Spravodajca:

Philip VON BROCKDORFF

Spoluspravodajca:

Antonio GARCÍA DEL RIEGO

Poradcovia	Christian M. STIEFMUELLER (za spravodajcu) Sebastien DE BROUWER (za spoluspravodajcu)
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	18. 1. 2024
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	6. 11. 2024
Prijaté na plenárnom zasadnutí	4. 12. 2024
Plenárne zasadnutie č.	592
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	145/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa domnieva, že ďalším zlepšením fungovania sekuritizačného trhu by sa mohli rozšíriť investičné príležitosti pre investorov a prístup domácností a podnikov k úverom. Sekuritizácia by mohla pomôcť pri dosahovaní pokroku v budovaní únie kapitálových trhov vytváraním rozsiahlych zdrojov likvidity, zlepšovaním priameho a nepriameho prístupu na trhy a pokračovaním v odstraňovaní prekážok, ktoré bránia cezhraničnému toku kapitálu.

1.2.

Úsilie o podporu sekuritizácie v EÚ by sa malo sústrediť na vytváranie preukázateľných prínosov v podobe dodatočného financovania pre reálnu ekonomiku, najmä domácnosti a podniky. Sekuritizácia by mala zohrávať doplnkovú úlohu popri iných dlhových nástrojoch kapitálového trhu, ako sú kryté dlhopisy, a to poskytovaním možností refinancovania určitých kategórií aktív, a zároveň by mala byť nástrojom na riadenie rizík. Sekuritizácia by sa mohla použiť aj na uvoľnenie bankového kapitálu na poskytovanie nových úverov v reálnej ekonomike alebo rozdeľovanie výnosov investorom.

1.3.

EHSV konštatuje, že sekuritizácia bola identifikovaná ako potenciálny zdroj dodatočného financovania, ktorý by pokryl značné investičné potreby zelenej transformácie. Rozšírenie existujúcich požiadaviek na zverejňovanie v oblasti udržateľnosti (napr. na iné triedy aktív) alebo zavedenie špecializovaného rámca pre zelenú sekuritizáciu môže byť pridanou hodnotou pre investorov, ktorí by ocenili mať takéto informácie na meranie vlastného podielu environmentálnych, sociálnych a správnych investícií (ESG), posúdenie rizík súvisiacich s ESG a ako nástroj na porovnanie.

1.4.

Najmä tradičná sekuritizácia má potenciál mobilizovať dodatočné finančné prostriedky z kapitálových trhov. EHSV odporúča posúdiť, prečo tradičná sekuritizácia prináša pomerne slabé oživenie na trhu, a preskúmať možnosti ďalšieho rozvoja trhu s cennými papiermi zabezpečenými aktívami (ABS) pre určité kategórie aktív. Výrazné zlepšenie uskutočniteľnosti cezhraničného združovania a vydávania takýchto cenných papierov by sa dosiahlo pokrokom v harmonizácii (napr. zmluvného a insolvenčného práva a zdanenia).

1.5.

Odporúča sa posúdenie sekuritizácie, najmä pokiaľ ide o trhovú infraštruktúru, likviditu, efektívnosť a transparentnosť, aby sa tieto nástroje stali atraktívnejšími, pričom by nebola ohrozená finančná stabilita. Zároveň by sa mali preskúmať aj ďalšie úpravy regulačného rámca, pokiaľ ide o požiadavky na vykazovanie a náležitú starostlivosť, ako aj snahy o zefektívnenie vzorov na zverejňovanie údajov Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA).

1.6.

EHSV konštatuje, že prudenciálne zaobchádzanie so sekuritizačnými expozíciami bánk a poisťovní sa vo veľkej miere riadi medzinárodnými normami. Poznamenáva tiež, že Rada pre finančnú stabilitu (FSB) nedávno začala konzultácie so zainteresovanými stranami s cieľom vyhodnotiť účinnosť tohto regulačného rámca. EHSV zastáva názor, že EÚ by pri tomto hodnotení mala úzko spolupracovať so svojimi medzinárodnými partnermi.

1.7.

Konštatuje, že by bolo vhodné v rámci možností tento proces ešte viac zefektívniť, napríklad skrátením časových rámcov a ďalšou štandardizáciou a harmonizáciou požiadaviek na uznávanie presunu významného rizika. Orgány by však mali naďalej pozorne monitorovať, ako sú tieto riziká rozložené, aby sa zabránilo koncentrácii systémových rizík tak v rámci bankového sektora, ako aj medzi nebankovými finančnými sprostredkovateľmi.

1.8.

EHSV odporúča, aby inštitúcie EÚ vykonali hodnotenie s cieľom preskúmať možné zlepšenia v oblasti trhovej infraštruktúry, likvidity, efektívnosti a transparentnosti, aby sa sekuritizačné nástroje stali atraktívnejšími pre potenciálnych inštitucionálnych investorov, a to bez ohrozenia finančnej stability. Všetky reformy by mali byť zamerané na zvýšenie skutočného financovania hospodárstva s cieľom podporiť hospodársky rast a tvorbu pracovných miest všade tam, kde je to možné. EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prebiehajúce hodnotenia vykonávania regulačného rámca pre sekuritizáciu budú zahŕňať analýzu vplyvu na financovanie reálnej ekonomiky.

2.   Súvislosti

2.1.

Sekuritizácia nepriamym spôsobom prispieva k alokácii kapitálu podnikom a domácnostiam, predovšetkým tým, že bankám umožňuje presunúť určité expozície voči úverovým rizikám na investorov. Sekuritizácia zahŕňa dva rôzne nástroje: tradičnú sekuritizáciu (typu „hotovosť“ alebo „skutočný predaj“) a syntetickú sekuritizáciu. Hlavným technickým rozdielom je, že v tradičnej sekuritizácii sa skutočné aktíva predávajú investorom, zatiaľ čo pri syntetickej sekuritizácii si banka ponecháva aktíva, ale presúva riziko na inštitucionálnych investorov prostredníctvom finančných záruk a úverových derivátov.

2.2.

Európska rada (1), Enrico Letta (2) a Mario Draghi (3) vo svojich správach, ako aj ESMA (4) zdôraznili potrebu oživiť sekuritizačný trh, či už s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ, rozvíjať kapitálové trhy EÚ alebo zvýšiť kapacitu financovania bánk. Cieľom tohto stanoviska je podporiť revíziu právneho rámca pre sekuritizáciu v EÚ tak, aby sa zlepšila konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ a pracovné podmienky na európskom trhu práce a zároveň zachovala finančná stabilita.

2.3.

V roku 2022 dosiahli celkové nové emisie sekuritizácií v EÚ objem 135 miliárd EUR a celková nominálna hodnota nesplatených sekuritizácií sa odhadovala na 930 miliárd EUR (5). V oboch modeloch merania zostáva trh výrazne pod vrcholom v roku 2008. Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu (6) dospel k záveru, že zavedenie nariadenia o sekuritizácii a prudenciálneho rámca v roku 2019 viedlo k tomu, že trh bol menší, ale kvalitnejší, pričom predkrízová úroveň by nemala byť referenčnou hodnotou, o ktorú sa treba usilovať. Konštatoval však, že pokrízový trh nedosiahol cieľ vytvoriť dodatočné finančné prostriedky vo výške 100 až 150 miliárd EUR. Najmä tradičná sekuritizácia je tlmenejšia ako syntetická sekuritizácia, ktorá v posledných rokoch zaznamenala silný rast po začlenení syntetických transakcií do jednoduchého, transparentného a štandardizovaného rámca (STS) v apríli 2021 (7).

2.4.

Dostupné údaje od ESMA (8) a Združenia pre finančné trhy v Európe (AFME) (9) naznačujú, že sekuritizačné trhy v EÚ sú heterogénne a delia sa podľa národných hraníc, pričom 80 % sekuritizačných emisií sa sústreďuje v štyroch členských štátoch (10). Roztrieštenosť trhu znižuje potenciál pôvodcov a emitentov dosiahnuť úspory z rozsahu a obmedzuje likviditu trhu pre investorov. V prípade tradičnej sekuritizácie sa skupiny aktív zvyčajne sústreďujú v jednej krajine a triedy sekuritizovaných aktív sa medzi krajinami líšia. Tieto rozdiely možno pripísať rôznym faktorom vrátane špecifík národných ekonomík a kapitálových trhov, rozdielneho zdaňovania, práva obchodných spoločností a režimov platobnej neschopnosti, ako aj dostupnosti alternatívnych nástrojov financovania, ako sú kryté dlhopisy. Príspevok sekuritizácie k prístupu k prírastkovým kapitálovým fondom je zatiaľ mierny: na rozdiel od iných trhov sú samotné banky v EÚ naďalej s veľkou rezervou najväčšími držiteľmi sekuritizácií, pričom väčšinu objemu emitovaného v roku 2023 si ponechajú emitenti, najmä na použitie ako zábezpeku pri operáciách centrálnej banky (11).

2.5.

V mnohých členských štátoch EÚ sa zabezpečené úvery refinancujú pomocou alternatívnych nástrojov, najmä krytých dlhopisov. Od konca roka 2022 sú tromi najväčšími globálnymi emitentmi krytých dlhopisov Dánsko, Nemecko a Francúzsko (12). Na porovnanie, v USA kryté dlhopisy nehrajú významnú úlohu, najmä pre úlohu sekuritizácie zabezpečenej hypotekárnymi agentúrami pri hypotékach na obytné nehnuteľnosti. Sekuritizácia a kryté dlhopisy majú podobnú štruktúru, ale líšia sa aj v rôznych aspektoch, ako je rizikový profil a používanie. Rozdiely v rizikovom profile sa odrážajú aj v ich obozretnom zaobchádzaní. EHSV však konštatuje, že kryté dlhopisy neumožňujú bankám uvoľniť kapitál, napríklad poskytovať nové úvery alebo rozdeľovať výnosy investorom, keďže úverové riziko krytých úverov zostáva v súvahe emitujúcej banky.

2.6.

Americký trh so sekuritizáciami je stále podstatne väčší ako trh EÚ. Tento rozdiel možno pripísať predovšetkým štrukturálnym špecifikám, napríklad dostupnosť alternatívnych finančných nástrojov, ako sú kryté dlhopisy v Európe, a existencia financovania hypotekárnymi agentúrami garantovanými vládou v USA, ktoré stoja za veľkou väčšinou (80 %) cenných papierov zabezpečených hypotékami (13). S výnimkou emisie krytej vládnou agentúrou predstavuje celkový objem nesplatených sekuritizácií v USA približne 8 % všetkých úverov súkromného sektora v porovnaní s približne 5 % v Spojenom kráľovstve, približne 5 % v EÚ a približne 3 % v Japonsku (14).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV sa domnieva, že sekuritizácia by mohla mať pozitívny vplyv na dokončenie únie kapitálových trhov. Zatiaľ čo sekuritizácia nemôže nahradiť rozvoj hlbších, integrovanejších európskych trhov pre podnikové dlhové a majetkové cenné papiere, ktoré závisia od dosiahnutia viacerých dlhodobých cieľov (napr. podpora kultúry vlastného kapitálu, integrácia trhov s cennými papiermi a infraštruktúr, harmonizácia právnych predpisov v oblasti obchodných spoločností a daní), mohla by slúžiť ako nástroj na prepojenie kapitálových trhov s financovaním podnikového dlhu a, na určitých trhoch, na rozšírenie prístupu domácností k úverom. Vytváranie bohatých zdrojov likvidity, zlepšovanie priameho a nepriameho prístupu investorov na trhy a pokračovanie v odstraňovaní prekážok, ktoré bránia cezhraničnému toku kapitálu, majú zásadný význam pre dosiahnutie pokroku pri budovaní únie kapitálových trhov.

3.2.

Panuje síce široká zhoda o tom, že pokrízové reformy prudenciálneho rámca pre banky boli opodstatnené a potrebné na riešenie systémových rizík, no EHSV konštatuje, že je vhodné posúdiť účinnosť zavedeného právneho rámca. EHSV zároveň poukazuje na to, že medzinárodné normy v tejto oblasti sú v súčasnosti predmetom hodnotenia FSB. EHSV sa domnieva, že prepracovanie prudenciálnych požiadaviek by tiež samo o sebe nezabezpečilo oživenie sekuritizačného trhu (15), a odporúča, aby sa akékoľvek prepracovanie prudenciálneho zaobchádzania so sekuritizáciou zakladalo na hodnotení expertov menovaných príslušnými inštitúciami a aby sa kapitálové požiadavky účinne prepojili s rizikom. Zároveň by sa mali preskúmať ďalšie úpravy regulačného rámca, ako napríklad zjednodušené vykazovanie, zverejňovanie informácií a požiadavky na náležitú starostlivosť vrátane vzorov zverejňovania informácií ESMA za predpokladu, že sa dodržia uvedené záruky.

3.3.

EHSV odporúča, aby regulačné orgány, orgány dohľadu a účastníci trhu monitorovali rozloženie rizík. Od rokov 2008 – 2009 sa dosiahol výrazný pokrok, najmä pokiaľ ide o dohľad nad ratingovými agentúrami a v menšej miere aj nad nebankovými finančnými sprostredkovateľmi. Systémové zraniteľné miesta však naďalej existujú. Predovšetkým je nevyhnutné vyhnúť sa hromadeniu rizík súvisiacich so sekuritizáciou v menej kontrolovaných oblastiach sprostredkovateľského reťazca. Orgány dohľadu by tiež mali užšie spolupracovať, napríklad zhromažďovaním a výmenou relevantných údajov a posúdení rizík.

3.4.

EHSV opakuje, že úsilie o podporu sekuritizácie v EÚ by sa malo sústrediť na vytváranie preukázateľných prínosov v podobe dodatočného financovania pre reálnu ekonomiku, najmä domácnosti a podniky. Opatreniam na strane ponuky a na strane dopytu by sa mala venovať rovnaká pozornosť, aby sa vytvorili zdravé a udržateľné trhy. Pri zvažovaní stimulov na podporu sekuritizácie by sa mali zohľadniť rozdiely v rizikových profiloch štruktúrovaných cenných papierov a existujúcich dlhových nástrojov kapitálového trhu. Malo by sa starostlivo posúdiť možné prekrývanie so zavedenými, dobre fungujúcimi trhmi, ktoré už prispievajú k financovaniu hospodárstva EÚ, ako sú kryté dlhopisy na poskytovanie hypotekárnych úverov. Sekuritizácia by mala v tejto súvislosti zohrávať doplnkovú úlohu zároveň s ostatnými dlhovými nástrojmi kapitálového trhu, ako sú kryté dlhopisy, poskytovaním možností refinancovania pre určité kategórie aktív, a zároveň by mala byť nástrojom na riadenie rizík.

3.5.

EHSV odporúča, aby inštitúcie EÚ preskúmali možné zlepšenia v oblasti trhovej infraštruktúry, likvidity, efektívnosti a transparentnosti, aby sa sekuritizačné nástroje stali atraktívnejšími pre potenciálnych inštitucionálnych investorov, a to bez ohrozenia finančnej stability. Všetky reformy by mali byť zamerané na zvýšenie skutočného financovania hospodárstva s cieľom podporiť hospodársky rast a tvorbu pracovných miest všade tam, kde je to možné. EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prebiehajúce hodnotenia vykonávania regulačného rámca pre sekuritizáciu budú zahŕňať analýzu vplyvu na financovanie reálnej ekonomiky.

3.6.

Pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie, EHSV konštatuje, že prudenciálne zaobchádzanie so sekuritizačnými expozíciami bánk a poisťovní sa vo veľkej miere riadi medzinárodnými normami. Konštatuje tiež, že FSB nedávno začala konzultácie so zainteresovanými stranami s cieľom vyhodnotiť účinnosť tohto regulačného rámca. EHSV zastáva názor, že EÚ by pri tomto hodnotení mala úzko spolupracovať so svojimi medzinárodnými partnermi. EHSV tiež konštatuje, že európski poisťovatelia sa ako investori na sekuritizačnom trhu angažujú len okrajovo. Tento trend možno čiastočne vysvetliť kalibráciou regulačných požiadaviek. EHSV by preto privítal revíziu zo strany Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), ako nedávno navrhol jeho predseda (16).

3.7.

EHSV si uvedomuje obmedzenia týkajúce sa potenciálu tradičnej sekuritizácie mobilizovať navýšené financovanie pre MSP. Prirodzené praktické obmedzenia (objemy emisií a dostupnosť a heterogenita dostupnej zábezpeky) obmedzili veľkosť a význam tohto trhu. Pôžičky pre MSP sa ukázali ako menej vhodná zábezpeka pre ekonomicky výhodné emisie cenných papierov zabezpečených aktívami: zábezpeka je nedostatočná a často má malé alebo žiadne alternatívne využitie, doby splatnosti sú neštandardizované a často nepostačujúce a podmienky sú na mieru. EHSV odporúča posúdiť, prečo tradičná sekuritizácia prináša v porovnaní so syntetickou sekuritizáciou slabé oživenie, a preskúmať možnosti ďalšieho rozvoja trhu s cennými papiermi krytými aktívami, najmä v prípade väčších cezhraničných úverových portfólií MSP. Pokrok v harmonizácii, napríklad zmluvného a insolvenčného práva, by bol predpokladom pre zlepšenie uskutočniteľnosti cezhraničného združovania a vydávania takýchto cenných papierov.

4.   Osobitné pripomienky

4.1.

EHSV zastáva názor, že oživenie sekuritizačného trhu by mohlo predstavovať spôsob, ako rozšíriť investičné príležitosti pre investorov a podporiť poskytovanie úverov európskym domácnostiam a podnikom. Domnieva sa tiež, že najmä zelená sekuritizácia by mohla zohrávať pozitívnu úlohu pri financovaní zelenej transformácie, napríklad pokiaľ ide o refinancovanie úverov na renováciu nehnuteľností a zvýšenie investícií do mobility a energetiky. Súčasný rámec ukladá pôvodcom sekuritizačných transakcií len obmedzenú povinnosť zverejňovať informácie o udržateľnosti. Rozšírenie existujúcich požiadaviek na primerané zverejňovanie ESG aj na iné triedy aktív alebo zavedenie špecializovaného rámca pre zelenú sekuritizáciu môže byť pridanou hodnotou pre investorov, ktorí by ocenili takéto informácie na meranie vlastného podielu investícií ESG, posúdenie rizík súvisiacich s ESG a ako nástroj na porovnanie.

4.2.

EHSV zastáva názor, že v rámci budúcich revízií regulačného rámca by sa mal dôkladne zvážiť: a) problém s agentúrami, ktorý je vlastný modelu „vytvor a predaj“ (17); a b) systémové riziká, ako sú riziká koncentrácie. Takéto úvahy by sa mali zakladať len na primeraných empirických dôkazoch a mali by sa realizovať v súlade s odporúčaniami medzinárodných tvorcov noriem, pričom by sa zohľadnili európske špecifiká.

4.3.

Štruktúrované cenné papiere zahŕňajú veľké portfóliá aktív, čo investorom sťažuje podrobné posúdenie ich kvality. Sú vysoko štruktúrované (tranžovanie), čiže spoliehajú sa na predpoklady pôvodcu o kvalite aktív a peňažnom toku, vyjadrené v komplikovaných kaskádových modeloch. Investori musia vykonať rozsiahlu povinnú starostlivosť alebo sa spoliehajú na ratingy poskytované ratingovými agentúrami. Ratingové agentúry aj naďalej platí pôvodca. ESMA vo svojej nedávnej správe o emisii záväzkov zabezpečených úvermi opäť označila za potenciálne riziko konflikty záujmov, ktoré môžu v dôsledku toho vzniknúť a ktoré boli jedným z hlavných faktorov prispievajúcich ku globálnej finančnej kríze (18). EHSV odporúča, aby sa tieto pripomienky zohľadnili najmä pri posudzovaní uskutočniteľnosti a vhodnosti marketingu štruktúrovaných cenných papierov zabezpečených aktívami-/hypotékami pre menej sofistikovaných investorov.

4.4.

EHSV poznamenáva, že požiadavka, aby si pôvodcovia alebo sponzori sekuritizácie ponechali významný ekonomický podiel na transakcii (podržanie rizika), predstavuje dôležitú ochranu proti morálnemu hazardu. EHSV súhlasí so Spoločným výborom európskych orgánov dohľadu (19) v tom, že povinnosti uchovávania sa osvedčili a nemali by sa meniť.

4.5.

EHSV zastáva názor, že správa Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) za rok 2021 o presune významného rizika (20) významne prispela k harmonizácii uplatňovania rámca na zníženie kapitálu orgánmi dohľadu EÚ (21). EHSV však konštatuje, že účastníci trhu považujú časové rámce na posúdenie a uznanie transakcií presunu významného rizika za príliš dlhé. Testy presunu významného rizika uvedené v správe EBA môžu byť zložité a môžu spôsobiť, že niektoré transakcie budú nehospodárne, najmä ak hlavným cieľom banky, ktorá je pôvodcom, bolo zníženie kapitálu. EHSV súhlasí s tým, že by sa mali preskúmať možné opatrenia na ďalšie zefektívnenie schvaľovacieho procesu (prípadne pomocou štandardizovanejších vzorov) s cieľom zjednodušiť prácu orgánu dohľadu a umožniť rýchlejšie schvaľovanie požiadaviek presunu významného rizika, najmä v prípade jednoduchších produktov.

4.6.

Podľa nedávnej štúdie uverejnenej Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) (22) sa väčšina transakcií presunu významného rizika vykonáva pomocou syntetických sekuritizácií s obmedzenou skupinou protistrán (zvyčajne profesionálnymi manažérmi úverových rizík). V štúdii ESRB sa poukazuje na to, že výrazný pokles v úverovom cykle by mohol odhaliť nadmerné riskovanie zo strany investorov zúčastňujúcich sa na trhu presunu významného rizika. EHSV podporuje návrh autorov, aby sa vykonali ďalšie analýzy o tom, ako presun významného rizika ovplyvňuje európsky bankový systém a ako presúva riziká do iných oblastí finančného systému (23).

---

(1)  Európska rada, mimoriadne zasadnutie Európskej rady – závery, 18. apríla 2024.

(2)  Letta, E., Much more than a market (Oveľa viac než len trh), 18. apríla 2024.

(3)  Draghi, M., The Future of European Competitiveness (Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti), Part B: In-depth Analysis and Recommendations (Časť B: Hĺbková analýza a odporúčania), september 2024.

(4)  ESMA, Building More Effective and Attractive Capital Markets in the EU (Budovanie účinnejších a atraktívnejších kapitálových trhov v EÚ), pozičný dokument, 22. mája 2024.

(5)  ESMA, The EU Securitisation Market – An Overview (Sekuritizačný trh v EÚ – Prehľad), 21. septembra 2023.

(6)  Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu, Joint Committee Advice on the Review of the Securitisation Prudential Framework (Stanovisko spoločného výboru k preskúmaniu prudenciálneho rámca pre sekuritizáciu), 12. decembra 2022.

(7)  ESMA, The EU Securitisation Market – An Overview (Sekuritizačný trh v EÚ – Prehľad), 21. septembra 2023.

(8)  ESMA, The EU Securitisation Market – An Overview (Sekuritizačný trh v EÚ – Prehľad), s. 9 – 12.

(9)  AFME, Securitisation Report: Q4 2022 and 2022 FY (Správa o sekuritizácii: 4. štvrťrok 2022 a finančný rok 2022), 14. marca 2023.

(10)  ESMA, The EU Securitisation Market – An Overview (Sekuritizačný trh v EÚ – Prehľad), 21. septembra 2023.

(11)  ESMA, The EU Securitisation Market – An Overview (Sekuritizačný trh v EÚ – Prehľad), 21. septembra 2023; ESRB, Monitoring Systemic Risks in the EU Securitisation Market (Monitorovanie systémových rizík na sekuritizačnom trhu EÚ), júl 2022.

(12)  Európska rada pre kryté dlhopisy, European Covered Bond Factbook 2023 , september 2023.

(13)  Levitin, A. J., Report on the Institutional and Regulatory Differences between the American and European Securitization Markets (Správa o inštitucionálnych a regulačných rozdieloch medzi americkým a európskym sekuritizačným trhom), pracovný dokument nemeckej rady ekonomických expertov 3/2023, november 2023.

(14)  FSB, Evaluation on Effects of G20 Reforms on Securitisation (Hodnotenie účinkov reforiem G20 na sekuritizáciu), správa o konzultácii, 2. júla 2024.

(15)  Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu, Joint committee Report on the Implementation and Functioning of the Securitisation Regulation (Správa spoločného výboru týkajúca sa preskúmania prudenciálneho rámca pre sekuritizáciu), článok 44, 17. mája 2021.

(16)  Fausto Parente: Insurance Regulatory Framework for Securitisation (Poisťovací regulačný rámec pre sekuritizáciu), Eurofi Magazine, február 2024.

(17)  Na tieto modely sa zameriavajú mnohé ustanovenia súčasného právneho rámca, ako je zadržanie rizika, normy na poskytovanie úverov a označenie STS.

(18)  ESMA, EU CLO Credit Ratings – Risk of Conflicts of Interests Relating to Methodology Changes (Úverové ratingy záväzkov EÚ zabezpečených úvermi – riziko konfliktu záujmov v súvislosti so zmenami metodológie), záverečná správa, 21. septembra 2023.

(19)  Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu, Joint committee Report on the Implementation and Functioning of the Securitisation Regulation (Správa spoločného výboru týkajúca sa preskúmania prudenciálneho rámca pre sekuritizáciu), článok 44, 17. mája 2021.

(20)  EBA, Report on Significant Risk Transfers in Securitisations under Articles 244(6) and 245(6) of the Capital Requirements Regulation (Správa o presunoch významných rizík v sekuritizáciách podľa článku 244 ods. 6 a článku 245 ods. 6 nariadenia o kapitálových požiadavkách), 23. novembra 2020.

(21)  Gonzalez, F. a Morar Triandafil, C., The European Significant Risk Transfer Securitisation Market, European Systemic Risk Board (ESRB) (Európsky sekuritizačný trh s presunom významného rizika, Európsky výbor pre systémové riziká – ESRB), Occasional Paper Series č. 23, ESRB, s. 35.

(22)  Gonzalez, F. a Morar Triandafil, C., The European Significant Risk Transfer Securitisation Market, European Systemic Risk Board (Európsky sekuritizačný trh s presunom významného rizika), Occasional Paper Series č. 23, ESRB, s. 35.

(23)  ALIAJ, O., Gara, A., a Platt, E., Blackstone Snaps Up „Circular“ Private Equity Credit Risk , Financial Times, 3. júla 2024.