|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2025/3752 |
17.9.2025 |
P9_TA(2024)0326
Opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízových situácií a financovanie opatrení na riešenie krízových situácií (SRMR3)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízových situácií a financovanie opatrení na riešenie krízových situácií (COM(2023)0226 – C9-0139/2023 – 2023/0111(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
(C/2025/3752)
Európsky parlament,
|
— |
so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0226), |
|
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0139/2023), |
|
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
|
— |
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. júla 2023 (1), |
|
— |
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. júla 2023 (2), |
|
— |
so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku, |
|
— |
so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0155/2024), |
|
1. |
prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní; |
|
2. |
žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh; |
|
3. |
poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. |
P9_TC1-COD(2023)0111
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízových situácií a financovanie opatrení na riešenie krízových situácií (*1)
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
|
(1) |
Rámec Únie pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej len „inštitúcie“), bol ustanovený po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 a vychádza z medzinárodne schváleného dokumentu Key Attributes of Effective Resolution Regimes for Financial Institutions (3) (Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie), ktorý vypracovala Rada pre finančnú stabilitu. Rámec Únie pre riešenie krízových situácií pozostáva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (4) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (5). Oba akty sa vzťahujú na inštitúcie so sídlom v Únii a na každý ďalší subjekt v rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice alebo uvedeného nariadenia (ďalej len „subjekty“). Rámec Únie pre riešenie krízových situácií sa zameriava na riadne riešenie zlyhania inštitúcií a subjektov zachovaním zásadných funkcií inštitúcií a subjektov a predchádzania ohrozeniu finančnej stability a súčasne sa snaží chrániť vkladateľov a verejné finančné prostriedky. Okrem toho je cieľom rámca Únie pre riešenie krízových situácií podporiť rozvoj vnútorného trhu s bankovými službami vytvorením harmonizovaného režimu na koordinované riešenie cezhraničných kríz a zamedzením narušovania rovnakých podmienok. |
|
(1a) |
Banková únia v súčasnosti spočíva len na dvoch zo zamýšľaných troch pilierov, a to na jednotnom mechanizme dohľadu (SSM) a jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM). Pre chýbajúci tretí pilier, európsky systém ochrany vkladov (EDIS), je teda stále neúplná. Dobudovanie bankovej únie tvorí neoddeliteľnú súčasť hospodárskej a menovej únie a finančnej stability najmä preto, že zmierňuje riziká „začarovaného kruhu“, ktorý vzniká prepojením bánk so štátom. |
|
(2) |
Po niekoľkých rokoch od jeho zavedenia sa ukazuje, že rámec Únie pre riešenie krízových situácií vo svojej súčasne platnej podobe pre niektoré uvedené ciele neprináša zamýšľané výsledky. Hoci inštitúcie a subjekty dosiahli významný pokrok v riešiteľnosti krízových situácií a na tento účel vynaložili značné prostriedky, konkrétne zvyšovaním kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu, ako aj dopĺňaním prostriedkov do mechanizmov na financovanie riešenia krízových situácií, rámec Únie na riešenie krízových situácií sa využíva zriedka. Zlyhania určitých menších a stredných inštitúcií a subjektov sa namiesto toho riešia najmä neharmonizovanými vnútroštátnymi opatreniami. Žiaľ, namiesto záchranných sietí financovaných odvetvím vrátane mechanizmov financovania riešenia krízových situácií sa ešte stále využívajú peniaze daňovníkov. Zdá sa, že túto situáciu vyvolávajú neprimerané stimuly. Tieto neprimerané stimuly vyplývajú z interakcie rámca Únie pre riešenie krízových situácií a vnútroštátnych pravidiel, pričom pri posudzovaní verejného záujmu sa voľné uváženie nie vždy využíva tak, ako sa má rámec Únie pre riešenie krízových situácií uplatňovať. Rámec Únie pre riešenie krízových situácií sa využíval málo aj preto, že vkladateľom inštitúcií financovaných z vkladov hrozilo, že by museli znášať straty, aby sa týmto inštitúciám zaručil prístup k externému financovaniu pri riešení krízovej situácie, najmä ak nedisponujú inými záväzkami použiteľnými pri záchrane z vnútorných zdrojov. Od uplatňovania rámca Únie pre riešenie krízových situácií odrádza napokon aj to, že pravidlá prístupu k financovaniu mimo rámca riešenia krízovej situácie sú menej prísne ako v rámci riešenia krízovej situácie, a preto sa na úkor rámca Únie pre riešene krízových situácií namiesto vlastných zdrojov inštitúcie alebo subjektu alebo záchranných sietí financovaných odvetvím využívajú iné riešenia, ktoré často používajú peniaze daňovníkov. Z uvedenej situácie zase vyplýva riziko fragmentácie, riziko neoptimálnych výsledkov pri riadení zlyhania inštitúcií a subjektov, najmä v prípade menších a stredných inštitúcií a subjektov, a alternatívne náklady spojené s nevyužitím finančných zdrojov. Preto treba zabezpečiť účinnejšie a jednotnejšie uplatňovanie rámca Únie pre riešenie krízových situácií a zabezpečiť, aby sa mohol uplatniť, keď je to vo verejnom záujme, a to aj v prípade menších a stredných inštitúcií ▌. |
|
(3) |
Podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sa členské štáty, ktoré nadviazali úzku spoluprácu medzi Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, majú považovať za zúčastnené členské štáty na účely uvedeného nariadenia. V nariadení (EÚ) č. 806/2014 sa neuvádzajú žiadne podrobnosti o procese prípravy na začatie úzkej spolupráce pri výkone úloh súvisiacich s riešením krízovej situácie. Preto je vhodné tieto detaily stanoviť. |
|
(4) |
Intenzita a úroveň detailu činnosti potrebnej na účely plánovania riešení krízových situácií v dcérskych spoločnostiach, ktoré neboli identifikované ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, sa líšia v závislosti od veľkosti a rizikového profilu dotknutých inštitúcií a subjektov, prítomnosti zásadných funkcií a stratégie riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (ďalej len „Jednotná rada“) by preto mala mať možnosť posúdiť tieto faktory pri identifikovaní opatrení, ktoré sa majú prijať v súvislosti s takýmito dcérskymi spoločnosťami, a v prípade potreby postupovať podľa zjednodušeného postupu. |
|
(5) |
Inštitúcia alebo subjekt v likvidácii podľa vnútroštátneho práva po ich vyhlásení za zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú, a v prípade ktorých Jednotná rada dospeje k záveru, že riešenie ich krízovej situácie nie je vo verejnom záujme, v konečnom dôsledku smerujú k odchodu z trhu. Znamená to, že nie je potrebný plán opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade zlyhania, a to bez ohľadu na to, či príslušný orgán dotknutej inštitúcii alebo dotknutému subjektu povolenie už odňal. To isté sa týka zvyškovej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, po prevode aktív, práv a záväzkov v rámci stratégie prevodu. Preto je vhodné stanoviť, že v uvedených situáciách sa prijatie plánov riešenia krízových situácií nevyžaduje. |
|
(6) |
Jednotná rada môže v súčasnosti zakázať určité rozdeľovanie výnosov, ak inštitúcia alebo subjekt neplní požiadavku na kombinovaný vankúš, ktorá sa zohľadňuje ako doplnok k minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „MREL“). Na zabezpečenie právnej istoty a prispôsobenie sa existujúcim postupom pre výkon rozhodnutí Jednotnej rady však treba jasnejšie stanoviť úlohy orgánov, ktoré sa podieľajú na zákaze rozdeľovania výnosov. Je preto vhodné stanoviť, že Jednotná rada by sa s pokynom na zákaz takéhoto rozdeľovania výnosov mala obrátiť na vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý by mal rozhodnutie Jednotnej rady vykonať. Okrem toho sa v určitých situáciách od inštitúcie alebo subjektu môže požadovať splnenie MREL na inom základe, než na akom je táto inštitúcia alebo subjekt povinný dodržiavať požiadavky na kombinovaný vankúš. Táto situácia vedie k neistote, pokiaľ ide o podmienky vykonávania právomocí Jednotnej rady pri zákaze rozdeľovanie výnosov a výpočtu maximálnej rozdeliteľnej sumy v súvislosti s MREL. Malo by sa preto stanoviť, že v uvedených prípadoch by Jednotná rada mala dať pokyn vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, aby zakázali určité rozdeľovanie výnosov na základe predpokladaného požadovaného kombinovaného vankúša vyplývajúceho z delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1118 (6). Na zabezpečenie transparentnosti a právnej istoty by Jednotná rada mala oznámiť predpokladaný požadovaný kombinovaný vankúš inštitúcii alebo subjektu, ktoré by potom mali túto predpokladanú požiadavku na kombinovaný vankúš zverejniť. |
|
(7) |
V smernici 2014/59/EÚ a nariadení (EÚ) č. 575/2013 sa stanovujú právomoci, ktoré majú vykonávať orgány pre riešenie krízových situácií, pričom niektoré z nich nie sú zahrnuté do nariadenia (EÚ) č. 806/2014. V rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácii to vedie k neistote v tom, kto a za akých podmienok by tieto právomoci mal vykonávať. Preto treba určiť, ako by vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií mali vykonávať určité právomoci stanovené len v smernici 2014/59/EÚ vo vzťahu k subjektom a skupinám v priamej zodpovednosti Jednotnej rady. V týchto prípadoch by Jednotná rada mala mať možnosť, ak to považuje za potrebné, poveriť výkonom týchto právomocí vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Jednotná rada by najmä mala mať možnosť poveriť vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, aby od inštitúcie alebo subjektu vyžadovali vedenie podrobných záznamov o finančných zmluvách, ktorých zmluvnou stranou je inštitúcia alebo subjekt, alebo aby uplatnili právomoc pozastaviť niektoré finančné záväzky podľa článku 33a smernice 2014/59/EÚ. Keďže povolenia zredukovať nástroje oprávnených záväzkov stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (7), ktoré možno použiť aj na inštitúcie a subjekty a záväzky, na ktoré sa vzťahuje MREL, si nevyžadujú uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov, Jednotná rada by mala mať možnosť dať tieto povolenia inštitúciám alebo subjektom priamo bez nutnosti dávať vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií pokyn, aby túto právomoc vykonali. |
|
(8) |
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 (8), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 (9) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 (10) sa do práva Únie transponovala medzinárodná norma týkajúca sa hlavných prvkov celkovej kapacity na absorpciu strát zverejnená Radou pre finančnú stabilitu 9. novembra 2015 (ďalej len „norma TLAC“) pre globálne systémovo významné banky, ktoré sa v práve Únie označujú ako globálne systémovo významné inštitúcie (ďalej len „G-SII“). Nariadením (EÚ) 2019/877 a smernicou (EÚ) 2019/879 sa zmenila aj MREL stanovená v smernici 2014/59/EÚ a nariadení (EÚ) č. 806/2014. Treba zosúladiť ustanovenia v nariadení (EÚ) č. 806/2014 týkajúce sa MREL s vykonávaním normy TLAC pre G-SII, pokiaľ ide o určité záväzky, ktoré by sa mohli použiť na splnenie tej časti MREL, ktorá by sa mala splniť z vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov. Najmä záväzky, ktoré majú rovnaké postavenie ako určité vylúčené záväzky, by sa mali započítať do vlastných zdrojov a podriadených oprávnených nástrojov subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, ak suma týchto vylúčených záväzkov v súvahe subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, nepresahuje 5 % sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a z tohto započítania nevyplývajú riziká súvisiace so zásadou, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia. |
|
(9) |
Pravidlá pre stanovenie MREL sa zameriavajú najmä na stanovenie vhodnej úrovne MREL za predpokladu, že prednosť bude mať nástroj záchrany z vnútorných zdrojov ako stratégia riešenia krízovej situácie. Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 však umožňuje Jednotnej rade použiť iné nástroje riešenia krízovej situácie, konkrétne nástroje, ktoré využívajú prevod obchodných činností inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu inštitúciu. Preto by sa malo stanoviť, že ak sa v pláne riešenia krízových situácií predpokladá použitie odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie ako nástroja ▌ samostatne alebo spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízovej situácie, Jednotná rada by mala stanoviť úroveň MREL pre dotknutý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na základe špecifík týchto nástrojov riešenia krízovej situácie a rôznych potrieb absorpcie strát a rekapitalizácie, ktoré sú s týmito nástrojmi spojené. |
|
(10) |
Úroveň MREL pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, je súčtom predpokladanej sumy strát pri riešení krízovej situácie a sumy rekapitalizácie, ktorá subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, umožní naďalej plniť podmienky pre vydanie povolenia a pokračovať vo výkone svojej činnosti na primerané obdobie. Určité preferované stratégie na riešenie krízových situácií sú spojené s prevodom aktív, práv a záväzkov na príjemcu ▌, a to najmä odpredaj obchodnej činnosti ako nástroj. V týchto prípadoch sa ciele rekapitalizačnej zložky nemusia uplatňovať v rovnakom rozsahu ako v prípade otvorenej záchrany bánk z vnútorných zdrojov, pretože od Jednotnej rady sa nebude vyžadovať zabezpečenie toho, aby subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, po opatrení na riešenie krízovej situácie obnovil súlad s požiadavkami na vlastné zdroje. Napriek tomu sa v takých prípadoch predpokladá, že straty presiahnu požiadavky na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši. Je preto vhodné stanoviť, že úroveň MREL týchto subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, má naďalej zahŕňať sumu rekapitalizácie, ktorá je upravená primerane danej stratégii riešenia krízovej situácie. |
|
(11) |
Ak sa v rámci stratégie riešenia krízovej situácie predpokladá použitie iných nástrojov na riešenie krízovej situácie ako záchrany výlučne z vnútorných zdrojov, potreby rekapitalizácie dotknutého subjektu budú po vyriešení krízovej situácie vo všeobecnosti nižšie ako v prípade otvorenej záchrany bánk z vnútorných zdrojov. Preto pri úprave úrovne MREL pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a v ktorých pláne riešenia krízových situácií sa predpokladá odpredaj obchodnej činnosti alebo preklenovacia inštitúcia ako nástroj ▌, samostatne alebo spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízovej situácie , by Jednotná rada mala zohľadniť vlastnosti týchto nástrojov vrátane predpokladaného rozsahu prevodu na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu inštitúciu, druhov nástrojov, ktoré sa majú previesť, ich predpokladanej hodnoty a predajnosti, ako aj na koncepciu preferovanej stratégie riešenia krízovej situácie vrátane doplnkového využitia oddelenia aktív ako nástroja. Keďže orgán pre riešenie krízových situácií je pri riešení krízovej situácie povinný individuálne rozhodnúť o každom možnom použití finančných prostriedkov zo systému ochrany vkladov a keďže takéto rozhodnutie nemožno s istotou predpokladať ex ante, Jednotná rada by nemala uvažovať s možným príspevkom zo systému ochrany vkladov (pri kalibrácii úrovne MREL v rámci riešenia krízovej situácie). Tento prístup tiež znižuje pravdepodobnosť morálneho hazardu tým, že sa zabezpečuje, aby subjekty vopred nepredpokladali, že finančné prostriedky z príslušného systému ochrany vkladov sa použijú na dosiahnutie cieľa 8 % celkových záväzkov a vlastných zdrojov. ▌ |
|
(13) |
Podľa článku 4 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (11) je ECB oprávnená vykonávať úlohy dohľadu v súvislosti s včasnou intervenciou. Riziká vyplývajúce z odlišných transpozícií opatrení včasnej intervencie stanovených v smernici 2014/59/EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov treba obmedziť a ECB uľahčiť účinné a jednotné uplatňovanie jej právomoci prijímať opatrenia včasnej intervencie. Tieto opatrenia včasnej intervencie boli vytvorené s cieľom umožniť príslušným orgánom nápravu zhoršenej finančnej a ekonomickej situácie inštitúcie alebo subjektu a maximálne zníženie rizika a vplyvu možného riešenia krízových situácií. V dôsledku nedostatočnej istoty, pokiaľ ide o spúšťacie faktory uplatňovania týchto opatrení včasnej intervencie a ich čiastočné prekrývanie s opatreniami dohľadu sa však opatrenia včasnej intervencie zriedkakedy využívajú. Ustanovenia smernice 2014/59/EÚ týkajúce sa opatrení včasnej intervencie by sa preto mali premietnuť do nariadenia (EÚ) č. 806/2014, čím sa zabezpečí jednotný a priamo uplatniteľný právny nástroj pre ECB, pričom podmienky uplatňovania týchto opatrení včasnej intervencie by sa mali zjednodušiť a viac spresniť. Na odstránenie nejasností s ohľadom na podmienky a čas odvolania riadiaceho orgánu a menovania dočasných správcov by tieto opatrenia mali byť výslovne označené ako opatrenia včasnej intervencie a ich uplatnenie by malo podliehať rovnakým podmienkam. Zároveň by sa od ECB malo vyžadovať, aby vybrala vhodné opatrenia na riešenie konkrétnej situácie podľa zásady proporcionality. Aby ECB mohla zohľadniť riziká poškodenia dobrej povesti alebo riziká súvisiace s praním špinavých peňazí alebo informačnými a komunikačnými technológiami, mala by podmienky uplatňovania opatrení včasnej intervencie posudzovať nielen na základe kvantitatívnych ukazovateľov, ako sú kapitálové požiadavky alebo požiadavky na likviditu, úroveň pákového efektu, nesplácané úvery alebo koncentrácie expozícií, ale aj na základe kvalitatívnych ukazovateľov. |
|
(14) |
Treba zabezpečiť, aby mala Jednotná rada možnosť pripraviť sa na možné riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu. ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán by mal preto dostatočne včas informovať Jednotnú radu o zhoršení finančnej situácie inštitúcie alebo subjektu a Jednotná rada by mala mať potrebné právomoci vykonať prípravné opatrenia. Aby Jednotná rada mohla čo možno najrýchlejšie reagovať na zhoršenie situácie inštitúcie alebo subjektu, je dôležité, aby predchádzajúce uplatnenie opatrení včasnej intervencie nebolo podmienkou pre Jednotnú radu na prijatie opatrení vedúcich k ponuke inštitúcie alebo subjektu na predaj alebo na vyžiadanie informácií s cieľom aktualizovať plán riešenia krízových situácií a stanoviť odhadnú cenu. V záujme zabezpečenia jednotnej, koordinovanej, účinnej a včasnej reakcie na zhoršenie finančnej situácie inštitúcie alebo subjektu a riadnej prípravy na možné riešenie krízovej situácie treba zlepšiť interakciu a koordináciu medzi ECB, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Jednotnou radou. Hneď, ako inštitúcia alebo subjekt splní podmienky pre uplatnenie opatrení včasnej intervencie, by ECB, príslušné vnútroštátne orgány a Jednotná rada mali zintenzívniť výmenu informácií vrátane predbežných informácií a spoločne monitorovať finančnú situáciu inštitúcie alebo subjektu. |
|
(14a) |
Ak Jednotná rada požaduje informácie potrebné na účely aktualizácie plánov riešenia krízových situácií, prípravy na možné riešenie krízovej situácie subjektu alebo na stanovenie odhadnej ceny, ECB alebo dotknuté príslušné vnútroštátne orgány by mali Jednotnej rade poskytnúť tieto informácie v rozsahu, v akom ich majú k dispozícii. Ak ECB alebo dotknuté príslušné vnútroštátne orgány ešte nemajú príslušné informácie k dispozícii, Jednotná rada a ECB alebo dotknuté príslušné vnútroštátne orgány by mali spolupracovať a svoje kroky koordinovať s cieľom zhromaždiť informácie, ktoré Jednotná rada považuje za potrebné. V kontexte takejto spolupráce by vnútroštátne príslušné orgány mali zhromažďovať potrebné informácie s náležitým zreteľom na zásadu proporcionality. |
|
(15) |
V prípade menej významných cezhraničných skupín, ak inštitúcia alebo subjekt naďalej vykonáva činnosť, ale existuje významné riziko jeho zlyhania, treba zabezpečiť včasné opatrenia a včasnú koordináciu medzi Jednotnou radou a ECB alebo dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom. ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán by mal preto takéto riziko čo najskôr oznámiť Jednotnej rade. V uvedenom oznámenie by sa mali uviesť dôvody takéhoto posúdenia zo strany ECB alebo dotknutého príslušného vnútroštátneho orgánu a prehľad alternatívnych opatrení súkromného sektora, opatrení dohľadu alebo opatrení včasnej intervencie, ktoré sú k dispozícii na zamedzenie zlyhania inštitúcie alebo subjektu v primeranom časovom horizonte. Takýmto včasným oznámením by nemali byť dotknuté postupy na určenie toho, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie. Predchádzajúce oznámenie ECB alebo dotknutého príslušného vnútroštátneho orgánu Jednotnej rade o významnom riziku, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, by nemalo byť podmienkou pre následné konštatovanie, že inštitúcia alebo subjekt skutočne zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Ak sa navyše neskôr inštitúcia alebo subjekt posúdi ako inštitúcia alebo subjekt, ktorý zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, pričom neexistujú alternatívne riešenia na zamedzenie takéhoto zlyhania v primeranom časovom horizonte, Jednotná rada je povinná prijať rozhodnutie, či sa má uplatniť opatrenie na riešenie krízovej situácie. V takomto prípade môže byť včasné rozhodnutie o uplatnení opatrenia na riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu mimoriadne dôležitá na úspešné vykonanie stratégie riešenia krízovej situácie, a to najmä preto, lebo včasnejšia intervencia v inštitúcii alebo subjekte môže prispieť k zabezpečeniu dostatočnej kapacity na absorbovanie strát a likvidity na vykonanie uvedenej stratégie. Je preto vhodné umožniť Jednotnej rade, aby v úzkej spolupráci s ECB alebo dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom posúdila, čo predstavuje primeraný časový horizont na vykonanie alternatívnych opatrení na zabránenie zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu. Pri tomto posudzovaní by sa mala zohľadniť aj potreba zachovať schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií a dotknutého subjektu účinne vykonávať stratégiu riešenia krízových situácií tam, kde je to v konečnom dôsledku potrebné, ale nemala by brániť prijatiu alternatívnych opatrení. Plánovaný časový rámec pre alternatívne opatrenia by mal byť najmä taký, aby neohrozil účinnosť potenciálneho vykonávania stratégie riešenia krízových situácií. Aby sa zabezpečil včasný výsledok a umožnilo sa Jednotnej rade riadne sa pripraviť na možné riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu, by sa Jednotná rada a ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán mali pravidelne stretávať a Jednotná rada by mala rozhodnúť o frekvencii týchto stretnutí vzhľadom na okolnosti prípadu. |
|
(16) |
Aby bolo možné riešiť závažné porušenia prudenciálnych požiadaviek, treba upresniť podmienky, za ktorých možno rozhodnúť, že materské spoločnosti vrátane holdingových spoločností zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú. Porušenie uvedených požiadaviek materskou spoločnosťou by malo byť závažné, ak je druh a rozsah takéhoto porušenia porovnateľný s porušením, ktoré – ak by sa ho dopustila úverová inštitúcia – bolo dôvodom na to, aby jej príslušný orgán odňal povolenie podľa článku 18 smernice 2013/36/EÚ. |
|
(17) |
Rámec pre riešenie krízových situácií by sa mal potenciálne vzťahovať na každú inštitúciu alebo subjekt bez ohľadu na ich veľkosť a obchodný model s priaznivým výsledkom posúdenia verejného záujmu. Na zabezpečenie takéhoto výsledku by sa mali stanoviť kritériá pre posúdenie verejného záujmu v prípade zlyhávajúcej inštitúcie alebo subjektu. V tejto súvislosti treba objasniť, že v závislosti od osobitných okolností možno určité funkcie inštitúcie alebo subjektu považovať za zásadné, ak by ich prerušenie malo vplyv na finančnú stabilitu alebo kritické služby na regionálnej úrovni, najmä ak nahraditeľnosť kritických funkcií určuje príslušný geografický trh. |
|
(18) |
Pri posudzovaní toho, či je riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu vo verejnom záujme, by sa malo prihliadať na to, že vkladatelia sú lepšie chránení, keď sa finančné prostriedky systému ochrany vkladov využívajú efektívnejšie a straty z týchto finančných prostriedkov sa minimalizujú. Preto by sa pri posudzovaní verejného záujmu mal cieľ riešenia krízových situácií, ktorým je ochrana vkladateľov, považovať za lepšie dosiahnutý pri riešení krízovej situácie, ak by pre systém ochrany vkladov bola možnosť platobnej neschopnosti nákladnejšia. |
|
(19) |
Pri posudzovaní toho, či je riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu vo verejnom záujme, by sa takisto malo čo najviac prihliadať na rozdiel medzi financovaním prostredníctvom záchranných sietí od subjektov v danom odvetví (mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie alebo systémov ochrany vkladov) na jednej strane a financovaním od členských štátov z peňazí daňovníkov na strane druhej. Financovanie od členských štátov je spojené s vyšším rizikom morálneho hazardu a nižšou motiváciou dodržiavať trhovú disciplínu a malo by sa o ňom uvažovať iba za mimoriadnych okolností. Jednotná rada by preto pri posudzovaní cieľa minimalizovať využívanie mimoriadnej verejnej finančnej podpory mala dať prednosť financovaniu z mechanizmov financovania riešenia krízových situácií alebo systému ochrany vkladov pred financovaním zo rozpočtových zdrojov členských štátov v rovnakom objeme. |
|
(19a) |
Ak vnútroštátne rámce pre platobnú neschopnosť a riešenie krízových situácií dosahujú ciele rámca v rovnakej miere, prednosť by mala mať možnosť, pri ktorej sa minimalizuje riziko pre daňovníkov a hospodárstvo. Týmto prístupom sa zabezpečí obozretný a zodpovedný postup v súlade so všeobecným cieľom ochrany záujmov daňovníkov, ako aj širšej hospodárskej stability. |
|
(19b) |
Mimoriadna finančná podpora finančným inštitúciám a subjektom od daňovníkov by sa mala, ak vôbec, poskytovať len na riešenie vážnych hospodárskych otrasov za mimoriadnych okolností systémovej povahy, pretože je značnou záťažou pre verejné financie a narúša rovnaké podmienky na vnútornom trhu. |
|
(20) |
Aby sa zabezpečilo najúčinnejšie dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií, výsledok posúdenia verejného záujmu by ▌mal zvážiť, či likvidáciou zlyhávajúcej inštitúcie alebo subjektu v rámci bežného konkurzného konania by sa ciele riešenia krízových situácií dosiahli účinnejšie než riešením krízovej situácie, a nielen v rovnakom rozsahu ako krízová situácia. |
|
(21) |
Zo skúseností získaných pri vykonávaní smernice 2014/59/EÚ, nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a smernice 2014/49/EÚ vyplýva, že treba bližšie určiť podmienky, za ktorých možno výnimočne poskytnúť opatrenia preventívnej povahy, ktoré sa považujú za mimoriadnu verejnú finančnú podporu. S cieľom minimalizovať narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z rozdielnej povahy systémov ochrany vkladov v Únii by sa mali výnimočne povoliť intervencie z takýchto systémov v súvislosti s preventívnymi opatreniami, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v smernici 2014/49/EÚ a považujú sa za mimoriadnu verejnú finančnú podporu, ak prijímajúca inštitúcia alebo subjekt nespĺňajú ani jednu z podmienok na to, aby sa považovali za inštitúciu alebo subjekt, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú. Malo by sa zabezpečiť, aby sa preventívne opatrenia prijímali dostatočne včas. ECB v súčasnosti na účely preventívnej rekapitalizácie zakladá svoju úvahu, že inštitúcia alebo subjekt je solventný, na výhľadovom posúdení na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúcom sa toho, či inštitúcia alebo subjekt môže splniť požiadavky na vlastné zdroje stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 alebo v nariadení (EÚ) 2019/2033 a dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje stanovenú v smernici 2013/36/EÚ alebo smernici (EÚ) 2019/2034. Tento postup by sa mal stanoviť v nariadení (EÚ) č. 806/2014. Okrem toho pri riešení príčin možných finančných ťažkostí, ktorým čelia inštitúcie a subjekty, a pri predchádzaní ich zlyhaniu môžu byť účinné a efektívne aj opatrenia na riešenie aktív so zníženou hodnotou, ako sú subjekty pre správu aktív alebo systémy zaručenia aktív, ktoré by tak mohli predstavovať významné preventívne opatrenia. Malo by sa preto stanoviť, že takéto preventívne opatrenia môžu mať formu opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou. |
|
(22) |
V záujme zachovania trhovej disciplíny, ochrany verejných finančných prostriedkov a zabránenia narušeniam hospodárskej súťaže by mali preventívne opatrenia naďalej predstavovať výnimku a mali by sa uplatňovať len pri riešení závažného narušenia trhu alebo zachovania finančnej stability , najmä v prípade systémovej krízy . Okrem toho by sa preventívne opatrenia nemali využívať na riešenie vzniknutých alebo pravdepodobných strát. Najspoľahlivejším nástrojom na identifikovanie vzniknutých strát alebo strát, ktoré pravdepodobne vzniknú, je preskúmanie kvality aktív vykonávané ECB, európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo – EBA) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (12) alebo príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. ECB a príslušné vnútroštátne orgány by mali použiť takéto preskúmanie na identifikovanie strát, ktoré vznikli alebo pravdepodobne vzniknú, ak takéto preskúmanie možno vykonať v primeranom časovom horizonte. Ak to možné nie je, ECB a príslušné vnútroštátne orgány by mali za prevládajúcich okolností čo najspoľahlivejšie identifikovať straty, ktoré vznikli alebo pravdepodobne vzniknú, v prípade potreby na základe kontrol na mieste. |
|
(23) |
Preventívna rekapitalizácia sa zameriava na podporu životaschopných inštitúcií a subjektov, ktoré budú podľa zistení v blízkej budúcnosti pravdepodobne čeliť dočasným ťažkostiam, a na predídenie ďalšiemu zhoršeniu ich situácie. Aby sa predišlo poskytovaniu subvencií z verejných zdrojov podnikom, ktoré sú neziskové už v čase poskytnutia podpory, preventívne opatrenia poskytované formou nadobudnutia nástrojov vlastných zdrojov alebo iných kapitálových nástrojov, prípadne opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou, by nemali presiahnuť sumu potrebnú na krytie nedostatočného kapitálu, ktorá sa uvádza v nepriaznivom scenári na základe stresového testu alebo rovnocenných skúšok. Aby sa financovanie z verejných zdrojov napokon ukončilo, tieto preventívne opatrenia by takisto mali byť časovo obmedzené a zahŕňať jasný harmonogram na ich ukončenie ( ďalej len „stratégia ukončenia podporných opatrení“ ). Netermínované nástroje vrátane vlastného kapitálu Tier 1 by sa mali využívať len za výnimočných okolností a mali by sa na ne vzťahovať určité kvantitatívne obmedzenia, keďže zo svojej podstaty nie sú vhodné na dodržanie podmienky dočasnosti. |
|
(24) |
Preventívne opatrenia by sa mali obmedzovať na sumu, ktorú by inštitúcia alebo subjekt potrebovali na zachovanie svojej platobnej schopnosti v prípade udalosti z nepriaznivého scenára stanoveného na základe stresového testu alebo rovnocenných skúšok. V prípade preventívnych opatrení vo forme opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou by prijímajúca inštitúcia alebo subjekt mali mať možnosť použiť túto sumu na krytie strát z prevedených aktív alebo v kombinácii s nadobudnutím kapitálových nástrojov za predpokladu, že sa neprekročí celková suma zisteného nedostatku. Takisto treba zabezpečiť, aby takéto preventívne opatrenia vo forme opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou boli v súlade s existujúcimi pravidlami štátnej pomoci a najlepšími postupmi, aby sa nimi obnovila dlhodobá životaschopnosť inštitúcie alebo subjektu, aby bola štátna pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum a aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže. Z týchto dôvodov by dotknuté orgány mali v prípade preventívnych opatrení vo forme opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou zohľadniť osobitné usmernenia vrátane koncepcie zriaďovania správcovských spoločností (13) a oznámenia o riešení nesplácaných úverov (14). Na tieto preventívne opatrenia vo forme opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou by sa takisto mala vždy vzťahovať imperatívna podmienka dočasnosti. Očakáva sa, že verejnými zárukami poskytnutými na stanovené obdobie v súvislosti s aktívami dotknutej inštitúcie alebo subjektu so zníženou hodnotou sa zabezpečí dodržiavanie podmienky dočasnosti lepšie ako prevodmi takýchto aktív na verejne podporovaný subjekt. V záujme zabezpečenia toho , aby inštitúcie , ktoré dostávajú podporu, dodržiavali podmienky opatrení podpory, by ECB alebo príslušné vnútroštátne orgány mali od inštitúcií, ktoré nesplnili svoje záväzky, požadovať plán nápravy. Ak ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán zastáva názor, že opatreniami v pláne nápravy nemožno dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť inštitúcie alebo ak inštitúcia nesplnila plán nápravy, ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán by mal vykonať posúdenie toho, či inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá , v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 806/2014. |
|
(25) |
Je dôležité zabezpečiť rýchle a včasné opatrenie na riešenie krízovej situácie zo strany Jednotnej rady, ak takéto opatrenie zahŕňa poskytnutie štátnej pomoci alebo pomoci z fondu. Je preto potrebné umožniť Jednotnej rade prijať dotknutý program riešenia krízovej situácie skôr, ako Komisia posúdi, či je takáto pomoc zlučiteľná s jednotným trhom. Aby sa však zabezpečilo dobré fungovanie vnútorného trhu v takejto situácii, programy riešenia krízovej situácie, ktoré zahŕňajú poskytnutie štátnej pomoci alebo pomoci z fondu, by mali v konečnom dôsledku naďalej podliehať schváleniu takejto pomoci Komisiou. S cieľom umožniť Komisii čo najskôr posúdiť, či je pomoc z fondu zlučiteľná s jednotným trhom, a zabezpečiť plynulý tok informácií treba tiež stanoviť, že Jednotná rada a Komisia by si mali urýchlene vymieňať všetky potrebné informácie týkajúce sa možného použitia pomoci z fondu, a stanoviť konkrétne pravidlá týkajúce sa toho, kedy a aké informácie by Jednotná rada mala poskytovať Komisii na účely posúdenia zlučiteľnosti pomoci z fondu. |
|
(26) |
Postup, ktorým sa upravuje začatie riešenia krízovej situácie, a postup, ktorým sa upravuje rozhodnutie uplatniť právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu, sú podobné. Je preto vhodné zosúladiť príslušné úlohy Jednotnej rady a ECB, prípadne príslušného vnútroštátneho orgánu, keď na jednej strane posudzujú, či existujú podmienky pre uplatnenie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu, a keď na strane druhej posudzujú podmienky pre prijatie programu riešenia krízovej situácie. |
|
(27) |
Je možné, že opatrenie na riešenie krízovej situácie sa má uplatniť na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý vedie skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, pričom právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu sa má uplatniť na iný subjekt tej istej skupiny. Vzájomné závislosti medzi takýmito subjektmi vrátane existencie konsolidovaných kapitálových požiadaviek, ktoré sa majú obnoviť, a potreby aktivovať mechanizmy presunutia strát smerom nahor a kapitálu smerom nadol, môžu spôsobovať ťažkosti pri posudzovaní potrieb absorpcie strát a rekapitalizácie pre každý subjekt samostatne, a tým aj pri stanovovaní potrebných súm, ktoré sa majú odpísať alebo konvertovať za každý subjekt. Mal by sa preto stanoviť postup pre uplatnenie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v týchto situáciách, pričom Jednotná rada by mala zohľadňovať takéto vzájomné závislosti. Na tento účel platí, že ak jeden subjekt spĺňa podmienky pre uplatnenie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu a druhý subjekt v rámci tej istej skupiny zároveň spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, Jednotná rada by mala prijať program riešenia krízovej situácie vzťahujúci sa na oba subjekty. |
|
(28) |
V záujme zlepšenia právnej istoty a vzhľadom na potenciálny význam záväzkov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku budúcich neistých udalostí vrátane výsledku súdnych sporov prebiehajúcich v čase riešenia krízovej situácie, treba stanoviť, ako s danými záväzkami zaobchádzať na účely uplatnenia nástroja záchrany z vnútorných zdrojov. Hlavnými zásadami by v tomto zmysle mali byť tie, ktoré sa uvádzajú v účtovných pravidlách, a najmä v účtovných pravidlách stanovených v medzinárodnom účtovnom štandarde č. 37, ako boli prijaté v nariadení Komisie (ES) č. 1126/2008 (15). Na tomto základe by mali orgány pre riešenie krízových situácií stanoviť rozdiel medzi rezervami a podmienenými záväzkami. Rezervy sú záväzky, ktoré sa týkajú pravdepodobného úbytku finančných prostriedkov a možno ich spoľahlivo odhadnúť. Podmienené záväzky sa nevykazujú ako účtovné záväzky, keďže sa týkajú povinnosti, ktorú nemožno považovať za pravdepodobnú v čase odhadu alebo ktorú nemožno spoľahlivo odhadnúť. |
|
(29) |
Keďže rezervy sú účtovné záväzky, malo by sa určiť, že takéto rezervy sa majú posudzovať rovnako ako iné záväzky. Takéto rezervy by mali byť použiteľné pri záchrane z vnútorných zdrojov, pokiaľ nespĺňajú jedno z osobitných kritérií nato, aby boli vylúčené z rámca nástroja záchrany z vnútorných zdrojov. Vzhľadom na potenciálny význam týchto rezerv pri riešení krízovej situácie a s cieľom zabezpečiť istotu pri uplatňovaní nástroja záchrany z vnútorných zdrojov by sa malo stanoviť, že rezervy sú súčasťou záväzkov použiteľných pri záchrane z vnútorných zdrojov a že sa na ne preto vzťahuje nástroj záchrany z vnútorných zdrojov. |
|
(30) |
Podľa účtovných zásad nemožno podmienené záväzky vykazovať ako záväzky, a preto by nemali byť použiteľné pri záchrane z vnútorných zdrojov. Je však potrebné zabezpečiť, aby podmienený záväzok vyplývajúci z udalosti, ktorá je nepravdepodobná alebo ktorú nemožno spoľahlivo odhadnúť v čase riešenia krízovej situácie, neoslabil účinnosť stratégie riešenia krízovej situácie, a najmä nástroja záchrany z vnútorných zdrojov. Aby sa dosiahol tento cieľ, odhadca by pri oceňovaní na účely riešenia krízovej situácie mal posúdiť podmienené záväzky, ktoré sú zahrnuté v súvahe inštitúcie alebo subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a kvantifikovať potenciálnu hodnotu týchto záväzkov podľa svojich najlepších schopností. S cieľom zabezpečiť, aby si po procese riešenia krízovej situácie inštitúcia alebo subjekt primeraný čas udržali dostatočnú dôveru trhu, odhadca by mal pri určovaní sumy, o ktorú by sa mali odpísať alebo konvertovať záväzky použiteľné pri záchrane z vnútorných zdrojov na účely obnovy podielov vlastného kapitálu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prihliadnuť na túto potenciálnu hodnotu. Konkrétne orgán pre riešenie krízových situácií by mal uplatniť svoje právomoci vykonať konverziu na záväzky použiteľné pri záchrane z vnútorných zdrojov v rozsahu potrebnom na zabezpečenie toho, aby rekapitalizácia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, bola dostatočná na pokrytie potenciálnych strát, ktoré môžu byť spôsobené záväzkom vzniknutým z dôvodu nepravdepodobnej udalosti. Pri posudzovaní sumy, ktorá sa má odpísať alebo konvertovať, by orgán pre riešenie krízových situácií mal dôkladne zvážiť vplyv potenciálnej straty na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe viacerých faktorov vrátane pravdepodobnosti výskytu udalosti, lehoty pre jej výskyt a výšky podmieneného záväzku. |
|
(31) |
Za určitých okolností môže Jednotná rada po tom, ako jednotný fond na riešenie krízových situácií poskytol príspevok do maximálnej výšky 5 % celkových záväzkov subjektu vrátane vlastných zdrojov, použiť dodatočné zdroje financovania na ďalšiu podporu opatrenia na riešenie krízovej situácie. Malo by jasnejšie určiť, za akých okolností môže jednotný fond na riešenie krízových situácií poskytnúť ďalšiu podporu, ak všetky záväzky s prioritným postavením nižším ako vklady, ktoré nie sú povinne alebo na základe voľného uváženia vylúčené zo záchrany z vnútorných zdrojov, boli úplne odpísané alebo úplne konvertované. |
|
(32) |
Úspešnosť riešenia krízovej situácie závisí od včasného prístupu Jednotnej rady k relevantným informáciám od inštitúcií a subjektov, ktoré patria do zodpovednosti Jednotnej rady, a od verejných inštitúcií a orgánov. V tejto súvislosti by okrem informácií, ktoré má ECB k dispozícii ako orgán dohľadu v rámci nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, Jednotná rada mala mať prístup k informáciám štatistickej povahy, ktoré ECB zozbierala v rámci svojej funkcie centrálnej banky. Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2533/98 (16) by Jednotná rada mala zabezpečiť fyzickú a logickú ochranu dôverných štatistických údajov a mala by si vyžiadať povolenie pre ECB na ďalší prenos, ktorý môže byť potrebný na plnenie úloh Jednotnej rady. Keďže informácie týkajúce sa počtu zákazníkov, pre ktorých je inštitúcia alebo subjekt jediným alebo hlavným bankovým partnerom, ktoré sú vedené v centralizovaných automatizovaných mechanizmoch zriadených podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (17), môžu byť potrebné na vykonanie posúdenia verejného záujmu, Jednotná rada by mala dostávať tieto informácie na individuálnom základe. Takisto by sa malo stanoviť presné načasovanie nepriameho prístupu Jednotnej rady k informáciám. Konkrétne, keď má relevantné informácie k dispozícii inštitúcia alebo orgán s povinnosťou spolupracovať s Jednotnou radou a Jednotná rada požaduje informácie, táto inštitúcia alebo orgán by mali tieto informácie poskytnúť Jednotnej rade. Ak v danom čase nie sú tieto informácie k dispozícii, a to bez ohľadu na dôvod takejto nedostupnosti, Jednotná rada by mala mať možnosť získať ich od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má tieto informácie, od vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií alebo priamo, a to po tom, ako o tom informovala tieto vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Takisto by Jednotná rada mala mať možnosť stanoviť postup, na základe ktorého by mala dostávať informácie od finančných subjektov, a formu, v akej by mala dostávať tieto informácie, aby sa zabezpečilo, že takéto informácie budú najvhodnejšími informáciami pre jej potreby, a to vrátane virtuálnych dátových priestorov. Okrem toho, aby sa zabezpečila čo najširšia spolupráca so všetkými subjektmi, v prípade ktorých je pravdepodobné, že majú údaje relevantné pre Jednotnú radu a potrebné na vykonávanie úloh, ktorými bola poverená, a aby sa zabránilo duplicitným žiadostiam adresovaným inštitúciám a subjektom, verejné inštitúcie a subjekty, s ktorými by Jednotná rada mala mať možnosť spolupracovať, kontrolovať dostupnosť informácií a vymieňať si informácie, by mali zahŕňať členov Európskeho systému centrálnych bánk, príslušné systémy ochrany vkladov, Európsky výbor pre systémové riziká, európske orgány dohľadu a Európsky mechanizmus pre stabilitu. Napokon, aby sa v prípade potreby zabezpečila včasná intervencia finančných mechanizmov zmluvne dohodnutých pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, Jednotná rada by mala informovať Komisiu a ECB ihneď po tom, ako usúdi, že môže byť potrebné aktivovať takéto finančné mechanizmy, a poskytnúť Komisii a ECB všetky informácie potrebné na vykonávanie ich úloh v súvislosti s takýmito finančnými mechanizmami. |
|
(33) |
V článku 86 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa uvádza, že bežné konkurzné konanie vo vzťahu k inštitúciám a subjektom v rozsahu pôsobnosti smernice BRRD sa nezačne okrem situácie, keď sa tak stane na podnet orgánu pre riešenie krízových situácií, a že príkaz na zaradenie inštitúcie alebo subjektu do bežného konkurzného konania sa má vydať len so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií. Toto ustanovenie sa nezohľadňuje v nariadení (EÚ) č. 806/2014. V súlade s rozdelením úloh stanovených v nariadení (EÚ) č. 806/2014 by sa vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií mali poradiť s Jednotnou radou pred tým, ako budú konať v súlade s článkom 86 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ v prípade inštitúcií a subjektov, ktoré sú v priamej zodpovednosti Jednotnej rady. |
|
(34) |
Kritériá výberu na pozíciu podpredsedu Jednotnej rady sú rovnaké ako kritéria výberu predsedu a ostatných členov Jednotnej rady na plný úväzok. Je preto vhodné poskytnúť aj podpredsedovi Jednotnej rady tie isté hlasovacie práva, ako majú predseda a členovia Jednotnej rady na plný úväzok. ▌ |
|
(36) |
Aby Jednotná rada mohla na svojom plenárnom zasadnutí predbežne posúdiť návrh predbežného rozpočtu pred tým, ako predseda predloží jeho konečný návrh, malo by sa predĺžiť obdobie, ktoré má predseda na predloženie úvodného návrhu ročného rozpočtu Jednotnej rady. |
|
(37) |
Po úvodnom období nárastu jednotného fondu na riešenie krízových situácií uvedeného v článku 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sa môžu jeho dostupné finančné prostriedky mierne znížiť pod jeho cieľovú úroveň, najmä v dôsledku zvýšenia krytých vkladov. Je preto pravdepodobné, že výška príspevkov ex-ante, ktoré budú pravdepodobne vyžiadané za takýchto okolností, bude nízka. V niektorých rokoch sa preto môže stať, že výška týchto príspevkov ex ante nebude už zodpovedať nákladom na vyberanie týchto príspevkov. Jednotná rada by preto mala mať možnosť odložiť vyberanie príspevkov ex ante najviac na tri roky dovtedy, kým suma, ktorá sa má vybrať, nedosiahne výšku primeranú nákladom na proces vyberania, za predpokladu, že takéto odloženie významne neovplyvní schopnosť Jednotnej rady využívať jednotný fond na riešenie krízových situácií. |
|
(38) |
Neodvolateľné platobné záväzky sú jednou zo zložiek dostupných finančných prostriedkov jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Je preto potrebné určiť okolnosti, za ktorých môžu byť tieto platobné záväzky vyžiadané, a uplatniteľný postup pri ukončení záväzkov, ak sa na inštitúciu alebo subjekt prestane vzťahovať povinnosť platiť príspevky do jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Okrem toho s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť a istotu, pokiaľ ide o podiel neodvolateľných platobných záväzkov v rámci celkovej sumy príspevkov ex ante, ktoré sa majú získať, by Jednotná rada mala každoročne stanoviť takýto podiel na základe platných obmedzení. |
|
(39) |
Maximálna ročná výška mimoriadnych príspevkov ex post do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ktoré môžu byť vyžiadané, je v súčasnosti obmedzená na trojnásobok sumy príspevkov ex ante. Po úvodnom období nárastu uvedeného v článku 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 budú takéto príspevky ex ante za iných okolností ako v prípade použitia jednotného fondu na riešenie krízových situácií závisieť len od zmien úrovne krytých vkladov, a preto je pravdepodobné, že budú nízke. Určenie maximálnej výšky mimoriadnych príspevkov ex post na základe príspevkov ex ante by potom malo za následok výrazné obmedzenie možnosti jednotného fondu na riešenie krízových situácií získať príspevky ex post, a tým by sa znížila jeho akcieschopnosť. Aby sa zabránilo takémuto výsledku, mal by sa stanoviť odlišný limit a maximálna výška mimoriadnych príspevkov ex post povolených na vyžiadanie by mala byť stanovená vo výške trojnásobku jednej osminy cieľovej úrovne fondu. |
|
(40) |
Jednotný fond na riešenie krízových situácií možno použiť na podporu uplatňovania nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, pričom súbor aktív, práva a záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa prevádzajú na príjemcu. V takom prípade môže mať Jednotná rada pohľadávku voči zvyškovej inštitúcii alebo subjektu pri ich následnej likvidácii v rámci bežného konkurzného konania. To môže nastať, ak sa jednotný fond na riešenie krízových situácií použije v súvislosti so stratami, ktoré by inak znášali veritelia, a to aj v rámci záruk na aktíva a záväzky alebo krytia rozdielu medzi prevedenými aktívami a záväzkami. Aby sa zabezpečilo, že akcionári a veritelia, ktorí zostali vo zvyškovej inštitúcii alebo subjekte, účinne absorbujú straty inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a zlepšia možnosť splatenia Jednotnej rade v konkurznom konaní, takéto pohľadávky Jednotnej rady voči zvyškovej inštitúcii alebo subjektu a pohľadávky, ktoré vyplývajú z primeraných výdavkov riadne vynaložených Jednotnou radou, by mali mať rovnaké prioritné postavenie v konkurznom konaní, ako je postavenie pohľadávok vnútroštátnych mechanizmov financovania riešenia krízových situácií v každom zúčastnenom členskom štáte, pričom toto postavenie by malo byť vyššie ako prioritné postavenie vkladov a systémov ochrany vkladov. Keďže cieľom kompenzácií vyplatených akcionárom a veriteľom z jednotného fondu na riešenie krízových situácií z dôvodu porušenia zásady, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia, je vykompenzovať výsledky opatrenia na riešenie krízovej situácie, tieto kompenzácie by nemali viesť k vzniku pohľadávok Jednotnej rady. |
|
(41) |
Keďže niektoré ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 806/2014 týkajúce sa úlohy, ktorú systémy ochrany vkladov môžu zohrávať pri riešení krízovej situácie, sú podobné ustanoveniam smernice 2014/59/EÚ, zmeny týchto ustanovení v smernici 2014/59/EÚ uskutočnené smernicou [Úrad pre publikácie: vložte číslo smernice, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ] by sa mali zohľadniť v nariadení (EÚ) č. 806/2014. |
|
(42) |
Transparentnosť je kľúčom k zabezpečeniu integrity trhu, trhovej disciplíny a ochrany investorov. S cieľom zabezpečiť, aby Jednotná rada mohla podporovať úsilie a zúčastňovať sa na úsilí zameranom na väčšiu transparentnosť, by Jednotná rada mala mať možnosť zverejniť informácie vyplývajúce z jej vlastných analýz, posúdení a zistení vrátane jej posúdení riešiteľnosti, ak by sa takýmto zverejnením nenarušila ochrana verejného záujmu, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku, a ak existuje vyšší verejný záujem na zverejnení. |
|
(43) |
Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
|
(44) |
Aby sa zabezpečila konzistentnosť, zmeny nariadenia (EÚ) č. 806/2014, ktoré sú podobné zmenám smernice 2014/59/EÚ uskutočneným smernicou … [Úrad pre publikácie: vložte číslo smernice, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ], by sa mali uplatňovať od toho istého dátumu, ako je dátum transpozície smernice … [Úrad pre publikácie: vložte číslo smernice, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ], ktorým je … [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Nie je však dôvod odkladať uplatňovanie tých zmien nariadenia (EÚ) č. 806/2014, ktoré sa týkajú výlučne fungovania jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Tieto zmeny by sa preto mali uplatňovať od … [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 1 mesiac od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. |
|
(45) |
Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne zlepšiť účinnosť a efektívnosť rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií v prípade inštitúcií a subjektov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu rizík, ktoré rozdielne vnútroštátne prístupy môžu predstavovať pre integritu jednotného trhu, ale skôr ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie zmenou pravidiel, ktoré sú už stanovené na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 806/2014
Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 sa mení takto:
|
1. |
Článok 3 ods. 1 sa mení takto:
|
|
2. |
V článku 4 sa vkladá tento odsek 1a: „1a. Členské štáty čo najskôr informujú Jednotnú radu o svojej žiadosti o nadviazanie úzkej spolupráce s ECB podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. Členské štáty po oznámení uskutočnenom podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a pred nadviazaním úzkej spolupráce poskytnú všetky informácie o subjektoch a skupinách usadených na ich území, ktoré môže Jednotná rada požadovať, aby sa pripravila na úlohy, ktorými bola poverená na základe tohto nariadenia a dohody.“ |
|
3. |
Článok 7 sa mení takto:
|
|
4. |
Článok 8 sa mení takto:
|
|
5. |
Článok 10 sa mení takto:
|
|
6. |
Článok 10a sa mení takto:
|
|
7. |
V článku 12 sa dopĺňa tento odsek 8: „8. Jednotná rada zodpovedá za vydávanie povolení uvedených v článku 77 ods. 2 a článku 78a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 subjektom uvedeným v odseku 1 tohto článku. Jednotná rada určí svoje rozhodnutie dotknutému subjektu.“ |
|
8. |
V článku 12a sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Jednotná rada a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby subjekty uvedené v článku 12 ods. 1 a 3 vždy spĺňali požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, pokiaľ to požaduje Jednotná rada, a tak, ako to určí Jednotná rada v súlade s týmto článkom a článkami 12b až 12i.“ |
|
9. |
Článok 12c sa mení takto:
|
|
10. |
V článku 12d ods. 3 ôsmom pododseku a ods. 6 ôsmom pododseku sa slová „kľúčových hospodárskych funkcií“ nahrádzajú slovami „zásadných funkcií“; |
|
11. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 12da Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre stratégie prevodu▌ 1. Pri uplatňovaní článku 12d na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý samostatne alebo spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízovej situácie ako stratégiu riešenia krízovej situácie preferuje odpredaj obchodnej spoločnosti alebo preklenovaciu inštitúciu ako nástroj ▌, Jednotná rada podľa potreby určí primeranú výšku rekapitalizácie ustanovenú v článku 12d ods. 3 podľa týchto kritérií:
▌ 3. Výsledkom uplatnenia odseku 1 nesmie byť suma, ktorá je vyššia ako hodnota vyplývajúca z uplatnenia článku 12d ods. 3 alebo hodnota, ktorá je nižšia ako 13,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej podľa článku 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a nižšia ako 5 % celkovej expozície príslušného subjektu uvedeného v odseku 1 tohto článku vypočítanej podľa článkov 429 a 429a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 .“; |
|
12. |
V článku 12e ods. 1 sa slová „G-SII alebo je súčasťou G-SII“ nahrádzajú slovami „subjektom G-SII“. |
|
13. |
Článok 12g sa mení takto:
|
|
14. |
Článok 12k sa mení takto:
|
|
15. |
Článok 13 sa nahrádza takto: „Článok 13 Opatrenia včasnej intervencie 1. ECB bez zbytočné odkladu zváži a v príslušnom prípade prijme opatrenia včasnej intervencie, ak subjekt uvedený v článku 7 ods. 2 písm. a) spĺňa niektorú z týchto podmienok:
V prípade významného zhoršovania podmienok alebo vzniku nepriaznivých okolností či získania nových informácií o niektorom subjekte môže ECB rozhodnúť, že podmienka uvedená v prvom pododseku písm. a) bode ii) je splnená, bez toho, aby sa predtým prijali iné nápravné opatrenia vrátane výkonu právomocí uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ alebo v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. ECB alebo v príslušnom prípade príslušný orgán podľa smernice 2014/65/EÚ alebo Jednotná rada na účely prvého pododseku písm. b) bezodkladne informujú príslušný vnútroštátny orgán o porušení alebo pravdepodobnom porušení. 2. Na účely odseku 1 opatrenia včasnej intervencie zahŕňajú:
3. ECB zvolí vhodné a včasné opatrenia včasnej intervencie na základe toho, čo je primerané vzhľadom na sledované ciele, pričom zohľadní závažnosť porušenia alebo pravdepodobného porušenia a rýchlosť zhoršovania finančnej situácie subjektu, ako aj na iné relevantné informácie. 4. Pre každé opatrenie uvedené v odseku 2 stanoví ECB lehotu, ktorá je primeraná na dokončenie tohto opatrenia a ktorá ECB umožní vyhodnotiť jeho účinnosť. Opatrenie sa vyhodnotí bezprostredne po uplynutí lehoty a hodnotenie sa poskytne Jednotnej rade a príslušným vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií. Ak sa pri hodnotení dospeje k záveru, že opatrenia neboli vykonané v plnom rozsahu alebo nie sú účinné, ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán po porade s Jednotnou radou a príslušným vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií posúdi podmienku uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. a). 5. Ak sú súčasťou skupiny subjekty so sídlom v zúčastnených členských štátoch, ako aj v nezúčastnených členských štátoch, na účely konzultácií a spolupráce s nezúčastnenými členskými štátmi v súlade s článkom 30 smernice 2014/59/EÚ príslušné vnútroštátne orgány zúčastnených členských štátov zastupuje ECB. Ak sú súčasťou skupiny subjekty so sídlom v zúčastnených členských štátoch a dcérske spoločnosti so sídlom alebo významné pobočky umiestnené v nezúčastnených členských štátoch, ECB podľa potreby včas oznámi všetky rozhodnutia alebo opatrenia uvedené v článkoch 13 až 13c, ktoré sú relevantné pre skupinu, príslušným orgánom alebo orgánom pre riešenie krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch.“ |
|
16. |
Vkladajú sa tieto články 13a, 13b a 13c: „Článok 13a Výmena vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu Na účely článku 13 ods. 2 písm. e) sa nový vrcholový manažment alebo riadiaci orgán alebo jednotliví členovia týchto orgánov menujú v súlade s právom Únie a členského štátu a podliehajú schváleniu ECB. Článok 13b Dočasný správca 1. Na účely článku 13 ods. 2 písm. f) môže ECB podľa toho, čo je za daných okolností primerané, menovať akéhokoľvek dočasného správcu na výkon niektorej z týchto úloh:
ECB v momente menovania dočasného správcu uvedie, či bude postupovať podľa písmena a) alebo b). Na účely prvého pododseku písm. b) ECB v momente menovania dočasného správcu bližšie stanoví úlohu, povinnosti a právomoci tohto dočasného správcu, ako aj všetky požiadavky na riadiaci orgán subjektu, aby pred prijatím konkrétnych rozhodnutí alebo opatrení konzultoval s dočasným správcom alebo získal jeho súhlas. ECB zverejní menovanie každého dočasného správcu okrem prípadov, keď dočasný správca nemá právomoc zastupovať subjekt ani prijímať rozhodnutia v jeho mene . Každý dočasný správca musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 91 ods. 1, 2 a 8 smernice 2013/36/EÚ. Posúdenie ECB, či dočasný správca spĺňa tieto požiadavky, je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o menovaní tohto dočasného správcu. 2. ECB určí právomoci dočasného správcu v čase jeho menovania na základe toho, čo je za daných okolností primerané. K týmto právomociam môžu patriť niektoré alebo všetky právomoci riadiaceho orgánu subjektu podľa stanov subjektu a podľa vnútroštátneho práva vrátane právomoci vykonávať niektoré alebo všetky administratívne funkcie riadiaceho orgánu subjektu. Právomoci dočasného správcu vo vzťahu k subjektu musia byť v súlade s príslušným právom obchodných spoločností. V prípade zmeny okolností môže ECB tieto právomoci upraviť. 3. V momente menovania dočasného správcu stanoví ECB jeho úlohu a funkcie. Táto úloha a funkcie môžu zahŕňať všetky tieto činnosti:
ECB v momente menovania stanoví všetky obmedzenia úloh a funkcií dočasného správcu. 4. ECB má výhradnú právomoc menovať a odvolať ktoréhokoľvek dočasného správcu. ECB môže odvolať dočasného správcu kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu. ECB môže kedykoľvek upraviť podmienky menovania dočasného správcu s výhradou tohto článku. 5. ECB môže požadovať, aby si určité kroky dočasného správcu vyžadovali predchádzajúci súhlas ECB. ECB stanoví všetky takéto požiadavky v momente menovania dočasného správcu alebo v momente akejkoľvek úpravy podmienok menovania dočasného správcu. V každom prípade môže dočasný správca vykonávať právomoc zvolať valné zhromaždenie akcionárov subjektu a stanoviť program jeho rokovania iba s predchádzajúcim súhlasom ECB. 6. Na žiadosť ECB pripravuje dočasný správca správy o finančnej pozícii subjektu a o krokoch podniknutých počas trvania svojej funkcie, a to v intervaloch, ktoré stanoví ECB, aspoň raz po uplynutí prvých šiestich mesiacov a v každom prípade na konci svojho mandátu. 7. Dočasný správca sa menuje na obdobie najviac jedného roka. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch jedenkrát predĺžiť, ak sú aj naďalej splnené podmienky na menovanie dočasného správcu. Tieto podmienky určuje ECB a akcionárom odôvodňuje každé predĺženie času, na ktorý je dočasný správca menovaný. 8. S výhradou tohto článku nemá menovanie dočasného správcu vplyv na práva akcionárov stanovené právom Únie alebo členského štátu pre obchodné spoločnosti. 9. Dočasný správca menovaný podľa odsekov 1 až 8 tohto článku sa v zmysle vnútroštátneho práva nepovažuje za tieňového ani skutočného riaditeľa. Článok 13c Príprava na riešenie krízovej situácie 1. V prípade subjektov a skupín uvedených v článku 7 ods. 2 a subjektov a skupín uvedených v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených ustanovení, ECB alebo príslušné vnútroštátne orgány bezodkladne oznámia Jednotnej rade každú z týchto skutočností:
Jednotná rada oznámi Komisii všetky informácie, ktoré získala podľa prvého pododseku. ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán pozorne monitorujú v úzkej spolupráci s Jednotnou radou situáciu subjektov a skupín uvedených v prvom pododseku a to, či dodržiavajú opatrenia uvedené v prvom pododseku písm. a), ktorých cieľom je riešiť zhoršenie situácie týchto subjektov a skupín, a opatrenia včasnej intervencie uvedené v prvom pododseku písm. c). 2. Ak sa ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán domnievajú, že existuje závažné riziko, že vo vzťahu k subjektu uvedenému v článku 7 ods. 2 alebo subjektu uvedenému v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5 sa vzťahuje jedna alebo viaceré okolnosti uvedené v článku 18 ods. 4, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených ustanovení, oznámia to čo najskôr Jednotnej rade. Toto oznámenie musí obsahovať:
Po doručení oznámenia uvedeného v prvom pododseku Jednotná rada v úzkej spolupráci s ECB alebo dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom posúdi, čo je primeraným časom na účely posúdenia podmienky uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b), pričom zohľadní rýchlosť zhoršovania podmienok subjektu, prípadný vplyv na finančný systém, na ochranu vkladateľov a na zachovanie finančných prostriedkov klientov, riziko zvýšenia celkových nákladov pre zákazníkov a hospodárstvo zdĺhavým procesom, potrebu účinne vykonávať stratégiu riešenia krízovej situácie a všetky ostatné relevantné aspekty. Jednotná rada čo najskôr oznámi toto posúdenie ECB alebo dotknutému príslušnému vnútroštátnemu orgánu. Na základe oznámenia uvedeného v prvom pododseku ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán v úzkej spolupráci s Jednotnou radou monitorujú situáciu subjektu, vykonávanie akýchkoľvek relevantných opatrení v predpokladanej lehote a akýkoľvek iný relevantný vývoj. Na tento účel sa Jednotná rada a ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán pravidelne stretávajú, pričom frekvenciu stretnutí stanoví Jednotná rada po zvážení okolností prípadu. ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán a Jednotná rada si navzájom bezodkladne poskytujú všetky relevantné informácie. Jednotná rada oznamuje Komisii všetky informácie, ktoré získala podľa prvého pododseku. 3. ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán poskytnú Jednotnej rade všetky informácie, ktoré si Jednotná rada vyžiada a ktoré sú potrebné na všetky tieto účely:
Ak ECB alebo príslušné vnútroštátne orgány tieto informácie ešte nemajú k dispozícii, Jednotná rada a ECB a príslušné vnútroštátne orgány spolupracujú a koordinujú svoje kroky s cieľom získať tieto informácie. Na tento účel majú ECB a príslušné vnútroštátne orgány právomoc požadovať od subjektu, aby poskytol takéto informácie, a to aj formou inšpekcií na mieste, a aby poskytol tieto informácie Jednotnej rade. 4. Jednotná rada má právomoc ponúknuť na predaj potenciálnym kupujúcim subjekt uvedený v článku 7 ods. 2 alebo subjekt uvedený v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5 alebo prijať opatrenia na účely takejto ponuky na predaj, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených ustanovení, alebo o to požiadať dotknutý subjekt, na tieto účely:
4a. Ak sa Jednotná rada pri výkone právomoci uvedenej v odseku 4 rozhodne uviesť subjekt na trh priamo pre potenciálnych kupujúcich, náležite zohľadní okolnosti prípadu a prípadný vplyv, ktorý by výkon tejto právomoci mohol mať na celkovú pozíciu subjektu. 5. Na účely odseku 4 má Jednotná rada právomoc:
Ak Jednotná rada vykonáva svoju právomoc podľa prvého pododseku písm. b) tohto odseku, uplatňuje sa článok 88. 6. Zistenie, že podmienky stanovené v článku 13 ods. 1 tohto nariadenia alebo v článku 27 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sú splnené, a predchádzajúce prijatie opatrení včasnej intervencie nie sú nevyhnutnými podmienkami na to, aby sa Jednotná rada pripravila na riešenie krízovej situácie dotknutého subjektu alebo aby vykonávala právomoci uvedené v odsekoch 4 a 5 tohto článku. 7. Jednotná rada bezodkladne informuje Komisiu, ECB, dotknuté príslušné vnútroštátne orgány a dotknuté vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií o každom opatrení prijatom podľa odsekov 4 a 5. 8. ECB, príslušné vnútroštátne orgány, Jednotná rada a príslušné vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií úzko spolupracujú:
ECB, príslušné vnútroštátne orgány, Jednotná rada a príslušné vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby tieto opatrenia a kroky boli jednotné, koordinované a účinné.“ |
|
17. |
V článku 14 ods. 2 sa písmená c) a d) nahrádzajú takto:
|
|
18. |
V článku 16 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Jednotná rada prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k materskej spoločnosti uvedenej v článku 2 písm. b), ak sú splnené podmienky stanovené v článku 18 ods. 1. Na tieto účely sa materská spoločnosť uvedená v článku 2 písm. b) považuje za spoločnosť, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak sa vyskytne jedna alebo viaceré z týchto okolností:
|
|
19. |
Článok 18 sa mení takto:
|
|
20. |
Vkladá sa tento článok 18a: „Článok 18a Mimoriadna verejná finančná podpora 1. Mimoriadna verejná finančná podpora mimo opatrenia na riešenie krízovej situácie sa môže poskytnúť subjektu uvedenému v článku 2 výnimočne iba v nasledujúcich prípadoch a za predpokladu, že táto mimoriadna verejná finančná podpora spĺňa podmienky a požiadavky stanovené rámcom Únie pre štátnu pomoc:
2. Podporné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) musia spĺňať všetky tieto podmienky:
Na účely prvého pododseku písm. a) sa subjekt považuje za solventný, ak ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán dospeli k záveru, že nedošlo alebo podľa aktuálnych predpokladov pravdepodobne nasledujúcich dvanásť mesiacov nedôjde k porušeniu žiadnej z požiadaviek uvedených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, článku 104a smernice 2013/36/EÚ, článku 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033, článku 40 smernice (EÚ) 2019/2034 alebo príslušných uplatniteľných požiadaviek podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie. Na účely prvého pododseku písm. d) dotknutý príslušný orgán kvantifikuje straty, ktoré subjekt utrpel alebo pravdepodobne utrpí. Táto kvantifikácia vychádza prinajmenšom z preskúmania kvality aktív vykonaných ECB, EBA alebo vnútroštátnymi orgánmi alebo prípadne inšpekciami na mieste vykonanými príslušným orgánom. Ak sa takéto činnosti nedajú vykonať včas, príslušný orgán môže pri hodnotení vychádzať zo súvahy inštitúcie za predpokladu, že súvaha je v súlade s uplatniteľnými účtovnými pravidlami a štandardmi potvrdenými nezávislým externým audítorom ▌. Príslušný orgán vynaloží maximálne úsilie, aby zabezpečil, že kvantifikácia bude vychádzať z trhovej hodnoty aktív, záväzkov a podsúvahových položiek inštitúcie alebo subjektu. Podporné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) bode iii) sa obmedzujú na opatrenia, ktoré ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán vyhodnotili ako potrebné na zaistenie platobnej schopnosti subjektu riešením nedostatku jeho kapitálu stanoveného na základe stresových testov založených na nepriaznivom scenári na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie alebo na úrovni jednotného mechanizmu dohľadu alebo na základe rovnocenných skúšok uskutočňovaných ECB, EBA alebo vnútroštátnymi orgánmi a v prípade potreby potvrdených ECB alebo dotknutým príslušným orgánom. Odchylne od odseku 1 písm. a) bodu iii) sa nadobudnutie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 výnimočne povolí, ak je povaha zisteného nedostatku taká, že nadobudnutie akýchkoľvek iných nástrojov vlastných zdrojov alebo iných kapitálových nástrojov by dotknutému subjektu neumožnilo vyriešiť nedostatok jeho kapitálu stanoveného na základe relevantného stresového testu podľa nepriaznivého scenára alebo rovnocenným postupom. Hodnota nadobudnutých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 nesmie presiahnuť 2 % celkovej hodnoty rizikovej expozície dotknutej inštitúcie alebo subjektu vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Ak niektoré z podporných opatrení uvedených v odseku 1 písm. a) nie je v súlade s podmienkami stratégie ukončenia podporného opatrenia stanoveného v čase poskytnutia tohto opatrenia umorené, splatené alebo inak ukončené, ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán požiada inštitúciu alebo subjekt, aby predložili plán jednorazovej nápravy. V pláne nápravy sa uvedú kroky, ktoré treba podniknúť na zachovanie alebo obnovenie súladu s požiadavkami dohľadu, dlhodobou životaschopnosťou inštitúcie alebo subjektu a ich schopnosťou splatiť poskytnutú sumu, ako aj súvisiaci časový rámec. Ak ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán neuznajú plán jednorazovej nápravy za dôveryhodný alebo uskutočniteľný, alebo ak inštitúcia alebo subjekt plán nápravy nedodržia, vykoná sa posúdenie toho, či inštitúcia alebo subjekt zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, v súlade s článkom 18. 2a. ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán informujú Jednotnú radu o svojom posúdení, či sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), b) a d), pokiaľ ide o subjekty a skupiny uvedené v článku 7 ods. 2 a subjekty a skupiny uvedené v článku 7 ods. 4 písm. b) a článku 7 ods. 5.“; |
|
21. |
Článok 19 sa mení takto:
|
|
22. |
Článok 20 sa mení takto:
|
|
23. |
Článok 21 sa mení takto:
|
|
24. |
Článok 27 sa mení takto:
|
|
25. |
Článok 30 sa mení takto:
|
|
26. |
Vkladá sa tento článok: „ Článok 30a Informácie uchovávané v centrálnom automatizovanom mechanizme 1. Orgány, ktoré prevádzkujú centrálne automatizované mechanizmy zavedené podľa článku 32a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (**), poskytujú Jednotnej rade na jej žiadosť informácie o počte klientov, pre ktorých je subjekt uvedený v článku 2 jediným alebo hlavným bankovým partnerom. 2. Jednotná rada vyžaduje informácie uvedené v odseku 1 iba v jednotlivých prípadoch a ak je to potrebné na účely plnenia jej úloh podľa tohto nariadenia. 3. Jednotná rada môže poskytovať informácie získané podľa prvého odseku vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií v súvislosti s plnením ich úloh podľa tohto nariadenia. (**) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).“;" |
|
27. |
▌Článok 31 sa mení takto :
|
|
28. |
V článku 32 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto: „Keď skupina zahŕňa subjekty so sídlom v zúčastnených členských štátoch, ako aj v nezúčastnených členských štátoch alebo tretích krajinách, a bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek súhlas Rady či Komisie požadovaný podľa tohto nariadenia, Jednotná rada na účely konzultácií a spolupráce s nezúčastnenými členskými štátmi alebo tretími krajinami v súlade s článkami 7, 8, 12, 13, 16, 18, 45h, 55 a článkami 88 až 92 smernice 2014/59/EÚ zastupuje vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v zúčastnených členských štátoch.“; |
|
29. |
Článok 34 sa mení takto:
|
|
30. |
V článku 43 ods. 1 sa vkladá toto písmeno aa):
|
|
(30a) . |
Článok 45 sa mení takto:
|
|
31. |
V článku 50 ods. 1 sa písmeno n) nahrádza takto:
|
|
(31a) |
V článku 50 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:
|
|
32. |
Článok 53 sa mení takto:
|
|
33. |
V článku 55 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto: „1. Ak pri rokovaní o jednotlivých subjektoch alebo skupinách so sídlom len v jednom zúčastnenom členskom štáte, nie sú všetci členovia uvedení v článku 53 ods. 1 a 3 schopní do termínu stanoveného predsedom dosiahnuť spoločnú dohodu na základe konsenzu, predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) prijmú rozhodnutie jednoduchou väčšinou. 2. Ak pri rokovaní o cezhraničnej skupine všetci členovia uvedení v článku 53 ods. 1 a 4 nie sú do termínu stanoveného predsedom schopní dosiahnuť spoločnú dohodu na základe konsenzu, predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) prijmú rozhodnutie jednoduchou väčšinou.“ |
|
34. |
Článok 56 sa mení takto:
|
|
35. |
Článok 61 sa nahrádza takto: „Článok 61 Zostavenie rozpočtu 1. Predseda do 31. marca každého roka vypracuje predbežný návrh rozpočtu Jednotnej rady vrátane výkazu odhadovaných príjmov a výdavkov Jednotnej rady na nasledujúci rok spolu s plánom pracovných miest na nasledujúci rok a predloží ho Jednotnej rade na jej plenárnom zasadnutí. Jednotná rada na svojom plenárnom zasadnutí v prípade potreby upraví predbežný návrh rozpočtu Jednotnej rady spolu s plánom pracovných miest. 2. Na základe predbežného návrhu rozpočtu, ktorý Jednotná rada prijala na svojom plenárnom zasadnutí, vypracuje predseda návrh rozpočtu Jednotnej rady a predloží ho na schválenie Jednotnej rade na jej plenárnom zasadnutí. Jednotná rada na svojom plenárnom zasadnutí do 30. novembra každého roku v prípade potreby upraví návrh rozpočtu, ktorý predložil predseda, a prijme konečný rozpočet Jednotnej rady spolu s plánom pracovných miest.“ |
|
(35a) |
V článku 62 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Za prijatie štandardov vnútornej kontroly a zavedenie systémov a postupov vnútornej kontroly vhodných pre výkon úloh vnútorného audítora na svojom plenárnom zasadnutí zodpovedá Jednotná rada.“; |
|
36. |
V článku 69 sa odsek 4 nahrádza takto: „4. Ak sa dostupné finančné prostriedky po úvodnom období uvedenom v odseku 1 znížia pod cieľovú úroveň stanovenú v uvedenom odseku, pravidelné príspevky vypočítané v súlade s článkom 70 sa vyberajú až do dosiahnutia cieľovej úrovne. Jednotná rada môže odložiť výber pravidelných príspevkov získavaných v súlade s článkom 70 až o tri roky s cieľom zabezpečiť, aby suma, ktorá sa má vybrať, dosiahla výšku úmernú nákladom na proces výberu, ak takýto odklad významne neovplyvní schopnosť Jednotnej rady využívať fond podľa oddielu 3. Po prvom dosiahnutí cieľovej úrovne a po následnom znížení dostupných finančných prostriedkov na menej ako dve tretiny cieľovej úrovne sa uvedené príspevky stanovia na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do štyroch rokov.“ |
|
37. |
Článok 70 sa mení takto:
|
|
38. |
V článku 71 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Celková výška mimoriadnych príspevkov ex post za rok nesmie presiahnuť trojnásobok 12,5 % cieľovej úrovne.“; |
|
39. |
V článku 74 sa vkladá tento odsek: „Jednotná rada informuje Komisiu a ECB hneď, ako usúdi, že môže byť potrebné aktivovať zmluvne zabezpečené mechanizmy financovania pre fond v súlade s týmto článkom, a poskytne Komisii a ECB všetky informácie potrebné na výkon ich úloh v súvislosti s týmito mechanizmami financovania.“; |
|
40. |
Článok 76 sa mení takto:
|
|
41. |
Článok 79 sa mení takto:
|
|
(41a) |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 79a Správy o likvidite pri riešení krízových situácií Komisia do 31. decembra 2024 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o likvidite pri riešení krízových situácií. V správe preskúma, či dočasný nedostatok likvidity po rekapitalizácii inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, je spôsobený okrem iného chýbajúcim nástrojom v súbore nástrojov na riešenie krízových situácií a preskúma najúčinnejšie spôsoby riešenia dočasných nedostatkov likvidity s ohľadom na postupy v iných jurisdikciách. V správe uvedie konkrétne možnosti politiky. Článok 79b V súvislosti s obnovením diskusií o bankovej únii Komisia do 31. decembra 2026 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o účinnosti a rozsahu interného mechanizmu prevodu strát v rámci skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, ako výsledku reformy rámca pre krízové riadenie. V správe vyhodnotí najmä rozsah riešenia krízových situácií, úroveň dosahovania vnútorných cieľov MREL, podmienky prístupu k záchranným sieťam financovaným z odvetvia, najmä z jednotného fondu.“; |
|
42. |
V článku 85 ods. 3 sa slová „uvedenému v“ nahrádzajú slovami „prijatému podľa“; |
|
43. |
V článku 88 sa dopĺňa tento odsek 7: „7. Tento článok nebráni Jednotnej rade zverejňovať svoje analýzy alebo posúdenia, a to ani vtedy, keď sú založené na informáciách od subjektov uvedených v článku 2 alebo iných orgánov, ako sa uvádza v odseku 6 tohto článku, ak Jednotná rada usúdi, že toto zverejnenie by nepoškodilo ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku, a že zverejnenie je vo verejnom záujme, ktorý prevažuje nad všetkými ostatnými záujmami uvedenými v odseku 5 tohto článku. Takéto zverejnenie by mala uskutočniť Jednotná rada pri výkone svojich funkcií podľa tohto nariadenia na účely odseku 1 tohto článku.“ |
|
(43a) |
V článku 94 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:
|
Článok 2
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od … [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].
Článok 1 bod 1 písm. a), body 2 a 3, bod 4 písm. a), bod 5 písm. a) a b) a písmeno c) body i) a ii), bod 6 písm. a), bod 7, bod 13 písm. a) bod i) a písmeno b), bod 14 písm. a), b) a d), bod 19 písm. d) a e), bod 21, bod 23 písm. a) bod i) prvá zarážka, písmená b) a d), body 25 až 35 a body 39, 42 a 43 sa však uplatňujú od … [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = jeden mesiac po dátume nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V …
Za Európsky parlament
predsedníčka
Za Radu
predseda
(*1) Zmeny v celom texte vyplývajú z prijatia pozmeňujúceho návrhu 1. Nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
(1) Ú. v. EÚ C,, s..
(2) Ú. v. EÚ C,, s..
(3) Rada pre finančnú stabilitu, Key Attributes of Effective Resolution Regimes for Financial Institutions (Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie), 15. októbra 2014.
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).
(6) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1118 z 26. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňuje metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 8.7.2021, s. 1.).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 226).
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 296).
(11) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
(13) COM(2018) 133 final.
(14) COM(2020) 822 final.
(15) Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1).
(16) Nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8).
(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3752/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)