|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2024/6789 |
13.11.2024 |
OZNÁMENIE KOMISIE
USMERŇOVACÍ DOKUMENT (1)
k nariadeniu (EÚ) 2023/1115 o výrobkoch, ktoré nespôsobujú odlesňovanie (2)
(C/2024/6789)
Obsah
|
1. |
VYMEDZENIE POJMOV „UMIESTNENIE NA TRH“, „SPRÍSTUPNENIE NA TRHU“ A „VÝVOZ“ | 2 |
|
a) |
Umiestnenie na trh | 3 |
|
b) |
Sprístupnenie na trhu | 3 |
|
c) |
Vývoz | 4 |
|
2. |
VYMEDZENIE POJMU „HOSPODÁRSKY SUBJEKT“ | 4 |
|
3. |
DÁTUM ÚČINNOSTI a HARMONOGRAM UPLATŇOVANIA | 5 |
|
4. |
NÁLEŽITÁ STAROSTLIVOSŤ A VYMEDZENIE POJMU „ZANEDBATEĽNÉ RIZIKO“ | 6 |
|
a) |
Posúdenie rizika | 7 |
|
b) |
Zanedbateľné riziko | 8 |
|
c) |
Úloha obchodníkov, ktorí patria medzi MSP, a obchodníkov, ktorí nepatria medzi MSP | 9 |
|
d) |
Prepojenie so smernicou o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti | 9 |
|
5. |
OBJASNENIE POJMU „ZLOŽITOSŤ DODÁVATEĽSKÉHO REŤAZCA“ | 9 |
|
6. |
ZÁKONNOSŤ | 10 |
|
a) |
Príslušné právne predpisy krajiny produkcie | 10 |
|
b) |
Náležitá starostlivosť týkajúca sa zákonnosti | 12 |
|
7. |
VYMEDZENIE VÝROBKOV | 13 |
|
a) |
Objasnenie týkajúce sa obalov a obalových materiálov | 13 |
|
b) |
Objasnenie týkajúce sa odpadu a zhodnotených výrobkov | 14 |
|
8. |
PRAVIDELNÁ ÚDRŽBA SYSTÉMU NÁLEŽITEJ STAROSTLIVOSTI | 15 |
|
9. |
ZLOŽENÉ VÝROBKY | 16 |
|
a) |
Požiadavky na informácie | 16 |
|
b) |
Náležitá starostlivosť v súvislosti so zmiešanými výrobkami: používanie existujúcich vyhlásení o náležitej starostlivosti | 17 |
|
10. |
ÚLOHA SYSTÉMOV CERTIFIKÁCIE A OVEROVANIA TREŤOU STRANOU PRI POSUDZOVANÍ RIZIKA A ZMIERŇOVANÍ RIZIKA | 18 |
|
a) |
Úloha systémov certifikácie a overovania treťou stranou | 19 |
|
b) |
Podkladové informácie | 21 |
|
11. |
POĽNOHOSPODÁRSKE VYUŽITIE | 22 |
|
1. |
Úvod | 22 |
|
2. |
Objasnenie týkajúce sa konverzie lesa na pôdu, ktorej účelom nie je poľnohospodárske využitie | 23 |
|
3. |
Vymedzenie pojmu „les“ | 23 |
|
4. |
Vymedzenie pojmu „poľnohospodárske využitie“ a výnimky | 24 |
|
a) |
Objasnenie týkajúce sa účelu poľnohospodárstva | 24 |
|
b) |
Objasnenie týkajúce sa prevažujúceho využívania pozemku | 26 |
|
c) |
Vymedzenie pojmu „poľnohospodárska plantáž“ | 26 |
|
d) |
Objasnenie pojmu „agrolesnícky systém“ | 27 |
|
5. |
Objasnenie týkajúce sa využívania pozemkov v prípade viacerých typov využívania pozemkov v tej istej oblasti a využívania katastrov nehnuteľností a katastrálnych máp | 27 |
| PRÍLOHA I | 34 |
| PRÍLOHA II | 41 |
ÚVOD
V článku 15 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2023/1115 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 995/2010 (ďalej len „nariadenie EÚ o odlesňovaní“), sa stanovuje, že Komisia môže vypracovať usmernenia s cieľom uľahčiť harmonizované vykonávanie nariadenia.
Tento usmerňovací dokument nie je právne záväzný, jeho jediným účelom je poskytnúť informácie o určitých aspektoch nariadenia EÚ o odlesňovaní. Nenahrádzajú sa ním, nedopĺňajú ani nemenia ustanovenia nariadenia EÚ o odlesňovaní, ktorým sa stanovujú právne povinnosti. Tento usmerňovací dokument by sa nemal posudzovať ako samostatný dokument, musí sa používať v spojení s danými právnymi predpismi, a nie ako samostatný odkaz.
Tento usmerňovací dokument je však užitočným referenčným materiálom pre každého, kto musí dodržiavať nariadenie EÚ o odlesňovaní, keďže sa v ňom podrobnejšie objasňujú špecifické časti legislatívneho textu, čo znamená, že sa ním môžu riadiť hospodárske subjekty a obchodníci. Môžu sa ním takisto riadiť príslušné vnútroštátne orgány a orgány presadzovania práva, ako aj vnútroštátne súdy v procese vykonávania a presadzovania nariadenia EÚ o odlesňovaní.
Otázky, ktorými sa tento dokument zaoberá, boli prediskutované a riešené v spolupráci s určenými zástupcami členských štátov. Ďalšími otázkami sa bude možné zaoberať, keď bude k dispozícii viac skúseností s uplatňovaním nariadenia EÚ o odlesňovaní, a v takom prípade sa usmerňovací dokument zodpovedajúcim spôsobom zreviduje.
Pokiaľ ide o všetky otázky, ktorými sa tento usmerňovací dokument zaoberá, treba poznamenať, že v súlade s odôvodnením 43 vymedzenia pojmov v nariadení vychádzajú z práce Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) a Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN).
Jednou zo všeobecných zásad práva Únie, ktorá sa uplatňuje na výklad a presadzovanie právnych predpisov Únie, je zásada proporcionality (3). Zodpovednosť za presadzovanie ustanovení nesú členské štáty.
1. VYMEDZENIE POJMOV „UMIESTNENIE NA TRH“, „SPRÍSTUPNENIE NA TRHU“ A „VÝVOZ“
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – článok 2 – Vymedzenie pojmov |
Povinnosti hospodárskych subjektov stanovené v článku 4 sa uplatňujú, keď sú príslušné výrobky určené na „umiestnenie na trh“ alebo na „vývoz“ alebo sú „umiestnené na trh“ alebo „vyvážané“. Povinnosti obchodníkov stanovené v článku 5 sa uplatňujú, keď sú príslušné komodity alebo príslušné výrobky určené na „sprístupnenie na trhu“ alebo sú „sprístupnené na trhu“ [pozri aj kapitolu 4 písm. c) tohto usmerňovacieho dokumentu].
Prehľad scenárov s vysvetlením povinností, ktoré majú hospodárske subjekty a obchodníci, ktorí patria medzi MSP a ktorí nepatria medzi MSP, pri umiestňovaní príslušných výrobkov na trh Únie, ich sprístupňovaní na ňom alebo ich vývoze z neho, sa uvádza v prílohe I k tomuto usmerňovaciemu dokumentu. V scenároch sa poukazuje aj na úpravy povinností hospodárskych subjektov, ktoré patria medzi MSP, na nižších úrovniach dodávateľského reťazca (článok 4 ods. 8) a hospodárskych subjektov a obchodníkov, ktorí nepatria medzi MSP (článok 4 ods. 9).
a) Umiestnenie na trh
Podľa článku 2 bodu 16 je príslušná komodita alebo príslušný výrobok „umiestnený na trh“, ak sa sprístupňuje na trhu Únie po prvýkrát. Príslušné komodity alebo príslušné výrobky, ktoré už boli umiestnené na trh Únie, tu nie sú zahrnuté. Pojem „umiestnenie na trh“ sa netýka druhu výrobku, ale jednotlivých príslušných komodít alebo výrobkov, a to bez ohľadu na to, či boli vyrobené ako samostatná jednotka alebo sériovo.
b) Sprístupnenie na trhu
Podľa článku 2 bodu 18 je príslušný výrobok „sprístupnený na trhu“, ak sa dodáva:
|
— |
na trh Únie na distribúciu, spotrebu alebo používanie – čo znamená, že príslušný výrobok alebo príslušná komodita sa musia fyzicky nachádzať v EÚ, keďže boli buď zozbierané, alebo vyprodukované v EÚ, alebo dovezené do EÚ a umiestnené do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“. Pokiaľ ide o príslušné výrobky dovážané do EÚ, nezískajú status „tovar Únie“, kým nie sú prepravené na colné územie Únie a colné úrady ich neprepustia do voľného obehu. Príslušné výrobky umiestnené do iných colných režimov ako „prepustenie do voľného obehu“ (napr. colné uskladňovanie, aktívny zušľachťovací styk, dočasné použitie, tranzit) sa nepovažujú za umiestnené na trh podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní a |
|
— |
v rámci obchodnej činnosti – to znamená činnosti, ktorá sa uskutočňuje v kontexte súvisiacom s podnikaním. Obchodné činnosti sa môžu vykonávať za odplatu alebo bezplatne. Dodávky nekomerčným spotrebiteľom, ako aj činnosti, pri ktorých sa za ne neposkytuje odplata, patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o odlesňovaní (napr. darovanie alebo činnosti pro bono). V nariadení sa neukladajú požiadavky na nekomerčných spotrebiteľov, keďže súkromné použitie a spotreba nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o odlesňovaní. |
„ Sprístupnenie na trhu “ by sa preto malo chápať tak, že sa uskutočňuje vtedy, keď obchodník dodáva príslušné výrobky na trh Únie i) na distribúciu, spotrebu alebo používanie a ii) v rámci svojej obchodnej činnosti.
„ Umiestnenie na trh “ by sa preto malo chápať tak, že sa uskutočňuje vtedy, keď hospodársky subjekt sprístupňuje príslušný výrobok na trhu Únie i) na distribúciu, spotrebu alebo používanie; ii) po prvýkrát a iii) v rámci svojej obchodnej činnosti.
Z vymedzenia pojmu „hospodársky subjekt“ [článok 2 bod 15 nariadenia EÚ o odlesňovaní] v spojení s vymedzením pojmu „v rámci obchodnej činnosti“ [článok 2 bod 19 nariadenia EÚ o odlesňovaní] vyplýva, že každá osoba, ktorá umiestňuje príslušný výrobok na trh:
|
a) |
na distribúciu komerčným alebo nekomerčným spotrebiteľom, t. j. napríklad na predaj alebo bezplatne (napríklad ako vzorku); |
|
b) |
na účely spracovania alebo |
|
c) |
na použitie vo vlastnom podnikaní, |
bude podliehať požiadavkám náležitej starostlivosti a musí predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti, pokiaľ sa neuplatňuje zjednodušenie (pozri článok 4 ods. 8 a 9 nariadenia EÚ o odlesňovaní).
„ Príslušné výrobky vstupujúce na trh “ by sa preto mali chápať ako výrobky, ktoré sú súčasne:
|
— |
navrhnuté na umiestnenie do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“ a sú určené na umiestnenie na trh Únie. Za výrobky umiestnené na trh Únie sa považujú len výrobky, ktoré colné orgány prepustili do voľného obehu. Colné režimy iné ako „prepustenie do voľného obehu“ (napr. colné uskladňovanie, aktívny zušľachťovací styk, dočasné použitie atď.) nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o odlesňovaní a |
|
— |
nie sú určené priamo na súkromné použitie ani súkromnú spotrebu v rámci colného územia Únie. Na výrobky určené na súkromné použitie alebo spotrebu (napr. výrobky, ktoré si fyzická osoba privezie z cesty mimo EÚ na svoje súkromné použitie alebo spotrebu) sa nariadenie EÚ o odlesňovaní nevzťahuje. |
c) Vývoz
Podľa článku 2 bodu 37 „vývoz“ je colný režim vývoz stanovený v článku 269 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 (4) a označuje tovar Únie, ktorý sa má prepraviť z colného územia Únie.
V článku 269 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 sa stanovuje, že colný režim vývoz sa neuplatňuje na: a) tovar prepustený do colného režimu pasívny zušľachťovací styk; b) tovar, ktorý bol prepravený z colného územia Únie po prepustení do colného režimu konečné použitie; c) dodaný tovar s oslobodením od DPH alebo spotrebnej dane, na zásobenie lietadiel či lodí, bez ohľadu na miesto určenia daného lietadla či lode, pričom na tento tovar sa vyžaduje potvrdenie o danej dodávke; d) tovar prepustený do colného režimu vnútorný tranzit; e) tovar, ktorý má dočasne vystúpiť z colného územia Únie v súlade s článkom 155 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.
Spätný vývoz, ako sa stanovuje v článku 270 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, nepatrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o odlesňovaní. Spätný vývoz v tejto súvislosti znamená, že príslušná komodita alebo príslušný výrobok nezískali status „tovar Únie“ a po podaní napr. vyhlásenia o spätnom vývoze sa prepravia z colného územia Únie.
„Príslušné výrobky opúšťajúce trh“ by sa preto mali chápať ako príslušné výrobky navrhnuté na umiestnenie do colného režimu „vývoz“ v rámci obchodnej činnosti.
Príslušný výrobok stráca colný status „tovar Únie“, keď sa vyvezie z colného územia Únie, a preto sa tento príslušný výrobok, keď neskôr opäť vstúpi na trh Únie, považuje za nový výrobok, aj keď jeho kód HS zostáva rovnaký.
Príloha I k tomuto usmerneniu obsahuje príklady toho, ako v praxi funguje výklad pojmov „umiestnenie na trh“, „sprístupnenie“ a „vývoz“.
2. VYMEDZENIE POJMU „HOSPODÁRSKY SUBJEKT“
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – článok 2 bod 15 – Vymedzenie pojmov; článok 7 – Umiestňovanie na trh hospodárskymi subjektmi usadenými v tretích krajinách |
Podľa článku 2 bodu 15 hospodársky subjekt je fyzická alebo právnická osoba, ktorá
|
— |
v rámci obchodnej činnosti umiestňuje |
|
— |
príslušné výrobky na trh alebo ich vyváža. |
S cieľom umožniť konzistentnú identifikáciu hospodárskych subjektov je možné rozlišovať ich úlohy podľa spôsobu umiestnenia ich príslušných výrobkov na trh Únie, ktorý sa líši v závislosti od toho, či sa vyrábajú v EÚ alebo mimo nej.
|
— |
V prípade príslušných výrobkov vyprodukovaných v súlade s článkom 2 bodom 14 v rámci EÚ je hospodárskym subjektom zvyčajne osoba, ktorá ich po ich vyprodukovaní distribuuje alebo používa v rámci obchodnej činnosti; môže ísť o producenta alebo výrobcu. |
|
— |
Osoba, ktorá transformuje príslušný výrobok na iný príslušný výrobok (nový kód HS podľa prílohy I k nariadeniu) a umiestňuje ho na trh alebo vyváža z trhu, je hospodárskym subjektom na nižšej úrovni dodávateľského reťazca. |
|
— |
V prípade príslušných komodít alebo príslušných výrobkov vyprodukovaných mimo EÚ:
|
|
— |
V prípade príslušných výrobkov dovážaných do EÚ je vymedzenie pojmu „hospodársky subjekt“ nezávislé od zmeny vlastníctva výrobku a iných zmluvných dojednaní. V prípade domáceho výrobku uvádzaného na trh je hospodárskym subjektom zvyčajne osoba, ktorá vlastní komoditu alebo výrobok v mieste predaja, môže to však závisieť od individuálnych okolností zmluvnej dohody. |
|
— |
V prípade príslušných výrobkov vyvážaných z Únie je hospodárskym subjektom zvyčajne osoba konajúca ako vývozca, keď sú príslušné výrobky navrhnuté na umiestnenie do colného režimu vývoz. Vývozca je osoba uvedená v príslušnom údajovom prvku colného vyhlásenia, ak je to relevantné:
|
Úloha hospodárskych subjektov je podrobnejšie vysvetlená pomocou scenárov uvedených v prílohe I k tomuto usmerňovaciemu dokumentu.
3. DÁTUM ÚČINNOSTI a HARMONOGRAM UPLATŇOVANIA
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – článok 1 ods. 2 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti; článok 37 – Zrušenie; článok 38 – Nadobudnutie účinnosti a dátum začatia uplatňovania |
Nariadenie EÚ o odlesňovaní nadobudlo účinnosť 29. júna 2023. Väčšina povinností hospodárskych subjektov a obchodníkov, ako aj príslušných orgánov vrátane povinností uvedených v článkoch 3 až 13, článkoch 16 až 24, článkoch 26, 31 a 32 sa uplatňuje od 30. decembra 2024 .
V prípade hospodárskych subjektov, ktoré boli zriadené ako mikropodniky alebo malé podniky do 31. decembra 2020 (v súlade s článkom 3 ods. 1, resp. 2 smernice 2013/34/EÚ), sa povinnosti uvedené v článkoch 3 až 13, článkoch 16 až 24, článkoch 26, 31 a 32 uplatňujú od 30. júna 2025 s výnimkou výrobkov, na ktoré sa vzťahuje príloha k nariadeniu (EÚ) č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (6) (ďalej len „nariadenie o dreve“). To znamená, že medzi nadobudnutím účinnosti nariadenia (29. júna 2023) a začiatkom uplatňovania (30. decembra 2024, odloženým na 30. júna 2025 v prípade malých podnikov alebo mikropodnikov zriadených do 31. decembra 2020) existuje prechodné obdobie, ktorým sa hospodárske subjekty a obchodníci, ktorí umiestňujú na trh Únie príslušné komodity a výrobky, sprístupňujú ich na ňom alebo ich z neho vyvážajú, oslobodzujú od hlavných povinností podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní.
Na všetky komodity a súvisiace príslušné výrobky s výnimkou dreva a výrobkov z dreva, na ktoré sa vzťahuje príloha k nariadeniu o dreve, sa vzťahujú tieto pravidlá:
|
— |
Ak sa príslušná komodita alebo príslušný výrobok umiestňujú na trh počas prechodného obdobia, ktoré sa vzťahuje na príslušný hospodársky subjekt, povinnosti vyplývajúce z nariadenia EÚ o odlesňovaní sa na hospodársky subjekt neuplatňujú. |
|
— |
Okrem toho žiadny príslušný výrobok umiestnený na trh alebo sprístupnený na trhu po nadobudnutí účinnosti, ktorý je vyrobený výlučne z komodít alebo výrobkov umiestnených na trh počas prechodného obdobia, nebude podliehať povinnostiam vyplývajúcim z nariadenia EÚ o odlesňovaní. To znamená, že odložené začatie uplatňovania v prípade hospodárskych subjektov, ktoré patria medzi malé podniky alebo mikropodniky (30. júna 2025), v prípadoch, keď umiestňujú na trh alebo sprístupňujú na trhu, sa bude uplatňovať aj na hospodárske subjekty a obchodníkov, ktorí patria medzi stredné a veľké podniky, na nižších úrovniach dodávateľského reťazca obchodujúcich s týmito výrobkami alebo odvodenými výrobkami. |
|
— |
V uvedených prípadoch sa povinnosť hospodárskych subjektov na nižších úrovniach dodávateľského reťazca (alebo obchodníkov, ktorí následne sprístupňujú príslušný výrobok, ktorý bol umiestnený na trh v prechodnom období) obmedzí na získanie dostatočne presvedčivých a overiteľných dôkazov na preukázanie toho, že príslušný výrobok bol pôvodne umiestnený na trh pred (odloženým) začatím uplatňovania nariadenia. |
|
— |
V prípade častí príslušného odvodeného výrobku, ktoré boli vyprodukované s inými príslušnými výrobkami uvedenými na trh od 30. decembra 2024 (alebo od 30. júna 2025 mikropodnikmi alebo malými podnikmi), sa na hospodárske subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca, ktoré umiestňujú na trh, a obchodníkov budú vzťahovať štandardné povinnosti stanovené v nariadení bez ohľadu na to, že na niektoré iné časti môžu spadať do prechodného obdobia. |
Podľa článku 1 ods. 2 nariadenia EÚ o odlesňovaní sa nariadenie EÚ o odlesňovaní neuplatňuje, ak boli príslušné výrobky vyprodukované pred 29. júnom 2023. Čas a miesto produkcie sa vzťahujú na dátum a miesto produkcie príslušnej komodity, čo platí tak pre komodity, ako aj pre odvodené výrobky. Vo väčšine prípadov bude dátumom produkcie čas zberu komodity s výnimkou výrobkov z hovädzieho dobytka, pričom v takom prípade sa príslušný čas produkcie začína dňom narodenia hovädzieho dobytka.
Na drevo a výrobky z dreva vymedzené v článku 2 písm. a) nariadenia o dreve sa podľa článku 37 ods. 3 nariadenia EÚ o odlesňovaní uplatňujú osobitné pravidlá:
|
— |
V prípade dreva a výrobkov z dreva vyprodukovaných pred 29. júnom 2023 a:
|
|
— |
V prípade dreva a výrobkov z dreva vyprodukovaných od 29. júna 2023 do 30. decembra 2024 a:
|
|
— |
Drevo a výrobky z dreva vyprodukované od 30. decembra 2024 musia byť v súlade s pravidlami nariadenia EÚ o odlesňovaní. |
4. NÁLEŽITÁ STAROSTLIVOSŤ A VYMEDZENIE POJMU „ZANEDBATEĽNÉ RIZIKO“
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – článok 2 bod 26 – Vymedzenie pojmov; článok 4 – Povinnosti hospodárskych subjektov, článok 8 – Náležitá starostlivosť; článok 9 – Požiadavky na informácie; článok 10 – Posudzovanie rizika |
Podľa článku 4 ods. 1 hospodárske subjekty uplatňujú náležitú starostlivosť v súlade s článkom 8 pred umiestnením príslušných výrobkov na trh alebo ich vývozom s cieľom preukázať, že príslušné výrobky sú v súlade s článkom 3. Na tento účel a v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia EÚ o odlesňovaní hospodárske subjekty zriadia a aktualizujú rámec postupov a opatrení – systém náležitej starostlivosti – na uplatňovanie náležitej starostlivosti v súlade s článkom 8 na účely zabezpečenia, aby príslušné výrobky, ktoré umiestňujú na trh alebo vyvážajú, boli v súlade s článkom 3 nariadenia EÚ o odlesňovaní. Hospodárske subjekty sú zodpovedné za dôkladné preskúmanie a analýzu svojich vlastných podnikateľských činností, čo si vyžaduje zhromažďovanie príslušných údajov, ich analýzu a v prípade potreby prijatie opatrení na zmiernenie rizika, pokiaľ sa riziko nesúladu neposúdi ako zanedbateľné. Zhromažďovanie údajov, analýza rizika a zmierňovanie rizika musia byť kauzálne prepojené a musia odrážať charakteristiky podnikateľských činností hospodárskeho subjektu a dodávateľských reťazcov.
Hospodárske subjekty musia určiť kritériá na posúdenie rizika podľa článku 10 ods. 2, ktoré zohľadňujú v súvislosti s príslušnými výrobkami, ktoré plánujú umiestniť na trh Únie alebo vyvážať z trhu Únie. Kritériá na posúdenie rizika sa preto musia prispôsobiť príslušným výrobkom, ktoré hospodársky subjekt plánuje umiestniť na trh alebo vyvážať z trhu Únie.
a) Posúdenie rizika
V rámci požiadaviek náležitej starostlivosti stanovených v článku 8 sa od hospodárskeho subjektu vyžaduje, aby:
|
— |
zhromažďoval informácie, dokumenty a údaje od každého konkrétneho dodávateľa o príslušných výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje nariadenie EÚ o odlesňovaní (uvedené v prílohe I), podľa článkov 8 a 9, |
|
— |
overoval a analyzoval tieto informácie spolu s ďalšími súvisiacimi informáciami a na tomto základe vykonal posúdenie rizika podľa článku 10 a |
|
— |
prijal opatrenia na zmiernenie rizika podľa článku 11, pokiaľ sa v posúdení rizika vykonanom v súlade s článkom 10 nedospeje k záveru, že neexistuje žiadne riziko alebo existuje len zanedbateľné riziko, že príslušné výrobky sú nevyhovujúce. |
V článku 9 ods. 1 sa uvádzajú informácie týkajúce sa výrobku, ktoré sa musia posúdiť a ktoré zahŕňajú špecifické informácie o výrobku a jeho dodávateľskom reťazci. V článku 10 ods. 2 sa identifikujú ďalšie súvisiace informácie potrebné na posúdenie úrovne rizika, ako je stav lesov v krajine produkcie.
Ak sú výrobky vyrobené z komodít, ktoré pochádzajú z viacerých zdrojov alebo geolokalizácií, je potrebné posúdiť riziko pre každý zdroj alebo geolokalizáciu.
Na základe zhromaždených údajov sa musia vykonať presne vymedzené úlohy v rámci analýzy rizika a musia sa určiť kategórie rizika, ako aj potrebné súvisiace opatrenia na zmiernenie rizika. Úroveň rizika môžu posúdiť len v jednotlivých konkrétnych prípadoch hospodárske subjekty, keďže závisí od množstva faktorov.
Existujú rôzne spôsoby, ako vykonať posúdenie rizika, ale hospodársky subjekt sa musí zaoberať kritériami uvedenými v článku 10 ods. 2 v prípade každého príslušného výrobku. V rámci posúdenia rizika by sa malo odpovedať na tieto otázky a mali by sa zohľadniť tieto aspekty:
|
— |
Kde bol výrobok vyprodukovaný? Aká úroveň rizika sa priraďuje krajine produkcie alebo jej častiam v súlade s článkom 29 (7)? Aká je miera zalesnenia a aká je rozšírenosť (miera) degradácie lesov alebo odlesňovania v krajine produkcie alebo jej častiach? Aká vysoká je rozšírenosť (miera) nezákonnej produkcie príslušnej komodity v krajine/jej častiach? |
|
— |
Aké sú riziká špecifické pre výrobok? V spôsobe produkcie jednotlivých príslušných výrobkov uvedených v prílohe I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní existujú značné rozdiely, čo bude mať vplyv na riziko nesúladu. Niektoré výrobky napríklad obsahujú suroviny vyprodukované v stovkách rôznych geolokalizácií alebo pri výrobe prechádzajú podstatnými chemickými alebo fyzikálnymi postupmi. |
|
— |
Je dodávateľský reťazec zložitý? Objasnenie pojmu „zložitosť dodávateľského reťazca“ pozri v oddiele 5. |
|
— |
Existujú náznaky, že spoločnosť v dodávateľskom reťazci je zapojená do praktík súvisiacich s nezákonnosťou, odlesňovaním alebo degradáciou lesov? Existuje vyššie riziko, že príslušné komodity alebo výrobky zakúpené od spoločnosti, ktorá bola spojená s nezákonnými praktikami, odlesňovaním alebo degradáciou lesov, budú nevyhovujúce. Boli predložené nejaké opodstatnené obavy týkajúce sa spoločností v dodávateľskom reťazci podľa článku 31? Porušili niektoré spoločnosti v rámci dodávateľského reťazca príslušné právne predpisy (8) a sankcionoval ich štát za ich porušenie? |
|
— |
Sú k dispozícii nejaké doplňujúce informácie o dodržiavaní súladu s nariadením EÚ o odlesňovaní spoločnosťami v rámci dodávateľského reťazca zo systémov certifikácie alebo overovania treťou stranou? Objasnenie úlohy systémov overovania treťou stranou pozri v oddiele 10. |
|
— |
Boli výrobky vyprodukované v súlade s príslušnými právnymi predpismi krajiny produkcie? Príslušné právne predpisy krajiny produkcie sú vymedzené v článku 2 bode 40. Ďalšie informácie o požiadavkách zákonnosti sa nachádzajú v oddiele 6. |
|
— |
Existujú obavy v súvislosti s krajinou produkcie alebo pôvodu alebo jej časťami, ako sú napríklad úroveň korupcie, rozšírenosť falšovania dokumentov a údajov, nedostatočné presadzovanie práva, porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, ozbrojené konflikty alebo existencia sankcií uložených Bezpečnostnou radou OSN alebo Radou Európskej únie? Tieto obavy by mohli spochybniť spoľahlivosť niektorých dokumentov, ktoré slúžia na preukázanie súladu s uplatniteľnými právnymi predpismi. Preto je potrebné zohľadniť mieru korupcie v danej krajine, indexy obchodného rizika a iné relevantné ukazovatele. |
|
— |
Poskytol dodávateľ všetky dokumenty, ktoré slúžia na preukázanie súladu s uplatniteľnými právnymi predpismi, a sú tieto dokumenty okamžite overiteľné? Ak sú všetky príslušné dokumenty pripravené a dostupné na požiadanie zo strany hospodárskych subjektov, je pravdepodobnejšie, že dodávateľský reťazec je etablovaný a dodávateľ je oboznámený s požiadavkami nariadenia EÚ o odlesňovaní. |
b) Zanedbateľné riziko
Pojem zanedbateľné riziko by sa mal chápať v súlade s článkom 2 bodom 26, čo znamená, že na základe úplného posúdenia informácií špecifických pre výrobok a všeobecných informácií podľa článku 10 a v prípade potreby na základe uplatnenia vhodných zmierňujúcich opatrení podľa článku 11 komodity alebo výrobky nezakladajú žiadny dôvod na obavy z toho, že nie sú v súlade s článkom 3 písm. a) (nespôsobujú odlesňovanie) alebo b) (vyprodukované zákonne v súlade s platnými právnymi predpismi v krajine produkcie).
Zoznam kritérií na posúdenie rizika v článku 10 ods. 2 nie je vyčerpávajúci; hospodárske subjekty sa môžu rozhodnúť uplatňovať ďalšie kritériá, ak by pomohli určiť pravdepodobnosť, že príslušná komodita alebo príslušný výrobok boli vyprodukované nezákonne alebo spôsobovali odlesňovanie, alebo ak by pomohli preukázať zákonnú produkciu alebo produkciu, ktorá nespôsobuje odlesňovanie.
Podľa článku 13 sa od hospodárskych subjektov, ktoré patria medzi MSP, a hospodárskych subjektov, ktoré nepatria medzi MSP, ktoré získavajú zdroje z nízkorizikových krajín, nevyžaduje, aby plnili povinnosti podľa článkov 10 a 11 s cieľom dosiahnuť zanedbateľné riziko, po tom, ako zistia, že všetky príslušné komodity a príslušné výrobky, ktoré umiestňujú na trh alebo vyvážajú, boli vyprodukované v krajinách alebo ich častiach, ktoré boli klasifikované ako nízkorizikové v súlade s článkom 29 (9). Kroky opísané v článkoch 10 a 11 sa však uplatňujú, ak hospodársky subjekt získavajúci zdroje z krajiny s nízkym rizikom získa alebo sa dozvie akékoľvek informácie, ktoré by poukazovali na riziko nesúladu alebo obchádzania, pozri článok 13 ods. 2.
V prípade hospodárskych subjektov, ktoré nepatria medzi MSP, na nižších úrovniach dodávateľského reťazca sa môže uplatňovať aj zjednodušenie podľa článku 4 ods. 9, čo znamená, že hospodárske subjekty, ktoré nepatria medzi MSP, sa v tomto prípade musia len presvedčiť, že náležitá starostlivosť bola riadne vykonaná na vyšších úrovniach dodávateľského reťazca. Na účely zistenia, že náležitá starostlivosť bola riadne vykonaná, sa nemusí nevyhnutne systematicky skontrolovať každé jedno vyhlásenie o náležitej starostlivosti predložené na vyššej úrovni dodávateľského reťazca. Hospodársky subjekt na nižšej úrovni dodávateľského reťazca, ktorý nepatrí medzi MSP, by napríklad mohol overiť, či hospodárske subjekty na vyššej úrovni dodávateľského reťazca majú zavedený funkčný a aktualizovaný systém náležitej starostlivosti vrátane adekvátnych a primeraných politík, kontrol a postupov na zmiernenie a účinné riadenie rizík nesúladu príslušných výrobkov s cieľom zabezpečiť riadne a pravidelné vykonávanie náležitej starostlivosti.
Ak sa pri posúdení a zmierňovaní rizika dospeje k záveru, že na základe niektorého kritéria na posúdenie rizika sa odhalila nezanedbateľná úroveň rizika, výrobok by sa mal považovať za výrobok predstavujúci nezanedbateľné riziko, a preto ho hospodársky subjekt nesmie umiestniť na trh Únie ani ho z neho vyviezť.
c) Úloha obchodníkov, ktorí patria medzi MSP, a obchodníkov, ktorí nepatria medzi MSP
Obchodníci sú podľa článku 2 bodu 17 osoby v dodávateľskom reťazci iné ako hospodárske subjekty, ktoré v rámci obchodnej činnosti sprístupňujú príslušné výrobky na trhu.
To, či sa na obchodníka vzťahujú povinnosti náležitej starostlivosti, závisí od toho, či patrí alebo nepatrí medzi MSP, čo sa určuje podľa kritérií stanovených v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ, pozri článok 2 bod 30 nariadenia EÚ o odlesňovaní.
Ak obchodník nepatrí medzi MSP, podľa článku 5 ods. 1 sa uplatňujú povinnosti a ustanovenia pre hospodárske subjekty, ktoré nepatria medzi MSP, čo znamená, že obchodník, ktorý nepatrí medzi MSP, sa musí presvedčiť, že náležitá starostlivosť bola uplatnená na vyššej úrovni dodávateľského reťazca (pozri predchádzajúcu podkapitolu).
V prípade obchodníkov, ktorí patria medzi MSP, sú uplatniteľné povinnosti stanovené v článku 5 ods. 2 až 6 nariadenia. Obchodníci, ktorí patria medzi MSP, sprístupňujú príslušné výrobky na trhu len vtedy, ak majú informácie požadované podľa článku 5 ods. 3, najmä totožnosť svojich dodávateľov a podnikových klientov a referenčné čísla vyhlásení o náležitej starostlivosti súvisiacich s výrobkami. Obchodníci, ktorí patria medzi MSP, nemusia uplatňovať náležitú starostlivosť a nemusia sa presvedčiť, že náležitá starostlivosť bola uplatnená na vyššej úrovni dodávateľského reťazca. Ich povinnosťou je zachovávať vysledovateľnosť príslušných výrobkov, čo znamená, že musia zhromažďovať a uchovávať informácie a na požiadanie ich sprístupňovať príslušným orgánom na preukázanie súladu s nariadením.
d) Prepojenie so smernicou o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti
Smernicou (EÚ) 2024/1760 o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (10) sa zriaďuje všeobecný horizontálny rámec pre náležitú starostlivosť v oblasti udržateľnosti pre veľmi veľké spoločnosti v EÚ aj mimo nej. Nariadením EÚ o odlesňovaní sa poskytuje odvetvový rámec v oblasti odlesňovania, pokiaľ ide o určité aspekty náležitej starostlivosti v prípade určitých výrobkov. Smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a nariadenie EÚ o odlesňovaní majú rôzne rozsahy pôsobnosti, ale dopĺňajú sa a oba akty by sa mali uplatňovať koherentným spôsobom, aby sa zabezpečila účinná náležitá starostlivosť. Ak sú špecifické pravidlá náležitej starostlivosti podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní v rozpore so všeobecnými pravidlami smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti, ustanovenia nariadenia EÚ o odlesňovaní, ktoré sú lex specialis, majú v rozsahu rozporu prednosť pred všeobecnými pravidlami smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (lex generalis), pokiaľ sa v nich stanovujú rozsiahlejšie alebo konkrétnejšie povinnosti sledujúce rovnaké ciele. Toto pravidlo je stanovené v článku 1 ods. 3 smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a rešpektuje zásady práva EÚ, v ktorých má v takýchto prípadoch prednosť lex specialis pred lex generalis.
5. OBJASNENIE POJMU „ZLOŽITOSŤ DODÁVATEĽSKÉHO REŤAZCA“
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – článok 8– Náležitá starostlivosť; článok 9 – Požiadavky na informácie; článok 10 – Posudzovanie rizika článok 11 – Zmierňovanie rizika |
„Zložitosť príslušného dodávateľského reťazca“ je výslovne uvedená medzi kritériami na posúdenie rizika v článku 10 ods. 2 bode i) nariadenia EÚ o odlesňovaní, a preto je relevantná pre tú časť systému náležitej starostlivosti, ktorá sa týka posudzovania a zmierňovania rizika. Ide o jedno z viacerých kritérií časti systému náležitej starostlivosti, ktorá sa týka posudzovania rizika a zmierňovania rizika, stanovenej v článkoch 10 a 11.
Dôvodom tohto kritéria je, že vysledovanie príslušných výrobkov späť do krajiny produkcie a na plochy pozemkov, kde sa príslušné komodity vyprodukovali, môže byť ťažšie, ak je dodávateľský reťazec zložitý, čo je faktor spojený s väčším rizikom nesúladu. Nekonzistentnosť príslušných informácií a údajov a problémy so získavaním potrebných informácií v ktoromkoľvek bode dodávateľského reťazca môžu zvýšiť riziko vstupu nevyhovujúcich komodít alebo výrobkov do dodávateľského reťazca. Hlavným faktorom je rozsah, v akom je možné vysledovať príslušné komodity nachádzajúce sa v príslušnom výrobku späť k plochám pozemkov, na ktorých boli vyprodukované.
Riziko nesúladu sa zvýši, ak zložitosť dodávateľského reťazca sťažuje identifikáciu informácií požadovaných podľa článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 2 nariadenia EÚ o odlesňovaní. Existencia neidentifikovaných krokov v dodávateľskom reťazci alebo akékoľvek iné zistenie naznačujúce nesúlad môže viesť k záveru, že riziko je nezanedbateľné.
Zložitosť dodávateľského reťazca sa zvyšuje s počtom spracovateľov a sprostredkovateľov medzi plochami pozemkov v krajine produkcie a hospodárskym subjektom alebo obchodníkom. Zložitosť sa môže zvýšiť aj vtedy, ak sa na produkciu nového príslušného výrobku použije viac ako jeden príslušný výrobok alebo ak sa príslušné komodity pochádzajú z viacerých krajín produkcie. Na druhej strane je pravdepodobné, že uplatnenie náležitej starostlivosti bude v krátkych dodávateľských reťazcoch jednoduchšie, pričom krátky dodávateľský reťazec môže byť, najmä v prípade zjednodušenej náležitej starostlivosti podľa článku 13, jedným z faktorov, ktorý pomáha preukázať, že existuje zanedbateľné riziko obchádzania nariadenia.
S cieľom posúdiť zložitosť dodávateľského reťazca môžu hospodárske subjekty a obchodníci použiť tento (nevyčerpávajúci) zoznam otázok týkajúcich sa príslušných výrobkov, ktoré sa majú umiestniť na trh Únie, sprístupniť na ňom alebo z neho vyviezť:
|
— |
Bolo v dodávateľskom reťazci pred umiestnením určitého príslušného výrobku na trh Únie, jeho sprístupnením na ňom alebo vyvezením z neho viacero spracovateľov a/alebo krokov? |
|
— |
Obsahuje príslušný výrobok príslušné komodity získané z viacerých pozemkov a/alebo krajín produkcie? |
|
— |
Je príslušný výrobok vysoko spracovaným výrobkom (ktorý sám osebe môže obsahovať viacero ďalších príslušných výrobkov)? |
|
— |
Pokiaľ ide o drevo,
|
6. ZÁKONNOSŤ
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – článok 2 bod 40 – Vymedzenie pojmov a článok 3 písm. b) – Zákaz |
Podľa článku 3 nariadenia EÚ o odlesňovaní sa príslušné komodity a príslušné výrobky nesmú umiestňovať na trh alebo sprístupňovať na trhu ani vyvážať, ak nie sú splnené všetky tieto podmienky:
|
a) |
nespôsobujú odlesňovanie; |
|
b) |
boli vyprodukované v súlade s príslušnými právnymi predpismi krajiny produkcie a |
|
c) |
sú opatrené vyhlásením o náležitej starostlivosti. |
Príslušné výrobky musia spĺňať všetky tri kritériá samostatne a jednotlivo; v opačnom prípade ich hospodárske subjekty a obchodníci, ktorí nepatria medzi MSP, nesmú umiestňovať na trh, sprístupňovať na trhu alebo ich vyvážať.
a) Príslušné právne predpisy krajiny produkcie
Základom na určenie toho, či príslušná komodita alebo príslušný výrobok boli vyprodukované v súlade s príslušnými právnymi predpismi krajiny produkcie, sú právne predpisy krajiny, v ktorej bola komodita alebo v prípade výrobku komodita obsiahnutá v príslušnom výrobku vypestovaná, vyťažená, získaná alebo chovaná na príslušných plochách pozemkov alebo, pokiaľ ide o hovädzí dobytok, v zariadeniach.
Koncepcia v nariadení EÚ o odlesňovaní je flexibilná, pričom sa v ňom uvádza viacero oblastí právnej úpravy bez toho, aby sa uviedli konkrétne právne predpisy, pretože sa v jednotlivých krajinách líšia a mohli by sa ich týkať zmeny. Príslušné právne predpisy podľa článku 2 bodu 40 nariadenia EÚ o odlesňovaní však predstavujú len právne predpisy platné v krajine produkcie týkajúce sa právneho postavenia územia produkcie. To znamená, že vo všeobecnosti príslušnosť právnych predpisov pre požiadavku zákonnosti uvedenú v článku 3 písm. b) nariadenia EÚ o odlesňovaní nie je určená skutočnosťou, že sa môžu uplatňovať všeobecne počas procesu produkcie komodít alebo sa môžu uplatňovať na dodávateľské reťazce príslušných výrobkov a príslušných komodít, ale skutočnosťou, že tieto právne predpisy konkrétne majú význam alebo vplyv na právne postavenie oblasti, v ktorej boli komodity vyprodukované.
Okrem toho sa článok 2 bod 40 nariadenia EÚ o odlesňovaní musí vykladať so zreteľom na ciele nariadenia EÚ o odlesňovaní stanovené v článku 1 ods. 1 písm. a) a b), čo znamená, že právne predpisy sú príslušné aj vtedy, ak ich obsah súvisí so zastavením odlesňovania a degradácie lesov v kontexte záväzku Únie riešiť zmenu klímy a stratu biodiverzity.
Príslušné právne predpisy sú bližšie špecifikované v článku 2 bode 40 písm. a) až h). V nasledujúcom zozname sa uvádza niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré slúžia len na ilustráciu a nemožno ich považovať za vyčerpávajúce:
|
— |
Práva na využívanie pozemkov vrátane právnych predpisov o ťažbe a produkcii na pozemkoch alebo o obhospodarovaní pozemkov, ako sú
|
|
— |
Ochrana životného prostredia. Súvislosť s cieľom zastaviť odlesňovanie a degradáciu lesov, znížiť emisie skleníkových plynov alebo chrániť biodiverzitu existuje napr. v
|
|
— |
Pravidlá týkajúce sa lesov vrátane obhospodarovania lesov a ochrany biodiverzity, ak priamo súvisia s ťažbou dreva, ako napr.
|
|
— |
Práva tretích strán vrátane práv na využívanie a držbu, na ktoré má produkcia príslušných komodít a výrobkov vplyv, a tradičné práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít na využívanie pozemkov; to môže zahŕňať napr. vecné bremeno alebo užívacie práva. |
|
— |
Pracovné práva a ľudské práva chránené podľa medzinárodného práva, ktoré sa vzťahujú buď na ľudí nachádzajúcich sa v oblasti produkcie príslušných komodít, pokiaľ je to relevantné z hľadiska nariadenia EÚ o odlesňovaní s prihliadnutím na jeho ciele, alebo ľudí s právami v oblasti produkcie príslušných komodít alebo výrobkov vrátane práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, ak sa uplatňujú alebo zohľadňujú v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch; napríklad práva na pôdu, územia a zdroje, vlastnícke práva, práva súvisiace so zmluvami, s dohodami a inými konštruktívnymi dojednaniami medzi pôvodným obyvateľstvom a štátmi. |
|
— |
Zásada slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu (FPIC) ustanovená v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva. Ďalšie usmernenia týkajúce sa uplatňovania zásady slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu možno nájsť napr. prostredníctvom Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, kde sa uvádza, že cieľom štátov pri konzultáciách musí byť získanie súhlasu pred prijatím ktoréhokoľvek z týchto opatrení:
|
|
— |
Daňové, protikorupčné, obchodné a colné predpisy.
|
b) Náležitá starostlivosť týkajúca sa zákonnosti
Hospodárske subjekty musia vedieť, aké právne predpisy sa uplatňujú v každej krajine, z ktorej získavajú zdroje, pokiaľ ide o právne postavenie územia produkcie. Príslušné právne predpisy môžu okrem iného zahŕňať:
|
— |
vnútroštátne a regionálne právne predpisy vrátane príslušných sekundárnych právnych predpisov, |
|
— |
medzinárodné právo vrátane mnohostranných a dvojstranných zmlúv a dohôd, ktoré sa uplatňujú vo vnútroštátnom práve na základe ich kodifikácie, resp. vykonávania. |
Podľa článku 9 ods. 1 písm. h) nariadenia EÚ o odlesňovaní sa v rámci povinnosti náležitej starostlivosti musia zhromažďovať informácie vrátane dokumentov a údajov preukazujúcich súlad s uplatniteľnými právnymi predpismi krajiny produkcie. Patria sem informácie týkajúce sa akéhokoľvek dojednania udeľujúceho právo využívať príslušnú oblasť na účely produkcie príslušnej komodity. Požiadavka týkajúca sa vlastníckeho práva k pozemku alebo inej dokumentácie o dojednaní závisí od vnútroštátnych právnych predpisov; ak sa podľa vnútroštátneho práva na produkciu poľnohospodárskych výrobkov a obchodovanie s nimi nevyžaduje držba vlastníckeho práva k pozemku, nevyžaduje sa ani podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní.
Povinnosť zhromažďovať dokumenty alebo iné informácie závisí od jednotlivých regulačných režimov krajín, keďže vydanie špecifickej dokumentácie sa nevyžaduje vo všetkých. Táto povinnosť by sa preto mala chápať tak, že v prípade potreby zahŕňa:
|
— |
úradné dokumenty vydané orgánmi krajín, ako sú napr. administratívne povolenia, |
|
— |
dokumenty preukazujúce zmluvné záväzky vrátane zmlúv a dohôd s pôvodným obyvateľstvom alebo miestnymi komunitami, |
|
— |
doplňujúce informácie vydané verejnými a súkromnými systémami certifikácie a systémami overovania treťou stranou, |
|
— |
súdne rozhodnutia, |
|
— |
posúdenia vplyvu, plány riadenia, správy o environmentálnom audite. |
Užitočné môžu byť aj tieto ďalšie dokumenty:
|
— |
dokumenty obsahujúce politiky spoločnosti a kódexy správania, |
|
— |
dohody o sociálnej zodpovednosti medzi súkromnými aktérmi a držiteľmi práv, ktorí sú tretími stranami, |
|
— |
osobitné správy o držbe a nárokoch v oblasti práv a o konfliktoch. |
Informácie vrátane dokumentov a údajov sa môžu zhromažďovať v tlačenej alebo elektronickej podobe.
Je dôležité poznamenať, že informácie vrátane dokumentov a údajov sa musia zhromažďovať podľa článku 9 ods. 1 písm. h) nariadenia EÚ o odlesňovaní aj na účely posúdenia rizika (článok 10 nariadenia EÚ o odlesňovaní) a nemali by sa považovať za samostatnú požiadavku, ak výrobok nepochádza výlučne z krajín s nízkym rizikom alebo z ich častí. Ak sa zdroje získavajú výlučne z krajín s nízkym rizikom alebo z ich častí (11), podľa článku 13 nariadenia EÚ o odlesňovaní musia hospodárske subjekty, ktoré patria medzi MSP, a hospodárske subjekty, ktoré nepatria medzi MSP, vykonať tieto kroky opisujúce posúdenie rizika len vtedy, ak získajú alebo sa dozvedia informácie poukazujúce na riziko nesúladu alebo obchádzania.
Podľa článku 10 ods. 1 nariadenia EÚ o odlesňovaní sa zhromaždené informácie musia posudzovať ako celok, aby sa zabezpečila vysledovateľnosť a súlad s nariadením v celom dodávateľskom reťazci. Všetky informácie sa musia analyzovať a overovať, čo znamená, že hospodárske subjekty musia byť schopné vyhodnotiť obsah a spoľahlivosť zhromaždených dokumentov a pochopiť súvislosti medzi jednotlivými informáciami v jednotlivých dokumentoch. V rámci posúdenia by mal hospodársky subjekt zvyčajne overiť:
|
— |
či si jednotlivé dokumenty neprotirečia navzájom a ani s inými dostupnými informáciami, |
|
— |
čo presne jednotlivé dokumenty preukazujú, |
|
— |
na akom systéme (napr. kontroly, ktoré vykonávajú orgány, nezávislý audit atď.) je dokument založený, |
|
— |
či sú jednotlivé dokumenty spoľahlivé a platné, teda aká veľká je pravdepodobnosť, že sú falošné alebo vydané protiprávne. |
Hospodárske subjekty by mali prijať primerané opatrenia, aby si mohli overiť pravosť takýchto dokumentov, v závislosti od ich posúdenia všeobecnej situácie v krajine produkcie. V tejto súvislosti by hospodársky subjekt mal zohľadniť aj riziko korupcie (napr. úplatkárstvo, kolúziu alebo podvod). Informácie o úrovni korupcie v krajine alebo regióne na nižšej ako celoštátnej úrovni sú k dispozícii z rôznych všeobecne dostupných zdrojov, ako je index vnímania korupcie podľa organizácie Transparency International alebo iné podobné uznávané medzinárodné indexy či relevantné informácie (12).
V prípadoch, keď sa úroveň korupcie považuje za vysokú, môže to mať za následok, že dokumenty nemožno považovať za spoľahlivé, a môže byť potrebné ďalšie overenie. V takýchto prípadoch sa pri kontrole dokumentov vyžaduje osobitná starostlivosť, pretože môže existovať dôvod pochybovať o ich dôveryhodnosti.
Okrem vychádzania z uznávaných medzinárodných indexov by hospodárske subjekty mohli kontrolovať zoznamy podmienok a zraniteľných miest vrátane predchádzajúcich dôkazov o korupčných praktikách, ktoré poukazujú na väčšie riziko, a preto si vyžadujú vyššiu úroveň preskúmania. Príklady takýchto dodatočných dôkazov môžu zahŕňať systémy overovania treťou stranou (pozri oddiel 10 tohto usmerňovacieho dokumentu), nezávislé alebo vnútorné audity alebo používanie technológií/forenzných metód na sledovanie príslušných výrobkov, ktoré môžu pomôcť odhaliť náznaky korupcie alebo nezákonnosti.
Hospodárske subjekty na nižších úrovniach dodávateľského reťazca a obchodníci, ktorí nepatria medzi MSP, majú povinnosť presvedčiť sa, že hospodársky subjekt na vyššej úrovni dodávateľského reťazca uplatnil náležitú starostlivosť, a to aj v súvislosti so zákonnosťou, pozri článok 4 ods. 9 nariadenia EÚ o odlesňovaní. Pri zhromažďovaní informácií, dokumentácie a údajov na tento účel by mali hospodárske subjekty na nižších úrovniach dodávateľského reťazca a obchodníci dodržiavať platné pravidlá ochrany údajov a pravidlá hospodárskej súťaže.
7. VYMEDZENIE VÝROBKOV
a) Objasnenie týkajúce sa obalov a obalových materiálov
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – článok 2 – Vymedzenie pojmov; príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní |
V prílohe I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní sa stanovuje zoznam príslušných komodít a príslušných výrobkov zatriedených podľa kombinovanej nomenklatúry stanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (13).
Kód HS 4819 zahŕňa: „Škatule, debny, vrecia, vrecká a ostatné obaly, z papiera, lepenky, buničitej vaty alebo pásov splstených buničinových vlákien; škatuľové zaraďovače, listové zásobníky, a podobné výrobky, z papiera alebo lepenky, druhu používaného v kanceláriách, obchodoch alebo podobne.“
|
— |
Ak sa ktorékoľvek z uvedených výrobkov umiestňujú na trh alebo vyvážajú ako samostatné výrobky, a nie ako obal pre iný výrobok, nariadenie sa na ne vzťahuje, a preto sa uplatňujú povinnosti stanovené v nariadení EÚ o odlesňovaní. |
|
— |
Ak je obalový materiál zatriedený do kódu HS 4415 alebo 4819 a používa sa na „podporu, ochranu alebo nosenie“ iných výrobkov, nariadenie sa naň nevzťahuje. |
Kód HS 4415 zahŕňa: „Debny, debničky, klietky, bubny a podobné obaly z dreva; káblové bubny z dreva; jednoduché palety, skriňové palety a ostatné nakladacie plošiny, z dreva; nástavné rámy paliet z dreva.“
|
— |
Ak sa ktorékoľvek z uvedených výrobkov umiestňujú na trh alebo vyvážajú ako samostatné výrobky, nariadenie sa na ne vzťahuje, a preto sa uplatňujú povinnosti stanovené v nariadení EÚ o odlesňovaní. |
|
— |
Na výrobky uvedené v položke 4415 , ktoré sa používajú výlučne ako obalový materiál na podporu, ochranu alebo prepravu iného výrobku umiestneného na trh, sa nariadenie EÚ o odlesňovaní nevzťahuje. |
V rámci týchto kategórií sa ďalej rozlišuje medzi obalom, ktorý výrobku dáva jeho „podstatný charakter“, a obalom, ktorý je vytvarovaný a prispôsobený podľa konkrétneho výrobku, nie je však neoddeliteľnou súčasťou výrobku ako takého. Tieto rozdiely sú vysvetlené vo všeobecnom pravidle pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry č. 5 (14) a príklady sa uvádzajú ďalej v texte. Ďalšie uvedené rozdiely však zrejme budú relevantné len pre malú časť tovaru, na ktorý sa nariadenie vzťahuje.
Nariadenie sa teda vzťahuje na:
|
— |
obalový materiál umiestnený na trh ako samostatný výrobok, |
|
— |
obaly, ktoré dávajú výrobku jeho podstatný charakter: napríklad dekoratívne škatule na darčeky. |
Nariadenie sa nevzťahuje na:
|
— |
obalový materiál s tovarom vnútri a používaný výlučne na podporu, ochranu alebo prepravu iného výrobku, |
|
— |
užívateľské príručky priložené k zásielkam, pokiaľ nie sú umiestnené na trh samostatne. |
b) Objasnenie týkajúce sa odpadu a zhodnotených výrobkov
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – odôvodnenie 40; príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní; smernica 2008/98/ES – článok 3 bod 1 |
Hospodárske subjekty a obchodníci v rámci svojej ekonomickej činnosti využívajú použité výrobky, ktorých životný cyklus sa ukončil a ktoré by sa inak zneškodnili ako odpad. Odpad je každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť (smernica 2008/98/ES, článok 3 bod 1). Takéto výrobky sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o odlesňovaní. To znamená, že takéto hospodárske subjekty a takíto obchodníci sú v týchto prípadoch oslobodení od povinností podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní.
Táto výnimka sa uplatňuje na tovar, ktorý bol vyprodukovaný výlučne z materiálu, ktorého životný cyklus sa ukončil, a inak by sa s ním nakladalo ako s odpadom (napr. drevo získané z demontovaných budov alebo tovar vyrobený z kávových pliev).
Táto výnimka sa netýka:
|
— |
vedľajších produktov výrobného procesu obsahujúcich materiál, ktorý nie je odpadom v takom zmysle, že ide o látku alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť, |
|
— |
odpadové výrobky uvedené v rámci rozsahu pôsobnosti prílohy I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní (napr. výrobky patriace pod kód HS 1802: kakaové škrupiny, šupky, plevy a ostatný kakaový odpad) |
Otázka 1: Vzťahuje sa nariadenie na drevené štiepky a piliny, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt pílenia?
Áno, tieto výrobky patria pod kód HS 4401 , na ktorý sa nariadenie EÚ o odlesňovaní vzťahuje. Dôvodom je, že drevené štiepky a piliny sa môžu používať ako palivové drevo, a preto sa ich životný cyklus ešte neukončili. Výnimkou by boli drevené štiepky/piliny používané výlučne ako obalový materiál na podporu, ochranu alebo prepravu iného výrobku.
Otázka 2: Vzťahuje sa nariadenie na nábytok vyrobený zo zhodnoteného dreva po demontáži domov?
Nie, ak sú tieto výrobky vyrobené výlučne zo zhodnoteného materiálu, ktorého životný cyklus sa ukončil a inak by sa s ním nakladalo ako s odpadom, nariadenie sa na ne nevzťahuje. Ak však výrobky obsahujú akékoľvek množstvo nerecyklovaného materiálu, na túto časť by sa nariadenie vzťahovalo.
Otázka 3: Vzťahuje sa nariadenie na výrobky z potlačeného a nepotlačeného papiera vyrobené z recyklovaného papiera?
Nie, ak sú výrobky vyrobené výlučne z recyklovaného materiálu, nariadenie EÚ o odlesňovaní sa na ne nevzťahuje. Ak však výrobky obsahujú akékoľvek množstvo nerecyklovanej buničiny, na túto buničinu by sa nariadenie vzťahovalo.
Otázka 4: Vzťahuje sa nariadenie na palivové pelety vyrobené z trsov prázdnych palmových plodov alebo škrupiny palmových jadier, ktoré sú vedľajšími produktmi spracovania palmy olejnej?
Áno. Trsy prázdnych palmových plodov a škrupiny palmových jadier, a to aj vo forme peliet, sú pevnými zvyškami a vedľajšími produktmi procesu extrakcie palmového oleja a patria pod kód HS 2306 60 , na ktorý sa príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní vzťahuje.
Otázka 5: Vzťahuje sa nariadenie na výrobky vyrobené z recyklovanej kože z hovädzieho dobytka?
Nie, ak je koža v rámci výrobku výlučne recyklovaná, nariadenie EÚ o odlesňovaní sa na ňu nevzťahuje. Ak však výrobky obsahujú akékoľvek množstvo nerecyklovanej kože, na túto kožu by sa nariadenie vzťahovalo.
Otázka 6: Vzťahuje sa toto nariadenie na použitú kávovú usadeninu na použitie v kozmetických výrobkoch alebo hnojivách?
Nie, ak je usadenina odpadom, napr. z kaviarní, a inak by sa s ňou nakladalo ako s odpadom.
Otázka 7: Vzťahuje sa nariadenie EÚ o odlesňovaní na príslušné výrobky v prípade, že sú vyprodukované z komodít iných ako príslušné komodity?
Nariadenie sa nevzťahuje na výrobky, ktoré sú vyrobené z komodít iných ako príslušné komodity, aj keď sa tieto výrobky označujú rovnakým číselným znakom kombinovanej nomenklatúry ako príslušné výrobky vyrobené z príslušných komodít. Nariadenie sa uplatňuje len na príslušné výrobky vyrobené z príslušných komodít.
Ide napríklad o tento prípad:
|
i) |
palmový olej z palmy olejnej (Elaeis guineensis) patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o odlesňovaní, ale babassový olej z palmy Babassu (Attalea speciosa) nepatrí do jeho rozsahu pôsobnosti; |
|
ii) |
kaučuk z kaučukovníka (Hevea brasiliensis) patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o odlesňovaní, ale balata, gutaperča, guajal, tropická živica chicle alebo podobné druhy prírodného kaučuku vyprodukované z iných druhov nepatria do jeho rozsahu pôsobnosti, podobne ani výrobky zo syntetického kaučuku; |
|
iii) |
výrobky z dreva patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o odlesňovaní, ale výrobky z ratanu do jeho rozsahu pôsobnosti nepatria. |
8. PRAVIDELNÁ ÚDRŽBA SYSTÉMU NÁLEŽITEJ STAROSTLIVOSTI
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – článok 12 – Zriadenie a aktualizácia systémov náležitej starostlivosti, podávanie správ a uchovávanie záznamov |
Na uplatňovanie náležitej starostlivosti v súlade s článkom 8 musia hospodárske subjekty vytvoriť a aktualizovať rámec postupov a opatrení na dokumentovanie, analýzu, overovanie a podávanie správ (ďalej len „systém náležitej starostlivosti“). Cieľom náležitej starostlivosti podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní je dosiahnuť požadovaný výsledok preukázaním konzistentných procesov v podnikateľských činnostiach. Dôležité je, aby hospodársky subjekt v súlade s článkom 12 ods. 2 preskúmal svoj systém náležitej starostlivosti aspoň raz ročne s cieľom zabezpečiť, aby zodpovedné osoby dodržiavali postupy, ktoré sa na ne vzťahujú, aby zavedené procesy boli účinné a aby sa dosiahol požadovaný výsledok. Hospodárske subjekty by mali aktualizovať systém náležitej starostlivosti aj vtedy, ak sa počas preskúmania alebo kedykoľvek inokedy dozvedia o novom vývoji, ktorý by mohol ovplyvniť ciele systému náležitej starostlivosti, ako je účinnosť a komplexnosť krokov alebo postupov v rámci systému. Všetky aktualizácie systému náležitej starostlivosti sa musia zaznamenať a záznamy uchovávať päť rokov.
Preskúmanie môže uskutočniť pracovník hospodárskeho subjektu (mal by byť nezávislý od pracovníkov vykonávajúcich jednotlivé postupy) alebo externý orgán. Prostredníctvom preskúmania by sa mali identifikovať prípadné nedostatky a zlyhania a manažment hospodárskeho subjektu by mal stanoviť lehoty na ich odstránenie.
V prípade systému náležitej starostlivosti v súvislosti s príslušným výrobkom by sa pri preskúmaní napríklad malo kontrolovať, či existujú zdokumentované postupy:
|
— |
na zhromažďovanie a zaznamenávanie informácií, údajov a dokumentov potrebných na preukázanie súladu s nariadením, |
|
— |
na posúdenie rizika, že príslušný výrobok alebo akákoľvek zložka príslušného výrobku obsahuje príslušné výrobky alebo príslušné komodity, ktoré spôsobujú odlesňovanie alebo neboli vyprodukované v súlade s príslušnými právnymi predpismi krajiny produkcie, |
|
— |
na účely opisu opatrení, ktoré sa musia prijať na rôznych úrovniach rizika. |
V rámci preskúmania by sa malo takisto skontrolovať, či osoby zodpovedné za realizáciu jednotlivých krokov postupu chápu dané úlohy aj jednotlivé kroky realizujú, ako aj to, či sú zavedené primerané kontroly na zaistenie účinnosti postupov v praxi (t. j. či sa pomocou týchto postupov identifikujú a vylúčia príslušné výrobky predstavujúce nezanedbateľné riziko nesúladu). Na účely preukázania, že sa preskúmanie uskutočnilo, je osvedčeným postupom zdokumentovať kroky, ktoré sa pri ňom vykonali, a jeho výsledky.
9. ZLOŽENÉ VÝROBKY
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – článok 4 – Povinnosti hospodárskych subjektov; článok 9 – Požiadavky na informácie; článok 33 – Informačný systém |
Hospodárske subjekty a obchodníci môžu obchodovať s príslušnými výrobkami uvedenými v prílohe I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní, ktoré obsahujú iné príslušné výrobky alebo príslušné komodity alebo sú čiastočne vyrobené z iných príslušných výrobkov alebo príslušných komodít. V praxi sa takéto výrobky niekedy označujú ako „zložené výrobky“, hoci to nie je právny pojem používaný v nariadení EÚ o odlesňovaní.
V nariadení EÚ o odlesňovaní sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie toho, aby sa príslušné komodity a príslušné výrobky, ktoré sú obsiahnuté v príslušných výrobkoch alebo z ktorých sú príslušné výrobky vyrobené, riadne identifikovali pri uplatňovaní náležitej starostlivosti hospodárskeho subjektu podľa článku 8. Je to nevyhnutné s cieľom zabezpečiť, aby všetky príslušné výrobky boli v súlade s nariadením.
Hospodárske subjekty musia ako súčasť svojej náležitej starostlivosti v súvislosti s príslušnými výrobkami, ktoré umiestňujú na trh alebo z neho vyvážajú, dodržiavať požiadavky na informácie uvedené v článku 9. Je potrebné poznamenať, že článok 9 sa vzťahuje aj na obchodníkov, ktorí nepatria medzi MSP a ktorí budú príslušné výrobky „sprístupňovať na trhu“. V niektorých prípadoch môže byť zložité určiť druhy, pôvod a geolokalizáciu príslušných komodít obsiahnutých v príslušných výrobkoch, najmä v prípade rekonštituovaných výrobkov, ako je papier, drevovláknité dosky a drevotrieskové dosky, alebo vysoko spracovaných výrobkov, ako sú potravinové prípravky obsahujúce kakao, ale v prípade výrobkov, ktoré sa majú umiestniť na trh alebo vyviezť, sa tieto informácie vyžadujú. Ďalšie informácie sú k dispozícii v prílohe II k tomuto usmerňovaciemu dokumentu.
Okrem toho ak príslušné výrobky pri umiestňovaní na trh Únie alebo ich vývoze obsahujú iné príslušné výrobky alebo sú vyrobené z iných príslušných výrobkov (podľa prílohy I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní), v súvislosti s ktorými sa predtým náležitá starostlivosť neuplatňovala, hospodársky subjekt musí v súvislosti s týmito časťami príslušného výrobku náležitú starostlivosť uplatňovať. Platí to aj v prípade hospodárskych subjektov, ktoré patria medzi MSP, aj v prípade hospodárskych subjektov, ktoré nepatria medzi MSP (článok 4 ods. 8 a 9).
a) Požiadavky na informácie
Hospodárske subjekty musia v rámci svojej náležitej starostlivosti podľa článku 8 pri opise svojich príslušných výrobkov v súlade s požiadavkami na informácie podľa článku 9 zahrnúť zoznam príslušných komodít alebo príslušných výrobkov, ktoré ich príslušné výrobky obsahujú alebo ktoré sa používajú na výrobu týchto výrobkov.
To znamená, že hospodárske subjekty musia zhromažďovať informácie o prítomnosti príslušných komodít v príslušných výrobkoch, ktoré umiestňujú na trh alebo vyvážajú. Tieto informácie zahŕňajú geolokalizáciu príslušných komodít obsiahnutých v príslušných výrobkoch alebo použitých na výrobu príslušných výrobkov spolu s ďalšími informáciami uvedenými v článku 9 ods. 1. Podľa článku 9 hospodárske subjekty na účely splnenia požiadaviek na informácie týkajúcich sa geolokalizácie v prípade ich príslušných výrobkov uvedú:
|
— |
geolokalizáciu všetkých plôch pozemku, kde sa vyprodukovali príslušné komodity, ktoré príslušný výrobok obsahuje alebo s použitím ktorých bol vyrobený, ako aj |
|
— |
dátum alebo časový rozsah produkcie. |
Ak príslušný výrobok obsahuje príslušné komodity vyprodukované na rôznych plochách pozemku alebo bol vyprodukovaný s ich použitím, musí sa zahrnúť geolokalizácia všetkých jednotlivých plôch pozemku. V prípade príslušných výrobkov, ktoré obsahujú časti hovädzieho dobytka alebo boli z neho vyrobené, podľa článku 2 bodu 29 sa požiadavka na geolokalizáciu vzťahuje na všetky priestory alebo stavby spojené s chovom hovädzieho dobytka vrátane miesta narodenia, farmy, kde bol chovaný, v prípade chovu s voľným výbehom na prostredie alebo miesto, kde sa dočasne alebo trvalo držia hospodárske zvieratá, a to až do času zabitia.
Ak na plochách pozemku identifikovaných v súvislosti s akýmikoľvek príslušnými výrobkami v rámci príslušného výrobku, ktorý je „zloženým výrobkom“, dochádza k akémukoľvek odlesňovaniu alebo degradácii lesov, uvedený výrobok sa nemôže umiestniť na trh ani sprístupniť na ňom, ani vyvážať [článok 9 ods. 1 písm. d)].
Okrem toho v článku 9 sa v prípade príslušných výrobkov, ktoré obsahujú drevo alebo boli vyrobené s jeho použitím, vyžaduje názov všetkých druhov a ich úplný vedecký názov. V niektorých prípadoch môže byť zložité určiť všetky druhy v rámci každej príslušnej zložky vysoko spracovaných zmiešaných výrobkov, ako sú drevotrieskové dosky, papier a tlačené knihy. Ak sa však pri produkcii výrobkov použili rôzne druhy drevín, hospodársky subjekt bude musieť predložiť zoznam jednotlivých druhov drevín, ktoré mohli byť použité pri produkcii výrobku z dreva. Druhy by sa mali uvádzať v súlade s medzinárodne uznávanou nomenklatúrou dreva (napr. DIN EN 13556 z 1. októbra 2003 – nomenklatúra dreva používaného v Európe).
b) Náležitá starostlivosť v súvislosti so zmiešanými výrobkami: používanie existujúcich vyhlásení o náležitej starostlivosti
Hospodárske subjekty, ktoré umiestňujú na trh alebo vyvážajú „zložené výrobky“ (napríklad nábytok vyrobený z iných príslušných výrobkov z dreva), môžu v prípade potreby uviesť odkaz na existujúce vyhlásenia o náležitej starostlivosti. Keď hospodárske subjekty, ktoré nepatria medzi MSP, predkladajú údaje do informačného systému (opísaného v článku 33), môžu odkazovať na vyhlásenia o náležitej starostlivosti, ktoré už boli predložené do informačného systému, ale len v prípadoch, keď sa presvedčili, že náležitá starostlivosť týkajúca sa výrobkov obsiahnutých v príslušných výrobkoch alebo vyrobených z príslušných výrobkov bola riadne vykonaná v súlade s článkom 4 ods. 1 a 9.
Na účely splnenia požiadaviek na informácie stanovených v článku 9 sa môže odkázať na informácie obsiahnuté v existujúcich vyhláseniach o náležitej starostlivosti. Napríklad geolokalizačné informácie o komoditách môžu byť uvedené vo vyhlásení o náležitej starostlivosti týkajúcom sa príslušného výrobku obsiahnutého v príslušnom výrobku, ktorý chce hospodársky subjekt umiestniť na trh alebo vyviezť, a nebudú sa musieť opätovne poskytovať, ak sa uvedie odkaz na vyhlásenie o náležitej starostlivosti uplatnenej na vyššej úrovni dodávateľského reťazca. Odkaz je možné uviesť v informačnom systéme pri predkladaní nového vyhlásenia zadaním referenčného čísla vyhlásenia o náležitej starostlivosti uplatnenej na vyššej úrovni dodávateľského reťazca. Hospodárske subjekty a obchodníci, ktorí predkladajú vyhlásenia o náležitej starostlivosti, sa budú môcť rozhodnúť, či geolokalizačné informácie uvedené v ich vyhláseniach predložených v informačnom systéme budú prístupné a viditeľné pre hospodárske subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca prostredníctvom vyhlásení o náležitej starostlivosti, na ktoré sa odkazuje v informačnom systéme.
Vývoj a fungovanie informačného systému bude celkovo v súlade s platnými ustanoveniami o ochrane údajov. Systém bude navyše vybavený bezpečnostnými opatreniami, ktorými sa zabezpečí integrita a dôvernosť informácií, ktoré informačný systém obsahuje.
Podľa článku 4 ods. 7 hospodárske subjekty vrátane MSP poskytujú hospodárskym subjektom a obchodníkom na nižších úrovniach dodávateľského reťazca všetky informácie potrebné na preukázanie súladu výrobku s nariadením vrátane referenčných čísel vyhlásení o náležitej starostlivosti. Podľa článku 4 ods. 8 sa od hospodárskych subjektov, ktoré patria medzi MSP, nevyžaduje uplatňovať náležitú starostlivosť, ak ide o príslušné výrobky obsiahnuté v príslušných výrobkoch alebo vyrobené z príslušných výrobkov, v súvislosti s ktorými sa už uplatnila náležitá starostlivosť v súlade s článkom 4 ods. 1, a v prípade ktorých už bolo v súlade s článkom 33 predložené vyhlásenie o náležitej starostlivosti. Hospodárske subjekty, ktoré patria medzi MSP, musia na žiadosť príslušného orgánu poskytnúť príslušným orgánom referenčné číslo vyhlásenia o náležitej starostlivosti. Hospodárske subjekty, ktoré patria medzi MSP, musia uplatňovať náležitú starostlivosť a predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti v prípade častí príslušných výrobkov, v súvislosti s ktorými sa ešte neuplatnila náležitá starostlivosť alebo nebolo predložené vyhlásenie o náležitej starostlivosti v súlade s článkom 4 ods. 8.
10. ÚLOHA SYSTÉMOV CERTIFIKÁCIE A OVEROVANIA TREŤOU STRANOU PRI POSUDZOVANÍ RIZIKA A ZMIERŇOVANÍ RIZIKA
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – odôvodnenie 52; článok 10 ods. 2 písm. n) – Posudzovanie rizika |
Na splnenie osobitných požiadaviek zákazníkov na príslušné komodity a príslušné výrobky sa často používajú systémy certifikácie a overovania treťou stranou. Môže to zahŕňať normu obsahujúcu opis postupov, ktoré sa musia vykonávať počas produkcie certifikovaných komodít, vrátane zásad, kritérií a ukazovateľov; požiadavky na kontrolu súladu s normou a udeľovanie certifikátov a osobitný certifikát spracovateľského reťazca na poskytnutie uistenia v rámci celého dodávateľského reťazca, že výrobok obsahuje len (alebo v niektorých prípadoch stanovený percentuálny podiel) certifikovaného materiálu alebo materiálu overeného treťou stranou od identifikovaných a certifikovaných výrobcov alebo výrobcov overených treťou stranou.
V nariadení EÚ o odlesňovaní sa uznáva, že systémy certifikácie a iné systémy overovania treťou stranou môžu poskytnúť užitočné informácie o súlade s nariadením v rámci posúdenia rizika podľa článku 10, a to podporením dôkazov o tom, že výrobky sú legálne a nespôsobujú odlesňovanie. Podmienkou je, aby tieto informácie spĺňali príslušné požiadavky stanovené v článku 9, ako sa stanovuje v článku 10 ods. 2 písm. n).
Systémy certifikácie a overovania treťou stranou totiž prevádzkuje organizácia, ktorá nie je zapojená do produkcie ani dodávateľského reťazca príslušnej komodity. Okrem toho sa niektoré z týchto systémov často používajú na overenie dodržiavania určitých noriem alebo pravidiel, ale nemusia nevyhnutne viesť až k certifikácii samotného výrobku.
Tieto usmernenia sú určené predovšetkým zainteresovaným stranám, ktoré zvažujú využívanie systémov certifikácie alebo overovania treťou stranou vzhľadom na ich potenciálnu pridanú hodnotu, akou je poskytovanie doplňujúcich informácií, napríklad o geolokalizačných súradniciach, a podpora posúdenia rizika, ktoré hospodárske subjekty vykonali v rámci svojej náležitej starostlivosti, že príslušné výrobky sú legálne a nespôsobujú odlesňovanie. V nariadení EÚ o odlesňovaní sa nevyžaduje, aby: 1. hospodárske subjekty takéto systémy využívali; 2. sa výrobcovia do nich prihlásili a 3. producentské krajiny takéto systémy vytvorili. Využívanie systémov overovania treťou stranou nie je právnou požiadavkou, ale dobrovoľným rozhodnutím hospodárskeho subjektu.
Systémy certifikácie a overovania treťou stranou môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore udržateľných poľnohospodárskych a lesníckych postupov a zodpovedného získavania zdrojov, pri presadzovaní transparentnosti dodávateľského reťazca a pri uľahčovaní dodržiavania súladu s nariadením. Je potrebné poznamenať, že systémy vlastného vyhlásenia, ktoré nevychádzajú z postupov osvedčovania treťou stranou, nepatria do rozsahu pôsobnosti týchto usmernení a sú zo svojej podstaty menej spoľahlivé z dôvodu chýbajúcej nezávislosti a nestrannosti.
Tieto usmernenia sú určené predovšetkým zainteresovaným stranám, ktoré zvažujú využívanie systémov certifikácie alebo overovania treťou stranou vzhľadom na ich potenciálnu pridanú hodnotu, akou je poskytovanie doplňujúcich informácií, napríklad o geolokalizačných súradniciach, a podpora posúdenia rizika, ktoré hospodárske subjekty vykonali v rámci svojej náležitej starostlivosti, že príslušné výrobky sú legálne a nespôsobujú odlesňovanie. Ak sa hospodárske subjekty rozhodnú využívať tieto systémy, tieto usmernenia im majú pomôcť posúdiť, do akej miery môžu tieto systémy podporiť dodržiavanie požiadaviek nariadenia EÚ o odlesňovaní.
Tieto usmernenia sú relevantné aj pre príslušné vnútroštátne orgány, pretože sa zdôrazňuje, že hoci sa takéto systémy môžu použiť v postupe posudzovania rizika podľa článku 10, nemôžu nahradiť zodpovednosť hospodárskeho subjektu, pokiaľ ide o náležitú starostlivosť podľa článku 8. To znamená, že používanie takýchto systémov nepredstavuje „zelený jazdný pruh“, keďže hospodársky subjekt je stále povinný uplatňovať náležitú starostlivosť a nesie zodpovednosť za prípadné nesplnenie požiadaviek náležitej starostlivosti stanovených v nariadení EÚ o odlesňovaní.
Systémy sú veľmi rôznorodé, pokiaľ ide o ich rozsah pôsobnosti, ciele, štruktúru a spôsoby fungovania. Dôležitým rozdielom je: 1. či vychádzajú z postupu overenia treťou stranou, na základe čoho sa delia na systémy certifikácie a systémy overovania treťou stranou na jednej strane, a 2. na systémy na základe vlastného vyhlásenia na strane druhej. Systémy v druhej skupine nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto usmerňovacieho dokumentu a sú zo svojej podstaty menej spoľahlivé z dôvodu chýbajúcej nezávislosti a nestrannosti.
a) Úloha systémov certifikácie a overovania treťou stranou
Pri zvažovaní, či využiť informácie poskytnuté systémom certifikácie alebo systémom overovania treťou stranou v rámci postupu posudzovania rizika podľa článku 10 ako podporný dôkaz toho, že výrobok je legálny a nespôsobuje odlesňovanie, by mal hospodársky subjekt v prvom rade určiť, či sú normy systému v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia EÚ o odlesňovaní. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hospodárske subjekty môžu používať systémy overovania treťou stranou alebo certifikácie aj na overenie súladu len s určitými požiadavkami nariadenia.
V systémoch certifikácie a overovania treťou stranou sa vo všeobecnosti vyžaduje, aby organizácie tretích strán boli schopné preukázať spôsobilosť na vypracovanie posúdení, a to prostredníctvom akreditačného postupu, pri ktorom sa stanovujú normy pre zručnosti audítorov a systémy, ktoré musia certifikačné organizácie uplatňovať. Certifikované alebo overené výrobky sú vo všeobecnosti označené etiketou, na ktorej je uvedený názov a typ certifikačnej alebo overovacej organizácie, ako aj požiadavky na proces auditu. V rámci systému sa môže takisto vyžadovať, aby partneri mali tieto informácie zahrnuté do formálnych dokumentov priložených k zásielke. Tieto organizácie sú za bežných okolností schopné poskytnúť informácie o tom, čo certifikácia pokrýva a ako sa uplatnila v krajine produkcie príslušných výrobkov, vrátane údajov o charaktere a frekvencii auditov na mieste.
Systémy certifikácie a overovania treťou stranou možno posúdiť na základe troch hlavných prvkov: 1. „príslušných noriem“, t. j. prevádzkových požiadaviek, rozsahu pôsobnosti, postupov, politík pre spoločnosti používajúce tieto systémy; 2. „vykonávania v rámci systémov“, t. j. rozsahu, v akom sa normy vykonávajú, a to aj zavedením potrebných opatrení na zabezpečenie súladu s nariadením aj prostredníctvom auditov, a 3. „prvkov riadenia“/posúdenia dôveryhodnosti systémov, ako sú transparentnosť, postupy uistenia, dohľad atď. Hospodársky subjekt by mal takéto informácie pravidelne prehodnocovať, najmä v kontexte požiadaviek nariadenia EÚ o odlesňovaní.
V súvislosti s požiadavkami nariadenia EÚ o odlesňovaní, pokiaľ je to relevantné z hľadiska informácií poskytovaných systémom certifikácie alebo overovania treťou stranou, hospodárske subjekty by napr. mali preskúmať tieto aspekty systémov certifikácie alebo overovania treťou stranou podľa bodu 1 „príslušné normy“:
|
— |
platnosť a pravosť certifikácie alebo overenia treťou stranou a zahrnutie spojenia certifikátu pre príslušnú komoditu alebo výrobok do ich rozsahu pôsobnosti, |
|
— |
zahrnutie a dodržiavanie príslušných právnych požiadaviek, ako je zosúladenie s vymedzením pojmu nespôsobujúce odlesňovanie a konečný dátum 31. decembra 2020, ako sa vymedzujú v článkoch 2 a 3 nariadenia EÚ o odlesňovaní, |
|
— |
posúdenie rizika nesúladu, pokiaľ ide o zákonnosť a požiadavky týkajúce sa nespôsobovania odlesňovania, |
|
— |
vysledovateľnosť príslušných výrobkov vrátane geolokalizácie až k ploche pozemku, |
|
— |
možnosť kombinovať materiál známeho pôvodu a neznámeho pôvodu v rámci modelu certifikátu spracovateľského reťazca (čo nie je prípustné podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní) (15). Príslušný výrobok s certifikátom spracovateľského reťazca môže obsahovať aj zmes certifikovaného a necertifikovaného materiálu z rôznych zdrojov, v prípade ktorého sa musia získať informácie o tom, či sa vykonali kontroly necertifikovaného podielu a či tieto kontroly poskytujú primeraný dôkaz o súlade s požiadavkami nariadenia EÚ o odlesňovaní. Postup náležitej starostlivosti sa preto musí dokončiť pre príslušný výrobok ako celok, |
|
— |
možnosť používať hmotnostnú bilanciu, ak sú vyhovujúce výrobky zmiešané s výrobkami neznámeho pôvodu (čo podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní nie je možné) (16), |
|
— |
schopnosť systému poskytnúť požadované informácie spolu s dôkazmi, ktoré sú „dostatočne presvedčivé a overiteľné“, ako sa stanovuje v článku 9. |
Po druhé, v rámci bodu 2. „vykonávanie v rámci systémov“ by hospodárske subjekty mali takisto zohľadniť:
|
— |
prístupnosť informácií o riadení systému, zapojenie zainteresovaných strán do systému a zhrnutia auditov, |
|
— |
bezplatnú a verejne prístupnú databázu držiteľov certifikátov, rozsah ich pokrytia, platnosť, dátum pozastavenia alebo ukončenia platnosti certifikátu a súvisiace audítorské správy, |
|
— |
transparentné pravidelné, náhodné a nezávislé kontroly (aj prostredníctvom auditov) súladu systému certifikácie alebo systému overovania treťou stranou s ich vlastnými normami, pravidlami a postupmi, |
|
— |
kontrolu množstva a pôvodu certifikovaných materiálov v celom dodávateľskom reťazci vrátane napríklad použitia anatomickej, chemickej analýzy alebo analýzy DNA na overenie informácií o vysledovateľnosti výrobku alebo dodávateľského reťazca, |
|
— |
účinné kontroly na overenie objemov v celom dodávateľskom reťazci (17). |
|
— |
používanie podobných pečiatok/tvrdení v súvislosti s rôznymi typmi systémov, |
|
— |
existujúce podložené správy o možných nedostatkoch alebo problémoch dotknutého systému certifikácie alebo systému overovania treťou stranou v krajinách, z ktorých príslušné komodity alebo výrobky pochádzajú, |
|
— |
existujúce podložené správy týkajúce sa daného výrobcu alebo obchodníka, ktorý používa dotknutý systém certifikácie alebo systém overovania treťou stranou. |
V rámci bodu 3. „riadenie systému“ by hospodárske subjekty mali zohľadniť tieto prvky:
|
— |
potenciálne konflikty záujmu, |
|
— |
rozsah a zistenia kontrol týkajúcich sa podvodov a korupcie, |
|
— |
súlad systému certifikácie alebo overovania treťou stranou s medzinárodnými alebo európskymi normami (napr. s príslušnými pokynmi ISO), |
|
— |
dôsledky a sankcie v prípade porušení, ako aj nápravné opatrenia, a to aj pokiaľ ide o pozastavenie certifikácie až do prijatia nápravných opatrení, pričom sa zohľadňuje aj rýchlosť postupu zrušenia a obnovenia povolenia na vydávanie certifikátov výrobkov, |
|
— |
začlenenie ustanovení o zapojení zainteresovaných strán, ako aj umožnenie a podpora účasti drobných poľnohospodárov (ak je to relevantné) v systéme, |
|
— |
informácie o nezávislosti organizácií tretích strán, ktoré poskytujú príslušné služby certifikácie alebo overovania ako akreditované organizácie. Uistenia alebo vyhlásenia poskytnuté systémom, audítormi pridruženými k systému alebo audítormi tretích strán, ktorí boli do systému zapojení na účely vykonania postupov overovania, by sa nemali zohľadňovať samostatne ani by sa nemali považovať za rozhodujúce. Názory iných príslušných zainteresovaných strán vrátane účastníkov systému, odborových zväzov, združení pracovníkov a drobných poľnohospodárov, občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií a organizácií tretích strán v oblasti auditu a uistenia by sa mali zohľadniť, ak sú primerane dostupné. |
b) Podkladové informácie
Systémy certifikácie a overovania treťou stranou sú buď verejné, alebo súkromné, v závislosti od ich modelu riadenia, či sú riadené verejnou správou alebo nie. Môžu byť povinné alebo dobrovoľné v závislosti od toho, či sú právne záväzné. Súkromné systémy využíva hospodársky subjekt dobrovoľne, zatiaľ čo verejné systémy sú často (hoci nie nevyhnutne) povinné a zavedené krajinami, z ktorých výrobky pochádzajú. Cieľom verejných aj súkromných systémov certifikácie a overovania treťou stranou je uznávať dobré environmentálne normy prostredníctvom certifikácie, pričom mnohé z nich takto významne prispievajú k zvýšeniu udržateľnosti poľnohospodárskej výroby na celom svete.
V posúdení vplyvu, ktoré bolo vykonané pred prijatím nariadenia EÚ o odlesňovaní, sa však na základe iných relevantných štúdií identifikovalo aj niekoľko obáv týkajúcich sa takýchto systémov vrátane toho, že majú rôzne úrovne transparentnosti a zavedené rôzne pravidlá, postupy a systémy zabezpečovania kvality, ako aj v súvislosti s monitorovaním, so zverejňovaním informácií a s presadzovaním. V priebehu rokov ich fungovania boli vyjadrené obavy aj v súvislosti s efektívnosťou a integritou systémov certifikátov spracovateľského reťazca a ich zraniteľnosťou voči podvodom. Okrem toho je slabosťou niektorých súkromných systémov absencia nezávislých auditov. V osobitnej štúdii o systémoch certifikácie a overovania v odvetví lesného hospodárstva a výrobkov z dreva, ktorej vypracovanie zadala Komisia, sa dospelo k podobným zisteniam, pričom sa poukázalo na nedostatočnú transparentnosť a riziko čiastočných alebo dokonca zavádzajúcich informácií (18).
Povinné verejné systémy overovania so záväznými opatreniami môžu zahŕňať normy na vysokej úrovni, a to z hľadiska pokrytia, ako aj vykonávania. Je kľúčové, aby sa vzťahovali na všetky hospodárske subjekty v krajine (vrátane umiestňovania na trh aj vývozu), aby sa zabránilo medzerám a únikom, ktoré môžu byť spôsobené prítomnosťou hospodárskych subjektov, na ktoré sa systém nevzťahuje. Môžu takisto zaistiť lepšiu integráciu drobných poľnohospodárov poskytovaním nevyhnutnej podpory na prekonanie problémov spojených s nákladmi, ktoré sú často vnímané ako významné, keďže z hľadiska úspor z rozsahu sú MSP pri získavaní certifikácie v porovnaní s väčšími hospodárskymi subjektmi a obchodníkmi znevýhodnené.
Pokiaľ ide o spoľahlivosť a relevantnosť súkromných aj verejných systémov, všetky uplatniteľné prvky ich noriem by mali byť v súlade s nariadením EÚ o odlesňovaní (buď na rovnakej, alebo vyššej úrovni), najmä pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „nespôsobujúce odlesňovanie“, požiadavky na geolokalizáciu a transparentnosť a zákonnosť výroby.
V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že nie všetky systémy zahŕňajú normy a posúdenia týkajúce sa zákonnosti produkcie príslušnej komodity, a preto môže byť dôležité skontrolovať, na aké požiadavky zákonnosti sa systémy vzťahujú, a to z hľadiska právnych predpisov, na ktoré sa vzťahujú, ako aj kritérií alebo ukazovateľov, o ktoré sa pri posudzovaní súladu opierajú. Systémy sa môžu napríklad líšiť vo vymedzení toho, čo sa považuje za príslušný „právny predpis“ alebo „legálne“ v krajine produkcie, alebo v ukazovateľoch, ktoré sa musia zohľadniť pri posudzovaní rizík nezákonnosti.
Vplyv na vykonávanie, presadzovanie a dôveryhodnosť akéhokoľvek príslušného systému majú aj prvky, ako je rozhodovanie a riadenie vrátane priameho zapojenia aktérov v dodávateľskom reťazci, ktorí chcú získať certifikáciu a sú jej držiteľmi alebo získavajú a používajú certifikované výrobky na uspokojenie požiadaviek zákazníkov.
S cieľom viac uľahčiť obchod a dodržiavanie súladu s nariadením EÚ o odlesňovaní sa zriadi register postupov, ktorý môžu hospodárske subjekty využívať pri vykonávaní náležitej starostlivosti v súvislosti s umiestňovaním výrobkov na trh EÚ a s ich sprístupňovaním na trhu EÚ, ako aj príslušné orgány pri vykonávaní príslušných kontrol.
Informácie o ďalších relevantných prvkoch všetkých foriem certifikácie a overovania treťou stranou sú k dispozícii v posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia (19), v usmerneniach EÚ s osvedčenými postupmi v oblasti dobrovoľných systémov certifikácie poľnohospodárskych výrobkov a potravín (20) a v zisteniach štúdie Komisie o systémoch certifikácie a overovania v odvetví lesného hospodárstva a výrobkov z dreva (21).
11. POĽNOHOSPODÁRSKE VYUŽITIE
1. Úvod
V článku 3 písm. a) nariadenia EÚ o odlesňovaní sa zakazuje umiestňovanie príslušných komodít alebo príslušných výrobkov na trh Únie a ich sprístupňovanie na trhu Únie alebo vyvážanie z neho, ak nejde o komodity a výrobky, ktoré nespôsobujú odlesňovanie. V článku 2 bode 13 písm. a) sa „nespôsobujúce odlesňovanie“ vymedzuje ako príslušné výrobky obsahujúce príslušné komodity, kŕmené príslušnými komoditami alebo vyrobené s použitím príslušných komodít, ktoré boli vyprodukované na pozemku, ktorý nebol odlesnený po 31. decembri 2020 (22). V súlade s článkom 2 bodom 3 „odlesňovanie“ je konverzia lesa na poľnohospodárske využitie bez ohľadu na to, či je alebo nie je spôsobená človekom.
V odôvodnení 36 nariadenia EÚ o odlesňovaní sa vysvetľuje, že Komisia by mala vypracovať usmernenia s cieľom objasniť výklad pojmu „poľnohospodárske využitie“, najmä pokiaľ ide o konverziu lesov na pôdu, ktorej účelom nie je poľnohospodárske využitie. V odôvodnení 31 nariadenia o obnove prírody (23) sa takisto odkazuje na takéto usmernenia.
Hlavnými cieľmi tejto kapitoly je preto:
|
— |
objasniť vymedzenie pojmu les, meranie technických parametrov použitých na vymedzenie pojmu „les“ podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní z hľadiska rozlohy, priemernej výšky a korunového zápoja, najmä v prípadoch, keď stromy hraničia s poľnohospodárskou pôdou alebo sa s ňou prekrývajú (oddiel 3), |
|
— |
objasniť význam pojmov „dočasne nevyužitá poľnohospodárska pôda“ a „poľnohospodárske plantáže“ uvedených v článku 2 bode 5 nariadenia EÚ o odlesňovaní, najmä podmienky, za ktorých má poľnohospodárska pôda, ktorá je dočasne nevyužitá alebo leží úhorom, alebo sa využíva na určité škôlky, naďalej „poľnohospodárske využitie“ na účely článku 2 bez ohľadu na vlastnosti pôdy, s cieľom objasniť podmienky týkajúce sa konverzie lesa na poľnohospodársku plochu (oddiely 3 a 4), |
|
— |
poskytnúť usmernenia o okolnostiach, za ktorých by sa napriek pozorovanému stromovému porastu po 31. decembri 2020 (konečný dátum stanovený v článku 2 bode 13 nariadenia EÚ o odlesňovaní) mala plocha považovať za „využívanú na poľnohospodárske účely“ (oddiel 4), |
|
— |
objasniť situácie, v ktorých by sa plocha, ktorá patrí do vymedzenia pojmu „les“, nemala považovať za konvertovanú na „poľnohospodárske využitie“, ale na iné využívanie pôdy, najmä:
|
|
— |
poskytnúť výklad pojmu „poľnohospodárske využitie“ podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní, pričom sa zohľadní vymedzenie pojmov stanovené v uplatniteľných právnych predpisoch EÚ a v dôvodových správach, o ktorých sa dosiahla dohoda na medzinárodnej úrovni [oddiel 4, oddiel 4 písm. c) a d)], |
|
— |
objasniť kombinované a synergické využívanie plôch so stromovým porastom, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmov v nariadení EÚ o odlesňovaní, ako sú agrolesnícke systémy, systémy pestovania drevín na ornej pôde, na trvalých trávnych porastoch a na čiastočne zatrávnenej ornej pôde [oddiel 4 písm. d)], |
|
— |
objasniť rôzne typy využívania pozemkov v tej istej oblasti a využívanie katastrálnych máp a katastrov nehnuteľností (oddiel 5). |
2. Objasnenie týkajúce sa konverzie lesa na pôdu, ktorej účelom nie je poľnohospodárske využitie
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – odôvodnenie 36, článok 2 ods. 3, 5, 13 – Vymedzenie pojmov, článok 3 písm. a) – Zákaz |
Podľa článku 2 bodu 3 nariadenia EÚ o odlesňovaní „odlesňovanie“ je konverzia lesa na poľnohospodárske využitie a malo by sa chápať ako zmena používania pôdy z „lesa“ vymedzeného v článku 2 bode 4 nariadenia EÚ o odlesňovaní (ktoré sa podrobne rozoberá v oddiele 3) na „poľnohospodárske využitie“ vymedzené v článku 2 bode 5 nariadenia EÚ o odlesňovaní [ktoré sa podrobne rozoberá v oddiele 4, oddiele 4 písm. c) a d)]. V tejto súvislosti je rozsah konverzie na poľnohospodárske využitie nepodstatný a z dôvodu takejto konverzie je komodita v rozsahu pôsobnosti vyprodukovaná na takomto pozemku nevyhovujúca, ak k odlesňovaniu došlo po 31. decembri 2020.
Kvalifikácia oblasti ako „odlesnenej“ je založená na objektívnom kritériu, či bol les konvertovaný na osobitné využitie a účel, ktoré sú nezávislé od zákonne registrovaného využívania a geografických hraníc plochy pozemku alebo od otázky, kto alebo čo je pôvodcom odlesňovania.
Na účely tohto nariadenia konverzia lesa na iné využívanie pôdy, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie pojmu „poľnohospodárske využitie“, znamená, že táto konverzia nepatrí do vymedzenia pojmu „odlesňovanie“ (pozri podrobné informácie o „poľnohospodárskom využití“ v oddiele 4). Zahŕňa to konverziu lesa na oblasti mestskej infraštruktúry, ako sú elektrické vedenia, cesty, mestá a sídla, na nepoľnohospodárske priemyselné lokality alebo na účely zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov.
Do vymedzenia pojmu „odlesňovanie“ v nariadení EÚ o odlesňovaní nepatrí ani konverzia lesnej pôdy, ak hlavným účelom konverzie a následného využívania pôdy nie je poľnohospodárske využitie, ale napr. zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov, priemyselné využitie, obnova biodiverzity, prevencia lesných požiarov, dobré životné podmienky zvierat v extrémnych klimatických podmienkach alebo manažment inváznych nepôvodných druhov. Doplnkové poľnohospodárske činnosti sa môžu vykonávať, ak je to nevyhnutné na podporu primárneho účelu konverzie a využívania pôdy po konverzii [pozri oddiel 4 písm. a)] alebo ak poľnohospodárska činnosť nemení prevažujúce využitie lesa [pozri oddiel 4 písm. b)].
Zodpovednosť za presadzovanie ustanovení nesú členské štáty. Pri uplatňovaní týchto usmernení na jednotlivé prípady by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa náležite zohľadnili osobitné okolnosti každého prípadu. V prípadoch, keď sú tieto činnosti zanedbateľné, by sa vzhľadom na všetky predmetné okolnosti mala dodržať zásada proporcionality.
3. Vymedzenie pojmu „les“
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – článok 2 bod 4 – Vymedzenie pojmov |
V súlade s článkom 2 bodom 4 nariadenia EÚ o odlesňovaní sa plocha považuje za „les“, ak má tieto charakteristiky:
|
— |
pozemok s rozlohou viac ako 0,5 hektára – to znamená, že plocha stromov opísaných obvodom korunového zápoja predstavuje 0,5 hektára alebo viac, |
|
— |
stromy vyššie ako 5 metrov – to znamená, že vrchol stromov dosahuje priemernú výšku 5 metrov alebo viac, |
|
— |
korunový zápoj viac ako 10 % – to znamená, že pomer korunového zápoja stromov tvoriacich stromový porast k ploche obsadenej stromovým porastom predstavuje viac ako 10 %, |
|
— |
stromy schopné dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ – to znamená pozemky s mladými stromami, ktoré ešte nedosiahli korunový zápoj 10 % a výšku stromov 5 metrov, ale očakáva sa, že ich dosiahnu. Patria sem najmä pozemky, ktoré sú dočasne bez lesných porastov v dôsledku holorubov v rámci postupov obhospodarovania lesov alebo prírodných katastrof a v prípade ktorých sa očakáva obnova, |
|
— |
vylúčenie pozemkov, ktoré sa prevažne využívajú na poľnohospodárske účely – to znamená, že les charakterizuje tak prítomnosť stromov, ako aj neexistencia iného prevažujúceho využívania pozemku (pozri ďalej a aj oddiel 4). |
Musia byť prítomné charakteristiky týkajúce sa rozlohy pozemku, priemernej výšky a korunového zápoja alebo tieto prahové hodnoty sa musia dať dosiahnuť in situ súčasne.
V kontexte nariadenia EÚ o odlesňovaní by sa využívanie pozemkov „ ako pozemky v zastavanom území “ malo považovať za prevažujúce napríklad v prípade parkov a záhrad v mestských oblastiach, a to bez ohľadu na to, či sú dosiahnuté prahové hodnoty uvedené vo vymedzení pojmu les. Ďalšie informácie o prevažujúcom „ poľnohospodárskom využití “ sa nachádzajú v oddiele 4.
Za predpokladu, že sú prítomné charakteristiky uvedené vo vymedzení pojmu, plocha „lesa“ zahŕňa okrem iného:
|
— |
plochy obkolesené lesmi alebo s nimi úzko spojené, ktoré sa používajú na účely lesníctva, ako sú lesné cesty, protipožiarne pásy a iné malé otvorené plochy, pokiaľ nie sú zriadené na vlastnom individuálnom nehnuteľnom majetku, |
|
— |
pôda opustená vo všeobecnosti počas obdobia dlhšieho ako desať rokov s obnovou stromov, ktoré splnili kritériá týkajúce sa „lesa“ (pozri v súvislosti s „dočasne nevyužitou pôdou a pôdou dočasne ležiacou úhorom“ v oddiele 4), |
|
— |
mangrovy v prílivovej zóne bez ohľadu na to, či je táto oblasť klasifikovaná ako oblasť pevniny, alebo nie, |
|
— |
škôlky lesných druhov pestovaných na lesnatej ploche na uspokojenie vlastných potrieb vlastníkov lesov, |
|
— |
oblasti mimo zákonne označených lesných pozemkov, ktoré spĺňajú kritériá podľa vymedzenia pojmu „les“. |
Z vymedzenia pojmu „les“ je vylúčený stromový porast v systémoch poľnohospodárskej výroby. Ďalšie informácie sa nachádzajú v oddiele 4 písm. c) a d).
4. Vymedzenie pojmu „poľnohospodárske využitie“ a výnimky
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – článok 2 bod 5 – Vymedzenie pojmov |
Podľa článku 2 bodu 5 nariadenia EÚ o odlesňovaní sa pôda „využíva na poľnohospodárske účely“, ak je účelom jej využívania poľnohospodárstvo.
a) Objasnenie týkajúce sa účelu poľnohospodárstva
Podľa článku 2 bodu 5 sa pôda využíva na poľnohospodárske účely (okrem iného) v tomto zozname prípadov:
|
— |
poľnohospodárske plantáže vymedzené v článku 2 bode 6 nariadenia EÚ o odlesňovaní. Podrobnejšie usmernenia týkajúce sa „poľnohospodárskych plantáží“ sa nachádzajú v oddiele 4 písm. c), |
|
— |
dočasne nevyužitá poľnohospodárska pôda – dočasne nevyužitá poľnohospodárska pôda by sa mala zohľadňovať spolu s „pôdou dočasne ležiacou úhorom“, ako sa uvádza ďalej v tomto oddiele, |
|
— |
chov hospodárskych zvierat – patria sem plochy dočasných alebo trvalých pasienkov a hospodárske budovy na chov a ustajnenie zvierat. |
Je potrebné poznamenať, že kategórie „poľnohospodárska plantáž“, „dočasne nevyužitá poľnohospodárska pôda“ a „pôda pre chov hospodárskych zvierat“ sú nevyčerpávajúcim zoznamom príkladov „poľnohospodárskeho využitia“.
Na účely tohto nariadenia by sa pozemok využívaný na poľnohospodárske účely mal chápať tak, že zahŕňa tieto kategórie využívania pôdy:
|
— |
Pozemok, na ktorom sa pestujú dočasné plodiny, t. j. všetky pozemky využívané na pestovanie plodín, ktorých vegetačný cyklus je zvyčajne kratší ako jeden rok, vrátane viacročných dočasných plodín. |
|
— |
Pozemok využívaný ako dočasné lúky a pasienky, t. j. pozemok, na ktorom sa pestujú bylinné krmoviny alebo trávy určené na kosenie či pasenie počas obdobia kratšieho ako päť rokov za sebou. |
|
— |
Dočasne nevyužitá pôda alebo pôda dočasne ležiaca úhorom, čo znamená poľnohospodársku pôdu ponechanú odpočívať počas dlhšieho obdobia pred rekultiváciou, využívaním na pasenie alebo využívaním na iné poľnohospodárske činnosti. Môže to byť súčasťou systému striedania plodín v poľnohospodárskych podnikoch alebo z legitímnych dôvodov alebo za výnimočných okolností, ako sú škody spôsobené povodňami, nedostatok vody, nedostupnosť vstupov vrátane hospodárskych, sociálnych (choroba, problémy s nástupníctvom) alebo právnych dôvodov (spor atď.). Poznámka: Dočasne nevyužitá pôda alebo pôda dočasne ležiaca úhorom by sa mala naďalej považovať za pôdu „využívanú na poľnohospodárske účely“ vo všeobecnosti počas [desiatich] rokov. Pôdu však možno považovať za pôdu, ktorá sa naďalej „využíva na poľnohospodárske účely“, dlhšie ako počas tohto obdobia, ak sa preukáže, že poľnohospodárske činnosti nebolo možné obnoviť z jedného z uvedených dôvodov. Uvedený dôvod sa musí vzťahovať na celé obdobie, počas ktorého bola pôda dočasne nevyužitá alebo dočasne ležiaca úhorom. Na základe takéhoto preukázania by sa pôda mala nepretržite považovať za pôdu využívanú na poľnohospodárske účely, ak nie je podľa vnútroštátneho práva oficiálne označená za les. |
|
— |
Pozemok s trvalými plodinami, čo znamená pozemok, na ktorom sa pestujú dlhodobé plodiny, ktoré sa nemusia opätovne vysádzať niekoľko rokov, zvyčajne päť rokov alebo viac. Pozemok s trvalými plodinami zahŕňa aj pozemok využívaný na pestovanie trvalých plodín pod ochranným porastom, ktorý sa opisuje v oddiele 4 písm. b). |
|
— |
Pozemok s trvalými lúkami a pasienkami, čo znamená pozemok využívaný viac ako päť rokov po sebe na pasenie zvierat alebo na pestovanie krmovín prostredníctvom kultivácie alebo prirodzeným spôsobom. |
|
— |
Pozemok, na ktorom sa nachádzajú hospodárske budovy a dvory, t. j. pozemok zabraný prevádzkovými hospodárskymi budovami (sklady, stodoly, pivnice, silá), budovami na živočíšnu výrobu (stajne, kravíny, ovčince, hydinárne) a hospodárskymi dvormi. |
|
— |
Ak možno primerane presvedčivými dôkazmi preukázať, že i) plocha pozemku sa pred 31. decembrom 2020 „využívala na poľnohospodárske účely“, ako sa opisuje v predchádzajúcom texte, a ii) ak sa výrobca rozhodol zasadiť výmladkové porasty alebo vyčleniť pozemok na dočasné zalesnenie pred uvedeným dátumom alebo po uvedenom dátume, a že pozemok nepatrí do rozsahu pôsobnosti plánu obhospodarovania lesov ani právnych predpisov, v ktorých sa vyžaduje obhospodarovanie lesov alebo ochrana lesov na tomto pozemku, takýto pozemok sa na účely nariadenia EÚ o odlesňovaní považuje za pozemok, ktorý sa naďalej využíva na poľnohospodárske účely, a výrobca môže na tejto ploche pozemku pokračovať v poľnohospodárskej činnosti. |
|
— |
Uvedené kategórie využívania poľnohospodárskej pôdy môžu zahŕňať aj plochy s krajinnými prvkami, ktoré sú podporované z dôvodov biodiverzity alebo životného prostredia. |
Pôda, ktorá prešla konverziou na jeden alebo viacero z uvedených primárnych účelov, by sa nemala chápať ako pôda konvertovaná na poľnohospodárske využitie, ak sa konverzia uskutočnila s cieľom:
|
— |
predchádzať nepriaznivému vplyvu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu, minimalizovať ho, zmierňovať alebo zvrátiť, ak je to obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné, a ak je to podporené plánmi prevencie, plánmi manažmentu alebo oficiálnymi splnomocneniami, alebo |
|
— |
predchádzať riziku lesných požiarov alebo ho minimalizovať a zmierňovať, ak je to obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné, a ak je to podporené plánmi protipožiarnej prevencie, plánmi obhospodarovania lesov alebo oficiálnymi splnomocneniami, alebo |
|
— |
zabezpečiť súlad s právnymi predpismi v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ak je výstavba stavieb (trvalých a dočasných) na umiestnenie zvierat nevyhnutná na účely zabezpečenia ich dobrých životných podmienok a obmedzená na minimálnu potrebnú plochu na výstavbu a ak táto činnosť nemá vplyv na kategorizáciu okolitých plôch ako lesa, alebo |
|
— |
zabezpečiť obnovu a následné riadenie ochrany ekosystémov s vysokou hodnotou biodiverzity (napríklad určité typy vresovísk, mokradí alebo trávnych porastov), ak si to vyžaduje plán ochrany alebo obnovy (napríklad plán riadenia chránenej oblasti alebo národný alebo regionálny plán obnovy prírody), ktorým sa vykonávajú povinnosti vyplývajúce z globálnych multilaterálnych dohôd o ochrane a obnove prírody a biodiverzity, ako je Dohovor o biologickej diverzite a Globálny rámec pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu, alebo |
|
— |
zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov (napr. prostredníctvom zriaďovania veterných parkov, fotovoltiky), |
aj keď sa doplnkové poľnohospodárske činnosti môžu vykonávať, ak je to nevyhnutné na podporu primárneho účelu konverzie a využívania pôdy po konverzii.
b) Objasnenie týkajúce sa prevažujúceho využívania pozemku
V súlade s článkom 2 bodom 4 v prípade, že prevládajúcim využívaním pozemku je poľnohospodárstvo, pozemok nepatrí do vymedzenia pojmu „les“.
V kontexte nariadenia EÚ o odlesňovaní by sa na účely uplatnenia výnimiek z vymedzenia pojmu „les“ v článku 2 bode 4 malo „ poľnohospodárske využitie “ považovať za prevažujúce v tomto nevyčerpávajúcom zozname prípadov:
|
— |
ak ide o sezónne (napr. letná pastva) alebo dočasné lesopastierstvo na plochách pokrytých stromami, ktoré nepatria do kategórie pralesov (napr. na poloprirodzených pasienkoch alebo na prirodzených pasienkoch s meniacim sa stromovým porastom), |
|
— |
ak sú v dôsledku klimatických podmienok (napr. dočasná snehová pokrývka) agrolesnícke postupy pestovania stromov na trvalých trávnych porastoch alebo na čiastočne zatrávnenej ornej pôde obmedzené na určité obdobie v roku, môžu sa považovať za prevažujúce využitie, |
|
— |
ak ide o vytváranie ochranných skupín stromov na rôzne účely v oblasti ochrany životného prostredia alebo biodiverzity na ploche využívanej prevažne na poľnohospodárske účely (napr. pasenie), aj keď táto plocha dosahuje prahové hodnoty vymedzenia pojmu „les“. |
Tieto prípady sa líšia od doplnkových poľnohospodárskych činností v súvislosti s konverziou na účely obnovy alebo manažmentu inváznych nepôvodných druhov, ktoré nepatria do „poľnohospodárskeho využitia“, pozri vyššie.
Naopak, na účely nariadenia EÚ o odlesňovaní by sa „poľnohospodárske využitie“ nemalo považovať za prevažujúce napríklad v prípade malovýroby vedľajších výrobkov (napr. kávy) a príležitostnej extenzívnej alebo príležitostnej pastvy v malom rozsahu v lesoch, pokiaľ produkcia a súvisiace činnosti nemajú škodlivý vplyv na biotop lesa.
c) Vymedzenie pojmu „poľnohospodárska plantáž“
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – článok 2 bod 6 – Vymedzenie pojmov |
„Poľnohospodárske plantáže“ sú zahrnuté do vymedzenia pojmu „poľnohospodárske využitie“ stanoveného v článku 2 bode 5 nariadenia EÚ o odlesňovaní.
Vymedzenie pojmu „poľnohospodárska plantáž“ v článku 2 bode 6 nariadenia EÚ o odlesňovaní sa v prvom rade vzťahuje na „pôd[u] so stromovými porastmi v systémoch poľnohospodárskej výroby, ako sú ovocné sady, plantáže palmy olejnej, olivové sady“, čím sa odkazuje na ornú pôdu vrátane trvalých plodín opísaných v oddiele 4.
Po druhé, toto vymedzenie sa vzťahuje na „agrolesnícke systémy, keď sa plodiny pestujú pod stromovým porastom“, čo je vysvetlené v oddiele 4 písm. d) a musí sa vykladať spolu s výnimkou, keď sa prevažujúce využívanie pozemku nemení. V článku 2 bode 6 nariadenia EÚ o odlesňovaní sa ďalej objasňuje, že pojem „poľnohospodárska plantáž“ zahŕňa všetky výsadby príslušných komodít okrem dreva, a preto sa tieto plantáže patria do vymedzenia pojmu „poľnohospodárske využitie“.
Okrem toho sa v článku 2 bode 6 nariadenia EÚ o odlesňovaní stanovuje, že poľnohospodárska plantáž je vylúčená z vymedzenia pojmu „les“. To znamená, že oblasti, ktoré spĺňajú kritériá poľnohospodárskej plantáže, nepatria do vymedzenia pojmu les, a to ani vtedy, ak zahŕňajú stromy, ako sú kaučuk alebo palma olejná.
d) Objasnenie pojmu „agrolesnícky systém“
|
Príslušné právne predpisy: Nariadenie EÚ o odlesňovaní – odôvodnenie 37 a článok 2 bod 6 – Vymedzenie pojmov |
Podľa dokumentov FAO (24) je „agrolesníctvo“ spoločný názov pre systémy a technológie využívania pôdy, kde sa na tej istej jednotke obhospodarovania pôdy zámerne využívajú viacročné dreviny (stromy, kríky, palmy, bambusy atď.) s poľnohospodárskymi plodinami a/alebo so zvieratami v určitej forme priestorového usporiadania alebo časovej postupnosti. V agrolesníckych systémoch existujú ekologické aj hospodárske interakcie medzi rôznymi zložkami. Poznáme dva základné druhy agrolesníckych systémov: súbežné a postupné. V súbežných systémoch sa na tom istom pozemku spoločne pestujú stromy a plodiny alebo chovajú zvieratá, zatiaľ čo v postupných systémoch plodiny a stromy striedavo zaberajú väčšinu toho istého priestoru, čím sa obmedzuje medzidruhová konkurencia.
Agrolesníctvo sa môže vzťahovať aj na špecifické lesnícke postupy, ktoré dopĺňajú poľnohospodárske činnosti, napríklad zlepšovaním úrodnosti pôdy, znižovaním erózie pôdy, zlepšovaním manažmentu povodia alebo poskytovaním tienenia a potravy pre hospodárske zvieratá (25).
V odôvodnení 37 sa pripomína, že v súlade s vymedzeniami FAO sa agrolesnícke systémy nepovažujú za lesy, ale za poľnohospodárske využitie, pričom zahŕňajú rôzne situácie, ako napr. tie, keď sa plodiny pestujú pod stromovým porastom, ako aj agrolesnícke systémy pestovania drevín na ornej pôde, na trvalých trávnych porastoch a na čiastočne zatrávnenej ornej pôde.
Keďže z vymedzenia pojmu „les“ v článku 2 bode 4 nariadenia EÚ o odlesňovaní sa vylučujú pozemky, ktoré sa prevažne využívajú na „poľnohospodárske účely“, možno z toho vyvodiť, že ak sa pozemok využíva prevažne v rámci „agrolesníckych systémov“ na účely uvedené v odôvodnení 37, nemožno ho považovať za „les“. V tomto prípade a na účely nariadenia sa takéto pozemky musia považovať za pozemky na „poľnohospodárske využitie“. Pokiaľ ide o doplnkové poľnohospodárske činnosti vrátane agrolesníckych činností v súvislosti s obnovou, pozri oddiel 2.
5. Objasnenie týkajúce sa využívania pozemkov v prípade viacerých typov využívania pozemkov v tej istej oblasti a využívania katastrov nehnuteľností a katastrálnych máp
Ak pozemok obsahuje plochu, ktorá patrí do vymedzenia pojmu „les“, ako aj plochu, ktorá sa „využíva na poľnohospodárske účely“, tieto dve plochy sa majú posudzovať samostatne. Plocha, ktorá spĺňa kritériá týkajúce sa vymedzenia pojmu „les“, patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia, zatiaľ čo plocha, ktorá spĺňa kritériá týkajúce sa „poľnohospodárskeho využitia“, nepatrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia z hľadiska konverzie.
To, či je časť plochy pozemku využívaného na poľnohospodárske účely väčšia ako plocha pozemku, ktorá sa podľa vymedzenia považuje za les, nie je relevantné. Napríklad to znamená, že ak má 10-hektárový pozemok plochu s rozlohou 2 hektáre, ktorú možno na základe objektívnych kritérií považovať za lesnatú plochu, a 8 hektárov sa obrába v rámci poľnohospodárskeho využitia, potom sa 2 hektáre lesa klasifikujú ako les bez ohľadu na skutočnosť, že tvoria len 20 % celkového pozemku.
Pri posudzovaní toho, či určitá plocha pozemku predstavuje les, by skutočné vlastnosti lesa mali mať prednosť pred označením v katastroch nehnuteľností a katastrálnych mapách. Katastre nehnuteľností a katastrálne mapy možno použiť na doplnenie družicových údajov, aby sa preukázalo poľnohospodárske využitie v minulosti. Pri určovaní toho, či je plocha lesom bez aktuálneho stromového porastu, najmä v prípade, že plocha je dočasne bez lesných porastov z dôvodu postupov obhospodarovania lesov, prírodnej katastrofy alebo prvých rokov zalesňovania, môžu byť užitočné aj plány obhospodarovania lesov a registre označených lesnatých plôch. Voľne použiteľným nástrojom pre všetky zainteresované strany na určenie globálneho lesného porastu v roku 2020 je monitorovacie stredisko EÚ (26), ktoré poskytuje Komisia. Monitorovacie stredisko však nemá výlučný charakter, jeho použitie nie je povinné a nemá žiadnu právnu silu. Verejné a súkromné zainteresované strany môžu použiť akékoľvek mapy, ktoré považujú za vhodné na účely uplatnenia náležitej starostlivosti alebo vykonania kontrol.
(1) Žiadny obsah tohto usmerňovacieho dokumentu nenahrádza ani nemení priamy odkaz na opísané nástroje a Komisia neprijíma žiadnu zodpovednosť za prípadné straty ani škody spôsobené chybami alebo vyhláseniami, ktoré sú v ňom uvedené. Konečné rozsudky o výklade nariadenia môže vyniesť len Súdny dvor Európskej únie.
(2) Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 206, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/1115/oj.
(3) Podrobnejšie informácie týkajúce sa vykonávania nájdete aj v často kladených otázkach, ktoré sú k dispozícii na tomto odkaze: Vykonávanie nariadenia o odlesňovaní – Európska komisia (europa.eu).
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).
(5) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 1).
(6) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23 – 34, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2010/995/oj.
(7) Ak nebola priradená žiadna špecifická úroveň rizika, krajiny sa považujú za krajiny so štandardným rizikom.
(8) Právne predpisy týkajúce sa nezákonnosti, odlesňovania a degradácie lesov.
(9) Podľa článku 29 ods. 2 Komisia zverejní zoznam krajín alebo ich častí, ktoré predstavujú nízke alebo vysoké riziko, prostredníctvom vykonávacích aktov.
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 z 13. júna 2024 o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859 (Ú. v. EÚ L, 2024/1760, 5.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1760/oj).
(11) Podľa článku 29 ods. 2 Komisia zverejní zoznam krajín alebo ich častí, ktoré predstavujú nízke alebo vysoké riziko, prostredníctvom vykonávacích aktov.
(12) Pokiaľ ide o používanie takýchto indexov, pozri aj kapitolu 4 oznámenia Komisie z 12. februára 2016, C(2016) 755 final (usmerňovací dokument k nariadeniu EÚ o dreve).
(13) Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).
(14) Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúre Európskej únie (Ú. v. EÚ C 119, 29.3.2019, s.1).
(15) Niektoré systémy umožňujú certifikáciu, ak určitý percentuálny podiel príslušného výrobku, zvyčajne uvedený na etikete, v plnej miere spĺňa normu na vydanie certifikátu. V takýchto prípadoch je dôležité, aby hospodársky subjekt získal informácie o tom, či boli vykonané kontroly necertifikovaného podielu a či poskytujú primerané dôkazy o súlade s prvkom týkajúcim sa geolokalizácie a nespôsobovania odlesňovania aj v prípade necertifikovaného podielu.
(16) V niektorých systémoch sa umožňuje udelenie certifikátu, keď sa používa certifikát spracovateľského reťazca v rámci hmotnostnej bilancie. Takéto zmiešané výrobky však nie sú v súlade s nariadením EÚ o odlesňovaní. V súlade s nariadením EÚ o odlesňovaní sú povolené len výrobky, ktoré sú v úplnom súlade s uvedenými prvkami, s výnimkou zmiešaných výrobkov s certifikátom spracovateľského reťazca v rámci určitých percentuálnych podielov alebo hmotnostnej bilancie.
(17) Ako dôkaz o tom, že sa do dodávateľského reťazca nedostala žiadna neznáma ani nepovolená komodita, možno použiť certifikát spracovateľského reťazca. Účelom týchto certifikátov je zaistiť, aby do dodávateľského reťazca v tzv. kritických kontrolných bodoch vstupovali len povolené komodity a výrobky a výrobok sa namiesto miesta pôvodu mohol vysledovať len k predchádzajúcemu článku v reťazci (ktorý takisto musí mať certifikát spracovateľského reťazca). Výrobok s certifikátom spracovateľského reťazca môže obsahovať kombináciu certifikovaného a ďalšieho povoleného materiálu z rôznych zdrojov. Pri používaní certifikátu spracovateľského reťazca by mal hospodársky subjekt zabezpečiť, aby všetky materiály spĺňali požiadavky nariadenia EÚ o odlesňovaní a aby sa vykonávali dostatočné kontroly na vylúčenie nevyhovujúceho materiálu.
(18) Správa Európskej komisie: Study on Certification and Verification Schemes in the Forest Sector and for Wood-based Products (Štúdia o systémoch certifikácie a overovania v odvetví lesného hospodárstva a výrobkov z dreva), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021.
(19) Európska komisia, SWD(2021) 326 final.
(20) Ú. v. EÚ C 341, 16.12.2010, s. 5.
(21) Správa Európskej komisie: Study on Certification and Verification Schemes in the Forest Sector and for Wood-based Products (Štúdia o systémoch certifikácie a overovania v odvetví lesného hospodárstva a výrobkov z dreva), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021.
(22) Do tejto kapitoly, ktorá sa konkrétne zaoberá vymedzením pojmu poľnohospodárske využitie, nespadá druhý prvok pojmu „nespôsobujúce odlesňovanie“ stanovený v článku 2 bode 13 písm. b), t. j. príslušné výrobky obsahujúce drevo alebo vyrobené s použitím dreva, ktoré bolo vyťažené z lesa bez spôsobenia degradácie lesov.
(23) Ú. v. EÚ L, 2024/1991, 29.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1991/oj.
(24) FAO 2003, Multilingual Thesaurus on Land Tenure (Viacjazyčný tezaurus o držbe pôdy), kapitola 7. Pôda v poľnohospodárskom, pastierskom a lesníckom kontexte.
(25) FAO, World Programme For The Census Of Agriculture 2020 (Celosvetový program pre poľnohospodársky cenzus 2020), zv. 1, s.120, body 8.12.12 a 8.12.13.
(26) https://forest-observatory.ec.europa.eu/forest/gfc2020.
PRÍLOHA I
AKO SA V PRAXI UPLATŇUJE VYMEDZENIE POJMOV „UMIESTNENIE NA TRH“, SPRÍSTUPNENIE NA TRHU“ A „VÝVOZ“?
V týchto scenároch sú opísané situácie, v ktorých sa v zmysle nariadenia EÚ o odlesňovaní fyzická alebo právnická osoba považuje za hospodársky subjekt.
[Pokiaľ sa neuvádza inak, vo všetkých uvedených scenároch sú za uplatňovanie náležitej starostlivosti v súvislosti s príslušnými výrobkami/komoditami a za predloženie vyhlásenia o náležitej starostlivosti do informačného systému podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní alebo za určenie splnomocneného zástupcu uvedeného v článku 6 na účely predloženia vyhlásenia o náležitej starostlivosti v ich mene zodpovedné hospodárske subjekty.]
[Podľa článku 4 ods. 3 predloženie vyhlásenia o náležitej starostlivosti znamená, že hospodársky subjekt alebo obchodník, ktorý nepatrí medzi MSP, uplatnil náležitú starostlivosť podľa uplatniteľných ustanovení nariadenia EÚ o odlesňovaní a preberá zodpovednosť za záver, že nespôsobujú odlesňovanie a boli vyprodukované v súlade s príslušnými právnymi predpismi krajiny produkcie podľa článku 3.]
Scenár 1 – Spracúvanie výrobkov
Výrobca A usadený v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý nepatrí medzi MSP) je spoločnosťou, ktorá nakupuje palmový olej [HS 1511 ] v tretej krajine a dováža ho do EÚ, kde palmový olej používa na výrobu priemyselných mastných alkoholov [HS 3823 70 ]. Následne technické mastné alkoholy predáva výrobcovi B v inom členskom štáte EÚ.
|
— |
Výrobca A je pri dovoze palmového oleja do EÚ hospodárskym subjektom (podáva colné vyhlásenie na umiestnenie do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“), keďže palmový olej je príslušným výrobkom, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. To znamená, že výrobca A musí uplatňovať náležitú starostlivosť v súvislosti s palmovým olejom, predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému a uviesť referenčné číslo vyhlásenia o náležitej starostlivosti v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu. |
|
— |
Výrobca A je hospodárskym subjektom aj pri umiestňovaní priemyselných mastných alkoholov na trh, keďže priemyselné mastné alkoholy sú príslušnými výrobkami, na ktoré sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. To znamená, že výrobca A musí pred uvedením priemyselných mastných alkoholov na trh predložiť samostatné vyhlásenie o náležitej starostlivosti, v ktorom môže uviesť referenčné číslo svojho predchádzajúceho vyhlásenia o náležitej starostlivosti podľa článku 4 ods. 9. |
Scenár 2 – Obalové materiály
Scenár 2a
Výrobca C usadený v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý patrí medzi MSP) dováža natieraný kraftový papier [HS 4810 ] od výrobcu B usadeného v tretej krajine a používa ho na balenie iných výrobkov, ktoré sa následne predávajú na trhu Únie.
|
— |
Výrobca C je pri dovoze kraftového papiera do EÚ hospodárskym subjektom (t. j. podáva colné vyhlásenie na umiestnenie do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“), keďže kraftový papier je príslušným výrobkom, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní: aj keď sa bude používať ako obal, kraftový papier sa dováža ako samostatný výrobok (porovnaj so scenárom 2b), a preto sa v súvislosti s ním uplatňuje náležitá starostlivosť. Výrobca C musí predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému a uviesť referenčné číslo vyhlásenia o náležitej starostlivosti v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu. |
|
— |
Od výrobcu C sa nevyžaduje uplatňovať náležitú starostlivosť ani predkladať vyhlásenie o náležitej starostlivosti v súvislosti s kraftovým papierom, ktorý sa následne používa ako obal pre iné výrobky, keďže sa nepredáva ako samostatný výrobok, ale skôr ako obalový materiál (ktorý nedáva výrobku jeho podstatný charakter), a preto nie je regulovaný ako príslušný výrobok podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní. |
Scenár 2b
Spoločnosť D usadená v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý patrí medzi MSP) dováža drevené rámy [HS 4414 ] z tretej krajiny a predáva ich maloobchodníkovi E usadenému v EÚ. Rámy boli zabalené v lepenke.
|
— |
Spoločnosť D je pri dovoze drevených rámov do EÚ hospodárskym subjektom (t. j. podáva colné vyhlásenie na umiestnenie do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“), keďže drevené rámy sú príslušným výrobkom, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. To znamená, že spoločnosť D musí uplatňovať náležitú starostlivosť v súvislosti s drevenými rámami, predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému a uviesť referenčné číslo vyhlásenia o náležitej starostlivosti v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu. |
|
— |
Od spoločnosti D sa nevyžaduje uplatňovať náležitú starostlivosť ani predkladať vyhlásenie o náležitej starostlivosti v súvislosti s lepenkovými obalmi, keďže sa nedovážali ako samostatný výrobok, ale ako obalový materiál (ktorý nedáva výrobku jeho podstatný charakter), a preto nie sú regulované ako príslušný výrobok podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní. |
Scenár 3 – Prevody vlastníctva
Scenár 3a
Výrobca F usadený v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý nepatrí medzi MSP) nakupuje surové kože z hovädzieho dobytka [HS ex 4101 ] od dodávateľa H usadeného mimo EÚ. Podľa zmluvy sa vlastníctvo okamžite prevedie na výrobcu F, ešte kým sú kože mimo EÚ, a výrobca F ich dovezie do EÚ. Po dovoze do EÚ výrobca F spracúva kože na činené kože [HS ex 4104 ] a predáva ich maloobchodníkovi I usadenému v EÚ, ktorý nepatrí medzi MSP (obchodníkovi).
|
— |
Výrobca F je pri dovoze surových koží z hovädzieho dobytka do EÚ hospodárskym subjektom (podáva colné vyhlásenie na umiestnenie do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“), keďže surové kože z hovädzieho dobytka sú príslušným výrobkom, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. To znamená, že výrobca F musí uplatňovať náležitú starostlivosť v súvislosti so surovými kožami, predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému a uviesť referenčné číslo vyhlásenia o náležitej starostlivosti v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu. V rámci náležitej starostlivosti v súvislosti so surovými kožami musí výrobca F uviesť geolokalizačné informácie týkajúce sa všetkých zariadení, kde bol hovädzí dobytok chovaný [v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. d)]. V súlade s odôvodnením 39 výrobca F určí, či bol hovädzí dobytok použitý na výrobu týchto koží kŕmený iným príslušným výrobkom, a ak áno, uplatní aj požadovanú náležitú starostlivosť v súvislosti s krmivom pre hospodárske zvieratá. |
|
— |
Výrobca F je takisto hospodárskym subjektom pri umiestňovaní činených koží na trh, keďže činené kože sú príslušnými výrobkami, na ktoré sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. To znamená, že výrobca F musí pred ich predajom obchodníkovi I predložiť samostatné vyhlásenie o náležitej starostlivosti. Výrobca F môže odkázať na existujúce vyhlásenie o náležitej starostlivosti týkajúce sa surových koží, ktoré predtým umiestnil na trh po dovoze do EÚ. |
|
— |
Obchodník I ako obchodník, ktorý nepatrí medzi MSP, preberá rovnaké povinnosti náležitej starostlivosti ako hospodársky subjekt. Po tom, ako sa obchodník I presvedčil, že sa uplatnila náležitá starostlivosť v súvislosti so surovými kožami z hovädzieho dobytka, je povinný predložiť samostatné vyhlásenie o náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o činené kože kúpené od výrobcu F, pred ich predajom spotrebiteľom alebo iným aktérom na nižších úrovniach dodávateľského reťazca (t. j. ich sprístupnením na trhu Únie). Vo vyhlásení obchodníka I o náležitej starostlivosti môže odkazovať na existujúce vyhlásenie o náležitej starostlivosti výrobcu F, pokiaľ ide o činené kože, podľa článku 4 ods. 9. |
[V tomto scenári sa vlastníctvo prevedie z osoby usadenej mimo EÚ na osobu usadenú v EÚ skôr, než výrobok fyzicky vstúpi na územie EÚ.]
Scenár 3b
Výrobca F usadený v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý nepatrí medzi MSP), nakupuje činené kože z hovädzieho dobytka [HS ex 4104 ] online od dodávateľa H usadeného mimo EÚ. Na základe zmluvy sa vlastníctvo prevedie na výrobcu F až po dodaní koží do jeho závodu v EÚ. Prepravca G dováža kože do EÚ v mene dodávateľa H a dodáva ich do závodu výrobcu F.
|
— |
Dodávateľ H je pri dovoze činených koží z hovädzieho dobytka do EÚ hospodárskym subjektom (t. j. podáva colné vyhlásenie na umiestnenie do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“), keďže činené kože z hovädzieho dobytka sú príslušným výrobkom, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. To znamená, že dodávateľ H musí uplatňovať náležitú starostlivosť v súvislosti s kožami z hovädzieho dobytka, predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému a uviesť referenčné číslo vyhlásenia o náležitej starostlivosti v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu (alebo splnomocniť prepravcu G ako oprávneného zástupcu podľa článku 6 ods. 1 na jeho predloženie). V rámci náležitej starostlivosti v súvislosti s kožami musí dodávateľ H uviesť geolokalizačné informácie týkajúce sa všetkých zariadení, kde bol hovädzí dobytok chovaný [v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. d)]. V súlade s odôvodnením 39 dodávateľ H určí, či bol hovädzí dobytok použitý na výrobu týchto koží kŕmený iným príslušným výrobkom, a ak áno, uplatní aj požadovanú náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o krmivo pre hospodárske zvieratá. |
|
— |
Výrobca F je prvou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá sprístupňuje príslušné výrobky na trhu EÚ, a takisto sa považuje za hospodársky subjekt podľa článku 7, t. j. hoci v skutočnosti nie je hospodárskym subjektom podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 15, v článku 7 sa stanovuje, že podlieha rovnakým povinnostiam ako hospodársky subjekt. Výrobca F preto musí uplatňovať náležitú starostlivosť a predložiť samostatné vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému pred tým, ako ich predá spotrebiteľom alebo iným aktérom na nižších úrovniach dodávateľského reťazca, v ktorom môže odkázať na systém náležitej starostlivosti dodávateľa H podľa článku 4 ods. 9. |
[V tomto scenári sa vlastníctvo prevedie z osoby usadenej mimo EÚ na osobu usadenú v EÚ až po tom, ako výrobok fyzicky vstúpi na územie EÚ.]
Scenár 4 – Umiestnenie na trh vs. sprístupnenie na trhu
[V scenároch 4a, 4b, 4c a 4d sa opisuje rozdiel medzi umiestnením na trh Únie a sprístupnením na trhu Únie a uvádzajú sa v nich príklady niektorých okolností, za ktorých môže byť podnik na nižšej úrovni dodávateľského reťazca hospodárskym subjektom.]
Scenár 4a:
Veľkoobchodník J usadený v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý patrí medzi MSP) dováža kakaový prášok [HS 1805 ] od výrobcu z tretej krajiny (mimo EÚ) a predáva ho maloobchodníkovi K, ktorý nepatrí medzi MSP, usadenému v EÚ. Maloobchodník K dováža ďalší kakaový prášok z tretej krajiny (výrobca mimo EÚ) a mieša ho s kakaovým práškom kúpeným od veľkoobchodníka J na účely predaja konečným spotrebiteľom v EÚ (porovnaj so scenármi 4b, 4c, 4d).
|
— |
Veľkoobchodník J je pri dovoze kakaového prášku do EÚ hospodárskym subjektom (podáva colné vyhlásenie na umiestnenie do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“) (umiestnenie na trh), keďže kakaový prášok je príslušným výrobkom, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. To znamená, že veľkoobchodník J musí uplatňovať náležitú starostlivosť v súvislosti s kakaovým práškom, predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému a uviesť referenčné číslo vyhlásenia o náležitej starostlivosti v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu. |
|
— |
V prípade kakaového prášku zakúpeného od veľkoobchodníka J koná maloobchodník K ako obchodník, pretože tento kakaový prášok už bol umiestnený na trh Únie. Maloobchodník K ako obchodník, ktorý nepatrí medzi MSP, preberá rovnaké povinnosti náležitej starostlivosti ako hospodársky subjekt a je povinný predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti v súvislosti s kakaovým práškom kúpeným od veľkoobchodníka J pred tým, ako ho predá (sprístupní). Maloobchodník K môže odkázať na existujúce vyhlásenie o náležitej starostlivosti veľkoobchodníka J v súvislosti s kakaovým práškom po potvrdení, že náležitá starostlivosť bola riadne uplatnená v súlade s požiadavkami nariadenia EÚ o odlesňovaní podľa článku 4 ods. 9, ale maloobchodník K si stále ponecháva zodpovednosť za dodržiavanie súladu s nariadením. |
|
— |
Maloobchodník K je v prípade ďalšieho kakaového prášku, ktorý K dováža priamo do EÚ, hospodárskym subjektom (podáva colné vyhlásenie na umiestnenie do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“), keďže kakaový prášok je príslušným výrobkom, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní, a K umiestňuje ďalší kakaový prášok na trh po prvýkrát. To znamená, že maloobchodník K musí uplatňovať náležitú starostlivosť v súvislosti s ďalším kakaovým práškom, predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému a uviesť referenčné číslo vyhlásenia o náležitej starostlivosti v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu. |
Scenár 4b
Veľkoobchodník J usadený v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý patrí medzi MSP) dováža kakaový prášok [HS 1805 ] od výrobcu z tretej krajiny (mimo EÚ) a predáva ho maloobchodníkovi K usadenému v EÚ (obchodníkovi, ktorý nepatrí medzi MSP). Maloobchodník K ďalej predáva kakaový prášok v rámci EÚ.
|
— |
Veľkoobchodník J je pri dovoze kakaového prášku do EÚ hospodárskym subjektom (podáva colné vyhlásenie na umiestnenie do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“), keďže kakaový prášok je príslušným výrobkom, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. To znamená, že veľkoobchodník J musí uplatňovať náležitú starostlivosť v súvislosti s kakaovým práškom, predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému a uviesť referenčné číslo vyhlásenia o náležitej starostlivosti v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu. |
|
— |
Keďže kakaový prášok už bol umiestnený na trh maloobchodníkom J a za predpokladu, že maloobchodník K ho pred ďalším predajom nespracúva ani nedopĺňa, maloobchodník K iba sprístupňuje príslušný výrobok. Na účely uplatnenia náležitej starostlivosti a predkladania vyhlásení o náležitej starostlivosti podľa článku 4 ods. 2 a 9 maloobchodník K môže odkázať na existujúce vyhlásenie o náležitej starostlivosti po tom, ako sa presvedčí, že veľkoobchodník J riadne uplatnil náležitú starostlivosť podľa článku 4 ods. 9, ale maloobchodník K naďalej nesie zodpovednosť za dodržiavanie súladu s nariadením. |
Scenár 4c
Veľkoobchodník J usadený v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý patrí medzi MSP) dováža sójový olej [HS 1507 ] od výrobcu z tretej krajiny (mimo EÚ) a predáva ho maloobchodníkovi K usadenému v EÚ (obchodníkovi, ktorý patrí medzi MSP). Maloobchodník K ďalej predáva sójový olej v rámci EÚ.
|
— |
Veľkoobchodník J je pri dovoze sójového oleja do EÚ hospodárskym subjektom (podáva colné vyhlásenie na umiestnenie do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“), keďže sójový olej je príslušným výrobkom, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. To znamená, že veľkoobchodník J musí uplatňovať náležitú starostlivosť v súvislosti so sójovým olejom, predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému a uviesť referenčné číslo vyhlásenia o náležitej starostlivosti v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu. |
|
— |
Keďže sójový olej už bol umiestnený na trh veľkoobchodníkom J a za predpokladu, že maloobchodník K ho pred ďalším predajom nespracúva ani nedopĺňa, maloobchodník K iba sprístupňuje príslušný výrobok. Keďže maloobchodník K je obchodníkom, ktorý patrí medzi MSP, nemá rovnaké povinnosti náležitej starostlivosti ako hospodársky subjekt. Maloobchodník K preto musí zhromažďovať a uchovávať informácie požadované podľa článku 5 nariadenia EÚ o odlesňovaní, ale nie je povinný predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti v súvislosti so sójovým olejom pred jeho ďalším predajom podľa článku 5 ods. 2. |
Scenár 4d
Veľkoobchodník J usadený v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý patrí medzi MSP) dováža kakaové bôby [HS 1801 ] od výrobcu z tretej krajiny (mimo EÚ) a predáva ich výrobcovi K usadenému v EÚ (hospodárskemu subjektu, ktorý nepatrí medzi MSP). Výrobca K používa kakaové bôby na výrobu čokoládových tyčiniek [HS 1806 ], ktoré predáva v rámci EÚ.
|
— |
Veľkoobchodník J pri dovoze kakaových bôbov do EÚ je hospodárskym subjektom (podáva colné vyhlásenie na umiestnenie do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“ ), keďže kakaové bôby sú príslušným výrobkom, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. To znamená, že veľkoobchodník J musí uplatňovať náležitú starostlivosť v súvislosti s kakaovými bôbmi, predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému a uviesť referenčné číslo vyhlásenia o náležitej starostlivosti v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu. |
|
— |
Výrobca K sa pri predaji čokoládových tyčiniek stáva hospodárskym subjektom, pretože aj čokoládové tyčinky sú príslušným výrobkom uvedeným v prílohe I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní a umiestňujú sa na trh (sprístupňujú sa po prvýkrát). Na účely uplatnenia náležitej starostlivosti a predkladania vyhlásení o náležitej starostlivosti podľa článku 4 ods. 2 a 9 maloobchodník K môže odkázať na existujúce vyhlásenie o náležitej starostlivosti po tom, ako sa presvedčí, že veľkoobchodník J riadne uplatnil náležitú starostlivosť podľa článku 4 ods. 9, ale maloobchodník K naďalej nesie zodpovednosť za dodržiavanie súladu s nariadením. |
Scenár 5 – Odkazovanie na existujúce vyhlásenie o náležitej starostlivosti
Spoločnosť L usadená v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý nepatrí medzi MSP) nakupuje mrazené hovädzie mäso [HS ex 0202 ] od poľnohospodára M usadeného v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý patrí medzi MSP), ktorý chová hovädzí dobytok v EÚ. Poľnohospodár M kúpil krmivo pre hovädzí dobytok od maloobchodníka W (hospodárskeho subjektu, ktorý patrí medzi MSP), ktorý uplatňoval náležitú starostlivosť. Spoločnosť L následne vyvezie zmrazené hovädzie mäso [HS ex 0202 ] do tretej krajiny. Mäso nebolo spracované na iné príslušné výrobky ani s nimi zmiešané.
|
— |
Poľnohospodár M je pri predaji mrazeného hovädzieho mäsa spoločnosti L hospodárskym subjektom a musí uplatňovať náležitú starostlivosť a pred predajom musí do informačného systému predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti. V rámci náležitej starostlivosti v súvislosti s hovädzím mäsom musí poľnohospodár M uviesť geolokalizačné informácie týkajúce sa všetkých zariadení, kde bol hovädzí dobytok chovaný [v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. d)]. V súlade s odôvodnením 39 poľnohospodár M určí, či bol hovädzí dobytok kŕmený iným príslušným výrobkom, a ak áno, poľnohospodár M by mal ako dôkaz použiť príslušné faktúry, referenčné čísla príslušných vyhlásení o náležitej starostlivosti alebo akúkoľvek inú relevantnú dokumentáciu od maloobchodníka W, v ktorej sa uvádza, že krmivo nespôsobuje odlesňovanie. |
|
— |
Spoločnosť L je pri vývoze mäsa z EÚ hospodárskym subjektom (t. j. podáva colné vyhlásenie na účely colného režimu vývoz). Spoločnosť L sa preto musí presvedčiť, že v súvislosti s hovädzím mäsom bola uplatnená náležitá starostlivosť, a predložiť samostatné vyhlásenie o náležitej starostlivosti, v ktorom sa môže odkazovať na predchádzajúce vyhlásenie o náležitej starostlivosti predložené poľnohospodárom M podľa článku 4 ods. 9. Ak sa spoločnosť L namiesto vývozu mäsa do tretej krajiny rozhodne predávať mäso v rámci EÚ, potom by spoločnosť L konala ako obchodník, ale vzťahovali by sa na ňu rovnaké povinnosti, ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, keďže obchodníci, ktorí nepatria medzi MSP, sa podľa článku 5 ods. 1 považujú za hospodárske subjekty, ktoré nepatria medzi MSP. |
Scenár 6 – Náležitá starostlivosť v prípade fyzických osôb/mikropodnikov
Súkromný vlastník lesa N usadený v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý patrí medzi MSP) uzavrie zmluvu s drevospracujúcou spoločnosťou O (hospodársky subjekt, ktorý nepatrí medzi MSP) na ťažbu niektorých jeho stromov. Spoločnosť O ťaží stromy, ale guľatina [HS 4403 ] je stále vo vlastníctve súkromného vlastníka lesa N. Po zozbieraní guľatiny súkromný vlastník lesa N predá vyťaženú guľatinu drevospracujúcej spoločnosti O. Drevospracujúca spoločnosť O potom pošle guľatinu na svoju vlastnú pílu a umiestni ju na trh ako rezané drevo [HS 4407 ].
|
— |
Vlastník lesa N je hospodárskym subjektom a pred umiestnením guľatiny na trh musí uplatniť náležitú starostlivosť. Keďže však vlastník lesa N je fyzickou osobou/mikropodnikom, môže splnomocniť hospodársky subjekt alebo obchodníka, ktorý nasleduje na nižšej úrovni dodávateľského reťazca a ktorý nie je fyzickou osobou alebo mikropodnikom, aby konal ako splnomocnený zástupca a vyhlásenie o náležitej starostlivosti predložil v jeho mene. V prípade, že sa vlastník lesa N rozhodne splnomocniť spoločnosť O na predloženie vyhlásenia o náležitej starostlivosti v jeho mene, oznámi spoločnosti O všetky informácie potrebné na potvrdenie toho, že už uplatnil náležitú starostlivosť a nezistilo sa žiadne riziko/zistilo sa zanedbateľné riziko podľa článku 6 ods. 3. Zodpovednosť za dodržiavanie súladu s nariadením naďalej nesie vlastník lesa. |
|
— |
Drevospracujúca spoločnosť O je hospodárskym subjektom, keď umiestňuje na trh rezané drevo ako príslušný výrobok z dreva, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní, vyprodukované z guľatiny, ktorá bola vyťažená v lese vlastníka lesa N. To znamená, že drevospracujúca spoločnosť O sa musí presvedčiť, že bola uplatnená náležitá starostlivosť v súvislosti s guľatinou, a pred umiestnením rezaného dreva vyprodukovaného z pílenia stromov vlastníka lesa N na trh predložiť do informačného systému samostatné vyhlásenie o náležitej starostlivosti. |
Scenár 7 – Splnomocnenie tretích strán, aby konali ako splnomocnení zástupcovia
Maloobchodník P usadený v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý patrí medzi MSP) dováža pneumatiky z kaučuku [HS ex 4011 ] z tretej krajiny (mimo EÚ) a rozhodol sa splnomocniť spoločnosť Q usadenú v EÚ ako svojho splnomocneného zástupcu, aby predložil vyhlásenie o náležitej starostlivosti ako poskytovateľ služieb pre maloobchodníka P.
|
— |
Maloobchodník P je pri dovoze pneumatík z kaučuku do EÚ hospodárskym subjektom (podáva colné vyhlásenie na umiestnenie do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“), keďže pneumatiky z kaučuku sú príslušným výrobkom, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. To znamená, že maloobchodník P musí uplatňovať náležitú starostlivosť v súvislosti s kaučukovými pneumatikami, ale môže splnomocniť spoločnosť Q ako splnomocneného zástupcu, aby predložila vyhlásenie o náležitej starostlivosti pre príslušné pneumatiky v jeho mene podľa článku 6 ods. 1. Spoločnosť Q nepôsobí ako člen dodávateľského reťazca, je len poskytovateľom služieb, ktorý predkladá vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému v mene maloobchodníka P a na žiadosť príslušných orgánov poskytne kópiu splnomocnenia podľa článku 6 ods. 2. Maloobchodník P naďalej nesie zodpovednosť za súlad pneumatík s článkom 3 nariadenia EÚ o odlesňovaní. |
Scenár 8 – Výrobky v rozsahu pôsobnosti nariadenia
Výrobca R usadený v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý patrí medzi MSP) dováža palmový olej [HS 1511 ] od výrobcov z tretích krajín (mimo EÚ) do EÚ a spracúva ho v rámci svojho závodu na mydlo [HS 3401 ], ktoré predáva v rámci EÚ.
|
— |
Výrobca R je pri dovoze palmového oleja do EÚ hospodárskym subjektom (podáva colné vyhlásenie na umiestnenie do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“), keďže palmový olej je príslušným výrobkom, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. To znamená, že R musí uplatňovať náležitú starostlivosť, predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému a uviesť referenčné číslo vyhlásenia o náležitej starostlivosti v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu. |
|
— |
Pri predaji mydla sa však od výrobcu R nevyžaduje, aby uplatňoval náležitú starostlivosť alebo predložil vyhlásenie o náležitej starostlivosti v súvislosti s palmovým olejom obsiahnutým v mydle, keďže samotné mydlo nie je príslušným výrobkom uvedeným v prílohe I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. |
Scenár 9 – Umiestnenie príslušných výrobkov na trh hospodárskym subjektom, ktorý patrí medzi MSP
Scenár 9a
Obchodník so sójou S usadený v EÚ (obchodník, ktorý nepatrí medzi MSP) nakupuje sójové bôby [HS 1201 ], ktoré už umiestnila na trh iná spoločnosť. Obchodník S usadený v EÚ, ktorý nepatrí medzi MSP, predáva sójové bôby spoločnosti T usadenej v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý patrí medzi MSP). Spoločnosť T vyrába zo sójových bôbov múku zo sójových bôbov [HS 1208 10 ] a predáva ju.
|
— |
Obchodník S je pri predaji (sprístupnení) sójových bôbov spoločnosti T obchodníkom, ktorý nepatrí medzi MSP, keďže sójové bôby sú príslušným výrobkom, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. To znamená, že obchodník S sa musí presvedčiť, že v súvislosti so sójovými bôbmi bola uplatnená náležitá starostlivosť, a pred predajom sójových bôbov spoločnosti T predložiť do informačného systému nové vyhlásenie o náležitej starostlivosti. |
|
— |
Spoločnosť T je pri umiestňovaní múky zo sójových bôbov na trh na základe ich predaja hospodárskym subjektom, keďže sójové bôby spracovala na nový výrobok (múka zo sójových bôbov), ktorý je príslušným výrobkom so samostatným kódom HS podľa prílohy I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. Keďže tento predaj spoločnosťou T predstavuje umiestnenie na trh (prvé sprístupnenie) nového príslušného výrobku, spoločnosť T je hospodárskym subjektom. Spoločnosť T ako podnik, ktorý patrí medzi MSP, nie je povinná uplatňovať náležitú starostlivosť pred umiestnením múky zo sójových bôbov na trh ani predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti v informačnom systéme, pretože múka zo sójových bôbov sa vyrába zo sójových bôbov, v súvislosti s ktorými už bola uplatnená náležitá starostlivosť a v prípade ktorých už obchodník S predložil vyhlásenie o náležitej starostlivosti podľa článku 4 ods. 8, ale spoločnosť T stále nesie zodpovednosť za dodržiavanie súladu s nariadením. |
Scenár 9b
Súkromný vlastník lesa U usadený v EÚ (hospodársky subjekt, ktorý patrí medzi MSP) ťaží niektoré zo svojich vlastných stromov. Potom spracuje guľatinu a vyrobí personalizované drevené fotorámiky [HS 4414 ] z guľatiny vo svojom vlastnom podniku, ktoré priamo predáva konečným spotrebiteľom.
|
— |
Vlastník lesa U je hospodárskym subjektom, ktorý musí uplatňovať náležitú starostlivosť pred umiestnením vyťaženej guľatiny [HS 4403 ] na trh na účely jej spracovania na drevené fotorámiky a predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému. |
|
— |
Vlastník lesa U je hospodárskym subjektom, keď umiestňuje na trh personalizované drevené fotorámiky, ktoré vyrába, keďže personalizované drevené fotorámiky sú príslušným výrobkom, na ktorý sa vzťahuje príloha I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní, a ide o ich prvé sprístupnenie na trhu. Vlastník lesa U je hospodárskym subjektom, ktorý patrí medzi MSP, a preto podľa článku 4 ods. 8 nemusí uplatňovať náležitú starostlivosť ani predložiť nové vyhlásenie o náležitej starostlivosti v informačnom systéme v prípade drevených fotorámikov, pretože boli vyrobené z guľatiny, v súvislosti s ktorou už bola uplatnená náležitá starostlivosť, a príslušné vyhlásenie o náležitej starostlivosti bolo predložené v informačnom systéme. |
[Ak by vlastník lesa U v uvedenom scenári 9b vyťažil niektoré zo svojich stromov na účely výroby personalizovaných fotorámikov na vlastné použitie vo svojom dome, nebol by hospodárskym subjektom a z toho dôvodu by nepodliehal povinnostiam podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní. To isté by platilo, ak by stromy spracoval na iné príslušné výrobky na svoje osobné použitie, ako sú stĺpiky na plot alebo nábytok do svojho domu.]
Scenár 10 – Príslušné výrobky ponúkané na predaj online alebo inými spôsobmi predaja na diaľku
Osoba V usadená v EÚ (obchodník, ktorý patrí medzi MSP) nakupuje drevené fotorámiky [HS 4414 ] na následný predaj prostredníctvom svojho internetového obchodu s remeselnými výrobkami v rámci obchodnej činnosti. V súvislosti s drevenými fotorámikmi už náležitú starostlivosť uplatnil hospodársky subjekt Z.
|
— |
Osoba V je obchodníkom pri sprístupňovaní drevených fotorámikov na trhu alebo hospodárskym subjektom v prípade vývozu drevených rámov do tretej krajiny, keďže drevené rámy sú príslušným výrobkom podľa prílohy I k nariadeniu EÚ o odlesňovaní. Nariadenie EÚ o odlesňovaní neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by sa samotná ponuka na predaj online alebo prostredníctvom iných prostriedkov predaja na diaľku považovala za sprístupnenie na trhu alebo vývoz. Osoba V musí dosiahnuť súlad s nariadením EÚ o odlesňovaní pred uzavretím kúpno-predajnej zmluvy s kupujúcim drevených fotorámikov. |
PRÍLOHA II
PRÍKLADY POŽIADAVIEK NA INFORMÁCIE A NÁLEŽITÚ STAROSTLIVOSŤ V SÚVISLOSTI SO ZLOŽENÝMI VÝROBKAMI, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE PRÍLOHA I K NARIADENIU EÚ O ODLESŇOVANÍ
Príklad 1: Požiadavky na informácie a náležitú starostlivosť boli splnené v prípade príslušného výrobku a všetkých častí, ktoré obsahujú iné príslušné výrobky alebo sú z nich vyrobené.
|
Typ výrobku |
Objem |
Bola v prípade príslušného výrobku uplatnená náležitá starostlivosť? |
|||
|
Kancelársky nábytok v úplne rozmontovanom stave (CKD) (HS 9403 ) |
1 500 jednotiek |
Áno, hospodársky subjekt uplatnil náležitú starostlivosť v súlade s článkom 8 nariadenia EÚ o odlesňovaní vrátane požiadaviek na informácie uvedených v článku 9 (pozri ďalej) a predložil vyhlásenie o náležitej starostlivosti. |
|||
|
Časť príslušného výrobku (zložka) |
Informácie o príslušných častiach výrobku (podľa článku 9) |
Vzťahuje sa na časť príslušného výrobku vyhlásenie o náležitej starostlivosti? |
|||
|
|
Opis tovaru |
Druhy |
Krajina produkcie |
Geolokalizácie komodity |
|
|
Jadro |
drevotrieskové dosky (HS 4410 ) |
smrek sitkanský (Picea sitchensis) |
členský štát EÚ |
viaceré plantáže, všetky geolokalizácie sú známe |
Áno: hospodársky subjekt odkázal na existujúce vyhlásenie o náležitej starostlivosti po tom, ako sa presvedčil, že náležitá starostlivosť bola riadne uplatnená. |
|
Lícna a zadná strana |
0,5 mm dyha (HS 4408 ) |
buk lesný (Fagus sylvatica) |
členský štát EÚ |
súkromní vlastníci lesov, všetky geolokalizácie sú známe |
Áno: hospodársky subjekt odkázal na existujúce vyhlásenie o náležitej starostlivosti po tom, ako sa presvedčil, že náležitá starostlivosť bola riadne uplatnená. |
Príklad 2: Požiadavky na informácie a náležitú starostlivosť boli splnené v prípade príslušného výrobku a všetkých častí, ktoré obsahujú iné príslušné výrobky alebo sú z nich vyrobené.
|
Typ výrobku |
Objem |
Bola v prípade príslušného výrobku uplatnená náležitá starostlivosť? |
||
|
Cukrovinky na báze čokolády (HS 1806 ) |
2 000 kg |
Áno, hospodársky subjekt uplatnil náležitú starostlivosť v súlade s článkom 8 nariadenia EÚ o odlesňovaní vrátane požiadaviek na informácie uvedených v článku 9 (pozri ďalej) a predložil vyhlásenie o náležitej starostlivosti. |
||
|
Časť príslušného výrobku (zložka) |
Informácie o príslušných častiach výrobku (podľa článku 9) |
Vzťahuje sa na časť príslušného výrobku vyhlásenie o náležitej starostlivosti? |
||
|
|
Opis |
Krajina produkcie |
Geolokalizácie komodity |
|
|
Zložka |
kakaové maslo (HS 1804 ) |
niekoľko tretích krajín |
viaceré farmy/malé poľnohospodárske podniky, všetky geolokalizácie sú známe |
Áno. Nebolo k dispozícii žiadne vyhlásenie o náležitej starostlivosti, takže hospodársky subjekt uplatnil náležitú starostlivosť pre túto časť príslušného výrobku. |
|
Zložka |
kakaová pasta (HS 1803 ) |
niekoľko tretích krajín |
viaceré farmy/malé poľnohospodárske podniky, všetky geolokalizácie sú známe |
Áno: hospodársky subjekt odkázal na existujúce vyhlásenie o náležitej starostlivosti po tom, ako sa presvedčil, že náležitá starostlivosť bola riadne uplatnená. |
Príklad 3: Požiadavky na informácie a náležitú starostlivosť neboli splnené v prípade príslušného výrobku a všetkých častí, ktoré obsahujú iné príslušné výrobky alebo sú z nich vyrobené. Príslušný výrobok nemožno umiestniť na trh, keďže geolokalizácie komodít týkajúcich sa jedného príslušného výrobku v rámci zmiešaného výrobku nie sú známe.
|
Typ výrobku |
Objem |
Bola v prípade príslušného výrobku uplatnená náležitá starostlivosť? |
|||
|
Preglejka (HS 4412 ) |
8 500 m3 |
Áno, náležitá starostlivosť bola uplatnená, ale keďže z procesu náležitej starostlivosti vyplynulo, že požadované geolokalizačné informácie nie sú k dispozícii, príslušný výrobok nemožno umiestniť na trh. |
|||
|
Časť príslušného výrobku (zložka) |
Informácie o príslušných častiach výrobku (podľa článku 9) |
Vzťahuje sa na časť príslušného výrobku vyhlásenie o náležitej starostlivosti? |
|||
|
|
Opis |
Druhy |
Krajina produkcie |
Geolokalizácie komodity |
|
|
Lícna a zadná strana |
dyhové pláty (HS 4408 ) |
bintangor (Calophyllum spp.) |
tretia krajina |
viaceré koncesie, všetky geolokalizácie sú známe |
Áno: hospodársky subjekt odkázal na existujúce vyhlásenie o náležitej starostlivosti po tom, ako sa presvedčil, že náležitá starostlivosť bola riadne uplatnená. |
|
Jadro |
dyhové pláty (HS 4408 ) |
topoľ (Populus spp.) |
tretia krajina |
lesné porasty na poľnohospodárskom pozemku, geolokalizácie nie sú uvedené/nie sú známe |
Nie: ak nie sú známe geolokalizácie, povinnosti týkajúce sa náležitej starostlivosti nemožno splniť. |
Príklad 4: Požiadavky na informácie a náležitú starostlivosť neboli splnené v prípade príslušného výrobku a všetkých častí, ktoré obsahujú iné príslušné výrobky alebo sú z nich vyrobené. Príslušný výrobok nemožno umiestniť na trh, keďže geolokalizácie komodít týkajúcich sa jedného príslušného výrobku v rámci zmiešaného výrobku nie sú známe a v prípade ďalšieho príslušného výrobku neboli k dispozícii informácie o druhoch.
|
Typ výrobku |
Objem |
Bola v prípade príslušného výrobku uplatnená náležitá starostlivosť? |
|||
|
Papier na písanie (90 g/m2) (HS 4802) |
1 200 ton |
Áno, náležitá starostlivosť bola uplatnená, ale informácie požadované v rámci procesu nie sú k dispozícii, a preto príslušný výrobok nemožno umiestniť na trh. |
|||
|
Časť príslušného výrobku (zložka) |
Informácie o príslušných častiach výrobku (podľa článku 9) |
Vzťahuje sa na časť príslušného výrobku vyhlásenie o náležitej starostlivosti? |
|||
|
|
Opis |
Druhy |
Krajina produkcie |
Geolokalizácie komodity |
|
|
Buničina |
buničina s krátkymi vláknami (HS 47) |
Acacia mangium |
tretia krajina |
lesná plantáž, geolokalizácia je známa |
Áno: hospodársky subjekt odkázal na existujúce vyhlásenie o náležitej starostlivosti po tom, ako sa presvedčil, že náležitá starostlivosť bola riadne uplatnená. |
|
Buničina |
buničina s krátkymi vláknami (HS 47) |
zmiešané tropické tvrdé drevo neznámych druhov |
tretia krajina |
lesné plantáže, všetky geolokalizácie sú známe |
Nie: povinnosti náležitej starostlivosti nemožno splniť bez určenia všetkých druhov v rámci výrobkov z dreva. |
|
Buničina |
buničina s dlhými vláknami (HS 47) |
Pinus radiata |
tretia krajina |
lesné plantáže, geolokalizácie nie sú uvedené/nie sú známe |
Nie: ak nie sú známe geolokalizácie, povinnosti týkajúce sa náležitej starostlivosti nemožno splniť. |
Príklad 5: Požiadavky na informácie a náležitú starostlivosť neboli splnené v prípade príslušného výrobku a všetkých častí, ktoré obsahujú iné príslušné výrobky alebo sú z nich vyrobené. Príslušný výrobok nemožno umiestniť na trh, keďže na základe náležitej starostlivosti uplatnenej v prípade jedného príslušného výrobku v rámci zmiešaného výrobku sa zistilo, že nešlo o výrobok, ktorý nespôsobuje odlesňovanie.
|
Typ výrobku |
Objem |
Bola v prípade príslušného výrobku uplatnená náležitá starostlivosť? |
||
|
Cukrovinky na báze čokolády (HS 1806 ) |
900 kg |
Áno, náležitá starostlivosť bola uplatnená, ale nie je možné potvrdiť, že výrobky nespôsobujú odlesňovanie, a preto príslušný výrobok nemožno umiestniť na trh. |
||
|
Časť príslušného výrobku (zložka) |
Informácie o príslušných častiach výrobku (podľa článku 9) |
Vzťahuje sa na časť príslušného výrobku vyhlásenie o náležitej starostlivosti? |
||
|
|
Opis |
Krajina produkcie |
Geolokalizácie komodity |
|
|
|
kakaové maslo (HS 1804 ) |
niekoľko tretích krajín |
viaceré farmy/malé poľnohospodárske podniky, všetky geolokalizácie sú známe |
Áno: hospodársky subjekt odkázal na existujúce vyhlásenie o náležitej starostlivosti po tom, ako sa presvedčil, že náležitá starostlivosť bola riadne uplatnená. |
|
|
kakaová pasta (HS 1803 ) |
niekoľko tretích krajín |
viaceré farmy/malé poľnohospodárske podniky, všetky geolokalizácie sú známe |
Áno: hospodársky subjekt odkázal na existujúce vyhlásenie o náležitej starostlivosti po tom, ako sa presvedčil, že náležitá starostlivosť bola riadne uplatnená. |
|
|
kakaový prášok (HS 1805 ) |
niekoľko tretích krajín |
viaceré farmy, všetky geolokalizácie sú známe |
Nie. Náležitá starostlivosť bola uplatnená, ale niektoré lokality boli po konečnom dátume odlesnené, preto zložka nie je v súlade s článkom 3 a uplatňuje sa na ňu zákaz. |
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6789/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)