracovnoprávny vzťah<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>. Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140911">11. septembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Österreichischer Gewerkschaftsbund</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑328/13</NO.CASE> <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2197">EU:C:2014:2197</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">D.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Horizontálne uplatnenie smernice o prevodoch podnikov</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Nakoniec vo svojich písomných vyjadreniach žalované uvádzajú, že výklad smernice o prevodoch podnikov odlišujúci sa od výkladu, ku ktorému sa prikláňali, by viedol k porušeniu právnej istoty, zakázanému uloženiu povinnosti jednotlivcovi v dôsledku (protiprávneho) horizontálneho uplatňovania smernice a tiež k zakázanému výkladu vnútroštátneho práva <HT TYPE="ITALIC">contra legem</HT>, najmä kvôli tomu, že Švédsko aktivovalo možnosť jedného roka.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Opierajú sa o rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140115">15. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Association de médiation sociale</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑176/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2">EU:C:2014:2</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Zo spisu sa nezdá, že by v prejednávanom prípade vznikla otázka výkladu vnútroštátneho práva <HT TYPE="ITALIC">contra legem</HT>, keďže žiadna z dotknutých kolektívnych zmlúv alebo relevantných právnych predpisov (LAS a MBL) nevyžaduje vylúčenie doby zamestnania u prevádzateľov z výpočtu výpovedných dôb záväzných pre nadobúdateľov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Povinnosť vykladať vnútroštátne právo čo možno najviac v súlade so smernicami platí pre kolektívne zmluvy rovnako ako pre ostatné opatrenia vnútroštátneho práva. Pozri návrhy, <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci AKT</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑533/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2392">EU:C:2014:2392</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0132">132</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora negatívne dôsledky pre súkromné osoby ani odchýlenie sa od ustálenej vnútroštátnej judikatúry nepredstavujú prekážky povinnosti členských štátov vykonať všetko, čo môžu, aby dosiahli výsledok, ktorý sleduje dotknutá smernica, a vyhoveli tak článku 288 tretiemu odseku ZFEÚ. Podrobné pravidlá, ako to má vnútroštátny súd zabezpečiť v kontexte uplatňovania smerníc v sporoch horizontálnej povahy, skúmal nedávno veľký senát Súdneho dvora v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160419">19. apríla 2016</DATE>, <NAME.CASE>DI</NAME.CASE>, <NO.CASE>C–441/14</NO.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:278">EU:C:2016:278</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy zastávam názor, že Súdny dvor by mal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Arbetsdomstolen (Pracovný súd, Švédsko), odpovedať takto:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>Za okolností konania vo veci samej, smernica Rady 2001/23/ES z <DATE ISO="20010312">12. marca 2001</DATE> o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, vyžaduje zahrnutie, a to aj po uplynutí jedného roku odo dňa prevodu podniku, dôb, ktoré zamestnanec odpracoval u prevádzateľa, do výpočtu odpracovanej doby relevantnej pre stanovenie výpovednej doby pri výpovedi pre nadbytočnosť, ktorú musí nadobúdateľ dodržiavať.<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>