(1)

Podľa ustanovení bodu 3 prílohy IV k Zmluve o pristúpení, ktorým sa riadi postup v rámci dočasného mechanizmu, Poľsko notifikovalo 29. apríla 2004 reštrukturalizačné opatrenia v prospech Stocznia Gdynia S.A. (ďalej len „lodenice Gdynia“). Prípad bol zaevidovaný ako PL 34/04.

(2)

Komisia požiadala Poľsko listom z 19. mája 2004, aby predložilo niektoré chýbajúce dokumenty. Dokumenty boli poskytnuté 16. júna 2004. Komisia požiadala o ďalšie informácie listami z 30. júla 2004, 8. októbra 2004, 23. novembra 2004 a 4. marca 2005, na ktoré Poľsko odpovedalo listom z 3. septembra 2004 zaevidovaným 7. septembra 2004, listom z 10. novembra 2004 zaevidovaným 15. novembra 2004, listom zo 17. februára 2005 zaevidovaným 21. februára 2005, listom z 30. marca 2005 zaevidovaným 1. apríla 2005 a listom z 18. apríla 2005 zaevidovaným 20. apríla 2005. Poľsko súhlasilo listom z 22. apríla 2005 zaevidovaným v ten istý deň, že Komisia bude prípad PL 34/04 z 29. apríla 2004 považovať za notifikáciu podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES týkajúcu sa všetkých opatrení, pri ktorých sa zistilo, že predstavujú novú pomoc. Prípadu bolo pridelené nové číslo: N 194/05.

(3)

Komisia prijala 1. júna 2005 rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania, ktoré bolo uverejnené v úradnom vestníku (2), a vyzvala Poľsko a zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(4)

Poľsko po tom, ako mu bolo poskytnuté predĺženie lehoty na predloženie pripomienok (list z 9. augusta 2005), predložilo svoje pripomienky listom z 2. septembra 2005 zaevidovaným 5. septembra 2005. Poľsko vo svojej odpovedi predložilo Komisii aktualizovaný plán reštrukturalizácie lodeníc Gdynia zo 4. marca 2004 (ďalej len „plán reštrukturalizácie z roku 2004“).

(5)

Poľsko predložilo dodatočné pripomienky listom z 3. novembra 2005 zaevidovaným 7. novembra 2005.

(6)

Lodenice Gdynia predložili pripomienky listom z 10. októbra 2005 zaevidovaným 14. októbra 2005. Pripomienky poslali aj Ray Car Carriers (listom zo 7. októbra 2005 zaevidovaným 10. októbra 2005), Stále zastúpenie Dánska pri Európskej únii (listom zo 7. októbra 2005 zaevidovaným 11. októbra 2005), dánske lodiarske združenie Danish Maritime (listom zo 7. októbra 2005 zaevidovaným v ten istý deň), odborový zväz Solidarita (listom zo 7. októbra 2005 zaevidovaným 10. októbra 2005) a poľské lodiarske združenie (listom z 10. októbra 2005 zaevidovaným 11. októbra 2005).

(7)

Komisia predložila tieto pripomienky Poľsku listami z 26. októbra 2005 a 12. decembra 2005 (3). Poľsko odpovedalo na pripomienky, ktoré predložili lodenice Gdynia, listom zo 16. januára 2006 zaevidovaným 18. januára 2006. Poľsko neposkytlo pripomienky k predloženým dokladom ostatných tretích strán.

(8)

Komisia vyhľadala pomoc externého poradcu na hodnotenie plánu reštrukturalizácie z roku 2004. Poradca predložil správu Komisii v decembri 2005.

(9)

Komisia požiadala Poľsko listom z 13. januára 2006 o predloženie aktualizácie, pokiaľ ide o najnovší vývoj jeho stratégie reštrukturalizácie lodeníc Gdynia. Poľsko odpovedalo listom z 20. februára 2006 zaevidovaným 21. februára 2006 a 22. februára 2006 sa konalo stretnutie zástupcov Komisie, poľských orgánov a lodeníc Gdynia. Poľsko oznámilo, že plán reštrukturalizácie z roku 2004 bol zastaraný a že prijalo novú stratégiu pre reštrukturalizáciu skupiny lodeníc Gdynia, ktorá zahŕňa odčlenenie Gdanských lodeníc od skupiny a (čiastočnú) privatizáciu lodeníc Gdynia. Poľsko taktiež oznámilo, že zmenený a doplnený plán reštrukturalizácie sa predloží Komisii do 30. júna 2006 a že privatizácia lodeníc Gdynia sa začne čoskoro.

(10)

Komisia po tomto stretnutí poslala Poľsku 8. marca 2006 list, na ktorý Poľsko odpovedalo listom z 13. marca 2006 zaevidovaným v ten istý deň, v ktorom oznámilo časový harmonogram privatizácie. Poľsko poskytlo dodatočné informácie o procese privatizácie listom z 29. marca 2006 zaevidovaným 30. marca 2006. Komisia požiadala o ďalšie informácie listom z 30. marca 2006, na ktorý Poľsko odpovedalo listom z 19. apríla 2006 zaevidovaným 20. apríla 2006.

(11)

Poľsko predložilo listom zo 6. apríla 2006 zaevidovaným 10. apríla 2006 prvý návrh dokumentu Stratégia pre sektor lodiarstva (lodenice pre stavbu námorných lodí) v Poľsku na roky 2006 – 2010. Komisia predložila pripomienky listom z 12. apríla 2006. Poľská vláda dokument definitívne schválila 31. augusta 2006 a zaslala ho Komisii listom z 1. septembra 2006 zaevidovaným v ten istý deň.

(12)

Lodenice Gdynia predložili Komisii elektronickou poštou z 15. mája 2006 informačné memorandum o lodeniciach Gdynia z mája 2006, ktoré bolo sprístupnené potenciálnym investorom 10. mája 2006.

(13)

Poľsko predložilo listom z 26. mája 2006 zaevidovaným 30. mája 2006 ďalšie informácie o prebiehajúcom procese privatizácie vrátane zoznamu spoločností, ktorým Poľsko prostredníctvom svojho privatizačného poradcu poslalo ponuku podieľať sa na novom zvýšení kapitálu, ktoré schválilo valné zhromaždenie lodeníc Gdynia 19. apríla 2006. Poľsko predložilo listom z 13. júla 2006 zaevidovaným 17. júla 2006 ďalšie informácie o prebiehajúcom procese privatizácie, pričom Komisiu informovalo, že dve spoločnosti predložili predbežné ponuky s cieľom podieľať sa na zvýšení kapitálu a poskytlo komparatívnu analýzu týchto ponúk, ktorú vykonal privatizačný poradca.

(14)

Lodenice Gdynia predložili prvotný návrh zmien a doplnení plánu reštrukturalizácie Komisii 9. júna 2006. Zástupcovia Komisie navštívili lodenice 13. júna 2006 a vzniesli prvotné pripomienky k zmenenému a doplnenému plánu reštrukturalizácie. Externý poradca Komisie predložil pripomienky v správe z júla 2006. Komisia napokon predložila pripomienky týkajúce sa nedostatkov navrhnutých zmien a doplnení plánu reštrukturalizácie listom zo 17. júla 2006.

(15)

Uskutočnili sa viaceré stretnutia zamerané na proces privatizácie a prípravu zmeneného a doplneného plánu reštrukturalizácie, na ktorých sa zúčastnili zástupcovia Komisie a poľských orgánov: 31. januára, 22. februára a 10. mája 2006 v Bruseli a 13. júna 2006 v priestoroch lodeníc Gdynia.

(16)

Poľsko odpovedalo na list Komisie zo 17. júla 2006 listom z 31. augusta zaevidovaným 1. septembra 2006.

(17)

Poľsko oznámilo zmeny a doplnenia plánu reštrukturalizácie lodeníc Gdynia S.A. z 3. septembra 2006 (ďalej len „plán reštrukturalizácie z roku 2006“) a novú štátnu pomoc poskytnutú lodeniciam Gdynia po rozhodnutí Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(18)

Poľsko poskytlo ďalšie informácie o procese reštrukturalizácie skupiny lodeníc Gdynia listom z 12. septembra 2006 zaevidovaným 13. septembra 2006, v ktorom predovšetkým uviedlo, že kapitál Gdanských lodeníc a skupiny lodeníc Gdynia bol oddelený.

(19)

Ďalšie informácie o procese privatizácie lodeníc Gdynia boli predložené listom z 26. septembra 2006 zaevidovaným 27. septembra 2006.

(20)

Poľsko oznámilo dodatočnú novú pomoc pre lodenice Gdynia listom z 21. novembra 2006 zaevidovaným 27. novembra 2006.

(21)

Stretnutie komisárky Kroesovej a Piotra Woźniaka, poľského ministra hospodárstva, sa uskutočnilo 7. decembra 2006. Minister uviedol, že Poľsko sa zaviazalo opätovne začať proces privatizácie lodeníc Gdynia formou otvoreného a transparentného konania, ktoré sa má ukončiť do júna 2007. Poľsko potvrdilo toto tvrdenie listom z 27. decembra 2006 zaevidovaným 4. januára 2007, v ktorom sa odvoláva na rozhodnutie vlády z 19. decembra 2006 schváliť dokument s názvom Stav lodiarskeho priemyslu. Poľsko požiadalo Komisiu o rozhovory týkajúce sa vyrovnávacích opatrení.

(22)

Zástupcovia Komisie navštívili lodenice 19. decembra 2006 spolu s externým poradcom s cieľom zhromaždiť skutočnosti a údaje potrebné na posúdenie vyrovnávacích opatrení. Externý poradca Komisie predložil správu o kapacite lodeníc 16. januára 2007.

(23)

Komisia odpovedala na list z 27. decembra 2006 listom z 29. januára 2007, v ktorom Poľsko vyzvala, aby predložilo návrh vyrovnávacích opatrení pre lodenice Gdynia do konca februára 2007.

(24)

Poľsko predložilo vysvetlenia týkajúce sa privatizácie lodeníc Gdynia a návrh vyrovnávacích opatrení listom z 28. februára zaevidovaným v ten istý deň.

(25)

Na základe uvedeného sa 15. marca 2007 uskutočnilo technické stretnutie Komisie, poľských orgánov a zástupcov lodeníc, ktoré sa zameralo najmä na vyrovnávacie opatrenia, ako aj prebiehajúci proces privatizácie. Komisia a poľské orgány sa dohodli, že Komisia nadviaže technické rozhovory priamo s lodenicami Gdynia s cieľom získať všetky potrebné údaje pre hodnotenie vyrovnávacích opatrení navrhnutých Poľskom. Lodenice Gdynia predložili určité prvotné informácie o kapacite lodeníc elektronickou poštou 12. marca 2007 zaevidovanou 27. apríla 2007.

(26)

Komisia požiadala o ďalšie informácie o vyrovnávacích opatreniach listami z 29. marca 2007, 27. apríla 2007 a 25. mája 2007, na ktoré lodenice Gdynia odpovedali listom z 20. apríla 2007 zaevidovaným 23. apríla 2007, listom z 9. mája 2007 zaevidovaným 10. mája 2007 a listom z 30. mája 2007 zaevidovaným 31. mája 2007. Lodenice Gdynia predložili ďalšie informácie na stretnutí so zástupcami Komisie 6. júna 2007 a následne listom z 18. júna 2007 zaevidovaným 21. júna 2007. Komisia položila dodatočné otázky elektronickou poštou 20. júna 2007, na ktoré lodenice Gdynia odpovedali listom z 25. júna 2007 zaevidovaným v ten istý deň.

(27)

Komisia informovala Poľsko listom z 31. júla 2007, že jej priebežná analýza vyrovnávacích opatrení, ktoré Poľsko navrhlo pre lodenice Gdynia, naznačila, že opatrenia sú prijateľné za predpokladu, že budú splnené niektoré podmienky. Poľsko odpovedalo listom z 24. augusta 2007 zaevidovaným 27. augusta 2007, v ktorom pripomienkovalo podmienky, ktorými sa riadi implementácia vyrovnávacích opatrení pre lodenice Gdynia. Komisia uzatvorila záležitosť týkajúcu sa vyrovnávacích opatrení listom z 3. októbra 2007.

(28)

Poľské orgány informovali Komisiu prostredníctvom telefonického rozhovoru 24. mája 2007, že Poľsko plánuje opätovne začať proces privatizácie lodeníc Gdynia formou verejnej súťaže. Komisia požiadala o súhrnné informácie o najnovšom vývoji procesu privatizácie listom z 29. mája 2007 a žiadosť opakovane predložila listom zo 6. júna 2007. Poľsko odpovedalo listom z 22. júna 2007 zaevidovaným 25. júna 2007 a na základe ďalšej žiadosti o informácie z 28. júna 2007 doplnilo informácie listom z 11. júla 2007 zaevidovaným v ten istý deň. Poľsko týmto listom predložilo Komisii aj informačné memorandum o lodeniciach Gdynia zo 4. júla 2007 (ďalej len „informačné memorandum“). Komisia v liste z 31. júla 2007 uviedla, že proces privatizácie sa už nemôže viac oneskoriť.

(29)

Komisia predložila pripomienky k informačnému memorandu listom z 30. júla 2007. Poľsko odpovedalo listom z 21. augusta 2007 zaevidovaným 27. augusta 2007. Poľsko predložilo listom z 29. augusta 2007 zaevidovaným v ten istý deň návrh dokumentu nazvaného Dodatočné objasnenia k informačnému memorandu o lodeniciach Gdynia z 29. augusta 2007, ktorý má tvoriť prílohu k informačnému memorandu zo 4. júla 2007 (ďalej len „príloha k informačnému memorandu“). Komisia predložila pripomienky k prílohe k informačnému memorandu listom zo 4. septembra 2007, na ktorý Poľsko odpovedalo listom zo 7. septembra 2007, v ktorom predložilo zmenené a doplnené znenie prílohy k informačnému memorandu. Komisia predložila konečné pripomienky listom zo 14. septembra 2007.

(30)

Poľsko predložilo informácie o najnovšom vývoji procesu privatizácie listom zo 7. septembra 2007 zaevidovaným v ten istý deň, listom z 23. októbra 2007 zaevidovaným 24. októbra 2007 a listom z 25. októbra 2007 zaevidovaným v ten istý deň.

(31)

Poľsko v odpovedi na list Komisie z 30. novembra 2007 poskytlo ďalšie informácie o procese privatizácie listami z 13., 19. a 21. decembra 2007 zaevidovanými 14., 20. a 21. decembra 2007. Poľsko v poslednom liste informovalo Komisiu, že dostalo tri záväzné ponuky na kúpu lodeníc Gdynia. Tieto ponuky boli zaslané Komisii listom z 8. februára 2008 zaevidovaným 11. februára 2008.

(32)

Stretnutie zástupcov Komisie a poľských orgánov sa konalo v Bruseli 10. januára 2008, závery z neho zopakovala Komisia v listoch zo 17. a 30. januára 2008.

(33)

Poľsko informovalo Komisiu listom z 30. januára 2008, že dvaja predkladatelia ponúk boli pozvaní na rokovania s ministerstvom financií. Poľsko v liste zo 14. februára 2008 zaevidovanom 19. februára 2008 oznámilo, že proces privatizácie lodeníc Gdynia sa ukončí do leta 2008. Komisia odpovedala listom z 28. februára 2008.

(34)

Poľsko predložilo listom z 29. februára 2008 zaevidovaným 3. marca 2008 prvý návrh nového plánu reštrukturalizácie, ktorý vypracoval jeden z predkladateľov ponuky, Amber Sp. z o.o. Spoločnosti bola udelená dočasná exkluzivita na rokovania 20. marca 2008 a bola jej poskytnutá aktualizácia návrhu plánu reštrukturalizácie elektronickou poštou z 9. apríla 2008 zaevidovanou 24. apríla 2008. Tento predkladateľ ponuky poskytol ďalšie informácie v dokumente Základné usmernenia pre reštrukturalizáciu predloženom na stretnutí 10. apríla 2008 a zaevidovanom 18. apríla 2008. Informácie, ktoré pripravil druhý predkladateľ ponuky, boli predložené neskôr listom zo 7. apríla 2008 zaevidovaným 18. apríla 2008 po upomienke z 18. marca 2008.

(35)

Poľsko poskytlo informácie o vývoji rokovaní s Amber Sp. z o.o. ako výhradným predkladateľom ponuky listom z 28. marca 2008 zaevidovaným v ten istý deň, listom zo 7. apríla 2008 zaevidovaným 18. apríla 2008, listom z 23. apríla 2008 zaevidovaným v ten istý deň a listom z 25. apríla 2008 zaevidovaným v ten istý deň. Stretnutie zástupcov Komisie, lodeníc Gdynia, Amber Sp. z o.o. a poľských orgánov sa uskutočnilo vo Varšave 10. apríla 2008. Poľsko predložilo záznam zo stretnutia Komisii listom zo 7. mája 2008 zaevidovaným 13. mája 2008.

(36)

Komisia predložila pripomienky k pokroku dosiahnutom pri procese privatizácie listami z 21. a 30. apríla 2008.

(37)

Poľsko informovalo Komisiu listom z 12. mája 2008 zaevidovaným v ten istý deň, že Amber Sp. z o.o. odstúpilo z procesu privatizácie. Napokon, poľské orgány informovali Komisiu listom z 26. mája 2008 zaevidovaným 27. mája 2008, že minister financií rozhodol 15. mája 2008 o ukončení procesu privatizácie v rámci verejnej výzvy s cieľom vstúpiť do rokovaní s predkladateľmi ponúk, ktorých ponuky boli prijaté pri konaní začatom v roku 2007.

(38)

Poľské orgány taktiež informovali Komisiu, že prijali opatrenia na opätovné začatie procesu privatizácie s cieľom podpísať privatizačné dohody v novembri 2008. Poľsko od 3. júna 2008 predkladalo Komisii denné správy o opatreniach, ktoré prijali rôzne zainteresované strany v opätovne začatom procese privatizácie. Poľsko predložilo Komisii informačné memorandum o lodeniciach Gdynia z 2. júna 2008 (ďalej len „informačné memorandum z roku 2008“) listom zo 6. júna 2008 zaevidovaným v ten istý deň.

(39)

Na požiadanie poľských orgánov sa konalo 10. júna 2008 stretnutie zástupcov Komisie, poľských orgánov a spoločnosti ISD Polska, ktorá bola Komisii predstavená ako možný kupujúci lodeníc Gdynia. Ďalšie stretnutie Komisie a poľských orgánov sa uskutočnilo 13. júna 2008.

(40)

Poľsko predložilo listom z 26. júna 2008 zaevidovaným v ten istý deň návrh plánu reštrukturalizácie lodeníc Gdynia a Gdanských lodeníc, ktorý vypracovala ISD Polska (vlastník Gdanských lodeníc) a návrh plánu reštrukturalizácie lodeníc Gdynia, ktorý pripravila poľská lodiarska spoločnosť (ďalej len „PSC“).

(41)

Komisia požiadala listom zo 4. júla 2008 o objasnenia niektorých záležitostí týkajúcich sa návrhu plánu reštrukturalizácie vypracovaného ISD Polska. Poľsko odpovedalo listami zo 7. a 8. júla 2008 zaevidovanými v ten istý deň. Stretnutie zástupcov poľských orgánov, ISD Polska a Komisie sa konalo 8. júla 2008.

(42)

Poľsko sa listom zo 14. júla 2008 zaviazalo poskytnúť Komisii kompletný plán reštrukturalizácie do 12. septembra daného roku.

(43)

Komisia predbežne schválila 16. júla 2008 posúdenie a závery uvedené v návrhu rozhodnutia o ukončení konania vo veci formálneho zisťovania, v ktorom sa uvádza, že pomoc poskytnutá lodeniciam Gdynia je nezlučiteľná so spoločným trhom a musí sa vrátiť. Komisia sa však vzhľadom na list poľských orgánov zo 14. júla 2008 rozhodla posunúť prijatie rozhodnutia s cieľom posúdiť, či nový plán reštrukturalizácie, ktorý majú poľské orgány predložiť do 12. septembra 2008, podstatne zlepší situáciu a umožní pomoc považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(44)

Poľsko odvtedy poskytovalo Komisii týždenné aktualizácie o procese privatizácie (listy z 28. júla, 4. augusta, 12. augusta, 21. augusta, 25. augusta, 1. septembra, 8. septembra, 16. septembra a 23. septembra, zaevidované v tie isté dni).

(45)

Poľsko požiadalo listom z 18. júla, zaevidovaným 21. júla, o tri kolá konzultácií s Komisiou k návrhu plánu reštrukturalizácie v súvislosti s prípravou konečného znenia obsahujúceho pripomienky Komisie. Komisia odsúhlasila harmonogram listom z 31. júla.

(46)

Prvé neoficiálne stretnutie poľských orgánov s Komisiou sa však nekonalo skôr ako 21. augusta 2008. Ďalšie stretnutie s poľskými orgánmi za prítomnosti ISD Polska sa uskutočnilo 2. septembra 2008. Poľsko neoficiálne predložilo návrh plánu reštrukturalizácie ISD Polska 28. augusta 2008 a zmenené a doplnené znenie tohto návrhu 8. septembra 2008.

(47)

Poľsko predložilo listom z 12. septembra 2008 zaevidovaným v ten istý deň konečný plán reštrukturalizácie lodeníc Gdynia a Gdanských lodeníc ISD Polska.

(48)

Poľsko predložilo listom zo 16. septembra 2008 zaevidovaným 17. septembra 2008 návrh privatizačnej dohody medzi ISD Polska a poľským ministerstvom financií.

(49)

Stretnutie poľských orgánov a Komisie sa uskutočnilo 30. septembra 2008. Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia ISD Polska.

(50)

Komisia informovala poľské orgány listom z 27. októbra 2008 o rámcových podmienkach vykonávania tohto rozhodnutia. Poľsko sa zaviazalo splniť tieto podmienky v plnom rozsahu listom z 3. novembra 2008 zaevidovaným 4. novembra 2008. Komisia prijala tento záväzok listom zo 6. novembra 2008.

(51)

Komisia požiadala poľské orgány listom zo 14. júna 2007 o predloženie prehľadu štátnej pomoci poskytnutej lodeniciam po pristúpení Poľska k EÚ 1. mája 2004. Poľsko odpovedalo listom z 11. júla 2007 zaevidovaným v ten istý deň. Komisia požiadala o ďalšie objasnenia listom z 13. novembra 2007, na ktorý Poľsko odpovedalo listom z 9. januára 2008 zaevidovaným v ten istý deň. Poľsko informovalo Komisiu o dodatočnej pomoci poskytnutej lodeniciam Gdynia listom zo 6. decembra 2007 zaevidovaným v ten istý deň, listom z 12. februára 2008 zaevidovaným 13. februára 2008 a listom zo 6. júna 2008 zaevidovaným v ten istý deň.

(52)

Príjemcom pomoci sú lodenice Gdynia. Podnik má sídlo v regióne Gdańsk-Gdynia-Sopot na severe Poľska.

(53)

Komisia poznamenáva, že podľa pravidiel štátnej pomoci sú spoločnosti v regióne oprávnené na pomoc zo štrukturálnych fondov v rámci cieľa Konvergencia (4) a z Kohézneho fondu (5). Predovšetkým spoločnosti v regióne sú potenciálne oprávnené na podporu z regionálneho operačného programu v rámci prioritných osí navrhnutých na podporu malých a stredných podnikov, opatrení zameraných na inovácie a transfer technológií (zmeraných na vytváranie pracovných miest v dlhodobom horizonte) a rozvoj sociálnej a vzdelávacej infraštruktúry na účely odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. Spoločnosti v regióne sú oprávnené aj na pomoc z operačných programov Inovatívne hospodárstvo a Ľudské zdroje, pričom operačný program Ľudské zdroje je osobitne navrhnutý s cieľom pomôcť spoločnostiam a trhu práce prispôsobiť sa zmenám v hospodárstve, vrátane procesov reštrukturalizácie.

(54)

Lodenice Gdynia vykonávajú činnosť v oblasti stavby lodí, výroby trupov lode, stavby oceľových mostov, služieb súvisiacich i nesúvisiacich so stavbou lodí.

(55)

Medzi najväčších akcionárov (6) lodeníc Gdynia patrí ministerstvo financií, ktoré vlastní 32 % akcií, ktoré zodpovedajú 35 % hlasovacích práv, Ray Car Carriers Ltd (16 % a 22 %), Korporacja Polskie Stocznie S.A. (10 % a 6 %), Agentúra pre rozvoj priemyslu (Agencja Rozwoju Przemysli S.A.) (9 % a 13 %) a Stoczniowy Fundusz Inwestycyjny S.A. (7 % a 5 %). Žiadny zo zostávajúcich akcionárov nemá podiel vyšší ako 4 %.

(56)

Lodenice Gdynia sú materskou spoločnosťou skupiny lodeníc Gdynia, ktorú tvorí dvanásť dcérskych spoločností. Donedávna bola Stocznia Gdańsk S.A. jednou z dcérskych spoločností, avšak na základe dohody z októbra 2007 predali lodenice Gdynia zostávajúce akcie v Gdanských lodeniciach novému väčšinovému vlastníkovi Stocznia Gdańsk S.A. Lodenice Gdynia však od roku 1998 do jesene 2006 vlastnili väčšinu akcií Stocznia Gdańsk S.A. (predtým s názvom Stocznia Gdańsk – Grupa Stoczni Gdynia) a reštrukturalizácia obidvoch lodeníc preto prebiehala súčasne.

(57)

Hlavnými výrobkami lodeníc Gdynia v oblasti stavby lodí sú kontajnerové lode od 1 100 do 5 000 TEU a lode na prepravu automobilov ro-ro s kapacitou nákladu v rozsahu od 2 100 do 6 000 automobilov. Medzi ostatné výrobky patria viacúčelové plavidlá, lode na prepravu výrobkov a chemikálií, lode na hromadný náklad a lode na prepravu skvapalneného plynu.

(58)

V segmente kontajnerových lodí do 3 000 TEU sú hlavnými konkurentmi európske lodenice Aker Ostsee a Volkswerft Stralsund v Nemecku a kórejské a čínske lodenice. Lodenice vyrábajú najväčšie lode na prepravu automobilov na svete (vo vyjadrení DWT) a ich podiel na svetových objednávkach týchto výrobkov je 11 % (7). Žiadne iné lodenice v EÚ nevyrábajú lode na prepravu automobilov takejto veľkosti a jediným európskym konkurentom sú lodenice Uljanik v Chorvátsku. Ďalšími konkurentmi lodeníc Gdynia sú kórejské a japonské lodenice.

(59)

Lodenice Gdynia v rokoch 2002 až 2006 vyrobili 48 plavidiel. V roku 2004 boli lodenice Gdynia 13. najväčšími lodenicami na svete z hľadiska počtu objednávok (meraného v CGT). V roku 2005 sa umiestnili na 21. mieste, boli však stále najväčšími lodenicami v Európe.

(60)

V súčasnosti (k aprílu 2008) (8) obsahuje ich kniha objednávok 16 zmlúv (12 lodí na prepravu automobilov a 4 kontajnerové plavidlá) s celkovým objemom 581 000 CGT na dodávku v rokoch 2008 a 2009.

(61)

Medzi hlavné výrobné zariadenia lodeníc Gdynia patria dva suché doky, SD I a SD II.

(62)

V auguste 2007 mali lodenice Gdynia 4 611 zamestnancov, z ktorých 68 % bolo priamo zapojených do výrobného procesu (9). To predstavuje zníženie o 26 % oproti decembru 2004, keď lodenice zamestnávali 6 249 osôb (10).

(63)

Skupina lodeníc Gdynia zaznamenala prvé ťažkosti v roku 2002. V pláne reštrukturalizácie z roku 2004 sa objasňuje, že faktory, ktoré prispeli k ťažkej finančnej situácii boli vonkajšie, ako sú konkurencia z Ázie, zlepšenie kurzu zlotého voči doláru, rastúce ceny ocele a problémy spojené s prístupom k financovaniu po bankrote Stocznia Szczecin Porta Holding S.A. a pádom portálového žeriavu v lodeniciach Gdynia počas silnej búrky v roku 1999. Lodenice Gdynia prijali ako súčasť úsilia o získanie objednávok, najmä po zvýšení ich výrobného potenciálu po kúpe Gdanských lodeníc v roku 1998 mnoho riadiacich rozhodnutí, ktoré sa ukázali ako problematické. Lodenice prevzali konštrukčné, technologické, finančné a obchodné riziká (nové výrobky, prototypy a stratová stavba plavidiel, ktoré boli pre lodenicu nové, ako sú malé lode na prepravu hromadného nákladu, chemické tankery, plavidlá ro-ro, tankery na prepravu plynu, kontajnerové lode na prepravu hromadných nákladov a nákladné plavidlá vo všeobecnosti). Miera zníženia výrobných nákladov lodeníc Gdynia bola taktiež neuspokojivá.

(64)

Tieto ťažkosti pretrvávali počas celého procesu reštrukturalizácie. Podľa plánu reštrukturalizácie z roku 2006 boli dôvodmi týchto pretrvávajúcich ťažkostí zhodnotenie zlotého voči doláru a bezprecedentný nárast cien ocele, ktoré neboli zohľadnené v zmluvách, ktoré lodenice uzatvorili. Ďalším dôvodom bol nedostatok finančných zdrojov na rozsiahle reštrukturalizačné operácie.

(65)

Finančné ťažkosti skupiny viedli k nedoplatkom na verejných a obchodných dlhoch a mzdách, nedostatkom materiálov, spomaleniu výroby, rastu nákladov (spotreba práce, poplatky) a výrazným meškaniam pri plnení zmlúv.

(66)

Finančná situácia lodeníc Gdynia sa postupne zhoršovala.

Tabuľka 1

Prevádzka lodeníc Gdynia

(67)

Lodenice očakávajú že v rokoch 2008 a 2009 dosiahnu ďalšie podstatné straty v ich súčasnej knihe objednávok (11).

(68)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania uviedla, že niektoré opatrenia, o ktorých bola oboznámená na základe bodu 3 prílohy IV k Zmluve o pristúpení, predstavujú novú pomoc, pretože boli poskytnuté po pristúpení Poľska k EÚ 1. mája 2004 alebo ešte neboli poskytnuté v čase prijatia rozhodnutia. Komisia uviedla zoznam týchto opatrení v časti B prílohy I k rozhodnutiu.

(69)

Komisia taktiež rozhodla, že množstvo opatrení uvedených v časti A prílohy I k rozhodnutiu bolo poskytnutých lodeniciam Gdynia pred 1. májom 2004 a neboli uplatniteľné po pristúpení v zmysle bodu 3 prílohy IV k Zmluve o pristúpení, a preto by sa neprešetrovali na základe postupu ustanoveného v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES. Tieto opatrenia preto nie sú zachytené v tomto rozhodnutí. Napriek tomu sa však musia začleniť do hodnotenia zlučiteľnosti opatrení poskytnutých po pristúpení so spoločným trhom.

(70)

V podstate Komisia tvrdila, že nebolo prijaté právne záväzné rozhodnutie týkajúce sa opatrení uvedených v časti B prílohy I k rozhodnutiu pred pristúpením, hoci uznala, že sa prijali určité predbežné opatrenia zamerané na prijatie takéhoto právne záväzného rozhodnutia.

(71)

Vzhľadom na reštrukturalizáciu verejného dlhu na základe postupu podľa kapitoly 5a (podniky osobitného významu pre trh práce) založenú na Zákone o štátnej pomoci z 30. októbra 2002 v znení zmien a doplnení (12) Komisia skonštatovala, že rozhodnutie o reštrukturalizácii, ktoré vydal predseda Agentúry pre rozvoj priemyslu, vládnej agentúry zodpovednej za riadenie postupu podľa kapitoly 5a, bolo právne záväzné. V tomto prípade však nebolo pred pristúpením vydané žiadne rozhodnutie o reštrukturalizácii (13). Dôvodom toho je, že rozhodnutie vydané predsedom Agentúry pre rozvoj priemyslu z 19. apríla 2004, ktorým sa schvaľuje plán reštrukturalizácie z roku 2004, nespĺňalo procesné a hmotnoprávne požiadavky na to, aby sa považovalo za rozhodnutie o reštrukturalizácii.

(72)

Komisia prijala vysvetlenie Poľska, že vzniknuté úroky pri týchto verejných dlhoch by sa automaticky odpísali spolu s istinou vzhľadom na ich vedľajší charakter bez toho, aby bolo potrebné vydať osobitné rozhodnutie.

(73)

Komisia nenašla žiadny dôkaz o právne záväzných rozhodnutiach týkajúcich sa súborov opatrení vrátane záruk za výrobu a kapitálovej injekcie, emisie dlhopisov a výmeny dlhu za kmeňové akcie, ktoré sú uvedené ako opatrenia 28 – 34 v časti B prílohy I k rozhodnutiu. Komisia reagovala najmä na hlavné tvrdenie Poľska a to, že tieto opatrenia boli začlenené do plánu reštrukturalizácie lodeníc Gdynia z roku 2004, ktorý schválila dozorná rada lodeníc spolu so zástupcami ministerstva financií, ktorým sa príslušným orgánom ukladá povinnosť vykonávať opatrenia hlasovaním v prospech plánu.

(74)

Komisia predovšetkým zistila, že keďže akcionári doteraz neprijali potrebné opatrenia na tento účel, dozorná rada nebola oprávnená na prijatie rozhodnutí s finančnými dôsledkami na akcionárov. Komisia taktiež zistila, že aj za predpokladu, že by dozorná rada bola oprávnená prijať takéto rozhodnutia v mene a na účet akcionárov, zostáva nejasné, či by takéto rozhodnutie predstavovalo pozitívnu povinnosť zo strany ministerstva financií poskytnúť štátnu pomoc, pretože zvyčajne nie je možné prispôsobiť opatrenia prijaté štátom ako trhovým hráčom opatreniam prijatým štátom pri sledovaní rôznych verejných cieľov.

(75)

Pokiaľ ide o opatrenie 32 v časti B prílohy I k rozhodnutiu (kapitálová injekcia vo výške 40 miliónov PLN), Komisia má pochybnosti týkajúce sa toho, či bolo rozhodnutie, na základe ktorého bolo ministerstvo financií povinné vykonať zvýšenie kapitálu pred pristúpením Poľska, zákonne platné vzhľadom na skutočnosť, že nebola splnená požiadavka na registráciu zvýšenia kapitálu príslušným súdom v lehote šiestich mesiacov.

(76)

Komisia v súvislosti so zistením, že mnohé opatrenia pre lodenice Gdynia predstavovali novú pomoc, vyjadrila pochybnosti, že boli splnené všetky podmienky, aby pomoc bola schválená ako pomoc na reštrukturalizáciu.

(77)

Príjemca predložil dva druhy tvrdení: tvrdenia týkajúce sa právomocí Komisie v súvislosti s opatreniami uvedenými v časti B prílohy I k rozhodnutiu a tvrdenia týkajúce sa pochybností Komisie o zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom, pretože sa považuje za pomoc, ktorá predstavuje novú pomoc.

(78)

Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu verejného dlhu podľa kapitoly 5a, príjemca tvrdil, že skutočnosť udelenia pomoci predstavovala rozhodnutie o reštrukturalizácii zo strany predsedu Agentúry pre rozvoj priemyslu. Príjemca však tvrdil, rovnako ako Poľsko v počiatočnom štádiu prešetrovania Komisie, že príslušné rozhodnutie prijal predseda Agentúry pre rozvoj priemyslu pred pristúpením 19. apríla 2004.

(79)

Príjemca tvrdil, že išlo o dohodu všetkých jednotlivých verejných veriteľov o reštrukturalizácii podľa kapitoly 5a, ktorá predstavuje poskytnutie pomoci pred pristúpením (14).

(80)

Na rozdiel od toho, čo Poľsko uviedlo v prvom štádiu prešetrovania Komisie, príjemca tvrdil, že po 30. júni 2003 nevznikli žiadne úroky z omeškania pri verejných dlhoch reštrukturalizovaných podľa kapitoly 5a.

(81)

Príjemca tvrdil, že presná angažovanosť štátu v súvislosti s opatrením 32 (kapitálová injekcia) bola známa pred pristúpením a že preto by sa pomoc nemala považovať za pomoc poskytnutú pred pristúpením.

(82)

Príjemca taktiež predložil pripomienky k ostatným aspektom rozhodnutia. Predovšetkým, uviedol, že výrobné záruky poskytnuté lodeniciam spoločnosťou pre poistenie vývozných úverov nepredstavovali štátnu pomoc. Príjemca tvrdil, že schéma záruk spoločnosti pre poistenie vývozných úverov je samofinancujúcim systémom, v ktorom vyzbierané poistné v dlhodobom horizonte presahujú pokryté riziká a skutočne vyplatené sumy. Príjemca opísal podmienky, za ktorých spoločnosť pre poistenie vývozných úverov vydáva tieto záruky (provízie a druh požadovaných zabezpečení).

(83)

Vzhľadom na požiadavku, že pomoc sa musí obmedziť na nevyhnutné minimum, príjemca tvrdil, že suma pomoci bola obmedzená na prísne minimum a v prípade dostupnosti pomoci by bol oprávnený na udelenie vyššej pomoci. Príjemca taktiež poukázal na to, že aj v prípade, ak Komisia úzko definuje náklady na reštrukturalizáciu (t. j. bez začlenenia bežných nákladov lodeníc), finančná zložka týchto nákladov bez štátnej pomoci by bola stále rádovo 30 %, a tým by spĺňala ustanovenia usmernení pre reštrukturalizáciu z roku 1999 (15).

(84)

Príjemca taktiež tvrdil, že štátna pomoc pre lodenice Gdynia nenarúša hospodársku súťaž v Európe, pričom konštatoval, že skutočná konkurenčná hrozba pre európske lodenice prichádza z ďalekého Východu. Príjemca uznal, že kontajnerové plavidlá sa stavali aj v iných európskych lodeniciach, najmä v Nemecku, ale uviedol, že kontajnerové plavidlá postavené v Nemecku sa odlišujú v dizajne a technických špecifikáciách. Príjemca tvrdil, že žiadne iné lodenice v EÚ nestavajú lode na prepravu automobilov a že lodenice Gdynia preto nekonkurovali v tomto segmente žiadnym iný lodeniciam EÚ.

(85)

Napokon, príjemca uviedol, že jeho reštrukturalizácia by sa definitívne skončila do konca roku 2007.

(86)

Dánsko a Danish Maritime podporili úsilie Komisie zabezpečiť, aby sa štátna pomoc poskytovala v súlade s platnými pravidlami. Zdôraznili, že v dôsledku konkurenčnej situácie na svetovom lodiarskom trhu bolo množstvo dánskych lodeníc zatvorených alebo čelia bankrotu bez poskytnutia štátnej pomoci. Potvrdili taktiež, že výrobková škála dánskych lodeníc bola podobná výrobkovej škále poľských lodeníc, čo vedie k tomu, že dánske lodenice mohli byť ovplyvnené nespravodlivou hospodárskou súťažou. Dánsko taktiež podnietilo Komisiu, aby požiadala lodenice Gdynia o zníženie ich kapacity tak, aby sa štátna pomoc nevyužívala na zvýšenie nadmernej kapacity celosvetovo.

(87)

Spoločnosť Ray Car Carriers, ako najväčší zákazník lodeníc Gdynia a menšinový akcionár spoločnosti, zdôraznila dôležitosť lodeníc Gdynia pre jej vlastnú prevádzku vzhľadom na jej pokračujúce zmluvy s lodenicami. Ray Car Carriers bola presvedčená, že lodenica by sa so svojimi vysoko kvalifikovanými zamestnancami a riadením stali jednými z najlepších v Európe, ak by sa reštrukturalizovali a dostali štátnu pomoc na tento účel.

(88)

Odborový zväz Solidarność (Solidarita) upozornil na zhoršujúcu sa situáciu v lodeniciach, pričom tvrdil, že je potrebná rýchla reštrukturalizácia. Odborový zväz opísal niekoľko reštrukturalizačných opatrení už vykonaných v lodeniciach a vyjadril presvedčenie, že lodenice by sa s technológiou a zamestnancami, ktoré majú k dispozícii, zaradili medzi ziskové európske lodenice. Štátna pomoc bola preto potrebná na realizáciu plánu reštrukturalizácie.

(89)

Poľské lodiarske združenie Forum Okrętowe objasnilo dôvody ťažkostí lodeníc a vyjadrilo svoju podporu pre proces reštrukturalizácie a využívanie štátnej pomoci na tento účel.

(90)

Poľsko, podobne ako príjemca, predložilo pripomienky k aspektom týkajúcim sa právomocí a zlučiteľnosti.

(91)

Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu verejného dlhu podľa kapitoly 5a, Poľsko nepredložilo žiadne dodatočné argumenty. Vo svojej odpovedi na pripomienky príjemcu však Poľsko vyjadrilo nesúhlas s jeho výkladom poľského práva.

(92)

Pokiaľ ide o opatrenia 28 až 34 uvedené v časti B prílohy I rozhodnutia, Poľsko nevyvrátilo závery Komisie uvedené v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. Poľsko však predložilo nové tvrdenie týkajúce sa toho, že vyhlásenia zástupcov rôznych štátnych orgánov v rámci skupiny lodiarskeho odvetvia, ktoré sa vzťahujú na plány predĺžiť tieto opatrenia, by sa mali považovať za oficiálne záväzky. Tieto vyhlásenia boli vykonané pred pristúpením.

(93)

Pokiaľ ide o opatrenie 32 (kapitálová injekcia), Poľsko tvrdilo, že keďže ministerstvo financií vystupovalo na stretnutiach akcionárov ako vlastník lodeníc Gdynia, toto konanie sa nemôže nevzťahovať na jeho opatrenia ako verejného orgánu poskytujúceho pomoc.

(94)

Poľsko zároveň uznáva, že hoci opatrenia spojené s kapitálovými injekciami patria do vlastníckej sféry (dominium) a podliehajú občianskemu právu, minister (financií) je pri zvyšovaní akciového kapitálu spoločností povinný dodržiavať dodatočné pravidlá verejného práva, ktoré sa neuplatňujú na bežné trhové subjekty (imperium).

(95)

Poľsko následne objasnilo, že pravidlo šiestich mesiacov (lehota pre registráciu upisovania akcií na súde) bolo iba formálnou požiadavkou, ktorá nemala vplyv na túto záležitosť v čase, keď nadobudla účinnosť povinnosť akcionárov upisovať akcie. Poľsko tvrdilo, že táto povinnosť nadobudla účinnosť v roku 2004 pred pristúpením a že jej dodržiavanie si vyžaduje iba schválenie novej rezolúcie o zvýšení akciového kapitálu lodeníc, ktoré sa uskutočnilo 4. marca 2005. Upísanie ministerstvom financií sa uskutočnilo následne 23. júna 2005.

(96)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť novej pomoci so spoločným trhom, Poľsko uviedlo, že plán reštrukturalizácie z roku 2004 predstavoval zdravý ekonomický základ procesu reštrukturalizácie lodeníc. Poľsko uznalo, že proces reštrukturalizácie sa vykonal s obmedzenými finančnými zdrojmi. Poľské orgány potom poskytli stručný opis reštrukturalizačných opatrení obsiahnutých v pláne reštrukturalizácie z roku 2004 s cieľom dokázať, že účel reštrukturalizácie nebol čisto finančný. Poľské orgány obraňovali vyrovnávacie opatrenia navrhnuté v pláne reštrukturalizácie z roku 2004 a implementované v rámci skupiny lodeníc Gdynia. Pokiaľ ide o požiadavku, aby sa pomoc obmedzila na potrebné minimum, Poľsko uviedlo, že intenzita pomoci dosiahla 31 %, t. j. pomoc ako podiel na celkových nákladoch na reštrukturalizáciu vrátane prevádzkových nákladov. Poľsko tvrdilo, že opätovné vyjednávanie zmluvných cien spolu s kumulovanými ziskami a kladným tokom hotovosti dosiahnutým lodenicami v budúcnosti by sa mali považovať za „vlastný príspevok“.

(97)

Poľské orgány podrobne opísali ako, funguje systém záruk spoločnosti pre poistenie vývozných úverov a tvrdili, že tieto záruky nepredstavujú štátnu pomoc.

(98)

Prešetrovanie Komisie a udalosti, ktoré vznikli v jeho priebehu sú zhrnuté ďalej v texte.

(99)

V reakcii na rozhodnutie Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania predložili poľské orgány na jeseň 2005 vysvetlenia dvoch druhov: po prvé, spochybnenie právomoci Komisie konať v prípade opatrení označených v jej rozhodnutí ako nová pomoc a po druhé, tvrdenie, že tieto opatrenia aj v prípade, že predstavujú novú pomoc, sú zlučiteľné so spoločným trhom ako pomoc na reštrukturalizáciu. Reakcia lodeníc Gdynia na rozhodnutie Komisie bola podobného charakteru. Obidve sú opísané ďalej v texte.

(100)

Poľsko na podporu svojho tvrdenia o zlučiteľnosti pomoci predložilo Komisii plán reštrukturalizácie lodeníc Gdynia z roku 2004, ktorý bol zhodný s plánom reštrukturalizácie, pri ktorom Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania kvôli pochybnostiam týkajúcim sa jeho dôveryhodnosti a dôkladnosti. Komisia však starostlivo preštudovala plán reštrukturalizácie z roku 2004 a vyhľadala pomoc externého poradcu. Komisia skonštatovala, že plán reštrukturalizácie z roku 2004 nespĺňa žiadnu z podmienok pre schválenie pomoci na reštrukturalizáciu predpísaných v príslušných usmerneniach. Komisia na stretnutí 22. februára 2006 objasnila svoje hlavné pochybnosti poľským orgánom. Komisia poukázala na hlavné nedostatky plánu reštrukturalizácie z roku 2004: nízke investície, nízka plánovaná produktivita, vysoké výrobné náklady, najmä režijné náklady a nedostatočné posilnenie vlastnej kapitálovej základne lodeníc. Pomoc poskytnutá lodeniciam sa musí považovať za prevádzkovú pomoc na podporu reštrukturalizácie dlhu a stálu prevádzku lodeníc.

(101)

Komisia sa v decembri 2005 dozvedela z verejných zdrojov (16), že bola zriadená Korporacja Polskie Stocznia (ďalej len „KPS“), kapitálová skupina vo verejnom vlastníctve, s cieľom zastrešiť tri hlavné poľské lodenice v Gdynia, Gdansku a Štetíne (ďalej len „plán konsolidácie“). Hlavnou úlohou KPS bolo financovať výrobu lodeníc. Poľsko neinformovalo Komisiu o pláne konsolidácie v žiadnom štádiu konania ani pred ani po prijatí rozhodnutia začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

(102)

Komisia sa zároveň z tlače dozvedela o prebiehajúcich rozhovoroch o predaji lodeníc Gdynia a Gdanských lodeníc strategickým investorom a o rozdelení obidvoch spoločností, ktoré dovtedy fungovali ako súčasť rovnakej skupiny. Komisia požiadala poľskú vládu listom z 13. januára 2006 o objasnenie jej skutočnej stratégie pre lodenice Gdynia.

(103)

Poľsko objasnilo listom z 20. februára 2006, že plán konsolidácie sa v skutočnosti plánoval už skôr, ale bol zrušený a v krátkom čase sa prijme nová stratégia pre reštrukturalizáciu poľského lodiarskeho sektora.

(104)

Poľské orgány informovali Komisiu na stretnutí 22. februára 2006 a listom z 13. marca 2006, že plán reštrukturalizácie z roku 2004 bol zastaraný a musel sa zmeniť a doplniť. Poľské orgány sa zviazali predložiť zmenený a doplnený plán reštrukturalizácie do júna 2006. Poľské orgány taktiež predstavili hlavné prvky novej reštrukturalizačnej stratégie pre poľský lodiarsky sektor. Po prvé, Gdanské lodenice sa čo najskôr mali oddeliť od skupiny lodeníc Gdynia. Po druhé, vláde sa povolí injekcia súkromného kapitálu do Gdanských lodeníc a lodeníc Gdynia s dlhodobým cieľom úplnej privatizácie lodeníc.

(105)

Všeobecné zhromaždenie lodeníc Gdynia 19. apríla 2006 rozhodlo o zvýšení kapitálu na 300 miliónov PLN. Predstavenstvo bolo poverené vyhľadaním investorov, ktorí majú záujem podieľať sa na zvýšení. V tejto súvislosti sa potenciálnym investorom poskytlo 10. mája 2006 informačné memorandum z mája 2006 a približne 80 takýchto investorov priamo oslovil privatizačný poradca lodeníc Gdynia. Lodenice Gdynia dostali dve predbežné ponuky na účasť na zvýšení kapitálu od ukrajinského výrobcu ocele Donbas a najväčšieho zákazníka lodeníc Ray Car Carriers. Tieto dve spoločnosti napokon predložili záväzné ponuky 28. augusta 2006, ktoré však boli podmienené pokrytím a zrušením dlhu predajcom – štátom. Podľa časového harmonogramu, ktorý avizovalo Poľsko (list z 26. septembra 2006), sa mali rokovania s obidvomi predkladateľmi ponúk skončiť do konca októbra 2006 a upísanie nových akcií sa malo ukončiť do 15. decembra 2006.

(106)

Komisia dostala 9. júna 2006 prvý návrh plánu reštrukturalizácie z roku 2006. Po návšteve lodeníc a prijatí stanoviska externého poradcu Komisia vyjadrila vážne obavy týkajúce sa tohto návrhu počas návštevy na mieste 13. júna 2006 a písomne 17. júla, pričom poukázala na to, že plán reštrukturalizácie sa nezdá dostatočne ďalekosiahly na opätovné nastolenie dlhodobej životaschopnosti lodeníc, že sa neprijali ustanovenia na financovanie reštrukturalizácie, že neexistovala skutočná šanca financovať reštrukturalizáciu zo zdrojov bez štátnej pomoci a napokon, že neboli navrhnuté žiadne vyrovnávacie opatrenia. Odvolaním sa na stále spoliehanie sa na záruky na financovanie lodí poskytované spoločnosťou pre poistenie vývozných úverov, vládnou agentúrou, Komisia upozornila lodenice a poľské orgány na to, že tieto záruky predstavujú štátnu pomoc.

(107)

Napriek týmto upozorneniam sa plán reštrukturalizácie z roku 2006, ktorý Poľsko napokon predložilo v septembri 2006 s dvojmesačným oneskorením, podstatne nelíšil od prvého návrhu. Hlavné kritiky Komisie týkajúce sa plánu reštrukturalizácie z roku 2006 sú opísané ďalej v texte.

(108)

Komisia na stretnutí 7. decembra 2006 a listom z 29. januára 2007 naznačila poľským orgánom, že predbežné preskúmanie viedlo k záveru, že plán reštrukturalizácie z roku 2006 nespĺňa žiadnu z podmienok pre schválenie pomoci na reštrukturalizáciu na základe súčasných usmernení.

(109)

Poľské orgány na tomto stretnutí oznámili, že plánujú opätovne začať privatizáciu lodeníc Gdynia formou otvoreného a transparentného konania s cieľom prilákať súkromného investora, ktorý by prevzal úplnú kontrolu nad lodenicami. Poľsko uviedlo, že proces privatizácie sa mal ukončiť do júna 2007. V očakávaní prípravy privatizačných dokumentov Poľsko požiadalo Komisiu, aby vydala vyhlásenie o potrebných vyrovnávacích opatreniach pre lodenice Gdynia, aby sa potenciálnym investorom mohli poskytnúť správne informácie.

(110)

Lodenice Gdynia pokračovali v nasledujúcich mesiacoch v rozhovoroch s dvomi investormi, Donbas a Ray Car Carriers, ktorí predložili ponuky v auguste 2006. Vláda zároveň pripravila rôzne privatizačné dokumenty s cieľom znovu začať proces privatizácie v prípade neúspechu prebiehajúcich rokovaní. Poľská vláda v máji 2007 oznámila, že rokovania skončili neúspešne a že sa opätovne začne proces privatizácie. Poľsko predložilo listom z 22. júna 2007 nový časový harmonogram pre proces privatizácie, v ktorom bol december 2007 označený za predbežný konečný termín pre jeho ukončenie, t. j. polroka po počiatočnej lehote, ktorú Poľsko stanovilo v januári 2007. Komisia uviedla v liste z 31. júla 2007, že proces privatizácie sa už viac nemôže oneskoriť. Komisia Poľsko taktiež upozornila na to, že v danom čase sa zdalo, že nie sú splnené podmienky týkajúce sa obnovy dlhodobej životaschopnosti lodeníc a financovania reštrukturalizácie aspoň z časti zo zdrojov bez štátnej pomoci.

(111)

Komisia sa zároveň na základe dohody dosiahnutej medzi komisárkou Kroesovou a ministrom Woźniakom v decembri 2006 zapojila do intenzívnych rozhovorov s poľskými orgánmi a lodenicami Gdynia s cieľom vymedziť potrebné vyrovnávacie opatrenia. Poľsko sa listom z 28. februára 2007 zaviazalo zatvoriť dok SD I v lodeniciach Gdynia po spracovaní zostávajúcich objednávok a dokončení potrebných investícií v suchom doku SD II, t. j. od januára 2010.

(112)

S cieľom skontrolovať, či tento návrh predstavoval skutočné vyrovnávacie opatrenie Komisia požiadala lodenice Gdynia, aby jej poskytli informácie týkajúce sa viacerých záležitostí. Komisia napokon informovala Poľsko listom z 31. júla 2007, že bola predbežne pripravená považovať zatvorenie suchého doku SD I za dostatočné vyrovnávacie opatrenie pod podmienkou, že zatvorenie znamená vyradenie zariadenia takým spôsobom, že sa nezvratne znemožní montáž lodí a spustenie činnosti a že zatvorenie sa vykoná k 1. septembru 2009 alebo skôr, ak sa plavidlo 8185/04, posledné v knihe objednávok lodeníc k 8. marcu 2007, spustí pred týmto dátumom. Okrem toho, dok SD I by sa mohol využívať v roku 2009 iba na montáž dvoch plavidiel, ktorých montáž sa v súčasnosti plánuje v tomto doku v roku 2009 a ktoré sa nemôžu preniesť do doku SD II (prepravné lode LPG 8185/03 a 8185/04). Odôvodnenie záveru Komisie sa uvádza ďalej v texte.

(113)

Nový postup privatizácie založený na zákone o privatizácii z 30. augusta 1996 sa začal v júli 2007. Všeobecné zhromaždenie lodeníc Gdynia prijalo 5. júla 2007 rezolúciu o zvýšení kapitálu o 515 miliónov PLN spolu s upísaním akcií ministerstvom financií v prípade úspešného dokončenia privatizácie. Informačné memorandum bolo vypracované 4. júla 2007. Potenciálnym investorom bolo sprístupnené 10. júla 2007, t. j. v deň uverejnenia výzvy na účasť vo verejnej súťaži v medzinárodnej a poľskej tlači. Ako sa uvádza v postupe, Komisia predložila pripomienky k informačnému memorandu, ktoré Poľsko náležite zohľadnilo.

(114)

Z dôvodu ďalšieho oneskorenia procesu privatizácie, Komisia naliehala na Poľsko listom z 3. októbra 2007, aby ukončilo privatizáciu bez meškania. Poľsko informovalo Komisiu listom z 23. októbra 2007, že privatizácia sa neskončí, ako sa plánovalo, t. j. do konca roku 2007. Poľsko sa namiesto toho zaviazalo začať rokovania s vybranými investormi od januára 2008. Komisia zopakovala svoje obavy týkajúce sa oneskorenia v liste z 30. novembra 2008 a uviedla, že očakáva, že nový vlastník lodeníc Gdynia predloží prvý návrh nového plánu reštrukturalizácie do konca februára 2008. Komisia zopakovala túto požiadavku následne pri viacerých príležitostiach. Komisia často naliehala na prísne dodržanie harmonogramu privatizácie, pričom uviedla, že sa nezdá opodstatnené, aby Poľsko znovu začalo proces privatizácie.

(115)

Poľsko informovalo Komisiu, že o informačné memorandum lodeníc Gdynia požiadalo jedenásť spoločností a že štyri spoločnosti predložili prvotné ponuky do termínu 1. októbra 2007. Štyri spoločnosti boli pripustené na hĺbkovú analýzu. Napokon, do termínu 20. decembra 2007 boli predložené tri záväzné ponuky. Poľsko sa na konci januára 2008 rozhodlo začať rokovania s dvomi z týchto investorov. Poľsko v polovici februára 2008 oznámilo, že proces privatizácie lodeníc Gdynia sa ukončí do leta 2008. t. j. o rok neskôr ako Poľsko pôvodne sľúbilo v januári 2007.

(116)

Jeden z týchto investorov, Amber Sp. z o.o. (ďalej len „Amber“), dcérska spoločnosť Złomrex, poľská spoločnosť obchodujúca s oceľou, dostala 20. marca 2008 výhradné práva na rokovanie, ktoré sa následne niekoľkokrát predĺžili a ktorých platnosť nakoniec uplynula 12. mája 2008.

(117)

Poľsko predložilo dňa 29. februára 2008 Komisii návrh plánu reštrukturalizácie lodeníc Gdynia, ktorý vypracovala spoločnosť Amber (17). Amber predložila aktualizované finančné prognózy elektronickou poštou 9. apríla 2008. Komisia predložila ústne pripomienky k tomuto návrhu na stretnutí so zástupcami poľských orgánov, Amber a lodeníc Gdynia, ktoré sa konalo vo Varšave 10. apríla 2008, a písomné pripomienky listom z 21. apríla 2008.

(118)

Amber na stretnutí s poľskými orgánmi 12. mája 2008 oznámila, že odstupuje z procesu privatizácie lodeníc Gdynia. Poľsko o tomto vývoji informovalo Komisiu v ten istý deň. Amber v odôvodnení svojho rozhodnutia zaslanom ministerstvu financií uviedla ako hlavný dôvod pre odstúpenie skutočnosť, že po hĺbkovom starostlivom preskúmaní situácie v lodeniciach dospela k záveru, že lodenice by sa nestali ziskovými ani po implementácii reštrukturalizačných opatrení, vrátane podstatných investícii.

(119)

Poľské orgány sa 15. mája 2008 rozhodli ukončiť proces privatizácie formou verejnej výzvy na rokovania s predkladateľmi ponúk, ktorých ponuky boli pripustené v konaní začatom v roku 2007.

(120)

Poľsko informovalo Komisiu 26. mája 2008, že proces privatizácie sa začal znovu. Poľské orgány informovali Komisiu v následných denných správach o opatreniach, ktoré prijali s cieľom nájsť kupujúceho pre lodenice Gdynia. Poľsko predložilo Komisii viacero listov, v ktorých potenciálni investori vyjadrili záujem o pravidelné informácie o prebiehajúcom procese privatizácie a o informačné memorandum, keď bude k dispozícii.

(121)

Na stretnutí 10. júna 2008 sa zistilo, že poľské orgány viedli intenzívne rozhovory s ISD Polska, súčasným vlastníkom Gdanských lodeníc, o možnej kúpe lodeníc Gdynia a zlúčení obidvoch lodeníc. Poľsko navrhlo nové vyrovnávacie opatrenia a uviedlo, že nový investor požiadal o dodatočnú štátnu pomoc ako podmienku účasti na privatizácii. Poľsko informovalo Komisiu aj o tom, že ISD Polska pripravuje spoločný plán reštrukturalizácie pre obidve lodenice, ktorý sa mal Komisii predložiť do 26. júna 2008, v súlade so zákazom poskytovať informácie, ktorý prijala Komisia v súvislosti s prípadom štátnej pomoci C 18/05 (18).

(122)

Komisia informovala Poľsko a ISD Polska na požiadanie poľských orgánov na stretnutí 10. júna 2008 a opätovne na stretnutí 13. júna 2008, že niektoré rámcové podmienky by boli splnené, ak by ISD Polska kúpila lodenice Gdynia so zámerom prevádzkovať ich spoločne s Gdanskými lodenicami. Tieto rámcové podmienky boli, aby ISD Polska predložila spoločný plán reštrukturalizácie pre obidve lodenice do 26. júna 2008, výrazne prispela na náklady na reštrukturalizáciu a prijala účelné vyrovnávacie opatrenia v súlade s príslušnými usmerneniami. Komisia uviedla, že navrhnutý príspevok ISD Polska na náklady na reštrukturalizáciu bol nedostatočný, pričom zohľadnila výšku štátnej pomoci, ktorú lodenice dostali v minulosti a dodatočnú pomoc, o ktorú ISD Polska požiadala v súvislosti s privatizáciou.

(123)

Poľsko informovalo Komisiu listom zo 6. júna 2008, že vláda prijala 3. júna 2008 rozhodnutie poskytnúť lodeniciam Gdynia kapitál vo výške 515 miliónov PLN, s cieľom čiastočne pokryť očakávané straty spojené s existujúcimi zmluvami na stavbu lodí.

(124)

Komisia dostala 26. júna 2008 návrh plánu reštrukturalizácie z júna 2008 nazvaný Plán reštrukturalizácie pre Gdanské lodenice a lodenice Gdynia [ďalej len „spoločný plán reštrukturalizácie (ISD)“], ktorý vypracovala ISD Polska. Komisia dostala aj návrh plánu reštrukturalizácie z júna 2008 vypracovaný poľskou lodiarskou spoločnosťou s názvom Plán reštrukturalizácie lodeníc Gdynia na roky 2008 – 2012 (ďalej len „plán reštrukturalizácie PSC“). Stručný opis obidvoch plánov sa uvádza ďalej v texte.

(125)

Poľsko informovalo Komisiu listom zo 14. júla 2008, že privatizácia lodeníc Gdynia pokračuje a požiadalo pre potenciálnych investorov o dodatočný čas na dokončenie plánu reštrukturalizácie. Poľsko sa zaviazalo predložiť konečný plán reštrukturalizácie lodeníc Gdynia najneskôr do 12. septembra 2008.

(126)

Komisia súhlasila, že počká s prijatím rozhodnutia na predloženie konečného plánu reštrukturalizácie.

(127)

Poľsko predložilo 12. septembra 2008 konečný plán reštrukturalizácie vypracovaný ISD Polska s názvom Plán reštrukturalizácie nových lodeníc Gdansk-Gdynia (ďalej len „spoločný plán reštrukturalizácie z 12. septembra“), ktorý je v zásade aktualizovanou verziou spoločného plánu reštrukturalizácie z 26. júna 2008.

(128)

Podľa plánu reštrukturalizácie z roku 2006 boli potrebné zmeny a doplnenia plánu reštrukturalizácie z roku 2004 z dôvodu zmeny makroekonomického prostredia, t. j. zhodnotenie zlotého voči americkému doláru zo 4,1 PLN na 3,0 PLN za 1 USD a rast cien ocele z 300 USD/t na 700 USD/t, ktoré nepriaznivo ovplyvnili ekonomickú situáciu lodeníc spolu s nedostatočnou štátnou pomocou, v dôsledku čoho sa plán reštrukturalizácie z roku 2004 nemohol implementovať v plnom rozsahu.

(129)

Plán reštrukturalizácie z roku 2006 vypracovaný lodenicami s podporou Ernst & Young sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2012. Väčšina opatrení sa má však realizovať do konca roku 2009. Plán reštrukturalizácie z roku 2004 sa vzťahoval na obdobie rokov 2003 až 2008.

(130)

Medzi ciele plánu reštrukturalizácie z roku 2006 patrí účinne obmedziť prevádzkové náklady, zlepšiť efektívnosť lodeníc a zabezpečiť ziskovosť pri stavbe lodí. Na tento účel lodenice najprv plánovali opätovné prerokovanie existujúcich zmlúv, čím sa vylúčia očakávané straty pri lodiach, ktorých dokončenie sa plánovalo v rokoch 2006 a 2007. Okrem toho, program na zníženie nákladov by sa zameral na nižšie výrobné náklady.

(131)

Plánovanou stratégiou predaja bolo zameranie sa na štandardné plavidlá, medzi ktoré patria kontajnerové plavidlá a lode na prepravu automobilov. Lodenice taktiež plánovali udržanie kapacity pre menšinové trhy v prípade predloženia ziskových ponúk.

(132)

Hlavné opatrenia sú:

(133)

Lodenice by mali vykonať finančnú reštrukturalizáciu. Vlastné zdroje predstavovali na konci roku 2005 sumu 285,4 milióna PLN. Plánovalo sa zlepšenie stavu vlastných zdrojov lodeníc v rokoch 2006 – 2007 formou kapitálovej injekcie vo výške celkovo 1 015 miliónov PLN: zvýšenie kapitálu o 500 miliónov PLN v roku 2006 mali financovať súkromní investori a zvýšenie kapitálu o 515 miliónov PLN v roku 2007 súkromný alebo verejný investor.

(134)

Očakáva sa, že na konci obdobia reštrukturalizácie v roku 2009 bude produkcia lodeníc na úrovni 298 610 CGT oproti 279 258 CGT v roku 2006. Počet postavených lodí sa zníži z 13 v roku 2006 (8 kontajnerových lodí a 5 lodí na prepravu automobilov) na 11 (5 kontajnerových lodí a 6 lodí na prepravu automobilov). Očakáva sa ďalšie zvýšenie produkcie na 324 110 CGT v roku 2012 (12 plavidiel).

(135)

Priemerná zamestnanosť sa má znížiť z 5 208 v máji 2006 na cieľovú úroveň 4 530 na konci roku 2007.

(136)

Očakáva sa, že sa produktivita (pomer spotreby práce) zlepší zo 44,8 človekohodín/CGT v roku 2007 na 37,0 človekohodín/CGT v roku 2012. Podľa poradcu Komisie je produktivita najefektívnejších porovnateľných lodeníc v Európe nižšia ako 20 človekohodín/CGT.

(137)

Očakáva sa zvýšenie obratu z 1,599 milióna PLN v roku 2005 na 1,869 milióna PLN v roku 2012. Očakáva sa zvýšenie prevádzkového zisku zo 7,35 milióna PLN v roku 2005 a 233,5 milióna PLN v roku 2006 na 67,68 milióna PLN v roku 2012, pričom prvým ziskovým rokom bude rok 2009.

(138)

Plán obsahuje analýzu citlivosti týkajúcu sa týchto záležitosti:

(139)

V pláne reštrukturalizácie z roku 2006 sa navrhol obmedzený výstup 340 000 CGT ročne ako kompenzačné opatrenie za predpokladu, že technická kapacita lodeníc je 540 000 CGT. Ako sa podrobne vysvetľuje ďalej, Poľsko vo februári 2007 navrhlo definitívne zatvorenie suchého doku SD I. Lodenice poskytli údaje preukazujúce, že súčasná technická kapacita je výrazne nižšia ako 540 000 CGT. Napokon, Komisia predbežne súhlasila s navrhovaným znížením kapacity, ktoré nahradilo kompenzačné opatrenia uvedené v pláne reštrukturalizácie v roku 2006.

(140)

ISD Polska ako väčšinový vlastník Gdanských lodeníc vstúpila do procesu privatizácie po odstúpení Amber z privatizačného kola zahájeného v roku 2007. Ako sa už uviedlo, ISD Polska zrevidovala plán reštrukturalizácie predložený Komisii 26. júna 2008 a predložila aktualizovanú verziu 12. septembra 2008. Nasledujúci opis, ak je to vhodné, objasňuje zmeny a doplnenia vykonané v spoločnom pláne reštrukturalizácie zo septembra.

(141)

Základom spoločnej podnikateľskej stratégie vypracovanej ISD Polska je to, že synergie medzi dvomi lodenicami by sa mali využiť a mali by sa spojiť najlepšie výrobné aktíva v obidvoch zariadeniach (19). Hlavné skladovacie zariadenia pre materiály budú v lodeniciach Gdynia, kde sa bude vykonávať aj prefabrikácia dosiek a profilov. Dosky a profily sa následne dopravia po vode do Gdanských lodeníc, kde sa budú vyrábať články a bloky. Montáž sa vykoná v dokoch v lodeniciach Gdynia a konečná úprava sa uskutoční v prístaviskách v obidvoch lodeniciach.

(142)

Spoločný plán reštrukturalizácie sa odvoláva na zlyhanie plánu reštrukturalizácie z roku 2006 pri obnove životaschopnosti lodeníc a určujú sa v ňom príčiny súčasných finančných ťažkostí obidvoch lodeníc. Medzi ne patria najmä neúspech pri privatizácii lodeníc a súvisiace zlyhanie pri zvyšovaní kapitálu lodeníc na úroveň, ktorá umožňuje reštrukturalizáciu, a skutočnosť, že lodenice nedostali štátnu pomoc v dostatočnej výške. V spoločnom pláne reštrukturalizácie sa taktiež identifikujú makroekonomické faktory, ako sú zhodnotenie poľského zlotého voči americkému doláru, rastúce ceny ocele a vnútorné faktory, ako sú odliv kvalifikovaných pracovníkov z lodeníc, nízka produktivita a uzatvorenie zmlúv bez potrebného zabezpečenia proti zmenám výmenného kurzu a náklady na materiál, ktoré vedú k stratám lodeníc.

(143)

Účelom spoločného plánu reštrukturalizácie je obnoviť životaschopnosť obidvoch reštrukturalizovaných spoločností, lodeníc Gdynia a Gdanských lodeníc: hoci sa toto rozhodnutie vzťahuje iba na lodenice Gdynia, v nasledujúcom opise a hodnotení spoločného plánu reštrukturalizácie sa samozrejme musí vziať do úvahy aj existencia Gdanských lodeníc, ich úsilie o reštrukturalizáciu v minulosti a štátna pomoc, ktorú dostali a dostanú v budúcnosti.

(144)

Podľa spoločného plánu reštrukturalizácie by zlúčené lodenice mali vykonávať dve činnosti: stavbu lodi a činnosti nesúvisiace so stavbou lodí.

(145)

Pokiaľ ide o stavbu lodí, ISD Polska sa v krátkodobom horizonte zameria na trhové segmenty, ako sú kontajnerové lode (malé až stredne veľké, 500 – 3 000 TEU), bežné nákladné plavidlá („klasické“ plavidlá pre prepravu suchého nákladu, viacúčelové plavidlá a ťažké zdvíhače) a lode na prepravu automobilov (veľké lode iba na prepravu automobilov, veľkosť C6600) a bude rozvíjať činnosť aj v segmente pobrežných plavidiel (napr. vlečné zásobovacie lode s manipuláciou s kotvou, plošinové zásobovacie lode, člny pre posádku), ktoré by mali prevažovať v strednodobom horizonte.

(146)

Analýza trhu sa zakladá na porovnaní s výrobou iných európskych lodeníc a skúsenostiach zlúčených lodeníc. V pláne sa uznáva, že potrebné know-how pre výrobu pobrežných plavidiel sa bude musieť vyvinúť a že výroba v niekoľkých prvých rokoch sa bude vykonávať spolu so subdodávateľmi. V spoločnom pláne reštrukturalizácie zo septembra sa opisujú predchádzajúce skúsenosti Gdanských lodeníc so stavbou pobrežných plavidiel a objasňuje sa v ňom, že lodenice majú plavidlá tohto typu vo svojej knihe objednávok. V pláne sa taktiež uvádza, že Gdanské lodenice nedávno podpísali predbežnú zmluvu na päťročnú spoluprácu s renomovaným staviteľom pobrežných plavidiel, ktorý bude subdodávať trupy lodí s vyššou úrovňou zložitosti lodeniciam. V pláne sa predpokladá postupný presun od práce tohto subdodávateľa na stavbu plne vybavených pobrežných plavidiel a uznáva sa potreba postupného nadobudnutia kapacity stavať plne vybavené lode a vytvoriť sieť dodávateľov.

(147)

Plánované výrobné portfólio predpokladá, že výroba kontajnerových lodí sa najprv zachová, ale postupne sa obmedzí až do roku 2011 a následne sa preruší. V pláne sa následne predpokladá portfólio, ktoré tvoria pobrežné plavidlá a veľké lode na prepravu automobilov C6600. Podľa spoločného plánu reštrukturalizácie po júni uzatvoria zlúčené lodenice zmluvy na 13 plavidiel v roku 2008 (3 kontajnerové plavidlá, 5 pobrežných plavidiel a 5 lodí na prepravu automobilov), 16 plavidiel v roku 2009 (2 kontajnerové plavidlá, 8 pobrežných plavidiel a 6 lodí na prepravu automobilov), 15 plavidiel v rokoch 2010 a 2011 (1 kontajnerové plavidlo, 7 pobrežných plavidiel a 7 lodí na prepravu automobilov), 17 plavidiel v roku 2012 (10 pobrežných plavidiel a 7 lodí na prepravu automobilov) a 18 plavidiel v rokoch 2013 a 2014 (14 pobrežných plavidiel a 4 lode na prepravu automobilov). Plán výroby bol zmenený a doplnený v spoločnom pláne zo septembra: medzi rokmi 2009 a 2011 by sa malo ročne postaviť 12 – 13 plavidiel (5 – 7 lodí na prepravu automobilov a 6 pobrežných plavidiel po roku 2008 nie sú v knihe objednávok žiadne kontajnerové plavidlá).

(148)

Pokiaľ ide o činnosť nesúvisiacu so stavbou lodí, ISD Polska plánuje v zlúčených lodeniciach začať výrobu veterných mlynov a oceľových konštrukcií. V pláne sa predpokladá, že výroba veterných mlynov sa začne v roku 2011 (75 položiek) a od roku 2014 sa zvýši na 350 (plánovaná dĺžka 80 metrov).

(149)

V pláne z júla sa predpokladá výroba rôznych oceľových konštrukcií (napr. ramená žeriavov, skladové štruktúry, oceľové štruktúry pre stavebné odvetvie a časti plavidiel), ktorá sa zvýši z 2 174 ton v roku 2008 na 13 500 ton v roku 2011 (20).

(150)

V pláne reštrukturalizácie zo septembra sa uvádzajú podrobné údaje o know-how ISD Polska (alebo ostatných spoločností zo skupiny Donbas) v oblasti oceľových konštrukcií. Plánuje sa presun časti výroby z Huta Częstochowa do zlúčených lodeníc. V pláne sú zhrnuté výsledky trhovej štúdie nezávislého poradcu (Roland Berger) vykonanej v rámci prípravy na rozvoj segmentu oceľových konštrukcií v Gdanských lodeniciach po tom, ako ISD Polska získala ich vlastníctvo na začiatku roku 2007. Podľa plánu sa v tejto štúdii predpokladá rast segmentu oceľových konštrukcií v Európe a najmä v Poľsku (napr. rozvoj infraštruktúry s pomocou štrukturálnych fondov). Táto štúdia nebola predložená Komisii.

(151)

Plán zo septembra obsahuje rôzne predpovede objemu výroby oceľových konštrukcií, ako je zobrazené v tabuľke 1a.

Tabuľka 1a

Plánovaná výroba oceľových konštrukcií v tonách (spoločný plán reštrukturalizácie zo septembra 2008)

(152)

V spoločnom pláne reštrukturalizácie sa uvádza, že výrobné aktíva obidvoch lodeníc sa výrazne zhoršili a sú na rovnakej úrovni ako výrobné aktíva európskych lodeníc na začiatku 90. rokov 20. storočia. Plánované investície predstavujú 111 miliónov EUR na stavbu lodí a 193 miliónov PLN na činnosti nesúvisiace so stavbou lodí (175 miliónov PLN na veterné mlyny a 18 miliónov PLN na oceľové konštrukcie).

(153)

Investície do stavby lodí sa budú realizovať v dvoch prekrývajúcich sa fázach medzi rokmi 2009 a 2011. Najvýznamnejšie investície (21) sú do rezania plechov, výroby plochých panelov, nového obchodu s potrubiami a novej haly pre objemné oddiely. Tieto investície by mali spolu s organizačnými zmenami viesť k zlepšeniu produktivity zo súčasných 45 človekohodín/CGT na cieľových 20 človekohodín/CGT (22).

(154)

Základné organizačné potreby sa týkajú: tržieb (zmluvy), nákupu materiálov a služieb, dizajnérskej kapacity, výroby, ľudských zdrojov a informačných technológií.

(155)

V spoločnom programe reštrukturalizácie sa ustanovuje vytvorenie plánovacieho strediska, ktoré by zodpovedalo za efektívne plánovanie výroby na všetkých organizačných úrovniach zlúčených lodeníc. Účelom vytvorenia tohto strediska je odstránenie všetkých nedostatkov v plánovaní, rozvrhovaní, rozpočtovaní a kontrole výrobného procesu.

(156)

Pokiaľ ide o uzatváranie zmlúv, ISD Polska plánuje zaviesť klauzuly pre indexovanie s cieľom ochrániť lodenice pred zvýšením cien materiálov a miezd prenesením rizika na vlastníka lode. Lodenice by mali taktiež zaviesť nový vzor zmlúv. Vybrané časti z existujúcich zmlúv na stavbu lodí boli priložené k plánu reštrukturalizácie zo septembra s cieľom preukázať, že lodenice mohli dojednať klauzuly týkajúce sa indexácie na zabezpečenie sa proti výkyvom cien ocele.

(157)

S cieľom ochrániť sa pred rizikom menových výkyvov lodenice plánujú zaviesť potrebnú infraštruktúru po vymedzení nákladov a príjmov, ktoré predstavujú riziko spojené s menou a zadefinovaním prípustných úrovní vystavenia sa tomuto riziku. Systém riadenia rizika ustanovený v spoločnom pláne reštrukturalizácie sa zakladá na štyroch hlavných prvkoch: zohľadnenie rizika pri stanovovaní stratégie lodeníc (definícia tolerancie rizika a kontrola rizika), prispôsobenie organizačnej štruktúry, využívanie informačných technológií a prijatie rôznych spôsobov minimalizácie rizika (bežné zabezpečenie, klauzuly spojené s indexáciou v zmluvách a kúpa finančných produktov, ako sú menové opcie a forwardy). V spoločnom pláne reštrukturalizácie zo septembra sa podrobnejšie opisuje navrhovaná politika zabezpečenia voči riziku. Vymedzujú sa v ňom tri zabezpečovacie nástroje, ktoré by lodenice mali využívať: kvantifikuje sa v ňom vystavenie knihy objednávok menovému riziku do roku 2012 a odhadujú sa náklady na tieto zabezpečovacie nástroje na tomto základe. V súlade s plánom kontaktovala ISD Polska viacero bánk, ktoré ju za účelom vypracovania ponúk na zabezpečenie požiadali o predloženie vhodnej zabezpečovacej stratégie. Podľa plánu by sa táto stratégia mala navrhnúť v prvých šiestich mesiacoch reštrukturalizácie.

(158)

Cieľom vo výrobnej oblasti je zamerať sa na problém neefektívnej logistiky v Gdanských lodeniciach a nedostatky v lodeniciach Gdynia. V pláne sa navrhuje rozdelenie práce medzi dve zariadenia a nová schéma toku materiálu.

(159)

Pokiaľ ide o nákup a riadenie materiálov, hlavným cieľom je zníženie nákladov. Medzi reštrukturalizačné opatrenia patrí napríklad nákup materiálov na základe aspoň troch ponúk, spolupráca pri nákupoch s Huta Częstochowa, riadenie zásob atď.

(160)

Lodenice plánujú zamestnať a vyškoliť kvalifikovaných pracovníkov a rozšíriť používanie existujúcich informačných technológií a modernizovať ich.

(161)

V oblasti zamestnanosti je cieľom obmedziť vysokú rotáciu a absencie. ISD Polska plánuje spoluprácu s miestnou personálnou agentúrou. Interne, v pláne sa predpokladá rozšírenie systémov pre kariérny rozvoj zavedením motivačných miezd (riadenie nadčasov, hodnotenie zamestnancov, kontroly absencií a mzdy založené na vykonanej práci, včasnosť a kvalita implementácie) a rozvoj korporátnej identity. V pláne sa odvoláva na potrebu znížiť zamestnanosť zo súčasného počtu 8 137 zamestnancov (2 651 v Gdanských lodeniciach, 4 238 v lodeniciach Gdynia a 1 248 v dcérskych spoločnostiach lodeníc Gdynia) na 5 000 až 5 395 zamestnancov. Podľa spoločného plánu reštrukturalizácie zo septembra sa znižovanie vykoná postupne od roku 2009 do roku 2012. Aktualizovaný plán obsahuje výpočet nákladov a vplyv reštrukturalizácie v oblasti zamestnanosti.

(162)

Napokon, pokiaľ ide o dizajnérske činnosti, v pláne sa ustanovuje, že sa práca dizajnérskeho úradu zracionalizuje a užšie prepojí s výrobným procesom.

(163)

Plán obsahuje stručný všeobecný opis želaného vplyvu týchto organizačných reštrukturalizačných opatrení, ktoré sa v ňom kvantifikujú spolu s tvrdením, že výsledné zvýšenie produktivity bude približne 12 človekohodín/CGT (23).

(164)

Pokiaľ ide o finančnú reštrukturalizáciu, v pláne sa predpokladá, že sa implementuje štátna pomoc, ktorá bola Komisii oznámená v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania (pozri časť 9). Počíta sa v ňom aj s kapitálovou investíciou štátu vo výške 385 miliónov PLN s cieľom vyrovnať záväzky voči štátu a predpokladá sa, že niektoré záväzky voči štátu (najmä peniaze dlhované ZUS spojené so sociálnym zabezpečením) sa vyrovnajú v splátkach a splatia do roku 2018 (záväzky voči štátu v nominálnej hodnote 418,8 milióna PLN) (24), že štát vloží kapitál vo výške 250 miliónov PLN na pokrytie očakávaných strát v roku 2008 a prostredníctvom Agentúry pre rozvoj priemyslu ďalších 200 miliónov PLN na financovanie prevádzkového kapitálu a napokon, že štát prevezme možný záväzok vo výške 308 miliónov PLN spojený s prebiehajúcim sporom týkajúcim sa nedoplatkov na daniach Gdanských lodeníc.

(165)

V pláne sa počíta s financovaním nákladov na reštrukturalizáciu vo výške približne 712 miliónov PLN z budúcich tokov hotovosti spoločnosti.

(166)

V spoločnom pláne reštrukturalizácie sa kvantifikujú náklady na reštrukturalizáciu vzniknuté lodeniciam Gdynia aktuálne vo výške 936 702 419 PLN vrátane investičných nákladov vo výške 98 miliónov PLN a reštrukturalizácie dlhu vo výške 365 miliónov PLN (25). Podľa spoločného plánu reštrukturalizácie stála reštrukturalizácia v Gdansku 311 533 500 PLN, vrátane napr. investičných nákladov vo výške 23 miliónov PLN a reštrukturalizácie dlhu vo výške 48 miliónov PLN (26). V spoločnom pláne reštrukturalizácie zo septembra sa nemenia a nedopĺňajú náklady vzniknuté v minulosti, mení a dopĺňa sa však predpoveď nákladov na reštrukturalizáciu zlúčených lodeníc. Možno vymedziť tieto náklady: investičné náklady vo výške 552 miliónov PLN, splatenie nedoplatkov voči štátu vo výške 892 miliónov PLN (27), vyrovnanie nedoplatkov z obchodného styku vo výške 889 miliónov PLN, krytie očakávaných strát za rok 2008 vo výške 250 miliónov PLN (28), vyrovnanie potenciálnych záväzkov vo výške 308 miliónov PLN v súvislosti s prebiehajúcim sporom týkajúcim sa nevyrovnaných nedoplatkov na daniach Gdanských lodeníc, náklady na likvidáciu nadmerných výrobných aktív (kĺzačky) vo výške 42,8 milióna PLN a náklady na reštrukturalizáciu v oblasti zamestnanosti vo výške 69 miliónov PLN. Očakávané náklady predstavujú celkovo 3 miliardy PLN.

(167)

Poľské orgány navrhli na stretnutí 30. septembra de facto nebrať do úvahy prevádzkovú pomoc poskytnutú lodeniciam v minulosti pri hodnotení vlastného príspevku na pokrytie nákladov na reštrukturalizáciu. Poľské orgány navrhli, aby Komisia pri hodnotení zvažovala náklady na reštrukturalizáciu vzniknuté v čase prevzatia kontroly nad lodenicami investorom. ISD Polska sa stala väčšinovým vlastníkom Gdanských lodeníc 28. novembra 2008 a poľské orgány tvrdia, že náklady na reštrukturalizáciu, ktoré odvtedy v lodeniciach vznikli, dosahujú 62,5 miliónov PLN. Vzhľadom na to, že ISD Polska ešte nemá akciový podiel v lodeniciach Gdynia, akékoľvek náklady na reštrukturalizáciu vzniknuté v prípade týchto lodeníc v minulosti by sa nemali brať do úvahy. V dôsledku toho by náklady na reštrukturalizáciu, ako ich navrhlo Poľsko na stretnutí 30. septembra, dosiahli 3,065 miliardy PLN.

(168)

ISD Polska tvrdí, že vlastný príspevok lodeníc a ich akcionárov na náklady na reštrukturalizáciu, ako je uvedený v tabuľke 1b, odráža návrhy predložené v spoločnom pláne reštrukturalizácie zo septembra.

Tabuľka 1b

Vlastný príspevok na náklady na reštrukturalizáciu podľa spoločného plánu reštrukturalizácie

(169)

Podľa vysvetlení k spoločnému plánu reštrukturalizácie, ktoré Poľsko poskytlo 7. júla 2008, a spoločného plánu reštrukturalizácie zo septembra nie sú externé finančné zdroje uvedené pod položkami 14 až 16 známe.

(170)

ISD Polska predpokladá, že dostane úver na prevádzkový kapitál vo výške 280 miliónov PLN v roku 2012 a tento predpoklad považuje za realistický vzhľadom na údajne priaznivý pomer dlh/EBIDTA očakávaný v roku 2012.

(171)

Pokiaľ ide o úvery na výrobu inú, ako je stavba lodí (výroba veterných mlynov, položiek 15 až 16), ISD Polska plánuje vytvoriť dcérsku spoločnosť na osobitný účel zlúčených lodeníc s cieľom realizovať výrobu veterných mlynov a očakáva, že toto podnikanie priláka vonkajší kapitál. V spoločnom pláne reštrukturalizácie zo septembra sa poskytujú dodatočné informácie o investičnej pôžičke na projekt veterných mlynov (položka 15). Obsahuje zhrnutie projektu veterných mlynov, ktoré sa zaslalo rôznym bankám na zváženie. K plánu reštrukturalizácie boli priložené dve vyhlásenia týkajúce sa tohto projektu od Kredyt Bank (KBC) a Fortis Bank zo 4. augusta a 4. septembra 2008. Fortis Bank v ňom tvrdí, že je široko známe, že sa zaujíma o projekty zamerané na obnoviteľnú energiu. Uvádza, že projekt veterných mlynov ISD sa zdá veľmi zaujímavý a že by uvítala ďalšie rozhovory k osobitným otázkam. Kredyt Bank potvrdzuje, že má záujem financovať projekty zamerané na obnoviteľnú energiu. Banka uvádza zoznam analýz, ktoré sa budú musieť vykonať pred zvážením žiadosti o úver: hodnotenie podnikateľského plánu a finančného modelu založeného na skutočných predpokladoch, ktorý odráža zákony trhu, hodnotenie ziskovosti projektu a jeho citlivosti na faktory, ako sú ceny materiálov a výmenný kurz, posúdenie existujúcich dodávateľských zmlúv a výsledok prebiehajúcich administratívnych konaní týkajúcich sa právneho stavu pozemku, na ktorom sa má projekt realizovať.

(172)

Poľsko predložilo listom z 8. júla 2008 zoznam finančných a výrobných aktív, ktoré ISD Polska plánuje predať s cieľom zvýšiť príjmy o 189 miliónov PLN. V spoločnom pláne reštrukturalizácie zo septembra sa táto suma upravuje na 240 miliónov PLN, pričom hlavný rozdiel je v hodnotení základnej zložky tohto zbavenia sa majetku – predaj pozemkov, na ktorých sa v súčasnosti nachádzajú tri kĺzačky v Gdanských lodeniciach. Zatiaľ čo v pláne reštrukturalizácie z júna sa uvádzali odhadované čisté príjmy z predaja (predajná cena mínus náklady na prípravu pozemkov na predaj), v pláne zo septembra sa uvádza nominálna hodnota príjmov z predaja a náklady na prípravu pozemku sa zhŕňajú do odhadu nákladov na reštrukturalizáciu. Nezávislé ocenenie pozemku bolo priložené k plánu zo septembra. Toto ocenenie nenaznačuje súčasnú trhovú cenu pozemkov, ale odhaduje ich hodnotu pre kúpu investorom na rozvojové účely (byty, kancelárie).

(173)

Poľsko objasnilo, že kĺzačky v Gdanských lodeniciach a susediace pozemky v súčasnosti vlastní spoločnosť s názvom Synergia 99. Lodenice Gdynia sú jedným z akcionárov Synergie a na základe akcionárskej dohody sú oprávnené nadobudnúť kĺzačky a k nim prináležiace pozemky, ak bude Synergia v likvidácii. Podľa informácií, ktoré poskytlo Poľsko, závisí rozdelenie aktív Synergie medzi jej akcionárov na pokroku prebiehajúcich administratívnych konaní s cieľom vymedziť hranice Gdanského prístavu.

(174)

V spoločnom pláne reštrukturalizácie zo septembra sa objasňuje, že prebiehajúce administratívne konania sa netýkajú parcely susediacej s kĺzačkami a obsahuje potvrdenie Synergie 99 z 28. augusta 2008, že predloží žiadosť príslušným orgánom o vylúčenie pozemku, na ktorom sa nachádzajú kĺzačky z priestoru prístavu.

(175)

V pláne zo septembra sa taktiež objasňujú dojednania týkajúce sa likvidácie Synergie 99, ktoré odsúhlasili jej akcionári. Likvidácia sa vykoná v dvoch fázach: po prvé, Synergia 99 sa rozdelí na dve spoločnosti, z ktorých každá prevezme označené aktíva Synergie 99, a po druhé, lodenice Gdynia sa stanú výlučným vlastníkom spoločnosti, ktorá nadobudne pozemky, na ktorých sa nachádzajú kĺzačky. Podľa plánu by sa prvá fáza procesu likvidácie mala uskutočniť na stretnutí akcionárov Synergie 15. októbra 2008. Plánované rozdelenie je však podmienené zmenami vykonanými na hraniciach prístavu. Akcionárska dohoda o dojednaniach pre likvidáciu Synergie 99 je na dobu určitú.

(176)

Podľa súvahy lodeníc Gdynia je podiel lodeníc v Synergii 99 vo výške 40 miliónov PLN. Podľa spoločného plánu reštrukturalizácie zo septembra (30) potvrdilo predstavenstvo Synergia 99 v auguste 2007 vzhľadom na uzatvorenie akcionárskej dohody o rozdelení aktív Synergie v prípade jej likvidácie, že nominálna hodnota aktív Synergie 99 bola […] (*1) miliónov PLN, ktorá podľa predstavenstva odráža ich trhovú hodnotu. Nezávislá expertíza, ktorú predstavenstvo predložilo akcionárom v danom čase, potvrdila, že trhová hodnota pozemkov, na ktorých sa nachádzajú kĺzačky, bola […] miliónov PLN.

(177)

Spoločný plán reštrukturalizácie zo septembra obsahuje zmenené a doplnené finančné prognózy. Tieto sa zakladajú na niektorých predpokladoch týkajúcich sa inflácie (3-mesačný WIBOR), výmenného kurzu USD/PLN a nákladov na materiály, ktoré na druhej strane vychádzajú z odhadov externých expertov. Výmenný kurz PLN/USD prijatý v júni bol 2,254 pre rok 2008 a 2,32 pre rok 2009, pričom v pláne zo septembra bol na základe externej správy (31) prijatý výmenný kurz USD/PLN 2,32 pre celé obdobie reštrukturalizácie. Ceny ocele prijaté v júni pre rok 2008 boli 1 381 USD/t, pričom klesajú pre rok 2011 na 1 211 USD/t a opäť sa zvyšujú pre rok 2014 na 1 359 USD/t. Plán zo septembra vychádza z vyšších cien ocele (1 539 USD/t v roku 2009, 1 350 USD/t v roku 2011 a 1 516 USD/t v roku 2014). V spoločnom pláne reštrukturalizácie z júna sa predpokladal tento rastúci vývoj miezd: 7,6 % v roku 2009, 7 % v roku 2010, 6 % v roku 2011 a okolo 5 % po roku 2012. V pláne zo septembra sa predpokladá nižšia miera rastu: 5,8 % v roku 2009, 5 % v roku 2010, 4 % v rokoch 2011 a 2012 a 3 % ročne po roku 2012 (32). V pláne reštrukturalizácie z júna sa predpokladá inflácia vo výške okolo 2,2 %. V pláne zo septembra sa plánuje vyššia inflácia, pričom začína na úrovni 3,4 % v roku 2009 (33) a postupne sa znižuje (na 2,5 – 2,6 % po roku 2012) (34).

(178)

Hlavná zmena vo finančných prognózach v pláne zo septembra oproti plánu z júna sa týka príjmov z predaja plavidiel a činností nesúvisiacich so stavbou lodí. Konkrétne, v pláne zo septembra sa predpokladajú podstatne vyššie ceny lodí na prepravu automobilov, jedného z dvoch hlavných výrobkov, ide o zmenený predpoklad, ktorý výrazne ovplyvňuje predpovede týkajúce sa účtu ziskov a strát.

(179)

Predpoveď konsolidovaného účtu ziskov a strát pri činnostiach súvisiacich i nesúvisiacich so stavbou lodí v pláne zo septembra obsahuje pozitívnu ziskovú maržu od roku 2009: (4,1 % v roku 2009, 3,1 % v roku 2010, 7,4 % v roku 2011 a 6,4 % na konci obdobia reštrukturalizácie v roku 2012). Ziskové marže sa znížia na 4,3 % v roku 2014 (pokles na trhu) a následne sa postupne zvýšia na 7,7 % v roku 2017.

(180)

Spoločný plán reštrukturalizácie z júna obsahoval stručnú verziu analýzy citlivosti, ktorou sa preskúmal vplyv niektorých zmien hlavných východiskových predpokladov na 10-ročnú EBIDTA a 10-ročné kumulované zisky. Predovšetkým, analyzuje sa ňou vplyv ďalšieho zhodnotenia PLN o 5 grošov a ďalšieho 5 % zvýšenia cien ocele a miezd. Spoločný plán reštrukturalizácie zo septembra obsahuje novú a podrobnejšiu analýzu citlivosti, ktorá predovšetkým dokazuje vplyv 5 % zhodnotenia PLN voči USD. V spoločnom pláne reštrukturalizácie zo septembra sa predpokladá, že Poľsko prijme euro v roku 2013 a že následne nebude prevádzka lodeníc ovplyvňovaná výkyvmi výmenného kurzu PLN/USD. Nová analýza citlivosti dokazuje vplyv 5 % znehodnotenia USD voči EUR v rokoch 2013 – 2017 (t. j. po predpokladanom prijatí eura v Poľsku).

(181)

Podľa finančných prognóz v pláne z júna sa nediskontovaná návratnosť (bez ohľadu na zmenu hodnoty peňazí v čase) nedosiahne pred 11. rokom prevádzky, t. j. v roku 2019. V tomto výpočte sa zohľadňuje iba finančná angažovanosť investora (440 miliónov PLN), čo znamená, že akumulovaný tok hotovosti v období prešetrovania sa porovnáva iba s kapitálovými injekciami investora a nezohľadňuje sa skutočnosť, že sa očakáva, že najprv poskytne podstatnú finančnú injekciu štát. V pláne sa predpokladá, že náklady na reštrukturalizáciu vo výške približne 712 miliónov PLN sa budú financovať z budúcich tokov hotovosti spoločnosti.

(182)

Spoločný plán reštrukturalizácie zo septembra obsahuje diskontovaný výpočet obdobia návratnosti, ktorá predstavuje 10 rokov. V pláne sa taktiež predpokladá, že sa veľká časť nákladov na reštrukturalizáciu (712 miliónov PLN) (35) pokryje z budúcich tokov hotovosti.

(183)

PSC bola založená v Poľsku v roku 2007 za účelom kúpy lodeníc Gdynia. Patrí dvom spoločnostiam, Marine Co a Maritim Shipyard, ktoré kontroluje poľský podnikateľ Janusz Baran. Obidve spoločnosti pôsobili od 90. rokov 20. storočia v Gdyni, Gdansku a Štetíne a vyrábali lode a člny a pracovali ako subdodávateľ pre väčšie lodenice, najmä v Nemecku, Nórsku, Holandsku a Francúzsku, ktoré stavajú bloky a oddiely a poskytujú služby. Skupina ako celok zamestnáva 1 500 ľudí.

(184)

Pokiaľ ide o trhovú stratégiu, v pláne sa predpokladá, že spoločnosť sa bude zameriavať na kontajnerové plavidlá, lode na prepravu automobilov a plynové tankery a že ročne sa vyrobí až desať plošinových zásobovacích plavidiel. Predpokladá sa tiež, že v budúcnosti budú lodenice vyrábať dvanásť plavidiel ročne, čo bude kapacita lodeníc po zatvorení malého doku. V oddiele týkajúcom sa budúcej výroby sa predpokladá, že sa vyrobí vyšší počet plavidiel (pričom sa zvýši zo 6 v roku 2008 na 12 v roku 2009, 17 v roku 2010 a 21 v roku 2012). Podľa predloženého finančného modelu, na základe ktorého boli zjavne pripravené finančné prognózy, sa taktiež predpokladá, že v roku 2012 sa produkcia zvýši na 21 plavidiel.

(185)

Okrem toho, v pláne sa predpokladá diverzifikácia činností a zriadenie kontajnerového terminálu v súčasnom priestore lodeníc. Podľa plánu by lodenice mali po znížení kapacity nevyužitý pás pobrežia, na ktorom by sa mohol vybudovať kontajnerový terminál s kapacitou 150 000 TEU ročne.

(186)

Medzi hlavné navrhnuté reštrukturalizačné opatrenia patria priemyselná reštrukturalizácia prostredníctvom implementácie investičného programu navrhnutého na zvýšenie produktivity, zníženie nákladov a skrátenie výrobného cyklu. Odhadované náklady na investičný program v prípade stavby lodí sú 80 625 000 EUR. Prijalo sa aj ustanovenie pre investície vo výške 50 miliónov PLN (okolo 15 miliónov EUR) na rozvoj kontajnerového terminálu. To by znamenalo celkové investičné náklady vo výške 95,6 milióna EUR. V inej časti plánu reštrukturalizácie sa však celkové investície odhadujú na úrovni 131 miliónov EUR (443 miliónov PLN). Rozdiel v týchto dvoch údajoch nie je v pláne objasnený. Podľa plánu by mala implementácia týchto opatrení znížiť náklady na plavidlo o 25 % v období piatich rokov.

(187)

V pláne sa taktiež predpokladá zavedenie integrovaného informačného systému riadiaceho všetky oblasti činností lodeníc, t. j. dizajn, dodávky, zásoby, spracovanie ocele, plánovanie, dohľad nad výrobou a účtovníctvo.

(188)

V pláne sa predpokladá buď udržanie súčasného počtu zamestnancov, alebo ich zníženie o 650. Nie je jasné, aké faktory by ovplyvnili výber jednej z týchto dvoch možností. V pláne sa počíta so zavedením motivačného mzdového systému.

(189)

Pokiaľ ide o jeden z hlavných problémov lodeníc, t. j. vystavenie sa výkyvom výmenného kurzu a rastúce ceny ocele, v pláne sa navrhuje zapracovanie klauzúl týkajúcich sa indexácie do zmlúv a bežné zabezpečenie (vznikajúce náklady v mene príjmov).

(190)

V pláne sa taktiež predpokladá, že financovanie lodí sa zabezpečí formou preddavkov zaručených spoločnosťou pre poistenie vývozných úverov pri zvýhodnenom poistnom v porovnaní s bežnými postupmi pre zdravé spoločnosti a preklenovacím úverom zaručeným ministerstvom financií.

(191)

Pokiaľ ide o finančnú reštrukturalizáciu, v pláne sa predpokladá, že existujúce zmluvy sa opätovne prerokujú s cieľom znížiť očakávané straty. Podľa plánu by reštrukturalizácia mala zvýšiť ceny o 30 % (na úroveň prevažujúcu na trhu) a priniesť dodatočné príjmy vo výške 100 miliónov USD.

(192)

Implementácia plánu je podmienená poskytnutím dodatočnej pomoci štátom vo forme kapitálovej injekcie vo výške 515 miliónov PLN, odpustením a zmenením verejného dlhu na celkovú výšku 497 miliónov PLN a krytím všetkých ostatných akumulovaných a potenciálnych záväzkov lodeníc (ako sú budúce straty pri existujúcich zmluvách alebo sporoch). Napokon, investor vyzýva štát, aby zabezpečil, aby spoločnosť pre poistenie vývozných úverov ručila za výrobu počas obdobia reštrukturalizácie za výhodnejšie poistné v porovnaní s jej bežným postupom pre zdravé spoločnosti a aby ministerstvo financií poskytlo záruky na prevádzkový kapitál vo výške 297 miliónov PLN.

(193)

Pokiaľ ide o vlastný príspevok, v pláne sa počíta s kapitálovou investíciou investora vo výške 500 miliónov PLN na financovanie investícií a pokrytie očakávaných strát pri existujúcich zmluvách. V pláne sa taktiež navrhuje, aby vlastný príspevok na proces reštrukturalizácie zahŕňal aj príjmy vo výške 50 miliónov PLN z plánovaného predaja aktív a príjmy z predaja aktív, ku ktorému prišlo po pristúpení (124,5 milióna PLN). Mohlo by sa tvrdiť, že toto zvýši vlastný príspevok na 675 miliónov PLN. V pláne reštrukturalizácie však investor deklaruje vlastný príspevok iba vo výške 475 miliónov PLN.

(194)

Finančné prognózy vychádzajú zo stabilného výmenného menového kurzu 3,46 PLN za euro a 2,2 PLN za USD. Predpovede sa zakladajú na predpoklade, že sa počet postavených plavidiel zvýši na 21 v roku 2012 a že investor skutočne plánuje rozšíriť stavbu lodí v lodeniciach: očakáva sa, že tržby dosiahnu 1,2 miliardy PLN v roku 2008 a predpokladá sa, že budú stále rásť a do roku 2012 dosiahnu 2,6 miliardy PLN (do 116 % v roku 2008).

(195)

Komisia v spolupráci so svojim externým poradcom a s lodenicami prijala nasledujúcu metodiku pre hodnotenie navrhovaného zníženia kapacity ako vyrovnávacieho opatrenia Poľska.

(196)

Aby boli vyrovnávacie opatrenia účinné, musí byť zníženie kapacity dostatočné na to, aby sa zabezpečilo, aby bola budúca kapacita lodeníc po reštrukturalizácii nižšia ako v súčasnosti.

(197)

Komisia najprv posúdila súčasnú technickú kapacitu lodeníc a uviedla, že montáž plavidiel v dokoch bola jedným z nedostatkov výrobného procesu lodeníc, ktorý nemožno jednoducho odstrániť využitím externých zdrojov (outsourcingom). Podľa metodiky používanej Komisiou, ktorú poľské orgány ani lodenice nespochybnili, sa kapacita počíta s odvolaním sa na dĺžku trvania montáže v doku a typické portfólio plavidiel (hoci montáž plavidiel s rôznymi hodnotami CGT môže trvať rovnaký čas).

(198)

Pri súčasnej kapacite sa berie do úvahy čas skutočne potrebný na montáž (určitého typu) plavidla v dokoch. Tento čas by mal odrážať všetky súčasné nedostatky výrobného procesu, t. j. nízku produktivitu, nedostatky, nepoužívané aktíva, neefektívne produkčné toky a problémy so zamestnancami. Finančné obmedzenia ovplyvňujúce lodenice v dôsledku ich ťažkej finančnej situácie sú jediným faktorom, ktorým sa môže upraviť čas montáže. Nepravidelný alebo nedostatočný prístup k prevádzkovému kapitálu môže vážne narušiť výrobný proces. Keďže ide o externý faktor týkajúci sa všetkých spoločností vo finančných ťažkostiach a nesúvisiaci s neefektívnosťou na strane samotnej spoločnosti, Komisia konštatovala, že skutočná výkonnosť lodeníc by sa mohla upraviť zabezpečením ľahkého prístupu k prevádzkovému kapitálu.

(199)

V odhadovanej budúcej kapacite sa zohľadňuje čas, ktorý je pravdepodobne potrebný na montáž (určitého druhu) plavidla v doku za predpokladu, že produktivita lodeníc je porovnateľná so štandardom stanoveným inými konkurenčnými európskymi lodenicami. Inými slovami, do úvahy by sa mali vziať vplyv potrebnej modernizácie zariadení a zavedenie optimálnych pracovných podmienok (organizácia, dodávky, pracovná sila).

(200)

Modernizácia je nevyhnutná, ak chcú lodenice opäť obnoviť dlhodobú životaschopnosť. Súvisiace zvýšenie produktivity bude znamenať zníženie vstupov lodeníc a urýchlenie produkcie. Zlepšením rôznych aspektov výroby sa zvýši kapacita, chápaná ako schopnosť stavať určitý počet plavidiel. Malo by sa preto poznamenať, že zatvorenie niektorých zariadení, ako je navrhované zatvorenie suchého doku SD I v lodeniciach Gdynia, sa môže úplne vyrovnať zvýšením kapacity zostávajúceho doku. Aby vyrovnávacie opatrenia plnili tento účel, zníženie kapacity musí byť také, aby bola kapacita lodeníc na konci reštrukturalizácie, t. j. po investíciách a zvýšení produktivity, nižšia ako v súčasnosti. Iba týmto spôsobom sa môžu zosúladiť paralelné ciele dlhodobej životaschopnosti, ktorá si vyžaduje zvýšenie produktivity, a obmedzenia narušenia hospodárskej súťaže na minimum.

(201)

S cieľom zabezpečiť, aby bol spôsob výpočtu súčasnej a budúcej kapacity jednotný, mal by sa používať rovnaký produktový mix, t. j. rovnaké druhy plavidiel. Prípadne by sa mohlo použiť „priemerné plavidlo“ (t. j. plavidlo s priemerným CGT na základe knihy objednávok lodeníc).

(202)

Lodenice Gdynia na začiatku uviedli, že ich technická kapacita predstavuje 540 000 CGT. Po objasnení uvedenej metodiky a jej odsúhlasení Komisiou a lodenicami Gdynia, lodenice uviedli, že technické predpoklady na výpočet súčasnej kapacity, pokiaľ bola bez finančných obmedzení, predstavuje cyklus dokovania tri mesiace pri súčasnej montáži až troch plavidiel v rôznych fázach dokončenosti (čiastočné používanie polotandemovej metódy vo veľkom doku SD II), ktorého výsledkom je stavby až štrnástich plavidiel ročne. Hypotetické portfólio bolo typické pre lodenice, čo potvrdila existujúca kniha objednávok a stratégia predaja predstavená v pláne reštrukturalizácie z roku 2006. S priemerným CGT 27 000 na plavidlo sa súčasná kapacita bez finančných obmedzení odhadla na 378 000 CGT.

(203)

S cieľom preskúmať vplyv existujúcich finančných obmedzení na výrobný proces (t. j. o koľko týždňov/mesiacov sa predĺži výrobný cyklus v dôsledku oneskorení dodávok iba z dôvodu nedostatku prevádzkového kapitálu) a posúdiť, či nie je závažnosť takýchto obmedzení nad- alebo podhodnotená, Komisia porovnala tento údaj s najlepším výsledkom v posledných rokoch (12 plavidiel s celkovým CGT 272 000 v roku 2002). Po prvé, Komisia poznamenala, že rozdiel medzi najlepším výsledkom v roku 2002 a súčasnou technickou kapacitou bol čiastočne spôsobený rozdielmi v knihách objednávok. Lodenice v súčasnosti vyrábajú plavidlá s vyššou hodnotou CGT. Keby lodenice vyrábali plavidlá s priemerným CGT 27 000 v roku 2002, ich celková produkcia by bola 324 000 CGT. Zostávajúci rozdiel možno pripísať vplyvu finančných obmedzení na výrobný proces a zodpovedajú približne dvom plavidlám s priemerným CGT, t. j. 14 %, čo Komisia považovala za primeraný predpoklad.

(204)

Pokiaľ ide o budúcu kapacitu za predpokladu, že sa využívajú obidva doky, lodenice objasnili, že veľký dok SD II by sa mohol používať na súčasnú stavbu a pre polotandemový spôsob stavby tak, aby sa súčasne mohli stavať štyri trupy lodí v rôznych fázach dokončenia. Týmto spôsobom by boli lodenice schopné postaviť 18 plavidiel za predpokladu, že cyklus dokovania je 3 mesiace (36). Za predpokladu priemerného CGT 27 000 na plavidlo by bola budúca kapacita lodeníc s obidvomi dokmi 486 000 CGT. Budúca kapacita lodeníc po zatvorení malého doku SD I by bola 12 plavidiel alebo 324 000 CGT počítajúc s priemerným CGT na plavidlo 27 000 CGT.

(205)

Na základe týchto údajov Komisia zistila, že zníženie kapacity po zatvorení malého doku SD I by zodpovedala približne 14 %. Pri zohľadnení skutočnosti, že lodenice by zostali iba s jedným spúšťacím zariadením, suchým dokom SD II, a že lodenice prostredníctvom podrobnej spoľahlivej analýzy nulového bodu dokázali, že akékoľvek zníženie kapacity suchého doku SD II by spolu so zatvorením doku SD I ohrozilo dlhodobú životaschopnosť lodeníc, Komisia predbežne skonštatovala, že zatvorenie doku SD I, ktoré Poľsko navrhlo, bude dostatočným vyrovnávacím opatrením.

(206)

V spoločnom pláne reštrukturalizácie ISD Polska sa vzhľadom na prijatú podnikateľskú stratégiu navrhol alternatívny súbor vyrovnávacích opatrení. V pláne sa predpokladajú tieto vyrovnávacie opatrenia v kontexte prešetrovania štátnej pomoci pre Gdanské lodenice a lodenice Gdynia: zatvorenie troch kĺzačiek v Gdanských lodeniciach do 31. decembra 2008, pokiaľ je možné presunúť existujúcu výrobu z Gdanských lodeníc do malého doku v Gdynia vzhľadom na technické, organizačné a právne prekážky. ISD Polska uviedla na stretnutí 8. júla 2008, že predpokladá, že práce na úprave malého suchého doku v Gdynia neumožnia uzavretie kĺzačiek skôr ako v druhej polovici roku 2009. V spoločnom pláne reštrukturalizácie zo septembra sa navrhuje odklad zatvorenia dvoch kĺzačiek do júna 2009 a tretej kĺzačky do októbra 2009 (37). Okrem toho, kapacita lodeníc sa obmedzí na 400 000 CGT ročne v období desiatich rokov od pristúpenia Poľska k Európskej únii, t. j. do roku 2014.

(207)

ISD Polska informovala Komisiu na stretnutí 30. septembra, že ako dodatočné vyrovnávacie opatrenie by mohla ďalej znížiť výrobu na 360 000 CGT ročne na obdobie desiatich rokov po uzatvorení kĺzačiek. ISD Polska taktiež uviedla, že by mohla uzavrieť kĺzačky skôr ako sa predpokladá v pláne reštrukturalizácie z 12. septembra, t. j. mohla by zatvoriť kĺzačky B3 a B5 do konca apríla 2009 a kĺzačku B1 do konca augusta 2009.

(208)

V pláne reštrukturalizácie PSC sa predpokladá predaj menšieho doku na začiatku roku 2009. Očakávané príjmy vo výške 170 miliónov PLN by mali zvýšiť prevádzkový kapitál lodeníc.

(209)

Podľa poľských orgánov dostali lodenice Gdynia od 1. mája 2004 štátnu pomoc uvedenú v tabuľkách 1 až 4.

(210)

V tabuľke 1 je uvedená pomoc poskytnutá v období od 1. mája 2004, dátumu pristúpenia Poľska k EÚ, do 30. júna 2007. Poľsko notifikovalo tieto opatrenia listom z 13. júla 2007. Zoznam zahŕňa niektoré opatrenia opísané v časti B prílohy I k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(211)

Poľsko poskytlo dodatočné vysvetlenia týkajúce sa reštrukturalizácie záväzkov podľa kapitoly 5a. Poľské orgány objasnili, že lodenice previedli na prevádzkovateľa (38) aktíva v hodnote aspoň 45 % hodnoty prevedených záväzkov (39). Podľa Poľska prvok pomoci preto zodpovedá 55 % nominálnej hodnoty záväzkov prevedených na prevádzkovateľa. Táto nominálna hodnota je uvedená v tabuľke 1.

(212)

Úvery, pri ktorých sa využívajú záruky ministerstva financií, uvedené v tabuľke 1 boli poskytnuté za úrokovú sadzbu rovnú 1M LIBOR + 100 bázických bodov, pričom riziko neplatenia pri vystavení záruk odhadovali poľské orgány na úrovni 60 – 70 %. Záruky ministerstva financií boli poskytnuté na základe zabezpečenia formou bianko zmenky vystavenej lodenicami a notárskej zápisnice, v ktorej lodenice súhlasili s vymáhaním ich aktív až do výšky 120 % hodnoty záruky. Ministerstvo financií si zaúčtovalo poplatok, ktorý sa rovná 0,4 % výšky záruky.

(213)

V tabuľke 1 sú uvedené aj úvery, ktoré poskytla Korporacja Polskie Stocznie (ďalej len „KPS“) a ktoré sa použili na financovanie požiadaviek na prevádzkový kapitál lodeníc. Poľsko tvrdí vo svojich listoch z 11. júla 2007 a 9. januára 2008, že tieto úvery nepredstavujú štátnu pomoc, pretože uplatnené úroky zodpovedali hodnoteniu rizika konkrétneho projektu, na ktorý sa úvery žiadali.

(214)

V prípade úverov poskytnutých v rokoch 2005 – 2007 KPS účtovala úroky v rozsahu od 9,6 % do 13,46 % s priemernou fixnou úrokovou sadzbou 10,64 %. KPS si zaúčtovala aj jednorazový poplatok v rozsahu 0,1 % až 0,4 %. Podľa poľských orgánov KPS požadovala zabezpečenie vo forme odsúhlasenia vymáhania, dohody o postúpení pohľadávok, nepodmienečného príkazu na úhradu, bianko zmenky alebo záložných práv na majetok (40).

(215)

KPS bola zložená v roku 2004 ako 100 % dcérska spoločnosť Agentúry pre rozvoj priemyslu a mala vystupovať ako fond rizikového kapitálu pre agentúru. Jej prvotnou úlohou bolo slúžiť ako prostriedok pre konsolidáciu troch najväčších lodeníc v Poľsku, tento projekt sa ukončil v roku 2006. Podľa informácií, ktoré poskytlo Poľsko v roku 2006 (41), sa KPS mala financovať kapitálovou injekciou Agentúry pre rozvoj priemyslu prostredníctvom príspevku v naturáliách (akcie tretích spoločností) poskytnutým agentúrou a revolvingovým bankovým úverom zaručeným agentúrou, ktorý bol osobitne označený ako finančná pomoc pre lodenice. Podľa internetovej stránky poľskej vlády mala KPS podporovať stavbu lodí v Poľsku prostredníctvom emisie dlhopisov v plnej výške zaručených Agentúrou pre rozvoj priemyslu. V skutočnosti, dokument s názvom Stratégia pre lodiarsky sektor (lodenice pre stavbu námorných lodí) v Poľsku na roky 2006 – 2010 (42) potvrdzuje, že KPS by mala vytvoriť fondy prostredníctvom emisie dlžných nástrojov vo výške približne 100 miliónov USD zabezpečených aktívami určenými na reštrukturalizáciu lodiarskeho odvetvia formou prostriedkov prevedených ministerstvom financií Agentúre pre rozvoj priemyslu.

(216)

V tabuľke 2 sa uvádzajú opatrenia, o ktorých bola Komisia informovaná po 13. júli 2007 listami zo 6. decembra 2007 a 12. februára 2008: dva úvery od Agentúry pre rozvoj priemyslu na financovanie prevádzkového kapitálu (mzdy a záväzky z obchodného styku). V tabuľke 2 sa uvádza aj úver poskytnutý KPS na základe jej rozhodnutia č. 02/11/2007, o ktorom Komisia bola informovaná listom z 9. januára 2008 (43) Komisia však nemá žiadne podrobné informácie o výške a existencii tohto úveru. KPS si účtovala úroky vo výške 10,5 % a jednorazový poplatok vo výške 0,1 %.

(217)

Komisia nemôže vzhľadom na neistú finančnú situáciu lodeníc vylúčiť, že lodeniciam Gdynia nebola poskytnutá iná štátna pomoc podobného charakteru.

(218)

V tabuľke 3 sa uvádzajú nevyrovnané záväzky lodeníc Gdynia voči štátu k 30. septembru 2007. Tieto informácie poskytlo Poľsko 9. januára 2008. Poľsko v tomto liste potvrdilo, že lodenice Gdynia nevyrovnávali svoje záväzky voči štátu pravidelne. Lodenice splácali dlh voči úradu sociálneho zabezpečenia (ZUS), pokiaľ to bolo možné vzhľadom na ich finančnú situáciu, keď sa tieto záväzky stali splatnými.

(219)

Podľa prílohy 1 k listu Poľska z 9. januára 2008 dosiahli nevyrovnané záväzky voči príslušným verejným orgánom k 1. máju 2004 približne 254 miliónov PLN. V období od 1. mája 2005 do 30. septembra 2007 vznikli nové záväzky vo výške približne 362 miliónov PLN. Lodenice Gdynia v tomto čase skutočne splatili okolo 194 miliónov PLN (44). Nevyrovnané záväzky dosiahli k 30. septembru 2007 výšku takmer 423 miliónov PLN.

(220)

Lodenice Gdynia plánovali splatiť aspoň časť nevyrovnaných záväzkov z príjmov z kapitálovej injekcie ministerstva financií vo výške 515 miliónov PLN, ktorá bola sama o sebe podmienená kapitálovou injekciou súkromného investora vybraného na základe už opísaného procesu privatizácie.

(221)

Napokon, po pristúpení Poľska k EÚ dostali lodenice Gdynia pomoc, ktorú Poľsko považuje za pomoc „poskytnutú na účely iné ako reštrukturalizácia“ (tabuľka 4). Išlo o štátnu pomoc na výskum a vývoj a na podporu vzdelávania v celkovej výške 412 000 PLN.

(222)

Lodenice Gdynia dostali aj inú pomoc okrem pomoci uvedenej v tabuľkách 1 až 4.

(223)

Po prvé, Poľsko v liste z 11. júla 2007 (45) notifikovalo súbor opatrení navrhnutých ako „opatrenia, ktoré sa mali poskytnúť […] v období od 1. júla 2007 do ukončenia procesu reštrukturalizácie“.

(224)

Komisia predovšetkým poznamenáva, že všetky tieto opatrenia zahŕňajú možné odpísanie úrokov vzniknutých medzi 1. júlom 2003 a 15. marcom 2005 pri záväzkoch voči štátu reštrukturalizovaných podľa kapitoly 5a v celkovej výške 6 905 304 PLN. Podľa Poľska je možné odpísanie týchto úrokov predmetom sporu medzi lodenicami Gdynia a príslušnými poľskými orgánmi na vnútroštátnych súdoch. Keďže tieto úroky sú podružné k hlavným záväzkom reštrukturalizovaným podľa kapitoly 5a a uvedeným v tabuľke 1, Komisia sa domnieva, že zrušenie úrokov taktiež predstavuje štátnu pomoc v celkovej výške (46) a je predmetom tohto rozhodnutia.

(225)

Komisia taktiež poznamenáva, že táto tabuľka obsahuje niektoré opatrenia spočívajúce v odklade platby alebo odpísaní záväzkov voči štátu. Nie je jasné v akom rozsahu sa tieto opatrenia prekrývajú so záväzkami voči štátu uvedenými v prílohe 1 k listu Poľska z 9. januára 2008 (a zhrnutými v tabuľke 3).

(226)

Predovšetkým, lodenice Gdynia získali prospech z výrobných záruk spoločnosti pre poistenie vývozných úverov (ďalej len „záruky za zálohové platby“ alebo „záruky spoločnosti pre poistenie vývozných úverov“). Stavba lodí sa v skutočnosti od 1. mája 2004 financovala vďaka týmto zárukám. Lodenice Gdynia dostali celkovo od 1. mája 2004 do 12. júna 2008 108 záruk v celkovej hodnote 3 095 529 638 PLN na plavidlá postavené v Gdynia (nie v Gdanských lodeniciach, ktoré boli predtým dcérskou spoločnosťou lodeníc Gdynia) (47). Poľsko v liste predloženom 11. júla 2007 informovalo Komisiu, že spoločnosť pre poistenie vývozných úverov bude naďalej vystavovať záruky pre lodenice Gdynia do konca roku 2008.

(227)

Spoločným znakom odvetvia je, že lodenice zvyčajne nie sú schopné zvýšiť dostatočný prevádzkový kapitál na stavbu plavidiel vnútorne a spoliehajú sa na vonkajšie financovanie, či už prostredníctvom úverov (takzvané úvery na výrobu) alebo zálohových platieb od vlastníkov lodí na predfinancovanie výroby. Vlastníci lodí zvyčajne platia 80 % ceny vopred v splátkach, ktoré zodpovedajú určitým rozhodujúcim fázam dokončenia plavidla a zostávajúcich 20 % zaplatia pri dodávke. Zapojenie vlastníkov lodí do financovania stavby lodí je preto rozhodujúce. Záruky spoločnosti pre poistenie vývozných úverov boli poskytnuté lodeniciam Gdynia s cieľom zaručiť zálohové platby vlastníkov lodí proti riziku spojenému s nesplnením povinnosti lodeníc dodať plavidlo.

(228)

Viaceré dokumenty, ktoré predložilo Poľsko, týkajúce sa fungovania systému záruk spoločnosti pre poistenie vývozných úverov (48) naznačujú, že tieto záruky boli poskytnuté lodeniciam Gdynia týmto spôsobom. Po prvé, podpísala sa zmluva s vlastníkom lode, ktorá bola zvyčajne podmienená tým, že lodenice v určitej lehote dokázali, že financovanie výroby bude zaručené spoločnosťou pre poistenie vývozných úverov. Spoločnosť pre poistenie vývozných úverov vydala vyhlásenie, ktorým sa zaviazala zabezpečiť financovanie lode ako celku zaručením sa za zálohové platby. V následných jednotlivých dohodách vystavila spoločnosť pre poistenie vývozných úverov záruku za každú jednotlivú zálohovú platbu (zvyčajne štyri). Celkové vystavenie sa riziku spoločnosti pre poistenie vývozných úverov spojenému s neplnením povinnosti lodeníc dodať plavidlo bolo zvyčajne 80 % kúpnej ceny, t. j. celkovej výšky zálohových platieb, ktoré vlastník lode vykonal pred dodávkou. Toto celkové vystavenie sa riziku bolo známe, keď spoločnosť pre poistenie vývozných úverov vystavila vyhlásenie, ktorým zabezpečila financovanie lode vlastníkom lode. Platnosť záruky uplynula pri dodávke plavidla.

(229)

Operácie spoločnosti pre poistenie vývozných úverov sa líšia (49) a sú v podstate rozdelené medzi obchodné činnosti a činnosti vykonané v mene ministerstva financií, ktoré za ne ručí. Osobitný bankový účet v mene „Interes Narodowy“ je vedený na účel týchto činnosti ministerstva financií. Záruky poskytnuté lodeniciam Gdynia sú účasťou podnikania, ktoré je opätovne zaručené ministerstvom financií.

(230)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Poľsko, poskytla spoločnosť pre poistenie vývozných úverov záruky na zálohové platby v prospech lodeníc Gdynia za poplatok závisiaci od výšky záruky. Výška poplatku predstavuje 2 % ročne pri zárukách nižších ako 35 miliónov PLN a 1 % ročne pri zárukách vyšších ako 35 miliónov EUR. Spoločnosť pre poistenie vývozných úverov požaduje ako zabezpečenie prevod vlastníctva k lodi, lodi vo výstavbe a stavebným materiálom. Rovnaké podmienky by sa mali vzťahovať na záruky spoločnosti pre poistenie vývozných úverov poskytnuté pred koncom obdobia reštrukturalizácie t. j. pred rokom 2012.

(231)

Napokon, Komisia poznamenáva, že Poľsko prijalo 3. júna 2008 rozhodnutie poskytnúť lodeniciam Gdynia dodatočnú kapitálovú injekciu vo výške 515 miliónov PLN.

(232)

(233)

V bode 3 prílohy IV k Zmluve o pristúpení sa opisuje postup v rámci prechodného mechanizmu. Predstavuje právny rámec pre hodnotenie schém pomoci a jednotlivých opatrení pomoci, ktoré sa zaviedli v novom členskom štáte pred dátumom jeho pristúpenia k EÚ a uplatňujú sa aj po pristúpení.

(234)

Opatrenia, ktoré sa prijali pred pristúpením a ktoré sa po pristúpení neuplatňujú, nemôže Komisia preskúmať na základe postupu v rámci prechodného mechanizmu ani na základe postupu ustanoveného v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(235)

Opatrenia, ktoré neboli prijaté pred pristúpením, však Komisia posúdi ako notifikovanú pomoc alebo neoprávnenú pomoc podľa postupu ustanoveného v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(236)

Kritérium používané pre určenie časového okamihu, keď bolo určité opatrenie prijaté, je právne záväzný akt, ktorým sa príslušný vnútroštátny orgán zaviazal pomoc udeliť (50). To, či je administratívny akt právne záväzný, je záležitosťou vnútroštátneho práva. Komisia však musí mať možnosť tieto administratívne akty preskúmať, najmä v medzných prípadoch a na základe ich formy obsahu posúdiť, či by mohli viesť k neopodstatneným očakávaniam príjemcov vymáhateľným na poľskom súde. Táto spôsobilosť preskúmať vnútroštátne administratívne akty je nevyhnutná pre vykonávanie výhradnej právomoci Komisie schvaľovať výnimky zo všeobecného zákazu štátnej pomoci vzhľadom na opatrenia, ktoré Poľsko prijalo po 1. máji 2004.

(237)

Opatrenie prijaté pred pristúpením je uplatniteľné po pristúpení, ak môže stále viesť k poskytnutiu dodatočnej pomoci alebo zvýšeniu výšky už poskytnutej pomoci, t. j. ak nie je známa presná ekonomická angažovanosť štátu ku dňu prijatia opatrenia a zostáva neznáma aj v deň pristúpenia.

(238)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania skonštatovala na základe informácií, ktoré predložilo Poľsko, že súbory opatrení, ktoré jej boli notifikované 29. apríla 2004 skutočne predstavujú novú pomoc buď neoprávnenú, alebo notifikovanú, pretože boli poskytnuté po 1. máji 2004, dátume pristúpenia Poľska k EÚ. Pripomienky, ktoré predložilo Poľsko a tretie strany po začatí prešetrovania, neviedli Komisiu k zmene jej záveru. Predovšetkým, Komisia tvrdí, že je oprávnená na posúdenie zlučiteľnosti opatrení uvedených v časti B prílohy I k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania so spoločným trhom. Komisia však poznamenáva, že niektoré z týchto opatrení boli vynechané (opatrenia 33 a 34 časti B prílohy I k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania).

(239)

Komisia ďalej uvádza, prečo nemôže súhlasiť s tvrdeniami, ktoré predložilo Poľsko a zainteresované strany.

(240)

Komisia súhlasí s príjemcom, že udalosťou, ktorá viedla k čiastočnému odpísaniu záväzkov voči štátu podľa kapitoly 5a, bolo prijatie rozhodnutia o reštrukturalizácii predsedom Agentúry pre rozvoj priemyslu. Komisia však nemôže súhlasiť s tvrdením, že toto rozhodnutie bolo prijaté 19. apríla 2004, t. j. pred pristúpením. Komisia objasnila dôvody svojho stanoviska v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania a Poľsko ani príjemca nepredložili žiadne ďalšie tvrdenia. Komisia znovu opakuje, že rozhodnutím z 19. apríla sa schválil iba plán reštrukturalizácie z roku 2004 a nereštrukturalizovali záväzky voči štátu podľa kapitoly 5a. Predseda Agentúry pre rozvoj priemyslu nemohol vydať rozhodnutie o reštrukturalizácii pred pristúpením, pretože nemal dohodu požadovanú na základe kapitoly 5a všetkých verejných veriteľov zapojených do reštrukturalizácie a prevádzkovateľa, spoločnosti riadiacej vykonanie reštrukturalizácie (51). Komisia poznamenáva, že predseda Agentúry pre rozvoj priemyslu uznal túto skutočnosť, keď vo svojom rozhodnutí z 19. apríla 2004 uviedol, že na dokončenie reštrukturalizácie podľa kapitoly 5a bude potrebné ďalšie rozhodnutie a keď napokon vydal rozhodnutia o reštrukturalizácii 4. januára 2005, t. j. po pristúpení.

(241)

Komisia nemôže súhlasiť s tvrdením príjemcu, že dohoda všetkých verejných veriteľov zapojených do reštrukturalizácie svojich pohľadávok voči lodeniciam Gdynia podľa kapitoly 5a predstavovala právne záväzný akt požadovaný na základe rozsudku vo veci Fleuren Compost. Príjemca predovšetkým tvrdil, že kapitola 5a nebola lex specialis vo vzťahu k iným zákonom umožňujúcim reštrukturalizáciu záväzkov voči štátu a že funkciou predsedu Agentúry pre rozvoj priemyslu bolo spravovať a uľahčovať proces reštrukturalizácie a nenahrádzať zapojené a príslušné orgány pre konkrétne záväzky. Komisia poznamenáva, že tento výklad poľského zákona je v rozpore so všetkými informáciami, ktoré Poľsko dodnes predložilo, a so znením a logikou samotnej kapitoly 5a. Je pravda, že ako tvrdil príjemca, zákon z 30. októbra 2002„nezakazuje reštrukturalizačným orgánom vydať rozhodnutia o odpísaní dlhu, pokiaľ im to povoľujú všeobecné ustanovenia“. Ak tak však urobili, tieto záväzky viac nespadajú pod kapitolu 5a so všetkými výhodami s ňou spojenými, z ktorých samotný príjemca vymenoval tieto: oprávnenosť na úver od Agentúry pre rozvoj priemyslu, pozastavenie všetkých prebiehajúcich vymáhacích konaní, oslobodenie od konkurzu a neúročenie dlžných súm.

(242)

Komisia nemôže súhlasiť s tvrdením príjemcu, že po 30. júni 2006 nevznikli pri záväzkoch reštrukturalizovaných podľa kapitoly 5a žiadne úroky. Poľsko zamietlo tento výklad poľského zákona. Okrem toho, Poľsko notifikovalo ako novú pomoc plánované (čiastočné) odpísanie úrokov vzniknutých po 30. júni 2006, takže je zjavné, že tieto úroky skutočne vznikli.

(243)

Komisia nemôže súhlasiť s tvrdením Poľska, že pomoc bola de facto poskytnutá na základe skutočnosti, že všetky príslušné orgány poskytujúce pomoc urobili ústne vyhlásenie na stretnutí pracovnej skupiny vlády týkajúce sa reštrukturalizácie lodeníc Gdynia v Poľsku (skupina lodiarskeho priemyslu). Takéto vyhlásenia, ak existovali, boli čisto ústne a na vznik oprávnených očakávaní podľa poľského práva boli zjavne potrebné ďalšie implementačné opatrenia.

(244)

Tvrdenie príjemcu, že pomoc bola poskytnutá pred pristúpením, pretože presná ekonomická angažovanosť bola známa pred týmto dátumom, je dôsledkom nesprávneho pochopenia ustanovení bodu 3 prílohy IV k Zmluve o pristúpení. Na to, aby sa opatrenie mohlo považovať za predchádzajúcu pomoc, musí spĺňať dve požiadavky: musí byť poskytnuté pred pristúpením (čo zodpovedá právne záväznému rozhodnutiu príslušného orgánu poskytujúceho pomoc) a „nemôže byť uplatniteľné po pristúpení“. Ide o dve samostatné a kumulatívne podmienky. Tvrdenie príjemcu, že ekonomická angažovanosť štátu bola známa pred pristúpením, sa odvoláva na druhú z týchto požiadaviek a nie na okamih poskytnutia pomoci.

(245)

Komisia nemôže súhlasiť s tvrdením Poľska, že požiadavka registrovať upísanie nových akcií do 6 mesiacov bola čisto formálna. Komisia poznamenáva, že v skutočnosti boli po uplynutí 6-mesačnej lehoty potrebné dve rôzne nové rozhodnutia: nová rezolúcia všeobecného zhromaždenia o zvýšení kapitálu a o samotnom upísaní. Zdá sa, že ide o to, že podľa poľského obchodného práva sa nárok spoločnosti na kapitálovú injekciu stáva účinným v deň prijatia rezolúcie o zvýšení kapitálu (t. j. prvej rezolúcie zo 17. februára 2004). Registrácia má význam pre vonkajšie kontakty spoločnosti, nie pre vzťahy s jej akcionármi. Nevykonanie registrácie má však právny vplyv aj na vzťah medzi spoločnosťou a jej akcionármi: ak sa registrácia nevykoná do šiestich mesiacov, uplynie platnosť rezolúcie o zvýšení kapitálu spoločnosti a kapitálová injekcia sa nemôže vykonať. Za týchto okolností je na zvýšenie kapitálu spoločnosti potrebná nová rezolúcia akcionárov. Takúto rezolúciu prijalo všeobecné zhromaždenie v skutočnosti 4. marca 2005. Skutočnosť, že rezolúcia nebola prijatá jednohlasne (traja akcionári boli proti) dokazuje, že túto rezolúciu nemožno považovať za čisto formálnu požiadavku. Komisia taktiež poznamenáva, že kapitál napokon upísala Agentúra pre rozvoj priemyslu, nie ministerstvo financií. Rezolúcia zo 17. februára 2004 sa preto nemôže považovať za konečné záväzné rozhodnutie poskytnúť pomoc vo forme kapitálovej injekcie uvedenej ako opatrenie 32 v časti B prílohy I k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(246)

Napokon, Komisia poznamenáva, že Poľsko ani príjemca nepopreli jej záver, že opatrenia 19 až 27 časti B prílohy I k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania predstavujú novú pomoc a preto spadajú do kompetencie Komisie na základe článku 88 Zmluvy o ES.

(247)

V článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sa uvádza, že akákoľvek pomoc poskytnutá členským štátom alebo zo štátnych zdrojov v akejkoľvek forme, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže uprednostňovaním niektorých podnikov alebo výroby niektorých tovarov a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, je nezlučiteľná so spoločným trhom.

(248)

Komisia sa domnieva, že každá pomoc opísaná v odôvodneniach 209 až 232 bola poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov a tým, že bola určená jednému konkrétnemu podniku, bola selektívna.

(249)

Lodenice Gdynia sú jednými z najväčších európskych lodeníc a aktívne konkurujú na trhu kontajnerových lodí lodeniciam, najmä v Nemecku a Dánsku, ako to uznali Poľsko a príjemca a ako to poznamenalo Dánsko a dánske lodiarske združenie vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. Kontajnerové plavidlá predstavovali 26 % kníh objednávok európskych lodeníc na konci roku 2006 (52).

(250)

Zdá sa, že lodenice Gdynia sú jednými lodenicami v EÚ, ktoré vyrábajú určitý typ plavidla ro-ro: veľké lode na prepravu automobilov. Táto špecializácia však neznamená, že lodenice Gdynia aspoň potenciálne nekonkurujú ostatným lodeniciam v EÚ. Komisia poznamenáva, že na strane ponuky existuje podstatná úroveň nahraditeľnosti, aspoň v segmente nákladných lodí (53), hoci tieto plavidlá nepatria do jednotného trhu vzhľadom na štruktúru dopytu po rôznych kategóriách nákladných lodí.

(251)

To znamená, že ostatné lodenice v EÚ nemusia čeliť významným prekážkam pri spustení výroby lodí na prepravu automobilov, aspoň nie technického charakteru (výrobné zariadenia, know-how atď.). Stále subvencovanie lodeníc Gdynia, ktoré im umožnilo uzatvoriť zmluvy bez úplného zohľadnenia a kompenzácie všetkých obsiahnutých rizík, však mohlo vytvoriť významnú prekážku vstupu na trh s loďami na prepravu automobilov pre ostatné lodenice.

(252)

Komisia poznamenáva, že lodenice Gdynia pôsobia aj v iných segmentoch nákladných lodí, pričom ponúkajú výrobky, ako sú viacúčelové plavidlá, lode na prepravu skvapalneného plynu, výrobkové a chemické tankery a lode na prepravu hromadných nákladov. Napríklad, výrobkové a chemické tankery predstavovali okolo 8 % knihy objednávok európskych lodeníc na konci roku 2006 (54). Lodenice v Nemecku a Rumunsku sú obzvlášť aktívne v týchto segmentoch.

(253)

Na základe uvedeného Komisia konštatuje, že štátna pomoc poskytnutá lodeniciam Gdynia ovplyvnila obchod medzi členskými štátmi.

(254)

Napokon, Komisia musí stanoviť, či opatrenia poskytnuté lodeniciam Gdynia im poskytli nenáležitú výhodu a tým narušili alebo hrozili narušením hospodárskej súťaže. Komisia poznamenáva, že poľské orgány nespochybnili klasifikáciu opatrení, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, ako štátnu pomoc s výnimkou úverov poskytnutých KPS a záruk poskytnutých spoločnosťou pre poistenie vývozných úverov, ktoré podľa názoru poľských orgánov vyhovujú zásade investora v trhovom hospodárstve.

(255)

Komisia ďalej v texte najprv objasní, prečo sa domnieva, že nepretržité nevymáhanie dlhu voči štátu neprešiel testom veriteľa v trhovom hospodárstve. Komisia následne posúdi opatrenia spochybnené Poľskom. Napokon, Komisia zváži okolnosti, za ktorých bola pomoc, na ktorú sa vzťahuje toto rozhodnutie, poskytnutá a jej vplyv na hospodársku súťaž.

(256)

Zásada, že trvalé nevymáhanie dlhu voči štátu môže samo o sebe predstavovať štátnu pomoc, je ustanovené v judikatúre (55). Informácie, ktoré poskytli poľské orgány (56), jasne naznačujú, že lodenice Gdynia majú výrazné nedoplatky voči štátu spätne od roku 2004. Lodenice splácali záväzky voči štátu iba nepravidelne a ich nevyrovnaný dlh sa stále odkladal, podľa všetkého bez akéhokoľvek formálneho rozhodnutia zo strany príslušných verejných veriteľov, alebo bol predmetom splátkových kalendárov. Poľsko vysvetlilo, že príjemca plánoval splatiť verejné záväzky nevyrovnané k 30. septembru 2007 (celkovo 443 miliónov PLN) použitím kapitálovej injekcie ministerstva financií po privatizácii lodeníc. Keďže išlo o neistú udalosť s neistým načasovaním, zámer lodeníc naznačuje, že záväzky voči štátu boli prakticky odložené na neobmedzené alebo neurčité obdobie a splácali sa iba príležitostne, ako to dovoľoval tok hotovosti lodeníc. Komisia sa domnieva, že žiadny veriteľ v trhovom hospodárstve by nesúhlasil s takýmto neobmedzeným odkladom svojich záväzkov, ktorý by bol podmienený neistou udalosťou privatizácie a rekapitalizácie štátom (to predstavuje štátnu pomoc s pochybnou zákonnosťou a zlučiteľnosťou so spoločným trhom). Okrem toho, neexistuje žiadny náznak, že príslušní verejní veritelia prijali opatrenia s cieľom vymôcť ich verejné pohľadávky od lodeníc Gdynia, najmä prostredníctvom núteného vrátenia alebo zákona o konkurze. Komisia preto konštatuje, že trvalé nevymáhanie záväzkov voči štátu predstavuje výhodu, ktorú by príjemca nedostal od veriteľa v trhovom hospodárstve, a preto predstavuje štátnu pomoc podobnú (bezúročnej) pôžičke.

(257)

Komisia nemôže súhlasiť s tvrdením Poľska, že pomoc vo forme úverov na prevádzkový kapitál neobsahovala štátnu pomoc. Komisia poznamenáva, že úroková sadzba účtovaná KPS bola okolo 400 bázických bodov vyššia ako referenčná sadzba. Komisia taktiež poznamenáva, že lodenice Gdynia boli vo veľmi neistej finančnej situácii viacero rokov, pričom ich záväzky podstatne prevýšili aktíva. Lodenice Gdynia neboli schopné získať financovanie pre svoju výrobu z akéhokoľvek iného vonkajšieho zdroja. Ich prevádzkový kapitál bol financovaný zálohovými platbami, ktoré boli v plnej výške kryté zárukami spoločnosti pre poistenie vývozných úverov, úvermi v plnom rozsahu krytými zárukami ministerstva financií a úvermi KPS. Preto sa nezdá, že úroková sadzba účtovaná KPS správnym spôsobom odráža vzniknuté riziko. Hoci KPS požadovala zabezpečenie, jeho hodnota zostáva otáznou malo by sa pripomenúť, že spoločnosť pre poistenie vývozných úverov a ministerstvo financií požadovali podobné zabezpečenie a vzhľadom na pomer aktív k záväzkom lodeníc Gdynia sa zdá pravdepodobné, že KPS nebola schopná získať zabezpečenie na aktíva lodeníc v prvom rade. V každom prípade, Poľsko neposkytlo podrobné informácie, ktoré by Komisii umožnili stanoviť skutočnú hodnotu požadovaného zabezpečenia.

(258)

Okrem toho, neexistuje rozdiel medzi úvermi poskytnutými KPS a úvermi poskytnutými Agentúrou pre rozvoj priemyslu, ktorá KPS vlastní. Je ťažké súčasne tvrdiť, ako to robí Poľsko, že úvery, ktoré poskytla Agentúra pre rozvoj priemyslu, predstavujú štátnu pomoc, pričom úvery poskytnuté jej dcérskou spoločnosťou, KPS, spĺňajú požiadavky zásady investora v trhovom hospodárstve.

(259)

Napokon, Komisia poznamenáva, že KPS bola zriadená ako vládou kontrolovaný fond s cieľmi verejnej politiky, ktorého financovanie v plnej miere zabezpečuje alebo zaručuje štát prostredníctvom Agentúry pre rozvoj priemyslu. Podľa dokumentu Stratégia pre lodiarenský sektor (lodenice pre stavbu námorných lodí) v Poľsku na roky 2006 – 2010 bola KPS „založená s cieľom zabezpečiť financovanie výroby lodeníc až do prevzatia kontroly súkromným investorom“. Na základe stratégie, ktorá je navrhnutá na dosiahnutie nielen hospodárskych, ale aj sociálnych a makroekonomických cieľov (57), boli KPS zverené rôzne právomoci spolu s Agentúrou pre rozvoj priemyslu, ministerstvom financií a inými príslušnými verejnými orgánmi. Finančné prepojenia KPS na Agentúru pre rozvoj priemyslu a ministerstvo financií sú jasné a KPS vystupuje skôr ako prostriedok pre prevod aktív vyčlenených zo základu štátneho rozpočtu pre lodenice v Poľsku, vrátane lodeníc Gdynia.

(260)

Na základe uvedeného Komisia konštatuje, že KPS nejednala ako investor v trhovom hospodárstve, keď poskytla úvery na prevádzkový kapitál lodeniciam Gdynia. Tieto úvery uvedené v odôvodnení 158 tabuľkách 1 a 2 preto predstavujú štátnu pomoc.

(261)

Poľsko vo svojich pripomienkach po prijatí rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania tvrdilo, že záruky poskytnuté spoločnosťou pre poistenie vývozných úverov lodeniciam Gdynia nepredstavujú štátnu pomoc. Komisia nemôže súhlasiť s týmto tvrdením.

(262)

Po prvé, Komisia by zdôraznila, že záruky za zálohové platby spoločnosti pre poistenie vývozných úverov sú zaručené ministerstvom financií a že súvisiace transakcie sú pripísané na samostatný bankový účet v mene „Interes Narodowy“. Ak je na tomto účte dostatok finančných prostriedkov, spoločnosť pre poistenie vývozných úverov môže buď čerpať úvery od ministerstva financií alebo získať záruky za úvery ministerstva financií.

(263)

Po druhé, Komisia sa odvoláva na jej rozhodnutie z 18. júla 2007 vo veci N 105/07 (58), ktorým schválila schému, na základe ktorej spoločnosť pre poistenie vývozných úverov vykonáva svoj program poistenia vývozu zaručený ministerstvom financií, ako schému bez prítomnosti štátnej pomoci. Táto schéma sa v súčasnosti vzťahuje na typ výrobných záruk, ktoré lodenice Gdynia dostávali v posledných niekoľkých rokoch. Komisia poznamenáva, že schéma výslovne vylučuje (59) spoločnosti vo finančných ťažkostiach v zmysle usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach. Hlavným prvkom schémy je, že záručné provízie sa stanovujú na základe hodnotenia rizika. Napríklad, záručná provízia pre spoločnosť patriacu do kategórie najvyššieho rizika zodpovedá […] % p. a. pri zárukách do 2 rokov a […] % p. a. pri zárukách dlhších ako dva roky. Základná provízia sa rovná […] % p. a. Pre porovnanie, záruky pre lodenice Gdynia poskytla spoločnosť pre poistenie vývozných úverov za províziu 2 % p.a., ak záruka nebola vyššia ako 35 miliónov PLN a za províziu 1 % p.a., ak záruka presiahla túto sumu.

(264)

Je preto jasné, že lodenice Gdynia nie sú oprávnené na záruky kryté v rámci uvedenej schémy, ktorú Komisia schválila ako schému bez prítomnosti pomoci. Záruky poskytnuté lodeniciam Gdynia nie sú preto bez prítomnosti pomoci.

(265)

Okrem toho je zrejmé, že záručná provízia účtovaná lodeniciam Gdynia je výrazne nižšia ako základná provízia používaná pri zárukách pre zdravé spoločnosti a niekoľkokrát nižšia ako provízia účtovaná vysokorizikovým spoločnostiam, ktoré sú však ešte oprávnené na základe uvedenej schémy. Komisia konštatuje, že záručná provízia uplatnená pre lodenice Gdynia nezodpovedá trhovej provízii a tieto záruky preto predstavujú štátnu pomoc.

(266)

Po tretie, aby individuálna štátna záruka nepredstavovala štátnu pomoc podľa oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (60), dlžník nesmie byť vo finančných ťažkostiach. V tomto prípade to zjavne neplatí. Podľa toho istého oznámenia sa môže prvok pomoci záruky v prípade, že je dlžník vo finančných ťažkostiach, rovnať sume pokrytej danou zárukou.

(267)

Napokon, Komisia poznamenáva, že lodenice Gdynia sa spoliehajú výlučne na záruky poskytované spoločnosťou pre poistenie vývozných úverov a ministerstvom financií a nedokázali získať žiadne záruky na trhu.

(268)

Na základe uvedeného Komisia konštatuje, že spoločnosť pre poistenie vývozných úverov nekonala ako investor v trhovom hospodárstve, keď poskytla záruky lodeniciam Gdynia.

(269)

Komisia zastáva názor, že úplné spoliehanie sa na štátnu pomoc umožnilo lodeniciam Gdynia zapojiť sa do protikonkurenčného konania, akým sú ceny nižšie ako výrobné náklady bez toho, aby znášali dôsledky, ktoré takéto konanie zvyčajne znamená, a to vylúčenie z trhu.

(270)

Okrem toho Komisia poznamenáva, že jedným z hlavných dlhodobých problémov lodeníc Gdynia bolo uzatvorenie zmlúv, ktoré sa preukázali ako stratové, keď sa zlotý zhodnotil voči doláru, ktorý predstavuje prevládajúcu menu v lodiarstve, a ceny oceľových plechov sa zvýšili na celom svete. Tieto vonkajšie faktory už boli označené za hlavné hrozby pre nepretržitú prevádzku lodeníc v pláne reštrukturalizácie z roku 2002 a následne v zmenenej a doplnenej verzii z roku 2004, v novom pláne reštrukturalizácie z roku 2006 a naposledy v priebehu privatizácie v roku 2008.

(271)

Napriek skutočnosti, že vedenie lodeníc bolo informované o týchto hrozbách, lodenice naďalej uzatvárali zmluvy bez prijatia opatrení na zmiernenie rizika. Táto obchodná prax pokračovala počas bezprecedentného rozmachu na lodiarskom trhu medzi rokmi 2004 a 2008, keď ceny za stavbu lodí vzrástli na rekordné úrovne. V dôsledku tohto konania lodenice dokázali udržať aktivitu a zamestnanosť, ale za cenu veľkých strát pri bežnej lodiarskej produkcii. Podľa správy due diligence, ktorú vypracovala spoločnosť Amber v prvej polovici roka 2008, je súčasná kniha objednávok s dodávkami plánovanými na roky 2008 a 2009 taktiež zaťažená rizikom spojeným s podstatnými stratami v dôsledku stratových zmlúv uzatvorených bez opatrení na zmiernenie rizika to potvrdilo aj Poľsko.

(272)

Na základe uvedeného Komisia konštatuje, že všetka pomoc poskytnutá lodeniciam Gdynia uvedená v bode 7 časti II bola taká, že narušila alebo hrozila narušením hospodárskej súťaže na trhu stavby lodí.

(273)

Na záver, Komisia zastáva stanovisko, že všetky opatrenia poskytnuté lodeniciam Gdynia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(274)

Komisia svojím rozhodnutím z 1. júna 2005 začala konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa súborov opatrení vrátane reštrukturalizácie dlhu (odpísania, odklady, zmeny splátkových kalendárov) vychádzajúcich z rôznych právnych základov a týkajúcich sa určitého počtu verejných veriteľov, kapitálových injekcií, výrobných záruk ministerstva financií a opatrení na zvýšenie kapitálu (emisie dlhopisov a výmena dlhu za kmeňové akcie).

(275)

Komisia taktiež jasne uviedla, že nemožno súhlasiť s tvrdením Poľska, že zálohové platby od vlastníkov lodí by sa mali považovať za vlastný príspevok. Komisia v tejto súvislosti vyjadrila pochybnosti o tom, či záruky za zálohové platby poskytnuté spoločnosťou pre poistenie vývozných úverov nepredstavujú štátnu pomoc a oznámila, že preskúma charakter týchto zálohových platieb.

(276)

Poľsko aj príjemca predložili pripomienky avšak keďže spochybnili právomoc Komisie posúdiť zlučiteľnosť niektorých dotknutých opatrení, nenamietali voči záveru Komisie, že keďže tieto opatrenia boli poskytnuté po pristúpení Poľska k EÚ, predstavovali novú pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Jedinou výnimkou bol charakter záruk poskytnutých spoločnosťou pre poistenie vývozných úverov, ktoré boli údajne bez prítomnosti štátnej pomoci. Poľsko následne taktiež tvrdilo, že úvery poskytnuté KPS nepredstavujú štátnu pomoc. Komisia rozobrala tvrdenia, ktoré predložilo Poľsko a príjemca, v predchádzajúcom texte.

(277)

V priebehu prešetrovania Komisie sa pri viacerých príležitostiach vykonali zmeny stratégie poľskej vlády, ako väčšinového vlastníka lodeníc Gdynia, ako sa preukazuje v uvedenom opise udalostí. Stratégia konsolidácie lodiarskeho sektora sa zmenila na stratégiu oddelenia lodeníc Gdynia a Gdanských lodeníc a na rozhodnutie čiastočne privatizovať lodenice Gdynia, ktoré sa neskôr zmenilo na stratégiu úplnej privatizácie. Tento výhľad týkajúci sa tejto stratégie je taktiež otázny vzhľadom na zjavný nezáujem zo strany trhových prevádzkovateľov o kúpu lodeníc.

(278)

Ako sa už uviedlo, Komisia udržiavala pravidelné kontakty s poľskými orgánmi ako vlastníkom lodeníc Gdynia a so samotnými lodenicami Gdynia. Komisia pravidelne informovala Poľsko aj lodenice, že všetky opatrenia poskytnuté lodeniciam zo štátnych zdrojov pravdepodobne predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES vzhľadom na neistú finančnú situáciu lodeníc a chýbajúce externé financovane bez štátnej pomoci. Komisia taktiež upozornila na to, že táto štátna pomoc bola poskytnutá pri porušení ustanovení článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES a je nezlučiteľná so spoločným trhom. Komisia pri viacerých príležitostiach taktiež zdôraznila, že záruky, ktoré lodeniciam Gdynia poskytla spoločnosť pre poistenie vývozných úverov, predstavujú štátnu pomoc.

(279)

Komisia v priebehu prešetrovania získala aj podrobné údaje o operáciách KPS a charaktere úverov na prevádzkový kapitál, ktoré KPS poskytla lodeniciam. Komisia naznačila Poľsku, že tieto úvery s najväčšou pravdepodobnosťou predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(280)

Napokon, Komisia v priebehu prešetrovania zistila, že lodenice Gdynia stále akumulovali záväzky voči štátu. Komisia zhromaždila informácie o tejto záležitosti a informovala Poľsko (v postavení vlastníka a veriteľa lodeníc), že nevymáhanie dlhu voči štátu alebo jeho reštrukturalizácia mohli predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(281)

Prvotným cieľom opatrení je pomôcť spoločnosti vo finančných ťažkostiach a udržať ju nad vodou. V takýchto prípadoch sa môže, ak sú splnené príslušné podmienky, uplatniť výnimka ustanovená v článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, na základe ktorej sa povoľuje štátna pomoc poskytnutá na uľahčenie rozvoja niektorých ekonomických činností, ak takáto pomoc nepriaznivo neovplyvňuje obchodné podmienky v rozsahu, ktorý je v rozpore s verejným záujmom.

(282)

Pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu pre nezdravé spoločnosti sa v súčasnosti riadi usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (61) (ďalej len „usmernenia“), ktoré nahradili predchádzajúce znenie prijaté v roku 1999 (62) (ďalej len „usmernenia z roku 1999“).

(283)

Na základe prechodných ustanovení usmernení sa ustanovuje, že notifikácie zaevidované pred 10. októbrom 2004 sa preskúmajú na základe kritérií uplatniteľných v čase notifikácie (bod 103). V tomto prípade boli Komisii niektoré opatrenia notifikované 29. apríla 2004 na základe prechodného mechanizmu podľa bodu 3 prílohy IV k Zmluve o pristúpení, keď platili usmernenia z roku 1999. V usmerneniach sa však tiež ustanovuje, že sa uplatnia na hodnotenie pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu poskytnutej bez schválenia Komisie (neoprávnená pomoc), ak bola niektorá alebo každá pomoc poskytnutá po 1. októbri 2004 (bod 104 prvý pododsek). Vzhľadom na to, že takmer všetky opatrenia uvedené v odôvodneniach 209 až 232 boli poskytnuté neoprávnene po tomto dátume, Komisia konštatuje, že sa uplatňujú usmernenia z roku 2004.

(284)

Usmernenia sa uplatňujú na podniky vo všetkých sektoroch okrem výnimiek uvedených v bode 18 usmernení. Rámcová úprava štátnej pomoci pre lodné staviteľstvo (63), ktorá predstavuje právny rámec pre hodnotenie štátnej pomoci pre tento sektor, sa odvoláva na bod 12 usmernení ako príslušný právny základ pre hodnotenie pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu.

(285)

V usmerneniach sa ustanovuje, že pomoc na záchranu sa poskytne ako dočasná pomoc pre spoločnosti vo finančných ťažkostiach v očakávaní návrhu plánu reštrukturalizácie alebo plánu likvidácie alebo v súvislosti s riešením náhlej krízy likvidity.

(286)

Komisia poznamenáva, že štátna pomoc poskytnutá lodeniciam Gdynia nespĺňa podmienku dočasnosti, pretože všetky opatrenia pomoci boli poskytnuté na obdobie podstatne dlhšie ako stanovených 6 mesiacov, ani podmienku návratnosti, pretože boli schválené nevratné opatrenia, ako sú kapitálové injekcie a odpísania dlhu porovnateľné s grantmi.

(287)

Komisia preto konštatuje, že opatrenia uvedené v odôvodneniach 209 až 232 nie sú zlučiteľné so spoločným trhom ako pomoc na záchranu.

(288)

Z definície uvedenej v bode 17 usmernení vyplýva, že pomoc na reštrukturalizáciu sa zakladá na realizovateľnom, súdržnom a ďalekosiahlom pláne na opätovné nastolenie dlhodobej životaschopnosti podniku v primeranom časovom rámci. Reštrukturalizácia zvyčajne zahŕňa tieto prvky: reštrukturalizácia všetkých aspektov činnosti spoločnosti, reorganizácia a racionalizácia jej podnikania vrátane upustenia od stratových činností a finančná reštrukturalizácia. Reštrukturalizačné operácie, ak sa pri nich využíva štátna pomoc, sa však nemôžu obmedzovať na finančnú pomoc navrhnutú na nápravu minulých strát bez riešenia príčin týchto strát, t. j. bez vykonania skutočnej reštrukturalizácie. Okrem toho, reštrukturalizácia sa musí aspoň z časti financovať z vlastných zdrojov spoločnosti alebo z vonkajších zdrojov bez štátnej pomoci a štátna pomoc sa musí obmedziť na minimum potrebné na nastolenie životaschopnosti. Napokon, musia sa prijať vyrovnávacie opatrenia na zmiernenie rušivého vplyvu pomoci.

(289)

Vzhľadom na veľmi rušivý charakter pomoci na reštrukturalizáciu sa Komisia domnieva, že pomoc firmám v ťažkostiach môže prispieť k rozvoju hospodárskych činností bez nepriaznivého ovplyvnenia obchodu v rozpore so záujmom Spoločenstva iba v prípade, že sú splnené všetky podmienky stanovené v usmerneniach.

(290)

Komisia ďalej v texte analyzuje, či boli splnené tieto podmienky.

(291)

Na to, aby bol podnik oprávnený na pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu, sa musí kvalifikovať ako firma v ťažkostiach v zmysle usmernení. Komisia sa domnieva, že finančnú situáciu lodeníc Gdynia, aspoň od roku 2002, charakterizovali stály nedostatok likvidity a nesolventnosť, rastúce straty a záporná hodnota aktív. Lodenice Gdynia sú preto firmou v ťažkostiach v zmysle usmernení.

(292)

Podľa bodu 34 usmernení musí byť poskytnutie pomoci podmienené realizáciou plánu reštrukturalizácie, ktorý musí spoločnosti umožniť opätovné nastolenie životaschopnosti v primeranom časovom rámci. Nastolenie životaschopnosti znamená, že je spoločnosť po skončení reštrukturalizácie schopná kryť všetky svoje náklady a dosahovať dostatočnú návratnosť kapitálu, aby mohla konkurovať vlastným pričinením. Reštrukturalizácia sa musí vykonať čo najrýchlejšie.

(293)

Komisia poznamenáva, že v priebehu jej prešetrovania preskúmala dva plány reštrukturalizácie (z roku 2004 a 2006), ktoré vypracoval manažment lodeníc a schválil ich väčšinový vlastník, štát. Komisia skonštatovala, že jej vážne obavy týkajúce sa toho, či by tieto dva plány nastolili životaschopnosť lodeníc, neboli zmiernené. Hoci plán reštrukturalizácie z roku 2006 nahradil plán reštrukturalizácie z roku 2004, Komisia ďalej v texte objasňuje dôvody jej vážnych obáv týkajúcich sa plánu reštrukturalizácie z roku 2006. Komisia však poznamenáva, že tento plán sa v mnohých aspektoch podobá na plán reštrukturalizácie z roku 2004 a pochybnosti, ktoré Komisia vyjadrila v súvislosti s plánom reštrukturalizácie z roku 2004 v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, sa v plnej miere uplatňujú aj na plán reštrukturalizácie z roku 2006.

(294)

Komisia sa odvoláva na tvrdenie Poľska po prijatí rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, že plán reštrukturalizácie z roku 2004 predstavoval zdravý hospodársky základ pre reštrukturalizáciu lodeníc. Realita dokázala, že plán reštrukturalizácie z roku 2004 nepostačoval na opätovné nastolenie životaschopnosti lodeníc a musel sa zmeniť a doplniť už v roku 2006.

(295)

Komisia poznamenáva, že plán reštrukturalizácie z roku 2006 sa zameriaval najmä na finančnú reštrukturalizáciu a že priemyselné aspekty sa neriešili presvedčivým spôsobom. V pláne nebola žiadna presvedčivá ďalekosiahla priemyselná stratégia.

(296)

To predovšetkým dokazuje navrhnutá investičná stratégia, ktorá by sa mohla charakterizovať ako súbor malých zlepšujúcich projektov bez globálnej vízie, ktorá by bola potrebná pre modernizáciu zariadení, z ktorých veľa pochádza zo 70. rokov 20. storočia. V pláne sa podrobne neanalyzuje súčasný stav výrobných zariadení alebo ich nedostatky a neidentifikujú sa nedostatky v lodeniciach. Podľa externého poradcu Komisie sú sumy vyčlenené na investície (240 miliónov PLN 69 miliónov EUR) príliš nízke na zabezpečenie skutočnej modernizácie.

(297)

S cieľom posúdiť plánované investície je taktiež užitočné zvážiť predpovede ročných odpisov aktív lodeníc a vývoja hodnoty fixných aktív, ako sa odhadujú v pláne reštrukturalizácie z roku 2006. Odpisy v rokoch 2007 – 2009, t. j. investičnom období, sa odhadujú na 100 miliónov PLN. Z toho vyplýva, že minimálne 40 % plánovaných investícií vo výške 240 miliónov PLN bude potrebných len na udržanie aktív na ich súčasnej technickej úrovni a zostávajúcich 60 % by predstavovalo maximálnu sumu dostupnú na skutočnú modernizáciu. Predbežná súvaha dokazuje stály nárast fixných aktív z 246 miliónov PLN v roku 2006 na 361 miliónov PLN v roku 2010 tento vývoj by sa však mohol zmeniť v roku 2010, pričom hodnota fixných aktív by opäť klesla na úroveň 284 miliónov PLN v roku 2012 (posledný rok začlenený do predpovede).

(298)

Na základe uvedeného sa Komisia nedomnieva, že investičná stratégia je dostatočne ďalekosiahla na zabezpečenie skutočnej modernizácie a dlhodobej životaschopnosti.

(299)

Komisia taktiež poznamenáva, že cieľ 37 človekohodín/CGT stanovený pre produktivitu na rok 2012, hoci predstavuje zlepšenie oproti súčasnému stavu, je stále nedostatočný v porovnaní s efektívnymi európskymi lodenicami, ktoré dosahujú produktivitu 20 človekohodín/CGT.

(300)

V pláne sa uvádza, že jedným z hlavných problémov lodeníc je vysoká absencia a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorí odchádzajú za lepšou mzdou do iných európskych lodeníc. Komisia sa domnieva, že plánované zvýšenie miezd o 10 % v roku 2006 a o 4 % ročne od roku 2008 nebude postačovať na odstránenie tohto problému.

(301)

Na základe uvedeného sa Komisia nedomnieva, že plánovaná priemyselná a organizačná reštrukturalizácia bude postačovať na opätovné nastolenie dlhodobej životaschopnosti lodeníc.

(302)

Okrem toho, Komisia poznamenáva, že finančné výsledky, ktoré predpovedali lodenice, sa nezhodovali s jej analýzou citlivosti založenou na scenári, ktorý zahŕňa znehodnotenie amerického doláru, pokles cien plavidiel a rast cien materiálov a miezd. Analýza citlivosti dokazuje, že znehodnotenie amerického dolára o 0,10 PLN p.a. by znamenalo, že na základe plánu reštrukturalizácie z roku 2006 by sa nedosiahla životaschopnosť. Komisia preto konštatuje, že plán reštrukturalizácie z roku 2006 nie je dostatočne robustný (64).

(303)

Napokon, Komisia poznamenala, že reštrukturalizačné opatrenia predpokladané v pláne by sa nemohli implementovať bez investora a že nový kapitál potrebný na implementáciu toho, čo sa zdá pomerne skromnou reštrukturalizáciou je značný, najmä vzhľadom na potrebu vykonať nákladnú finančnú reštrukturalizáciu (1,015 miliardy PLN) (65). Komisia spochybnila, že plán vychádzal z realistických predpokladov, pokiaľ ide o schopnosť lodeníc prilákať nový kapitál.

(304)

Tieto pochybnosti potvrdil aj skutočný vývoj procesu privatizácie lodeníc Gdynia. Ako už bolo uvedené, štát ako vlastník lodeníc Gdynia sa dvakrát pokúšal o nájdenie súkromného investora pripraveného prevziať lodenice. Žiadny z pokusov o privatizáciu (či už čiastočná privatizácia v roku 2006 alebo predaj všetkých štátom vlastnených akcií v roku 2007) nebol úspešný. Komisia poznamenáva, že pokusy o privatizáciu sa uskutočnili v čase, keď lodiarsky trh charakterizoval bezprecedentný rozmach a teda poskytoval optimálne podmienky pre predaj lodeníc. Negatívny výsledok procesu privatizácie sa môže vyložiť iba nedôverou trhových subjektov v schopnosť lodeníc nastoliť dlhodobú životaschopnosť. Odstúpenie Amber z privatizačného procesu po hĺbkovej analýze due diligence to iba potvrdzuje (66).

(305)

Komisia zaznamenala obnovené úsilie poľských orgánov nájsť súkromného investora pre lodenice Gdynia po odstúpení Amber. Až do vydania rozhodnutia však žiadny dôkaz nepresvedčil Komisiu, že obnovené úsilie o privatizáciu, by sa mohlo skončiť pozitívne v krátkom čase a v súlade s usmerneniami. Ako sa objasňuje ďalej v texte, spoločný plán reštrukturalizácie ISD Polska aj plán reštrukturalizácie PSC sa zakladali na očakávaní, že sa lodeniciam poskytne dodatočná štátna pomoc v značnej výške a že bude možné vrátiť lodeniciam životaschopnosť, ak sa zbavia nevyrovnaných záväzkov a očakávaných strát na základe existujúcich zmlúv.

(306)

Komisia konštatuje, že spoločný plán reštrukturalizácie nedokázal, že životaschopnosť lodeníc Gdynia sa obnoví po zlúčení s Gdanskými lodenicami. Predovšetkým, Komisiu nepresvedčili finančné prognózy ani robustnosť plánu. Zastáva názor, že reštrukturalizačné opatrenia predpokladané v pláne nie sú dostatočne ďalekosiahle. Hoci revidovaný spoločný plán reštrukturalizácie priniesol určité zlepšenia, Komisia konštatuje, že nenastolí životaschopnosť zlúčených lodeníc. Ďalej v texte Komisia posudzuje plán reštrukturalizácie zo septembra, ktorý nahradil návrh plánu z júna a zdôrazňuje rozdiely iba vtedy, keď sú náležité pre jej hodnotenie.

(307)

Predpoklady v pláne z júna, že rentabilita vlastného kapitálu by sa dosiahla až v roku 2020 a návratnosť investícií až v roku 2016, vedú Komisiu k záveru, že projekt nie je realizovateľný. Navyše, tieto výsledky sa zakladajú na nediskontovaných sumách ak by boli sumy diskontované, rentabilita vlastného kapitálu a investícií by sa dosiahla ešte neskôr. Plán zo septembra prináša zlepšenie v tomto smere, pretože sa v ňom uvádzajú diskontované predpovede. Napriek tomu, v pláne sa predpokladá, že diskontovaná rentabilita vlastného kapitálu by sa dosiahla v roku 2018, t. j. 10 rokov po vstupe nového investora v roku 2009, čo je stále príliš dlhý čas a dokazuje rizikovosť projektu. Komisia preto tvrdí, že plán nedokazuje, že projekt je realizovateľný. Okrem toho, Komisia poznamenáva, že zlepšenie finančných prognóz sa nezakladá na prijatí ďalekosiahlejších reštrukturalizačných opatrení (ako sú zlepšenie produktivity alebo zníženie nákladov), ale na zmenách a doplneniach hlavných východiskových finančných predpokladov, ktoré neboli dostatočne opodstatnené, ako bude objasnené ďalej v texte.

(308)

Na základe finančných prognóz sa predpokladá, že veľká časť nákladov na reštrukturalizáciu sa môže pokryť z budúcich hotovostných tokov spoločnosti. Komisia to považuje za nereálne pre spoločnosť, ktorá dosahovala rozsiahle straty v minulosti a vyžaduje podstatnú reštrukturalizáciu. Podľa plánu zo septembra bude hotovostný tok ovplyvnený minulými záväzkami, ktoré sa zvýšili z 592 miliónov PLN na 712 miliónov PLN. Okrem toho, veľká časť záväzkov voči štátu (viac ako 400 miliónov PLN) sa má splatiť medzi rokmi 2012 a 2018, t. j. dlho po plánovanom období reštrukturalizácie (67). Komisia poznamenáva, že investor pripustil, že úroveň očakávaných výsledkov je na okraji ziskovosti, ale taktiež tvrdí, že existuje dodatočný dôvod, prečo sa ISD Polska zaujíma o projekt. Investor tvrdí, že lodenice vytvoria významný dopyt pre inú spoločnosť zo skupiny, oceliareň Huta Częstochowa, a preto majú investície od lodeníc Gdynia význam pre celú skupinu ISD Polska.

(309)

Komisia poznamenáva, že spoločný plán reštrukturalizácie sa zakladá na predpoklade, že štátna pomoc bola poskytnutá v kontexte privatizácie na vyrovnanie súvahy lodeníc a pokrytie očakávaných strát. Plán taktiež vychádza z predpokladu, že činnosť lodeníc sa bude naďalej financovať zárukami spoločnosti pre poistenie vývozných úverov za zvýhodnených podmienok v porovnaní s jej bežnou praxou pri zdravých spoločnostiach. Vo finančných prognózach sa zohľadňuje táto očakávaná štátna pomoc. V spoločnom pláne reštrukturalizácie zo septembra sa neznižuje táto angažovanosť na dodatočnú štátnu pomoc. Naopak, investor určil dodatočné potenciálne záväzky vo výške 308 miliónov PLN spojené s daňovým sporom medzi Gdanskými lodenicami a štátom. Investor očakáva, že ministerstvo financií sa zaručí za úhradu týchto záväzkov, ak sa uskutoční.

(310)

Komisia poznamenáva, že plán z júna ani aktualizácia zo septembra neobsahujú plne kvalifikovaný podnikateľský plán pre výrobu oceľových konštrukcií. Ide o závažný nedostatok, pretože táto činnosť by mala priniesť obrat vo výške 300 miliónov PLN na konci obdobia reštrukturalizácie a využívať novú značnú kapacitu lodeníc pre výrobu ocele (nárast zo 4 % v roku 2009 na 20 % v roku 2012) a mala by predstavovať okolo 10 % nových tržieb lodeníc.

(311)

Plán zo septembra sa odvoláva na nezávislú trhovú štúdiu, pri ktorej sa zdá, že dokazuje, že dopyt po oceľových konštrukciách v Poľsku a Európe ako celku sa v nasledujúcich niekoľkých rokoch zvýši. V štúdii sa však neanalyzuje, ako by tento rast mohli využiť zlúčené lodenice. V pláne zo septembra, hoci je podrobnejší, pokiaľ ide o výrobu oceľových konštrukcií, sa neanalyzuje, či je predpoveď objemu výroby pre nové lodenice realistická. Naopak, obsahuje ďalšie náznaky, že tieto predpovede môžu byť nereálne.

(312)

Súčasná produkcia oceľových konštrukcií je 2 000 ton, pričom cieľová produkcia je 56 000 ton. V pláne zo septembra sa v porovnaní s plánom z júna predpokladá zdvojnásobenie produkcie už v roku 2010 (24 000 ton oproti 12 000 tonám v pláne z júna) a štvornásobné zvýšenie produkcie od roku 2012 (56 000 ton oproti 13 000 tonám v pláne z júna). Huta Częstochowa, jeden z najväčších výrobcov ocele v Poľsku, má produkciu 100 000 ton oceľových konštrukcií.

(313)

ISD Polska uvádza zoznam existujúcich zmlúv Gdanských lodeníc na oceľové konštrukcie vrátane jednej zmluvy na zariadenie na skladovanie ropy na približne 5 000 ton ročne v rokoch 2008 a 2009. Podľa plánu by bola produkcia tohto osobitého produktu 16 000 ton do roku 2010, pričom by sa zvýšila na 36 000 ton v roku 2012.

(314)

Neboli predložené žiadne trhové analýzy ani správy týkajúce sa predpovedí, ktoré by mohli objasniť predpovede zisku z oceľových konštrukcií (9,5 % v roku 2010 a okolo 8 % v ďalších rokoch). Komisia poznamenáva, že podľa Poľského štatistického úradu sa rentabilita sektoru oceľových konštrukcií zvýšila na 6 % v roku 2006 a v roku 2007 zostala na rovnakej úrovni.

(315)

Na základe dostupných informácií Komisia konštatuje, že podnikanie v oblasti oceľových konštrukcií, ktoré má byť neoddeliteľnou a významnou súčasťou prevádzky novej lodenice, sa nezakladá na dôveryhodnej analýze konkurenčného postavenia nových lodeníc. Analýza trhu nedokazuje, že predpokladanú produkciu nových lodeníc pravdepodobne pohltí dopyt na trhu. V pláne sa nepreukázalo, že sa zakladá na realistických predpokladoch pre segment oceľových konštrukcií.

(316)

Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu uzatvárania zmlúv, plán sa zameriava na dve najvýznamnejšie vonkajšie príčiny súčasných ťažkostí lodeníc (rastúce materiálové nálady a zhodnotenie zlotého), pričom poskytuje už uvedené súbory opatrení. Plán sa zakladá najmä na predpoklade, že bude možné zapracovať klauzuly o indexácii do zmlúv na stavbu lodí, pričom sa aspoň z časti prenesie riziko spojené s výkyvmi meny a náklady na materiály na vlastníka lode. V pláne sa však nedokázalo, že takéto klauzuly o indexácii sú alebo budú prijateľné pre vlastníkov lodí. V pláne zo septembra sa poskytujú niektoré dodatočné informácie o tejto záležitosti, predovšetkým výťahy z existujúcich zmlúv obidvoch lodeníc vrátane klauzúl o indexácii tohto typu.

(317)

Komisia preskúmala tento dôkaz a poznamenáva, že zmluvy predložené v pláne pôvodne obsahovali klauzuly o indexácii, na základe ktorých by akékoľvek zvýšenie cien ocele znášal kupujúci, ale tieto klauzuly boli vymazané neskorším dodatkom a nahradené dohodou, na základe ktorej by lodenice a kupujúci spoločne kupovali materiály a pri ukončení tohto nákupu by sa dohodli na úprave ceny. Tieto dohody pre takúto úpravu ceny sa dohodnú v ďalšom dodatku. Tento dodatok však nebol Komisii predložený.

(318)

Komisia taktiež poznamenáva, že tieto zmluvy boli uzatvorené a opätovne prerokované v období najvyššieho dopytu (2005 a ďalšie roky), keď flexibilita zo strany majiteľov lodí bola reakciou na obmedzenia na strane ponuky. Keďže Komisia si je vedomá, že postup indexácie cien ocele sa v lodiarskom odvetví vyvinul nedávno, malo by sa poznamenať, že tieto klauzuly neboli predtým akceptované, najmä v ťažkých obdobiach.

(319)

Na základe dostupných informácií sa Komisia nedomnieva, že plán dokazuje, že lodenice budú schopné uzatvoriť zmluvy s klauzulami o indexácii. Skúsenosti lodeníc Gdynia v tomto smere, ako sú uvedené v pláne, nie sú podľa Komisie rozhodujúce.

(320)

Plán zo septembra v porovnaní s návrhom z júna obsahuje podrobnejšie informácie o plánovanej stratégii zabezpečenia s cieľom zmierniť menové riziká. V pláne sa však nedokázalo, že niektorá z obidvoch lodeníc používala tieto nástroje (vrátane bezplatného prirodzeného zabezpečenia) aspoň v posledných rokoch (68). Hoci sa v pláne zo septembra kvantifikujú náklady a vplyv navrhovanej politiky zabezpečenia, nepreukazuje sa v ňom, že nové lodenice by boli schopné získať takéto zabezpečenie na trhu. Na druhej strane, je jasné, že banky požadujú, aby investori navrhli plne kvalifikovanú stratégiu zabezpečenia pred prijatím rozhodnutia, či zabezpečenie ponúknu.

(321)

Vzhľadom na význam tohto faktora pre činnosť lodeníc sa v pláne nerieši táto záležitosť presvedčivým spôsobom. V skutočnosti, analýza citlivosti dokázala, že napriek zavedeniu týchto opatrení na zmiernenie rizika, údajne zohľadnených vo finančných prognózach, tieto opatrenia zostávajú citlivé na menšie zmeny výmenného kuru, ako sa uvádza ďalej v texte. Komisia nebola preto presvedčená, že plánovaná politika pre zabezpečenie je dostatočne ďalekosiahla, aby zabezpečila dlhodobú životaschopnosť lodeníc.

(322)

Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu v oblasti zamestnanosti, plán neobsahuje žiadnu analýzu potrieb racionalizácie, ale jednoducho sa v ňom uvádza, že sa počet zamestnancov zníži. V pláne sa uvádza, avšak opäť bez ďalšieho odôvodnenia, že toto zníženie bude znamenať náklady okolo 69 miliónov PLN. V pláne zo septembra sa kvantifikujú náklady a vplyv reštrukturalizácie v oblasti zamestnanosti, nevysvetľuje sa v ňom ani nezdôvodňuje základ pre odhad týchto nákladov a vplyvu. Na tomto základe Komisia nemôže skonštatovať, že sa v pláne podrobne identifikujú dôvody nadbytočných pracovných miest a ich vplyv a že kvantifikácia nákladov a vplyvu vychádza zo spoľahlivých predpokladov.

(323)

Pokiaľ ide o finančné prognózy, Komisia poznamenáva najmä ďalej uvedené nedostatky základného scenáru, na základe ktorého funguje finančný model navrhnutý ISD Polska, pričom spochybnila dôveryhodnosť týchto prognóz.

(324)

Po prvé, v pláne zo septembra sa v porovnaní s návrhom plánu z júna predpokladajú výrazne vyššie predajné ceny lodí na prepravu automobilov, jedného z dvoch hlavných výrobkov nových lodeníc. V pláne sa prognózy pre niekoľko prvých rokov zakladajú na existujúcich zmluvách uzatvorených lodenicami Gdynia. Neuvádzajú sa v ňom však prognózy pre nasledujúce roky a neposkytujú žiadne externé predpovede v tomto smere (69).

(325)

Po druhé, predpoklad, že mzdy sa zvýšia o rádovo 4 – 6 % ročne počas obdobia reštrukturalizácie sa zdá podhodnotený vzhľadom na vážny nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, rotáciu a absencie a mzdovú konkurenciu, ktorej musia čeliť obidve lodenice zo strany zahraničných lodeníc a lodeníc v Poľsku. V pláne zo septembra sa predpokladajú dokonca ešte nižšie úrovne rastu miezd ako v pláne z júna. Komisia poznamenáva, že od januára 2007 do januára 2008 sa priemerná hrubá mzda v Poľsku zvýšila o 11,5 % (70) a očakáva sa ďalší rast. V rôznych zdrojoch vrátane zdrojov uvedených v pláne reštrukturalizácie zo septembra (ako sú Národná banka Poľska, OECD, jarné ekonomické predpovede EK, Goldman Sachs) sa predpovedá výrazný rast miezd v Poľsku v strednodobom horizonte a rastúci nedostatok pracovných síl. V každom prípade, ide o faktor, ktorý by sa mal vziať do úvahy pri analýze citlivosti.

(326)

Po tretie, v základom scenári sa predpokladajú náklady na záruky za prevádzkový kapitál vo výške 1,5 %. Tento odhad sa zakladá na predpoklade, že všetky záruky za zálohové platby poskytne spoločnosť pre poistenie vývozných úverov a že tieto záruky budú poskytnuté za výhodnejších podmienok v porovnaní s podmienkami, za akých spoločnosť pre poistenie vývozných úverov ručí iným (zdravým) spoločnostiam. Ak by zlúčené lodenice museli získať podobné záruky na trhu, ako Poľsko tvrdilo vo svojich objasneniach zo 7. júla 2008, náklady na kapitál by boli výrazne vyššie, ako sa predpokladá v základnom scenári (71), s priamymi negatívnymi dôsledkami na finančné prognózy.

(327)

Ak sa vezmú do úvahy tieto predpoklady, v pláne sa neposkytujú dostatočné uistenia, že základný scenár pre finančné prognózy je realistický a dosiahnuteľný.

(328)

Okrem toho, analýza citlivosti nedokazuje, že plán je dostatočne robustný na to, aby odolal niektorým hlavným rizikovým faktorom spojeným s prevádzkou lodeníc. Revízia plánu zo septembra nepredstavuje presvedčivé zlepšenie.

(329)

Analýza citlivosti ukazuje, že 5 % znehodnotenie amerického dolára voči zlotému by spôsobilo 35 % zníženie 10-ročného akumulovaného čistého zisku aj v prípade, keď sa v základnom scenári zohľadnia reštrukturalizačné opatrenia na zmiernenie kurzového rizika.

(330)

Osobitná analýza priložená k plánu zo septembra dokazuje, že 5 % zhodnotenie eura voči americkému doláru od roku 2013 do roku 2017 (t. j. po plánovanom prijatí eura v Poľsku) by spôsobilo zníženie 10-ročného akumulovaného čistého zisku o 44 % v porovnaní so základným scenárom.

(331)

Komisia poznamenáva, že v prípade zhodnotenia týchto dvoch mien (jednorazové zhodnotenie zlotého v roku 2009 a jednorazové zhodnotenie eura v roku 2013) voči americkému doláru o 5 % oproti základnému scenáru, by sa akumulovaný zisk za 10 rokov znížil o 80 % v porovnaní so základným scenárom.

(332)

Komisia konštatuje, že analýza citlivosti dokazuje, že finančné prognózy sú citlivé na menšie zmeny východiskových predpokladov, najmä predpokladov týkajúcich sa výmenného kurzu, ktorý je podľa samotného plánu jedným z najvýznamnejších faktorov vedúcich k súčasným finančným ťažkostiam lodeníc. Komisia nemôže na základe uvedeného konštatovať, že spoločný plán reštrukturalizácie je dostatočne silný na zabezpečenie obnovy životaschopnosti zlúčených lodeníc v dlhodobom horizonte.

(333)

Plán má vážne nedostatky v mnohých ohľadoch, ktoré vedu Komisiu k záveru, že plán nedokazuje, že sa životaschopnosť opätovne nastolí v primeranom časovom rámci. Vážne rozpory v pláne reštrukturalizácie vyvolávajú významné pochybnosti, pokiaľ ide o jeho životaschopnosť a robustnosť. Protichodné predpoklady sa vykonali, pokiaľ ide o trhovú stratégiu a budúcu výrobu a kapacitu lodeníc. Okrem toho, plán neobsahuje žiadnu trhovú analýzu s cieľom opodstatniť zvolenú stratégiu a dokázať, že hypotetické portfólio by prinášalo zisky.

(334)

Pokiaľ ide o finančnú reštrukturalizáciu, predpoklady týkajúce sa kapitálových nákladov, dohody pre financovanie výroby a výmenný kurz dokazujú tieto závažné nedostatky. V pláne sa predpokladá, že výmenné kurzy budú stabilné počas celého obdobia reštrukturalizácie na optimistickejšej úrovni v porovnaní so súčasnosťou ( 3,46 PLN/EUR a 2,23 PLN/USD oproti súčasným kurzom 3,32 PLN/EUR a 2,12 PLN /USD). Okrem toho predpoklad, že lodenice by dokázali zvýšiť príjmy o 30 %, pričom by získali dodatočných 100 miliónov USD, prerokovaním existujúcich zmlúv sa musí zvažovať vzhľadom na skutočnosť, že lodenice už vynaložili podstatné úsilie na prerokovanie existujúcich zmlúv a že v dôsledku toho sa mnohé z týchto zmlúv vypovedali. V pláne sa nedokazuje predpoklad, že by bolo možné ďalšie prerokovanie a Komisia ho preto považuje za nereálne.

(335)

Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu v oblasti zamestnanosti, samotná skutočnosť, že investor navrhuje dve možnosti (buď udržanie zamestnanosti na súčasnej úrovni, alebo zníženie o 650 zamestnancov) môže naznačovať, že nemá jasnú stratégiu pre obnovenie životaschopnosti lodeníc. Tieto alternatívne predpoklady taktiež spochybňujú finančné prognózy, pretože nie je jasné, ktorá úroveň zamestnanosti slúžila ako základ pre predpovede.

(336)

V pláne sa podrobne neobjasňuje, ako rôzne reštrukturalizačné opatrenia vrátane investícií a rôznych opatrení na zníženie nákladov ovplyvnia finančné prognózy. Inými slovami, nie je jasné, aké je prepojenie medzi predpokladanými reštrukturalizačnými opatreniami a finančnými prognózami, najmä pokiaľ ide o výrobu a režijné náklady. Napríklad sa v pláne nedokazuje, ako sa môže dosiahnuť predpokladané zníženie výrobných nákladov pri lodiach o 25 % v priebehu piatich rokov. Dôveryhodnosť prognóz je taktiež znížená protikladmi týkajúcimi sa plánovanej úrovne investícií. Komisia preto nie je presvedčená, že základný scenár pre finančné prognózy je spoľahlivý a založený na realistických predpokladoch.

(337)

Neexistujú analýzy, ktorými sa testuje citlivosť týchto prognóz na rizikové faktory, ako sú vývoj na trhu a zmeny cien, nákladov na materiály, výmenných kurzov, miezd atď. Bez podrobného opisu a odôvodnení predpokladov, na ktorých sa zakladajú finančné prognózy, finančný model použitý pre tieto prognózy a analýzy citlivosti sa Komisia domnieva, že dôveryhodnosť týchto prognóz a robustnosť plánu neboli dokázané.

(338)

Napokon, Komisia poznamenáva, že investor podmieňuje úspešnú implementáciu plánu reštrukturalizácie poskytnutím dodatočnej štátnej pomoci.

(339)

Na základe uvedeného Komisia zastáva názor, že schopnosť plánu reštrukturalizácie z júna 2008, ktorý vypracovala PSC, obnoviť životaschopnosť lodeníc nebola preukázaná.

(340)

Bez realistického a ďalekosiahleho plánu reštrukturalizácie Komisia konštatuje, že pomoc poskytnutá lodeniciam Gdynia uvedená v odôvodneniach 209 až 232 je čisto prevádzková pomoc, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom ako pomoc na reštrukturalizáciu.

(341)

Podľa bodu 43 usmernení sa musí pomoc obmedziť na striktné minimum, t. j. náklady potrebné na vykonanie reštrukturalizácie. Očakáva sa, že príjemca významne prispeje k financovaniu reštrukturalizácie, pričom použije svoje vlastné zdroje alebo vonkajšie financovanie za trhové sadzby. Tento príspevok dokazuje dôveru trhu, že sa môže obnoviť životaschopnosť spoločnosti a zabezpečuje, aby sa štátna pomoc obmedzila na potrebné minimum. V prípade veľkých podnikov, ako sú lodenice Gdynia, by mal tento príspevok predstavovať aspoň 50 % nákladov na reštrukturalizáciu. Vlastný príspevok musí byť skutočný, čo vylučuje očakávané zisky a hotovostný tok (bod 43 usmernení).

(342)

Komisia posúdila, či plán reštrukturalizácie spĺňal toto kritérium, a skonštatovala, že ho nesplnil z týchto dvoch dôvodov. Po prvé, plán sa zakladal na stálom financovaní štátu vo forme záruk, kapitálových injekcií a odpustení dlhu a nepreukázal, že táto úroveň štátnej pomoci bola potrebná na obnovu životaschopnosti lodeníc (predovšetkým, či by sa nemohli sledovať alternatívne stratégie reštrukturalizácie, ktoré si vyžadujú nižšiu úroveň intervencie štátu). Po druhé, vlastný príspevok bol veľmi obmedzený a vstup investora, ktorý by zabezpečil externé financovania za trhové sadzby bol iba možnou budúcou udalosťou. Vlastný príspevok by mohol zahŕňať opatrenia, ako sú podieľanie sa na zvýšení akciového kapitálu manažmentom, výmena dlhu za kmeňové akcie súkromnými veriteľmi a predaj aktív. Tieto opatrenia spolu prispeli k reštrukturalizácii spoločnosti rádovo 127 miliónmi PLN. Vzhľadom na podstatné zapojenie štátu, by však tento príspevok aj v prípade, že by sa tieto opatrenia považovali za vlastný príspevok v zmysle usmernení, nebol významný.

(343)

Komisia taktiež preskúmala situáciu lodeníc v niekoľkých posledných rokoch nezávisle od plánu reštrukturalizácie z roku 2006, ktorý sa napokon neimplementoval.

(344)

Po prvé, uvedený opis situácie lodeníc Gdynia dokazuje, že lodenice neboli schopné prilákať prakticky žiadne vonkajšie financovanie pre ich reštrukturalizáciu. Existuje niekoľko znakov vonkajšej účasti za trhových podmienok v činnosti lodeníc.

(345)

Lodenice dokázali vyjednať určitú reštrukturalizáciu ich záväzkov z obchodného styku, najmä v dohode o reštrukturalizácii uzatvorenej v júli 2003 (72), ktorá sa vzťahuje na záväzky vo výške 424 miliónov PLN a výmenu dlhu za kmeňové akcie obchodnými veriteľmi vo výške 70 miliónov PLN. Zároveň však lodenice Gdynia čelia viacerým vymáhacím konaniam a sporom. Komisia taktiež poznamenáva, že hodnota akumulovaných záväzkov voči štátu k 30. septembru 2007 bola 423 miliónov PLN. Komisia zastáva názor, že dohoda o reštrukturalizácii z roku 2003 by sa mohla považovať za vlastný príspevok iba v prípade, že zainteresovaní veritelia súhlasili s dlhším ako bežným obdobím splácania; v tomto prípade by mala spoločnosť k dispozícii dodatočné zdroje na reštrukturalizáciu a predĺženie lehoty na splácanie by predstavovalo znak, že trh považuje obnovu životaschopnosti lodeníc za reálnu. To isté sa vzťahuje na výmenu dlhu za kmeňové akcie. Avšak aj v prípade, že by sa dohoda o reštrukturalizácii považovala za vlastný príspevok, Komisia poznamenáva, že tento príspevok by bol v zmysle usmernení zjavne nedostatočný. Úroveň reštrukturalizovaných záväzkov z obchodného styku sa rovná výške nevymožených záväzkov voči štátu. Lodenice by teda museli znášať náklady na reštrukturalizáciu iné ako náklady na reštrukturalizáciu dlhu.

(346)

Poľsko a príjemca tvrdili pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania, že by sa zálohové platby od vlastníkov lodí mali považovať za vlastné príspevky. Komisia nemôže s týmto tvrdením súhlasiť. V usmerneniach sa uvádza, že vlastný príspevok nesmie zahŕňať pomoc, čo neplatí napríklad v prípade, že úver je podložený vládnymi zárukami, ktoré obsahujú prvok pomoci (poznámka pod čiarou č. 1 k bodu 44 usmernení). Zálohové platby boli v plnom rozsahu podložené zárukami spoločnosti pre poistenie vývozných úverov, ktoré, ako už bolo vysvetlené, Komisia považuje za štátnu pomoc. Zálohové platby vlastníkov lodí sa preto nemôžu považovať za vonkajšie financovanie za trhové sadzby. Z toho vyplýva, že počiatočné tvrdenie Poľska, že intenzita pomoci sa rovnala 31 %, založené na predpoklade, že zálohové platby kryté zárukami spoločnosti pre poistenie vývozných úverov predstavujú vlastný príspevok, nemožno akceptovať.

(347)

Komisia taktiež poznamenáva, že Ray Car Carriers vstúpila do akcionárskej štruktúry lodeníc Gdynia prostredníctvom výmeny dlhu za kmeňové akcie a preto neprispela na náklady na reštrukturalizáciu.

(348)

Ak sa vezmú do úvahy očakávané náklady na reštrukturalizáciu vo výške 3 miliardy PLN a porovnajú sa s očakávanými zdrojmi financovania, Komisia upozorňuje na finančnú medzeru v pláne, ako je znázornené v tabuľke 5. Prirodzene, úvery na prevádzkový kapitál vo výške 280 miliónov PLN (položka 14 v tabuľke 1b) a 45 miliónov PLN (položka 16 v tabuľke 1b), ako aj úver na prevádzkový kapitál od štátu vo výške 250 – 350 miliónov PLN tu nie sú zahrnuté, pretože sú vyčlenené na financovanie prevádzkového kapitálu, ktorý nebol začlenený do nákladov na reštrukturalizáciu. To isté sa vzťahuje na kapitálovú injekciu Agentúry pre rozvoj priemyslu (200 miliónov PLN). Nevyrovnané platby za akcie Agentúry pre rozvoj priemyslu v Gdanských lodeniciach (položka 17 v tabuľke 1b) sa nemôžu považovať za zdroj financovania na reštrukturalizáciu nových lodeníc, pretože ide o platbu Agentúre pre rozvoj priemyslu, nie lodeniciam.

Tabuľka 5

Očakávané finančné zdroje na plánované náklady na reštrukturalizáciu (v miliónoch PLN)

(349)

Vzhľadom na túto finančnú medzeru Komisia konštatuje, že spoločný plán reštrukturalizácie nezabezpečuje financovanie reštrukturalizácie. Inými slovami, v pláne sa nedokazuje, ako by sa mohla plánovaná reštrukturalizácia efektívne implementovať aj v prípade poskytnutia značnej dodatočnej štátnej pomoci lodeniciam.

(350)

V pláne reštrukturalizácie zo septembra sa identifikujú niektoré položky príjmov v minulosti ako vlastný príspevok lodeníc Gdynia a Gdanských lodeníc na ich reštrukturalizáciu (tabuľka 1b „Údajný vlastný príspevok realizovaný v minulosti“). Hoci by sa niektoré z týchto príjmov (napr. niektoré predaje aktív) mohli považovať za vlastné príspevky v zmysle usmernení (reálny, skutočný a bez štátnej pomoci), Komisia sa vzhľadom na neistú finančnú situáciu obidvoch lodeníc domnieva, že tento dodatočný príjem sa použil na zníženie strát a nemusel sa použiť na skutočnú reštrukturalizáciu. Aj v prípade, že lodenice boli schopné implementovať niektoré reštrukturalizačné opatrenia (ako sú menšie investície) napríklad vďaka zbaveniu sa aktív, Komisia sa domnieva, že všetky takéto príjmy by sa nekvalifikovali ako opatrenia bez štátnej pomoci, pretože reštrukturalizácia a fungovanie lodeníc bolo možné iba na základe stálej akumulácie dlhu voči štátu, možnosti stálych stratových hospodárskych činností a stálej podpory štátu.

(351)

V každom prípade je vzhľadom na finančnú situáciu lodeníc jasné, že minulé príjmy z vlastných zdrojov lodeníc alebo vonkajších zdrojov sa použili na financovanie prevádzky lodeníc v minulosti.

(352)

Okrem toho, Komisia nemôže akceptovať tieto položky údajného plánovaného vlastného príspevku.

(353)

Po prvé, ako sa už uviedlo, úvery na prevádzkový kapitál vo výške 280 miliónov PLN (položka 14 v tabuľke 1b) neboli vyčlenené na krytie akýchkoľvek uvedených očakávaných nákladov na reštrukturalizáciu, ale boli výhradne určené na financovanie prevádzkového kapitálu na nepretržitú výrobu. Okrem toho, tieto úvery sa nemôžu považovať sa reálne a skutočné, ale skôr za potenciálne a vzdialené v čase. To isté sa vzťahuje na úvery na prevádzkový kapitál vo výške 45 miliónov PLN na výrobu nesúvisiacu so stavbou lodí (položka 16 v tabuľke 1b).

(354)

Po druhé, investičná pôžička vo výške 185 miliónov PLN na výrobu nesúvisiacu so stavbou lodí (položka 15 v tabuľke 1b) sa nemôže v tomto štádiu považovať za skutočnú a dostupnú. Poľsko objasnilo vo svojich vysvetleniach zo 7. júla 2008, že ISD Polska vstúpila do rozhovorov s viacerými bankami s cieľom dostať tento úver. Komisia preskúmala dve vyjadrenia záujmu predložené spolu s plánom reštrukturalizácie zo septembra.

(355)

Na základe uvedeného Komisia nemôže konštatovať, že sa v pláne preukázalo, že investičná pôžička je reálna a skutočná. V pláne sa iba dokázalo, že ISD Polska viedla rozhovory s dvomi bankami, pričom u jednej z nich sa zdalo, že má záujem analyzovať projekt. Skutočnosť, že ISD Polska začala pracovať na tomto projekte na začiatku roku 2007, keď nadobudla podiel v Gdanských lodeniciach a dovtedy nezabezpečovala financovanie na tento účel, predstavuje významnú indíciu.

(356)

Po tretie, Komisia poznamenáva, že v pláne zo septembra sa označujú jednotlivé zložky predaja aktív s cieľom vytvoriť vlastný príspevok vo výške 240 miliónov PLN (položka 13 v tabuľke 1b).

(357)

Okrem toho ISD Polska ani lodenice Gdynia v súčasnosti nemajú právo disponovať zo základnou zložkou týchto aktív (pozemok, na ktorom sa nachádzajú kĺzačky v Gdanských lodeniciach). V súčasnosti existujú zjavné prekážky právneho charakteru (potreba, aby lodenice Gdynia nadobudli vlastnícke právo k tomuto pozemku, ktoré je v podstate spojené s likvidáciou spoločnosti Synergia 99, v ktorej sú lodenice Gdynia iba jedným z akcionárov administratívne konania o hraniciach Gdanského prístavu) a praktickej povahy (pozemok by sa mohol predať iba po demontáži troch kĺzačiek a pravdepodobne až po vyčistení miesta), ktoré lodeniciam Gdynia a ISD Polska bránia v predaji týchto aktív. Okrem toho, ako objasnil investor, odhadované vysoké príjmy z predaja pozemku sa môžu dosiahnuť až po zabezpečení zmeny podmienok plánovacieho povolenia (73). V pláne zo septembra sa dokazuje, že Synergia 99 ako súčasný vlastník tejto parcely ešte neprijala administratívne opatrenia na vylúčenie tohto pozemku z priestoru prístavu. Hoci sa v pláne zo septembra podrobne objasňujú zložky projektu Synergia 99, ich skutočná implementácia je naďalej podmienená rôznymi udalosťami mimo kontroly lodeníc Gdynia alebo ISD Polska, najmä zmenou hraníc priestoru prístavu. Komisia preto nemôže považovať tento údajný vlastný príspevok za reálny a skutočný.

(358)

ISD poskytla nezávislé ocenenie pozemku, na ktorom sa nachádzajú tri kĺzačky ([…] miliónov PLN).

(359)

Komisia poznamenáva, že predstavenstvo spoločnosti Synergia 99 ocenilo jej aktíva na […] miliónov PLN. Keďže predstavenstvo na tento účel vydalo vyhlásenie s cieľom uzavrieť akcionársku dohodu týkajúcu sa úprav pre rozdelenie aktív v prípade likvidácie Synergia 99, možno predpokladať, že predstavenstvo nepodhodnotilo hodnotu týchto aktív. Na základe nezávislého posudku, ktorý si predstavenstvo objednalo v danom čase, bola trhová hodnota daného pozemku odhadnutá na […] miliónov PLN.

(360)

Vzhľadom na veľké rozdiely v dvoch hodnoteniach, ktoré odrážajú rozdielne predpoklady, pokiaľ ide o budúce využitie pozemku, Komisia považuje predpoklad, že sa pozemok použije na nadštandardný rozvoj za optimistický a bez konkrétnych ponúk na kúpu pozemku alebo konkrétnejších údajov o plánoch obnoviť plochu, pomerne nerealistický. Komisia zastáva stanovisko, že by sa mal odhadnúť aj možný príjem z predaja pozemku na priemyselné alebo rozvojové využitie, pokiaľ sú tieto scenáre realistické.

(361)

Komisia taktiež poznamenáva, že odhadovaná investičná hodnota pozemku, na ktorom sa nachádzajú kĺzačky ([…] miliónov PLN), sa neprejavila v cene, ktorú zaplatila ISD za akcie lodeníc Gdynia. Podľa plánu reštrukturalizácie zo septembra dosiahla čistá hodnota aktív lodeníc Gdynia na konci roku 2007 [[…] značná záporná hodnota] miliónov PLN. Ministerstvo financií odvtedy implementovalo kapitálové injekcie vo výške 515 miliónov PLN a 385 miliónov PLN plánuje sa ďalšia kapitalizácia vo výške 200 miliónov PLN. Ak by všetky ostatné položky súvahy zostali nezmenené (74), čistá hodnota aktív po týchto kapitálových injekciách by dosiahla [[…] kladná hodnota] miliónov PLN, pričom ISD Polska zaplatí symbolickú cenu za akcie lodeníc Gdynia. Ak sa trhová hodnota pozemku, na ktorom sa nachádzajú kĺzačky, náležite prejaví v súvahe, čistá hodnota aktív by bola ešte vyššia. Inými slovami, ak by ISD Polska kúpila akcie lodeníc Gdynia za cenu nižšiu, ako je ich trhová hodnota, dostala by tak štátnu pomoc. Komisia sa preto domnieva, že tieto aktíva sú „kontaminované“ štátnou pomocou poskytnutou v priebehu procesu privatizácie a že ich predaj nemožno považovať za vlastný príspevok bez štátnej pomoci.

(362)

Pokiaľ ide o ostatné aktíva vyčlenené na predaj v súčasnosti v súvahe lodeníc Gdynia alebo Gdanských lodeníc, Komisia na základe dostupných informácií akceptuje predaj alebo prenájom niektorých aktív ako skutočný, reálny vlastný príspevok, ak bolo predložené a zdokladované ocenenie, a predaj alebo prenájom sa zakladá na existujúcich dohodách (predaj akcií Euromedicus, predaj akcií Polskie Linie Lotnicze, nájomné dohody s Eurocynk a s CRIST). Tieto dohody predstavujú sumu približne […] miliónov PLN.

(363)

Napokon, Komisia v súlade so zavedenou praxou (75) zastáva názor, že budúci tok hotovosti sa nemôže považovať za vlastný príspevok v zmysle usmernení, pretože nepredstavuje reálny a skutočný príspevok spoločnosti alebo jej akcionárov na náklady na reštrukturalizáciu.

(364)

Z toho vyplýva, že jediné položky, ktoré sa môžu považovať za vlastné príspevky, sú kapitálové injekcie, ktoré má vykonať ISD Polska v celkovej výške 405 miliónov PLN a príjmy z predaja a prenájmu niektorých aktív (14 miliónov PLN). Tento vlastný príspevok zodpovedá 14 % (76) očakávaných nákladov na reštrukturalizáciu vo výške 3 miliardy PLN. Ak by Komisia akceptovala návrh poľských orgánov predložený na stretnutí 30. septembra 2008 hodnotiť úroveň vlastného príspevku porovnaním s nákladmi na reštrukturalizáciu vzniknutými v lodeniciach v čase prevzatia kontroly nad lodenicami investorom, výsledok by bol rovnaký (náklady na reštrukturalizáciu vo výške 3,065 miliardy PLN so skutočným a reálnym vlastným príspevkom vo výške 419 miliónov PLN, t. j. 14 %).

(365)

Toto by sa malo posudzovať vzhľadom na očakávané poskytnutie dodatočnej štátnej pomoci, ktorá je základným predpokladom plánu: dodatočná kapitálová injekcia štátu vo výške 1,6 miliardy PLN (1,14 miliardy PLN implementovaných v júni 2008 a zostávajúcich 418 miliónov PLN) a ďalšia zmena splácania akumulovaných záväzkov voči štátu v nominálnej hodnote 496,6 milióna PLN na obdobie rokov 2009 – 2017. Malo by sa poznamenať, že v pláne sa predpokladá, že operácie spojené so stavbou lodí budú naďalej závislé od financovania prostredníctvom záruk za zálohové platby poskytovaných spoločnosťou pre poistenie vývozných úverov za zvýhodnených podmienok, čo sa zapracovalo aj do finančného modelu zlúčených lodeníc. Očakáva sa, že zlúčené lodenice dostanú nové záruky do konca roku 2008. Záruky spoločnosti pre poistenie vývozných úverov by mali kryť proces stavby lodí prakticky v plnom rozsahu aj v nasledujúcich rokoch, aspoň do konca obdobia reštrukturalizácie v roku 2012.

(366)

Okrem toho, Komisia musí brať do úvahy celé obdobie reštrukturalizácie od roku 2002. Vzhľadom na značnú štátnu pomoc, ktorú lodenice využívali v tomto období, je vlastný príspevok ako podiel na nákladoch na reštrukturalizáciu ešte nižší. Je preto zrejmé, že vlastný príspevok ani zďaleka nedosiahol prahovú úroveň 50 % nákladov na reštrukturalizáciu požadovanú v usmerneniach.

(367)

Hoci investor predpokladá kapitálovú investíciu vo výške 500 miliónov PLN na čiastočné financovanie investičného programu, požiadal aj o dodatočnú kapitálovú investíciu štátu v celkovej výške 515 miliónov PLN, zmenu splátok dlhu voči štátu vo výške 560 miliónov PLN a krytie všetkých možných budúcich záväzkov lodeníc odhadovaných na úrovni 555 miliónov PLN (budúce straty, pokuty za vypovedanie zmlúv, spory). Okrem toho, v pláne sa uvádzajú všetky ostatné záväzky lodeníc v celkovej výške 948 miliónov PLN (záväzky z obchodného styku voči dodávateľom, vlastníkom lodí atď.) a predpokladá sa, že ich pokryje štát. Napokon, investor požaduje dodatočné záruky od spoločnosti pre poistenie vývozných úverov za zvýhodnenú províziu v porovnaní s jej bežným postupom pri zdravých spoločnostiach s cieľom financovať prevádzkový kapitál a záruky ministerstva financií za preklenujúce úvery vo výške 397 miliónov PLN.

(368)

Náklady na reštrukturalizáciu, ktoré možno identifikovať na základe obmedzených informácií obsiahnutých v pláne, sa vzťahujú minimálne na akumulované záväzky (akumulované záväzky a úvery v celovej výške 1 508 miliónov PLN), očakávané straty pri existujúcich zmluvách na stavbu lodí a spory (555 miliónov PLN) a investičné potreby predpokladané v období rokov 2008 – 2018 (443 miliónov PLN).

(369)

Väčšina týchto nákladov sa má pokryť zo štátnej pomoci. Navrhovaný vlastný príspevok predstavuje kapitálovú injekciu investora vo výške 500 miliónov PLN. Komisia poznamenáva, že neboli predložené žiadne informácie o schopnosti investora poskytnúť takúto kapitálovú investíciu. Podľa predbežnej ponuky PSC sa predpokladalo, že finančné prostriedky na financovanie injekcie sa získajú od tretej strany, finančného investora. Bez akéhokoľvek dôkazu, že investor je schopný zabezpečiť kapitál vo výške 500 miliónov PLN sa Komisia domnieva, že toto opatrenie sa nemôže považovať za skutočné a reálne. Okrem toho, v pláne sa predpokladá, že príjmy z predaja aktív získané v období po pristúpení a príjmy z plánovaného predaja aktív v celkovej výške 174,5 milióna PLN by sa mali tiež považovať za vlastný príspevok v zmysle usmernení. Opätovne, nedokázalo sa, že minulé transakcie boli bez prítomnosti štátnej pomoci a že predpoklady týkajúce sa plánovaných príjmov sú realistické. Tento rozpor týkajúci sa vlastného príspevku deklarovaného investorom vyvoláva ďalšie pochybnosti týkajúce sa dôveryhodnosti predpokladov v tomto ohľade. Komisia preto konštatuje, že plán nepreukázal, že navrhovaný vlastný príspevok je významný, skutočný, reálny a bez štátnej pomoci.

(370)

Komisia poznamenáva, že aj v prípade, že by sa navrhované opatrenia (kapitálová injekcia vo výške 500 miliónov PLN a minulé a budúce predaje aktív) považovali za vlastné príspevky, zodpovedali by 27 % uvedených nákladov na reštrukturalizáciu. Okrem toho, Komisia musí brať do úvahy celé obdobie reštrukturalizácie od roku 2002. Vzhľadom na značnú štátnu pomoc, ktorú lodenice využívali v tomto období, je vlastný príspevok ako podiel na nákladoch na reštrukturalizáciu, ešte nižší. Je preto zrejmé, že vlastný príspevok ani zďaleka nedosiahol prahovú úroveň 50 % nákladov na reštrukturalizáciu požadovanú v usmerneniach.

(371)

Na základe uvedeného Komisia zastáva názor, že lodenice v minulosti prakticky nedostali žiadny vlastný príspevok v zmysle usmernení, a pokiaľ by sa aj tak stalo, tento príspevok nebol významný. Okrem toho, plán reštrukturalizácie predložený poľskou lodiarskou spoločnosťou nezabezpečuje dostatočnú úroveň vlastného príspevku. Keďže účelom vlastného príspevku je udržať štátnu pomoc na minime, bez vlastného príspevku musí Komisia konštatovať, že požiadavka obmedziť pomoc na potrebné minimum nebola dodržaná. Naopak, plán reštrukturalizácie PSC sa zakladá na predpoklade, že sa poskytne dodatočná štátna pomoc a konštatuje sa v ňom, že implementácia závisí od tejto dodatočnej štátnej pomoci.

(372)

Na základe uvedeného Komisia konštatuje, že lodenice v minulosti nedostali prakticky žiadny vlastný príspevok v zmysle usmernení, t. j. príspevok ktorý je reálny, skutočný a bez štátnej pomoci. Spoločný plán reštrukturalizácie ani plán predložený PSC nezabezpečujú dostatočnú úroveň vlastného príspevku. Keďže účelom vlastného príspevku je udržať štátnu pomoc na minime, Komisia musí bez vlastného príspevku konštatovať, že požiadavka obmedziť pomoc na potrebné minimum nebola splnená. Obidva plány reštrukturalizácie sa však zakladajú na predpoklade, že sa poskytne dodatočná štátna pomoc. Vo všeobecnosti, existuje neúmerné financovanie reštrukturalizácie zo štátnej pomoci, ktoré vedie k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže.

(373)

Podľa usmernení pomoc nesmie spoločnosti poskytnúť dodatočnú hotovosť, ktorá by sa mohla použiť na agresívne činnosti, ktoré narúšajú trh a nesúvisia s procesom reštrukturalizácie. Hoci lodenice nezískali dodatočnú hotovosť, vďaka štátnym zárukám získali prístup k prevádzkovému kapitálu, ktorý pre ne nebol dostupný na trhu. V dôsledku toho lodenice mohli nielen pokračovať v prevádzke a plniť objednávky, ale aj uzatvárať zmluvy bez toho, aby museli znášať náklady na zmiernenie rizika spojeného s meniacimi sa cenami materiálov a výkyvmi výmenných kurzov. Inými slovami, lodenice mohli využívať štátnu pomoc na činnosti narúšajúce trh, ktoré nesúvisia s procesom reštrukturalizácie, pričom akceptovali objednávky za ceny, ktoré nekryli vzniknuté náklady. To potvrdzuje názor Komisie, že štátna pomoc nebola obmedzená na minimum potrebné na prežitie lodeníc.

(374)

Napokon Komisia pripomína, že štátna pomoc spoločnostiam v ťažkostiach by sa mala použiť na financovanie reštrukturalizácie. Prevádzková pomoc sa môže povoliť iba v prípade, že je potrebná na udržanie spoločnosti nad vodou v očakávaní implementácie ďalekosiahlej reštrukturalizácie. V tomto prípade však úsilie o pravú reštrukturalizáciu prinášajúcu dlhodobé účinky bolo obmedzené. Štátna pomoc predovšetkým zabezpečila, aby sa lodenice udržali nad vodou, a preto predstavovala čistú prevádzkovú pomoc. Ako taká sa táto pomoc nemôže považovať za obmedzenú na striktné minimum potrebné na umožnenie vykonania reštrukturalizácie.

(375)

Na základe uvedeného Komisia konštatuje, že požiadavka, aby sa pomoc obmedzila na minimum a aby ju sprevádzal skutočný a významný príspevok bez štátnej pomoci, nebola splnená.

(376)

Komisia sa odvoláva na predbežnú dohodu s Poľskom o zatvorení doku SD I. Vzhľadom na ďalší vývoj po uzatvorení tejto dohody a uvedené závery týkajúce sa prvých dvoch podmienok usmernení však nie je potrebné posúdiť, či boli vyrovnávacie opatrenia, ktoré Poľsko navrhlo, dostatočné.

(377)

Keďže neboli splnené kritériá stanovené v usmerneniach na to, aby sa pomoc považovala za zlučiteľnú so spoločným trhom, Komisia dospela k záveru, že opatrenia uvedené v odôvodneniach 209 až 232 nie sú zlučiteľné so spoločným trhom ako pomoc na reštrukturalizáciu.

(378)

Poľsko vo svojom liste z 11. júla 2007 uviedlo, že lodenice Gdynia dostali pomoc „inú ako pomoc na reštrukturalizáciu“. Táto pomoc je uvedená v tabuľke 4.

(379)

Komisia pripomína, že firma v ťažkostiach sa vzhľadom na ohrozenie jej vlastnej existencie nemôže považovať za vhodný prostriedok na presadzovanie cieľov verejnej politiky, pokiaľ nie je zaručené jej prežitie (bod 20 usmernení). Akákoľvek pomoc poskytnutá firme v ťažkostiach počas obdobia reštrukturalizácie, pokiaľ sa na ňu nevzťahujú nariadenia o výnimkách, sa musí oznámiť ako pomoc na reštrukturalizáciu (bod 69 usmernení).

(380)

Poľsko nepredložilo žiadny dôkaz o tom, že sa na pomoc uvedenú v tabuľke 4 vzťahujú nariadenia o výnimkách.

(381)

Komisia konštatuje, že toto rozhodnutie sa vzťahuje aj na tieto opatrenia, ktoré predstavujú neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc na reštrukturalizáciu.

(382)

Komisia sa domnieva, že Poľsko neoprávnene poskytlo štátu pomoc uvedenú v odôvodneniach 209 až 232 v prospech lodeníc Gdynia, pričom porušilo ustanovenia článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Táto pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom na základe akejkoľvek výnimky ustanovenej v Zmluve o ES.

(383)

Na opätovné nastolenie stavu ex ante sa musí štátna pomoc vrátiť.

(384)

Prvok pomoci opatrení poskytnutých lodeniciam Gdynia uvedených v odôvodneniach 209 až 158 rozhodnutia sa musí vrátiť. Vo všeobecnosti, prvok pomoci, ktorý sa má vrátiť, t. j. výhoda, ktorú príjemca získal, sa rovná rozdielu medzi podmienkami, ktoré by príjemca mohol dostať na trhu, a podmienkami poskytnutého opatrenia.

(385)

Referenčné a diskontné sadzby oznámené Komisiou sa uplatňujú ako základ pre trhovú sadzbu s cieľom zmerať prvok pomoci, najmä v prípade, keď sa pomoc vyplatila vo viacerých splátkach a vypočítať prvok pomoci vyplývajúci zo schém na subvencovanie úrokov (77). V prípade spoločností v ťažkostiach, ako sú lodenice Gdynia, sa Komisia domnieva, že referenčná sadzba by sa mala zvýšiť aspoň o 400 bázických bodov s cieľom zohľadniť vysoké riziko, ktoré transakcie predstavujú, a o ďalších 200 bázických bodov, aby sa zohľadnilo chýbajúce alebo nedostatočné zabezpečenie ponúknuté príjemcom. Ako sa už objasnilo, hodnota zabezpečenia, ktoré poskytli lodenice, je otázna vzhľadom na pomer dlhu k aktívam spoločnosti. Ak spoločnosť v ťažkostiach nemôže získať financovanie na trhu, prvok pomoci môže zodpovedať až 100 % nominálnej hodnoty získaných finančných prostriedkov (78).

(386)

Podľa názoru Komisie boli lodenice Gdynia v období, keď dostali pomoc uvedenú v odôvodneniach 209 až 232, vo vážnych finančných ťažkostiach (ako sa uvádza v odôvodneniach 62 až 66) a neboli schopné získať financovanie na trhu. Lodenice mali záporné vlastné imanie, stále dosahovali straty a prakticky nedostali žiadne financovanie na trhu počas obdobia prešetrovania. Za takýchto okolností by prevádzkovateľ v trhovom hospodárstve nebol ochotný poskytnúť lodeniciam financovanie vzhľadom na podstatné vysoké riziko. V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že žiadna banka by nesúhlasila s poskytnutím úveru lodeniciam ani za vysoké úrokové sadzby a žiadna banka by nesúhlasila s poskytnutím záruky ani za vysoký poplatok.

(387)

Keďže lodenice Gdynia by nemohli získať úver alebo záruku na trhu, všetky úvery alebo záruky, ktoré im boli poskytnuté počas obdobia prešetrovania, automaticky predstavujú pomoc. Všetky ešte nevysporiadané záruky sa preto musia bezodkladne vypovedať a všetky úvery sa musia bezodkladne splatiť.

(388)

Splatenie všetkých úverov poskytnutých lodeniciam však nepostačuje na opätovné nastolenie východiskového stavu, pretože lodenice mali až do dátumu splatenia k dispozícii financovanie, ktoré by normálne na trhu nezískali. S cieľom opätovne nastoliť východiskový stav by sa mala vrátiť aj suma, ktorá sa rovná hodnote tejto výhody, ktorej veľkosť sa môže približne odhadnúť iba na základe úrokovej sadzby účtovanej pri skutočne rizikových úveroch. Komisia musí preto nariadiť vrátenie rozdielu medzi úrokovou sadzbou, ktorú lodenice Gdynia skutočne zaplatili, a teoreticky primeranou úrokovou sadzbou pri veľmi vysokorizikovom úvere od času poskytnutia úveru lodenicami po jej splatenie. V súvislosti s potrebou stanoviť úrokovú sadzbu pri veľmi vysokorizikovom úvere sa v oznámení Komisie o spôsobe stanovenia referenčných a diskontných sadzieb uvádza, že riziková prémia musí byť vyššia o 400 bázických bodov ako referenčná sadzba, „ak by žiadna súkromná banka nesúhlasila s poskytnutím príslušného úveru“, ako je tomu v tomto prípade. Komisia vo viacerých rozhodnutiach zaujala názor, že prirážka 600 bázických bodov nad referenčnú sadzbu bola primeraným minimom pre zohľadnenie vysokého rizika (79). Komisia sa domnieva, že toto je minimum pre úvery v tejto situácii.

(389)

Komisia prijme rovnaký prístup aj k zárukám: musí nariadiť vrátenie ekvivalentu grantu pomoci obsiahnutého v záruke od času splatenia zaručeného úveru do ukončenia platnosti záruky.

(390)

Ako sa objasňuje v oznámení Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (80), Komisia zastáva názor, že ekvivalent grantu pomoci sa rovná buď úrokovej subvencii získanej na základe záruky (keď sa záruka vzťahuje na úver poskytnutý za úrokovú sadzbu nižšiu ako trhovú), alebo sume, ktorá je výsledkom rizikového faktora pri zaručenej sume zníženej o províziu zaplatenú za záruku.

(391)

V prípade, že nie je možné vypočítať prvok pomoci pri použití týchto pravidiel, Komisia by považovala za primerané vypočítať rozdiel medzi záručnou províziou, ktorá by sa účtovala na trhu a províziou, ktorú zaplatil príjemca. Komisia sa domnieva, že rozdiel vypočítaný týmto spôsobom predstavuje prvok pomoci záruky. Podľa názoru Komisie by mohla provízia účtovaná v rámci schémy neobsahujúcej štátnu pomoc na základe, ktorej spoločnosť pre poistenie vývozných úverov vykonáva svoj program vývozných záruk zaručených ministerstvom financií, schválenú na základe rozhodnutia Komisie z 18. júla 2007, slúžiť ako referenčná provízia pre uvedený výpočet. Obdobne, táto provízia by sa mala zvýšiť aspoň o 400 bázických bodov, aby sa zohľadnila skutočnosť, že lodenice neboli oprávnené na záruky v rámci tejto schémy. Ako také predstavovali záruky poskytnuté lodeniciam podstatne vyššie riziko.

(392)

Ako sa už objasnilo, vzhľadom na to, že lodenice by neboli schopné získať žiadnu záruku na trhu z dôvodu ich neistej finančnej situácie, musia sa nevysporiadané záruky bezodkladne vypovedať, aby sa zastavilo narušenie hospodárskej súťaže spôsobené pomocou.

(393)

Komisia v prípade záruk za zálohové platby poznamenáva, že zálohové platby zaručené spoločnosťou pre poistenie vývozných úverov sú obdobou predajnej zmluvy, nie úverová zmluva, a že pri zálohových platbách sa neúčtujú žiadne úroky. Komisia sa preto domnieva, že s cieľom vypočítať prvok pomoci, ktorý dostal príjemca, by sa malo vykonať porovnanie prémie, ktorú zaplatili lodenice, s prémiou, ktorá by bola normálne účtovaná na trhu. Schéma bez štátnej pomoci, ktorú využíva spoločnosť pre poistenie vývozných úverov, môže slúžiť ako základ odrážajúci poplatky účtované na trhu a takéto referenčné poplatky by sa mali zvýšiť s cieľom zohľadniť dodatočné riziko spojené s poskytnutím pomoci spoločnosti vo finančných ťažkostiach.

(394)

Komisia poznamenáva, podobne ako v prípade iných záruk, ktoré lodenice dostali a z toho istého dôvodu, že všetky záruky spoločnosti pre poistenie vývozných úverov by sa mali bezodkladne vypovedať.

(395)

Stále nevymáhanie dlhov verejnými orgánmi taktiež predstavuje štátnu pomoc a musí sa vziať do úvahy (81). Je podobné ako revolvingový úver poskytnutý za zvýhodnených podmienok a prvok pomoci sa preto rovná rozdielu medzi úrokmi, ktoré by boli účtované na trhu (pre spoločnosť s podobným ratingom v podobnej finančnej a ekonomickej situácii a s podobným zabezpečením) a úrokmi účtovanými poskytujúcim orgánom.

(396)

Komisia vzhľadom na pretrvávajúcu neistú finančnú situáciu lodeníc zastáva názor, že veriteľ v trhovom hospodárstve by vymáhal svoje pohľadávky hneď, ako sa stanú splatnými. Preto skutočnosť, že poľské orgány neprijali okamžité donucovacie opatrenia predstavuje pomoc a deň splatnosti nesplatených záväzkov by bol aj dňom poskytnutia pomoci. Prvok pomoci by sa rovnal rozdielu medzi úrokmi, ktoré by boli účtované na trhu (pre spoločnosť s podobným ratingom v podobnej finančnej a ekonomickej situácii a s podobným zabezpečením) a úrokmi účtovanými poskytujúcim orgánom.

(397)

Keďže prevádzkovateľ v trhovom hospodárstve by od lodeníc požadoval okamžité splatenie dlhu, musí sa splatiť nielen prvok pomoci spojený s úrokmi účtovanými v nedostatočnom rozsahu, ale okamžite sa musia vyrovnať aj akumulované záväzky.

(398)

Akékoľvek zrušenie dlhu zodpovedá nenávratnému grantu a celá časť dlhu, ktorá bola odpísaná, preto predstavuje pomoc.

(399)

Na základe zákona z 30. októbra 2002 sa verejné záväzky reštrukturalizované podľa kapitoly 5a prevedú na prevádzkovateľa, spoločnosť, ktorú úplne vlastní Agentúra pre rozvoj priemyslu, spolu so zložkami aktív, ktoré mali mať hodnotu aspoň 25 % reštrukturalizovaných záväzkov. Prevádzkovateľ by mal tieto aktíva následne predať a takto získané príjmy použiť na zaplatenie časti záväzkov voči štátu. Príslušné orgány potom odpíšu zostatok týchto záväzkov. Komisia sa preto domnieva, že prvok štátnej pomoci tejto transakcie sa rovná hodnote záväzkov voči štátu prevedených na prevádzkovateľa zníženej o skutočnú hodnotu prevedených aktív. Podľa zákona z 30. októbra 2002 by to znamenalo, že prvok pomoci sa rovná maximálne 75 % prevedených aktív. Ak je však hodnota aktív vyššia alebo nižšia ako 25 % požadovaných zákonom, prvok pomoci sa musí vypočítať zodpovedajúcim spôsobom.

(400)

Komisia poznamenáva, že kapitálové injekcie štátu alebo štátom kontrolovaných orgánov, ako sú Agentúra pre rozvoj priemyslu a KPS, do spoločností v ťažkostiach, pri ktorých nemožno očakávať žiadnu návratnosť, sa považujú za nenávratné granty (82). S cieľom odstrániť toto narušenie hospodárskej súťaže spôsobené kapitálovou injekciou by lodenice mali vrátiť celú sumu vloženého kapitálu.

(401)

Poľsko sa v liste z 3. novembra 2008 zaviazalo implementovať toto rozhodnutie formou predaja aktív za trhovú cenu prostredníctvom otvorenej, transparentnej nepodmienenej a nediskriminačnej verejnej súťaže (realizovanej v súlade s osobitnými podmienkami prvý krát vymedzenými v liste Komisie z 27. októbra 2008) a následnej likvidácie lodeníc Gdynia. Všetky žiadosti o vrátenie na základe tohto rozhodnutia musí Poľsko bezodkladne zaregistrovať v rámci likvidácie lodeníc Gdynia. Komisia informovala Poľsko listom zo 6. novembra 2008, že za predpokladu splnenia týchto podmienok by predaj aktív nezahŕňal novú pomoc kupujúcemu(-im) a aktíva by sa na kupujúceho(-ich) previedli bez záväzku vrátiť neoprávnenú a nezlučiteľnú štátnu pomoc poskytnutú lodeniciam v minulosti v súlade s požiadavkou zabrániť ekonomickej kontinuite činnosti príjemcov pomoci a kupujúcich (83). Komisia bude úzko monitorovať, či sú splnené podmienky, ktoré Komisia stanovila v liste z 27. októbra 2008 a poľské orgány prijali, s cieľom stanoviť, či sa toto rozhodnutie implementovalo správnym spôsobom.

(402)

Tieto podmienky, ktoré sa Poľsko výslovne zaviazalo dodržať, možno zhrnúť takto.

(403)

Aktíva (bez záväzkov) sa privatizujú formou otvorenej, transparentnej, nediskriminačnej a nepodmienenej verejnej súťaže. Lodenice Gdynia sa dajú do konkurzu spolu so všetkými zostávajúcimi aktívami a záväzkami.

(404)

Aktíva sa musia predať za trhovú cenu (predkladateľovi najvyššej ponuky). Zložky aktív sa musia dať na predaj oddelene alebo vo väčšom počte malých balíkov vytvorených s cieľom maximalizovať predaj. Tieto balíky nemôžu tvoriť organizované časti spoločnosti alebo podniku. Toto vymedzenie balíkov by nemalo brániť potenciálnym kupujúcim predložiť spoločnú ponuku na viaceré zložky/balíky.

(405)

Verejná súťaž musí byť nediskriminačná, t. j. musí zabezpečiť, aby bol predaj otvorený pre všetky profily potenciálnych kupujúcich bez akejkoľvek diskriminácie, pokiaľ ide o účel ich investícií.

(406)

K verejnej súťaži sa nemôžu pripojiť žiadne podmienky (ako sú udržanie zamestnanosti alebo aktivity alebo prevzatie existujúcich zmlúv). (Jediným kritériom pre výber víťaznej ponuky by mala byť maximalizácia príjmov v prospech veriteľov lodeníc).

(407)

Verejní a súkromní veritelia lodeníc vrátane zákazníkov lodeníc by mali mať rovnaké poradie a práva, pokiaľ ide o príjmy z predaja aktív, ako by mali pri konkurznom konaní.

(408)

V súvislosti s predajom sa neposkytne žiadna nová štátna pomoc vo forme odpísania, vyrovnania záväzkov voči štátu zo štátnych zdrojov alebo vyplatenia súkromných veriteľov, kapitálovej injekcie, úverov, záruk alebo iných opatrení. Všetky nové záväzky voči štátu vzniknuté počas obdobia potrebného na ukončenie procesu predaja by sa mali vyrovnať z konkurznej podstaty.

(409)

Predaj vykoná nezávislý správca, ktorý má podobné práva a povinnosti ako správca konkurznej podstaty. Musí sa vytvoriť štruktúra, ktorá veriteľom umožní účinný dohľad nad predajom a zabezpečí, aby sa predaj uskutočnil za trhových podmienok a aby sa dodržalo ich poradie a práva, pokiaľ ide o príjmy. Okrem toho Poľsko a Komisia spoločne vymenujú osobu poverenú monitorovaním s osobitnou úlohou pomôcť Komisii overiť, či sa pri procese predaja a vrátenia pomoci v plnom rozsahu dodržali uvedené požiadavky. Na tento účel bude osoba poverená monitorovaním predkladať Komisii pravidelné podrobné správy o rôznych fázach procesu.

(410)

Poľsko uviedlo, že bude musieť prijať legislatívne opatrenia na implementáciu tohto rozhodnutia. Komisia uznáva, že vzhľadom na počet individuálnych opatrení pomoci, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje, a na ich rozdielnosť z hľadiska formy a dĺžky trvania je opodstatnené dlhšie implementačné obdobie, ako je zvyčajné. Komisia preto Poľsko vyzýva, aby toto rozhodnutie implementovalo v lehote sedem mesiacov od jeho prijatia,