3.vkladateľom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom vkladu v banke, dcérskej spoločnosti banky alebo bankovom družstve, s výnimkou osôb, ktorých vklady nemožno poistiť podľa tohto zákona. Ak je fyzická alebo právnická osoba (okrem správcovských spoločností, ktoré spravujú podielové fondy alebo dôchodkové fondy) držiteľom vkladu v postavení správcu cudzieho majetku, tento správca sa považuje za vkladateľa. Ak má skupina osôb na základe zmluvy nároky na finančné prostriedky, každá z týchto osôb sa považuje za vkladateľa a finančné prostriedky sa rozdelia medzi ne rovným dielom, pokiaľ zmluvy, na ktorých sú založené ich nároky, alebo súdne rozhodnutie nestanovia niečo iné.4.vkladom sa rozumie celková suma finančných prostriedkov (vrátane úrokov) vkladateľa uložených v banke, dcérskej spoločnosti banky alebo bankovom družstve na základe zmluvy o vklade a/alebo o bankovom účte, ako aj iné finančné prostriedky, na ktoré má vkladateľ nárok založený na záväzku úverovej inštitúcie vykonávať transakcie s finančnými prostriedkami vkladateľa alebo poskytovať investičné služby.

…

1.Má sa [smernica 94/19] vykladať v tom zmysle, že finančné prostriedky, ktoré boli odpísané z účtu so súhlasom osôb alebo ktoré tieto osoby samy previedli alebo zaplatili na účet otvorený na meno úverovej inštitúcie vedený v inej úverovej inštitúcii, možno považovať za vklad podľa tejto smernice?2.Má sa článok 7 ods. 1 [smernice 94/19] v spojení s jej článkom 8 ods. 3 chápať v tom zmysle, že každému, koho nárok možno preukázať pred dňom prijatia rozhodnutia v zmysle článku 1 ods. 3 bodu i) alebo ii) [uvedenej smernice], sa musí vyplatiť suma na základe poistenia vkladov až do výšky uvedenej v článku 7 ods. 1 [tejto smernice]?3.Je definícia bežnej bankovej činnosti na účely [smernice 94/19] relevantná pre výklad pojmu vklad ako kladného zostatku vyplývajúceho z bankových činností? Má sa táto definícia brať do úvahy aj pri výklade pojmu vklad vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými bola prebratá [táto smernica]?4.V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku, ako sa má chápať a vykladať pojem bežná banková činnosť použitý v článku 1 ods. 1 [smernice 94/19]:

a)aké bankové činnosti sa majú považovať za bežné alebo na základe akých kritérií sa má určiť, či je konkrétna banková činnosť bežnou bankovou činnosťou?b)má sa pojem bežná banková činnosť posudzovať so zreteľom na cieľ vykonávaných bankových činností alebo na subjekty, medzi ktorými sa také bankové činnosti vykonávajú?c)má sa pojem vklad ako kladný zostatok vyplývajúci z bežných bankových činností použitý v smernici [94/19] vykladať tak, že sa vzťahuje len na prípady, keď sa všetky činnosti vedúce k vzniku takého zostatku považujú za bežné?

1.Možno v prípadoch, keď úverová inštitúcia pôsobí ako investičná spoločnosť, ktorej sú poukázané finančné prostriedky na účely nákupu dlhových cenných papierov vydaných tou istou úverovou inštitúciou, no emisia cenných papierov sa neuskutoční a cenné papiere nie sú prevedené do vlastníctva osoby, ktorá zaplatila, zatiaľ čo finančné prostriedky už boli odpísané z bankového účtu tejto osoby a prevedené na účet otvorený na meno úverovej inštitúcie a nemožno ich vyplatiť, pričom v takom prípade nie je jasný úmysel vnútroštátneho zákonodarcu, pokiaľ ide o uplatnenie konkrétneho systému ochrany, priamo uplatniť článok 1 ods. 1 smernice 94/19 a článok 1 bod 4 smernice 97/9 s cieľom určiť uplatniteľný systém krytia a je na tento účel rozhodujúcim kritériom zamýšľané použitie finančných prostriedkov? Sú tieto ustanovenia smerníc dostatočne jasné, podrobné a bezpodmienečné a zakladajú práva pre jednotlivcov, takže sa na ne jednotlivci môžu odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi pri odôvodňovaní svojich žalôb o vyplatenie náhrady podaných voči štátnemu orgánu poskytujúcemu poistné krytie?2.Má sa článok 2 ods. 2 smernice 97/9, ktorý stanovuje typy pohľadávok kryté systémom náhrad pre investorov, chápať a vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na žiadosti o vyplatenie finančných prostriedkov, ktoré investičná spoločnosť dlhuje investorom a ktoré nie sú uložené na meno investorov?3.Je v prípade kladnej odpovede na druhú otázku článok 2 ods. 2 smernice 97/9, ktorý stanovuje typy pohľadávok kryté systémom náhrad, dostatočne jasný, podrobný a bezpodmienečný a zakladá práva pre jednotlivcov, takže jednotlivci sa môžu na toto ustanovenie odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi pri odôvodňovaní svojich žalôb o vyplatenie náhrady podaných voči štátnemu orgánu poskytujúcemu poistné krytie?4.Má sa článok 1 ods. 1 smernice 94/19 chápať a vykladať v tom zmysle, že vymedzenie pojmu vklad podľa tejto smernice zahŕňa aj finančné prostriedky prevedené so súhlasom dotknutej osoby z jej osobného účtu na účet otvorený na meno úverovej inštitúcie, ktorý je vedený v tej istej úverovej inštitúcii a je určený na financovanie budúcej emisie dlhových cenných papierov tejto inštitúcie?5.Má sa článok 7 ods. 1 v spojení s článkom 8 ods. 3 smernice 94/19 chápať v tom zmysle, že poistné plnenie za vklad do sumy uvedenej v článku 7 ods. 1 [tejto smernice] je potrebné poskytnúť každému, koho pohľadávka je preukázateľná pred dátumom prijatia rozhodnutia uvedeného v článku 1 ods. 3 bode i) a ii) [uvedenej smernice]?