<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-350/16 P</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62016CJ0350</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:672">EU:C:2017:672</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>10</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>10</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20170913">13. 9. 2017</DATE> – VEC C‑350/16 P</P><P>PAPPALARDO A I./KOMISIA</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (piata komora)</P><P>z <DATE ISO="20170913">13. septembra 2017</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: taliančina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Odvolanie</KEYWORD><KEYWORD>Spoločná politika v oblasti rybolovu</KEYWORD><KEYWORD>Mimozmluvná zodpovednosť Európskej únie</KEYWORD><KEYWORD>Návrh na náhradu škody</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (ES) č. 530/2008</KEYWORD><KEYWORD>Núdzové opatrenia prijaté Európskou komisiou</KEYWORD><KEYWORD>Dostatočne závažné porušenie právnej normy</KEYWORD><KEYWORD>Možnosť dovolávať sa tohto porušenia</KEYWORD><KEYWORD>Zásada zákazu diskriminácie</KEYWORD><KEYWORD>Právna sila rozhodnutej veci</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑350/16 P,</P><P>ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie podané <DATE ISO="20160624">24. júna 2016</DATE>,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Salvatore Aniello Pappalardo</HT>, bydliskom v Cetare (Taliansko),</P><P><HT TYPE="BOLD">Pescatori La Tonnara Soc. coop</HT>., so sídlom v Cetare,</P><P><HT TYPE="BOLD">Fedemar Srl</HT>, so sídlom v Cetare,</P><P><HT TYPE="BOLD">Testa Giuseppe &amp; C. Snc</HT>, so sídlom v Katánii (Taliansko),</P><P><HT TYPE="BOLD">Pescatori San Pietro Apostolo Srl</HT>, so sídlom v Cetare,</P><P><HT TYPE="BOLD">Camplone Arnaldo &amp; C. Snc di Camplone Arnaldo &amp; C</HT>., so sídlom v Pescare (Taliansko),</P><P><HT TYPE="BOLD">Valentino Pesca Sas di Camplone Arnaldo &amp; C</HT>., so sídlom v Pescare,</P><P>v zastúpení: V. Cannizzaro a L. Caroli, avvocati,</P><PARTY.STATUS>odvolatelia,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>ďalší účastník konania:</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Európska komisia</HT>, v zastúpení: A. Bouquet a D. Nardi, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,</P><PARTY.STATUS>žalovaná v prvostupňovom konaní,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (piata komora),</P><P>v zložení: predseda piatej komory J. L. da Cruz Vilaça, podpredseda Súdneho dvora A. Tizzano, vykonávajúci funkciu sudcu piatej komory, sudcovia M. Berger, E. Levits (spravodajca) a F. Biltgen,</P><P>generálna advokátka: E. Sharpston,</P><?PAGE NO="2"?><P>tajomník: C. Strömholm, referentka,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20170531">31. mája 2017</DATE>,</VISA><VISA>so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Rozsudok</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Svojím odvolaním Salvatore Aniello Pappalardo, Pescatori La Tonnara Soc. coop., Fedemar Srl, Testa Giuseppe &amp; C. Snc, Pescatori San Pietro Apostolo Srl, Camplone Arnaldo &amp; C. Snc di Camplone Arnaldo &amp; C. a Valentino Pesca Sas di Ciaccio Luciano e Camplone Arnaldo &amp; C. žiadajú zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z <DATE ISO="20160427">27. apríla 2016</DATE>, Pappalardo a i./Komisia (T‑316/13, neuverejnený, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>napadnutý rozsudok<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2016:247">EU:T:2016:247</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ktorým Všeobecný súd zamietol ich žalobu o náhradu škody údajne utrpenej v dôsledku prijatia nariadenia Komisie (ES) č. 530/2008 z <DATE ISO="20080612">12. júna 2008</DATE>, ktorým sa ustanovujú núdzové opatrenia, pokiaľ ide o lov tuniaka modroplutvého plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami v Atlantickom oceáne na východ od 45 ° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="155" PAGE.FIRST="9" DATE.PUB="2008">Ú. v. EÚ L 155, 2008, s. 9</REF.DOC.OJ>).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Právny rámec</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z <DATE ISO="20021220">20. decembra 2002</DATE> o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="358" PAGE.FIRST="59" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES L 358, 2002, s. 59</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 04/005, s. 460) má za cieľ zaviesť viacročný prístup k rybnému hospodárstvu s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť tohto odvetvia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Článok 7 nariadenia č. 2371/2002 s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>Mimoriadne opatrenia Komisie<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/> uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="007.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Ak existuje dôkaz o vážnom ohrození zachovania živých vodných zdrojov alebo morských ekosystémov rybárskymi činnosťami, ktoré si vyžadujú podniknutie okamžitých krokov, Komisia môže rozhodnúť na odôvodnenú žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy o mimoriadnych opatreniach, ktoré môžu trvať najviac šesť mesiacov. Komisia môže prijať nové rozhodnutie o predĺžení mimoriadnych opatrení nanajvýš na ďalších šesť mesiacov.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="007.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Členský štát oznámi žiadosť súčasne Komisii, ostatným členským štátom a príslušným regionálnym poradným radám. Tie môžu predložiť svoje písomne pripomienky Komisii do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti.</ALINEA><ALINEA>Komisia prijme rozhodnutie do 15 pracovných dní od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 1.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="007.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Mimoriadne opatrenia nadobúdajú účinnosť okamžite. Oznámia sa príslušným členským štátom a uverejnia sa v [<HT TYPE="ITALIC">Úradnom vestníku Európskej únie</HT>].</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="007.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Príslušné členské štáty môžu postúpiť rozhodnutie prijaté Komisiou Rade do 10 pracovných dní od prijatia oznámenia.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="007.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Rada rozhodujúca kvalifikovanou väčšinou môže prijať odlišné rozhodnutie do jedného mesiaca od prijatia postúpeného rozhodnutia.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Článok 1 nariadenia č. 530/2008 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>Lov tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne na východ od 45 ° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami plaviacimi sa pod vlajkou Grécka, Francúzska, Talianska, Cypru a Malty alebo zaregistrovanými v týchto štátoch sa zakazuje od <DATE ISO="20080616">16. júna 2008</DATE>.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 2 uvedeného nariadenia znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Lov tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne na východ od 45 ° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami plaviacimi sa pod španielskou vlajkou alebo zaregistrovanými v Španielsku sa zakazuje od <DATE ISO="20080623">23. júna 2008</DATE>.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Okolnosti predchádzajúce sporu</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Počas roku 2008 boli odvolateľom ako majiteľom plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami plaviacich sa pod vlajkou Talianska pridelené kvóty na lov tuniaka modroplutvého záťahovými sieťami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Podľa článku 1 nariadenia č. 530/2008 bol tento lov pre plavidlá s kruhovými záťahovými sieťami plaviacimi sa pod vlajkou Grécka, Francúzska, Talianska, Cypru a Malty alebo zaregistrovanými v týchto štátoch zakázaný od <DATE ISO="20080616">16. júna 2008</DATE>. Naopak, podľa článku 2 tohto nariadenia sa pre plavidlá s kruhovými záťahovými sieťami plaviacimi sa pod španielskou vlajkou alebo zaregistrovanými v Španielsku zákaz stal účinným až od <DATE ISO="20080623">23. júna 2008</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Rozsudkom zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:153">EU:C:2011:153</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor rozhodol, že nariadenie č. 530/2008 je neplatné, pretože vzhľadom na to, že bolo prijaté na základe článku 7 ods. 1 nariadenia č. 2371/2002, zákazy, ktoré stanovilo, nadobúdali, pokiaľ ide o plavidlá plaviace sa pod španielskou vlajkou alebo plavidlá zaregistrované v tomto členskom štáte a prevádzkovateľov Spoločenstva, ktorí s nimi uzatvorili zmluvy, účinnosť od <DATE ISO="20080623">23. júna 2008</DATE>, zatiaľ čo tieto zákazy, pokiaľ ide o plavidlá plaviace sa pod vlajkou Grécka, Francúzska, Talianska, Cypru, ako aj Malty alebo plavidlá zaregistrované v týchto členských štátoch a prevádzkovateľov Spoločenstva, ktorí s týmito plavidlami uzatvorili zmluvy, nadobúdali účinnosť od <DATE ISO="20080616">16. júna 2008</DATE>, pričom toto rozdielne zaobchádzanie nebolo objektívne odôvodnené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Okrem toho Všeobecný súd uznesením zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120214">14. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Taliansko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑305/08</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:70">EU:T:2012:70</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), vyhlásil, že nie je potrebné rozhodnúť o žalobe Talianskej republiky o neplatnosť článku 1 nariadenia č. 530/2008 z dôvodu, že Súdny dvor vyhlásil toto nariadenie za neplatné v celom jeho rozsahu, takže žaloba tohto členského štátu sa stala bezpredmetnou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>V ten istý deň Všeobecný súd uznesením zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120214">14. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Federcoopesca a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑366/08</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:74">EU:T:2012:74</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), zamietol z dôvodu neprípustnosti žalobu o neplatnosť nariadenia č. 530/2008, ktorú medzi inými podali aj odvolatelia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20130611">11. júna 2013</DATE> žalobcovia, ktorí zastávali názor, že pre nezákonný postup Komisie z dôvodu prijatia nariadenia č. 530/2008 utrpeli ujmu, podali žalobu o náhradu škody, ktorou sa domáhali náhrady ujmy, ktorú, ako sa domnievali, utrpeli, a to sumy<?PAGE NO="4"?> zodpovedajúcej rozdielu medzi teoretickými príjmami, ktoré by získali lovom tuniaka modroplutvého vyčerpajúc svoje kvóty, ktoré im boli pridelené na rok 2008, a príjmami, ktoré skutočne získali v dôsledku predčasného zákazu lovu tuniaka modroplutvého.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Uznesením z <DATE ISO="20130930">30. septembra 2013</DATE> predseda tretej komory Všeobecného súdu nariadil prerušenie konania o týchto žalobách až do vyhlásenia rozhodnutí Súdneho dvora týkajúcich sa odvolaní, ktoré boli medzičasom podané, vo veciach Giordano/Komisia (C‑611/12 P) a Buono a i./Komisia (C‑12/13 P a C‑13/13 P).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Vo svojom rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141014">14. októbra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Buono a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/13 P a C‑13/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2284">EU:C:2014:2284</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor rozhodujúci o odvolaní proti rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121107">7. novembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Syndicat des thoniers méditerranéens a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑574/08</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:583">EU:T:2012:583</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), rozhodol, že v tomto rozsudku Všeobecný súd nesprávne vyložil rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:153">EU:C:2011:153</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), keď konštatoval, že ním Súdny dvor vyhlásil nariadenie č. 530/2008 za neplatné v celom jeho rozsahu. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že rozsudok AJD Tuna určil neplatnosť tohto nariadenia iba v rozsahu, v akom toto nariadenie udeľovalo priaznivejšie zaobchádzanie španielskym plavidlám s kruhovými záťahovými sieťami, pričom ponechával platnosť dátumu zákazu lovu tuniaka modroplutvého stanoveného v článku 1 nariadenia č. 530/2008, pokiaľ ide o plavidlá s kruhovými záťahovými sieťami plaviace sa pod vlajkou Grécka, Francúzska, Talianska, Cypru, ako aj Malty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Pred rozhodnutím o žalobe o náhrade škody pre odvolateľov ich Všeobecný súd vyzval na zaujatie stanoviska k týmto rozsudkom Súdneho dvora. Komisia a odvolatelia predložili svoje pripomienky listami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20141106">6.</DATE> a <DATE ISO="20141110">10. novembra 2014</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku po tom, čo pripomenul podmienky vyžadované na vznik mimozmluvnej zodpovednosti Európskej únie, venoval najmä skúmaniu požiadavky založenej na nezákonnosti konania vytýkaného Komisii v danom prípade.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>V bodoch 24 až 26 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že preskúmanie tejto požiadavky bolo spojené najmä s otázkou platnosti nariadenia č. 530/2008, tak ako ju posúdil Súdny dvor v rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:153">EU:C:2011:153</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a spresnil vo svojom rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141014">14. októbra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Buono a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/13 P a C‑13/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2284">EU:C:2014:2284</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ktorý podľa Všeobecného súdu spochybnil odôvodnenie, ktoré Všeobecný súd rozvinul v uznesení zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120214">14. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Taliansko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑305/08</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:70">EU:T:2012:70</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>V tomto kontexte Všeobecný súd v bode 27 napadnutého rozsudku rozhodol, že odvolatelia sa nemôžu opierať o uvedené uznesenie s cieľom dovolávať sa neplatnosti nariadenia č. 530/2008 v celom jeho rozsahu a že jeho článok 1 bol vo vzťahu k nim platný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Keďže však Všeobecný súd zastával názor, že zamietnutie tohto argumentu nemôže samo osebe byť na ujmu dôvodnosti žaloby odvolateľov, v bodoch 34 až 40 napadnutého rozsudku overil, či Komisia zjavne a závažne neporušila hranice svojej právomoci posúdenia pri prijatí nariadenia č. 530/2008.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>V tejto súvislosti pripomenul, že Komisia disponovala v oblasti rybolovu širokou mierou voľnej úvahy, že bolo potrebné zohľadniť ciele, ktoré táto inštitúcia sledovala pri prijatí nariadenia č. 530/2008, a že určenie dvoch rôznych dátumov zákazu rybolovu mohlo byť odôvodnené, ak lepšie umožňovalo dosiahnuť tieto ciele.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Všeobecný súd v bodoch 38 a 39 napadnutého rozsudku tiež zdôraznil, že diskriminácia sankcionovaná v zmysle rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:153">EU:C:2011:153</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), sa týkala len plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami plaviacich sa pod španielskou vlajkou.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Vyvodil z toho záver, že odvolateľom sa nepodarilo preukázať, že Komisia zjavne a závažne porušila svoju právomoc posúdenia, a bez skúmania ostatných podmienok vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie Všeobecný súd zamietol ich žalobu v celom rozsahu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Návrhy účastníkov odvolacieho konania</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zrušil napadnutý rozsudok,</P></ITEM><ITEM><P>subsidiárne vyhovel ich návrhu na náhradu údajnej škody a</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zamietol odvolanie a</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal odvolateľov na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>O odvolaní</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Na podporu svojho odvolania odvolatelia uvádzajú dva dôvody založené na nesprávnom právnom posúdení pri posudzovaní zásady právnej sily rozhodnutej veci, ako aj pri uplatnení požiadavky týkajúcej sa nezákonného konania Komisie.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O prvom odvolacom dôvode</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Argumentácia účastníkov konania</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, odvolatelia uvádzajú, že Všeobecný súd porušil právnu silu rozhodnutej veci uznesenia zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120214">14. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Taliansko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑305/08</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:70">EU:T:2012:70</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), keď obmedzil neplatnosť nariadenia č. 530/2008 na jeho článok 2.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>V tomto uznesení Všeobecný súd vyhlásil, že nie je potrebné rozhodnúť o žalobe Talianskej republiky o neplatnosť článku 1 nariadenia č. 530/2008, keďže v dôsledku vyhlásenia rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:153">EU:C:2011:153</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), tento členský štát dosiahol výsledok, ktorý chcel dosiahnuť. Otázku platnosti tohto nariadenia tak rozhodol s poukázaním, že toto nariadenie bolo posúdené ako neplatné v celom jeho rozsahu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Hoci v rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141014">14. októbra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Buono a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/13 P a C‑13/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2284">EU:C:2014:2284</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor zdôraznil, že táto neplatnosť sa vzťahovala len na článok 2 uvedeného nariadenia, účinky takého rozsudku, ktoré sa týkali žaloby o náhradu škody, boli obmedzené, keďže taká žaloba nemala za cieľ konštatovať neplatnosť aktu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Navyše systém zmeny rozhodnutí Všeobecného súdu mechanizmom odvolania nemôže odôvodňovať, aby rozsudok, ktorý sa stal konečným, nemal právnu silu rozhodnutej veci z jednoduchého dôvodu, že pochádza od súdu nižšieho stupňa.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Okrem toho Všeobecný súd porušil zásadu legitímnej dôvery, keď uprednostnil výklad rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:153">EU:C:2011:153</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), založený na rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141014">14. októbra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Buono a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/13 P a C‑13/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2284">EU:C:2014:2284</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), než aby odkázal na konštatovania, ku ktorým pristúpil v kontexte svojho uznesenia zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120214">14. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Taliansko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑305/08</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:70">EU:T:2012:70</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), o to viac, že toto uznesenie bolo v rozpore s posledným uvedeným rozsudkom vyhlásené pred podaním žaloby odvolateľov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby bol prvý odvolací dôvod zamietnutý.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Posúdenie Súdnym dvorom</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Na podporu ich prvého odvolacieho dôvodu odvolatelia uvádzajú, že Všeobecný súd nesprávne uprednostnil výklad uvádzaný Súdnym dvorom v jeho rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141014">14. októbra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Buono a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/13 P a C‑13/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2284">EU:C:2014:2284</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), pokiaľ ide o rozsah určenia neplatnosti nariadenia č. 530/2008 stanovený v rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:153">EU:C:2011:153</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), na úkor výkladu tohto posledného uvádzaného rozsudku uvádzaného Všeobecným súdom v uznesení zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120214">14. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Taliansko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑305/08</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:70">EU:T:2012:70</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) v rozpore so zásadou právnej sily rozhodnutej veci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Súdny dvor viackrát pripomenul dôležitosť zásady právnej sily rozhodnutej veci v právnom poriadku Únie (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110329">29. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>ThyssenKrupp Nirosta/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑352/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:191">EU:C:2011:191</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0123">123</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>V prejednávanej veci, ako v podstate pripomenul Všeobecný súd v bode 25 napadnutého rozsudku, Súdny dvor vo svojom rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:153">EU:C:2011:153</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v odpovedi na návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa platnosti nariadenia č. 530/2008 rozhodol, že toto nariadenie bolo neplatné, keďže zákaz rybolovu, ktorý stanovilo, sa stával účinným od <DATE ISO="20080623">23. júna 2008</DATE>, len pokiaľ ide o španielskych rybárov, pričom plavidlám s kruhovými záťahovými sieťami plaviacim sa pod vlajkou Grécka, Francúzska, Talianska, Cypru, ako aj Malty bol tento zákaz uložený od <DATE ISO="20080616">16. júna 2008</DATE>, pričom tento rozdiel v zaobchádzaní nebol objektívne odôvodnený. Ako bolo uvedené v bode 13 tohto rozsudku, Súdny dvor vo svojom rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141014">14. októbra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Buono a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/13 P a C‑13/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2284">EU:C:2014:2284</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), vyhlásenom v nadväznosti na odvolanie podané proti rozsudku Všeobecného súdu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na náhradu škody podanom francúzskymi rybármi, rozhodol, že neplatnosť tohto nariadenia sa týka len jeho článku 2 týkajúceho sa španielskych rybárov, a článok 1 uvedeného nariadenia si preto zachovával svoju platnosť voči plavidlám s kruhovými záťahovými sieťami plaviacim sa pod vlajkou Grécka, Francúzska, Talianska, Cypru a Malty alebo zaregistrovaným v týchto členských štátoch.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Po prvé vzhľadom na právnu silu rozhodnutej veci, ktorú majú rozhodnutia Súdneho dvora týkajúce sa platnosti aktu Únie, tieto rozhodnutia vytvárajú svoje plné a úplné účinky napriek prípadným rozdielom vo výklade, ktoré môžu vyvolať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Ak by sa teda aj vychádzalo z domnienky, že prípadné nejasnosti spojené s presnými účinkami rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:153">EU:C:2011:153</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), boli definitívne odstránené až vďaka spresneniam uvedeným v rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141014">14. októbra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Buono a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/13 P a C‑13/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2284">EU:C:2014:2284</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), skutočnosťou zostáva, že tento prvý rozsudok treba považovať za rozsudok, ktorý mal od jeho vyhlásenia účinky, ktoré boli spresnené v znení tohto druhého rozsudku (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080212">12. februára 2008</DATE>, <NAME.CASE>Kempter</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑2/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:78">EU:C:2008:78</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Po druhé nie je sporné, že podľa znenia uznesenia zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120214">14. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Taliansko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑305/08</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:70">EU:T:2012:70</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Všeobecný súd rozhodol, že nebolo potrebné rozhodnúť o žalobe Talianskej republiky o neplatnosť nariadenia č. 530/2008.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že právna sila rozhodnutej veci sa spája len so skutkovými a s právnymi otázkami, o ktorých sa skutočne alebo nutne rozhodlo predmetným rozsudkom (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110329">29. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>ThyssenKrupp Nirosta/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑352/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:191">EU:C:2011:191</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0123">123</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Keďže Všeobecný súd nerozhodol o žalobe podanej Talianskou republikou o neplatnosť nariadenia č. 530/2008, nemožno mu vytýkať, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v napadnutom rozsudku posúdil žiadosť odvolateľov o náhradu škody na základe rozsudkov zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:153">EU:C:2011:153</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141014">14. októbra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Buono a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/13 P a C‑13/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2284">EU:C:2014:2284</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľov týkajúce sa legitímnych očakávaní, ktoré sa zakladali na uznesení Všeobecného súdu zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120214">14. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Taliansko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑305/08</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:70">EU:T:2012:70</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora sa právo dovolávať sa zásady ochrany legitímnej dôvery vzťahuje na každú osobu v situácii, keď inštitúcia Únie spôsobila vznik dôvodných očakávaní tým, že mu poskytla presné uistenia. Bez ohľadu na formu oznámenia sú takýmito uisteniami tie informácie, ktoré sú presné, zhodujúce sa, neviažuce sa na splnenie žiadnej podmienky (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101216">16. decembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Kahla Thüringen Porzellan/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑537/08 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:769">EU:C:2010:769</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Naopak, nikto nemôže poukazovať na porušenie tejto zásady, pokiaľ neexistujú uvedené uistenia [rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Masdar (UK)/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑47/07 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:726">EU:C:2008:726</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0081">81</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Dokonca za predpokladu, že by súdne rozhodnutie mohlo samo osebe zakladať právo dovolávať sa legitímnej dôvery v zmysle tejto judikatúry, stačí zdôrazniť, že odvolatelia nemôžu v žiadnom prípade vyvodzovať presné uistenia, pokiaľ ide o účinok judikatúry Súdneho dvora pri uznesení, ktorým Všeobecný súd rozhodol o zastavení konania, ako je uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120214">14. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Taliansko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑305/08</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:70">EU:T:2012:70</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý odvolací dôvod sa musí zamietnuť ako nedôvodný.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O druhom odvolacom dôvode</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Argumentácia účastníkov konania</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Na podporu druhého odvolacieho dôvodu odvolatelia uvádzajú, že Všeobecný súd sa v bode 40 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zastával názor, že rozdiel v zaobchádzaní konštatovaný Súdnym dvorom v rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:153">EU:C:2011:153</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), nepredstavoval závažné a zjavné porušenie zásady zákazu diskriminácie zo strany Komisie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Podľa odvolateľov z návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Trstenjak vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:500">EU:C:2010:500</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ako aj z rozsudku Súdneho dvora v tej istej veci (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:153">EU:C:2010:153</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) vyplýva, že rozdiel v zaobchádzaní v tejto veci nebol objektívne odôvodnený, a predstavoval preto závažné a zjavné porušenie zásady zákazu diskriminácie založené na štátnej príslušnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Toto tvrdenie nie je spochybnené dôvodmi, ktoré Všeobecný súd uvádzal v bodoch 36 až 39 napadnutého rozsudku pri rozhodnutí, že Komisia neporušila zásadu zákazu diskriminácie dostatočne závažným spôsobom.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby bol druhý odvolací dôvod zamietnutý. K tomu v podstate uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 34 napadnutého rozsudku konštatoval, že odvolatelia sa mohli dovolávať na podporu ich žaloby existencie nezákonnosti, ktorú obsahuje nariadenie č. 530/2008, hoci, ako to správne posúdil Všeobecný súd, táto nezákonnosť sa ich netýka, takže toto nariadenie zostáva vo vzťahu k nim platné. Keďže však toto nesprávne právne posúdenie nemá vplyv na výrok tohto rozsudku, Komisia žiada Súdny dvor, aby nahradil odôvodnenie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Posúdenie Súdnym dvorom</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelia v podstate Všeobecnému súdu vytýkajú, že mylne zastával názor, že porušenie zásady zákazu diskriminácie vyplývajúce zo skutočnosti, že španielski rybári mali podľa článku 2 nariadenia č. 530/2008 výhodu jedného týždňa lovu tuniaka modroplutvého navyše oproti plavidlám s kruhovými záťahovými sieťami plaviacim sa pod vlajkou Grécka, Francúzska, Talianska, Cypru a Malty alebo zaregistrovaným v týchto štátoch, nebolo dostatočne závažné ani dostatočne zjavné na to, aby predstavovalo dostatočne závažné porušenie tejto zásady Komisiou. Komisia v odpovedi, aj keď zastáva názor, že výrok napadnutého rozsudku treba ponechať, uvádza, že napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie, keďže Všeobecný súd zastával názor, že odvolatelia sa na podporu ich žaloby môžu dovolávať uvedeného porušenia zásady zákazu diskriminácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Na úvod je potrebné preskúmať tento argument Komisie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>V bodoch 16, 17 a 23 napadnutého rozsudku Všeobecný súd pripomenul, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na jednej strane vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie je podmienený súčasným splnením niekoľkých podmienok, medzi ktorými figuruje protiprávnosť konania vytýkaného inštitúciám z dôvodu dostatočne závažného porušenia právnej normy, ktorej predmetom je udelenie práv jednotlivcom (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080909">9. septembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>FIAMM a i./Rada a Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑120/06 P a C‑121/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:476">EU:C:2008:476</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0106">106</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0172">172</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0173">173</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Na druhej strane Všeobecný súd uviedol, že v súlade s tou istou judikatúrou, ak jedna z týchto podmienok nie je splnená, žaloba sa musí zamietnuť v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné skúmať ostatné podmienky uvedenej zodpovednosti [rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070419">19. apríla 2007</DATE>, <NAME.CASE>Holcim (Deutschland)/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑282/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:226">EU:C:2007:226</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090430">30. apríla 2009</DATE>, <NAME.CASE>CAS Succhi di Frutta/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑497/06 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:273">EU:C:2009:273</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>V bode 34 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že existencia porušenia takého právneho predpisu bola v prejednávanej veci preukázaná, keďže nariadenie č. 530/2008 obsahovalo porušenie zásady zákazu diskriminácie, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie na ochranu jednotlivcov. V bodoch 35 až 40 tohto rozsudku teda Všeobecný súd skúmal, či táto zásada bola v danom prípade porušená dostatočne závažným spôsobom a vyvodil záver, že nešlo o taký prípad.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Postupujúc takto Všeobecný súd implicitne, ale nevyhnutne, zastával názor, že odvolatelia sa mohli dovolávať nezákonnosti nariadenia č. 530/2008 na podporu ich žaloby o zodpovednosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že zásada rovnosti zaobchádzania musí byť v súlade so zásadou zákonnosti, podľa ktorej sa nikto nemôže vo svoj prospech dovolávať nezákonnosti, ku ktorej došlo v prospech inej osoby (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111110">10. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>The Rank Group</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑259/10 a C‑260/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:719">EU:C:2011:719</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>V bodoch 31 a 32 napadnutého rozsudku Všeobecný súd správne pripomenul, že v rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:153">EU:C:2011:153</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor vyhlásil nariadenie č. 530/2008 za neplatné iba v rozsahu, v akom plavidlá s kruhovými záťahovými sieťami plaviace sa pod španielskou<?PAGE NO="9"?> vlajkou mali výhodu jedného dodatočného týždňa lovu, pričom zachoval platnosť tohto nariadenia v rozsahu, v akom stanovilo zákaz lovu tuniaka modroplutvého plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami plaviacimi sa pod vlajkou Grécka, Francúzska, Talianska, Cypru a Malty od <DATE ISO="20080616">16. júna 2008</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>Ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141014">14. októbra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Buono a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/13 P a C‑13/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2284">EU:C:2014:2284</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), porušenie zásady zákazu diskriminácie vyplývajúce z článku 2 nariadenia č. 530/2008 nemalo žiadny následok na platnosť článku 1 tohto nariadenia, týkajúceho sa najmä situácie odvolateľov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Za týchto okolností, ako to uviedla Komisia, Všeobecný súd nemohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, konštatovať v bode 34 napadnutého rozsudku, že odvolatelia sa mohli dovolávať porušenia tejto zásady na podporu ich žaloby pod podmienkou, že toto porušenie bolo dostatočne závažné. Keďže neplatnosť postihujúca nariadenie č. 530/2008, ku ktorej došlo v prospech španielskych plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami, sa netýkala situácie odvolateľov, tí sa na účely tejto žaloby nemôžu tejto neplatnosti dovolávať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol opačne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ak odôvodnenie rozhodnutia Všeobecného súdu vykazuje porušenie práva Únie, ale jeho výroková časť sa napriek tomu zdá byť dôvodná z iných právnych dôvodov, takéto porušenie nemôže viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia a treba vykonať zmenu odôvodnenia (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170126">26. januára 2017</DATE>, <NAME.CASE>Mamoli Robinetteria/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑619/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:50">EU:C:2017:50</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0107">107</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>Z úvah uvedených v bodoch 52 až 56 tohto rozsudku vyplýva, že odvolatelia nemohli za okolností prejednávanej veci založiť mimozmluvnú zodpovednosť Únie. Z toho vyplýva, že nesprávne právne posúdenie postihujúce napadnutý rozsudok nemôže mať za dôsledok jeho zrušenie, keďže tento rozsudok zamietol žalobu odvolateľov týkajúcu sa tejto zodpovednosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto úvahy sa druhý odvolací dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Odvolanie treba preto zamietnuť v celom rozsahu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>O trovách</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť odvolateľom povinnosť nahradiť trovy konania a odvolatelia nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť im povinnosť nahradiť trovy tohto odvolacieho konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil:</INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Odvolanie sa zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Salvatore Aniello Pappalardo, Pescatori La Tonnara Soc. coop., Fedemar Srl, Testa Giuseppe &amp; C. Snc, Pescatori San Pietro Apostolo Srl, Camplone Arnaldo &amp; C. Snc di Camplone Arnaldo &amp; C. a Valentino Pesca Sas di Camplone Arnaldo &amp; C. sú povinní nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT><?PAGE NO="10"?>