<!DOCTYPE html PUBLIC "yes" "xhtml1-strict.dtd">
<html xmlns="http://www.w3.org/1999/xhtml">
<!--GENDOC2XHTML # converter_version: 1.2.15-->
  <head>
    <title>2025-01-202501C128202302530-00-TRA-DOC-SK-CONCL-C-0253-23-202407996-07_00</title>
    <meta content="text/html; charset=utf-8" http-equiv="Content-Type"/>
    <meta content="" name="Gendoc_DGTGeneratedDate"/>
    <meta content="0" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_ContentBits"/>
    <meta content="Commission Use" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_Name"/>
    <meta content="sk-SK" name="Gendoc_Lang"/>
    <meta content="" name="Gendoc_GenerationDate"/>
    <meta content="" name="IsFlattened"/>
    <meta content="1" name="NumProc"/>
    <meta content="Final" name="Gendoc_EditionType"/>
    <meta content="0001" name="Gendoc_CaseNumberSuite"/>
    <meta content="23/09/2024 10:02:09" name="Gendoc_LastVerificationDate"/>
    <meta content="" name="Gendoc_ProcedureNumber"/>
    <meta content="sk" name="Gendoc_LangCode"/>
    <meta content="CNC" name="TypeDoc"/>
    <meta content="JgB/YzNFgGqDSH8L1x0ryCoM64ABpPHTa5YXS4cXlLdHrgDOKsrPZZh5NMmSpWKWpVfLI6hifWgI6QNQ/P+kaahS1WNhiTRkYDqOYgn7Tt8bBGzoZdZHNSY7jub+mt5+Go0PF56qyzEQ+SGnm3EesI4+h4OZGzis9Ph45cEBtu0=" name="GenDocUID"/>
    <meta content="P" name="TypeProc"/>
    <meta content="" name="CreateCustomParts"/>
    <meta content="OK" name="ReadyToPublish"/>
    <meta content="tomkoma" name="Gendoc_User"/>
    <meta content="" name="EP_Mode"/>
    <meta content="" name="Gendoc_DGTGenerated"/>
    <meta content="" name="Gendoc_Vademecum"/>
    <meta content="true" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_Enabled"/>
    <meta content="03555c99-237d-4667-aa01-60321c3747f4" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_ActionId"/>
    <meta content="0253" name="NumeroOrdre"/>
    <meta content="2023" name="Annee"/>
    <meta content="P" name="Gendoc_ProcedureType"/>
    <meta content="" name="EP_Version"/>
    <meta content="SK" name="Langue"/>
    <meta content="tomkoma" name="Gendoc_DGTGeneratedUser"/>
    <meta content="b24c8b06-522c-46fe-9080-70926f8dddb1" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_SiteId"/>
    <meta content="FAST_document_go_ok" name="Gendoc_LastVerificationStatus"/>
    <meta content="CNC_C" name="Gendoc_GendocTemplateType"/>
    <meta content="TRUE" name="WithoutAuthorBlockFlatP"/>
    <meta content="GenDoc 12-09-24 09:41:57" name="Created"/>
    <meta content="" name="Canevas3_Vademecum"/>
    <meta content="2024-09-20T10:48:44Z" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_SetDate"/>
    <meta content="TRUE" name="WithoutAuthorBlock"/>
    <meta content="" name="Gendoc_CaseYear"/>
    <meta content="false" name="Generation_In_Progress"/>
    <meta content="C" name="Juridiction"/>
    <meta content="3525210afb2d46229233382c209c89a9" name="DocumentIdentifier"/>
    <meta content="0253" name="Gendoc_CaseNumber"/>
    <meta content="ImportedWithoutSource" name="SdlIdentifier"/>
    <meta content="RP" name="NatureAff"/>
    <meta content="RP" name="Gendoc_CaseNature"/>
    <meta content="0001" name="NumSuite"/>
    <meta content="C" name="Gendoc_Juridiction"/>
    <meta content="Standard" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_Method"/>
  </head>
  <body>
    <div style="header">
      <div id="rId24" style="first"/>
      <div id="rId20" style="even">Návrhy generálneho advokáta – M. Szpunar – Vec C‑253/23</div>
      <div id="rId21" style="default">ASG 2</div>
    </div>
    <p class="C36Centre" id="para-1" title="page-1">
      NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
    </p>
    <p class="C36Centre" id="para-2" title="page-1">
      MACIEJ SZPUNAR
    </p>
    <p class="C36Centre" id="para-3" title="page-1">
      prednesené 19. septembra 2024 (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-1" href="#t-1">1</a>
</span>)
      
    </p>
    <p class="C38Centregrasgrandespacement" id="para-4" title="page-1">
      Vec C‑253/23
    </p>
    <p class="C37Centregras" id="para-5" title="page-1">
      ASG 2 Ausgleichsgesellschaft für die Sägeindustrie Nordrhein‑Westfalen GmbH
    </p>
    <p class="C37Centregras" id="para-6" title="page-1">
      proti
    </p>
    <p class="C37Centregras" id="para-7" title="page-1">
      Land Nordrhein‑Westfalen,
    </p>
    <p class="C37Centregras" id="para-8" title="page-1">
      za účasti:
    </p>
    <p class="C37Centregras" id="para-9" title="page-1">
      Otto Fuchs Beteiligungen KG,
    </p>
    <p class="C37Centregras" id="para-10" title="page-1">
      Bundeskartellamt
    </p>
    <p class="C39Centreespacement" id="para-11" title="page-1">
      [návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Dortmund (Krajinský súd Dortmund, Nemecko)]
    </p>
    <p class="C71Indicateur" id="para-12" title="page-1">
      „Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže – Smernica 2014/104/EÚ – Spojenie nárokov na náhradu škody – Platnosť postúpení poskytovateľovi právnych služieb – Neuplatniteľnosť vnútroštátneho práva, ktoré vylučuje platnosť takýchto postúpení“
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-13" title="page-2">
      
        <br/>
      
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">I.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Úvod</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">1.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vznik subjektov zúčastňujúcich sa na súdnom konaní, ktorých cieľom je združovať aktíva na základe nárokov na náhradu škody vyplývajúcich z porušenia práva hospodárskej súťaže EÚ, nie je úplne novým javom. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-2" href="#t-2">2</a>
</span>) Táto vec však poskytuje Súdnemu dvoru bezprecedentnú príležitosť rozhodnúť o súlade zákazu vymáhania pohľadávok v súvislosti so škodou spôsobenou kartelom prostredníctvom mechanizmu postúpenia pohľadávok takýmito subjektmi, zúčastňujúcimi sa na súdnom konaní, s právom Únie. Konkrétne ide o súlad takéhoto zákazu s článkom 101 ZFEÚ, smernicou 2014/104/EÚ (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-3" href="#t-3">3</a>
</span>) a článkom 47 prvým odsekom Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">II.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Právny rámec</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">A.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Právo Únie</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">2.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 1 ods. 1 smernice 2014/104 stanovuje:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-19" title="page-3">
      „Touto smernicou sa stanovujú pravidlá potrebné na zabezpečenie toho, aby každá osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením práva hospodárskej súťaže podnikom alebo združením podnikov, mohla účinne vykonávať svoje právo uplatniť si nárok na úplnú náhradu tejto škody od tohto podniku alebo združenia. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na podporu nenarušenej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a odstránenie prekážok brániacich jeho riadnemu fungovaniu, a to zabezpečením rovnocennej ochrany všetkých osôb, ktoré utrpeli takúto škodu, v rámci celej Únie.“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">3.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 2 tejto smernice stanovuje:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-21" title="page-3">
      „Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-22" title="page-3">
      …
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-23" title="page-4">
      (4) ,žaloba o náhradu škody‘ je žaloba podľa vnútroštátneho práva, prostredníctvom ktorej si nárok na náhradu škody na vnútroštátnom súde uplatňuje domnelá poškodená osoba alebo osoba konajúca v mene jednej alebo viacerých domnelých poškodených osôb, ak to právo Únie alebo vnútroštátne právo umožňuje, alebo fyzická osoba či právnická osoba, ktorá nadobudla práva domnelej poškodenej osoby ako nástupca, vrátane osoby, ktorá nadobudla ich nárok;
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-24" title="page-4">
      …“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">4.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 3 uvedenej smernice s názvom „Právo na úplnú náhradu škody“ v odseku 1 stanovuje:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-26" title="page-4">
      „Členské štáty zabezpečia, aby každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením práva hospodárskej súťaže, mala možnosť domáhať sa úplnej náhrady tejto škody a získať ju.“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">5.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa článku 4 rovnakej smernice s názvom „Zásada účinnosti a zásada rovnocennosti“:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-28" title="page-4">
      „V súlade so zásadou účinnosti členské štáty zabezpečia, aby všetky vnútroštátne pravidlá a postupy týkajúce sa uplatnenia nárokov na náhradu škody boli vypracované a uplatňovali sa tak, aby prakticky neznemožnili ani nadmerne nesťažili výkon práva priznaného Úniou na úplnú náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže. V súlade so zásadou rovnocennosti vnútroštátne pravidlá a postupy, ktoré sa týkajú konaní o žalobách o náhradu škody spôsobenej v dôsledku porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ, nesmú byť pre domnelé poškodené osoby menej priaznivé ako pravidlá a postupy, ktoré platia pre podobné konania o žalobách o náhradu škody v dôsledku porušenia vnútroštátneho práva.“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">6.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 9 ods. 1 smernice 2014/104 stanovuje:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-30" title="page-4">
      „Členské štáty zabezpečia, aby sa porušenie práva hospodárskej súťaže konštatované v konečnom rozhodnutí vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže alebo preskúmacieho súdu považovalo za nevyvrátiteľne preukázané na účely žalôb o náhradu škody podaných na ich vnútroštátne súdy podľa článku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo podľa vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže.“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">B.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Nemecké právo</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">7.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa § 1 ods. 1 Gesetz über außergerichtliche Rechtsdienstleistungen (zákon o mimosúdnych právnych službách) z 12. decembra 2007 (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-4" href="#t-4">4</a>
</span>), zmeneného zákonom z 10. marca 2023 (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-5" href="#t-5">5</a>
</span>) (ďalej len „RDG“):</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-33" title="page-4">
      „Tento zákon upravuje oprávnenie poskytovať mimosúdne právne služby v Spolkovej republike Nemecko. Slúži na ochranu osôb podliehajúcich súdnej právomoci, právnych vzťahov a právneho systému pred poskytovaním právnych služieb, ktoré nie sú poskytované kvalifikovanými osobami…“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">8.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 2 RDG s názvom „Pojem právna služba“ stanovuje:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-35" title="page-5">
      „1. Právna služba je akákoľvek činnosť v konkrétnych veciach inej osoby, pokiaľ si vyžaduje právne posúdenie konkrétneho prípadu.
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-36" title="page-5">
      2. Bez ohľadu na podmienky uvedené v odseku 1 je právnou službou vymáhanie pohľadávok od inej osoby alebo pohľadávok postúpených na účely vymáhania v mene inej osoby, ak sa vymáhanie pohľadávky vykonáva ako samostatná činnosť, a to aj pokiaľ ide o právne preskúmanie a právne poradenstvo týkajúce sa vymáhania (služba vymáhania). Postúpené pohľadávky sa voči prvému veriteľovi nepovažujú za pohľadávky inej osoby.
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-37" title="page-5">
      …“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">9.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa § 3 RDG s názvom „Oprávnenie poskytovať mimosúdne právne služby“:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-39" title="page-5">
      „Nezávislé poskytovanie mimosúdnych právnych služieb je možné len v rozsahu povolenom týmto alebo iným zákonom alebo na jeho základe.“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">10.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 10 RDG najmä stanovuje:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-41" title="page-5">
      „1. Fyzické a právnické osoby, ako aj spoločnosti bez právnej subjektivity, ktoré sú registrované na príslušnom orgáne (registrované osoby), môžu na základe osobitných odborných znalostí poskytovať právne služby v týchto oblastiach:
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-42" title="page-5">
      (1) Služby v oblasti vymáhania…“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">11.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 11 RDG s názvom „Osobitné odborné znalosti, profesijné tituly“ v odseku 1 stanovuje:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-44" title="page-5">
      „Služby v oblasti vymáhania vyžadujú osobitné odborné znalosti v oblastiach práva, ktoré sú relevantné pre požadovanú činnosť, najmä v oblasti občianskeho, obchodného práva, práva cenných papierov a práva obchodných spoločností, občianskeho procesného práva vrátane exekučného práva a konkurzného práva, ako aj práva týkajúceho sa nákladov a trov konania.“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">12.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V článku 12 RDG sa stanovujú podmienky zápisu do registra a vydania regulačného povolenia. Uvádzajú sa v ňom teoretické a praktické odborné znalosti v oblasti uvedenej v článku 10 ods. 1 tohto zákona.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">13.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa článku 2 a 4 Rechtsdienstleistungsverordnung (vyhláška o poskytovaní právnych služieb) (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-6" href="#t-6">6</a>
</span>) možno teoretické odborné znalosti požadované podľa paragrafu 12 RDG preukázať okrem iného osvedčením o úspešnom absolvovaní školenia v trvaní najmenej 120 hodín, ktoré umožňuje nadobudnúť všetky znalosti potrebné na zápis do registra podľa článku 10 RDG.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">III.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Skutkové okolnosti sporu vo veci samej, konanie na Súdnom dvore a prejudiciálne otázky</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">14.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">ASG 2 Ausgleichsgesellschaft für die Sägeindustrie Nordrhein‑Westfalen GmbH (ďalej len „ASG 2“) podala dňa 31. marca 2020 žalobu na vnútroštátny súd Landgericht Dortmund (Krajinský súd Dortmund, Nemecko) na základe práv, ktoré jej postúpilo 32 píl so sídlom v Nemecku, Belgicku a Luxembursku. ASG 2 sa domáha náhrady škody spôsobenej kartelom. V tomto konaní sa Spolkovej krajine Severné Porýnie‑Vestfálsko (Nemecko) vytýka, že prinajmenšom v období od 28. júna 2005 do 30. júna 2019 v rozpore s článkom 101 ZFEÚ zjednotila ceny ihličnatej guľatiny (ďalej len „guľatina“) pre seba, ako aj pre iných vlastníkov lesov usadených v tejto spolkovej krajine.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">15.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vnútroštátny súd vysvetľuje, že Bundeskartellamt (Spolkový úrad pre hospodársku súťaž, Nemecko) preskúmal tento postup pred podaním žaloby vo veci samej. V roku 2009 tento orgán na základe § 32b Gesetz gegen Wettbewerbsbeschränkungen (zákon proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže, ďalej len „GWB“) prijal rozhodnutie o záväzkoch na základe nemeckého práva a článku 101 ZFEÚ, ktoré sa týkalo spolkovej krajiny Severné Porýnie‑Vestfálsko, ako aj iných spolkových krajín, ktoré sa obdobne zaoberajú obchodovaním s guľatinou (ďalej len „rozhodnutie o záväzkoch z roku 2009“).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">16.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V roku 2012 začal Spolkový úrad pre hospodársku súťaž nové vyšetrovanie týkajúce sa podmienok na dotknutom trhu v súvislosti so spolkovou krajinou Bádensko‑Württembersko (Nemecko). Na základe záverov tohto vyšetrovania tento orgán zrušil rozhodnutie o záväzkoch z roku 2009 a na základe § 32 GWB vydal príkaz na upustenie od protiprávneho konania, ktorý však následne Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) zrušil. Vo vzťahu k spolkovej krajine Severné Porýnie‑Vestfálsko neexistuje iné rozhodnutie než rozhodnutie o záväzkoch z roku 2009.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">17.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Dotknuté píly teraz požadujú od spolkovej krajiny Severné Porýnie‑Vestfálsko náhradu škody, ktorá im vznikla od 28. júna 2005 v súvislosti s údajne neprimerane vysokými cenami, za ktoré kupovali guľatinu pochádzajúcu zo spolkovej krajiny Severné Porýnie‑Vestfálsko z dôvodu predmetného kartelu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">18.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Všetky dotknuté píly poverili ASG 2, aby uplatnila svoje právo na náhradu škody, ktoré jej na tento účel postúpili. ASG 2 má ako „poskytovateľ právnych služieb“ v zmysle RDG licenciu podľa tohto zákona.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">19.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">ASG 2 spoločne uplatnila práva postupcov vo vlastnom mene a na vlastné náklady, ale na účet postupcov, najprv mimosúdne a následne súdnou cestou pred vnútroštátnym súdom prostredníctvom advokáta.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">20.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pohľadávka na náhradu škody spôsobenej kartelom mala vzniknúť z nákupu guľatiny dotknutými pílami v hodnote niekoľko sto tisíc eur. Pre každého postupcu predstavuje výška týchto nákupov niekoľko tisíc alebo dokonca desiatky tisíc transakcií. V prípade úspechu sľúbili postupcovia spoločnosti ASG 2 ako protihodnotu zaplatenie odmeny.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">21.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Spolková krajina Severné Porýnie‑Vestfálsko spochybňuje žalobu, pokiaľ ide o vec samu, ako aj aktívnu legitimáciu ASG 2. Postúpenia v prospech ASG 2 boli totiž vykonané v rozpore s RDG, a preto sú podľa nemeckého práva neplatné.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">22.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Zdá sa, že vnútroštátny súd sa stotožňuje so stanoviskom spolkovej krajiny Severné Porýnie‑Vestfálsko a zastáva názor, že podľa nemeckého práva sú postúpenia, o ktoré ide vo veci samej, neplatné.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">23.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Tento súd totiž vysvetľuje, že v nemeckom práve môžu byť práva osôb podliehajúcich súdnej právomoci združené na účely ich následného uplatnenia na súde prostredníctvom mechanizmu postúpenia pohľadávky („Abtretungsmodelle“), tiež kvalifikovaného ako „hromadná žaloba o vymáhanie“ („Sammelklage‑Inkasso“). V rámci tohto mechanizmu osoby, ktoré boli údajne poškodené, postúpia svoje údajné pohľadávky poskytovateľovi právnych služieb s licenciou podľa RDG, ktorý tieto združené pohľadávky uplatňuje spoločne vo vlastnom mene a na vlastné náklady na účet postupcov za províziu v prípade úspechu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">24.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa vnútroštátneho súdu je hromadná žaloba podľa judikatúry Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) prípustná v rôznych právnych oblastiach, konkrétne v oblasti práva nájmu, v oblasti nárokov z práv cestujúcich v leteckej doprave, ako aj v prípade žalôb o náhradu škody podaných v rámci škandálu nazývaného „dieselgate“.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">25.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vnútroštátny súd uvádza, že Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) ešte nemal príležitosť vyjadriť sa k problematike súladu hromadnej žaloby o vymáhanie v osobitnom kontexte náhrady škody spôsobenej kartelom. Na druhej strane súdy nižšieho stupňa nepovažujú takúto žalobu v tomto osobitnom kontexte za prípustnú, najmä ak ide o žaloby nezávislé od prípadných zistení orgánov hospodárskej súťaže (takzvané „samostatné žaloby“).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">26.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa týchto súdov je totiž náhrada škody spôsobenej kartelom osobitne zložitá a existuje riziko konfliktu záujmov. Okrem toho napriek zákonnej povinnosti preukázať svoje odborné znalosti sú poskytovatelia služieb v oblasti vymáhania, ktorí patria do pôsobnosti RDG, len zriedka odborníkmi v tejto oblasti.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">27.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa vnútroštátneho súdu sú tieto charakteristiky náhrady škody spôsobenej kartelom osobitne dôležité v rámci samostatnej žaloby. V prípade neexistencie zistenia porušenia práva hospodárskej súťaže by totiž takáto žaloba zahŕňala preskúmanie mnohých aspektov, ktoré primárne nepatria do občianskeho práva a ktoré „nie je možné obsiahnuť od začiatku a bez ťažkostí“.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">28.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vnútroštátny súd tvrdí, že v prípade neexistencie takéhoto zistenia porušenia tak využitie hromadnej žaloby o vymáhanie s cieľom získať náhradu škody spôsobenej kartelom jasne prekračuje rámec mimosúdnych činností, ktoré môžu spadať pod pojem „služby v oblasti vymáhania“ v zmysle § 2 ods. 2 RDG, teda služby obmedzené na právne preskúmanie pohľadávok a na odborné poradenstvo, ktorých účelom je vymáhanie pohľadávok v zmysle článkov 2 a 11 RDG v spojení s článkami 2 a 4 vyhlášky o poskytovaní právnych služieb.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">29.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vnútroštátny súd tvrdí, že za týchto okolností sú postúpenia, o ktoré ide vo veci samej, neplatné, a preto sa hromadná žaloba o vymáhanie, ktorá je na nich založená, musí zamietnuť bez meritórneho preskúmania z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Okrem toho táto žaloba nemá za následok prerušenie plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k postupcom, ktorí už teda nemôžu uplatniť svoje nároky v rámci žaloby podanej na základe vlastného práva.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">30.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Okrem toho vnútroštátny súd vysvetľuje, že nemecké právo nestanovuje iné rovnocenné prostriedky na zabezpečenie účinného výkonu práva na náhradu „hromadnej škody“ alebo „rozptýlenej škody“ vo veciach týkajúcich sa kartelov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">31.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti vnútroštátny súd v prvom rade poznamenáva, že značná časť mechanizmov stanovených v nemeckom práve sa neuplatňuje na žaloby o náhradu škody podané podnikmi.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">32.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že v nemeckom práve síce existuje postúpenie pohľadávky vo forme „skutočného“ faktoringového prevodu, teda nie len fiduciárneho prevodu, ale úplného prevodu pohľadávky tretej osoby. Vzhľadom na osobitosti náhrady škody v oblasti kartelov však tento mechanizmus nepredstavuje vhodnú možnosť. Určenie kúpnej ceny a účtovné ocenenie spôsobuje značné ťažkosti, keďže výška náhrady nie je známa. Pohľadávky preto môžu byť predané za zlomok ich nominálnej hodnoty, takže poškodené strany by mali tendenciu úplne sa vzdať akejkoľvek vyhliadky na náhradu škody. Takéto postúpenie pohľadávky teda v skutočnosti neumožňuje vymáhať nároky na náhradu škody.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">33.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vnútroštátny súd napokon tvrdí, že ani spojenia pohľadávok na náhradu škody v rámci schémy „litisconsortium“, teda vo forme spoločnej žaloby viacerých postupcov, nepredstavuje vhodnú možnosť. Na jednej strane by bolo ťažké predstaviť si takúto žalobu, ak by neexistoval poskytovateľ služieb, ktorý by zabezpečil jej podanie. Na druhej strane žaloba podaná podľa schémy „litisconsortium“ vedie len k formálnemu spojeniu žalôb, pričom tieto žaloby by bolo možné naďalej oddeliť.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">34.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vnútroštátny súd však uvádza, že z dôvodov uvedených v bodoch 26 až 28 vyššie a napriek neexistencii inej vhodnej možnosti musí dospieť k záveru, že postúpenia, o ktoré ide vo veci samej, sú neplatné, a musí zamietnuť žalobu, ktorá mu bola predložená.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">35.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Práve v tomto kontexte vzniká otázka, či právo Únie bráni výkladu RDG podanému vnútroštátnym súdom, ktorý má za následok zákaz vymáhania škody spôsobenej kartelom prostredníctvom mechanizmu postúpenia pohľadávky (ďalej len „zákaz, o ktorý ide vo veci samej“). Ak totiž právo Únie bráni takému výkladu RDG s takýmto účinkom, vnútroštátny súd by nesmel uplatniť tento zákon, aby sa postúpenia považovali za platné. Tento súd sa domnieva, že výklad RDG, ktorý je v súlade s právom Únie, nie je možný, pretože tento výklad by bol contra legem.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">36.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa vnútroštátneho súdu výklad RDG, ktorý má za následok zákaz, o ktorý ide vo veci samej, môže byť v rozpore so smernicou 2014/104, ako aj so zásadou efektivity práva Únie a zásadou účinnej právnej ochrany.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">37.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Konkrétnejšie, v prvom rade a pokiaľ ide o smernicu 2014/104, pochybnosti vnútroštátneho súdu sa týkajú článku 3 ods. 1 a článku 2 bodu 4 tretieho prípadu tejto smernice. Podľa tohto súdu tieto ustanovenia potvrdzujú právo poškodených osôb na úplnú náhradu škody spôsobenej kartelovou dohodou a rozširujú toto právo na osoby, „ktoré vstúpili do práv osoby, ktorá bola údajne poškodená, vrátane osoby, ktorá nadobudla nárok“. Okrem toho, pokiaľ ide o článok 2 bod 4 tretí prípad uvedenej smernice, týka sa práve mechanizmu postúpenia, o ktorý ide vo veci samej, a tá istá smernica neponecháva členským štátom žiadnu mieru voľnej úvahy. Vnútroštátny súd tvrdí, že zatiaľ čo druhý prípad uvedený v tomto článku 2 bode 4 odkazuje na vnútroštátne právo členského štátu („osoba konajúca v mene jednej alebo viacerých domnelých poškodených osôb, ak to právo Únie alebo vnútroštátne právo umožňuje“ (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-7" href="#t-7">7</a>
</span>)), tretí prípad neobsahuje podobný odkaz, pokiaľ ide o postúpenie.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">38.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V druhom rade vnútroštátny súd uvádza, že má pochybnosti, pokiaľ ide o súlad zákazu, o ktorý ide vo veci samej, s článkom 101 ZFEÚ a článkom 4 ods. 3 ZEÚ. Keďže, ako stanovuje judikatúra, (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-8" href="#t-8">8</a>
</span>) „akákoľvek osoba“ sa môže domáhať úplnej náhrady škody, ktorá jej vznikla v dôsledku kartelového deliktu, členské štáty musia zabezpečiť účinnosť tohto práva, a najmä neznemožniť alebo nadmerne nesťažiť jeho výkon. Vnútroštátny súd poznamenáva, že Súdny dvor už v súvislosti s autorským právom konštatoval, že poškodené osoby by nemali byť zbavené možnosti „rozšírenej v iných oblastiach práva“, a to postúpiť svoje nároky na náhradu škody špecializovaným podnikom, najmä z dôvodu ťažkostí, s ktorými sa tieto osoby môžu stretnúť pri samostatnom vymáhaní týchto pohľadávok. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-9" href="#t-9">9</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">39.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Napokon v treťom rade má vnútroštátny súd pochybnosti o zlučiteľnosti zákazu, o ktorý ide vo veci samej, so zásadou účinnej súdnej ochrany zakotvenou v článku 47 prvom odseku Charty. Táto zásada priznáva každému právo na účinný prostriedok nápravy, ktoré je skutočne spôsobilé zabezpečiť dodržiavanie právnej situácie chránenej právom Únie. Každý má možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">40.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vnútroštátny súd uznáva, že podľa rozsudku, ktorý bol vydaný vo veci Alassini a i., (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-10" href="#t-10">10</a>
</span>) možno výnimočne uvažovať o porušení práva na účinnú súdnu ochranu „pod podmienkou, že [narušenie] skutočne zodpoved[á] cieľom všeobecného záujmu, ktoré predmetné opatrenie sleduje, a z hľadiska sledovaného cieľa [nie je] neprimeraným a neadekvátnym zásahom do samotnej podstaty takto zabezpečených práv“. Podľa vnútroštátneho súdu však zákaz, o ktorý ide vo veci samej, tieto podmienky nespĺňa. Na jednej strane si totiž možno predstaviť menej obmedzujúce opatrenia ako úplný zákaz vymáhania náhrady škody. Na druhej strane zákaz, o ktorý ide vo veci samej, sa dotýka podstaty práva na účinnú súdnu ochranu, keďže osobám, ktoré môžu byť poškodené kartelom, je odopretá akákoľvek účinná ochrana.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">41.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Za týchto okolností Landgericht Dortmund (Krajinský súd v Dortmunde) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-76" title="page-10">
      „1. Má sa právo Únie, predovšetkým článok 101 ZFEÚ, článok 4 ods. 3 ZEÚ, článok 47 [Charty], ako aj článok 2 bod 4 a článok 3 ods. 1 [smernice 2014/104], vykladať v tom zmysle, že bráni výkladu a uplatňovaniu práva členského štátu, ktorým sa osobe, ktorá mohla utrpieť škodu v dôsledku porušenia článku 101 ZFEÚ – stanoveného so záväzným účinkom na základe článku 9 [smernice 2014/104] alebo vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá –, zabráni postúpiť svoje pohľadávky – najmä v prípadoch hromadných alebo rozptýlených škôd – schválenému poskytovateľovi právnych služieb do úschovy, aby ich presadil spoločne s nárokmi iných údajných poškodených v rámci následnej žaloby, ak neexistujú iné rovnocenné zákonné alebo zmluvné možnosti spojenia nárokov na náhradu škody, najmä preto, že nevedú k rozhodnutiam o plnení alebo nie sú uskutočniteľné z iných procesných dôvodov alebo sú objektívne neprimerané z ekonomických dôvodov, a teda ak by vymáhanie najmä malej škody bolo prakticky nemožné alebo nadmerne sťažené?
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-77" title="page-10">
      2. Má sa právo Únie vždy vykladať týmto spôsobom, že sa predmetné nároky na náhradu škody musia uplatniť bez predchádzajúceho rozhodnutia Európskej komisie alebo vnútroštátnych orgánov so záväzným účinkom v zmysle vnútroštátnych ustanovení založených na článku 9 [smernice 2014/104] vo vzťahu k údajnému porušeniu (tzv. ,samostatná žaloba‘), ak neexistujú iné rovnocenné zákonné alebo zmluvné možnosti spojenia nárokov na náhradu škody na účely občianskoprávneho konania z dôvodov už uvedených v prvej otázke, a najmä ak by inak vôbec nebola podaná žaloba založená na porušení článku 101 ZFEÚ, t. j. ani prostredníctvom verejnoprávneho, ani prostredníctvom súkromnoprávneho vymáhania?
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-78" title="page-11">
      3. Ak sa aspoň na jednu z týchto dvoch otázok odpovie kladne, platí, že sa príslušné normy nemeckého práva – v prípade vylúčenia výkladu v súlade s európskym právom – nesmú použiť, čo by malo za následok, že postúpenia nárokov na náhradu škody sú z tohto hľadiska v každom prípade účinné a je možný účinný výkon práva?“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">42.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Písomné pripomienky predložili účastníci konania vo veci samej, nemecká vláda a Komisia. S výnimkou spoločnosti Otto Fuchs Beteiligungen KG (ďalej len „Otto Fuchs“) sa všetci títo účastníci konania zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 7. mája 2024.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">IV.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Analýza</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">43.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V prejednávanej veci vnútroštátny súd položil tri prejudiciálne otázky.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">44.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Prvé dve otázky sa týkajú súladu výkladu vnútroštátneho práva, ktorý má za následok zákaz vymáhania škôd spôsobených kartelom prostredníctvom mechanizmu postúpenia pohľadávky, s právom Únie. Pokiaľ ide o tretiu otázku, týka sa toho, či vnútroštátny súd nemusí uplatniť vnútroštátne ustanovenia, ktoré nie sú v súlade s právom Únie. Táto posledná otázka je položená len pre prípad, že by Súdny dvor odpovedal kladne aspoň na jednu z prvých dvoch otázok.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">45.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Skôr než sa budem zaoberať podstatou týchto dvoch prvých otázok, je potrebné uviesť niekoľko krátkych úvodných poznámok k prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">A.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Prvá a druhá prejudiciálna otázka – mechanizmus postúpenia pohľadávky</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">1.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O prípustnosti</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">a)</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O prvej otázke</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">46.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Otto Fuchs, spolková krajina Severné Porýnie‑Vestfálsko a Komisia tvrdia, že vzhľadom na to, že na vnútroštátny súd nebola podaná následná žaloba, ale samostatná žaloba, prvá otázka nie je prípustná, pretože zjavne nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">47.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">S týmto tvrdením súhlasím.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">48.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pre prejudiciálne otázky týkajúce sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podanom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-11" href="#t-11">11</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">49.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vo svetle tejto ustálenej judikatúry je potrebné preskúmať tvrdenia týkajúce sa neprípustnosti prejudiciálnych otázok.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">50.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V prejednávanej veci vnútroštátny súd odlišuje prvú otázku od druhej, pričom odkazuje na článok 9 smernice 2014/104. Zatiaľ čo prvá otázka sa týka situácie, keď je žaloba o náhradu škody podaná v dôsledku stanovenia porušenia práva hospodárskej súťaže so „záväzným účinkom“ v zmysle tohto ustanovenia právoplatným rozhodnutím vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže alebo odvolacieho orgánu (následná žaloba), druhá otázka sa týka situácie, keď je žaloba o náhradu škody podaná v prípade neexistencie takéhoto rozhodnutia (samostatná žaloba).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">51.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Za týchto okolností vzhľadom na skutočnosť, že ASG 2 podala na vnútroštátny súd jedinú žalobu, ktorá sa týka toho istého porušenia práva hospodárskej súťaže, jedna z prvých dvoch otázok nezodpovedá ani existencii, ani predmetu sporu vo veci samej.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">52.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti podľa článku 9 ods. 1 smernice 2014/104 členské štáty zabezpečia, aby sa porušenie práva hospodárskej súťaže zistené v konečnom rozhodnutí vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže alebo preskúmacieho súdu považovalo za nevyvrátiteľne preukázané na účely žalôb o náhradu škody podaných na ich vnútroštátne súdy podľa článku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo podľa vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže. Okrem toho podľa článku 2 bodu 11 tejto smernice „rozhodnutie o porušení“ predstavuje rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže alebo preskúmacieho súdu o tom, že právo hospodárskej súťaže bolo porušené. Článok 2 bod 12 uvedenej smernice vysvetľuje, že takéto rozhodnutie je konečné, ak už proti nemu nie je možné podať riadny opravný prostriedok.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">53.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vnútroštátny súd uvádza, že pokiaľ ide o spolkovú krajinu Severné Porýnie‑Vestfálsko, neexistuje iné rozhodnutie ako rozhodnutie o záväzkoch z roku 2009. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-12" href="#t-12">12</a>
</span>) Je preto potrebné určiť, či sa v tomto rozhodnutí konštatuje, že došlo k porušeniu, a rozhodnutie teda vyvoláva právne účinky opísané v článku 9 ods. 1 smernice 2014/104.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">54.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania stanovil Spolkový úrad pre hospodársku súťaž v rozhodnutí o záväzkoch z roku 2009 pre spolkovú krajinu Severné Porýnie‑Vestfálsko konkrétne prahové hodnoty v oblasti spolupráce pri obchodovaní s drevom, ako aj opatrenia na obmedzenie jej postavenia na trhu. Okrem toho tento súd uvádza, že uvedené rozhodnutie bolo prijaté na základe § 32b GWB.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">55.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Aj keď § 32b GWB nie je uvedený v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, je potrebné uviesť, že jeho znenie zodpovedá, ako uznáva Spolkový úrad pre hospodársku súťaž, zneniu článku 9 nariadenia (ES) č. 1/2003 (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-13" href="#t-13">13</a>
</span>). Toto ustanovenie nemeckého práva stanovuje, rovnako ako článok 9 ods. 1 prvá veta tohto nariadenia, že ak sa podnik v konaní vedenom týmto orgánom zaviaže, že splní požiadavky vyjadrené uvedeným orgánom v jeho predbežnom posúdení, rovnaký orgán môže rozhodnutím urobiť takýto záväzok pre podniky záväzným. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-14" href="#t-14">14</a>
</span>) Okrem toho, ako je stanovené v článku 9 ods. 1 druhej vete uvedeného nariadenia, účinky takéhoto rozhodnutia môžu byť časovo obmedzené, (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-15" href="#t-15">15</a>
</span>) ale uvádza sa, že v každom prípade už neexistujú dôvody na zásah dotknutého orgánu. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-16" href="#t-16">16</a>
</span>) Spolkový úrad pre hospodársku súťaž môže napokon zrušiť svoje rozhodnutie v prakticky rovnakých situáciách, aké sú uvedené v článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, a obnoviť konanie. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-17" href="#t-17">17</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">56.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Rozhodnutie týkajúce sa záväzkov prijaté na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003 neobsahuje konečné zistenie, pokiaľ ide o porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Ukončenie konania o porušení začatého proti podnikom im teda umožňuje vyhnúť sa zisteniu porušenia práva hospodárskej súťaže a prípadnému uloženiu pokuty. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-18" href="#t-18">18</a>
</span>) V tomto zmysle, ako je objasnené v odôvodnení 13 nariadenia č. 1/2003, by v takých rozhodnutiach by malo byť stanovené, „bez toho aby bolo odpovedané na otázku, či také porušenie existovalo, alebo ešte stále existuje“, že ďalej už nie sú dôvody na zásah Komisie. V rámci konania začatého na základe článku 9 tohto nariadenia preto Komisia nemá povinnosť kvalifikovať a konštatovať porušenie, pretože jej úloha sa obmedzuje na preskúmanie a prípadné prijatie záväzkov ponúknutých príslušnými podnikmi s ohľadom na problémy, ktoré identifikovala vo svojom predbežnom posúdení, a s ohľadom na ciele, ktoré sleduje. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-19" href="#t-19">19</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">57.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Je pravda, že Súdny dvor spresnil, že vnútroštátne súdy nemôžu ignorovať rozhodnutia o záväzkoch prijaté Komisiou a že „cieľ účinného a jednotného uplatňovania práva hospodárskej súťaže Únie vyžaduje, aby vnútroštátny súd zohľadnil predbežné posúdenie vykonané Komisiou a považoval to za znak [nepriamy dôkaz – neoficiálny preklad], či dokonca počiatočný dôkaz o protisúťažnej povahe predmetnej dohody vzhľadom na článok 101 ods. 1 ZFEÚ“. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-20" href="#t-20">20</a>
</span>) Túto pasáž však nemožno chápať v tom zmysle, že rozhodnutie o záväzkoch obsahuje akékoľvek konštatovanie porušenia práva hospodárskej súťaže.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">58.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Uvedená pasáž sa totiž netýka akéhokoľvek rozhodnutia o záväzkoch, ale „predbežného posúdenia“ Komisie, ktoré môže prípadne uviesť skutočnosti s určitou dôkaznou hodnotou pre žalobu o náhradu škody podanú na vnútroštátny súd. Ako vysvetlil samotný Súdny dvor, táto dôkazná hodnota je porovnateľná s dôkaznou hodnotou nepriameho dôkazu alebo počiatočného dôkazu, pričom však nie je dôkazom, ktorý by sám osebe umožňoval dospieť k záveru o existencii porušenia práva hospodárskej súťaže.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">59.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Nič nenasvedčuje tomu, že by v nemeckom práve rozhodnutie o záväzkoch prijaté na základe § 32b GWB malo účinky, ktoré presahujú účinky rozhodnutia prijatého Komisiou na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003. S výhradou overení, ktoré patria do právomoci vnútroštátneho súdu, teda vzhľadom na to, že rozhodnutie o záväzkoch z roku 2009 nedospelo k záveru o existencii porušenia práva hospodárskej súťaže, toto rozhodnutie nemôže mať účinky uvedené v článku 9 ods. 1 smernice 2014/104. Treba teda konštatovať, že prvá otázka nezodpovedá existencii ani predmetu sporu vo veci samej, a preto je neprípustná.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">60.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Túto úvahu nespochybňuje argumentácia Spolkového orgánu pre hospodársku súťaž, podľa ktorej konanie vo veci samej predstavuje hybridnú následnú žalobu z dôvodu existencie rozhodnutia o záväzkoch z roku 2009, ako aj konaní začatých pred nemeckými súdmi v súvislosti s týmto rozhodnutím. Podľa tohto orgánu takáto žaloba patrí medzi následnú žalobu a samostatnú žalobu. Uvedený orgán však pripúšťa, že v rámci takejto hybridnej následnej žaloby by bolo preukázanie škody uľahčené existenciou predchádzajúceho rozhodnutia vnútroštátneho orgánu týkajúceho sa skutkových okolností, ktoré sú úplne alebo čiastočne porovnateľné so skutkovými okolnosťami, o ktoré ide vo veci samej. Účastníci konania vo veci samej sa však v zmysle článku 9 smernice 2014/104 nemôžu dovolávať záväzného účinku rozhodnutia vnútroštátneho orgánu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">61.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Treba teda konštatovať, že prvá prejudiciálna otázka je neprípustná. S výhradou tvrdenia týkajúceho sa samostatnej povahy žaloby o náhradu škody, o ktorú ide vo veci samej, ktoré som práve analyzoval, ostatné tvrdenia Otto Fuchs a spolkovej krajiny Severné Porýnie‑Vestfálsko nemôžu viesť ku konštatovaniu neprípustnosti prvej otázky. Tieto tvrdenia však preskúmam vzhľadom na to, že na jednej strane by ich preskúmanie mohlo byť užitočné pre prípad, že by sa Súdny dvor nestotožnil s mojím stanoviskom o neprípustnosti prvej otázky, a na druhej strane sú uvedené na podporu tvrdenia, že ani druhá otázka nie je prípustná.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">b)</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O druhej otázke</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">62.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Otto Fuchs a spolková krajina Severné Porýnie‑Vestfálsko uvádzajú niekoľko tvrdení na podporu tvrdenia, že druhá prejudiciálna otázka nie je prípustná.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">63.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti títo účastníci konania v prvom rade tvrdia, že vzhľadom na to, že vnútroštátny súd neformuluje otvorenú otázku spolu s rôznymi predpokladanými odpoveďami, nemá žiadne pochybnosti, pokiaľ ide o výklad práva Únie. Tento súd sa totiž opiera o výklad práva Únie, ktorý by mu umožnil konštatovať, že vnútroštátna právna úprava s ním nie je v súlade.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">64.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Toto tvrdenie treba zamietnuť. Druhá prejudiciálna otázka sa skutočne týka výkladu práva Únie a súvisí s konaním vo veci samej. Prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, aby určil, či v súvislosti s touto otázkou potrebuje získať vysvetlenia Súdneho dvora. Ani kategorické znenie niektorých úvah tohto súdu nespochybňuje prípustnosť jeho prejudiciálnej otázky. Vnútroštátny súd totiž vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania môže tiež stručne uviesť svoje stanovisko k odpovedi, ktorá by sa mala dať na položené prejudiciálne otázky, (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-21" href="#t-21">21</a>
</span>) bez toho, aby sa vystavil riziku, že jeho rozhodnutie bude zamietnuté ako neprípustné. Presne to urobil v tomto prípade vnútroštátny súd.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">65.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Po druhé nie je potrebné prijať ani tvrdenie, podľa ktorého je druhá otázka hypotetická v rozsahu, v akom odkazuje na tzv. „rozptýlenú“ škodu a vychádza z predpokladu, podľa ktorého „by vymáhanie malej škody bolo prakticky nemožné alebo nadmerne sťažené“, ak by návrhy na náhradu škody založené na kartelovom práve nemohli byť podané spoločne prostredníctvom hromadnej žaloby o vymáhanie, zatiaľ čo predmetom konania vo veci samej nie je ani rozptýlená škoda, ani náhrada malej škody.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">66.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti musím poukázať na to, že pojmy „rozptýlená“ alebo „malá“ škoda nie sú pojmami práva Únie. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania majú tieto pojmy len opisný charakter a jedine vnútroštátny súd má právomoc zistiť a posúdiť skutkové okolnosti sporu vo veci samej. Pojem „rozptýlená škoda“ („Streuschäden“) je totiž vnútroštátnym súdom definovaný tak, že označuje škodu, ktorej charakteristickou črtou je, že spôsobuje poškodenej osobe minimálnu ujmu, ktorej výška je však vysoká, ak sa vezmú do úvahy všetky poškodené osoby spoločne. Pojem „hromadná škoda“ („Massenschäden“), ktorý sa tiež používa v prejudiciálnych otázkach, tento súd nedefinuje, ale zdá sa, že odkazuje na situáciu, v ktorej viaceré osoby tvrdia, že utrpeli škodu vo forme straty spôsobenej tou istou skutočnosťou, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Právna veda tvrdí, že hromadné škody sa odlišujú od rozptýlených škôd aj rozsahom ujmy spôsobenej každej osobe individuálne, aj rozsahom škody, ktorú utrpela každá osoba jednotlivo. Hromadné škody sú dostatočne vysoké na to, aby mal každý jednotlivec záujem požadovať náhradu spôsobenej škody. Ich presadzovanie je však pre každú poškodenú osobu zložité a nákladné. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-22" href="#t-22">22</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">67.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Po tretie Otto Fuchs a spolková krajina Severné Porýnie‑Vestfálsko vytýkajú vnútroštátnemu súdu, že svoj návrh na začatie prejudiciálneho konania založil na predpoklade, že na jednej strane neexistuje iná možnosť ako hromadná žaloba o vymáhanie a na druhej strane že ak návrhy na náhradu škody založené na kartelovom práve nemohli byť podané spoločne prostredníctvom takejto skupinovej žaloby o vymáhanie, bolo by prakticky nemožné alebo v každom prípade nadmerne sťažené podať žalobu o náhradu malej škody a nebola by podaná žiadna žaloba založená na porušení článku 101 ZFEÚ, a to ani v rámci uplatňovania pravidiel práva hospodárskej súťaže verejnoprávnymi prostriedkami, ani v rámci ich výkonu súkromnoprávnymi prostriedkami.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">68.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Je pravda, že v tejto súvislosti sú zistenia týkajúce sa skutkového a právneho rámca nepochybne predpokladom, na ktorom sú založené prejudiciálne otázky. Je tiež pravda, že niektorí účastníci konania uviedli poznámky s cieľom doplniť alebo spochybniť skutkový a právny rámec sporu vo veci samej. Títo účastníci konania v podstate kritizujú konštatovanie vnútroštátneho súdu, podľa ktorého v nemeckom práve neexistuje žiadna iná možnosť účinného prostriedku nápravy ako mechanizmus postúpenia pohľadávok, ktorá by umožňovala zabezpečiť ochranu práv poškodených osôb.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">69.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Posúdenie existencie iných mechanizmov umožňujúcich poškodeným osobám uplatniť svoje práva voči subjektu, ktorý sa dopustil porušenia práva hospodárskej súťaže, je vecou výkladu vnútroštátneho práva. V tejto súvislosti v rámci rozdelenia právomocí medzi súdy Únie a vnútroštátne súdy a vzhľadom na to, že vnútroštátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého spadajú ním kladené otázky, Súdnemu dvoru neprináleží preverovať ich správnosť. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-23" href="#t-23">23</a>
</span>) Rovnako, pokiaľ ide o kritiku týkajúcu sa skutkového a právneho rámca návrhu na začatie prejudiciálneho konania, o ktorý ide v prejednávanej veci, Súdny dvor nemôže nahradiť vnútroštátny súd a odpovedať na ňu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">70.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Keďže však zistenia týkajúce sa skutkového a právneho rámca uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania predstavujú predpoklady, na ktorých sú založené prejudiciálne otázky, zastávam názor, že Súdny dvor by mal upriamiť pozornosť vnútroštátneho súdu na túto kritiku, aby mu umožnil určiť, ako uplatniť právo Únie tak, ako ho vykladá Súdny dvor. Skutočnosť, že Súdny dvor je povinný rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, totiž nemá vplyv na možnosť vnútroštátneho súdu v prípade potreby vykonať preverenie skutkových predpokladov, na ktorých sú založené jeho prejudiciálne otázky. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-24" href="#t-24">24</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">71.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Bez toho, aby boli dotknuté predchádzajúce úvahy, treba druhú otázku považovať za prípustnú.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">2.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O veci samej</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">72.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 101 ZFEÚ, článok 2 bod 4, článok 3 ods. 1 a článok 4 smernice 2014/104, ako aj článok 47 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia výkladu vnútroštátneho práva, ktorý v prípade neexistencie konečného rozhodnutia konštatujúceho existenciu porušenia práva hospodárskej súťaže vylučuje postúpenie nárokov na náhradu škody spôsobenej kartelom zo strany údajne poškodených osôb schválenému poskytovateľovi právnych služieb do úschovy, aby tento poskytovateľ presadil tieto práva spoločne, ak neexistujú iné zákonné alebo zmluvné možnosti spojenia nárokov na náhradu škody, ktoré by bolo možné považovať za rovnocenné, čo by malo za následok, že by bolo prakticky nemožné alebo prinajmenšom nadmerne sťažené podať žalobu o náhradu malej škody a nebola by podaná žiadna žaloba založená na porušení článku 101 ZFEÚ, a to ani v rámci uplatňovania pravidiel práva hospodárskej súťaže verejnoprávnymi prostriedkami, ani v rámci ich výkonu súkromnoprávnymi prostriedkami.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">a)</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O relevantných ustanoveniach</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">73.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Druhá otázka sa týka výkladu článku 101 ZFEÚ, článku 47 Charty, ako aj ustanovení smernice 2014/104. V rozsahu, v akom sa táto otázka týka výkladu tejto smernice, treba preskúmať jej časovú pôsobnosť. Potom stručne preskúmam relevantnosť článku 4 ods. 3 ZEÚ.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">74.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že článok 2 bod 4 a článok 3 ods. 1 smernice 2014/104, ktorých výklad sa požaduje, sú v prejednávanej veci uplatniteľné bez ohľadu na to, či sú tieto ustanovenia procesnými alebo hmotnoprávnymi predpismi. V súlade s článkom 22 ods. 2 tejto smernice sú totiž relevantné ustanovenia tejto smernice uplatniteľné na žaloby o náhradu škody podané po 26. decembri 2014. Okrem toho tento súd pripomína, že žaloba vo veci samej sa týka konaní údajne uskutočnených do 30. júna 2019, teda po uplynutí lehoty na prebratie uvedenej smernice. Na základe rozsudku Volvo a DAF Trucks (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-25" href="#t-25">25</a>
</span>) sa teda hmotnoprávne pravidlá tejto smernice mali uplatňovať nielen na časť obdobia kartelovej dohody po uplynutí lehoty na prebratie, ale aj na celé obdobie kartelovej dohody.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">75.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Hoci sa domnievam, že ustanovenia uvedené v druhej prejudiciálnej otázke sú uplatniteľné v spore vo veci samej, analýza vnútroštátneho súdu ma nepresvedčila.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">76.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pripomínam, že žaloba bola podaná 31. marca 2020 a týka sa náhrady škody spôsobenej údajnými postupmi, ku ktorým došlo v období od 28. júna 2005 do 30. júna 2019.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">77.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Lehota na prebratie smernice 2014/104 bola stanovená na 27. decembra 2016 (článok 21 ods. 1). Okrem toho vnútroštátne opatrenia na prebratie hmotnoprávnych ustanovení tejto smernice nemožno uplatniť so spätným účinkom (článok 22 ods. 1), zatiaľ čo vnútroštátne predpisy preberajúce iné ustanovenia uvedenej smernice, konkrétne procesné ustanovenia, sa nemôžu uplatniť na žaloby o náhradu škody podané na vnútroštátny súd pred 26. decembrom 2014 (článok 22 ods. 2). (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-26" href="#t-26">26</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">78.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na účely určenia časovej pôsobnosti ustanovení smernice 2014/104 bude teda a priori potrebné určiť, či dotknuté ustanovenie je alebo nie je hmotnoprávnym ustanovením. Pokiaľ však ide o otázku časovej pôsobnosti ustanovení tejto smernice, treba rozlišovať podľa toho, či tieto ustanovenia z hľadiska judikatúry vyplývajú zo samotného článku 101 ZFEÚ, alebo vyplývajú výlučne z tejto smernice, čo si vyžaduje preskúmanie ich časovej pôsobnosti z hľadiska článku 22 tejto smernice. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-27" href="#t-27">27</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">79.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Právo na úplnú náhradu škody vyplývajúcej z porušenia práva hospodárskej súťaže nebolo stanovené smernicou 2014/104, ale vyplýva priamo z ustanovení primárneho práva, ako ho vyložil Súdny dvor vo svojej judikatúre pred prijatím tejto smernice. Tento názor potvrdzujú viaceré odôvodnenia uvedenej smernice. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-28" href="#t-28">28</a>
</span>) Podľa Súdneho dvora sa preto vnútroštátne opatrenia, ktorými sa preberá článok 3 ods. 1 tejto smernice, „musia nevyhnutne uplatňovať s okamžitou účinnosťou na všetky žaloby o náhradu škody, ktoré patria do pôsobnosti smernice [2014/104], ako to potvrdzuje jej článok 22 ods. 2“. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-29" href="#t-29">29</a>
</span>) V tejto súvislosti s ohľadom na dátum podania žaloby vo veci samej, t. j. 31. marca 2020, teda po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice, dotknutá žaloba vo veci samej nepochybne patrí do jej časovej pôsobnosti. V dôsledku toho sa článok 3 uvedenej smernice uplatňuje v spore vo veci samej.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">80.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Otázka časovej pôsobnosti článku 2 bodu 4 smernice 2014/104 v spore vo veci samej je problematickejšia. Uvedený článok 2 totiž obsahuje, ako to naznačuje jeho názov, definície pojmov použitých v tejto smernici. Na prvý pohľad nemá vymedzenie právneho pojmu použitého v akte práva Únie hmotnoprávnu ani procesnú povahu. Jeho povahu určuje skôr osobitné ustanovenie, ku ktorému sa tento pojem viaže.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">81.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Druhá otázka však vychádza z výkladu článku 2 bodu 4 smernice 2014/104, podľa ktorého táto smernica určuje, kto môže uplatňovať právo na úplnú náhradu škody vyplývajúcej z porušenia práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, alebo prípadne akým spôsobom možno takéto právo uplatniť. Okrem toho sa zdá, že vnútroštátny súd sa domnieva, že účinok zaručený týmto ustanovením vyplýva z článku 101 ZFEÚ, ako ho vykladá Súdny dvor vo svojej judikatúre. Navrhujem teda konštatovať, že článok 2 bod 4 smernice 2014/104 je uplatniteľný v spore vo veci samej v súlade s riešením, ku ktorému dospel Súdny dvor vo svojej judikatúre týkajúcej sa časovej pôsobnosti ustanovení tej istej smernice, ktoré potvrdzujú riešenia vyplývajúce z primárneho práva. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-30" href="#t-30">30</a>
</span>) Inými slovami, výklad, ktorý uvediem nižšie, sa týka tak článku 101 ZFEÚ, ako aj ustanovení smernice 2014/104.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">82.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vo svojej druhej otázke vnútroštátny súd odkazuje aj na článok 4 ods. 3 ZEÚ. Znenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania naznačuje, že tento súd prirovnáva toto ustanovenie k zásade efektivity alebo potrebnému účinku článku 101 ZFEÚ. Aby bolo možné rozhodnúť o zásade efektivity, ako aj o jej potrebnom účinku, však stačí podať výklad posledného uvedeného ustanovenia. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-31" href="#t-31">31</a>
</span>) Okrem toho podľa smernice 2014/104 obsahuje zásadu efektivity práve článok 4 tejto smernice, a preto by bolo potrebné vykladať aj toto ustanovenie. V dôsledku toho navrhujem konštatovať, že svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd odvoláva na článok 101 ZFEÚ, článok 47 Charty a článok 2 bod 4 smernice 2014/104, ako aj článok 3 ods. 1 a článok 4 tejto smernice.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">b)</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O zákaze mechanizmu postúpenia pohľadávky</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">1)</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Všeobecné poznámky</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">83.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na účely odpovede na druhú prejudiciálnu otázku treba najskôr určiť, či sa výklad vnútroštátneho práva, ktorý má v prípade neexistencie konečného rozhodnutia konštatujúceho existenciu porušenia práva hospodárskej súťaže za následok vylúčenie postúpenia nárokov na náhradu škody spôsobenej kartelom zo strany údajne poškodených osôb schválenému poskytovateľovi právnych služieb do úschovy, týka aspektu upraveného priamo právom Únie alebo otázky patriacej do právneho poriadku každého členského štátu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">84.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti treba spresniť, že zákaz dotknutý vo veci samej nezbavuje osobu, ktorá utrpela škodu spôsobenú kartelom, postavenia poškodeného porušením práva hospodárskej súťaže. Tento zákaz naopak vyplýva z neplatnosti postúpenia práva tejto osoby na schváleného poskytovateľa právnych služieb, ktorý vo svojom vlastnom mene a na svoje vlastné náklady, ale na účet postupcov spoločne uplatňuje práva postupcov. Na účely odpovede na prejudiciálnu otázku je potrebné určiť, či sú podmienky platnosti postúpenia práva na náhradu škody upravené právom Únie alebo uplatniteľným vnútroštátnym právom.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">2)</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Rozdiel medzi podmienkami zakladajúcimi právo na náhradu škody a postupy na uplatnenie tohto práva</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">85.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Považujem za vhodné pripomenúť, že generálni advokáti Kokott a Wahl rozlišovali na jednej strane medzi podmienkami zakladajúcimi zodpovednosť za porušenie práva hospodárskej súťaže Únie, či dokonca podmienkami zakladajúcimi právo domáhať sa náhrady škody, a na druhej strane podmienkami výkonu práva na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže. Podľa týchto generálnych advokátov platí, že zatiaľ čo prvé z nich patria priamo do pôsobnosti práva Únie, takže vnútroštátne opatrenie, ktoré je v rozpore s priamym účinkom tohto práva, sa neuplatní, druhé patria do pôsobnosti vnútroštátneho práva a vzťahujú sa na ne klasické obmedzenia procesnej autonómie členských štátov. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-32" href="#t-32">32</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">86.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">S týmto výkladom súhlasím z nasledujúcich dôvodov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">87.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V prvom rade, táto dichotómia vyplýva z rozdelenia právomocí medzi Úniou a členskými štátmi. Na jednej strane podľa článku 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ má Únia výlučnú právomoc, pokiaľ ide o pravidlá hospodárskej súťaže potrebné na fungovanie vnútorného trhu. Na druhej strane iné pravidlá uplatniteľné v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré nepatria do pôsobnosti tejto výlučnej právomoci, patria v prípade neexistencie právnych predpisov Únie do právomoci členských štátov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">88.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 101 ZFEÚ patrí medzi pravidlá hospodárskej súťaže, ako sú pravidlá uvedené v článku 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie vnútorného trhu. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-33" href="#t-33">33</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">89.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Právo na náhradu škody spôsobenej porušením článku 101 ZFEÚ pritom presahuje jednoduchú náhradu škody spôsobenú poškodeným osobám, pretože všeobecnejšie posilňuje vykonateľný charakter pravidiel hospodárskej súťaže Únie a svojou povahou odrádza od často utajených dohôd a postupov, ktoré sú spôsobilé obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž, čím prispieva k zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže v Únii. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-34" href="#t-34">34</a>
</span>) Presadzovanie práva hospodárskej súťaže súkromnoprávnymi prostriedkami je tiež potrebné na fungovanie vnútorného trhu. Stanovenie podmienok, ktoré určujú existenciu a podstatu práva na náhradu škody spôsobenej porušením článku 101 ZFEÚ, preto musí patriť do výlučnej právomoci Únie. Naopak, každému členskému štátu prináleží, aby určil kompetentné súdne orgány a upravil procesné postupy v prípade žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z priameho účinku práva Únie. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-35" href="#t-35">35</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">90.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V druhom rade, hoci Súdny dvor vo svojej judikatúre výslovne neuznal rozlišovanie zavedené generálnymi advokátmi, reflektuje ho vo svojej judikatúre. Konkrétne uviedol, že na rozdiel od pravidiel týkajúcich sa hodnotenia dôkazov a požadovanej miery dokazovania, ktoré v prípade neexistencie pravidiel Únie v danej oblasti patria do procesnej autonómie členských štátov, na to, aby bolo možné konštatovať, že podnik je zodpovedný za zosúladený postup, musia byť splnené skutočnosti zakladajúce porušenie. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-36" href="#t-36">36</a>
</span>) V tomto zmysle Súdny dvor pravidelne skúmal otázku, kto sa môže dovolávať práva na náhradu škody spôsobenej takýmto porušením z hľadiska potrebného účinku článku 101 ZFEÚ. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-37" href="#t-37">37</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">91.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V treťom rade smernica 2014/104 tento výklad potvrdzuje. Článok 4 tejto smernice, s názvom „Zásada účinnosti a zásada rovnocennosti“, totiž spresňuje, že v súlade so zásadou účinnosti [zásadou efektivity – neoficiálny preklad] členské štáty zabezpečia, aby všetky vnútroštátne pravidlá a postupy týkajúce sa uplatnenia nárokov na náhradu škody boli vypracované a uplatňovali sa tak, aby prakticky neznemožnili ani nadmerne nesťažili výkon práva priznaného Úniou na úplnú náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">92.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Za týchto podmienok treba konštatovať, že právo Únie stanovuje podmienky zakladajúce právo na náhradu škody spôsobenej takýmto porušením.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">93.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vo všeobecnosti v súkromnom práve, s výnimkou situácie, keď osobitné ustanovenie obmedzuje okruh osôb, ktoré možno považovať za obete porušenia právnej normy, vyplýva otázka, kto má právo na náhradu škody, z uplatnenia podmienok zakladajúcich zodpovednosť, čiže z existencie škody, príčinnej súvislosti medzi škodou a údajným konaním, ako aj z protiprávnosti vytýkaného konania. Na základe týchto podmienok možno určiť totožnosť poškodenej osoby, ktorá má nárok na náhradu škody. V tomto zmysle právo Únie určuje, kto sa môže dovolávať práva na náhradu škody spôsobenej porušením článku 101 ZFEÚ prostredníctvom podmienok zakladajúcich zodpovednosť za porušenie práva hospodárskej súťaže.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">94.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ právo Únie určuje, kto sa môže dovolávať práva na úplnú náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže, treba ešte položiť otázku, či tiež určuje prevoditeľnosť takéhoto práva na náhradu škody a podmienky platnosti jeho postúpenia.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">3)</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podmienky platnosti postúpenia</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">95.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Prevoditeľnosť pohľadávky (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-38" href="#t-38">38</a>
</span>) alebo práva je jedným zo znakov, ktoré určujú, či toto právo môže byť postúpené. V oblasti súkromného práva môže byť predmetom prevodu väčšina všeobecných peňažných nárokov. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-39" href="#t-39">39</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">96.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide o otázku, či je postúpenie pohľadávky na náhradu škody proti Únii platné, Súdny dvor konštatoval, že takúto pohľadávku možno postúpiť, ale že v súlade so všeobecnou zásadou spoločnou pre právne poriadky členských štátov uplatniteľnou v právnom poriadku Únie nie je možné voči dotknutým orgánom uplatniť zneužívajúce postúpenie. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-40" href="#t-40">40</a>
</span>) Z tejto úvahy však nemožno vyvodiť, že právo Únie určuje podmienky platnosti akéhokoľvek nároku na náhradu škody založeného na práve Únie. Podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ sa totiž mimozmluvná zodpovednosť Únie riadi všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov. Otázka rozdelenia právomocí medzi Úniou a členskými štátmi preto nevzniká rovnako v kontexte tejto zodpovednosti a v prípade, keď právo Únie určuje, tak ako v prejednávanej veci, len podmienky zakladajúce dotknutú pohľadávku.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">97.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Súdny dvor nedávno v súvislosti s právom cestujúcich v leteckej doprave na náhradu škody, zaručeným nariadením (ES) č. 261/2004, (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-41" href="#t-41">41</a>
</span>) označil postúpenie tohto práva na tretiu osobu s cieľom ušetriť si ťažkosti a náklady, ktoré by mohli cestujúceho odradiť od toho, aby osobne podnikol úkony, za spôsob uplatnenia tohto práva na náhradu škody. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-42" href="#t-42">42</a>
</span>) Súdny dvor zároveň uviedol, že cestujúci môže postúpiť svoju pohľadávku tretej osobe, „ak to upravuje príslušné vnútroštátne právo“. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-43" href="#t-43">43</a>
</span>) Túto úvahu možno aplikovať aj na tento prípad v rozsahu, v akom z nej vyplýva, že postúpenie práva na náhradu škody môže predstavovať spôsob uplatnenia tohto práva a že obmedzenia takéhoto postúpenia sú stanovené vnútroštátnym právom.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">98.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Možno sa, samozrejme, domnievať, že prevoditeľnosť práva na náhradu škody ako takého vyplýva zo samotnej povahy tohto práva, a teda priamo z práva Únie. Prejednávaná vec sa však týka podmienok platnosti prevodu práva na náhradu škody, ktoré údajne poškodeným osobám – rovnako ako cestujúcim v leteckej doprave – vyplývajú priamo z práva Únie. Postúpenie práva na úplnú náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže je tiež spôsobom výkonu tohto práva jednotlivcom, ktorý ho požíva. Podmienky, za ktorých sa takýto prevod môže uskutočniť, sú teda stanovené vnútroštátnym právom.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">99.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na rozdiel od pripomienok, ktoré uviedol vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-44" href="#t-44">44</a>
</span>) tento výklad nie je spochybnený závermi, ktoré možno vyvodiť z článku 2 bodu 4 smernice 2014/104.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">4)</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 2 bod 4 smernice 2014/104</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">100.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Okolnosť, že článok 2 bod 4 smernice 2014/104 v treťom prípade uvedenom v tomto ustanovení odkazuje na nároky, ktoré uplatnila „fyzická osoba či právnická osoba, ktorá nadobudla práva domnelej poškodenej osoby ako nástupca, vrátane osoby, ktorá nadobudla ich nárok“, neznamená, že právo Únie ukladá členským štátom akúkoľvek formu mechanizmu postúpenia alebo osobitné podmienky platnosti takéhoto postúpenia.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">101.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Tento odkaz sa totiž nachádza v ustanovení, ktoré definuje pojem „žaloba o náhradu škody“ na účely smernice 2014/104. Vyvracia preto akékoľvek pochybnosti o tom, či sa ustanovenia tejto smernice uplatňujú aj na konania začaté osobami, ktoré vstúpili do práv poškodených. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-45" href="#t-45">45</a>
</span>) Na druhej strane, ako uvádza Komisia vo svojich písomných pripomienkach, z tejto právnej definície pojmu nevyplýva pre členské štáty povinnosť zaviesť mechanizmus postúpenia do hmotného práva. Táto definícia teda neurčuje ani to, či a za akých podmienok môže osoba, ktorá utrpela takúto škodu, postúpiť právo na úplnú náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">102.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Okrem toho povinnosť uznať mechanizmus postúpenia nemožno vyvodiť ani z odkazu na vnútroštátne právo uvedeného v článku 2 bode 4 druhom prípade smernice 2014/104. Je síce pravda, že tento prípad obsahuje odkaz na vnútroštátne právo („osoba konajúca v mene jednej alebo viacerých domnelých poškodených osôb, ak to právo Únie alebo vnútroštátne právo umožňuje“ (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-46" href="#t-46">46</a>
</span>)), zatiaľ čo v treťom prípade týkajúcom sa nástupníctva do práv údajne poškodeného účastníka konania sa takýto odkaz nenachádza.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">103.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na jednej strane však Komisia na pojednávaní vysvetlila neexistenciu odkazu na vnútroštátne právo v článku 2 bode 4 treťom prípade smernice 2014/104 skutočnosťou, že pri prijímaní tejto smernice všetky členské štáty uznali možnosť postúpiť pohľadávku na náhradu škody. Ako som už totiž uviedol, (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-47" href="#t-47">47</a>
</span>) postúpenie pohľadávky, ktorá vyplýva z protiprávneho konania, je v právnom poriadku Únie prípustné, pretože odráža všeobecnú zásadu spoločnú pre právne poriadky členských štátov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">104.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na druhej strane skutočnosť, že na rozdiel od tretieho prípadu druhý prípad stanovený v článku 2 bode 4 smernice 2014/104 odkazuje na právo Únie a vnútroštátne právo, treba vykladať s prihliadnutím na odôvodnenie 13 tejto smernice. Toto odôvodnenie totiž uvádza, že právo na náhradu škody sa priznáva všetkým fyzickým aj právnickým osobám, pričom v tejto súvislosti uvádza „spotrebiteľov, podniky a orgány verejnej moci“, ale že táto smernica by členským štátom nemala ukladať povinnosť zaviesť mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu na účely presadzovania článkov 101 a 102 ZFEÚ.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">105.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Kolektívne žaloby v súčasnosti patria do pôsobnosti smernice (EÚ) 2020/1828 (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-48" href="#t-48">48</a>
</span>). V tejto smernici sa kolektívna žaloba opisuje ako žaloba podaná oprávneným subjektom v mene spotrebiteľov. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-49" href="#t-49">49</a>
</span>) Počas prípravných prác na smernici sa diskutovalo o tom, či by sa porušenia práva hospodárskej súťaže mali zahrnúť do pôsobnosti tejto smernice. Vzhľadom na pochybnosti o ďalšom postupe sa nakoniec od tohto začlenenia upustilo. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-50" href="#t-50">50</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">106.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Skutočnosť, že počas prípravných prác boli vyjadrené protichodné názory na úpravu kolektívnych žalôb týkajúcich sa porušení práva hospodárskej súťaže na úrovni práva Únie, svedčí o tom, že na rozdiel od postúpenia pohľadávky, ktorá vyplýva z protiprávneho konania, ktoré je všeobecne uznávané v právnych poriadkoch členských štátov, (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-51" href="#t-51">51</a>
</span>) konkrétna forma takejto žaloby nebola v rámci Únie jednomyseľne prijatá. Podľa môjho názoru táto okolnosť vysvetľuje, prečo normotvorca v článku 2 bode 4 smernice 2014/104 odkázal na vnútroštátne právo a právo Únie, pokiaľ ide o dostupnosť kolektívnych žalôb.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">107.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že postúpenie práva na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže schválenému poskytovateľovi právnych služieb, ktorý vo svojom vlastnom mene a na svoje vlastné náklady, ale na účet postupcov uplatňuje ich práva spoločne, predstavuje spôsob výkonu tohto práva.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">c)</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O súlade zákazu mechanizmu postúpenia pohľadávky s právom Únie</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">108.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podmienky platnosti prevodu práva na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže schválenému poskytovateľovi právnych služieb nie sú upravené právom Únie, ale uplatniteľným vnútroštátnym právom. V súlade so zásadou procesnej autonómie však tieto podmienky nemôžu byť menej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov nápravy (zásada ekvivalencie) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady (zásada efektivity). (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-52" href="#t-52">52</a>
</span>) Keďže sa návrh na začatie prejudiciálneho konania týka výlučne zásady efektivity, zameriam sa na túto zásadu. Pred preskúmaním tejto zásady je dôležité poznamenať, že druhá otázka sa týka tak zásady efektivity, ako aj článku 47 Charty. Ide teda o to, či by sa zákaz, o ktorý ide vo veci samej, mal analyzovať z hľadiska zásady efektivity alebo z hľadiska Charty.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">1)</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Zásada účinnej súdnej ochrany</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">109.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Komisia zdôrazňuje, že zákaz, o ktorý ide vo veci samej, obmedzuje jeden zo spôsobov prístupu k spravodlivosti tým, že stanovuje obmedzenia prevodu nárokov na náhradu škody založených na práve hospodárskej súťaže. Tento zákaz skúma z hľadiska zásady efektivity a článku 47 Charty.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">110.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti je síce pravda, že článok 47 prvý odsek Charty zakotvuje právo procesnej povahy (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-53" href="#t-53">53</a>
</span>) z pohľadu osoby poškodenej porušením článku 101 ZFEÚ, ale zákaz dotknutý vo veci samej vyplýva z neplatnosti postúpenia z hmotnoprávneho hľadiska, a týka sa teda mechanizmu postúpenia, ktorý sa uskutočňuje pred súdnym konaním. A priori by sa dalo tvrdiť, že nejde o obmedzenie práva na účinnú súdnu ochranu osoby poškodenej porušením práva hospodárskej súťaže. V tomto duchu sú procesné dôsledky tejto neplatnosti, teda nedostatok aktívnej legitimácie, na strane postupníka výlučne dôsledkami neplatnosti zmlúv o postúpení.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">111.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 47 Charty však zakotvuje myšlienku existencie súvislosti medzi procesným právom na účinný prostriedok nápravy a právom vyplývajúcim z práva Únie. Podľa samotného znenia tohto ustanovenia sa totiž právo na účinný prostriedok nápravy týka situácie, v ktorej boli porušené práva a slobody zaručené právom Únie. Niet pochýb o tom, že môžu mať hmotnoprávnu povahu. Je totiž nesporné, že osoby údajne poškodené porušením článku 101 ZFEÚ sa môžu dovolávať práva na spravodlivý proces zaručeného článkom 47 Charty. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-54" href="#t-54">54</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">112.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Okrem toho Súdny dvor uznal, že vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že pracovník na dobu určitú, ktorého pracovná zmluva bola ukončená výpoveďou, nie je bezprostredne písomne informovaný o dôvode alebo dôvodoch svojho prepustenia, obmedzuje prístup takéhoto pracovníka na dobu určitú k prostriedkom nápravy, ktorých záruka je zakotvená najmä v článku 47 Charty. Tento pracovník je totiž podľa Súdneho dvora týmto spôsobom zbavený informácií, ktoré sú dôležité na posúdenie prípadnej bezdôvodnosti jeho prepustenia, a v prípade potreby na prípravu súdnej žaloby smerujúcej k jeho spochybneniu. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-55" href="#t-55">55</a>
</span>) Išlo teda o vnútroštátnu právnu úpravu hmotnoprávnej povahy, ktorej účinky sa prejavovali v procesnej rovine a ktoré možno považovať za obmedzenie práva zaručeného článkom 47 Charty.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">113.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Za týchto podmienok treba zákaz, o ktorý ide vo veci samej, tiež považovať za obmedzenie zásady účinnej súdnej ochrany.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">114.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide o zásadu efektivity a zásadu účinnej súdnej ochrany zakotvenú v článku 47 Charty, Súdny dvor skúma, či podmienky konania stanovené vnútroštátnym právom nemajú za následok nezanedbateľné riziko, že nositelia práva zaručeného právnym poriadkom Únie nebudú môcť uplatniť svoje práva. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-56" href="#t-56">56</a>
</span>) Inými slovami, požiadavka vyplývajúca zo zásady efektivity, aby výkon práva nebol prakticky znemožnený alebo nadmerne sťažený, sa v takomto prípade vykladá tak, že existuje riziko nečinnosti účastníkov konania.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">115.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Okrem toho, ako poznamenáva vnútroštátny súd, (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-57" href="#t-57">57</a>
</span>) je pravda, že zásada účinnej súdnej ochrany nie je absolútna. Obmedzenie tejto zásady však musí byť v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty, podľa ktorého akékoľvek obmedzenie výkonu základného práva musí byť „ustanovené zákonom“ a tiež rešpektovať podstatu tohto práva a za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality ho možno vykonať len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">116.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Ako však ukážem ďalej, požiadavka vyplývajúca zo zásady efektivity môže byť tiež predmetom ústupkov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">117.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Navrhujem teda analyzovať zákaz, o ktorý ide vo veci samej, z hľadiska jeho súladu so zásadou efektivity spoločne so zásadou účinnej súdnej ochrany.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">2)</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Kombinované uplatnenie zásad efektivity a účinnej súdnej ochrany</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">118.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V prípade neexistencie pravidiel práva Únie v danej oblasti v súlade so zásadou procesnej autonómie prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby upravil procesné náležitosti týkajúce sa žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z priameho účinku práva Únie. Zásada efektivity vyžaduje, aby ochrana práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie, nepodliehala takým podmienkam, ktoré by spôsobili faktickú nemožnosť alebo nadmerné sťaženie výkonu týchto práv. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-58" href="#t-58">58</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">119.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Chcel by som zdôrazniť, že vnútroštátne opatrenia upravujúce platnosť postúpenia pohľadávky z hľadiska hmotného práva predstavujú „procesné opatrenia“ v zmysle zásady procesnej autonómie členských štátov. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-59" href="#t-59">59</a>
</span>) Zásada efektivity teda bráni zákazu mechanizmu postúpenia pohľadávok, o ktorý ide vo veci samej, len pokiaľ prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje uplatnenie práva na úplnú náhradu škody spôsobenej kartelom. Okrem toho, ako som už uviedol, (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-60" href="#t-60">60</a>
</span>) z článku 47 Charty vyplýva, že takéto podmienky nemôžu viesť k nezanedbateľnému riziku, že nositelia práva zaručeného právnym poriadkom Únie nebudú môcť svoje práva uplatniť.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">120.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Druhá prejudiciálna otázka je založená na predpoklade, že zákaz, o ktorý ide vo veci samej, má takýto účinok a prakticky znemožňuje alebo v každom prípade nadmerne sťažuje podanie žaloby o náhradu malej škody. Hoci je sporné, či žaloba vo veci samej sa týka týchto súm, zdá sa, že vnútroštátny súd sa zrejme domnieva, že je to tak.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">121.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V každom prípade pri preskúmaní vnútroštátneho opatrenia z hľadiska zásady efektivity nestačí preskúmať toto opatrenie izolovane. Na druhej strane treba vziať do úvahy všetky prvky predmetného vnútroštátneho režimu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">122.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti vnútroštátny súd na jednej strane uvádza, že v nemeckom práve neexistuje iná vhodná možnosť než mechanizmus postúpenia pohľadávky, o ktorý ide vo veci samej, a na druhej strane, že vnútroštátna právna úprava bráni takému mechanizmu a postihuje postúpenie neplatnosťou. Tieto dva predpoklady účastníci konania dôrazne spochybňujú. Považujem za zbytočné opakovať výhrady, ktoré boli v tejto súvislosti uvedené. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-61" href="#t-61">61</a>
</span>) V každom prípade Súdny dvor nemôže spochybňovať právny a skutkový rámec vymedzený vnútroštátnym súdom. Naopak, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal dôvodnosť týchto predpokladov. Tie môžu byť preskúmané aj súdmi vyššieho stupňa.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">123.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Okrem toho je nesporné, že osoby, ktoré boli údajne poškodené kartelom, sa môžu individuálne dovolávať svojich práv pred nemeckými súdmi. Podľa vnútroštátneho súdu je však uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej kartelom zložitým postupom tak zo skutkového, ako aj z ekonomického a právneho hľadiska, a teda ide o dlhý, nákladný a riskantný proces. Táto vysoká investícia, pokiaľ ide o čas a finančné prostriedky, ktoré je potrebné vynaložiť, ako aj riziko súdneho konania, majú pre malé a stredné podniky zabraňujúci účinok, čo vysvetľuje, že vo všeobecnosti sa v dôsledku racionálnej formy nečinnosti vzdávajú uplatňovania svojich práv pred súdom.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">124.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Za týchto okolností by bolo možné položiť si otázku, či procesné podmienky uplatniteľné na individuálne žaloby nie sú samy osebe v rozpore so zásadami efektivity a účinnej súdnej ochrany. Opatrenia, ktoré by mohli odrádzať od výkonu práva zaručeného právnym poriadkom EÚ pred vnútroštátnymi súdmi, totiž nie sú v súlade s týmito zásadami. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-62" href="#t-62">62</a>
</span>) Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa ale netýka žalôb o náhradu škody podaných individuálne obeťami porušenia práva hospodárskej súťaže. Vnútroštátnemu súdu však prináleží, aby sa ubezpečil, že individuálna žaloba nie je účinným prostriedkom ochrany jednotlivcov, a až potom môže rozhodnúť, že mechanizmus postúpenia pohľadávky predstavuje jediný vhodný prostriedok výkonu práva na úplnú náhradu škody.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">125.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti sa zdá, že vnútroštátny súd uvádza, že vzhľadom na zákaz, o ktorý ide vo veci samej, a vzhľadom na uplatniteľné premlčacie lehoty by postupcovia už v žiadnom prípade nemohli uplatniť svoje nároky individuálne. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-63" href="#t-63">63</a>
</span>) V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, že vnútroštátne opatrenie, ktoré ukladá osobe podliehajúcej súdnej právomoci povinnosť podať novú žalobu, a to prípadne na iný súd, s cieľom určiť primeranú sankciu za porušenie práva Únie, sa ukazuje byť v rozpore so zásadou efektivity v rozsahu, v akom z toho pre túto osobu podliehajúcu súdnej právomoci nevyhnutne vyplývajú procesné nevýhody, najmä pokiaľ ide o náklady, trvanie a pravidlá zastupovania. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-64" href="#t-64">64</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">126.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vzhľadom na vyššie uvedené a pod podmienkou, že by predpoklady, z ktorých vychádza vnútroštátny súd, boli preukázané, treba konštatovať, že zákaz, o ktorý ide vo veci samej, nadmerne sťažuje výkon práva na úplnú náhradu škody spôsobenej kartelom, a teda spôsobuje nezanedbateľné riziko, že majitelia práv svoje práva neuplatnia. Tento zákaz teda nie je v súlade so zásadami efektivity a účinnej súdnej ochrany.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">127.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Zostáva ešte určiť, či tento zákaz môže byť napriek tomu v súlade so zásadou efektivity vzhľadom na ciele, na ktorých je založený.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">3)</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Základná zásada súdneho systému</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">128.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V rámci preskúmania vnútroštátnych opatrení z hľadiska zásady efektivity treba zohľadniť zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému, akými sú ochrana práva na obranu, zásada právnej istoty a riadneho priebehu konania. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-65" href="#t-65">65</a>
</span>) Ochrana zásady, ktorá je základom súdneho systému členského štátu, však neumožňuje tomuto členskému štátu úplne ignorovať zásadu efektivity. Naopak treba preskúmať, či vnútroštátne opatrenie, ktoré je v rozpore s touto zásadou, môže byť odôvodnené ochranou takejto základnej zásady súdneho systému. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-66" href="#t-66">66</a>
</span>) Okrem toho Súdny dvor tiež spresnil, že za určitých okolností treba pri takomto preskúmaní zohľadniť osobitosti dotknutých situácií a záujmov s cieľom nájsť rovnováhu medzi požiadavkou zásady, ktorá je základom dotknutého súdneho systému, a dôsledkami, ktoré má dodržiavanie tejto zásady na uplatňovanie práva Únie. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-67" href="#t-67">67</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">129.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Ústupky vyplývajúce zo zásady efektivity v prospech zásady, ktorá je základom dotknutého súdneho systému, teda musia spĺňať podobné podmienky, aké platia pre obmedzenia základných práv. Ako som totiž uviedol, (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-68" href="#t-68">68</a>
</span>) obmedzenie základného práva musí rešpektovať podstatu tohto práva a pri dodržaní zásady proporcionality ho možno uplatniť len vtedy, ak je nevyhnutné a skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je potrebné na ochranu práv a slobôd iných.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">130.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V prejednávanej veci je teda potrebné preskúmať, či zákaz, o ktorý ide vo veci samej, môže byť odôvodnený ochranou príjemcov takýchto služieb s prihliadnutím na dôsledky, ktoré z toho vyplývajú pre uplatňovanie práva Únie a pre obete porušení práva hospodárskej súťaže. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-69" href="#t-69">69</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">131.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Zdá sa, že zákaz, o ktorý ide vo veci samej, je založený na úvahách súvisiacich s ochranou osôb, ktoré by mohli byť poškodené porušením práva hospodárskej súťaže. Na jednej strane totiž tento zákaz vyplýva z nedodržania požiadavky nevyhnutnej odbornosti poskytovateľa právnych služieb, ktorá bola zavedená s cieľom chrániť príjemcu služieb pred nekvalifikovaným poskytovaním právnych služieb. Na druhej strane cieľom uvedeného zákazu je vyhnúť sa nebezpečenstvu konfliktu záujmov, ktoré by mohlo poškodiť postavenie príjemcov takýchto služieb. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-70" href="#t-70">70</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">132.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Hoci sa vnútroštátny súd k tejto otázke nevyjadruje, nemožno vylúčiť, že ochrana príjemcov právnych služieb je zásadou, ktorá je základom dotknutého vnútroštátneho súdneho systému. Podobne ako povinné zastúpenie osobou oprávnenou vystupovať pred súdom členského štátu (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-71" href="#t-71">71</a>
</span>) sa totiž zdá, že cieľom takejto ochrany je zabezpečiť dodržiavanie práva na spravodlivý proces a účinnú právnu ochranu osôb podliehajúcich súdnej právomoci.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">133.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Znenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania naznačuje, že zákaz, o ktorý ide vo veci samej, sa automaticky vzťahuje na akékoľvek využitie mechanizmu postúpenia pohľadávky na účely podania hromadnej žaloby o vymáhanie v oblasti práva hospodárskej súťaže. Hoci niektorí z účastníkov konania uvádzajú, že tento prístup nezodpovedá vnútroštátnej judikatúre v danej oblasti, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či je tento zákaz skutočne uložený automaticky, alebo či je naopak založený na preskúmaní existencie prípadného konfliktu záujmov alebo nedostatku právomocí postupníka vzhľadom na predmet a charakteristiky predmetnej žaloby. Vo svojej analýze budem pokračovať s prihliadnutím na predpoklad, že tento zákaz je uložený automaticky. Návrh na začatie prejudiciálneho konania totiž uvádza iba všeobecné tvrdenia bez toho, aby sa zmienil o pravdepodobnosti existencie takéhoto konfliktu záujmov alebo takejto nedostatočnej spôsobilosti dotknutého postupníka. Nič tiež nenasvedčuje tomu, že by postupník mohol predložiť dodatočné dôkazy a spochybniť neplatnosť postúpenia.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">134.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania tak vyplýva, že zákaz dotknutý vo veci samej spôsobuje, že možnosť osôb poškodených kartelom uplatňovať svoje práva zaručené právnym poriadkom Únie prostredníctvom mechanizmu postúpenia pohľadávky je v každom prípade iluzórna.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">135.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Za týchto okolností vzhľadom na dôsledky na uplatňovanie práva Únie a pre obete porušení práva hospodárskej súťaže a vzhľadom na kľúčovú úlohu presadzovania práva hospodárskej súťaže súkromnoprávnymi prostriedkami v právnom poriadku Únie, (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-72" href="#t-72">72</a>
</span>) tak zákaz, o ktorý ide vo veci samej, nemôže byť odôvodnený požiadavkou dodržiavania práva na spravodlivý proces a účinnú právnu ochranu osôb podliehajúcich súdnej právomoci.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">136.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Treba teda konštatovať, že článok 101 ZFEÚ, článok 2 bod 4, článok 3 ods. 1 a článok 4 smernice 2014/104, ako aj článok 47 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia výkladu vnútroštátneho práva, ktorý v prípade neexistencie konečného rozhodnutia konštatujúceho porušenie práva hospodárskej súťaže automaticky vylučuje postúpenie nárokov na náhradu škody spôsobenej kartelom zo strany údajne poškodených osôb schválenému poskytovateľovi právnych služieb do úschovy, aby tento poskytovateľ presadil tieto práva spoločne, ak neexistujú iné zákonné alebo zmluvné možnosti spojenia nárokov na náhradu škody, ktoré by bolo možné považovať za rovnocenné, čo by malo za následok, že by bolo prakticky nemožné alebo prinajmenšom nadmerne sťažené podať žalobu o náhradu malej škody. Tento zákaz nemožno odôvodniť požiadavkou dodržiavania práva na spravodlivý proces a účinnú právnu ochranu osôb podliehajúcich súdnej právomoci.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">B.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Tretia otázka</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">137.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 101 ZFEÚ, smernica 2014/104 a článok 47 Charty majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd nesmie uplatniť vnútroštátne ustanovenia, ktoré tvoria základ zákazu mechanizmu postúpenia pohľadávky, ktorý nie je v súlade so zásadou efektivity a zásadou účinnej súdnej ochrany.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">1.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O prípustnosti</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">138.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Otto Fuchs a spolková krajina Severné Porýnie‑Vestfálsko spochybňujú prípustnosť tretej prejudiciálnej otázky. Títo účastníci konania v podstate tvrdia, že táto otázka sa v rozpore s článkom 267 ZFEÚ netýka výkladu práva Únie, ale uplatňovania práva Únie na vnútroštátnej úrovni v konkrétnom prípade a záverov, ktoré musí vnútroštátny súd vyvodiť, pokiaľ ide o rozhodnutie, ktoré sa má prijať.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">139.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Znenie otázky totiž môže naznačovať, že sa týka uplatňovania práva Únie. Touto otázkou sa však vnútroštátny súd pýta, či s ohľadom na zásadu prednosti článok 101 ZFEÚ, smernica 2014/104 a článok 47 Charty umožňujú vylúčiť uplatnenie vnútroštátneho ustanovenia, ktoré nie je v súlade s právom Únie. Táto otázka nie je bezpredmetná vzhľadom na skutočnosť, že prvé dve prejudiciálne otázky sa týkajú najmä výkladu sekundárneho práva a že v spore vo veci samej stoja proti sebe jednotlivci. Ešte dôležitejšie je, že uvedená otázka sa týka výkladu práva Únie.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">2.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O veci samej</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">140.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa mojej odpovede na druhú prejudiciálnu otázku vzhľadom na skutkový a právny rámec opísaný vnútroštátnym súdom zákaz dotknutý vo veci samej nie je v súlade so zásadami účinnosti a efektívnej súdnej ochrany.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">141.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Treba zdôrazniť, že hoci tretia prejudiciálna otázka vychádza z predpokladu, že výklad vnútroštátnych ustanovení, ktorý je v súlade s právom Únie, je vylúčený, vnútroštátny súd nevysvetľuje, prečo by v prejednávanej veci nebol možný osobitný výklad RDG. Treba pripomenúť, že vnútroštátne súdy sú povinné pri uplatňovaní vnútroštátneho práva vykladať toto právo v čo najväčšej možnej miere s prihliadnutím na znenie a účel predmetného ustanovenia práva Únie, pričom zohľadnia vnútroštátne právo ako celok a uplatnia výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, aby zaručili úplnú účinnosť tohto ustanovenia a dospeli k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným týmto ustanovením. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-73" href="#t-73">73</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">142.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Okrem toho je pravda, že druhá otázka sa týka najmä výkladu ustanovení smernice 2014/104 a spor vo veci samej je sporom medzi jednotlivcami. Táto smernica však iba potvrdzuje právo na úplnú náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže, ktoré zaručuje článok 101 ZFEÚ. Zákaz, o ktorý ide vo veci samej, teda predstavuje spôsob výkonu práva vyplývajúceho z ustanovenia, ktoré nie je zbavené priameho účinku. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-74" href="#t-74">74</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">143.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Ak sa teda vnútroštátny súd domnieva, že nemôže prijať výklad ustanovení, ktoré tvoria základ zákazu, o ktorý ide vo veci samej, v súlade so zásadami efektivity a účinnej súdnej ochrany, prináleží mu tieto vnútroštátne ustanovenia neuplatniť a dospieť k záveru, že postúpenie pohľadávky je platné. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-75" href="#t-75">75</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">144.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Navrhujem teda odpovedať na tretiu otázku tak, že článok 101 ZFEÚ, smernica 2014/104 a článok 47 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd nesmie uplatniť vnútroštátne ustanovenia, ktoré tvoria základ zákazu mechanizmu postúpenia pohľadávky, ktorý nie je v súlade so zásadami efektivity a účinnej súdnej ochrany.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">V.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Návrh</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">145.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Landgericht Dortmund (Krajinský súd Dortmund, Nemecko), takto:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-203" title="page-33">
      1. Článok 101 ZFEÚ, článok 2 bod 4, článok 3 ods. 1 a článok 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie, ako aj článok 47 Charty základných práv Európskej únie
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-204" title="page-33">
      sa majú vykladať v tom zmysle, že:
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-205" title="page-34">
      bránia výkladu vnútroštátneho práva, ktorý v prípade neexistencie konečného rozhodnutia konštatujúceho porušenie práva hospodárskej súťaže automaticky vylučuje postúpenie nárokov na náhradu škody spôsobenej kartelom zo strany údajne poškodených osôb schválenému poskytovateľovi právnych služieb do úschovy, aby tento poskytovateľ presadil tieto práva spoločne, ak neexistujú iné zákonné alebo zmluvné možnosti spojenia nárokov na náhradu škody, ktoré by bolo možné považovať za rovnocenné, čo by malo za následok, že by bolo prakticky nemožné alebo prinajmenšom nadmerne sťažené podať žalobu o náhradu malej škody. Tento zákaz nemožno odôvodniť požiadavkou dodržiavania práva na spravodlivý proces a účinnú právnu ochranu osôb podliehajúcich súdnej právomoci.
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-206" title="page-34">
      2. Článok 101 ZFEÚ, smernica 2014/104 a článok 47 Charty základných práv
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-207" title="page-34">
      sa majú vykladať v tom zmysle, že:
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-208" title="page-34">
      vnútroštátny súd nesmie uplatniť vnútroštátne ustanovenia, ktoré tvoria základ zákazu mechanizmu postúpenia pohľadávky, ktorý nie je v súlade so zásadami efektivity a účinnej súdnej ochrany.
    </p>
    <div/>
  <hr class="note"/>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-1" href="#c-1">1</a>
</span>) Jazyk prednesu: francúzština.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-2" href="#c-2">2</a>
</span>) V súvislosti s týmto javom pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci CDC Hydrogen Peroxide (C‑352/13, EU:C:2014:2443, bod 29).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-3" href="#c-3">3</a>
</span>) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-4" href="#c-4">4</a>
</span>) BGBl. 2007, I, s. 2840.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-5" href="#c-5">5</a>
</span>) BGBl. 2023, I, s. 1.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-6" href="#c-6">6</a>
</span>) BGBl. I, s. 1069.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-7" href="#c-7">7</a>
</span>) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-8" href="#c-8">8</a>
</span>) Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza rozsudky z 20. septembra 2001, Courage a Crehan (C‑453/99, EU:C:2001:465, bod 26); z 13. júla 2006, Manfredi a i. (C‑295/04 až C‑298/04, EU:C:2006:461, body 90 a 95); z 12. decembra 2019, Otis Gesellschaft a i. (C‑435/18, EU:C:2019:1069, bod 22), ako aj zo 6. októbra 2021, Sumal (C‑882/19, EU:C:2021:800, bod 33).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-9" href="#c-9">9</a>
</span>) Pozri rozsudok zo 17. júna 2021, M.I.C.M. (C‑597/19, EU:C:2021:492, bod 77) a moje návrhy v tejto veci (C‑597/19, EU:C:2020:1063, bod 88).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-10" href="#c-10">10</a>
</span>) Rozsudok z 18. marca 2010 (C‑317/08 až C‑320/08, EU:C:2010:146, bod 63).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-11" href="#c-11">11</a>
</span>) Pozri nedávny rozsudok z 27. júna 2024, Peigli (C‑41/23, EU:C:2024:554, bod 32).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-12" href="#c-12">12</a>
</span>) Pozri bod 16 vyššie.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-13" href="#c-13">13</a>
</span>) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-14" href="#c-14">14</a>
</span>) Pozri § 32b ods. 1 prvú vetu GWB.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-15" href="#c-15">15</a>
</span>) Pozri § 32b ods. 1 tretiu vetu GWB.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-16" href="#c-16">16</a>
</span>) Pozri § 32b ods. 1 druhú vetu GWB.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-17" href="#c-17">17</a>
</span>) Pozri § 32b ods. 2 GWB.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-18" href="#c-18">18</a>
</span>) Pozri rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa (C‑441/07 P, EU:C:2010:377, bod 48).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-19" href="#c-19">19</a>
</span>) Pozri rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa (C‑441/07 P, EU:C:2010:377, bod 40).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-20" href="#c-20">20</a>
</span>) Pozri rozsudok z 23. novembra 2017, Gasorba a i. (C‑547/16, EU:C:2017:891, bod 29).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-21" href="#c-21">21</a>
</span>) Pozri Odporúčania pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania (Ú. v. EÚ C 380, 2019, s. 1), bod 18.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-22" href="#c-22">22</a>
</span>) Pozri WRBKA, S.: European Consumer Protection Law: Quo vadis? Thoughts on the Compensatory Collective Redress Debate. In: WRBKA, S., van UYTSEL, S., a SIEMS, M. (ed.): Collective Actions. Enhancing Access to Justice and Reconciling Multilayer Interests? Cambridge: Cambridge University Press, Cambridge, 2012, s. 43.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-23" href="#c-23">23</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2023, International Protection Appeals Tribunal a i. (Atentát v Pakistane) (C‑756/21, EU:C:2023:523, body 37 a 38).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-24" href="#c-24">24</a>
</span>) V tomto zmysle pozri rozsudok z 27. júna 2018, Altiner a Ravn (C‑230/17, EU:C:2018:497, bod 23).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-25" href="#c-25">25</a>
</span>) Rozsudok z 22. júna 2022 (C‑267/20, EU:C:2022:494).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-26" href="#c-26">26</a>
</span>) Vnútroštátne opatrenia na prebratie procesných ustanovení smernice 2014/104 sa teda uplatňujú na žaloby podané po dátume jej prebratia. Členské štáty tak mali pri preberaní tejto smernice diskrečnú právomoc rozhodnúť, či sa vnútroštátne opatrenia na prebratie procesných ustanovení uvedenej smernice uplatnia aj na žaloby o náhradu škody podané po 26. decembri 2014, ale pred dátumom prebratia tejto smernice. Pozri rozsudok z 12. januára 2023, RegioJet (C‑57/21, EU:C:2023:6, bod 45).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-27" href="#c-27">27</a>
</span>) Pozri rozsudok zo 16. februára 2023, Tráficos Manuel Ferrer (C‑312/21, EU:C:2023:99, bod 33).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-28" href="#c-28">28</a>
</span>) Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 4 smernice 2014/104, právo na náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže Únie vyplýva z práva Únie. V tomto zmysle odôvodnenia 11 a 12 tejto smernice uvádzajú, že toto právo je zaručené Zmluvou o fungovaní EÚ a že uvedenou smernicou sa opätovne potvrdzuje acquis Únie v oblasti práva na náhradu škody spôsobenej porušením práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré priznáva právo Únie.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-29" href="#c-29">29</a>
</span>) Pozri rozsudok zo 16. februára 2023, Tráficos Manuel Ferrer (C‑312/21, EU:C:2023:99, bod 35).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-30" href="#c-30">30</a>
</span>) Pozri bod 78 vyššie.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-31" href="#c-31">31</a>
</span>) Pozri napríklad rozsudok z 22. septembra 2022, Vicente (Žaloba týkajúca sa zaplatenia odmeny advokáta) (C‑335/21, EU:C:2022:720, body 54 a 75).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-32" href="#c-32">32</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Kone a i. (C‑557/12, EU:C:2014:45, bod 23) a Otis Gesellschaft a i. (C‑435/18, EU:C:2019:651, bod 44), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Skanska Industrial Solutions a i. (C‑724/17, EU:C:2019:100, body 40 a 41).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-33" href="#c-33">33</a>
</span>) Pozri analogicky rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C‑52/09, EU:C:2011:83, bod 21).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-34" href="#c-34">34</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2001, Courage a Crehan (C‑453/99, EU:C:2001:465, bod 27), a zo 6. novembra 2012, Otis a i. (C‑199/11, EU:C:2012:684, bod 42).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-35" href="#c-35">35</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2001, Courage a Crehan (C‑453/99, EU:C:2001:465, bod 29).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-36" href="#c-36">36</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2016, VM Remonts a i. (C‑542/14, EU:C:2016:578, bod 21), ako aj zo 14. marca 2019, Skanska Industrial Solutions a i. (C‑724/17, EU:C:2019:204, body 26 až 28).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-37" href="#c-37">37</a>
</span>) Pozri judikatúru uvedenú v poznámke pod čiarou 7.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-38" href="#c-38">38</a>
</span>) Podľa nemeckého práva v § 33 Einführungsgesetz zum Bürgerlichen Gesetzbuch (zákon, ktorým sa zavádza Občiansky zákonník) v znení platnom do 17. decembra 2009, kedy nadobudol účinnosť § 1 Gesetz zur Anpassung der Vorschriften des Internationalen Privatrechts an die Verordnung (EG) Nr. 593/2008 (zákon o prispôsobení určitých ustanovení medzinárodného práva súkromného nariadeniu [Rím I]) z 25. júna 2009 (BGBl. 2009 I, s. 1574), sa v odseku 2 stanovilo, že „[p]rávo upravujúce postúpenú pohľadávku určuje jej prevoditeľnosť, vzťah medzi novým veriteľom a dlžníkom, podmienky, za ktorých sa postúpenie stane voči dlžníkovi účinným, a oslobodenie dlžníka od uspokojenia pohľadávky“. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-39" href="#c-39">39</a>
</span>) Pozri článok 11:302 zásad európskeho zmluvného práva (Principles of European Contract Law) a článok III:5:109 návrhu spoločného referenčného rámca (Draft Common Frame of Reference). Pozri tiež von BAR, CH., CLIVE, E., SCHULTE‑NÖLKE, H., a i. (ed.): Principles, Definitions and Model Rules of European Private Law. Draft Common Frame of Reference (DCFR). Outline Edition, Munich: Sellier European Law Publishers, 2009, s. 260. Tieto ustanovenia návrhu spoločného referenčného rámca pre európske súkromné právo v podstate odkazujú na pohľadávky a práva, ktoré v zásade nemožno postúpiť.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-40" href="#c-40">40</a>
</span>) Pozri rozsudky zo 4. októbra 1979, Ireks‑Arkady/EHS (238/78, EU:C:1979:226, bod 5), a z 1. marca 1983, DEKA Getreideprodukte/EHS (250/78, EU:C:1983:49, bod 15). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mancini vo veci DEKA Getreideprodukte/EHS (250/78, EU:C:1983:5, bod 6).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-41" href="#c-41">41</a>
</span>) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-42" href="#c-42">42</a>
</span>) Pozri rozsudok z 29. februára 2024, Eventmedia Soluciones (C‑11/23, EU:C:2024:194, bod 43).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-43" href="#c-43">43</a>
</span>) Pozri rozsudok z 29. februára 2024, Eventmedia Soluciones (C‑11/23, EU:C:2024:194, bod 44).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-44" href="#c-44">44</a>
</span>) Pozri bod 37 vyššie.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-45" href="#c-45">45</a>
</span>) V predmetnom odkaze sa teda nachádza odpoveď na analogickú otázku, ktorú Súdny dvor analyzoval v rozsudku zo 17. júna 2021, M.I.C.M. (C‑597/19, EU:C:2021:492, bod 77), týkajúcu sa inej smernice. V tomto rozsudku Súdny dvor konštatoval, že postupník sa môže dovolávať využitia opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy stanovených v dotknutej smernici.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-46" href="#c-46">46</a>
</span>) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-47" href="#c-47">47</a>
</span>) Pozri bod 96 vyššie.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-48" href="#c-48">48</a>
</span>) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 2020, s. 1).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-49" href="#c-49">49</a>
</span>) Pozri článok 3 bod 5 smernice 2020/1828.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-50" href="#c-50">50</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle RODGER, B. J., SOUSA FERRO, M., a MARCOS, F.: A Panacea for Competition Law Damages Actions in the EU? A Comparative View of the Implementation of the EU Antitrust Damages Directive in Sixteen Member States. In: Maastricht Journal of European and Comparative Law, 2019, zv. 26, č. 4, s. 502 a 503. V konečnom dôsledku sa smernica 2020/1828 v súlade s jej článkom 2 ods. 1 týka len žalôb v zastúpení podaných z dôvodu porušení, ktoré poškodzujú alebo môžu poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov. Okrem toho sa táto smernica týka len porušení ustanovení práva Únie uvedených v jej prílohe I a nezahŕňa článok 101 ZFEÚ.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-51" href="#c-51">51</a>
</span>) Pozri bod 96 vyššie.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-52" href="#c-52">52</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2022, Komisia/Španielsko (Porušenie práva Únie normotvorcom) (C‑278/20, EU:C:2022:503, bod 33).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-53" href="#c-53">53</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2010, DEB (C‑279/09, EU:C:2010:811, bod 40), v ktorom Súdny dvor uviedol, že právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom, upravené v článku 47 Charty, sa nachádza v kapitole VI Charty, týkajúcej sa spravodlivosti, ktorá upravuje ďalšie procesné zásady.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-54" href="#c-54">54</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Volvo (Predvolanie doručené do sídla dcérskej spoločnosti žalovanej) (C‑632/22, EU:C:2024:601, bod 54).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-55" href="#c-55">55</a>
</span>) Pozri rozsudok z 20. februára 2024, X (Neuvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru) (C‑715/20, EU:C:2024:139, bod 78).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-56" href="#c-56">56</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Profi Credit Polska (C‑176/17, EU:C:2018:711, bod 61 a citovaná judikatúra).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-57" href="#c-57">57</a>
</span>) Pozri bod 40 vyššie.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-58" href="#c-58">58</a>
</span>) Pozri rozsudok z 20. septembra 2001, Courage a Crehan (C‑453/99, EU:C:2001:465, bod 29).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-59" href="#c-59">59</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2020, Delfly (C‑356/19, EU:C:2020:633, bod 33), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že podmienky prepočtu eura na národnú menu patria do procesnej autonómie členských štátov a musia byť v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-60" href="#c-60">60</a>
</span>) Pozri bod 114 vyššie.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-61" href="#c-61">61</a>
</span>) Pozri body 68 až 70 vyššie.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-62" href="#c-62">62</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Profi Credit Polska (C‑176/17, EU:C:2018:711, bod 68).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-63" href="#c-63">63</a>
</span>) Pozri bod 29 vyššie.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-64" href="#c-64">64</a>
</span>) Pozri rozsudok zo 14. septembra 2016, Martínez Andrés a Castrejana López (C‑184/15 a C‑197/15, EU:C:2016:680, bod 63).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-65" href="#c-65">65</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2013, Agrokonsulting‑04 (C‑93/12, EU:C:2013:432, bod 48).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-66" href="#c-66">66</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub (C‑2/08, EU:C:2009:506, bod 28).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-67" href="#c-67">67</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2021, X (Cisternové vozidlá na LPG) (C‑120/19, EU:C:2021:398, bod 74 a citovaná judikatúra).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-68" href="#c-68">68</a>
</span>) Pozri bod 115 vyššie.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-69" href="#c-69">69</a>
</span>) Pozri analogicky rozsudok zo 4. októbra 2012, Biankov (C‑249/11, EU:C:2012:608, bod 78).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-70" href="#c-70">70</a>
</span>) Pozri bod 29 vyššie.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-71" href="#c-71">71</a>
</span>) Pokiaľ ide o povinné zastúpenie a jeho ciele, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz‑Jarabo Colomer vo veci Lancôme/ÚHVT (C‑408/08 P, EU:C:2009:634, bod 48).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-72" href="#c-72">72</a>
</span>) Pozri bod 89 vyššie.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-73" href="#c-73">73</a>
</span>) Pozri nedávny rozsudok z 11. júla 2024, Plamaro (C‑196/23, EU:C:2024:596, bod 42).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-74" href="#c-74">74</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2024, Em akaunt BG (C‑438/22, EU:C:2024:71, bod 37).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-75" href="#c-75">75</a>
</span>) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal (C‑882/19, EU:C:2021:800, body 70 až 72).</p>
</body>
</html>
